Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 32
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter 32 · The Birth of Vīrabhadra · Verses 1–59

अथ द्वात्रिंशोऽध्यायः

Hearing from his fleeing gaṇas of Satī's self-immolation and Dakṣa's insult, the enraged Śiva tears out a lock of his own matted hair, producing the mighty Vīrabhadra and the terrible Mahākālī along with hundreds of fevers. Vīrabhadra offers himself for any task, however vast; Śiva blesses him and commands him, with Mahākālī, to burn Dakṣa's sacrifice to ashes along with everyone present, sparing no god who has wronged him. सतीके दग्ध होनेका समाचार सुनकर कुपित हुए शिवका अपनी जटासे वीरभद्र और महाकालीको प्रकट करके उन्हें यज्ञविध्वंस करनेकी आज्ञा देना

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

श्रुत्वा व्योमगिरं दक्षः किमकार्षीत्तदाबुधः। अन्ये च कृतवन्तः किं ततश्च किमभूद् वद॥

śrutvā vyomagiraṃ dakṣaḥ kimakārṣīttadābudhaḥ | anye ca kṛtavantaḥ kiṃ tataśca kimabhūd vada ||

· हिन्दी

आकाशवाणीको सुनकर अज्ञानी दक्षने क्या किया तथा अन्य उपस्थित लोगोंने क्या किया, और उसके बाद क्या हुआ? इसे बताइये।

Hearing the voice from the sky, what did the ignorant Dakṣa do then, and what did the others there do — and what happened after that? Tell me.

Word by word

श्रुत्वा (śrutvā) — having heardव्योमगिरम् (vyomagiraṃ) — the voice from the skyदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaकिम् (kim) — whatअकार्षीत् (akārṣīt) — did he doतदा (tadā) — thenअबुधः (budhaḥ) — the unwiseअन्ये (anye) — the others (ca) — andकृतवन्तः (kṛtavantaḥ) — didकिम् (kiṃ) — whatततः (tataś) — thereafter (ca) — andकिम् (kim) — whatअभूत् (abhūd) — came to passवद (vada) — tell

पराजिताः शिवगणा भृगुमंत्रबलेन वै। किमकार्षुः कुत्र गतास्तत्त्वं वद महामते॥

parājitāḥ śivagaṇā bhṛgumaṃtrabalena vai | kimakārṣuḥ kutra gatāstattvaṃ vada mahāmate ||

· हिन्दी

भृगुजीके मन्त्रबलसे पराजित होकर शिवजीके गणोंने क्या किया तथा वे कहाँ गये — यह सब आप मुझसे कहिये।

Defeated by the power of Bhṛgu's mantra, what did Śiva's gaṇas do, and where did they go? Tell me the truth of it, O great sage.

Word by word

पराजिताः (parājitāḥ) — defeatedशिवगणाः (śivagaṇā) — the hosts of Śivaभृगुमंत्रबलेन (bhṛgumaṃtrabalena) — by the power of Bhṛgu’s mantraवै (vai) — indeedकिम् (kim) — whatअकार्षुः (akārṣuḥ) — did they doकुत्र (kutra) — whitherगताः (gatās) — did they goतत् (tattvaṃ) — thatत्वम् (tvaṃ) — youवद (vada) — tellमहामते (mahāmate) — O great-minded one

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

श्रुत्वा व्योमगिरं सर्वे विस्मिताश्च सुरादयः। नावोचत्किंचिदपि ते तिष्ठन्तस्तु विमोहिताः॥

śrutvā vyomagiraṃ sarve vismitāśca surādayaḥ | nāvocatkiṃcidapi te tiṣṭhantastu vimohitāḥ ||

· हिन्दी

आकाशवाणी सुनकर समस्त देवता आदि आश्चर्यचकित हो गये, वे मोहित होकर जहाँ-तहाँ खड़े हो गये और कुछ भी न बोल सके।

Hearing the voice from the sky, all the gods and the rest were struck with wonder; bewildered, they stood there and could say nothing at all.

Word by word

श्रुत्वा (śrutvā) — having heardव्योमगिरम् (vyomagiraṃ) — the voice from the skyसर्वे (sarve) — allविस्मिताः (vismitāś) — amazed (ca) — andसुरादयः (surādayaḥ) — the gods and the rest (nāvocat) — notअवोचत् (āvocat) — spokeकिंचित् (kiṃcid) — anythingअपि (api) — at allते (te) — theyतिष्ठन्तः (tiṣṭhantas) — standing thereतु (tu) — indeedविमोहिताः (vimohitāḥ) — bewildered

पलायमाना ये वीरा भृगुमंत्रबलेन ते। अवशिष्टाः शिवगणाः शिवं शरणमाययुः॥

palāyamānā ye vīrā bhṛgumaṃtrabalena te | avaśiṣṭāḥ śivagaṇāḥ śivaṃ śaraṇamāyayuḥ ||

· हिन्दी

भृगुजीके मन्त्रबलसे जो वीर शिवगण बच गये थे, वे भागते हुए शिवकी शरणमें गये।

Those heroic gaṇas of Śiva who remained, fleeing before the power of Bhṛgu's mantra, went for refuge to Śiva.

Word by word

पलायमानाः (palāyamānā) — fleeingये (ye) — whoवीराः (vīrā) — the warriorsभृगुमंत्रबलेन (bhṛgumaṃtrabalena) — by the power of Bhṛgu’s mantraते (te) — theyअवशिष्टाः (avaśiṣṭāḥ) — the survivorsशिवगणाः (śivagaṇāḥ) — the hosts of Śivaशिवम् (śivaṃ) — to Śivaशरणम् (śaraṇam) — for refugeआययुः (āyayuḥ) — came

सर्वं निवेदयामासू रुद्रायामिततेजसे। चरित्रं च तथाभूतं सुप्रणम्यादराच्च ते॥

sarvaṃ nivedayāmāsū rudrāyāmitatejase | caritraṃ ca tathābhūtaṃ supraṇamyādarācca te ||

· हिन्दी

वे महातेजस्वी शिवजीको आदरपूर्वक प्रणाम करके जो चरित्र हुआ था, वह सब बताने लगे।

Bowing reverently before immeasurably radiant Rudra, they reported to him everything, all that had happened, just as it was.

Word by word

सर्वम् (sarvaṃ) — everythingनिवेदयामासुः (nivedayāmāsū) — they made knownरुद्राय (rudrāy) — to Rudraअमिततेजसे (āmitatejase) — of measureless splendourचरित्रम् (caritraṃ) — the happening (ca) — andतथाभूतम् (tathābhūtaṃ) — such as it wasसुप्रणम्य (supraṇamy) — having bowed lowआदरात् (ādarāc) — reverently (ca) — andते (te) — they

गणा ऊचुः — The gaṇas spoke: गणों ने कहा:

देवदेव महादेव पाहि नः शरणागतान्। संशृण्वादरतो नाथ सतीवार्तां च विस्तरात्॥

devadeva mahādeva pāhi naḥ śaraṇāgatān | saṃśṛṇvādarato nātha satīvārtāṃ ca vistarāt ||

· हिन्दी

हे देवदेव! हे महादेव! शरणमें आये हुए हमलोगोंकी रक्षा कीजिये और हे नाथ! आदरपूर्वक सतीजीका चरित्र विस्तारसे सुनिये।

'O god of gods, Mahādeva, protect us who have come for refuge; and, O lord, listen with care to the tale of Satī, told in full.'

Word by word

देवदेव (devadeva) — O God of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaपाहि (pāhi) — protectनः (naḥ) — usशरणागतान् (śaraṇāgatān) — who have come for refugeसंशृणु (saṃśṛṇv) — hearआदरतः (ādarato) — attentivelyनाथ (nātha) — O Lordसतीवार्ताम् (satīvārtāṃ) — the tidings of Satī (ca) — andविस्तरात् (vistarāt) — at length

गर्वितेन महेशान दक्षेण सुदुरात्मना। अपमानः कृतः सत्यानादरो निर्जरैस्तथा॥

garvitena maheśāna dakṣeṇa sudurātmanā | apamānaḥ kṛtaḥ satyānādaro nirjaraistathā ||

· हिन्दी

हे महेश्वर! अभिमानसे युक्त दुरात्मा दक्षने तथा देवताओंने सतीका अपमान तथा अनादर किया।

'O great lord, the proud and utterly wicked Dakṣa insulted Satī, and the immortals likewise showed her disrespect.'

Word by word

गर्वितेन (garvitena) — by the arrogantमहेशान (maheśāna) — O Maheśānaदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaसुदुरात्मना (sudurātmanā) — of most evil soulअपमानः (apamānaḥ) — insultकृतः (kṛtaḥ) — was offeredसत्याः (satyā) — to Satīअनादरः (ānādaro) — slightingनिर्जरैः (nirjarais) — by the immortalsतथा (tathā) — likewise

तुभ्यं भागमदान्नो स देवेभ्यश्च प्रदत्तवान्। दुर्वचांस्यवदत्प्रोच्चैर्दुष्टो दक्षः सुगर्वितः॥

tubhyaṃ bhāgamadānno sa devebhyaśca pradattavān | durvacāṃsyavadatproccairduṣṭo dakṣaḥ sugarvitaḥ ||

· हिन्दी

महाभिमानी दुष्ट दक्षने अपने यज्ञमें आपको भाग नहीं दिया, देवताओंको भाग दिया, और आपके विषयमें उच्च स्वरसे दुर्वचन भी कहे।

'He gave you no share, though he gave shares to the other gods; the wicked, arrogant Dakṣa spoke harsh words aloud against you.'

