Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 8
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter Eight · The Manifestation of Vasanta · Verses 1–53

अथाष्टमोऽध्यायः

Nārada, pleased at hearing the story of Arundhatī and her earlier existence as Sandhyā, asks Brahmā what happened after Kāma married Rati and Sandhyā went off to her austerity. Brahmā confesses that Śiva's reproach of his own longing for a wife had left him envious, and that he urged Kāma to delude Śiva into taking a wife, promising him every aid. Kāma agrees, but asks Brahmā to fashion the woman who will be his weapon against Śiva. As Brahmā sits absorbed in anxious thought over how this might be done, his own sigh gives birth to Vasanta (Spring) — a beautiful, flower-adorned figure who becomes Kāma's permanent companion, together with the amorous arts and the breeze of the Malaya mountain. Kāma then sets out with Rati and Vasanta toward the place where Śiva has withdrawn. अरुन्धती तथा उसके पूर्वस्वरूप सन्ध्या की कथा सुनकर प्रसन्न हुए नारद जी ब्रह्मा जी से पूछते हैं कि कामदेव के विवाह और सन्ध्या के तपस्या हेतु जाने के बाद क्या हुआ। ब्रह्मा जी बताते हैं कि अपनी स्त्री-अभिलाषा पर शिवजी की फटकार से वे ईर्ष्यायुक्त हो गये थे, और उन्होंने कामदेव को शिवजी को मोहित कर विवाह के लिये प्रेरित करने को कहा तथा हर प्रकार की सहायता का वचन दिया। कामदेव सहमत होता है, किंतु ब्रह्मा जी से उस स्त्री को उत्पन्न करने का अनुरोध करता है, जो शिवजी के विरुद्ध उसका अस्त्र बनेगी। इस उपाय पर चिन्तामग्न ब्रह्मा जी की श्वास से वसन्त का जन्म होता है — पुष्पों से अलंकृत एक सुन्दर रूप, जो हाव-भाव की कलाओं तथा मलयानिल के साथ कामदेव का स्थायी सहचर बन जाता है। तत्पश्चात् कामदेव रति तथा वसन्त के साथ उस स्थान की ओर चल पड़ता है, जहाँ शिवजी गये हैं।

सूत उवाच — Sūta spoke: सूत जी ने कहा:

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य ब्रह्मणो हि प्रजापतेः। प्रसन्नमानसो भूत्वा तं प्रोवाच स नारदः॥

ityākarṇya vacastasya brahmaṇo hi prajāpateḥ | prasannamānaso bhūtvā taṃ provāca sa nāradaḥ ||

· हिन्दी

प्रजापति ब्रह्मा की उस वाणी को सुनकर नारद जी प्रसन्नचित्त होकर उनसे कहने लगे।

Having heard that speech of Brahmā the Prajāpati, Nārada, his mind grown glad, spoke to him.

Word by word

इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — hisब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāहि (hi) — indeedप्रजापतेः (prajāpateḥ) — the lord of creaturesप्रसन्नमानसः (prasannamānasaḥ) — with gladdened mindभूत्वा (bhūtvā) — having becomeतम् (tam) — himप्रोवाच (provāca) — addressedसः (saḥ) — heनारदः (nāradaḥ) — Nārada

नारद उवाच — Nārada spoke: नारद जी ने कहा:

ब्रह्मन्‌ विधे महाभाग विष्णुशिष्य महामते। धन्यस्त्वं शिवभक्तो हि परतत्त्वप्रदर्शकः॥

brahman vidhe mahābhāga viṣṇuśiṣya mahāmate | dhanyastvaṃ śivabhakto hi paratattvapradarśakaḥ ||

· हिन्दी

हे ब्रह्मन्! हे विधे! हे महाभाग! हे विष्णुशिष्य! हे महामते! आप धन्य हैं, क्योंकि आप शिवभक्त होकर परतत्त्व के प्रकाशक हैं।

O Brahman, O Ordainer, O greatly fortunate one, O disciple of Viṣṇu, O great of mind! You are blessed indeed, a devotee of Śiva and a revealer of the supreme truth.

Word by word

ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāविधे (vidhe) — O Creatorमहाभाग (mahābhāga) — greatly blessedविष्णुशिष्य (viṣṇuśiṣya) — disciple of Viṣṇuमहामते (mahāmate) — greatly wiseधन्यः (dhanyaḥ) — blessedत्वम् (tvam) — you areशिवभक्तः (śivabhaktaḥ) — a devotee of Śivaहि (hi) — indeedपरतत्त्वप्रदर्शकः (paratattvapradarśakaḥ) — revealer of the highest truth

श्राविता सुकथा दिव्या शिवभक्तिविवर्धिनी। अरुन्धत्यास्तथा तस्याः स्वरूपायाः परे भवे॥

śrāvitā sukathā divyā śivabhaktivivardhinī | arundhatyāstathā tasyāḥ svarūpāyāḥ pare bhave ||

· हिन्दी

आपने मुझे अरुन्धती की तथा उसके पूर्वजन्म में उसी के स्वरूपभूत सन्ध्या की, शिवभक्ति बढ़ानेवाली वह उत्तम दिव्य कथा सुनायी।

You have made me hear that excellent, divine story, which increases devotion to Śiva, of Arundhatī, and likewise of her, who in a former birth was that very same being.

Word by word

श्राविता (śrāvitā) — has been made heardसुकथा (sukathā) — the fair taleदिव्या (divyā) — divineशिवभक्तिविवर्धिनी (śivabhaktivivardhinī) — increasing devotion to Śivaअरुन्धत्याः (arundhatyāḥ) — of Arundhatīतथा (tathā) — andतस्याः (tasyāḥ) — of herस्वरूपायाः (svarūpāyāḥ) — in her own formपरे (pare) — in the formerभवे (bhave) — birth

इदानीं ब्रूहि धर्मज्ञ पवित्रं चरितं परम्‌। शिवस्य परपापघ्नं मङ्गलप्रदमुत्तमम्‌॥

idānīṃ brūhi dharmajña pavitraṃ caritaṃ param | śivasya parapāpaghnaṃ maṅgalapradamuttamam ||

· हिन्दी

हे धर्मज्ञ! अब आप शिवजी का वह परम पवित्र चरित्र सुनाइये, जो दूसरों के पाप का नाशक तथा मंगल का उत्तम प्रदाता है।

Now tell me, O knower of dharma, the supreme sacred story of Śiva, destroyer of others' sin, the best bestower of auspiciousness.

Word by word

इदानीम् (idānīm) — nowब्रूहि (brūhi) — tellधर्मज्ञ (dharmajña) — O knower of dharmaपवित्रम् (pavitram) — holyचरितम् (caritam) — the storyपरम् (param) — supremeशिवस्य (śivasya) — of Śivaपरपापघ्नम् (parapāpaghnam) — destroying the greatest sinमङ्गलप्रदम् (maṅgalapradam) — giving blessingउत्तमम् (uttamam) — excellent

गृहीतदारे कामे च हृष्टे तेषु गतेषु च। संध्यायां किं तपस्तप्तुं गतायामभवत्ततः॥

gṛhītadāre kāme ca hṛṣṭe teṣu gateṣu ca | saṃdhyāyāṃ kiṃ tapastaptuṃ gatāyāmabhavattataḥ ||

· हिन्दी

कामदेव के विवाह कर हर्षित होने पर और उन सबके चले जाने पर तथा सन्ध्या के तपस्या करने चले जाने पर, उसके बाद क्या हुआ?

When Kāma had taken a wife and rejoiced, and when they had all departed, and when Sandhyā had gone to practise her austerity — what happened thereafter?

Word by word

गृहीतदारे (gṛhītadāre) — having taken a wifeकामे (kāme) — when Kāma (ca) — andहृष्टे (hṛṣṭe) — delightedतेषु (teṣu) — when theyगतेषु (gateṣu) — had gone (ca) — andसंध्यायाम् (saṃdhyāyām) — when Sandhyāकिम् (kim) — whatतपः (tapaḥ) — austerityतप्तुम् (taptum) — to practiseगतायाम् (gatāyām) — had goneअभवत् (abhavat) — came to passततः (tataḥ) — then

सूत उवाच — Sūta spoke: सूत जी ने कहा:

इति श्रुत्वा वचस्तस्य ऋषेर्वै भावितात्मनः। सुप्रसन्नतरो भूत्वा ब्रह्मा वचनमब्रवीत्‌॥

iti śrutvā vacastasya ṛṣervai bhāvitātmanaḥ | suprasannataro bhūtvā brahmā vacanamabravīt ||

· हिन्दी

उस पवित्रात्मा ऋषि नारद की यह वाणी सुनकर ब्रह्मा जी अत्यन्त प्रसन्न होकर यह वचन बोले।

Having heard this speech of that sage of purified soul, Brahmā, his mind grown yet more glad, spoke these words.

