Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 36
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter 36 · The Dialogue of Viṣṇu and Vīrabhadra · Verses 1–70

अथ षट्त्रिंशोऽध्यायः

Defeated in battle by Śiva's gaṇas, the gods flee, and Bṛhaspati tells Indra that Rudra cannot be overcome. Vīrabhadra mockingly offers the fleeing gods their sacrificial portions before routing them outright, and when the terrified sages beg Viṣṇu to defend the sacrifice, Viṣṇu and Vīrabhadra face off — trading challenge for challenge until each recognizes the other as one with Śiva, and both arm themselves for the battle to come. युद्धमें शिवगणोंसे पराजित हो देवताओंका पलायन, इन्द्र आदिके पूछनेपर बृहस्पतिका रुद्रदेवकी अजेयता बताना, वीरभद्रका देवताओंको युद्धके लिये ललकारना, श्रीविष्णु और वीरभद्रकी बातचीत

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

इन्द्रोऽपि प्रहसन् विष्णुमात्मवादरतं तदा। वज्रपाणिः सुरैः सार्धं योद्धुकामोऽभवत्तदा॥

indro'pi prahasan viṣṇumātmavādarataṃ tadā | vajrapāṇiḥ suraiḥ sārdhaṃ yoddhukāmo'bhavattadā ||

· हिन्दी

उस समय इन्द्र भी आत्मवादमें रत विष्णुपर हँसते हुए हाथमें वज्र लेकर देवताओंके साथ युद्ध करनेके लिये उद्यत हो गये।

Then Indra too, laughing at Viṣṇu who was absorbed in talk of the Self, took up his thunderbolt and, together with the gods, became eager to fight.

Word by word

इन्द्रः (indraḥ) — Indraअपि (api) — tooप्रहसन् (prahasan) — laughingविष्णुम् (viṣṇum) — at Viṣṇuआत्मवादरतं (ātmavādarataṃ) — absorbed in talk of the Selfतदा (tadā) — thenवज्रपाणिः (vajrapāṇiḥ) — thunderbolt in handसुरैः (suraiḥ) — with the godsसार्धं (sārdhaṃ) — togetherयोद्धुकामः (yoddhukāmaḥ) — eager to fightअभवत् (abhavat) — becameतदा (tadā) — then

तदेन्द्रो गजमारूढो बस्तारूढोऽनलस्तथा। यमो महिषमारूढो निर्ऋतिः प्रेतमेव च॥

tadendro gajamārūḍho bastārūḍho'nalastathā | yamo mahiṣamārūḍho nirṛtiḥ pretameva ca ||

· हिन्दी

तब इन्द्र हाथीपर, अग्नि बकरेपर, यम भैंसेपर और निर्ऋति प्रेतपर सवार हो गये।

Then Indra mounted his elephant, Agni mounted a goat, Yama mounted his buffalo, and Nirṛti mounted a corpse-spirit.

Word by word

तदा (tadā) — thenइन्द्रः (indraḥ) — Indraगजमारूढः (gajamārūḍhaḥ) — mounted on his elephantबस्तारूढः (bastārūḍhaḥ) — mounted on a goatअनलः (analaḥ) — Agniतथा (tathā) — andयमः (yamaḥ) — Yamaमहिषमारूढः (mahiṣamārūḍhaḥ) — mounted on a buffaloनिर्ऋतिः (nirṛtiḥ) — Nirṛtiप्रेतम् (pretam) — a corpse-spiritएव (eva) — indeed (ca) — and

पाशी च मकरारूढो मृगारूढः सदागतिः। कुबेरः पुष्पकारूढः संनद्धोऽभूदतन्द्रितः॥

pāśī ca makarārūḍho mṛgārūḍhaḥ sadāgatiḥ | kuberaḥ puṣpakārūḍhaḥ saṃnaddho'bhūdatandritaḥ ||

· हिन्दी

पाशधारी वरुण मकरपर, सदागति वायु मृगपर सवार हो गये और कुबेर आलस्यरहित होकर पुष्पक विमानपर सवार हो तैयार हो गये।

Varuṇa, bearer of the noose, mounted a crocodile; the ever-moving Vāyu mounted a deer; and Kubera, tireless, made himself ready mounted on the Puṣpaka chariot.

Word by word

पाशी (pāśī) — the noose-bearer (Varuṇa) (ca) — andमकरारूढः (makarārūḍhaḥ) — mounted on a crocodileमृगारूढः (mṛgārūḍhaḥ) — mounted on a deerसदागतिः (sadāgatiḥ) — the ever-moving one (Vāyu)कुबेरः (kuberaḥ) — Kuberaपुष्पकारूढः (puṣpakārūḍhaḥ) — mounted on the Puṣpaka chariotसंनद्धः (saṃnaddhaḥ) — made readyअभूत् (abhūt) — becameअतन्द्रितः (atandritaḥ) — tireless

तथान्ये सुरसंघाश्च यक्षचारणगुह्यकाः। आरुह्य वाहनान्येव स्वानि स्वानि प्रतापिनः॥

tathānye surasaṃghāśca yakṣacāraṇaguhyakāḥ | āruhya vāhanānyeva svāni svāni pratāpinaḥ ||

· हिन्दी

उसी प्रकार अन्य देवसमूह, यक्ष, चारण तथा गुह्यक भी अपने-अपने प्रतापके अनुसार अपने-अपने वाहनोंपर आरूढ़ हो गये।

So too the other hosts of gods, the yakṣas, cāraṇas, and guhyakas, mounted, each in his own might, upon their own mounts.

Word by word

तथा (tathā) — so tooअन्ये (anye) — otherसुरसंघाः (surasaṃghāḥ) — hosts of gods (ca) — andयक्षचारणगुह्यकाः (yakṣacāraṇaguhyakāḥ) — yakṣas, cāraṇas, and guhyakasआरुह्य (āruhya) — having mountedवाहनानि (vāhanāni) — mountsएव (eva) — indeedस्वानि स्वानि (svāni svāni) — each their ownप्रतापिनः (pratāpinaḥ) — the mighty ones

तेषामुद्योगमालोक्य दक्षश्चासृङ्मुखस्तथा। तदन्तिकं समागत्य सकलत्रोऽभ्यभाषत॥

teṣāmudyogamālokya dakṣaścāsṛṅmukhastathā | tadantikaṃ samāgatya sakalatro'bhyabhāṣata ||

· हिन्दी

उनके उद्योगको देखकर मुखसे रक्त बहाते हुए दक्ष भी पत्नीसहित उनके पास जाकर कहने लगे।

Seeing their mustering, Dakṣa too, his face streaked with blood, came near them together with his wife and spoke.

Word by word

तेषाम् (teṣām) — theirउद्योगम् (udyogam) — musteringआलोक्य (ālokya) — having seenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaअसृङ्मुखः (asṛṅmukhaḥ) — his face streaked with bloodतथा (tathā) — tooतदन्तिकं (tadantikaṃ) — near themसमागत्य (samāgatya) — having comeसकलत्रः (sakalatraḥ) — together with his wifeअभ्यभाषत (abhyabhāṣata) — spoke

दक्ष उवाच — Dakṣa spoke: दक्षने कहा:

युष्मद्बलेनैव मया यज्ञः प्रारंभितो महान्। सत्कर्मसिद्धये यूयं प्रमाणाः स्युर्महाप्रभाः॥

yuṣmadbalenaiva mayā yajñaḥ prāraṃbhito mahān | satkarmasiddhaye yūyaṃ pramāṇāḥ syurmahāprabhāḥ ||

· हिन्दी

आपलोगोंके ही बलसे मैंने यह महान् यज्ञ आरम्भ किया है; हे महातेजस्वियो! सत्कर्मकी सिद्धिके लिये आप ही प्रमाण हैं।

By your strength alone have I begun this great sacrifice; O mighty ones, you are the authority for the accomplishment of this good work.

Word by word

युष्मद्बलेन (yuṣmadbalena) — by your strengthएव (eva) — aloneमया (mayā) — by meयज्ञः (yajñaḥ) — sacrificeप्रारंभितः (prāraṃbhitaḥ) — begunमहान् (mahān) — greatसत्कर्मसिद्धये (satkarmasiddhaye) — for the accomplishment of this good workयूयं (yūyaṃ) — youप्रमाणाः (pramāṇāḥ) — the authorityस्युः (syuḥ) — may beमहाप्रभाः (mahāprabhāḥ) — O mighty ones

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

तच्छुत्वा दक्षवचनं सर्वे देवाः सवासवाः। निर्ययुस्त्वरितं तत्र युद्धं कर्तुं समुद्यताः॥

tacchutvā dakṣavacanaṃ sarve devāḥ savāsavāḥ | niryayustvaritaṃ tatra yuddhaṃ kartuṃ samudyatāḥ ||

· हिन्दी

दक्षके उस वचनको सुनकर इन्द्रसहित सभी देवता युद्ध करनेके लिये तैयार होकर शीघ्र वहाँसे निकल पड़े।

Hearing Dakṣa's words, all the gods together with Indra swiftly went forth there, resolved to do battle.

Word by word

तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardदक्षवचनं (dakṣavacanaṃ) — Dakṣa's wordsसर्वे (sarve) — allदेवाः (devāḥ) — the godsसवासवाः (savāsavāḥ) — together with Indraनिर्ययुः (niryayuḥ) — went forthत्वरितं (tvaritaṃ) — swiftlyतत्र (tatra) — thereयुद्धं (yuddhaṃ) — battleकर्तुं (kartuṃ) — to doसमुद्यताः (samudyatāḥ) — resolved

अथ देवगणाः सर्वे युयुधुस्ते बलान्विताः। शक्रादयो लोकपाला मोहिताः शिवमायया॥

atha devagaṇāḥ sarve yuyudhuste balānvitāḥ | śakrādayo lokapālā mohitāḥ śivamāyayā ||

· हिन्दी

तब बलसहित समस्त देवगण युद्ध करने लगे; इन्द्र आदि लोकपाल शिवकी मायासे मोहित हो गये थे।

Then all the hosts of gods, endowed with strength, began to fight — Śakra and the other guardians of the quarters, all deluded by Śiva's māyā.

Word by word

अथ (atha) — thenदेवगणाः (devagaṇāḥ) — hosts of godsसर्वे (sarve) — allयुयुधुः (yuyudhuḥ) — foughtते (te) — theyबलान्विताः (balānvitāḥ) — endowed with strengthशक्रादयः (śakrādayaḥ) — Śakra and the othersलोकपालाः (lokapālāḥ) — guardians of the quartersमोहिताः (mohitāḥ) — deludedशिवमायया (śivamāyayā) — by Śiva's māyā

देवानां च गणानां च तदासीत्समरो महान्। तीक्ष्णतोमरनाराचैर्युयुधुस्ते परस्परम्॥

devānāṃ ca gaṇānāṃ ca tadāsītsamaro mahān | tīkṣṇatomaranārācairyuyudhuste parasparam ||

· हिन्दी

उस समय देवताओं तथा गणोंमें महान् युद्ध होने लगा। वे तीखे तोमर तथा बाणोंसे परस्पर युद्ध करने लगे।

Then a great battle broke out between the gods and the gaṇas; they fought each other with sharp lances and iron-tipped arrows.

