Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 14
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter Fourteen · The Birth and Childhood of Satī · Verses 1–59

अथ चतुर्दशोऽध्यायः

Brahmā tells Nārada how, having consoled Dakṣa a second time, he helped him father sixty daughters upon his wife, married off to Dharma, the sage Kaśyapa, the Moon, Aṅgiras, Kṛśāśva and Tārkṣya — the ancestors, Brahmā notes, of the three worlds. Afterward Dakṣa and his wife meditate on Jagadambikā with great devotion; pleased, the goddess resolves to take incarnation through Vīriṇī to fulfil the pledge she once made to Dakṣa. She comes to dwell in Dakṣa's mind, then in his wife's, and every sign of pregnancy duly appears; the household performs the puṃsavana and other rites amid great celebration, and the gods, learning she is on the way, come to praise her. In the tenth month, amid rains of flowers, calmed directions and celestial music, she is born. Dakṣa, struck by her blazing radiance, believes her to be the goddess herself and offers an extended hymn identifying her as the very power behind Brahmā's creation, Viṣṇu's preservation and Rudra's destruction, the mother of the three gods, worshipped under many names. Then, speaking so that her own mother cannot hear, the goddess confirms to Dakṣa that his wish is fulfilled and that he should continue his devotion; she then assumes, through her own māyā, the ordinary cries and manner of an infant, so that the household take her for a natural child. The gods arrive with throngs of sages to celebrate, praising Dakṣa and Vīriṇī above all, and at their bidding Dakṣa names her Umā. The chapter closes on her childhood: nursed and reared with great love, growing daily like the waxing moon, already endowed with every virtue, drawing Śiva's image among her playmates and humming songs that call Sthāṇu and Rudra to mind, and pleasing her parents constantly through her devotion to them. ब्रह्मा जी नारद जी को बताते हैं कि दक्ष को पुनः सांत्वना देकर उन्होंने उनकी सहायता से साठ कन्याएँ उत्पन्न करायीं, जो धर्म, कश्यप मुनि, चन्द्रमा, अंगिरा, कृशाश्व तथा ताक्ष्य को विवाही गयीं — जिनसे, ब्रह्मा जी के अनुसार, त्रिलोक भर गया है। इसके बाद दक्ष तथा उनकी पत्नी भक्तिपूर्वक जगदम्बिका का ध्यान करते हैं। प्रसन्न होकर देवी दक्ष को दिये अपने पूर्व वचन को पूर्ण करने के लिये वीरिणी के गर्भ से अवतार लेने का संकल्प करती हैं। वे पहले दक्ष के मन में, फिर उनकी पत्नी के मन में निवास करने लगती हैं और गर्भ के सभी लक्षण प्रकट होने लगते हैं। घर में पुंसवन आदि संस्कार बड़े उत्सव के साथ सम्पन्न होते हैं, और देवी के गर्भ में आने का समाचार पाकर देवता उनकी स्तुति करने आते हैं। दसवें मास में, पुष्पवृष्टि, शान्त दिशाओं तथा दिव्य वाद्यों के बीच वे उत्पन्न होती हैं। उनके प्रबल तेज को देखकर दक्ष उन्हें साक्षात् देवी समझकर उनकी विस्तृत स्तुति करते हैं, जिसमें उन्हें ब्रह्मा की सृष्टि, विष्णु की स्थिति तथा रुद्र के संहार की अधिष्ठात्री शक्ति, तीनों देवताओं की जननी तथा अनेक नामों से पूजित बताया जाता है। तत्पश्चात् देवी माता को सुनाये बिना दक्ष से कहती हैं कि उनका मनोरथ पूर्ण हो गया है और वे तप में लगे रहें; फिर वे अपनी माया से साधारण शिशु के समान रोने लगती हैं, जिससे घरवाले उन्हें स्वाभाविक बालिका ही समझें। मुनियों सहित देवता आकर उत्सव मनाते हैं, विशेष रूप से दक्ष तथा वीरिणी की प्रशंसा करते हैं, और उन्हीं की आज्ञा से दक्ष उनका नाम उमा रखते हैं। अध्याय का समापन उनके बचपन के वर्णन से होता है — स्तनपानादि द्वारा पालित, शुक्लपक्ष के चन्द्रमा के समान प्रतिदिन बढ़ती हुई, बाल्यकाल से ही सभी सद्गुणों से सम्पन्न, सखियों के बीच शिव जी की प्रतिमा बनाती हुई तथा स्थाणु व रुद्र का स्मरण करानेवाले गीत गुनगुनाती हुई, अपने माता-पिता को अपनी भक्ति से सदा संतुष्ट करती हुई।

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

एतस्मिन्नन्तरे देवमुने लोकपितामहः। तत्रागममहं प्रीत्या ज्ञात्वा तच्चरितं द्रुतम्‌॥

etasminnantare devamune lokapitāmahaḥ | tatrāgamamahaṃ prītyā jñātvā taccaritaṃ drutam ||

· हिन्दी

हे देवमुने! इसी बीच लोकपितामह मैं ब्रह्मा भी उस चरित्र को जानकर प्रीतिपूर्वक शीघ्र ही वहाँ पहुँचा।

In the meantime, O divine sage, I, the grandfather of the worlds, having learned of that occurrence, went there swiftly, with affection.

Word by word

एतस्मिन् (etasmin) — in thisअन्तरे (antare) — intervalदेवमुने (devamune) — O divine sageलोकपितामहः (lokapitāmahaḥ) — the grandsire of the worldsतत्र (tatra) — thereअगमम् (agamam) — cameअहम् (aham) — Iप्रीत्या (prītyā) — with affectionज्ञात्वा (jñātvā) — having learntतत् (tat) — thatचरितम् (caritam) — eventद्रुतम् (drutam) — swiftly

असान्त्वयमहं दक्षं पूर्ववत्सुविचक्षणः। अकार्षं तेन सुस्नेहं तव सुप्रीतिमावहन्‌॥

asāntvayamahaṃ dakṣaṃ pūrvavatsuvicakṣaṇaḥ | akārṣaṃ tena susnehaṃ tava suprītimāvahan ||

· हिन्दी

अत्यन्त निपुण मैंने दक्ष को पहले की भाँति सांत्वना दी, जिससे आपके प्रति उनका स्नेह तथा प्रसन्नता पुनः लौट आयी।

I, most discerning, consoled Dakṣa as before, and by that means brought about great affection and delight in you.

Word by word

असान्त्वयम् (asāntvayam) — I consoledअहम् (aham) — Iदक्षम् (dakṣam) — Dakṣaपूर्ववत् (pūrvavat) — as beforeसुविचक्षणः (suvicakṣaṇaḥ) — discerningअकार्षम् (akārṣam) — I madeतेन (tena) — with himसुस्नेहम् (susneham) — fair affectionतव (tava) — yourसुप्रीतिम् (suprītim) — goodwillआवहन् (āvahan) — bringing about

स्वात्मजं मुनिवर्य त्वां सुप्रीत्या देववल्लभम्‌। समाश्वास्य समादाय प्रत्यपद्ये स्वधाम ह॥

svātmajaṃ munivarya tvāṃ suprītyā devavallabham | samāśvāsya samādāya pratyapadye svadhāma ha ||

· हिन्दी

हे मुनिवर्य! देवताओं के प्रिय अपने पुत्र आपको प्रेमपूर्वक धीरज देकर तथा साथ लेकर मैं अपने धाम को लौट आया।

O foremost of sages, having consoled you, my own son, dear to the gods, with great affection, and taking you with me, I returned to my own abode.

Word by word

स्वात्मजम् (svātmajam) — my own sonमुनिवर्य (munivarya) — O best of sagesत्वाम् (tvām) — youसुप्रीत्या (suprītyā) — with great affectionदेववल्लभम् (devavallabham) — dear to the godsसमाश्वास्य (samāśvāsya) — having comfortedसमादाय (samādāya) — having taken alongप्रत्यपद्ये (pratyapadye) — I returned toस्वधाम ह (svadhāma ha) — my own abode

ततः प्रजापतिर्दक्षोऽनुनीतो मे निजस्त्रियाम्‌। जनयामास दुहितॄः सुभगाः षष्टिसंमिताः॥

tataḥ prajāpatirdakṣo'nunīto me nijastriyām | janayāmāsa duhitṝḥ subhagāḥ ṣaṣṭisaṃmitāḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् मेरे द्वारा समझाये गये प्रजापति दक्ष ने अपनी पत्नी में साठ सौभाग्यवती कन्याओं को उत्पन्न किया।

Then Dakṣa, the lord of creatures, persuaded by me, begot upon his own wife sixty fortunate daughters.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creaturesदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaअनुनीतः (anunītaḥ) — being conciliatedमे (me) — by meनिजस्त्रियाम् (nijastriyām) — in his own wifeजनयामास (janayāmāsa) — begotदुहितॄः (duhitṝḥ) — daughtersसुभगाः (subhagāḥ) — fairषष्टिसंमिताः (ṣaṣṭisaṃmitāḥ) — numbering sixty

तासां विवाहं कृतवान्‌ धर्मादिभिरतंद्रितः। तदेव श्रृणु सुप्रीत्या प्रवदामि मुनीश्वर॥

tāsāṃ vivāhaṃ kṛtavān dharmādibhirataṃdritaḥ | tadeva śrṛṇu suprītyā pravadāmi munīśvara ||

· हिन्दी

आलस्यरहित होकर उन्होंने उन कन्याओं का विवाह धर्म आदि के साथ किया। हे मुनीश्वर! उसी को मैं प्रेमपूर्वक कह रहा हूँ, सुनिये।

Untiring, he arranged their marriages with Dharma and the rest; hear that very thing, O lord of sages, as I tell it with affection.

