॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथैकोनत्रिंशोऽध्यायः
Nārada asks Brahmā to continue the story, and Brahmā tells how Pārvatī, overjoyed at the sight of Śiva's own blissful form, reminds him that he once destroyed Dakṣa's sacrifice for her sake in her former life as Satī, and that Dakṣa's earlier failure to honour the navagrahas at that wedding was itself the flaw that doomed it. She asks him now to go, in the guise of a mendicant, to seek her properly from her father Himavat, so that his fame may spread through the world and her father's household be fulfilled by a marriage performed exactly according to the prescribed rite. Śiva, delighted, reminds her in turn that all beings are impermanent, that he who is one has taken on multiplicity, and that though he is by nature the unchanging, independent, qualityless supreme Self, he becomes subject to her — Prakṛti, the great Māyā that fashions and sustains the whole world — purely out of love for his devotees. Pārvatī affirms this same truth from her own side, declaring that she is eternally his devotee and wife through every birth, that he is Brahman beyond Prakṛti, and yet, for the deliverance of his devotees, also playful and manifold; she asks him only to spread his fame through some wonderful act so that people may easily cross the ocean of existence by singing of it. Bowing low with joined hands, she falls silent, and Śiva, laughing and delighted at what is really a piece of worldly theatre he is agreeing to play out, resolves at once to act. He then vanishes from her sight and departs, his heart drawn by longing for Kālī, to Kailāsa, where he joyfully recounts the whole matter to Nandin and the other gaṇas — who, along with Bhairava and the rest, rejoice greatly and hold a grand celebration. Great auspiciousness fills that place, all sorrow is dispelled, and Rudra himself is filled with joy. नारद ब्रह्माजीसे आगेकी कथा सुनानेका आग्रह करते हैं, और ब्रह्माजी बताते हैं कि शिवके परमानन्दकारी रूपको देखकर अत्यन्त हर्षित हुई पार्वती उन्हें स्मरण दिलाती हैं कि उन्होंने पूर्वजन्ममें सती-रूपमें उनके ही निमित्त दक्षके यज्ञका विनाश किया था, और उस विवाहके समय दक्षने ग्रहोंका समुचित पूजन न किया था, यही उस विवाहमें विघ्नका कारण बना था। वे अब शिवसे आग्रह करती हैं कि वे भिक्षुकका वेष धारणकर विधिपूर्वक उनके पिता हिमवान्से उन्हें माँगें, जिससे उनका यश जगत्में फैले और यथोक्त विधिसे किये गये विवाहसे उनके पिताका गृहस्थाश्रम सफल हो। शिव प्रसन्न होकर उन्हें स्मरण दिलाते हैं कि समस्त प्राणी अनित्य हैं, कि एक होते हुए भी वे अनेक रूपोंमें प्रकट होते हैं, और यद्यपि वे स्वभावसे निर्विकार, स्वतन्त्र तथा निर्गुण परमात्मा हैं, तथापि भक्तोंके प्रेमवश वे उन्हीं प्रकृति, उस महामायाके अधीन हो जाते हैं जो सम्पूर्ण जगत्की रचना तथा धारण करती है। पार्वती अपनी ओरसे भी यही सत्य दुहराती हैं—वे कहती हैं कि वे जन्म-जन्मान्तरतक उनकी नित्य भक्त तथा पत्नी हैं, कि वे प्रकृतिसे परे ब्रह्म हैं, फिर भी भक्तोंके उद्धारके लिये लीलामय तथा बहुरूप भी हैं; वे केवल इतना ही चाहती हैं कि वे कोई अद्भुत लीला करके अपना यश फैलायें, जिसका गान करके लोग सरलतासे भवसागर पार कर सकें। हाथ जोड़कर तथा सिर झुकाकर वे मौन हो जाती हैं, और शिव, यह जानते हुए भी कि यह सब वस्तुतः लोकविडम्बनाके लिये किया जानेवाला एक अभिनय-सा ही है, हँसते हुए प्रसन्नतापूर्वक वैसा ही करनेका संकल्प करते हैं। इसके पश्चात् वे कालीके विरहसे आकृष्टचित्त होकर वहाँसे अन्तर्धान हो जाते हैं और कैलास चले जाते हैं, जहाँ वे परमानन्दमें निमग्न होकर यह सारा वृत्तान्त नन्दी आदि गणोंको सुनाते हैं—जिसे सुनकर भैरव आदि समस्त गण भी अत्यन्त सुखी हो महान् उत्सव मनाते हैं। वहाँ महामंगल छा जाता है, सबका दुःख दूर हो जाता है, और स्वयं रुद्रको भी परम प्रसन्नता प्राप्त होती है।
१ ब्रह्मन् विधे महाभाग किं जातं तदनन्तरम्। तत्सर्वं श्रोतुमिच्छामि कथय त्वं शिवायशः॥ १
brahman vidhe mahābhāga kiṃ jātaṃ tadanantaram | tatsarvaṃ śrotumicchāmi kathaya tvaṃ śivāyaśaḥ 1 ||
हे ब्रह्मन्! हे विधे! हे महाभाग! इसके बाद फिर क्या हुआ? मैं वह सब सुनना चाहता हूँ, आप शिवाके चरित्रको कहिये।
O Brahman, O Creator, O greatly fortunate one! What happened after that? I wish to hear all of it — tell me of Śiva's glory.
ब्रह्मन् विधे महाभाग (brahman vidhe mahābhāga) — O Brahman, O Creator, O greatly fortunate oneकिं जातं तदनन्तरम् (kiṃ jātaṃ tadanantaram) — what happened after thatतत्सर्वं श्रोतुमिच्छामि (tatsarvaṃ śrotumicchāmi) — I wish to hear all of itकथय त्वं शिवायशः (kathaya tvaṃ śivāyaśaḥ) — tell of Śiva's glory
२ देवर्षे श्रूयतां सम्यक् कथयामि कथां मुदा। तां महापापसंहर्त्रीं शिवभक्तिविवर्धिनीम्॥ २
devarṣe śrūyatāṃ samyak kathayāmi kathāṃ mudā | tāṃ mahāpāpasaṃhartrīṃ śivabhaktivivardhinīm 2 ||
हे देवर्षे! सुनिये, मैं यह कथा प्रसन्नतापूर्वक कह रहा हूँ; यह कथा पापका नाश करनेवाली तथा शिवमें भक्ति बढ़ानेवाली है।
O divine sage, listen well — I shall tell the story with joy, that story which destroys great sin and increases devotion to Śiva.
