॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
As Vīrabhadra marches with his host, a cascade of terrible omens strikes Dakṣa's sacrifice — earthquakes, falling stars, showers of blood and scorpions, vomited flesh, vultures shadowing the hall. A bodiless voice from the sky curses Dakṣa and warns his allies of the great sorrow to come, and the terrified Dakṣa flees for refuge to Viṣṇu. दक्ष तथा देवताओंका अनेक अपशकुनों एवं उत्पातसूचक लक्षणोंको देखकर भयभीत होना
१ एवं प्रचलिते चास्मिन् वीरभद्रे गणान्विते। दुष्टचिह्नानि दक्षेण दृष्टानि विबुधैरपि॥
evaṃ pracalite cāsmin vīrabhadre gaṇānvite | duṣṭacihnāni dakṣeṇa dṛṣṭāni vibudhairapi ||
इस प्रकार गणोंसहित वीरभद्रके प्रस्थान करनेपर दक्ष तथा देवताओंको अनेक प्रकारके अशुभ लक्षण दिखायी पड़ने लगे।
Thus, when Vīrabhadra had set out with his gaṇas, evil signs were seen both by Dakṣa and by the gods.
एवम् (evaṃ) — thusप्रचलिते (pracalite) — when he had set forthच (cāsmin) — andअस्मिन् (āsmin) — thisवीरभद्रे (vīrabhadre) — Vīrabhadraगणान्विते (gaṇānvite) — with his hostsदुष्टचिह्नानि (duṣṭacihnāni) — evil portentsदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaदृष्टानि (dṛṣṭāni) — were seenविबुधैः (vibudhair) — by the godsअपि (api) — also
२ उत्पाता विविधाश्चासन् वीरभद्रे गणान्विते। त्रिविधा अपि देवर्षे यज्ञविध्वंससूचकाः॥
utpātā vividhāścāsan vīrabhadre gaṇānvite | trividhā api devarṣe yajñavidhvaṃsasūcakāḥ ||
गणोंसहित वीरभद्रके चल देनेपर वहाँ अनेक प्रकारके उत्पात होने लगे और हे देवर्षे! यज्ञविध्वंसकी सूचना देनेवाले तीनों प्रकार (आध्यात्मिक, आधिदैविक एवं आधिभौतिक) के अपशकुन होने लगे।
Various calamitous portents arose when Vīrabhadra had set out with his gaṇas — O sage among the gods, all three kinds, foretelling the ruin of the sacrifice.
उत्पाताः (utpātā) — portentsविविधाः (vividhāś) — of many kindsच (cāsan) — andआसन् (āsan) — aroseवीरभद्रे (vīrabhadre) — when Vīrabhadraगणान्विते (gaṇānvite) — with his hosts set outत्रिविधाः (trividhā) — of three kindsअपि (api) — indeedदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageयज्ञविध्वंससूचकाः (yajñavidhvaṃsasūcakāḥ) — foretelling the wreck of the sacrifice
३ दक्षवामाक्षिबाहूरुविस्पन्दः समजायत। नानाकष्टप्रदस्तात सर्वथाशुभसूचकः॥
dakṣavāmākṣibāhūruvispandaḥ samajāyata | nānākaṣṭapradastāta sarvathāśubhasūcakaḥ ||
हे तात! दक्षकी बाँयी आँख, बाँयीं भुजा और बाँयी जाँघ फड़कने लगी, जो अनेक प्रकारके कष्ट देनेवाली तथा सर्वथा अशुभकी सूचक थी।
A throbbing arose in Dakṣa's left eye, left arm, and left thigh, dear one, foretelling manifold distress and utterly inauspicious.