Word by word

तासाम् (tāsām) — theirविवाहम् (vivāham) — marriageकृतवान् (kṛtavān) — he brought aboutधर्मादिभिः (dharmādibhiḥ) — with Dharma and the restअतंद्रितः (ataṃdritaḥ) — unweariedतत् (tat) — thatएव (eva) — very thingशृणु (śṛṇu) — hearसुप्रीत्या (suprītyā) — with affectionप्रवदामि (pravadāmi) — I declareमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sages

ददौ दश सुता दक्षो धर्माय विधिवन्मुने। त्रयोदश कश्यपाय मुनये त्रिनवेन्दवे॥

dadau daśa sutā dakṣo dharmāya vidhivanmune | trayodaśa kaśyapāya munaye trinavendave ||

· हिन्दी

हे मुने! दक्ष ने विधिपूर्वक दस कन्याएँ धर्म को, तेरह कश्यप मुनि को तथा सत्ताईस चन्द्रमा को दीं।

O sage, Dakṣa duly gave ten daughters to Dharma, thirteen to the sage Kaśyapa, and twenty-seven to the moon.

Word by word

ददौ (dadau) — gaveदश (daśa) — tenसुताः (sutāḥ) — daughtersदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaधर्माय (dharmāya) — to Dharmaविधिवत् (vidhivat) — dulyमुने (mune) — O sageत्रयोदश (trayodaśa) — thirteenकश्यपाय (kaśyapāya) — to Kaśyapaमुनये (munaye) — the sageत्रिनव (trinava) — thrice nineइन्दवे (indave) — to the Moon

भूताङ्गिरः कृशाश्वाभ्यां द्वे द्वे पुत्र्यौ प्रदत्तवान्‌। ताक्ष्याय चापराः कन्याः प्रसूतिप्रसवैर्यतः॥

bhūtāṅgiraḥ kṛśāśvābhyāṃ dve dve putryau pradattavān | tākṣyāya cāparāḥ kanyāḥ prasūtiprasavairyataḥ ||

· हिन्दी

भूताङ्गिरा तथा कृशाश्व को दो-दो कन्याएँ दीं और शेष कन्याएँ ताक्ष्य को दीं, जिनकी प्रसूति-परम्परा से —

He gave two daughters each to Bhūtāṅgiras and to Kṛśāśva, and the remaining girls to Tārkṣya, from whose successive offspring —

Word by word

भूताङ्गिरःकृशाश्वाभ्याम् (bhūtāṅgiraḥkṛśāśvābhyām) — to Bhūta, Aṅgiras and Kṛśāśvaद्वे द्वे (dve dve) — two eachपुत्र्यौ (putryau) — daughtersप्रदत्तवान् (pradattavān) — he gaveताक्ष्याय (tākṣyāya) — to Tārkṣya (ca) — andअपराः (aparāḥ) — the othersकन्याः (kanyāḥ) — maidensप्रसूतिप्रसवैः (prasūtiprasavaiḥ) — by the births of their offspringयतः (yataḥ) — whence

त्रिलोकाः पूरितास्तन्नो वर्ण्यते व्यासतो भयात्‌॥

trilokāḥ pūritāstanno varṇyate vyāsato bhayāt ||

· हिन्दी

— यह त्रिलोक भर गया है, उसका मैं विस्तारपूर्वक वर्णन नहीं करता, विस्तार के भय से।

— the three worlds have been filled; that I do not describe at length, for fear of over-extension.

Word by word

त्रिलोकाः (trilokāḥ) — the three worldsपूरिताः (pūritāḥ) — were filledतत् (tat) — thatनो (no) — notवर्ण्यते (varṇyate) — is describedव्यासतः (vyāsataḥ) — at lengthभयात् (bhayāt) — for fear of prolixity

केचिद्वदन्ति तां ज्येष्ठां मध्यमां चापरे शिवाम्‌। सर्वानन्तरजां केचित्कल्पभेदात्‌ त्रयं च सत्‌॥

kecidvadanti tāṃ jyeṣṭhāṃ madhyamāṃ cāpare śivām | sarvānantarajāṃ kecitkalpabhedāt trayaṃ ca sat ||

· हिन्दी

कुछ लोग शिवा को इन कन्याओं में ज्येष्ठ कहते हैं, कोई मध्यमा कहते हैं और कोई सबसे छोटी मानते हैं; कल्पभेद से ये तीनों ही सत्य हैं।

Some say that Śivā was the eldest of them, others that she was the middle one, and some that she was the very youngest; owing to the difference of the kalpa, all three are true.

Word by word

केचित् (kecit) — someवदन्ति (vadanti) — sayताम् (tām) — herज्येष्ठाम् (jyeṣṭhām) — the eldestमध्यमाम् (madhyamām) — the middle one (ca) — andअपरे (apare) — othersशिवाम् (śivām) — Śivāसर्वानन्तरजाम् (sarvānantarajām) — born after all the restकेचित् (kecit) — someकल्पभेदात् (kalpabhedāt) — through difference of aeonत्रयम् (trayam) — the three (ca) — andसत् (sat) — are true

१० अनंतरं सुतोत्पत्तेः सपत्नीकः प्रजापतिः। दक्षो दधौ सुप्रीत्या तां मनसा जगदम्बिकाम्‌॥

anaṃtaraṃ sutotpatteḥ sapatnīkaḥ prajāpatiḥ | dakṣo dadhau suprītyā tāṃ manasā jagadambikām ||

· हिन्दी

इन कन्याओं की उत्पत्ति के अनन्तर पत्नी सहित प्रजापति दक्ष अत्यन्त प्रेम से जगदम्बिका का मन में ध्यान करने लगे।

After the birth of these daughters, Dakṣa, the lord of creatures, together with his wife, bore Jagadambikā in his mind with great affection.

Word by word

अनंतरम् (anaṃtaram) — afterसुतोत्पत्तेः (sutotpatteḥ) — the birth of the sonsसपत्नीकः (sapatnīkaḥ) — with his wifeप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creaturesदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaदधौ (dadhau) — heldसुप्रीत्या (suprītyā) — with great affectionताम् (tām) — herमनसा (manasā) — in mindजगदम्बिकाम् (jagadambikām) — the mother of the world

११ अतः प्रेम्णा च तुष्टाव गिरा गद्गदया हि सः। भूयो भूयो नमस्कृत्य साञ्जलिर्विनयान्वितः॥

ataḥ premṇā ca tuṣṭāva girā gadgadayā hi saḥ | bhūyo bhūyo namaskṛtya sāñjalirvinayānvitaḥ ||

· हिन्दी

अतः प्रेमपूर्वक गद्गद वाणी से वे उनकी स्तुति करने लगे और हाथ जोड़कर विनयपूर्वक बार-बार नमस्कार करने लगे।

Therefore, with love, in a voice choked with feeling, he praised her, bowing again and again, hands joined, filled with humility.

Word by word

अतः (ataḥ) — thereforeप्रेम्णा (premṇā) — with love (ca) — andतुष्टाव (tuṣṭāva) — he praised herगिरा (girā) — with a voiceगद्गदया (gadgadayā) — falteringहि (hi) — indeedसः (saḥ) — heभूयः भूयः (bhūyaḥ bhūyaḥ) — again and againनमस्कृत्य (namaskṛtya) — having bowedसाञ्जलिः (sāñjaliḥ) — with palms joinedविनयान्वितः (vinayānvitaḥ) — filled with humility

१२ सन्तुष्टा सा तदा देवी विचारं मनसीति च। चक्रेऽवतारं वीरिण्यां कुर्यां पणविपूर्तये॥

santuṣṭā sā tadā devī vicāraṃ manasīti ca | cakre'vatāraṃ vīriṇyāṃ kuryāṃ paṇavipūrtaye ||

· हिन्दी

तब वे देवी संतुष्ट होकर मन में यह विचार करने लगीं कि अपनी प्रतिज्ञा को पूर्ण करने के लिये मुझे वीरिणी में अवतार लेना चाहिये।

The goddess, then well pleased, formed this resolve in her mind: 'I shall take incarnation in Vīriṇī, so as to fulfil my pledge.'

Word by word

सन्तुष्टा (santuṣṭā) — well pleasedसा (sā) — sheतदा (tadā) — thenदेवी (devī) — the Goddessविचारम् (vicāram) — a thoughtमनसि (manasi) — in her mindइति (iti) — thus (ca) — andचक्रे (cakre) — formedअवतारम् (avatāram) — a descentवीरिण्याम् (vīriṇyām) — in the daughter of Vīraṇaकुर्याम् (kuryām) — let me makeपणविपूर्तये (paṇavipūrtaye) — for the fulfilling of my pledge

१३ अथ सोवास मनसि दक्षस्य जगदम्बिका। विललास तदातीव स दक्षो मुनिसत्तम॥

atha sovāsa manasi dakṣasya jagadambikā | vilalāsa tadātīva sa dakṣo munisattama ||

· हिन्दी

तब जगदम्बिका दक्ष के मन में निवास करने लगीं, और हे मुनिसत्तम! उस समय दक्ष अत्यन्त शोभायमान होने लगे।

Then Jagadambikā came to dwell in Dakṣa's mind; and, O best of sages, that Dakṣa thereupon shone forth exceedingly.

