Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 1
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter One · The Brief Account of Satī's Life · Verses 1–46

अथ प्रथमोऽध्यायः

Nārada, praising Brahmā's knowledge, asks him to tell the tale of Rudra's own incarnation, his marriage, and how Satī died and was reborn as Pārvatī. Sūta notes that Brahmā, pleased, replied. Brahmā tells, in brief: his own past infatuation with his daughter Sandhyā and Rudra's rebuke of it; his jealous scheming against Śiva afterwards, which even Viṣṇu's counsel could not end; his causing, through Śakti, his son Dakṣa's wife Asiknī to bear a daughter — Somā, or Umā — who wins Rudra as her husband through hard tapas; Dakṣa's later rivalry with and contempt for Śiva, itself worked by Śiva's own māyā; Dakṣa's sacrifice, to which Rudra, and pointedly his own daughter Satī, are not invited; Satī's uninvited attendance, her disgrace before the assembly, and her giving up her body in anger; Rudra's unbearable rage, the birth of Vīrabhadra from his own plucked-out jaṭā, and the destruction of the sacrifice and beheading of Dakṣa; the gods' lament that no happiness is possible while Rudra is angered, their praise, Rudra's relenting, Dakṣa's revival, and the sacrifice redone with Rudra specially honoured; the flame born of Satī's body becoming the goddess Jvālāmukhī, worshipped still; and finally Satī's rebirth as Pārvatī, daughter of Himālaya, who through hard tapas of her own wins Śiva again as her husband. This chapter opens the Satī-khaṇḍa of the Rudra Saṃhitā. नारद जी ब्रह्मा जी के ज्ञान की प्रशंसा करते हुए उनसे रुद्र के अवतार, उनके विवाह तथा सती के देहत्याग और पार्वतीरूप में पुनर्जन्म की कथा सुनाने का अनुरोध करते हैं। सूत जी बताते हैं कि ब्रह्मा जी प्रसन्नचित्त होकर उत्तर देने लगे। ब्रह्मा जी संक्षेप में बताते हैं — अपनी पुत्री संध्या के प्रति अपने पूर्वकालीन मोह और रुद्र द्वारा उसकी भर्त्सना; तत्पश्चात् शिव के विरुद्ध अपनी ईर्ष्यायुक्त युक्तियाँ, जिन्हें विष्णु का समझाना भी नहीं रोक सका; शक्ति की आराधना द्वारा अपने पुत्र दक्ष की पत्नी असिक्नी से एक कन्या — सोमा अथवा उमा — को उत्पन्न कराना, जो कठिन तपस्या से रुद्र को पति रूप में प्राप्त करती हैं; तत्पश्चात् दक्ष की रुद्र से स्पर्धा तथा शिव की अवमानना, जो स्वयं शिव की माया से ही उत्पन्न हुई थी; दक्षका यज्ञ, जिसमें रुद्र को और स्वयं उनकी पुत्री सती को भी विशेष रूप से आमन्त्रित नहीं किया जाता; सती का अनाहूत जाना, वहाँ अपमानित होना, तथा क्रोधवश अपने शरीर का त्याग करना; रुद्र का असह्य क्रोध, अपनी उखाड़ी हुई जटा से वीरभद्र की उत्पत्ति, तथा यज्ञका ध्वंस एवं दक्षका वध; देवताओं का यह विलाप कि रुद्र के रुष्ट रहते सुख सम्भव नहीं, उनकी स्तुति, रुद्र का प्रसन्न होना, दक्ष का पुनर्जीवन, तथा रुद्र के विशेष सम्मान सहित यज्ञ का पुनः सम्पन्न होना; सती के शरीर से उत्पन्न ज्वाला का ज्वालामुखी देवी के रूप में आजतक पूजित होना; और अन्त में सती का हिमालयकी पुत्री पार्वतीके रूप में पुनर्जन्म, जो अपनी कठोर तपस्या से पुनः शिव को पति रूप में प्राप्त करती हैं। यही अध्याय रुद्रसंहिताके सतीखण्डका आरम्भ करता है।

नारद उवाच — Nārada spoke: नारद जी ने कहा:

विधे सर्वं विजानासि कृपया शङ्करस्य च । त्वयाद्भुता हि कथिताः कथा मे शिवयोः शुभाः ॥

vidhe sarvaṃ vijānāsi kṛpayā śaṅkarasya ca | tvayādbhutā hi kathitāḥ kathā me śivayoḥ śubhāḥ ||

· हिन्दी

"हे विधे! भगवान् शंकर की कृपा से आप सब कुछ जानते हैं; आपने मुझसे शिव और शिवा (पार्वती) की अद्भुत, मंगलकारी कथाएँ कही हैं।

"Vidhi, by the grace of Śaṅkara you know all things; wondrous, auspicious tales of Śiva and Śivā have been told by you to me.

Word by word

विधे (vidhe) — O Creatorसर्वम् (sarvam) — everythingविजानासि (vijānāsi) — you knowकृपया (kṛpayā) — by the graceशङ्करस्य (śaṅkarasya) — of Śaṅkara (ca) — andत्वया (tvayā) — by youअद्भुताः (adbhutāḥ) — wondrousहि (hi) — indeedकथिताः (kathitāḥ) — have been toldकथाः (kathāḥ) — the talesमे (me) — to meशिवयोः (śivayoḥ) — of Śiva and Śivāशुभाः (śubhāḥ) — auspicious

त्वन्मुखाम्भोजसंवृत्तां श्रुत्वा शिवकथां पराम् । अतृप्तो हि पुनस्तां वै श्रोतुमिच्छाम्यहं प्रभो ॥

tvanmukhāmbhojasaṃvṛttāṃ śrutvā śivakathāṃ parām | atṛpto hi punastāṃ vai śrotumicchāmyahaṃ prabho ||

· हिन्दी

आपके मुखकमल से निकली हुई उस परम शिवकथा को सुनकर भी मैं अतृप्त हूँ, और हे प्रभो! उसे पुनः सुनना चाहता हूँ।

Having heard that supreme tale of Śiva, held within your lotus mouth, I am still unsatisfied, and wish, O lord, to hear it again.

Word by word

त्वन्मुखाम्भोजसंवृत्ताम् (tvanmukhāmbhojasaṃvṛttām) — issuing from the lotus of your mouthश्रुत्वा (śrutvā) — having heardशिवकथाम् (śivakathām) — the tale of Śivaपराम् (parām) — supremeअतृप्तः (atṛptaḥ) — unsatedहि (hi) — indeedपुनः (punaḥ) — againताम् (tām) — itवै (vai) — indeedश्रोतुम् (śrotum) — to hearइच्छामि (icchāmi) — I wishअहम् (aham) — Iप्रभो (prabho) — O Lord

पूर्णांशः शङ्करस्यैव यो रुद्रो वर्णितः पुरा । विधे त्वया महेशानः कैलासनिलयो वशी ॥

pūrṇāṃśaḥ śaṅkarasyaiva yo rudro varṇitaḥ purā | vidhe tvayā maheśānaḥ kailāsanilayo vaśī ||

· हिन्दी

हे विधे! पहले आपने जिन रुद्र को शंकर के पूर्णांश, महेश्वर, कैलासनिवासी तथा जितेन्द्रिय बताया था —

That Rudra who was of old described by you, Vidhi, as Śaṅkara's own full portion, the great lord, dwelling on Kailāsa, self-controlled —

