Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड Chapter 43
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड
Chapter 43 · Śiva's Wondrous Play · Verses 1–65

अथ त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः

Brahma continues his narration to Narada: Mena, eager to behold the bridegroom Shiva before anyone else, climbs to the moonlit terrace of the palace with Narada, wishing to see him first. Shiva, perceiving her pride, resolves on a wondrous sport and sends Vishnu and Brahma ahead separately with the other gods, saying he himself will follow after. As the divine host draws near, Mena watches with growing delight, and one by one she asks Narada whether each new arrival - the Gandharvas, Vasu, Manigriva and the Yakshas, Agni, Yama, Nirriti, Varuna, Vayu, Kubera, Ishana, Indra, Chandra, Surya, the sages headed by Bhrigu, Brihaspati, and finally Brahma himself - is Shiva, each more splendid than the last; each time Narada tells her no. When Vishnu arrives, resplendent beyond all who came before, Mena is certain this at last is Shiva, but Narada corrects her: this is Kesava, Hari, who presides over all of Shankara's affairs and is dear to him - so the true bridegroom must be greater still, namely Shiva, Parvati's husband, whose splendour Narada confesses he cannot even describe. Hearing this, Mena rejoices at Parvati's - and her own - extraordinary fortune, declaring that whoever is lord over all these gods shall be her daughter's husband, and that a hundred years could not exhaust the praise her good fortune deserves. Even as she is speaking, Rudra himself arrives, working wondrous illusions, his attendants marvellous in themselves, showing himself untouched by Maya and unchanging; Narada, with great affection, tells Mena that this is indeed Shankara, for whose sake Parvati performed her great austerity. Delighted, Mena beholds him with joy - until Rudra's vast and grotesque host arrives, full of Bhutas, Pretas, and gana of every misshapen and fearsome description, and Narada points out to her, one by one, Rudra's attendants, Hara's other servants, and finally Hara himself: fearsome, five-faced, three-eyed, ash-smeared, ten-armed, skull and trident in hand, wearing a tiger-skin and an elephant-hide. At the sight of this terrifying form, Mena, trembling and distraught, collapses to the ground like a wind-struck creeper, crying out that she has been deceived, and swoons away; only after her companions attend her with many remedies does she slowly regain her senses. ब्रह्माजी नारदजीको आगेकी कथा सुनाते हुए बताते हैं कि मेना सबसे पहले वरका दर्शन करनेकी इच्छासे नारदजीके साथ महलकी चन्द्रशाला (अटारी) पर चढ़ गयीं। मेनाके इस अहंकारको जानकर शिवजीने अद्भुत लीला करनेका निश्चय किया और विष्णु तथा ब्रह्माको अन्य देवताओंसहित अलग-अलग आगे भेज दिया, यह कहकर कि वे स्वयं पीछे आयेंगे। देवताओंकी सेना निकट आती देख मेना क्रमशः हर्षित होती गयीं और एक-एक करके नारदजीसे पूछती गयीं कि क्या आनेवाले गन्धर्व, वसु, मणिग्रीव आदि यक्ष, अग्नि, यम, निर्ऋति, वरुण, वायु, कुबेर, ईशान, इन्द्र, चन्द्रमा, सूर्य, भृगु आदि मुनि, बृहस्पति तथा अन्तमें स्वयं ब्रह्मा — प्रत्येक पहलेसे अधिक शोभावान् — ही शिव हैं; नारदजी हर बार कहते रहे — नहीं। अन्तमें सबसे अधिक शोभासम्पन्न विष्णुके आनेपर मेनाको दृढ़ विश्वास हो गया कि यही शिव हैं, किन्तु नारदजीने बताया कि ये केशव हरि हैं, जो शंकरजीके समस्त कार्योंके अधिकारी तथा उनके प्रिय हैं — अतः वर तो इनसे भी श्रेष्ठ, साक्षात् पार्वतीपति शिव ही हैं, जिनकी शोभाका वर्णन नारदजी स्वयं भी असमर्थ बताते हैं। यह सुनकर मेना पार्वतीके तथा अपने असाधारण सौभाग्यपर हर्षित होकर कहती हैं कि इन समस्त देवताओंके जो स्वामी हैं, वे ही उनकी पुत्रीके पति होंगे, और उनके भाग्यका वर्णन सौ वर्षोंमें भी सम्भव नहीं। इसी बीच स्वयं रुद्र अद्भुत लीला करते हुए, माया से निर्लिप्त तथा निर्विकार रूप दिखाते हुए आ पहुँचते हैं; नारदजी बड़े प्रेमसे मेनासे कहते हैं कि ये ही वे शंकर हैं, जिनके लिये पार्वतीने कठिन तप किया था। मेना हर्षपूर्वक उन्हें देखती हैं — किन्तु तभी भूत-प्रेत आदि नाना विकृत तथा भयंकर गणोंसे युक्त रुद्रकी विशाल सेना आ पहुँचती है, और नारदजी एक-एक करके रुद्रगणों, हरके अन्य सेवकों तथा अन्तमें साक्षात् हरको भी दिखाते हैं — भयंकर, पाँच मुखवाले, तीन नेत्रवाले, भस्मभूषित, दस भुजाओंवाले, कपाल तथा शूल हाथमें लिये, व्याघ्रचर्म तथा गजचर्म धारण किये हुए। इस भयंकर रूपको देखकर काँपती और व्याकुल मेना वायुसे गिरी हुई लताके समान पृथ्वीपर गिर पड़ती हैं और स्वयंको ठगा हुआ मानकर मूर्च्छित हो जाती हैं; सखियोंके अनेक प्रयत्नोंसे उपचार करनेपर ही उन्हें धीरे-धीरे चेत आता है।

Begin verses ↓

मेनोवाच — Menā spoke: मेना बोलीं:

निरीक्षिष्यामि प्रथमं मुने तं गिरिजापतिम्। कीदृशं शिवरूपं हि यदर्थे तप उत्तमम्॥ १

nirīkṣiṣyāmi prathamaṃ mune taṃ girijāpatim | kīdṛśaṃ śivarūpaṃ hi yadarthe tapa uttamam 1 ||

· हिन्दी

हे मुने! मैं पहले गिरिजापति (शिव) को देखूँगी — जिनके लिये उत्तम तप किया गया, वह शिवरूप कैसा है?

O sage, first I shall behold that lord of Girijā — what indeed is the form of Śiva like, for whose sake such excellent austerity was performed?

Word by word

निरीक्षिष्यामि प्रथमं (nirīkṣiṣyāmi prathamaṃ) — first I shall beholdमुने तं गिरिजापतिम् (mune taṃ girijāpatim) — O sage, that lord of Girijā [Pārvatī]कीदृशं शिवरूपं हि (kīdṛśaṃ śivarūpaṃ hi) — what indeed is the form of Śiva likeयदर्थे तप उत्तमम् (yadarthe tapa uttamam) — for whose sake the excellent austerity [was performed]

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

इत्यज्ञानपरा सा च दर्शनार्थ शिवस्य च। त्वया मुने समं सद्यश्चन्द्रशालां समागता॥ २

ityajñānaparā sā ca darśanārtha śivasya ca | tvayā mune samaṃ sadyaścandraśālāṃ samāgatā 2 ||

· हिन्दी

इस प्रकार अज्ञानके वशीभूत वे मेना शिवके दर्शनके लिये आपके साथ शीघ्र ही चन्द्रशाला (अटारी) पर आ गयीं।

Thus, given over to ignorance, she came at once, together with you, O sage, to the terrace of the palace, in order to see Śiva.

Word by word

इत्यज्ञानपरा सा च (ityajñānaparā sā ca) — thus, given over to ignorance, sheदर्शनार्थ शिवस्य च (darśanārtha śivasya ca) — for the sake of seeing Śivaत्वया मुने समं सद्यः (tvayā mune samaṃ sadyaḥ) — together with you, O sage, at onceचन्द्रशालां समागता (candraśālāṃ samāgatā) — came up to the moonlit terrace [balcony]

शिवोऽपि च तदा तस्यां ज्ञात्वाहंकारमात्मनः। प्राह विष्णुं च मां तात लीलां कृत्वाद्भुतां प्रभुः॥ ३

śivo'pi ca tadā tasyāṃ jñātvāhaṃkāramātmanaḥ | prāha viṣṇuṃ ca māṃ tāta līlāṃ kṛtvādbhutāṃ prabhuḥ 3 ||

· हिन्दी

हे तात! उस समय प्रभु शिवजी भी उन [मेना] के अपने प्रति अहंकारको जानकर, अद्भुत लीला करनेका विचार करके विष्णुसे और मुझसे बोले।

And Śiva too, O dear one, perceiving then the pride she held concerning himself, the Lord, having resolved upon a wondrous sport, spoke to Viṣṇu and to me.

Note'तात' ("dear one") is Brahmā's address to Nārada, his own son, within his narration — kept as printed.

Word by word

शिवोऽपि च तदा तस्यां (śivo'pi ca tadā tasyāṃ) — and Śiva too, then, in herज्ञात्वाहंकारमात्मनः (jñātvāhaṃkāramātmanaḥ) — having perceived the pride concerning himselfप्राह विष्णुं च मां तात (prāha viṣṇuṃ ca māṃ tāta) — O dear one, spoke to Viṣṇu and to meलीलां कृत्वाद्भुतां प्रभुः (līlāṃ kṛtvādbhutāṃ prabhuḥ) — the Lord, having resolved on a wondrous sport

शिव उवाच — Śiva spoke: शिवजीने कहा:

मदाज्ञया युवां तातौ सदेवौ च पृथक्पृथक्। गच्छतं हि गिरिद्वारं वयं पश्चाद् व्रजेमहि॥ ४

madājñayā yuvāṃ tātau sadevau ca pṛthakpṛthak | gacchataṃ hi giridvāraṃ vayaṃ paścād vrajemahi 4 ||

· हिन्दी

मेरी आज्ञासे तुम दोनों तात, देवताओंसहित अलग-अलग पर्वतके द्वारपर जाओ; हमलोग बादमें चलेंगे।

By my command, you two dear ones, together with the gods, go separately to the gate of the mountain-lord; we shall go afterward.