Word by word

अथ (atha) — thenसा (sā) — sheउवास (uvāsa) — dweltमनसि (manasi) — in the mindदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaजगदम्बिका (jagadambikā) — the mother of the worldविललास (vilalāsa) — rejoicedतदा (tadā) — thenअतीव (atīva) — exceedinglyसः (saḥ) — heदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sages

१४ सुमुहूर्तेन दक्षोऽपि स्वपत्न्यां निदधे मुदा। दक्षपत्न्यास्तदा चित्ते शिवोवास दयान्विता॥

sumuhūrtena dakṣo'pi svapatnyāṃ nidadhe mudā | dakṣapatnyāstadā citte śivovāsa dayānvitā ||

· हिन्दी

दक्ष ने भी शुभ मुहूर्त में प्रसन्नतापूर्वक अपनी पत्नी में गर्भाधान किया। तब दयामयी शिवा दक्ष की पत्नी के चित्त में निवास करने लगीं।

Dakṣa too, in a good and auspicious moment, joyfully deposited his seed in his wife; then Śivā, full of compassion, came to dwell in the mind of Dakṣa's wife.

Word by word

सुमुहूर्तेन (sumuhūrtena) — at an auspicious hourदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaअपि (api) — tooस्वपत्न्याम् (svapatnyām) — in his own wifeनिदधे (nidadhe) — placed herमुदा (mudā) — with joyदक्षपत्न्याः (dakṣapatnyāḥ) — of Dakṣa's wifeतदा (tadā) — thenचित्ते (citte) — in the heartशिवा (śivā) — Śivāउवास (uvāsa) — dweltदयान्विता (dayānvitā) — full of compassion

१५ आविर्बभूव चिह्नानि दोहदस्याखिलानि वै॥

āvirbabhūva cihnāni dohadasyākhilāni vai ||

· हिन्दी

गर्भ की समस्त दोहद-सम्बन्धी निशानियाँ प्रकट होने लगीं।

All the signs of pregnancy cravings duly appeared.

Word by word

आविर्बभूव (āvirbabhūva) — appearedचिह्नानि (cihnāni) — the signsदोहदस्य (dohadasya) — of pregnancyअखिलानि (akhilāni) — allवै (vai) — indeed

१६ विरेजे वीरिणी तात हृष्टचित्ताधिकं च सा। शिवावासप्रभावात्तु महामङ्गलरूपिणी॥

vireje vīriṇī tāta hṛṣṭacittādhikaṃ ca sā | śivāvāsaprabhāvāttu mahāmaṅgalarūpiṇī ||

· हिन्दी

हे तात! शिवा के निवास के प्रभाव से वे वीरिणी अत्यधिक प्रसन्नचित्त तथा महामंगलस्वरूपा होकर शोभायमान हुईं।

O son, Vīriṇī shone forth, exceedingly glad of heart, and, by the power of Śivā's dwelling within her, of the very form of great auspiciousness.

Word by word

विरेजे (vireje) — shoneवीरिणी (vīriṇī) — the daughter of Vīraṇaतात (tāta) — dear oneहृष्टचित्ता (hṛṣṭacittā) — with gladdened heartअधिकम् (adhikam) — exceedingly (ca) — andसा (sā) — sheशिवावासप्रभावात् (śivāvāsaprabhāvāt) — by the power of Śivā's dwelling withinतु (tu) — indeedमहामङ्गलरूपिणी (mahāmaṅgalarūpiṇī) — of greatly auspicious form

१७ कुलस्य संप्रदायैश्च श्रुतेश्चित्तसमुन्नतेः। व्यधत्त सुक्रिया दक्षः प्रीत्या पुंसवनादिकाः॥

kulasya saṃpradāyaiśca śruteścittasamunnateḥ | vyadhatta sukriyā dakṣaḥ prītyā puṃsavanādikāḥ ||

· हिन्दी

दक्ष ने अपने कुल की परम्परा, वेदविधि तथा अपने उन्नत विचारों के अनुसार प्रसन्नतापूर्वक पुंसवन आदि संस्कार सम्पन्न किये।

According to the traditions of his lineage, the scriptures, and the elevation of his own mind, Dakṣa, of good conduct, joyfully performed the puṃsavana and the other rites.

Word by word

कुलस्य (kulasya) — of the familyसंप्रदायैः (saṃpradāyaiḥ) — by the traditions (ca) — andश्रुतेः (śruteḥ) — of the Vedaचित्तसमुन्नतेः (cittasamunnateḥ) — from the elevation of his mindव्यधत्त (vyadhatta) — performedसुक्रियाः (sukriyāḥ) — the good ritesदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaप्रीत्या (prītyā) — gladlyपुंसवनादिकाः (puṃsavanādikāḥ) — the puṃsavana and the rest

१८ उत्सवोऽतीव सञ्जातस्तदा तेषु च कर्मसु। वित्तं ददौ द्विजातिभ्यो यथाकामं प्रजापतिः॥

utsavo'tīva sañjātastadā teṣu ca karmasu | vittaṃ dadau dvijātibhyo yathākāmaṃ prajāpatiḥ ||

· हिन्दी

उन कर्मों के अवसर पर अत्यन्त उत्सव हुआ और प्रजापति ने द्विजों को यथेच्छ धन प्रदान किया।

A great celebration then arose over those rites, and the lord of creatures gave wealth to the twice-born as he desired.

Word by word

उत्सवः (utsavaḥ) — a festivalअतीव (atīva) — exceedingly greatसञ्जातः (sañjātaḥ) — aroseतदा (tadā) — thenतेषु (teṣu) — at those (ca) — andकर्मसु (karmasu) — ritesवित्तम् (vittam) — wealthददौ (dadau) — he gaveद्विजातिभ्यः (dvijātibhyaḥ) — to the twice-bornयथाकामम् (yathākāmam) — as they wishedप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creatures

१९ अथ तस्मिन्नवसरे सर्वे हर्यादयः सुराः। ज्ञात्वा गर्भगतां देवीं वीरिण्यां ते मुदं ययुः॥

atha tasminnavasare sarve haryādayaḥ surāḥ | jñātvā garbhagatāṃ devīṃ vīriṇyāṃ te mudaṃ yayuḥ ||

· हिन्दी

उस अवसर पर विष्णु आदि सभी देवगण देवी को वीरिणी के गर्भ में आयी हुई जानकर अत्यन्त प्रसन्न हुए।

Then, on that occasion, all the gods, Hari and the rest, learning that the goddess had entered Vīriṇī's womb, rejoiced greatly.

Word by word

अथ (atha) — thenतस्मिन् (tasmin) — at thatअवसरे (avasare) — occasionसर्वे (sarve) — allहर्यादयः (haryādayaḥ) — Hari and the restसुराः (surāḥ) — the godsज्ञात्वा (jñātvā) — having learntगर्भगताम् (garbhagatām) — entered into the wombदेवीम् (devīm) — the Goddessवीरिण्याम् (vīriṇyām) — in the daughter of Vīraṇaते (te) — theyमुदम् (mudam) — joyययुः (yayuḥ) — attained

२० तत्रागत्य च सर्वे ते तुष्टुवुर्जगदम्बिकाम्‌। लोकोपकारकरिणीं प्रणम्य च मुहुर्मुहुः॥

tatrāgatya ca sarve te tuṣṭuvurjagadambikām | lokopakārakariṇīṃ praṇamya ca muhurmuhuḥ ||

· हिन्दी

और वे सब वहाँ आकर लोक का उपकार करनेवाली उन जगदम्बिका को बार-बार प्रणाम करके उनकी स्तुति करने लगे।

And all of them, coming there, bowed again and again to Jagadambikā, the benefactress of the worlds, and praised her.

Word by word

तत्र (tatra) — thereआगत्य (āgatya) — having come (ca) — andसर्वे (sarve) — allते (te) — theyतुष्टुवुः (tuṣṭuvuḥ) — praisedजगदम्बिकाम् (jagadambikām) — the mother of the worldलोकोपकारकरिणीम् (lokopakārakariṇīm) — the doer of good to the worldsप्रणम्य (praṇamya) — having bowed (ca) — andमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again

२१ कृत्वा ततस्ते बहुधा प्रशंसां हृष्टमानसाः। दक्षप्रजापतेश्चैव वीरिण्याः स्वगृहं ययुः॥

kṛtvā tataste bahudhā praśaṃsāṃ hṛṣṭamānasāḥ | dakṣaprajāpateścaiva vīriṇyāḥ svagṛhaṃ yayuḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् प्रसन्नचित्त होकर दक्ष प्रजापति तथा वीरिणी की बहुत प्रकार से प्रशंसा करके वे अपने-अपने घर चले गये।

Then, glad of heart, having praised Dakṣa the lord of creatures and Vīriṇī in many ways, they went to their own abodes.