दक्षवामाक्षिबाहूरुविस्पन्दः (dakṣavāmākṣibāhūruvispandaḥ) — a twitching of Dakṣa’s left eye, arm and thighसमजायत (samajāyata) — aroseनानाकष्टप्रदः (nānākaṣṭaprada) — bringer of manifold distressतात (tāta) — O sonसर्वथा (sarvathā) — in every wayअशुभसूचकः (śubhasūcakaḥ) — a sign of ill
४ भूकम्पः समभूत्तत्र दक्षयागस्थले तदा। दक्षोऽपश्यच्च मध्याह्ने नक्षत्राण्यद्भुतानि च॥
bhūkampaḥ samabhūttatra dakṣayāgasthale tadā | dakṣo'paśyacca madhyāhne nakṣatrāṇyadbhutāni ca ||
उस समय दक्षके यज्ञस्थलमें भूकम्प उत्पन्न हो गया। दक्षको दोपहरमें अनेक अद्भुत नक्षत्र दीखने लगे।
An earthquake then occurred there, at the site of Dakṣa's sacrifice, and Dakṣa saw strange stars even at midday.
भूकम्पः (bhūkampaḥ) — an earthquakeसमभूत् (samabhūt) — aroseतत्र (tatra) — thereदक्षयागस्थले (dakṣayāgasthale) — on the ground of Dakṣa’s sacrificeतदा (tadā) — thenदक्षः (dakṣo) — Dakṣaअपश्यत् ('paśyac) — sawच (ca) — andमध्याह्ने (madhyāhne) — at middayनक्षत्राणि (nakṣatrāṇy) — the starsअद्भुतानि (adbhutāni) — a marvelच (ca) — and
५ दिशश्चासन्सुमलिनाः कर्बुरोऽभूद्दिवाकरः। परिवेषसहस्रेण संक्रान्तश्च भयंकरः॥
diśaścāsansumalināḥ karburo'bhūddivākaraḥ | pariveṣasahasreṇa saṃkrāntaśca bhayaṃkaraḥ ||
दिशाएँ मलिन हो गयीं, सूर्य चितकबरा हो गया। सूर्यपर हजारों घेरे पड़ गये, जिससे वह भयंकर दिखायी पड़ने लगा।
The quarters grew utterly dim, the sun turned mottled, and, ringed by a thousand haloes, became terrible to see.
दिशः (diśaś) — the quartersच (cāsan) — andआसन् (āsan) — becameसुमलिनाः (sumalināḥ) — deeply soiledकर्बुरः (karburo) — mottledअभूत् ('bhūd) — becameदिवाकरः (divākaraḥ) — the sunपरिवेषसहस्रेण (pariveṣasahasreṇa) — with a thousand haloesसंक्रान्तः (saṃkrāntaś) — overspreadच (ca) — andभयंकरः (bhayaṃkaraḥ) — terrible
६ नक्षत्राणि पतन्ति स्म विद्युदग्निप्रभाणि च। नक्षत्राणामभूद्वक्रा गतिश्चाधोमुखी तदा॥
nakṣatrāṇi patanti sma vidyudagniprabhāṇi ca | nakṣatrāṇāmabhūdvakrā gatiścādhomukhī tadā ||
बिजली तथा अग्निके समान दीप्तिमान् तारे टूटकर गिरने लगे। नक्षत्रोंकी गति टेढ़ी और नीचेकी ओर हो गयी।
Stars, bright as lightning and fire, kept falling, and the stars' course then became crooked and turned downward.
नक्षत्राणि (nakṣatrāṇi) — the starsपतन्ति (patanti) — fellस्म (sma) — indeedविद्युदग्निप्रभाणि (vidyudagniprabhāṇi) — shining like lightning and fireच (ca) — andनक्षत्राणाम् (nakṣatrāṇām) — of the starsअभूत् (abhūd) — becameवक्रा (vakrā) — crookedगतिः (gatiś) — the courseच (cā) — andअधोमुखी (dhomukhī) — turned downwardतदा (tadā) — then
७ गृध्रा दक्षशिरः स्पृष्ट्वा समुद्भूताः सहस्रशः। आसीद् गृध्रपक्षच्छायैः सच्छायो यागमंडपः॥
gṛdhrā dakṣaśiraḥ spṛṣṭvā samudbhūtāḥ sahasraśaḥ | āsīd gṛdhrapakṣacchāyaiḥ sacchāyo yāgamaṃḍapaḥ ||
हजारों गीध दक्षके सिरको छूकर उड़ने लगे और उन गीधोंके पंखोंकी छायासे यज्ञमण्डप ढँक गया।
Vultures by the thousand rose up, brushing Dakṣa's head, and the sacrificial hall lay shadowed by the shade of their wings.
