॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Vīrabhadra, blessed by Śiva, sets out for Dakṣa's sacrifice at the head of a vast host — the nine Durgās with Mahākālī, hosts of ḍākinīs and bhairavas, the circle of sixty-four Yoginīs, and gaṇa-lord after gaṇa-lord each leading crores upon crores of troops — amid a rain of flowers, music, and auspicious omens. गणोंसहित वीरभद्र और महाकालीका दक्षयज्ञ-विध्वंसके लिये प्रस्थान
१ इत्युक्तं श्रीमहेशस्य श्रुत्वा वचनमादरात्। वीरभद्रोऽतिसंतुष्टः प्रणनाम महेश्वरम्॥
ityuktaṃ śrīmaheśasya śrutvā vacanamādarāt | vīrabhadro'tisaṃtuṣṭaḥ praṇanāma maheśvaram ||
महेश्वरके कहे गये इस वचनको आदरपूर्वक सुनकर वीरभद्र बहुत सन्तुष्ट हुए। उन्होंने महेश्वरको प्रणाम किया।
Having heard with reverence this word spoken by the glorious Maheśa, Vīrabhadra was greatly pleased and bowed to Maheśvara.
इति (ity) — thusउक्तम् (uktaṃ) — spokenश्रीमहेशस्य (śrīmaheśasya) — of the blessed Maheśaश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचनम् (vacanam) — the wordआदरात् (ādarāt) — reverentlyवीरभद्रः (vīrabhadro) — Vīrabhadraअतिसंतुष्टः ('tisaṃtuṣṭaḥ) — exceedingly pleasedप्रणनाम (praṇanāma) — bowed toमहेश्वरम् (maheśvaram) — Maheśvara
२ शासनं शिरसा धृत्वा देवदेवस्य शूलिनः। प्रचचाल ततः शीघ्रं वीरभद्रो मखं प्रति॥
śāsanaṃ śirasā dhṛtvā devadevasya śūlinaḥ | pracacāla tataḥ śīghraṃ vīrabhadro makhaṃ prati ||
तत्पश्चात् त्रिशूलधारी उन देवाधिदेवकी आज्ञाको शिरोधार्य करके वीरभद्र वहाँसे शीघ्र ही दक्षके यज्ञकी ओर चल पड़े।
Bearing the command of the trident-bearing god of gods upon his head, Vīrabhadra then set out at once toward the sacrifice.
शासनम् (śāsanaṃ) — the commandशिरसा (śirasā) — on his headधृत्वा (dhṛtvā) — having borneदेवदेवस्य (devadevasya) — of the God of godsशूलिनः (śūlinaḥ) — the trident-bearerप्रचचाल (pracacāla) — set forthततः (tataḥ) — thenशीघ्रम् (śīghraṃ) — swiftlyवीरभद्रः (vīrabhadro) — Vīrabhadraमखम् (makhaṃ) — the sacrificeप्रति (prati) — towards
३ शिवोऽथ प्रेषयामास शोभार्थं कोटिशो गणान्। तेन सार्धं महावीरान्प्रलयानलसन्निभान्॥
śivo'tha preṣayāmāsa śobhārthaṃ koṭiśo gaṇān | tena sārdhaṃ mahāvīrānpralayānalasannibhān ||
भगवान् शिवने प्रलयाग्निके समान करोड़ों महावीर गणोंको केवल शोभाके लिये उनके साथ भेज दिया।
Then Śiva sent with him, for splendor, tens of millions of great heroic gaṇas, blazing like the fire of dissolution.
शिवः (śivo) — Śivaअथ ('tha) — thenप्रेषयामास (preṣayāmāsa) — sent forthशोभार्थम् (śobhārthaṃ) — for splendourकोटिशः (koṭiśo) — by tens of millionsगणान् (gaṇān) — his hostsतेन (tena) — with himसार्धम् (sārdhaṃ) — togetherमहावीरान् (mahāvīrān) — great warriorsप्रलयानलसन्निभान् (pralayānalasannibhān) — like the fire of doomsday
४ अथ ते वीरभद्रस्य पुरतः प्रबला गणाः। पश्चादपि ययुर्वीराः कुतूहलकरा गणाः॥
atha te vīrabhadrasya purataḥ prabalā gaṇāḥ | paścādapi yayurvīrāḥ kutūhalakarā gaṇāḥ ||
वे बलशाली तथा वीर गण वीरभद्रके आगे और पीछे भी चल रहे थे। कौतूहल करते हुए वे गण चल रहे थे।
Then those mighty gaṇas marched before Vīrabhadra, and heroic gaṇas, stirred with eager curiosity, marched behind him too.
अथ (atha) — thenते (te) — theyवीरभद्रस्य (vīrabhadrasya) — of Vīrabhadraपुरतः (purataḥ) — in frontप्रबलाः (prabalā) — mightyगणाः (gaṇāḥ) — the hostsपश्चात् (paścād) — behindअपि (api) — alsoययुः (yayur) — wentवीराः (vīrāḥ) — the heroesकुतूहलकराः (kutūhalakarā) — making merryगणाः (gaṇāḥ) — the hosts
५ वीरभद्रसमेता ये गणाः शतसहस्रशः। पार्षदाः कालकालस्य सर्वे रुद्रस्वरूपिणः॥
vīrabhadrasametā ye gaṇāḥ śatasahasraśaḥ | pārṣadāḥ kālakālasya sarve rudrasvarūpiṇaḥ ||
वीरभद्रसहित जो लाखों गण थे, वे कालके भी काल शिवके पार्षद थे, वे सब रुद्रके ही समान थे।
The gaṇas who accompanied Vīrabhadra, numbering in the hundreds of thousands, were all attendants of the death of Death, all of the very form of Rudra.
