॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Dakṣa begs Viṣṇu to protect his sacrifice, but Viṣṇu confesses he is powerless against Rudra's wrath, having himself transgressed an oath sworn on Mahādeva. He explains that no weapon of his can touch the Śaiva host, recalls how Kālabhairava once severed Brahmā's own fifth head, and warns Dakṣa that Vīrabhadra's army has arrived to enact what cannot be averted. दक्षद्वारा यज्ञरक्षाके लिये विष्णुसे प्रार्थना, विष्णुका अपनी असमर्थता बताना तथा वीरभद्रकी सेनाका आगमन
१ देवदेव हरे विष्णो दीनबंधो कृपानिधे। मम रक्षा विधातव्या भवता साध्वरस्य च॥
devadeva hare viṣṇo dīnabaṃdho kṛpānidhe | mama rakṣā vidhātavyā bhavatā sādhvarasya ca ||
हे देवाधिदेव! हे हरि! हे विष्णो! हे दीनबन्धो! हे कृपानिधे! आप मेरी और इस यज्ञकी रक्षा कीजिये।
O God of gods, Hari, Viṣṇu, friend of the humble, ocean of compassion — you must protect me and this sacrifice.
देवदेव (devadeva) — O God of godsहरे (hare) — O Hariविष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuदीनबंधो (dīnabaṃdho) — O friend of the humbleकृपानिधे (kṛpānidhe) — O ocean of compassionमम (mama) — myरक्षा (rakṣā) — protectionविधातव्या (vidhātavyā) — must be doneभवता (bhavatā) — by youसाध्वरस्य (sādhvarasya) — of the sacrificeच (ca) — and
२ रक्षकस्त्वं मखस्यैव मखकर्मा मखात्मकः। कृपा विधेया यज्ञस्य भङ्गो भवतु न प्रभो॥
rakṣakastvaṃ makhasyaiva makhakarmā makhātmakaḥ | kṛpā vidheyā yajñasya bhaṅgo bhavatu na prabho ||
आप ही यज्ञके रक्षक, यज्ञकर्ता और यज्ञस्वरूप हैं। हे प्रभो! ऐसी कृपा कीजिये कि यज्ञका विनाश न हो।
You alone are the sacrifice's protector, its performer, and its very essence — show your grace, O Lord, so that this sacrifice does not come to ruin.
रक्षकः (rakṣakaḥ) — protectorत्वं (tvaṃ) — youमखस्य (makhasya) — of the sacrificeएव (eva) — indeedमखकर्मा (makhakarmā) — the performer of the sacrificeमखात्मकः (makhātmakaḥ) — the very essence of the sacrificeकृपा (kṛpā) — graceविधेया (vidheyā) — is to be shownयज्ञस्य (yajñasya) — of the sacrificeभङ्गः (bhaṅgaḥ) — ruinभवतु (bhavatu) — let it beन (na) — notप्रभो (prabho) — O Lord
३ इत्थं बहुविधां दक्षः कृत्वा विज्ञप्तिमादरात्। पपात पादयोस्तस्य भयव्याकुलमानसः॥
itthaṃ bahuvidhāṃ dakṣaḥ kṛtvā vijñaptimādarāt | papāta pādayostasya bhayavyākulamānasaḥ ||
इस प्रकार आदरपूर्वक अनेक प्रकारसे प्रार्थना करके भयसे व्याकुल चित्तवाले दक्ष विष्णुके चरणोंमें गिर पड़े।
Having thus made his many-fold plea with reverence, Dakṣa, his mind distraught with fear, fell at Viṣṇu's feet.
इत्थं (itthaṃ) — thusबहुविधां (bahuvidhāṃ) — of many kindsदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaकृत्वा (kṛtvā) — having madeविज्ञप्तिम् (vijñaptim) — a pleaआदरात् (ādarāt) — with reverenceपपात (papāta) — fellपादयोः (pādayoḥ) — at the feetतस्य (tasya) — of himभयव्याकुलमानसः (bhayavyākulamānasaḥ) — his mind distraught with fear
४ उत्थाप्य तं ततो विष्णुर्दक्षं विक्लिन्नमानसम्। श्रुत्वा च तस्य तद्वाक्यं कुमतेरस्मरच्छिवम्॥
utthāpya taṃ tato viṣṇurdakṣaṃ viklinnamānasam | śrutvā ca tasya tadvākyaṃ kumaterasmaracchivam ||
तब विष्णुने विगलित चित्तवाले दक्षको उठाया और उन दुर्बुद्धिके वचन सुनकर शिवका स्मरण किया।
Then Viṣṇu raised up Dakṣa, whose heart had melted, and hearing the wretched-minded one's words, called Śiva to mind.
उत्थाप्य (utthāpya) — having raised upतं (taṃ) — himततः (tataḥ) — thenविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuदक्षं (dakṣaṃ) — Dakṣaविक्लिन्नमानसम् (viklinnamānasam) — whose mind had meltedश्रुत्वा (śrutvā) — having heardच (ca) — andतस्य (tasya) — hisतद्वाक्यं (tadvākyaṃ) — those wordsकुमतेः (kumateḥ) — of the wretched-minded oneअस्मरत् (asmarat) — called to mindशिवम् (śivam) — Śiva
५ स्मृत्वा शिवं महेशानं स्वप्रभुं परमेश्वरम्। अवदच्छिवतत्त्वज्ञो दक्षं संबोधयन्हरिः॥
smṛtvā śivaṃ maheśānaṃ svaprabhuṃ parameśvaram | avadacchivatattvajño dakṣaṃ saṃbodhayanhariḥ ||
अपने स्वामी परमेश्वर महेशान शिवका स्मरण करके शिवतत्त्वके ज्ञाता हरि दक्षको सम्बोधित करते हुए बोले।
Having called to mind Śiva Maheśāna, his own lord, the Supreme God, Hari, knower of Śiva's true nature, spoke, addressing Dakṣa.
स्मृत्वा (smṛtvā) — having called to mindशिवं (śivaṃ) — Śivaमहेशानं (maheśānaṃ) — Maheśānaस्वप्रभुं (svaprabhuṃ) — his own lordपरमेश्वरम् (parameśvaram) — the Supreme Godअवदत् (avadat) — spokeशिवतत्त्वज्ञः (śivatattvajñaḥ) — knower of Śiva's true natureदक्षं (dakṣaṃ) — Dakṣaसंबोधयन् (saṃbodhayan) — addressingहरिः (hariḥ) — Hari
६ शृणु दक्ष प्रवक्ष्यामि तत्त्वतः शृणु मे वचः। सर्वथा ते हितकरं महामंत्रसुखप्रदम्॥
śṛṇu dakṣa pravakṣyāmi tattvataḥ śṛṇu me vacaḥ | sarvathā te hitakaraṃ mahāmaṃtrasukhapradam ||
हे दक्ष! सुनिये, मैं यथार्थ बात कहूँगा, मेरे वचन सुनिये। ये सर्वथा आपके हितकारी तथा महामन्त्रके समान सुखदायी हैं।
Listen, Dakṣa — I shall speak the truth; hear my words. They will benefit you in every way, like a great mantra bringing happiness.
शृणु (śṛṇu) — listenदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi) — I shall speakतत्त्वतः (tattvataḥ) — trulyशृणु (śṛṇu) — listenमे (me) — myवचः (vacaḥ) — wordsसर्वथा (sarvathā) — in every wayते (te) — for youहितकरं (hitakaraṃ) — beneficialमहामंत्रसुखप्रदम् (mahāmaṃtrasukhapradam) — bringing happiness like a great mantra
७ अवज्ञा हि कृता दक्ष त्वया तत्त्वमजानता। सकलाधीश्वरस्यैव शंकरस्य परात्मनः॥
avajñā hi kṛtā dakṣa tvayā tattvamajānatā | sakalādhīśvarasyaiva śaṃkarasya parātmanaḥ ||
हे दक्ष! आपने तत्त्वको न जानते हुए सबके स्वामी परमात्मा शंकरका अनादर किया है।
For you, not knowing his true nature, have shown disrespect to Śaṅkara, the supreme self and lord of all.