गृध्राः (gṛdhrā) — vulturesदक्षशिरः (dakṣaśiraḥ) — Dakṣa’s headस्पृष्ट्वा (spṛṣṭvā) — having brushedसमुद्भूताः (samudbhūtāḥ) — aroseसहस्रशः (sahasraśaḥ) — by thousandsआसीत् (āsīd) — wasगृध्रपक्षच्छायैः (gṛdhrapakṣacchāyaiḥ) — by the shadows of vulture wingsसच्छायः (sacchāyo) — shadowed overयागमंडपः (yāgamaṃḍapaḥ) — the sacrificial pavilion
८ ववाशिरे यागभूमौ क्रोष्टारो नेत्रकस्तदा। उल्कावृष्टिरभूत्तत्र श्वेतवृश्चिकसंभवा॥
vavāśire yāgabhūmau kroṣṭāro netrakastadā | ulkāvṛṣṭirabhūttatra śvetavṛścikasaṃbhavā ||
यज्ञभूमिमें सियार तथा उल्लू शब्द करने लगे। आकाशमण्डलसे श्वेत बिच्छुओंकी उल्कावृष्टि होने लगी।
Jackals and owls then howled and cried across the sacrificial ground, and there fell a shower of meteors that turned into white scorpions.
ववाशिरे (vavāśire) — howledयागभूमौ (yāgabhūmau) — on the sacrificial groundक्रोष्टारः (kroṣṭāro) — the jackalsनेत्रकः (netrakas) — with glaring eyesतदा (tadā) — thenउल्कावृष्टिः (ulkāvṛṣṭir) — a rain of meteorsअभूत् (abhūt) — fellतत्र (tatra) — thereश्वेतवृश्चिकसंभवा (śvetavṛścikasaṃbhavā) — arising from a white scorpion-sign
९ खरा वाता ववुस्तत्र पांशुवृष्टिसमन्विताः। शलभाश्च समुद्भूता विवर्तानिलकंपिताः॥
kharā vātā vavustatra pāṃśuvṛṣṭisamanvitāḥ | śalabhāśca samudbhūtā vivartānilakaṃpitāḥ ||
धूलिकी वर्षाके साथ तेज हवाएँ चलने लगीं और विवर्त घूमती हुई वायुसे कम्पित होकर टिड्डियाँ सब जगह उड़ने लगीं।
Harsh winds blew there, laden with a rain of dust, and locusts rose up, shaken by the whirling gusts.
खराः (kharā) — harshवाताः (vātā) — windsववुः (vavus) — blewतत्र (tatra) — thereपांशुवृष्टिसमन्विताः (pāṃśuvṛṣṭisamanvitāḥ) — laden with showers of dustशलभाः (śalabhāś) — locustsच (ca) — andसमुद्भूताः (samudbhūtā) — swarmed upविवर्तानिलकंपिताः (vivartānilakaṃpitāḥ) — tossed by the whirling gale
१० नीतश्च पवनैरूर्ध्वं स दक्षाध्वरमंडपः। देवान्वितेन दक्षेण यः कृतो नूतनोऽद्भुतः॥
nītaśca pavanairūrdhvaṃ sa dakṣādhvaramaṃḍapaḥ | devānvitena dakṣeṇa yaḥ kṛto nūtano'dbhutaḥ ||
दक्षने देवताओंके साथ जिस नवीन तथा अद्भुत यज्ञमण्डपका निर्माण किया था, उसे वायुने ऊपरकी ओर उड़ा दिया।
And that hall of Dakṣa's sacrifice, the strange new hall that Dakṣa had built together with the gods, was carried aloft by the winds.