देवर्षे श्रूयतां सम्यक् (devarṣe śrūyatāṃ samyak) — O divine sage, listen wellकथयामि कथां मुदा (kathayāmi kathāṃ mudā) — I shall tell the story with joyतां महापापसंहर्त्रीं (tāṃ mahāpāpasaṃhartrīṃ) — that which destroys great sinशिवभक्तिविवर्धिनीम् (śivabhaktivivardhinīm) — and increases devotion to Śiva
३ पार्वती वचनं श्रुत्वा हरस्य परमात्मनः। दृष्ट्वानन्दकरं रूपं जहर्षातीव च द्विज॥ ३
pārvatī vacanaṃ śrutvā harasya paramātmanaḥ | dṛṣṭvānandakaraṃ rūpaṃ jaharṣātīva ca dvija 3 ||
हे द्विज! परमात्मा हरका वचन सुनकर और उनके परमानन्दकारी रूपको देखकर पार्वतीजी अत्यन्त हर्षित हो गयीं।
O brāhmaṇa, having heard the words of Hara the supreme Self, and having seen his joy-bestowing form, Pārvatī rejoiced exceedingly.
पार्वती वचनं श्रुत्वा (pārvatī vacanaṃ śrutvā) — Pārvatī, having heard the wordsहरस्य परमात्मनः (harasya paramātmanaḥ) — of Hara, the supreme Selfदृष्ट्वानन्दकरं रूपं (dṛṣṭvānandakaraṃ rūpaṃ) — having seen his joy-bestowing formजहर्षातीव च द्विज (jaharṣātīva ca dvija) — rejoiced exceedingly, O brāhmaṇa
४ प्रत्युवाच महासाध्वी स्वोपकण्ठस्थितं विभुम्। अतीव सुखिता देवी प्रीत्युत्फुल्लानना शिवा॥ ४
pratyuvāca mahāsādhvī svopakaṇṭhasthitaṃ vibhum | atīva sukhitā devī prītyutphullānanā śivā 4 ||
उसके बाद वे महासाध्वी देवी शिवा अत्यन्त सुखी हो प्रसन्नतासे अपने समीप खड़े प्रभुसे कहने लगीं।
The great and virtuous goddess Śivā, exceedingly happy, her face blossoming with love, replied to the lord standing close beside her.
प्रत्युवाच महासाध्वी (pratyuvāca mahāsādhvī) — the great and virtuous one repliedस्वोपकण्ठस्थितं विभुम् (svopakaṇṭhasthitaṃ vibhum) — to the lord standing close byअतीव सुखिता देवी (atīva sukhitā devī) — the goddess, exceedingly happyप्रीत्युत्फुल्लानना शिवा (prītyutphullānanā śivā) — Śivā, her face blossoming with love
५ त्वं नाथो मम देवेश त्वया किं विस्मृतं पुरा। दक्षयज्ञविनाशं हि यदर्थं कृतवान्हठात्॥ ५
tvaṃ nātho mama deveśa tvayā kiṃ vismṛtaṃ purā | dakṣayajñavināśaṃ hi yadarthaṃ kṛtavānhaṭhāt 5 ||
आप तो मेरे नाथ हैं, क्या आप इस बातको भूल गये कि मेरे ही निमित्त आपने दक्षके यज्ञका विनाश किया था?
You are my lord, O god of gods; have you forgotten what you once, for a reason, forcibly wrought — the destruction of Dakṣa's sacrifice?
त्वं नाथो मम देवेश (tvaṃ nātho mama deveśa) — you are my lord, O god of godsत्वया किं विस्मृतं पुरा (tvayā kiṃ vismṛtaṃ purā) — have you forgotten it, formerlyदक्षयज्ञविनाशं हि (dakṣayajñavināśaṃ hi) — the destruction of Dakṣa's sacrifice indeedयदर्थं कृतवान्हठात् (yadarthaṃ kṛtavānhaṭhāt) — which you forcibly wrought, for a reason
६ स त्वं साहं समुत्पन्ना मेनायां कार्यसिद्धये। देवानां देवदेवेश तारकासुखात्मनाम्॥ ६
sa tvaṃ sāhaṃ samutpannā menāyāṃ kāryasiddhaye | devānāṃ devadeveśa tārakāsukhātmanām 6 ||
वे ही आप हैं और मैं भी वही हूँ, देवताओंकी कार्यसिद्धिके लिये मेनासे पुनः उत्पन्न हुई हूँ; हे देवदेवेश! देवतागण तारकासुरसे इस समय अत्यन्त दुःखी हैं।
You are the same, and I am the same, born again from Menā for the accomplishing of a task — of the gods, O lord of gods, whose minds have no happiness because of Tāraka.
स त्वं साहं समुत्पन्ना (sa tvaṃ sāhaṃ samutpannā) — you are that one, and I have been born againमेनायां कार्यसिद्धये (menāyāṃ kāryasiddhaye) — from Menā, for the accomplishing of a taskदेवानां देवदेवेश (devānāṃ devadeveśa) — of the gods, O lord of godsतारकासुखात्मनाम् (tārakāsukhātmanām) — whose minds are unhappy because of Tāraka
७ यदि प्रसन्नो देवेश करोषि च कृपां यदि। पतिर्भव ममेशान मम वाक्यं कुरु प्रभो॥ ७
yadi prasanno deveśa karoṣi ca kṛpāṃ yadi | patirbhava mameśāna mama vākyaṃ kuru prabho 7 ||
हे देवेश! यदि आप प्रसन्न हैं और यदि मुझपर कृपा करना चाहते हैं, तो हे महेशान! हे प्रभो! आप मेरे पति बनिये और मेरा वचन मानिये।
If you are pleased, O lord of gods, and if you would show grace — become my husband, O ruler; do as I ask, O lord.
यदि प्रसन्नो देवेश (yadi prasanno deveśa) — if you are pleased, O lord of godsकरोषि च कृपां यदि (karoṣi ca kṛpāṃ yadi) — and if you would show graceपतिर्भव ममेशान (patirbhava mameśāna) — become my husband, O rulerमम वाक्यं कुरु प्रभो (mama vākyaṃ kuru prabho) — do as I ask, O lord
८ पितुर्गेहे मया सम्यगगम्यते त्वदनुज्ञया। प्रसिद्धं क्रियतां तद्वै विशुद्धं परमं यशः॥ ८
piturgehe mayā samyagagamyate tvadanujñayā | prasiddhaṃ kriyatāṃ tadvai viśuddhaṃ paramaṃ yaśaḥ 8 ||
आपकी आज्ञासे मैं भलीभाँति पिताके घर जा सकती हूँ; अब आप अपना विशुद्ध और उत्कृष्ट यश वहाँ प्रसिद्ध करें।
With your permission, I may properly go to my father's house; let your pure and supreme fame be made known there.