Word by word

तुभ्यम् (tubhyaṃ) — to youभागम् (bhāgam) — a shareअदात् (adān) — he gaveनो (no) — notसः (sa) — heदेवेभ्यः (devebhyaś) — to the gods (ca) — andप्रदत्तवान् (pradattavān) — gave itदुर्वचांसि (durvacāṃsy) — harsh wordsअवदत् (avadat) — he spokeप्रोच्चैः (proccair) — right loudlyदुष्टः (duṣṭo) — the wickedदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaसुगर्वितः (sugarvitaḥ) — swollen with pride

ततो दृष्ट्वा न ते भागं यज्ञेऽकुप्यत्सती प्रभो। विनिंद्य बहुशस्तातमधाक्षीत्स्वतनुं तदा॥

tato dṛṣṭvā na te bhāgaṃ yajñe'kupyatsatī prabho | viniṃdya bahuśastātamadhākṣītsvatanuṃ tadā ||

· हिन्दी

हे प्रभो! उसके बाद यज्ञमें आपका भाग न देखकर सतीजी कुपित हो गयीं और अपने पिताकी बार-बार निन्दा करके उन्होंने अपने शरीरको भस्म कर लिया।

'Seeing no share of yours in the sacrifice, O lord, Satī grew wrathful; reviling her father again and again, she then burned her own body.'

Word by word

ततः (tato) — thenदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeing (na) — noते (te) — yourभागम् (bhāgaṃ) — shareयज्ञे (yajñe) — at the sacrificeअकुप्यत् ('kupyat) — grew wrothसती (satī) — Satīप्रभो (prabho) — O Lordविनिंद्य (viniṃdya) — having reviledबहुशः (bahuśas) — again and againतातम् (tātam) — her fatherअधाक्षीत् (adhākṣīt) — she burnedस्वतनुम् (svatanuṃ) — her own bodyतदा (tadā) — then

१० गणास्त्वयुतसंख्याका मृतास्तत्र विलज्जया। स्वाङ्गान्याच्छिद्य शस्त्रैश्च क्रुध्याम ह्यपरे वयम्॥

gaṇāstvayutasaṃkhyākā mṛtāstatra vilajjayā | svāṅgānyācchidya śastraiśca krudhyāma hyapare vayam ||

· हिन्दी

यह देखकर दस हजार गण लज्जावश शस्त्रोंसे अपने अंगोंको काटकर वहीं मर गये; बचे हुए हमलोग दक्षपर कुपित हो उठे।

'Ten thousand gaṇas there died of shame, cutting their own limbs with weapons; the rest of us grew furious.'

Word by word

गणाः (gaṇās) — the hostsतु (tv) — indeedअयुतसंख्याकाः (ayutasaṃkhyākā) — ten thousand in numberमृताः (mṛtās) — diedतत्र (tatra) — thereविलज्जया (vilajjayā) — for very shameस्वाङ्गानि (svāṅgāny) — their own limbsआच्छिद्य (ācchidya) — having hewnशस्त्रैः (śastraiś) — with weapons (ca) — andक्रुध्याम (krudhyāma) — we grew wrothहि (hy) — indeedअपरे (apare) — the restवयम् (vayam) — we

११ तद्यज्ञं ध्वंसितुं वेगात्सन्नद्धास्तु भयावहाः। तिरस्कृता हि भृगुणा स्वप्रभावाद्विरोधिना॥

tadyajñaṃ dhvaṃsituṃ vegātsannaddhāstu bhayāvahāḥ | tiraskṛtā hi bhṛguṇā svaprabhāvādvirodhinā ||

· हिन्दी

हमलोग भयानक रूप धारणकर वेगपूर्वक यज्ञका विध्वंस करनेको उद्यत हो गये, परंतु विरोधी भृगुने अपने मन्त्रबलके प्रभावसे हमारा तिरस्कार कर दिया।

'Arming ourselves swiftly and terribly to destroy that sacrifice, we were repelled by the hostile Bhṛgu, through the power of his own might.'

Word by word

तद्यज्ञम् (tadyajñaṃ) — that sacrificeध्वंसितुम् (dhvaṃsituṃ) — to wreckवेगात् (vegāt) — impetuouslyसन्नद्धाः (sannaddhās) — made readyतु (tu) — indeedभयावहाः (bhayāvahāḥ) — terribleतिरस्कृताः (tiraskṛtā) — were driven backहि (hi) — indeedभृगुणा (bhṛguṇā) — by Bhṛguस्वप्रभावात् (svaprabhāvād) — by his own powerविरोधिना (virodhinā) — our adversary

१२ ते वयं शरणं प्राप्तास्तव विश्वंभर प्रभो। निर्भयान् कुरु नस्तस्माद् दयमान भवाद्भयात्॥

te vayaṃ śaraṇaṃ prāptāstava viśvaṃbhara prabho | nirbhayān kuru nastasmād dayamāna bhavādbhayāt ||

· हिन्दी

हे विश्वम्भर! हे प्रभो! अब हमलोग आपकी शरणमें आये हुए हैं, आप हमारे ऊपर दया करते हुए इस उत्पन्न भयसे हमलोगोंको निर्भय कीजिये।

'O lord, sustainer of all, we have come for refuge to you; be gracious, and make us free of this fear that has arisen.'

Word by word

ते (te) — theyवयम् (vayaṃ) — weशरणम् (śaraṇaṃ) — for refugeप्राप्ताः (prāptās) — have comeतव (tava) — to youविश्वंभर (viśvaṃbhara) — O upholder of the universeप्रभो (prabho) — O Lordनिर्भयान् (nirbhayān) — free of fearकुरु (kuru) — makeनः (nas) — usतस्मात् (tasmād) — from thatदयमान (dayamāna) — O compassionateभवात् (bhavād) — from thisभयात् (bhayāt) — fear

१३ अपमानं विशेषेण तस्मिन् यज्ञे महाप्रभो। दक्षाद्यास्तेऽखिला दुष्टा अकुर्वन् गर्विता अति॥

apamānaṃ viśeṣeṇa tasmin yajñe mahāprabho | dakṣādyāste'khilā duṣṭā akurvan garvitā ati ||

· हिन्दी

हे महाप्रभो! दक्ष आदि सभी दुष्टोंने अत्यन्त गर्वित होकर उस यज्ञमें आपका बहुत अपमान किया है।

'O great lord, in that sacrifice Dakṣa and all those other wicked ones, filled with pride, showed you the greatest disrespect.'

Word by word

अपमानम् (apamānaṃ) — insultविशेषेण (viśeṣeṇa) — signalतस्मिन् (tasmin) — at thatयज्ञे (yajñe) — sacrificeमहाप्रभो (mahāprabho) — O great Lordदक्षाद्याः (dakṣādyās) — Dakṣa and the restते (te) — theyअखिलाः ('khilā) — allदुष्टाः (duṣṭā) — the wickedअकुर्वन् (akurvan) — offeredगर्विताः (garvitā) — arrogantअति (ati) — beyond measure

१४ इत्युक्तं निखिलं वृत्तं स्वेषां सत्याश्च शङ्कर। तेषां च मूढबुद्धीनां यथेच्छसि तथा कुरु॥

ityuktaṃ nikhilaṃ vṛttaṃ sveṣāṃ satyāśca śaṅkara | teṣāṃ ca mūḍhabuddhīnāṃ yathecchasi tathā kuru ||

· हिन्दी

हे शंकर! इस प्रकार हमने अपना, सतीका और उन मूर्खोंका सारा वृत्तान्त आपसे कह दिया, अब आप जैसा चाहते हों, वैसा कीजिये।

'Thus, O Śaṅkara, we have told you the whole matter — of ourselves, of Satī, and of those fools; now do as you wish.'

Word by word

इति (ity) — thusउक्तम् (uktaṃ) — has been toldनिखिलम् (nikhilaṃ) — the wholeवृत्तम् (vṛttaṃ) — eventस्वेषाम् (sveṣāṃ) — of your own peopleसत्याः (satyāś) — of Satī (ca) — andशङ्कर (śaṅkara) — O Śaṅkaraतेषाम् (teṣāṃ) — of them (ca) — andमूढबुद्धीनाम् (mūḍhabuddhīnāṃ) — of besotted mindयथा (yathecchasi) — asइच्छसि (icchasi) — you wishतथा (tathā) — soकुरु (kuru) — do

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

१५ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य स्वगणानां वचः प्रभुः। सस्मार नारदं सर्वं ज्ञातुं तच्चरितं लघु॥

ityākarṇya vacastasya svagaṇānāṃ vacaḥ prabhuḥ | sasmāra nāradaṃ sarvaṃ jñātuṃ taccaritaṃ laghu ||

· हिन्दी

अपने गणोंका यह वचन सुनकर प्रभु शिवने उनका सम्पूर्ण चरित्र जाननेके लिये शीघ्रतापूर्वक आप नारदका स्मरण किया।

Having heard this word of his gaṇas, the lord, wishing to know that whole matter at once, called Nārada to mind.