नीतः (nītaś) — was carriedच (ca) — andपवनैः (pavanair) — by the windsऊर्ध्वम् (ūrdhvaṃ) — aloftसः (sa) — thatदक्षाध्वरमंडपः (dakṣādhvaramaṃḍapaḥ) — pavilion of Dakṣa’s sacrificeदेवान्वितेन (devānvitena) — attended by the godsदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaयः (yaḥ) — whichकृतः (kṛto) — had been madeनूतनः (nūtano) — newअद्भुतः ('dbhutaḥ) — wondrous
११ वेमुर्दक्षादयः सर्वे तदा शोणितमद्भुतम्। वेमुश्च मांसखण्डानि सशल्यानि मुहुर्मुहुः॥
vemurdakṣādayaḥ sarve tadā śoṇitamadbhutam | vemuśca māṃsakhaṇḍāni saśalyāni muhurmuhuḥ ||
दक्ष आदि सभी लोग अद्भुत प्रकारसे रक्तका वमन करने लगे और हड्डीसे समन्वित मांसखण्ड बार-बार उगलने लगे।
Dakṣa and all the others then vomited strange blood, and again and again vomited up bits of flesh mixed with splinters of bone.
वेमुः (vemur) — vomitedदक्षादयः (dakṣādayaḥ) — Dakṣa and the restसर्वे (sarve) — allतदा (tadā) — thenशोणितम् (śoṇitam) — bloodअद्भुतम् (adbhutam) — strangeवेमुः (vemuś) — they vomitedच (ca) — andमांसखण्डानि (māṃsakhaṇḍāni) — lumps of fleshसशल्यानि (saśalyāni) — with splinters of boneमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again
१२ सकम्पाश्च बभूवुस्ते दीपा वातहता इव। दुःखिताश्चाभवन्सर्वे शस्त्रधाराहता इव॥
sakampāśca babhūvuste dīpā vātahatā iva | duḥkhitāścābhavansarve śastradhārāhatā iva ||
वे सभी लोग वायुके झोंकेसे हिलते हुए दीपकके समान काँपने लगे और शस्त्रोंसे आहत हुए प्राणियोंके समान दुःखित हो गये।
They trembled like lamps struck by the wind, and all became as pained as if wounded by the edge of a blade.
सकम्पाः (sakampāś) — tremblingच (ca) — andबभूवुः (babhūvus) — becameते (te) — theyदीपाः (dīpā) — lampsवातहताः (vātahatā) — struck by the windइव (iva) — as ifदुःखिताः (duḥkhitāś) — strickenच (cā) — andअभवन् (bhavan) — becameसर्वे (sarve) — allशस्त्रधाराहताः (śastradhārāhatā) — smitten by the edge of a bladeइव (iva) — as if
१३ तदा निनादजातानि बाष्पवर्षाणि तत्क्षणे। प्रातस्तुषारवर्षीणि पद्मानीव वनान्तरे॥
tadā ninādajātāni bāṣpavarṣāṇi tatkṣaṇe | prātastuṣāravarṣīṇi padmānīva vanāntare ||
जिस प्रकार वनमें प्रातःकालके समय कमलपुष्पोंपर तुषार (ओस) की वर्षा हुई हो, उसी प्रकार शब्द करते हुए वाष्पकी वर्षा होने लगी।
Then at that instant fell showers of steam with a rumbling sound, like the morning showers of dew upon lotuses deep in the forest.