Word by word

देवानां (devānāṃ) — of the gods (ca) — andगणानां (gaṇānāṃ) — of the gaṇas (ca) — andतदा (tadā) — thenआसीत् (āsīt) — wasसमरः (samaraḥ) — battleमहान् (mahān) — greatतीक्ष्णतोमरनाराचैः (tīkṣṇatomaranārācaiḥ) — with sharp lances and iron-tipped arrowsयुयुधुः (yuyudhuḥ) — foughtते (te) — theyपरस्परम् (parasparam) — each other

१० नेदुः शंखाश्च भेर्यश्च तस्मिन् रणमहोत्सवे। महादुन्दुभयो नेदुः पटहा डिण्डिमादयः॥

neduḥ śaṃkhāśca bheryaśca tasmin raṇamahotsave | mahādundubhayo neduḥ paṭahā ḍiṇḍimādayaḥ ||

· हिन्दी

उस युद्धमहोत्सवमें शंख तथा भेरियाँ बजने लगीं और बड़ी-बड़ी दुन्दुभियाँ, नगाड़े तथा डिण्डिम आदि बजने लगे।

In that great festival of battle, conches and kettledrums resounded; great war-drums, drums, and cymbals resounded too.

Word by word

नेदुः (neduḥ) — resoundedशंखाः (śaṃkhāḥ) — conches (ca) — andभेर्यः (bheryaḥ) — kettledrums (ca) — andतस्मिन् (tasmin) — in thatरणमहोत्सवे (raṇamahotsave) — great festival of battleमहादुन्दुभयः (mahādundubhayaḥ) — great war-drumsनेदुः (neduḥ) — resoundedपटहाः (paṭahāḥ) — drumsडिण्डिमादयः (ḍiṇḍimādayaḥ) — cymbals and the like

११ तेन शब्देन महता श्लाघ्यमानास्तदा सुराः। लोकपालैश्च सहिता जघ्नुस्तान् शिवकिंकरान्॥

tena śabdena mahatā ślāghyamānāstadā surāḥ | lokapālaiśca sahitā jaghnustān śivakiṃkarān ||

· हिन्दी

उस महान् शब्दसे उत्साहमें भरे हुए देवगण लोकपालोंको साथ लेकर उन शिवगणोंको मारने लगे।

Roused to pride by that great sound, the gods, together with the guardians of the quarters, fell to slaying those servants of Śiva.

Word by word

तेन (tena) — by thatशब्देन (śabdena) — soundमहता (mahatā) — greatश्लाघ्यमानाः (ślāghyamānāḥ) — roused to prideतदा (tadā) — thenसुराः (surāḥ) — the godsलोकपालैः (lokapālaiḥ) — with the guardians of the quarters (ca) — andसहिताः (sahitāḥ) — togetherजघ्नुः (jaghnuḥ) — slewतान् (tān) — thoseशिवकिंकरान् (śivakiṃkarān) — servants of Śiva

१२ इन्द्राद्यैलोकपालैश्च गणाः शंभोः पराङ्मुखाः। कृताश्च मुनिशार्दूल भृगोर्मन्त्रबलेन च॥

indrādyailokapālaiśca gaṇāḥ śaṃbhoḥ parāṅmukhāḥ | kṛtāśca muniśārdūla bhṛgormantrabalena ca ||

· हिन्दी

हे मुनिश्रेष्ठ! इन्द्र आदि लोकपालोंने भृगुके मन्त्रबलके प्रभावसे शिवजीके गणोंको पराङ्मुख कर दिया।

By Indra and the other guardians of the quarters, and by the power of Bhṛgu's mantras, O tiger among sages, Śambhu's gaṇas were turned back.

Word by word

इन्द्राद्यैः (indrādyaiḥ) — by Indra and the othersलोकपालैः (lokapālaiḥ) — guardians of the quarters (ca) — andगणाः (gaṇāḥ) — the gaṇasशंभोः (śaṃbhoḥ) — Śambhu'sपराङ्मुखाः (parāṅmukhāḥ) — turned backकृताः (kṛtāḥ) — made (ca) — andमुनिशार्दूल (muniśārdūla) — O tiger among sagesभृगोः (bhṛgoḥ) — of Bhṛguमन्त्रबलेन (mantrabalena) — by the power of mantras (ca) — and

१३ उच्चाटनं कृतं तेषां भृगुणा यज्वना तदा। यजनार्थं च देवानां तुष्ट्यर्थं दीक्षितस्य च॥

uccāṭanaṃ kṛtaṃ teṣāṃ bhṛguṇā yajvanā tadā | yajanārthaṃ ca devānāṃ tuṣṭyarthaṃ dīkṣitasya ca ||

· हिन्दी

उस समय याज्ञिक भृगुने दीक्षा ग्रहण किये हुए दक्षके तथा देवताओंके सन्तोषके लिये और यज्ञकी निर्विघ्न समाप्तिके लिये उन शिवगणोंका उच्चाटन कर दिया।

Then the officiating Bhṛgu drove them off by ritual expulsion, for the sake of the sacrifice's completion and to please the gods and the consecrated Dakṣa.

Word by word

उच्चाटनं (uccāṭanaṃ) — ritual expulsionकृतं (kṛtaṃ) — was doneतेषां (teṣāṃ) — of themभृगुणा (bhṛguṇā) — by Bhṛguयज्वना (yajvanā) — the officiantतदा (tadā) — thenयजनार्थं (yajanārthaṃ) — for the sake of the sacrifice (ca) — andदेवानां (devānāṃ) — of the godsतुष्ट्यर्थं (tuṣṭyarthaṃ) — for the satisfactionदीक्षितस्य (dīkṣitasya) — of the consecrated one (Dakṣa) (ca) — and

१४ पराजितान् स्वकान् दृष्ट्वा वीरभद्रो रुषान्वितः। भूतप्रेतपिशाचांश्च कृत्वा तानेव पृष्ठतः॥

parājitān svakān dṛṣṭvā vīrabhadro ruṣānvitaḥ | bhūtapretapiśācāṃśca kṛtvā tāneva pṛṣṭhataḥ ||

· हिन्दी

अपने गणोंको पराजित देखकर वीरभद्र क्रोधमें भर उठे और भूत, प्रेत तथा पिशाचोंको अपने पीछे कर लिया।

Seeing his own gaṇas defeated, Vīrabhadra, filled with fury, set the bhūtas, pretas, and piśācas behind him.

Word by word

पराजितान् (parājitān) — defeatedस्वकान् (svakān) — his ownदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraरुषान्वितः (ruṣānvitaḥ) — filled with furyभूतप्रेतपिशाचान् (bhūtapretapiśācān) — bhūtas, pretas, and piśācas (ca) — andकृत्वा (kṛtvā) — having madeतान् (tān) — themएव (eva) — indeedपृष्ठतः (pṛṣṭhataḥ) — behind

१५ वृषभस्थान् पुरस्कृत्य स्वयं चैव महाबलः। महात्रिशूलमादाय पातयामास निर्जरान्॥

vṛṣabhasthān puraskṛtya svayaṃ caiva mahābalaḥ | mahātriśūlamādāya pātayāmāsa nirjarān ||

· हिन्दी

बैलपर सवार गणोंको आगे करके वे स्वयं महाबली वीरभद्र त्रिशूल लेकर देवताओंको गिराने लगे।

Placing his bull-mounted gaṇas in front, the mighty one himself took up his great trident and began felling the immortals.

Word by word

वृषभस्थान् (vṛṣabhasthān) — the bull-mounted onesपुरस्कृत्य (puraskṛtya) — having placed in frontस्वयं (svayaṃ) — himself (ca) — andएव (eva) — indeedमहाबलः (mahābalaḥ) — the mighty oneमहात्रिशूलम् (mahātriśūlam) — the great tridentआदाय (ādāya) — having taken upपातयामास (pātayāmāsa) — began fellingनिर्जरान् (nirjarān) — the immortals

१६ देवान् यक्षान् साध्यगणान् गुह्यकान् चारणानपि। शूलघातैश्च ते सर्वे गणा वेगात् प्रजघ्निरे॥

devān yakṣān sādhyagaṇān guhyakān cāraṇānapi | śūlaghātaiśca te sarve gaṇā vegāt prajaghnire ||

· हिन्दी

उन सभी गणोंने त्रिशूलके प्रहारोंसे शीघ्रतापूर्वक देवताओं, यक्षों, साध्यगणों, गुह्यकों तथा चारणोंको मार डाला।

The gaṇas, all together, swiftly struck down the gods, yakṣas, sādhya-gaṇas, guhyakas, and cāraṇas with blows of their tridents.

Word by word

देवान् (devān) — the godsयक्षान् (yakṣān) — the yakṣasसाध्यगणान् (sādhyagaṇān) — the sādhya-gaṇasगुह्यकान् (guhyakān) — the guhyakasचारणान् (cāraṇān) — the cāraṇasअपि (api) — tooशूलघातैः (śūlaghātaiḥ) — with blows of tridents (ca) — andते (te) — theyसर्वे (sarve) — allगणाः (gaṇāḥ) — the gaṇasवेगात् (vegāt) — swiftlyप्रजघ्निरे (prajaghnire) — struck down

१७ केचिद् द्विधा कृताः खड्गैर्मुद्गरैश्च विपोथिताः। अन्यैः शस्त्रैरपि सुरा गणैर्भिन्नास्तदाभवन्॥

kecid dvidhā kṛtāḥ khaḍgairmudgaraiśca vipothitāḥ | anyaiḥ śastrairapi surā gaṇairbhinnāstadābhavan ||

· हिन्दी

गणोंने तलवारोंसे कुछ देवताओंके दो टुकड़े कर दिये, कुछको मुद्गरोंसे पीट डाला और कुछको अन्य शस्त्रोंसे घायल कर दिया।

Some were cut in two by swords, some were pounded with maces, and others among the gods were then torn apart by the gaṇas with yet other weapons.

Word by word

केचित् (kecit) — someद्विधा (dvidhā) — in twoकृताः (kṛtāḥ) — madeखड्गैः (khaḍgaiḥ) — by swordsमुद्गरैः (mudgaraiḥ) — by maces (ca) — andविपोथिताः (vipothitāḥ) — poundedअन्यैः (anyaiḥ) — by othersशस्त्रैः (śastraiḥ) — weaponsअपि (api) — tooसुराः (surāḥ) — the godsगणैः (gaṇaiḥ) — by the gaṇasभिन्नाः (bhinnāḥ) — torn apartतदा (tadā) — thenअभवन् (abhavan) — became

१८ एवं पराजिताः सर्वे पलायनपरायणाः। परस्परं परित्यज्य गता देवास्त्रिविष्टपम्॥

evaṃ parājitāḥ sarve palāyanaparāyaṇāḥ | parasparaṃ parityajya gatā devāstriviṣṭapam ||

· हिन्दी

इस प्रकार सभी देवता पराजित होकर भाग चले और एक-दूसरेको छोड़कर देवलोकको चले गये।

Thus defeated, all the gods, bent on flight, abandoned one another and went to heaven.