Word by word

मदाज्ञया युवां तातौ (madājñayā yuvāṃ tātau) — by my command, you two, O dear onesसदेवौ च पृथक्पृथक् (sadevau ca pṛthakpṛthak) — together with the gods, each separatelyगच्छतं हि गिरिद्वारं (gacchataṃ hi giridvāraṃ) — go indeed to the mountain-lord's gateवयं पश्चाद् व्रजेमहि (vayaṃ paścād vrajemahi) — we shall go afterward

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

इत्याकर्ण्य हरिः सर्वानाहूयोवाच तन्मयाः। सुराः सर्वे तथैवाशु गमनं चक्रुरुत्सुकाः॥ ५

ityākarṇya hariḥ sarvānāhūyovāca tanmayāḥ | surāḥ sarve tathaivāśu gamanaṃ cakrurutsukāḥ 5 ||

· हिन्दी

यह सुनकर विष्णुने सभी देवगणोंको बुलाकर वैसा करनेको कहा; उसके बाद सभी देवता उत्सुक होकर शीघ्र ही चलने लगे।

Having heard this, Hari summoned all [the gods] and, wholly intent on that command, spoke; and all the gods, likewise, eagerly set out at once.

Word by word

इत्याकर्ण्य हरिः सर्वान् (ityākarṇya hariḥ sarvān) — having heard this, Hari, [summoning] allआहूयोवाच तन्मयाः (āhūyovāca tanmayāḥ) — called them and spoke, absorbed in that [command]सुराः सर्वे तथैवाशु (surāḥ sarve tathaivāśu) — all the gods, likewise, at onceगमनं चक्रुरुत्सुकाः (gamanaṃ cakrurutsukāḥ) — eager, set out on their way

स्थितां शिरोगृहे मेनां मुने विश्वेश्वरस्त्वया। तथैव दर्शयामास हृद्विभ्रंशो यथा भवेत्॥ ६

sthitāṃ śirogṛhe menāṃ mune viśveśvarastvayā | tathaiva darśayāmāsa hṛdvibhraṃśo yathā bhavet 6 ||

· हिन्दी

हे मुने! अटारीपर खड़ी मेनाको विश्वेश्वरने तुम्हारे द्वारा इस प्रकार दिखाया, जिससे उनका हृदय विदीर्ण हो जाय।

O sage, the lord of the universe, through you, showed to Menā, as she stood upon the roof-terrace, [that vision] in such a way that her heart would be rent asunder.

Note'हृद्विभ्रंशः' — "heart-shattering" — kept as printed; the Hindi gloss reads it identically ("हृदय विदीर्ण हो").

Word by word

स्थितां शिरोगृहे मेनां (sthitāṃ śirogṛhe menāṃ) — Menā, standing on the roof-terraceमुने विश्वेश्वरस्त्वया (mune viśveśvarastvayā) — O sage, by you — the lord of the universe [acting through you]तथैव दर्शयामास (tathaiva darśayāmāsa) — was shown [that vision] in such a wayहृद्विभ्रंशो यथा भवेत् (hṛdvibhraṃśo yathā bhavet) — that her heart should be shattered

एतस्मिन् समये मेना सेनां च परमां शुभाम्। निरीक्षन्ती मुने दृष्ट्वा सामान्यं हर्षिताभवत्॥ ७

etasmin samaye menā senāṃ ca paramāṃ śubhām | nirīkṣantī mune dṛṣṭvā sāmānyaṃ harṣitābhavat 7 ||

· हिन्दी

हे मुने! इस समय मेना उस परम शुभ सेनाको देखती हुई सामान्यरूपसे हर्षित हो उठीं।

At this time, O sage, Menā, watching the most auspicious host, was pleased upon seeing it, taking it at first for something ordinary.

Note'सामान्यं' — "as an ordinary thing" — the arriving host, wondrous as it was, at first struck Menā as unremarkable, before the escalating marvels of the following verses; kept as printed.

Word by word

एतस्मिन् समये मेना (etasmin samaye menā) — at this time Menāसेनां च परमां शुभाम् (senāṃ ca paramāṃ śubhām) — the most auspicious [approaching] hostनिरीक्षन्ती मुने दृष्ट्वा (nirīkṣantī mune dṛṣṭvā) — O sage, watching and beholding itसामान्यं हर्षिताभवत् (sāmānyaṃ harṣitābhavat) — became pleased, [taking it] as ordinary

प्रथमं चैव गन्धर्वाः सुन्दराः सुभगास्तदा। आयाताः शुभवस्त्राढ्या नानालंकारभूषिताः॥ ८

prathamaṃ caiva gandharvāḥ sundarāḥ subhagāstadā | āyātāḥ śubhavastrāḍhyā nānālaṃkārabhūṣitāḥ 8 ||

· हिन्दी

सबसे पहले सुन्दर तथा सुभग गन्धर्व आये, जो उत्तम वस्त्रोंसे सम्पन्न तथा नाना प्रकारके आभूषणोंसे विभूषित थे।

First of all came the Gandharvas, beautiful and comely, richly clad in fine garments and adorned with manifold ornaments.

Word by word

प्रथमं चैव गन्धर्वाः (prathamaṃ caiva gandharvāḥ) — first of all, the Gandharvasसुन्दराः सुभगास्तदा (sundarāḥ subhagāstadā) — beautiful and comely, thenआयाताः शुभवस्त्राढ्या (āyātāḥ śubhavastrāḍhyā) — came, rich in fine garmentsनानालंकारभूषिताः (nānālaṃkārabhūṣitāḥ) — adorned with manifold ornaments

नानावाहनसंयुक्ता नानावाद्यपरायणाः। पताकाभिर्विचित्राभिरप्सरोगणसंयुताः॥ ९

nānāvāhanasaṃyuktā nānāvādyaparāyaṇāḥ | patākābhirvicitrābhirapsarogaṇasaṃyutāḥ 9 ||

· हिन्दी

वे नाना वाहनोंसे युक्त, नाना प्रकारके बाजोंमें तत्पर, विचित्र पताकाओंसे युक्त तथा अप्सराओंके समूहसे सहित थे।

Furnished with manifold vehicles, intent on manifold musical instruments, with wondrous, colourful banners, and accompanied by hosts of Apsarases.

Word by word

नानावाहनसंयुक्ता (nānāvāhanasaṃyuktā) — furnished with manifold vehiclesनानावाद्यपरायणाः (nānāvādyaparāyaṇāḥ) — intent upon manifold musical instrumentsपताकाभिर्विचित्राभिः (patākābhirvicitrābhiḥ) — with wondrous, colourful bannersअप्सरोगणसंयुताः (apsarogaṇasaṃyutāḥ) — and accompanied by hosts of Apsarases

१० अथ दृष्ट्वा वसुं तत्र तत्पतिं परमप्रभुम्। मेना प्रहर्षिता ह्यासीच्छिवोऽयमिति चाब्रवीत्॥ १०

atha dṛṣṭvā vasuṃ tatra tatpatiṃ paramaprabhum | menā praharṣitā hyāsīcchivo'yamiti cābravīt 10 ||

· हिन्दी

तदनन्तर वहाँ वसुओंके स्वामी परम प्रभु वसुको देखकर मेना अत्यन्त हर्षित हो गयीं और कहने लगीं कि यही शिव हैं।

Then, beholding there Vasu, the lord of the Vasus, of surpassing majesty, Menā became greatly delighted and said, "This is Śiva."

Word by word

अथ दृष्ट्वा वसुं तत्र (atha dṛṣṭvā vasuṃ tatra) — then, beholding there Vasu [the Vasus' chief]तत्पतिं परमप्रभुम् (tatpatiṃ paramaprabhum) — their lord, of surpassing majestyमेना प्रहर्षिता ह्यासीत् (menā praharṣitā hyāsīt) — Menā indeed became greatly delightedशिवोऽयमिति चाब्रवीत् (śivo'yamiti cābravīt) — and she said, "This is Śiva"

११ शिवस्य गणका एते न शिवोऽयं शिवापतिः। इत्येवं त्वं ततस्तां वै अवोच ऋषिसत्तम॥ ११

śivasya gaṇakā ete na śivo'yaṃ śivāpatiḥ | ityevaṃ tvaṃ tatastāṃ vai avoca ṛṣisattama 11 ||

· हिन्दी

हे ऋषिसत्तम! तब आपने उनसे कहा — ये शिवके गण हैं, यह शिवा (पार्वती) के पति शिव नहीं हैं।

O best of sages, you then said to her, "These are Śiva's attendants; this is not Śiva, the husband of Śivā."

Word by word

शिवस्य गणका एते (śivasya gaṇakā ete) — "these are Śiva's attendantsन शिवोऽयं शिवापतिः (na śivo'yaṃ śivāpatiḥ) — this is not Śiva, the husband of Śivā [Pārvatī]"इत्येवं त्वं ततस्तां वै (ityevaṃ tvaṃ tatastāṃ vai) — thus, then, indeed, you to herअवोच ऋषिसत्तम (avoca ṛṣisattama) — spoke, O best of sages

१२ एवं श्रुत्वा तदा मेना विचारे तत्पराभवत्। इतश्चाभ्यधिको यो वै स च कीदृग्भविष्यति॥ १२

evaṃ śrutvā tadā menā vicāre tatparābhavat | itaścābhyadhiko yo vai sa ca kīdṛgbhaviṣyati 12 ||

· हिन्दी

यह सुनकर मेना विचारमें पड़ गयीं — जो इससे भी अधिक श्रेष्ठ है, वह कैसा होगा?

Hearing this, Menā became lost in thought: "He who is even greater than this one — what, then, will he be like?"

Word by word

एवं श्रुत्वा तदा मेना (evaṃ śrutvā tadā menā) — hearing this, Menā thenविचारे तत्पराभवत् (vicāre tatparābhavat) — became absorbed in reflectionइतश्चाभ्यधिको यो वै (itaścābhyadhiko yo vai) — [thinking] "he indeed who is greater than this oneस च कीदृग्भविष्यति (sa ca kīdṛgbhaviṣyati) — what, then, will he be like?"

१३ एतस्मिन्नन्तरे यक्षा मणिग्रीवादयश्च ये। तेषां सेना तया दृष्टा शोभापि द्विगुणीकृता॥ १३

etasminnantare yakṣā maṇigrīvādayaśca ye | teṣāṃ senā tayā dṛṣṭā śobhāpi dviguṇīkṛtā 13 ||

· हिन्दी

इसी बीच मणिग्रीव आदि जो यक्ष थे, उनकी सेनाको मेनाने देखा, जिसकी शोभा पहलेसे दुगुनी थी।

Meanwhile, she beheld the host of the Yakṣas headed by Maṇigrīva, its splendour doubled over what had come before.