तदा (tadā) — thenनिनादजातानि (ninādajātāni) — born of that uproarबाष्पवर्षाणि (bāṣpavarṣāṇi) — showers of tearsतत्क्षणे (tatkṣaṇe) — in that instantप्रातस्तुषारवर्षीणि (prātastuṣāravarṣīṇi) — shedding the morning frostपद्मानि (padmānīva) — lotusesइव (iva) — asवनान्तरे (vanāntare) — within the wood
१४ दक्षाद्यक्षीणि जातानि ह्यकस्माद्विशदान्यपि। निशायां कमलाश्चैव कुमुदानीव सङ्गवे॥
dakṣādyakṣīṇi jātāni hyakasmādviśadānyapi | niśāyāṃ kamalāścaiva kumudānīva saṅgave ||
जिस प्रकार रात्रिमें कमल तथा दिनमें कुमुद बन्द हो जाते हैं, उसी प्रकार दक्ष आदिकी विशाल आँखें भी अचानक बन्द हो गयीं।
The wide-open eyes of Dakṣa and the others suddenly closed, just as the lotus closes at night and the kumuda closes at forenoon.
दक्षाद्यक्षीणि (dakṣādyakṣīṇi) — the eyes of Dakṣa and the restजातानि (jātāni) — becameहि (hy) — indeedअकस्मात् (akasmād) — all at onceविशदानि (viśadāny) — paleअपि (api) — indeedनिशायाम् (niśāyāṃ) — at nightकमलाः (kamalāś) — lotusesच (cai) — andएव (va) — indeedकुमुदानि (kumudānīva) — night-liliesइव (iva) — asसङ्गवे (saṅgave) — in the forenoon
१५ असृग्ववर्ष देवश्च तिमिरेणावृता दिशः। दिग्दाहोऽभूद्विशेषेण त्रासयन् सकलाञ्जनान्॥
asṛgvavarṣa devaśca timireṇāvṛtā diśaḥ | digdāho'bhūdviśeṣeṇa trāsayan sakalāñjanān ||
आकाशसे रक्तकी वर्षा होने लगी, दिशाएँ अन्धकारसे ढँक गयीं तथा सभी प्राणियोंको सन्त्रस्त करता हुआ दिग्दाह होने लगा।
The sky rained blood, the quarters were wrapped in darkness, and a burning of the horizon occurred especially, terrifying every creature.
असृक् (asṛg) — bloodववर्ष (vavarṣa) — rainedदेवः (devaś) — the sky-godच (ca) — andतिमिरेण (timireṇ) — with darknessआवृताः (āvṛtā) — coveredदिशः (diśaḥ) — the quartersदिग्दाहः (digdāho) — a burning of the horizonsअभूत् ('bhūd) — aroseविशेषेण (viśeṣeṇa) — markedत्रासयन् (trāsayan) — terrifyingसकलान् (sakalāñ) — allजनान् (janān) — the folk
१६ एवंविधान्यरिष्टानि ददृशुर्विबुधादयः। भयमापेदिरेऽत्यन्तं मुने विष्णवादिकास्तदा॥
evaṃvidhānyariṣṭāni dadṛśurvibudhādayaḥ | bhayamāpedire'tyantaṃ mune viṣṇavādikāstadā ||
हे मुने! जब विष्णु आदि देवताओंने इस प्रकारके उत्पात देखे, तब वे अत्यन्त भयभीत हो उठे।
When Viṣṇu and the other gods saw such calamitous portents as these, O sage, they were then overcome with the greatest fear.
एवंविधानि (evaṃvidhāny) — of such a kindअरिष्टानि (ariṣṭāni) — evil omensददृशुः (dadṛśur) — beheldविबुधादयः (vibudhādayaḥ) — the gods and the restभयम् (bhayam) — fearआपेदिरे (āpedire) — they feltअत्यन्तम् ('tyantaṃ) — utterlyमुने (mune) — O sageविष्ण्वादिकाः (viṣṇavādikās) — Viṣṇu and the restतदा (tadā) — then
१७ भुवि ते मूर्छिताः पेतुर्हा हताः स्म इतीरयन्। तरवस्तीरसञ्जाता नदीवेगहता इव॥
bhuvi te mūrchitāḥ peturhā hatāḥ sma itīrayan | taravastīrasañjātā nadīvegahatā iva ||
हाय, अब हमलोग मारे गये — इस प्रकार कहते हुए वे मूर्च्छित होकर पृथिवीपर इस प्रकार गिर पड़े, जैसे नदीके वेगसे किनारेपर वृक्ष गिर जाते हैं।
Crying, 'Alas, we are slain!' they fell fainting to the ground, like trees grown on a riverbank felled by the current's force.