Word by word

इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacas) — the wordतस्य (tasya) — of hisस्वगणानाम् (svagaṇānāṃ) — of his own hostsवचः (vacaḥ) — the speechप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordसस्मार (sasmāra) — called to mindनारदम् (nāradaṃ) — Nāradaसर्वम् (sarvaṃ) — allज्ञातुम् (jñātuṃ) — to learnतत् (tac) — thatचरितम् (caritaṃ) — storyलघु (laghu) — quickly

१६ आगतस्त्वं द्रुतं तत्र देवर्षे दिव्यदर्शनः। प्रणम्य शंकरं भक्त्या साञ्जलिस्तत्र तस्थिवान्॥

āgatastvaṃ drutaṃ tatra devarṣe divyadarśanaḥ | praṇamya śaṃkaraṃ bhaktyā sāñjalistatra tasthivān ||

· हिन्दी

हे देवर्षे! भगवान्के स्मरण करनेपर दिव्यदर्शनवाले आप वहाँ शीघ्रतासे पहुँच गये और भक्तिपूर्वक हाथ जोड़कर शिवजीको प्रणामकर वहीं खड़े हो गये।

O sage among the gods, of divine sight, you came there swiftly, and, bowing to Śaṅkara with devotion, stood there with joined palms.

Word by word

आगतः (āgatas) — cameत्वम् (tvaṃ) — youद्रुतम् (drutaṃ) — swiftlyतत्र (tatra) — thereदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageदिव्यदर्शनः (divyadarśanaḥ) — of divine aspectप्रणम्य (praṇamya) — having bowedशंकरम् (śaṃkaraṃ) — to Śaṃkaraभक्त्या (bhaktyā) — with devotionसाञ्जलिः (sāñjalis) — palms joinedतत्र (tatra) — thereतस्थिवान् (tasthivān) — you stood

१७ त्वां प्रशस्याथ स स्वामी सत्या वार्तां च पृष्टवान्। दक्षयज्ञगताया वै परं च चरितं तथा॥

tvāṃ praśasyātha sa svāmī satyā vārtāṃ ca pṛṣṭavān | dakṣayajñagatāyā vai paraṃ ca caritaṃ tathā ||

· हिन्दी

उसके बाद स्वामी शंकरजीने आपकी प्रशंसा करके दक्षयज्ञमें गयी हुई सतीका समाचार एवं अन्य दूसरी घटनाओंके सम्बन्धमें पूछा।

The lord then praised you and asked after the news of Satī, who had gone to Dakṣa's sacrifice, and after the other events as well.

Word by word

त्वाम् (tvāṃ) — youप्रशस्य (praśasy) — having praisedअथ (ātha) — thenसः (sa) — heस्वामी (svāmī) — the masterसत्याः (satyā) — of Satīवार्ताम् (vārtāṃ) — the tidings (ca) — andपृष्टवान् (pṛṣṭavān) — askedदक्षयज्ञगतायाः (dakṣayajñagatāyā) — of her who had gone to Dakṣa’s sacrificeवै (vai) — indeedपरम् (paraṃ) — and further (ca) — andचरितम् (caritaṃ) — the storyतथा (tathā) — likewise

१८ पृष्टेन शंभुना तात त्वयाश्वेव शिवात्मना। तत्सर्वं कथितं वृत्तं जातं दक्षाध्वरे हि यत्॥

pṛṣṭena śaṃbhunā tāta tvayāśveva śivātmanā | tatsarvaṃ kathitaṃ vṛttaṃ jātaṃ dakṣādhvare hi yat ||

· हिन्दी

हे नारद! शिवजीके पूछनेपर शिवस्वरूप आपने शीघ्र ही जो कुछ भी दक्षयज्ञमें घटित हुआ था, वह सब समाचार कह दिया।

O dear one, questioned by Śambhu, you, of the very nature of Śiva, at once told him all that had happened at Dakṣa's sacrifice.

Word by word

पृष्टेन (pṛṣṭena) — being askedशंभुना (śaṃbhunā) — by Śambhuतात (tāta) — O sonत्वया (tvayāśveva) — by youआशु (śv) — at onceएव (eva) — indeedशिवात्मना (śivātmanā) — whose very self is Śivaतत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all of itकथितम् (kathitaṃ) — was toldवृत्तम् (vṛttaṃ) — what had happenedजातम् (jātaṃ) — come to passदक्षाध्वरे (dakṣādhvare) — at Dakṣa’s sacrificeहि (hi) — indeedयत् (yat) — which

१९ तदाकर्ण्येश्वरो वाक्यं मुने तत्त्वन्मुखोदितम्। चुकोपातिद्रुतं रुद्रो महारौद्रपराक्रमः॥

tadākarṇyeśvaro vākyaṃ mune tattvanmukhoditam | cukopātidrutaṃ rudro mahāraudraparākramaḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! आपके मुखसे कही हुई बातको सुनकर महारौद्रपराक्रमी भगवान् शंकर शीघ्र ही अत्यन्त क्रोधित हो उठे।

Hearing that word, O sage, spoken from your own mouth, the lord Rudra, of most terrible valor, at once grew furious.

Word by word

तत् (tad) — thatआकर्ण्य (ākarṇy) — having heardईश्वरः (eśvaro) — the Lordवाक्यम् (vākyaṃ) — wordमुने (mune) — O sageतत् (tat) — thatत्वन्मुखोदितम् (tvanmukhoditam) — uttered by your mouthचुकोप (cukopa) — grew wrothअतिद्रुतम् (ātidrutaṃ) — right swiftlyरुद्रः (rudro) — Rudraमहारौद्रपराक्रमः (mahāraudraparākramaḥ) — of terrible and dreadful prowess

२० उत्पाट्यैकां जटां रुद्रो लोकसंहारकारकः। आस्फालयामास रुषा पर्वतस्य तदोपरि॥

utpāṭyaikāṃ jaṭāṃ rudro lokasaṃhārakārakaḥ | āsphālayāmāsa ruṣā parvatasya tadopari ||

· हिन्दी

लोकका संहार करनेवाले रुद्रने उसी समय एक जटा उखाड़कर क्रोधसे उसे पर्वतके ऊपर पटक दिया।

Rudra, the destroyer of the worlds, tore out a single lock of his matted hair and in fury dashed it upon a mountain.

Word by word

उत्पाट्य (utpāṭyai) — having torn outएकाम् (kāṃ) — oneजटाम् (jaṭāṃ) — matted lockरुद्रः (rudro) — Rudraलोकसंहारकारकः (lokasaṃhārakārakaḥ) — the destroyer of worldsआस्फालयामास (āsphālayāmāsa) — dashed itरुषा (ruṣā) — in rageपर्वतस्य (parvatasya) — of the mountainतदा (tado) — thenउपरि (pari) — upon

२१ तोदनाच्च द्विधा भूता सा जटा च मुने प्रभोः। संबभूव महारावो महाप्रलयभीषणः॥

todanācca dvidhā bhūtā sā jaṭā ca mune prabhoḥ | saṃbabhūva mahārāvo mahāpralayabhīṣaṇaḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! भगवान् शंकरद्वारा जटा पटके जानेके फलस्वरूप वह जटा दो टुकड़ोंमें विभक्त हो गयी और उससे महान् प्रलयंकारी भयंकर शब्द उत्पन्न हुआ।

From the blow, O sage, that lock of the lord's split in two, and a mighty roar arose, terrible as the great dissolution itself.

Word by word

तोदनात् (todanāc) — by the blow (ca) — andद्विधा (dvidhā) — in twoभूता (bhūtā) — becameसा (sā) — thatजटा (jaṭā) — matted lock (ca) — andमुने (mune) — O sageप्रभोः (prabhoḥ) — of the Lordसंबभूव (saṃbabhūva) — aroseमहारावः (mahārāvo) — a mighty roarमहाप्रलयभीषणः (mahāpralayabhīṣaṇaḥ) — dreadful as the great dissolution

२२ तज्जटायाः समुद्भूतो वीरभद्रो महाबलः। पूर्वभागेन देवर्षे महाभीमो गणाग्रणीः॥

tajjaṭāyāḥ samudbhūto vīrabhadro mahābalaḥ | pūrvabhāgena devarṣe mahābhīmo gaṇāgraṇīḥ ||

· हिन्दी

हे देवर्षे! उस जटाके पूर्वभागसे महाभयंकर, महाबली सभी गणोंमें अग्रणी वीरभद्र उत्पन्न हुए।

O sage among the gods, from the forward half of that lock arose the mighty Vīrabhadra, terrible, foremost among all the gaṇas.

