॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथाष्टमोऽध्यायः
Nārada visits Himālaya, and, reading Pārvatī's palm, foretells a husband of paradoxical, ascetic signs — a prophecy that grieves her parents until Nārada explains that this is Śiva himself, whom austerity alone can win, and Śiva's own ancient vow to Satī never to take another wife. Nārada then reveals that Pārvatī is Satī reborn as Dakṣa's daughter, dispelling Himālaya's doubt and occasioning great rejoicing before Nārada departs for heaven. नारदद्वारा पार्वतीके हाथकी रेखा देखकर भावी पतिके लक्षण बताना, हिमालयका दुखी होना, तथा नारदद्वारा शिवमहिमा और पार्वतीके पूर्वजन्मका रहस्य प्रकट करना
१ एकदा त्वं शिवज्ञानी शिवलीलाविदां वरः। हिमाचलगृहं प्रीत्यागमस्त्वं शिवप्रेरितः॥
ekadā tvaṃ śivajñānī śivalīlāvidāṃ varaḥ | himācalagṛhaṃ prītyāgamastvaṃ śivapreritaḥ ||
एक बार आप शिवके ज्ञाता तथा शिवलीलाके जाननेवालोंमें श्रेष्ठ होकर, शिवद्वारा प्रेरित हो प्रेमपूर्वक हिमाचलके घर गये।
Once, you, a knower of Śiva, best among those versed in Śiva's play, went with love to Himācala's house, impelled by Śiva.
एकदा त्वं शिवज्ञानी (ekadā tvaṃ śivajñānī) — once you, a knower of Śivaशिवलीलाविदां वरः (śivalīlāvidāṃ varaḥ) — best among those versed in Śiva's playहिमाचलगृहं प्रीत्या (himācalagṛhaṃ prītyā) — to Himācala's house, with loveअगमस्त्वं शिवप्रेरितः (agamastvaṃ śivapreritaḥ) — you went, impelled by Śiva
२ दृष्ट्वा मुने गिरीशस्त्वां नत्वानर्च स नारद्। आहूय च स्वतनयां त्वदङ्घ्र्योस्तामपातयत्॥
dṛṣṭvā mune girīśastvāṃ natvānarca sa nārad | āhūya ca svatanayāṃ tvadaṅghryostāmapātayat ||
हे मुने! हे नारद! आपको देखकर गिरिराजने प्रणाम करके आपकी पूजा की और अपनी पुत्रीको बुलाकर उसे आपके चरणोंमें प्रणिपात कराया।
O sage, seeing you, the mountain-lord bowed and honoured you, O Nārada; and, calling his own daughter, he made her fall at your feet.
दृष्ट्वा मुने गिरीशस्त्वां (dṛṣṭvā mune girīśastvāṃ) — O sage, seeing you, the mountain-lordनत्वानर्च स नारद् (natvānarca sa nārad) — bowed and honoured you, O Nāradaआहूय च स्वतनयां (āhūya ca svatanayāṃ) — and, calling his own daughterत्वदङ्घ्र्योस्तामपातयत् (tvadaṅghryostāmapātayat) — made her fall at your feet
३ पुनर्नत्वा मुनीश त्वामुवाच हिमभूधरः। साञ्जलिः स्वविधिं मत्वा बहुसन्नतमस्तकः॥
punarnatvā munīśa tvāmuvāca himabhūdharaḥ | sāñjaliḥ svavidhiṃ matvā bahusannatamastakaḥ ||
हे मुनीश्वर! तत्पश्चात् हिमाचलने पुनः आपको प्रणाम करके, हाथ जोड़कर, अपने कर्तव्यको उचित मानते हुए, मस्तक बहुत नीचा करके आपसे कहा।
O lord of sages, bowing again to you, the snow-mountain, with joined palms, deeming it his own fitting duty, his head bowed low, spoke.
पुनर्नत्वा मुनीश त्वाम् (punarnatvā munīśa tvām) — bowing again to you, O lord of sagesउवाच हिमभूधरः (uvāca himabhūdharaḥ) — the snow-mountain spokeसाञ्जलिः स्वविधिं मत्वा (sāñjaliḥ svavidhiṃ matvā) — with joined palms, deeming it his own fitting dutyबहुसन्नतमस्तकः (bahusannatamastakaḥ) — his head bowed very low
४ हे मुने नारद ज्ञानिन् ब्रह्मपुत्रवर प्रभो। सर्वज्ञस्त्वं सकरुणः परोपकरणे रतः॥
he mune nārada jñānin brahmaputravara prabho | sarvajñastvaṃ sakaruṇaḥ paropakaraṇe rataḥ ||
हे मुने नारद! हे ज्ञानी! हे ब्रह्माके पुत्रोंमें श्रेष्ठ प्रभो! आप सर्वज्ञ, करुणायुक्त तथा दूसरोंके उपकारमें तत्पर रहते हैं।
O sage Nārada, O knower, O best of Brahmā's sons, O lord! You are all-knowing, compassionate, devoted to helping others.
हे मुने नारद ज्ञानिन् (he mune nārada jñānin) — O sage Nārada, O knowerब्रह्मपुत्रवर प्रभो (brahmaputravara prabho) — O best of Brahmā's sons, O lordसर्वज्ञस्त्वं सकरुणः (sarvajñastvaṃ sakaruṇaḥ) — you are all-knowing, compassionateपरोपकरणे रतः (paropakaraṇe rataḥ) — devoted to helping others
५ मत्सुताजातकं ब्रूहि गुणदोषसमुद्भवम्। कस्य प्रिया भाग्यवती भविष्यति सुता मम॥
matsutājātakaṃ brūhi guṇadoṣasamudbhavam | kasya priyā bhāgyavatī bhaviṣyati sutā mama ||
मेरी कन्याके जन्मफलको, जो उसके गुण-दोषोंसे उत्पन्न हो, आप मुझे बतलाइये — मेरी यह भाग्यवती पुत्री किसकी प्रिया होगी?
Tell me my daughter's birth-reading, arising from her virtues and faults — whose beloved, fortunate one, will my daughter become?
मत्सुताजातकं ब्रूहि (matsutājātakaṃ brūhi) — tell me my daughter's birth-readingगुणदोषसमुद्भवम् (guṇadoṣasamudbhavam) — arising from her virtues and faultsकस्य प्रिया भाग्यवती (kasya priyā bhāgyavatī) — whose beloved, fortunate oneभविष्यति सुता मम (bhaviṣyati sutā mama) — will my daughter become
६ इत्युक्तो मुनिवर्य त्वं गिरीशेन हिमाद्रिणा। विलोक्य कालिकाहस्तं सर्वाङ्गं च विशेषतः॥
ityukto munivarya tvaṃ girīśena himādriṇā | vilokya kālikāhastaṃ sarvāṅgaṃ ca viśeṣataḥ ||
हे मुनिश्रेष्ठ! हिमाद्रि गिरिराजके ऐसा कहनेपर आपने कालिकाके हाथको और विशेष रूपसे उसके सम्पूर्ण अंगोंको देखा।
Thus addressed, O best of sages, by the mountain-lord Himādri, you looked closely at Kālikā's hand and at her whole body.
इत्युक्तो मुनिवर्य त्वं (ityukto munivarya tvaṃ) — thus addressed, O best of sages, youगिरीशेन हिमाद्रिणा (girīśena himādriṇā) — by the mountain-lord Himādriविलोक्य कालिकाहस्तं (vilokya kālikāhastaṃ) — looked at Kālikā's handसर्वाङ्गं च विशेषतः (sarvāṅgaṃ ca viśeṣataḥ) — and her whole body, especially
७ अवोचस्त्वं गिरि तात कौतुकी वाग्विशारदः। ज्ञानी विदितवृत्तान्तो नारदः प्रीतमानसः॥
avocastvaṃ giri tāta kautukī vāgviśāradaḥ | jñānī viditavṛttānto nāradaḥ prītamānasaḥ ||
हे गिरे! हे तात! तत्पश्चात् कौतुकी, वाणीमें निपुण, ज्ञानी तथा समस्त वृत्तान्तोंको जाननेवाले आप नारद प्रसन्नचित्त होकर बोले।
You, O mountain, dear one — curious, skilled in speech, wise, knowing every event — Nārada, your mind delighted, then spoke.