अवज्ञा (avajñā) — disrespectहि (hi) — indeedकृता (kṛtā) — was doneदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaत्वया (tvayā) — by youतत्त्वम् (tattvam) — the true natureअजानता (ajānatā) — not knowingसकलाधीश्वरस्य (sakalādhīśvarasya) — of the lord of allएव (eva) — indeedशंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṅkaraपरात्मनः (parātmanaḥ) — the supreme self
८ ईश्वरावज्ञया सर्वं कार्यं भवति सर्वथा। विफलं केवलं नैव विपत्तिश्च पदे पदे॥
īśvarāvajñayā sarvaṃ kāryaṃ bhavati sarvathā | viphalaṃ kevalaṃ naiva vipattiśca pade pade ||
ईश्वरके अनादरसे प्रत्येक कार्य सर्वथा निष्फल हो जाता है, और केवल निष्फल ही नहीं, पग-पगपर विपत्ति भी आती है।
By disrespecting the Lord, every undertaking becomes wholly fruitless — not merely fruitless, but calamity follows at every step.
ईश्वरावज्ञया (īśvarāvajñayā) — by disrespect of the Lordसर्वं (sarvaṃ) — everyकार्यं (kāryaṃ) — undertakingभवति (bhavati) — becomesसर्वथा (sarvathā) — whollyविफलं (viphalaṃ) — fruitlessकेवलं (kevalaṃ) — merelyन (na) — notएव (eva) — indeedविपत्तिः (vipattiḥ) — calamityच (ca) — andपदे पदे (pade pade) — at every step
९ अपूज्या यत्र पूज्यन्ते पूजनीयो न पूज्यते। त्रीणि तत्र भविष्यन्ति दारिद्र्यं मरणं भयम्॥
apūjyā yatra pūjyante pūjanīyo na pūjyate | trīṇi tatra bhaviṣyanti dāridryaṃ maraṇaṃ bhayam ||
जहाँ अपूज्य पूजे जाते हैं और पूजनीयकी पूजा नहीं होती, वहाँ दरिद्रता, मृत्यु और भय — ये तीन अवश्य होते हैं।
Where the unworthy are honoured and the worthy go unhonoured, three things surely follow: poverty, death, and fear.
अपूज्या (apūjyā) — the unworthyयत्र (yatra) — whereपूज्यन्ते (pūjyante) — are honouredपूजनीयः (pūjanīyaḥ) — the worthyन (na) — notपूज्यते (pūjyate) — is honouredत्रीणि (trīṇi) — threeतत्र (tatra) — thereभविष्यन्ति (bhaviṣyanti) — will occurदारिद्र्यं (dāridryaṃ) — povertyमरणं (maraṇaṃ) — deathभयम् (bhayam) — fear
१० तस्मात्सर्वप्रयत्नेन माननीयो वृषध्वजः। अमानितान्महेशाच्च महद्भयमुपस्थितम्॥
tasmātsarvaprayatnena mānanīyo vṛṣadhvajaḥ | amānitānmaheśācca mahadbhayamupasthitam ||
इसलिये सम्पूर्ण प्रयत्नसे वृषभध्वज शिवका सम्मान करना चाहिये; महेशका अनादर करनेसे ही यह महाभय उपस्थित हुआ है।
Therefore the Bull-bannered Lord must be honoured with every effort; from disrespecting Maheśa, great danger has now arisen.
तस्मात् (tasmāt) — thereforeसर्वप्रयत्नेन (sarvaprayatnena) — with every effortमाननीयः (mānanīyaḥ) — to be honouredवृषध्वजः (vṛṣadhvajaḥ) — the Bull-bannered Lordअमानितात् (amānitāt) — from disrespectingमहेशात् (maheśāt) — Maheśaच (ca) — andमहद्भयम् (mahadbhayam) — great dangerउपस्थितम् (upasthitam) — has arisen
११ अद्यापि न वयं सर्वे प्रभवः प्रभवामहे। भवतो दुर्नयेनैव मया सत्यमुदीर्यते॥
adyāpi na vayaṃ sarve prabhavaḥ prabhavāmahe | bhavato durnayenaiva mayā satyamudīryate ||
आज हम सब प्रभु होते हुए भी कुछ करनेमें समर्थ नहीं हैं; मैं सत्य कह रहा हूँ, यह आपकी ही दुर्नीतिका फल है।
Even now, though we are all mighty, we have no power to act — I speak the truth: it is your own misconduct that has brought this about.
अद्य (adya) — todayअपि (api) — evenन (na) — notवयं (vayaṃ) — weसर्वे (sarve) — allप्रभवः (prabhavaḥ) — mighty onesप्रभवामहे (prabhavāmahe) — have powerभवतः (bhavataḥ) — yourदुर्नयेन (durnayena) — through misconductएव (eva) — indeedमया (mayā) — by meसत्यम् (satyam) — the truthउदीर्यते (udīryate) — is spoken
१२ विष्णोस्तद्वचनं श्रुत्वा दक्षश्चिन्तापरोऽभवत्। विवर्णवदनो भूत्वा तूष्णीमासीद्भुवि स्थितः॥
viṣṇostadvacanaṃ śrutvā dakṣaścintāparo'bhavat | vivarṇavadano bhūtvā tūṣṇīmāsīdbhuvi sthitaḥ ||
विष्णुके ये वचन सुनकर दक्ष चिन्तामें पड़ गये, उनका मुख फीका पड़ गया और वे चुपचाप पृथिवीपर खड़े रह गये।
Hearing these words of Viṣṇu, Dakṣa fell into anxious thought; his face lost its colour, and he stood silent upon the ground.
विष्णोः (viṣṇoḥ) — of Viṣṇuतद्वचनं (tadvacanaṃ) — those wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaचिन्तापरः (cintāparaḥ) — given over to anxious thoughtअभवत् (abhavat) — becameविवर्णवदनः (vivarṇavadanaḥ) — his face discolouredभूत्वा (bhūtvā) — having becomeतूष्णीम् (tūṣṇīm) — silentआसीत् (āsīt) — remainedभुवि (bhuvi) — upon the groundस्थितः (sthitaḥ) — standing
१३ एतस्मिन्नन्तरे वीरभद्रः सैन्यसमन्वितः। अगच्छदध्वरं रुद्रप्रेरितो गणनायकः॥
etasminnantare vīrabhadraḥ sainyasamanvitaḥ | agacchadadhvaraṃ rudraprerito gaṇanāyakaḥ ||
इसी बीच रुद्रके भेजे हुए गणनायक वीरभद्र अपनी सेनाके साथ यज्ञस्थलमें आ पहुँचे।
Meanwhile Vīrabhadra, the commander of the gaṇas sent forth by Rudra, arrived at the sacrifice together with his host.
एतस्मिन्नन्तरे (etasminnantare) — meanwhileवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraसैन्यसमन्वितः (sainyasamanvitaḥ) — together with his hostअगच्छत् (agacchat) — wentअध्वरं (adhvaraṃ) — to the sacrificeरुद्रप्रेरितः (rudrapreritaḥ) — sent forth by Rudraगणनायकः (gaṇanāyakaḥ) — the commander of the gaṇas
१४ पृष्ठे केचित्समायाता गगने केचिदागताः। दिशश्च विदिशः सर्वे समावृत्य तथापरे॥
pṛṣṭhe kecitsamāyātā gagane kecidāgatāḥ | diśaśca vidiśaḥ sarve samāvṛtya tathāpare ||
कुछ गण भूमिपर आये, कुछ आकाशमार्गसे आये और कुछ अन्य समस्त दिशाओं तथा विदिशाओंको घेरकर खड़े हो गये।
Some came upon the earth, some arrived through the sky, while yet others surrounded every quarter and intermediate direction.