वीरभद्रसमेताः (vīrabhadrasametā) — joined with Vīrabhadraये (ye) — whoगणाः (gaṇāḥ) — the hostsशतसहस्रशः (śatasahasraśaḥ) — by hundreds of thousandsपार्षदाः (pārṣadāḥ) — attendantsकालकालस्य (kālakālasya) — of the Death of Deathसर्वे (sarve) — allरुद्रस्वरूपिणः (rudrasvarūpiṇaḥ) — bearing Rudra’s own form
६ गणैः समेतः किल तैर्महात्मा स वीरभद्रो हरवेषभूषणः। सहस्रबाहुर्भुजगाधिपाढ्यो ययौ रथस्थः प्रबलोऽतिभीकरः॥
gaṇaiḥ sametaḥ kila tairmahātmā sa vīrabhadro haraveṣabhūṣaṇaḥ | sahasrabāhurbhujagādhipāḍhyo yayau rathasthaḥ prabalo'tibhīkaraḥ ||
महात्मा वीरभद्र शिवके समान ही वेशभूषा धारण करके रथपर बैठकर उन गणोंके साथ चल पड़े। उनकी एक हजार भुजाएँ थीं, उनके शरीरमें नागराज लिपटे हुए थे। वे प्रबल और भयंकर दिखायी पड़ रहे थे।
Accompanied by those gaṇas, the great-souled Vīrabhadra, adorned with Hara's own dress and ornaments, thousand-armed, rich with the serpent-king coiled about him, mighty and most terrible, went forth mounted on his chariot.
NoteVerse 6 is composed in a longer meter than the surrounding anuṣṭubh — each of its two padas simply runs long enough that the source wraps it across two printed lines; reproduced here as two full padas per verse, matching the standard convention.
गणैः (gaṇaiḥ) — by the hostsसमेतः (sametaḥ) — attendedकिल (kila) — indeedतैः (tair) — by themमहात्मा (mahātmā) — the great-souledसः (sa) — heवीरभद्रः (vīrabhadro) — Vīrabhadraहरवेषभूषणः (haraveṣabhūṣaṇaḥ) — adorned in the guise of Haraसहस्रबाहुः (sahasrabāhur) — thousand-armedभुजगाधिपाढ्यः (bhujagādhipāḍhyo) — rich with the lord of serpentsययौ (yayau) — wentरथस्थः (rathasthaḥ) — standing in his chariotप्रबलः (prabalo) — mightyअतिभीकरः ('tibhīkaraḥ) — most terrible
७ नल्वानां च सहस्रे द्वे प्रमाणं स्यन्दनस्य हि। अयुतेनैव सिंहानां वाहनानां प्रयत्नतः॥
nalvānāṃ ca sahasre dve pramāṇaṃ syandanasya hi | ayutenaiva siṃhānāṃ vāhanānāṃ prayatnataḥ ||
उनका रथ आठ लाख हाथ विस्तारवाला था। उसमें दस हजार सिंह जुते हुए थे, जो प्रयत्नपूर्वक रथको खींच रहे थे।
The measure of his chariot was two thousand nalvas, and it was drawn, with great effort, by ten thousand lions as its team.
नल्वानाम् (nalvānāṃ) — of nalvasच (ca) — andसहस्रे (sahasre) — thousandद्वे (dve) — twoप्रमाणम् (pramāṇaṃ) — the measureस्यन्दनस्य (syandanasya) — of the chariotहि (hi) — indeedअयुतेन (ayutenai) — with ten thousandएव (va) — indeedसिंहानाम् (siṃhānāṃ) — of lionsवाहनानाम् (vāhanānāṃ) — as draught beastsप्रयत्नतः (prayatnataḥ) — harnessed with care
८ तथैव प्रबलाः सिंहा बहवः पार्श्वरक्षकाः। शार्दूला मकरा मत्स्या गजास्तत्र सहस्रशः॥
tathaiva prabalāḥ siṃhā bahavaḥ pārśvarakṣakāḥ | śārdūlā makarā matsyā gajāstatra sahasraśaḥ ||
उसी प्रकार बहुत-से प्रबल सिंह, शार्दूल, मगर, मत्स्य और हजारों हाथी उनके पार्श्वरक्षक थे।
Likewise many mighty lions guarded his flanks, and there too were tigers, crocodiles, fish, and elephants by the thousands.
तथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedप्रबलाः (prabalāḥ) — mightyसिंहाः (siṃhā) — lionsबहवः (bahavaḥ) — manyपार्श्वरक्षकाः (pārśvarakṣakāḥ) — guarding the flanksशार्दूलाः (śārdūlā) — tigersमकराः (makarā) — sea-monstersमत्स्याः (matsyā) — fishesगजाः (gajās) — elephantsतत्र (tatra) — thereसहस्रशः (sahasraśaḥ) — by thousands
९ वीरभद्रे प्रचलिते दक्षनाशाय सत्वरम्। कल्पवृक्षसमुत्सृष्टा पुष्पवृष्टिरभूत्तदा॥
vīrabhadre pracalite dakṣanāśāya satvaram | kalpavṛkṣasamutsṛṣṭā puṣpavṛṣṭirabhūttadā ||
इस प्रकार जब दक्षके विनाशके लिये वीरभद्रने प्रस्थान किया, उस समय कल्पवृक्षोंसे फूलोंकी वर्षा होने लगी।
As Vīrabhadra set out swiftly for Dakṣa's destruction, a rain of flowers, sent forth from the wish-fulfilling trees, then fell.
वीरभद्रे (vīrabhadre) — when Vīrabhadraप्रचलिते (pracalite) — had set forthदक्षनाशाय (dakṣanāśāya) — for Dakṣa’s destructionसत्वरम् (satvaram) — swiftlyकल्पवृक्षसमुत्सृष्टा (kalpavṛkṣasamutsṛṣṭā) — shed by the wishing-treesपुष्पवृष्टिः (puṣpavṛṣṭir) — a rain of flowersअभूत् (abhūt) — fellतदा (tadā) — then
१० तुष्टुवुश्च गणा वीरं शिपिविष्टं प्रचेष्टितम्। चक्रुः कुतूहलं सर्वे तस्मिंश्च गमनोत्सवे॥
tuṣṭuvuśca gaṇā vīraṃ śipiviṣṭaṃ praceṣṭitam | cakruḥ kutūhalaṃ sarve tasmiṃśca gamanotsave ||
सभी गणोंने शिवजीके कार्यके लिये चेष्टा करनेवाले वीरभद्रकी स्तुति की और उस यात्राके उत्सवमें कुतूहल करने लगे।
The gaṇas praised the hero, exerting himself in the cause of Śipiviṣṭa (Śiva), and all made merry with curiosity in that festival of departure.