अवोचस्त्वं गिरि तात (avocastvaṃ giri tāta) — you spoke, O mountain, dear oneकौतुकी वाग्विशारदः (kautukī vāgviśāradaḥ) — curious, skilled in speechज्ञानी विदितवृत्तान्तः (jñānī viditavṛttāntaḥ) — wise, knowing every eventनारदः प्रीतमानसः (nāradaḥ prītamānasaḥ) — Nārada, his mind delighted
८ एषा ते तनया मेने सुधांशोरिव वर्धिता। आद्या कला शैलराज सर्वलक्षणशालिनी॥
eṣā te tanayā mene sudhāṃśoriva vardhitā | ādyā kalā śailarāja sarvalakṣaṇaśālinī ||
हे मेने! आपकी यह पुत्री चन्द्रमाकी प्रथम कलाके समान बढ़ रही है, हे शैलराज! यह समस्त शुभ लक्षणोंसे युक्त है।
O Menā, this daughter of yours has grown like the first digit of the nectar-rayed moon, O king of mountains — endowed with every good sign.
एषा ते तनया मेने (eṣā te tanayā mene) — O Menā, this daughter of yoursसुधांशोरिव वर्धिता (sudhāṃśoriva vardhitā) — has grown like the nectar-rayed moonआद्या कला शैलराज (ādyā kalā śailarāja) — the first digit, O king of mountainsसर्वलक्षणशालिनी (sarvalakṣaṇaśālinī) — endowed with every good sign
९ स्वपतेः सुखदात्यन्तं पित्रोः कीर्तिविवर्धिनी। महासाध्वी च सर्वासु महानन्दकरी सदा॥
svapateḥ sukhadātyantaṃ pitroḥ kīrtivivardhinī | mahāsādhvī ca sarvāsu mahānandakarī sadā ||
यह अपने पतिको अत्यन्त सुख देनेवाली, माता-पिताकी कीर्तिको बढ़ानेवाली, सब स्त्रियोंमें महासाध्वी तथा सदा महान् आनन्द देनेवाली होगी।
She will bring the utmost happiness to her husband, increase her parents' fame, be the foremost of chaste women among all, and ever bring great joy.
स्वपतेः सुखदात्यन्तं (svapateḥ sukhadātyantaṃ) — to her husband, the utmost happinessपित्रोः कीर्तिविवर्धिनी (pitroḥ kīrtivivardhinī) — the increaser of her parents' fameमहासाध्वी च सर्वासु (mahāsādhvī ca sarvāsu) — and the greatest chaste woman among allमहानन्दकरी सदा (mahānandakarī sadā) — ever bringing great joy
१० सुलक्षणानि सर्वाणि त्वत्सुतायाः करे गिरे। एका विलक्षणा रेखा तत्फलं शृणु तत्त्वतः॥
sulakṣaṇāni sarvāṇi tvatsutāyāḥ kare gire | ekā vilakṣaṇā rekhā tatphalaṃ śṛṇu tattvataḥ ||
हे गिरे! आपकी पुत्रीके हाथमें सभी शुभ लक्षण विद्यमान हैं, केवल एक रेखा विलक्षण है — उसका फल यथार्थरूपसे सुनिये।
O mountain, in your daughter's hand are all good signs; one line alone is unusual — hear its true meaning.
सुलक्षणानि सर्वाणि (sulakṣaṇāni sarvāṇi) — all good signsत्वत्सुतायाः करे गिरे (tvatsutāyāḥ kare gire) — are in your daughter's hand, O mountainएका विलक्षणा रेखा (ekā vilakṣaṇā rekhā) — one line alone is unusualतत्फलं शृणु तत्त्वतः (tatphalaṃ śṛṇu tattvataḥ) — hear its true meaning
११ योगी नग्नोऽगुणोऽकामी मातृतातविवर्जितः। अमानोऽशिववेषश्च पतिरस्याः किलेदृशः॥
yogī nagno'guṇo'kāmī mātṛtātavivarjitaḥ | amāno'śivaveṣaśca patirasyāḥ kiledṛśaḥ ||
योगी, नग्न, निर्गुण, निष्काम, माता-पितासे रहित, मानरहित और अमंगल वेषवाला — ऐसा ही इसका पति होगा।
A yogi, naked, without qualities, desireless, bereft of mother and father, without honour, of inauspicious dress — such, indeed, will be her husband.
योगी नग्नोऽगुणोऽकामी (yogī nagno'guṇo'kāmī) — a yogi, naked, without qualities, desirelessमातृतातविवर्जितः (mātṛtātavivarjitaḥ) — bereft of mother and fatherअमानोऽशिववेषश्च (amāno'śivaveṣaśca) — without honour, of inauspicious dressपतिरस्याः किलेदृशः (patirasyāḥ kiledṛśaḥ) — such, indeed, will be her husband
१२ इत्याकर्ण्य वचस्ते हि सत्यं मत्वा च दम्पती। मेना हिमाचलश्चापि दुःखितौ तौ बभूवतुः॥
ityākarṇya vacaste hi satyaṃ matvā ca dampatī | menā himācalaścāpi duḥkhitau tau babhūvatuḥ ||
आपकी इस बातको सुनकर और सत्य मानकर वे दोनों पति-पत्नी, मेना और हिमाचल, दुखी हो गये।
Hearing this speech of yours, and taking it as true, the couple — Menā and Himācala both — became sorrowful.
इत्याकर्ण्य वचस्ते हि (ityākarṇya vacaste hi) — hearing this speech of yoursसत्यं मत्वा च दम्पती (satyaṃ matvā ca dampatī) — and, taking it as true, the coupleमेना हिमाचलश्चापि (menā himācalaścāpi) — Menā and Himācala bothदुःखितौ तौ बभूवतुः (duḥkhitau tau babhūvatuḥ) — became sorrowful
१३ शिवाकर्ण्यवचस्ते हि तादृशं जगदम्बिका। लक्षणैस्तं शिवं मत्वा जहर्षाति मुने हृदि॥
śivākarṇyavacaste hi tādṛśaṃ jagadambikā | lakṣaṇaistaṃ śivaṃ matvā jaharṣāti mune hṛdi ||
परंतु हे मुने! जगदम्बा शिवाने आपकी उस बातको सुनकर तथा उन्हीं लक्षणोंसे उन्हें शिव जानकर हृदयमें अत्यन्त हर्ष माना।
But Śivā, the mother of the world, hearing that speech of yours, and, by those very signs, recognising him as Śiva, rejoiced greatly in her heart, O sage.
शिवाकर्ण्य वचस्ते हि (śivākarṇya vacaste hi) — Śivā, hearing that speech of yoursतादृशं जगदम्बिका (tādṛśaṃ jagadambikā) — the mother of the world, in that wayलक्षणैस्तं शिवं मत्वा (lakṣaṇaistaṃ śivaṃ matvā) — recognising him as Śiva by those signsजहर्षाति मुने हृदि (jaharṣāti mune hṛdi) — rejoiced greatly in her heart, O sage
१४ न मृषा नारदवचस्त्विति संचिन्त्य सा शिवा। स्नेहं शिवपदद्वन्द्वे चकाराति हृदा तदा॥
na mṛṣā nāradavacastviti saṃcintya sā śivā | snehaṃ śivapadadvandve cakārāti hṛdā tadā ||
नारदका वचन कभी मिथ्या नहीं होता — यह सोचकर वे शिवा तब सम्पूर्ण हृदयसे शिवके युगल चरणोंमें स्नेह करने लगीं।
Thinking, "Nārada's word is never false," that Śivā then, with her whole heart, conceived great love for the pair of Śiva's feet.
