॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ चतुर्थोऽध्यायः
Praised by the gods, the goddess Durgā appears before them enthroned on a jewelled chariot, blazing with a splendour they can barely see directly; the gods praise her at length as the essence of every scripture, faculty, and element, then stand mutely bowed in devotion. Umā, pleased, addresses them: she recalls how, as Satī, she left her body at Dakṣa's sacrifice, leaving Rudra to wander sky-clad and inconsolable, wearing a garland of her bones. She reveals that she will be born again as the daughter of Himācala and Menā, who have long served her with devotion, in order to become Rudra's wife once more and console the gods; having spoken, she vanishes to her own realm, and the gods disperse rejoicing. Brahmā closes by praising the merit of hearing this account of Durgā's deeds. उमादेवीका दिव्यरूपमें देवताओंको दर्शन देना और अवतार ग्रहण करनेका आश्वासन देना
१ इत्थं देवैः स्तुता देवी दुर्गा दुर्गार्तिनाशिनी। आविर्बभूव देवानां पुरतो जगदम्बिका॥
itthaṃ devaiḥ stutā devī durgā durgārtināśinī | āvirbabhūva devānāṃ purato jagadambikā ||
देवताओंके द्वारा इस प्रकार स्तुति किये जानेपर दुर्ग नामक राक्षसके उत्पन्न संकटका नाश करनेवाली जगन्माता देवी दुर्गा देवताओंके समक्ष प्रकट हुईं।
Thus praised by the gods, the goddess Durgā, destroyer of the affliction called Durga, manifested before the gods — Jagadambikā herself.
इत्थं देवैः स्तुता देवी (itthaṃ devaiḥ stutā devī) — thus praised by the gods, the goddessदुर्गा दुर्गार्तिनाशिनी (durgā durgārtināśinī) — Durgā, destroyer of the affliction called Durgaआविर्बभूव देवानां पुरतो (āvirbabhūva devānāṃ purato) — manifested before the godsजगदम्बिका (jagadambikā) — Jagadambikā
२ रथे रत्नमये दिव्ये संस्थिता परमाद्भुते। किंकिणीजालसंयुक्ते मृदुसंस्तरणे वरे॥
rathe ratnamaye divye saṃsthitā paramādbhute | kiṃkiṇījālasaṃyukte mṛdusaṃstaraṇe vare ||
वे रत्नोंसे जटित, दिव्य, परम अद्भुत, किंकिणीजालसे युक्त, कोमल बिछौनेवाले तथा श्रेष्ठ रथपर विराजमान थीं।
Seated on a chariot of jewels, divine, supremely wondrous, fitted with a net of tinkling bells, with a soft, excellent seat-covering.
रथे रत्नमये दिव्ये (rathe ratnamaye divye) — on a divine chariot made of jewelsपरमाद्भुते (paramādbhute) — supremely wondrousकिंकिणीजालसंयुक्ते (kiṃkiṇījālasaṃyukte) — fitted with a net of tinkling bellsमृदुसंस्तरणे वरे (mṛdusaṃstaraṇe vare) — with a soft, excellent seat-covering
३ कोटिसूर्याधिकाभासरम्यावयवभासिनी। स्वतेजोराशिमध्यस्था वररूपासमच्छविः॥
koṭisūryādhikābhāsaramyāvayavabhāsinī | svatejorāśimadhyasthā vararūpāsamacchaviḥ ||
करोड़ों सूर्योंसे भी अधिक प्रभायुक्त, रम्य अंगोंसे भासित, अपनी तेजोराशिके बीच विराजमान, सुन्दर रूपवाली, अनुपम छविसे सम्पन्न।
Shining with limbs lovely and radiant beyond the light of ten million suns, standing amid her own mass of splendour, of excellent form, of peerless lustre.
कोटिसूर्याधिकाभास (koṭisūryādhikābhāsa) — radiance beyond ten million sunsरम्यावयवभासिनी (ramyāvayavabhāsinī) — shining with lovely limbsस्वतेजोराशिमध्यस्था (svatejorāśimadhyasthā) — standing amid her own mass of splendourवररूपासमच्छविः (vararūpāsamacchaviḥ) — of excellent form, of peerless lustre
४ अनूपमा महामाया सदाशिवविलासिनी। त्रिगुणा निर्गुणा नित्या शिवलोकनिवासिनी॥
anūpamā mahāmāyā sadāśivavilāsinī | triguṇā nirguṇā nityā śivalokanivāsinī ||
अनुपम, महामाया, सदाशिवके साथ विलास करनेवाली, त्रिगुणात्मिका, गुणोंसे रहित, नित्या, शिवलोकमें निवास करनेवाली।
Peerless, the Great Māyā, at play with Sadāśiva; possessed of the three guṇas, yet beyond guṇa, eternal, dweller in Śiva's realm.
अनूपमा महामाया (anūpamā mahāmāyā) — peerless, the Great Māyāसदाशिवविलासिनी (sadāśivavilāsinī) — at play with Sadāśivaत्रिगुणा निर्गुणा नित्या (triguṇā nirguṇā nityā) — possessed of the three guṇas, yet beyond guṇa, eternalशिवलोकनिवासिनी (śivalokanivāsinī) — dweller in Śiva's realm
५ त्रिदेवजननी चण्डी शिवा सर्वार्तिनाशिनी। सर्वमाता महानिद्रा सर्वस्वजनतारिणी॥
tridevajananī caṇḍī śivā sarvārtināśinī | sarvamātā mahānidrā sarvasvajanatāriṇī ||
त्रिदेवजननी, चण्डी, शिवा, सभी कष्टोंका नाश करनेवाली, सबकी माता, महानिद्रा, सभी स्वजनोंको तारनेवाली।
Mother of the three gods, Caṇḍī, the auspicious one, destroyer of every affliction; mother of all, the Great Sleep, deliverer of all her own people.
त्रिदेवजननी चण्डी (tridevajananī caṇḍī) — mother of the three gods, Caṇḍīशिवा सर्वार्तिनाशिनी (śivā sarvārtināśinī) — the auspicious one, destroyer of every afflictionसर्वमाता महानिद्रा (sarvamātā mahānidrā) — mother of all, the Great Sleepसर्वस्वजनतारिणी (sarvasvajanatāriṇī) — deliverer of all her own people
६ तेजोराशेः प्रभावात्तु सा तु दृष्टा सुरैश्शिवा। तुष्टुवुस्तां पुनस्ते वै सुरा दर्शनकांक्षिणः॥
tejorāśeḥ prabhāvāttu sā tu dṛṣṭā suraiśśivā | tuṣṭuvustāṃ punaste vai surā darśanakāṃkṣiṇaḥ ||
उस तेजोराशिकी प्रभाके रूपमें ही भगवती शिवाको देवताओंने देखा, अतः उनके प्रत्यक्ष दर्शनके अभिलाषी देवताओंने पुनः उनकी स्तुति की।
By the power of her mass of splendour, that Śivā was seen by the gods only as radiance; so the gods, longing to see her directly, again praised her.
Note'सुरैश्शिवा' (सुरैः + शिवा, visarga sandhi before श).
