॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
माहात्म्यअथ षष्ठोऽध्यायः
Sūta describes the full rite of a Śiva Purāṇa recital — sending word to every region, raising the pavilion, seating the speaker and listeners, honouring the reciter and the book, taking the vow — and sets out the fruits, blessed and dire, of hearing the tale with reverence or with carelessness. सूत शिवपुराण के पारायण की पूरी विधि बताते हैं — देश-देश में समाचार भेजना, मण्डप बनाना, वक्ता और श्रोताओं के आसन, वाचक और पुस्तक का पूजन, नियम-ग्रहण — और आदर से या असावधानी से कथा सुनने के शुभ तथा भयानक फल कहते हैं।
१ सूत सूत महाप्राज्ञ व्यासशिष्य नमोऽस्तु ते । धन्यस्त्वं शैववर्योऽसि वर्णनीयमहद्गुणः ॥
sūta sūta mahāprājña vyāsaśiṣya namo'stu te | dhanyastvaṃ śaivavaryo'si varṇanīyamahadguṇaḥ ||
हे सूत, हे महाप्राज्ञ, हे व्यासशिष्य — आपको नमस्कार। आप धन्य हैं, शिवभक्तों में श्रेष्ठ, जिनके महान गुण वर्णनीय हैं।
Sūta, O most wise Sūta, pupil of Vyāsa — homage to you. You are blessed, best of the Śaivas, and your great virtues are worth telling.
सूत सूत (sūta sūta) — O Sūta, Sūtaमहा-प्राज्ञ (mahā-prājña) — O greatly wise oneव्यास-शिष्य (vyāsa-śiṣya) — O pupil of Vyāsaनमः अस्तु ते (namaḥ astu te) — salutation be to youधन्यः त्वम् (dhanyaḥ tvam) — blessed are youशैव-वर्यः असि (śaiva-varyaḥ asi) — you are foremost of Śiva’s devoteesवर्णनीय-महत्-गुणः (varṇanīya-mahat-guṇaḥ) — of great qualities worth telling
२ श्रीमच्छिवपुराणस्य श्रवणस्य विधिं वद । येन सर्वं लभेच्छ्रोता सम्पूर्णं फलमुत्तमम् ॥
śrīmacchivapurāṇasya śravaṇasya vidhiṃ vada | yena sarvaṃ labhecchrotā sampūrṇaṃ phalamuttamam ||
श्रीशिवपुराण के श्रवण की विधि कहिए, जिससे श्रोता समस्त, सम्पूर्ण, उत्तम फल पा सके।
Tell the method of hearing the holy Śiva Purāṇa, by which a listener may gain the whole, complete, highest fruit.
श्रीमत्-शिव-पुराणस्य (śrīmat-śiva-purāṇasya) — of the venerable Śiva Purāṇaश्रवणस्य (śravaṇasya) — of the hearingविधिम् (vidhim) — the ruleवद (vada) — tellयेन (yena) — by whichसर्वम् (sarvam) — the wholeलभेत् (labhet) — may obtainश्रोता (śrotā) — the hearerसम्पूर्णम् (sampūrṇam) — completeफलम् उत्तमम् (phalam uttamam) — the highest fruit
३ अथ ते सम्प्रवक्ष्यामि सम्पूर्णफलहेतवे । विधिं शिवपुराणस्य शौनक श्रवणे मुने ॥
atha te sampravakṣyāmi sampūrṇaphalahetave | vidhiṃ śivapurāṇasya śaunaka śravaṇe mune ||
अब, हे शौनक, हे मुने, सम्पूर्ण फल की प्राप्ति के लिए मैं तुम्हें शिवपुराण के श्रवण की विधि बताऊँगा।
Now I will fully declare to you, Śaunaka, sage, the method for hearing the Śiva Purāṇa, so that its complete fruit may follow.
अथ (atha) — nowते (te) — to youसम्प्रवक्ष्यामि (sampravakṣyāmi) — I shall fully declareसम्पूर्ण-फल-हेतवे (sampūrṇa-phala-hetave) — for the sake of the complete fruitविधिम् (vidhim) — the ruleशिव-पुराणस्य (śiva-purāṇasya) — of the Śiva Purāṇaशौनक (śaunaka) — O Śaunakaश्रवणे (śravaṇe) — in the hearingमुने (mune) — O sage
४ दैवज्ञं च समाहूय सन्तोष्य च जनान्वितः । मुहूर्तं शोधयेच्छुद्धं निर्विघ्नेन समाप्तये ॥
daivajñaṃ ca samāhūya santoṣya ca janānvitaḥ | muhūrtaṃ śodhayecchuddhaṃ nirvighnena samāptaye ||
किसी ज्योतिषी को बुलाकर, उसे सन्तुष्ट करके, अपने लोगों सहित एक शुद्ध मुहूर्त निकलवाए, ताकि कथा निर्विघ्न समाप्त हो।
Calling an astrologer and satisfying him, with his people about him one should determine a clean muhūrta, so that it may finish without hindrance.
दैवज्ञम् (daivajñam) — an astrologerच समाहूय (ca samāhūya) — having summonedसन्तोष्य (santoṣya) — having satisfied himच (ca) — andजन-अन्वितः (jana-anvitaḥ) — together with his peopleमुहूर्तम् (muhūrtam) — an hourशोधयेत् (śodhayet) — let him determineशुद्धम् (śuddham) — a clean oneनिर्विघ्नेन (nirvighnena) — without obstacleसमाप्तये (samāptaye) — for the completion
५ वार्ता प्रेष्या प्रयत्नेन देशे देशे च सा शुभा । भविष्यति कथा शैवी आगन्तव्यं शुभार्थिभिः ॥
vārtā preṣyā prayatnena deśe deśe ca sā śubhā | bhaviṣyati kathā śaivī āgantavyaṃ śubhārthibhiḥ ||
यत्नपूर्वक देश-देश में यह शुभ समाचार भेजा जाए — “शिव की कथा होगी; कल्याण चाहने वालों को आना चाहिए।”
Word should be sent with care to every region: “a holy Śaiva recitation will take place; let those who seek the good come.”
वार्ता (vārtā) — wordप्रेष्या (preṣyā) — is to be sentप्रयत्नेन (prayatnena) — with effortदेशे देशे (deśe deśe) — to region after regionच (ca) — andसा शुभा (sā śubhā) — that auspicious newsभविष्यति (bhaviṣyati) — there will beकथा शैवी (kathā śaivī) — the story of Śivaआगन्तव्यम् (āgantavyam) — it should be come toशुभ-अर्थिभिः (śubha-arthibhiḥ) — by those who seek what is good
६ दूरे हरिकथाः केचिद् दूरे शङ्करकीर्तनाः । स्त्रियः शूद्रादयो ये च बोधस्तेषां भवेद्यतः ॥
dūre harikathāḥ kecid dūre śaṅkarakīrtanāḥ | striyaḥ śūdrādayo ye ca bodhasteṣāṃ bhavedyataḥ ||
कुछ लोग हरि की कथाओं से दूर हैं, शंकर के कीर्तन से दूर — स्त्रियाँ, शूद्र आदि; समाचार उन तक भी पहुँचे, जिससे उन्हें भी बोध हो।
Some are far from the tales of Hari, far from the praises of Śaṅkara — women, śūdras and the rest; the word should reach them so that understanding may come to them too.
दूरे (dūre) — far offहरि-कथाः (hari-kathāḥ) — the stories of Hariकेचित् (kecit) — someदूरे (dūre) — far offशङ्कर-कीर्तनाः (śaṅkara-kīrtanāḥ) — the singing of Śaṅkaraस्त्रियः (striyaḥ) — womenशूद्र-आदयः (śūdra-ādayaḥ) — śūdras and the restये च (ye ca) — and those whoबोधः (bodhaḥ) — understandingतेषाम् (teṣām) — for themभवेत् (bhavet) — may comeयतः (yataḥ) — so that
७ देशे देशे शाम्भवा ये कीर्तनश्रवणोत्सुकाः । तेषामानयनं कार्यं तत्प्रकारार्थमादरात् ॥
deśe deśe śāmbhavā ye kīrtanaśravaṇotsukāḥ | teṣāmānayanaṃ kāryaṃ tatprakārārthamādarāt ||
देश-देश में जो शिवभक्त कीर्तन और श्रवण के लिए उत्सुक हों, उन्हें आदर के साथ, उचित रीति से बुलाया जाए।
In every region, those devotees of Śambhu who are eager to sing and to hear should be brought — respectfully, and by fitting means.
देशे देशे (deśe deśe) — in region after regionशाम्भवाः (śāmbhavāḥ) — the devotees of Śambhuये (ye) — whoकीर्तन-श्रवण-उत्सुकाः (kīrtana-śravaṇa-utsukāḥ) — eager to hear the singingतेषाम् (teṣām) — of themआनयनम् (ānayanam) — the bringingकार्यम् (kāryam) — must be doneतत्-प्रकार-अर्थम् (tat-prakāra-artham) — for that purposeआदरात् (ādarāt) — with respect
८ भविष्यति समाजोऽत्र साधूनां परमोत्सवः । पारायणे पुराणस्य शैवस्य परमाद्भुतः ॥
bhaviṣyati samājo'tra sādhūnāṃ paramotsavaḥ | pārāyaṇe purāṇasya śaivasya paramādbhutaḥ ||
“यहाँ सत्पुरुषों की सभा होगी, परम उत्सव, अत्यन्त अद्भुत, शिवपुराण के पारायण में।”
“Here will be a gathering of the good, a supreme festival, most wonderful, at the full reading of the Śaiva Purāṇa.”