Word by word

इति (iti) — thusश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — hisऋषेः (ṛṣeḥ) — of the seerवै (vai) — indeedभावितात्मनः (bhāvitātmanaḥ) — of disciplined selfसुप्रसन्नतरः (suprasannataraḥ) — yet more graciousभूत्वा (bhūtvā) — having becomeब्रह्मा (brahmā) — Brahmāवचनम् (vacanam) — wordsअब्रवीत् (abravīt) — spoke

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

श्रृणु नारद विप्रेन्द्र तदेव चरितं शुभम्‌। शिवलीलान्वितं भक्त्या धन्यस्त्वं शिवसेवकः॥

śrṛṇu nārada viprendra tadeva caritaṃ śubham | śivalīlānvitaṃ bhaktyā dhanyastvaṃ śivasevakaḥ ||

· हिन्दी

हे नारद! हे विप्रेन्द्र! अब उसी मंगलमय, शिवलीला से युक्त चरित्र को सुनो। आप धन्य हैं, क्योंकि आप भक्तिपूर्वक शिव की सेवा करनेवाले हैं।

Listen, O Nārada, O chief of brahmins, to that very same auspicious story, filled with the play of Śiva. You are blessed, a devoted servant of Śiva.

Word by word

शृणु (śṛṇu) — listenनारद (nārada) — O Nāradaविप्रेन्द्र (viprendra) — O chief of brāhmaṇasतत् (tat) — thatएव (eva) — veryचरितम् (caritam) — storyशुभम् (śubham) — auspiciousशिवलीलान्वितम् (śivalīlānvitam) — filled with the sport of Śivaभक्त्या (bhaktyā) — with devotionधन्यः (dhanyaḥ) — blessedत्वम् (tvam) — you areशिवसेवकः (śivasevakaḥ) — a servant of Śiva

अहं विमोहितस्तात यदैवान्तर्हितः पुरा। अचिन्तयं सदाहं तच्छंभुवाक्यविषार्दितः॥

ahaṃ vimohitastāta yadaivāntarhitaḥ purā | acintayaṃ sadāhaṃ tacchaṃbhuvākyaviṣārditaḥ ||

· हिन्दी

हे तात! जब मैं पहले शिवमाया से मोहित होकर अन्तर्धान हो गया था, तब शिवजी के वचनरूपी विष से दुखी होकर मैं सदा उसी के विषय में सोचता रहता था।

O son, when I had formerly vanished, utterly deluded, I brooded on it continually, tormented as if by the poison of Śambhu's words.

Word by word

अहम् (aham) — Iविमोहितः (vimohitaḥ) — deludedतात (tāta) — dear oneयदा (yadā) — whenएव (eva) — indeedअन्तर्हितः (antarhitaḥ) — he had vanishedपुरा (purā) — beforeअचिन्तयम् (acintayam) — I broodedसदा (sadā) — constantlyअहम् (aham) — Iतत् (tat) — on thatशंभुवाक्यविषार्दितः (śaṃbhuvākyaviṣārditaḥ) — stung by the poison of Śambhu's words

चिन्तयित्वा चिरं चित्ते शिवमायाविमोहितः। शिवे चेर्ष्यामकार्षं हि तच्छृणुष्व वदामि ते॥

cintayitvā ciraṃ citte śivamāyāvimohitaḥ | śive cerṣyāmakārṣaṃ hi tacchṛṇuṣva vadāmi te ||

· हिन्दी

शिवमाया से मोहित हुआ मैं बहुत देर तक मन में विचार करके शिवजी से जिस प्रकार ईर्ष्या करने लगा, वह बताता हूँ, सुनिये।

Having pondered long in my heart, deluded by Śiva's māyā, I conceived jealousy toward Śiva — listen to that; I shall tell you.

Word by word

चिन्तयित्वा (cintayitvā) — having broodedचिरम् (ciram) — longचित्ते (citte) — in the mindशिवमायाविमोहितः (śivamāyāvimohitaḥ) — confounded by Śiva's māyāशिवे (śive) — toward Śiva (ca) — andईर्ष्याम् (īrṣyām) — envyअकार्षम् (akārṣam) — I formedहि (hi) — indeedतत् (tat) — thatशृणुष्व (śṛṇuṣva) — hearवदामि (vadāmi) — I tellते (te) — you

१० अथाहमगमं तत्र यत्र दक्षादयः स्थिताः। सरतिं मदनं दृष्ट्वा समदोऽहं हि किञ्चन॥

athāhamagamaṃ tatra yatra dakṣādayaḥ sthitāḥ | saratiṃ madanaṃ dṛṣṭvā samado'haṃ hi kiñcana ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् मैं वहाँ पहुँचा, जहाँ दक्ष आदि स्थित थे, और वहाँ रतिसहित कामदेव को देखकर मैं कुछ मदमत्त हो गया।

Then I went to where Dakṣa and the others were, and seeing Kāma there together with Rati, I grew somewhat intoxicated with pride.

Word by word

अथ (atha) — thenअहम् (aham) — Iअगमम् (agamam) — wentतत्र (tatra) — thereयत्र (yatra) — whereदक्षादयः (dakṣādayaḥ) — Dakṣa and the restस्थिताः (sthitāḥ) — stoodसरतिम् (saratim) — with Ratiमदनम् (madanam) — Madanaदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenसमदः (samadaḥ) — stirredअहम् (aham) — Iहि (hi) — indeedकिञ्चन (kiñcana) — somewhat

११ दक्षमाभाष्य सुप्रीत्या परान्पुत्रांश्च नारद। अवोचं वचनं सोऽहं शिवमायाविमोहितः॥

dakṣamābhāṣya suprītyā parānputrāṃśca nārada | avocaṃ vacanaṃ so'haṃ śivamāyāvimohitaḥ ||

· हिन्दी

हे नारद! दक्ष तथा अपने अन्य मानसपुत्रों से प्रीतिपूर्वक बातचीत करके शिवमाया से विमोहित मैं इस प्रकार उनसे कहने लगा।

O Nārada, having spoken with great affection to Dakṣa and to my other sons, I, deluded by Śiva's māyā, said these words —

Word by word

दक्षम् (dakṣam) — Dakṣaआभाष्य (ābhāṣya) — having addressedसुप्रीत्या (suprītyā) — with great affectionपरान् (parān) — the otherपुत्रान् (putrān) — sons (ca) — andनारद (nārada) — O Nāradaअवोचम् (avocam) — I spokeवचनम् (vacanam) — wordsसः (saḥ) — thatअहम् (aham) — Iशिवमायाविमोहितः (śivamāyāvimohitaḥ) — confounded by Śiva's māyā

१२ हे दक्ष हे मरीच्याद्याः सुताः शृणुत मद्वचः। श्रुत्वोपायं विधेयं हि मम कष्टापनुत्तये॥

he dakṣa he marīcyādyāḥ sutāḥ śṛṇuta madvacaḥ | śrutvopāyaṃ vidheyaṃ hi mama kaṣṭāpanuttaye ||

· हिन्दी

हे दक्ष! हे मरीचि आदि पुत्रो! मेरी बात सुनो और उसे सुनकर मेरे कष्ट को दूर करने का उपाय करो।

O Dakṣa, O Marīci and the rest, my sons, hear my words, and having heard them, devise a means for the removal of my distress.