पितुर्गेहे मया सम्यक् (piturgehe mayā samyak) — properly, by me, to my father's houseअगम्यते त्वदनुज्ञया (agamyate tvadanujñayā) — may be gone, with your permissionप्रसिद्धं क्रियतां तद्वै (prasiddhaṃ kriyatāṃ tadvai) — let that be made known indeedविशुद्धं परमं यशः (viśuddhaṃ paramaṃ yaśaḥ) — your pure and supreme fame
९ गन्तव्यं भवता नाथ हिमवत्पार्श्वतः प्रभो। याचस्व मां ततो भिक्षुर्भूत्वा लीलाविशारद॥ ९
gantavyaṃ bhavatā nātha himavatpārśvataḥ prabho | yācasva māṃ tato bhikṣurbhūtvā līlāviśārada 9 ||
हे नाथ! हे प्रभो! अनेक लीलाओंको करनेवाले आपको भिक्षु बनकर मेरे पिताके पास जाना चाहिये और उनसे मुझे माँगना चाहिये।
You must go, O lord, O master, to the side of Himavat; then, becoming a mendicant, ask for me, O one skilled in play.
गन्तव्यं भवता नाथ (gantavyaṃ bhavatā nātha) — you must go, O lordहिमवत्पार्श्वतः प्रभो (himavatpārśvataḥ prabho) — to the side of Himavat, O masterयाचस्व मां ततो (yācasva māṃ tato) — then ask for meभिक्षुर्भूत्वा लीलाविशारद (bhikṣurbhūtvā līlāviśārada) — becoming a mendicant, O one skilled in play
१० तथा त्वया प्रकर्तव्यं लोकेषु ख्यापयन् यशः। पितुर्मे सफलं सर्वं कुरुष्वैवं गृहाश्रमम्॥ १०
tathā tvayā prakartavyaṃ lokeṣu khyāpayan yaśaḥ | piturme saphalaṃ sarvaṃ kuruṣvaivaṃ gṛhāśramam 10 ||
आपको अपने यशका लोकमें विस्तार करते हुए ऐसा उपाय करना चाहिये, जिससे मेरे पिताका गृहस्थाश्रम सफल हो जाय।
And you should act so as to make your fame known among the people; thus make my father's entire householder's life fruitful.
तथा त्वया प्रकर्तव्यं (tathā tvayā prakartavyaṃ) — and this should be done by youलोकेषु ख्यापयन् यशः (lokeṣu khyāpayan yaśaḥ) — making your fame known among the peopleपितुर्मे सफलं सर्वं (piturme saphalaṃ sarvaṃ) — my father's, made entirely fruitfulकुरुष्वैवं गृहाश्रमम् (kuruṣvaivaṃ gṛhāśramam) — thus make his householder life
११ ऋषिभिर्बोधितः प्रीत्या स्वबन्धुपरिवारितः। करिष्यति न संदेहस्तव वाक्यं पिता मम॥ ११
ṛṣibhirbodhitaḥ prītyā svabandhuparivāritaḥ | kariṣyati na saṃdehastava vākyaṃ pitā mama 11 ||
ऋषियोंने मेरे पिताको समझा दिया है, इसलिये बन्धुजनों एवं परिवारसे युक्त मेरे पिता आपकी बात निःसन्देह मान जायँगे।
Instructed with affection by the sages, and surrounded by his own kinsmen, my father will without doubt do as you ask.
ऋषिभिर्बोधितः प्रीत्या (ṛṣibhirbodhitaḥ prītyā) — instructed with affection by the sagesस्वबन्धुपरिवारितः (svabandhuparivāritaḥ) — surrounded by his own kinsmenकरिष्यति न संदेहः (kariṣyati na saṃdehaḥ) — will do, without doubtतव वाक्यं पिता मम (tava vākyaṃ pitā mama) — your word, my father
१२ दक्षकन्या पुराहं वै पित्रा दत्ता यदा तव। यथोक्तविधिना तत्र विवाहो न कृतस्त्वया॥ १२
dakṣakanyā purāhaṃ vai pitrā dattā yadā tava | yathoktavidhinā tatra vivāho na kṛtastvayā 12 ||
पूर्व समयमें जब मैं दक्षकी कन्या थी, उस समय भी मेरे पिताने मुझे आपको ही दिया था, किंतु उस समय आपने यथोक्त विधिसे मुझसे विवाह नहीं किया था।
When I was formerly Dakṣa's daughter and was given to you by my father, on that occasion the wedding was not performed by you according to the prescribed rite.
दक्षकन्या पुराहं वै (dakṣakanyā purāhaṃ vai) — I, indeed, formerly Dakṣa's daughterपित्रा दत्ता यदा तव (pitrā dattā yadā tava) — when given to you by my fatherयथोक्तविधिना तत्र (yathoktavidhinā tatra) — there, according to the prescribed riteविवाहो न कृतस्त्वया (vivāho na kṛtastvayā) — the marriage was not performed by you
१३ न ग्रहाः पूजितास्तेन दक्षेण जनकेन मे। ग्रहाणां विषयस्तेन सच्छिद्रोऽयं महानभूत्॥ १३
na grahāḥ pūjitāstena dakṣeṇa janakena me | grahāṇāṃ viṣayastena sacchidro'yaṃ mahānabhūt 13 ||
उस समय मेरे पिता दक्षने विधिपूर्वक ग्रहोंका पूजन नहीं किया था। उन ग्रहोंके कारण ही विवाहमें यह विघ्न हुआ।
The planets were not worshipped by Dakṣa, that father of mine; because of this concerning the planets, this great flaw arose.
न ग्रहाः पूजितास्तेन (na grahāḥ pūjitāstena) — the planets were not worshipped by himदक्षेण जनकेन मे (dakṣeṇa janakena me) — by Dakṣa, my fatherग्रहाणां विषयस्तेन (grahāṇāṃ viṣayastena) — on account of this matter of the planetsसच्छिद्रोऽयं महानभूत् (sacchidro'yaṃ mahānabhūt) — this great flaw arose
१४ तस्माद्यथोक्तविधिना कर्तुमर्हसि मे प्रभो। विवाहं त्वं महादेव देवानां कार्यसिद्धये॥ १४
tasmādyathoktavidhinā kartumarhasi me prabho | vivāhaṃ tvaṃ mahādeva devānāṃ kāryasiddhaye 14 ||
अतः हे प्रभो! हे महादेव! देवताओंकी कार्यसिद्धिके लिये आप यथोक्त रीतिसे मेरे साथ विवाह कीजिये।
Therefore, O lord, O great god, you ought to perform my marriage, according to the prescribed rite, for the accomplishing of the gods' task.