न मृषा नारदवचः (na mṛṣā nāradavacaḥ) — Nārada's word is never falseइति संचिन्त्य सा शिवा (iti saṃcintya sā śivā) — thinking thus, that Śivāस्नेहं शिवपदद्वन्द्वे (snehaṃ śivapadadvandve) — love, for the pair of Śiva's feetचकाराति हृदा तदा (cakārāti hṛdā tadā) — conceived, with her whole heart, then
१५ उवाच दुःखितः शैलस्त्वां तदा हृदि नारद। कमुपायं मुने कुर्यामतिदुःखमभूदिति॥
uvāca duḥkhitaḥ śailastvāṃ tadā hṛdi nārada | kamupāyaṃ mune kuryāmatiduḥkhamabhūditi ||
हे नारद! दुःखी हिमालयने तब हृदयसे आपसे कहा — हे मुने! मैं कौन-सा उपाय करूँ, मुझे अत्यन्त दुःख हुआ है।
O Nārada, the sorrowful mountain then said to you, from his heart: "O sage, what remedy should I take? Great sorrow has come upon me."
उवाच दुःखितः शैलः (uvāca duḥkhitaḥ śailaḥ) — the sorrowful mountain saidत्वां तदा हृदि नारद (tvāṃ tadā hṛdi nārada) — to you then, from his heart, O Nāradaकमुपायं मुने कुर्याम् (kamupāyaṃ mune kuryām) — what remedy should I take, O sageअतिदुःखमभूदिति (atiduḥkhamabhūditi) — great sorrow has come upon me
१६ तच्छ्रुत्वा त्वं मुने प्राथ महाकौतुककारकः। हिमाचलं शुभैर्वाक्यैर्हर्षयन्वाग्विशारदः॥
tacchrutvā tvaṃ mune prātha mahākautukakārakaḥ | himācalaṃ śubhairvākyairharṣayanvāgviśāradaḥ ||
हे मुने! यह सुनकर महान् कौतुक करनेवाले तथा वाणीमें निपुण आप शुभ वचनोंद्वारा हिमाचलको हर्षित करते हुए बोले।
Hearing that, O sage, you, the great deviser of wonders, skilled in speech, then spoke, gladdening Himācala with auspicious words.
तच्छ्रुत्वा त्वं मुने प्राथ (tacchrutvā tvaṃ mune prātha) — hearing that, O sage, you then spokeमहाकौतुककारकः (mahākautukakārakaḥ) — the great deviser of wondersहिमाचलं शुभैर्वाक्यैः (himācalaṃ śubhairvākyaiḥ) — Himācala, with auspicious wordsहर्षयन्वाग्विशारदः (harṣayanvāgviśāradaḥ) — gladdening him, skilled in speech
१७ स्नेहाच्छृणु गिरे वाक्यं मम सत्यं मृषा न हि। करेरेखा ब्रह्मलिपिर्न मृषा भवति ध्रुवम्॥
snehācchṛṇu gire vākyaṃ mama satyaṃ mṛṣā na hi | karerekhā brahmalipirna mṛṣā bhavati dhruvam ||
हे गिरे! स्नेहसे मेरा वचन सुनिये, यह सत्य है, कभी मिथ्या नहीं होता। हाथकी रेखा ब्रह्माकी लिपि है, वह निश्चय ही मिथ्या नहीं होती।
O mountain, hear my word with affection; it is true, never false. The line on the hand is Brahmā's own writing — it is certainly never false.
स्नेहाच्छृणु गिरे वाक्यं (snehācchṛṇu gire vākyaṃ) — with affection, O mountain, hear my wordमम सत्यं मृषा न हि (mama satyaṃ mṛṣā na hi) — it is true, never falseकरेरेखा ब्रह्मलिपिः (karerekhā brahmalipiḥ) — the line on the hand, Brahmā's writingन मृषा भवति ध्रुवम् (na mṛṣā bhavati dhruvam) — is certainly never false
१८ तादृशोऽस्याः पतिः शैल भविष्यति न संशयः। तत्रोपायं शृणु प्रीत्या यं कृत्वा लप्स्यसे सुखम्॥
tādṛśo'syāḥ patiḥ śaila bhaviṣyati na saṃśayaḥ | tatropāyaṃ śṛṇu prītyā yaṃ kṛtvā lapsyase sukham ||
हे शैल! इसका पति वैसा ही होगा, इसमें संशय नहीं है; अब उसका उपाय प्रेमपूर्वक सुनिये, जिसे करके आप सुख प्राप्त करेंगे।
O mountain, such indeed will be her husband, without doubt; now hear with love the remedy, by doing which you shall attain happiness.
तादृशोऽस्याः पतिः शैल (tādṛśo'syāḥ patiḥ śaila) — such, O mountain, will be her husbandभविष्यति न संशयः (bhaviṣyati na saṃśayaḥ) — without doubtतत्रोपायं शृणु प्रीत्या (tatropāyaṃ śṛṇu prītyā) — now hear with love the remedy for thisयं कृत्वा लप्स्यसे सुखम् (yaṃ kṛtvā lapsyase sukham) — doing which you shall attain happiness
१९ तादृशोऽस्ति वरः शम्भुः लीलारूपधरः प्रभुः। कुलक्षणानि सर्वाणि तत्र तुल्यानि सद्गुणैः॥
tādṛśo'sti varaḥ śambhuḥ līlārūpadharaḥ prabhuḥ | kulakṣaṇāni sarvāṇi tatra tulyāni sadguṇaiḥ ||
वह वर स्वयं शम्भु ही हैं, जो लीलावश ऐसा रूप धारण करनेवाले प्रभु हैं; उनमें वे सब कुलक्षण सद्गुणोंके ही समान हैं।
That very bridegroom is Śambhu, the lord who bears such a form in play; all those family-signs there are equal to virtues.
तादृशोऽस्ति वरः शम्भुः (tādṛśo'sti varaḥ śambhuḥ) — that very bridegroom is Śambhuलीलारूपधरः प्रभुः (līlārūpadharaḥ prabhuḥ) — the lord who bears such a form in playकुलक्षणानि सर्वाणि (kulakṣaṇāni sarvāṇi) — all those family-signsतत्र तुल्यानि सद्गुणैः (tatra tulyāni sadguṇaiḥ) — there are equal to virtues
२० प्रभौ दोषो न दुःखाय दुःखदोऽत्यप्रभौ हि सः। रविपावकगङ्गानां तत्र ज्ञेया निदर्शना॥
prabhau doṣo na duḥkhāya duḥkhado'tyaprabhau hi saḥ | ravipāvakagaṅgānāṃ tatra jñeyā nidarśanā ||
समर्थ पुरुषमें दोष दुःखका कारण नहीं होता, वह अत्यन्त असमर्थमें ही दुःखदायक होता है। इस विषयमें सूर्य, अग्नि और गंगाका दृष्टान्त समझना चाहिये।
In one who is powerful, a flaw does not bring sorrow; it is sorrow-bringing only in one utterly without power. In this matter, the example of the sun, fire, and the Gaṅgā should be understood.
प्रभौ दोषो न दुःखाय (prabhau doṣo na duḥkhāya) — in one who is powerful, a flaw does not bring sorrowदुःखदोऽत्यप्रभौ हि सः (duḥkhado'tyaprabhau hi saḥ) — it is sorrow-bringing only in one utterly without powerरविपावकगङ्गानां (ravipāvakagaṅgānāṃ) — of the sun, fire, and the Gaṅgāतत्र ज्ञेया निदर्शना (tatra jñeyā nidarśanā) — the example should be understood in this matter
२१ तस्माच्छिवाय कन्यां स्वां शिवां देहि विवेकतः। शिवः सर्वेश्वरः सेव्योऽविकारी प्रभुरव्ययः॥
tasmācchivāya kanyāṃ svāṃ śivāṃ dehi vivekataḥ | śivaḥ sarveśvaraḥ sevyo'vikārī prabhuravyayaḥ ||
इसलिये विवेकपूर्वक अपनी कन्या शिवाको शिवके लिये अर्पित कीजिये। शिव सर्वेश्वर, सेवनीय, निर्विकार तथा अविनाशी प्रभु हैं।
Therefore, with discernment, give your daughter Śivā to Śiva. Śiva is the lord of all, worthy of service, unchanging, an imperishable master.