Word by word

हे दक्ष (he dakṣa) — O Dakṣaहे (he) — Oमरीच्याद्याः (marīcyādyāḥ) — Marīci and the restसुताः (sutāḥ) — sonsशृणुत (śṛṇuta) — hearमद्वचः (madvacaḥ) — my wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardउपायम् (upāyam) — a meansविधेयम् (vidheyam) — is to be devisedहि (hi) — indeedमम (mama) — myकष्टापनुत्तये (kaṣṭāpanuttaye) — for the removal of my distress

१३ कांताभिलाषमात्रं मे दृष्ट्वा शम्भुरगर्हयत्‌। मां च युष्मान्महायोगी धिक्कारं कृतवान्बहु॥

kāṃtābhilāṣamātraṃ me dṛṣṭvā śambhuragarhayat | māṃ ca yuṣmānmahāyogī dhikkāraṃ kṛtavānbahu ||

· हिन्दी

मेरी स्त्री-अभिलाषा मात्र को देखकर महायोगी शम्भु ने मेरी निन्दा की और मुझे तथा तुमलोगों को बहुत फटकारा।

Merely seeing my longing for a wife, the great yogi Śambhu reproached me, and heaped great scorn upon me and upon all of you as well.

Word by word

कांताभिलाषमात्रम् (kāṃtābhilāṣamātram) — a mere longing for a womanमे (me) — myदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuअगर्हयत् (agarhayat) — reproached meमाम् (mām) — me (ca) — andयुष्मान् (yuṣmān) — youमहायोगी (mahāyogī) — the great yoginधिक्कारम् (dhikkāram) — contemptकृतवान् (kṛtavān) — he showedबहु (bahu) — much

१४ तेन दुःखाभितप्तोऽहं लभेऽहं शर्म न क्वचित्‌। यथा गृह्णातु कांतां स स यत्नः कार्य एव हि॥

tena duḥkhābhitapto'haṃ labhe'haṃ śarma na kvacit | yathā gṛhṇātu kāṃtāṃ sa sa yatnaḥ kārya eva hi ||

· हिन्दी

उसके कारण मैं दुःख से सन्तप्त हूँ और कहीं भी मुझे चैन नहीं मिलता, अतः जिस प्रकार वे भी स्त्री ग्रहण करें, वही यत्न करना चाहिये।

Tormented by grief on that account, I find peace nowhere; whatever effort will bring him too to take a wife — that alone must now be made.

Word by word

तेन (tena) — by thatदुःखाभितप्तः (duḥkhābhitaptaḥ) — scorched with griefअहम् (aham) — Iलभे (labhe) — findअहम् (aham) — Iशर्म (śarma) — ease (na) — notक्वचित् (kvacit) — anywhereयथा (yathā) — so thatगृह्णातु (gṛhṇātu) — let him takeकांताम् (kāṃtām) — a wifeसः (saḥ) — heसः (saḥ) — thatयत्नः (yatnaḥ) — effortकार्यः (kāryaḥ) — is to be madeएव (eva) — indeedहि (hi) — indeed

१५ यथा गृह्णातु कांतां स सुखी स्याद्दुःखवर्जितः। दुर्लभः स तु कामो मे परं मन्ये विचारतः॥

yathā gṛhṇātu kāṃtāṃ sa sukhī syādduḥkhavarjitaḥ | durlabhaḥ sa tu kāmo me paraṃ manye vicārataḥ ||

· हिन्दी

जिससे वे स्त्री को स्वीकार कर सुखी और दुःखरहित हों, किंतु विचार करने पर मैं समझता हूँ कि यह कार्य बड़ा ही कठिन है।

That, taking a wife, he might become happy and free of sorrow — yet on reflection I think this desire of mine exceedingly hard to attain.

Word by word

यथा (yathā) — so thatगृह्णातु (gṛhṇātu) — let him takeकांताम् (kāṃtām) — a wifeसः (saḥ) — heसुखी (sukhī) — happyस्यात् (syāt) — may beदुःखवर्जितः (duḥkhavarjitaḥ) — free of sorrowदुर्लभः (durlabhaḥ) — hard to attainसः (saḥ) — thatतु (tu) — indeedकामः (kāmaḥ) — wishमे (me) — of mineपरम् (param) — yetमन्ये (manye) — I thinkविचारतः (vicārataḥ) — on reflection

१६ कांताभिलाषमात्रं मे दृष्ट्वा शंभुरगर्हयत्‌। मुनीनां पुरतः कस्मात्स कांतां सङ्ग्रहीष्यति॥

kāṃtābhilāṣamātraṃ me dṛṣṭvā śaṃbhuragarhayat | munīnāṃ purataḥ kasmātsa kāṃtāṃ saṅgrahīṣyati ||

· हिन्दी

जब उन्होंने मुनियों के समक्ष ही मेरी कान्ता-अभिलाषा मात्र से मुझे धिक्कारा, तो वे स्वयं किस प्रकार स्त्री ग्रहण करेंगे?

When he reproached me even before the sages for merely longing after a wife, how then will he himself ever take a wife?

Word by word

कांताभिलाषमात्रम् (kāṃtābhilāṣamātram) — a mere longing for a womanमे (me) — myदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuअगर्हयत् (agarhayat) — reproachedमुनीनाम् (munīnām) — of the sagesपुरतः (purataḥ) — beforeकस्मात् (kasmāt) — why thenसः (saḥ) — heकांताम् (kāṃtām) — a wifeसङ्ग्रहीष्यति (saṅgrahīṣyati) — should take

१७ का वा नारी त्रिलोकेऽस्मिन्‌ या भवेत्तन्मनःस्थिता। योगमार्गमवज्ञाय तस्य मोहं करिष्यति॥

kā vā nārī triloke'smin yā bhavettanmanaḥsthitā | yogamārgamavajñāya tasya mohaṃ kariṣyati ||

· हिन्दी

इस त्रिलोक में ऐसी कौन-सी स्त्री है, जो उनके मन में विराजमान होकर उन्हें योगमार्ग से हटाकर मोह में डाल सकती है?

And what woman in these three worlds could ever dwell in his mind, and, spurning his path of yoga, cast him into delusion?

Word by word

का (kā) — whatवा (vā) — orनारी (nārī) — womanत्रिलोके (triloke) — in the three worldsअस्मिन् (asmin) — thisया (yā) — whoभवेत् (bhavet) — could beतन्मनःस्थिता (tanmanaḥsthitā) — set in his mindयोगमार्गम् (yogamārgam) — the path of yogaअवज्ञाय (avajñāya) — having made him disregardतस्य (tasya) — hisमोहम् (moham) — bewildermentकरिष्यति (kariṣyati) — shall work

१८ मन्मथोऽपि समर्थो नो भविष्यत्यस्य मोहने। नितांतयोगी रामाणां नामापि सहते न सः॥

manmatho'pi samartho no bhaviṣyatyasya mohane | nitāṃtayogī rāmāṇāṃ nāmāpi sahate na saḥ ||

· हिन्दी

कामदेव भी इन्हें मोहित करने में समर्थ नहीं है, क्योंकि वे परमयोगी हैं और स्त्रियों के नाम को भी सहन नहीं कर सकते हैं।

Even Manmatha himself will not be capable of deluding him; he is an utter yogi, who cannot bear even the mention of women's names.

Word by word

मन्मथः (manmathaḥ) — Manmathaअपि (api) — evenसमर्थः (samarthaḥ) — ableनो (no) — notभविष्यति (bhaviṣyati) — will beअस्य (asya) — hisमोहने (mohane) — in bewilderingनितांतयोगी (nitāṃtayogī) — an utter yoginरामाणाम् (rāmāṇām) — of womenनाम (nāma) — the nameअपि (api) — evenसहते (sahate) — does he bear (na) — notसः (saḥ) — he

१९ परिग्रहं विना चैव हरेण कथयादिना। मध्यमा च भवेत्सृष्टिस्तद्वाचा नान्यवारिता॥

parigrahaṃ vinā caiva hareṇa kathayādinā | madhyamā ca bhavetsṛṣṭistadvācā nānyavāritā ||

· हिन्दी

जो प्रसंगवश भी स्त्री का नाम कभी सहन नहीं कर सकते, वे भला बिना स्त्री ग्रहण किये केवल वाणी से सृष्टिकार्य में किस प्रकार प्रवृत्त हो सकते हैं?

Without ever taking a wife — he who cannot bear even to have one spoken of — how could the intervening work of creation ever go forward by his word alone, with no other means at hand?