Word by word

तज्जटायाः (tajjaṭāyāḥ) — from that matted lockसमुद्भूतः (samudbhūto) — sprangवीरभद्रः (vīrabhadro) — Vīrabhadraमहाबलः (mahābalaḥ) — of great mightपूर्वभागेन (pūrvabhāgena) — from its forward halfदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageमहाभीमः (mahābhīmo) — most terribleगणाग्रणीः (gaṇāgraṇīḥ) — chief of the hosts

२३ स भूमिं विश्वतो वृत्य चात्यतिष्ठद्दशाङ्गुलम्। प्रलयानलसंकाशः प्रोन्नतो दोःसहस्रवान्॥

sa bhūmiṃ viśvato vṛtya cātyatiṣṭhaddaśāṅgulam | pralayānalasaṃkāśaḥ pronnato doḥsahasravān ||

· हिन्दी

वे चारों ओरसे पृथिवीको घेरकर दस अंगुलपर्यन्त पृथिवीसे ऊपर स्थित हो गये। वे प्रलयाग्निके समान थे और एक हजार भुजाओंसे युक्त थे।

Encircling the earth on every side, he stood towering ten fingers' breadth above it, blazing like the fire of dissolution, with a thousand arms.

Word by word

सः (sa) — heभूमिम् (bhūmiṃ) — the earthविश्वतः (viśvato) — on every sideवृत्य (vṛtya) — having covered (cā) — andअत्यतिष्ठत् (tyatiṣṭhad) — stood beyond itदशाङ्गुलम् (daśāṅgulam) — by ten fingers’ breadthप्रलयानलसंकाशः (pralayānalasaṃkāśaḥ) — like the fire of doomsdayप्रोन्नतः (pronnato) — toweringदोःसहस्रवान् (doḥsahasravān) — with a thousand arms

२४ कोपनिःश्वासतस्तत्र महारुद्रस्य चेशितुः। जातं ज्वराणां शतकं संनिपातास्त्रयोदश॥

kopaniḥśvāsatastatra mahārudrasya ceśituḥ | jātaṃ jvarāṇāṃ śatakaṃ saṃnipātāstrayodaśa ||

· हिन्दी

उन महारुद्र महेश्वरके क्रोधयुक्त निःश्वाससे सौ प्रकारके ज्वर तथा तेरह सन्निपात उत्पन्न हुए।

From the angry breath there of the great lord Rudra arose a hundred kinds of fever and thirteen sannipātas.

Word by word

कोपनिःश्वासतः (kopaniḥśvāsatas) — from the breath of wrathतत्र (tatra) — thereमहारुद्रस्य (mahārudrasya) — of the great Rudra (ce) — andईशितुः (śituḥ) — of the Lordजातम् (jātaṃ) — aroseज्वराणाम् (jvarāṇāṃ) — of feversशतकम् (śatakaṃ) — a hundredसंनिपाताः (saṃnipātās) — of the compound humoursत्रयोदश (trayodaśa) — thirteen

२५ महाकाली समुत्पन्ना तज्जटापरभागतः। महाभयंकरा तात भूतकोटिभिरावृता॥

mahākālī samutpannā tajjaṭāparabhāgataḥ | mahābhayaṃkarā tāta bhūtakoṭibhirāvṛtā ||

· हिन्दी

हे तात! उस जटाके दूसरे भागसे महाकाली उत्पन्न हुईं, जो बड़ी भयंकर थीं और करोड़ों भूतोंसे घिरी हुई थीं।

O dear one, from the other half of that lock arose Mahākālī, most terrible, surrounded by tens of millions of bhūtas.

Word by word

महाकाली (mahākālī) — Mahākālīसमुत्पन्ना (samutpannā) — sprang forthतज्जटापरभागतः (tajjaṭāparabhāgataḥ) — from the other half of that lockमहाभयंकरा (mahābhayaṃkarā) — most terribleतात (tāta) — O sonभूतकोटिभिः (bhūtakoṭibhir) — by ten million spiritsआवृता (āvṛtā) — encompassed

२६ सर्वे मूर्तिधराः क्रूराः ज्वरा लोकभयंकराः। स्वतेजसा प्रज्वलंतो दहंत इव सर्वतः॥

sarve mūrtidharāḥ krūrāḥ jvarā lokabhayaṃkarāḥ | svatejasā prajvalaṃto dahaṃta iva sarvataḥ ||

· हिन्दी

मूर्तिधारी वे सभी ज्वर क्रूर तथा संसारको भयभीत करनेवाले थे और अपने तेजसे ऐसे प्रज्वलित हो रहे थे, मानो सबको जला देंगे।

All those embodied fevers were fierce, terrifying to the world, blazing with their own radiance as if they would burn everything on every side.

Word by word

सर्वे (sarve) — allमूर्तिधराः (mūrtidharāḥ) — taking bodily formक्रूराः (krūrāḥ) — fierceज्वराः (jvarā) — the feversलोकभयंकराः (lokabhayaṃkarāḥ) — terror of the worldsस्वतेजसा (svatejasā) — with their own fireप्रज्वलंतः (prajvalaṃto) — blazingदहंतः (dahaṃta) — burningइव (iva) — as it wereसर्वतः (sarvataḥ) — on every side

२७ अथ वीरो वीरभद्रः प्रणम्य परमेश्वरम्। कृताञ्जलिपुटः प्राह वाक्यं वाक्यविशारदः॥

atha vīro vīrabhadraḥ praṇamya parameśvaram | kṛtāñjalipuṭaḥ prāha vākyaṃ vākyaviśāradaḥ ||

· हिन्दी

तदनन्तर वाक्यविशारद महावीर वीरभद्र हाथ जोड़कर शिवजीको प्रणाम करके कहने लगे—

Then the hero Vīrabhadra, bowing to the supreme lord, joined his palms and, skilled in speech, spoke these words.

Word by word

अथ (atha) — thenवीरः (vīro) — the heroवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraप्रणम्य (praṇamya) — having bowedपरमेश्वरम् (parameśvaram) — to the supreme Lordकृताञ्जलिपुटः (kṛtāñjalipuṭaḥ) — his palms hollowed in saluteप्राह (prāha) — spokeवाक्यम् (vākyaṃ) — a wordवाक्यविशारदः (vākyaviśāradaḥ) — skilled in speech

वीरभद्र उवाच — Vīrabhadra spoke: वीरभद्र जी ने कहा:

२८ महारुद्र महारौद्र सोमसूर्याग्निलोचन। किं कर्तव्यं मया कार्यं शीघ्रमाज्ञापय प्रभो॥

mahārudra mahāraudra somasūryāgnilocana | kiṃ kartavyaṃ mayā kāryaṃ śīghramājñāpaya prabho ||

· हिन्दी

हे महारुद्र! हे महारौद्र! सूर्य, सोम तथा अग्निरूप नेत्रवाले हे प्रभो! मैं कौन-सा कार्य करूँ? शीघ्र ही आज्ञा प्रदान कीजिये।

'O great Rudra, most terrible one, whose eyes are the moon, the sun, and fire! What task must I do? Command me swiftly, my lord.'

Word by word

महारुद्र (mahārudra) — O great Rudraमहारौद्र (mahāraudra) — O terrible oneसोमसूर्याग्निलोचन (somasūryāgnilocana) — whose eyes are moon, sun and fireकिम् (kiṃ) — whatकर्तव्यम् (kartavyaṃ) — is to be doneमया (mayā) — by meकार्यम् (kāryaṃ) — the taskशीघ्रम् (śīghram) — quicklyआज्ञापय (ājñāpaya) — commandप्रभो (prabho) — O Lord

२९ शोषणीयाः किमीशान क्षणार्धेनैव सिंधवः। पेषणीयाः किमीशान क्षणार्धेनैव पर्वताः॥

śoṣaṇīyāḥ kimīśāna kṣaṇārdhenaiva siṃdhavaḥ | peṣaṇīyāḥ kimīśāna kṣaṇārdhenaiva parvatāḥ ||

· हिन्दी

हे ईशान! क्या मैं आधे ही क्षणमें समुद्रोंको सुखा दूँ? अथवा हे ईशान! क्या आधे ही क्षणमें पर्वतोंको चूर-चूर कर दूँ?

'Shall I, O Īśāna, dry up the oceans in half an instant? Shall I, O Īśāna, grind the mountains to dust in half an instant?'

Word by word

शोषणीयाः (śoṣaṇīyāḥ) — to be dried upकिम् (kim) — shall they beईशान (īśāna) — O Īśānaक्षणार्धेन (kṣaṇārdhenai) — in half a momentएव (va) — indeedसिंधवः (siṃdhavaḥ) — the oceansपेषणीयाः (peṣaṇīyāḥ) — to be ground downकिम् (kim) — shall they beईशान (īśāna) — O Īśānaक्षणार्धेन (kṣaṇārdhenai) — in half a momentएव (va) — indeedपर्वताः (parvatāḥ) — the mountains

३० क्षणेन भस्मसात्कुर्यां ब्रह्माण्डमुत किं हर। क्षणेन भस्मसात्कुर्यां सुरान्वा किं मुनीश्वरान्॥

kṣaṇena bhasmasātkuryāṃ brahmāṇḍamuta kiṃ hara | kṣaṇena bhasmasātkuryāṃ surānvā kiṃ munīśvarān ||

· हिन्दी

अथवा हे हर! क्या मैं क्षणभरमें सारे ब्रह्माण्डको भस्म कर दूँ? अथवा क्या मैं क्षणभरमें देवताओं एवं मुनीश्वरोंको भस्म कर दूँ?

'Or, O Hara, shall I reduce the whole universe to ashes in an instant? Or shall I in an instant reduce the gods, or the lords of sages, to ashes?'