तेजोराशेः प्रभावात्तु (tejorāśeḥ prabhāvāttu) — by the power of her mass of splendourसा तु दृष्टा सुरैश्शिवा (sā tu dṛṣṭā suraiśśivā) — Śivā was seen by the gods thusतुष्टुवुस्तां पुनस्ते वै (tuṣṭuvustāṃ punaste vai) — they praised her againसुरा दर्शनकांक्षिणः (surā darśanakāṃkṣiṇaḥ) — the gods, longing for her direct sight
७ अथ देवगणाः सर्वे विष्ण्वाद्या दर्शनेप्सवः। ददृशुर्जगदम्बां तां तत्कृपां प्राप्य तत्र हि॥
atha devagaṇāḥ sarve viṣṇvādyā darśanepsavaḥ | dadṛśurjagadambāṃ tāṃ tatkṛpāṃ prāpya tatra hi ||
इसके बाद दर्शनके अभिलाषी विष्णु आदि समस्त देवगण उन जगदम्बाकी कृपा प्राप्त करके ही उनका प्रत्यक्ष दर्शन कर सके।
Then all the hosts of gods, headed by Viṣṇu, desiring her sight, having there obtained her grace, indeed beheld that Jagadambā.
अथ देवगणाः सर्वे (atha devagaṇāḥ sarve) — then all the hosts of godsविष्ण्वाद्या दर्शनेप्सवः (viṣṇvādyā darśanepsavaḥ) — headed by Viṣṇu, desiring her sightददृशुर्जगदम्बां तां (dadṛśurjagadambāṃ tāṃ) — beheld that Jagadambāतत्कृपां प्राप्य तत्र हि (tatkṛpāṃ prāpya tatra hi) — having there obtained her grace, indeed
८ बभूवानन्दसन्दोहः सर्वेषां त्रिदिवौकसाम्। पुनः पुनः प्रणेमुस्तां तुष्टुवुश्च विशेषतः॥
babhūvānandasandohaḥ sarveṣāṃ tridivaukasām | punaḥ punaḥ praṇemustāṃ tuṣṭuvuśca viśeṣataḥ ||
सभी देवगणोंको महान् आनन्द प्राप्त हुआ। उन्होंने बार-बार उनको प्रणाम किया और वे विशेष रूपसे उनकी स्तुति करने लगे।
A flood of bliss arose in all the dwellers of heaven; again and again they bowed to her, and praised her exceedingly.
बभूवानन्दसन्दोहः (babhūvānandasandohaḥ) — a flood of bliss aroseसर्वेषां त्रिदिवौकसाम् (sarveṣāṃ tridivaukasām) — in all the dwellers of heavenपुनः पुनः प्रणेमुस्तां (punaḥ punaḥ praṇemustāṃ) — again and again they bowed to herतुष्टुवुश्च विशेषतः (tuṣṭuvuśca viśeṣataḥ) — and praised her exceedingly
९ शिवे शर्वाणि कल्याणि जगदम्ब महेश्वरि। त्वां नताः सर्वथा देवा वयं सर्वार्तिनाशिनीम्॥
śive śarvāṇi kalyāṇi jagadamba maheśvari | tvāṃ natāḥ sarvathā devā vayaṃ sarvārtināśinīm ||
हे शिवे! हे शर्वाणि! हे कल्याणि! हे जगदम्ब! हे महेश्वरि! हम सभी देवता सबके दुःखोंका नाश करनेवाली आपको सदा प्रणाम करते हैं।
"O Śivā, O Śarvāṇī, O auspicious one, O mother of the worlds, O Maheśvarī — we gods bow to you always, destroyer of every affliction."
शिवे शर्वाणि कल्याणि (śive śarvāṇi kalyāṇi) — O Śivā, O Śarvāṇī, O auspicious oneजगदम्ब महेश्वरि (jagadamba maheśvari) — O mother of the worlds, O Maheśvarīत्वां नताः सर्वथा देवा वयं (tvāṃ natāḥ sarvathā devā vayaṃ) — we gods bow to you alwaysसर्वार्तिनाशिनीम् (sarvārtināśinīm) — destroyer of every affliction
१० न हि जानन्ति देवेशि वेदाः शास्त्राणि कृत्स्नशः। अतीतो महिमा ध्यानं तव वाङ्मनसोः शिवे॥
na hi jānanti deveśi vedāḥ śāstrāṇi kṛtsnaśaḥ | atīto mahimā dhyānaṃ tava vāṅmanasoḥ śive ||
हे देवेशि! वेद एवं शास्त्र भी आपको पूर्णरूपसे नहीं जानते हैं। हे शिवे! आपका ध्यान एवं महिमा वाणी और मनसे अगोचर है।
"O queen of the gods, not even the Vedas and all the scriptures fully know you; your glory, O Śivā, lies beyond speech and mind, and beyond meditation."
न हि जानन्ति देवेशि (na hi jānanti deveśi) — not even do they know, O queen of the godsवेदाः शास्त्राणि कृत्स्नशः (vedāḥ śāstrāṇi kṛtsnaśaḥ) — the Vedas and all the scriptures fullyअतीतो महिमा ध्यानं (atīto mahimā dhyānaṃ) — your glory and meditation lie beyondतव वाङ्मनसोः शिवे (tava vāṅmanasoḥ śive) — your speech and mind, O Śivā
११ अतद्व्यावृत्तितस्त्वां वै चकितं चकितं सदा। अभिधत्ते श्रुतिरपि परेषां का कथा मता॥
atadvyāvṛttitastvāṃ vai cakitaṃ cakitaṃ sadā | abhidhatte śrutirapi pareṣāṃ kā kathā matā ||
'नेति-नेति' कहते हुए श्रुति भी चकित होकर सदा आपका वर्णन करती है, तो फिर दूसरोंकी बात ही क्या है!
"By excluding what you are not, even the Śruti describes you, ever startled, again and again — what then to say of others?"
अतद्व्यावृत्तितस्त्वां वै (atadvyāvṛttitastvāṃ vai) — by excluding what you are notचकितं चकितं सदा (cakitaṃ cakitaṃ sadā) — ever startled, again and againअभिधत्ते श्रुतिरपि (abhidhatte śrutirapi) — even the Śruti describes youपरेषां का कथा मता (pareṣāṃ kā kathā matā) — what then to say of others
१२ जानन्ति बहवो भक्तास्त्वत्कृपां प्राप्य भक्तितः। शरणागतभक्तानां न कुत्रापि भयादिकम्॥
jānanti bahavo bhaktāstvatkṛpāṃ prāpya bhaktitaḥ | śaraṇāgatabhaktānāṃ na kutrāpi bhayādikam ||
आपकी कृपा प्राप्त करके बहुत-से भक्त भक्तिपूर्वक आपकी महिमाको जानते हैं। शरणागत भक्तोंको कहीं भी भय आदि नहीं होता।
"Many devotees, having obtained your grace through devotion, do come to know you; for devotees who have taken refuge in you, there is no fear anywhere at all."