तस्माच्छिवाय कन्यां स्वां (tasmācchivāya kanyāṃ svāṃ) — therefore, to Śiva, your own daughterशिवां देहि विवेकतः (śivāṃ dehi vivekataḥ) — give Śivā, with discernmentशिवः सर्वेश्वरः सेव्यः (śivaḥ sarveśvaraḥ sevyaḥ) — Śiva is the lord of all, worthy of serviceअविकारी प्रभुरव्ययः (avikārī prabhuravyayaḥ) — unchanging, an imperishable master
२२ शीघ्रप्रसादः स शिवः तां ग्रहीष्यत्यसंशयम्। तपःसाध्यो विशेषेण यदि कुर्याच्छिवा तपः॥
śīghraprasādaḥ sa śivaḥ tāṃ grahīṣyatyasaṃśayam | tapaḥsādhyo viśeṣeṇa yadi kuryācchivā tapaḥ ||
वे शीघ्र प्रसन्न होनेवाले शिव उसे निःसंशय ग्रहण करेंगे, यदि शिवा तपस्या करे, क्योंकि वे विशेष रूपसे तपस्यासे ही साध्य हैं।
That Śiva, swift to be pleased, will accept her without doubt, if Śivā performs austerity — for he is especially won by austerity.
शीघ्रप्रसादः स शिवः (śīghraprasādaḥ sa śivaḥ) — that Śiva, swift to be pleasedतां ग्रहीष्यत्यसंशयम् (tāṃ grahīṣyatyasaṃśayam) — will accept her without doubtतपःसाध्यो विशेषेण (tapaḥsādhyo viśeṣeṇa) — especially won by austerityयदि कुर्याच्छिवा तपः (yadi kuryācchivā tapaḥ) — if Śivā performs austerity
२३ सर्वथा सुसमर्थो हि स शिवः सकलेश्वरः। कुलिशस्यापि विध्वंसी ब्रह्माधीनः सुखप्रदः॥
sarvathā susamartho hi sa śivaḥ sakaleśvaraḥ | kuliśasyāpi vidhvaṃsī brahmādhīnaḥ sukhapradaḥ ||
वे सकलेश्वर शिव सब प्रकारसे सुसमर्थ हैं; वज्रका भी नाश करनेवाले, ब्रह्माके अधीन तथा सुख देनेवाले हैं।
That Śiva, lord of all, is in every way fully capable; the destroyer even of the thunderbolt, dependent upon Brahmā, and the bestower of happiness.
सर्वथा सुसमर्थो हि (sarvathā susamartho hi) — in every way fully capableस शिवः सकलेश्वरः (sa śivaḥ sakaleśvaraḥ) — that Śiva, lord of allकुलिशस्यापि विध्वंसी (kuliśasyāpi vidhvaṃsī) — the destroyer even of the thunderboltब्रह्माधीनः सुखप्रदः (brahmādhīnaḥ sukhapradaḥ) — dependent on Brahmā, the bestower of happiness
२४ इत्युक्त्वा त्वं पुनस्तात कौतुकी ब्रह्मविन्मुने। शैलराजमवोचो हि हर्षयन्वचनैः शुभैः॥
ityuktvā tvaṃ punastāta kautukī brahmavinmune | śailarājamavoco hi harṣayanvacanaiḥ śubhaiḥ ||
हे तात! हे ब्रह्मवित् मुने! ऐसा कहकर कौतुकी आपने पुनः शुभ वचनोंसे हर्षित करते हुए शैलराजसे कहा।
Having said this, O dear one, O sage knower of Brahman, curious, you again spoke to the king of mountains, gladdening him with auspicious words.
इत्युक्त्वा त्वं पुनस्तात (ityuktvā tvaṃ punastāta) — having said this, O dear one, againकौतुकी ब्रह्मविन्मुने (kautukī brahmavinmune) — curious, O sage knower of Brahmanशैलराजमवोचो हि (śailarājamavoco hi) — you spoke to the king of mountainsहर्षयन्वचनैः शुभैः (harṣayanvacanaiḥ śubhaiḥ) — gladdening him with auspicious words
२५ भाविनी दयिता शम्भोः सानुकूला सदा हरे। महासाध्वी सुव्रता च पित्रोः सुखविवर्धिनी॥
bhāvinī dayitā śambhoḥ sānukūlā sadā hare | mahāsādhvī suvratā ca pitroḥ sukhavivardhinī ||
यह भविष्यमें शम्भुकी प्रिया होगी और सदा हरके अनुकूल रहेगी; यह महासाध्वी, सुव्रता तथा माता-पिताके सुखको बढ़ानेवाली है।
She will become Śambhu's beloved, ever favourable to Hara, a great chaste woman, of good vows, and the increaser of her parents' happiness.
भाविनी दयिता शम्भोः (bhāvinī dayitā śambhoḥ) — she will become Śambhu's belovedसानुकूला सदा हरे (sānukūlā sadā hare) — ever favourable to Haraमहासाध्वी सुव्रता च (mahāsādhvī suvratā ca) — a great chaste woman, of good vowsपित्रोः सुखविवर्धिनी (pitroḥ sukhavivardhinī) — the increaser of her parents' happiness
२६ शम्भोश्चित्तं वशे चैषा करिष्यति तपस्विनी। स चाप्येनामृते योषां न ह्यन्यामुद्वहिष्यति॥
śambhościttaṃ vaśe caiṣā kariṣyati tapasvinī | sa cāpyenāmṛte yoṣāṃ na hyanyāmudvahiṣyati ||
यह तपस्विनी शम्भुके चित्तको अपने वशमें कर लेगी, और वे भी इसके अतिरिक्त किसी अन्य स्त्रीका पाणिग्रहण नहीं करेंगे।
This woman of austerity will bring Śambhu's mind under her control, and he too will marry no other woman but her.
शम्भोश्चित्तं वशे चैषा (śambhościttaṃ vaśe caiṣā) — and this woman, Śambhu's mind under controlकरिष्यति तपस्विनी (kariṣyati tapasvinī) — will bring, the woman of austerityस चाप्येनामृते योषां (sa cāpyenāmṛte yoṣāṃ) — and he too, apart from this womanन ह्यन्यामुद्वहिष्यति (na hyanyāmudvahiṣyati) — will indeed marry no other
२७ एतयोः सदृशं प्रेम न कस्याप्येव तादृशम्। भूतं वा भविता वापि नाधुना च प्रवर्तते॥
etayoḥ sadṛśaṃ prema na kasyāpyeva tādṛśam | bhūtaṃ vā bhavitā vāpi nādhunā ca pravartate ||
इन दोनोंके समान प्रेम किसीका भी वैसा नहीं है — न तो वह पहले हुआ है, न होगा और न अभी है।
A love like that of these two belongs to no one else in such measure — it has neither existed before, nor will it come to be, nor does it occur now.
एतयोः सदृशं प्रेम (etayoḥ sadṛśaṃ prema) — a love like that of these twoन कस्याप्येव तादृशम् (na kasyāpyeva tādṛśam) — belongs to no one else in such measureभूतं वा भविता वापि (bhūtaṃ vā bhavitā vāpi) — it has neither existed before, nor will it come to beनाधुना च प्रवर्तते (nādhunā ca pravartate) — nor does it occur now
२८ अनयोः सुरकार्याणि कर्तव्यानि मृतानि च। यानि यानि नगश्रेष्ठ जीवितानि पुनः पुनः॥
anayoḥ surakāryāṇi kartavyāni mṛtāni ca | yāni yāni nagaśreṣṭha jīvitāni punaḥ punaḥ ||
हे नगश्रेष्ठ! देवताओंके जो-जो कार्य करने शेष हैं और जो मृतप्रायः होकर बार-बार पुनर्जीवित होने योग्य हैं, वे सब इन दोनोंद्वारा सम्पन्न होंगे।
O best of mountains, whatever tasks of the gods lie undone, and whatever, having lapsed, are yet to be revived again and again, are to be accomplished by these two.