Word by word

क्षणेन (kṣaṇena) — in a momentभस्मसात् (bhasmasāt) — to ashesकुर्याम् (kuryāṃ) — shall I reduceब्रह्माण्डम् (brahmāṇḍam) — the cosmic eggउत (uta) — orकिम् (kiṃ) — whatहर (hara) — O Haraक्षणेन (kṣaṇena) — in a momentभस्मसात् (bhasmasāt) — to ashesकुर्याम् (kuryāṃ) — shall I reduceसुरान् (surān) — the godsवा (vā) — orकिम् (kiṃ) — orमुनीश्वरान् (munīśvarān) — the lords of sages

३१ व्याश्वासः सर्वलोकानां किमुकार्यो हि शंकर। कर्तव्यं किमुतेशान सर्वप्राणिविहिंसनम्॥

vyāśvāsaḥ sarvalokānāṃ kimukāryo hi śaṃkara | kartavyaṃ kimuteśāna sarvaprāṇivihiṃsanam ||

· हिन्दी

अथवा हे शंकर! क्या मैं सभी लोगोंका श्वास रोक दूँ? अथवा हे ईशान! क्या मैं सम्पूर्ण प्राणियोंका विनाश कर डालूँ?

'Or, O Śaṅkara, shall the breath of all the worlds be stopped? Or, O Īśāna, must the destruction of every living being be done?'

Word by word

व्याश्वासः (vyāśvāsaḥ) — the reassuringसर्वलोकानाम् (sarvalokānāṃ) — of all the worldsकिम् (kim) — is it (u) — orकार्यः (kāryo) — to be doneहि (hi) — indeedशंकर (śaṃkara) — O Śaṃkaraकर्तव्यम् (kartavyaṃ) — to be doneकिम् (kim) — is itउत (uteśāna) — orईशान (eśāna) — O Īśānaसर्वप्राणिविहिंसनम् (sarvaprāṇivihiṃsanam) — the slaying of every living thing

३२ ममाशक्यं न कुत्रापि त्वत्प्रसादान्महेश्वर। पराक्रमेण मत्तुल्यो न भूतो न भविष्यति॥

mamāśakyaṃ na kutrāpi tvatprasādānmaheśvara | parākrameṇa mattulyo na bhūto na bhaviṣyati ||

· हिन्दी

हे महेश्वर! आपकी कृपासे कोई भी कार्य ऐसा नहीं है, जो मैं न कर सकूँ, पराक्रममें मेरे समान न तो कोई हुआ है और न तो होगा।

'O great lord, by your grace there is nowhere anything impossible for me; in valor none has been, nor shall be, my equal.'

Word by word

मम (mamāśakyaṃ) — for meअशक्यम् (śakyaṃ) — impossible (na) — nothingकुत्रापि (kutrāpi) — anywhereत्वत्प्रसादात् (tvatprasādān) — by your graceमहेश्वर (maheśvara) — O Maheśvaraपराक्रमेण (parākrameṇa) — in prowessमत्तुल्यः (mattulyo) — my equal (na) — notभूतः (bhūto) — has been (na) — norभविष्यति (bhaviṣyati) — shall be

३३ यत्र यत्कार्यमुद्दिश्य प्रेषयिष्यसि मां प्रभो। तत्कार्यं साधयाम्येव सत्वरं त्वत्प्रसादतः॥

yatra yatkāryamuddiśya preṣayiṣyasi māṃ prabho | tatkāryaṃ sādhayāmyeva satvaraṃ tvatprasādataḥ ||

· हिन्दी

हे प्रभो! आप मुझे जिस कार्यके लिये जहाँ भी भेजेंगे, मैं आपकी कृपासे उस कार्यको शीघ्र ही सिद्ध करूँगा।

'Whatever task, and wherever, you send me for, O lord, that task I shall accomplish swiftly indeed, by your grace.'

Word by word

यत्र (yatra) — whereverयत् (yat) — whateverकार्यम् (kāryam) — taskउद्दिश्य (uddiśya) — with a view toप्रेषयिष्यसि (preṣayiṣyasi) — you shall sendमाम् (māṃ) — meप्रभो (prabho) — O Lordतत्कार्यम् (tatkāryaṃ) — that taskसाधयामि (sādhayāmy) — I accomplishएव (eva) — surelyसत्वरम् (satvaraṃ) — swiftlyत्वत्प्रसादतः (tvatprasādataḥ) — by your grace

३४ क्षुद्रास्तरंति लोकाब्धिं शासनाच्छंकरस्य ते। हरातोऽहं न किं तर्तुं महापत्सागरं क्षमः॥

kṣudrāstaraṃti lokābdhiṃ śāsanācchaṃkarasya te | harāto'haṃ na kiṃ tartuṃ mahāpatsāgaraṃ kṣamaḥ ||

· हिन्दी

हे हर! आप शिवकी आज्ञासे क्षुद्रजन भी इस संसारसागरको पार कर जाते हैं, तो क्या मैं इस महान् विपत्तिरूपी समुद्रको पार करनेमें समर्थ नहीं हो सकता?

'By the command of you, Śaṅkara, even lowly beings cross the ocean of the world — O Hara, shall I not then be able to cross this ocean of great calamity?'

Word by word

क्षुद्राः (kṣudrās) — the lowlyतरंति (taraṃti) — crossलोकाब्धिम् (lokābdhiṃ) — the ocean of the worldशासनात् (śāsanāc) — by the commandशंकरस्य (chaṃkarasya) — of Śaṃkaraते (te) — yoursहरातः (harāto) — being Hara’sअहम् ('haṃ) — I (na) — notकिम् (kiṃ) — how should Iतर्तुम् (tartuṃ) — to crossमहापत्सागरम् (mahāpatsāgaraṃ) — the sea of great calamityक्षमः (kṣamaḥ) — be able

३५ त्वत्प्रेषिततृणेनापि महत्कार्यमयत्नतः। क्षणेन शक्यते कर्तुं शंकरात्र न संशयः॥

tvatpreṣitatṛṇenāpi mahatkāryamayatnataḥ | kṣaṇena śakyate kartuṃ śaṃkarātra na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे शंकर! आपके द्वारा भेजे गये तृणसे भी क्षणमात्रमें ही बिना प्रयत्नके बहुत बड़ा कार्य किया जा सकता है, इसमें संशय नहीं है।

'O Śaṅkara, even a blade of grass sent by you can accomplish a great task without effort, in an instant — of this there is no doubt.'

Word by word

त्वत्प्रेषिततृणेन (tvatpreṣitatṛṇen) — by a blade of grass sent by youअपि (āpi) — evenमहत्कार्यम् (mahatkāryam) — a mighty workअयत्नतः (ayatnataḥ) — without effortक्षणेन (kṣaṇena) — in a momentशक्यते (śakyate) — can beकर्तुम् (kartuṃ) — doneशंकर (śaṃkarātra) — O Śaṃkaraअत्र (ātra) — herein (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

३६ लीलामात्रेण ते शंभो कार्यं यद्यपि सिध्यति। तथाप्यहं प्रेषणीयो तवैवानुग्रहो ह्ययम्॥

līlāmātreṇa te śaṃbho kāryaṃ yadyapi sidhyati | tathāpyahaṃ preṣaṇīyo tavaivānugraho hyayam ||

· हिन्दी

हे शम्भो! यद्यपि सारा कार्य आपके लीलामात्रसे ही सिद्ध हो सकता है, फिर भी यदि आप मुझे भेज दें, तो यह आपकी बहुत बड़ी कृपा होगी।

'Though the task might be accomplished, O Śambhu, by your mere play, still let me be the one sent — this itself would be your grace.'

Word by word

लीलामात्रेण (līlāmātreṇa) — by mere playते (te) — yourशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuकार्यम् (kāryaṃ) — the workयद्यपि (yadyapi) — thoughसिध्यति (sidhyati) — is accomplishedतथापि (tathāpy) — yet even soअहम् (ahaṃ) — Iप्रेषणीयः (preṣaṇīyo) — am to be sentतव (tavai) — yoursएव (va) — aloneअनुग्रहः (ānugraho) — the favourहि (hy) — indeedअयम् (ayam) — this

३७ शक्तिरेतादृशी शंभो ममापि त्वदनुग्रहात्। विना शक्तिर्न कस्यापि शंकर त्वदनुग्रहात्॥

śaktiretādṛśī śaṃbho mamāpi tvadanugrahāt | vinā śaktirna kasyāpi śaṃkara tvadanugrahāt ||

· हिन्दी

हे शम्भो! हे शंकर! आपकी कृपासे मुझमें ऐसी शक्ति है, जैसी कि आपकी कृपाके बिना अन्य किसीमें भी नहीं हो सकती।

'O Śambhu, such power as this is mine too, only by your grace; O Śaṅkara, without your grace no one at all has power.'