Word by word

परिग्रहम् (parigraham) — the taking of a wifeविना (vinā) — without (ca) — andएव (eva) — indeedहरेण (hareṇa) — by Haraकथया (kathayā) — by a mere wordआदिना (ādinā) — and the likeमध्यमा (madhyamā) — middling (ca) — andभवेत् (bhavet) — would beसृष्टिः (sṛṣṭiḥ) — the creationतद्वाचा (tadvācā) — by his word (na) — notअन्यवारिता (anyavāritā) — stopped by anything else

२० भुवि केचिद्भविष्यन्ति मम वध्या महासुराः। वध्याः केचिद्धरेर्नूनं केचिच्छंभोरुपायतः॥

bhuvi kecidbhaviṣyanti mama vadhyā mahāsurāḥ | vadhyāḥ keciddharernūnaṃ kecicchaṃbhorupāyataḥ ||

· हिन्दी

इस पृथिवी पर कुछ महासुर मेरे द्वारा वध्य होंगे, कुछ निश्चय ही हरि के द्वारा तथा कुछ शम्भु के उपाय से वध्य होंगे।

On this earth, some great demons shall be mine to slay, some indeed shall be to be slain by Hari, and some by the means devised by Śambhu.

Word by word

भुवि (bhuvi) — on earthकेचित् (kecit) — someभविष्यन्ति (bhaviṣyanti) — will beमम (mama) — by meवध्याः (vadhyāḥ) — to be slainमहासुराः (mahāsurāḥ) — great demonsवध्याः (vadhyāḥ) — to be slainकेचित् (kecit) — someहरेः (hareḥ) — by Hariनूनम् (nūnam) — surelyकेचित् (kecit) — someशंभोः (śaṃbhoḥ) — by Śambhuउपायतः (upāyataḥ) — by some contrivance

२१ संसारविमुखे शंभौ तथैकान्तविरागिणि। अस्मादृते न कर्मान्यत्‌ करिष्यति न संशयः॥

saṃsāravimukhe śaṃbhau tathaikāntavirāgiṇi | asmādṛte na karmānyat kariṣyati na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

संसार से विमुख तथा एकान्त विरागी शम्भु इसके बिना और कोई कार्य नहीं करेंगे, इसमें कोई सन्देह नहीं है।

Since Śambhu is so averse to worldly life and so utterly given to dispassion, without this being accomplished he will, without doubt, undertake no other task.

Word by word

संसारविमुखे (saṃsāravimukhe) — turned away from worldly lifeशंभौ (śaṃbhau) — Śambhu beingतथा (tathā) — likewiseएकान्तविरागिणि (ekāntavirāgiṇi) — utterly dispassionateअस्मात् (asmāt) — than thisऋते (ṛte) — apart from (na) — notकर्म (karma) — actअन्यत् (anyat) — otherकरिष्यति (kariṣyati) — will he perform (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

२२ इत्युक्त्वा तनयांश्चाहं दक्षादीन्‌ सुनिरीक्ष्य च। सरतिं मदनं तत्र सानंदमगदं ततः॥

ityuktvā tanayāṃścāhaṃ dakṣādīn sunirīkṣya ca | saratiṃ madanaṃ tatra sānaṃdamagadaṃ tataḥ ||

· हिन्दी

यह कहकर दक्ष आदि पुत्रों को भलीभाँति देखकर मैं फिर रतिसहित कामदेव से आनन्दपूर्वक कहने लगा।

Having said this to my sons headed by Dakṣa, and having looked closely at them, I then spoke joyfully there to Kāma, who was together with Rati.

Word by word

इति (iti) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenतनयान् (tanayān) — the sons (ca) — andअहम् (aham) — Iदक्षादीन् (dakṣādīn) — Dakṣa and the restसुनिरीक्ष्य (sunirīkṣya) — having looked well at (ca) — andसरतिम् (saratim) — with Ratiमदनम् (madanam) — Madanaतत्र (tatra) — thereसानंदम् (sānaṃdam) — joyfullyअगदम् (agadam) — I addressedततः (tataḥ) — then

२३ मत्पुत्रवर काम त्वं सर्वथा सुखदायकः। मद्वचः श्रृणु सुप्रीत्या स्वपत्न्या पितृवत्सल॥

matputravara kāma tvaṃ sarvathā sukhadāyakaḥ | madvacaḥ śrṛṇu suprītyā svapatnyā pitṛvatsala ||

· हिन्दी

हे मेरे श्रेष्ठ पुत्र काम! तुम सभी प्रकार से सुख देनेवाले हो। हे पितृवत्सल! अपनी पत्नी सहित प्रसन्नतापूर्वक मेरी बात सुनो।

O Kāma, best of my sons, you are in every way a giver of joy. O one affectionate to your father, listen with great love, together with your wife, to my words.

Word by word

मत्पुत्रवर (matputravara) — O best of my sonsकाम (kāma) — O Kāmaत्वम् (tvam) — youसर्वथा (sarvathā) — in every wayसुखदायकः (sukhadāyakaḥ) — giver of happinessमद्वचः (madvacaḥ) — my wordsशृणु (śṛṇu) — hearसुप्रीत्या (suprītyā) — with great affectionस्वपत्न्या (svapatnyā) — with your own wifeपितृवत्सल (pitṛvatsala) — O you who love your father

२४ अनया सहचारिण्या राजसे त्वं मनोभव। एषा च भवता पत्या युक्ता संशोभते भृशम्‌॥

anayā sahacāriṇyā rājase tvaṃ manobhava | eṣā ca bhavatā patyā yuktā saṃśobhate bhṛśam ||

· हिन्दी

हे मनोभव! तुम इस सहचारिणी के साथ शोभा पा रहे हो और यह भी तुम्हें पतिरूप में पाकर अत्यन्त शोभित हो रही है।

O Manobhava, you shine forth together with this companion of yours, and she too, joined with you as her husband, is exceedingly resplendent.

Word by word

अनया (anayā) — with herसहचारिण्या (sahacāriṇyā) — as companionराजसे (rājase) — you shineत्वम् (tvam) — youमनोभव (manobhava) — O mind-bornएषा (eṣā) — she (ca) — andभवता (bhavatā) — with your honourपत्या (patyā) — as husbandयुक्ता (yuktā) — joinedसंशोभते (saṃśobhate) — shinesभृशम् (bhṛśam) — exceedingly

२५ यथा स्त्रिया हृषीकेशो हरिणा सा यथा रमा। क्षणदा विधुना युक्ता तया युक्तो यथा विधुः॥

yathā striyā hṛṣīkeśo hariṇā sā yathā ramā | kṣaṇadā vidhunā yuktā tayā yukto yathā vidhuḥ ||

· हिन्दी

जिस प्रकार पत्नी से हृषीकेश तथा हरि से रमा शोभित होते हैं, और जिस प्रकार चन्द्रमा से रात्रि तथा रात्रि से चन्द्रमा शोभित होता है —

As Hṛṣīkeśa is adorned by his wife, and Ramā by Hari; as night is joined with the moon, and the moon with the night —

Word by word

यथा (yathā) — asस्त्रिया (striyā) — with his wifeहृषीकेशः (hṛṣīkeśaḥ) — Hṛṣīkeśaहरिणा (hariṇā) — with Hariसा (sā) — sheयथा (yathā) — asरमा (ramā) — Ramāक्षणदा (kṣaṇadā) — the nightविधुना (vidhunā) — with the moonयुक्ता (yuktā) — joinedतया (tayā) — with herयुक्तः (yuktaḥ) — joinedयथा (yathā) — asविधुः (vidhuḥ) — the moon

२६ तथैव युवयोः शोभा दांपत्यं च पुरस्कृतम्‌। अतस्त्वं जगतः केतुर्विश्वकेतुर्भविष्यसि॥

tathaiva yuvayoḥ śobhā dāṃpatyaṃ ca puraskṛtam | atastvaṃ jagataḥ keturviśvaketurbhaviṣyasi ||

· हिन्दी

उसी प्रकार तुम दोनों की शोभा है और तुम्हारा दाम्पत्य भी श्रेष्ठ है। इसलिये तुम जगत् के केतु, विश्व के केतु होओगे।

— just so is the beauty of you two, your union as husband and wife held foremost; therefore you shall become the banner of the world, the banner of the universe.