Word by word

पूर्णांशः (pūrṇāṃśaḥ) — the full portionशङ्करस्य (śaṅkarasya) — of Śaṅkaraएव (eva) — indeedयः (yaḥ) — whoरुद्रः (rudraḥ) — Rudraवर्णितः (varṇitaḥ) — was describedपुरा (purā) — earlierविधे (vidhe) — O Creatorत्वया (tvayā) — by youमहेशानः (maheśānaḥ) — the great Lordकैलासनिलयः (kailāsanilayaḥ) — dwelling on Kailāsaवशी (vaśī) — master of himself

स योगी सर्वविष्ण्वादिसुरसेव्यः सतां गतिः । निर्द्वन्द्वः क्रीडति सदा निर्विकारो महाप्रभुः ॥

sa yogī sarvaviṣṇvādisurasevyaḥ satāṃ gatiḥ | nirdvandvaḥ krīḍati sadā nirvikāro mahāprabhuḥ ||

· हिन्दी

वे योगी, विष्णु आदि समस्त देवताओं द्वारा सेवा के योग्य, सज्जनों की परम गति, निर्द्वन्द्व, सदा क्रीड़ा करनेवाले, निर्विकार महाप्रभु हैं —

he, the yogi, worthy of the service of Viṣṇu and all the gods, the refuge of the good, free of all duality, ever sporting, unchanging, the great lord —

Word by word

सः (saḥ) — heयोगी (yogī) — the yoginसर्वविष्ण्वादिसुरसेव्यः (sarvaviṣṇvādisurasevyaḥ) — to be served by Viṣṇu and all the godsसताम् (satām) — of the goodगतिः (gatiḥ) — the goalनिर्द्वन्द्वः (nirdvandvaḥ) — free of the pairs of oppositesक्रीडति (krīḍati) — sportsसदा (sadā) — everनिर्विकारः (nirvikāraḥ) — unchangingमहाप्रभुः (mahāprabhuḥ) — the great Lord

सोऽभूत्पुनर्गृहस्थश्च विवाह्य परमां स्त्रियम् । हरिप्रार्थनया प्रीत्या मङ्गलां सुतपस्विनीम् ॥

so'bhūtpunargṛhasthaśca vivāhya paramāṃ striyam | hariprārthanayā prītyā maṅgalāṃ sutapasvinīm ||

· हिन्दी

वे पुनः गृहस्थ बन गये और विष्णु की प्रेमपूर्ण प्रार्थना से एक परम श्रेष्ठ, मंगलमयी, महातपस्विनी स्त्री से विवाह किया।

he became a householder once more, marrying, by Hari's loving entreaty, a most excellent, auspicious woman of great tapas.

Word by word

सः (saḥ) — heअभूत् (abhūt) — becameपुनः (punaḥ) — againगृहस्थः (gṛhasthaḥ) — a householder (ca) — andविवाह्य (vivāhya) — having marriedपरमाम् (paramām) — the supremeस्त्रियम् (striyam) — womanहरिप्रार्थनया (hariprārthanayā) — at the prayer of Hariप्रीत्या (prītyā) — with affectionमङ्गलाम् (maṅgalām) — auspiciousसुतपस्विनीम् (sutapasvinīm) — a great ascetic

प्रथमं दक्षपुत्री सा पश्चात्सा पर्वतात्मजा । कथमेकशरीरेण द्वयोरप्यात्मजा मता ॥

prathamaṃ dakṣaputrī sā paścātsā parvatātmajā | kathamekaśarīreṇa dvayorapyātmajā matā ||

· हिन्दी

पहले वे दक्ष की पुत्री थीं, बाद में पर्वतराज की पुत्री हुईं — एक ही शरीर से वे दोनों की पुत्री किस प्रकार मानी गयीं?

First she was Dakṣa's daughter; afterwards she was the mountain's own daughter — how, with one body, is she held to be the daughter of both?

Word by word

प्रथमम् (prathamam) — firstदक्षपुत्री (dakṣaputrī) — the daughter of Dakṣaसा (sā) — sheपश्चात् (paścāt) — afterwardsसा (sā) — sheपर्वतात्मजा (parvatātmajā) — the daughter of the mountainकथम् (katham) — howएकशरीरेण (ekaśarīreṇa) — with one bodyद्वयोः (dvayoḥ) — of twoअपि (api) — bothआत्मजा (ātmajā) — the daughterमता (matā) — is she held

कथं सती पार्वती सा पुनः शिवमुपागता । एतत्सर्वं तथान्यच्च ब्रह्मन् गदितुमर्हसि ॥

kathaṃ satī pārvatī sā punaḥ śivamupāgatā | etatsarvaṃ tathānyacca brahman gaditumarhasi ||

· हिन्दी

वह सती किस प्रकार पार्वती होकर पुनः शिव को प्राप्त हुईं? हे ब्रह्मन्! यह सब तथा अन्य बातें भी आप मुझसे कहें।"

How did Satī become Pārvatī, and come again to Śiva? All this, and more besides, O Brahman, you should tell me."

Word by word

कथम् (katham) — howसती (satī) — Satīपार्वती (pārvatī) — Pārvatīसा (sā) — sheपुनः (punaḥ) — againशिवम् (śivam) — Śivaउपागता (upāgatā) — attainedएतत् (etat) — thisसर्वम् (sarvam) — allतथा (tathā) — andअन्यत् (anyat) — more (ca) — andब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāगदितुम् (gaditum) — to tellअर्हसि (arhasi) — you ought

सूत उवाच — Sūta spoke: सूत जी ने कहा:

इति तस्य वचः श्रुत्वा सुरर्षेः शंकरात्मनः । प्रसन्नमानसो भूत्वा ब्रह्मा वचनमब्रवीत् ॥

iti tasya vacaḥ śrutvā surarṣeḥ śaṃkarātmanaḥ | prasannamānaso bhūtvā brahmā vacanamabravīt ||

· हिन्दी

देवर्षि नारद के इस वचन को सुनकर, जिनका मन शंकर में लगा हुआ था, ब्रह्मा जी प्रसन्नचित्त होकर बोले।

Hearing these words of that sage of the gods, whose mind was fixed on Śaṅkara, Brahmā, his own mind pleased, spoke these words.

Word by word

इति (iti) — thusतस्य (tasya) — hisवचः (vacaḥ) — wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसुरर्षेः (surarṣeḥ) — of the divine sageशंकरात्मनः (śaṃkarātmanaḥ) — whose self is Śaṅkaraप्रसन्नमानसः (prasannamānasaḥ) — with gladdened mindभूत्वा (bhūtvā) — having becomeब्रह्मा (brahmā) — Brahmāवचनम् (vacanam) — wordsअब्रवीत् (abravīt) — spoke

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

शृणु तात मुनिश्रेष्ठ कथयामि कथां शुभाम् । यां श्रुत्वा सफलं जन्म भविष्यति न संशयः ॥

śṛṇu tāta muniśreṣṭha kathayāmi kathāṃ śubhām | yāṃ śrutvā saphalaṃ janma bhaviṣyati na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

"हे तात! हे मुनिश्रेष्ठ! सुनिये, अब मैं मंगलकारी कथा कहता हूँ, जिसे सुनकर जन्म सफल हो जाता है, इसमें संशय नहीं है।

"Listen, dear one, best of sages; I shall tell an auspicious tale, hearing which one's birth becomes fruitful — of this there is no doubt.