पृष्ठे (pṛṣṭhe) — upon the earthकेचित् (kecit) — someसमायाताः (samāyātāḥ) — cameगगने (gagane) — in the skyकेचित् (kecit) — someआगताः (āgatāḥ) — arrivedदिशः (diśaḥ) — quartersच (ca) — andविदिशः (vidiśaḥ) — intermediate directionsसर्वे (sarve) — allसमावृत्य (samāvṛtya) — having surroundedतथा (tathā) — andअपरे (apare) — others
१५ शर्वाज्ञया गणाः शूरा निर्भया रुद्रविक्रमाः। असंख्याः सिंहनादान्वै कुर्वतो वीरसत्तमाः॥
śarvājñayā gaṇāḥ śūrā nirbhayā rudravikramāḥ | asaṃkhyāḥ siṃhanādānvai kurvato vīrasattamāḥ ||
शिवकी आज्ञासे शूर, निर्भय, रुद्रके समान पराक्रमी और वीरोंमें श्रेष्ठ असंख्य गण सिंहनाद करने लगे।
At Śarva's command, countless heroic gaṇas — fearless, matching Rudra's own valour, foremost among warriors — let out lion-roars.
शर्वाज्ञया (śarvājñayā) — by Śarva's commandगणाः (gaṇāḥ) — the gaṇasशूराः (śūrāḥ) — heroicनिर्भयाः (nirbhayāḥ) — fearlessरुद्रविक्रमाः (rudravikramāḥ) — matching Rudra's valourअसंख्याः (asaṃkhyāḥ) — countlessसिंहनादान् (siṃhanādān) — lion-roarsवै (vai) — indeedकुर्वतः (kurvataḥ) — makingवीरसत्तमाः (vīrasattamāḥ) — foremost among warriors
१६ तेन नादेन महता नादितं भुवनत्रयम्। रजसा चावृतं व्योम तमसा चावृता दिशः॥
tena nādena mahatā nāditaṃ bhuvanatrayam | rajasā cāvṛtaṃ vyoma tamasā cāvṛtā diśaḥ ||
उस महान् नादसे तीनों लोक गूँज उठे। आकाश धूलसे और दिशाएँ अन्धकारसे आच्छादित हो गयीं।
By that mighty roar the three worlds resounded; the sky was covered with dust, and the directions were covered with darkness.
तेन (tena) — by thatनादेन (nādena) — roarमहता (mahatā) — mightyनादितं (nāditaṃ) — resoundedभुवनत्रयम् (bhuvanatrayam) — the three worldsरजसा (rajasā) — with dustच (ca) — andआवृतं (āvṛtaṃ) — coveredव्योम (vyoma) — the skyतमसा (tamasā) — with darknessच (ca) — andआवृताः (āvṛtāḥ) — coveredदिशः (diśaḥ) — the directions
१७ सप्तद्वीपान्विता पृथ्वी चचालाति भयाकुला। सशैलकानना तत्र चुक्षुभुः सकलाब्धयः॥
saptadvīpānvitā pṛthvī cacālāti bhayākulā | saśailakānanā tatra cukṣubhuḥ sakalābdhayaḥ ||
सातों द्वीपोंसहित पृथिवी पर्वत और वनोंसहित भयसे अत्यन्त काँपने लगी तथा समस्त समुद्र क्षुब्ध हो उठे।
The earth with her seven continents, mountains, and forests trembled, overwhelmed with fear, and all the oceans grew turbulent.
सप्तद्वीपान्विता (saptadvīpānvitā) — joined with the seven continentsपृथ्वी (pṛthvī) — the earthचचाल (cacāla) — trembledअति भयाकुला (ati bhayākulā) — overwhelmed with fearसशैलकानना (saśailakānanā) — with her mountains and forestsतत्र (tatra) — thereचुक्षुभुः (cukṣubhuḥ) — grew turbulentसकलाब्धयः (sakalābdhayaḥ) — all the oceans
१८ एवंभूतं च तत्सैन्यं लोकक्षयकरं महत्। दृष्ट्वा च विस्मिताः सर्वे बभूवुरमरादयः॥
evaṃbhūtaṃ ca tatsainyaṃ lokakṣayakaraṃ mahat | dṛṣṭvā ca vismitāḥ sarve babhūvuramarādayaḥ ||
उस विशाल तथा लोकोंका विनाश करनेवाली सेनाको देखकर देवता आदि सभी चकित रह गये।
Seeing that vast host, capable of destroying all the worlds, the gods and others were struck with amazement.
एवंभूतं (evaṃbhūtaṃ) — suchच (ca) — andतत्सैन्यं (tatsainyaṃ) — that hostलोकक्षयकरं (lokakṣayakaraṃ) — capable of destroying the worldsमहत् (mahat) — vastदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenच (ca) — andविस्मिताः (vismitāḥ) — amazedसर्वे (sarve) — allबभूवुः (babhūvuḥ) — becameअमरादयः (amarādayaḥ) — the gods and others
१९ सैन्योद्योगमथालोक्य दक्षश्चासृङ्मुखाकुलः। दंडवत्पतितो विष्णुं सकलत्रोऽभ्यभाषत॥
sainyodyogamathālokya dakṣaścāsṛṅmukhākulaḥ | daṃḍavatpatito viṣṇuṃ sakalatro'bhyabhāṣata ||
इस सैन्य-उद्योगको देखकर मुखसे रक्त बहाते हुए दक्ष पत्नीसहित विष्णुके सामने दण्डकी भाँति गिरकर कहने लगे।
Seeing this mustering of the army, Dakṣa, his face streaming with blood, fell before Viṣṇu like a staff, together with his wife, and spoke.
सैन्योद्योगम् (sainyodyogam) — the mustering of the armyअथ (atha) — thenआलोक्य (ālokya) — having seenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaअसृङ्मुखाकुलः (asṛṅmukhākulaḥ) — his face troubled with bloodदंडवत्पतितः (daṃḍavatpatitaḥ) — fallen like a staffविष्णुं (viṣṇuṃ) — before Viṣṇuसकलत्रः (sakalatraḥ) — together with his wifeअभ्यभाषत (abhyabhāṣata) — spoke
२० भवद्बलेनैव मया यज्ञः प्रारंभितो महान्। सत्कर्मसिद्धये विष्णो प्रमाणं त्वं महाप्रभो॥
bhavadbalenaiva mayā yajñaḥ prāraṃbhito mahān | satkarmasiddhaye viṣṇo pramāṇaṃ tvaṃ mahāprabho ||
हे विष्णो! हे महाप्रभो! आपके ही बलसे मैंने यह महान् यज्ञ आरम्भ किया है; सत्कर्मकी सिद्धिके लिये आप ही प्रमाण हैं।
By your strength alone have I begun this great sacrifice, O Viṣṇu, great lord — you are the authority for the accomplishment of this good work.
भवद्बलेन (bhavadbalena) — by your strengthएव (eva) — aloneमया (mayā) — by meयज्ञः (yajñaḥ) — sacrificeप्रारंभितः (prāraṃbhitaḥ) — begunमहान् (mahān) — greatसत्कर्मसिद्धये (satkarmasiddhaye) — for the accomplishment of this good workविष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuप्रमाणं (pramāṇaṃ) — authorityत्वं (tvaṃ) — youमहाप्रभो (mahāprabho) — O great lord
२१ विष्णो त्वं कर्मणां साक्षी यज्ञानां प्रतिपालकः। धर्मस्य वेदगर्भस्य ब्रह्मणस्त्वं महाप्रभो॥
viṣṇo tvaṃ karmaṇāṃ sākṣī yajñānāṃ pratipālakaḥ | dharmasya vedagarbhasya brahmaṇastvaṃ mahāprabho ||
हे विष्णो! आप कर्मोंके साक्षी और यज्ञोंके रक्षक हैं। हे महाप्रभो! आप धर्मके, वेदगर्भके और ब्रह्माके भी रक्षक हैं।
O Viṣṇu, you are the witness of deeds, the protector of sacrifices; you, great lord, are the guardian of dharma, of the Veda's very womb, and of Brahmā.