Word by word

तथा (tathā) — soएव (eva) — indeedयुवयोः (yuvayoḥ) — of you twoशोभा (śobhā) — the beautyदांपत्यम् (dāṃpatyam) — the wedded state (ca) — andपुरस्कृतम् (puraskṛtam) — held foremostअतः (ataḥ) — thereforeत्वम् (tvam) — youजगतः (jagataḥ) — of the worldकेतुः (ketuḥ) — the bannerविश्वकेतुः (viśvaketuḥ) — banner of the universeभविष्यसि (bhaviṣyasi) — shall become

२७ जगद्धिताय वत्स त्वं मोहयस्व पिनाकिनम्‌। यथाशु सुमनः शंभुः कुर्याद्दारप्रतिग्रहम्‌॥

jagaddhitāya vatsa tvaṃ mohayasva pinākinam | yathāśu sumanaḥ śaṃbhuḥ kuryāddārapratigraham ||

· हिन्दी

हे वत्स! संसार के हित के लिये तुम पिनाकधारी शिव को मोहित करो, जिससे प्रसन्न मन होकर शम्भु शीघ्र ही विवाह करें।

For the welfare of the world, O child, delude the wielder of the Pināka, so that Śambhu, his mind swiftly turned gracious, may take a wife.

Word by word

जगद्धिताय (jagaddhitāya) — for the good of the worldवत्स (vatsa) — my childत्वम् (tvam) — youमोहयस्व (mohayasva) — bewilderपिनाकिनम् (pinākinam) — the wielder of the Pinākaयथा (yathā) — so thatआशु (āśu) — soonसुमनाः (sumanāḥ) — well-disposedशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuकुर्यात् (kuryāt) — may makeदारप्रतिग्रहम् (dārapratigraham) — the acceptance of a wife

२८ विजने स्निग्धदेशे तु पर्वतेषु सरःसु च। यत्र यत्र प्रयातीशस्तत्र तत्रानया सह॥

vijane snigdhadeśe tu parvateṣu saraḥsu ca | yatra yatra prayātīśastatra tatrānayā saha ||

· हिन्दी

निर्जन स्थान में, उत्तम प्रदेश में, पर्वत पर अथवा तटपर — जहाँ भी शिवजी जायँ, वहीं तुम अपनी इस पत्नी के साथ जाकर —

In lonely spots, in pleasant regions, on mountains and by lakes — wherever the Lord goes, there, together with this wife of yours —

Word by word

विजने (vijane) — in a lonelyस्निग्धदेशे (snigdhadeśe) — pleasant placeतु (tu) — indeedपर्वतेषु (parvateṣu) — on mountainsसरःसु (saraḥsu) — by lakes (ca) — andयत्र यत्र (yatra yatra) — whereverप्रयाति (prayāti) — goesईशः (īśaḥ) — the Lordतत्र तत्र (tatra tatra) — there and thereअनया (anayā) — with herसह (saha) — together

२९ मोहय त्वं यतात्मानं वनिताविमुखं हरम्‌। त्वदृते विद्यते नान्यः कश्चिदस्य विमोहकः॥

mohaya tvaṃ yatātmānaṃ vanitāvimukhaṃ haram | tvadṛte vidyate nānyaḥ kaścidasya vimohakaḥ ||

· हिन्दी

इन जितेन्द्रिय तथा स्त्रीरहित शंकर जी को मोहित करो। तुम्हारे अतिरिक्त और कोई दूसरा इनको मोह में डालनेवाला नहीं है।

— delude Hara, self-controlled and averse to women; apart from you, there exists no one else at all who could delude him.

Word by word

मोहय (mohaya) — bewilderत्वम् (tvam) — youयतात्मानम् (yatātmānam) — the self-restrainedवनिताविमुखम् (vanitāvimukham) — averse to womenहरम् (haram) — Haraत्वत् (tvat) — than youऋते (ṛte) — apart fromविद्यते (vidyate) — there exists (na) — notअन्यः (anyaḥ) — anotherकश्चित् (kaścit) — anyoneअस्य (asya) — hisविमोहकः (vimohakaḥ) — bewilderer

३० भूते हरे सानुरागे भवतोऽपि मनोभव। शापोपशांतिर्भविता तस्मादात्महितं कुरु॥

bhūte hare sānurāge bhavato'pi manobhava | śāpopaśāṃtirbhavitā tasmādātmahitaṃ kuru ||

· हिन्दी

हे मनोभव! शंकर जी के अनुरागयुक्त हो जाने पर तुम्हारे शाप की भी शान्ति हो जायगी, अतः तुम अपना हित करो।

O Manobhava, once Hara has come to feel passion, your curse too shall find its cessation; therefore work your own good.

Word by word

भूते (bhūte) — when has becomeहरे (hare) — Haraसानुरागे (sānurāge) — filled with loveभवतः (bhavataḥ) — of your honourअपि (api) — alsoमनोभव (manobhava) — O mind-bornशापोपशांतिः (śāpopaśāṃtiḥ) — the quelling of the curseभविता (bhavitā) — shall come aboutतस्मात् (tasmāt) — thereforeआत्महितम् (ātmahitam) — your own goodकुरु (kuru) — do

३१ सानुरागो वरारोहां यदीच्छति महेश्वरः। तदा भवोऽपि योग्यार्यस्त्वां च संतारयिष्यति॥

sānurāgo varārohāṃ yadīcchati maheśvaraḥ | tadā bhavo'pi yogyāryastvāṃ ca saṃtārayiṣyati ||

· हिन्दी

यदि महेश्वर सानुराग होकर श्रेष्ठ स्त्री की अभिलाषा करेंगे, तो वे योग्य तथा श्रेष्ठ शिव तुम्हारा भी उद्धार कर देंगे।

If Maheśvara, moved by passion, comes to desire a woman of excellent form, then Bhava too, worthy and noble, shall carry you across your trouble as well.

Word by word

सानुरागः (sānurāgaḥ) — filled with loveवरारोहाम् (varārohām) — a fair-hipped womanयदि (yadi) — ifइच्छति (icchati) — desiresमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraतदा (tadā) — thenभवः (bhavaḥ) — Bhavaअपि (api) — tooयोग्यार्यः (yogyāryaḥ) — the worthy noble oneत्वाम् (tvām) — you (ca) — andसंतारयिष्यति (saṃtārayiṣyati) — will carry across

३२ तस्माज्जायाद्वितीयस्त्वं यतस्व हरमोहने। विश्वस्य भव केतुस्त्वं मोहयित्वा महेश्वरम्‌॥

tasmājjāyādvitīyastvaṃ yatasva haramohane | viśvasya bhava ketustvaṃ mohayitvā maheśvaram ||

· हिन्दी

इसलिये तुम अपनी स्त्री को साथ लेकर शंकर जी को मोहित करने का प्रयत्न करो और महेश्वर को मोहित करके विश्व के केतु हो जाओ।

Therefore, together with your wife, strive to delude Hara; having deluded Maheśvara, become the banner of the universe.

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeजायाद्वितीयः (jāyādvitīyaḥ) — with your wife as your secondत्वम् (tvam) — youयतस्व (yatasva) — striveहरमोहने (haramohane) — in the bewildering of Haraविश्वस्य (viśvasya) — of the universeभव (bhava) — becomeकेतुः (ketuḥ) — the bannerत्वम् (tvam) — youमोहयित्वा (mohayitvā) — having bewilderedमहेश्वरम् (maheśvaram) — Maheśvara

३३ इति श्रुत्वा वचो मे हि जनकस्य जगत्प्रभोः। उवाच मन्मथस्तथ्यं तदा मां जगतां पतिम्‌॥

iti śrutvā vaco me hi janakasya jagatprabhoḥ | uvāca manmathastathyaṃ tadā māṃ jagatāṃ patim ||

· हिन्दी

संसार के प्रभु एवं अपने पिता मुझ ब्रह्मा की यह बात सुनकर वह कामदेव मुझ जगत्पति से सत्य बात कहने लगा।

Having heard these words of mine, his father and the lord of the world, Manmatha then spoke truthfully to me, the lord of all creatures.