Word by word

शृणु (śṛṇu) — listenतात (tāta) — dear oneमुनिश्रेष्ठ (muniśreṣṭha) — O best of sagesकथयामि (kathayāmi) — I relateकथाम् (kathām) — the taleशुभाम् (śubhām) — auspiciousयाम् (yām) — whichश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसफलम् (saphalam) — fruitfulजन्म (janma) — birthभविष्यति (bhaviṣyati) — will become (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

१० पुराहं स्वसुतां दृष्ट्वा सन्ध्याह्वां तनयैः सह । अभवं विकृतस्तात कामबाणप्रपीडितः ॥

purāhaṃ svasutāṃ dṛṣṭvā sandhyāhvāṃ tanayaiḥ saha | abhavaṃ vikṛtastāta kāmabāṇaprapīḍitaḥ ||

· हिन्दी

हे तात! पुराने समय की बात है — अपनी संध्या नामक पुत्री को देखकर, पुत्रों सहित मैं कामदेव के बाणों से पीड़ित होकर विकारग्रस्त हो गया।

Long ago, dear one, having seen my own daughter named Sandhyā, together with my sons, I became disfigured, pierced by the arrow of desire.

Word by word

पुरा (purā) — formerlyअहम् (aham) — Iस्वसुताम् (svasutām) — my own daughterदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenसन्ध्याह्वाम् (sandhyāhvām) — named Sandhyāतनयैः (tanayaiḥ) — with my sonsसह (saha) — togetherअभवम् (abhavam) — I becameविकृतः (vikṛtaḥ) — derangedतात (tāta) — dear oneकामबाणप्रपीडितः (kāmabāṇaprapīḍitaḥ) — tormented by the arrows of Kāma

११ धर्मः स्मृतस्तदा रुद्रो महायोगी परः प्रभुः । धिक्कृत्य मां सुतैस्तात स्वस्थानं गतवानयम् ॥

dharmaḥ smṛtastadā rudro mahāyogī paraḥ prabhuḥ | dhikkṛtya māṃ sutaistāta svasthānaṃ gatavānayam ||

· हिन्दी

उस समय धर्म के रूप में स्मरण किये गये महायोगी और महाप्रभु रुद्र, पुत्रों सहित मुझे धिक्कारकर अपने स्थान को चले गये।

Then Rudra, the great yogi, the supreme lord, remembered there as Dharma, having reproached me along with my sons, went back to his own abode.

Word by word

धर्मः (dharmaḥ) — Dharmaस्मृतः (smṛtaḥ) — was rememberedतदा (tadā) — thenरुद्रः (rudraḥ) — Rudraमहायोगी (mahāyogī) — the great yoginपरः (paraḥ) — supremeप्रभुः (prabhuḥ) — Lordधिक्कृत्य (dhikkṛtya) — having rebukedमाम् (mām) — meसुतैः (sutaiḥ) — with my sonsतात (tāta) — dear oneस्वस्थानम् (svasthānam) — to his own abodeगतवान् (gatavān) — wentअयम् (ayam) — he

१२ यन्मायामोहितश्चाहं वेदवक्ता च मूढधीः । तेनाकार्षं सहाकार्यं परमेशेन शंभुना ॥

yanmāyāmohitaścāhaṃ vedavaktā ca mūḍhadhīḥ | tenākārṣaṃ sahākāryaṃ parameśena śaṃbhunā ||

· हिन्दी

जिनकी माया से मोहित होकर मैं वेदवक्ता होते हुए भी मूढ़बुद्धि हो गया, उन्हीं परमेश्वर शम्भु के साथ मैं अकरणीय कार्य करने लगा।

Deluded by whose māyā I, though the speaker of the Vedas, became dull-witted, and with that supreme lord Śambhu, I took to what should not be done.

Word by word

यत् (yat) — sinceमायामोहितः (māyāmohitaḥ) — deluded by his māyā (ca) — andअहम् (aham) — Iवेदवक्ता (vedavaktā) — the speaker of the Veda (ca) — andमूढधीः (mūḍhadhīḥ) — of clouded understandingतेन (tena) — thereforeअकार्षम् (akārṣam) — I didसह (saha) — togetherअकार्यम् (akāryam) — what should not be doneपरमेशेन (parameśena) — with the Supreme Lordशंभुना (śaṃbhunā) — with Śambhu

१३ तदीर्ष्यायाहमाकार्षं बहूपायान्सुतैः सह । कर्तुं तन्मोहनं मूढः शिवमायाविमोहितः ॥

tadīrṣyāyāhamākārṣaṃ bahūpāyānsutaiḥ saha | kartuṃ tanmohanaṃ mūḍhaḥ śivamāyāvimohitaḥ ||

· हिन्दी

शिव की माया से मोहित मैं मूढ़, ईर्ष्यावश अपने पुत्रों के साथ उन्हीं को मोहित करने के लिये अनेक उपाय करने लगा।

Out of envy of him, I, deluded by Śiva's māyā, foolishly attempted, together with my sons, many means to bewitch him.

Word by word

तदीर्ष्यया (tadīrṣyayā) — out of envy of himअहम् (aham) — Iआकार्षम् (ākārṣam) — contrivedबहूपायान् (bahūpāyān) — many devicesसुतैः (sutaiḥ) — with my sonsसह (saha) — togetherकर्तुम् (kartum) — to workतन्मोहनम् (tanmohanam) — his bewildermentमूढः (mūḍhaḥ) — deludedशिवमायाविमोहितः (śivamāyāvimohitaḥ) — confounded by Śiva's māyā

१४ अभवंस्तेऽथ वै सर्वे तस्मिन् शंभौ परप्रभौ । उपाया निष्फलास्तेषां मम चापि मुनीश्वर ॥

abhavaṃste'tha vai sarve tasmin śaṃbhau paraprabhau | upāyā niṣphalāsteṣāṃ mama cāpi munīśvara ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! उन परमेश्वर शिव के विरुद्ध किये गये उन [पुत्रों] के तथा मेरे भी सभी उपाय निष्फल हो गये।

But, O lord of sages, all those means, against that supreme lord Śambhu, proved fruitless — both theirs and my own.

Word by word

अभवन् (abhavan) — they becameते (te) — theyअथ (atha) — thenवै (vai) — indeedसर्वे (sarve) — allतस्मिन् (tasmin) — upon thatशंभौ (śaṃbhau) — Śambhuपरप्रभौ (paraprabhau) — the supreme Lordउपायाः (upāyāḥ) — the devicesनिष्फलाः (niṣphalāḥ) — fruitlessतेषाम् (teṣām) — theirsमम (mama) — mine (ca) — andअपि (api) — alsoमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sages

१५ तदास्मरं रमेशानं व्यर्थोपायः सुतैः सह । अबोधयत्स आगत्य शिवभक्तिरतः सुधीः ॥

tadāsmaraṃ rameśānaṃ vyarthopāyaḥ sutaiḥ saha | abodhayatsa āgatya śivabhaktirataḥ sudhīḥ ||

· हिन्दी

तब अपने पुत्रों सहित उपायों में विफल हुए मैंने विष्णु का स्मरण किया। शिवभक्तिपरायण, श्रेष्ठ बुद्धिवाले भगवान् विष्णु ने आकर मुझे समझाया।

Then, my means having failed, together with my sons, I remembered Rameśa [Viṣṇu]; he, devoted to Śiva, wise, came and enlightened me.