Word by word

एतस्मिन्नन्तरे यक्षा (etasminnantare yakṣā) — meanwhile, the Yakṣasमणिग्रीवादयश्च ये (maṇigrīvādayaśca ye) — headed by Maṇigrīvaतेषां सेना तया दृष्टा (teṣāṃ senā tayā dṛṣṭā) — their host was seen by herशोभापि द्विगुणीकृता (śobhāpi dviguṇīkṛtā) — its splendour doubled [over the last]

१४ तत्पतिं च मणिग्रीवं दृष्ट्वा शोभान्वितं हि सा। अयं रुद्रः शिवास्वामी मेना प्राहेति हर्षिता॥ १४

tatpatiṃ ca maṇigrīvaṃ dṛṣṭvā śobhānvitaṃ hi sā | ayaṃ rudraḥ śivāsvāmī menā prāheti harṣitā 14 ||

· हिन्दी

और शोभासे युक्त उनके स्वामी मणिग्रीवको देखकर मेना हर्षित होकर कहने लगीं कि यही रुद्र शिवा (पार्वती) के स्वामी हैं।

And having beheld their lord Maṇigrīva, resplendent, Menā, delighted, said, "This is Rudra, the lord of Śivā."

Word by word

तत्पतिं च मणिग्रीवं (tatpatiṃ ca maṇigrīvaṃ) — and their lord, Maṇigrīvaदृष्ट्वा शोभान्वितं हि सा (dṛṣṭvā śobhānvitaṃ hi sā) — having seen him, endowed with splendour, she indeedअयं रुद्रः शिवास्वामी (ayaṃ rudraḥ śivāsvāmī) — [said] "this is Rudra, the lord of Śivā"मेना प्राहेति हर्षिता (menā prāheti harṣitā) — Menā said, being delighted

१५ नायं रुद्रः शिवास्वामी सेवकोऽयं शिवस्य वै। इत्यवोचोऽगपत्न्यै त्वं तावद्वह्निः स आगतः॥ १५

nāyaṃ rudraḥ śivāsvāmī sevako'yaṃ śivasya vai | ityavoco'gapatnyai tvaṃ tāvadvahniḥ sa āgataḥ 15 ||

· हिन्दी

यह रुद्र शिवाके स्वामी नहीं, यह तो शिवके सेवक हैं — ऐसा आपने पर्वतपत्नी मेनासे कहा; तभी अग्निदेव आ गये।

"This is not Rudra, the lord of Śivā; he is but a servant of Śiva" — so you said to the mountain's wife; and then Vahni [Agni] arrived.

Word by word

नायं रुद्रः शिवास्वामी (nāyaṃ rudraḥ śivāsvāmī) — "this is not Rudra, the lord of Śivāसेवकोऽयं शिवस्य वै (sevako'yaṃ śivasya vai) — he is indeed a servant of Śiva"इत्यवोचोऽगपत्न्यै त्वं (ityavoco'gapatnyai tvaṃ) — thus you spoke to the mountain's wife [Menā]तावद्वह्निः स आगतः (tāvadvahniḥ sa āgataḥ) — then Vahni [Agni] arrived

१६ ततोऽपि द्विगुणां शोभां दृष्ट्वा तस्य च साब्रवीत्। रुद्रोऽयं गिरिजास्वामी तदा नेति त्वमब्रवीः॥ १६

tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ dṛṣṭvā tasya ca sābravīt | rudro'yaṃ girijāsvāmī tadā neti tvamabravīḥ 16 ||

· हिन्दी

उनकी भी शोभा पहलेसे दुगुनी देखकर मेनाने कहा — क्या ये गिरिजास्वामी रुद्र हैं? तब आपने कहा — नहीं।

Seeing that his splendour was doubled again, she said, "Is this Rudra, the lord of Girijā?" And then you said, "No."

Word by word

ततोऽपि द्विगुणां शोभां (tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ) — his splendour, doubled beyond that [again]दृष्ट्वा तस्य च साब्रवीत् (dṛṣṭvā tasya ca sābravīt) — having seen it, she then saidरुद्रोऽयं गिरिजास्वामी (rudro'yaṃ girijāsvāmī) — "is this Rudra, the lord of Girijā?"तदा नेति त्वमब्रवीः (tadā neti tvamabravīḥ) — then you said, "No"

१७ तावद्यमः समायातः ततोऽपि द्विगुणप्रभः। तं दृष्ट्वा प्राह सा मेना रुद्रोऽयमिति हर्षिता॥ १७

tāvadyamaḥ samāyātaḥ tato'pi dviguṇaprabhaḥ | taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā rudro'yamiti harṣitā 17 ||

· हिन्दी

तभी उनसे भी दुगुनी प्रभावाले यमराज आये; उन्हें देखकर मेनाने हर्षित होकर कहा — यही रुद्र हैं।

Then Yama arrived, his splendour doubled again; seeing him, Menā, delighted, said, "This is Rudra."

Word by word

तावद्यमः समायातः (tāvadyamaḥ samāyātaḥ) — then Yama arrivedततोऽपि द्विगुणप्रभः (tato'pi dviguṇaprabhaḥ) — of splendour doubled beyond thatतं दृष्ट्वा प्राह सा मेना (taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā) — seeing him, that Menā saidरुद्रोऽयमिति हर्षिता (rudro'yamiti harṣitā) — "this is Rudra," being delighted

१८ नेति त्वमब्रवीस्तां वै तावन्निर्ऋतिरागतः। बिभ्राणो द्विगुणां शोभां शुभः पुण्यजनप्रभुः॥ १८

neti tvamabravīstāṃ vai tāvannirṛtirāgataḥ | bibhrāṇo dviguṇāṃ śobhāṃ śubhaḥ puṇyajanaprabhuḥ 18 ||

· हिन्दी

आपने उनसे कहा — नहीं; तभी दुगुनी शोभा धारण किये हुए पुण्यजनोंके प्रभु शुभ निर्ऋति आये।

You said to her, "No"; then Nirṛti arrived, the auspicious lord of the Puṇyajanas, bearing a doubled splendour.

Word by word

नेति त्वमब्रवीस्तां वै (neti tvamabravīstāṃ vai) — you indeed said to her, "No"तावन्निर्ऋतिरागतः (tāvannirṛtirāgataḥ) — then Nirṛti arrivedबिभ्राणो द्विगुणां शोभां (bibhrāṇo dviguṇāṃ śobhāṃ) — bearing a doubled splendourशुभः पुण्यजनप्रभुः (śubhaḥ puṇyajanaprabhuḥ) — the auspicious lord of the Puṇyajanas [Rākṣasas]

१९ तं दृष्ट्वा प्राह सा मेना रुद्रोऽयमिति हर्षिता। नेति त्वमब्रवीस्तां वै तावद्वरुण आगतः॥ १९

taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā rudro'yamiti harṣitā | neti tvamabravīstāṃ vai tāvadvaruṇa āgataḥ 19 ||

· हिन्दी

उन्हें देखकर मेनाने हर्षित होकर कहा — यही रुद्र हैं; आपने कहा — नहीं; तभी वरुणदेव आये।

Seeing him, Menā, delighted, said, "This is Rudra." You said to her, "No"; then Varuṇa arrived.

Word by word

तं दृष्ट्वा प्राह सा मेना (taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā) — seeing him, that Menā saidरुद्रोऽयमिति हर्षिता (rudro'yamiti harṣitā) — "this is Rudra," being delightedनेति त्वमब्रवीस्तां वै (neti tvamabravīstāṃ vai) — you indeed said to her, "No"तावद्वरुण आगतः (tāvadvaruṇa āgataḥ) — then Varuṇa arrived

२० ततोऽपि द्विगुणां शोभां दृष्ट्वा तस्य च साब्रवीत्। रुद्रोऽयं गिरिजास्वामी तदा नेति त्वमब्रवीः॥ २०

tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ dṛṣṭvā tasya ca sābravīt | rudro'yaṃ girijāsvāmī tadā neti tvamabravīḥ 20 ||

· हिन्दी

उनकी दुगुनी शोभा देखकर मेनाने कहा — क्या ये गिरिजास्वामी रुद्र हैं? तब आपने कहा — नहीं।

Seeing his doubled splendour, she said, "Is this Rudra, the lord of Girijā?" And you said, "No."

Word by word

ततोऽपि द्विगुणां शोभां (tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ) — his splendour, doubled beyond thatदृष्ट्वा तस्य च साब्रवीत् (dṛṣṭvā tasya ca sābravīt) — having seen it, she then saidरुद्रोऽयं गिरिजास्वामी (rudro'yaṃ girijāsvāmī) — "is this Rudra, the lord of Girijā?"तदा नेति त्वमब्रवीः (tadā neti tvamabravīḥ) — then you said, "No"

२१ तावद्वायुः समायातः ततोऽपि द्विगुणप्रभः। तं दृष्ट्वा प्राह सा मेना रुद्रोऽयमिति हर्षिता॥ २१

tāvadvāyuḥ samāyātaḥ tato'pi dviguṇaprabhaḥ | taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā rudro'yamiti harṣitā 21 ||

· हिन्दी

तभी उनसे भी दुगुनी प्रभावाले वायुदेव आये; उन्हें देखकर मेनाने हर्षित होकर कहा — यही रुद्र हैं।

Then Vāyu arrived, his splendour doubled again; seeing him, Menā, delighted, said, "This is Rudra."

Word by word

तावद्वायुः समायातः (tāvadvāyuḥ samāyātaḥ) — then Vāyu arrivedततोऽपि द्विगुणप्रभः (tato'pi dviguṇaprabhaḥ) — of splendour doubled beyond thatतं दृष्ट्वा प्राह सा मेना (taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā) — seeing him, that Menā saidरुद्रोऽयमिति हर्षिता (rudro'yamiti harṣitā) — "this is Rudra," being delighted

२२ नेति त्वमब्रवीस्तां वै तावद्धनद आगतः। ततोऽपि द्विगुणां शोभां बिभ्राणो गुह्यकाधिपः॥ २२

neti tvamabravīstāṃ vai tāvaddhanada āgataḥ | tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ bibhrāṇo guhyakādhipaḥ 22 ||

· हिन्दी

आपने उनसे कहा — नहीं; तभी उनसे भी दुगुनी शोभा धारण किये गुह्यकपति कुबेर आये।

You said to her, "No"; then Dhanada [Kubera] arrived, the lord of the Guhyakas, bearing a splendour doubled again.

Word by word

नेति त्वमब्रवीस्तां वै (neti tvamabravīstāṃ vai) — you indeed said to her, "No"तावद्धनद आगतः (tāvaddhanada āgataḥ) — then Dhanada [Kubera] arrivedततोऽपि द्विगुणां शोभां (tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ) — a splendour doubled beyond thatबिभ्राणो गुह्यकाधिपः (bibhrāṇo guhyakādhipaḥ) — bearing it, the lord of the Guhyakas

२३ तं दृष्ट्वा प्राह सा मेना रुद्रोऽयमिति हर्षिता। नेति त्वमब्रवीस्तां वै तावदीशान आगतः॥ २३

taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā rudro'yamiti harṣitā | neti tvamabravīstāṃ vai tāvadīśāna āgataḥ 23 ||

· हिन्दी

उन्हें देखकर मेनाने हर्षित होकर कहा — यही रुद्र हैं; आपने कहा — नहीं; तभी ईशानदेव आये।

Seeing him, Menā, delighted, said, "This is Rudra." You said to her, "No"; then Īśāna arrived.