Word by word

इति (iti) — thusश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsमे (me) — myहि (hi) — indeedजनकस्य (janakasya) — of his fatherजगत्प्रभोः (jagatprabhoḥ) — the Lord of the worldउवाच (uvāca) — saidमन्मथः (manmathaḥ) — Manmathaतथ्यम् (tathyam) — trulyतदा (tadā) — thenमाम् (mām) — to meजगताम् (jagatām) — of the worldsपतिम् (patim) — the lord

मन्मथ उवाच — Manmatha spoke: मन्मथ ने कहा:

३४ करिष्येऽहं तव विभो वचनाच्छंभुमोहनम्‌। किं तु योषिन्ममास्त्रं मे तत्कान्तां भगवन्‌ सृज॥

kariṣye'haṃ tava vibho vacanācchaṃbhumohanam | kiṃ tu yoṣinmamāstraṃ me tatkāntāṃ bhagavan sṛja ||

· हिन्दी

हे प्रभो! मैं आपके आज्ञानुसार शिवजी को मोहित करूँगा, किंतु हे भगवन्! स्त्री ही मेरा मुख्य अस्त्र है, अतः मेरे लिये वह कान्ता उत्पन्न कीजिये।

O mighty one, at your word I shall accomplish the deluding of Śambhu; but a woman is my true weapon — so, O lord, fashion for me that beloved.

Word by word

करिष्ये (kariṣye) — I shall workअहम् (aham) — Iतव (tava) — yourविभो (vibho) — O Lordवचनात् (vacanāt) — at the wordशंभुमोहनम् (śaṃbhumohanam) — the bewildering of Śambhuकिम् तु (kim tu) — butयोषित् (yoṣit) — a womanमम (mama) — myअस्त्रम् (astram) — weaponमे (me) — for meतत् (tat) — thereforeकान्ताम् (kāntām) — a lovely oneभगवन् (bhagavan) — O Lordसृज (sṛja) — create

३५ मया संमोहिते शंभौ यया तस्यानुमोहनम्‌। कर्तव्यमधुना धातस्तत्रोपायं परं कुरु॥

mayā saṃmohite śaṃbhau yayā tasyānumohanam | kartavyamadhunā dhātastatropāyaṃ paraṃ kuru ||

· हिन्दी

मेरे द्वारा शिवजी को मोहित करने के बाद जिससे उनका पुनः मोहन हो सके, हे धाता! इसका उत्तम उपाय अब कीजिये।

Once Śambhu has been enthralled by me, by her his continued enthrallment must then be brought about; O Ordainer, devise now the supreme means for this.

Word by word

मया (mayā) — by meसंमोहिते (saṃmohite) — when has been bewilderedशंभौ (śaṃbhau) — Śambhuयया (yayā) — by whomतस्य (tasya) — hisअनुमोहनम् (anumohanam) — the further bewilderingकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be effectedअधुना (adhunā) — nowधातः (dhātaḥ) — O Ordainerतत्र (tatra) — in thatउपायम् (upāyam) — a meansपरम् (param) — excellentकुरु (kuru) — make

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३६ एवंवादिनि कंदर्पे धाताहं स प्रजापतिः। कया संमोहिनीयोऽसाविति चिंतामयामहम्‌॥

evaṃvādini kaṃdarpe dhātāhaṃ sa prajāpatiḥ | kayā saṃmohinīyo'sāviti ciṃtāmayāmaham ||

· हिन्दी

कामदेव के इस प्रकार कहने पर मैं प्रजापति ब्रह्मा अपने मन में विचार करने लगा कि किस प्रकार की स्त्री से शिवजी को मोहित किया जाय।

When Kandarpa had spoken thus, I, the Ordainer, the Prajāpati, fell to pondering by what woman he might be enthralled.

Word by word

एवंवादिनि (evaṃvādini) — when he spoke thusकंदर्पे (kaṃdarpe) — Kandarpaधाता (dhātā) — the Ordainerअहम् (aham) — Iसः (saḥ) — thatप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creaturesकया (kayā) — by what womanसंमोहनीयः (saṃmohanīyaḥ) — is he to be bewilderedअसौ (asau) — heइति (iti) — thusचिंताम् (ciṃtām) — anxietyअयाम् (ayām) — I fell intoअहम् (aham) — I

३७ चिन्ताविष्टस्य मे तस्य निःश्वासो यो विनिःसृतः। तस्माद्वसंतः सञ्जातः पुष्पव्रातविभूषितः॥

cintāviṣṭasya me tasya niḥśvāso yo viniḥsṛtaḥ | tasmādvasaṃtaḥ sañjātaḥ puṣpavrātavibhūṣitaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार चिन्ता में निमग्न हुए मुझसे जो श्वास निकला, उसी से पुष्पसमूहों से विभूषित वसन्त उत्पन्न हुआ।

From the sigh that escaped me as I sat absorbed in that anxious thought, there was born Vasanta, adorned with clusters of flowers.

Word by word

चिन्ताविष्टस्य (cintāviṣṭasya) — of me lost in thoughtमे (me) — of mineतस्य (tasya) — of himनिःश्वासः (niḥśvāsaḥ) — the sighयः (yaḥ) — whichविनिःसृतः (viniḥsṛtaḥ) — issued forthतस्मात् (tasmāt) — from itवसंतः (vasaṃtaḥ) — Springसञ्जातः (sañjātaḥ) — was bornपुष्पव्रातविभूषितः (puṣpavrātavibhūṣitaḥ) — adorned with masses of flowers

३८ शोणराजीवसंकाशः फुल्लतामरसेक्षणः। संध्योदिताखंडशशिप्रतिमास्यः सुनासिकः॥

śoṇarājīvasaṃkāśaḥ phullatāmarasekṣaṇaḥ | saṃdhyoditākhaṃḍaśaśipratimāsyaḥ sunāsikaḥ ||

· हिन्दी

उसके शरीर की कान्ति लाल कमल के समान थी, उसकी आँखें विकसित कमल के समान थीं, उसका मुख सन्ध्याकालीन पूर्ण चन्द्रमा के समान था, उसकी नासिका भी बहुत सुन्दर थी।

His hue was like the red lotus, his eyes like the full-blown lotus; his face was like the unbroken moon risen at twilight, and his nose most beautiful.

Word by word

शोणराजीवसंकाशः (śoṇarājīvasaṃkāśaḥ) — like a red lotusफुल्लतामरसेक्षणः (phullatāmarasekṣaṇaḥ) — eyes like blown lotusesसंध्योदिताखंडशशिप्रतिमास्यः (saṃdhyoditākhaṃḍaśaśipratimāsyaḥ) — his face like the unbroken moon risen at duskसुनासिकः (sunāsikaḥ) — fine-nosed

३९ शार्ङ्गवच्चरणावर्तः श्यामकुंचितमूर्धजः। संध्यांशुमालिसदृशः कुंडलद्वयमंडितः॥

śārṅgavaccaraṇāvartaḥ śyāmakuṃcitamūrdhajaḥ | saṃdhyāṃśumālisadṛśaḥ kuṃḍaladvayamaṃḍitaḥ ||

· हिन्दी

उसके चरणों में सींग के समान आवर्त थे, वह काले तथा घुँघराले केशों से शोभायमान था, सन्ध्याकालीन सूर्य के सदृश वह दो कुण्डलों से सुशोभित था।

His feet curved like a bow, his dark hair curled; he resembled the twilight sun garlanded with rays, and was adorned with a pair of earrings.

Word by word

शार्ङ्गवत् (śārṅgavat) — like a bowचरणावर्तः (caraṇāvartaḥ) — the curve of his feetश्यामकुंचितमूर्धजः (śyāmakuṃcitamūrdhajaḥ) — with dark curling hairसंध्यांशुमालिसदृशः (saṃdhyāṃśumālisadṛśaḥ) — like the sun at twilightकुंडलद्वयमंडितः (kuṃḍaladvayamaṃḍitaḥ) — adorned with a pair of earrings

४० प्रमत्तेभगतिः पीनायतदोरून्नतांसकः। कंबुग्रीवः सुविस्तीर्णहृदयः पीनसन्मुखः॥

pramattebhagatiḥ pīnāyatadorūnnatāṃsakaḥ | kaṃbugrīvaḥ suvistīrṇahṛdayaḥ pīnasanmukhaḥ ||

· हिन्दी

मतवाले हाथी के समान उसकी चाल थी, उसकी भुजाएँ लम्बी तथा मोटी थीं, उसका कन्धा अत्यन्त ऊँचा था, उसकी ग्रीवा शंख के समान, वक्षःस्थल चौड़ा तथा मुखमण्डल सुन्दर था।

His gait was that of an intoxicated elephant, his arms full and long, his shoulders raised; his neck was like a conch, his chest broad, his handsome face full.