विष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuत्वं (tvaṃ) — youकर्मणां (karmaṇāṃ) — of deedsसाक्षी (sākṣī) — witnessयज्ञानां (yajñānāṃ) — of sacrificesप्रतिपालकः (pratipālakaḥ) — protectorधर्मस्य (dharmasya) — of dharmaवेदगर्भस्य (vedagarbhasya) — of the Veda's wombब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāत्वं (tvaṃ) — youमहाप्रभो (mahāprabho) — O great lord
२२ तस्माद्रक्षा विधातव्या यज्ञस्यास्य मम प्रभो। त्वदन्यः कः समर्थोऽस्ति यतस्त्वं सकलप्रभुः॥
tasmādrakṣā vidhātavyā yajñasyāsya mama prabho | tvadanyaḥ kaḥ samartho'sti yatastvaṃ sakalaprabhuḥ ||
इसलिये हे प्रभो! आप मेरे इस यज्ञकी रक्षा कीजिये। आपके अतिरिक्त और कौन समर्थ है, क्योंकि आप ही सबके प्रभु हैं।
Therefore, my lord, you must protect this sacrifice of mine — who besides you is capable, since you are the lord of all?
तस्मात् (tasmāt) — thereforeरक्षा (rakṣā) — protectionविधातव्या (vidhātavyā) — must be doneयज्ञस्य (yajñasya) — of the sacrificeअस्य (asya) — thisमम (mama) — myप्रभो (prabho) — O lordत्वदन्यः (tvadanyaḥ) — other than youकः (kaḥ) — whoसमर्थः (samarthaḥ) — capableअस्ति (asti) — isयतः (yataḥ) — sinceत्वं (tvaṃ) — youसकलप्रभुः (sakalaprabhuḥ) — lord of all
२३ दक्षस्य वचनं श्रुत्वा विष्णुर्दीनतरं तदा। अवोचद् बोधयंस्तं वै शिवतत्त्वपराङ्मुखम्॥
dakṣasya vacanaṃ śrutvā viṣṇurdīnataraṃ tadā | avocad bodhayaṃstaṃ vai śivatattvaparāṅmukham ||
दक्षके अत्यन्त दीन वचन सुनकर विष्णु शिवतत्त्वसे विमुख उन दक्षको समझाते हुए बोले।
Hearing Dakṣa's exceedingly pitiful words, Viṣṇu then spoke, seeking to instruct him who had turned his face away from Śiva's true nature.
दक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaवचनं (vacanaṃ) — the wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuदीनतरं (dīnataraṃ) — exceedingly pitifulतदा (tadā) — thenअवोचत् (avocat) — spokeबोधयन् (bodhayan) — instructingतं (taṃ) — himवै (vai) — indeedशिवतत्त्वपराङ्मुखम् (śivatattvaparāṅmukham) — who had turned away from Śiva's true nature
२४ मया रक्षा विधातव्या तव यज्ञस्य दक्ष वै। ख्यातो मम पणः सत्यो धर्मस्य परिपालनम्॥
mayā rakṣā vidhātavyā tava yajñasya dakṣa vai | khyāto mama paṇaḥ satyo dharmasya paripālanam ||
हे दक्ष! मुझे आपके यज्ञकी रक्षा अवश्य करनी चाहिये; धर्मके पालनकी मेरी प्रतिज्ञा सत्य और विख्यात है।
I must indeed protect your sacrifice, Dakṣa — my pledge, known to all, is the true upholding of dharma.
मया (mayā) — by meरक्षा (rakṣā) — protectionविधातव्या (vidhātavyā) — must be doneतव (tava) — yourयज्ञस्य (yajñasya) — sacrificeदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaवै (vai) — indeedख्यातः (khyātaḥ) — knownमम (mama) — myपणः (paṇaḥ) — pledgeसत्यः (satyaḥ) — trueधर्मस्य (dharmasya) — of dharmaपरिपालनम् (paripālanam) — the upholding
२५ तत्सत्यं तु त्वयोक्तं हि किं तत्तस्य व्यतिक्रमः। शृणु त्वं वच्म्यहं दक्ष क्रूरबुद्धिं त्यजाधुना॥
tatsatyaṃ tu tvayoktaṃ hi kiṃ tattasya vyatikramaḥ | śṛṇu tvaṃ vacmyahaṃ dakṣa krūrabuddhiṃ tyajādhunā ||
आपने जो सत्य कहा है, उसका उल्लंघन कैसे होगा? हे दक्ष! मैं जो कहता हूँ उसे सुनिये और अब क्रूर बुद्धिको त्याग दीजिये।
What you have said is indeed true — how could that pledge be broken? Listen, Dakṣa, to what I now say, and give up this cruel resolve.
तत् (tat) — thatसत्यं (satyaṃ) — trueतु (tu) — indeedत्वया (tvayā) — by youउक्तं (uktaṃ) — saidहि (hi) — indeedकिं (kiṃ) — howतत् (tat) — thatतस्य (tasya) — itsव्यतिक्रमः (vyatikramaḥ) — transgressionशृणु (śṛṇu) — listenत्वं (tvaṃ) — youवच्मि (vacmi) — I sayअहं (ahaṃ) — Iदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaक्रूरबुद्धिं (krūrabuddhiṃ) — cruel resolveत्यज (tyaja) — give upअधुना (adhunā) — now
२६ नैमिषेऽनिमिषक्षेत्रे यज्जातं वृत्तमद्भुतम्। तत् किं न स्मर्यते दक्ष विस्मृतं किं कुबुद्धिना॥
naimiṣe'nimiṣakṣetre yajjātaṃ vṛttamadbhutam | tat kiṃ na smaryate dakṣa vismṛtaṃ kiṃ kubuddhinā ||
देवताओंके क्षेत्र नैमिषारण्यमें जो अद्भुत घटना घटित हुई थी, हे दक्ष! क्या वह स्मरण नहीं है? क्या कुबुद्धिके कारण आप उसे भूल गये?
That wondrous event which happened in Naimiṣa, the gods' own field — do you not remember it, Dakṣa? Has your wicked mind forgotten it?
नैमिषे (naimiṣe) — in Naimiṣaअनिमिषक्षेत्रे (animiṣakṣetre) — the field of the godsयत् (yat) — whichजातं (jātaṃ) — happenedवृत्तम् (vṛttam) — eventअद्भुतम् (adbhutam) — wondrousतत् (tat) — thatकिं (kiṃ) — whyन (na) — notस्मर्यते (smaryate) — is rememberedदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaविस्मृतं (vismṛtaṃ) — forgottenकिं (kiṃ) — whyकुबुद्धिना (kubuddhinā) — by wicked-mindedness
२७ रुद्रकोपाच्च को ह्यत्र समर्थो रक्षणे तव। न यस्याभिमतं दक्ष यस्त्वां रक्षति दुर्मतिः॥
rudrakopācca ko hyatra samartho rakṣaṇe tava | na yasyābhimataṃ dakṣa yastvāṃ rakṣati durmatiḥ ||
रुद्रके कोपसे यहाँ आपकी रक्षा करनेमें कौन समर्थ है? हे दक्ष! जो उनकी इच्छाके विरुद्ध आपकी रक्षा करना चाहता है, वह दुर्बुद्धि ही है।
Who indeed is able here to protect you from Rudra's wrath? Whoever undertakes to protect you against his wish, Dakṣa, is himself ill-minded.