Word by word

एवं (evaṃ) — thusपराजिताः (parājitāḥ) — defeatedसर्वे (sarve) — allपलायनपरायणाः (palāyanaparāyaṇāḥ) — bent on flightपरस्परं (parasparaṃ) — one anotherपरित्यज्य (parityajya) — having abandonedगताः (gatāḥ) — wentदेवाः (devāḥ) — the godsत्रिविष्टपम् (triviṣṭapam) — to heaven

१९ केवलं लोकपालास्ते शक्राद्यास्तस्थुरुत्सुका। सङ्ग्रामे दारुणे तस्मिन् धृत्वा धैर्यं महाबलाः॥

kevalaṃ lokapālāste śakrādyāstasthurutsukā | saṅgrāme dāruṇe tasmin dhṛtvā dhairyaṃ mahābalāḥ ||

· हिन्दी

उस अत्यन्त भयानक युद्धमें केवल महाबली इन्द्र आदि लोकपाल ही धैर्य धारण करके उत्साहित होकर खड़े रहे।

Only the guardians of the quarters, Indra and the others, mighty as they were, held firm with courage in that terrible battle, remaining eager still.

Word by word

केवलं (kevalaṃ) — onlyलोकपालाः (lokapālāḥ) — the guardians of the quartersते (te) — theyशक्राद्याः (śakrādyāḥ) — Indra and the othersतस्थुः (tasthuḥ) — stoodउत्सुकाः (utsukāḥ) — eagerसङ्ग्रामे (saṅgrāme) — in the battleदारुणे (dāruṇe) — terribleतस्मिन् (tasmin) — thatधृत्वा (dhṛtvā) — having heldधैर्यं (dhairyaṃ) — courageमहाबलाः (mahābalāḥ) — the mighty ones

२० सर्वे मिलित्वा शक्राद्या देवास्तत्र रणाजिरे। बृहस्पतिं च पप्रच्छुर्विनयावनतास्तदा॥

sarve militvā śakrādyā devāstatra raṇājire | bṛhaspatiṃ ca papracchurvinayāvanatāstadā ||

· हिन्दी

उस समय इन्द्र आदि समस्त देवता एकत्र होकर विनयभावसे युक्त हो उस युद्धस्थलमें बृहस्पतिजीसे पूछने लगे।

Then Indra and all the gods, gathering together on that battlefield, bowed down in humility and questioned Bṛhaspati.

Word by word

सर्वे (sarve) — allमिलित्वा (militvā) — having gatheredशक्राद्याः (śakrādyāḥ) — Indra and the othersदेवाः (devāḥ) — the godsतत्र (tatra) — thereरणाजिरे (raṇājire) — on the battlefieldबृहस्पतिं (bṛhaspatiṃ) — Bṛhaspati (ca) — andपप्रच्छुः (papracchuḥ) — questionedविनयावनताः (vinayāvanatāḥ) — bowed down in humilityतदा (tadā) — then

लोकपाला ऊचुः — The guardians of the quarters spoke: लोकपालोंने कहा:

२१ गुरो बृहस्पते तात महाप्राज्ञ दयानिधे। शीघ्रं वद पृच्छतो नः कुतोऽस्माकं जयो भवेत्॥

guro bṛhaspate tāta mahāprājña dayānidhe | śīghraṃ vada pṛcchato naḥ kuto'smākaṃ jayo bhavet ||

· हिन्दी

हे गुरो! हे बृहस्पते! हे तात! हे महाप्राज्ञ! हे दयानिधे! हमलोग पूछते हैं, शीघ्र बताइये कि हमारी विजय किस प्रकार होगी।

O guru Bṛhaspati, O father, O greatly wise one, ocean of compassion — tell us quickly, for we ask: by what means might victory be ours?

Word by word

गुरो (guro) — O guruबृहस्पते (bṛhaspate) — O Bṛhaspatiतात (tāta) — O fatherमहाप्राज्ञ (mahāprājña) — O greatly wise oneदयानिधे (dayānidhe) — O ocean of compassionशीघ्रं (śīghraṃ) — quicklyवद (vada) — tellपृच्छतो (pṛcchato) — askingनः (naḥ) — usकुतः (kutaḥ) — by what meansअस्माकं (asmākaṃ) — ourजयः (jayaḥ) — victoryभवेत् (bhavet) — might be

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

२२ इत्याकर्ण्य वचस्तेषां स्मृत्वा शंभुं प्रयत्नवान्। बृहस्पतिरुवाचेदं महेन्द्रं ज्ञानदुर्बलम्॥

ityākarṇya vacasteṣāṃ smṛtvā śaṃbhuṃ prayatnavān | bṛhaspatiruvācedaṃ mahendraṃ jñānadurbalam ||

· हिन्दी

उनकी यह बात सुनकर उपायोंको जाननेवाले बृहस्पति शम्भुका स्मरण करके ज्ञानदुर्बल महेन्द्रसे कहने लगे।

Hearing their words, the resourceful Bṛhaspati called Śambhu to mind, and spoke thus to Mahendra, weak in true knowledge.

Word by word

इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतेषां (teṣāṃ) — theirस्मृत्वा (smṛtvā) — having recalledशंभुं (śaṃbhuṃ) — Śambhuप्रयत्नवान् (prayatnavān) — the resourceful oneबृहस्पतिः (bṛhaspatiḥ) — Bṛhaspatiउवाच (uvāca) — spokeइदं (idaṃ) — thisमहेन्द्रं (mahendraṃ) — to Mahendraज्ञानदुर्बलम् (jñānadurbalam) — weak in true knowledge

बृहस्पतिरुवाच — Bṛhaspati spoke: बृहस्पतिने कहा:

२३ यदुक्तं विष्णुना पूर्वं तत्सर्वं जातमद्य वै। तदेव विवृणोमीन्द्र सावधानतया शृणु॥

yaduktaṃ viṣṇunā pūrvaṃ tatsarvaṃ jātamadya vai | tadeva vivṛṇomīndra sāvadhānatayā śṛṇu ||

· हिन्दी

भगवान् विष्णुने पहले जो कहा था, वह सब आज घटित हो गया; मैं उसी बातको कह रहा हूँ, हे इन्द्र! सावधानीपूर्वक सुनिये।

All that Viṣṇu spoke of before has indeed come to pass today; I now explain that very thing, O Indra — listen with care.

Word by word

यत् (yat) — whatउक्तं (uktaṃ) — was saidविष्णुना (viṣṇunā) — by Viṣṇuपूर्वं (pūrvaṃ) — beforeतत् (tat) — thatसर्वं (sarvaṃ) — allजातम् (jātam) — has come to passअद्य (adya) — todayवै (vai) — indeedतत् (tat) — thatएव (eva) — veryविवृणोमि (vivṛṇomi) — I explainइन्द्र (indra) — O Indraसावधानतया (sāvadhānatayā) — with careशृणु (śṛṇu) — listen

२४ अस्ति यश्चेश्वरः कश्चित् फलदः सर्वकर्मणाम्। कर्तारं भजते सोऽपि न स्वकर्तुः प्रभुर्हि सः॥

asti yaśceśvaraḥ kaścit phaladaḥ sarvakarmaṇām | kartāraṃ bhajate so'pi na svakartuḥ prabhurhi saḥ ||

· हिन्दी

समस्त कर्मोंका फल देनेवाले जो कोई ईश्वर हैं, वे भी अपने कर्ता शिवका भजन करते हैं; वे अपने कर्ताके प्रभु नहीं हैं।

Whatever lord there is who grants the fruit of all deeds, he too worships the Doer — for he is not the master over his own maker.

Word by word

अस्ति (asti) — there isयः (yaḥ) — who (ca) — andईश्वरः (īśvaraḥ) — lordकश्चित् (kaścit) — someफलदः (phaladaḥ) — granter of the fruitसर्वकर्मणाम् (sarvakarmaṇām) — of all deedsकर्तारं (kartāraṃ) — the Doerभजते (bhajate) — worshipsसः (saḥ) — heअपि (api) — too (na) — notस्वकर्तुः (svakartuḥ) — of his own makerप्रभुः (prabhuḥ) — the masterहि (hi) — indeedसः (saḥ) — he

२५ न मंत्रौषधयः सर्वे नाभिचारा न लौकिकाः। न कर्माणि न वेदाश्च न मीमांसाद्वयं तथा॥

na maṃtrauṣadhayaḥ sarve nābhicārā na laukikāḥ | na karmāṇi na vedāśca na mīmāṃsādvayaṃ tathā ||

· हिन्दी

न मन्त्र, न औषधियाँ, न समस्त आभिचारिक कर्म, न लौकिक उपाय, न कर्म, न वेद और न दोनों मीमांसाएँ ही —

Not all mantras, nor herbs, nor sorceries, nor worldly means; not rites, not the Vedas, nor the two Mīmāṃsās either —

Word by word

(na) — notमंत्रौषधयः (maṃtrauṣadhayaḥ) — mantras and herbsसर्वे (sarve) — all (na) — notअभिचाराः (abhicārāḥ) — sorceries (na) — notलौकिकाः (laukikāḥ) — worldly means (na) — notकर्माणि (karmāṇi) — rites (na) — notवेदाः (vedāḥ) — the Vedas (ca) — and (na) — notमीमांसाद्वयं (mīmāṃsādvayaṃ) — the two Mīmāṃsāsतथा (tathā) — likewise

२६ अन्यान्यपि च शास्त्राणि नानावेदयुतानि च। ज्ञातुं नेशं संभवन्ति वदन्त्येवं पुरातनाः॥

anyānyapi ca śāstrāṇi nānāvedayutāni ca | jñātuṃ neśaṃ saṃbhavanti vadantyevaṃ purātanāḥ ||

· हिन्दी

और न अनेक वेदोंसे युक्त अन्यान्य शास्त्र ही ईश्वरको जाननेमें समर्थ होते हैं — ऐसा प्राचीन विद्वान् कहते हैं।

— nor any of the other treatises joined with the various Vedas — are able to know the Lord; so the ancients declare.

Word by word

अन्यानि (anyāni) — otherअपि (api) — also (ca) — andशास्त्राणि (śāstrāṇi) — treatisesनानावेदयुतानि (nānāvedayutāni) — joined with the various Vedas (ca) — andज्ञातुं (jñātuṃ) — to know (na) — notईशं (īśaṃ) — the Lordसंभवन्ति (saṃbhavanti) — are ableवदन्ति (vadanti) — declareएवं (evaṃ) — thusपुरातनाः (purātanāḥ) — the ancients

२७ न स्वज्ञेयो महेशानः सर्ववेदायुतेन सः। भक्तैरनन्यशरणैर्नान्यथेति महाश्रुतिः॥

na svajñeyo maheśānaḥ sarvavedāyutena saḥ | bhaktairananyaśaraṇairnānyatheti mahāśrutiḥ ||

· हिन्दी

अनन्यशरण भक्तोंको छोड़कर दूसरे लोग सम्पूर्ण वेदोंका बार-बार स्वाध्याय करके भी महेश्वरको भलीभाँति नहीं जान सकते — यह महाश्रुति है।

Not by one's own effort, joined with all the Vedas, can Maheśāna be known by himself — only by devotees who take no other refuge, not otherwise: such is the great śruti.