भविष्यति (bhaviṣyati) — there will beसमाजः (samājaḥ) — an assemblyअत्र (atra) — hereसाधूनाम् (sādhūnām) — of holy peopleपरम-उत्सवः (parama-utsavaḥ) — a supreme festivalपारायणे (pārāyaṇe) — at the full recitationपुराणस्य (purāṇasya) — of the Purāṇaशैवस्य (śaivasya) — of Śivaपरम-अद्भुतः (parama-adbhutaḥ) — most wonderful
९ श्रीमच्छिवपुराणाह्वरसपानाय चादरात् । आयान्त्वरं भवन्तश्च कृपया प्रेमतत्पराः ॥
śrīmacchivapurāṇāhvarasapānāya cādarāt | āyāntvaraṃ bhavantaśca kṛpayā prematatparāḥ ||
“और श्रीशिवपुराण नामक रस के पान के लिए, कृपा करके, प्रेम में तत्पर होकर आप शीघ्र आएँ।”
“And for the drinking of the nectar called the holy Śiva Purāṇa, may you come quickly, kindly, intent on love.”
श्रीमत्-शिव-पुराण-आह्व-रस-पानाय (śrīmat-śiva-purāṇa-āhva-rasa-pānāya) — to drink the nectar called the venerable Śiva Purāṇaच आदरात् (ca ādarāt) — and with reverenceआयान्तु (āyāntu) — let them comeअरम् (aram) — readilyभवन्तः च (bhavantaḥ ca) — and your honoursकृपया (kṛpayā) — kindlyप्रेम-तत्पराः (prema-tatparāḥ) — intent on love
१० नावकाशो यदि प्रेम्णागन्तव्यं दिनमेककम् । सर्वथागमनं कार्यं दुर्लभा च क्षणस्थितिः ॥
nāvakāśo yadi premṇāgantavyaṃ dinamekakam | sarvathāgamanaṃ kāryaṃ durlabhā ca kṣaṇasthitiḥ ||
यदि अवकाश न हो तो भी प्रेम से एक दिन के लिए आना चाहिए; आना हर हाल में करना चाहिए — यहाँ क्षण भर का बैठना भी दुर्लभ है।
If there is no leisure, one should still come out of love for a single day; coming is to be done by all means — even a moment's stay here is hard to win.
न अवकाशः (na avakāśaḥ) — no leisureयदि (yadi) — ifप्रेम्णा (premṇā) — out of loveआगन्तव्यम् (āgantavyam) — one should comeदिनम् एककम् (dinam ekakam) — for a single dayसर्वथा (sarvathā) — by all meansआगमनम् (āgamanam) — the comingकार्यम् (kāryam) — must be doneदुर्लभा (durlabhā) — hard to winच (ca) — andक्षण-स्थितिः (kṣaṇa-sthitiḥ) — even a moment’s presence
११ तेषामाह्वानमेवं हि कार्यं सविनयं मुदा । आगतानां च तेषां हि सर्वथा कार्य आदरः ॥
teṣāmāhvānamevaṃ hi kāryaṃ savinayaṃ mudā | āgatānāṃ ca teṣāṃ hi sarvathā kārya ādaraḥ ||
उनका निमन्त्रण इस प्रकार विनय और प्रसन्नता से करना चाहिए; और जो आ जाएँ, उनका हर प्रकार से आदर करना चाहिए।
Their invitation should be made thus, with courtesy and gladness; and to those who have come, honour should be shown in every way.
तेषाम् (teṣām) — of themआह्वानम् (āhvānam) — the invitationएवम् (evam) — in this wayहि (hi) — indeedकार्यम् (kāryam) — must be madeस-विनयम् (sa-vinayam) — courteouslyमुदा (mudā) — gladlyआगतानाम् (āgatānām) — of those who have comeच तेषाम् (ca teṣām) — of themहि (hi) — indeedसर्वथा (sarvathā) — in every wayकार्यः आदरः (kāryaḥ ādaraḥ) — honour must be shown
१२ शिवालये च तीर्थे वा वने वापि गृहेऽथवा । कार्यं शिवपुराणस्य श्रवणस्थलमुत्तमम् ॥
śivālaye ca tīrthe vā vane vāpi gṛhe'thavā | kāryaṃ śivapurāṇasya śravaṇasthalamuttamam ||
शिव के मन्दिर में, तीर्थ में, वन में, अथवा घर में — शिवपुराण के श्रवण के लिए एक उत्तम स्थान बनाना चाहिए।
In a temple of Śiva, at a sacred ford, in a forest, or else at home — a fine place for hearing the Śiva Purāṇa should be made.
शिव-आलये (śiva-ālaye) — in a temple of Śivaच तीर्थे वा (ca tīrthe vā) — or at a holy fordवने वा अपि (vane vā api) — or even in a forestगृहे अथवा (gṛhe athavā) — or in a houseकार्यम् (kāryam) — is to be madeशिव-पुराणस्य (śiva-purāṇasya) — for the Śiva Purāṇaश्रवण-स्थलम् (śravaṇa-sthalam) — the place of hearingउत्तमम् (uttamam) — the best
१३ कार्यं संशोधनं भूमेर्लेपनं धातुमण्डनम् । विचित्रा रचना दिव्या महोत्सवपुरस्सरम् ॥
kāryaṃ saṃśodhanaṃ bhūmerlepanaṃ dhātumaṇḍanam | vicitrā racanā divyā mahotsavapurassaram ||
भूमि को शोधना, लीपना और रंगीन धातुओं से सजाना चाहिए; महोत्सव के साथ विचित्र, दिव्य सज्जा करनी चाहिए।
The ground should be cleansed, plastered, adorned with coloured earths; a varied, beautiful setting should be made, with a great festival to go with it.
कार्यम् (kāryam) — is to be doneसंशोधनम् (saṃśodhanam) — the cleaningभूमेः (bhūmeḥ) — of the groundलेपनम् (lepanam) — the smearingधातु-मण्डनम् (dhātu-maṇḍanam) — adorning with coloured earthsविचित्रा (vicitrā) — variedरचना (racanā) — the decorationदिव्या (divyā) — splendidमहा-उत्सव-पुरस्सरम् (mahā-utsava-purassaram) — with a great festival leading it
१४ गृहोपस्करमुद्धृत्य निखिलं तदयोग्यकम् । एकान्ते गृहकोणे चादृश्ये यत्नान्निवेशयेत् ॥
gṛhopaskaramuddhṛtya nikhilaṃ tadayogyakam | ekānte gṛhakoṇe cādṛśye yatnānniveśayet ||
घर का सारा अनुपयुक्त सामान हटाकर, उसे यत्नपूर्वक घर के किसी एकान्त, अदृश्य कोने में रख देना चाहिए।
Taking out all the household stuff unfit for the occasion, one should carefully stow it in a solitary, unseen corner of the house.
गृह-उपस्करम् (gṛha-upaskaram) — the household gearउद्धृत्य (uddhṛtya) — having removedनिखिलम् (nikhilam) — all of itतत्-अयोग्यकम् (tat-ayogyakam) — whatever is unfit for the occasionएकान्ते (ekānte) — in a solitary spotगृह-कोणे (gṛha-koṇe) — in a corner of the houseच अदृश्ये (ca adṛśye) — and out of sightयत्नात् (yatnāt) — carefullyनिवेशयेत् (niveśayet) — let him put it
१५ कर्तव्यो मण्डपोऽत्युच्चैः कदलीस्तम्भमण्डितः । फलपुष्पादिभिस्सम्यग्विष्वग्वैतानराजितः ॥
kartavyo maṇḍapo'tyuccaiḥ kadalīstambhamaṇḍitaḥ | phalapuṣpādibhissamyagviṣvagvaitānarājitaḥ ||
एक ऊँचा मण्डप बनाना चाहिए, केले के खम्भों से सजा हुआ, और फल-फूल आदि से चारों ओर सुन्दर चँदोवे सहित सुशोभित।
A high pavilion should be raised, decked with plantain pillars, and well graced all around with fruit, flowers and a canopy.
कर्तव्यः (kartavyaḥ) — is to be builtमण्डपः (maṇḍapaḥ) — a pavilionअति-उच्चैः (ati-uccaiḥ) — very highकदली-स्तम्भ-मण्डितः (kadalī-stambha-maṇḍitaḥ) — adorned with plantain-stemsफल-पुष्प-आदिभिः (phala-puṣpa-ādibhiḥ) — with fruit, flowers and the restसम्यक् (samyak) — wellविष्वक्-वैतान-राजितः (viṣvak-vaitāna-rājitaḥ) — bright with canopies all around
१६ चतुर्दिक्षु ध्वजारोपस्सपताकः सुशोभनः । सुभक्तिः सर्वथा कार्या सर्वानन्दविधायिनी ॥
caturdikṣu dhvajāropassapatākaḥ suśobhanaḥ | subhaktiḥ sarvathā kāryā sarvānandavidhāyinī ||
उसकी चारों दिशाओं में ध्वजा-पताका लगाकर उसे सुन्दर बनाना चाहिए; और सब प्रकार से उत्तम भक्ति करनी चाहिए, जो समस्त आनन्द देने वाली है।
On its four sides, banners and pennants should be raised, making it lovely; and good devotion, which brings every joy, should be practised in every way.