तुष्टुवुः (tuṣṭuvuś) — praisedच (ca) — andगणाः (gaṇā) — the hostsवीरम् (vīraṃ) — the heroशिपिविष्टम् (śipiviṣṭaṃ) — the Śipiviṣṭaप्रचेष्टितम् (praceṣṭitam) — set in motionचक्रुः (cakruḥ) — they madeकुतूहलम् (kutūhalaṃ) — merrimentसर्वे (sarve) — allतस्मिन् (tasmiṃś) — in thatच (ca) — andगमनोत्सवे (gamanotsave) — festal setting-forth
११ काली कात्यायनीशानी चामुंडा मुंडमर्दिनी। भद्रकाली तथा भद्रा त्वरिता वैष्णवी तथा॥
kālī kātyāyanīśānī cāmuṃḍā muṃḍamardinī | bhadrakālī tathā bhadrā tvaritā vaiṣṇavī tathā ||
उसी समय काली, कात्यायनी, ईशानी, चामुण्डा, मुण्डमर्दिनी, भद्रकाली, भद्रा, त्वरिता तथा वैष्णवी —
Kālī, Kātyāyanī, Īśānī, Cāmuṇḍā, Muṇḍamardinī, Bhadrakālī, Bhadrā, Tvaritā, and Vaiṣṇavī —
काली (kālī) — Kālīकात्यायनी (kātyāyanī) — Kātyāyanīईशानी (śānī) — Īśānīचामुंडा (cāmuṃḍā) — Cāmuṇḍāमुंडमर्दिनी (muṃḍamardinī) — crusher of Muṇḍaभद्रकाली (bhadrakālī) — Bhadrakālīतथा (tathā) — andभद्रा (bhadrā) — Bhadrāत्वरिता (tvaritā) — Tvaritāवैष्णवी (vaiṣṇavī) — Vaiṣṇavīतथा (tathā) — likewise
१२ एताभिर्नवदुर्गाभिर्महाकाली समन्विता। ययौ दक्षविनाशाय सर्वभूतगणैः सह॥
etābhirnavadurgābhirmahākālī samanvitā | yayau dakṣavināśāya sarvabhūtagaṇaiḥ saha ||
इन नौ दुर्गाओं तथा समस्त भूतगणोंके साथ महाकाली दक्षका विनाश करनेके लिये चल पड़ीं।
— joined by these nine Durgās, Mahākālī set out for Dakṣa's destruction, together with all the hosts of bhūtas.
एताभिः (etābhir) — by theseनवदुर्गाभिः (navadurgābhir) — the nine Durgāsमहाकाली (mahākālī) — Mahākālīसमन्विता (samanvitā) — accompaniedययौ (yayau) — wentदक्षविनाशाय (dakṣavināśāya) — for Dakṣa’s destructionसर्वभूतगणैः (sarvabhūtagaṇaiḥ) — with all the hosts of spiritsसह (saha) — together
१३ डाकिनी शाकिनी चैव भूतप्रमथगुह्यकाः। कूष्मांडाः पर्पटाश्चैव चटका ब्रह्मराक्षसाः॥
ḍākinī śākinī caiva bhūtapramathaguhyakāḥ | kūṣmāṃḍāḥ parpaṭāścaiva caṭakā brahmarākṣasāḥ ||
डाकिनी, शाकिनी, भूत, प्रमथ, गुह्यक, कूष्माण्ड, पर्पट, चटक, ब्रह्मराक्षस,
Ḍākinīs and Śākinīs, bhūtas, pramathas, guhyakas, kūṣmāṇḍas, parpaṭas, caṭakas, brahmarākṣasas,
डाकिनी (ḍākinī) — Ḍākinīशाकिनी (śākinī) — Śākinīच (cai) — andएव (va) — indeedभूतप्रमथगुह्यकाः (bhūtapramathaguhyakāḥ) — Bhūtas, Pramathas and Guhyakasकूष्मांडाः (kūṣmāṃḍāḥ) — Kūṣmāṇḍasपर्पटाः (parpaṭāś) — Parpaṭasच (cai) — andएव (va) — indeedचटकाः (caṭakā) — Caṭakasब्रह्मराक्षसाः (brahmarākṣasāḥ) — Brahmarākṣasas
१४ भैरवाः क्षेत्रपालाश्च दक्षयज्ञविनाशकाः। निर्ययुस्त्वरितं वीराः शिवाज्ञाप्रतिपालकाः॥
bhairavāḥ kṣetrapālāśca dakṣayajñavināśakāḥ | niryayustvaritaṃ vīrāḥ śivājñāpratipālakāḥ ||
भैरव तथा क्षेत्रपाल आदि, शिवकी आज्ञाके पालक वीर, दक्षके यज्ञका विनाश करनेके लिये तुरंत चल दिये।
bhairavas, and kṣetrapālas — those heroes, keepers of Śiva's command, destroyers of Dakṣa's sacrifice, set out at once.