तस्माद्यथोक्तविधिना (tasmādyathoktavidhinā) — therefore, according to the prescribed riteकर्तुमर्हसि मे प्रभो (kartumarhasi me prabho) — you ought to perform, O lord, my marriageविवाहं त्वं महादेव (vivāhaṃ tvaṃ mahādeva) — the marriage, you, O great godदेवानां कार्यसिद्धये (devānāṃ kāryasiddhaye) — for the accomplishing of the gods' task
१५ विवाहस्य यथा रीतिः कर्तव्या सा तथा ध्रुवम्। जानातु हिमवान् सम्यक् कृतं पुत्र्या शुभं तपः॥ १५
vivāhasya yathā rītiḥ kartavyā sā tathā dhruvam | jānātu himavān samyak kṛtaṃ putryā śubhaṃ tapaḥ 15 ||
विवाहकी जो विधि है, उसे अवश्य करना चाहिये, जिससे हिमवान् जान लें कि मेरी पुत्रीने उत्तम तपस्या की है।
Whatever is the proper rite of marriage, that must certainly be performed accordingly, so that Himavat may fully know that his daughter's auspicious austerity has borne fruit.
विवाहस्य यथा रीतिः (vivāhasya yathā rītiḥ) — whatever the proper rite of marriageकर्तव्या सा तथा ध्रुवम् (kartavyā sā tathā dhruvam) — that must certainly be performed accordinglyजानातु हिमवान् सम्यक् (jānātu himavān samyak) — let Himavat fully knowकृतं पुत्र्या शुभं तपः (kṛtaṃ putryā śubhaṃ tapaḥ) — that his daughter's auspicious austerity was fruitful
१६ इत्येवं वचनं श्रुत्वा सुप्रसन्नः सदाशिवः। प्रोवाच वचनं प्रीत्या गिरिजां प्रहसन्निव॥ १६
ityevaṃ vacanaṃ śrutvā suprasannaḥ sadāśivaḥ | provāca vacanaṃ prītyā girijāṃ prahasanniva 16 ||
यह वचन सुनकर सदाशिव अत्यन्त प्रसन्न हो गये और वे हँसते हुए प्रेमपूर्वक पार्वतीसे यह वचन कहने लगे।
Having heard these words, Sadāśiva, greatly pleased, spoke this word to Girijā with love, as if smiling.
इत्येवं वचनं श्रुत्वा (ityevaṃ vacanaṃ śrutvā) — having heard these wordsसुप्रसन्नः सदाशिवः (suprasannaḥ sadāśivaḥ) — Sadāśiva, greatly pleasedप्रोवाच वचनं प्रीत्या (provāca vacanaṃ prītyā) — spoke this word, with loveगिरिजां प्रहसन्निव (girijāṃ prahasanniva) — to Girijā, as if smiling
१७ शृणु देवि महेशानि परमं वचनं मम। यथोचितं सुमांगल्यमविकारि तथा कुरु॥ १७
śṛṇu devi maheśāni paramaṃ vacanaṃ mama | yathocitaṃ sumāṃgalyamavikāri tathā kuru 17 ||
हे देवि! हे महेशानि! मेरी उत्तम बात सुनो, जिससे विवाहमें किसी प्रकारकी बाधा न हो, वैसा उचित मंगल कार्य करो।
Listen, O goddess, O great queen, to my supreme word; do exactly what is fitting and truly auspicious and unchanging.
शृणु देवि महेशानि (śṛṇu devi maheśāni) — listen, O goddess, O great queenपरमं वचनं मम (paramaṃ vacanaṃ mama) — to my supreme wordयथोचितं सुमांगल्यम् (yathocitaṃ sumāṃgalyam) — what is fitting and truly auspiciousअविकारि तथा कुरु (avikāri tathā kuru) — unchanging, do accordingly
१८ ब्रह्मादिकानि भूतानि त्वनित्यानि वरानने। दृष्टं यत्सर्वमेतच्च नश्वरं विद्धि भामिनि॥ १८
brahmādikāni bhūtāni tvanityāni varānane | dṛṣṭaṃ yatsarvametacca naśvaraṃ viddhi bhāmini 18 ||
हे वरानने! ब्रह्मा आदि समस्त प्राणी अनित्य हैं; हे भामिनि! जो कुछ भी दिखायी पड़ता है, उसे नश्वर समझो।
O fair-faced one, all beings, beginning with Brahmā, are impermanent; know, O radiant one, that all that is seen is perishable.
ब्रह्मादिकानि भूतानि (brahmādikāni bhūtāni) — beings, beginning with Brahmāत्वनित्यानि वरानने (tvanityāni varānane) — are impermanent, O fair-faced oneदृष्टं यत्सर्वमेतच्च (dṛṣṭaṃ yatsarvametacca) — and all this that is seenनश्वरं विद्धि भामिनि (naśvaraṃ viddhi bhāmini) — know it to be perishable, O radiant one
१९ एकोऽनेकत्वमापन्नो निर्गुणो हि गुणान्वितः। स्वज्योत्स्नया यो विभाति परज्योत्नान्वितोऽभवत्॥ १९
eko'nekatvamāpanno nirguṇo hi guṇānvitaḥ | svajyotsnayā yo vibhāti parajyotnānvito'bhavat 19 ||
यह एक निर्गुण ब्रह्म ही सगुण रूप धारणकर अनेक रूपोंमें परिवर्तित हो गया है; यही स्वयं अपनी सत्तासे प्रकाशित होते हुए भी पर प्रकाशसे युक्त हो गया है।
He who, being one, has assumed manyness, who, being qualityless, is joined with qualities, who shines by his own radiance — has now become joined with another's light.
एकोऽनेकत्वमापन्नो (eko'nekatvamāpanno) — he who, being one, has attained manynessनिर्गुणो हि गुणान्वितः (nirguṇo hi guṇānvitaḥ) — qualityless, yet joined with qualitiesस्वज्योत्स्नया यो विभाति (svajyotsnayā yo vibhāti) — who shines by his own radianceपरज्योत्नान्वितोऽभवत् (parajyotnānvito'bhavat) — has become joined with another's light
२० स्वतन्त्रः परतन्त्रश्च त्वया देवि कृतो ह्यहम्। सर्वकर्त्री च प्रकृतिर्महामाया त्वमेव हि॥ २०
svatantraḥ paratantraśca tvayā devi kṛto hyaham | sarvakartrī ca prakṛtirmahāmāyā tvameva hi 20 ||
हे देवि! मैं सदा स्वतन्त्र हूँ, पर तुमने मुझे परतन्त्र बना दिया है; क्योंकि सब कुछ करनेवाली महामाया प्रकृति तुम्हीं हो।
I, who am independent, have indeed been made dependent by you, O goddess; for you alone are Prakṛti, the doer of all, the great Māyā.
