॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — युद्धखण्डअथ अष्टाविंशोऽध्यायः
Sanatkumāra continues: by Jaigīṣavya's teaching, Śaṅkhacūḍa performs long austerity at Puṣkara, reciting with controlled senses the brahma-knowledge given by his guru. Brahmā, preceptor of the worlds, comes to grant him a boon; Śaṅkhacūḍa bows and praises him, and begs invincibility over the gods, which Brahmā grants with a glad heart. Brahmā further gives him the divine Śrī-Kṛṣṇa armor, the most auspicious of auspicious things and a granter of victory everywhere, and instructs him to go to Badarī and marry, there by that very place, Tulasī, the daughter of Dharmadhvaja, who is performing austerity out of desire for such a union; having said this, Brahmā vanishes on the instant. Śaṅkhacūḍa binds the armor about his neck and journeys, joyful and his desire fulfilled through austerity, to Badarikāśrama, where he comes upon Tulasī by chance, engaged in her penance. Struck by her beauty, grace, and adornment, he sits near her and questions her identity; she tells him she is Dharmadhvaja's daughter, an ascetic dwelling in that penance-grove, and bids him go on his way, adding that womankind is a bewildering, poison-like, reprehensible illusion even to Brahmā and the like, and a chain for those who succumb to it. Falling silent, she smiles, and Śaṅkhacūḍa replies that her words are not wholly true; he calls her foremost among chaste women, denies any impure motive on either side, and declares that he has come by Brahmā's own command to marry her by the gāndharva rite. He reveals himself as Śaṅkhacūḍa, terror of the gods, of Danu's lineage and son of Dambha, but once, long ago, the gopa Sudāmā and a companion of Hari; now, through Rādhikā's curse, he is lord of the dānavas, yet remembers his past births by Kṛṣṇa's power. Hearing this truthful account, Tulasī, pleased and smiling, declares herself won over in this trial of character, praising as blessed the man not overcome by a woman, and condemning as ever impure — never purified by the ordinary periods that cleanse a brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya, or śūdra after a birth or death, and unaccepted in his offerings by ancestors or gods — the man conquered by a woman; of what worth, she says, is any knowledge, austerity, or charity in one whose mind is stolen by women? She explains that she tested Śaṅkhacūḍa only to learn his true power and understanding, since a woman should choose her husband only after testing her suitor. As she speaks, Brahmā himself arrives and bids Śaṅkhacūḍa stop merely conversing and take her at once in gāndharva marriage, calling the two of them a jewel among men and a jewel among women whose union will be virtuous; he asks who would forsake such rare, unopposed happiness, calling it bestial to do so, and asks why Tulasī should still test so virtuous a subduer of gods, asuras, and dānavas. He bids the two of them sport together always, wandering through all the worlds as they wish, and blesses them with a destined future — Śaṅkhacūḍa will attain Śrī Kṛṣṇa again in Goloka and the four-armed form in Vaikuṇṭha, and Tulasī will join him there after his death. Having given this blessing, Brahmā returns to his own abode; Śaṅkhacūḍa takes Tulasī in gāndharva marriage, and, having thus wed her, goes to his father's dwelling, where he lives happily with his bride in a