Word by word

शक्तिः (śaktir) — powerएतादृशी (etādṛśī) — such as thisशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuमम (mamāpi) — mineअपि (āpi) — evenत्वदनुग्रहात् (tvadanugrahāt) — from your graceविना (vinā) — withoutशक्तिः (śaktir) — power (na) — notकस्यापि (kasyāpi) — of anyoneशंकर (śaṃkara) — O Śaṃkaraत्वदनुग्रहात् (tvadanugrahāt) — apart from your grace

३८ त्वदाज्ञया विना कोऽपि तृणादीनपि वस्तुतः। नैव चालयितुं शक्तः सत्यमेतन्न संशयः॥

tvadājñayā vinā ko'pi tṛṇādīnapi vastutaḥ | naiva cālayituṃ śaktaḥ satyametanna saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

आपकी आज्ञाके बिना कोई एक तृण भी हिलानेमें समर्थ नहीं है, यह सत्य है, इसमें सन्देह नहीं है।

'Without your command, truly, no one at all is able to so much as stir a blade of grass or any such thing — this is true, without doubt.'

Word by word

त्वदाज्ञया (tvadājñayā) — your commandविना (vinā) — withoutकः (ko) — anyoneअपि ('pi) — evenतृणादीन् (tṛṇādīn) — a blade of grass and the likeअपि (api) — evenवस्तुतः (vastutaḥ) — in truth (nai) — notएव (va) — at allचालयितुम् (cālayituṃ) — to stirशक्तः (śaktaḥ) — is ableसत्यम् (satyam) — trueएतत् (etan) — this (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

३९ शंभो नियम्याः सर्वेऽपि देवाद्यास्ते महेश्वर। तथैवाहं नियम्यस्ते नियन्तुः सर्वदेहिनाम्॥

śaṃbho niyamyāḥ sarve'pi devādyāste maheśvara | tathaivāhaṃ niyamyaste niyantuḥ sarvadehinām ||

· हिन्दी

हे शम्भो! हे महेश्वर! सभी देवता आपके नियन्त्रणमें हैं, उसी प्रकार मैं भी समस्त प्राणियोंके नियामक आपके नियन्त्रणमें ही हूँ।

'O Śambhu, O great lord, all the gods and the rest are governed by you; so too am I governed by you, the governor of all embodied beings.'

Word by word

शम्भो (śaṃbho) — O Śambhuनियम्याः (niyamyāḥ) — to be ruledसर्वे (sarve) — allअपि ('pi) — indeedदेवाद्याः (devādyās) — gods and the restते (te) — theyमहेश्वर (maheśvara) — O Maheśvaraतथा (tathai) — soएव (va) — indeedअहम् (āhaṃ) — Iनियम्यः (niyamyas) — am to be ruledते (te) — by youनियन्तुः (niyantuḥ) — the rulerसर्वदेहिनाम् (sarvadehinām) — of all embodied beings

४० प्रणतोऽस्मि महादेव भूयोऽपि प्रणतोऽस्म्यहम्। प्रेषय स्वेष्टसिद्ध्यर्थं मामद्य हर सत्वरम्॥

praṇato'smi mahādeva bhūyo'pi praṇato'smyaham | preṣaya sveṣṭasiddhyarthaṃ māmadya hara satvaram ||

· हिन्दी

हे महादेव! मैं आपको प्रणाम करता हूँ, मैं बारम्बार प्रणाम करता हूँ। हे हर! आज मुझे अपनी इष्टसिद्धिके लिये आप शीघ्र ही भेजिये।

'I bow before you, O Mahādeva; again and again I bow. O Hara, send me now, at once, to accomplish what you desire.'

Word by word

प्रणतः (praṇato) — bowedअस्मि ('smi) — I amमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaभूयः (bhūyo) — againअपि ('pi) — alsoप्रणतः (praṇato) — bowedअस्मि ('smy) — amअहम् (aham) — Iप्रेषय (preṣaya) — sendस्वेष्टसिद्ध्यर्थम् (sveṣṭasiddhyarthaṃ) — to accomplish your own wishमाम् (mām) — meअद्य (adya) — todayहर (hara) — O Haraसत्वरम् (satvaram) — swiftly

४१ स्पंदोऽपि जायते शंभोऽसव्याङ्गानां मुहुर्मुहुः। भविष्यत्यद्य विजयो मामतः प्रेषय प्रभो॥

spaṃdo'pi jāyate śaṃbho'savyāṅgānāṃ muhurmuhuḥ | bhaviṣyatyadya vijayo māmataḥ preṣaya prabho ||

· हिन्दी

हे शम्भो! मेरे दाहिने अंगोंमें बार-बार स्पन्दन हो रहा है। हे प्रभो! आज मेरी विजय होगी। अतः आप मुझे भेजिये।

'O Śambhu, my right limbs throb again and again; victory shall be mine today — so send me, my lord.'

Word by word

स्पंदः (spaṃdo) — a throbbingअपि ('pi) — tooजायते (jāyate) — arisesशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuअसव्याङ्गानाम् ('savyāṅgānāṃ) — of my right-side limbsमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and againभविष्यति (bhaviṣyaty) — shall beअद्य (adya) — todayविजयः (vijayo) — victoryमाम् (mām) — meअतः (atas) — thereforeप्रेषय (preṣaya) — sendप्रभो (prabho) — O Lord

४२ हर्षोत्साहविशेषोऽपि जायते मम कश्चन। शंभो त्वत्पादकमले संसक्तश्च मनो मम॥

harṣotsāhaviśeṣo'pi jāyate mama kaścana | śaṃbho tvatpādakamale saṃsaktaśca mano mama ||

· हिन्दी

हे शम्भो! इस समय मुझे विशेष हर्ष तथा उत्साह हो रहा है और मेरा मन आपके चरणकमलमें लगा हुआ है।

'A certain special joy and eagerness arises in me, and, O Śambhu, my mind is fixed upon your lotus feet.'

Word by word

हर्षोत्साहविशेषः (harṣotsāhaviśeṣo) — a rush of joy and eagernessअपि ('pi) — tooजायते (jāyate) — arisesमम (mama) — mineकश्चन (kaścana) — a certainशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuत्वत्पादकमले (tvatpādakamale) — in the lotus of your feetसंसक्तः (saṃsaktaś) — fixed (ca) — andमनः (mano) — the mindमम (mama) — mine

४३ भविष्यति प्रतिपदं शुभसंतानसंततिः॥

bhaviṣyati pratipadaṃ śubhasaṃtānasaṃtatiḥ ||

· हिन्दी

अतः पग-पगपर मेरे लिये शुभ परिणामका विस्तार होगा।

'At every step, good fortune's fruit shall multiply.'

NotePrinted as a single pada, closed with its own verse number, continuing the sense of verse 42 rather than pairing with a couplet of its own — reproduced as printed; the two verses are explicitly grouped together in the facing Hindi gloss (॥ ४२-४३॥).

Word by word

भविष्यति (bhaviṣyati) — shall comeप्रतिपदम् (pratipadaṃ) — at every stepशुभसंतानसंततिः (śubhasaṃtānasaṃtatiḥ) — an unbroken succession of good

४४ तस्यैव विजयो नित्यं तस्यैव शुभमन्वहम्। यस्य शंभो दृढा भक्तिस्त्वयि शोभनसंश्रये॥

tasyaiva vijayo nityaṃ tasyaiva śubhamanvaham | yasya śaṃbho dṛḍhā bhaktistvayi śobhanasaṃśraye ||

· हिन्दी

हे शम्भो! उत्तम आश्रय-स्वरूप आप शिवमें जिसकी सुदृढ़ भक्ति है, उसीकी सदा विजय होती है और उसीका प्रतिदिन कल्याण होता है।

'O Śambhu, whoever has firm devotion to you, the beautiful refuge — his alone is victory always, his alone is good fortune every day.'

Word by word

तस्य (tasyai) — hisएव (va) — aloneविजयः (vijayo) — victoryनित्यम् (nityaṃ) — everतस्य (tasyai) — hisएव (va) — aloneशुभम् (śubham) — good fortuneअन्वहम् (anvaham) — day by dayयस्य (yasya) — whoseशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuदृढा (dṛḍhā) — firmभक्तिः (bhaktis) — devotionत्वयि (tvayi) — in youशोभनसंश्रये (śobhanasaṃśraye) — the fair refuge

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४५ इत्युक्तं तद्वचः श्रुत्वा संतुष्टो मङ्गलापतिः। वीरभद्र जयेति त्वं प्रोक्ताशीः प्राह तं पुनः॥

ityuktaṃ tadvacaḥ śrutvā saṃtuṣṭo maṅgalāpatiḥ | vīrabhadra jayeti tvaṃ proktāśīḥ prāha taṃ punaḥ ||

· हिन्दी

उनके द्वारा कहे गये इस वचनको सुनकर मंगलापति सदाशिव अत्यन्त प्रसन्न हो गये और 'हे वीरभद्र! तुम्हारी जय हो', यह आशीर्वाद देकर उनसे पुनः कहने लगे—

Hearing that word thus spoken, the lord of all blessings was pleased, and, giving the blessing, 'Vīrabhadra, may you be victorious,' he spoke to him again.