Word by word

(na) — notस्वज्ञेयः (svajñeyaḥ) — to be known by oneselfमहेशानः (maheśānaḥ) — Maheśānaसर्ववेदायुतेन (sarvavedāyutena) — joined with all the Vedasसः (saḥ) — heभक्तैः (bhaktaiḥ) — by devoteesअनन्यशरणैः (ananyaśaraṇaiḥ) — who take no other refuge (na) — notअन्यथा (anyathā) — otherwiseइति (iti) — thusमहाश्रुतिः (mahāśrutiḥ) — the great śruti

२८ शान्त्या च परया दृष्ट्या सर्वथा निर्विकारया। तदनुग्रहतो नूनं ज्ञातव्यो हि सदाशिवः॥

śāntyā ca parayā dṛṣṭyā sarvathā nirvikārayā | tadanugrahato nūnaṃ jñātavyo hi sadāśivaḥ ||

· हिन्दी

परम शान्ति और सर्वथा निर्विकार दृष्टिसे, तथा उन्हींके अनुग्रहसे निश्चय ही सदाशिवको जाना जा सकता है।

By supreme tranquility and by a vision wholly free from change, and through his grace alone, is Sadāśiva surely to be known.

Word by word

शान्त्या (śāntyā) — by tranquility (ca) — andपरया (parayā) — supremeदृष्ट्या (dṛṣṭyā) — by visionसर्वथा (sarvathā) — whollyनिर्विकारया (nirvikārayā) — free from changeतदनुग्रहतः (tadanugrahataḥ) — through his graceनूनं (nūnaṃ) — surelyज्ञातव्यः (jñātavyaḥ) — to be knownहि (hi) — indeedसदाशिवः (sadāśivaḥ) — Sadāśiva

२९ परं तु संवदिष्यामि कार्याकार्यविवक्षितौ। सिद्ध्यंशं च सुरेशान तं शृणु त्वं हिताय वै॥

paraṃ tu saṃvadiṣyāmi kāryākāryavivakṣitau | siddhyaṃśaṃ ca sureśāna taṃ śṛṇu tvaṃ hitāya vai ||

· हिन्दी

फिर भी हे सुरेश्वर! उचित-अनुचित कार्यके निर्णयमें सिद्धिके उस अंशका मैं प्रतिपादन करूँगा, आप अपने हितके लिये उसे सुनिये।

Yet I shall speak further, wishing to set forth what should and should not be done; hear, O lord of the gods, this portion leading to success, for your own good.

Word by word

परं (paraṃ) — furtherतु (tu) — yetसंवदिष्यामि (saṃvadiṣyāmi) — I shall speakकार्याकार्यविवक्षितौ (kāryākāryavivakṣitau) — wishing to set forth what should and should not be doneसिद्ध्यंशं (siddhyaṃśaṃ) — the portion leading to success (ca) — andसुरेशान (sureśāna) — O lord of the godsतं (taṃ) — thatशृणु (śṛṇu) — hearत्वं (tvaṃ) — youहिताय (hitāya) — for your goodवै (vai) — indeed

३० त्वमिन्द्र बालिशो भूत्वा लोकपालैः सहाद्य वै। आगतो दक्षयज्ञं हि किं करिष्यसि विक्रमम्॥

tvamindra bāliśo bhūtvā lokapālaiḥ sahādya vai | āgato dakṣayajñaṃ hi kiṃ kariṣyasi vikramam ||

· हिन्दी

हे इन्द्र! आप लोकपालोंके साथ नादान बनकर इस समय दक्षयज्ञमें आ गये हैं, किंतु आप कौन-सा पराक्रम करेंगे?

You, Indra, having become foolish, have today come with the guardians of the quarters to Dakṣa's sacrifice — what valour will you now display?

Word by word

त्वम् (tvam) — youइन्द्र (indra) — O Indraबालिशः (bāliśaḥ) — foolishभूत्वा (bhūtvā) — having becomeलोकपालैः (lokapālaiḥ) — with the guardians of the quartersसह (saha) — togetherअद्य (adya) — todayवै (vai) — indeedआगतः (āgataḥ) — comeदक्षयज्ञं (dakṣayajñaṃ) — to Dakṣa's sacrificeहि (hi) — indeedकिं (kiṃ) — whatकरिष्यसि (kariṣyasi) — will you doविक्रमम् (vikramam) — valour

३१ एते रुद्रसहायाश्च गणाः परमकोपनाः। आगता यज्ञविघ्नार्थं तं करिष्यन्त्यसंशयम्॥

ete rudrasahāyāśca gaṇāḥ paramakopanāḥ | āgatā yajñavighnārthaṃ taṃ kariṣyantyasaṃśayam ||

· हिन्दी

भगवान् रुद्रके सहायक ये गण अत्यन्त कुपित होकर यज्ञमें विघ्न डालनेके लिये आये हैं, ये अवश्य ही उसे करेंगे।

These gaṇas, allies of Rudra, utterly enraged, have come to obstruct the sacrifice, and they will surely accomplish it.

Word by word

एते (ete) — theseरुद्रसहायाः (rudrasahāyāḥ) — allies of Rudra (ca) — andगणाः (gaṇāḥ) — gaṇasपरमकोपनाः (paramakopanāḥ) — utterly enragedआगताः (āgatāḥ) — comeयज्ञविघ्नार्थं (yajñavighnārthaṃ) — to obstruct the sacrificeतं (taṃ) — thatकरिष्यन्ति (kariṣyanti) — will accomplishअसंशयम् (asaṃśayam) — without doubt

३२ सर्वथा न ह्युपायोऽत्र केषांचिदपि तत्त्वतः। यज्ञविघ्नविनाशार्थं सत्यं सत्यं ब्रवीम्यहम्॥

sarvathā na hyupāyo'tra keṣāṃcidapi tattvataḥ | yajñavighnavināśārthaṃ satyaṃ satyaṃ bravīmyaham ||

· हिन्दी

मैं यह सत्य-सत्य कह रहा हूँ कि इस यज्ञमें विघ्न-निवारणके लिये वस्तुतः किसीके भी पास सर्वथा कोई उपाय नहीं है।

In truth, there is no means at all here, for anyone, to prevent the destruction of the sacrifice — I tell you this truly, truly.

Word by word

सर्वथा (sarvathā) — wholly (na) — notहि (hi) — indeedउपायः (upāyaḥ) — meansअत्र (atra) — hereकेषांचित् (keṣāṃcit) — of anyoneअपि (api) — evenतत्त्वतः (tattvataḥ) — in truthयज्ञविघ्नविनाशार्थं (yajñavighnavināśārthaṃ) — to prevent the destruction caused to the sacrificeसत्यं सत्यं (satyaṃ satyaṃ) — truly, trulyब्रवीमि (bravīmi) — I sayअहम् (aham) — I

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३३ एवं बृहस्पतेर्वाक्यं श्रुत्वा ते हि दिवौकसः। चिंतामापेदिरे सर्वे लोकपालाः सवासवाः॥

evaṃ bṛhaspatervākyaṃ śrutvā te hi divaukasaḥ | ciṃtāmāpedire sarve lokapālāḥ savāsavāḥ ||

· हिन्दी

बृहस्पतिकी इस बातको सुनकर स्वर्गमें रहनेवाले इन्द्रसहित वे समस्त लोकपाल चिन्तामें पड़ गये।

Hearing these words of Bṛhaspati, all those dwellers in heaven, the guardians of the quarters together with Indra, fell into anxious thought.

Word by word

एवं (evaṃ) — thusबृहस्पतेः (bṛhaspateḥ) — of Bṛhaspatiवाक्यं (vākyaṃ) — the wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardते (te) — thoseहि (hi) — indeedदिवौकसः (divaukasaḥ) — dwellers in heavenचिंतां (ciṃtāṃ) — anxious thoughtआपेदिरे (āpedire) — fell intoसर्वे (sarve) — allलोकपालाः (lokapālāḥ) — guardians of the quartersसवासवाः (savāsavāḥ) — together with Indra

३४ ततोऽब्रवीद् वीरभद्रो महावीरगणैर्वृतः। इन्द्रादीन् लोकपालांस्तान् स्मृत्वा मनसि शंकरम्॥

tato'bravīd vīrabhadro mahāvīragaṇairvṛtaḥ | indrādīn lokapālāṃstān smṛtvā manasi śaṃkaram ||

· हिन्दी

तब महावीर गणोंसे घिरे हुए वीरभद्र मन-ही-मन भगवान् शंकरका स्मरण करके उन इन्द्र आदि लोकपालोंसे कहने लगे।

Then Vīrabhadra, surrounded by his great heroic gaṇas, calling Śaṅkara to mind, spoke to Indra and the other guardians of the quarters.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenअब्रवीत् (abravīt) — spokeवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraमहावीरगणैः (mahāvīragaṇaiḥ) — by great heroic gaṇasवृतः (vṛtaḥ) — surroundedइन्द्रादीन् (indrādīn) — Indra and the othersलोकपालान् (lokapālān) — the guardians of the quartersतान् (tān) — thoseस्मृत्वा (smṛtvā) — having called to mindमनसि (manasi) — in his mindशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkara

वीरभद्र उवाच — Vīrabhadra spoke: वीरभद्र जी ने कहा:

३५ सर्वे यूयं बालिशत्वादवदानार्थमागताः। अवदानं प्रयच्छामि आगच्छत ममान्तिकम्॥

sarve yūyaṃ bāliśatvādavadānārthamāgatāḥ | avadānaṃ prayacchāmi āgacchata mamāntikam ||

· हिन्दी

आपलोग मूर्खताके कारण ही अपना-अपना भाग लेनेके लिये आये हैं; अतः मेरे समीप आइये, मैं आपलोगोंको यज्ञका भाग देता हूँ।

All of you, out of foolishness, have come here for a share of the offering — I shall give you your share; come near to me.

Word by word

सर्वे (sarve) — allयूयं (yūyaṃ) — youबालिशत्वात् (bāliśatvāt) — out of foolishnessअवदानार्थं (avadānārthaṃ) — for a share of the offeringआगताः (āgatāḥ) — comeअवदानं (avadānaṃ) — the shareप्रयच्छामि (prayacchāmi) — I shall giveआगच्छत (āgacchata) — comeममान्तिकम् (mamāntikam) — near to me

३६ हे शक्र हे शुचे भानो हे शशिन् हे धनाधिप। हे पाशपाणे हे वायो निर्ऋते यम शेष हे॥

he śakra he śuce bhāno he śaśin he dhanādhipa | he pāśapāṇe he vāyo nirṛte yama śeṣa he ||

· हिन्दी

हे शक्र! हे तेजस्वी सूर्य! हे चन्द्र! हे कुबेर! हे पाशधारी वरुण! हे वायो! हे निर्ऋते! हे यम! हे शेष!