अनयोः सुरकार्याणि (anayoḥ surakāryāṇi) — by these two, the tasks of the godsकर्तव्यानि मृतानि च (kartavyāni mṛtāni ca) — that are to be done, and those that have lapsedयानि यानि नगश्रेष्ठ (yāni yāni nagaśreṣṭha) — whatever, O best of mountainsजीवितानि पुनः पुनः (jīvitāni punaḥ punaḥ) — are to be revived again and again
२९ अनया कन्यया तेऽद्रे अर्धनारीश्वरो हरः। भविष्यति तथा हर्षदिनयोर्मिलितं पुनः॥
anayā kanyayā te'dre ardhanārīśvaro haraḥ | bhaviṣyati tathā harṣadinayormilitaṃ punaḥ ||
हे अद्रे! आपकी इस कन्यासे हर अर्धनारीश्वर होंगे, और इन दोनोंका हर्षपूर्वक मिलन पुनः होगा।
O mountain, through this daughter of yours, Hara will become Ardhanārīśvara, and the joyful union of these two will come about once more.
अनया कन्यया तेऽद्रे (anayā kanyayā te'dre) — through this daughter of yours, O mountainअर्धनारीश्वरो हरः (ardhanārīśvaro haraḥ) — Hara will become Ardhanārīśvaraभविष्यति तथा हर्ष (bhaviṣyati tathā harṣa) — and thus, joyfullyदिनयोर्मिलितं पुनः (dinayormilitaṃ punaḥ) — these two's union, once more
३० शरीरार्धं हरस्यैषा हरिष्यति सुता तव। तपःप्रभावात्संतोष्य महेशं सकलेश्वरम्॥
śarīrārdhaṃ harasyaiṣā hariṣyati sutā tava | tapaḥprabhāvātsaṃtoṣya maheśaṃ sakaleśvaram ||
आपकी यह पुत्री तपस्याके प्रभावसे सकलेश्वर महेशको सन्तुष्ट करके उनके शरीरका आधा भाग अपने अधिकारमें कर लेगी।
This daughter of yours will take half the body of Hara, having, by the power of her austerity, satisfied Maheśa, the lord of all.
शरीरार्धं हरस्यैषा (śarīrārdhaṃ harasyaiṣā) — half the body of Hara, this oneहरिष्यति सुता तव (hariṣyati sutā tava) — your daughter will takeतपःप्रभावात्संतोष्य (tapaḥprabhāvātsaṃtoṣya) — having satisfied, by the power of austerityमहेशं सकलेश्वरम् (maheśaṃ sakaleśvaram) — Maheśa, the lord of all
३१ स्वर्णगौरी सुवर्णाभा तपसा तोष्य तं हरम्। विद्युद्गौरतमा चेयं तव पुत्री भविष्यति॥
svarṇagaurī suvarṇābhā tapasā toṣya taṃ haram | vidyudgauratamā ceyaṃ tava putrī bhaviṣyati ||
स्वर्णके समान गौरवर्ण, सुवर्णकी कान्तिवाली, तपसे उन हरको सन्तुष्ट करके आपकी यह पुत्री विद्युत्के समान अत्यन्त गौरवर्णा होगी।
Golden-fair, of golden lustre, having satisfied Hara by austerity, this daughter of yours will become most fair as lightning.
स्वर्णगौरी सुवर्णाभा (svarṇagaurī suvarṇābhā) — golden-fair, of golden lustreतपसा तोष्य तं हरम् (tapasā toṣya taṃ haram) — having satisfied Hara by austerityविद्युद्गौरतमा चेयं (vidyudgauratamā ceyaṃ) — and this one, most fair as lightningतव पुत्री भविष्यति (tava putrī bhaviṣyati) — your daughter will become
३२ गौरीति नाम्ना कन्या तु ख्यातिमेषा गमिष्यति। सर्वदेवगणैः पूज्या हरिब्रह्मादिभिस्तथा॥
gaurīti nāmnā kanyā tu khyātimeṣā gamiṣyati | sarvadevagaṇaiḥ pūjyā haribrahmādibhistathā ||
यह कन्या गौरी नामसे विख्यात होगी और समस्त देवगणोंद्वारा तथा हरि-ब्रह्मा आदिके द्वारा भी पूजित होगी।
By the name Gaurī, this girl will attain fame, and will be worshipped by all the hosts of gods, and likewise by Hari, Brahmā, and the rest.
गौरीति नाम्ना कन्या तु (gaurīti nāmnā kanyā tu) — by the name Gaurī, this girlख्यातिमेषा गमिष्यति (khyātimeṣā gamiṣyati) — will attain fameसर्वदेवगणैः पूज्या (sarvadevagaṇaiḥ pūjyā) — worshipped by all the hosts of godsहरिब्रह्मादिभिस्तथा (haribrahmādibhistathā) — and likewise by Hari, Brahmā, and the rest
३३ नान्यस्मै त्वमिमां दातुमिहार्हसि नगोत्तम। इदं चोपांशु देवानां न प्रकाश्यं कदाचन॥
nānyasmai tvamimāṃ dātumihārhasi nagottama | idaṃ copāṃśu devānāṃ na prakāśyaṃ kadācana ||
हे नगोत्तम! आप इसे इस विषयमें किसी अन्यको देनेके योग्य नहीं हैं; और इस रहस्यको देवताओंसे भी कभी प्रकट नहीं करना चाहिये।
O best of mountains, you should not give her to anyone else in this matter; and this, too, is to be kept secret — never disclosed even to the gods.
नान्यस्मै त्वमिमां (nānyasmai tvamimāṃ) — not to anyone else, you, herदातुमिहार्हसि नगोत्तम (dātumihārhasi nagottama) — should give in this matter, O best of mountainsइदं चोपांशु देवानां (idaṃ copāṃśu devānāṃ) — and this, kept secret, from the godsन प्रकाश्यं कदाचन (na prakāśyaṃ kadācana) — never to be disclosed
३४ इति तस्य वचः श्रुत्वा देवर्षे तव नारद। उवाच हिमवान्वाक्यं मुने त्वां वाग्विशारदः॥
iti tasya vacaḥ śrutvā devarṣe tava nārada | uvāca himavānvākyaṃ mune tvāṃ vāgviśāradaḥ ||
हे देवर्षे नारद! आपके इस वचनको सुनकर वाणीमें निपुण हिमवान्ने, हे मुने! आपसे यह बात कही।
O divine sage Nārada, hearing this speech of yours, Himavān, skilled in speech, O sage, spoke this word to you.
इति तस्य वचः श्रुत्वा (iti tasya vacaḥ śrutvā) — hearing this speech of yoursदेवर्षे तव नारद (devarṣe tava nārada) — O divine sage Nāradaउवाच हिमवान्वाक्यं (uvāca himavānvākyaṃ) — Himavān spoke this wordमुने त्वां वाग्विशारदः (mune tvāṃ vāgviśāradaḥ) — to you, O sage, being skilled in speech
३५ हे मुने नारद प्राज्ञ विज्ञप्तिं कांचिदेव हि। करोमि तां शृणु प्रीत्यातस्त्वं प्रमुदमावह॥
he mune nārada prājña vijñaptiṃ kāṃcideva hi | karomi tāṃ śṛṇu prītyātastvaṃ pramudamāvaha ||
हे मुने नारद! हे प्राज्ञ! मैं एक निवेदन करता हूँ, आप उसे प्रेमपूर्वक सुनिये और तत्पश्चात् आनन्दका अनुभव कीजिये।
O sage Nārada, O wise one, I make a certain request; hear it with love, and thereupon bring yourself joy.
हे मुने नारद प्राज्ञ (he mune nārada prājña) — O sage Nārada, O wise oneविज्ञप्तिं कांचिदेव हि (vijñaptiṃ kāṃcideva hi) — a certain request, indeedकरोमि तां शृणु प्रीत्या (karomi tāṃ śṛṇu prītyā) — I make; hear it with loveअतस्त्वं प्रमुदमावह (atastvaṃ pramudamāvaha) — and thereupon bring yourself joy
३६ श्रूयते त्यक्तसङ्गः स महादेवो यतात्मवान्। तपश्चरति सन्नित्यं देवानामप्यगोचरः॥
śrūyate tyaktasaṅgaḥ sa mahādevo yatātmavān | tapaścarati sannityaṃ devānāmapyagocaraḥ ||
ऐसा सुना जाता है कि वे महादेव संगका त्याग करके, आत्मसंयमी होकर, नित्य तपस्या करते रहते हैं और देवताओंकी भी दृष्टिके अगोचर रहते हैं।
It is heard that that Mahādeva, having renounced all attachment, self-controlled, ever practises austerity, being beyond the sight even of the gods.