जानन्ति बहवो भक्ताः (jānanti bahavo bhaktāḥ) — many devotees do come to know youत्वत्कृपां प्राप्य भक्तितः (tvatkṛpāṃ prāpya bhaktitaḥ) — having obtained your grace through devotionशरणागतभक्तानां (śaraṇāgatabhaktānāṃ) — for devotees who have taken refugeन कुत्रापि भयादिकम् (na kutrāpi bhayādikam) — there is no fear anywhere at all
१३ विज्ञप्तिं शृणु सुप्रीता यस्या दासाः सदाम्बिके। तव देवि महादेवि हीनतो वर्णयामहे॥
vijñaptiṃ śṛṇu suprītā yasyā dāsāḥ sadāmbike | tava devi mahādevi hīnato varṇayāmahe ||
हे अम्बिके! हम सब आपके दास हैं, अतः आप प्रेमयुक्त होकर हमारी प्रार्थना सुनें। हे देवि! हमलोग आपकी महिमाका थोड़ा-सा वर्णन करते हैं।
"O Ambikā, whose servants we ever are — hear our petition, greatly pleased; O Devī, O Mahādevī, we speak but a poor part of your praise."
विज्ञप्तिं शृणु सुप्रीता (vijñaptiṃ śṛṇu suprītā) — hear our petition, greatly pleasedयस्या दासाः सदाम्बिके (yasyā dāsāḥ sadāmbike) — O Ambikā, whose servants we ever areतव देवि महादेवि (tava devi mahādevi) — of you, O Devī, O Mahādevīहीनतो वर्णयामहे (hīnato varṇayāmahe) — we speak but a poor part of your praise
१४ पुरा दक्षसुता भूत्वा संजाता हरवल्लभा। ब्रह्मणश्च परेषां वा नाशयत्त्वमकं महत्॥
purā dakṣasutā bhūtvā saṃjātā haravallabhā | brahmaṇaśca pareṣāṃ vā nāśayattvamakaṃ mahat ||
आप पहले दक्षकी पुत्री होकर शिवजीकी प्रिया बनी थीं, आपने उस समय ब्रह्मा तथा अन्य लोगोंके महान् दुःखको दूर किया था।
"Once, having become Dakṣa's daughter, you were born as Hara's beloved, and you destroyed the great sin/sorrow of Brahmā and of others."
पुरा दक्षसुता भूत्वा (purā dakṣasutā bhūtvā) — once, having become Dakṣa's daughterसंजाता हरवल्लभा (saṃjātā haravallabhā) — you were born as Hara's belovedब्रह्मणश्च परेषां वा (brahmaṇaśca pareṣāṃ vā) — of Brahmā and of othersनाशयत्त्वमकं महत् (nāśayattvamakaṃ mahat) — you destroyed the great sin/sorrow
१५ पितृतोऽनादरं प्राप्यात्यजः पणवशात्तनुम्। स्वलोकमगमस्त्वं वालभदुखं हरोऽपि हि॥
pitṛto'nādaraṃ prāpyātyajaḥ paṇavaśāttanum | svalokamagamastvaṃ vālabhadukhaṃ haro'pi hi ||
Doubtful readingNot sure about this verse
आपने अपने पितासे अनादर प्राप्तकर अपनी प्रतिज्ञाके अनुसार अपने शरीरका त्याग किया और अपने धामको चली गयी थीं, जिसके कारण महादेवजीने दुःख पाया था।
"Having met with dishonour from your father, bound by your own pledge, you gave up the body and went to your own realm — and Hara too, indeed, met with sorrow."
पितृतोऽनादरं प्राप्य (pitṛto'nādaraṃ prāpya) — having met with dishonour from your fatherअत्यजः पणवशात्तनुम् (atyajaḥ paṇavaśāttanum) — bound by your pledge, you gave up the bodyस्वलोकमगमस्त्वं (svalokamagamastvaṃ) — you went to your own realmवालभदुखं हरोऽपि हि (vālabhadukhaṃ haro'pi hi) — and Hara too, indeed, met with sorrow
१६ न हि जातं प्रपूर्णं तद्देवकार्यं महेश्वरि। व्याकुला मुनयो देवाः शरणं त्वां गता वयम्॥
na hi jātaṃ prapūrṇaṃ taddevakāryaṃ maheśvari | vyākulā munayo devāḥ śaraṇaṃ tvāṃ gatā vayam ||
हे महेश्वरि! देवताओंका वह कार्य पूरा नहीं हुआ। इसीलिये हम समस्त देवता एवं मुनिगण व्याकुल होकर आपकी शरणमें आये हैं।
"That work of the gods, O Maheśvarī, has not yet been fulfilled; distressed, we, sages and gods, have come to you for refuge."
न हि जातं प्रपूर्णं (na hi jātaṃ prapūrṇaṃ) — it has not yet been fulfilledतद्देवकार्यं महेश्वरि (taddevakāryaṃ maheśvari) — that work of the gods, O Maheśvarīव्याकुला मुनयो देवाः (vyākulā munayo devāḥ) — distressed, sages and godsशरणं त्वां गता वयम् (śaraṇaṃ tvāṃ gatā vayam) — we have come to you for refuge
१७ पूर्णं कुरु महेशानि निर्जराणां मनोरथम्। सनत्कुमारवचनं सफलं स्याद्यथा शिवे॥
pūrṇaṃ kuru maheśāni nirjarāṇāṃ manoratham | sanatkumāravacanaṃ saphalaṃ syādyathā śive ||
हे महेशानि! आप देवताओंके मनोरथको पूर्ण कीजिये, जिससे हे शिवे! सनत्कुमारका कहा हुआ वचन सफल हो।
"O Maheśānī, fulfil the wish of the immortals, so that, O Śivā, Sanatkumāra's word may bear fruit."
पूर्णं कुरु महेशानि (pūrṇaṃ kuru maheśāni) — O Maheśānī, fulfilनिर्जराणां मनोरथम् (nirjarāṇāṃ manoratham) — the wish of the immortalsसनत्कुमारवचनं (sanatkumāravacanaṃ) — Sanatkumāra's wordसफलं स्याद्यथा शिवे (saphalaṃ syādyathā śive) — so that it may bear fruit, O Śivā
१८ अवतीर्य क्षितौ देवि रुद्रपत्नी पुनर्भव। लीलां कुरु यथायोग्यं प्राप्नुयुर्निर्जराः सुखम्॥
avatīrya kṣitau devi rudrapatnī punarbhava | līlāṃ kuru yathāyogyaṃ prāpnuyurnirjarāḥ sukham ||
हे देवि! आप पृथ्वीपर अवतरित होकर पुनः शिवजीकी पत्नी बनें और यथायोग्य लीला करें, जिससे देवगण सुखी हो जायँ।
"Descend to the earth, O Devī, and become Rudra's wife once more; sport as is fitting, so that the immortals may obtain happiness."
अवतीर्य क्षितौ देवि (avatīrya kṣitau devi) — descend to the earth, O Devīरुद्रपत्नी पुनर्भव (rudrapatnī punarbhava) — become Rudra's wife once moreलीलां कुरु यथायोग्यं (līlāṃ kuru yathāyogyaṃ) — sport as is fittingप्राप्नुयुर्निर्जराः सुखम् (prāpnuyurnirjarāḥ sukham) — so that the immortals may obtain happiness
१९ सुखी स्यादेवि रुद्रोऽपि कैलासाचलसंस्थितः। सर्वे भवन्तु सुखिनो दुःखं नश्यतु कृत्स्नशः॥
sukhī syādevi rudro'pi kailāsācalasaṃsthitaḥ | sarve bhavantu sukhino duḥkhaṃ naśyatu kṛtsnaśaḥ ||
हे देवि! कैलासपर्वतपर स्थित भगवान् शिवजी भी सुखी हो जायँ, सभी लोग सुखी हो जायँ और पूर्णरूपसे दुःखका विनाश हो जाय।
"May Rudra too, O Devī, dwelling on Mount Kailāsa, be happy; may all become happy, and may sorrow perish entirely."