O Śakra! O bright Sun! O Moon! O lord of wealth! O noose-bearing Varuṇa! O Vāyu! O Nirṛti! O Yama! O Śeṣa!

Word by word

हे शक्र (he śakra) — O Śakraहे शुचे भानो (he śuce bhāno) — O bright Sunहे शशिन् (he śaśin) — O Moonहे धनाधिप (he dhanādhipa) — O lord of wealthहे पाशपाणे (he pāśapāṇe) — O noose-bearing oneहे वायो (he vāyo) — O Vāyuनिर्ऋते (nirṛte) — O Nirṛtiयम (yama) — O Yamaशेष हे (śeṣa he) — O Śeṣa

३७ हे सुरासुरसंघा हीहैत यूयं विचक्षणाः। अवदानानि दास्यामि आतृप्त्याद्यासतां वरान्॥

he surāsurasaṃghā hīhaita yūyaṃ vicakṣaṇāḥ | avadānāni dāsyāmi ātṛptyādyāsatāṃ varān ||

· हिन्दी

हे देव तथा राक्षसगण! आपलोग इधर आइये, आप बुद्धिमान् हैं; मैं आपलोगोंको तृप्त करनेके लिये अवदान (यज्ञभाग) प्रदान करूँगा, ये वर आजसे आपके पास रहें।

O hosts of gods and demons, come here, you who are so discerning — I shall give you your shares; let these gifts remain, to your full satisfaction, from this day.

Word by word

हे सुरासुरसंघाः (he surāsurasaṃghāḥ) — O hosts of gods and demonsहि इह एत (hi iha eta) — come here indeedयूयं (yūyaṃ) — youविचक्षणाः (vicakṣaṇāḥ) — discerning onesअवदानानि (avadānāni) — sharesदास्यामि (dāsyāmi) — I shall giveआतृप्त्यात् (ātṛptyāt) — to your full satisfactionआद्य (ādya) — from this dayअसतां (asatāṃ) — let there beवरान् (varān) — gifts

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३८ एवमुक्त्वा सितैर्बाणैर्जघानाथ रुषान्वितः। निखिलांस्तान्सुरान् सद्यो वीरभद्रो गणाग्रणीः॥

evamuktvā sitairbāṇairjaghānātha ruṣānvitaḥ | nikhilāṃstānsurān sadyo vīrabhadro gaṇāgraṇīḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार कहकर गणोंमें श्रेष्ठ वीरभद्रने क्रोधमें भरकर तीक्ष्ण बाणोंसे उन सभी देवताओंको तुरन्त घायल कर दिया।

Having said this, Vīrabhadra, foremost among the gaṇas, filled with fury, at once struck down all those gods with his white-feathered arrows.

Word by word

एवम् (evam) — thusउक्त्वा (uktvā) — having saidसितैः (sitaiḥ) — whiteबाणैः (bāṇaiḥ) — with arrowsजघान (jaghāna) — struck downअथ (atha) — thenरुषान्वितः (ruṣānvitaḥ) — filled with furyनिखिलान् (nikhilān) — allतान् (tān) — thoseसुरान् (surān) — godsसद्यः (sadyaḥ) — at onceवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraगणाग्रणीः (gaṇāgraṇīḥ) — foremost among the gaṇas

३९ तैर्बाणैर्निहताः सर्वे वासवाद्याः सुरेश्वराः। पलायनपरा भूत्वा जग्मुस्ते च दिशो दश। गतेषु लोकपालेषु विद्रुतेषु सुरेषु च। यज्ञवाटोपकंठे हि वीरभद्रोऽगमद् गणैः॥

tairbāṇairnihatāḥ sarve vāsavādyāḥ sureśvarāḥ | palāyanaparā bhūtvā jagmuste ca diśo daśa | gateṣu lokapāleṣu vidruteṣu sureṣu ca | yajñavāṭopakaṃṭhe hi vīrabhadro'gamad gaṇaiḥ ||

· हिन्दी

उन बाणोंसे घायल होकर इन्द्र आदि वे समस्त सुरेश्वर भागकर दसों दिशाओंमें चले गये। लोकपालोंके चले जानेपर और देवताओंके भाग जानेपर वीरभद्र गणोंके साथ यज्ञशालाके समीप पहुँचे।

Struck by those arrows, all the lords of the gods, Indra and the rest, took to flight and scattered in the ten directions; and when the guardians of the quarters had gone and the gods had fled, Vīrabhadra, with his gaṇas, advanced to the edge of the sacrificial enclosure.

NoteShown as a single four-pada verse (two anuṣṭubh couplets) under one verse number, as with the longer-meter verses in earlier chapters.

Word by word

तैः (taiḥ) — by thoseबाणैः (bāṇaiḥ) — arrowsनिहताः (nihatāḥ) — struck downसर्वे (sarve) — allवासवाद्याः (vāsavādyāḥ) — Indra and the restसुरेश्वराः (sureśvarāḥ) — lords of the godsपलायनपराः (palāyanaparāḥ) — bent on flightभूत्वा (bhūtvā) — having becomeजग्मुः (jagmuḥ) — wentते (te) — they (ca) — andदिशः दश (diśaḥ daśa) — the ten directionsगतेषु (gateṣu) — having goneलोकपालेषु (lokapāleṣu) — the guardians of the quartersविद्रुतेषु (vidruteṣu) — having fledसुरेषु (sureṣu) — the gods (ca) — andयज्ञवाटोपकंठे (yajñavāṭopakaṃṭhe) — to the edge of the sacrificial enclosureहि (hi) — indeedवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraअगमत् (agamat) — advancedगणैः (gaṇaiḥ) — with his gaṇas

४० तदा ते ऋषयः सर्वे सुभीता हि रमेश्वरम्। विज्ञप्तुकामाः सहसा शीघ्रमूचुर्नता भृशम्॥

tadā te ṛṣayaḥ sarve subhītā hi rameśvaram | vijñaptukāmāḥ sahasā śīghramūcurnatā bhṛśam ||

· हिन्दी

उस समय वहाँ उपस्थित समस्त ऋषि अत्यन्त भयभीत होकर रमापति श्रीहरिसे प्रार्थना करनेके लिये सहसा विनम्र होकर शीघ्र कहने लगे।

Then all those sages, greatly afraid, wishing to entreat the lord of Ramā, suddenly and swiftly spoke, bowing low.

Word by word

तदा (tadā) — thenते (te) — thoseऋषयः (ṛṣayaḥ) — sagesसर्वे (sarve) — allसुभीताः (subhītāḥ) — greatly afraidहि (hi) — indeedरमेश्वरम् (rameśvaram) — the lord of Ramāविज्ञप्तुकामाः (vijñaptukāmāḥ) — wishing to entreatसहसा (sahasā) — suddenlyशीघ्रं (śīghraṃ) — swiftlyऊचुः (ūcuḥ) — spokeनताः (natāḥ) — bowingभृशम् (bhṛśam) — low

ऋषय ऊचुः — The sages spoke: ऋषियोंने कहा:

४१ देवदेव रमानाथ सर्वेश्वर महाप्रभो। रक्ष यज्ञं हि दक्षस्य यज्ञोऽसि त्वं न संशयः॥

devadeva ramānātha sarveśvara mahāprabho | rakṣa yajñaṃ hi dakṣasya yajño'si tvaṃ na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे देवदेव! हे रमानाथ! हे सर्वेश्वर! हे महाप्रभो! दक्षके यज्ञकी रक्षा कीजिये; आप ही यज्ञस्वरूप हैं, इसमें संशय नहीं है।

O God of gods, lord of Ramā, ruler of all, great lord — protect Dakṣa's sacrifice, for you yourself are the sacrifice, beyond doubt.

Word by word

देवदेव (devadeva) — O God of godsरमानाथ (ramānātha) — O lord of Ramāसर्वेश्वर (sarveśvara) — O ruler of allमहाप्रभो (mahāprabho) — O great lordरक्ष (rakṣa) — protectयज्ञं (yajñaṃ) — the sacrificeहि (hi) — indeedदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaयज्ञः (yajñaḥ) — the sacrificeअसि (asi) — you areत्वं (tvaṃ) — you (na) — notसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

४२ यज्ञकर्मा यज्ञरूपो यज्ञाङ्गो यज्ञरक्षकः। रक्ष यज्ञमतो रक्ष त्वत्तोऽन्यो न हि रक्षकः॥

yajñakarmā yajñarūpo yajñāṅgo yajñarakṣakaḥ | rakṣa yajñamato rakṣa tvatto'nyo na hi rakṣakaḥ ||

· हिन्दी

आप ही यज्ञ करनेवाले, यज्ञरूप, यज्ञके अंग और यज्ञके रक्षक हैं; अतः यज्ञकी रक्षा कीजिये, रक्षा कीजिये, आपके अतिरिक्त और कोई रक्षक नहीं है।

You are the performer of the sacrifice, the sacrifice's own form, its every limb, and its protector — therefore protect this sacrifice, protect it; besides you there is no other protector.

Word by word

यज्ञकर्मा (yajñakarmā) — the performer of the sacrificeयज्ञरूपः (yajñarūpaḥ) — the sacrifice's own formयज्ञाङ्गः (yajñāṅgaḥ) — its every limbयज्ञरक्षकः (yajñarakṣakaḥ) — its protectorरक्ष (rakṣa) — protectयज्ञम् (yajñam) — the sacrificeअतः (ataḥ) — thereforeरक्ष (rakṣa) — protectत्वत्तः (tvattaḥ) — besides youअन्यः (anyaḥ) — another (na) — notहि (hi) — indeedरक्षकः (rakṣakaḥ) — protector

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४३ इत्याकर्ण्य वचस्तेषामृषीणां वचनं हरिः। योद्धुकामोऽभवद्विष्णुर्वीरभद्रेण तेन वै॥

ityākarṇya vacasteṣāmṛṣīṇāṃ vacanaṃ hariḥ | yoddhukāmo'bhavadviṣṇurvīrabhadreṇa tena vai ||

· हिन्दी

उन ऋषियोंके इस वचनको सुनकर भगवान् विष्णु उस वीरभद्रके साथ युद्ध करनेके लिये उद्यत हो गये।

Hearing this speech of the sages, Hari — Viṣṇu — became eager to fight with that Vīrabhadra.

Word by word

इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the speechतेषां (teṣāṃ) — of themऋषीणां (ṛṣīṇāṃ) — of the sagesवचनं (vacanaṃ) — the wordsहरिः (hariḥ) — Hariयोद्धुकामः (yoddhukāmaḥ) — eager to fightअभवत् (abhavat) — becameविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuवीरभद्रेण (vīrabhadreṇa) — with Vīrabhadraतेन (tena) — thatवै (vai) — indeed

४४ चतुर्भुजः सुसंनद्धो चक्रायुधधरः करैः। महाबलोऽमरगणैर्यज्ञवाटात्स निर्ययौ॥

caturbhujaḥ susaṃnaddho cakrāyudhadharaḥ karaiḥ | mahābalo'maragaṇairyajñavāṭātsa niryayau ||

· हिन्दी

चतुर्भुज, सुसज्जित तथा हाथोंमें चक्र आदि आयुध धारण किये हुए महाबली विष्णु देवताओंके साथ यज्ञमण्डपसे बाहर निकले।

Four-armed, fully armed, bearing the discus and other weapons in his hands, the mighty one went forth from the sacrificial enclosure together with the hosts of gods.