श्रूयते त्यक्तसङ्गः (śrūyate tyaktasaṅgaḥ) — it is heard, having renounced attachmentस महादेवो यतात्मवान् (sa mahādevo yatātmavān) — that Mahādeva, self-controlledतपश्चरति सन्नित्यं (tapaścarati sannityaṃ) — practises austerity, ever, being soदेवानामप्यगोचरः (devānāmapyagocaraḥ) — beyond the sight even of the gods
३७ स कथं ध्यानमार्गस्थः परब्रह्मार्पितं मनः। भ्रंशयिष्यति देवर्षे तत्र मे संशयो महान्॥
sa kathaṃ dhyānamārgasthaḥ parabrahmārpitaṃ manaḥ | bhraṃśayiṣyati devarṣe tatra me saṃśayo mahān ||
हे देवर्षे! ध्यानमार्गमें स्थित तथा परब्रह्ममें अर्पित मनवाले वे किस प्रकार अपने मनको विचलित करेंगे? इस विषयमें मुझे महान् संशय है।
O divine sage, how will he, established in the path of meditation, his mind offered up to the supreme Brahman, let it slip? On this I have a great doubt.
स कथं ध्यानमार्गस्थः (sa kathaṃ dhyānamārgasthaḥ) — how will he, established in the path of meditationपरब्रह्मार्पितं मनः (parabrahmārpitaṃ manaḥ) — his mind offered to the supreme Brahmanभ्रंशयिष्यति देवर्षे (bhraṃśayiṣyati devarṣe) — let it slip, O divine sageतत्र मे संशयो महान् (tatra me saṃśayo mahān) — on this I have a great doubt
३८ अक्षरं परमं ब्रह्म प्रदीपकलिकोपमम्। सदाशिवाख्यं स्वं रूपं निर्विकारमजात्परम्॥
akṣaraṃ paramaṃ brahma pradīpakalikopamam | sadāśivākhyaṃ svaṃ rūpaṃ nirvikāramajātparam ||
जो अक्षर परब्रह्म दीपककी लौके समान है, वही उनका सदाशिव नामक स्वरूप है, जो निर्विकार तथा अजसे भी परे है —
The imperishable supreme Brahman, like the flame of a lamp — his own form called Sadāśiva, unchanging, beyond the unborn —
अक्षरं परमं ब्रह्म (akṣaraṃ paramaṃ brahma) — the imperishable supreme Brahmanप्रदीपकलिकोपमम् (pradīpakalikopamam) — like the flame of a lampसदाशिवाख्यं स्वं रूपं (sadāśivākhyaṃ svaṃ rūpaṃ) — his own form called Sadāśivaनिर्विकारमजात्परम् (nirvikāramajātparam) — unchanging, beyond the unborn
३९ निर्गुणं सगुणं तच्च निर्विशेषं निरीहकम्। अतः पश्यति सर्वत्र न तु बाह्यं निरीक्षते॥
nirguṇaṃ saguṇaṃ tacca nirviśeṣaṃ nirīhakam | ataḥ paśyati sarvatra na tu bāhyaṃ nirīkṣate ||
— वह निर्गुण भी है और सगुण भी, निर्विशेष तथा निरीह है — इसीलिये वे उसे सर्वत्र देखते हैं, किसी बाह्य वस्तुको नहीं देखते।
— that, without qualities and with qualities, without distinction, without striving: therefore he beholds it everywhere, but looks not upon anything external.
निर्गुणं सगुणं तच्च (nirguṇaṃ saguṇaṃ tacca) — that, without qualities and with qualitiesनिर्विशेषं निरीहकम् (nirviśeṣaṃ nirīhakam) — without distinction, without strivingअतः पश्यति सर्वत्र (ataḥ paśyati sarvatra) — therefore he beholds it everywhereन तु बाह्यं निरीक्षते (na tu bāhyaṃ nirīkṣate) — but looks not upon anything external
४० इति स श्रूयते नित्यं किन्नराणां मुखान्मुने। इहागतानां सुप्रीत्या किं तन्मिथ्यावचो ध्रुवम्॥
iti sa śrūyate nityaṃ kinnarāṇāṃ mukhānmune | ihāgatānāṃ suprītyā kiṃ tanmithyāvaco dhruvam ||
हे मुने! यहाँ आये हुए किन्नरोंके मुखसे नित्य ही यह बात प्रेमपूर्वक सुनी जाती है — क्या यह वचन निश्चय ही मिथ्या है?
O sage, this is ever heard from the mouths of the kinnaras who come here, spoken with great affection — can that word certainly be false?
इति स श्रूयते नित्यं (iti sa śrūyate nityaṃ) — this is ever heardकिन्नराणां मुखान्मुने (kinnarāṇāṃ mukhānmune) — from the mouths of the kinnaras, O sageइहागतानां सुप्रीत्या (ihāgatānāṃ suprītyā) — who come here, with great affectionकिं तन्मिथ्यावचो ध्रुवम् (kiṃ tanmithyāvaco dhruvam) — can that word certainly be false
४१ विशेषतः श्रूयते स साक्षान्नाम्ना तथा हरः। समयं कृतवान्पूर्वं तन्मया गदितं शृणु॥
viśeṣataḥ śrūyate sa sākṣānnāmnā tathā haraḥ | samayaṃ kṛtavānpūrvaṃ tanmayā gaditaṃ śṛṇu ||
विशेष रूपसे यह भी सुना जाता है कि साक्षात् हरने पहले नामतः एक प्रतिज्ञा की थी — मेरे द्वारा कहे जानेवाले उसे सुनिये।
In particular, it is heard that Hara himself, by name, made a vow in the past — hear it, told by me.
विशेषतः श्रूयते स (viśeṣataḥ śrūyate sa) — in particular, it is heard that heसाक्षान्नाम्ना तथा हरः (sākṣānnāmnā tathā haraḥ) — Hara himself, by name, likewiseसमयं कृतवान्पूर्वं (samayaṃ kṛtavānpūrvaṃ) — made a vow in the pastतन्मया गदितं शृणु (tanmayā gaditaṃ śṛṇu) — hear it, told by me
४२ त्वामृतेऽन्यां वरये दाक्षायणि सति प्रिये। भार्यार्थं न ग्रहीष्यामि सत्यमेतद् ब्रवीमि ते॥
tvāmṛte'nyāṃ varaye dākṣāyaṇi sati priye | bhāryārthaṃ na grahīṣyāmi satyametad bravīmi te ||
हे दाक्षायणि! हे सति! हे प्रिये! तुम्हारे अतिरिक्त मैं किसी अन्यका वरण नहीं करूँगा, न पत्नीके रूपमें उसे ग्रहण करूँगा — यह सत्य तुमसे कहता हूँ।
"O daughter of Dakṣa, O Satī, O beloved, apart from you I shall choose no other; I shall not take her as a wife — this truth I speak to you."
त्वामृतेऽन्यां वरये (tvāmṛte'nyāṃ varaye) — apart from you, another I shall chooseदाक्षायणि सति प्रिये (dākṣāyaṇi sati priye) — O daughter of Dakṣa, O Satī, O belovedभार्यार्थं न ग्रहीष्यामि (bhāryārthaṃ na grahīṣyāmi) — I shall not take her as a wifeसत्यमेतद् ब्रवीमि ते (satyametad bravīmi te) — this truth I speak to you
४३ इति सत्या समं तेन पुरैव समयः कृतः। तस्यां मृतायां स कथं स्वयमन्यां ग्रहीष्यति॥
iti satyā samaṃ tena puraiva samayaḥ kṛtaḥ | tasyāṃ mṛtāyāṃ sa kathaṃ svayamanyāṃ grahīṣyati ||
इस प्रकार सतीके साथ उनके द्वारा पहले ही यह प्रतिज्ञा की जा चुकी थी; अब सतीके मर जानेपर वे स्वयं अन्य स्त्रीको कैसे ग्रहण करेंगे?