सुखी स्यादेवि रुद्रोऽपि (sukhī syādevi rudro'pi) — may Rudra too be happy, O Devīकैलासाचलसंस्थितः (kailāsācalasaṃsthitaḥ) — dwelling on Mount Kailāsaसर्वे भवन्तु सुखिनो (sarve bhavantu sukhino) — may all become happyदुःखं नश्यतु कृत्स्नशः (duḥkhaṃ naśyatu kṛtsnaśaḥ) — may sorrow perish entirely
२० इति प्रोच्यामराः सर्वे विष्ण्वाद्या प्रेमसंकुलाः। मौनमास्थाय संतस्थुर्भक्तिनम्रात्ममूर्तयः॥
iti procyāmarāḥ sarve viṣṇvādyā premasaṃkulāḥ | maunamāsthāya saṃtasthurbhaktinamrātmamūrtayaḥ ||
यह कहकर विष्णु आदि सब देवता प्रेमसे मग्न हो गये और वे भक्तिपूर्वक विनम्रतासे सिर झुकाये मौन खड़े हो गये।
Having thus spoken, all the immortals, headed by Viṣṇu, overcome with love, fell silent and stood still, their forms bowed low in devotion.
इति प्रोच्यामराः सर्वे (iti procyāmarāḥ sarve) — having thus spoken, all the immortalsविष्ण्वाद्या प्रेमसंकुलाः (viṣṇvādyā premasaṃkulāḥ) — headed by Viṣṇu, overcome with loveमौनमास्थाय संतस्थुः (maunamāsthāya saṃtasthuḥ) — fell silent and stood stillभक्तिनम्रात्ममूर्तयः (bhaktinamrātmamūrtayaḥ) — their forms bowed low in devotion
२१ शिवापि सुप्रसन्नाभूदाकर्ण्यामरसंस्तुतिम्। आकलय्याथ तद्धेतुं संस्मृत्य स्वप्रभुं शिवम्॥
śivāpi suprasannābhūdākarṇyāmarasaṃstutim | ākalayyātha taddhetuṃ saṃsmṛtya svaprabhuṃ śivam ||
शिवा भी देवताओंकी स्तुति सुनकर प्रसन्न हो गयीं। अपनी स्तुतिके कारणका विचारकर तथा प्रभु शिवजीका स्मरण करके —
Śivā too became greatly pleased on hearing the immortals' praise; then, discerning its cause, and calling her own lord Śiva to mind —
शिवापि सुप्रसन्नाभूत् (śivāpi suprasannābhūt) — Śivā too became greatly pleasedआकर्ण्यामरसंस्तुतिम् (ākarṇyāmarasaṃstutim) — on hearing the immortals' praiseआकलय्याथ तद्धेतुं (ākalayyātha taddhetuṃ) — then, discerning its causeसंस्मृत्य स्वप्रभुं शिवम् (saṃsmṛtya svaprabhuṃ śivam) — and calling her own lord Śiva to mind
२२ उवाचोमा तदा देवी सम्बोध्य विबुधांश्च तान्। विहस्य मापतिमुखान् सदया भक्तवत्सला॥
uvācomā tadā devī sambodhya vibudhāṃśca tān | vihasya māpatimukhān sadayā bhaktavatsalā ||
उमादेवी विष्णु आदि उन देवताओंको सम्बोधित करके हँसकर, दयामयी तथा भक्तवत्सला होकर कहने लगीं।
— the goddess Umā then spoke, addressing those gods, smiling upon Hari and the others, compassionate, tender toward her devotees.
उवाचोमा तदा देवी (uvācomā tadā devī) — the goddess Umā then spokeसम्बोध्य विबुधांश्च तान् (sambodhya vibudhāṃśca tān) — addressing those godsविहस्य मापतिमुखान् (vihasya māpatimukhān) — smiling upon Hari and the othersसदया भक्तवत्सला (sadayā bhaktavatsalā) — compassionate, tender toward her devotees
२३ हे हरे हे विधे देवा मुनयश्च गतव्यथाः। सर्वे शृणुत मद्वाक्यं प्रसन्नाहं न संशयः॥
he hare he vidhe devā munayaśca gatavyathāḥ | sarve śṛṇuta madvākyaṃ prasannāhaṃ na saṃśayaḥ ||
हे हरे! हे विधे! हे देवताओ! हे मुनिगण! अब आप सभी लोग दुःखरहित हो जाइये और मेरी बात सुनिये। मैं आपलोगोंपर प्रसन्न हूँ, इसमें सन्देह नहीं है।
"O Hari, O Vidhi, O gods and sages, be free of distress; all of you, hear my word — I am pleased, there is no doubt."
हे हरे हे विधे (he hare he vidhe) — O Hari, O Vidhiदेवा मुनयश्च गतव्यथाः (devā munayaśca gatavyathāḥ) — O gods and sages, be free of distressसर्वे शृणुत मद्वाक्यं (sarve śṛṇuta madvākyaṃ) — all of you, hear my wordप्रसन्नाहं न संशयः (prasannāhaṃ na saṃśayaḥ) — I am pleased, there is no doubt
२४ चरितं मम सर्वत्र त्रैलोक्यस्य सुखावहम्। कृतं मयैव सकलं दक्षमोहादिकं च तत्॥
caritaṃ mama sarvatra trailokyasya sukhāvaham | kṛtaṃ mayaiva sakalaṃ dakṣamohādikaṃ ca tat ||
मेरा चरित्र त्रैलोक्यको सर्वत्र सुख प्रदान करनेवाला है। दक्ष आदिको जो मोह उत्पन्न हुआ, वह सब मेरे द्वारा ही किया गया था।
"My conduct everywhere brings happiness to the three worlds; it was I alone who wrought all that — Dakṣa's delusion and the rest."
चरितं मम सर्वत्र (caritaṃ mama sarvatra) — my conduct everywhereत्रैलोक्यस्य सुखावहम् (trailokyasya sukhāvaham) — brings happiness to the three worldsकृतं मयैव सकलं (kṛtaṃ mayaiva sakalaṃ) — it was I alone who wrought allदक्षमोहादिकं च तत् (dakṣamohādikaṃ ca tat) — Dakṣa's delusion and the rest
२५ अवतारं करिष्यामि क्षितौ पूर्णं न संशयः। बहवो हेतवोऽप्यत्र तद्ददामि महादरात्॥
avatāraṃ kariṣyāmi kṣitau pūrṇaṃ na saṃśayaḥ | bahavo hetavo'pyatra taddadāmi mahādarāt ||
मैं पृथ्वीपर पूर्ण अवतार ग्रहण करूँगी, इसमें सन्देह नहीं है। इसमें बहुत-से हेतु हैं, उन्हें मैं आदरपूर्वक कह रही हूँ।
"I shall take a full incarnation on this earth, there is no doubt; there are many reasons for this too, which I state with great regard."