Word by word

तदा (tadā) — thenअस्मरम् (asmaram) — I called to mindरमेशानम् (rameśānam) — the Lord of Ramāव्यर्थोपायः (vyarthopāyaḥ) — my devices come to nothingसुतैः (sutaiḥ) — with my sonsसह (saha) — togetherअबोधयत् (abodhayat) — he enlightened meसः (saḥ) — heआगत्य (āgatya) — having comeशिवभक्तिरतः (śivabhaktirataḥ) — delighting in devotion to Śivaसुधीः (sudhīḥ) — the wise one

१६ प्रबोधितो रमेशेन शिवतत्त्वप्रदर्शिना । तदीर्ष्यामत्यजं सोऽहं तं हठं न विमोहितः ॥

prabodhito rameśena śivatattvapradarśinā | tadīrṣyāmatyajaṃ so'haṃ taṃ haṭhaṃ na vimohitaḥ ||

· हिन्दी

शिवतत्त्व को दिखानेवाले भगवान् विष्णु द्वारा समझाये जाने पर भी मोहित मैं अपनी ईर्ष्या और हठ को नहीं छोड़ सका।

Though enlightened by Rameśa, who revealed the truth of Śiva to me, I, deluded, did not abandon that envy and obstinacy.

Word by word

प्रबोधितः (prabodhitaḥ) — enlightenedरमेशेन (rameśena) — by the Lord of Ramāशिवतत्त्वप्रदर्शिना (śivatattvapradarśinā) — who showed the truth of Śivaतदीर्ष्याम् (tadīrṣyām) — envy of himअत्यजम् (atyajam) — I abandonedसः (saḥ) — thatअहम् (aham) — Iतम् (tam) — thatहठम् (haṭham) — obstinacy (na) — no longerविमोहितः (vimohitaḥ) — deluded

१७ शक्तिं संसेव्य तत्प्रीत्योत्पादयामास तां तदा । दक्षादसिक्न्यां वीरिण्यां स्वपुत्राद्धरमोहने ॥

śaktiṃ saṃsevya tatprītyotpādayāmāsa tāṃ tadā | dakṣādasiknyāṃ vīriṇyāṃ svaputrāddharamohane ||

· हिन्दी

तब मैंने शक्ति की आराधना करके, हर को मोहित करने के लिये, अपने पुत्र दक्ष से वीरिणी असिक्नी के गर्भ से एक कन्या को उत्पन्न कराया।

Then, worshipping Śakti with devotion, I caused her, for the bewildering of Hara, to be brought forth from my own son Dakṣa, in the heroic wife Asiknī.

Word by word

शक्तिम् (śaktim) — the Śaktiसंसेव्य (saṃsevya) — having worshippedतत्प्रीत्या (tatprītyā) — through her favourउत्पादयामास (utpādayāmāsa) — he brought forthताम् (tām) — herतदा (tadā) — thenदक्षात् (dakṣāt) — from Dakṣaअसिक्न्याम् (asiknyām) — in Asiknīवीरिण्याम् (vīriṇyām) — the daughter of Vīraṇaस्वपुत्रात् (svaputrāt) — from my own sonहरमोहने (haramohane) — for the enchanting of Hara

१८ सोमा भूत्वा दक्षसुता तपः कृत्वा तु दुःसहम् । रुद्रपत्न्यभवद्भक्त्या स्वभक्तहितकारिणी ॥

somā bhūtvā dakṣasutā tapaḥ kṛtvā tu duḥsaham | rudrapatnyabhavadbhaktyā svabhaktahitakāriṇī ||

· हिन्दी

वे सोमा (उमा) दक्ष की पुत्री होकर, दुःसह तपस्या करके, अपनी दृढ़ भक्ति से, अपने भक्तों का हित करनेवाली रुद्र की पत्नी हो गयीं।

That Somā [Umā], becoming Dakṣa's daughter, performing an unbearable tapas, by her devotion became the wife of Rudra, working for the good of her own devotees.

Word by word

सोमा (somā) — Somāभूत्वा (bhūtvā) — having becomeदक्षसुता (dakṣasutā) — the daughter of Dakṣaतपः (tapaḥ) — austerityकृत्वा (kṛtvā) — having performedतु (tu) — indeedदुःसहम् (duḥsaham) — hard to bearरुद्रपत्नी (rudrapatnī) — the wife of Rudraअभवत् (abhavat) — becameभक्त्या (bhaktyā) — through devotionस्वभक्तहितकारिणी (svabhaktahitakāriṇī) — doer of good to her devotees

१९ सोमो रुद्रो गृही भूत्वाकार्षील्लीलां परां प्रभुः । मोहयित्वाथ मां तत्र स्वविवाहेऽविकारधीः ॥

somo rudro gṛhī bhūtvākārṣīllīlāṃ parāṃ prabhuḥ | mohayitvātha māṃ tatra svavivāhe'vikāradhīḥ ||

· हिन्दी

वे सोम-रुद्र प्रभु, गृहस्थ बनकर, अपने विवाह में मुझे भी मोहित करके, अपनी परम लीला करने लगे — वे स्वयं विकाररहित बुद्धिवाले ही रहे।

That Soma-Rudra, becoming a householder, the supreme lord, performed a great sport, bewildering me too at his own wedding, though himself unchanging of mind.

Word by word

सोमः (somaḥ) — with Umāरुद्रः (rudraḥ) — Rudraगृही (gṛhī) — a householderभूत्वा (bhūtvā) — having becomeअकार्षीत् (akārṣīt) — performedलीलाम् (līlām) — sportपराम् (parām) — supremeप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordमोहयित्वा (mohayitvā) — having bewilderedअथ (atha) — thenमाम् (mām) — meतत्र (tatra) — thereस्वविवाहे (svavivāhe) — at his own weddingअविकारधीः (avikāradhīḥ) — of unchanging mind

२० विवाह्य तां स आगत्य स्वगिरौ सूतिकृत्तया । रेमे बहुविमोहो हि स्वतंत्रः स्वात्तविग्रहः ॥

vivāhya tāṃ sa āgatya svagirau sūtikṛttayā | reme bahuvimoho hi svataṃtraḥ svāttavigrahaḥ ||

· हिन्दी

उनसे विवाहकर वे अपने कैलास पर्वत पर आकर, संतानोत्पत्ति करनेवाली उन्हीं के साथ, स्वतंत्र होकर तथा स्वेच्छा से शरीर धारण करके, अत्यन्त विमोहित होकर रमण करने लगे।

Having married her, he came to his own mountain, with her who bore his children, and, self-controlled though much bewildered by love, with a form all his own, sported freely.

Word by word

विवाह्य (vivāhya) — having marriedताम् (tām) — herसः (saḥ) — heआगत्य (āgatya) — having comeस्वगिरौ (svagirau) — to his own mountainसूतिकृत्तया (sūtikṛttayā) — as a creator of progenyरेमे (reme) — he took his delightबहुविमोहः (bahuvimohaḥ) — the great bewildererहि (hi) — indeedस्वतंत्रः (svataṃtraḥ) — independentस्वात्तविग्रहः (svāttavigrahaḥ) — who takes on a form at his own will

२१ तया विहरतस्तस्य व्यतीयाय महान् मुने । कालः सुखकरः शंभोर्निर्विकारस्य सद्गतेः ॥

tayā viharatastasya vyatīyāya mahān mune | kālaḥ sukhakaraḥ śaṃbhornirvikārasya sadgateḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! उनके साथ विहार करते हुए निर्विकार, सद्गति शम्भु का बहुत-सा सुखकारी समय बीत गया।

As he, unchanging, the refuge of the good, sported with her, a long, happy time passed for Śambhu, O sage.