स्वतन्त्रः परतन्त्रश्च (svatantraḥ paratantraśca) — independent, yet dependentत्वया देवि कृतो ह्यहम् (tvayā devi kṛto hyaham) — made by you, O goddess, indeed Iसर्वकर्त्री च प्रकृतिः (sarvakartrī ca prakṛtiḥ) — and Prakṛti, the doer of allमहामाया त्वमेव हि (mahāmāyā tvameva hi) — the great Māyā, you alone indeed
२१ मायामयं कृतमिदं च जगत्समग्रं सर्वात्मना हि विधृतं परया स्वबुद्ध्या। सर्वात्मभिः सुकृतिभिः परमात्मभावैः संसिक्तमात्मनि गुणैः परिवेष्टितश्च॥ २१
māyāmayaṃ kṛtamidaṃ ca jagatsamagraṃ | sarvātmanā hi vidhṛtaṃ parayā svabuddhyā | sarvātmabhiḥ sukṛtibhiḥ paramātmabhāvaiḥ | saṃsiktamātmani guṇaiḥ pariveṣṭitaśca 21 ||
यह सम्पूर्ण जगत् मायाके द्वारा रचित है और सर्वात्मा परमात्माने अपनी श्रेष्ठ बुद्धिके द्वारा इसे धारण कर रखा है। सभी पवित्र आत्माएँ, जो परमात्माके स्वरूपको प्राप्त कर चुकी हैं, उनसे तथा अपने गुणोंसे यह संसार घिरा हुआ है।
This entire world is fashioned wholly of Māyā, and is held up in its entirety by that supreme intelligence of yours; it is imbued, through and through, with the natures of the supreme Self by all virtuous souls, and is enveloped by qualities within itself.
मायामयं कृतमिदं च जगत्समग्रं (māyāmayaṃ kṛtamidaṃ ca jagatsamagraṃ) — this entire world is made wholly of Māyāसर्वात्मना हि विधृतं परया स्वबुद्ध्या (sarvātmanā hi vidhṛtaṃ parayā svabuddhyā) — held up entirely by that supreme intelligenceसर्वात्मभिः सुकृतिभिः परमात्मभावैः (sarvātmabhiḥ sukṛtibhiḥ paramātmabhāvaiḥ) — by all virtuous souls, with the nature of the supreme Selfसंसिक्तमात्मनि गुणैः परिवेष्टितश्च (saṃsiktamātmani guṇaiḥ pariveṣṭitaśca) — imbued, and enveloped within itself by qualities
२२ के ग्रहाः के ऋतुगणाः के वान्येऽपि त्वया ग्रहाः। किमुक्तं चाधुना देवि शिवार्थं वरवर्णिनि॥ २२
ke grahāḥ ke ṛtugaṇāḥ ke vānye'pi tvayā grahāḥ | kimuktaṃ cādhunā devi śivārthaṃ varavarṇini 22 ||
हे देवि! इस जगत्में तुम्हें छोड़कर न तो कोई ग्रह है, न तो कोई ऋतु है। हे वरवर्णिनि! तुम शिवके लिये ग्रहोंकी बात क्यों करती हो?
What are planets, what are the seasons, or what else are the planets to you? What is this you have now said, O fair-faced goddess, on the matter of the marriage?
के ग्रहाः के ऋतुगणाः (ke grahāḥ ke ṛtugaṇāḥ) — what are planets, what the multitude of seasonsके वान्येऽपि त्वया ग्रहाः (ke vānye'pi tvayā grahāḥ) — or what else are the planets, to youकिमुक्तं चाधुना देवि (kimuktaṃ cādhunā devi) — what has now been said, O goddessशिवार्थं वरवर्णिनि (śivārthaṃ varavarṇini) — regarding the marriage, O fair-faced one
२३ गुणकार्यप्रभेदेनावाभ्यां प्रादुर्भवः कृतः। भक्तहेतोर्जगत्यस्मिन्भक्तवत्सलभावतः॥ २३
guṇakāryaprabhedenāvābhyāṃ prādurbhavaḥ kṛtaḥ | bhaktahetorjagatyasminbhaktavatsalabhāvataḥ 23 ||
हम दोनों भक्तोंके लिये भक्तवत्सलतावश गुण-कार्यके भेदसे प्रकट हुए हैं।
By the distinction of the workings of the guṇas, an appearance has been made by the two of us, in this world, for the sake of devotees, out of our own affectionate nature toward them.
गुणकार्यप्रभेदेनावाभ्यां (guṇakāryaprabhedenāvābhyāṃ) — by the two of us, through the distinction of the guṇas' workingsप्रादुर्भवः कृतः (prādurbhavaḥ kṛtaḥ) — an appearance has been madeभक्तहेतोर्जगत्यस्मिन् (bhaktahetorjagatyasmin) — for the sake of devotees, in this worldभक्तवत्सलभावतः (bhaktavatsalabhāvataḥ) — out of a nature affectionate to devotees
२४ त्वं हि वै प्रकृतिः सूक्ष्मा रजःसत्त्वतमोमयी। व्यापारदक्षा सततं सगुणा निर्गुणापि च॥ २४
tvaṃ hi vai prakṛtiḥ sūkṣmā rajaḥsattvatamomayī | vyāpāradakṣā satataṃ saguṇā nirguṇāpi ca 24 ||
तुम सूक्ष्म प्रकृति हो, निरन्तर जगत्के कार्यमें दक्ष हो और सगुण तथा निर्गुण रूपवाली हो।
You indeed are subtle Prakṛti, made of rajas, sattva, and tamas, ever skilled in activity, both possessed of qualities and yet qualityless.
त्वं हि वै प्रकृतिः सूक्ष्मा (tvaṃ hi vai prakṛtiḥ sūkṣmā) — you indeed are subtle Prakṛtiरजःसत्त्वतमोमयी (rajaḥsattvatamomayī) — made of rajas, sattva, and tamasव्यापारदक्षा सततं (vyāpāradakṣā satataṃ) — ever skilled in activityसगुणा निर्गुणापि च (saguṇā nirguṇāpi ca) — possessed of qualities, and also qualityless
२५ सर्वेषामिह भूतानामहमात्मा सुमध्यमे। निर्विकारी निरीहश्च भक्तेच्छोपात्तविग्रहः॥ २५
sarveṣāmiha bhūtānāmahamātmā sumadhyame | nirvikārī nirīhaśca bhaktecchopāttavigrahaḥ 25 ||
हे सुमध्यमे! सभी प्राणियोंकी आत्मा मैं ही हूँ। मैं सर्वथा निर्विकार तथा निरीह होकर भी भक्तोंके लिये ही शरीर धारण करता हूँ।
O slender-waisted one, I am the Self of all beings here, unchanging and desireless, taking on a form only through the wish of devotees.