चतुर्-दिक्षु (catur-dikṣu) — in the four directionsध्वज-आरोपः (dhvaja-āropaḥ) — the raising of bannersस-पताकः (sa-patākaḥ) — with pennantsसु-शोभनः (su-śobhanaḥ) — very beautifulसु-भक्तिः (su-bhaktiḥ) — true devotionसर्वथा (sarvathā) — in every wayकार्या (kāryā) — is to be practisedसर्व-आनन्द-विधायिनी (sarva-ānanda-vidhāyinī) — which brings about every joy
१७ सङ्कल्प्यमासनं दिव्यं शङ्करस्य परात्मनः । वक्तुश्चापि तथा दिव्यमासनं सुखसाधनम् ॥
saṅkalpyamāsanaṃ divyaṃ śaṅkarasya parātmanaḥ | vaktuścāpi tathā divyamāsanaṃ sukhasādhanam ||
परात्मा शंकर के लिए एक दिव्य आसन की व्यवस्था करनी चाहिए, और वैसे ही वक्ता के लिए भी एक दिव्य, सुखद आसन।
A divine seat should be set up for Śaṅkara, the supreme Self, and likewise a divine, comfortable seat for the speaker.
सङ्कल्प्यम् (saṅkalpyam) — is to be appointedआसनम् (āsanam) — a seatदिव्यम् (divyam) — splendidशङ्करस्य (śaṅkarasya) — for Śaṅkaraपर-आत्मनः (para-ātmanaḥ) — the supreme Selfवक्तुः च अपि (vaktuḥ ca api) — and for the speaker as wellतथा (tathā) — likewiseदिव्यम् आसनम् (divyam āsanam) — a fine seatसुख-साधनम् (sukha-sādhanam) — one that gives ease
१८ श्रोतॄणां कल्पनीयानि सुस्थलानि यथार्हतः । अन्येषां च स्थलान्येव साधारणतया मुने ॥
śrotṝṇāṃ kalpanīyāni susthalāni yathārhataḥ | anyeṣāṃ ca sthalānyeva sādhāraṇatayā mune ||
हे मुने, श्रोताओं के लिए यथायोग्य अच्छे स्थान बनाने चाहिए, और अन्य लोगों के लिए साधारण रूप से स्थान।
Good places should be arranged for the listeners as befits each, sage, and for the others simply places, in the ordinary way.
श्रोतॄणाम् (śrotṝṇām) — for the hearersकल्पनीयानि (kalpanīyāni) — are to be arrangedसु-स्थलानि (su-sthalāni) — good placesयथा-अर्हतः (yathā-arhataḥ) — according to fitnessअन्येषाम् च (anyeṣām ca) — and for the othersस्थलानि एव (sthalāni eva) — places as wellसाधारणतया (sādhāraṇatayā) — in commonमुने (mune) — O sage
१९ विवाहे यादृशं चित्तं तादृशं कार्यमेव हि । अन्या चिन्ता विनिर्वार्या सर्वा शौनक लौकिकी ॥
vivāhe yādṛśaṃ cittaṃ tādṛśaṃ kāryameva hi | anyā cintā vinirvāryā sarvā śaunaka laukikī ||
विवाह में जैसा उल्लासपूर्ण मन होता है, वैसा ही यहाँ रखना चाहिए; हे शौनक, अन्य सब लौकिक चिन्ताएँ छोड़ देनी चाहिए।
Whatever the state of mind at a wedding, just such a state should be kept here; every other worldly worry, Śaunaka, should be put away.
विवाहे (vivāhe) — at a weddingयादृशम् (yādṛśam) — of such a kindचित्तम् (cittam) — the mindतादृशम् (tādṛśam) — of just that kindकार्यम् एव हि (kāryam eva hi) — it must indeed be madeअन्या चिन्ता (anyā cintā) — every other worryविनिर्वार्या (vinirvāryā) — is to be shut outसर्वा (sarvā) — all of itशौनक (śaunaka) — O Śaunakaलौकिकी (laukikī) — worldly
२० उदङ्मुखो भवेद्वक्ता श्रोता प्राग्वदनस्तथा । व्युत्क्रमः पादयोर्ज्ञेयो विरोधो नास्ति कश्चन ॥
udaṅmukho bhavedvaktā śrotā prāgvadanastathā | vyutkramaḥ pādayorjñeyo virodho nāsti kaścana ||
वक्ता उत्तर की ओर मुख करे और श्रोता पूर्व की ओर; दोनों दिशाओं का उलट-फेर भी माना गया है — इसमें कोई विरोध नहीं।
The speaker should face north and the listener face east; a reversal of the two positions is allowed — there is no objection at all.
उदक्-मुखः (udak-mukhaḥ) — facing northभवेत् (bhavet) — should beवक्ता (vaktā) — the speakerश्रोता (śrotā) — the hearerप्राक्-वदनः (prāk-vadanaḥ) — facing eastतथा (tathā) — likewiseव्युत्क्रमः (vyutkramaḥ) — a reversalपादयोः (pādayoḥ) — of the seatingज्ञेयः (jñeyaḥ) — may be understoodविरोधः (virodhaḥ) — objectionन अस्ति कश्चन (na asti kaścana) — there is none at all
२१ अथवा पूर्वदिग्ज्ञेया पूज्यपूजकमध्यतः । अथवा सम्मुखे वक्तुः श्रोतॄणामाननं स्मृतम् ॥
athavā pūrvadigjñeyā pūjyapūjakamadhyataḥ | athavā sammukhe vaktuḥ śrotṝṇāmānanaṃ smṛtam ||
अथवा पूज्य और पूजक के बीच में पूर्व दिशा मानी जाए; अथवा श्रोताओं का मुख वक्ता के सम्मुख हो — ऐसा कहा गया है।
Or the east should be reckoned as lying between the worshipped and the worshipper; or the listeners' faces are held to be toward the speaker.
अथवा (athavā) — or elseपूर्व-दिक् (pūrva-dik) — the eastज्ञेया (jñeyā) — is to be takenपूज्य-पूजक-मध्यतः (pūjya-pūjaka-madhyataḥ) — reckoned between the worshipped and the worshipperअथवा (athavā) — or elseसम्मुखे (sammukhe) — facingवक्तुः (vaktuḥ) — the speakerश्रोतॄणाम् (śrotṝṇām) — of the hearersआननम् (ānanam) — the faceस्मृतम् (smṛtam) — is enjoined
२२ व्यासासनसमारूढो यदा पौराणिको द्विजः । असमाप्तौ प्रसङ्गस्य नमस्कुर्यान्न कस्यचित् ॥
vyāsāsanasamārūḍho yadā paurāṇiko dvijaḥ | asamāptau prasaṅgasya namaskuryānna kasyacit ||
जब पुराण का वाचक ब्राह्मण व्यासासन पर विराजमान हो, तब प्रसंग की समाप्ति से पहले वह किसी को नमस्कार न करे।
When the Purāṇa-reciting brahmin is seated on the seat of Vyāsa, he should bow to no one until the session is finished.
व्यास-आसन-समारूढः (vyāsa-āsana-samārūḍhaḥ) — seated upon the seat of Vyāsaयदा (yadā) — whenपौराणिकः द्विजः (paurāṇikaḥ dvijaḥ) — the brahmin reciterअसमाप्तौ (asamāptau) — before the endप्रसङ्गस्य (prasaṅgasya) — of the discourseनमस्कुर्यात् न (namaskuryāt na) — let him not bowकस्यचित् (kasyacit) — to anyone
२३ बालो युवाथ वृद्धो वा दरिद्रो वापि दुर्बलः । पुराणज्ञः सदा वन्द्यः पूज्यश्च सुकृतार्थिभिः ॥
bālo yuvātha vṛddho vā daridro vāpi durbalaḥ | purāṇajñaḥ sadā vandyaḥ pūjyaśca sukṛtārthibhiḥ ||
बालक हो, युवा हो या वृद्ध, दरिद्र हो या दुर्बल — पुराण का ज्ञाता पुण्य चाहने वालों के लिए सदा वन्दनीय और पूज्य है।
Boy or youth or old man, poor or weak — one who knows the Purāṇa is always to be saluted and honoured by those who seek merit.
बालः (bālaḥ) — a childयुवा (yuvā) — a youthअथ वृद्धः वा (atha vṛddhaḥ vā) — or an old manदरिद्रः वा अपि (daridraḥ vā api) — or even a poor manदुर्बलः (durbalaḥ) — or a weak oneपुराण-ज्ञः (purāṇa-jñaḥ) — the knower of the Purāṇaसदा (sadā) — alwaysवन्द्यः (vandyaḥ) — is to be salutedपूज्यः च (pūjyaḥ ca) — and worshippedसु-कृत-अर्थिभिः (su-kṛta-arthibhiḥ) — by those who seek merit
२४ नीचबुद्धिं न कुर्वीत पुराणज्ञे कदाचन । यस्य वक्त्रोद्गता वाणी कामधेनुः शरीरिणाम् ॥
nīcabuddhiṃ na kurvīta purāṇajñe kadācana | yasya vaktrodgatā vāṇī kāmadhenuḥ śarīriṇām ||
पुराण के ज्ञाता के प्रति कभी तुच्छ बुद्धि न रखे, जिसके मुख से निकली वाणी देहधारियों के लिए कामधेनु के समान है।
One should never think meanly of a knower of the Purāṇa, whose spoken word is the wish-cow for embodied beings.
नीच-बुद्धिम् (nīca-buddhim) — a low opinionन कुर्वीत (na kurvīta) — let one not formपुराण-ज्ञे (purāṇa-jñe) — of the knower of the Purāṇaकदाचन (kadācana) — everयस्य (yasya) — whoseवक्त्र-उद्गता (vaktra-udgatā) — risen from his mouthवाणी (vāṇī) — speechकाम-धेनुः (kāma-dhenuḥ) — is the wish-granting cowशरीरिणाम् (śarīriṇām) — for embodied beings
२५ गुरवः सन्ति बहवो जन्मतो गुणतश्च वै । परो गुरुः पुराणज्ञस्तेषां मध्ये विशेषतः ॥
guravaḥ santi bahavo janmato guṇataśca vai | paro guruḥ purāṇajñasteṣāṃ madhye viśeṣataḥ ||
जन्म और गुण के कारण बहुत-से गुरु होते हैं; पर उन सबमें पुराण का ज्ञाता विशेष रूप से परम गुरु है।
There are many teachers, by birth and by merit; but among them the knower of the Purāṇa is especially the highest teacher.