Word by word

कृत्वा (kṛtvā) — having madeततः (tataḥ) — thenते (te) — theyबहुधा (bahudhā) — in many waysप्रशंसाम् (praśaṃsām) — praiseहृष्टमानसाः (hṛṣṭamānasāḥ) — with gladdened mindsदक्षप्रजापतेः (dakṣaprajāpateḥ) — of Dakṣa the lord of creatures (ca) — andएव (eva) — indeedवीरिण्याः (vīriṇyāḥ) — of Vīriṇīस्वगृहम् (svagṛham) — to their own homesययुः (yayuḥ) — went

२२ गतेषु नवमासेषु कारयित्वा च लौकिकीम्‌। गतिं शिवा च पूर्णे सा दशमे मासि नारद॥

gateṣu navamāseṣu kārayitvā ca laukikīm | gatiṃ śivā ca pūrṇe sā daśame māsi nārada ||

· हिन्दी

हे नारद! नौ मास बीत जाने पर तथा लौकिक क्रियाएँ करा लेने के बाद, दसवाँ मास पूर्ण होने पर —

O Nārada, when nine months had passed, and after Śivā had caused the customary worldly observances to be performed, in the full tenth month —

Word by word

गतेषु (gateṣu) — when had passedनवमासेषु (navamāseṣu) — nine monthsकारयित्वा (kārayitvā) — having had performed (ca) — andलौकिकीम् (laukikīm) — customaryगतिम् (gatim) — the courseशिवा (śivā) — Śivā (ca) — andपूर्णे (pūrṇe) — when fullसा (sā) — sheदशमे (daśame) — in the tenthमासि (māsi) — monthनारद (nārada) — O Nārada

२३ आविर्बभूव पुरतो मातुः सद्यस्तदा मुने। मुहूर्ते सुखदे चन्द्रग्रहतारानुकूलके॥

āvirbabhūva purato mātuḥ sadyastadā mune | muhūrte sukhade candragrahatārānukūlake ||

· हिन्दी

— हे मुने! सुखद मुहूर्त में, जब चन्द्रमा, ग्रह तथा तारे अनुकूल थे, वे तत्काल अपनी माता के सामने प्रकट हो गयीं।

— O sage, she at once appeared before her mother, in an auspicious moment, when the moon, the planets and the stars were favourable.

Word by word

आविर्बभूव (āvirbabhūva) — appearedपुरतः (purataḥ) — beforeमातुः (mātuḥ) — the motherसद्यः (sadyaḥ) — at onceतदा (tadā) — thenमुने (mune) — O sageमुहूर्ते (muhūrte) — at an hourसुखदे (sukhade) — giving happinessचन्द्रग्रहतारानुकूलके (candragrahatārānukūlake) — favourable in moon, planets and stars

२४ तस्यां तु जातमात्रायां सुप्रीतोऽसौ प्रजापतिः। शैवदेवीति तां मेने दृष्ट्वा तां तेजसोल्बणाम्‌॥

tasyāṃ tu jātamātrāyāṃ suprīto'sau prajāpatiḥ | śaivadevīti tāṃ mene dṛṣṭvā tāṃ tejasolbaṇām ||

· हिन्दी

उनके उत्पन्न होते ही प्रसन्न हुए प्रजापति ने उनके प्रबल तेज को देखकर उन्हें शैवदेवी ही समझा।

As soon as she was born, that lord of creatures, greatly delighted, beholding her blazing radiance, took her to be the very goddess of Śiva.

Word by word

तस्याम् (tasyām) — when sheतु (tu) — indeedजातमात्रायाम् (jātamātrāyām) — was just bornसुप्रीतः (suprītaḥ) — well pleasedअसौ (asau) — heप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creaturesशैवदेवी (śaivadevī) — the goddess of Śivaइति (iti) — thusताम् (tām) — herमेने (mene) — deemedदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenताम् (tām) — herतेजसा (tejasā) — with splendourउल्बणाम् (ulbaṇām) — ablaze

२५ तदाभूत्पुष्पसद्वृष्टिर्मेघाश्च ववृषुर्जलम्‌। दिशः शांता द्रुतं तस्यां जातायां च मुनीश्वर॥

tadābhūtpuṣpasadvṛṣṭirmeghāśca vavṛṣurjalam | diśaḥ śāṃtā drutaṃ tasyāṃ jātāyāṃ ca munīśvara ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! उनके उत्पन्न होते ही तत्काल पुष्पों की सुन्दर वर्षा होने लगी, मेघों ने जल बरसाया और दिशाएँ शान्त हो गयीं।

O lord of sages, at once there was a fine shower of flowers, the clouds rained down water, and the directions grew calm, as soon as she was born.

Word by word

तदा (tadā) — thenअभूत् (abhūt) — there wasपुष्पसद्वृष्टिः (puṣpasadvṛṣṭiḥ) — a fair rain of flowersमेघाः (meghāḥ) — the clouds (ca) — andववृषुः (vavṛṣuḥ) — rainedजलम् (jalam) — waterदिशः (diśaḥ) — the quartersशांताः (śāṃtāḥ) — grew calmद्रुतम् (drutam) — at onceतस्याम् (tasyām) — when sheजातायाम् (jātāyām) — was born (ca) — andमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sages

२६ अवादयन्त त्रिदशाः शुभवाद्यानि खे गताः। जज्वलुश्चाग्नयः शांताः सर्वमासीत्सुमङ्गलम्‌॥

avādayanta tridaśāḥ śubhavādyāni khe gatāḥ | jajvaluścāgnayaḥ śāṃtāḥ sarvamāsītsumaṅgalam ||

· हिन्दी

आकाश में स्थित देवगण शुभ बाजे बजाने लगे और शान्त अग्नियाँ प्रज्वलित हो उठीं। सब कुछ महामंगलमय हो गया।

The gods, gone up into the sky, sounded auspicious instruments, and the fires, though quiet, blazed up; everything became one great auspiciousness.

Word by word

अवादयन्त (avādayanta) — soundedत्रिदशाः (tridaśāḥ) — the godsशुभवाद्यानि (śubhavādyāni) — auspicious instrumentsखे (khe) — in the skyगताः (gatāḥ) — stationedजज्वलुः (jajvaluḥ) — blazed (ca) — andअग्नयः (agnayaḥ) — the firesशांताः (śāṃtāḥ) — steadyसर्वम् (sarvam) — allआसीत् (āsīt) — wasसुमङ्गलम् (sumaṅgalam) — most auspicious

२७ वीरिणीसंभवां दृष्ट्वा दक्षस्तां जगदम्बिकाम्‌। नमस्कृत्य करौ बद्ध्वा बहु तुष्टाव भक्तितः॥

vīriṇīsaṃbhavāṃ dṛṣṭvā dakṣastāṃ jagadambikām | namaskṛtya karau baddhvā bahu tuṣṭāva bhaktitaḥ ||

· हिन्दी

वीरिणी से उत्पन्न उन जगदम्बिका को देखकर दक्ष ने हाथ जोड़कर नमस्कार करके भक्तिपूर्वक विस्तार से उनकी स्तुति की।

Beholding that Jagadambikā, born of Vīriṇī, Dakṣa bowed to her, joined his hands, and praised her at length with devotion.

Word by word

वीरिणीसंभवाम् (vīriṇīsaṃbhavām) — born of Vīriṇīदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaताम् (tām) — herजगदम्बिकाम् (jagadambikām) — the mother of the worldनमस्कृत्य (namaskṛtya) — having bowedकरौ (karau) — the handsबद्ध्वा (baddhvā) — having joinedबहु (bahu) — muchतुष्टाव (tuṣṭāva) — he praised herभक्तितः (bhaktitaḥ) — with devotion

दक्ष उवाच — Dakṣa spoke: दक्ष जी ने कहा:

२८ महेशानि नमस्तुभ्यं जगदम्बे सनातनि। कृपां कुरु महादेवि सत्ये सत्यस्वरूपिणि॥

maheśāni namastubhyaṃ jagadambe sanātani | kṛpāṃ kuru mahādevi satye satyasvarūpiṇi ||

· हिन्दी

हे महेशानि! आपको नमस्कार है, हे जगदम्बे! हे सनातनि! हे महादेवि! हे सत्ये! हे सत्यस्वरूपिणि! मुझ पर कृपा कीजिये।

O great queen, salutation to you, O mother of the world, O eternal one; show grace, O great goddess, O truth, O you of the very form of truth.

Word by word

महेशानि (maheśāni) — O great Queenनमः (namaḥ) — homageतुभ्यम् (tubhyam) — to youजगदम्बे (jagadambe) — O mother of the worldसनातनि (sanātani) — eternalकृपाम् (kṛpām) — favourकुरु (kuru) — showमहादेवि (mahādevi) — O great Goddessसत्ये (satye) — O true oneसत्यस्वरूपिणि (satyasvarūpiṇi) — whose nature is truth

२९ शिवा शांता महामाया योगनिद्रा जगन्मयी। या प्रोच्यते वेदविद्भिर्नमामि त्वां हितावहाम्‌॥

śivā śāṃtā mahāmāyā yoganidrā jaganmayī | yā procyate vedavidbhirnamāmi tvāṃ hitāvahām ||

· हिन्दी

वेद के ज्ञाताओं द्वारा जो शिवा, शान्ता, महामाया, योगनिद्रा तथा जगन्मयी कही जाती हैं, उन हितकारिणी आपको मैं नमस्कार करता हूँ।

You who are called by the knowers of the Veda Śivā, the peaceful one, the great illusion, Yoganidrā, one with the universe — I bow to you, the bringer of good.