सर्वेषामिह भूतानाम् (sarveṣāmiha bhūtānām) — of all beings, hereअहमात्मा सुमध्यमे (ahamātmā sumadhyame) — I am the Self, O slender-waisted oneनिर्विकारी निरीहश्च (nirvikārī nirīhaśca) — unchanging and desirelessभक्तेच्छोपात्तविग्रहः (bhaktecchopāttavigrahaḥ) — assuming a form through devotees' wish
२६ हिमालयं न गच्छेयं जनकं तव शैलजे। ततस्त्वां भिक्षुको भूत्वा न याचेयं कथंचन॥ २६
himālayaṃ na gaccheyaṃ janakaṃ tava śailaje | tatastvāṃ bhikṣuko bhūtvā na yāceyaṃ kathaṃcana 26 ||
हे शैलजे! मैं तुम्हारे पिता हिमालयके पास नहीं जाऊँगा और न तो भिक्षुकका रूप धारणकर उनसे तुमको माँगूँगा।
O mountain-born one, I shall not go to Himālaya, your father, and so I shall in no way ask for you, becoming a mendicant.
हिमालयं न गच्छेयं (himālayaṃ na gaccheyaṃ) — I shall not go to Himālayaजनकं तव शैलजे (janakaṃ tava śailaje) — your father, O mountain-born oneततस्त्वां भिक्षुको भूत्वा (tatastvāṃ bhikṣuko bhūtvā) — and so, becoming a mendicant, for youन याचेयं कथंचन (na yāceyaṃ kathaṃcana) — I shall not ask, in any way
२७ महागुणैर्गरिष्ठोऽपि महात्मापि गिरीन्द्रजे। देहीति वचनात्सद्यः पुरुषो याति लाघवम्॥ २७
mahāguṇairgariṣṭho'pi mahātmāpi girīndraje | dehīti vacanātsadyaḥ puruṣo yāti lāghavam 27 ||
हे गिरिजे! महान् गुणोंसे विशिष्ट कोई कितना भी बड़ा क्यों न हो, वह 'दीजिये'—इस शब्दके उच्चारण करते ही लघुताको प्राप्त हो जाता है।
O daughter of the mountain-lord, even a man exalted by great virtues, even a great soul, at once falls into lowliness merely by the word 'give me.'
महागुणैर्गरिष्ठोऽपि (mahāguṇairgariṣṭho'pi) — even one exalted by great virtuesमहात्मापि गिरीन्द्रजे (mahātmāpi girīndraje) — even a great soul, O daughter of the mountain-lordदेहीति वचनात्सद्यः (dehīti vacanātsadyaḥ) — at once, from the word 'give me'पुरुषो याति लाघवम् (puruṣo yāti lāghavam) — a man falls into lowliness
२८ इत्थं ज्ञात्वा तु कल्याणि किमस्माकं वदस्यथ। कार्यं त्वदाज्ञया भद्रे यथेच्छसि तथा कुरु॥ २८
itthaṃ jñātvā tu kalyāṇi kimasmākaṃ vadasyatha | kāryaṃ tvadājñayā bhadre yathecchasi tathā kuru 28 ||
हे कल्याणि! इस बातको जानते हुए भी तुम मुझसे इस प्रकारकी बात क्यों करती हो? हे भद्रे! यह कार्य तो तुम्हारे आज्ञानुसार ही मुझे करना है, अतः तुम जैसा चाहती हो, वैसा करो।
Knowing this, O auspicious one, why then do you speak to me thus? O gracious one, this task is to be done at your command — do as you wish.
इत्थं ज्ञात्वा तु कल्याणि (itthaṃ jñātvā tu kalyāṇi) — knowing this, O auspicious oneकिमस्माकं वदस्यथ (kimasmākaṃ vadasyatha) — why do you speak to me thusकार्यं त्वदाज्ञया भद्रे (kāryaṃ tvadājñayā bhadre) — the task is by your command, O gracious oneयथेच्छसि तथा कुरु (yathecchasi tathā kuru) — do as you wish
२९ तेनोक्तापि महादेवी सा साध्वी कमलेक्षणा। जगाद शंकरं भक्त्या सुप्रणम्य पुनः पुनः॥ २९
tenoktāpi mahādevī sā sādhvī kamalekṣaṇā | jagāda śaṃkaraṃ bhaktyā supraṇamya punaḥ punaḥ 29 ||
उनके द्वारा यह कहे जानेपर कमलके समान नेत्रोंवाली साध्वी महादेवी भक्तिपूर्वक शंकरजीको बार-बार प्रणामकर उनसे कहने लगीं।
Though thus addressed by him, that great, virtuous, lotus-eyed goddess, bowing again and again with devotion, spoke to Śaṅkara.
तेनोक्तापि महादेवी (tenoktāpi mahādevī) — though thus addressed, the great goddessसा साध्वी कमलेक्षणा (sā sādhvī kamalekṣaṇā) — that virtuous, lotus-eyed oneजगाद शंकरं भक्त्या (jagāda śaṃkaraṃ bhaktyā) — spoke to Śaṅkara, with devotionसुप्रणम्य पुनः पुनः (supraṇamya punaḥ punaḥ) — bowing again and again
३० त्वमात्मा प्रकृतिश्चाहं नात्र कार्या विचारणा। स्वतन्त्रौ भक्तवशगौ निर्गुणौ सगुणावपि॥ ३०
tvamātmā prakṛtiścāhaṃ nātra kāryā vicāraṇā | svatantrau bhaktavaśagau nirguṇau saguṇāvapi 30 ||
आप आत्मा हैं और मैं प्रकृति हूँ, इसमें सन्देह नहीं करना चाहिये। हम दोनों स्वतन्त्र एवं गुणरहित होकर भी भक्तके वशमें होकर सगुण रूप धारण करते रहते हैं।
You are the Self, and I am Prakṛti; no doubt need be entertained about this. We are both independent, yet subject to our devotees, both qualityless and possessed of qualities.
त्वमात्मा प्रकृतिश्चाहं (tvamātmā prakṛtiścāhaṃ) — you are the Self, and I am Prakṛtiनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — no doubt need be entertained about thisस्वतन्त्रौ भक्तवशगौ (svatantrau bhaktavaśagau) — both independent, subject to devoteesनिर्गुणौ सगुणावपि (nirguṇau saguṇāvapi) — both qualityless and possessed of qualities
३१ प्रयत्नेन त्वया शंभो कार्यं वाक्यं मम प्रभो। याचस्व मां हिमगिरेः सौभाग्यं देहि शंकर॥ ३१
prayatnena tvayā śaṃbho kāryaṃ vākyaṃ mama prabho | yācasva māṃ himagireḥ saubhāgyaṃ dehi śaṃkara 31 ||
हे शम्भो! हे प्रभो! आपको मेरी बात प्रयत्नपूर्वक मान लेनी चाहिये। अतः हे शंकर! आप हिमालयसे याचना कीजिये, मुझे सौभाग्य प्रदान कीजिये।
O Śambhu, my word should be heeded by you with effort, O lord; ask for me from the Himālaya, and grant me good fortune, O Śaṅkara.