भैरवाः (bhairavāḥ) — Bhairavasक्षेत्रपालाः (kṣetrapālāś) — guardians of the fieldsच (ca) — andदक्षयज्ञविनाशकाः (dakṣayajñavināśakāḥ) — wreckers of Dakṣa’s sacrificeनिर्ययुः (niryayus) — went forthत्वरितम् (tvaritaṃ) — swiftlyवीराः (vīrāḥ) — the heroesशिवाज्ञाप्रतिपालकाः (śivājñāpratipālakāḥ) — keepers of Śiva’s command
१५ तथैव योगिनीचक्रं चतुःषष्टिगणान्वितम्। निर्ययौ सहसा क्रुद्धं दक्षयज्ञं विनाशितुम्॥
tathaiva yoginīcakraṃ catuḥṣaṣṭigaṇānvitam | niryayau sahasā kruddhaṃ dakṣayajñaṃ vināśitum ||
उसी प्रकार चौंसठ गणोंके साथ योगिनियोंका मण्डल भी सहसा कुपित होकर दक्षयज्ञका विनाश करनेके लिये निकल पड़ा।
Likewise the circle of Yoginīs, joined with sixty-four gaṇas, suddenly set out in fury to destroy Dakṣa's sacrifice.
तथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedयोगिनीचक्रम् (yoginīcakraṃ) — the circle of Yoginīsचतुःषष्टिगणान्वितम् (catuḥṣaṣṭigaṇānvitam) — with its sixty-four bandsनिर्ययौ (niryayau) — went forthसहसा (sahasā) — at onceक्रुद्धम् (kruddhaṃ) — in furyदक्षयज्ञम् (dakṣayajñaṃ) — Dakṣa’s sacrificeविनाशितुम् (vināśitum) — to destroy
१६ तेषां गणानां सर्वेषां संख्यानं शृणु नारद। महाबलवतां संघो मुख्यानां धैर्यशालिनाम्॥
teṣāṃ gaṇānāṃ sarveṣāṃ saṃkhyānaṃ śṛṇu nārada | mahābalavatāṃ saṃgho mukhyānāṃ dhairyaśālinām ||
हे नारद! उन सभी गणोंके धैर्यशाली तथा महाबली मुख्य गणोंका जो समूह था, उसकी संख्याको सुनिये।
Hear, O Nārada, the number of all those gaṇas — the host of the mightiest, foremost, most steadfast among them.
तेषाम् (teṣāṃ) — of themगणानाम् (gaṇānāṃ) — of the hostsसर्वेषाम् (sarveṣāṃ) — allसंख्यानम् (saṃkhyānaṃ) — the reckoningशृणु (śṛṇu) — hearनारद (nārada) — O Nāradaमहाबलवताम् (mahābalavatāṃ) — of those of great mightसंघः (saṃgho) — the assemblageमुख्यानाम् (mukhyānāṃ) — of the chiefsधैर्यशालिनाम् (dhairyaśālinām) — of steadfast courage
१७ अभ्ययाच्छङ्कुकर्णश्च दशकोट्या गणेश्वरः। दशभिः केकराक्षश्च विकृतोऽष्टाभिरेव च॥
abhyayācchaṅkukarṇaśca daśakoṭyā gaṇeśvaraḥ | daśabhiḥ kekarākṣaśca vikṛto'ṣṭābhireva ca ||
शंकुकर्ण नामक गणेश्वर दस करोड़ गणोंके साथ, केकराक्ष दस करोड़ गणोंके साथ तथा विकृत आठ करोड़ गणोंके साथ चल पड़े।
The gaṇa-lord Śaṅkukarṇa marched forth with ten crore, Kekarākṣa with ten crore, and Vikṛta with eight crore.
अभ्ययात् (abhyayāc) — came onशङ्कुकर्णः (chaṅkukarṇaś) — Śaṅkukarṇaच (ca) — andदशकोट्या (daśakoṭyā) — with ten croresगणेश्वरः (gaṇeśvaraḥ) — the lord of hostsदशभिः (daśabhiḥ) — with tenकेकराक्षः (kekarākṣaś) — Kekarākṣaच (ca) — andविकृतः (vikṛto) — Vikṛtaअष्टाभिः ('ṣṭābhir) — with eightएव (eva) — indeedच (ca) — and
१८ चतुःषष्ट्या विशाखश्च नवभिः पारियात्रिकः। षड्भिः सर्वाङ्कको वीरस्तथैव विकृताननः॥
catuḥṣaṣṭyā viśākhaśca navabhiḥ pāriyātrikaḥ | ṣaḍbhiḥ sarvāṅkako vīrastathaiva vikṛtānanaḥ ||
विशाख चौंसठ करोड़, पारियात्रिक नौ करोड़, सर्वांक छः करोड़ तथा वीर विकृतानन भी छः करोड़ गणोंके साथ चले।
Viśākha with sixty-four crore, Pāriyātrika with nine crore, and the hero Sarvāṅka with six crore, and Vikṛtānana likewise with six crore.
चतुःषष्ट्या (catuḥṣaṣṭyā) — with sixty-fourविशाखः (viśākhaś) — Viśākhaच (ca) — andनवभिः (navabhiḥ) — with nineपारियात्रिकः (pāriyātrikaḥ) — Pāriyātrikaषड्भिः (ṣaḍbhiḥ) — with sixसर्वाङ्ककः (sarvāṅkako) — Sarvāṅkakaवीरः (vīras) — the heroतथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedविकृताननः (vikṛtānanaḥ) — Vikṛtānana
१९ ज्वालकेशो द्वादशभिः कोटिभिर्गणपुङ्गवः। सप्तभिः समदज्जीमान् दुद्रभोऽष्टाभिरेव च॥
jvālakeśo dvādaśabhiḥ koṭibhirgaṇapuṅgavaḥ | saptabhiḥ samadajjīmān dudrabho'ṣṭābhireva ca ||
गणोंमें श्रेष्ठ ज्वालकेश बारह करोड़, समदज्जीमान् सात करोड़ और दुद्रभ आठ करोड़ गणोंके साथ चले।
The foremost of gaṇas, Jvālakeśa, with twelve crore; Samadajjīmān with seven crore; and Dudrabha likewise with eight crore.