Word by word

चतुर्भुजः (caturbhujaḥ) — four-armedसुसंनद्धः (susaṃnaddhaḥ) — fully armedचक्रायुधधरः (cakrāyudhadharaḥ) — bearing the discus and weaponsकरैः (karaiḥ) — in his handsमहाबलः (mahābalaḥ) — the mighty oneअमरगणैः (amaragaṇaiḥ) — with the hosts of godsयज्ञवाटात् (yajñavāṭāt) — from the sacrificial enclosureसः (saḥ) — heनिर्ययौ (niryayau) — went forth

४५ वीरभद्रः शूलपाणिर्नानागणसमन्वितः। ददर्श विष्णुं संनद्धं योद्धुकामं महाप्रभुम्॥

vīrabhadraḥ śūlapāṇirnānāgaṇasamanvitaḥ | dadarśa viṣṇuṃ saṃnaddhaṃ yoddhukāmaṃ mahāprabhum ||

· हिन्दी

हाथमें त्रिशूल धारण किये हुए तथा अनेक गणोंसे समन्वित वीरभद्रने महाप्रभु विष्णुको युद्धके लिये तैयार देखा।

Vīrabhadra, trident in hand, accompanied by his many gaṇas, saw the great lord Viṣṇu, armed and eager for battle.

Word by word

वीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraशूलपाणिः (śūlapāṇiḥ) — trident in handनानागणसमन्वितः (nānāgaṇasamanvitaḥ) — accompanied by many gaṇasददर्श (dadarśa) — sawविष्णुं (viṣṇuṃ) — Viṣṇuसंनद्धं (saṃnaddhaṃ) — armedयोद्धुकामं (yoddhukāmaṃ) — eager for battleमहाप्रभुम् (mahāprabhum) — the great lord

४६ तं दृष्ट्वा वीरभद्रोऽभूद् भृकुटीकुटिलाननः। कृतान्त इव पापिष्ठं मृगेन्द्र इव वारणम्॥

taṃ dṛṣṭvā vīrabhadro'bhūd bhṛkuṭīkuṭilānanaḥ | kṛtānta iva pāpiṣṭhaṃ mṛgendra iva vāraṇam ||

· हिन्दी

उन्हें देखते ही वीरभद्र टेढ़ी भौंहोंसे युक्त मुखमण्डलवाले हो गये, जैसे पापीको देखकर यमराज और हाथीको देखकर सिंह हो जाता है।

Seeing him, Vīrabhadra's face grew fierce, his brows knit, like Death seeing a great sinner, or a lion seeing an elephant.

Word by word

तं (taṃ) — himदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraअभूत् (abhūt) — becameभृकुटीकुटिलाननः (bhṛkuṭīkuṭilānanaḥ) — his face fierce with knit browsकृतान्तः (kṛtāntaḥ) — Deathइव (iva) — likeपापिष्ठं (pāpiṣṭhaṃ) — a great sinnerमृगेन्द्रः (mṛgendraḥ) — a lionइव (iva) — likeवारणम् (vāraṇam) — an elephant

४७ तथाविधं हरिं दृष्ट्वा वीरभद्रोऽरिमर्दनः। अवदत्त्वरितः क्रुद्धो गणैर्वीरैः समावृतः॥

tathāvidhaṃ hariṃ dṛṣṭvā vīrabhadro'rimardanaḥ | avadattvaritaḥ kruddho gaṇairvīraiḥ samāvṛtaḥ ||

· हिन्दी

उस प्रकार [युद्धके लिये उद्यत] श्रीहरिको देखकर वीरगणोंसे घिरे हुए शत्रुनाशक वीरभद्र कुपित होकर शीघ्रतासे कहने लगे।

Seeing Hari in that state, Vīrabhadra, crusher of foes, surrounded by his heroic gaṇas, spoke swiftly, filled with rage.

Word by word

तथाविधं (tathāvidhaṃ) — in that stateहरिं (hariṃ) — Hariदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraअरिमर्दनः (arimardanaḥ) — crusher of foesअवदत् (avadat) — spokeत्वरितः (tvaritaḥ) — swiftlyक्रुद्धः (kruddhaḥ) — filled with rageगणैः (gaṇaiḥ) — by gaṇasवीरैः (vīraiḥ) — heroicसमावृतः (samāvṛtaḥ) — surrounded

वीरभद्र उवाच — Vīrabhadra spoke: वीरभद्र जी ने कहा:

४८ रे रे हरे महादेवशपथोल्लंघनं त्वया। कथमद्य कृतं चित्ते गर्वः किमभवत्तव॥

re re hare mahādevaśapathollaṃghanaṃ tvayā | kathamadya kṛtaṃ citte garvaḥ kimabhavattava ||

· हिन्दी

हे हरे! आपने आज शिवजीके शपथकी अवहेलना क्यों की? और आपके मनमें अभिमान क्यों हो गया है?

Hey, hey, Hari — why have you today transgressed the oath sworn on Mahādeva? How did pride arise in your mind?

Word by word

रे रे हरे (re re hare) — hey, hey, Hariमहादेवशपथोल्लंघनं (mahādevaśapathollaṃghanaṃ) — transgression of the oath sworn on Mahādevaत्वया (tvayā) — by youकथं (kathaṃ) — whyअद्य (adya) — todayकृतं (kṛtaṃ) — doneचित्ते (citte) — in the mindगर्वः (garvaḥ) — prideकिम् (kim) — howअभवत् (abhavat) — aroseतव (tava) — your

४९ तव श्रीरुद्रशपथोल्लंघने शक्तिरस्ति किम्। को वा त्वमसि को वा ते रक्षकोऽस्ति जगत्त्रये॥

tava śrīrudraśapathollaṃghane śaktirasti kim | ko vā tvamasi ko vā te rakṣako'sti jagattraye ||

· हिन्दी

क्या आपमें शिवजीके शपथका उल्लंघन करनेकी शक्ति है? आप कौन हैं? तीनों लोकोंमें आपका रक्षक कौन है?

Do you truly have the power to transgress glorious Rudra's oath? Who indeed are you, and who is your protector in the three worlds?

Word by word

तव (tava) — yourश्रीरुद्रशपथोल्लंघने (śrīrudraśapathollaṃghane) — in transgressing glorious Rudra's oathशक्तिः (śaktiḥ) — powerअस्ति (asti) — isकिम् (kim) — whetherकः (kaḥ) — whoवा (vā) — orत्वम् (tvam) — youअसि (asi) — areकः (kaḥ) — whoवा (vā) — orते (te) — yourरक्षकः (rakṣakaḥ) — protectorअस्ति (asti) — isजगत्त्रये (jagattraye) — in the three worlds

५० अत्र त्वमागतः कस्माद्ध्ययं तन्नैव विद्महे। दक्षस्य यज्ञपाता त्वं कथं जातोऽसि तद्वद॥

atra tvamāgataḥ kasmāddhyayaṃ tannaiva vidmahe | dakṣasya yajñapātā tvaṃ kathaṃ jāto'si tadvada ||

· हिन्दी

यहाँ किसलिये आये हैं, इसे हम नहीं जान पा रहे हैं। आप दक्षके यज्ञरक्षक क्यों बन गये हैं, इसे बताइये।

Why you have come here — this we do not know at all. How have you become Dakṣa's protector of the sacrifice? Tell me that.

Word by word

अत्र (atra) — hereत्वम् (tvam) — youआगतः (āgataḥ) — comeकस्मात् (kasmāt) — whyइदं (idaṃ) — thisतत् (tat) — that (na) — notएव (eva) — at allविद्महे (vidmahe) — we knowदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaयज्ञपाता (yajñapātā) — protector of the sacrificeत्वं (tvaṃ) — youकथं (kathaṃ) — howजातः (jātaḥ) — becomeअसि (asi) — areतत् (tat) — thatवद (vada) — tell

५१ दाक्षायण्या कृतं यच्च तन्न दृष्टं किमु त्वया। प्रोक्तं यच्च दधीचेन श्रुतं तत्र किमु त्वया॥

dākṣāyaṇyā kṛtaṃ yacca tanna dṛṣṭaṃ kimu tvayā | proktaṃ yacca dadhīcena śrutaṃ tatra kimu tvayā ||

· हिन्दी

[इस यज्ञमें] सतीने जो किया, उसे क्या आपने नहीं देखा, और दधीचिने जो कहा, उसे क्या आपने नहीं सुना?

Did you not see what Dākṣāyaṇī did? And did you not hear what Dadhīci proclaimed concerning this?

Word by word

दाक्षायण्या (dākṣāyaṇyā) — by Dākṣāyaṇīकृतं (kṛtaṃ) — doneयत् (yat) — what (ca) — andतत् (tat) — that (na) — notदृष्टं (dṛṣṭaṃ) — seenकिमु (kimu) — was itत्वया (tvayā) — by youप्रोक्तं (proktaṃ) — proclaimedयत् (yat) — what (ca) — andदधीचेन (dadhīcena) — by Dadhīciश्रुतं (śrutaṃ) — heardतत्र (tatra) — concerning itकिमु (kimu) — was itत्वया (tvayā) — by you

५२ त्वं चापि दक्षयज्ञेऽस्मिन् अवदानार्थमागतः। अवदानं प्रयच्छामि तव चापि महाभुज॥

tvaṃ cāpi dakṣayajñe'smin avadānārthamāgataḥ | avadānaṃ prayacchāmi tava cāpi mahābhuja ||

· हिन्दी

आप दक्षके इस यज्ञमें अवदान (यज्ञभाग) प्राप्त करनेके लिये आये हुए हैं। हे महाबाहो! मैं आपको भी अवदान देता हूँ।

You too have come to this sacrifice of Dakṣa's for a share of the offering — I shall give you your share too, O mighty-armed one.

Word by word

त्वं (tvaṃ) — you (ca) — andअपि (api) — tooदक्षयज्ञे (dakṣayajñe) — in Dakṣa's sacrificeअस्मिन् (asmin) — thisअवदानार्थं (avadānārthaṃ) — for a share of the offeringआगतः (āgataḥ) — comeअवदानं (avadānaṃ) — the shareप्रयच्छामि (prayacchāmi) — I shall giveतव (tava) — to you (ca) — andअपि (api) — tooमहाभुज (mahābhuja) — O mighty-armed one

५३ वक्षो विदारयिष्यामि त्रिशूलेन हरे तव। कस्त्वास्ति समायातो रक्षकोऽद्य ममान्तिकम्॥

vakṣo vidārayiṣyāmi triśūlena hare tava | kastvāsti samāyāto rakṣako'dya mamāntikam ||

· हिन्दी

हे हरे! मैं त्रिशूलसे आपका वक्षःस्थल विदीर्ण करूँगा। आपका जो भी रक्षक हो, वह आज मेरे समक्ष आये।

I shall tear open your chest with my trident, O Hari — let whatever protector you have come now before me.