अवतारं करिष्यामि क्षितौ (avatāraṃ kariṣyāmi kṣitau) — I shall take incarnation on this earthपूर्णं न संशयः (pūrṇaṃ na saṃśayaḥ) — in full, there is no doubtबहवो हेतवोऽप्यत्र (bahavo hetavo'pyatra) — there are many reasons for this tooतद्ददामि महादरात् (taddadāmi mahādarāt) — I state it with great regard
२६ पुरा हिमाचलो देवा मेना चातिसुभक्तितः। सेवां मे चक्रतुस्तातजननीवत्सतीतनोः॥
purā himācalo devā menā cātisubhaktitaḥ | sevāṃ me cakratustātajananīvatsatītanoḥ ||
हे देवताओ! पूर्व समयमें हिमाचल और मेनाने बड़े भक्तिभावसे मुझ सतीशरीरधारिणीकी माता-पिताके समान सेवा की थी।
"Formerly, O gods, Himācala and Menā, with the greatest devotion, served me — Satī's body — as a father and mother serve their child."
पुरा हिमाचलो देवा (purā himācalo devā) — formerly, O gods, Himācalaमेना चातिसुभक्तितः (menā cātisubhaktitaḥ) — and Menā, with the greatest devotionसेवां मे चक्रतुः (sevāṃ me cakratuḥ) — served meतातजननीवत्सतीतनोः (tātajananīvatsatītanoḥ) — as a father and mother serve their child, [me] having Satī's body
२७ इदानीं कुरुतः सेवां सुभक्त्या मम नित्यशः। मेना विशेषतस्तत्र सुतात्वे नात्र संशयः॥
idānīṃ kurutaḥ sevāṃ subhaktyā mama nityaśaḥ | menā viśeṣatastatra sutātve nātra saṃśayaḥ ||
इस समय भी वे नित्यप्रति मेरी भक्तिपूर्वक सेवा कर रहे हैं और मेना विशेषकर अपनी पुत्रीरूपमें सेवा करती हैं, इसमें सन्देह नहीं है।
"Even now the two of them serve me daily with great devotion; Menā especially, in this matter, [longs] for me as a daughter — there is no doubt of it."
इदानीं कुरुतः सेवां (idānīṃ kurutaḥ sevāṃ) — even now the two of them serveसुभक्त्या मम नित्यशः (subhaktyā mama nityaśaḥ) — me daily with great devotionमेना विशेषतस्तत्र (menā viśeṣatastatra) — Menā especially, in this matterसुतात्वे नात्र संशयः (sutātve nātra saṃśayaḥ) — for me as a daughter, there is no doubt
२८ रुद्रो गच्छतु यूयं चावतारं हिमवद्गृहे। अतश्चावतरिष्यामि दुःखनाशो भविष्यति॥
rudro gacchatu yūyaṃ cāvatāraṃ himavadgṛhe | ataścāvatariṣyāmi duḥkhanāśo bhaviṣyati ||
अतः रुद्र तथा आपलोग अपने-अपने धामको जायँ, मैं हिमालयके घर अवतार लूँगी, इससे सभी लोगोंका दुःख दूर हो जायगा।
"Let Rudra go, and you too [to your abodes]; in Himavat's house I shall take my incarnation, and thus your sorrow shall be destroyed."
रुद्रो गच्छतु यूयं च (rudro gacchatu yūyaṃ ca) — let Rudra go, and you tooअवतारं हिमवद्गृहे (avatāraṃ himavadgṛhe) — [I shall take] incarnation in Himavat's houseअतश्चावतरिष्यामि (ataścāvatariṣyāmi) — thus I shall descendदुःखनाशो भविष्यति (duḥkhanāśo bhaviṣyati) — sorrow shall be destroyed
२९ सर्वे गच्छत धाम स्वं स्वं सुखं लभतां चिरम्। अवतीर्य सुता भूत्वा मेनाया दास्य उत्सुखम्॥
sarve gacchata dhāma svaṃ svaṃ sukhaṃ labhatāṃ ciram | avatīrya sutā bhūtvā menāyā dāsya utsukham ||
आप सब लोग अपने-अपने घर जायँ और चिरकालतक सुखी रहें। मैं मेनाकी पुत्रीके रूपमें अवतार लेकर सभीको सुख प्रदान करूँगी।
"Go, all of you, each to your own abode, and long enjoy happiness; having descended and become her daughter, I shall grant Menā great joy."
सर्वे गच्छत धाम स्वं स्वं (sarve gacchata dhāma svaṃ svaṃ) — go, all of you, each to your own abodeसुखं लभतां चिरम् (sukhaṃ labhatāṃ ciram) — and long enjoy happinessअवतीर्य सुता भूत्वा (avatīrya sutā bhūtvā) — having descended and become her daughterमेनाया दास्य उत्सुखम् (menāyā dāsya utsukham) — I shall grant Menā great joy
३० हरपत्नी भविष्यामि सुगुसं मतमात्मनः। अद्भुता शिवलीला हि ज्ञानिनामपि मोहिनी॥
harapatnī bhaviṣyāmi sugusaṃ matamātmanaḥ | adbhutā śivalīlā hi jñānināmapi mohinī ||
Doubtful readingThe word 'सुगुसं' does not parse as a known word.
यह मेरा अत्यन्त गुप्त मत है कि मैं शिवजीकी पत्नी बनूँगी। भगवान् शिवकी लीला अद्भुत है, वह ज्ञानियोंको भी मोहमें डालनेवाली है।
"I shall become Hara's wife — this is my own well-hidden resolve; wondrous indeed is Śiva's play, bewildering even to the wise."
हरपत्नी भविष्यामि (harapatnī bhaviṣyāmi) — I shall become Hara's wifeसुगुसं मतमात्मनः (sugusaṃ matamātmanaḥ) — this is my own [well-hidden] resolveअद्भुता शिवलीला हि (adbhutā śivalīlā hi) — wondrous indeed is Śiva's playज्ञानिनामपि मोहिनी (jñānināmapi mohinī) — bewildering even to the wise
३१ यावत्प्रभृति मे त्यक्ता स्वतनुर्दक्षजा सुराः। पितृतोऽनादरं दृष्ट्वा स्वामिनस्तत्क्रतौ गता॥
yāvatprabhṛti me tyaktā svatanurdakṣajā surāḥ | pitṛto'nādaraṃ dṛṣṭvā svāminastatkratau gatā ||
हे देवगणो! जबसे मैंने दक्षके यज्ञमें जाकर पिताद्वारा अपने स्वामीका अनादर देखकर अपने शरीरको त्याग दिया है।
"O gods, from the very time when I, Dakṣa's daughter, gave up my own body — having, in that sacrifice, seen my husband dishonoured by my father —"
यावत्प्रभृति मे त्यक्ता (yāvatprabhṛti me tyaktā) — from the very time when I gave upस्वतनुर्दक्षजा सुराः (svatanurdakṣajā surāḥ) — my own body, O gods, I, Dakṣa's daughterपितृतोऽनादरं दृष्ट्वा (pitṛto'nādaraṃ dṛṣṭvā) — having seen dishonour from my fatherस्वामिनस्तत्क्रतौ गता (svāminastatkratau gatā) — toward my husband, in that sacrifice
३२ तदाप्रभृति स स्वामी रुद्रः कालाग्निसंज्ञकः। दिगम्बरो बभूवाशु मच्चिन्तनपरायणः॥
tadāprabhṛti sa svāmī rudraḥ kālāgnisaṃjñakaḥ | digambaro babhūvāśu maccintanaparāyaṇaḥ ||
उसी समयसे वे कालाग्निसंज्ञक स्वामी रुद्रदेव दिगम्बर होकर मेरी चिन्तामें संलग्न हैं।
"— since that very time, that lord Rudra, called Kālāgni, at once became sky-clad, wholly devoted to thinking of me."