ज्वालकेशः (jvālakeśo) — Jvālakeśaद्वादशभिः (dvādaśabhiḥ) — with twelveकोटिभिः (koṭibhir) — croresगणपुङ्गवः (gaṇapuṅgavaḥ) — the bull among hostsसप्तभिः (saptabhiḥ) — with sevenसमदत् (samadaj) — Samadaजीमान् (jīmān) — Jīmānदुद्रभः (dudrabho) — Dundubhaअष्टाभिः ('ṣṭābhir) — with eightएव (eva) — indeedच (ca) — and
२० पञ्चभिश्च कपालीशः षड्भिः संदारको गणः। कोटिकोटिभिरेवेह कोटिकुण्डस्तथैव च॥
pañcabhiśca kapālīśaḥ ṣaḍbhiḥ saṃdārako gaṇaḥ | koṭikoṭibhireveha koṭikuṇḍastathaiva ca ||
कपालीश पाँच करोड़, सन्दारक छः करोड़, तथा कोटि और कुण्ड एक-एक करोड़ गणोंके साथ चले।
Kapālīśa with five crore, the gaṇa Sandāraka with six crore, and here, likewise, Koṭi and Kuṇḍa each with one crore.
पञ्चभिः (pañcabhiś) — with fiveच (ca) — andकपालीशः (kapālīśaḥ) — Kapālīśaषड्भिः (ṣaḍbhiḥ) — with sixसंदारकः (saṃdārako) — Saṃdārakaगणः (gaṇaḥ) — the host-chiefकोटिकोटिभिः (koṭikoṭibhir) — with crores of croresएव (eveha) — indeedइह (iha) — hereकोटिकुण्डः (koṭikuṇḍas) — Koṭikuṇḍaतथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedच (ca) — and
२१ विष्टम्भोऽष्टाष्टभिर्वीरैः कोटिभिर्गणसत्तमः। सहस्रकोटिभिस्तात सन्नादः पिप्पलस्तथा॥
viṣṭambho'ṣṭāṣṭabhirvīraiḥ koṭibhirgaṇasattamaḥ | sahasrakoṭibhistāta sannādaḥ pippalastathā ||
गणोंमें उत्तम विष्टम्भ चौंसठ करोड़ वीरोंके साथ, तथा हे तात! सन्नाद और पिप्पल एक हजार करोड़ गणोंके साथ चले।
The best of gaṇas, Viṣṭambha, with sixty-four crore heroes; and, dear one, Sannāda and Pippala with a thousand crore.
विष्टम्भः (viṣṭambho) — Viṣṭambhaअष्टाष्टभिः ('ṣṭāṣṭabhir) — with eight times eightवीरैः (vīraiḥ) — warriorsकोटिभिः (koṭibhir) — croresगणसत्तमः (gaṇasattamaḥ) — best of host-chiefsसहस्रकोटिभिः (sahasrakoṭibhis) — with a thousand croresतात (tāta) — O sonसन्नादः (sannādaḥ) — Sannādaपिप्पलः (pippalas) — Pippalaतथा (tathā) — likewise
२२ आवेशनस्तथाष्टाभिरष्टाभिश्चंद्रतापनः। महावेशः सहस्रेण कोटिना गणपो वृतः॥
āveśanastathāṣṭābhiraṣṭābhiścaṃdratāpanaḥ | mahāveśaḥ sahasreṇa koṭinā gaṇapo vṛtaḥ ||
आवेशन तथा चन्द्रतापन आठ-आठ करोड़, और गणाधीश महावेश हजार करोड़ गणोंके साथ चले।
Āveśana likewise with eight crore, Candratāpana with eight crore, and the gaṇa-lord Mahāveśa surrounded by a thousand crore.
आवेशनः (āveśanas) — Āveśanaतथा (tathāṣṭābhir) — likewiseअष्टाभिः (āṣṭābhir) — with eightअष्टाभिः (aṣṭābhiś) — with eightचंद्रतापनः (caṃdratāpanaḥ) — Candratāpanaमहावेशः (mahāveśaḥ) — Mahāveśaसहस्रेण (sahasreṇa) — with a thousandकोटिना (koṭinā) — croresगणपः (gaṇapo) — the host-chiefवृतः (vṛtaḥ) — surrounded
२३ कुण्डी द्वादशकोटीभिस्तथा पर्वतको मुने। विनाशितुं दक्षयज्ञं निर्ययौ गणसत्तमः॥
kuṇḍī dvādaśakoṭībhistathā parvatako mune | vināśituṃ dakṣayajñaṃ niryayau gaṇasattamaḥ ||
कुंडी बारह करोड़ और गणश्रेष्ठ पर्वतक भी बारह करोड़ गणोंके साथ दक्षयज्ञका विध्वंस करनेके लिये चल पड़े।
Kuṇḍī with twelve crore, and, O sage, the best of gaṇas Parvataka likewise with twelve crore, set out to destroy Dakṣa's sacrifice.
कुण्डी (kuṇḍī) — Kuṇḍinद्वादशकोटीभिः (dvādaśakoṭībhis) — with twelve croresतथा (tathā) — likewiseपर्वतकः (parvatako) — Parvatakaमुने (mune) — O sageविनाशितुम् (vināśituṃ) — to destroyदक्षयज्ञम् (dakṣayajñaṃ) — Dakṣa’s sacrificeनिर्ययौ (niryayau) — went forthगणसत्तमः (gaṇasattamaḥ) — best of host-chiefs
२४ कालश्च कालकश्चैव महाकालस्तथैव च। कोटीनां शतकेनैव दक्षयज्ञं ययौ प्रति॥
kālaśca kālakaścaiva mahākālastathaiva ca | koṭīnāṃ śatakenaiva dakṣayajñaṃ yayau prati ||
काल, कालक और महाकाल सौ-सौ करोड़ गणोंको साथ लेकर दक्षयज्ञकी ओर चल पड़े।
Kāla, Kālaka, and likewise Mahākāla, each with a hundred crore, marched toward Dakṣa's sacrifice.