Word by word

वक्षः (vakṣaḥ) — the chestविदारयिष्यामि (vidārayiṣyāmi) — I shall tear openत्रिशूलेन (triśūlena) — with the tridentहरे (hare) — O Hariतव (tava) — yourकः (kaḥ) — whoतु (tu) — indeedअस्ति (asti) — isसमायातः (samāyātaḥ) — let him comeरक्षकः (rakṣakaḥ) — protectorअद्य (adya) — todayममान्तिकम् (mamāntikam) — before me

५४ पातयिष्यामि भूपृष्ठे ज्वालयिष्यामि वह्निना। दग्धं भवन्तमधुना पेषयिष्यामि सत्वरम्॥

pātayiṣyāmi bhūpṛṣṭhe jvālayiṣyāmi vahninā | dagdhaṃ bhavantamadhunā peṣayiṣyāmi satvaram ||

· हिन्दी

मैं आपको पृथिवीपर धराशायी करूँगा, अग्निसे जला दूँगा और पुनः दग्ध हुए आपको शीघ्र पीस डालूँगा।

I shall fell you upon the earth, burn you with fire, and having burnt you, swiftly grind you to dust.

Word by word

पातयिष्यामि (pātayiṣyāmi) — I shall fellभूपृष्ठे (bhūpṛṣṭhe) — upon the earthज्वालयिष्यामि (jvālayiṣyāmi) — I shall burnवह्निना (vahninā) — with fireदग्धं (dagdhaṃ) — burntभवन्तम् (bhavantam) — youअधुना (adhunā) — nowपेषयिष्यामि (peṣayiṣyāmi) — I shall grindसत्वरम् (satvaram) — swiftly

५५ रे रे हरे दुराचार महेशविमुखाधम। श्रीमहारुद्रमाहात्म्यं किन्न जानासि पावनम्॥

re re hare durācāra maheśavimukhādhama | śrīmahārudramāhātmyaṃ kinna jānāsi pāvanam ||

· हिन्दी

हे हरे! हे दुराचारी! हे महेशविमुख अधम! क्या आप शिवजीके पावन माहात्म्यको नहीं जानते?

Hey, hey, Hari, you of wicked conduct, basest of those who turn away from Maheśa — do you not know the sacred greatness of glorious Mahārudra?

Word by word

रे रे हरे (re re hare) — hey, hey, Hariदुराचार (durācāra) — O one of wicked conductमहेशविमुखाधम (maheśavimukhādhama) — O basest of those who turn from Maheśaश्रीमहारुद्रमाहात्म्यं (śrīmahārudramāhātmyaṃ) — the greatness of glorious Mahārudraकिं (kiṃ) — why (na) — notजानासि (jānāsi) — you knowपावनम् (pāvanam) — sacred

५६ अथापि त्वं महाबाहो योद्धुकामोऽग्रतः स्थितः। नेष्यामि पुनरावृत्तिं यदि तिष्ठेस्त्वमात्मना॥

athāpi tvaṃ mahābāho yoddhukāmo'grataḥ sthitaḥ | neṣyāmi punarāvṛttiṃ yadi tiṣṭhestvamātmanā ||

· हिन्दी

फिर भी हे महाबाहो! आप युद्धकी कामनासे आगे स्थित हैं। यदि आप इस युद्धभूमिमें खड़े रह गये, तो मैं आपको उस स्थानपर भेज दूँगा, जहाँसे पुनः लौटना सम्भव नहीं है।

Yet still, O mighty-armed one, you stand before me eager for battle — if you remain here of your own will, I shall send you where there is no return.

Word by word

अथ (atha) — yetअपि (api) — stillत्वं (tvaṃ) — youमहाबाहो (mahābāho) — O mighty-armed oneयोद्धुकामः (yoddhukāmaḥ) — eager for battleअग्रतः (agrataḥ) — before meस्थितः (sthitaḥ) — standingनेष्यामि (neṣyāmi) — I shall leadपुनरावृत्तिं (punarāvṛttiṃ) — to no returnयदि (yadi) — ifतिष्ठेः (tiṣṭheḥ) — you remainत्वम् (tvam) — youआत्मना (ātmanā) — of your own will

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५७ तस्य तद्वचनं श्रुत्वा वीरभद्रस्य बुद्धिमान्। उवाच विहसन् प्रीत्या विष्णुस्तत्र सुरेश्वरः॥

tasya tadvacanaṃ śrutvā vīrabhadrasya buddhimān | uvāca vihasan prītyā viṣṇustatra sureśvaraḥ ||

· हिन्दी

उन वीरभद्रकी इस बातको सुनकर बुद्धिमान् सुरेश्वर विष्णु प्रसन्नतापूर्वक हँसते हुए कहने लगे।

Hearing Vīrabhadra's words, the wise Viṣṇu, lord of the gods, spoke there with a smile, out of affection.

Word by word

तस्य (tasya) — hisतद्वचनं (tadvacanaṃ) — those wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवीरभद्रस्य (vīrabhadrasya) — of Vīrabhadraबुद्धिमान् (buddhimān) — the wise oneउवाच (uvāca) — spokeविहसन् (vihasan) — smilingप्रीत्या (prītyā) — out of affectionविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuतत्र (tatra) — thereसुरेश्वरः (sureśvaraḥ) — lord of the gods

विष्णुरुवाच — Viṣṇu spoke: विष्णुने कहा:

५८ शृणु त्वं वीरभद्राद्य प्रवक्ष्यामि त्वदग्रतः। न रुद्रविमुखं मां त्वं वद शंकरसेवकम्॥

śṛṇu tvaṃ vīrabhadrādya pravakṣyāmi tvadagrataḥ | na rudravimukhaṃ māṃ tvaṃ vada śaṃkarasevakam ||

· हिन्दी

हे वीरभद्र! आज आपके सामने मैं जो कह रहा हूँ, उसको सुनिये। आप मुझ शंकरके सेवकको रुद्रविमुख मत कहिये।

Listen, Vīrabhadra — I shall speak before you today; do not call me, a servant of Śaṅkara, one who has turned from Rudra.

Word by word

शृणु (śṛṇu) — listenत्वं (tvaṃ) — youवीरभद्र (vīrabhadra) — O Vīrabhadraअद्य (adya) — todayप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi) — I shall speakत्वदग्रतः (tvadagrataḥ) — before you (na) — notरुद्रविमुखं (rudravimukhaṃ) — one turned from Rudraमां (māṃ) — meत्वं (tvaṃ) — youवद (vada) — callशंकरसेवकम् (śaṃkarasevakam) — the servant of Śaṅkara

५९ अनेन प्रार्थितः पूर्वं यज्ञार्थं च पुनः पुनः। दक्षेणाविदितार्थेन कर्मनिष्ठेन मौढ्यतः॥

anena prārthitaḥ pūrvaṃ yajñārthaṃ ca punaḥ punaḥ | dakṣeṇāviditārthena karmaniṣṭhena mauḍhyataḥ ||

· हिन्दी

अर्थको न जाननेवाले, कर्ममें निष्ठा रखनेवाले इस अज्ञानी दक्षने मूर्खतावश पहले मुझसे यज्ञके लिये बार-बार प्रार्थना की थी।

This Dakṣa, whose true meaning was unknown to him, devoted only to ritual action, entreated me before, out of folly, again and again, for the sake of his sacrifice.

Word by word

अनेन (anena) — by this oneप्रार्थितः (prārthitaḥ) — entreatedपूर्वं (pūrvaṃ) — beforeयज्ञार्थं (yajñārthaṃ) — for the sake of the sacrifice (ca) — andपुनः पुनः (punaḥ punaḥ) — again and againदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaअविदितार्थेन (aviditārthena) — whose true meaning was unknownकर्मनिष्ठेन (karmaniṣṭhena) — devoted to ritual actionमौढ्यतः (mauḍhyataḥ) — out of folly

६० अहं भक्तपराधीनस्तथा सोऽपि महेश्वरः। दक्षो भक्तो हि मे तात तस्मादत्रागतो मखे॥

ahaṃ bhaktaparādhīnastathā so'pi maheśvaraḥ | dakṣo bhakto hi me tāta tasmādatrāgato makhe ||

· हिन्दी

मैं भक्तके अधीन हूँ, और वे भगवान् महेश्वर भी भक्तके अधीन हैं। हे तात! दक्ष मेरे भक्त हैं, इसीलिये मैं इस यज्ञमें आया हूँ।

I am subject to my devotees, and so too is Maheśvara; Dakṣa, dear friend, is my devotee — therefore have I come here to this sacrifice.

Word by word

अहं (ahaṃ) — Iभक्तपराधीनः (bhaktaparādhīnaḥ) — subject to my devoteesतथा (tathā) — and soसः (saḥ) — heअपि (api) — tooमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaभक्तः (bhaktaḥ) — devoteeहि (hi) — indeedमे (me) — myतात (tāta) — O friendतस्मात् (tasmāt) — thereforeअत्र (atra) — hereआगतः (āgataḥ) — comeमखे (makhe) — to the sacrifice

६१ शृणु प्रतिज्ञां मे वीर रुद्रकोपसमुद्भव। रुद्रतेजःस्वरूपो हि सुप्रतापालय प्रभो॥

śṛṇu pratijñāṃ me vīra rudrakopasamudbhava | rudratejaḥsvarūpo hi supratāpālaya prabho ||

· हिन्दी

रुद्रके कोपसे उत्पन्न होनेवाले हे वीर! हे महान् प्रतापके आलय! हे प्रभो! आप रुद्रतेजस्वरूप हैं, आप मेरी प्रतिज्ञा सुनिये।

Hear my pledge, O hero born of Rudra's wrath — you who are indeed the very form of Rudra's fire, O lord, abode of great splendour.

Word by word

शृणु (śṛṇu) — hearप्रतिज्ञां (pratijñāṃ) — the pledgeमे (me) — myवीर (vīra) — O heroरुद्रकोपसमुद्भव (rudrakopasamudbhava) — born of Rudra's wrathरुद्रतेजःस्वरूपः (rudratejaḥsvarūpaḥ) — the very form of Rudra's fireहि (hi) — indeedसुप्रतापालय (supratāpālaya) — O abode of great splendourप्रभो (prabho) — O lord

६२ अहं निवारयामि त्वां त्वं च मां विनिवारय। तद्भविष्यति यद्भावि करिष्येऽहं पराक्रमम्॥

ahaṃ nivārayāmi tvāṃ tvaṃ ca māṃ vinivāraya | tadbhaviṣyati yadbhāvi kariṣye'haṃ parākramam ||

· हिन्दी

मैं आपको रोकूँगा और आप भी मुझे रोकिये। जो होनहार होगा, वह होगा, मैं भी अवश्य अपना पराक्रम प्रकट करूँगा।

I shall oppose you, and you in turn oppose me; whatever is destined will come to pass — I too shall show forth my valour.