Word by word

तया (tayā) — with herविहरतः (viharataḥ) — as he sportedतस्य (tasya) — of himव्यतीयाय (vyatīyāya) — passed byमहान् (mahān) — greatमुने (mune) — O sageकालः (kālaḥ) — timeसुखकरः (sukhakaraḥ) — happyशंभोः (śaṃbhoḥ) — of Śambhuनिर्विकारस्य (nirvikārasya) — unchangingसद्गतेः (sadgateḥ) — the goal of the good

२२ ततो रुद्रस्य दक्षेण स्पर्धा जाता निजेच्छया । महामूढस्य तन्मायामोहितस्य सुगर्विणः ॥

tato rudrasya dakṣeṇa spardhā jātā nijecchayā | mahāmūḍhasya tanmāyāmohitasya sugarviṇaḥ ||

· हिन्दी

तदनन्तर किसी निजी इच्छा के कारण रुद्र की दक्ष से स्पर्धा हो गयी। उस समय शिव की माया से दक्ष अत्यन्त मूढ़ तथा अहंकार से युक्त हो गया।

Then, of his own will, a rivalry arose between Rudra and Dakṣa — Dakṣa, greatly deluded by that māyā, most arrogant, exceedingly foolish.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenरुद्रस्य (rudrasya) — with Rudraदक्षेण (dakṣeṇa) — on the part of Dakṣaस्पर्धा (spardhā) — rivalryजाता (jātā) — aroseनिजेच्छया (nijecchayā) — by his own willमहामूढस्य (mahāmūḍhasya) — of the greatly deludedतन्मायामोहितस्य (tanmāyāmohitasya) — confounded by his māyāसुगर्विणः (sugarviṇaḥ) — swollen with pride

२३ तत्प्रभावाद्धरं दक्षो महागर्वी विमूढधीः । महाशांतं निर्विकारं निनिन्द बहुमोहितः ॥

tatprabhāvāddharaṃ dakṣo mahāgarvī vimūḍhadhīḥ | mahāśāṃtaṃ nirvikāraṃ nininda bahumohitaḥ ||

· हिन्दी

उसी प्रभाव से महान् अहंकारी, मूढ़बुद्धि और अत्यन्त विमोहित हुआ वह दक्ष उन महाशान्त तथा निर्विकार भगवान् हर की निन्दा करने लगा।

By that influence, Dakṣa, greatly proud, utterly deluded in mind, exceedingly bewildered, reviled Hara, the most tranquil, the unchanging.

Word by word

तत्प्रभावात् (tatprabhāvāt) — through that powerहरम् (haram) — Haraदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaमहागर्वी (mahāgarvī) — greatly proudविमूढधीः (vimūḍhadhīḥ) — of clouded mindमहाशांतम् (mahāśāṃtam) — wholly sereneनिर्विकारम् (nirvikāram) — unchangingनिनिन्द (nininda) — he reviledबहुमोहितः (bahumohitaḥ) — utterly deluded

२४ ततो दक्षः स्वयं यज्ञं कृतवान्गर्वितोऽहरम् । सर्वानाहूय देवादीन्विष्णुं मां चाखिलाधिपः ॥

tato dakṣaḥ svayaṃ yajñaṃ kṛtavāngarvito'haram | sarvānāhūya devādīnviṣṇuṃ māṃ cākhilādhipaḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् गर्व से भरे हुए, सर्वाधिप दक्ष ने स्वयं यज्ञ करने का निश्चय करके, सभी देवताओं, विष्णु तथा मुझे बुलाकर वह यज्ञ सम्पन्न किया।

Then Dakṣa himself, that lord of all, having resolved upon a sacrifice, in his pride, carried it out, inviting all the gods, Viṣṇu, and me.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaस्वयम् (svayam) — himselfयज्ञम् (yajñam) — a sacrificeकृतवान् (kṛtavān) — performedगर्वितः (garvitaḥ) — proudअहरम् (aharam) — without Haraसर्वान् (sarvān) — allआहूय (āhūya) — having invitedदेवादीन् (devādīn) — the gods and the restविष्णुम् (viṣṇum) — Viṣṇuमाम् (mām) — me (ca) — andअखिलाधिपः (akhilādhipaḥ) — the lord of all

२५ नाजुहाव तथाभूतो रुद्रं रोषसमाकुलः । तथा तत्र सतीं नाम्नीं स्वपुत्रीं विधिमोहितः ॥

nājuhāva tathābhūto rudraṃ roṣasamākulaḥ | tathā tatra satīṃ nāmnīṃ svaputrīṃ vidhimohitaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार क्रोध से भरे हुए उसने रुद्र को नहीं बुलाया, और विधि से मोहित होकर उसने अपनी पुत्री सती को भी वहाँ आमन्त्रित नहीं किया।

Being thus, filled with anger, he did not invite Rudra; and, deluded by fate, he did not invite there his own daughter, named Satī, either.

Word by word

(na) — notआजुहाव (ājuhāva) — did he inviteतथाभूतः (tathābhūtaḥ) — being suchरुद्रम् (rudram) — Rudraरोषसमाकुलः (roṣasamākulaḥ) — filled with rancourतथा (tathā) — likewiseतत्र (tatra) — thereसतीम् (satīm) — Satīनाम्नीम् (nāmnīm) — by nameस्वपुत्रीम् (svaputrīm) — his own daughterविधिमोहितः (vidhimohitaḥ) — deluded by fate

२६ यदा नाकारिता पित्रा मायामोहितचेतसा । लीलां चकार सुज्ञाना महासाध्वी शिवा तदा ॥

yadā nākāritā pitrā māyāmohitacetasā | līlāṃ cakāra sujñānā mahāsādhvī śivā tadā ||

· हिन्दी

जब माया से मोहित चित्तवाले पिता ने उन्हें आमन्त्रित नहीं किया, तब वे सुज्ञाना, महासाध्वी शिवा [सती] अपनी लीला करने लगीं।

When she was not invited by her father, whose mind was deluded by māyā, then that most wise, most virtuous goddess Śivā resolved on her own sport.

Word by word

यदा (yadā) — when (na) — notआकारिता (ākāritā) — summonedपित्रा (pitrā) — by her fatherमायामोहितचेतसा (māyāmohitacetasā) — whose mind was clouded by māyāलीलाम् (līlām) — a sportचकार (cakāra) — she enactedसुज्ञाना (sujñānā) — of perfect knowledgeमहासाध्वी (mahāsādhvī) — the great and virtuous oneशिवा (śivā) — Śivāतदा (tadā) — then

२७ अथागता सती तत्र शिवाज्ञामधिगम्य सा । अनाहूतापि दक्षेण गर्विणा स्वपितुर्गृहम् ॥

athāgatā satī tatra śivājñāmadhigamya sā | anāhūtāpi dakṣeṇa garviṇā svapiturgṛham ||

· हिन्दी

तब शिव की आज्ञा पाकर सती, गर्विष्ठ दक्ष द्वारा अनाहूत होते हुए भी, अपने पिता के घर गयीं।

Then Satī, having obtained Śiva's leave, went there, to her own father's house, though uninvited by the proud Dakṣa.