कालः (kālaś) — Kālaच (ca) — andकालकः (kālakaś) — Kālakaच (cai) — andएव (va) — indeedमहाकालः (mahākālas) — Mahākālaतथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedच (ca) — andकोटीनाम् (koṭīnāṃ) — of croresशतकेन (śatakenai) — with a hundredएव (va) — indeedदक्षयज्ञम् (dakṣayajñaṃ) — Dakṣa’s sacrificeययौ (yayau) — wentप्रति (prati) — towards
२५ अग्निकृच्छतकोट्या च कोट्याग्निमुख एव च। आदित्यमूर्धा कोट्या च तथा चैव घनावहः॥
agnikṛcchatakoṭyā ca koṭyāgnimukha eva ca | ādityamūrdhā koṭyā ca tathā caiva ghanāvahaḥ ||
अग्निकृत् सौ करोड़, अग्निमुख एक करोड़, आदित्यमूर्धा तथा घनावह एक-एक करोड़ गणोंके साथ चले।
Agnikṛt with a hundred crore, Agnimukha with one crore, Ādityamūrdhā likewise with one crore, and Ghanāvaha too with one crore.
अग्निकृत् (agnikṛc) — Agnikṛtशतकोट्या (chatakoṭyā) — with a hundred croresच (ca) — andकोट्या (koṭyā) — with a croreअग्निमुखः (gnimukha) — Agnimukhaएव (eva) — indeedच (ca) — andआदित्यमूर्धा (ādityamūrdhā) — Ādityamūrdhanकोट्या (koṭyā) — with a croreच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseच (cai) — andएव (va) — indeedघनावहः (ghanāvahaḥ) — Ghanāvaha
२६ सन्नाहः शतकोट्या च कोट्या च कुमुदो गणः। अमोघः कोकिलश्चैव कोटिकोट्या गणाधिपः॥
sannāhaḥ śatakoṭyā ca koṭyā ca kumudo gaṇaḥ | amoghaḥ kokilaścaiva koṭikoṭyā gaṇādhipaḥ ||
सन्नाह सौ करोड़, गण कुमुद एक करोड़, तथा गणाधीश अमोघ और कोकिल एक-एक करोड़ गणोंके साथ चले।
Sannāha with a hundred crore, the gaṇa Kumuda with one crore, and the gaṇa-lords Amogha and Kokila each with one crore.
सन्नाहः (sannāhaḥ) — Sannāhaशतकोट्या (śatakoṭyā) — with a hundred croresच (ca) — andकोट्या (koṭyā) — with a croreच (ca) — andकुमुदः (kumudo) — Kumudaगणः (gaṇaḥ) — the host-chiefअमोघः (amoghaḥ) — Amoghaकोकिलः (kokilaś) — Kokilaच (cai) — andएव (va) — indeedकोटिकोट्या (koṭikoṭyā) — with crores of croresगणाधिपः (gaṇādhipaḥ) — the lord of hosts
२७ काष्ठागूढश्चतुःषष्ट्या सुकेशो वृषभस्तथा। सुमन्त्रको गणाधीशस्तथा तात सुनिर्ययौ॥
kāṣṭhāgūḍhaścatuḥṣaṣṭyā sukeśo vṛṣabhastathā | sumantrako gaṇādhīśastathā tāta suniryayau ||
काष्ठागूढ़, सुकेशी, वृषभ तथा गणाधीश सुमन्त्रक — हे तात! ये सब चौंसठ-चौंसठ करोड़ गणोंको साथ लेकर चले।
Kāṣṭhāgūḍha, Sukeśa, Vṛṣabha, and, dear one, the gaṇa-lord Sumantraka too, each set out well with sixty-four crore.
काष्ठागूढः (kāṣṭhāgūḍhaś) — Kāṣṭhāgūḍhaचतुःषष्ट्या (catuḥṣaṣṭyā) — with sixty-fourसुकेशः (sukeśo) — Sukeśaवृषभः (vṛṣabhas) — Vṛṣabhaतथा (tathā) — likewiseसुमन्त्रकः (sumantrako) — Sumantrakaगणाधीशः (gaṇādhīśas) — the lord of hostsतथा (tathā) — likewiseतात (tāta) — O sonसुनिर्ययौ (suniryayau) — went forth in state
२८ काकपादोदरः षष्टिकोटिभिर्गणसत्तमः। तथा सन्तानकः षष्टिकोटिभिर्गणपुङ्गवः॥
kākapādodaraḥ ṣaṣṭikoṭibhirgaṇasattamaḥ | tathā santānakaḥ ṣaṣṭikoṭibhirgaṇapuṅgavaḥ ||
हे तात! गणोंमें श्रेष्ठ काकपादोदर साठ करोड़ और गणश्रेष्ठ सन्तानक साठ करोड़ गणोंके साथ चले।
The best of gaṇas Kākapādodara with sixty crore, and likewise the foremost of gaṇas Santānaka with sixty crore.
काकपादोदरः (kākapādodaraḥ) — Kākapādodaraषष्टिकोटिभिः (ṣaṣṭikoṭibhir) — with sixty croresगणसत्तमः (gaṇasattamaḥ) — best of host-chiefsतथा (tathā) — likewiseसन्तानकः (santānakaḥ) — Santānakaषष्टिकोटिभिः (ṣaṣṭikoṭibhir) — with sixty croresगणपुङ्गवः (gaṇapuṅgavaḥ) — the bull among host-chiefs
२९ महाबलश्च नवभिः कोटिभिः पुङ्गवस्तथा॥
mahābalaśca navabhiḥ koṭibhiḥ puṅgavastathā ||
महाबल तथा पुंगव नौ-नौ करोड़ गणोंके साथ चले।
Mahābala and, likewise, Puṅgava, each with nine crore.
NotePrinted as a single pada, closed with its own daṇḍa and verse number, rather than as the first half of a couplet with verse 30 — reproduced as printed.