गुरवः (guravaḥ) — teachersसन्ति (santi) — there areबहवः (bahavaḥ) — manyजन्मतः (janmataḥ) — by birthगुणतः च वै (guṇataḥ ca vai) — and by meritपरः गुरुः (paraḥ guruḥ) — the highest teacherपुराण-ज्ञः (purāṇa-jñaḥ) — is the knower of the Purāṇaतेषाम् मध्ये (teṣām madhye) — among themविशेषतः (viśeṣataḥ) — above all
२६ भवकोटिसहस्रेषु भूत्वा भूत्वावसीदताम् । यो ददाति परां मुक्तिं कोऽन्यस्तस्मात् परो गुरुः ॥
bhavakoṭisahasreṣu bhūtvā bhūtvāvasīdatām | yo dadāti parāṃ muktiṃ ko'nyastasmāt paro guruḥ ||
करोड़ों-हज़ारों जन्मों में बार-बार जन्म लेकर डूबते हुए प्राणियों को जो परम मुक्ति देता है — उससे बड़ा दूसरा गुरु कौन है?
For those who, born again and again through thousands of millions of existences, keep sinking — one who grants supreme release: what other teacher is higher than he?
भव-कोटि-सहस्रेषु (bhava-koṭi-sahasreṣu) — through thousands of millions of birthsभूत्वा भूत्वा (bhūtvā bhūtvā) — being born again and againअवसीदताम् (avasīdatām) — for those who sink downयः (yaḥ) — whoददाति (dadāti) — givesपराम् मुक्तिम् (parām muktim) — the highest releaseकः अन्यः (kaḥ anyaḥ) — what otherतस्मात् (tasmāt) — than heपरः गुरुः (paraḥ guruḥ) — is a greater teacher
२७ पुराणज्ञः शुचिर्दक्षः शान्तो विजितमत्सरः । साधुः कारुण्यवान् वाग्मी वदेत् पुण्यकथामिमाम् ॥
purāṇajñaḥ śucirdakṣaḥ śānto vijitamatsaraḥ | sādhuḥ kāruṇyavān vāgmī vadet puṇyakathāmimām ||
पुराण का ज्ञाता जो पवित्र, दक्ष, शान्त, ईर्ष्या से रहित, साधु, दयालु और वाक्पटु हो — वह इस पुण्य कथा को कहे।
A knower of the Purāṇa who is pure, skilled, calm, free of envy, good, compassionate and eloquent should speak this holy tale.
पुराण-ज्ञः (purāṇa-jñaḥ) — the knower of the Purāṇaशुचिः (śuciḥ) — pureदक्षः (dakṣaḥ) — skilfulशान्तः (śāntaḥ) — calmविजित-मत्सरः (vijita-matsaraḥ) — having conquered envyसाधुः (sādhuḥ) — goodकारुण्यवान् (kāruṇyavān) — compassionateवाग्मी (vāgmī) — eloquentवदेत् (vadet) — let him tellपुण्य-कथाम् इमाम् (puṇya-kathām imām) — this holy story
२८ आसूर्योदयमारभ्य सार्धत्रिप्रहरान्तकम् । कथा शिवपुराणस्य वाच्या सम्यक् सुधीमता ॥
āsūryodayamārabhya sārdhatripraharāntakam | kathā śivapurāṇasya vācyā samyak sudhīmatā ||
सूर्योदय से आरम्भ करके साढ़े तीन पहर तक, उत्तम बुद्धि वाला वक्ता शिवपुराण की कथा भली प्रकार कहे।
From sunrise until the end of three and a half praharas, the tale of the Śiva Purāṇa should be recited properly by one of good understanding.
आ-सूर्य-उदयम् (ā-sūrya-udayam) — from sunriseआरभ्य (ārabhya) — beginningसार्ध-त्रि-प्रहर-अन्तकम् (sārdha-tri-prahara-antakam) — until three and a half watches are doneकथा (kathā) — the storyशिव-पुराणस्य (śiva-purāṇasya) — of the Śiva Purāṇaवाच्या (vācyā) — is to be recitedसम्यक् (samyak) — properlyसुधीमता (sudhīmatā) — by one of clear mind
२९ ये धूर्ता ये च दुर्वृत्ता ये चान्ये विजिगीषवः । तेषां कुटिलवृत्तीनामग्रे नैव वदेत् कथाम् ॥
ye dhūrtā ye ca durvṛttā ye cānye vijigīṣavaḥ | teṣāṃ kuṭilavṛttīnāmagre naiva vadet kathām ||
जो धूर्त हैं, दुराचारी हैं, और दूसरे विवादप्रिय हैं — उन कुटिल स्वभाव वालों के सामने यह कथा न कहे।
Before rogues, the ill-conducted, and others bent on contention — such crooked-natured people — one should not speak the tale.
ये धूर्ताः (ye dhūrtāḥ) — those who are roguesये च दुर्वृत्ताः (ye ca durvṛttāḥ) — and those of evil conductये च अन्ये (ye ca anye) — and those othersविजिगीषवः (vijigīṣavaḥ) — bent on winning argumentsतेषाम् (teṣām) — of themकुटिल-वृत्तीनाम् (kuṭila-vṛttīnām) — of crooked waysअग्रे (agre) — in the presenceन एव (na eva) — neverवदेत् कथाम् (vadet kathām) — let him tell the story
३० न दुर्जनसमाकीर्णे न तु दस्युसमावृते । देशे न धूर्तसदने वदेत् पुण्यकथामिमाम् ॥
na durjanasamākīrṇe na tu dasyusamāvṛte | deśe na dhūrtasadane vadet puṇyakathāmimām ||
न दुर्जनों से भरे, न डाकुओं से घिरे प्रदेश में, न धूर्त के घर में यह पुण्य कथा कहे।
Not in a place crowded with bad people, nor one ringed by robbers, nor in a rogue's house should one speak this holy tale.
न (na) — notदुर्जन-समाकीर्णे (durjana-samākīrṇe) — thronged with bad peopleन तु (na tu) — norदस्यु-समावृते (dasyu-samāvṛte) — surrounded by robbersदेशे (deśe) — in a placeन (na) — notधूर्त-सदने (dhūrta-sadane) — in a rogue’s houseवदेत् (vadet) — let him tellपुण्य-कथाम् इमाम् (puṇya-kathām imām) — this holy story
३१ कथाविरामः कर्तव्यो मध्याह्ने हि मुहूर्तकम् । मलमूत्रोत्सर्जनार्थं तत्कथाकीर्तनान्नरैः ॥
kathāvirāmaḥ kartavyo madhyāhne hi muhūrtakam | malamūtrotsarjanārthaṃ tatkathākīrtanānnaraiḥ ||
मध्याह्न में एक मुहूर्त के लिए कथा में विराम करना चाहिए, जिससे लोग कथा-कीर्तन से हटकर मल-मूत्र त्याग सकें।
A break in the tale should be made at midday for a muhūrta, so that people may relieve themselves apart from the recitation.
कथा-विरामः (kathā-virāmaḥ) — a pause in the recitationकर्तव्यः (kartavyaḥ) — is to be madeमध्याह्ने (madhyāhne) — at middayहि (hi) — indeedमुहूर्तकम् (muhūrtakam) — for a short whileमल-मूत्र-उत्सर्जन-अर्थम् (mala-mūtra-utsarjana-artham) — for relieving the bodyतत्-कथा-कीर्तनात् (tat-kathā-kīrtanāt) — from the telling of that storyनरैः (naraiḥ) — by the people
३२ वक्त्रा क्षौरं हि सङ्कार्यं दिनादर्वाग्व्रताप्तये । कार्यं संक्षेपतो नित्यकर्म सर्वं प्रयत्नतः ॥
vaktrā kṣauraṃ hi saṅkāryaṃ dinādarvāgvratāptaye | kāryaṃ saṃkṣepato nityakarma sarvaṃ prayatnataḥ ||
वक्ता को व्रत ग्रहण के लिए एक दिन पहले क्षौर करा लेना चाहिए; और उसका सारा नित्यकर्म यत्नपूर्वक संक्षेप में करना चाहिए।
The speaker should have himself shaved a day beforehand, for the taking of the vow; and all his daily rites should be done briefly, with care.
वक्त्रा (vaktrā) — by the speakerक्षौरम् (kṣauram) — the shavingहि (hi) — indeedसङ्कार्यम् (saṅkāryam) — is to be doneदिनात् अर्वाक् (dināt arvāk) — before the dayव्रत-आप्तये (vrata-āptaye) — for the taking up of the vowकार्यम् (kāryam) — is to be doneसंक्षेपतः (saṃkṣepataḥ) — brieflyनित्य-कर्म (nitya-karma) — the daily ritesसर्वम् (sarvam) — all of themप्रयत्नतः (prayatnataḥ) — carefully
३३ वक्तुः पार्श्वे सहायार्थमन्यः स्थाप्यस्तथाविधः । पण्डितः संशयच्छेत्ता लोकबोधनतत्परः ॥
vaktuḥ pārśve sahāyārthamanyaḥ sthāpyastathāvidhaḥ | paṇḍitaḥ saṃśayacchettā lokabodhanatatparaḥ ||
वक्ता के पास सहायता के लिए वैसा ही एक दूसरा विद्वान बिठाना चाहिए — जो संशयों का छेदन करने वाला और लोगों को समझाने में तत्पर हो।
Beside the speaker, another of the same kind should be set for help — a scholar, a cutter of doubts, intent on making people understand.