Word by word

प्रमत्तेभगतिः (pramattebhagatiḥ) — with the gait of a rutting elephantपीनायतदोरून्नतांसकः (pīnāyatadorūnnatāṃsakaḥ) — with full long arms and high shouldersकंबुग्रीवः (kaṃbugrīvaḥ) — conch-throatedसुविस्तीर्णहृदयः (suvistīrṇahṛdayaḥ) — broad-chestedपीनसन्मुखः (pīnasanmukhaḥ) — with a full fair face

४१ सर्वांगसुन्दरः श्यामः सम्पूर्णः सर्वलक्षणैः। दर्शनीयतमः सर्वमोहनः कामवर्धनः॥

sarvāṃgasundaraḥ śyāmaḥ sampūrṇaḥ sarvalakṣaṇaiḥ | darśanīyatamaḥ sarvamohanaḥ kāmavardhanaḥ ||

· हिन्दी

वह सर्वांगसुन्दर, श्यामवर्ण का, सभी लक्षणों से युक्त, अत्यन्त दर्शनीय, सबको मोहित करनेवाला तथा काम को बढ़ानेवाला था।

Beautiful in every limb, dark of hue, complete with every auspicious mark, most worthy of sight, enchanting to all, and heightening desire.

Word by word

सर्वांगसुन्दरः (sarvāṃgasundaraḥ) — lovely in every limbश्यामः (śyāmaḥ) — darkसम्पूर्णः (sampūrṇaḥ) — completeसर्वलक्षणैः (sarvalakṣaṇaiḥ) — in every markदर्शनीयतमः (darśanīyatamaḥ) — most fair to look uponसर्वमोहनः (sarvamohanaḥ) — bewildering allकामवर्धनः (kāmavardhanaḥ) — increasing desire

४२ एतादृशे समुत्पन्ने वसंते कुसुमाकरे। ववौ वायुः सुसुरभिः पादपा अपि पुष्पिताः॥

etādṛśe samutpanne vasaṃte kusumākare | vavau vāyuḥ susurabhiḥ pādapā api puṣpitāḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार पुष्पगुच्छों से सुशोभित उस वसन्त के उत्पन्न होते ही सुगन्धित वायु चलने लगी, वृक्ष भी फूलों से लद गये।

When such a Vasanta, that very mine of flowers, had thus come into being, a most fragrant breeze began to blow, and the trees too burst into bloom.

Word by word

एतादृशे (etādṛśe) — such a oneसमुत्पन्ने (samutpanne) — having arisenवसंते (vasaṃte) — Springकुसुमाकरे (kusumākare) — the treasury of flowersववौ (vavau) — blewवायुः (vāyuḥ) — the windसुसुरभिः (susurabhiḥ) — most fragrantपादपाः (pādapāḥ) — the treesअपि (api) — tooपुष्पिताः (puṣpitāḥ) — burst into flower

४३ पिका विनेदुः शतशः पञ्चमं मधुरस्वनाः। प्रफुल्लपद्या अभवन्सरस्यः स्वच्छपुष्करा॥

pikā vineduḥ śataśaḥ pañcamaṃ madhurasvanāḥ | praphullapadyā abhavansarasyaḥ svacchapuṣkarā ||

· हिन्दी

सैकड़ों कोयलें मधुर पंचम स्वर में बोलने लगीं और बावलियाँ विकसित तथा स्वच्छ कमलों से युक्त हो गयीं।

Cuckoos by the hundreds sang sweetly in the fifth note, and the lakes, their lotuses fully bloomed, grew clear of water.

Word by word

पिकाः (pikāḥ) — the cuckoosविनेदुः (vineduḥ) — called outशतशः (śataśaḥ) — by hundredsपञ्चमम् (pañcamam) — the fifth noteमधुरस्वनाः (madhurasvanāḥ) — with sweet voicesप्रफुल्लपद्याः (praphullapadyāḥ) — with lotuses in full bloomअभवन् (abhavan) — becameसरस्यः (sarasyaḥ) — the lakesस्वच्छपुष्कराः (svacchapuṣkarāḥ) — with clear waters

४४ तमुत्पन्नमहं वीक्ष्य तदा तादृशमुत्तमम्‌। हिरण्यगर्भो मदनमगदं मधुरं वचः॥

tamutpannamahaṃ vīkṣya tadā tādṛśamuttamam | hiraṇyagarbho madanamagadaṃ madhuraṃ vacaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार उत्पन्न हुए उस श्रेष्ठ वसन्त को देखकर मैं हिरण्यगर्भ कामदेव से मधुर शब्दों में कहने लगा।

Beholding him thus arisen, so excellent, I, Hiraṇyagarbha, then spoke sweet words to Madana.

Word by word

तम् (tam) — himउत्पन्नम् (utpannam) — arisenअहम् (aham) — Iवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldतदा (tadā) — thenतादृशम् (tādṛśam) — suchउत्तमम् (uttamam) — excellentहिरण्यगर्भः (hiraṇyagarbhaḥ) — the golden-wombedमदनम् (madanam) — to Madanaअगदम् (agadam) — I spokeमधुरम् (madhuram) — sweetवचः (vacaḥ) — words

४५ एवं स मन्मथनिभः सदा सहचरोऽभवत्‌। आनुकूल्यं तव कृते सर्वं देवः करिष्यति॥

evaṃ sa manmathanibhaḥ sadā sahacaro'bhavat | ānukūlyaṃ tava kṛte sarvaṃ devaḥ kariṣyati ||

· हिन्दी

इस प्रकार कामदेवतुल्य यह वसन्त अब तुम्हारा सहचर हो गया है। यह देव अब तुम्हारी सब प्रकार से अनुकूलता करेगा।

Thus this one, resembling Manmatha himself, has become your companion forever; this deity shall lend you every kind of help.

Word by word

एवम् (evam) — thusसः (saḥ) — heमन्मथनिभः (manmathanibhaḥ) — like Manmatha himselfसदा (sadā) — everसहचरः (sahacaraḥ) — a companionअभवत् (abhavat) — has becomeआनुकूल्यम् (ānukūlyam) — favourतव (tava) — yourकृते (kṛte) — for the sakeसर्वम् (sarvam) — in everythingदेवः (devaḥ) — the godकरिष्यति (kariṣyati) — will show

४६ यथाग्नेः पवनो मित्रं सर्वत्रोपकरिष्यति। तथायं भवतो मित्रं सदा त्वामनुयास्यति॥

yathāgneḥ pavano mitraṃ sarvatropakariṣyati | tathāyaṃ bhavato mitraṃ sadā tvāmanuyāsyati ||

· हिन्दी

जिस प्रकार पवन अग्नि का मित्र बनकर सर्वत्र उसका उपकार करता है, उसी प्रकार यह भी तुम्हारा मित्र बनकर सदा तुम्हारे साथ रहेगा।

Just as the wind, the friend of fire, helps it everywhere, so this one too, your friend, shall follow you always.

Word by word

यथा (yathā) — asअग्नेः (agneḥ) — of fireपवनः (pavanaḥ) — the windमित्रम् (mitram) — a friendसर्वत्र (sarvatra) — everywhereउपकरिष्यति (upakariṣyati) — will helpतथा (tathā) — soअयम् (ayam) — heभवतः (bhavataḥ) — yourमित्रम् (mitram) — friendसदा (sadā) — alwaysत्वाम् (tvām) — youअनुयास्यति (anuyāsyati) — will follow

४७ वसतेरंतहेतुत्वाद्वसंताख्यो भवत्वयम्‌। तवानुगमनं कर्म तथा लोकानुरञ्जनम्‌॥

vasateraṃtahetutvādvasaṃtākhyo bhavatvayam | tavānugamanaṃ karma tathā lokānurañjanam ||

· हिन्दी

रमण में हेतु होने के कारण इसका नाम वसन्त होगा। तुम्हारा अनुगमन करना तथा लोगों को आनन्दित करना ही इसका कार्य होगा।

Since he is the very cause of that delight in dwelling together, let this one be named Vasanta; to follow after you, and likewise to give pleasure to the world, shall be his task.