Word by word

शिवा (śivā) — Śivāशांता (śāṃtā) — tranquilमहामाया (mahāmāyā) — the great māyāयोगनिद्रा (yoganidrā) — the sleep of yogaजगन्मयी (jaganmayī) — who is the worldया (yā) — whoप्रोच्यते (procyate) — is calledवेदविद्भिः (vedavidbhiḥ) — by the knowers of the Vedaनमामि (namāmi) — I bow toत्वाम् (tvām) — youहितावहाम् (hitāvahām) — who bring good

३० यया धाता जगत्सृष्टौ नियुक्तस्तां पुराकरोत्‌। तां त्वां नमामि परमां जगद्धात्रीं महेश्वरीम्‌॥

yayā dhātā jagatsṛṣṭau niyuktastāṃ purākarot | tāṃ tvāṃ namāmi paramāṃ jagaddhātrīṃ maheśvarīm ||

· हिन्दी

जिन्होंने पूर्वकाल में ब्रह्मा जी को जगत् की सृष्टि में नियुक्त किया, उन परमा जगद्धात्री महेश्वरी आपको मैं नमस्कार करता हूँ।

By whom the Ordainer was of old appointed to the creation of the world, to you, the supreme sustainer of the world, the great goddess, I bow.

Word by word

यया (yayā) — by whomधाता (dhātā) — the Ordainerजगत्सृष्टौ (jagatsṛṣṭau) — in the creation of the worldनियुक्तः (niyuktaḥ) — appointedताम् (tām) — itपुरा (purā) — of oldअकरोत् (akarot) — performedताम् (tām) — herत्वाम् (tvām) — youनमामि (namāmi) — I saluteपरमाम् (paramām) — supremeजगद्धात्रीम् (jagaddhātrīm) — upholder of the worldमहेश्वरीम् (maheśvarīm) — the great Queen

३१ यया विष्णुर्जगत्स्थित्यै नियुक्तस्तां सदाकरोत्‌। तां त्वां नमामि परमां जगद्धात्रीं महेश्वरीम्‌॥

yayā viṣṇurjagatsthityai niyuktastāṃ sadākarot | tāṃ tvāṃ namāmi paramāṃ jagaddhātrīṃ maheśvarīm ||

· हिन्दी

जिन्होंने विष्णु को सदा जगत् की स्थिति के लिये नियुक्त किया, उन परमा जगद्धात्री महेश्वरी आपको मैं नमस्कार करता हूँ।

By whom Viṣṇu was ever appointed to the preservation of the world, to you, the supreme sustainer of the world, the great goddess, I bow.

Word by word

यया (yayā) — by whomविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuजगत्स्थित्यै (jagatsthityai) — for the world's preservationनियुक्तः (niyuktaḥ) — appointedताम् (tām) — itसदा (sadā) — everअकरोत् (akarot) — performsताम् (tām) — herत्वाम् (tvām) — youनमामि (namāmi) — I saluteपरमाम् (paramām) — supremeजगद्धात्रीम् (jagaddhātrīm) — upholder of the worldमहेश्वरीम् (maheśvarīm) — the great Queen

३२ यया रुद्रो जगन्नाशे नियुक्तस्तां सदाकरोत्‌। तां त्वां नमामि परमां जगद्धात्रीं महेश्वरीम्‌॥

yayā rudro jagannāśe niyuktastāṃ sadākarot | tāṃ tvāṃ namāmi paramāṃ jagaddhātrīṃ maheśvarīm ||

· हिन्दी

जिन्होंने रुद्र को जगत् के विनाश के लिये नियुक्त किया, उन परमा जगद्धात्री महेश्वरी आपको मैं नमस्कार करता हूँ।

By whom Rudra was ever appointed to the destruction of the world, to you, the supreme sustainer of the world, the great goddess, I bow.

Word by word

यया (yayā) — by whomरुद्रः (rudraḥ) — Rudraजगन्नाशे (jagannāśe) — in the destruction of the worldनियुक्तः (niyuktaḥ) — appointedताम् (tām) — itसदा (sadā) — everअकरोत् (akarot) — performsताम् (tām) — herत्वाम् (tvām) — youनमामि (namāmi) — I saluteपरमाम् (paramām) — supremeजगद्धात्रीम् (jagaddhātrīm) — upholder of the worldमहेश्वरीम् (maheśvarīm) — the great Queen

३३ रजःसत्त्वतमोरूपां सर्वकार्यकरीं सदा। त्रिदेवजननीं देवीं त्वां नमामि च तां शिवाम्‌॥

rajaḥsattvatamorūpāṃ sarvakāryakarīṃ sadā | tridevajananīṃ devīṃ tvāṃ namāmi ca tāṃ śivām ||

· हिन्दी

रज-सत्त्व-तम रूप वाली, सदा सम्पूर्ण कार्यों को सम्पन्न करनेवाली तथा तीनों देवताओं को उत्पन्न करनेवाली उन आप शिवा देवी को मैं नमस्कार करता हूँ।

Of the form of rajas, sattva and tamas, ever accomplishing all tasks, the mother of the three gods — I bow to you, that goddess, Śivā.

Word by word

रजःसत्त्वतमोरूपाम् (rajaḥsattvatamorūpām) — whose forms are rajas, sattva and tamasसर्वकार्यकरीम् (sarvakāryakarīm) — the doer of every workसदा (sadā) — everत्रिदेवजननीम् (tridevajananīm) — mother of the three godsदेवीम् (devīm) — the Goddessत्वाम् (tvām) — youनमामि (namāmi) — I salute (ca) — andताम् (tām) — herशिवाम् (śivām) — Śivā

३४ यस्त्वां विचिंतयेद्‌देवि विद्याविद्यात्मिकां पराम्‌। तस्य भुक्तिश्च मुक्तिश्च सदा करतले स्थिता॥

yastvāṃ viciṃtayeddevi vidyāvidyātmikāṃ parām | tasya bhuktiśca muktiśca sadā karatale sthitā ||

· हिन्दी

हे देवि! जो आपका विद्या-अविद्यास्वरूपा परा के रूप में चिन्तन करता है, उसके हाथ में भोग तथा मोक्ष दोनों सदा स्थित रहते हैं।

O goddess, whoever meditates upon you, the supreme one whose nature is both knowledge and ignorance, both enjoyment and liberation remain ever within the palm of his hand.

Word by word

यः (yaḥ) — whoeverत्वाम् (tvām) — youविचिंतयेत् (viciṃtayet) — should meditate onदेवि (devi) — O Goddessविद्याविद्यात्मिकाम् (vidyāvidyātmikām) — whose nature is knowledge and ignoranceपराम् (parām) — supremeतस्य (tasya) — hisभुक्तिः (bhuktiḥ) — enjoyment (ca) — andमुक्तिः (muktiḥ) — release (ca) — andसदा (sadā) — everकरतले (karatale) — in the palm of the handस्थिता (sthitā) — abide

३५ यस्त्वां प्रत्यक्षतो देवि शिवां पश्यति पावनीम्‌। तस्यावश्यं भवेन्मुक्तिर्विद्याविद्याप्रकाशिका॥

yastvāṃ pratyakṣato devi śivāṃ paśyati pāvanīm | tasyāvaśyaṃ bhavenmuktirvidyāvidyāprakāśikā ||

· हिन्दी

हे देवि! जो परम पावनी शिवास्वरूपा आपका प्रत्यक्ष दर्शन करता है, उसे विद्या तथा अविद्या को प्रकाशित करनेवाली मुक्ति अवश्य प्राप्त होती है।

O goddess, whoever beholds you, the purifying Śivā, directly, for him liberation, the illuminator of knowledge and ignorance, must certainly come about.

Word by word

यः (yaḥ) — whoeverत्वाम् (tvām) — youप्रत्यक्षतः (pratyakṣataḥ) — face to faceदेवि (devi) — O Goddessशिवाम् (śivām) — Śivāपश्यति (paśyati) — beholdsपावनीम् (pāvanīm) — the purifierतस्य (tasya) — hisअवश्यम् (avaśyam) — without failभवेत् (bhavet) — shall beमुक्तिः (muktiḥ) — releaseविद्याविद्याप्रकाशिका (vidyāvidyāprakāśikā) — who illumines knowledge and ignorance

३६ ये स्तुवन्ति जगन्मातर्भवानीमंबिकेति च। जगन्मयीति दुर्गेति सर्वं तेषां भविष्यति॥

ye stuvanti jaganmātarbhavānīmaṃbiketi ca | jaganmayīti durgeti sarvaṃ teṣāṃ bhaviṣyati ||

· हिन्दी

हे जगन्माता! जो आपको भवानी, अम्बिका, जगन्मयी तथा दुर्गा कहकर स्तवन करते हैं, उनके सभी मनोरथ पूर्ण हो जाते हैं।

O mother of the world, those who praise you as Bhavānī, as Ambikā, as one with the universe, as Durgā — for them, everything shall come to pass.