रुद्रकोपात् (rudrakopāt) — from Rudra's wrathच (ca) — andकः (kaḥ) — whoहि (hi) — indeedअत्र (atra) — hereसमर्थः (samarthaḥ) — capableरक्षणे (rakṣaṇe) — in protectingतव (tava) — youन (na) — notयस्य (yasya) — whoseअभिमतं (abhimataṃ) — wishदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaयः (yaḥ) — whoत्वां (tvāṃ) — youरक्षति (rakṣati) — protectsदुर्मतिः (durmatiḥ) — is ill-minded
२८ किं कर्म किमकर्मेति तन्न पश्यसि दुर्मते। समर्थं केवलं कर्म न भविष्यति सर्वदा॥
kiṃ karma kimakarmeti tanna paśyasi durmate | samarthaṃ kevalaṃ karma na bhaviṣyati sarvadā ||
हे दुर्मते! क्या कर्म है और क्या अकर्म है, यह आप नहीं देख पा रहे हैं। केवल कर्म ही सदा सब कुछ करनेमें समर्थ नहीं होता।
You do not see what is right action and what is wrong action, O ill-minded one; action alone is not always capable of everything.
किं (kiṃ) — whatकर्म (karma) — actionकिम् (kim) — whatअकर्म (akarma) — inactionइति (iti) — thusतत् (tat) — thatन (na) — notपश्यसि (paśyasi) — you seeदुर्मते (durmate) — O ill-minded oneसमर्थं (samarthaṃ) — capableकेवलं (kevalaṃ) — aloneकर्म (karma) — actionन (na) — notभविष्यति (bhaviṣyati) — will beसर्वदा (sarvadā) — always
२९ स्वकर्म विद्धि तद्येन समर्थत्वेन जायते। न त्वन्यः कर्मणो दाता शं भवेदीश्वरं विना॥
svakarma viddhi tadyena samarthatvena jāyate | na tvanyaḥ karmaṇo dātā śaṃ bhavedīśvaraṃ vinā ||
जिसके द्वारा सामर्थ्य उत्पन्न होता है, उसीको अपना सच्चा कर्म जानिये। ईश्वरके बिना दूसरा कोई कर्मका फल कल्याणरूपमें देनेवाला नहीं है।
Know that action to be truly your own, by which capability itself arises; without the Lord, no one else can grant welfare through action.
स्वकर्म (svakarma) — your own actionविद्धि (viddhi) — knowतत् (tat) — thatयेन (yena) — by whichसमर्थत्वेन (samarthatvena) — through capabilityजायते (jāyate) — arisesन (na) — notतु (tu) — butअन्यः (anyaḥ) — anotherकर्मणः (karmaṇaḥ) — of actionदाता (dātā) — giverशं (śaṃ) — welfareभवेत् (bhavet) — can beईश्वरं (īśvaraṃ) — the Lordविना (vinā) — without
३० ईश्वरस्य च यो भक्त्या शांतस्तद्गतमानसः। कर्मणो हि फलं तस्य प्रयच्छति तदा शिवः॥
īśvarasya ca yo bhaktyā śāṃtastadgatamānasaḥ | karmaṇo hi phalaṃ tasya prayacchati tadā śivaḥ ||
जो ईश्वरकी भक्तिसे शान्त होकर उन्हींमें मन लगाता है, उसीको भगवान् शिव कर्मका फल प्रदान करते हैं।
One who, through devotion to the Lord, becomes tranquil with his mind fixed on him — to him alone does Śiva then grant the fruit of action.
ईश्वरस्य (īśvarasya) — of the Lordच (ca) — andयः (yaḥ) — whoभक्त्या (bhaktyā) — through devotionशांतः (śāṃtaḥ) — tranquilतद्गतमानसः (tadgatamānasaḥ) — his mind fixed on himकर्मणः (karmaṇaḥ) — of actionहि (hi) — indeedफलं (phalaṃ) — the fruitतस्य (tasya) — to himप्रयच्छति (prayacchati) — grantsतदा (tadā) — thenशिवः (śivaḥ) — Śiva
३१ केवलं ज्ञानमाश्रित्य निरीश्वरपरा नराः। निरयं ते च गच्छन्ति कल्पकोटिशतानि च॥
kevalaṃ jñānamāśritya nirīśvaraparā narāḥ | nirayaṃ te ca gacchanti kalpakoṭiśatāni ca ||
जो मनुष्य केवल ज्ञानका सहारा लेकर ईश्वरको न माननेवाले हो जाते हैं, वे सौ करोड़ कल्पोंतक नरकमें जाते हैं।
Men who, relying on knowledge alone, become devoted to godlessness, go to hell for hundreds of millions of kalpas.
केवलं (kevalaṃ) — aloneज्ञानम् (jñānam) — knowledgeआश्रित्य (āśritya) — relying onनिरीश्वरपराः (nirīśvaraparāḥ) — devoted to godlessnessनराः (narāḥ) — menनिरयं (nirayaṃ) — to hellते (te) — theyच (ca) — andगच्छन्ति (gacchanti) — goकल्पकोटिशतानि (kalpakoṭiśatāni) — for hundreds of millions of kalpasच (ca) — and
३२ पुनः कर्ममयैः पाशैर्बद्धा जन्मनि जन्मनि। निरयेषु प्रपच्यन्ते केवलं कर्मरूपिणः॥
punaḥ karmamayaiḥ pāśairbaddhā janmani janmani | nirayeṣu prapacyante kevalaṃ karmarūpiṇaḥ ||
केवल कर्मरूप रहनेवाले लोग जन्म-जन्ममें कर्ममय पाशोंसे बँधकर नरकोंमें यातना भोगते हैं।
Bound again and again, birth after birth, by the fetters made of action, those who are only action incarnate are made to suffer in the hells.
पुनः (punaḥ) — againकर्ममयैः (karmamayaiḥ) — made of actionपाशैः (pāśaiḥ) — by fettersबद्धाः (baddhāḥ) — boundजन्मनि जन्मनि (janmani janmani) — birth after birthनिरयेषु (nirayeṣu) — in the hellsप्रपच्यन्ते (prapacyante) — are made to sufferकेवलं (kevalaṃ) — onlyकर्मरूपिणः (karmarūpiṇaḥ) — those who are action incarnate
३३ अयं रुद्रगणाधीशो वीरभद्रोऽरिमर्दनः। रुद्रकोपाग्निसंभूतः समायातोऽध्वराङ्गणे॥
ayaṃ rudragaṇādhīśo vīrabhadro'rimardanaḥ | rudrakopāgnisaṃbhūtaḥ samāyāto'dhvarāṅgaṇe ||
यह रुद्रगणोंके स्वामी, शत्रुओंका मर्दन करनेवाले तथा रुद्रके क्रोधाग्निसे उत्पन्न वीरभद्र यज्ञके प्रांगणमें आ पहुँचे हैं।
This is Vīrabhadra, lord of Rudra's gaṇas, crusher of foes, born of the fire of Rudra's wrath, who has now arrived in the courtyard of this sacrifice.
अयं (ayaṃ) — thisरुद्रगणाधीशः (rudragaṇādhīśaḥ) — lord of Rudra's gaṇasवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraअरिमर्दनः (arimardanaḥ) — crusher of foesरुद्रकोपाग्निसंभूतः (rudrakopāgnisaṃbhūtaḥ) — born of the fire of Rudra's wrathसमायातः (samāyātaḥ) — arrivedअध्वराङ्गणे (adhvarāṅgaṇe) — in the courtyard of the sacrifice
३४ अयमस्मद्विनाशार्थमागतोऽस्ति न संशयः। अशक्यमस्य नास्त्येव किमप्यस्तु तु वस्तुतः॥
ayamasmadvināśārthamāgato'sti na saṃśayaḥ | aśakyamasya nāstyeva kimapyastu tu vastutaḥ ||
यह हमारे विनाशके लिये ही आया है, इसमें कोई सन्देह नहीं है। वस्तुतः इसके लिये कुछ भी असम्भव नहीं है।
He has come for our destruction — of this there is no doubt; for him, in truth, nothing whatsoever is impossible.