प्रयत्नेन त्वया शंभो (prayatnena tvayā śaṃbho) — with effort, by you, O Śambhuकार्यं वाक्यं मम प्रभो (kāryaṃ vākyaṃ mama prabho) — my word should be heeded, O lordयाचस्व मां हिमगिरेः (yācasva māṃ himagireḥ) — ask for me, from the Himālayaसौभाग्यं देहि शंकर (saubhāgyaṃ dehi śaṃkara) — grant good fortune, O Śaṅkara
३२ कृपां कुरु महेशान तव भक्तास्मि नित्यशः। तव पत्नी सदा नाथ ह्यहं जन्मनि जन्मनि॥ ३२
kṛpāṃ kuru maheśāna tava bhaktāsmi nityaśaḥ | tava patnī sadā nātha hyahaṃ janmani janmani 32 ||
हे महेश्वर! आप मुझपर दया करें, मैं आपकी नित्य भक्त हूँ। हे नाथ! मैं सदा जन्म-जन्मान्तरकी आपकी पत्नी हूँ।
Show grace, O great ruler; I am ever your devotee. O lord, I am indeed your wife in birth after birth.
कृपां कुरु महेशान (kṛpāṃ kuru maheśāna) — show grace, O great rulerतव भक्तास्मि नित्यशः (tava bhaktāsmi nityaśaḥ) — I am ever your devoteeतव पत्नी सदा नाथ (tava patnī sadā nātha) — your wife always, O lordह्यहं जन्मनि जन्मनि (hyahaṃ janmani janmani) — indeed I, in birth after birth
३३ त्वं ब्रह्म परमात्मा हि निर्गुणः प्रकृतेः परः। निर्विकारी निरीहश्च स्वतन्त्रः परमेश्वरः॥ ३३
tvaṃ brahma paramātmā hi nirguṇaḥ prakṛteḥ paraḥ | nirvikārī nirīhaśca svatantraḥ parameśvaraḥ 33 ||
आप ब्रह्म, परमात्मा, निर्गुण, प्रकृतिसे परे, विकाररहित, इच्छारहित, स्वतन्त्र तथा परमेश्वर हैं।
You are Brahman, the supreme Self indeed, qualityless, beyond Prakṛti, unchanging, desireless, independent, the supreme lord.
त्वं ब्रह्म परमात्मा हि (tvaṃ brahma paramātmā hi) — you are Brahman, the supreme Self indeedनिर्गुणः प्रकृतेः परः (nirguṇaḥ prakṛteḥ paraḥ) — qualityless, beyond Prakṛtiनिर्विकारी निरीहश्च (nirvikārī nirīhaśca) — unchanging and desirelessस्वतन्त्रः परमेश्वरः (svatantraḥ parameśvaraḥ) — independent, the supreme lord
३४ तथापि सगुणोऽपीह भक्तोद्धारपरायणः। विहारी स्वात्मनि रतो नानालीलाविशारदः॥ ३४
tathāpi saguṇo'pīha bhaktoddhāraparāyaṇaḥ | vihārī svātmani rato nānālīlāviśāradaḥ 34 ||
तथापि भक्तोंके उद्धारके लिये आप सगुण रूप धारण करते हैं। आप आत्मपरायण होकर भी विहार करनेवाले तथा नाना प्रकारकी लीलामें निपुण हैं।
Yet even so, here, you are possessed of qualities too, devoted wholly to the deliverance of your devotees; fond of sport, delighting in your own Self, skilled in manifold play.
तथापि सगुणोऽपीह (tathāpi saguṇo'pīha) — yet even so, here, possessed of qualitiesभक्तोद्धारपरायणः (bhaktoddhāraparāyaṇaḥ) — devoted wholly to the deliverance of devoteesविहारी स्वात्मनि रतो (vihārī svātmani rato) — fond of sport, delighting in your own Selfनानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — skilled in manifold play
३५ सर्वथा त्वामहं जाने महादेव महेश्वर। किमुक्तेन च सर्वज्ञ बहुना हि दयां कुरु॥ ३५
sarvathā tvāmahaṃ jāne mahādeva maheśvara | kimuktena ca sarvajña bahunā hi dayāṃ kuru 35 ||
हे महादेव! हे महेश्वर! मैं आपको सर्वथा जानती हूँ। हे सर्वज्ञ! बहुत कहनेसे क्या प्रयोजन, आप मुझपर दया कीजिये।
I know you completely, O great god, O great lord; what use is there, O omniscient one, in saying much more — show your grace.
सर्वथा त्वामहं जाने (sarvathā tvāmahaṃ jāne) — I know you completelyमहादेव महेश्वर (mahādeva maheśvara) — O great god, O great lordकिमुक्तेन च सर्वज्ञ (kimuktena ca sarvajña) — what use in saying more, O omniscient oneबहुना हि दयां कुरु (bahunā hi dayāṃ kuru) — with much — show your grace
३६ विस्तारय यशो लोके कृत्वा लीलां महाद्भुताम्। यत्सुगीय जना नाथाज्ज्ञसोत्तीर्णा भवाम्बुधिम्॥ ३६
vistāraya yaśo loke kṛtvā līlāṃ mahādbhutām | yatsugīya janā nāthājjñasottīrṇā bhavāmbudhim 36 ||
हे नाथ! आप अद्भुत लीलाकर संसारमें अपने यशका विस्तार कीजिये, जिसका गान करके आपके भक्त इस संसाररूपी समुद्रसे अनायास ही पार हो जायँ।
Spread your fame throughout the world by performing a wondrous play, O lord, by singing of which people may easily cross the ocean of existence.
विस्तारय यशो लोके (vistāraya yaśo loke) — spread your fame in the worldकृत्वा लीलां महाद्भुताम् (kṛtvā līlāṃ mahādbhutām) — performing a wondrous playयत्सुगीय जना नाथ (yatsugīya janā nātha) — singing of which, O lord, peopleअज्ञसोत्तीर्णा भवाम्बुधिम् (ajñasottīrṇā bhavāmbudhim) — may easily cross the ocean of existence
३७ इत्येवमुक्त्वा गिरिजा सुप्रणम्य पुनः पुनः। विरराम महेशानं नतस्कन्धा कृताञ्जलिः॥ ३७
ityevamuktvā girijā supraṇamya punaḥ punaḥ | virarāma maheśānaṃ nataskandhā kṛtāñjaliḥ 37 ||
इस प्रकार कहकर गिरिजा शंकरजीको बारंबार हाथ जोड़कर सिर झुकाकर प्रणाम करके मौन हो गयीं।
Having spoken thus, Girijā, bowing again and again to the great lord, her shoulders bent low, hands joined in reverence, fell silent.