delightful chamber. सनत्कुमारजी आगे कहते हैं — जैगीषव्यके उपदेशसे शङ्खचूड पुष्करमें चिरकालतक इन्द्रियोंको वशमें रखकर गुरुसे प्राप्त ब्रह्मविद्याका जप करते हुए तप करने लगा। लोकगुरु ब्रह्माजी उसे वर देनेके लिये वहाँ पधारे; शङ्खचूडने उन्हें प्रणामकर स्तुति की और देवताओंपर अजेयताका वर माँगा, जिसे ब्रह्माजीने प्रसन्न मनसे स्वीकार किया। उन्होंने उसे जगत्में सर्वाधिक मंगलकारी तथा सर्वत्र विजय देनेवाला दिव्य श्रीकृष्णकवच भी प्रदान किया और आज्ञा दी कि वह बदरीमें जाकर वहीं धर्मध्वजकी पुत्री तुलसीसे विवाह करे, जो इसी कामनासे वहाँ तप कर रही है; इतना कहकर ब्रह्माजी उसी क्षण अन्तर्धान हो गये। शङ्खचूडने कवचको गलेमें बाँधकर तपःसिद्ध मनोरथ हो प्रसन्नतापूर्वक बदरिकाश्रमकी ओर प्रस्थान किया, जहाँ उसे अकस्मात् तप करती हुई तुलसी मिली। उसके रूप, मुसकान तथा शृंगारसे मुग्ध होकर वह उसके समीप बैठकर उसका परिचय पूछने लगा; तुलसीने बताया कि वह धर्मध्वजकी पुत्री है और वहीं तपोवनमें तपस्या करती है, और उसे यह कहकर जाने दिया कि स्त्रीजाति ब्रह्मा आदिके लिये भी विषतुल्य, निन्दनीय तथा दोषकारिणी माया एवं आसक्तोंके लिये शृंखला है। चुप होकर मुसकरा उठी तुलसीसे शङ्खचूडने कहा कि उसकी बात पूर्णतः सत्य नहीं है; उसने उसे पतिव्रताओंमें अग्रणी बताते हुए दोनोंकी निष्कपटताका उल्लेख किया और कहा कि वह स्वयं ब्रह्माकी आज्ञासे गान्धर्व विवाहसे उससे विवाह करनेके लिये आया है। उसने अपना परिचय देवताओंको भगानेवाले दानव शङ्खचूडके रूपमें दिया, जो दनुवंशी दम्भका पुत्र है परन्तु पूर्वजन्ममें सुदामा नामक गोप तथा हरिका पार्षद था और अब राधिकाके शापसे दानवेन्द्र बना है, फिर भी कृष्णके प्रभावसे अपने पूर्वजन्मोंको स्मरण रखता है। यह सत्य वृत्तान्त सुनकर प्रसन्न तथा मुसकराती हुई तुलसीने कहा कि इस सत्त्व-परीक्षामें उसने उसे जीत लिया है, और स्त्रीसे न हारनेवाले पुरुषको धन्य बताते हुए स्त्रीसे पराजित पुरुषको सदा अशुद्ध बताया, जो जन्म-मृत्युके सूतकमें ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य तथा शूद्रके शुद्ध होनेकी सामान्य अवधियोंसे भी शुद्ध नहीं होता और जिसके अर्पणको पितर तथा देवता स्वीकार नहीं करते; उसने कहा कि जिसका मन स्त्रियोंने हर लिया हो, उसके ज्ञान, तप, जप, होम, पूजन, विद्या अथवा दानका क्या मूल्य? उसने यह भी स्पष्ट किया कि उसने शङ्खचूडकी विद्या तथा प्रभावको जाननेके लिये ही उसकी परीक्षा ली थी, क्योंकि कामिनीको वरकी परीक्षा करके ही वर चुनना चाहिये। इतनेमें ही ब्रह्माजी स्वयं वहाँ आ पहुँचे और शङ्खचूडसे कहा कि वह केवल वार्तालाप न करे, वरन् उसे तुरन्त गान्धर्व विवाहसे ग्रहण करे; उन्होंने दोनोंको क्रमशः पुरुषरत्न तथा स्त्रीरत्न बताते हुए कहा कि उनका संगम गुणकारी होगा, और पूछा कि ऐसे दुर्लभ निर्विरोध सुखको कौन त्यागता है — ऐसा करनेवाला पशु ही है — तथा यह भी पूछा कि देवता, असुर एवं दानवोंको भी परास्त करनेवाले इतने गुणी वरकी तुलसी और क्या परीक्षा करे। उन्होंने दोनोंको सदा साथ रहकर समस्त लोकोंमें इच्छानुसार विचरण करनेका आशीर्वाद दिया और भविष्यवाणी की कि शङ्खचूड अन्तमें गोलोकमें पुनः श्रीकृष्णको तथा वैकुण्ठमें चतुर्भुज रूपको प्राप्त करेगा और उसकी मृत्युके पश्चात् तुलसी भी वहीं उसे प्राप्त करेगी। यह आशीर्वाद देकर ब्रह्माजी अपने धामको चले गये; शङ्खचूडने गान्धर्व विवाहसे तुलसीको ग्रहण किया और इस प्रकार विवाह कर अपने पिताके स्थानको जाकर वहाँ मनोरम शयनगृहमें अपनी प्रियाके साथ रमण करने लगा।
१ ततश्च शङ्खचूडोऽसौ जैगीषव्योपदेशतः । ततश्चकार सुप्रीत्या ब्रह्मणः पुष्करे चिरम् ॥ १॥
tataśca śaṅkhacūḍo'sau jaigīṣavyopadeśataḥ | tataścakāra suprītyā brahmaṇaḥ puṣkare ciram 1 ||
तब यह शङ्खचूड जैगीषव्यके उपदेशसे तदनन्तर बड़ी प्रीतिसे पुष्करमें चिरकालतक ब्रह्माकी आराधना करने लगा।
Then this Śaṅkhacūḍa, by the instruction of Jaigīṣavya, thereafter performed, with great devotion, worship of Brahmā at Puṣkara for a long time.