तदाप्रभृति स स्वामी (tadāprabhṛti sa svāmī) — since that very time, that lordरुद्रः कालाग्निसंज्ञकः (rudraḥ kālāgnisaṃjñakaḥ) — Rudra, called Kālāgniदिगम्बरो बभूवाशु (digambaro babhūvāśu) — at once became sky-cladमच्चिन्तनपरायणः (maccintanaparāyaṇaḥ) — wholly devoted to thinking of me
३३ मम रोषं क्रतौ दृष्ट्वा पितुस्तत्र गता सती। अत्यजत्स्वतनुं प्रीत्या धर्मज्ञेति विचारतः॥
mama roṣaṃ kratau dṛṣṭvā pitustatra gatā satī | atyajatsvatanuṃ prītyā dharmajñeti vicārataḥ ||
मेरे रोषको देखकर अपने पिताके यज्ञमें गयी हुई धर्मज्ञ सतीने प्रीतिके कारण अपना शरीर त्याग दिया, यही सोचकर।
"Satī, having gone there and seen my anger at my father's sacrifice, gave up her own body out of love, thinking, 'thus I know my duty.'"
मम रोषं क्रतौ दृष्ट्वा (mama roṣaṃ kratau dṛṣṭvā) — having seen my anger at the sacrificeपितुस्तत्र गता सती (pitustatra gatā satī) — Satī, having gone there, at her father'sअत्यजत्स्वतनुं प्रीत्या (atyajatsvatanuṃ prītyā) — gave up her own body out of loveधर्मज्ञेति विचारतः (dharmajñeti vicārataḥ) — thinking, thus I know my duty
३४ योग्यभूत्सदनं त्यक्त्वा कृत्वा वेषमलौकिकम्। न सेहे विरहं सत्या मद्रूपाया महेश्वरः॥
yogyabhūtsadanaṃ tyaktvā kṛtvā veṣamalaukikam | na sehe virahaṃ satyā madrūpāyā maheśvaraḥ ||
वे घर छोड़कर अलौकिक वेष धारणकर योगी हो भटक गये। वे महेश्वर मेरे सतीरूपका वियोग सहन नहीं कर पा रहे हैं।
"Having left his home, become fit as an ascetic, and taken on an otherworldly guise — Maheśvara could not bear separation from Satī, from my form."
योग्यभूत्सदनं त्यक्त्वा (yogyabhūtsadanaṃ tyaktvā) — having left his home, become fit as an asceticकृत्वा वेषमलौकिकम् (kṛtvā veṣamalaukikam) — having taken on an otherworldly guiseन सेहे विरहं सत्या (na sehe virahaṃ satyā) — could not bear separation from Satīमद्रूपाया महेश्वरः (madrūpāyā maheśvaraḥ) — Maheśvara, from my form
३५ मम हेतोर्महादुःखी स बभूव कुवेषभृत्। अत्यजत्स तदारभ्य कामजं सुखमुत्तमम्॥
mama hetormahāduḥkhī sa babhūva kuveṣabhṛt | atyajatsa tadārabhya kāmajaṃ sukhamuttamam ||
उन्होंने उसी समयसे कामजन्य उत्तम सुखका परित्याग कर दिया है और मेरे निमित्त कुवेष धारणकर वे अत्यन्त दुखी हो गये हैं।
"For my sake he became greatly sorrowful, bearing a wretched guise; from that time he gave up the supreme happiness born of desire."
मम हेतोर्महादुःखी (mama hetormahāduḥkhī) — for my sake, greatly sorrowfulस बभूव कुवेषभृत् (sa babhūva kuveṣabhṛt) — he became, bearing a wretched guiseअत्यजत्स तदारभ्य (atyajatsa tadārabhya) — from that time he gave upकामजं सुखमुत्तमम् (kāmajaṃ sukhamuttamam) — the supreme happiness born of desire
३६ अन्यच्छृणुत हे विष्णो हे विधे मुनयः सुराः। महाप्रभोर्महेशस्य लीलां भुवनपालिनीम्॥
anyacchṛṇuta he viṣṇo he vidhe munayaḥ surāḥ | mahāprabhormaheśasya līlāṃ bhuvanapālinīm ||
हे विष्णो! हे विधे! हे देवगणो! हे मुनिगणो! आपलोग महाप्रभु महेश्वरकी भुवनपालिनी अन्य लीला भी सुनें।
"Hear another thing, O Viṣṇu, O Vidhi, O sages and gods — the world-sustaining play of the great lord Maheśa."
अन्यच्छृणुत हे विष्णो (anyacchṛṇuta he viṣṇo) — hear another thing, O Viṣṇuहे विधे मुनयः सुराः (he vidhe munayaḥ surāḥ) — O Vidhi, O sages and godsमहाप्रभोर्महेशस्य लीलां (mahāprabhormaheśasya līlāṃ) — the play of the great lord Maheśaभुवनपालिनीम् (bhuvanapālinīm) — world-sustaining
३७ विधाय मालां सुप्रीत्या ममास्थ्नां विरहाकुलः। न शान्तिं प्राप कुत्रापि प्रबुद्धोऽप्येक एव सः॥
vidhāya mālāṃ suprītyā mamāsthnāṃ virahākulaḥ | na śāntiṃ prāpa kutrāpi prabuddho'pyeka eva saḥ ||
ज्ञानी होते हुए भी विरहमें व्याकुल वे मेरी अस्थियोंकी माला बनाकर धारण किये रहते हैं, फिर भी उन्हें कहीं भी शान्ति नहीं मिलती है।
"Having, out of great love, made a garland of my bones, tormented by separation, he found peace nowhere at all — that one alone, though awakened."
विधाय मालां सुप्रीत्या (vidhāya mālāṃ suprītyā) — having, out of great love, made a garlandममास्थ्नां विरहाकुलः (mamāsthnāṃ virahākulaḥ) — of my bones, tormented by separationन शान्तिं प्राप कुत्रापि (na śāntiṃ prāpa kutrāpi) — he found peace nowhere at allप्रबुद्धोऽप्येक एव सः (prabuddho'pyeka eva saḥ) — that one alone, though awakened
३८ इतस्ततो रुरोदोच्चैरनीश इव स प्रभुः। योग्यायोग्यं न बुबुधे भ्रमन्सर्वत्र सर्वदा॥
itastato rurodoccairanīśa iva sa prabhuḥ | yogyāyogyaṃ na bubudhe bhramansarvatra sarvadā ||
वे प्रभु अनाथके समान इधर-उधर घूमते हुए ऊँचे स्वरमें रोते रहते हैं, उन्हें उचित तथा अनुचितका ज्ञान भी नहीं है।
"That lord weeps loudly, here and there, as though he had no protector; wandering everywhere, always, he takes no notice of what is fit or unfit."