अयम् (ayam) — heअस्मद्विनाशार्थम् (asmadvināśārtham) — for our destructionआगतः (āgataḥ) — comeअस्ति (asti) — isन (na) — notसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtअशक्यम् (aśakyam) — impossibleअस्य (asya) — for himन (na) — notअस्ति (asti) — isएव (eva) — indeedकिम् अपि (kim api) — anythingअस्तु (astu) — let it beतु (tu) — butवस्तुतः (vastutaḥ) — in truth
३५ प्रज्वाल्यास्मानयं सर्वान् ध्रुवमेव महाप्रभुः। ततः प्रशांतहृदयो भविष्यति न संशयः॥
prajvālyāsmānayaṃ sarvān dhruvameva mahāprabhuḥ | tataḥ praśāṃtahṛdayo bhaviṣyati na saṃśayaḥ ||
यह महाप्रभु हम सबको निश्चय ही जलाकर तभी शान्तचित्त होंगे, इसमें संशय नहीं है।
This mighty lord will surely burn us all to ashes, and only then will his heart grow calm — of this there is no doubt.
प्रज्वाल्य (prajvālya) — having burnedअस्मान् (asmān) — usअयं (ayaṃ) — thisसर्वान् (sarvān) — allध्रुवम् (dhruvam) — surelyएव (eva) — indeedमहाप्रभुः (mahāprabhuḥ) — the mighty lordततः (tataḥ) — thenप्रशांतहृदयः (praśāṃtahṛdayaḥ) — calm of heartभविष्यति (bhaviṣyati) — will becomeन (na) — notसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt
३६ श्रीमहादेवशपथं समुल्लंघ्य भ्रमान्मया। यतः स्थितं ततः प्राप्यं मया दुःखं त्वया सह॥
śrīmahādevaśapathaṃ samullaṃghya bhramānmayā | yataḥ sthitaṃ tataḥ prāpyaṃ mayā duḥkhaṃ tvayā saha ||
मैंने भ्रमवश महादेवजीकी शपथका उल्लंघन करके यहाँ रहकर जो पाप किया, उसके कारण मुझे भी आपके साथ दुःख भोगना पड़ेगा।
Because I, through delusion, transgressed the sacred oath sworn on Mahādeva and remained here, I must now, together with you, receive my due share of sorrow.
श्रीमहादेवशपथं (śrīmahādevaśapathaṃ) — the oath sworn on glorious Mahādevaसमुल्लंघ्य (samullaṃghya) — having transgressedभ्रमात् (bhramāt) — through delusionमया (mayā) — by meयतः (yataḥ) — becauseस्थितं (sthitaṃ) — remainedततः (tataḥ) — thereforeप्राप्यं (prāpyaṃ) — to be receivedमया (mayā) — by meदुःखं (duḥkhaṃ) — sorrowत्वया सह (tvayā saha) — together with you
३७ शक्तिर्मम तु नास्त्येव दक्षाद्यैतन्निवारणे। शपथोल्लंघनादेव शिवद्रोही यतोऽस्म्यहम्॥
śaktirmama tu nāstyeva dakṣādyaitannivāraṇe | śapathollaṃghanādeva śivadrohī yato'smyaham ||
हे दक्ष! इसे रोकनेकी मुझमें कोई शक्ति नहीं है, क्योंकि शपथका उल्लंघन करनेसे मैं स्वयं शिवद्रोही हो गया हूँ।
I, Dakṣa, have no power at all to avert this, for by transgressing the oath I myself have become an offender against Śiva.
शक्तिः (śaktiḥ) — powerमम (mama) — myतु (tu) — butन (na) — notअस्ति (asti) — isएव (eva) — indeedदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaएतत्निवारणे (etatnivāraṇe) — in averting thisशपथोल्लंघनात् (śapathollaṃghanāt) — from transgressing the oathएव (eva) — indeedशिवद्रोही (śivadrohī) — an offender against Śivaयतः (yataḥ) — sinceअस्मि (asmi) — I amअहम् (aham) — I
३८ कालत्रयेऽपि न यतो महेशद्रोहिणां सुखम्। ततोऽवश्यं मया प्राप्तं दुःखमद्य त्वया सह॥
kālatraye'pi na yato maheśadrohiṇāṃ sukham | tato'vaśyaṃ mayā prāptaṃ duḥkhamadya tvayā saha ||
जो महेशका द्रोही होता है, उसे त्रिकालमें भी सुख नहीं मिलता, इसलिये आज मुझे भी आपके साथ अवश्य दुःख प्राप्त हुआ है।
Since those who offend Maheśa find no happiness in any of the three times, I too have inevitably come to share this sorrow with you today.
कालत्रये (kālatraye) — in the three timesअपि (api) — evenन (na) — notयतः (yataḥ) — sinceमहेशद्रोहिणां (maheśadrohiṇāṃ) — of those who offend Maheśaसुखम् (sukham) — happinessततः (tataḥ) — thereforeअवश्यं (avaśyaṃ) — inevitablyमया (mayā) — by meप्राप्तं (prāptaṃ) — obtainedदुःखम् (duḥkham) — sorrowअद्य (adya) — todayत्वया सह (tvayā saha) — together with you
३९ सुदर्शनाभिधं चक्रमेतस्मिन्न लगिष्यति। शैवचक्रमिदं यस्मादशैवलयकारणम्॥
sudarśanābhidhaṃ cakrametasminna lagiṣyati | śaivacakramidaṃ yasmādaśaivalayakāraṇam ||
मेरा सुदर्शन नामक चक्र इनपर प्रभाव नहीं डालेगा, क्योंकि यह शैवचक्र केवल अशैवोंका ही संहार करनेवाला है।
My discus named Sudarśana will have no effect upon this one, for this Śaiva weapon is the cause of destruction only for the un-Śaiva.
सुदर्शनाभिधं (sudarśanābhidhaṃ) — named Sudarśanaचक्रम् (cakram) — the discusएतस्मिन् (etasmin) — upon this oneन (na) — notलगिष्यति (lagiṣyati) — will strikeशैवचक्रम् (śaivacakram) — the Śaiva weaponइदं (idaṃ) — thisयस्मात् (yasmāt) — becauseअशैवलयकारणम् (aśaivalayakāraṇam) — the cause of destruction of the un-Śaiva
४० विनापि वीरभद्रेण नामैतच्चक्रमैश्वरम्। हत्वा गमिष्यत्यधुना सत्वरं हरसन्निधौ॥
vināpi vīrabhadreṇa nāmaitaccakramaiśvaram | hatvā gamiṣyatyadhunā satvaraṃ harasannidhau ||
यह ऐश्वर चक्र वीरभद्रके बिना भी वध करके अभी शीघ्र ही शिवजीके पास लौट जायगा।
This weapon of the Lord will, without even needing Vīrabhadra's own hand, slay the offenders and swiftly return now to Hara's presence.
विना (vinā) — withoutअपि (api) — evenवीरभद्रेण (vīrabhadreṇa) — Vīrabhadraनाम (nāma) — indeedएतत्चक्रम् (etatcakram) — this discusऐश्वरम् (aiśvaram) — of the Lordहत्वा (hatvā) — having slainगमिष्यति (gamiṣyati) — will goअधुना (adhunā) — nowसत्वरं (satvaraṃ) — swiftlyहरसन्निधौ (harasannidhau) — to Hara's presence
४१ शैवं शपथमुल्लंघ्य स्थितं मां चक्रमीदृशम्। असंहत्यैव सहसा कृपयैव स्थिरं परम्॥
śaivaṃ śapathamullaṃghya sthitaṃ māṃ cakramīdṛśam | asaṃhatyaiva sahasā kṛpayaiva sthiraṃ param ||
शैव शपथका उल्लंघन करनेवाले मेरे पास यह चक्र बिना आघात किये ही अबतक केवल कृपासे स्थिर है।
Even now this discus, though it stands ready, has not suddenly struck me down, who transgressed the Śaiva oath — it remains still, purely out of grace.