Word by word

तं दृष्ट्वा प्राह सा मेना (taṃ dṛṣṭvā prāha sā menā) — seeing him, that Menā saidरुद्रोऽयमिति हर्षिता (rudro'yamiti harṣitā) — "this is Rudra," being delightedनेति त्वमब्रवीस्तां वै (neti tvamabravīstāṃ vai) — you indeed said to her, "No"तावदीशान आगतः (tāvadīśāna āgataḥ) — then Īśāna arrived

२४ ततोऽपि द्विगुणां शोभां दृष्ट्वा तस्य च साब्रवीत्। रुद्रोऽयं गिरिजास्वामी तदा नेति त्वमब्रवीः॥ २४

tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ dṛṣṭvā tasya ca sābravīt | rudro'yaṃ girijāsvāmī tadā neti tvamabravīḥ 24 ||

· हिन्दी

उनकी दुगुनी शोभा देखकर मेनाने कहा — क्या ये गिरिजास्वामी रुद्र हैं? तब आपने कहा — नहीं।

Seeing his doubled splendour, she said, "Is this Rudra, the lord of Girijā?" And you said, "No."

Word by word

ततोऽपि द्विगुणां शोभां (tato'pi dviguṇāṃ śobhāṃ) — his splendour, doubled beyond thatदृष्ट्वा तस्य च साब्रवीत् (dṛṣṭvā tasya ca sābravīt) — having seen it, she then saidरुद्रोऽयं गिरिजास्वामी (rudro'yaṃ girijāsvāmī) — "is this Rudra, the lord of Girijā?"तदा नेति त्वमब्रवीः (tadā neti tvamabravīḥ) — then you said, "No"

२५ तावदिन्द्रः समायातः ततोऽपि द्विगुणप्रभः। सर्वामरवरो नानादिव्यभास्त्रिदिवेश्वरः॥ २५

tāvadindraḥ samāyātaḥ tato'pi dviguṇaprabhaḥ | sarvāmaravaro nānādivyabhāstridiveśvaraḥ 25 ||

· हिन्दी

तभी उनसे भी दुगुनी प्रभावाले, सभी देवताओंमें श्रेष्ठ, अनेक प्रकारकी दिव्य कान्तिवाले तथा स्वर्गलोकके स्वामी इन्द्र आये।

Then Indra arrived, his splendour doubled again, the finest of all the immortals, of manifold divine radiance, the lord of heaven.

Word by word

तावदिन्द्रः समायातः (tāvadindraḥ samāyātaḥ) — then Indra arrivedततोऽपि द्विगुणप्रभः (tato'pi dviguṇaprabhaḥ) — of splendour doubled beyond thatसर्वामरवरो (sarvāmaravaro) — the finest of all the immortalsनानादिव्यभास्त्रिदिवेश्वरः (nānādivyabhāstridiveśvaraḥ) — of manifold divine radiance, the lord of the third heaven

२६ तं दृष्ट्वा शंकरः सोऽयमिति सा प्राह मेनका। शक्रः सुरपतिश्चायं स नेति त्वं तदाब्रवीः॥ २६

taṃ dṛṣṭvā śaṃkaraḥ so'yamiti sā prāha menakā | śakraḥ surapatiścāyaṃ sa neti tvaṃ tadābravīḥ 26 ||

· हिन्दी

उन्हें देखकर मेना बोलीं — क्या ये ही शंकर हैं? तब आपने कहा — ये देवराज इन्द्र हैं, वे [शिव] नहीं हैं।

Seeing him, Menakā said, "This is Śaṅkara." You then said, "This is Śakra, the lord of the gods — he is not [Śiva]."

Word by word

तं दृष्ट्वा शंकरः सोऽयम् (taṃ dṛṣṭvā śaṃkaraḥ so'yam) — seeing him, [she said] "this is Śaṅkara"इति सा प्राह मेनका (iti sā prāha menakā) — thus that Menakā saidशक्रः सुरपतिश्चायं (śakraḥ surapatiścāyaṃ) — [you replied] "this is Śakra, the lord of the gods"स नेति त्वं तदाब्रवीः (sa neti tvaṃ tadābravīḥ) — "he is not [Śiva]," you then said

२७ तावच्चन्द्रः समायातः शोभां तद्द्विगुणां दधत्। दृष्ट्वा तं प्राह रुद्रोऽयं तां तु नेति त्वमब्रवीः॥ २७

tāvaccandraḥ samāyātaḥ śobhāṃ taddviguṇāṃ dadhat | dṛṣṭvā taṃ prāha rudro'yaṃ tāṃ tu neti tvamabravīḥ 27 ||

· हिन्दी

तब उनसे भी दुगुनी शोभा धारण करनेवाले चन्द्रमा आये; उन्हें देखकर मेना बोलीं — क्या ये ही रुद्र हैं? किन्तु आपने कहा — नहीं।

Then Candra arrived, bearing a splendour doubled over that; seeing him, she said, "This is Rudra." But you said to her, "No."

Word by word

तावच्चन्द्रः समायातः (tāvaccandraḥ samāyātaḥ) — then Candra arrivedशोभां तद्द्विगुणां दधत् (śobhāṃ taddviguṇāṃ dadhat) — bearing a splendour doubled over thatदृष्ट्वा तं प्राह रुद्रोऽयं (dṛṣṭvā taṃ prāha rudro'yaṃ) — seeing him, she said, "this is Rudra"तां तु नेति त्वमब्रवीः (tāṃ tu neti tvamabravīḥ) — but you said to her, "No"

२८ तावत्सूर्यः समायातः शोभां तद्द्विगुणां दधत्। दृष्ट्वा तं प्राह सा सोऽयं तां तु नेति त्वमब्रवीः॥ २८

tāvatsūryaḥ samāyātaḥ śobhāṃ taddviguṇāṃ dadhat | dṛṣṭvā taṃ prāha sā so'yaṃ tāṃ tu neti tvamabravīḥ 28 ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् उनसे भी दुगुनी शोभा धारण करनेवाले सूर्य आये; उन्हें देखकर मेनाने कहा — क्या ये ही हैं? किन्तु आपने कहा — नहीं।

Then Sūrya arrived, bearing a splendour doubled over that; seeing him, she said, "Is this he?" But you said to her, "No."

Word by word

तावत्सूर्यः समायातः (tāvatsūryaḥ samāyātaḥ) — then Sūrya arrivedशोभां तद्द्विगुणां दधत् (śobhāṃ taddviguṇāṃ dadhat) — bearing a splendour doubled over thatदृष्ट्वा तं प्राह सा सोऽयं (dṛṣṭvā taṃ prāha sā so'yaṃ) — seeing him, she said, "is this he?"तां तु नेति त्वमब्रवीः (tāṃ tu neti tvamabravīḥ) — but you said to her, "No"

२९ तावत्समागतास्तत्र भृग्वाद्याश्च मुनीश्वराः। तेजसो राशयः सर्वे स्वशिष्यगणसंयुताः॥ २९

tāvatsamāgatāstatra bhṛgvādyāśca munīśvarāḥ | tejaso rāśayaḥ sarve svaśiṣyagaṇasaṃyutāḥ 29 ||

· हिन्दी

इसी बीच भृगु आदि मुनीश्वर, जो तेजकी राशिस्वरूप थे, अपने-अपने शिष्यसमूहोंके साथ वहाँ आ पहुँचे।

Then there arrived the lords of sages headed by Bhṛgu, all of them veritable heaps of radiance, accompanied by their own bands of disciples.

Word by word

तावत्समागतास्तत्र (tāvatsamāgatāstatra) — then there arrivedभृग्वाद्याश्च मुनीश्वराः (bhṛgvādyāśca munīśvarāḥ) — the lords of sages, headed by Bhṛguतेजसो राशयः सर्वे (tejaso rāśayaḥ sarve) — all of them heaps of radianceस्वशिष्यगणसंयुताः (svaśiṣyagaṇasaṃyutāḥ) — accompanied by their own bands of disciples

३० तन्मध्ये चैव वागीशं दृष्ट्वा सा प्राह मेनका। रुद्रोऽयं गिरिजास्वामी तदा नेति त्वमब्रवीः॥ ३०

tanmadhye caiva vāgīśaṃ dṛṣṭvā sā prāha menakā | rudro'yaṃ girijāsvāmī tadā neti tvamabravīḥ 30 ||

· हिन्दी

उनके मध्य वागीश (बृहस्पति) को देखकर मेना बोलीं — क्या ये गिरिजास्वामी रुद्र हैं? तब आपने कहा — नहीं।

And among them, seeing Vāgīśa [Bṛhaspati], Menakā said, "Is this Rudra, the lord of Girijā?" And you said, "No."

Word by word

तन्मध्ये चैव वागीशं (tanmadhye caiva vāgīśaṃ) — and among them, Vāgīśa [Bṛhaspati]दृष्ट्वा सा प्राह मेनका (dṛṣṭvā sā prāha menakā) — seeing him, that Menakā saidरुद्रोऽयं गिरिजास्वामी (rudro'yaṃ girijāsvāmī) — "is this Rudra, the lord of Girijā?"तदा नेति त्वमब्रवीः (tadā neti tvamabravīḥ) — then you said, "No"

३१ तावद्ब्रह्मा समायातः तेजसां राशिरुत्तमः। सर्षिवर्यसुतः साक्षाद्धर्मपुंज इव स्तुतः॥ ३१

tāvadbrahmā samāyātaḥ tejasāṃ rāśiruttamaḥ | sarṣivaryasutaḥ sākṣāddharmapuṃja iva stutaḥ 31 ||

· हिन्दी

तभी तेजोंकी सर्वोत्तम राशि, श्रेष्ठ ऋषियोंरूपी पुत्रोंसहित, साक्षात् धर्मके पुंजके समान स्तुत होते हुए ब्रह्मा आये।

Then Brahmā arrived, the highest of all heaps of radiance, together with the finest of sages, his sons, praised as though he were Dharma itself incarnate.