इत्येवमुक्त्वा गिरिजा (ityevamuktvā girijā) — having spoken thus, Girijāसुप्रणम्य पुनः पुनः (supraṇamya punaḥ punaḥ) — bowing again and againविरराम महेशानं (virarāma maheśānaṃ) — to the great lord, fell silentनतस्कन्धा कृताञ्जलिः (nataskandhā kṛtāñjaliḥ) — shoulders bent low, hands joined
३८ इत्येवमुक्तः स तया महात्मा महेश्वरो लोकविडम्बनाय। तथेति मत्वा प्रहसन् बभूव मुदान्वितः कर्तुमनास्तदैव॥ ३८
ityevamuktaḥ sa tayā mahātmā | maheśvaro lokaviḍambanāya | tatheti matvā prahasan babhūva | mudānvitaḥ kartumanāstadaiva 38 ||
पार्वतीने जब इस प्रकार कहा, तब लोकविडम्बनाके निमित्त शंकरजीने हँसते हुए प्रसन्न होकर 'ऐसा ही होगा'—यह कहकर वे वैसा करनेके लिये उद्यत हो गये।
Thus addressed by her, that great soul, Maheśvara, for the sake of worldly convention, having thought 'so be it,' broke into laughter, and, filled with joy, at once resolved to act.
इत्येवमुक्तः स तया महात्मा (ityevamuktaḥ sa tayā mahātmā) — thus addressed by her, that great soulमहेश्वरो लोकविडम्बनाय (maheśvaro lokaviḍambanāya) — Maheśvara, for the sake of worldly conventionतथेति मत्वा प्रहसन् बभूव (tatheti matvā prahasan babhūva) — thinking 'so be it,' broke into laughterमुदान्वितः कर्तुमनास्तदैव (mudānvitaḥ kartumanāstadaiva) — filled with joy, resolved at once to act
३९ ततो ह्यन्तर्हितश्शम्भुर्बभूव सुप्रहर्षितः। कैलासं प्रययौ काल्या विरहाकृष्टमानसः॥ ३९
tato hyantarhitaśśambhurbabhūva supraharṣitaḥ | kailāsaṃ prayayau kālyā virahākṛṣṭamānasaḥ 39 ||
उसके बाद वे शम्भु प्रसन्न हो अन्तर्धान हो गये और कालीके विरहसे आकृष्टचित्तवाले वे कैलासको चले गये।
Then Śambhu, greatly delighted, vanished from sight, and went to Kailāsa, his mind drawn away by longing for Kālī.
ततो ह्यन्तर्हितश्शम्भुः (tato hyantarhitaśśambhuḥ) — then Śambhu, having vanishedबभूव सुप्रहर्षितः (babhūva supraharṣitaḥ) — became greatly delightedकैलासं प्रययौ काल्या (kailāsaṃ prayayau kālyā) — went to Kailāsa, by Kālīविरहाकृष्टमानसः (virahākṛṣṭamānasaḥ) — his mind drawn by longing
४० तत्र गत्वा महेशानो नन्द्यादिभ्यः स ऊचिवान्। वृत्तान्तं सकलं तं वै परमानन्दनिर्भरः॥ ४०
tatra gatvā maheśāno nandyādibhyaḥ sa ūcivān | vṛttāntaṃ sakalaṃ taṃ vai paramānandanirbharaḥ 40 ||
वहाँ जाकर उन महेश्वरने परमानन्दमें निमग्न हो यह सारा वृत्तान्त नन्दीश्वरादि गणोंको बताया।
Having gone there, the great lord, overflowing with supreme joy, told the entire account to Nandin and the others.
तत्र गत्वा महेशानो (tatra gatvā maheśāno) — having gone there, the great lordनन्द्यादिभ्यः स ऊचिवान् (nandyādibhyaḥ sa ūcivān) — he told it to Nandin and the othersवृत्तान्तं सकलं तं वै (vṛttāntaṃ sakalaṃ taṃ vai) — that entire account indeedपरमानन्दनिर्भरः (paramānandanirbharaḥ) — overflowing with supreme joy
४१ तेऽपि श्रुत्वा गणाः सर्वे भैरवाद्याश्च सर्वशः। बभूवुः सुखिनोऽत्यन्तं विदधुः परमोत्सवम्॥ ४१
te'pi śrutvā gaṇāḥ sarve bhairavādyāśca sarvaśaḥ | babhūvuḥ sukhino'tyantaṃ vidadhuḥ paramotsavam 41 ||
इस वृत्तान्तको सुनकर वे सम्पूर्ण भैरवादि गण भी बहुत सुखी हुए और महान् उत्सव करने लगे।
They too, all the gaṇas, Bhairava and the rest, hearing this, all became exceedingly joyful, and held a great celebration.
तेऽपि श्रुत्वा गणाः सर्वे (te'pi śrutvā gaṇāḥ sarve) — they too, all the gaṇas, hearing thisभैरवाद्याश्च सर्वशः (bhairavādyāśca sarvaśaḥ) — Bhairava and the rest, entirelyबभूवुः सुखिनोऽत्यन्तं (babhūvuḥ sukhino'tyantaṃ) — became exceedingly joyfulविदधुः परमोत्सवम् (vidadhuḥ paramotsavam) — held a great celebration
४२ महत् सुमंगलं तत्र बभूवातीव नारद। सर्वेषां दुःखनाशोऽभूद्रुद्रः प्रापापि संमुदम्॥ ४२
mahat sumaṃgalaṃ tatra babhūvātīva nārada | sarveṣāṃ duḥkhanāśo'bhūdrudraḥ prāpāpi saṃmudam 42 ||
हे नारद! उस समय वहाँ महामंगल होने लगा, सबका दुःख दूर हो गया और रुद्रको भी परम प्रसन्नता हुई।
O Nārada, great and excellent auspiciousness came about there; the suffering of all was destroyed, and Rudra too attained great joy.
महत् सुमंगलं तत्र (mahat sumaṃgalaṃ tatra) — great, excellent auspiciousness thereबभूवातीव नारद (babhūvātīva nārada) — came about exceedingly, O Nāradaसर्वेषां दुःखनाशोऽभूत् (sarveṣāṃ duḥkhanāśo'bhūt) — the suffering of all was destroyedरुद्रः प्रापापि संमुदम् (rudraḥ prāpāpi saṃmudam) — Rudra too attained great joy
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे शिवाशिवसंवादवर्णनं नामैकोनत्रिंशोऽध्यायः॥ २९॥
Thus ends the twenty-ninth chapter, called "The Dialogue of Śivā and Śiva," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें शिवा-शिवसंवादवर्णन नामक उनतीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ २९॥