शैवं (śaivaṃ) — the Śaivaशपथम् (śapatham) — oathउल्लंघ्य (ullaṃghya) — having transgressedस्थितं (sthitaṃ) — standingमां (māṃ) — meचक्रम् (cakram) — the discusईदृशम् (īdṛśam) — such as thisअसंहत्य (asaṃhatya) — without strikingएव (eva) — indeedसहसा (sahasā) — suddenlyकृपया (kṛpayā) — out of graceएव (eva) — onlyस्थिरं (sthiraṃ) — remains stillपरम् (param) — utterly
४२ अतः परमिदं चक्रमपि न स्थास्यति ध्रुवम्। गमिष्यत्यधुना शीघ्रं ज्वालामालासमाकुलम्॥
ataḥ paramidaṃ cakramapi na sthāsyati dhruvam | gamiṣyatyadhunā śīghraṃ jvālāmālāsamākulam ||
अब यह चक्र भी निश्चय ही यहाँ नहीं रहेगा; अग्निकी ज्वालाओंसे व्याप्त होकर यह शीघ्र ही चला जायगा।
Hereafter, this discus too will surely not remain still — wrapped in garlands of flame, it will now swiftly depart.
अतः परम् (ataḥ param) — hereafterइदं (idaṃ) — thisचक्रम् (cakram) — discusअपि (api) — tooन (na) — notस्थास्यति (sthāsyati) — will remainध्रुवम् (dhruvam) — surelyगमिष्यति (gamiṣyati) — will goअधुना (adhunā) — nowशीघ्रं (śīghraṃ) — swiftlyज्वालामालासमाकुलम् (jvālāmālāsamākulam) — wrapped in garlands of flame
४३ वीरभद्रः पूजितोऽपि शीघ्रमस्माभिरादरात्। महाक्रोधसमाक्रांतो नास्मान् संरक्षयिष्यति॥
vīrabhadraḥ pūjito'pi śīghramasmābhirādarāt | mahākrodhasamākrāṃto nāsmān saṃrakṣayiṣyati ||
हमारे द्वारा शीघ्रतासे आदरपूर्वक पूजित होनेपर भी महान् क्रोधसे भरे वीरभद्र हमारी रक्षा नहीं करेंगे।
Even though we swiftly honour Vīrabhadra with reverence, overwhelmed as he is by great wrath, he will not spare us.
वीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraपूजितः (pūjitaḥ) — honouredअपि (api) — even thoughशीघ्रम् (śīghram) — swiftlyअस्माभिः (asmābhiḥ) — by usआदरात् (ādarāt) — with reverenceमहाक्रोधसमाक्रांतः (mahākrodhasamākrāṃtaḥ) — overwhelmed by great wrathन (na) — notअस्मान् (asmān) — usसंरक्षयिष्यति (saṃrakṣayiṣyati) — will spare
४४ अकांडप्रलयोऽस्माकमागतोऽद्य हि हा हहा। हा हा बत तवेदानीं नाशोऽस्माकमुपस्थितः॥
akāṃḍapralayo'smākamāgato'dya hi hā hahā | hā hā bata tavedānīṃ nāśo'smākamupasthitaḥ ||
हाय हाय! आज हमारे लिये असामयिक प्रलय आ गया है! हाय हाय, इस समय आपका और हमारा विनाश उपस्थित हो गया है।
Alas, alas — an untimely doomsday has come upon us today! Alas, alas, how grievous — destruction now stands before both you and us.
अकांडप्रलयः (akāṃḍapralayaḥ) — untimely doomsdayअस्माकम् (asmākam) — upon usआगतः (āgataḥ) — has comeअद्य (adya) — todayहि (hi) — indeedहा हहा (hā hahā) — alas, alasहा हा बत (hā hā bata) — alas, alas, how grievousतव (tava) — yourइदानीं (idānīṃ) — nowनाशः (nāśaḥ) — destructionअस्माकम् (asmākam) — and oursउपस्थितः (upasthitaḥ) — stands present
४५ शरण्योऽस्माकमधुना नास्त्येव हि जगत्त्रये। शंकरद्रोहिणो लोके कः शरण्यो भविष्यति॥
śaraṇyo'smākamadhunā nāstyeva hi jagattraye | śaṃkaradrohiṇo loke kaḥ śaraṇyo bhaviṣyati ||
अब हमारे लिये त्रिलोकीमें कोई शरण देनेवाला नहीं है; शंकरके द्रोहीको संसारमें भला कौन शरण देगा?
In all three worlds there is now no refuge for us at all — who in this world would give shelter to one who has offended Śaṅkara?
शरण्यः (śaraṇyaḥ) — refugeअस्माकम् (asmākam) — for usअधुना (adhunā) — nowन (na) — notअस्ति (asti) — isएव (eva) — indeedहि (hi) — indeedजगत्त्रये (jagattraye) — in the three worldsशंकरद्रोहिणः (śaṃkaradrohiṇaḥ) — for one who offends Śaṅkaraलोके (loke) — in the worldकः (kaḥ) — whoशरण्यः (śaraṇyaḥ) — a refugeभविष्यति (bhaviṣyati) — will be
४६ तनुनाशेऽपि संप्राप्यास्तैश्चापि यमयातनाः। ता नैव शक्यते सोढुं बहुदुःखप्रदायिनीः॥
tanunāśe'pi saṃprāpyāstaiścāpi yamayātanāḥ | tā naiva śakyate soḍhuṃ bahuduḥkhapradāyinīḥ ||
शरीरका नाश हो जानेपर भी यमकी यातनाएँ प्राप्त होती हैं; उन अत्यन्त दुःखदायी यातनाओंको सहना असम्भव है।
Even when the body perishes, the tortures of Yama must still be endured — those greatly painful torments cannot possibly be borne.
तनुनाशे (tanunāśe) — when the body perishesअपि (api) — evenसंप्राप्याः (saṃprāpyāḥ) — to be receivedतैः (taiḥ) — by themच (ca) — andअपि (api) — alsoयमयातनाः (yamayātanāḥ) — the tortures of Yamaताः (tāḥ) — thoseन (na) — notएव (eva) — at allशक्यते (śakyate) — is possibleसोढुं (soḍhuṃ) — to endureबहुदुःखप्रदायिनीः (bahuduḥkhapradāyinīḥ) — greatly painful
४७ शिवद्रोहिणमालोक्य दष्टदन्तो यमः स्वयम्। तप्ततैलकटाहेषु पातयत्येव नान्यथा॥
śivadrohiṇamālokya daṣṭadanto yamaḥ svayam | taptatailakaṭāheṣu pātayatyeva nānyathā ||
शिवद्रोहीको देखकर यमराज स्वयं दाँत पीसते हुए उसे खौलते तेलके कड़ाहोंमें डाल देते हैं, इसमें कोई अन्यथा नहीं है।
Seeing an offender of Śiva, Yama himself, gnashing his teeth, casts him into cauldrons of boiling oil — there is no other way.
शिवद्रोहिणम् (śivadrohiṇam) — an offender of Śivaआलोक्य (ālokya) — having seenदष्टदन्तः (daṣṭadantaḥ) — gnashing his teethयमः (yamaḥ) — Yamaस्वयम् (svayam) — himselfतप्ततैलकटाहेषु (taptatailakaṭāheṣu) — into cauldrons of boiling oilपातयति (pātayati) — castsएव (eva) — indeedन अन्यथा (na anyathā) — not otherwise
४८ गन्तुमेवाहमुद्युक्तः सर्वथा शपथोत्तरम्। तथापि न गतः शीघ्रं दुष्टसंसर्गपापतः॥
gantumevāhamudyuktaḥ sarvathā śapathottaram | tathāpi na gataḥ śīghraṃ duṣṭasaṃsargapāpataḥ ||
शपथके बाद मैं सर्वथा तुरन्त जानेके लिये उद्यत था, फिर भी दुष्टके संसर्गरूपी पापके कारण शीघ्र नहीं जा सका।
After the oath I was fully resolved to depart at once, and yet I did not go swiftly, because of the sin of keeping wicked company.