भुवि (bhuvi) — on the groundते (te) — theyमूर्छिताः (mūrchitāḥ) — swooningपेतुः (petur) — fellहा (hā) — alasहताः (hatāḥ) — undoneस्म (sma) — are weइति (itīrayan) — soईरयन् (īrayan) — cryingतरवः (taravas) — treesतीरसञ्जाताः (tīrasañjātā) — grown on the bankनदीवेगहताः (nadīvegahatā) — struck by the river’s rushइव (iva) — as
१८ पतित्वा ते स्थिता भूमौ क्रूराः सर्पा हता इव। कंदुका इव ते भूयः पतिताः पुनरुत्थिताः॥
patitvā te sthitā bhūmau krūrāḥ sarpā hatā iva | kaṃdukā iva te bhūyaḥ patitāḥ punarutthitāḥ ||
वे पृथिवीपर इस प्रकार गिरकर अचेत हो जाते थे जैसे काटनेके बाद विषैला सर्प अचेत हो जाता है, और कभी गेंदके समान पृथिवीपर गिरकर पुनः उठ जाते थे।
Having fallen, they lay upon the ground like fierce serpents struck down, then, like balls, fell again and rose once more.
पतित्वा (patitvā) — having fallenते (te) — theyस्थिताः (sthitā) — layभूमौ (bhūmau) — on the groundक्रूराः (krūrāḥ) — fierceसर्पाः (sarpā) — serpentsहताः (hatā) — slainइव (iva) — asकंदुकाः (kaṃdukā) — ballsइव (iva) — likeते (te) — theyभूयः (bhūyaḥ) — againपतिताः (patitāḥ) — fallenपुनः (punar) — once moreउत्थिताः (utthitāḥ) — risen
१९ ततस्ते तापसंतप्ता रुरुदुः कुररी इव। रोदनध्वनिसंक्रान्तोरुक्तिप्रत्युक्तिका इव॥
tataste tāpasaṃtaptā ruruduḥ kurarī iva | rodanadhvanisaṃkrāntoruktipratyuktikā iva ||
तदनन्तर वे तापसे व्याकुल होकर कुररी पक्षीकी भाँति विलाप करते थे एवं उक्ति तथा प्रत्युक्तिका शब्द करते हुए रो रहे थे।
Then, scorched with anguish, they wept like the kurarī bird, their weeping carrying cries and counter-cries back and forth.
ततः (tatas) — thenते (te) — theyतापसंतप्ताः (tāpasaṃtaptā) — scorched with anguishरुरुदुः (ruruduḥ) — weptकुरर्यः (kurarī) — ospreysइव (iva) — likeरोदनध्वनिसंक्रान्तोरुक्तिप्रत्युक्तिकाः (rodanadhvanisaṃkrāntoruktipratyuktikā) — their wailing passing back and forth like speech and answerइव (iva) — as it were
२० सर्वैकुण्ठास्ततः सर्वे तदा कुण्ठितशक्तयः। स्वस्वोपकण्ठमाकण्ठं लुलुठुः कमठा इव॥
sarvaikuṇṭhāstataḥ sarve tadā kuṇṭhitaśaktayaḥ | svasvopakaṇṭhamākaṇṭhaṃ luluṭhuḥ kamaṭhā iva ||
उस समय विष्णुसहित सभी लोगोंकी शक्ति कुण्ठित हो गयी और वे आपसमें एक-दूसरेके समीप कण्ठपर्यन्त कछुएके समान लोटने लगे।
Then all of them, Viṣṇu included, their powers blunted, rolled about, each pressed up to the other's throat, like tortoises.