Word by word

इति (ity) — thusउक्तम् (uktaṃ) — spokenतद्वचः (tadvacaḥ) — that wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसंतुष्टः (saṃtuṣṭo) — well pleasedमङ्गलापतिः (maṅgalāpatiḥ) — the lord of the auspicious oneवीरभद्र (vīrabhadra) — O Vīrabhadraजय (jayeti) — be victoriousइति (iti) — soत्वम् (tvaṃ) — youप्रोक्ताशीः (proktāśīḥ) — the blessing pronouncedप्राह (prāha) — he saidतम् (taṃ) — to himपुनः (punaḥ) — again

महेश्वर उवाच — Maheśvara spoke: महेश्वर जी ने कहा:

४६ शृणु मद्वचनं तात वीरभद्र सुचेतसा। करणीयं प्रयत्नेन तद् द्रुतं मे प्रतोषकम्॥

śṛṇu madvacanaṃ tāta vīrabhadra sucetasā | karaṇīyaṃ prayatnena tad drutaṃ me pratoṣakam ||

· हिन्दी

हे तात! हे वीरभद्र! शान्त मनसे मेरी बात सुनो और शीघ्र ही प्रयत्नपूर्वक उस कार्यको करो, जिससे मुझे प्रसन्नता हो।

'Listen to my word, dear Vīrabhadra, with a tranquil mind, and swiftly do with all effort what will please me.'

Word by word

शृणु (śṛṇu) — hearमद्वचनम् (madvacanaṃ) — my wordतात (tāta) — O sonवीरभद्र (vīrabhadra) — O Vīrabhadraसुचेतसा (sucetasā) — with attentive mindकरणीयम् (karaṇīyaṃ) — to be doneप्रयत्नेन (prayatnena) — with careतत् (tad) — thatद्रुतम् (drutaṃ) — swiftlyमे (me) — myप्रतोषकम् (pratoṣakam) — which will content

४७ यागं कर्तुं समुद्युक्तो दक्षो विधिसुतः खलः। मद्विरोधी विशेषेण महागर्वोऽबुधोऽधुना॥

yāgaṃ kartuṃ samudyukto dakṣo vidhisutaḥ khalaḥ | madvirodhī viśeṣeṇa mahāgarvo'budho'dhunā ||

· हिन्दी

इस समय ब्रह्माका पुत्र दक्ष यज्ञ करनेके लिये तत्पर है। वह महाभिमानी, दुष्ट तथा अज्ञानी विशेष रूपसे मेरा विरोध कर रहा है।

'Dakṣa, the wretched son of Vidhi (Brahmā), is now bent on performing his sacrifice; utterly arrogant and ignorant, he opposes me above all.'

Word by word

यागम् (yāgaṃ) — a sacrificeकर्तुम् (kartuṃ) — to performसमुद्युक्तः (samudyukto) — has set himselfदक्षः (dakṣo) — Dakṣaविधिसुतः (vidhisutaḥ) — son of the Ordainerखलः (khalaḥ) — the base oneमद्विरोधी (madvirodhī) — my adversaryविशेषेण (viśeṣeṇa) — above allमहागर्वः (mahāgarvo) — swollen with prideअबुधः ('budho) — unwiseअधुना ('dhunā) — now

४८ तन्मखं भस्मसात्कृत्वा सयागपरिवारकम्। पुनरायाहि मत्स्थानं सत्वरं गणसत्तम॥

tanmakhaṃ bhasmasātkṛtvā sayāgaparivārakam | punarāyāhi matsthānaṃ satvaraṃ gaṇasattama ||

· हिन्दी

हे गणश्रेष्ठ! तुम यज्ञको तथा यज्ञमें सम्मिलित सभीको भस्म करके शीघ्र ही मेरे स्थानको पुनः लौट आओ।

'Reduce that sacrifice to ashes, together with all who share in it, and come back swiftly to my abode, O best of the gaṇas.'

Word by word

तन्मखम् (tanmakhaṃ) — that sacrificeभस्मसात् (bhasmasāt) — to ashesकृत्वा (kṛtvā) — having reducedसयागपरिवारकम् (sayāgaparivārakam) — with all the retinue of the riteपुनः (punar) — againआयाहि (āyāhi) — comeमत्स्थानम् (matsthānaṃ) — to my abodeसत्वरम् (satvaraṃ) — swiftlyगणसत्तम (gaṇasattama) — O best of the hosts

४९ सुरा भवन्तु गंधर्वा यक्षा वान्ये च केचन। तानप्यद्यैव सहसा भस्मसात्कुरु सत्वरम्॥

surā bhavantu gaṃdharvā yakṣā vānye ca kecana | tānapyadyaiva sahasā bhasmasātkuru satvaram ||

· हिन्दी

देवता, गन्धर्व, यक्ष अथवा अन्य कोई भी जो वहाँ हों, उन्हें आज ही शीघ्र सहसा भस्म कर डालना।

'Whether they be gods, gandharvas, yakṣas, or anyone else — reduce them too to ashes, suddenly, this very day, at once.'

Word by word

सुराः (surā) — godsभवन्तु (bhavantu) — let them beगंधर्वाः (gaṃdharvā) — Gandharvasयक्षाः (yakṣā) — Yakṣasवा (vānye) — orअन्ये (ānye) — others (ca) — andकेचन (kecana) — whoeverतान् (tān) — themअपि (apy) — tooअद्य (adyai) — this very dayएव (va) — indeedसहसा (sahasā) — at onceभस्मसात् (bhasmasāt) — to ashesकुरु (kuru) — reduceसत्वरम् (satvaram) — swiftly

५० तत्रास्तु विष्णुर्ब्रह्मा वा शचीशो वा यमोऽपि वा। अपि चाद्यैव तान्सर्वान्पातयस्व प्रयत्नतः॥

tatrāstu viṣṇurbrahmā vā śacīśo vā yamo'pi vā | api cādyaiva tānsarvānpātayasva prayatnataḥ ||

· हिन्दी

वहाँ ब्रह्मा, विष्णु, इन्द्र, यम कोई भी हो, तुम उन सबको प्रयत्नपूर्वक आज ही गिरा दो।

'Should Viṣṇu, or Brahmā, or the lord of Śacī (Indra), or even Yama be there, cast down all of them too, this very day, with full effort.'

Word by word

तत्र (tatrāstu) — thereअस्तु (āstu) — be thereविष्णुः (viṣṇur) — Viṣṇuब्रह्मा (brahmā) — Brahmāवा (vā) — orशचीशः (śacīśo) — the lord of Śacīवा (vā) — orयमः (yamo) — Yamaअपि ('pi) — evenवा (vā) — orअपि (api) — indeed (cādyai) — andअद्य (ādyai) — this very dayएव (va) — indeedतान् (tān) — themसर्वान् (sarvān) — allपातयस्व (pātayasva) — strike downप्रयत्नतः (prayatnataḥ) — with all effort

५१ सुरा भवन्तु गंधर्वा यक्षा वान्ये च केचन। तानप्यद्यैव सहसा भस्मसात्कुरु सत्वरम्॥

surā bhavantu gaṃdharvā yakṣā vānye ca kecana | tānapyadyaiva sahasā bhasmasātkuru satvaram ||

· हिन्दी

देवता, गन्धर्व, यक्ष अथवा अन्य कोई भी जो वहाँ हों, उन्हें आज ही शीघ्र सहसा भस्म कर डालना।

'Whether they be gods, gandharvas, yakṣas, or anyone else — reduce them too to ashes, suddenly, this very day, at once.'

NoteVerse 51 repeats verse 49 word for word in the source print, and the facing Hindi gloss repeats identically as well — reproduced here verbatim rather than silently treated as a duplication error.

Word by word

सुराः (surā) — godsभवन्तु (bhavantu) — let them beगंधर्वाः (gaṃdharvā) — Gandharvasयक्षाः (yakṣā) — Yakṣasवा (vānye) — orअन्ये (ānye) — others (ca) — andकेचन (kecana) — whoeverतान् (tān) — themअपि (apy) — tooअद्य (adyai) — this very dayएव (va) — indeedसहसा (sahasā) — at onceभस्मसात् (bhasmasāt) — to ashesकुरु (kuru) — reduceसत्वरम् (satvaram) — swiftly

५२ दधीचिकृतमुल्लंघ्य शपथं मयि तत्र ये। तिष्ठन्ति ते प्रयत्नेन ज्वालनीयास्त्वया ध्रुवम्॥

dadhīcikṛtamullaṃghya śapathaṃ mayi tatra ye | tiṣṭhanti te prayatnena jvālanīyāstvayā dhruvam ||

· हिन्दी

दधीचिकी दिलायी हुई मेरी शपथका उल्लंघन करके जो भी वहाँ ठहरे हुए हैं, उन्हें निश्चय ही तुम प्रयत्नपूर्वक जला देना।

'Whoever remains there, having transgressed the oath sworn to me through Dadhīci — them you must surely burn, with all your effort.'

Word by word

दधीचिकृतम् (dadhīcikṛtam) — made by Dadhīciउल्लंघ्य (ullaṃghya) — having transgressedशपथम् (śapathaṃ) — the imprecationमयि (mayi) — concerning meतत्र (tatra) — thereये (ye) — whoतिष्ठन्ति (tiṣṭhanti) — remainते (te) — theyप्रयत्नेन (prayatnena) — with all effortज्वालनीयाः (jvālanīyās) — are to be burnedत्वया (tvayā) — by youध्रुवम् (dhruvam) — without fail

५३ प्रमथाश्चागमिष्यन्ति यदि विष्ण्वादयो भ्रमात्। नानाकर्षणमंत्रेण ज्वालयानीय सत्वरम्॥

pramathāścāgamiṣyanti yadi viṣṇvādayo bhramāt | nānākarṣaṇamaṃtreṇa jvālayānīya satvaram ||

· हिन्दी

यदि भ्रमवश प्रमथगण और विष्णु आदि वहाँ आ जायँ तो शीघ्र ही अनेक आकर्षण मन्त्रोंसे खींचकर उन्हें भस्म कर देना।

'Should the pramathas come there, or Viṣṇu and the rest by mistake, draw them in at once with various binding mantras and burn them.'