Word by word

ये (ye) — those whoस्तुवन्ति (stuvanti) — praiseजगन्मातः (jaganmātaḥ) — O mother of the worldभवानीम् (bhavānīm) — as Bhavānīअंबिका (aṃbikā) — Ambikāइति (iti) — thus (ca) — andजगन्मयी (jaganmayī) — Jaganmayīइति (iti) — thusदुर्गा (durgā) — Durgāइति (iti) — thusसर्वम् (sarvam) — everythingतेषाम् (teṣām) — theirsभविष्यति (bhaviṣyati) — shall be

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३७ इति स्तुता जगन्माता शिवा दक्षेण धीमता। तथोवाच तदा दक्षं यथा माता श्रृणोति न॥

iti stutā jaganmātā śivā dakṣeṇa dhīmatā | tathovāca tadā dakṣaṃ yathā mātā śrṛṇoti na ||

· हिन्दी

बुद्धिमान् दक्ष द्वारा इस प्रकार स्तुति की जाने पर जगन्माता शिवा तब दक्ष से इस प्रकार कहने लगीं, जिससे माता वीरिणी सुन न सकें।

Thus praised by the wise Dakṣa, the mother of the world, Śivā, then spoke to Dakṣa in such a way that her mother could not hear.

Word by word

इति (iti) — thusस्तुता (stutā) — praisedजगन्माता (jaganmātā) — the mother of the worldशिवा (śivā) — Śivāदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaधीमता (dhīmatā) — the wiseतथा (tathā) — in such wiseउवाच (uvāca) — she spokeतदा (tadā) — thenदक्षम् (dakṣam) — to Dakṣaयथा (yathā) — so thatमाता (mātā) — the motherशृणोति (śṛṇoti) — hears (na) — not

३८ सर्वं सम्मोह्य तथ्यं च तथा दक्षः श्रृणोतु तत्‌। नान्यस्तथा शिवा प्राह नानोतिः परमेश्वरी॥

sarvaṃ sammohya tathyaṃ ca tathā dakṣaḥ śrṛṇotu tat | nānyastathā śivā prāha nānotiḥ parameśvarī ||

· हिन्दी

सबको मोहित करके परमेश्वरी शिवा ने वह सत्य बात इस प्रकार कही, जिसे केवल दक्ष ही सुन सकें, अन्य कोई नहीं।

Having deluded everyone, the great goddess Śivā spoke that true thing in such a way that only Dakṣa should hear it, and none other.

Note"नानोतिः" is printed thus in the source; the intended sense (per the facing Hindi gloss, "so that only Dakṣa, and no other, could hear") is clear, but the word itself does not resolve cleanly, and is reproduced verbatim rather than emended.

Word by word

सर्वम् (sarvam) — everythingसम्मोह्य (sammohya) — having veiledतथ्यम् (tathyam) — the truth (ca) — andतथा (tathā) — soदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaशृणोतु (śṛṇotu) — may hearतत् (tat) — it (na) — notअन्यः (anyaḥ) — anotherतथा (tathā) — soशिवा (śivā) — Śivāप्राह (prāha) — spoke (na) — notअनोतिः (anotiḥ) — otherwiseपरमेश्वरी (parameśvarī) — the supreme Queen

देव्युवाच — The goddess spoke: देवी बोलीं:

३९ अहमाराधिता पूर्वं सुतार्थं ते प्रजापते। ईप्सितं तव सिद्धं तु तपो धारय संप्रति॥

ahamārādhitā pūrvaṃ sutārthaṃ te prajāpate | īpsitaṃ tava siddhaṃ tu tapo dhāraya saṃprati ||

· हिन्दी

हे प्रजापते! आपने पहले पुत्री की प्राप्ति के लिये मेरी आराधना की थी। आपका अभीष्ट अब सिद्ध हो गया है, अब आप अपना तप धारण किये रहिये।

O lord of creatures, I was worshipped by you before, for the sake of a daughter; your desire is now accomplished — maintain your austerity from now on.

Word by word

अहम् (aham) — Iआराधिता (ārādhitā) — was propitiatedपूर्वम् (pūrvam) — formerlyसुतार्थम् (sutārtham) — for the sake of a daughterते (te) — by youप्रजापते (prajāpate) — O lord of creaturesईप्सितम् (īpsitam) — what was desiredतव (tava) — yourसिद्धम् (siddham) — is accomplishedतु (tu) — indeedतपः (tapaḥ) — austerityधारय (dhāraya) — maintainसंप्रति (saṃprati) — now

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४० एवमुक्त्वा तदा देवी दक्षं च निजमायया। आस्थाय शैशवं भावं जनन्यंते रुरोद सा॥

evamuktvā tadā devī dakṣaṃ ca nijamāyayā | āsthāya śaiśavaṃ bhāvaṃ jananyaṃte ruroda sā ||

· हिन्दी

दक्ष से इस प्रकार कहकर तब देवी अपनी माया से शिशु का रूप धारणकर माता के समीप रोने लगीं।

Having thus spoken to Dakṣa, the goddess then, by her own māyā, assumed the state of infancy, and cried out before her mother.

Word by word

एवम् (evam) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenतदा (tadā) — thenदेवी (devī) — the Goddessदक्षम् (dakṣam) — to Dakṣa (ca) — andनिजमायया (nijamāyayā) — by her own māyāआस्थाय (āsthāya) — having assumedशैशवम् (śaiśavam) — of infancyभावम् (bhāvam) — the stateजनन्यंते (jananyaṃte) — beside her motherरुरोद (ruroda) — she criedसा (sā) — she

४१ अथ तद्‌रोदनं श्रुत्वा स्त्रियो वाक्यं ससंभ्रमाः। आगतास्तत्र सुप्रीत्या दास्योऽपि च ससंभ्रमाः॥

atha tadrodanaṃ śrutvā striyo vākyaṃ sasaṃbhramāḥ | āgatāstatra suprītyā dāsyo'pi ca sasaṃbhramāḥ ||

· हिन्दी

उस रुदन के शब्द को सुनकर घबरायी हुई स्त्रियाँ तथा दासियाँ भी घबराते हुए अत्यन्त प्रेम से वहाँ आ गयीं।

Then, hearing that crying, the women, and the maidservants too, flustered by the sound, came there with great affection, all in a flurry.

Word by word

अथ (atha) — thenतत् (tat) — thatरोदनम् (rodanam) — cryingश्रुत्वा (śrutvā) — having heardस्त्रियः (striyaḥ) — the womenवाक्यम् (vākyam) — the soundससंभ्रमाः (sasaṃbhramāḥ) — in a flurryआगताः (āgatāḥ) — cameतत्र (tatra) — thereसुप्रीत्या (suprītyā) — with great gladnessदास्यः (dāsyaḥ) — the maidservantsअपि (api) — too (ca) — andससंभ्रमाः (sasaṃbhramāḥ) — in haste

४२ दृष्ट्वासिक्नीसुतारूपं ननन्दुः सर्वयोषितः। सर्वे पौरजनाश्चापि चक्रुर्जयरवं तदा॥

dṛṣṭvāsiknīsutārūpaṃ nananduḥ sarvayoṣitaḥ | sarve paurajanāścāpi cakrurjayaravaṃ tadā ||

· हिन्दी

असिक्नी की पुत्री के रूप को देखकर सभी स्त्रियाँ आनन्दित हुईं और उस समय सभी नगरवासियों ने भी जय-जयकार किया।

Beholding the form of Asiklī's daughter, all the women rejoiced, and all the townspeople too then raised a cry of victory.

Word by word

दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअसिक्नीसुतारूपम् (asiknīsutārūpam) — the form of Asiknī's daughterननन्दुः (nananduḥ) — rejoicedसर्वयोषितः (sarvayoṣitaḥ) — all the womenसर्वे (sarve) — allपौरजनाः (paurajanāḥ) — the townsfolk (ca) — andअपि (api) — alsoचक्रुः (cakruḥ) — raisedजयरवम् (jayaravam) — a cry of victoryतदा (tadā) — then

४३ उत्सवश्च महानासीद्‌ गानवाद्यपुरःसरम्‌। दक्षोऽसिक्नी मुदं लेभे शुभं दृष्ट्वा सुताननम्‌॥

utsavaśca mahānāsīd gānavādyapuraḥsaram | dakṣo'siknī mudaṃ lebhe śubhaṃ dṛṣṭvā sutānanam ||

· हिन्दी

गायन-वादन के साथ बड़ा उत्सव हुआ। पुत्री का शुभ मुख देखकर दक्ष तथा असिक्नी अत्यन्त प्रसन्न हुए।

A great celebration arose, with singing and instruments leading the way; Dakṣa and Asiklī rejoiced, beholding their daughter's auspicious face.

Word by word

उत्सवः (utsavaḥ) — a festival (ca) — andमहान् (mahān) — greatआसीत् (āsīt) — there wasगानवाद्यपुरःसरम् (gānavādyapuraḥsaram) — with song and music leadingदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaअसिक्नी (asiknī) — Asiknīमुदम् (mudam) — joyलेभे (lebhe) — foundशुभम् (śubham) — fairदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having beheldसुताननम् (sutānanam) — the daughter's face

४४ दक्षः श्रुतिकुलाचारं चक्रे च विधिवत्तदा। दानं ददौ द्विजातिभ्योऽन्येभ्यश्च द्रविणं तथा॥

dakṣaḥ śrutikulācāraṃ cakre ca vidhivattadā | dānaṃ dadau dvijātibhyo'nyebhyaśca draviṇaṃ tathā ||

· हिन्दी

तब दक्ष ने विधिपूर्वक वेदोक्त कुलाचार सम्पन्न किया और द्विजों को दान तथा अन्य लोगों को भी धन दिया।

Dakṣa then duly performed the observances of the scriptures and of his lineage, and gave gifts to the twice-born, and wealth to others as well.