सर्वैकुण्ठाः (sarvaikuṇṭhās) — all bluntedततः (tataḥ) — thenसर्वे (sarve) — allतदा (tadā) — thenकुण्ठितशक्तयः (kuṇṭhitaśaktayaḥ) — their powers dulledस्वस्वोपकण्ठम् (svasvopakaṇṭham) — each about his own neighbourआकण्ठम् (ākaṇṭhaṃ) — up to the neckलुलुठुः (luluṭhuḥ) — they rolledकमठाः (kamaṭhā) — tortoisesइव (iva) — like
२१ एतस्मिन्नन्तरे तत्र संज्ञाता चाशरीरवाक्। श्रावयत्यखिलान् देवान् दक्षं चैव विशेषतः॥
etasminnantare tatra saṃjñātā cāśarīravāk | śrāvayatyakhilān devān dakṣaṃ caiva viśeṣataḥ ||
इसी बीच वहाँ समस्त देवताओं और विशेषकर दक्षको सुनाते हुए आकाशवाणी हुई।
Meanwhile there arose a bodiless voice, making itself heard by all the gods, and by Dakṣa in particular.
एतस्मिन् (etasminn) — in thisअन्तरे (antare) — intervalतत्र (tatra) — thereसंज्ञाता (saṃjñātā) — was heardच (cā) — andअशरीरवाक् (śarīravāk) — a bodiless voiceश्रावयति (śrāvayaty) — making hearअखिलान् (akhilān) — allदेवान् (devān) — the godsदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaच (cai) — andएव (va) — indeedविशेषतः (viśeṣataḥ) — above all
२२ धिग् जन्म तव दक्षाद्य महामूढोऽसि पापधीः। भविष्यति महद्दुःखमनिवार्यं हरोद्भवम्॥
dhig janma tava dakṣādya mahāmūḍho'si pāpadhīḥ | bhaviṣyati mahadduḥkhamanivāryaṃ harodbhavam ||
हे दक्ष! तुम्हारे जन्मको धिक्कार है। तुम महामूढ़ और पापात्मा हो। शिवजीके कारण आज तुम्हें महान् दुःख प्राप्त होगा, जिसका निवारण नहीं हो सकता।
'A curse upon your birth, Dakṣa! You are today a great fool, a sinful mind; great sorrow shall come upon you from Hara, and it cannot be averted.'
धिक् (dhig) — fie uponजन्म (janma) — the birthतव (tava) — yoursदक्ष (dakṣādya) — O Dakṣaअद्य (ādya) — todayमहामूढः (mahāmūḍho) — a great foolअसि ('si) — you areपापधीः (pāpadhīḥ) — of sinful mindभविष्यति (bhaviṣyati) — shall comeमहत् (mahad) — a greatदुःखम् (duḥkham) — sorrowअनिवार्यम् (anivāryaṃ) — not to be warded offहरोद्भवम् (harodbhavam) — arising from Hara
२३ सहायिनोऽत्र ये मूढास्तव देवादयः स्थिताः। तेषामपि महद्दुःखं भविष्यति न संशयः॥
sahāyino'tra ye mūḍhāstava devādayaḥ sthitāḥ | teṣāmapi mahadduḥkhaṃ bhaviṣyati na saṃśayaḥ ||
यहाँ जो तुम्हारे सहायक मूर्ख देवता उपस्थित हैं, उन्हें भी महान् दुःख होगा, इसमें संशय नहीं है।
'The foolish gods and others who stand here as your helpers — great sorrow shall come upon them too, without doubt.'