Word by word

वसतेः (vasateḥ) — of dwellingअंतहेतुत्वात् (aṃtahetutvāt) — because he is the cause of its endवसंताख्यः (vasaṃtākhyaḥ) — named Vasantaभवतु (bhavatu) — let him beअयम् (ayam) — heतव (tava) — yourअनुगमनम् (anugamanam) — the followingकर्म (karma) — the workतथा (tathā) — likewiseलोकानुरञ्जनम् (lokānurañjanam) — the delighting of the worlds

४८ असौ वसंतश्रृंगारो वासंतो मलयानिलः। भवेत्तु सुहृदो भावः सदा त्वद्वशवर्तिनः॥

asau vasaṃtaśrṛṃgāro vāsaṃto malayānilaḥ | bhavettu suhṛdo bhāvaḥ sadā tvadvaśavartinaḥ ||

· हिन्दी

वसन्तकालीन यह मलयानिल इस वसन्त का शृंगार बनकर सदा तुम्हारे अधीन रहनेवाले मित्र के भाव से बना रहेगा।

This vernal breeze from the Malaya mountain shall be the very ornament of Vasanta, and, in the manner of a true friend, shall ever remain under your sway.

Word by word

असौ (asau) — thisवसंतश्रृंगारः (vasaṃtaśrṛṃgāraḥ) — the amorous grace of springवासंतः (vāsaṃtaḥ) — of springमलयानिलः (malayānilaḥ) — the Malaya breezeभवेत् (bhavet) — let there beतु (tu) — indeedसुहृदः (suhṛdaḥ) — of a friendभावः (bhāvaḥ) — the dispositionसदा (sadā) — everत्वद्वशवर्तिनः (tvadvaśavartinaḥ) — subject to your will

४९ विव्वोकाद्यास्तथा हावाश्चतुष्षष्टिकलास्तथा। रत्याः कुर्वंतु सौहृद्यं सुहृदस्ते यथा तव॥

vivvokādyāstathā hāvāścatuṣṣaṣṭikalāstathā | ratyāḥ kurvaṃtu sauhṛdyaṃ suhṛdaste yathā tava ||

· हिन्दी

जिस प्रकार बिब्बोक आदि हाव तथा चौंसठ कलाएँ तुम्हारी सुहृद् हैं, उसी प्रकार वे रति की भी सुहृद् बनकर रहें।

Coquetry and the like, and the amorous gestures, and likewise the sixty-four arts — let them, as friends of Rati, keep the same friendship with him that they keep with you.

Word by word

विव्वोकाद्याः (vivvokādyāḥ) — the coquetries beginning with vivvokaतथा (tathā) — likewiseहावाः (hāvāḥ) — the amorous gesturesचतुष्षष्टिकलाः (catuṣṣaṣṭikalāḥ) — the sixty-four artsतथा (tathā) — likewiseरत्याः (ratyāḥ) — of Ratiकुर्वंतु (kurvaṃtu) — let them makeसौहृद्यम् (sauhṛdyam) — friendshipसुहृदः (suhṛdaḥ) — friendsते (te) — theyयथा (yathā) — asतव (tava) — yours

५० एभिः सहचरैः काम वसंतप्रमुखैर्भवान्‌। मोहयस्व महादेवं रत्या सह महोद्यमः॥

ebhiḥ sahacaraiḥ kāma vasaṃtapramukhairbhavān | mohayasva mahādevaṃ ratyā saha mahodyamaḥ ||

· हिन्दी

हे काम! तुम अपने इन वसन्त आदि सहचरों तथा रति के साथ बड़े उद्यम से महादेव को मोहित करो।

O Kāma, together with these companions headed by Vasanta, exert your utmost effort along with Rati, and delude Mahādeva.

Word by word

एभिः (ebhiḥ) — with theseसहचरैः (sahacaraiḥ) — companionsकाम (kāma) — O Kāmaवसंतप्रमुखैः (vasaṃtapramukhaiḥ) — headed by Vasantaभवान् (bhavān) — your honourमोहयस्व (mohayasva) — bewilderमहादेवम् (mahādevam) — Mahādevaरत्या (ratyā) — with Ratiसह (saha) — togetherमहोद्यमः (mahodyamaḥ) — with great effort

५१ अहं तां कामिनीं तात भावयिष्यामि यत्नतः। मनसा सुविचार्यैव या हरं मोहयिष्यति॥

ahaṃ tāṃ kāminīṃ tāta bhāvayiṣyāmi yatnataḥ | manasā suvicāryaiva yā haraṃ mohayiṣyati ||

· हिन्दी

हे तात! अब मैं यत्नपूर्वक अच्छी तरह मन से सोच-विचारकर उस कामिनी को उत्पन्न करूँगा, जो शिवजी को मोहित करेगी।

O child, with great effort and after careful reflection in my mind, I shall bring into being that woman who will delude Hara.

Word by word

अहम् (aham) — Iताम् (tām) — thatकामिनीम् (kāminīm) — lovely womanतात (tāta) — dear oneभावयिष्यामि (bhāvayiṣyāmi) — shall bring into beingयत्नतः (yatnataḥ) — with effortमनसा (manasā) — in mindसुविचार्य (suvicārya) — having well consideredएव (eva) — indeedया (yā) — whoहरम् (haram) — Haraमोहयिष्यति (mohayiṣyati) — shall bewilder

५२ एवमुक्तो मया कामः सुरज्येष्ठेन हर्षितः। ननाम चरणौ मेऽपि स पत्नीसहितस्तदा॥

evamukto mayā kāmaḥ surajyeṣṭhena harṣitaḥ | nanāma caraṇau me'pi sa patnīsahitastadā ||

· हिन्दी

इस प्रकार सुरश्रेष्ठ मुझ ब्रह्मा के कहने पर वह कामदेव हर्षित होकर पत्नी सहित उस समय मेरे चरणों में झुक गया।

Thus addressed by me, the eldest of the gods, Kāma, filled with joy, together with his wife, then bowed at my feet.

Word by word

एवम् (evam) — thusउक्तः (uktaḥ) — addressedमया (mayā) — by meकामः (kāmaḥ) — Kāmaसुरज्येष्ठेन (surajyeṣṭhena) — by the eldest of the godsहर्षितः (harṣitaḥ) — delightedननाम (nanāma) — bowed toचरणौ (caraṇau) — the two feetमे (me) — myअपि (api) — indeedसः (saḥ) — heपत्नीसहितः (patnīsahitaḥ) — together with his wifeतदा (tadā) — then

५३ दक्षं प्रणम्य तान्‌ सर्वान्मानसानभिवाद्य च। यत्रात्मा गतवान्‌ शंभुस्तत्स्थानं मन्मथो ययौ॥

dakṣaṃ praṇamya tān sarvānmānasānabhivādya ca | yatrātmā gatavān śaṃbhustatsthānaṃ manmatho yayau ||

· हिन्दी

दक्ष को प्रणाम कर तथा उन सभी मानसपुत्रों का अभिवादन कर, जहाँ स्वयं शंकर जी गये थे, उसी स्थान पर कामदेव गया।

Having bowed to Dakṣa, and paid homage to all those mind-born sons, Manmatha then went to that very place where Śiva himself had gone.

Word by word

दक्षम् (dakṣam) — Dakṣaप्रणम्य (praṇamya) — having bowed toतान् (tān) — themसर्वान् (sarvān) — allमानसान् (mānasān) — the mind-bornअभिवाद्य (abhivādya) — having saluted (ca) — andयत्र (yatra) — whereआत्मा (ātmā) — the Selfगतवान् (gatavān) — had goneशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuतत्स्थानम् (tatsthānam) — to that placeमन्मथः (manmathaḥ) — Manmathaययौ (yayau) — went

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां सतीचरित्रे द्वितीये सतीखण्डे वसंतस्वरूपवर्णनं नामाष्टमोऽध्यायः ॥ ८ ॥

Here ends the eighth chapter — "The Manifestation of Vasanta" — in the story of Satī, in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के सतीचरित्र में, द्वितीय सतीखण्ड में "वसन्तस्वरूपवर्णन" नामक आठवाँ अध्याय समाप्त हुआ।