वक्तुः पार्श्वे (vaktuḥ pārśve) — at the speaker’s sideसहाय-अर्थम् (sahāya-artham) — for helpअन्यः (anyaḥ) — anotherस्थाप्यः (sthāpyaḥ) — is to be seatedतथा-विधः (tathā-vidhaḥ) — of the same sortपण्डितः (paṇḍitaḥ) — learnedसंशय-छेत्ता (saṃśaya-chettā) — a cutter of doubtsलोक-बोधन-तत्परः (loka-bodhana-tatparaḥ) — intent on making people understand
३४ कथाविघ्नविनाशार्थं गणनाथं प्रपूजयेत् । कथाधीशं शिवं भक्त्या पुस्तकं च विशेषतः ॥
kathāvighnavināśārthaṃ gaṇanāthaṃ prapūjayet | kathādhīśaṃ śivaṃ bhaktyā pustakaṃ ca viśeṣataḥ ||
कथा के विघ्नों के नाश के लिए गणपति का पूजन करे; और भक्ति से कथा के स्वामी शिव का, तथा विशेष रूप से पुस्तक का।
To destroy hindrances to the tale, one should worship the lord of the gaṇas; and with devotion Śiva, the master of the tale, and especially the book.
कथा-विघ्न-विनाश-अर्थम् (kathā-vighna-vināśa-artham) — to destroy obstacles to the recitationगण-नाथम् (gaṇa-nātham) — the lord of the gaṇasप्रपूजयेत् (prapūjayet) — let him worshipकथा-अधीशम् (kathā-adhīśam) — the lord of the storyशिवम् (śivam) — Śivaभक्त्या (bhaktyā) — with devotionपुस्तकम् च (pustakam ca) — and the bookविशेषतः (viśeṣataḥ) — especially
३५ कथां शिवपुराणस्य शृणुयादादरात्सुधीः । श्रोता सुविधिना शुद्धः शुद्धचित्तः प्रसन्नधीः ॥
kathāṃ śivapurāṇasya śṛṇuyādādarātsudhīḥ | śrotā suvidhinā śuddhaḥ śuddhacittaḥ prasannadhīḥ ||
उत्तम बुद्धि वाला श्रोता शिवपुराण की कथा को आदर से सुने — विधिपूर्वक शुद्ध, शुद्ध चित्त वाला, प्रसन्न मन।
A listener of good sense should hear the tale of the Śiva Purāṇa with reverence — duly purified, pure in mind, glad in spirit.
कथाम् (kathām) — the storyशिव-पुराणस्य (śiva-purāṇasya) — of the Śiva Purāṇaशृणुयात् (śṛṇuyāt) — let him hearआदरात् (ādarāt) — with reverenceसुधीः (sudhīḥ) — the clear-mindedश्रोता (śrotā) — the hearerसु-विधिना (su-vidhinā) — by the proper ruleशुद्धः (śuddhaḥ) — pureशुद्ध-चित्तः (śuddha-cittaḥ) — pure of mindप्रसन्न-धीः (prasanna-dhīḥ) — of serene understanding
३६ अनेककर्मविभ्रान्तः कामादिषड्विकारवान् । स्त्रैणः पाखण्डवादी च वक्ता श्रोता न पुण्यभाक् ॥
anekakarmavibhrāntaḥ kāmādiṣaḍvikāravān | straiṇaḥ pākhaṇḍavādī ca vaktā śrotā na puṇyabhāk ||
जो वक्ता या श्रोता अनेक कर्मों में भटका हो, काम आदि छह विकारों से युक्त हो, स्त्री के वश हो और पाखण्ड बोलता हो — वह पुण्य का भागी नहीं।
A speaker or listener who is lost in many activities, ridden by the six passions beginning with desire, ruled by women, and a speaker of cant — gains no merit.
अनेक-कर्म-विभ्रान्तः (aneka-karma-vibhrāntaḥ) — distracted by many undertakingsकाम-आदि-षट्-विकारवान् (kāma-ādi-ṣaṭ-vikāravān) — subject to the six disorders beginning with lustस्त्रैणः (straiṇaḥ) — ruled by womenपाखण्ड-वादी च (pākhaṇḍa-vādī ca) — and a speaker of false doctrineवक्ता (vaktā) — as speakerश्रोता (śrotā) — or hearerन पुण्य-भाक् (na puṇya-bhāk) — has no share in the merit
३७ लोकचिन्तां धनागारपुत्रचिन्तां व्युदस्य च । कथाचित्तः शुद्धमतिः स लभेत् फलमुत्तमम् ॥
lokacintāṃ dhanāgāraputracintāṃ vyudasya ca | kathācittaḥ śuddhamatiḥ sa labhet phalamuttamam ||
लौकिक चिन्ता और धन, घर तथा पुत्र की चिन्ता छोड़कर, जिसका मन कथा में और बुद्धि शुद्ध हो, वह उत्तम फल पाता है।
Casting off worry for the world, for wealth, house and sons, one whose mind is on the tale and whose thought is pure gains the highest fruit.
लोक-चिन्ताम् (loka-cintām) — worry about the worldधन-आगार-पुत्र-चिन्ताम् (dhana-āgāra-putra-cintām) — worry about money, house and sonsव्युदस्य च (vyudasya ca) — having cast asideकथा-चित्तः (kathā-cittaḥ) — his mind on the storyशुद्ध-मतिः (śuddha-matiḥ) — of purified understandingसः (saḥ) — heलभेत् (labhet) — obtainsफलम् उत्तमम् (phalam uttamam) — the highest fruit
३८ श्रद्धाभक्तिसमायुक्ता नान्यकार्येषु लालसाः । वाग्यताः शुचयोऽव्यग्राः श्रोतारः पुण्यभागिनः ॥
śraddhābhaktisamāyuktā nānyakāryeṣu lālasāḥ | vāgyatāḥ śucayo'vyagrāḥ śrotāraḥ puṇyabhāginaḥ ||
श्रद्धा और भक्ति से युक्त, अन्य कार्यों में लालसा न रखने वाले, मौन, पवित्र और अनुद्विग्न श्रोता ही पुण्य के भागी होते हैं।
Listeners endowed with faith and devotion, not craving other tasks, restrained in speech, pure and unhurried — these share in the merit.
श्रद्धा-भक्ति-समायुक्ताः (śraddhā-bhakti-samāyuktāḥ) — joined with faith and devotionन अन्य-कार्येषु लालसाः (na anya-kāryeṣu lālasāḥ) — not hankering after other businessवाक्-यताः (vāk-yatāḥ) — restrained in speechशुचयः (śucayaḥ) — pureअव्यग्राः (avyagrāḥ) — unhurriedश्रोतारः (śrotāraḥ) — such hearersपुण्य-भागिनः (puṇya-bhāginaḥ) — have a share in the merit
३९ अभक्ता ये कथां पुण्यां शृण्वन्तीमां नराधमाः । तेषां श्रवणजं नास्ति फलं दुःखं भवे भवे ॥
abhaktā ye kathāṃ puṇyāṃ śṛṇvantīmāṃ narādhamāḥ | teṣāṃ śravaṇajaṃ nāsti phalaṃ duḥkhaṃ bhave bhave ||
जो भक्तिहीन नराधम इस पुण्य कथा को सुनते हैं, उन्हें श्रवण का कोई फल नहीं — जन्म-जन्म में केवल दुःख।
The base men without devotion who hear this holy tale gain no fruit from the hearing — only sorrow, birth after birth.
अभक्ताः (abhaktāḥ) — the undevoutये (ye) — whoकथाम् पुण्याम् (kathām puṇyām) — the holy storyशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् (imām) — thisनर-अधमाः (nara-adhamāḥ) — basest of menतेषाम् (teṣām) — for themश्रवण-जम् (śravaṇa-jam) — born of the hearingन अस्ति फलम् (na asti phalam) — there is no fruitदुःखम् (duḥkham) — only sorrowभवे भवे (bhave bhave) — birth after birth
४० असम्पूज्य पुराणं ये यथाशक्त्या ह्युपायनैः । शृण्वन्तीमां कथां मूढाः स्युर्दरिद्रा न पावनाः ॥
asampūjya purāṇaṃ ye yathāśaktyā hyupāyanaiḥ | śṛṇvantīmāṃ kathāṃ mūḍhāḥ syurdaridrā na pāvanāḥ ||
जो मूढ़ यथाशक्ति उपहारों से पुराण का पूजन किए बिना इस कथा को सुनते हैं, वे दरिद्र होते हैं, पवित्र नहीं।
The fools who hear this tale without honouring the Purāṇa with offerings as they are able become poor, not purified.
असम्पूज्य (asampūjya) — without having worshippedपुराणम् (purāṇam) — the Purāṇaये (ye) — those whoयथा-शक्त्या (yathā-śaktyā) — according to their meansहि (hi) — indeedउपायनैः (upāyanaiḥ) — with offeringsशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् कथाम् (imām kathām) — this storyमूढाः (mūḍhāḥ) — the deludedस्युः (syuḥ) — they becomeदरिद्राः (daridrāḥ) — poorन पावनाः (na pāvanāḥ) — not purified
४१ कथायां कथ्यमानायां गच्छन्त्यन्यत्र ये नराः । भोगान्तरे प्रणश्यन्ति तेषां दारादिसम्पदः ॥
kathāyāṃ kathyamānāyāṃ gacchantyanyatra ye narāḥ | bhogāntare praṇaśyanti teṣāṃ dārādisampadaḥ ||
जो लोग कथा कही जाते समय बीच में अन्यत्र चले जाते हैं, दूसरे जन्म में उनकी स्त्री आदि की सम्पत्ति नष्ट हो जाती है।
Those who, while the tale is being told, go off elsewhere — in another life the wealth of wife and the rest is destroyed for them.