सहायिनः (sahāyino) — the helpersअत्र ('tra) — hereये (ye) — whoमूढाः (mūḍhās) — foolsतव (tava) — yoursदेवादयः (devādayaḥ) — the gods and the restस्थिताः (sthitāḥ) — who standतेषाम् (teṣām) — of themअपि (api) — alsoमहत् (mahad) — greatदुःखम् (duḥkhaṃ) — sorrowभविष्यति (bhaviṣyati) — shall comeन (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt
२४ तच्छ्रुत्वाकाशवचनं दृष्ट्वारिष्टानि तानि च। दक्षः प्रापद्भयं चाति परे देवादयोऽपि ह॥
tacchrutvākāśavacanaṃ dṛṣṭvāriṣṭāni tāni ca | dakṣaḥ prāpadbhayaṃ cāti pare devādayo'pi ha ||
उस आकाशवाणीको सुनकर और उन उपद्रवोंको देखकर दक्ष तथा अन्य देवता आदि भी अत्यन्त भयभीत हो उठे।
Hearing that word from the sky, and seeing those calamities, Dakṣa fell into great fear, and so did the other gods as well.
तत् (tac) — thatश्रुत्वा (chrutvā) — having heardआकाशवचनम् (ākāśavacanaṃ) — the voice from the skyदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअरिष्टानि (riṣṭāni) — the evil omensतानि (tāni) — thoseच (ca) — andदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaप्रापत् (prāpad) — feltभयम् (bhayaṃ) — fearच (cāti) — andअति (āti) — exceedinglyपरे (pare) — the othersदेवादयः (devādayo) — the gods and the restअपि ('pi) — alsoह (ha) — indeed
२५ वेपमानस्तदा दक्षो विकलश्चाति चेतसि। अगच्छच्छरणं विष्णोः स्वप्रभोरिन्दिरापतेः॥
vepamānastadā dakṣo vikalaścāti cetasi | agacchaccharaṇaṃ viṣṇoḥ svaprabhorindirāpateḥ ||
उस समय दक्ष मन-ही-मन अत्यन्त व्याकुल हो काँपने लगे और अपने प्रभु लक्ष्मीपति भगवान् विष्णुकी शरणमें गये।
Dakṣa then, trembling and utterly distraught at heart, went for refuge to Viṣṇu, his own lord, the husband of Indirā.
वेपमानः (vepamānas) — tremblingतदा (tadā) — thenदक्षः (dakṣo) — Dakṣaविकलः (vikalaś) — undoneच (cāti) — andअति (āti) — utterlyचेतसि (cetasi) — in mindअगच्छत् (agacchac) — wentशरणम् (charaṇaṃ) — for refugeविष्णोः (viṣṇoḥ) — to Viṣṇuस्वप्रभोः (svaprabhor) — his own Lordइन्दिरापतेः (indirāpateḥ) — the husband of Indirā
२६ सुप्रणम्य भयाविष्टः संस्तूय च विचेतनः। अवोचद्देवदेवं तं विष्णुं स्वजनवत्सलम्॥
supraṇamya bhayāviṣṭaḥ saṃstūya ca vicetanaḥ | avocaddevadevaṃ taṃ viṣṇuṃ svajanavatsalam ||
भयभीत तथा बेसुध वे दक्ष उन स्वजनवत्सल देवाधिदेव विष्णुको प्रणाम करके तथा उनकी स्तुति करके कहने लगे—
Overcome with fear and beside himself, having bowed low and praised him, he spoke to that god of gods, Viṣṇu, ever tender to his own people.
सुप्रणम्य (supraṇamya) — having bowed lowभयाविष्टः (bhayāviṣṭaḥ) — seized with fearसंस्तूय (saṃstūya) — having praisedच (ca) — andविचेतनः (vicetanaḥ) — half senselessअवोचत् (avocad) — he spokeदेवदेवम् (devadevaṃ) — to the God of godsतम् (taṃ) — himविष्णुम् (viṣṇuṃ) — Viṣṇuस्वजनवत्सलम् (svajanavatsalam) — tender to his own people
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे दुःशकुनदर्शनं नाम चतुस्त्रिंशोऽध्यायः ॥ ३४ ॥
Thus ends the thirty-fourth chapter, called "The Sighting of Evil Omens," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें अपशकुन-दर्शन नामक चौंतीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३४॥