Thus, this vow was made by him with Satī long ago; now that she has died, how will he himself take another?
इति सत्या समं तेन (iti satyā samaṃ tena) — thus, with Satī, by himपुरैव समयः कृतः (puraiva samayaḥ kṛtaḥ) — the vow was made long agoतस्यां मृतायां स कथं (tasyāṃ mṛtāyāṃ sa kathaṃ) — now that she has died, how will heस्वयमन्यां ग्रहीष्यति (svayamanyāṃ grahīṣyati) — himself take another
४४ इत्युक्त्वा स गिरिस्तूष्णीमास तस्य पुरस्तव। तदाकर्ण्याथ देवर्षे त्वं प्रावोचः सुतत्त्वतः॥
ityuktvā sa giristūṣṇīmāsa tasya purastava | tadākarṇyātha devarṣe tvaṃ prāvocaḥ sutattvataḥ ||
ऐसा कहकर वह पर्वत आपके सामने मौन हो गया; हे देवर्षे! तब उसे सुनकर आपने यथार्थरूपसे यह बात कही।
Having said this, the mountain fell silent before you; then, having heard it, O divine sage, you spoke this, with true understanding.
इत्युक्त्वा स गिरिः (ityuktvā sa giriḥ) — having said this, the mountainतूष्णीमास तस्य पुरस्तव (tūṣṇīmāsa tasya purastava) — fell silent before youतदाकर्ण्याथ देवर्षे (tadākarṇyātha devarṣe) — then, having heard it, O divine sageत्वं प्रावोचः सुतत्त्वतः (tvaṃ prāvocaḥ sutattvataḥ) — you spoke this, with true understanding
४५ न वै कार्या त्वया चिंता गिरिराज महामते। एषा तव सुता काली दक्षजा ह्यभवत्पुरा॥
na vai kāryā tvayā ciṃtā girirāja mahāmate | eṣā tava sutā kālī dakṣajā hyabhavatpurā ||
हे गिरिराज! हे महामते! आपको चिन्ता नहीं करनी चाहिये; आपकी यह पुत्री काली पूर्वकालमें दक्षकी पुत्री हुई थी।
O king of mountains, O great-minded one, you should have no anxiety; this daughter of yours, Kālī, was formerly born of Dakṣa.
न वै कार्या त्वया चिंता (na vai kāryā tvayā ciṃtā) — you should have no anxietyगिरिराज महामते (girirāja mahāmate) — O king of mountains, O great-minded oneएषा तव सुता काली (eṣā tava sutā kālī) — this daughter of yours, Kālīदक्षजा ह्यभवत्पुरा (dakṣajā hyabhavatpurā) — was formerly born of Dakṣa
४६ सतीनामाभवत्तस्याः सर्वमङ्गलदं सदा। सती सा वै दक्षकन्या भूत्वा रुद्रप्रियाभवत्॥
satīnāmābhavattasyāḥ sarvamaṅgaladaṃ sadā | satī sā vai dakṣakanyā bhūtvā rudrapriyābhavat ||
उसका नाम सती था, जो सदा सम्पूर्ण मंगल देनेवाला है; वह सती दक्षकी कन्या होकर रुद्रकी प्रिया बनी थी।
Her name was Satī, which ever bestows every auspiciousness; that Satī, having become Dakṣa's daughter, became dear to Rudra.
सतीनामाभवत्तस्याः (satīnāmābhavattasyāḥ) — her name was Satīसर्वमङ्गलदं सदा (sarvamaṅgaladaṃ sadā) — which ever bestows every auspiciousnessसती सा वै दक्षकन्या (satī sā vai dakṣakanyā) — that Satī, indeed, Dakṣa's daughterभूत्वा रुद्रप्रियाभवत् (bhūtvā rudrapriyābhavat) — having become, was dear to Rudra
४७ पितुर्यज्ञे तथा प्राप्यानादरं शंकरस्य च। तं दृष्ट्वा कोपमाधायात्याक्षीदेहं च सा सती॥
pituryajñe tathā prāpyānādaraṃ śaṃkarasya ca | taṃ dṛṣṭvā kopamādhāyātyākṣīdehaṃ ca sā satī ||
अपने पिताके यज्ञमें शंकरका अनादर होते देखकर वह सती कोप करके अपना शरीर त्याग बैठीं।
And, at her father's sacrifice, having witnessed disrespect shown to Śaṅkara, and, seeing that, conceiving anger, that Satī gave up her body.
पितुर्यज्ञे तथा प्राप्य (pituryajñe tathā prāpya) — and, at her father's sacrifice, meetingअनादरं शंकरस्य च (anādaraṃ śaṃkarasya ca) — disrespect to Śaṅkaraतं दृष्ट्वा कोपमाधाय (taṃ dṛṣṭvā kopamādhāya) — seeing that, conceiving angerआत्याक्षीदेहं च सा सती (ātyākṣīdehaṃ ca sā satī) — that Satī gave up her body
४८ पुनः सैव समुत्पन्ना तव गेहेऽम्बिका शिवा। पार्वती हरपत्नीयं भविष्यति न संशयः॥
punaḥ saiva samutpannā tava gehe'mbikā śivā | pārvatī harapatnīyaṃ bhaviṣyati na saṃśayaḥ ||
वही अम्बिका शिवा पुनः आपके घरमें उत्पन्न हुई हैं; यह पार्वती हरकी पत्नी बनेगी, इसमें कोई संशय नहीं है।
Again, that same Ambikā Śivā has been born in your house; this Pārvatī will become the wife of Hara — of this there is no doubt.
पुनः सैव समुत्पन्ना (punaḥ saiva samutpannā) — again, that same one has been bornतव गेहेऽम्बिका शिवा (tava gehe'mbikā śivā) — Ambikā Śivā, in your houseपार्वती हरपत्नीयं (pārvatī harapatnīyaṃ) — this Pārvatī, the wife of Haraभविष्यति न संशयः (bhaviṣyati na saṃśayaḥ) — will become — of this there is no doubt
४९ एतत्सर्वं विस्तरात्त्वं प्रोक्तवान्भूभृते मुने। पूर्वरूपं चरित्रं च पार्वत्याः प्रीतिवर्धनम्॥
etatsarvaṃ vistarāttvaṃ proktavānbhūbhṛte mune | pūrvarūpaṃ caritraṃ ca pārvatyāḥ prītivardhanam ||
हे मुने! आपने पार्वतीके पूर्वरूप तथा प्रीति बढ़ानेवाले चरित्रको यह सब विस्तारसे उस पर्वतराजसे कहा था।
O sage, you told all this in detail to the mountain-lord — Pārvatī's former form and story, which increases love.
एतत्सर्वं विस्तरात्त्वं (etatsarvaṃ vistarāttvaṃ) — all this, in detail, youप्रोक्तवान्भूभृते मुने (proktavānbhūbhṛte mune) — told to the mountain-lord, O sageपूर्वरूपं चरित्रं च (pūrvarūpaṃ caritraṃ ca) — the former form and storyपार्वत्याः प्रीतिवर्धनम् (pārvatyāḥ prītivardhanam) — of Pārvatī, which increases love
५० तं सर्वं पूर्ववृत्तान्तं काल्या मुनिमुखाद्गिरिः। श्रुत्वा सपुत्रदारः स तदा निःसंशयोऽभवत्॥
taṃ sarvaṃ pūrvavṛttāntaṃ kālyā munimukhādgiriḥ | śrutvā saputradāraḥ sa tadā niḥsaṃśayo'bhavat ||
कालीके उस सम्पूर्ण पूर्ववृत्तान्तको मुनिके मुखसे सुनकर पुत्र-स्त्रीसहित वह पर्वत तब निःसंशय हो गया।
Having heard that whole former account of Kālī from the sage's mouth, the mountain, together with his sons and wife, then became free of doubt.