कथायाम् (kathāyām) — while the storyकथ्यमानायाम् (kathyamānāyām) — is being toldगच्छन्ति (gacchanti) — goअन्यत्र (anyatra) — elsewhereये नराः (ye narāḥ) — those people whoभोग-अन्तरे (bhoga-antare) — in the midst of their enjoymentप्रणश्यन्ति (praṇaśyanti) — perishतेषाम् (teṣām) — theirदार-आदि-सम्पदः (dāra-ādi-sampadaḥ) — wife and other good fortune
४२ सोष्णीषमस्तका ये च शृण्वन्तीमां कथां नराः । तत्पुत्राश्च प्रजायन्ते पापिनः कुलदूषकाः ॥
soṣṇīṣamastakā ye ca śṛṇvantīmāṃ kathāṃ narāḥ | tatputrāśca prajāyante pāpinaḥ kuladūṣakāḥ ||
जो लोग सिर पर पगड़ी बाँधकर इस कथा को सुनते हैं, उनके पुत्र पापी और कुल को कलंकित करने वाले होते हैं।
The men who hear this tale with turbaned heads — their sons are born sinful, defilers of the family.
स-उष्णीष-मस्तकाः (sa-uṣṇīṣa-mastakāḥ) — with turbaned headsये च (ye ca) — those whoशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् कथाम् (imām kathām) — this storyनराः (narāḥ) — peopleतत्-पुत्राः च (tat-putrāḥ ca) — and their sonsप्रजायन्ते (prajāyante) — are bornपापिनः (pāpinaḥ) — sinfulकुल-दूषकाः (kula-dūṣakāḥ) — defilers of the family
४३ ताम्बूलं भक्षयन्तो ये शृण्वन्तीमां कथां नराः । स्वविष्ठां खादयन्त्येतानरके यमकिङ्कराः ॥
tāmbūlaṃ bhakṣayanto ye śṛṇvantīmāṃ kathāṃ narāḥ | svaviṣṭhāṃ khādayantyetānarake yamakiṅkarāḥ ||
जो लोग पान चबाते हुए इस कथा को सुनते हैं, नरक में यमदूत उन्हें उनकी ही विष्ठा खिलाते हैं।
The men who hear this tale while chewing betel — in hell Yama's servants make them eat their own filth.
ताम्बूलम् (tāmbūlam) — betelभक्षयन्तः (bhakṣayantaḥ) — chewingये (ye) — those whoशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् कथाम् (imām kathām) — this storyनराः (narāḥ) — peopleस्व-विष्ठाम् (sva-viṣṭhām) — their own filthखादयन्ति (khādayanti) — make them eatएतान् (etān) — themनरके (narake) — in hellयम-किङ्कराः (yama-kiṅkarāḥ) — Yama’s servants
४४ ये च तुङ्गासनारूढाः शृण्वन्तीमां कथां नराः । भुक्त्वा ते नरकान् सर्वांस्ततः काका भवन्ति हि ॥
ye ca tuṅgāsanārūḍhāḥ śṛṇvantīmāṃ kathāṃ narāḥ | bhuktvā te narakān sarvāṃstataḥ kākā bhavanti hi ||
जो लोग ऊँचे आसन पर बैठकर इस कथा को सुनते हैं, वे समस्त नरकों को भोगकर कौवे होते हैं।
The men who hear this tale seated on a high seat, after suffering all the hells, become crows.
ये च (ye ca) — those whoतुङ्ग-आसन-आरूढाः (tuṅga-āsana-ārūḍhāḥ) — seated on a high seatशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् कथाम् (imām kathām) — this storyनराः (narāḥ) — peopleभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedते (te) — theyनरकान् सर्वान् (narakān sarvān) — all the hellsततः (tataḥ) — thereafterकाकाः (kākāḥ) — crowsभवन्ति हि (bhavanti hi) — they become
४५ ये वीरासनारूढाः शृण्वन्तीमां कथां शुभाम् । भुक्त्वा ते नरकान् सर्वान्विषवृक्षा भवन्ति वै ॥
ye vīrāsanārūḍhāḥ śṛṇvantīmāṃ kathāṃ śubhām | bhuktvā te narakān sarvānviṣavṛkṣā bhavanti vai ||
जो लोग वीरासन में बैठकर इस शुभ कथा को सुनते हैं, वे समस्त नरकों को भोगकर विषवृक्ष होते हैं।
Those who hear this auspicious tale seated in the hero's posture, after suffering all the hells, become poison trees.
ये (ye) — those whoवीर-आसन-आरूढाः (vīra-āsana-ārūḍhāḥ) — seated in the hero’s postureशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् कथाम् (imām kathām) — this storyशुभाम् (śubhām) — holyभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedते (te) — theyनरकान् सर्वान् (narakān sarvān) — all the hellsविष-वृक्षाः (viṣa-vṛkṣāḥ) — poison treesभवन्ति वै (bhavanti vai) — they become indeed
४६ असम्प्रणम्य वक्तारं कथां शृण्वन्ति ये नराः । भुक्त्वा ते नरकान् सर्वान् भवन्त्यर्जुनपादपाः ॥
asampraṇamya vaktāraṃ kathāṃ śṛṇvanti ye narāḥ | bhuktvā te narakān sarvān bhavantyarjunapādapāḥ ||
जो लोग वक्ता को प्रणाम किए बिना कथा सुनते हैं, वे समस्त नरकों को भोगकर अर्जुन वृक्ष होते हैं।
The men who hear the tale without bowing to the speaker, after suffering all the hells, become arjuna trees.
असम्प्रणम्य (asampraṇamya) — without bowing toवक्तारम् (vaktāram) — the speakerकथाम् (kathām) — the storyशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearये नराः (ye narāḥ) — those people whoभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedते (te) — theyनरकान् सर्वान् (narakān sarvān) — all the hellsभवन्ति (bhavanti) — they becomeअर्जुन-पादपाः (arjuna-pādapāḥ) — arjuna trees
४७ अनातुराः शयाना ये शृण्वन्तीमां कथां नराः । भुक्त्वा ते नरकान् सर्वान् भवन्त्यजगरादयः ॥
anāturāḥ śayānā ye śṛṇvantīmāṃ kathāṃ narāḥ | bhuktvā te narakān sarvān bhavantyajagarādayaḥ ||
जो लोग रोगी न होते हुए भी लेटकर इस कथा को सुनते हैं, वे समस्त नरकों को भोगकर अजगर आदि होते हैं।
The men who hear this tale lying down though not ill, after suffering all the hells, become pythons and the like.
अनातुराः (anāturāḥ) — though not illशयानाः (śayānāḥ) — lying downये (ye) — those whoशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearइमाम् कथाम् (imām kathām) — this storyनराः (narāḥ) — peopleभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedते (te) — theyनरकान् सर्वान् (narakān sarvān) — all the hellsभवन्ति (bhavanti) — they becomeअजगर-आदयः (ajagara-ādayaḥ) — pythons and the like
४८ वक्तुः समासनारूढा ये शृण्वन्ति कथामिमाम् । गुरुतल्पसमं पापं प्राप्यते नारकैः सदा ॥
vaktuḥ samāsanārūḍhā ye śṛṇvanti kathāmimām | gurutalpasamaṃ pāpaṃ prāpyate nārakaiḥ sadā ||
जो लोग वक्ता के समान ऊँचे आसन पर बैठकर इस कथा को सुनते हैं, उन्हें गुरु-शय्या के समान पाप लगता है, और वे सदा नरकवासियों के साथ रहते हैं।
Those who hear this tale seated on a seat level with the speaker's incur a sin equal to defiling the guru's bed, and dwell always among the hell-dwellers.
वक्तुः (vaktuḥ) — with the speakerसम-आसन-आरूढाः (sama-āsana-ārūḍhāḥ) — seated on an equal seatये (ye) — those whoशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — hearकथाम् इमाम् (kathām imām) — this storyगुरु-तल्प-समम् (guru-talpa-samam) — equal to defiling the teacher’s bedपापम् (pāpam) — sinप्राप्यते (prāpyate) — is incurredनारकैः (nārakaiḥ) — along with hellsसदा (sadā) — always
४९ ये निन्दन्ति च वक्तारं कथां चेमां सुपावनीम् । भवन्ति शुनका भुक्त्वा दुःखं जन्मशतं हि ते ॥
ye nindanti ca vaktāraṃ kathāṃ cemāṃ supāvanīm | bhavanti śunakā bhuktvā duḥkhaṃ janmaśataṃ hi te ||
जो वक्ता की और इस परम पावन कथा की निन्दा करते हैं, वे सौ जन्मों तक दुःख भोगकर कुत्ते होते हैं।
Those who revile the speaker and this most purifying tale, after suffering pain for a hundred births, become dogs.
ये (ye) — those whoनिन्दन्ति (nindanti) — revileच वक्तारम् (ca vaktāram) — the speakerकथाम् च इमाम् (kathām ca imām) — and this storyसु-पावनीम् (su-pāvanīm) — most purifyingभवन्ति (bhavanti) — they becomeशुनकाः (śunakāḥ) — dogsभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedदुःखम् (duḥkham) — miseryजन्म-शतम् (janma-śatam) — for a hundred birthsहि ते (hi te) — they indeed
५० कथायां वर्तमानायां दुर्वादं ये वदन्ति हि । भुक्त्वा ते नरकान् घोरान् भवन्ति गर्दभास्ततः ॥
kathāyāṃ vartamānāyāṃ durvādaṃ ye vadanti hi | bhuktvā te narakān ghorān bhavanti gardabhāstataḥ ||
जो लोग कथा चलते समय बुरी बातें बोलते हैं, वे घोर नरकों को भोगकर गधे होते हैं।
Those who utter foul talk while the tale is going on, after suffering fierce hells, become donkeys.