Word by word

तावद्ब्रह्मा समायातः (tāvadbrahmā samāyātaḥ) — then Brahmā arrivedतेजसां राशिरुत्तमः (tejasāṃ rāśiruttamaḥ) — the highest heap of radianceसर्षिवर्यसुतः साक्षात् (sarṣivaryasutaḥ sākṣāt) — together with the finest sages, his sons, visiblyधर्मपुंज इव स्तुतः (dharmapuṃja iva stutaḥ) — praised as though he were a mass of Dharma incarnate

३२ दृष्ट्वा मां तं तदा मेना महाहर्षवती मुने। सोऽयं शिवापतिः प्राह तां तु नेति त्वमब्रवीः॥ ३२

dṛṣṭvā māṃ taṃ tadā menā mahāharṣavatī mune | so'yaṃ śivāpatiḥ prāha tāṃ tu neti tvamabravīḥ 32 ||

· हिन्दी

हे मुने! तब मुझे देखकर मेना अत्यन्त हर्षित हो गयीं और बोलीं — क्या ये ही शिवापति हैं? किन्तु आपने कहा — नहीं।

O sage, beholding me then, Menā, filled with great joy, said, "Is this the husband of Śivā?" But you said to her, "No."

Word by word

दृष्ट्वा मां तं तदा मेना (dṛṣṭvā māṃ taṃ tadā menā) — beholding me then, Menāमहाहर्षवती मुने (mahāharṣavatī mune) — O sage, filled with great joyसोऽयं शिवापतिः प्राह (so'yaṃ śivāpatiḥ prāha) — said, "is this the husband of Śivā?"तां तु नेति त्वमब्रवीः (tāṃ tu neti tvamabravīḥ) — but you said to her, "No"

३३ एतस्मिन्नन्तरे तत्र विष्णुर्देवः समागतः। सर्वशोभान्वितः श्रीमान्मेघश्यामश्चतुर्भुजः॥ ३३

etasminnantare tatra viṣṇurdevaḥ samāgataḥ | sarvaśobhānvitaḥ śrīmānmeghaśyāmaścaturbhujaḥ 33 ||

· हिन्दी

इसी बीच सम्पूर्ण शोभासे युक्त, श्रीमान्, मेघके समान श्यामवर्ण तथा चार भुजाओंवाले भगवान् विष्णु वहाँ आये।

Meanwhile, the god Viṣṇu arrived there, endowed with every splendour, glorious, dark as a raincloud, and four-armed.

Word by word

एतस्मिन्नन्तरे तत्र (etasminnantare tatra) — meanwhile, thereविष्णुर्देवः समागतः (viṣṇurdevaḥ samāgataḥ) — the god Viṣṇu arrivedसर्वशोभान्वितः श्रीमान् (sarvaśobhānvitaḥ śrīmān) — endowed with every splendour, gloriousमेघश्यामश्चतुर्भुजः (meghaśyāmaścaturbhujaḥ) — dark as a cloud, four-armed

३४ कोटिकन्दर्पलावण्यः पीताम्बरधरः स्वराट्। राजीवलोचनः शान्तः पक्षीन्द्रवरवाहनः॥ ३४

koṭikandarpalāvaṇyaḥ pītāmbaradharaḥ svarāṭ | rājīvalocanaḥ śāntaḥ pakṣīndravaravāhanaḥ 34 ||

· हिन्दी

करोड़ों कामदेवोंके समान कमनीय, पीताम्बर धारण किये हुए, स्वयं प्रकाशित, कमलनयन, शान्त तथा श्रेष्ठ पक्षिराज (गरुड़) पर सवार।

Of loveliness surpassing a million Kāmadevas, clad in yellow garments, self-resplendent, lotus-eyed, serene, mounted on the finest of birds.

Word by word

कोटिकन्दर्पलावण्यः (koṭikandarpalāvaṇyaḥ) — of the loveliness of a myriad Kāmadevasपीताम्बरधरः स्वराट् (pītāmbaradharaḥ svarāṭ) — wearing yellow garments, self-resplendentराजीवलोचनः शान्तः (rājīvalocanaḥ śāntaḥ) — lotus-eyed, sereneपक्षीन्द्रवरवाहनः (pakṣīndravaravāhanaḥ) — mounted on the finest of birds [Garuḍa]

३५ शंखादिलक्षणैर्युक्तो मुकुटादिविभूषितः। श्रीवत्सवक्षा लक्ष्मीशो ह्यप्रमेयप्रभान्वितः॥ ३५

śaṃkhādilakṣaṇairyukto mukuṭādivibhūṣitaḥ | śrīvatsavakṣā lakṣmīśo hyaprameyaprabhānvitaḥ 35 ||

· हिन्दी

शंख आदि लक्षणोंसे युक्त, मुकुट आदिसे विभूषित, वक्षःस्थलपर श्रीवत्सका चिह्न धारण किये हुए लक्ष्मीपति, अप्रमेय कान्तिसे सम्पन्न।

Furnished with the marks of the conch and the rest, adorned with a crown and other ornaments, bearing the Śrīvatsa mark upon his breast, the lord of Lakṣmī, endowed with immeasurable radiance.

Word by word

शंखादिलक्षणैर्युक्तो (śaṃkhādilakṣaṇairyukto) — furnished with the marks of the conch and the restमुकुटादिविभूषितः (mukuṭādivibhūṣitaḥ) — adorned with a crown and other ornamentsश्रीवत्सवक्षा लक्ष्मीशो (śrīvatsavakṣā lakṣmīśo) — bearing the Śrīvatsa mark on his breast, the lord of Lakṣmīह्यप्रमेयप्रभान्वितः (hyaprameyaprabhānvitaḥ) — indeed endowed with immeasurable radiance

३६ तं दृष्ट्वा चकिताक्ष्यासीन्महाहर्षेण साब्रवीत्। सोऽयं शिवापतिः साक्षाच्छिवो वै नात्र संशयः॥ ३६

taṃ dṛṣṭvā cakitākṣyāsīnmahāharṣeṇa sābravīt | so'yaṃ śivāpatiḥ sākṣācchivo vai nātra saṃśayaḥ 36 ||

· हिन्दी

उन्हें देखकर मेनाके नेत्र चकित हो गये और उन्होंने हर्षसे भरकर कहा — ये ही साक्षात् गिरिजापति शिव हैं, इसमें सन्देह नहीं।

Seeing him, her eyes wide with wonder, she said with great joy, "This is indeed, in very person, the husband of Śivā — this is Śiva, there is no doubt of it."

Word by word

तं दृष्ट्वा चकिताक्ष्यासीत् (taṃ dṛṣṭvā cakitākṣyāsīt) — seeing him, she became wide-eyed with wonderमहाहर्षेण साब्रवीत् (mahāharṣeṇa sābravīt) — and, with great joy, saidसोऽयं शिवापतिः साक्षात् (so'yaṃ śivāpatiḥ sākṣāt) — "this is indeed, in person, the husband of Śivā"शिवो वै नात्र संशयः (śivo vai nātra saṃśayaḥ) — "[this is] Śiva indeed — in this there is no doubt"

३७ अथ त्वं मेनकावाक्यमाकर्ण्योवाच ऊतिकृत्। नायं शिवापतिरयं किन्त्वयं केशवो हरिः॥ ३७

atha tvaṃ menakāvākyamākarṇyovāca ūtikṛt | nāyaṃ śivāpatirayaṃ kintvayaṃ keśavo hariḥ 37 ||

· हिन्दी

तब मेनकाके वचनको सुनकर हे ऊतिकृत् (कल्याणकारी नारद)! आपने कहा — यह शिवापति नहीं है, अपितु ये केशव हरि (विष्णु) हैं।

Then you, having heard Menakā's words, O doer of good, spoke: "This is not the husband of Śivā, but this is Keśava, Hari."

Word by word

अथ त्वं मेनकावाक्यम् (atha tvaṃ menakāvākyam) — then you, [having heard] Menakā's wordsआकर्ण्योवाच ऊतिकृत् (ākarṇyovāca ūtikṛt) — having listened, spoke, O doer of help [Nārada]नायं शिवापतिरयं (nāyaṃ śivāpatirayaṃ) — "this is not the husband of Śivā"किन्त्वयं केशवो हरिः (kintvayaṃ keśavo hariḥ) — "but this is Keśava, Hari [Viṣṇu]"

३८ शंकराखिलकार्यस्य ह्यधिकारी च तत्प्रियः। अतोऽधिको वरो ज्ञेयः स शिवः पार्वतीपतिः॥ ३८

śaṃkarākhilakāryasya hyadhikārī ca tatpriyaḥ | ato'dhiko varo jñeyaḥ sa śivaḥ pārvatīpatiḥ 38 ||

· हिन्दी

ये शंकरजीके समस्त कार्योंके अधिकारी तथा उनके प्रिय हैं; अतः इनसे भी अधिक श्रेष्ठ वरको जानना चाहिये, वे ही पार्वतीपति शिव हैं।

[Hari] is indeed the officiant over all of Śaṅkara's undertakings, and dear to him; know, therefore, that the bridegroom is even greater still — that is Śiva, the husband of Pārvatī.

Word by word

शंकराखिलकार्यस्य (śaṃkarākhilakāryasya) — of all Śaṅkara's undertakingsह्यधिकारी च तत्प्रियः (hyadhikārī ca tatpriyaḥ) — indeed the officiant, and dear to himअतोऽधिको वरो ज्ञेयः (ato'dhiko varo jñeyaḥ) — therefore he is to be known as an even greater bridegroomस शिवः पार्वतीपतिः (sa śivaḥ pārvatīpatiḥ) — namely Śiva, the husband of Pārvatī

३९ तच्छोभां वर्णितुं मेने मया नैव हि शक्यते। स एवाखिलब्रह्माण्डपतिः सर्वेश्वरः स्वराट्॥ ३९

tacchobhāṃ varṇituṃ mene mayā naiva hi śakyate | sa evākhilabrahmāṇḍapatiḥ sarveśvaraḥ svarāṭ 39 ||

· हिन्दी

हे मेने! उनकी शोभाका वर्णन मुझसे नहीं किया जा सकता; वे ही समस्त ब्रह्माण्डके अधिपति, सर्वेश्वर तथा स्वराट् हैं।

"O Menā, his splendour I am indeed unable to describe; he alone is the lord of the entire universe, the lord of all, self-resplendent."