ततश्च शङ्खचूडोऽसौ (tataśca śaṅkhacūḍo'sau) — "then this Śaṅkhacūḍa,जैगीषव्योपदेशतः (jaigīṣavyopadeśataḥ) — by the instruction of Jaigīṣavya,ततश्चकार सुप्रीत्या (tataścakāra suprītyā) — thereafter, with great devotion, performedब्रह्मणः पुष्करे चिरम् (brahmaṇaḥ puṣkare ciram) — worship of Brahmā at Puṣkara for a long time"
२ गुरुदत्तां ब्रह्मविद्यां जजाप नियतेन्द्रियः । स एकाग्रमना भूत्वा करणानि निगृह्य च ॥ २॥
gurudattāṃ brahmavidyāṃ jajāpa niyatendriyaḥ | sa ekāgramanā bhūtvā karaṇāni nigṛhya ca 2 ||
इन्द्रियोंको वशमें करके उसने गुरुके द्वारा दी गयी ब्रह्मविद्याका जप किया; वह एकाग्रचित्त होकर अपनी इन्द्रियोंको वशमें रखने लगा।
With his senses controlled, he recited the brahma-knowledge given by his guru; becoming one-pointed in mind, he restrained his faculties.
गुरुदत्तां ब्रह्मविद्यां (gurudattāṃ brahmavidyāṃ) — "the brahma-knowledge given by his guruजजाप नियतेन्द्रियः (jajāpa niyatendriyaḥ) — he recited, his senses controlled;स एकाग्रमना भूत्वा (sa ekāgramanā bhūtvā) — becoming one-pointed in mind,करणानि निगृह्य च (karaṇāni nigṛhya ca) — he restrained his faculties"
३ तपन्तं पुष्करे तं वै शङ्खचूडं च दानवम् । वरं दातुं जगामाशु ब्रह्मा लोकगुरुर्विभुः ॥ ३॥
tapantaṃ puṣkare taṃ vai śaṅkhacūḍaṃ ca dānavam | varaṃ dātuṃ jagāmāśu brahmā lokagururvibhuḥ 3 ||
पुष्करमें तप करते हुए उस दानव शङ्खचूडके पास लोकगुरु प्रभु ब्रह्मा वर देनेके लिये शीघ्र ही गये।
To that dānava Śaṅkhacūḍa performing austerity at Puṣkara, Brahmā, the mighty preceptor of the worlds, went swiftly to grant a boon.
तपन्तं पुष्करे तं वै (tapantaṃ puṣkare taṃ vai) — "to him performing austerity at Puṣkara,शङ्खचूडं च दानवम् (śaṅkhacūḍaṃ ca dānavam) — to that dānava Śaṅkhacūḍa,वरं दातुं जगामाशु (varaṃ dātuṃ jagāmāśu) — to grant a boon, went swiftlyब्रह्मा लोकगुरुर्विभुः (brahmā lokagururvibhuḥ) — Brahmā, the mighty preceptor of the worlds"
४ वरं ब्रूहीति प्रोवाच दानवेन्द्रं विधिस्तदा । स दृष्ट्वा तं ननामातिनम्रस्तुष्टाव सद्गिरा ॥ ४॥
varaṃ brūhīti provāca dānavendraṃ vidhistadā | sa dṛṣṭvā taṃ nanāmātinamrastuṣṭāva sadgirā 4 ||
'वर माँगो' ऐसा विधाताने तब उस दानवेन्द्रसे कहा; उन्हें देखकर वह अत्यन्त विनम्र होकर झुका और उत्तम वाणीसे उनकी स्तुति करने लगा।
‘Ask a boon,’ said Vidhi then to the lord of the dānavas; seeing him, Śaṅkhacūḍa bowed most humbly and praised him with excellent words.