Word by word

अथ (atha) — thenआगता (āgatā) — cameसती (satī) — Satīतत्र (tatra) — thereशिवाज्ञाम् (śivājñām) — Śiva's leaveअधिगम्य (adhigamya) — having obtainedसा (sā) — sheअनाहूता (anāhūtā) — uninvitedअपि (api) — thoughदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaगर्विणा (garviṇā) — the proudस्वपितुः (svapituḥ) — of her own fatherगृहम् (gṛham) — to the house

२८ विलोक्य रुद्रभागं नो प्राप्यावज्ञां च तातत: । विनिन्द्य तत्र तान्सर्वान्देहत्यागमथाकरोत् ॥

vilokya rudrabhāgaṃ no prāpyāvajñāṃ ca tātata: | vinindya tatra tānsarvāndehatyāgamathākarot ||

· हिन्दी

और वहाँ रुद्र के भाग को न पाकर तथा अपमान पाकर, उसने वहाँ उपस्थित सबकी निन्दा करके अपने शरीर का त्याग कर दिया।

And, seeing that Rudra had no share there, and having received disrespect, she reviled them all, and then gave up her body.

Word by word

विलोक्य (vilokya) — having seenरुद्रभागम् (rudrabhāgam) — a portion for Rudraनो (no) — notप्राप्य (prāpya) — having receivedअवज्ञाम् (avajñām) — contempt (ca) — andताततः (tātataḥ) — from her fatherविनिन्द्य (vinindya) — having reproachedतत्र (tatra) — thereतान् (tān) — themसर्वान् (sarvān) — allदेहत्यागम् (dehatyāgam) — the casting off of the bodyअथ (atha) — thenअकरोत् (akarot) — she performed

२९ तच्छ्रुत्वा देवदेवेशः क्रोधं कृत्वा तु दुःसहम् । जटामुत्कृत्य महतीं वीरभद्रमजीजनत् ॥

tacchrutvā devadeveśaḥ krodhaṃ kṛtvā tu duḥsaham | jaṭāmutkṛtya mahatīṃ vīrabhadramajījanat ||

· हिन्दी

यह सुनकर देवदेवेश्वर रुद्र ने असह्य क्रोध करके अपनी विशाल जटा उखाड़कर वीरभद्र को उत्पन्न किया।

Hearing that, the lord of the gods of gods, having felt an unbearable rage, plucking out his own great matted lock, brought forth Vīrabhadra.

Word by word

तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardदेवदेवेशः (devadeveśaḥ) — the Lord of the gods of godsक्रोधम् (krodham) — wrathकृत्वा (kṛtvā) — having taken onतु (tu) — indeedदुःसहम् (duḥsaham) — unbearableजटाम् (jaṭām) — a lock of matted hairउत्कृत्य (utkṛtya) — having torn outमहतीम् (mahatīm) — greatवीरभद्रम् (vīrabhadram) — Vīrabhadraअजीजनत् (ajījanat) — he brought forth

३० सगणं तं समुत्पाद्य किं कुर्यामिति वादिनम् । सर्वापमानपूर्वं हि यज्ञध्वंसं दिदेश ह ॥

sagaṇaṃ taṃ samutpādya kiṃ kuryāmiti vādinam | sarvāpamānapūrvaṃ hi yajñadhvaṃsaṃ dideśa ha ||

· हिन्दी

गणों सहित उन्हें उत्पन्न करके, 'मैं क्या करूँ' — ऐसा कहते हुए वीरभद्र को उन्होंने सभी अपमानों से युक्त यज्ञ का ध्वंस करने की आज्ञा दी।

Having brought him forth together with his troop, as he said 'what shall I do?', he commanded the destruction of the sacrifice, full of every insult.

Word by word

सगणम् (sagaṇam) — with his hostतम् (tam) — himसमुत्पाद्य (samutpādya) — having producedकिम् (kim) — whatकुर्याम् (kuryām) — shall I doइति (iti) — thusवादिनम् (vādinam) — sayingसर्वापमानपूर्वम् (sarvāpamānapūrvam) — preceded by the humbling of allहि (hi) — indeedयज्ञध्वंसम् (yajñadhvaṃsam) — the wrecking of the sacrificeदिदेश ह (dideśa ha) — he commanded

३१ गणाधीशस्तदाज्ञां स प्राप्य बहुबलान्वितः । गतोऽरं तत्र सहसा महाबलपराक्रमः ॥

gaṇādhīśastadājñāṃ sa prāpya bahubalānvitaḥ | gato'raṃ tatra sahasā mahābalaparākramaḥ ||

· हिन्दी

उस आज्ञा को पाकर वह महाबलशाली, महापराक्रमी गणाधीश वीरभद्र तत्काल ही वहाँ जा पहुँचा।

That lord of gaṇas, having received that command, endowed with great strength, went there at once, of great might and valour.

Word by word

गणाधीशः (gaṇādhīśaḥ) — the lord of the hostतदाज्ञाम् (tadājñām) — that commandसः (saḥ) — heप्राप्य (prāpya) — having receivedबहुबलान्वितः (bahubalānvitaḥ) — attended by great forceगतः (gataḥ) — wentअरम् (aram) — at onceतत्र (tatra) — thereसहसा (sahasā) — suddenlyमहाबलपराक्रमः (mahābalaparākramaḥ) — of great might and valour

३२ महोपद्रवमाचेरुर्गणास्तत्र तदाज्ञया । सर्वान्स दण्डयामास न कश्चिदवशेषितः ॥

mahopadravamācerurgaṇāstatra tadājñayā | sarvānsa daṇḍayāmāsa na kaścidavaśeṣitaḥ ||

· हिन्दी

उसकी आज्ञा से गणों ने वहाँ महान् उत्पात मचाया; उसने सबको दण्डित किया, कोई भी शेष नहीं बचा।

The gaṇas, by his command, wrought great havoc there; he punished them all — not one was left unpunished.

Word by word

महोपद्रवम् (mahopadravam) — great havocआचेरुः (āceruḥ) — wroughtगणाः (gaṇāḥ) — the hostsतत्र (tatra) — thereतदाज्ञया (tadājñayā) — by his commandसर्वान् (sarvān) — allसः (saḥ) — heदण्डयामास (daṇḍayāmāsa) — chastised (na) — notकश्चित् (kaścit) — anyoneअवशेषितः (avaśeṣitaḥ) — was left over

३३ विष्णुं संजित्य यत्नेन सामरं गणसत्तमः । चक्रे दक्षशिरश्छेदं तच्छिरोऽग्नौ जुहाव च ॥

viṣṇuṃ saṃjitya yatnena sāmaraṃ gaṇasattamaḥ | cakre dakṣaśiraśchedaṃ tacchiro'gnau juhāva ca ||

· हिन्दी

उस गणश्रेष्ठ वीरभद्र ने प्रयत्नपूर्वक देवताओं सहित विष्णु को भी जीतकर दक्ष का सिर काट दिया और उस सिर को अग्नि में हवन कर दिया।

Having conquered Viṣṇu, with effort, together with the immortals, that best of gaṇas cut off Dakṣa's head, and offered that head into the fire.

Word by word

विष्णुम् (viṣṇum) — Viṣṇuसंजित्य (saṃjitya) — having overcomeयत्नेन (yatnena) — with effortसामरम् (sāmaram) — together with the godsगणसत्तमः (gaṇasattamaḥ) — the best of the hostsचक्रे (cakre) — he madeदक्षशिरश्छेदम् (dakṣaśiraśchedam) — the severing of Dakṣa's headतत् (tat) — thatशिरः (śiraḥ) — headअग्नौ (agnau) — into the fireजुहाव (juhāva) — he offered (ca) — and

३४ यज्ञध्वंसं चकाराशु महोपद्रवमाचरन् । ततो जगाम स्वगिरिं प्रणाम्य प्रभुं शिवम् ॥

yajñadhvaṃsaṃ cakārāśu mahopadravamācaran | tato jagāma svagiriṃ praṇāmya prabhuṃ śivam ||

· हिन्दी

उसने शीघ्र ही महान् उत्पात मचाते हुए यज्ञ का ध्वंस कर दिया; तत्पश्चात् वह प्रभु शिव को प्रणाम करके अपने पर्वत पर चला गया।

Swiftly he wrought the ruin of the sacrifice, working great havoc; then he went to his own mountain, having bowed to the lord Śiva.