महाबलः (mahābalaś) — Mahābalaच (ca) — andनवभिः (navabhiḥ) — with nineकोटिभिः (koṭibhiḥ) — croresपुङ्गवः (puṅgavas) — the bull among themतथा (tathā) — likewise
३० मधुपिङ्गस्तथा तात गणाधीशो हि निर्ययौ। नीलो नवत्या कोटीनां पूर्णभद्रस्तथैव च॥
madhupiṅgastathā tāta gaṇādhīśo hi niryayau | nīlo navatyā koṭīnāṃ pūrṇabhadrastathaiva ca ||
हे तात! गणाधीश मधुपिंग नौ करोड़ और नील तथा पूर्णभद्र नब्बे-नब्बे करोड़ गणोंको साथ लेकर चल पड़े।
And, dear one, the gaṇa-lord Madhupiṅga too set out with nine crore; Nīla and likewise Pūrṇabhadra with ninety crore.
मधुपिङ्गः (madhupiṅgas) — Madhupiṅgaतथा (tathā) — likewiseतात (tāta) — O sonगणाधीशः (gaṇādhīśo) — the lord of hostsहि (hi) — indeedनिर्ययौ (niryayau) — went forthनीलः (nīlo) — Nīlaनवत्या (navatyā) — with ninetyकोटीनाम् (koṭīnāṃ) — croresपूर्णभद्रः (pūrṇabhadras) — Pūrṇabhadraतथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedच (ca) — and
३१ निर्ययौ शतकोटीभिश्चतुर्वक्त्रो गणाधिपः॥
niryayau śatakoṭībhiścaturvaktro gaṇādhipaḥ ||
गणराज चतुर्वक्त्र सौ करोड़ गणोंको साथ लेकर चला।
The gaṇa-lord Caturvaktra set out with a hundred crore.
NotePrinted as a single pada, closed with its own daṇḍa and verse number, continuing directly from verse 30 rather than forming a couplet of its own — reproduced as printed.
निर्ययौ (niryayau) — went forthशतकोटीभिः (śatakoṭībhiś) — with a hundred croresचतुर्वक्त्रः (caturvaktro) — the four-facedगणाधिपः (gaṇādhipaḥ) — lord of hosts
३२ विरूपाक्षश्च कोटीनां चतुःषष्ट्या गणेश्वरः। तालकेतुः षडास्यश्च पञ्चास्यश्च गणाधिपः॥
virūpākṣaśca koṭīnāṃ catuḥṣaṣṭyā gaṇeśvaraḥ | tālaketuḥ ṣaḍāsyaśca pañcāsyaśca gaṇādhipaḥ ||
गणेश्वर विरूपाक्ष, तालकेतु, षडास्य तथा गणेश्वर पंचास्य चौंसठ करोड़ गणोंके साथ चले।
The gaṇa-lord Virūpākṣa, and Tālaketu, Ṣaḍāsya, and the gaṇa-lord Pañcāsya, marched with sixty-four crore.
विरूपाक्षः (virūpākṣaś) — Virūpākṣaच (ca) — andकोटीनाम् (koṭīnāṃ) — of croresचतुःषष्ट्या (catuḥṣaṣṭyā) — with sixty-fourगणेश्वरः (gaṇeśvaraḥ) — the lord of hostsतालकेतुः (tālaketuḥ) — Tālaketuषडास्यः (ṣaḍāsyaś) — the six-facedच (ca) — andपञ्चास्यः (pañcāsyaś) — the five-facedच (ca) — andगणाधिपः (gaṇādhipaḥ) — the lord of hosts
३३ संवर्तकस्तथा चैव कुलीशश्च स्वयं प्रभुः। लोकान्तकश्च दीप्तात्मा तथा दैत्यान्तको मुने॥
saṃvartakastathā caiva kulīśaśca svayaṃ prabhuḥ | lokāntakaśca dīptātmā tathā daityāntako mune ||
उसी प्रकार संवर्तक, स्वयं प्रभु कुलीश, लोकान्तक, दीप्तात्मा तथा हे मुने! दैत्यान्तक —
And likewise Saṃvartaka, and the lord Kulīśa himself, Lokāntaka, Dīptātmā, and, O sage, Daityāntaka —
संवर्तकः (saṃvartakas) — Saṃvartakaतथा (tathā) — likewiseच (cai) — andएव (va) — indeedकुलीशः (kulīśaś) — Kulīśaच (ca) — andस्वयम् (svayaṃ) — himselfप्रभुः (prabhuḥ) — the mightyलोकान्तकः (lokāntakaś) — Lokāntakaच (ca) — andदीप्तात्मा (dīptātmā) — Dīptātmanतथा (tathā) — likewiseदैत्यान्तकः (daityāntako) — Daityāntakaमुने (mune) — O sage
३४ गणो भृङ्गीरिटिः श्रीमान् देवदेवप्रियस्तथा। अशनिर्भालकश्चैव चतुःषष्ट्या सहस्रकः॥
gaṇo bhṛṅgīriṭiḥ śrīmān devadevapriyastathā | aśanirbhālakaścaiva catuḥṣaṣṭyā sahasrakaḥ ||
तथा भगवान् देवदेवके परम प्रिय श्रीमान् गण भृंगीरिटि, अशनि, भालक और सहस्रक — ये सब चौंसठ करोड़ गणोंके साथ चले।
— and the glorious gaṇa Bhṛṅgīriṭi, beloved of the god of gods, and Aśani, Bhālaka, and Sahasraka, all marched with sixty-four crore.