Word by word

दक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaश्रुतिकुलाचारम् (śrutikulācāram) — the usage of Veda and familyचक्रे (cakre) — performed (ca) — andविधिवत् (vidhivat) — dulyतदा (tadā) — thenदानम् (dānam) — giftsददौ (dadau) — he gaveद्विजातिभ्यः (dvijātibhyaḥ) — to the twice-bornअन्येभ्यः (anyebhyaḥ) — to others (ca) — andद्रविणम् (draviṇam) — wealthतथा (tathā) — likewise

४५ बभूव सर्वतो गानं नर्तनं च यथोचितम्‌। नेदुर्वाद्यानि बहुशः सुमङ्गलपुरःसरम्‌॥

babhūva sarvato gānaṃ nartanaṃ ca yathocitam | nedurvādyāni bahuśaḥ sumaṅgalapuraḥsaram ||

· हिन्दी

चारों ओर यथोचित गायन तथा नृत्य होने लगा और महामंगल की सूचना देते हुए अनेक प्रकार के बाजे बजने लगे।

There was singing and dancing everywhere, as was fitting, and instruments resounded again and again, ushering in great auspiciousness.

Word by word

बभूव (babhūva) — there wasसर्वतः (sarvataḥ) — on every sideगानम् (gānam) — songनर्तनम् (nartanam) — dancing (ca) — andयथोचितम् (yathocitam) — as was fittingनेदुः (neduḥ) — soundedवाद्यानि (vādyāni) — the instrumentsबहुशः (bahuśaḥ) — in plentyसुमङ्गलपुरःसरम् (sumaṅgalapuraḥsaram) — with fair auspiciousness leading

४६ अथ हर्यादयो देवाः सर्वे सानुचरास्तदा। मुनिवृन्दैः समागत्योत्सवं चक्रुर्यथाविधि॥

atha haryādayo devāḥ sarve sānucarāstadā | munivṛndaiḥ samāgatyotsavaṃ cakruryathāvidhi ||

· हिन्दी

तब विष्णु आदि सभी देवगण अपने-अपने अनुचरों तथा मुनिवृन्दों के साथ आकर विधिपूर्वक उत्सव मनाने लगे।

Then all the gods, Hari and the rest, together with their attendants, coming there with throngs of sages, celebrated the festival according to rite.

Word by word

अथ (atha) — thenहर्यादयः (haryādayaḥ) — Hari and the restदेवाः (devāḥ) — the godsसर्वे (sarve) — allसानुचराः (sānucarāḥ) — with their followersतदा (tadā) — thenमुनिवृन्दैः (munivṛndaiḥ) — with bands of sagesसमागत्य (samāgatya) — having comeउत्सवम् (utsavam) — the festivalचक्रुः (cakruḥ) — they heldयथाविधि (yathāvidhi) — according to rule

४७ दृष्ट्वा दक्षसुतामम्बां जगतः परमेश्वरीम्‌। नेमुः सविनयाः सर्वे तुष्टुवुश्च शुभैः स्तवैः॥

dṛṣṭvā dakṣasutāmambāṃ jagataḥ parameśvarīm | nemuḥ savinayāḥ sarve tuṣṭuvuśca śubhaiḥ stavaiḥ ||

· हिन्दी

दक्षकन्या के रूप में जगत् की परमेश्वरी अम्बा को देखकर सभी ने विनयपूर्वक प्रणाम किया और शुभ स्तोत्रों से उनकी स्तुति की।

Beholding the mother, the supreme queen of the world, in the form of Dakṣa's daughter, all bowed humbly and praised her with auspicious hymns.

Word by word

दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenदक्षसुताम् (dakṣasutām) — the daughter of Dakṣaअम्बाम् (ambām) — the Motherजगतः (jagataḥ) — of the worldपरमेश्वरीम् (parameśvarīm) — the supreme Queenनेमुः (nemuḥ) — they bowedसविनयाः (savinayāḥ) — humblyसर्वे (sarve) — allतुष्टुवुः (tuṣṭuvuḥ) — they praised (ca) — andशुभैः (śubhaiḥ) — with fairस्तवैः (stavaiḥ) — hymns

४८ ऊचुः सर्वे प्रमुदिता गिरं जयजयात्मिकाम्‌। प्रशशंसुर्मुदा दक्षं वीरिणीं च विशेषतः॥

ūcuḥ sarve pramuditā giraṃ jayajayātmikām | praśaśaṃsurmudā dakṣaṃ vīriṇīṃ ca viśeṣataḥ ||

· हिन्दी

सभी अत्यन्त प्रसन्न होकर जय-जयकाररूप वाणी बोलने लगे और हर्षपूर्वक दक्ष तथा विशेष रूप से वीरिणी की प्रशंसा करने लगे।

All, greatly delighted, uttered a cry of 'Victory, victory!' and joyfully praised Dakṣa and Vīriṇī in particular.

Word by word

ऊचुः (ūcuḥ) — they utteredसर्वे (sarve) — allप्रमुदिताः (pramuditāḥ) — rejoicingगिरम् (giram) — a cryजयजयात्मिकाम् (jayajayātmikām) — of victory, victoryप्रशशंसुः (praśaśaṃsuḥ) — they extolledमुदा (mudā) — with joyदक्षम् (dakṣam) — Dakṣaवीरिणीम् (vīriṇīm) — Vīriṇī (ca) — andविशेषतः (viśeṣataḥ) — especially

४९ तदोमेति नाम चक्रे तस्या दक्षस्तदाज्ञया। प्रशस्तायाः सर्वगुणैः सत्त्वादपि मुदान्वितः॥

tadometi nāma cakre tasyā dakṣastadājñayā | praśastāyāḥ sarvaguṇaiḥ sattvādapi mudānvitaḥ ||

· हिन्दी

तब उनकी आज्ञा से दक्ष ने प्रसन्नतापूर्वक उस सर्वगुणसम्पन्न तथा सत्त्वगुण से भी प्रशंसित कन्या का नाम उमा रखा।

Then, by their bidding, Dakṣa, joyfully, gave her the name Umā, since she, endowed with all excellent qualities, was praised even for her very being.

Word by word

तदा (tadā) — thenउमा (umā) — Umāइति (iti) — thusनाम (nāma) — the nameचक्रे (cakre) — madeतस्याः (tasyāḥ) — for herदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaतदाज्ञया (tadājñayā) — at their biddingप्रशस्तायाः (praśastāyāḥ) — of her who was praisedसर्वगुणैः (sarvaguṇaiḥ) — for every excellenceसत्त्वात् (sattvāt) — for her goodnessअपि (api) — alsoमुदान्वितः (mudānvitaḥ) — filled with joy

५० नामान्यन्यानि तस्यास्तु पश्चाज्जातानि लोकतः। महामङ्गलदान्येव दुःखघ्नानि विशेषतः॥

nāmānyanyāni tasyāstu paścājjātāni lokataḥ | mahāmaṅgaladānyeva duḥkhaghnāni viśeṣataḥ ||

· हिन्दी

उनके अन्य नाम भी बाद में लोक से प्रचलित हुए, जो सभी महामंगलदायक तथा विशेष रूप से दुःखनाशक थे।

Other names of hers arose afterward, from the world, all of them bestowing great auspiciousness and especially destroying sorrow.

Word by word

नामानि (nāmāni) — namesअन्यानि (anyāni) — otherतस्याः (tasyāḥ) — of hersतु (tu) — indeedपश्चात् (paścāt) — afterwardsजातानि (jātāni) — aroseलोकतः (lokataḥ) — from the worldमहामङ्गलदानि (mahāmaṅgaladāni) — giving great blessingएव (eva) — indeedदुःखघ्नानि (duḥkhaghnāni) — destroying sorrowविशेषतः (viśeṣataḥ) — especially

५१ दक्षस्तदा हरिं नत्वा मां सर्वानमरानपि। मुनीनपि करौ बद्ध्वा स्तुत्वा चानर्च भक्तितः॥

dakṣastadā hariṃ natvā māṃ sarvānamarānapi | munīnapi karau baddhvā stutvā cānarca bhaktitaḥ ||

· हिन्दी

तब दक्ष ने विष्णु, मुझ ब्रह्मा तथा सम्पूर्ण देवताओं और मुनियों को भी हाथ जोड़कर प्रणाम किया, स्तुति की और भक्तिपूर्वक उनका पूजन किया।

Dakṣa then, bowing to Hari, to me, and to all the gods, and to the sages too, with joined hands, praised and worshipped them all with devotion.

Word by word

दक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaतदा (tadā) — thenहरिम् (harim) — Hariनत्वा (natvā) — having bowed toमाम् (mām) — meसर्वान् (sarvān) — allअमरान् (amarān) — the immortalsअपि (api) — tooमुनीन् (munīn) — the sagesअपि (api) — alsoकरौ (karau) — the handsबद्ध्वा (baddhvā) — having joinedस्तुत्वा (stutvā) — having praised (ca) — andआनर्च (ānarca) — he worshippedभक्तितः (bhaktitaḥ) — with devotion

५२ अथ विष्ण्वादयः सर्वे सुप्रशस्याजनंदनम्‌। प्रीत्या ययुः स्वधामानि संस्मरन्‌ सशिवं शिवम्‌॥

atha viṣṇvādayaḥ sarve supraśasyājanaṃdanam | prītyā yayuḥ svadhāmāni saṃsmaran saśivaṃ śivam ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् विष्णु आदि सभी देवगण जन-आनन्दकारी दक्ष की भलीभाँति प्रशंसा करके शिव तथा शिवा का स्मरण करते हुए प्रेमपूर्वक अपने-अपने धाम को चले गये।

Then Viṣṇu and all the rest, having duly praised the delighter of creatures, went with affection to their own abodes, remembering Śiva together with Śivā.