Word by word

तच्छोभां वर्णितुं मेने (tacchobhāṃ varṇituṃ mene) — "his splendour, O Menā, to describeमया नैव हि शक्यते (mayā naiva hi śakyate) — is indeed not possible for me"स एवाखिलब्रह्माण्डपतिः (sa evākhilabrahmāṇḍapatiḥ) — he alone is the lord of the entire universeसर्वेश्वरः स्वराट् (sarveśvaraḥ svarāṭ) — the lord of all, self-resplendent

४० इत्याकर्ण्य वचस्तस्य मेना मेने च तां शुभाम्। महाधनां भाग्यवतीं कुलत्रयसुखावहाम्॥ ४०

ityākarṇya vacastasya menā mene ca tāṃ śubhām | mahādhanāṃ bhāgyavatīṃ kulatrayasukhāvahām 40 ||

· हिन्दी

उनके वचन सुनकर मेनाने उन शुभा [पार्वती] को महाधनवती, भाग्यवती तथा तीनों कुलोंको सुख देनेवाली समझा।

Hearing his words, Menā thought of her, the auspicious Pārvatī, as one of great fortune and wealth, the bringer of happiness to the three families.

Word by word

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — hearing his wordsमेना मेने च तां शुभाम् (menā mene ca tāṃ śubhām) — Menā thought of her [Pārvatī], the auspicious oneमहाधनां भाग्यवतीं (mahādhanāṃ bhāgyavatīṃ) — as greatly wealthy and fortunateकुलत्रयसुखावहाम् (kulatrayasukhāvahām) — the bringer of happiness to the three families [her own, her mother's, and her husband's]

४१ उवाच च प्रसन्नास्या प्रीतियुक्तेन चेतसा। स्वभाग्यमधिकं चापि वर्णयन्ती मुहुर्मुहुः॥ ४१

uvāca ca prasannāsyā prītiyuktena cetasā | svabhāgyamadhikaṃ cāpi varṇayantī muhurmuhuḥ 41 ||

· हिन्दी

तब प्रसन्न मुखवाली मेना प्रीतियुक्त चित्तसे बोलीं और बार-बार अपने अधिक भाग्यका वर्णन करने लगीं।

And, her face joyful, with a heart full of affection, she spoke, again and again extolling her own great fortune.

Word by word

उवाच च प्रसन्नास्या (uvāca ca prasannāsyā) — and she spoke, her face joyfulप्रीतियुक्तेन चेतसा (prītiyuktena cetasā) — with a heart full of affectionस्वभाग्यमधिकं चापि (svabhāgyamadhikaṃ cāpi) — and also her own great fortuneवर्णयन्ती मुहुर्मुहुः (varṇayantī muhurmuhuḥ) — describing it again and again

मेनोवाच — Menā spoke: मेना बोलीं:

४२ धन्याहं सर्वथा जाता पार्वत्या जन्मनाधुना। धन्यो गिरीश्वरोऽप्यद्य सर्वं धन्यतमं मम॥ ४२

dhanyāhaṃ sarvathā jātā pārvatyā janmanādhunā | dhanyo girīśvaro'pyadya sarvaṃ dhanyatamaṃ mama 42 ||

· हिन्दी

पार्वतीके जन्मसे इस समय मैं सर्वथा धन्य हो गयी, गिरीश्वर भी आज धन्य हो गये, मेरा सब कुछ धन्यतम हो गया।

"I have become blessed in every way now, by the birth of Pārvatī; Girīśvara too is blessed today, and everything of mine is most blessed."

Word by word

धन्याहं सर्वथा जाता (dhanyāhaṃ sarvathā jātā) — "I have become blessed in every wayपार्वत्या जन्मनाधुना (pārvatyā janmanādhunā) — now, by the birth of Pārvatīधन्यो गिरीश्वरोऽप्यद्य (dhanyo girīśvaro'pyadya) — Girīśvara [my husband] too is blessed todayसर्वं धन्यतमं मम (sarvaṃ dhanyatamaṃ mama) — everything of mine is most blessed

४३ ये ये दृष्टा मया देवा नायकाः सुप्रभान्विताः। एतेषां यः पतिः सोऽत्र पतिरस्या भविष्यति॥ ४३

ye ye dṛṣṭā mayā devā nāyakāḥ suprabhānvitāḥ | eteṣāṃ yaḥ patiḥ so'tra patirasyā bhaviṣyati 43 ||

· हिन्दी

जिन-जिन तेजस्वी देवनायकोंको मैंने देखा है, इन सबके जो स्वामी हैं, वे ही यहाँ इसके पति होंगे।

"Whatever leading gods, endowed with fine splendour, I have seen — he who is the lord of all these shall become her husband."

Word by word

ये ये दृष्टा मया देवा (ye ye dṛṣṭā mayā devā) — "whatsoever gods, leading ones, have been seen by meनायकाः सुप्रभान्विताः (nāyakāḥ suprabhānvitāḥ) — endowed with fine splendourएतेषां यः पतिः सोऽत्र (eteṣāṃ yaḥ patiḥ so'tra) — he who is the lord of these hereपतिरस्या भविष्यति (patirasyā bhaviṣyati) — shall become her [Pārvatī's] husband"

४४ अस्याः किं वर्ण्यते भाग्यमपि वर्षशतैरपि। वर्णितुं शक्यते नैव तत्प्रभुप्राप्तिदर्शनात्॥ ४४

asyāḥ kiṃ varṇyate bhāgyamapi varṣaśatairapi | varṇituṃ śakyate naiva tatprabhuprāptidarśanāt 44 ||

· हिन्दी

इसके भाग्यका क्या वर्णन किया जाय, सौ वर्षोंमें भी उसका वर्णन नहीं किया जा सकता, क्योंकि इसे ऐसे प्रभु (पति रूपमें) प्राप्त हुए हैं।

"What indeed is there to say of her good fortune, even across a hundred years? It cannot possibly be described, seeing that she has attained such a Lord."

Word by word

अस्याः किं वर्ण्यते भाग्यम् (asyāḥ kiṃ varṇyate bhāgyam) — "what is there to say of her good fortuneअपि वर्षशतैरपि (api varṣaśatairapi) — even across a hundred years?वर्णितुं शक्यते नैव (varṇituṃ śakyate naiva) — it can indeed not be describedतत्प्रभुप्राप्तिदर्शनात् (tatprabhuprāptidarśanāt) — seeing that she has attained such a Lord [as husband]"

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

४५ इत्यवादीच्च सा मेना प्रेमनिर्भरमानसा। तावत्समागतो रुद्रोऽद्भुतातिकारकः प्रभुः॥ ४५

ityavādīcca sā menā premanirbharamānasā | tāvatsamāgato rudro'dbhutātikārakaḥ prabhuḥ 45 ||

· हिन्दी

इस प्रकार प्रेमसे परिपूर्ण चित्तवाली मेना कह रही थीं, तभी सब कुछ करनेमें समर्थ प्रभु रुद्र अद्भुत लीला करते हुए आ गये।

Thus spoke Menā, her mind overflowing with love; and just then the Lord Rudra arrived, the worker of surpassing wonders.

Word by word

इत्यवादीच्च सा मेना (ityavādīcca sā menā) — thus spoke that Menāप्रेमनिर्भरमानसा (premanirbharamānasā) — her mind overflowing with loveतावत्समागतो रुद्रः (tāvatsamāgato rudraḥ) — just then Rudra arrivedअद्भुतातिकारकः प्रभुः (adbhutātikārakaḥ prabhuḥ) — the Lord, worker of surpassing wonders

४६ अद्भुतात्मगणास्तात मेनागर्वापहारकाः। आत्मानं दर्शयन् मायानिर्लिप्तं निर्विकारकम्॥ ४६

adbhutātmagaṇāstāta menāgarvāpahārakāḥ | ātmānaṃ darśayan māyānirliptaṃ nirvikārakam 46 ||

· हिन्दी

हे तात! उनके गण भी अद्भुत थे, जो मेनाके गर्वको दूर करनेवाले थे; उस समय प्रभु रुद्र अपनेको मायासे निर्लिप्त तथा निर्विकार दिखा रहे थे।

O dear one, wondrous of form, together with attendants who were the removers of Menā's pride, he showed himself as untouched by Māyā, unchanging.

Word by word

अद्भुतात्मगणास्तात (adbhutātmagaṇāstāta) — O dear one, of wondrous form, [with] attendantsमेनागर्वापहारकाः (menāgarvāpahārakāḥ) — [gaṇas] that were removers of Menā's prideआत्मानं दर्शयन् (ātmānaṃ darśayan) — showing himselfमायानिर्लिप्तं निर्विकारकम् (māyānirliptaṃ nirvikārakam) — untouched by Māyā, unchanging

४७ तमागतमभिप्रेत्य नारद त्वं मुने तदा। मेनामवोचः सुप्रीत्या दर्शयंस्तं शिवापतिम्॥ ४७

tamāgatamabhipretya nārada tvaṃ mune tadā | menāmavocaḥ suprītyā darśayaṃstaṃ śivāpatim 47 ||

· हिन्दी

हे नारद! हे मुने! उनको आया देखकर परम प्रेमसे आप शिवाके पति शंकरको दिखाते हुए मेनासे कहने लगे।

O Nārada, O sage, perceiving that he had arrived, you then, with great affection, spoke to Menā, pointing him out as the husband of Śivā.

Word by word

तमागतमभिप्रेत्य (tamāgatamabhipretya) — perceiving that he had arrivedनारद त्वं मुने तदा (nārada tvaṃ mune tadā) — O Nārada, you, O sage, thenमेनामवोचः सुप्रीत्या (menāmavocaḥ suprītyā) — spoke to Menā with great affectionदर्शयंस्तं शिवापतिम् (darśayaṃstaṃ śivāpatim) — pointing out to her that husband of Śivā

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

४८ अयं स शंकरः साक्षाद् दृश्यतां सुन्दरि त्वया। यदर्थे शिवया तसं तपोऽति विपिने महत्॥ ४८

ayaṃ sa śaṃkaraḥ sākṣād dṛśyatāṃ sundari tvayā | yadarthe śivayā tasaṃ tapo'ti vipine mahat 48 ||

Doubtful readingThe word printed as 'तसं' is grammatically anomalous (a past participle agreeing with तपः, i.e. तप्तम् — "performed" — is what sense and the parallel Hindi commentary require: "कठिन तप किया था"). It is transcribed exactly as printed rather than silently emended, since the intended reading could not be verified with certainty from the print.

· हिन्दी

हे सुन्दरि! आप देखिये, ये ही वे साक्षात् शंकर हैं, जिनके निमित्त पार्वतीने वनमें अत्यन्त कठिन तप किया था।

"This is he, the very Śaṅkara in person — behold him, O beautiful one, for whose sake Śivā performed such great austerity in the forest."