Word by word

प्रमथाः (pramathāś) — the Pramathas (cā) — andआगमिष्यन्ति (gamiṣyanti) — shall comeयदि (yadi) — ifविष्ण्वादयः (viṣṇvādayo) — Viṣṇu and the restभ्रमात् (bhramāt) — through delusionनानाकर्षणमंत्रेण (nānākarṣaṇamaṃtreṇa) — by manifold summoning mantrasज्वालय (jvālay) — burn themआनीय (ānīya) — having drawn them nearसत्वरम् (satvaram) — swiftly

५४ ये तत्रोल्लंघ्य शपथं मदीयं गर्विताः स्थिताः। ते हि मद्द्रोहिणोऽतस्तान् ज्वालयानलमालया॥

ye tatrollaṃghya śapathaṃ madīyaṃ garvitāḥ sthitāḥ | te hi maddrohiṇo'tastān jvālayānalamālayā ||

· हिन्दी

जो मेरी शपथका उल्लंघन करके गर्वित हो वहाँ ठहरे हुए हैं, वे मेरे द्रोही हैं, अतः उन्हें अग्निकी लपटोंसे भस्म कर देना।

'Those who, having transgressed my oath, stand there in their pride — they are indeed my enemies; burn them with garlands of fire.'

Word by word

ये (ye) — whoतत्र (tatr) — thereउल्लंघ्य (ollaṃghya) — having transgressedशपथम् (śapathaṃ) — the imprecationमदीयम् (madīyaṃ) — mineगर्विताः (garvitāḥ) — arrogantस्थिताः (sthitāḥ) — remainते (te) — theyहि (hi) — indeedमद्द्रोहिणः (maddrohiṇo) — my enemiesअतः ('tas) — thereforeतान् (tān) — themज्वालय (jvālay) — burnअनलमालया (ānalamālayā) — with a garland of fire

५५ सपत्नीकान्ससारांश्च दक्षयागस्थलस्थितान्। प्रज्वाल्य भस्मसात्कृत्वा पुनरायाहि सत्वरम्॥

sapatnīkānsasārāṃśca dakṣayāgasthalasthitān | prajvālya bhasmasātkṛtvā punarāyāhi satvaram ||

· हिन्दी

दक्षके यज्ञस्थलमें स्थित लोगोंको उनकी पत्नियों तथा सामग्रीसहित जलाकर भस्म करके शीघ्रतासे पुनः चले आओ।

'Burning to ashes all those present at the site of Dakṣa's sacrifice, together with their wives and their goods, come back again swiftly.'

Word by word

सपत्नीकान् (sapatnīkān) — with their wivesससारान् (sasārāṃś) — with all their substance (ca) — andदक्षयागस्थलस्थितान् (dakṣayāgasthalasthitān) — who stand on the ground of Dakṣa’s sacrificeप्रज्वाल्य (prajvālya) — having set aflameभस्मसात् (bhasmasāt) — to ashesकृत्वा (kṛtvā) — having reducedपुनः (punar) — againआयाहि (āyāhi) — comeसत्वरम् (satvaram) — swiftly

५६ तत्र त्वयि गते देवा विश्वाद्या अपि सादरम्। स्तोष्यन्ति त्वां तदाप्याशु ज्वालया ज्वालयैव तान्॥

tatra tvayi gate devā viśvādyā api sādaram | stoṣyanti tvāṃ tadāpyāśu jvālayā jvālayaiva tān ||

· हिन्दी

तुम्हारे वहाँ जानेपर विश्वेदेव आदि देवगण भी यदि सामने आकर सादर स्तुति करें, तो भी तुम उन्हें शीघ्र ही आगकी ज्वालासे जला डालना।

'Should the Viśvedevas and the other gods, when you have gone there, even praise you with reverence, burn them too at once with your flame.'

Word by word

तत्र (tatra) — thereत्वयि (tvayi) — when youगते (gate) — have goneदेवाः (devā) — the godsविश्वाद्याः (viśvādyā) — the Viśvedevas and the restअपि (api) — alsoसादरम् (sādaram) — reverentlyस्तोष्यन्ति (stoṣyanti) — will praiseत्वाम् (tvāṃ) — youतदा (tadāpy) — thenअपि (āpy) — even soआशु (āśu) — at onceज्वालया (jvālayā) — with flameज्वालय (jvālayaiva) — burnएव (va) — indeedतान् (tān) — them

५७ देवानपि कृतद्रोहान् ज्वालामालासमाकुलैः। ज्वालय ज्वलनैः शीघ्रं माध्यायाध्यायपालकम्॥

devānapi kṛtadrohān jvālāmālāsamākulaiḥ | jvālaya jvalanaiḥ śīghraṃ mādhyāyādhyāyapālakam ||

· हिन्दी

इस प्रकार जो भी मुझसे द्रोह करनेवाले देवतागण वहाँ उपस्थित हों, उन्हें शीघ्र ही अग्निकी ज्वालामें जलाकर मेरे समीप लौट आना। मन्त्रपालक समझकर उनकी उपेक्षा कदापि न करना।

'Any gods too who have wronged me, engulfed in garlands of flame, burn swiftly with fire — and return to me, its guardian.'

NoteThe second pada's compound (माध्यायाध्यायपालकम्) is printed clearly but does not parse into an obvious construction; reproduced exactly as printed. The translation follows the facing Hindi gloss, which reads it as an instruction to return to Śiva and never neglect those who uphold his charge.

Word by word

देवान् (devān) — the godsअपि (api) — evenकृतद्रोहान् (kṛtadrohān) — who have done this violenceज्वालामालासमाकुलैः (jvālāmālāsamākulaiḥ) — thick with garlands of flameज्वालय (jvālaya) — burnज्वलनैः (jvalanaiḥ) — with firesशीघ्रम् (śīghraṃ) — quicklyमाध्यायाध्यायपालकम् (mādhyāyādhyāyapālakam) — and him who upholds their false observance

५८ दक्षादीन्सकलांस्तत्र सपत्नीकान्सबांधवान्। प्रज्वाल्य वीर दक्षं नु सलीलं सलिलं पिब॥

dakṣādīnsakalāṃstatra sapatnīkānsabāṃdhavān | prajvālya vīra dakṣaṃ nu salīlaṃ salilaṃ piba ||

· हिन्दी

हे वीर! पत्नियों तथा बन्धुओंसहित वहाँ उपस्थित दक्ष आदि सभीको लीलापूर्वक भस्म करनेके बाद ही तुम जल ग्रहण करना, अर्थात् कार्य पूर्ण होनेके अनन्तर ही पूर्ण विश्राम करना।

'O hero, having with ease burned Dakṣa and all the others there, together with their wives and kinsmen, then take water.'

Word by word

दक्षादीन् (dakṣādīn) — Dakṣa and the restसकलान् (sakalāṃs) — allतत्र (tatra) — thereसपत्नीकान् (sapatnīkān) — with their wivesसबांधवान् (sabāṃdhavān) — with their kinप्रज्वाल्य (prajvālya) — having set aflameवीर (vīra) — O heroदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaनु (nu) — indeedसलीलम् (salīlaṃ) — in sportसलिलम् (salilaṃ) — the waterपिब (piba) — drink

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५९ इत्युक्त्वा रोषताम्राक्षो वेदमर्यादपालकः। विरराम महावीरं कालारिः सकलेश्वरः॥

ityuktvā roṣatāmrākṣo vedamaryādapālakaḥ | virarāma mahāvīraṃ kālāriḥ sakaleśvaraḥ ||

· हिन्दी

वेदमर्यादाका पालन करनेवाले, कालके भी शत्रु तथा सर्वेश्वर शिवजीने रोषसे आँखें लाल-लालकर महावीर वीरभद्रसे इस प्रकार कहकर मौन धारण कर लिया।

Having spoken thus, his eyes red with fury, the guardian of the bounds of the Veda, the enemy of Kāla, the lord of all, fell silent before the great hero.

Word by word

इति (ity) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenरोषताम्राक्षः (roṣatāmrākṣo) — his eyes red with rageवेदमर्यादपालकः (vedamaryādapālakaḥ) — upholder of the bounds set by the Vedaविरराम (virarāma) — fell silentमहावीरम् (mahāvīraṃ) — to that great heroकालारिः (kālāriḥ) — the foe of Deathसकलेश्वरः (sakaleśvaraḥ) — the Lord of all

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे वीरभद्रोत्पत्तिशिवोपदेशवर्णनं नाम द्वात्रिंशोऽध्यायः ॥ ३२॥

Thus ends the thirty-second chapter, called "The Birth of Vīrabhadra and Śiva's Instruction," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें वीरभद्रकी उत्पत्ति और उन्हें शिवका उपदेशवर्णन नामक बत्तीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३२॥