इतस्ततो रुरोदोच्चैः (itastato rurodoccaiḥ) — he weeps loudly, here and thereअनीश इव स प्रभुः (anīśa iva sa prabhuḥ) — that lord, as though he had no protectorयोग्यायोग्यं न बुबुधे (yogyāyogyaṃ na bubudhe) — he takes no notice of what is fit or unfitभ्रमन्सर्वत्र सर्वदा (bhramansarvatra sarvadā) — wandering everywhere, always
३९ इत्थं लीलां हरोऽकार्षीद्दर्शयन्कामिनां प्रभुः। ऊचे कामुकवद्वाणीं विरहव्याकुलामिव॥
itthaṃ līlāṃ haro'kārṣīddarśayankāmināṃ prabhuḥ | ūce kāmukavadvāṇīṃ virahavyākulāmiva ||
इस प्रकार वे प्रभु सदाशिव कामियोंकी गति दिखाते हुए लीला करते फिरते हैं और कामुककी भाँति विरहाकुल वाणी बोलते रहते हैं।
"Thus the lord Hara enacted his play, showing the ways of lovers; he speaks words like one who is love-struck, as though racked by separation."
इत्थं लीलां हरोऽकार्षीत् (itthaṃ līlāṃ haro'kārṣīt) — thus Hara enacted his playदर्शयन्कामिनां प्रभुः (darśayankāmināṃ prabhuḥ) — the lord, showing the ways of loversऊचे कामुकवद्वाणीं (ūce kāmukavadvāṇīṃ) — he speaks words like one who is love-struckविरहव्याकुलामिव (virahavyākulāmiva) — as though racked by separation
४० वस्तुतोऽविकृतोऽदीनोऽस्त्यजितः परमेश्वरः। परिपूर्णः शिवः स्वामी मायाधीशोऽखिलेश्वरः॥
vastuto'vikṛto'dīno'styajitaḥ parameśvaraḥ | paripūrṇaḥ śivaḥ svāmī māyādhīśo'khileśvaraḥ ||
वे शिव वस्तुतः निर्विकार तथा दीनतासे रहित, अजित, परमेश्वर, परिपूर्ण, स्वामी, मायाधीश तथा सबके अधिपति हैं।
"In truth he is unchanged, undistressed, unconquered — the supreme lord; perfect and entire, Śiva, the master, ruler of māyā, lord of all."
वस्तुतोऽविकृतोऽदीनः (vastuto'vikṛto'dīnaḥ) — in truth he is unchanged, undistressedअस्त्यजितः परमेश्वरः (astyajitaḥ parameśvaraḥ) — he is unconquered, the supreme lordपरिपूर्णः शिवः स्वामी (paripūrṇaḥ śivaḥ svāmī) — perfect and entire, Śiva, the masterमायाधीशोऽखिलेश्वरः (māyādhīśo'khileśvaraḥ) — ruler of māyā, lord of all
४१ अन्यथा मोहतस्तस्य किं कामाच्च प्रयोजनम्। विकारेणापि केनाशु मायालिसो न स प्रभुः॥
anyathā mohatastasya kiṃ kāmācca prayojanam | vikāreṇāpi kenāśu māyāliso na sa prabhuḥ ||
Doubtful readingNot sure about this verse
अन्यथा उन्हें मोह तथा कामसे प्रयोजन ही क्या है, वे प्रभु न तो किसी विकारसे अथवा मायासे ही लिप्त रहनेवाले हैं।
"For what other use could delusion or desire have for him? That lord is not touched by any change, or swiftly by māyā, at all."
अन्यथा मोहतस्तस्य (anyathā mohatastasya) — for what other use, delusion for himकिं कामाच्च प्रयोजनम् (kiṃ kāmācca prayojanam) — what use has desireविकारेणापि केनाशु (vikāreṇāpi kenāśu) — by any change, swiftlyमायालिसो न स प्रभुः (māyāliso na sa prabhuḥ) — that lord is not touched by māyā
४२ रुद्रोऽतीवेच्छति विभुः स मे कर्तुं करग्रहम्। अवतारं क्षितौ मेनाहिमाचलगृहे सुराः॥
rudro'tīvecchati vibhuḥ sa me kartuṃ karagraham | avatāraṃ kṣitau menāhimācalagṛhe surāḥ ||
वे सर्वव्यापी रुद्र मेरे साथ विवाह करनेकी प्रबल इच्छा रखते हैं। अतः हे देवगणो! मैं पृथ्वीपर मेना-हिमाचलके घरमें अवतार ग्रहण करूँगी।
"O gods, that all-pervading Rudra greatly wishes to take my hand in marriage; hence my incarnation on earth, in the house of Menā and Himācala."
रुद्रोऽतीवेच्छति विभुः (rudro'tīvecchati vibhuḥ) — the all-pervading Rudra greatly wishesस मे कर्तुं करग्रहम् (sa me kartuṃ karagraham) — to take my hand in marriageअवतारं क्षितौ (avatāraṃ kṣitau) — incarnation on earthमेनाहिमाचलगृहे सुराः (menāhimācalagṛhe surāḥ) — in the house of Menā and Himācala, O gods
४३ अतश्चावतरिष्यामि रुद्रसन्तोषहेतवे। हिमागपत्न्यां मेनायां लौकिकीं गतिमाश्रिता॥
ataścāvatariṣyāmi rudrasantoṣahetave | himāgapatnyāṃ menāyāṃ laukikīṃ gatimāśritā ||
मैं रुद्रके सन्तोषके लिये लौकिक गतिका आश्रय लेकर हिमालयपत्नी मेनामें अवतार ग्रहण करूँगी।
"So I shall descend, for Rudra's satisfaction, taking recourse to the worldly way, in Menā, the wife of the lord of snowy mountains."
अतश्चावतरिष्यामि (ataścāvatariṣyāmi) — so I shall descendरुद्रसन्तोषहेतवे (rudrasantoṣahetave) — for Rudra's satisfactionहिमागपत्न्यां मेनायां (himāgapatnyāṃ menāyāṃ) — in Menā, the wife of the lord of snowy mountainsलौकिकीं गतिमाश्रिता (laukikīṃ gatimāśritā) — taking recourse to the worldly way
४४ भक्ता रुद्रप्रिया भूत्वा तपः कृत्वा सुदुस्सहम्। देवकार्यं करिष्यामि सत्यं सत्यं न संशयः॥
bhaktā rudrapriyā bhūtvā tapaḥ kṛtvā sudussaham | devakāryaṃ kariṣyāmi satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||
कठोर तपस्या करके रुद्रकी भक्त तथा प्रिया होकर मैं देवताओंका कार्य करूँगी, यह सत्य है, सत्य है — इसमें सन्देह नहीं है।
"Having become a devotee, dear to Rudra, and performed a most unbearable austerity, I shall accomplish the gods' work — this is true, true, there is no doubt."