गणः (gaṇo) — the host-chiefभृङ्गीरिटिः (bhṛṅgīriṭiḥ) — Bhṛṅgīriṭiश्रीमान् (śrīmān) — the gloriousदेवदेवप्रियः (devadevapriyas) — beloved of the God of godsतथा (tathā) — likewiseअशनिः (aśanir) — Aśaniभालकः (bhālakaś) — Bhālakaच (cai) — andएव (va) — indeedचतुःषष्ट्या (catuḥṣaṣṭyā) — with sixty-fourसहस्रकः (sahasrakaḥ) — thousand
३५ कोटिकोटिसहस्राणां शतैर्विंशतिभिर्वृतः। वीरेशो ह्यभ्ययाद्वीरः वीरभद्रः शिवाज्ञया॥
koṭikoṭisahasrāṇāṃ śatairviṃśatibhirvṛtaḥ | vīreśo hyabhyayādvīraḥ vīrabhadraḥ śivājñayā ||
महावीर तथा वीरेश्वर वीरभद्र भी शिवजीकी आज्ञासे बीसों, सैकड़ों तथा हजारों करोड़ गणोंसे घिरे हुए वहाँ पहुँचे।
Surrounded by twenty hundreds of thousands of crores, the heroic lord of heroes, Vīrabhadra, marched forth by Śiva's command.
कोटिकोटिसहस्राणाम् (koṭikoṭisahasrāṇāṃ) — of thousands of crores of croresशतैः (śatair) — by hundredsविंशतिभिः (viṃśatibhir) — twentyवृतः (vṛtaḥ) — surroundedवीरेशः (vīreśo) — lord of heroesहि (hy) — indeedअभ्ययात् (abhyayād) — went forthवीरः (vīraḥ) — the heroवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraशिवाज्ञया (śivājñayā) — at Śiva’s command
३६ भूतकोटिसहस्रैस्तु प्रययौ कोटिभिस्त्रिभिः। रोमजैः श्वगणैश्चैव तथा वीरो ययौ द्रुतम्॥
bhūtakoṭisahasraistu prayayau koṭibhistribhiḥ | romajaiḥ śvagaṇaiścaiva tathā vīro yayau drutam ||
वीरभद्र हजार करोड़ भूतों तथा तीन करोड़ रोमजनित श्वगणोंके साथ शीघ्र ही वहाँ पहुँच गये।
He set forth with a thousand crore bhūtas, and the hero went swiftly there too with three crore hosts of dogs born from his own hair.
भूतकोटिसहस्रैः (bhūtakoṭisahasrais) — with thousands of crores of spiritsतु (tu) — indeedप्रययौ (prayayau) — he wentकोटिभिः (koṭibhis) — with croresत्रिभिः (tribhiḥ) — threeरोमजैः (romajaiḥ) — born of his hairश्वगणैः (śvagaṇaiś) — with packs of houndsच (cai) — andएव (va) — indeedतथा (tathā) — soवीरः (vīro) — the heroययौ (yayau) — wentद्रुतम् (drutam) — swiftly
३७ तदा भेरीमहानादः शंखाश्च विविधस्वनाः। जटाहरो मुखाश्चैव शृङ्गाणि विविधानि च॥
tadā bherīmahānādaḥ śaṃkhāśca vividhasvanāḥ | jaṭāharo mukhāścaiva śṛṅgāṇi vividhāni ca ||
उस समय भेरियोंकी गम्भीर ध्वनि होने लगी। शंख बजने लगे। जटाहर, मुखों तथा शृंगोंसे अनेक प्रकारके शब्द होने लगे।
Then arose the great sound of kettle-drums, conches with their many notes, jaṭāharas, horns, and various other instruments.
तदा (tadā) — thenभेरीमहानादः (bherīmahānādaḥ) — the great boom of kettledrumsशंखाः (śaṃkhāś) — conchesच (ca) — andविविधस्वनाः (vividhasvanāḥ) — of many notesजटाहरः (jaṭāharo) — the jaṭāhara drumsमुखाः (mukhāś) — the mouth-pipesच (cai) — andएव (va) — indeedशृङ्गाणि (śṛṅgāṇi) — hornsविविधानि (vividhāni) — of many kindsच (ca) — and
३८ ते तानि विततान्येव बंधनानि सुखानि च। वादित्राणि विनेदुश्च विविधानि महोत्सवे॥
te tāni vitatānyeva baṃdhanāni sukhāni ca | vāditrāṇi vineduśca vividhāni mahotsave ||
उस महोत्सवमें चित्तको आकर्षित एवं सुखानुभूति उत्पन्न करनेवाले विविध प्रकारके बाजोंके शब्द चारों ओर व्याप्त हो गये।
Those various instruments, spread wide, bound the heart and gave delight, and resounded in that great festival.
ते (te) — theyतानि (tāni) — thoseविततानि (vitatāny) — the stretched-skin drumsएव (eva) — indeedबंधनानि (baṃdhanāni) — the bound instrumentsसुखानि (sukhāni) — the sweet onesच (ca) — andवादित्राणि (vāditrāṇi) — instrumentsविनेदुः (vineduś) — soundedच (ca) — andविविधानि (vividhāni) — of many kindsमहोत्सवे (mahotsave) — at that great festival
३९ वीरभद्रस्य यात्रायां सबलस्य महामुने। शकुनान्यभवंस्तत्र भूरीणि सुखदानि च॥
vīrabhadrasya yātrāyāṃ sabalasya mahāmune | śakunānyabhavaṃstatra bhūrīṇi sukhadāni ca ||
हे महामुने! सेनासहित महाबली वीरभद्रकी उस यात्रामें अनेक प्रकारके सुखदायक शकुन होने लगे।
On the march of Vīrabhadra, together with his host, O great sage, there occurred there many auspicious omens, bringing happiness.
वीरभद्रस्य (vīrabhadrasya) — of Vīrabhadraयात्रायाम् (yātrāyāṃ) — on the marchसबलस्य (sabalasya) — with his forcesमहामुने (mahāmune) — O great sageशकुनानि (śakunāny) — omensअभवन् (abhavaṃs) — aroseतत्र (tatra) — thereभूरीणि (bhūrīṇi) — manyसुखदानि (sukhadāni) — favourableच (ca) — and
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे वीरभद्रयात्रावर्णनं नाम त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः ॥ ३३ ॥
Thus ends the thirty-third chapter, called "The Account of Vīrabhadra's March," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें वीरभद्रकी यात्राका वर्णन नामक तैंतीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३३॥