Word by word

यज्ञध्वंसम् (yajñadhvaṃsam) — the wrecking of the sacrificeचकार (cakāra) — he accomplishedआशु (āśu) — swiftlyमहोपद्रवम् (mahopadravam) — great havocआचरन् (ācaran) — workingततः (tataḥ) — thenजगाम (jagāma) — he wentस्वगिरिम् (svagirim) — to his own mountainप्रणाम्य (praṇāmya) — having bowedप्रभुम् (prabhum) — to the Lordशिवम् (śivam) — Śiva

३५ यज्ञध्वंसोऽभवच्चेत्थं देवलोके हि पश्यति । रुद्रस्यानुचरैस्तत्र वीरभद्रादिभिः कृतः ॥

yajñadhvaṃso'bhavaccetthaṃ devaloke hi paśyati | rudrasyānucaraistatra vīrabhadrādibhiḥ kṛtaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार देवलोक के देखते-देखते रुद्र के अनुचरों — वीरभद्र आदि — के द्वारा यज्ञ का ध्वंस किया गया।

Thus was the ruin of the sacrifice, as the world of the gods looked on — wrought there by Rudra's own followers, Vīrabhadra and the rest.

Word by word

यज्ञध्वंसः (yajñadhvaṃsaḥ) — the wrecking of the sacrificeअभवत् (abhavat) — came about (ca) — andइत्थम् (ittham) — thusदेवलोके (devaloke) — in the world of the godsहि (hi) — indeedपश्यति (paśyati) — as it looked onरुद्रस्य (rudrasya) — of Rudraअनुचरैः (anucaraiḥ) — by the followersतत्र (tatra) — thereवीरभद्रादिभिः (vīrabhadrādibhiḥ) — by Vīrabhadra and the restकृतः (kṛtaḥ) — wrought

३६ मुने नीतिरियं ज्ञेया श्रुतिस्मृतिषु सम्मता । रुद्रे रुष्टे कथं लोके सुखं भवति सुप्रभौ ॥

mune nītiriyaṃ jñeyā śrutismṛtiṣu sammatā | rudre ruṣṭe kathaṃ loke sukhaṃ bhavati suprabhau ||

· हिन्दी

हे मुने! श्रुति-स्मृतियों में मान्य यह नीति जान लेनी चाहिये कि श्रेष्ठ प्रभु रुद्र के रुष्ट होने पर लोक में सुख कैसे हो सकता है!

This policy, O sage, should be known, accepted in the śruti and smṛti: how can there be happiness in the world when Rudra, the good lord, is angered?

Word by word

मुने (mune) — O sageनीतिः (nītiḥ) — the maximइयम् (iyam) — thisज्ञेया (jñeyā) — is to be knownश्रुतिस्मृतिषु (śrutismṛtiṣu) — in śruti and smṛtiसम्मता (sammatā) — approvedरुद्रे (rudre) — when Rudraरुष्टे (ruṣṭe) — is angeredकथम् (katham) — howलोके (loke) — in the worldसुखम् (sukham) — happinessभवति (bhavati) — can there beसुप्रभौ (suprabhau) — the mighty Lord

३७ ततो रुद्रः प्रसन्नोऽभूत्स्तुतिमाकर्ण्य तां पराम् । विज्ञप्तिं सफलां चक्रे सर्वेषां दीनवत्सलः ॥

tato rudraḥ prasanno'bhūtstutimākarṇya tāṃ parām | vijñaptiṃ saphalāṃ cakre sarveṣāṃ dīnavatsalaḥ ||

· हिन्दी

तब रुद्र उस उत्तम स्तुति को सुनकर प्रसन्न हो गये; उन दीनवत्सल प्रभु ने सबकी प्रार्थना को सफल बना दिया।

Then Rudra, hearing that highest praise, became pleased; that lord, compassionate to the humble, made the petition of all fruitful.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenरुद्रः (rudraḥ) — Rudraप्रसन्नः (prasannaḥ) — graciousअभूत् (abhūt) — becameस्तुतिम् (stutim) — the praiseआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardताम् (tām) — thatपराम् (parām) — supremeविज्ञप्तिम् (vijñaptim) — the pleaसफलाम् (saphalām) — fruitfulचक्रे (cakre) — he madeसर्वेषाम् (sarveṣām) — of allदीनवत्सलः (dīnavatsalaḥ) — tender to the humble

३८ पूर्ववच्च कृतं तेन कृपालुत्वं महात्मना । शंकरेण महेशेन नानालीलाविहारिणा ॥

pūrvavacca kṛtaṃ tena kṛpālutvaṃ mahātmanā | śaṃkareṇa maheśena nānālīlāvihāriṇā ||

· हिन्दी

पूर्व की भाँति ही अनेक प्रकार की लीला करनेवाले महात्मा शंकर महेश ने अपनी कृपालुता दिखायी।

As before, that great soul Śaṅkara, Maheśa, who sports in manifold ways, showed his compassion.

Word by word

पूर्ववत् (pūrvavat) — as before (ca) — andकृतम् (kṛtam) — was shownतेन (tena) — by himकृपालुत्वम् (kṛpālutvam) — compassionमहात्मना (mahātmanā) — the great-souledशंकरेण (śaṃkareṇa) — by Śaṅkaraमहेशेन (maheśena) — by Maheśaनानालीलाविहारिणा (nānālīlāvihāriṇā) — who sports in manifold plays

३९ जीवितस्तेन दक्षो हि तत्र सर्वे हि सत्कृताः । पुनः स कारितो यज्ञः शंकरेण कृपालुना ॥

jīvitastena dakṣo hi tatra sarve hi satkṛtāḥ | punaḥ sa kārito yajñaḥ śaṃkareṇa kṛpālunā ||

· हिन्दी

उनके द्वारा दक्ष को जीवित किया गया और वहाँ सबका सत्कार हुआ; तत्पश्चात् कृपालु शंकर ने पुनः वह यज्ञ करवाया।

By him Dakṣa was brought back to life, and all there were duly honoured; and again that compassionate Śaṅkara had the sacrifice performed.

Word by word

जीवितः (jīvitaḥ) — was brought to lifeतेन (tena) — by himदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaहि (hi) — indeedतत्र (tatra) — thereसर्वे (sarve) — allहि (hi) — indeedसत्कृताः (satkṛtāḥ) — were honouredपुनः (punaḥ) — againसः (saḥ) — thatकारितः (kāritaḥ) — was caused to be performedयज्ञः (yajñaḥ) — sacrificeशंकरेण (śaṃkareṇa) — by Śaṅkaraकृपालुना (kṛpālunā) — the compassionate

४० रुद्रश्च पूजितस्तत्र सर्वैर्देवैर्विशेषतः । यज्ञे विष्णुवादिभिर्भक्त्या सुप्रसन्नात्मभिर्मुने ॥

rudraśca pūjitastatra sarvairdevairviśeṣataḥ | yajñe viṣṇuvādibhirbhaktyā suprasannātmabhirmune ||

· हिन्दी

हे मुने! उस यज्ञ में विष्णु आदि सभी देवताओं ने भक्तिपूर्वक, प्रसन्नचित्त होकर, रुद्र का विशेष रूप से पूजन किया।

And Rudra was worshipped there by all the gods with special honour, in that sacrifice, by Viṣṇu and the rest, with devotion, their minds well pleased, O sage.