भक्ता रुद्रप्रिया भूत्वा (bhaktā rudrapriyā bhūtvā) — having become a devotee, dear to Rudraतपः कृत्वा सुदुस्सहम् (tapaḥ kṛtvā sudussaham) — and performed a most unbearable austerityदेवकार्यं करिष्यामि (devakāryaṃ kariṣyāmi) — I shall accomplish the gods' workसत्यं सत्यं न संशयः (satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ) — this is true, true, there is no doubt
४५ गच्छत स्वगृहं सर्वे भवं भजत नित्यशः। तत्कृपातोऽखिलं दुःखं विनश्यति न संशयः॥
gacchata svagṛhaṃ sarve bhavaṃ bhajata nityaśaḥ | tatkṛpāto'khilaṃ duḥkhaṃ vinaśyati na saṃśayaḥ ||
आप सभी लोग अपने घर जाइये और रुद्रका भजन कीजिये, उन्हींकी कृपासे समस्त दुःख दूर हो जायगा, इसमें सन्देह नहीं है।
"Go, all of you, to your own homes, and worship Bhava always; by his grace all sorrow shall be destroyed, there is no doubt."
गच्छत स्वगृहं सर्वे (gacchata svagṛhaṃ sarve) — go, all of you, to your own homesभवं भजत नित्यशः (bhavaṃ bhajata nityaśaḥ) — and worship Bhava alwaysतत्कृपातोऽखिलं दुःखं (tatkṛpāto'khilaṃ duḥkhaṃ) — by his grace all sorrowविनश्यति न संशयः (vinaśyati na saṃśayaḥ) — shall be destroyed, there is no doubt
४६ भविष्यति कृपालोस्तु कृपया मङ्गलं सदा। वन्द्या पूज्या त्रिलोकेऽहं तज्जायेति च हेतुतः॥
bhaviṣyati kṛpālostu kṛpayā maṅgalaṃ sadā | vandyā pūjyā triloke'haṃ tajjāyeti ca hetutaḥ ||
उन कृपालुकी कृपासे सर्वदा मंगल ही होगा और मैं उनकी प्रिया होनेके कारण त्रिलोकमें वन्दनीय तथा पूजनीय हो जाऊँगी।
"By the compassionate one's grace, good fortune shall be forever; and for that reason, being born as his wife, I shall be revered and worshipped in the three worlds."
भविष्यति कृपालोस्तु (bhaviṣyati kṛpālostu) — by the compassionate one's graceकृपया मङ्गलं सदा (kṛpayā maṅgalaṃ sadā) — good fortune shall be foreverवन्द्या पूज्या त्रिलोकेऽहं (vandyā pūjyā triloke'haṃ) — I shall be revered and worshipped in the three worldsतज्जायेति च हेतुतः (tajjāyeti ca hetutaḥ) — for that reason, being born as his wife
४७ इत्युक्त्वा जगदम्बा सा देवानां पश्यतां तदा। अन्तर्दधे शिवा तात स्वं लोकं प्राप वै द्रुतम्॥
ityuktvā jagadambā sā devānāṃ paśyatāṃ tadā | antardadhe śivā tāta svaṃ lokaṃ prāpa vai drutam ||
हे तात! इस प्रकार कहकर वे जगदम्बा देवताओंके देखते-देखते अन्तर्धान हो गयीं और शीघ्रतासे अपने लोकको चली गयीं।
Having said this, O dear one, that Jagadambā Śivā, even as the gods watched, then vanished, and swiftly reached her own realm.
इत्युक्त्वा जगदम्बा सा (ityuktvā jagadambā sā) — having said this, that Jagadambāदेवानां पश्यतां तदा (devānāṃ paśyatāṃ tadā) — then, even as the gods watchedअन्तर्दधे शिवा तात (antardadhe śivā tāta) — Śivā vanished, O dear oneस्वं लोकं प्राप वै द्रुतम् (svaṃ lokaṃ prāpa vai drutam) — and swiftly reached her own realm
४८ विष्णवादयः सुराः सर्वे मुनयश्च मुदान्विताः। कृत्वा तद्दिशि सन्नामं स्वस्वधामानि संययुः॥
viṣṇavādayaḥ surāḥ sarve munayaśca mudānvitāḥ | kṛtvā taddiśi sannāmaṃ svasvadhāmāni saṃyayuḥ ||
विष्णु आदि समस्त देवता और मुनिगण अत्यन्त प्रसन्न होकर उस दिशामें प्रणामकर अपने-अपने स्थानको चले गये।
All the gods headed by Viṣṇu, and the sages too, filled with joy, having bowed toward that direction, went off to their own respective abodes.
विष्णवादयः सुराः सर्वे (viṣṇavādayaḥ surāḥ sarve) — all the gods headed by Viṣṇuमुनयश्च मुदान्विताः (munayaśca mudānvitāḥ) — and the sages too, filled with joyकृत्वा तद्दिशि सन्नामं (kṛtvā taddiśi sannāmaṃ) — having bowed toward that directionस्वस्वधामानि संययुः (svasvadhāmāni saṃyayuḥ) — went off to their own respective abodes
४९ इत्थं दुर्गासुचरितं वर्णितं ते मुनीश्वर। सर्वदा सुखदं नृणां भुक्तिमुक्तिप्रदायकम्॥
itthaṃ durgāsucaritaṃ varṇitaṃ te munīśvara | sarvadā sukhadaṃ nṛṇāṃ bhuktimuktipradāyakam ||
हे मुनीश्वर! इस प्रकार मैंने दुर्गाके उत्तम चरित्रका आपसे वर्णन किया, जो सर्वदा मनुष्योंको सुख, भोग तथा मोक्ष देनेवाला है।
Thus, O lord of sages, Durgā's excellent deeds have been told to you — ever a bringer of happiness to men, granting both enjoyment and liberation.
इत्थं दुर्गासुचरितं (itthaṃ durgāsucaritaṃ) — thus Durgā's excellent deedsवर्णितं ते मुनीश्वर (varṇitaṃ te munīśvara) — have been told to you, O lord of sagesसर्वदा सुखदं नृणां (sarvadā sukhadaṃ nṛṇāṃ) — ever a bringer of happiness to menभुक्तिमुक्तिप्रदायकम् (bhuktimuktipradāyakam) — granting both enjoyment and liberation
५० य इदं शृणुयानित्यं श्रावयेद्वा समाहितः। पठेद्वा पाठयेद्वापि सर्वान्कामानवाप्नुयात्॥
ya idaṃ śṛṇuyānityaṃ śrāvayedvā samāhitaḥ | paṭhedvā pāṭhayedvāpi sarvānkāmānavāpnuyāt ||
जो एकाग्र होकर इस चरित्रको नित्य सुनता अथवा सुनाता है, पढ़ता अथवा पढ़ाता है, वह सभी कामनाओंको प्राप्त कर लेता है।
Whoever, with focused mind, ever hears this, or has it recited, or reads it, or has it read — obtains all his desires.
य इदं शृणुयानित्यं (ya idaṃ śṛṇuyānityaṃ) — whoever ever hears thisश्रावयेद्वा समाहितः (śrāvayedvā samāhitaḥ) — or, with focused mind, has it recitedपठेद्वा पाठयेद्वापि (paṭhedvā pāṭhayedvāpi) — or reads it, or has it readसर्वान्कामानवाप्नुयात् (sarvānkāmānavāpnuyāt) — obtains all his desires
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे देवसान्त्वनं नाम चतुर्थोऽध्यायः॥ ४॥
Thus ends the fourth chapter, called "The Consoling of the Gods," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें देवसान्त्वनवर्णन नामक चौथा अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४॥