गन्तुम् (gantum) — to goएव (eva) — indeedअहम् (aham) — Iउद्युक्तः (udyuktaḥ) — resolvedसर्वथा (sarvathā) — fullyशपथोत्तरम् (śapathottaram) — after the oathतथापि (tathāpi) — yetन (na) — notगतः (gataḥ) — wentशीघ्रं (śīghraṃ) — swiftlyदुष्टसंसर्गपापतः (duṣṭasaṃsargapāpataḥ) — because of the sin of wicked company
४९ यदद्य क्रियतेऽस्माभिः पलायनमितस्तदा। शार्वो नाकर्षकः शस्त्रैरस्मानाकर्षयिष्यति॥
yadadya kriyate'smābhiḥ palāyanamitastadā | śārvo nākarṣakaḥ śastrairasmānākarṣayiṣyati ||
यदि हम अभी यहाँसे भागनेका प्रयत्न भी करें, तो शिवके कर्षण करनेवाले अस्त्र अपने शस्त्रोंसे हमें खींच लेंगे।
Even if we now attempt to flee from here, Śiva's own drawing weapon will drag us back by force.
यत् (yat) — ifअद्य (adya) — nowक्रियते (kriyate) — is doneअस्माभिः (asmābhiḥ) — by usपलायनम् (palāyanam) — flightइतः (itaḥ) — from hereतदा (tadā) — thenशार्वः (śārvaḥ) — belonging to Śarvaनाकर्षकः (nākarṣakaḥ) — the drawing weaponशस्त्रैः (śastraiḥ) — with its weaponsअस्मान् (asmān) — usआकर्षयिष्यति (ākarṣayiṣyati) — will drag back
५० स्वर्गे वा भुवि पाताले यत्र कुत्रापि वा यतः। श्रीवीरभद्रशस्त्राणां गमनं न हि दुर्लभम्॥
svarge vā bhuvi pātāle yatra kutrāpi vā yataḥ | śrīvīrabhadraśastrāṇāṃ gamanaṃ na hi durlabham ||
स्वर्गमें, पृथिवीपर, पातालमें अथवा जहाँ कहीं भी हो, वहाँतक श्रीवीरभद्रके शस्त्रोंका पहुँचना कठिन नहीं है।
In heaven, on earth, in the netherworld, or wherever else one might go — the passage of the glorious Vīrabhadra's weapons is never barred.
स्वर्गे (svarge) — in heavenवा (vā) — orभुवि (bhuvi) — on earthपाताले (pātāle) — in the netherworldयत्र कुत्र अपि वा (yatra kutra api vā) — or whereverयतः (yataḥ) — whereverश्रीवीरभद्रशस्त्राणां (śrīvīrabhadraśastrāṇāṃ) — of glorious Vīrabhadra's weaponsगमनं (gamanaṃ) — passageन (na) — notहि (hi) — indeedदुर्लभम् (durlabham) — difficult to obtain
५१ यावन्तश्च गणाः सन्ति श्रीरुद्रस्य त्रिशूलिनः। तावतामपि सर्वेषां शक्तिरेतादृशी ध्रुवम्॥
yāvantaśca gaṇāḥ santi śrīrudrasya triśūlinaḥ | tāvatāmapi sarveṣāṃ śaktiretādṛśī dhruvam ||
त्रिशूलधारी श्रीरुद्रके जितने भी गण हैं, उन सबकी शक्ति भी निश्चय ही ऐसी ही है।
As many gaṇas as belong to trident-bearing Śrī Rudra, all of them without exception surely possess power just like this.
यावन्तः (yāvantaḥ) — as many asच (ca) — andगणाः (gaṇāḥ) — gaṇasसन्ति (santi) — there areश्रीरुद्रस्य (śrīrudrasya) — of glorious Rudraत्रिशूलिनः (triśūlinaḥ) — the trident-bearerतावताम् (tāvatām) — of that manyअपि (api) — evenसर्वेषां (sarveṣāṃ) — of allशक्तिः (śaktiḥ) — powerएतादृशी (etādṛśī) — just like thisध्रुवम् (dhruvam) — surely
५२ श्रीकालभैरवः काश्यां नखाग्रेणैव लीलया। पुरा शिरश्च चिच्छेद पञ्चमं ब्रह्मणो ध्रुवम्॥
śrīkālabhairavaḥ kāśyāṃ nakhāgreṇaiva līlayā | purā śiraśca ciccheda pañcamaṃ brahmaṇo dhruvam ||
पूर्वकालमें काशीमें श्रीकालभैरवने केवल नखके अग्रभागसे लीलापूर्वक ब्रह्माजीके पाँचवें सिरको काट डाला था।
Long ago in Kāśī, Śrī Kālabhairava, merely with the tip of his nail and in sport, once severed Brahmā's fifth head.
श्रीकालभैरवः (śrīkālabhairavaḥ) — glorious Kālabhairavaकाश्यां (kāśyāṃ) — in Kāśīनखाग्रेण (nakhāgreṇa) — with the tip of his nailएव (eva) — merelyलीलया (līlayā) — in sportपुरा (purā) — long agoशिरः (śiraḥ) — the headच (ca) — andचिच्छेद (ciccheda) — severedपञ्चमं (pañcamaṃ) — the fifthब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāध्रुवम् (dhruvam) — indeed
५३ एतदुक्त्वा स्थितो विष्णुरतित्रस्तमुखाम्बुजः। वीरभद्रोऽपि संप्राप तदैवाध्वरमंडपम्॥
etaduktvā sthito viṣṇuratitrastamukhāmbujaḥ | vīrabhadro'pi saṃprāpa tadaivādhvaramaṃḍapam ||
ऐसा कहकर अत्यन्त भयभीत मुखकमलवाले विष्णु चुप हो गये, और उसी समय वीरभद्र भी यज्ञमण्डपमें आ पहुँचे।
Having said this, Viṣṇu fell silent, his lotus face full of dread; and at that very moment Vīrabhadra too arrived at the sacrificial pavilion.
एतत् (etat) — thisउक्त्वा (uktvā) — having saidस्थितः (sthitaḥ) — fell silentविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuअतित्रस्तमुखाम्बुजः (atitrastamukhāmbujaḥ) — his lotus face full of dreadवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraअपि (api) — tooसंप्राप (saṃprāpa) — arrivedतदा (tadā) — thenएव (eva) — at that very momentअध्वरमंडपम् (adhvaramaṃḍapam) — at the sacrificial pavilion
५४ एवं ब्रुवति गोविन्द आगतं सैन्यसागरम्। वीरभद्रेण सहितं ददृशुश्च सुरादयः॥
evaṃ bruvati govinda āgataṃ sainyasāgaram | vīrabhadreṇa sahitaṃ dadṛśuśca surādayaḥ ||
गोविन्दके इस प्रकार कहते हुए ही देवता आदिने वीरभद्रके साथ आये हुए विशाल सैन्यसागरको देख लिया।
Even as Govinda was thus speaking, the gods and others beheld the ocean-like host that had arrived together with Vīrabhadra.
NoteWord used here is गोविन्द (nominative-looking) rather than the locative गोविन्दे that the locative-absolute construction with ब्रुवति would call for.
एवं (evaṃ) — thusब्रुवति (bruvati) — while speakingगोविन्द (govinda) — Govindaआगतं (āgataṃ) — arrivedसैन्यसागरम् (sainyasāgaram) — the ocean-like hostवीरभद्रेण (vīrabhadreṇa) — with Vīrabhadraसहितं (sahitaṃ) — togetherददृशुः (dadṛśuḥ) — beheldच (ca) — andसुरादयः (surādayaḥ) — the gods and others
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सत्युपाख्याने विष्णुवाक्यवर्णनं नाम पञ्चत्रिंशोऽध्यायः ॥ ३५ ॥
Thus ends the thirty-fifth chapter, called "The Words of Viṣṇu," in the tale of Satī, in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें सती-उपाख्यानमें विष्णुका वचनवर्णन नामक पैंतीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३५॥