Word by word

अथ (atha) — thenविष्ण्वादयः (viṣṇvādayaḥ) — Viṣṇu and the restसर्वे (sarve) — allसुप्रशस्य (supraśasya) — having warmly praisedअजनंदनम् (ajanaṃdanam) — the son of the unborn oneप्रीत्या (prītyā) — with affectionययुः (yayuḥ) — wentस्वधामानि (svadhāmāni) — to their own abodesसंस्मरन् (saṃsmaran) — rememberingसशिवम् (saśivam) — with Śivāशिवम् (śivam) — Śiva

५३ अतस्तां च सुतां माता सुसंस्कृत्य यथोचितम्‌। शिशुपानेन विधिना तस्यै स्तन्यादिकं ददौ॥

atastāṃ ca sutāṃ mātā susaṃskṛtya yathocitam | śiśupānena vidhinā tasyai stanyādikaṃ dadau ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् माता ने उस पुत्री का यथोचित संस्कार करके शिशुपान की विधि से उसे स्तनपान आदि कराया।

Thereafter the mother, having duly performed the fitting rites over her daughter, gave her the breast and other nourishment in the manner of an infant's feeding.

Word by word

अतः (ataḥ) — thereuponताम् (tām) — her (ca) — andसुताम् (sutām) — the daughterमाता (mātā) — the motherसुसंस्कृत्य (susaṃskṛtya) — having duly tendedयथोचितम् (yathocitam) — as was fittingशिशुपानेन (śiśupānena) — by the manner of a child's nursingविधिना (vidhinā) — by the ruleतस्यै (tasyai) — to herस्तन्यादिकम् (stanyādikam) — the breast and the restददौ (dadau) — she gave

५४ पालिता साथ वीरिण्या दक्षेण च महात्मना। ववृधे शुक्लपक्षस्य यथा शशिकलान्वहम्‌॥

pālitā sātha vīriṇyā dakṣeṇa ca mahātmanā | vavṛdhe śuklapakṣasya yathā śaśikalānvaham ||

· हिन्दी

वीरिणी तथा महात्मा दक्ष के द्वारा पालित हुई वे शुक्लपक्ष के चन्द्रमा की कला के समान प्रतिदिन बढ़ने लगीं।

Reared by Vīriṇī and by the great-souled Dakṣa, she grew day by day, like the digit of the moon in the bright fortnight.

Word by word

पालिता (pālitā) — cherishedसा (sā) — sheअथ (atha) — thenवीरिण्या (vīriṇyā) — by Vīriṇīदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣa (ca) — andमहात्मना (mahātmanā) — the great-souledववृधे (vavṛdhe) — grewशुक्लपक्षस्य (śuklapakṣasya) — of the bright fortnightयथा (yathā) — asशशिकला (śaśikalā) — the moon's digitअन्वहम् (anvaham) — day by day

५५ तस्यां तु सद्गुणाः सर्वे विविशुर्द्विजसत्तम। शैशवेऽपि यथा चन्द्रे कलाः सर्वा मनोहराः॥

tasyāṃ tu sadguṇāḥ sarve viviśurdvijasattama | śaiśave'pi yathā candre kalāḥ sarvā manoharāḥ ||

· हिन्दी

हे द्विजश्रेष्ठ! जैसे चन्द्रमा में सभी मनोहर कलाएँ प्रवेश करती हैं, वैसे ही बाल्यकाल में ही उनमें सभी सद्गुण प्रविष्ट हो गये।

O best of the twice-born, all good qualities entered into her, even in infancy, just as all the enchanting digits enter into the moon.

Word by word

तस्याम् (tasyām) — in herतु (tu) — indeedसद्गुणाः (sadguṇāḥ) — the good qualitiesसर्वे (sarve) — allविविशुः (viviśuḥ) — enteredद्विजसत्तम (dvijasattama) — O best of the twice-bornशैशवे (śaiśave) — in infancyअपि (api) — evenयथा (yathā) — asचन्द्रे (candre) — in the moonकलाः (kalāḥ) — the digitsसर्वाः (sarvāḥ) — allमनोहराः (manoharāḥ) — lovely

५६ आचरन्निजभावेन सखीमध्यगता यदा। तदा लिलेख भर्गस्य प्रतिमामन्वहं मुहुः॥

ācarannijabhāvena sakhīmadhyagatā yadā | tadā lilekha bhargasya pratimāmanvahaṃ muhuḥ ||

· हिन्दी

जब वे अपनी सखियों के बीच अपने स्वाभाविक भाव से आचरण करती हुई रहती थीं, तब वे प्रतिदिन बार-बार शिव जी की प्रतिमा बनाती थीं।

When, absorbed in her own disposition, she was among her companions, then, again and again, day after day, she would draw the image of Bharga.

Word by word

आचरन् (ācaran) — conducting herselfनिजभावेन (nijabhāvena) — after her own natureसखीमध्यगता (sakhīmadhyagatā) — among her companionsयदा (yadā) — whenतदा (tadā) — thenलिलेख (lilekha) — she would drawभर्गस्य (bhargasya) — of Bhargaप्रतिमाम् (pratimām) — the likenessअन्वहम् (anvaham) — day after dayमुहुः (muhuḥ) — again and again

५७ यदा जगौ सुगीतानि शिवा बाल्योचितानि सा। तदा स्थाणुं हरं रुद्रं सस्मार स्मरशासनम्‌॥

yadā jagau sugītāni śivā bālyocitāni sā | tadā sthāṇuṃ haraṃ rudraṃ sasmāra smaraśāsanam ||

· हिन्दी

जब वह शिवा बाल्यकाल के अनुरूप सुन्दर गीत गाती थीं, तब वे काम को दण्ड देनेवाले स्थाणु, हर तथा रुद्र का स्मरण करती थीं।

When Śivā sang sweet songs fitting for a child, then she was calling to mind Sthāṇu, Hara, Rudra, the chastiser of Kāma.

Word by word

यदा (yadā) — whenजगौ (jagau) — she sangसुगीतानि (sugītāni) — fair songsशिवा (śivā) — Śivāबाल्योचितानि (bālyocitāni) — befitting childhoodसा (sā) — sheतदा (tadā) — thenस्थाणुम् (sthāṇum) — Sthāṇuहरम् (haram) — Haraरुद्रम् (rudram) — Rudraसस्मार (sasmāra) — she rememberedस्मरशासनम् (smaraśāsanam) — the chastiser of Smara

५८ ववृधेऽतीव दंपत्योः प्रत्यहं करुणातुला। तस्या बाल्येऽपि भक्तायास्तयोर्नित्यं मुहुर्मुहुः॥

vavṛdhe'tīva daṃpatyoḥ pratyahaṃ karuṇātulā | tasyā bālye'pi bhaktāyāstayornityaṃ muhurmuhuḥ ||

· हिन्दी

उस दंपती का उनके प्रति अनुपम स्नेह प्रतिदिन बहुत बढ़ता गया, और वे भी बाल्यावस्था में ही उनके प्रति सदा भक्तिभाव रखती थीं।

The incomparable affection of that couple for her grew exceedingly, day by day, while she, even in childhood, remained ever, again and again, devoted to them.

Word by word

ववृधे (vavṛdhe) — grewअतीव (atīva) — exceedinglyदंपत्योः (daṃpatyoḥ) — of the wedded pairप्रत्यहम् (pratyaham) — every dayकरुणा (karuṇā) — tendernessअतुला (atulā) — unequalledतस्याः (tasyāḥ) — for herबाल्ये (bālye) — in childhoodअपि (api) — evenभक्तायाः (bhaktāyāḥ) — the devoted oneतयोः (tayoḥ) — of those twoनित्यम् (nityam) — constantlyमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again

५९ सर्वबालगुणाक्रांतां सदा स्वालयकारिणीम्‌। तोषयामास पितरौ नित्यं नित्यं मुहुर्मुहुः॥

sarvabālaguṇākrāṃtāṃ sadā svālayakāriṇīm | toṣayāmāsa pitarau nityaṃ nityaṃ muhurmuhuḥ ||

· हिन्दी

सभी बालोचित गुणों से युक्त तथा सदा अपने घर के कार्य करनेवाली वे प्रतिदिन बार-बार अपने माता-पिता को संतुष्ट करती रहती थीं।

Endowed with all the qualities of a child, ever attending to her own household duties, she satisfied her parents constantly, again and again, every single day.

Word by word

सर्वबालगुणाक्रांताम् (sarvabālaguṇākrāṃtām) — filled with every childhood graceसदा (sadā) — everस्वालयकारिणीम् (svālayakāriṇīm) — who made the house her ownतोषयामास (toṣayāmāsa) — she gladdenedपितरौ (pitarau) — her parentsनित्यम् नित्यम् (nityaṃ nityam) — day after dayमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीजन्मबाललीलावर्णनं नाम चतुर्दशोऽध्यायः ॥ १४॥

Here ends the fourteenth chapter — "The Birth and Childhood Sport of Satī" — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में "सतीजन्मबाललीलावर्णन" नामक चौदहवाँ अध्याय समाप्त हुआ।