Word by word

अयं स शंकरः साक्षाद् (ayaṃ sa śaṃkaraḥ sākṣād) — "this is that very Śaṅkara, in personदृश्यतां सुन्दरि त्वया (dṛśyatāṃ sundari tvayā) — let him be seen by you, O beautiful oneयदर्थे शिवया तसं (yadarthe śivayā tasaṃ) — for whose sake, by Śivā, [was performed]तपोऽति विपिने महत् (tapo'ti vipine mahat) — great austerity, exceedingly, in the forest

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

४९ इत्युक्ता हर्षिता मेना तं ददर्श मुदा प्रभुम्। अद्भुताकृतिमीशानमद्भुतानुगमद्भुतम्॥ ४९

ityuktā harṣitā menā taṃ dadarśa mudā prabhum | adbhutākṛtimīśānamadbhutānugamadbhutam 49 ||

· हिन्दी

यह सुनकर हर्षित हुई मेनाने उन अद्भुत आकृतिवाले, अद्भुत अनुचरोंसे युक्त तथा स्वयं अद्भुत ईशान प्रभुको हर्षपूर्वक देखा।

Thus addressed, Menā, delighted, joyfully beheld that Lord, the Ruler of wondrous form, with a wondrous retinue, himself the greatest wonder of all.

Word by word

इत्युक्ता हर्षिता मेना (ityuktā harṣitā menā) — thus addressed, Menā, delightedतं ददर्श मुदा प्रभुम् (taṃ dadarśa mudā prabhum) — beheld that Lord with joyअद्भुताकृतिमीशानम् (adbhutākṛtimīśānam) — of wondrous form, the Rulerअद्भुतानुगमद्भुतम् (adbhutānugamadbhutam) — with a wondrous retinue, himself a wonder

५० तावदेव समायाता रुद्रसेना महाद्भुता। भूतप्रेतादिसंयुक्ता नानागणसमन्विता॥ ५०

tāvadeva samāyātā rudrasenā mahādbhutā | bhūtapretādisaṃyuktā nānāgaṇasamanvitā 50 ||

· हिन्दी

उसी समय भूत-प्रेत आदिसे युक्त तथा नाना प्रकारके गणोंसे समन्वित, अत्यन्त अद्भुत रुद्रसेना आ पहुँची।

Then indeed there arrived the greatly wondrous host of Rudra, joined by Bhūtas, Pretas and the rest, accompanied by manifold gaṇas.

Word by word

तावदेव समायाता (tāvadeva samāyātā) — then indeed there arrivedरुद्रसेना महाद्भुता (rudrasenā mahādbhutā) — the host of Rudra, greatly wondrousभूतप्रेतादिसंयुक्ता (bhūtapretādisaṃyuktā) — joined by Bhūtas, Pretas and the restनानागणसमन्विता (nānāgaṇasamanvitā) — accompanied by manifold gaṇas

५१ वात्यारूपधराः केचित्पताकामर्मरस्वनाः। वक्रतुंडास्तत्र केचिद्विरूपाश्चापरे तथा॥ ५१

vātyārūpadharāḥ kecitpatākāmarmarasvanāḥ | vakratuṃḍāstatra kecidvirūpāścāpare tathā 51 ||

· हिन्दी

उनमें कोई आँधीके समान रूप धारण किये थे, कोई पताकाके समान मर्मर शब्द कर रहे थे, कोई वक्रतुण्ड थे तथा कोई विरूप (कुरूप) थे।

Some bore the form of a whirlwind, making a rustling sound like banners; some there had crooked snouts, and others likewise were deformed.

Word by word

वात्यारूपधराः केचित् (vātyārūpadharāḥ kecit) — some bore the form of a whirlwindपताकामर्मरस्वनाः (patākāmarmarasvanāḥ) — making a rustling sound like bannersवक्रतुंडास्तत्र केचित् (vakratuṃḍāstatra kecit) — some there had crooked snoutsविरूपाश्चापरे तथा (virūpāścāpare tathā) — and others likewise were deformed

५२ कराला श्मश्रुला केचित्केचित्खञ्जा हालोचनाः। दण्डपाशधराः केचित्केचिन्मुद्गरपाणयः॥ ५२

karālā śmaśrulā kecitkecitkhañjā hālocanāḥ | daṇḍapāśadharāḥ kecitkecinmudgarapāṇayaḥ 52 ||

· हिन्दी

कोई भयंकर मुखवाले और बड़ी दाढ़ी-मूँछोंवाले थे, कोई लँगड़े और कोई भेंगी आँखोंवाले थे, कोई दण्ड-पाश धारण किये थे तथा कोई हाथमें मुद्गर लिये थे।

Some were terrible-faced and bearded; some lame, some cross-eyed; some bore a staff and noose, some had a mace in hand.

Note'हालोचनाः' is read here as an unusual form for "squint/cross-eyed" (cf. Hindi gloss "भेंगी आँखोंवाले"); kept exactly as printed.

Word by word

कराला श्मश्रुला केचित् (karālā śmaśrulā kecit) — some were terrible-faced and beardedकेचित्खञ्जा हालोचनाः (kecitkhañjā hālocanāḥ) — some were lame, some cross-eyedदण्डपाशधराः केचित् (daṇḍapāśadharāḥ kecit) — some bore a staff and nooseकेचिन्मुद्गरपाणयः (kecinmudgarapāṇayaḥ) — some had a mace in hand

५३ विरुद्धवाहनाः केचिच्छृंगनादनिनादिनः। डमरोवादिनः केचित्केचिद्गोमुखवादिनः॥ ५३

viruddhavāhanāḥ kecicchṛṃganādaninādinaḥ | ḍamarovādinaḥ kecitkecidgomukhavādinaḥ 53 ||

· हिन्दी

कोई विरुद्ध (विचित्र) वाहनोंपर सवार तथा शृंगनाद कर रहे थे, कोई डमरू बजा रहे थे तथा कोई गोमुख बजा रहे थे।

Some rode contrary, unnatural mounts, resounding with the blast of horns; some were beating the damaru drum, and some were blowing the gomukha horn.

Note'डमरोवादिनः' is printed with an unexpected -o- where "डमरूवादिनः" ("players of the damaru") would be the expected form; kept exactly as printed, understood per the Hindi gloss ("कोई डमरू बजा रहे थे").

Word by word

विरुद्धवाहनाः केचित् (viruddhavāhanāḥ kecit) — some had contrary [unnatural] mountsशृंगनादनिनादिनः (śṛṃganādaninādinaḥ) — resounding with the blast of hornsडमरोवादिनः केचित् (ḍamarovādinaḥ kecit) — some were players of the damaru drumकेचिद्गोमुखवादिनः (kecidgomukhavādinaḥ) — and some were players of the gomukha horn

५४ अमुखा विमुखाः केचित्केचिद्बहुमुखा गणाः। अकरा विकराः केचित्केचिद्बहुकरा गणाः॥ ५४

amukhā vimukhāḥ kecitkecidbahumukhā gaṇāḥ | akarā vikarāḥ kecitkecidbahukarā gaṇāḥ 54 ||

· हिन्दी

कोई गण मुखरहित, कोई विमुख तथा कोई बहुमुखवाले थे; कोई हाथरहित, कोई विकृत हाथवाले तथा कोई बहुत हाथोंवाले थे।

Some gaṇas were faceless, some turned away, and some had many faces; some were handless, some had deformed hands, and some had many hands.

Word by word

अमुखा विमुखाः केचित् (amukhā vimukhāḥ kecit) — some gaṇas were faceless, some turned awayकेचिद्बहुमुखा गणाः (kecidbahumukhā gaṇāḥ) — and some gaṇas had many facesअकरा विकराः केचित् (akarā vikarāḥ kecit) — some were handless, some had deformed handsकेचिद्बहुकरा गणाः (kecidbahukarā gaṇāḥ) — and some gaṇas had many hands

५५ अनेत्रा बहुनेत्राश्च विशिराः कुशिरास्तथा। अकर्णा बहुकर्णाश्च नानावेषधरा गणाः॥ ५५

anetrā bahunetrāśca viśirāḥ kuśirāstathā | akarṇā bahukarṇāśca nānāveṣadharā gaṇāḥ 55 ||

· हिन्दी

कोई नेत्रहीन, कोई बहुनेत्रवाले, कोई बिना सिरके, कोई विकृत सिरवाले, कोई कर्णहीन तथा कोई बहुत कानवाले थे — गण नाना प्रकारके वेष धारण किये हुए थे।

Eyeless and many-eyed, headless and likewise deformed-headed, earless and many-eared — the gaṇas wore manifold guises.

Word by word

अनेत्रा बहुनेत्राश्च (anetrā bahunetrāśca) — eyeless, and many-eyedविशिराः कुशिरास्तथा (viśirāḥ kuśirāstathā) — headless, and likewise ill-headedअकर्णा बहुकर्णाश्च (akarṇā bahukarṇāśca) — earless, and many-earedनानावेषधरा गणाः (nānāveṣadharā gaṇāḥ) — gaṇas wearing manifold guises

५६ इत्यादिविकृताकारा अनेके प्रबला गणाः। असंख्याता तथा तात महावीरा भयंकराः॥ ५६

ityādivikṛtākārā aneke prabalā gaṇāḥ | asaṃkhyātā tathā tāta mahāvīrā bhayaṃkarāḥ 56 ||

· हिन्दी

इस प्रकार विकृत आकारवाले अनेक प्रबल गण थे; हे तात! वे असंख्य, महावीर तथा भयंकर थे।

Of such distorted shapes and more, many powerful gaṇas, innumerable, O dear one, greatly heroic and fearsome.

Word by word

इत्यादिविकृताकाराः (ityādivikṛtākārāḥ) — of such distorted shapes, and the likeअनेके प्रबला गणाः (aneke prabalā gaṇāḥ) — many powerful gaṇasअसंख्याता तथा तात (asaṃkhyātā tathā tāta) — innumerable, and, O dear oneमहावीरा भयंकराः (mahāvīrā bhayaṃkarāḥ) — greatly heroic and fearsome

५७ अङ्गुल्या दर्शयंस्त्वं तां मुने रुद्रगणांस्ततः। हरस्य सेवकान्यश्च हरं चापि वरानने॥ ५७

aṅgulyā darśayaṃstvaṃ tāṃ mune rudragaṇāṃstataḥ | harasya sevakānyaśca haraṃ cāpi varānane 57 ||

· हिन्दी

हे मुने! उसके बाद आपने मेनाको अँगुलीसे दिखाते हुए कहा — हे वरानने! इन शंकरके गणोंको, हरके अन्य सेवकोंको तथा हरको भी देखिये।

O sage, pointing with your finger, you then showed her Rudra's gaṇas, Hara's other servants, and, O fair-faced one, Hara himself.