Word by word

अहं (ahaṃ) — Iनिवारयामि (nivārayāmi) — opposeत्वां (tvāṃ) — youत्वं (tvaṃ) — you (ca) — andमां (māṃ) — meविनिवारय (vinivāraya) — opposeतत् (tat) — thatभविष्यति (bhaviṣyati) — will come to passयत् (yat) — whatभावि (bhāvi) — is destinedकरिष्ये (kariṣye) — I shall showअहं (ahaṃ) — Iपराक्रमम् (parākramam) — valour

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

६३ इत्युक्तवति गोविन्दे प्रहस्य स महाभुजः। अवदत्सुप्रसन्नोऽस्मि त्वां ज्ञात्वास्मत्प्रभोः प्रियम्॥

ityuktavati govinde prahasya sa mahābhujaḥ | avadatsuprasanno'smi tvāṃ jñātvāsmatprabhoḥ priyam ||

· हिन्दी

विष्णुके इस प्रकार कहनेपर महाबाहु वीरभद्रने हँसते हुए कहा — मैं आपको अपने प्रभु शिवका प्रिय जानकर अत्यन्त प्रसन्न हूँ।

When Govinda had said this, that mighty-armed Vīrabhadra laughed and said: I am greatly pleased, knowing you to be dear to our lord.

Word by word

इति (iti) — thusउक्तवति (uktavati) — having spokenगोविन्दे (govinde) — when Govindaप्रहस्य (prahasya) — having laughedसः (saḥ) — heमहाभुजः (mahābhujaḥ) — the mighty-armed oneअवदत् (avadat) — saidसुप्रसन्नः (suprasannaḥ) — greatly pleasedअस्मि (asmi) — I amत्वां (tvāṃ) — youज्ञात्वा (jñātvā) — having knownअस्मत्प्रभोः (asmatprabhoḥ) — of our lordप्रियम् (priyam) — dear

६४ ततो विहस्य सुप्रीतो वीरभद्रो गणाग्रणीः। प्रश्रयावनतोऽवादीद्विष्णुं देवं हि तत्त्वतः॥

tato vihasya suprīto vīrabhadro gaṇāgraṇīḥ | praśrayāvanato'vādīdviṣṇuṃ devaṃ hi tattvataḥ ||

· हिन्दी

तदनन्तर गणोंमें श्रेष्ठ वीरभद्रने प्रसन्नतापूर्वक हँसते हुए बड़े विनयसे भगवान् विष्णुसे यथार्थ रूपसे कहा।

Then, laughing and well pleased, Vīrabhadra, foremost of the gaṇas, bowing in courtesy, spoke to the god Viṣṇu in all truth.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenविहस्य (vihasya) — having laughedसुप्रीतः (suprītaḥ) — well pleasedवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraगणाग्रणीः (gaṇāgraṇīḥ) — foremost of the gaṇasप्रश्रयावनतः (praśrayāvanataḥ) — bowing in courtesyअवादीत् (avādīt) — spokeविष्णुं (viṣṇuṃ) — to Viṣṇuदेवं (devaṃ) — the godहि (hi) — indeedतत्त्वतः (tattvataḥ) — in all truth

वीरभद्र उवाच — Vīrabhadra spoke: वीरभद्र जी ने कहा:

६५ तव भावपरीक्षार्थमित्युक्तं मे महाप्रभो। इदानीं तत्त्वतो वच्मि शृणु त्वं सावधानतः॥

tava bhāvaparīkṣārthamityuktaṃ me mahāprabho | idānīṃ tattvato vacmi śṛṇu tvaṃ sāvadhānataḥ ||

· हिन्दी

हे महाप्रभो! मैंने आपके भावकी परीक्षाके लिये ही ऐसा वचन कहा था। अब मैं यथार्थ बात कह रहा हूँ, उसे आप सावधानीपूर्वक सुनिये।

This was said by me only to test your disposition, great lord; now I speak in all truth — listen with care.

Word by word

तव (tava) — yourभावपरीक्षार्थं (bhāvaparīkṣārthaṃ) — to test your dispositionइति (iti) — thusउक्तं (uktaṃ) — saidमे (me) — by meमहाप्रभो (mahāprabho) — O great lordइदानीं (idānīṃ) — nowतत्त्वतः (tattvataḥ) — in truthवच्मि (vacmi) — I speakशृणु (śṛṇu) — listenत्वं (tvaṃ) — youसावधानतः (sāvadhānataḥ) — with care

६६ यथा शिवस्तथा त्वं हि यथा त्वं च तथा शिवः। इति वेदा वर्णयन्ति शिवशासनतो हरे॥

yathā śivastathā tvaṃ hi yathā tvaṃ ca tathā śivaḥ | iti vedā varṇayanti śivaśāsanato hare ||

· हिन्दी

हे हरे! जैसे शिव हैं, वैसे आप हैं और जैसे आप हैं, वैसे शिव हैं। शिवके आदेशसे वेद ऐसा ही वर्णन करते हैं।

As Śiva is, so indeed are you; and as you are, so is Śiva — thus, O Hari, do the Vedas declare, by Śiva's own decree.

Word by word

यथा (yathā) — asशिवः (śivaḥ) — Śivaतथा (tathā) — soत्वं (tvaṃ) — youहि (hi) — indeedयथा (yathā) — asत्वं (tvaṃ) — you (ca) — andतथा (tathā) — soशिवः (śivaḥ) — Śivaइति (iti) — thusवेदाः (vedāḥ) — the Vedasवर्णयन्ति (varṇayanti) — declareशिवशासनतः (śivaśāsanataḥ) — by Śiva's decreeहरे (hare) — O Hari

६७ शिवाज्ञया वयं सर्वे सेवकाः शंकरस्य वै। तथापि च रमानाथ प्रवादोचितमादरात्॥

śivājñayā vayaṃ sarve sevakāḥ śaṃkarasya vai | tathāpi ca ramānātha pravādocitamādarāt ||

· हिन्दी

हे रमानाथ! भगवान् शिवकी आज्ञाके अनुसार हम सब लोग उनके सेवक ही हैं, तथापि मैंने जो बात कही है, वह इस वाद-विवादके अवसरके अनुकूल ही आदरपूर्वक कही है।

By Śiva's command we are all indeed his servants; and yet, O lord of Ramā, what I spoke was fitting for this occasion of contest, said with due respect.

Word by word

शिवाज्ञया (śivājñayā) — by Śiva's commandवयं (vayaṃ) — weसर्वे (sarve) — allसेवकाः (sevakāḥ) — servantsशंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṅkaraवै (vai) — indeedतथापि (tathāpi) — yet (ca) — andरमानाथ (ramānātha) — O lord of Ramāप्रवादोचितम् (pravādocitam) — fitting for this occasion of contestआदरात् (ādarāt) — with respect

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

६८ तच्छुत्वा वचनं तस्य वीरभद्रस्य सोऽच्युतः। प्रहस्य चेदं प्रोवाच वीरभद्रहितं वचः॥

tacchutvā vacanaṃ tasya vīrabhadrasya so'cyutaḥ | prahasya cedaṃ provāca vīrabhadrahitaṃ vacaḥ ||

· हिन्दी

उन वीरभद्रका यह वचन सुनकर भगवान् विष्णु हँसकर उनके लिये हितकर यह वचन कहने लगे।

Hearing that speech of Vīrabhadra, the imperishable Viṣṇu laughed and then spoke these words, well-wishing toward Vīrabhadra.

Word by word

तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचनं (vacanaṃ) — the speechतस्य (tasya) — hisवीरभद्रस्य (vīrabhadrasya) — of Vīrabhadraसः (saḥ) — heअच्युतः (acyutaḥ) — the imperishable oneप्रहस्य (prahasya) — having laughed (ca) — andइदं (idaṃ) — thisप्रोवाच (provāca) — spokeवीरभद्रहितं (vīrabhadrahitaṃ) — well-wishing toward Vīrabhadraवचः (vacaḥ) — words

विष्णुरुवाच — Viṣṇu spoke: विष्णुने कहा:

६९ युद्धं कुरु महावीर मया सार्धमशङ्कितः। तवास्त्रैः पूर्यमाणोऽहं गमिष्यामि स्वमाश्रमम्॥

yuddhaṃ kuru mahāvīra mayā sārdhamaśaṅkitaḥ | tavāstraiḥ pūryamāṇo'haṃ gamiṣyāmi svamāśramam ||

· हिन्दी

हे महावीर! आप निःशंक होकर मेरे साथ युद्ध कीजिये, आपके अस्त्रोंसे शरीरके भर जानेपर ही मैं अपने आश्रमको जाऊँगा।

Fight with me without fear, great hero; once I am filled with your weapons, I shall go to my own hermitage.

Word by word

युद्धं (yuddhaṃ) — battleकुरु (kuru) — doमहावीर (mahāvīra) — O great heroमया (mayā) — with meसार्धं (sārdhaṃ) — togetherअशङ्कितः (aśaṅkitaḥ) — without fearतव (tava) — yourअस्त्रैः (astraiḥ) — with weaponsपूर्यमाणः (pūryamāṇaḥ) — filledअहं (ahaṃ) — Iगमिष्यामि (gamiṣyāmi) — shall goस्वमाश्रमम् (svamāśramam) — to my own hermitage

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

७० इत्युक्त्वा हि विरम्यासौ सन्नद्धोऽभूद् रणाय च। स्वगणैर्वीरभद्रोऽपि सन्नद्धोऽभून्महाबलः॥

ityuktvā hi viramyāsau sannaddho'bhūd raṇāya ca | svagaṇairvīrabhadro'pi sannaddho'bhūnmahābalaḥ ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर वे विष्णु चुप होकर युद्धके लिये तैयार हो गये और महाबली वीरभद्र भी अपने गणोंके साथ युद्धके लिये उद्यत हो गये।

Having said this, Viṣṇu fell silent and made himself ready for battle; and the mighty Vīrabhadra too, with his own gaṇas, made himself ready.

Word by word

इति (iti) — thusउक्त्वा (uktvā) — having saidहि (hi) — indeedविरम्य (viramya) — having fallen silentअसौ (asau) — heसन्नद्धः (sannaddhaḥ) — made readyअभूत् (abhūt) — becameरणाय (raṇāya) — for battle (ca) — andस्वगणैः (svagaṇaiḥ) — with his own gaṇasवीरभद्रः (vīrabhadraḥ) — Vīrabhadraअपि (api) — tooसन्नद्धः (sannaddhaḥ) — made readyअभूत् (abhūt) — becameमहाबलः (mahābalaḥ) — the mighty one

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे विष्णुवीरभद्रसंवादो नाम षट्त्रिंशोऽध्यायः ॥ ३६ ॥

Thus ends the thirty-sixth chapter, called "The Dialogue of Viṣṇu and Vīrabhadra," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें विष्णुवीरभद्रसंवाद-वर्णन नामक छत्तीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३६॥