Word by word

रुद्रः (rudraḥ) — Rudra (ca) — andपूजितः (pūjitaḥ) — was worshippedतत्र (tatra) — thereसर्वैः (sarvaiḥ) — by allदेवैः (devaiḥ) — the godsविशेषतः (viśeṣataḥ) — especiallyयज्ञे (yajñe) — at the sacrificeविष्णुवादिभिः (viṣṇuvādibhiḥ) — by Viṣṇu and the restभक्त्या (bhaktyā) — with devotionसुप्रसन्नात्मभिः (suprasannātmabhiḥ) — with wholly gracious heartsमुने (mune) — O sage

४१ सतीदेहसमुत्पन्ना ज्वाला लोकसुखावहा । पतिता पर्वते तत्र पूजिता सुखदायिनी ॥

satīdehasamutpannā jvālā lokasukhāvahā | patitā parvate tatra pūjitā sukhadāyinī ||

· हिन्दी

सती के शरीर से उत्पन्न, संसार को सुख देनेवाली वह ज्वाला वहाँ पर्वत पर गिरी, और पूजित होने पर सुख प्रदान करती है।

The flame that arose from Satī's body, bringing happiness to the world, fell upon a mountain there, and, worshipped, bestows joy.

Word by word

सतीदेहसमुत्पन्ना (satīdehasamutpannā) — arisen from the body of Satīज्वाला (jvālā) — the flameलोकसुखावहा (lokasukhāvahā) — bringing joy to the worldपतिता (patitā) — fellपर्वते (parvate) — on the mountainतत्र (tatra) — thereपूजिता (pūjitā) — worshippedसुखदायिनी (sukhadāyinī) — giver of happiness

४२ ज्वालामुखीति विख्याता सर्वकामफलप्रदा । बभूव परमा देवी दर्शनात्पापहारिणी ॥

jvālāmukhīti vikhyātā sarvakāmaphalapradā | babhūva paramā devī darśanātpāpahāriṇī ||

· हिन्दी

ज्वालामुखी के नाम से विख्यात, सम्पूर्ण कामनाओं का फल देनेवाली, दर्शनमात्र से पाप का नाश करनेवाली वे परम देवी हुईं।

Renowned as Jvālāmukhī, granting the fruit of every desire, she became the supreme goddess, destroying sin at the mere sight of her.

Word by word

ज्वालामुखी (jvālāmukhī) — Jvālāmukhīइति (iti) — thusविख्याता (vikhyātā) — renownedसर्वकामफलप्रदा (sarvakāmaphalapradā) — granting the fruit of every desireबभूव (babhūva) — she becameपरमा (paramā) — supremeदेवी (devī) — goddessदर्शनात् (darśanāt) — by her very sightपापहारिणी (pāpahāriṇī) — remover of sin

४३ इदानीं पूज्यते लोके सर्वकामफलाप्तये । संविधाभिरनेकाभिर्महोत्सवपुरःसरम् ॥

idānīṃ pūjyate loke sarvakāmaphalāptaye | saṃvidhābhiranekābhirmahotsavapuraḥsaram ||

· हिन्दी

अब वे लोक में समस्त मनोवांछित फलों की प्राप्ति के लिये अनेक विधि-विधानों से, महोत्सवपूर्वक पूजी जाती हैं।

Now she is worshipped in the world, for the attainment of every desired fruit, with many rites, amid great festivity.

Word by word

इदानीम् (idānīm) — to this dayपूज्यते (pūjyate) — she is worshippedलोके (loke) — in the worldसर्वकामफलाप्तये (sarvakāmaphalāptaye) — for the winning of every desired fruitसंविधाभिः (saṃvidhābhiḥ) — with ritesअनेकाभिः (anekābhiḥ) — manyमहोत्सवपुरःसरम् (mahotsavapuraḥsaram) — with a great festival

४४ ततश्च सा सती देवी हिमालयसुताभवत् । तस्याश्च पार्वती नाम प्रसिद्धमभवत्तदा ॥

tataśca sā satī devī himālayasutābhavat | tasyāśca pārvatī nāma prasiddhamabhavattadā ||

· हिन्दी

तदनन्तर वे सती देवी हिमालय की पुत्री के रूप में उत्पन्न हुईं; तब उनका पार्वती — यह नाम विख्यात हुआ।

Then that goddess Satī became the daughter of Himālaya; and then her name Pārvatī became renowned.

Word by word

ततः (tataḥ) — then (ca) — andसा (sā) — sheसती (satī) — Satīदेवी (devī) — the goddessहिमालयसुता (himālayasutā) — the daughter of Himālayaअभवत् (abhavat) — becameतस्याः (tasyāḥ) — of hers (ca) — andपार्वती (pārvatī) — Pārvatīनाम (nāma) — the nameप्रसिद्धम् (prasiddham) — renownedअभवत् (abhavat) — becameतदा (tadā) — then

४५ सा पुनश्च समाराध्य तपसा कठिनेन वै । तमेव परमेशानं भर्तारं समुपाश्रिता ॥

sā punaśca samārādhya tapasā kaṭhinena vai | tameva parameśānaṃ bhartāraṃ samupāśritā ||

· हिन्दी

उन्होंने पुनः कठिन तपस्या के द्वारा उन्हीं परमेश्वर शिव की आराधना करके उन्हें पति रूप में प्राप्त किया।

She, again, propitiating, by hard tapas, that very same supreme lord, took refuge in him as her husband.

Word by word

सा (sā) — sheपुनः (punaḥ) — again (ca) — andसमाराध्य (samārādhya) — having propitiated himतपसा (tapasā) — by austerityकठिनेन (kaṭhinena) — severeवै (vai) — indeedतम् (tam) — himएव (eva) — the very sameपरमेशानम् (parameśānam) — Supreme Lordभर्तारम् (bhartāram) — as husbandसमुपाश्रिता (samupāśritā) — she took refuge in

४६ एतत्सर्वं समाख्यातं यत्पृष्टोऽहं मुनीश्वर । यच्छुत्वा सर्वपापेभ्यो मुच्यते नात्र संशयः ॥

etatsarvaṃ samākhyātaṃ yatpṛṣṭo'haṃ munīśvara | yacchutvā sarvapāpebhyo mucyate nātra saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! जो आपने मुझसे पूछा था, वह सब मैंने कह दिया, जिसे सुनकर मनुष्य निःसंदेह सभी पापों से मुक्त हो जाता है।"

All this has been told, O lord of sages, that which I was asked; hearing which, one is freed from all sins — of this there is no doubt."

Word by word

एतत् (etat) — thisसर्वम् (sarvam) — allसमाख्यातम् (samākhyātam) — has been fully toldयत् (yat) — whatपृष्टः (pṛṣṭaḥ) — askedअहम् (aham) — I wasमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesयत् (yat) — whichश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसर्वपापेभ्यः (sarvapāpebhyaḥ) — from all sinsमुच्यते (mucyate) — one is freed (na) — noअत्र (atra) — hereinसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीसंक्षेपचरित्रवर्णनं नाम प्रथमोऽध्यायः ॥ १ ॥

Here ends the first chapter — “The Brief Account of Satī's Life” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “सतीचरित्रवर्णन” नामक पहला अध्याय समाप्त हुआ।