Word by word

अङ्गुल्या दर्शयंस्त्वं तां (aṅgulyā darśayaṃstvaṃ tāṃ) — pointing with your finger, you [showed] herमुने रुद्रगणांस्ततः (mune rudragaṇāṃstataḥ) — O sage, then, Rudra's gaṇasहरस्य सेवकान्यश्च (harasya sevakānyaśca) — and Hara's other servantsहरं चापि वरानने (haraṃ cāpi varānane) — and Hara himself too, O fair-faced one

५८ असंख्यातान् गणान् दृष्ट्वा भूतप्रेतादिकान् मुने। तत्क्षणादभवत्सा वै मेनका त्रासशंकुला॥ ५८

asaṃkhyātān gaṇān dṛṣṭvā bhūtapretādikān mune | tatkṣaṇādabhavatsā vai menakā trāsaśaṃkulā 58 ||

· हिन्दी

हे मुने! भूत-प्रेत आदि उन असंख्य गणोंको देखकर मेना तत्क्षण ही भयसे व्याकुल हो गयीं।

O sage, seeing those innumerable gaṇas — the Bhūtas, Pretas and the rest — that very instant Menakā became filled with terror.

Word by word

असंख्यातान् गणान् दृष्ट्वा (asaṃkhyātān gaṇān dṛṣṭvā) — seeing those innumerable gaṇasभूतप्रेतादिकान् मुने (bhūtapretādikān mune) — the Bhūtas, Pretas and the rest, O sageतत्क्षणादभवत्सा वै (tatkṣaṇādabhavatsā vai) — in that very instant she indeed becameमेनका त्रासशंकुला (menakā trāsaśaṃkulā) — Menakā, filled with terror

५९ तन्मध्ये शंकरं चैव निर्गुणं गुणवत्तरम्। वृषभस्थं पञ्चवक्त्रं त्रिनेत्रं भूतिभूषितम्॥ ५९

tanmadhye śaṃkaraṃ caiva nirguṇaṃ guṇavattaram | vṛṣabhasthaṃ pañcavaktraṃ trinetraṃ bhūtibhūṣitam 59 ||

· हिन्दी

उन गणोंके मध्य निर्गुण, परम गुणवान्, वृषभपर विराजमान, पाँच मुखवाले, तीन नेत्रवाले तथा भस्मसे विभूषित शंकरको [देखा]।

And in their midst, Śaṅkara — attributeless, yet most possessed of attributes — seated on the bull, five-faced, three-eyed, adorned with sacred ash.

Word by word

तन्मध्ये शंकरं चैव (tanmadhye śaṃkaraṃ caiva) — and, in their midst, Śaṅkaraनिर्गुणं गुणवत्तरम् (nirguṇaṃ guṇavattaram) — attributeless, yet most possessed of attributesवृषभस्थं पञ्चवक्त्रं (vṛṣabhasthaṃ pañcavaktraṃ) — seated on the bull, five-facedत्रिनेत्रं भूतिभूषितम् (trinetraṃ bhūtibhūṣitam) — three-eyed, adorned with ash

६० कर्पर्दिनं चन्द्रमौलिं दशहस्तं कपालिनम्। व्याघ्रचर्मोत्तरीयं च पिनाकवरपाणिनम्॥ ६०

karpardinaṃ candramauliṃ daśahastaṃ kapālinam | vyāghracarmottarīyaṃ ca pinākavarapāṇinam 60 ||

· हिन्दी

जटाजूटधारी, मस्तकपर चन्द्रकलासे सुशोभित, दस भुजाओंवाले, कपाल धारण किये हुए, व्याघ्रचर्मका उत्तरीय पहने तथा हाथमें श्रेष्ठ पिनाक लिये हुए।

Wearing matted, braided locks, moon-crested, ten-armed, bearing a skull, clad in a tiger-skin as his upper garment, the excellent Pināka in his hand.

Word by word

कर्पर्दिनं चन्द्रमौलिं (karpardinaṃ candramauliṃ) — wearing matted, braided hair, moon-crestedदशहस्तं कपालिनम् (daśahastaṃ kapālinam) — ten-armed, bearing a skullव्याघ्रचर्मोत्तरीयं च (vyāghracarmottarīyaṃ ca) — and wearing a tiger-skin as his upper garmentपिनाकवरपाणिनम् (pinākavarapāṇinam) — the excellent Pināka [bow] in his hand

६१ शूलयुक्तं विरूपाक्षं विकृताकारमाकुलम्। गजचर्म वसानं हि वीक्ष्य त्रेसे शिवाप्रसूः॥ ६१

śūlayuktaṃ virūpākṣaṃ vikṛtākāramākulam | gajacarma vasānaṃ hi vīkṣya trese śivāprasūḥ 61 ||

· हिन्दी

शूलसे युक्त, विरूप नेत्रवाले, विकृत आकारवाले, व्याकुल तथा गजचर्म ओढ़े हुए शिवको देखकर पार्वतीकी माता भयभीत हो उठीं।

Furnished with a trident, his eyes strange, his form distorted and unsettling, clad indeed in an elephant-hide — beholding him, Śivā's mother [Menā] trembled with fear.

Word by word

शूलयुक्तं विरूपाक्षं (śūlayuktaṃ virūpākṣaṃ) — furnished with a trident, deformed-eyedविकृताकारमाकुलम् (vikṛtākāramākulam) — of distorted form, agitatedगजचर्म वसानं हि (gajacarma vasānaṃ hi) — indeed clad in an elephant-hideवीक्ष्य त्रेसे शिवाप्रसूः (vīkṣya trese śivāprasūḥ) — beholding him, Śivā's mother trembled

६२ चकितां कम्पसंयुक्तां विह्वलां विभ्रमद्धियम्। शिवोऽयमिति चाङ्गुल्या दर्शयंस्तां त्वमब्रवीः॥ ६२

cakitāṃ kampasaṃyuktāṃ vihvalāṃ vibhramaddhiyam | śivo'yamiti cāṅgulyā darśayaṃstāṃ tvamabravīḥ 62 ||

· हिन्दी

आश्चर्यचकित, काँपती हुई, व्याकुल तथा भ्रमित बुद्धिवाली उन मेनाको अँगुलीके संकेतसे शिवजीकी ओर दिखाते हुए आपने कहा — यही शिव हैं।

To her — astonished, trembling, distraught, her mind reeling — pointing with your finger, you said, "This is Śiva."

Word by word

चकितां कम्पसंयुक्तां (cakitāṃ kampasaṃyuktāṃ) — her, astonished and tremblingविह्वलां विभ्रमद्धियम् (vihvalāṃ vibhramaddhiyam) — distraught, her mind reelingशिवोऽयमिति चाङ्गुल्या (śivo'yamiti cāṅgulyā) — "this is Śiva" — with your fingerदर्शयंस्तां त्वमब्रवीः (darśayaṃstāṃ tvamabravīḥ) — pointing her toward him, you said

६३ त्वदीयं तद्वचः श्रुत्वा वाताहतलता इव। सा पपात द्रुतं भूमौ मेना दुःखभरा सती॥ ६३

tvadīyaṃ tadvacaḥ śrutvā vātāhatalatā iva | sā papāta drutaṃ bhūmau menā duḥkhabharā satī 63 ||

· हिन्दी

आपके उस वचनको सुनकर वायुके झोंकेसे गिरी हुई लताके समान, दुःखसे भरी हुई मेना शीघ्र ही पृथ्वीपर गिर पड़ीं।

Hearing that word of yours, Menā, laden with sorrow, fell quickly to the ground like a creeper struck down by the wind.

Word by word

त्वदीयं तद्वचः श्रुत्वा (tvadīyaṃ tadvacaḥ śrutvā) — hearing that word of yoursवाताहतलता इव (vātāhatalatā iva) — like a creeper struck by the windसा पपात द्रुतं भूमौ (sā papāta drutaṃ bhūmau) — she fell quickly to the groundमेना दुःखभरा सती (menā duḥkhabharā satī) — Menā, being laden with sorrow

६४ किमिदं विकृतं दृष्ट्वा वञ्चिताहं दुराग्रहे। इत्युक्त्वा मूर्च्छिता तत्र मेनका साभवत्क्षणात्॥ ६४

kimidaṃ vikṛtaṃ dṛṣṭvā vañcitāhaṃ durāgrahe | ityuktvā mūrcchitā tatra menakā sābhavatkṣaṇāt 64 ||

· हिन्दी

"यह मैंने क्या विकृत रूप देखा, दुराग्रहमें फँसकर मैं ठगी गयी" — ऐसा कहकर मेना वहीं क्षणभरमें मूर्च्छित हो गयीं।

"What is this monstrous thing I have seen? I have been deceived in my stubborn resolve" — having said this, Menakā fell into a swoon there in a moment.

Word by word

किमिदं विकृतं दृष्ट्वा (kimidaṃ vikṛtaṃ dṛṣṭvā) — "what is this monstrous thing I have seenवञ्चिताहं दुराग्रहे (vañcitāhaṃ durāgrahe) — I have been deceived in my stubborn resolve"इत्युक्त्वा मूर्च्छिता तत्र (ityuktvā mūrcchitā tatra) — having said this, fainting thereमेनका साभवत्क्षणात् (menakā sābhavatkṣaṇāt) — that Menakā became [unconscious] in a moment

६५ अथ प्रयत्नैर्विविधैः सखीभिरुपसेविता। लेभे संज्ञां शनैर्मेना गिरीश्वरप्रिया तदा॥ ६५

atha prayatnairvividhaiḥ sakhībhirupasevitā | lebhe saṃjñāṃ śanairmenā girīśvarapriyā tadā 65 ||

· हिन्दी

तदनन्तर सखियोंके द्वारा अनेक प्रकारके प्रयत्नोंसे उपचार करनेपर गिरीश्वरप्रिया मेनाको धीरे-धीरे चैतन्य प्राप्त हुआ।

Then, tended by her companions with various remedies, Menā, the beloved of the lord of mountains, slowly regained her consciousness.

Word by word

अथ प्रयत्नैर्विविधैः (atha prayatnairvividhaiḥ) — then, by various effortsसखीभिरुपसेविता (sakhībhirupasevitā) — attended by her companionsलेभे संज्ञां शनैर्मेना (lebhe saṃjñāṃ śanairmenā) — Menā slowly regained her consciousnessगिरीश्वरप्रिया तदा (girīśvarapriyā tadā) — she, the beloved of the lord of mountains, then

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे शिवाद्भुतलीलावर्णनं नाम त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः॥ ४३॥

Thus ends the forty-third chapter, called \"The Description of Śiva's Wondrous Play,\" in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें शिवकी अद्भुत लीलाका वर्णन नामक तैंतालीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४३॥