कथायाम् (kathāyām) — while the storyवर्तमानायाम् (vartamānāyām) — is going onदुर्-वादम् (dur-vādam) — evil talkये वदन्ति हि (ye vadanti hi) — those who utterभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedते (te) — theyनरकान् घोरान् (narakān ghorān) — dreadful hellsभवन्ति (bhavanti) — becomeगर्दभाः (gardabhāḥ) — donkeysततः (tataḥ) — thereafter
५१ कदाचिन्नापि शृण्वन्ति कथामेतां सुपावनीम् । भुक्त्वा ते नरकान् घोरान् भवन्ति वनसूकराः ॥
kadācinnāpi śṛṇvanti kathāmetāṃ supāvanīm | bhuktvā te narakān ghorān bhavanti vanasūkarāḥ ||
जो कभी भी इस परम पावन कथा को नहीं सुनते, वे घोर नरकों को भोगकर जंगली सूअर होते हैं।
Those who never once hear this most purifying tale, after suffering fierce hells, become wild boars.
कदाचित् न अपि (kadācit na api) — not even onceशृण्वन्ति (śṛṇvanti) — do they hearकथाम् एताम् (kathām etām) — this storyसु-पावनीम् (su-pāvanīm) — most purifyingभुक्त्वा (bhuktvā) — having sufferedते (te) — theyनरकान् घोरान् (narakān ghorān) — dreadful hellsभवन्ति (bhavanti) — becomeवन-सूकराः (vana-sūkarāḥ) — wild boars
५२ कथायां कीर्त्यमानायां विघ्नं कुर्वन्ति ये खलाः । कोट्यब्दं नरकान् भुक्त्वा भवन्ति ग्रामसूकराः ॥
kathāyāṃ kīrtyamānāyāṃ vighnaṃ kurvanti ye khalāḥ | koṭyabdaṃ narakān bhuktvā bhavanti grāmasūkarāḥ ||
जो दुष्ट कथा कहे जाते समय विघ्न डालते हैं, वे करोड़ वर्षों तक नरक भोगकर गाँव के सूअर होते हैं।
The scoundrels who make hindrance while the tale is being recited, after suffering hells for a crore of years, become village pigs.
कथायाम् (kathāyām) — while the storyकीर्त्यमानायाम् (kīrtyamānāyām) — is being recitedविघ्नम् (vighnam) — obstructionकुर्वन्ति (kurvanti) — makeये खलाः (ye khalāḥ) — those base ones whoकोटि-अब्दम् (koṭi-abdam) — for ten million yearsनरकान् भुक्त्वा (narakān bhuktvā) — having suffered the hellsभवन्ति (bhavanti) — they becomeग्राम-सूकराः (grāma-sūkarāḥ) — village pigs
५३ एवं विचार्य शुद्धात्मा श्रोता वक्तृसुभक्तिमान् । कथाश्रवणहेतोर्हि भवेत् प्रीत्योद्यतः सुधीः ॥
evaṃ vicārya śuddhātmā śrotā vaktṛsubhaktimān | kathāśravaṇahetorhi bhavet prītyodyataḥ sudhīḥ ||
इस प्रकार विचार करके, शुद्धात्मा, बुद्धिमान श्रोता वक्ता के प्रति भक्तिभाव रखते हुए प्रेमपूर्वक कथा-श्रवण के लिए उद्यत हो।
Reflecting thus, a pure-souled listener of good sense, full of devotion to the speaker, should set himself lovingly to the hearing of the tale.
एवम् (evam) — thusविचार्य (vicārya) — having consideredशुद्ध-आत्मा (śuddha-ātmā) — pure of soulश्रोता (śrotā) — the hearerवक्तृ-सु-भक्तिमान् (vaktṛ-su-bhaktimān) — full of devotion to the speakerकथा-श्रवण-हेतोः (kathā-śravaṇa-hetoḥ) — for the sake of hearing the storyहि (hi) — indeedभवेत् (bhavet) — should beप्रीत्या उद्यतः (prītyā udyataḥ) — eagerly ready in loveसुधीः (sudhīḥ) — of clear mind
५४ कथाविघ्नविनाशार्थं गणेशं पूजयेत् पुरा । नित्यं सम्पाद्य सङ्क्षेपात् प्रायश्चित्तं समाचरेत् ॥
kathāvighnavināśārthaṃ gaṇeśaṃ pūjayet purā | nityaṃ sampādya saṅkṣepāt prāyaścittaṃ samācaret ||
कथा के विघ्नों के नाश के लिए पहले गणेश का पूजन करे; नित्यकर्म को संक्षेप में सम्पन्न करके प्रायश्चित्त करे।
To destroy hindrances to the tale, one should first worship Gaṇeśa; having completed the daily rites briefly, one should perform expiation.
कथा-विघ्न-विनाश-अर्थम् (kathā-vighna-vināśa-artham) — to destroy obstacles to the recitationगणेशम् (gaṇeśam) — Gaṇeśaपूजयेत् (pūjayet) — let him worshipपुरा (purā) — firstनित्यम् (nityam) — the daily riteसम्पाद्य (sampādya) — having completedसङ्क्षेपात् (saṅkṣepāt) — in briefप्रायश्चित्तम् (prāyaścittam) — the atonementसमाचरेत् (samācaret) — let him perform
५५ नवग्रहांश्च सम्पूज्य सर्वतोभद्रदैवतम् । शिवपूजोक्तविधिना पुस्तकं तत्समर्चयेत् ॥
navagrahāṃśca sampūjya sarvatobhadradaivatam | śivapūjoktavidhinā pustakaṃ tatsamarcayet ||
नवग्रहों और सर्वतोभद्र मण्डल के देवताओं का पूजन करके, शिवपूजा की बताई विधि से उस पुस्तक का अर्चन करे।
Having worshipped the nine planets and the deities of the sarvatobhadra design, one should honour the book by the rite prescribed for the worship of Śiva.
नव-ग्रहान् च (nava-grahān ca) — and the nine planetsसम्पूज्य (sampūjya) — having worshippedसर्वतोभद्र-दैवतम् (sarvatobhadra-daivatam) — the deities of the sarvatobhadra diagramशिव-पूजा-उक्त-विधिना (śiva-pūjā-ukta-vidhinā) — by the rule laid down for Śiva’s worshipपुस्तकम् तत् (pustakam tat) — that bookसमर्चयेत् (samarcayet) — let him worship
५६ पूजनान्ते महाभक्त्या करौ बद्ध्वा विनीतकः । साक्षाच्छिवस्वरूपस्य पुस्तकस्य स्तुतिं चरेत् ॥
pūjanānte mahābhaktyā karau baddhvā vinītakaḥ | sākṣācchivasvarūpasya pustakasya stutiṃ caret ||
पूजन के अन्त में, विनम्र होकर, हाथ जोड़कर, बड़ी भक्ति से, साक्षात् शिवस्वरूप उस पुस्तक की स्तुति करे:
At the end of the worship, humbly, hands folded, with great devotion, one should offer praise to the book, which is Śiva's own form made visible:
पूजन-अन्ते (pūjana-ante) — at the end of the worshipमहा-भक्त्या (mahā-bhaktyā) — with great devotionकरौ बद्ध्वा (karau baddhvā) — hands foldedविनीतकः (vinītakaḥ) — humblyसाक्षात्-शिव-स्वरूपस्य (sākṣāt-śiva-svarūpasya) — of that which is Śiva’s very formपुस्तकस्य (pustakasya) — of the bookस्तुतिम् (stutim) — the praiseचरेत् (caret) — let him make
५७ श्रीमच्छिवपुराणाख्यः प्रत्यक्षस्त्वं महेश्वरः । श्रवणार्थं स्वीकृतोऽसि सन्तुष्टो भव वै मयि ॥
śrīmacchivapurāṇākhyaḥ pratyakṣastvaṃ maheśvaraḥ | śravaṇārthaṃ svīkṛto'si santuṣṭo bhava vai mayi ||
“श्रीशिवपुराण नाम वाले आप प्रत्यक्ष महेश्वर हैं; श्रवण के लिए आप स्वीकार किए गए हैं — मुझ पर सन्तुष्ट हों।”
“Named the holy Śiva Purāṇa, you are Maheśvara made visible; you have been received for the hearing — be pleased with me.”
श्रीमत्-शिव-पुराण-आख्यः (śrīmat-śiva-purāṇa-ākhyaḥ) — under the name of the venerable Śiva Purāṇaप्रत्यक्षः (pratyakṣaḥ) — visibly presentत्वम् (tvam) — youमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — are Maheśvaraश्रवण-अर्थम् (śravaṇa-artham) — for the sake of hearingस्वीकृतः असि (svīkṛtaḥ asi) — you have been receivedसन्तुष्टः भव (santuṣṭaḥ bhava) — be pleasedवै मयि (vai mayi) — with me
५८ मनोरथो मदीयोऽयं कर्तव्यः सफलस्त्वया । निर्विघ्नेन सुसम्पूर्णं कथाश्रवणमस्तु मे ॥
manoratho madīyo'yaṃ kartavyaḥ saphalastvayā | nirvighnena susampūrṇaṃ kathāśravaṇamastu me ||
“मेरा यह मनोरथ आप सफल करें; मेरा कथा-श्रवण निर्विघ्न और सम्पूर्ण हो।”
“This wish of mine you must make fruitful; let my hearing of the tale be complete, without hindrance.”