तं सर्वं पूर्ववृत्तान्तं (taṃ sarvaṃ pūrvavṛttāntaṃ) — that whole former accountकाल्या मुनिमुखाद्गिरिः (kālyā munimukhādgiriḥ) — of Kālī, from the sage's mouth, the mountainश्रुत्वा सपुत्रदारः (śrutvā saputradāraḥ) — having heard, together with his sons and wifeस तदा निःसंशयोऽभवत् (sa tadā niḥsaṃśayo'bhavat) — then became free of doubt
५१ ततः काली कथां श्रुत्वा नारदस्य मुखात्तदा। लज्जयाधोमुखी भूत्वा स्मितविस्तारितानना॥
tataḥ kālī kathāṃ śrutvā nāradasya mukhāttadā | lajjayādhomukhī bhūtvā smitavistāritānanā ||
तत्पश्चात् नारदके मुखसे उस कथाको सुनकर काली लज्जासे मुख नीचा किये हुए, मुसकानसे विस्तृत मुखवाली हो गयीं —
Then, hearing the tale from Nārada's mouth, Kālī, her face lowered in shyness, her countenance broadened by a smile —
ततः काली कथां श्रुत्वा (tataḥ kālī kathāṃ śrutvā) — then, having heard the tale, Kālīनारदस्य मुखात्तदा (nāradasya mukhāttadā) — from Nārada's mouth, thenलज्जयाधोमुखी भूत्वा (lajjayādhomukhī bhūtvā) — her face lowered in shynessस्मितविस्तारितानना (smitavistāritānanā) — her countenance broadened by a smile
५२ करेण तां तु संस्पृश्य श्रुत्वा तच्चरितं गिरिः। मूर्ध्नि शश्वत्तथाघ्राय स्वासनान्ते न्यवेशयत्॥
kareṇa tāṃ tu saṃspṛśya śrutvā taccaritaṃ giriḥ | mūrdhni śaśvattathāghrāya svāsanānte nyaveśayat ||
— उसके चरित्रको सुनकर पर्वतने हाथसे उसका स्पर्श किया और बार-बार उसका मस्तक सूँघकर उसे अपने आसनके पास बैठाया।
— the mountain, having heard her story, touched her with his hand, and, repeatedly smelling her head, seated her beside his own seat.
करेण तां तु संस्पृश्य (kareṇa tāṃ tu saṃspṛśya) — touching her with his handश्रुत्वा तच्चरितं गिरिः (śrutvā taccaritaṃ giriḥ) — having heard her story, the mountainमूर्ध्नि शश्वत्तथाघ्राय (mūrdhni śaśvattathāghrāya) — repeatedly smelling her headस्वासनान्ते न्यवेशयत् (svāsanānte nyaveśayat) — seated her beside his own seat
५३ ततस्त्वं तां पुनर्दृष्ट्वावोचस्तत्र स्थितां मुने। हर्षयन् गिरिराजं च मेनकां तनयैः सह॥
tatastvaṃ tāṃ punardṛṣṭvāvocastatra sthitāṃ mune | harṣayan girirājaṃ ca menakāṃ tanayaiḥ saha ||
हे मुने! तब वहाँ बैठी हुई उसे पुनः देखकर आपने पुत्रोंसहित गिरिराज तथा मेनकाको हर्षित करते हुए कहा।
Then, O sage, seeing her seated there again, you spoke, gladdening the king of mountains and Menakā together with their sons.
ततस्त्वं तां पुनर्दृष्ट्वा (tatastvaṃ tāṃ punardṛṣṭvā) — then you, seeing her againअवोचस्तत्र स्थितां मुने (avocastatra sthitāṃ mune) — seated there, spoke, O sageहर्षयन् गिरिराजं च (harṣayan girirājaṃ ca) — gladdening the king of mountainsमेनकां तनयैः सह (menakāṃ tanayaiḥ saha) — and Menakā, together with their sons
५४ सिंहासनं तु किन्त्वस्याः शैलराज भवेदतः। शम्भोरूरौ सदैतस्या आसनं तु भविष्यति॥
siṃhāsanaṃ tu kintvasyāḥ śailarāja bhavedataḥ | śambhorūrau sadaitasyā āsanaṃ tu bhaviṣyati ||
हे शैलराज! परन्तु इसके लिये सिंहासन क्या हो सकता है? इसका आसन सदा शम्भुके ऊरुदेशपर ही होगा।
"But what throne, O king of mountains, could be fitting for her? Her seat shall ever be Śambhu's lap."
सिंहासनं तु किन्त्वस्याः (siṃhāsanaṃ tu kintvasyāḥ) — but what throne could be for herशैलराज भवेदतः (śailarāja bhavedataḥ) — O king of mountains, from thisशम्भोरूरौ सदैतस्या (śambhorūrau sadaitasyā) — on Śambhu's lap, ever, herआसनं तु भविष्यति (āsanaṃ tu bhaviṣyati) — seat shall be
५५ हरेरूर्वासनं प्राप्य तनया तव सन्ततम्। न यत्र कस्यचिद् दृष्टिर्मानसं वा गमिष्यति॥
harerūrvāsanaṃ prāpya tanayā tava santatam | na yatra kasyacid dṛṣṭirmānasaṃ vā gamiṣyati ||
आपकी यह पुत्री हरके ऊरुरूप आसनको सदाके लिये पाकर वहाँ रहेगी, जहाँ किसीकी दृष्टि अथवा मन भी नहीं पहुँच सकेगा।
"Your daughter, having ever attained the seat of Hara's lap — a place where no one's gaze, nor even mind, shall reach."
हरेरूर्वासनं प्राप्य (harerūrvāsanaṃ prāpya) — having attained the seat of Hara's lapतनया तव सन्ततम् (tanayā tava santatam) — your daughter, everन यत्र कस्यचिद् दृष्टिः (na yatra kasyacid dṛṣṭiḥ) — where no one's gazeमानसं वा गमिष्यति (mānasaṃ vā gamiṣyati) — nor even mind shall reach
५६ इति वचनमुदारं नारद त्वं गिरीशं त्रिदिवमगम उक्त्वा तत्क्षणादेव प्रीत्या। गिरिपतिरपि चित्ते चारुसंमोदयुक्तः स्वगृहमगमदेवं सर्वसम्पत्समृद्धम्॥
iti vacanamudāraṃ nārada tvaṃ girīśaṃ | tridivamagama uktvā tatkṣaṇādeva prītyā | giripatirapi citte cārusaṃmodayuktaḥ | svagṛhamagamadevaṃ sarvasampatsamṛddham ||
हे नारद! इस प्रकार उदार वचन कहकर आप उसी क्षण प्रेमपूर्वक गिरिराजके पाससे स्वर्गको चले गये; और गिरिपति भी मनमें सुन्दर हर्षसे युक्त होकर सम्पूर्ण सम्पत्तिसे समृद्ध अपने घर उसी प्रकार चले गये।
Having spoken this generous word, O Nārada, you at once, with love, went from the mountain-lord to heaven; and the lord of mountains too, his heart filled with fair delight, in the same way went home, his house enriched with every prosperity.
NoteThis verse is composed in a longer meter (vasantatilakā), shown as four padas rather than the usual two.
इति वचनमुदारं नारद (iti vacanamudāraṃ nārada) — thus, this generous word, O Nāradaत्वं गिरीशं त्रिदिवमगम (tvaṃ girīśaṃ tridivamagama) — you, from the mountain-lord, went to heavenउक्त्वा तत्क्षणादेव प्रीत्या (uktvā tatkṣaṇādeva prītyā) — having spoken, at once, with loveगिरिपतिरपि चित्ते (giripatirapi citte) — the lord of mountains too, in his heartचारुसंमोदयुक्तः (cārusaṃmodayuktaḥ) — filled with fair delightस्वगृहमगमदेवं (svagṛhamagamadevaṃ) — went home in the same wayसर्वसम्पत्समृद्धम् (sarvasampatsamṛddham) — enriched with every prosperity
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे नारदहिमालयसंवादवर्णनं नामाष्टमोऽध्यायः॥ ८॥
Thus ends the eighth chapter, called "The Dialogue of Nārada and Himālaya," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें नारदहिमालयसंवादवर्णन नामक आठवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ८॥