मनोरथः (manorathaḥ) — this heart’s wishमदीयः अयम् (madīyaḥ ayam) — of mineकर्तव्यः (kartavyaḥ) — is to be madeसफलः (saphalaḥ) — fruitfulत्वया (tvayā) — by youनिर्विघ्नेन (nirvighnena) — without obstacleसु-सम्पूर्णम् (su-sampūrṇam) — fully completeकथा-श्रवणम् (kathā-śravaṇam) — the hearing of the storyअस्तु मे (astu me) — let it be mine
५९ भवाब्धिमग्नं दीनं मां समुद्धर भवार्णवात् । कर्मग्राहगृहीताङ्गं दासोऽहं तव शङ्कर ॥
bhavābdhimagnaṃ dīnaṃ māṃ samuddhara bhavārṇavāt | karmagrāhagṛhītāṅgaṃ dāso'haṃ tava śaṅkara ||
“भवसागर में डूबे हुए, कर्म रूपी ग्राह से पकड़े हुए शरीर वाले मुझ दीन का संसार-सागर से उद्धार करें। हे शंकर, मैं आपका दास हूँ।”
“Lift me, wretched, sunk in the sea of becoming, out of that ocean — my body seized by the crocodile of karma. I am your servant, Śaṅkara.”
भव-अब्धि-मग्नम् (bhava-abdhi-magnam) — sunk in the sea of becomingदीनम् (dīnam) — wretchedमाम् (mām) — meसमुद्धर (samuddhara) — lift outभव-अर्णवात् (bhava-arṇavāt) — from the ocean of the worldकर्म-ग्राह-गृहीत-अङ्गम् (karma-grāha-gṛhīta-aṅgam) — my limbs seized by the crocodile of karmaदासः अहम् (dāsaḥ aham) — I am your servantतव (tava) — yoursशङ्कर (śaṅkara) — O Śaṅkara
६० एवं शिवपुराणं हि साक्षाच्छिवस्वरूपकम् । स्तुत्वा दीनवचः प्रोच्य वक्तुः पूजां समारभेत् ॥
evaṃ śivapurāṇaṃ hi sākṣācchivasvarūpakam | stutvā dīnavacaḥ procya vaktuḥ pūjāṃ samārabhet ||
इस प्रकार साक्षात् शिवस्वरूप शिवपुराण की स्तुति करके, दीन वचन कहकर, वक्ता की पूजा आरम्भ करे।
Having praised the Śiva Purāṇa thus, which is Śiva's own form made visible, and spoken humble words, one should begin the worship of the speaker.
एवम् (evam) — thusशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedसाक्षात्-शिव-स्वरूपकम् (sākṣāt-śiva-svarūpakam) — Śiva’s own form made visibleस्तुत्वा (stutvā) — having praisedदीन-वचः (dīna-vacaḥ) — humble wordsप्रोच्य (procya) — having spokenवक्तुः (vaktuḥ) — of the speakerपूजाम् (pūjām) — the worshipसमारभेत् (samārabhet) — let him begin
६१ शिवपूजोक्तविधिना वक्तारं च समर्चयेत् । सपुष्पवस्त्रभूषाभिर्धूपदीपादिनार्चयेत् ॥
śivapūjoktavidhinā vaktāraṃ ca samarcayet | sapuṣpavastrabhūṣābhirdhūpadīpādinārcayet ||
शिवपूजा की बताई विधि से वक्ता का अर्चन करे — पुष्प, वस्त्र और आभूषणों से, धूप-दीप आदि से पूजा करे।
One should honour the speaker by the rite prescribed for the worship of Śiva — with flowers, cloth and ornaments, with incense, lamp and the rest.
शिव-पूजा-उक्त-विधिना (śiva-pūjā-ukta-vidhinā) — by the rule laid down for Śiva’s worshipवक्तारम् च (vaktāram ca) — the speaker tooसमर्चयेत् (samarcayet) — let him worshipस-पुष्प-वस्त्र-भूषाभिः (sa-puṣpa-vastra-bhūṣābhiḥ) — with flowers, cloth and ornamentsधूप-दीप-आदिना (dhūpa-dīpa-ādinā) — with incense, lamp and the restअर्चयेत् (arcayet) — let him honour him
६२ तदग्रे शुद्धचित्तेन कर्तव्यो नियमस्तदा । आसमाप्ति यथाशक्त्या धारणीयः सुयत्नतः ॥
tadagre śuddhacittena kartavyo niyamastadā | āsamāpti yathāśaktyā dhāraṇīyaḥ suyatnataḥ ||
तब उनके सामने शुद्ध चित्त से नियम ग्रहण करे, और उसे समाप्ति तक यथाशक्ति यत्नपूर्वक धारण करे।
Then, before him, with a pure mind, the vow should be taken, and kept with great care, as one is able, until the end.
तत्-अग्रे (tat-agre) — in his presenceशुद्ध-चित्तेन (śuddha-cittena) — with a pure mindकर्तव्यः (kartavyaḥ) — is to be madeनियमः (niyamaḥ) — the vow of observanceतदा (tadā) — thenआ-समाप्ति (ā-samāpti) — until the endयथा-शक्त्या (yathā-śaktyā) — as far as he is ableधारणीयः (dhāraṇīyaḥ) — it is to be keptसु-यत्नतः (su-yatnataḥ) — with great care
६३ व्यासरूप प्रबोधाग्र्य शिवशास्त्रविशारद । एतत्कथाप्रकाशेन मदज्ञानं विनाशय ॥
vyāsarūpa prabodhāgrya śivaśāstraviśārada | etatkathāprakāśena madajñānaṃ vināśaya ||
“व्यासरूप, बोध में अग्रणी, शिवशास्त्र के मर्मज्ञ — इस कथा के प्रकाश से मेरे अज्ञान का नाश करें।”
“You in the form of Vyāsa, foremost in awakening, learned in the scripture of Śiva — by the light of this tale destroy my ignorance.”
व्यास-रूप (vyāsa-rūpa) — O you in the form of Vyāsaप्रबोध-अग्र्य (prabodha-agrya) — foremost in understandingशिव-शास्त्र-विशारद (śiva-śāstra-viśārada) — master of the scripture of Śivaएतत्-कथा-प्रकाशेन (etat-kathā-prakāśena) — by the light of this storyमत्-अज्ञानम् (mat-ajñānam) — my ignoranceविनाशय (vināśaya) — destroy
६४ वरणं पञ्चविप्राणां कार्यं वैकस्य भक्तितः । शिवपञ्चार्णमन्त्रस्य जपः कार्यश्च तैः सदा ॥
varaṇaṃ pañcaviprāṇāṃ kāryaṃ vaikasya bhaktitaḥ | śivapañcārṇamantrasya japaḥ kāryaśca taiḥ sadā ||
भक्ति से पाँच ब्राह्मणों का, अथवा एक का वरण करे, और उनके द्वारा शिव-पञ्चाक्षर मन्त्र का सदा जप कराया जाए।
Five brahmins, or one, should be chosen with devotion, and by them the five-syllable Śiva mantra should be recited constantly.
वरणम् (varaṇam) — the choosingपञ्च-विप्राणाम् (pañca-viprāṇām) — of five brahminsकार्यम् (kāryam) — is to be doneवा एकस्य (vā ekasya) — or of oneभक्तितः (bhaktitaḥ) — in devotionशिव-पञ्च-अर्ण-मन्त्रस्य (śiva-pañca-arṇa-mantrasya) — of Śiva’s five-syllable mantraजपः (japaḥ) — the repetitionकार्यः च (kāryaḥ ca) — is to be doneतैः (taiḥ) — by themसदा (sadā) — throughout
६५ इत्युक्तस्ते मुने भक्त्या कथाश्रवणसद्विधिः । श्रोतॄणां चैव भक्तानां किमन्यच्छ्रोतुमिच्छसि ॥
ityuktaste mune bhaktyā kathāśravaṇasadvidhiḥ | śrotṝṇāṃ caiva bhaktānāṃ kimanyacchrotumicchasi ||
इस प्रकार, हे मुने, भक्त श्रोताओं के लिए कथा-श्रवण की उत्तम विधि आपको भक्ति से कही गई। अब आप और क्या सुनना चाहते हैं?
Thus, sage, the proper method of hearing the tale, for devoted listeners, has been told you with devotion. What else do you wish to hear?
इति (iti) — thusउक्तः (uktaḥ) — has been toldते (te) — to youमुने (mune) — O sageभक्त्या (bhaktyā) — with devotionकथा-श्रवण-सत्-विधिः (kathā-śravaṇa-sat-vidhiḥ) — the true rule for hearing the storyश्रोतॄणाम् (śrotṝṇām) — of the hearersच एव (ca eva) — andभक्तानाम् (bhaktānām) — of the devoutकिम् अन्यत् (kim anyat) — what elseश्रोतुम् इच्छसि (śrotum icchasi) — do you wish to hear
इति श्रीस्कान्दे महापुराणे शिवपुराणमाहात्म्ये श्रवणविधिवर्णनं नाम षष्ठोऽध्यायः ॥ ६ ॥
Here ends the sixth chapter — “The Account of the Method of Hearing” — within the Glory of the Śiva Purāṇa, in the venerable Skanda Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीस्कन्द महापुराण के अंतर्गत शिवपुराण-माहात्म्य में “श्रवण की विधि का वर्णन” नामक छठा अध्याय समाप्त हुआ।