वरं ब्रूहीति प्रोवाच (varaṃ brūhīti provāca) — "‘ask a boon,’ thus spokeदानवेन्द्रं विधिस्तदा (dānavendraṃ vidhistadā) — Vidhi then to the lord of the dānavas;स दृष्ट्वा तं ननामातिनम्रः (sa dṛṣṭvā taṃ nanāmātinamraḥ) — he, seeing him, bowed most humblyतुष्टाव सद्गिरा (tuṣṭāva sadgirā) — and praised him with excellent words"
५ वरं ययाचे ब्रह्माणमजेयत्वं दिवौकसाम् । तथेत्याह विधिस्तं वै सुप्रसन्नेन चेतसा ॥ ५॥
varaṃ yayāce brahmāṇamajeyatvaṃ divaukasām | tathetyāha vidhistaṃ vai suprasannena cetasā 5 ||
उसने ब्रह्मासे देवताओंपर अजेयताका वर माँगा; विधाताने अत्यन्त प्रसन्न मनसे उससे कहा — 'ऐसा ही हो।'
He begged Brahmā for the boon of invincibility over the dwellers of heaven; Vidhi, with a most gracious heart, said to him, ‘So be it.’
वरं ययाचे ब्रह्माणम् (varaṃ yayāce brahmāṇam) — "he begged Brahmā for the boonअजेयत्वं दिवौकसाम् (ajeyatvaṃ divaukasām) — of invincibility over the dwellers of heaven;तथेत्याह विधिस्तं वै (tathetyāha vidhistaṃ vai) — ‘so be it,’ Vidhi said to himसुप्रसन्नेन चेतसा (suprasannena cetasā) — with a most gracious heart"
६ श्रीकृष्णकवचं दिव्यं जगन्मङ्गलमङ्गलम् । दत्तवान् शङ्खचूडाय सर्वत्र विजयप्रदम् ॥ ६॥
śrīkṛṣṇakavacaṃ divyaṃ jaganmaṅgalamaṅgalam | dattavān śaṅkhacūḍāya sarvatra vijayapradam 6 ||
उन्होंने शङ्खचूडको जगत्में सबसे अधिक मंगलकारी दिव्य श्रीकृष्णकवच प्रदान किया, जो सर्वत्र विजय देनेवाला था।
He gave Śaṅkhacūḍa the divine Śrī-Kṛṣṇa armor, the most auspicious of all auspicious things in the world, granting victory everywhere.
श्रीकृष्णकवचं दिव्यं (śrīkṛṣṇakavacaṃ divyaṃ) — "the divine Śrī-Kṛṣṇa armor,जगन्मङ्गलमङ्गलम् (jaganmaṅgalamaṅgalam) — the most auspicious of all auspicious things in the world,दत्तवान् शङ्खचूडाय (dattavān śaṅkhacūḍāya) — he gave to Śaṅkhacūḍa,सर्वत्र विजयप्रदम् (sarvatra vijayapradam) — granting victory everywhere"
७ बदरीं सम्प्रयाहि त्वं तुलस्या सह तत्र वै । विवाहं कुरु तत्रैव सा तपस्यति कामतः ॥ ७॥
badarīṃ samprayāhi tvaṃ tulasyā saha tatra vai | vivāhaṃ kuru tatraiva sā tapasyati kāmataḥ 7 ||
तुम बदरीको जाओ और वहीं तुलसीके साथ विवाह करो; वह वहाँ इसी इच्छासे तप कर रही है।
Go to Badarī, and there, right there, marry Tulasī; she is performing austerity there, her heart set on this very wish.
बदरीं सम्प्रयाहि त्वं (badarīṃ samprayāhi tvaṃ) — "go you to Badarī,तुलस्या सह तत्र वै (tulasyā saha tatra vai) — and there, with Tulasī,विवाहं कुरु तत्रैव (vivāhaṃ kuru tatraiva) — perform marriage right there;सा तपस्यति कामतः (sā tapasyati kāmataḥ) — she is performing austerity for that very wish"
८ धर्मध्वजसुता सेति सन्दिदेश च तं विधिः । अन्तर्धानं जगामाशु पश्यतस्तस्य तत्क्षणात् ॥ ८॥
dharmadhvajasutā seti sandideśa ca taṃ vidhiḥ | antardhānaṃ jagāmāśu paśyatastasya tatkṣaṇāt 8 ||
'वह धर्मध्वजकी पुत्री है' — ऐसा कहकर विधाताने उसे आदेश दिया और उसके देखते-देखते उसी क्षण अन्तर्धान हो गये।
‘She is the daughter of Dharmadhvaja,’ thus Vidhi instructed him, and that very instant, before his eyes, vanished.
धर्मध्वजसुता सेति (dharmadhvajasutā seti) — "‘she is the daughter of Dharmadhvaja,’ thusसन्दिदेश च तं विधिः (sandideśa ca taṃ vidhiḥ) — Vidhi instructed him,अन्तर्धानं जगामाशु (antardhānaṃ jagāmāśu) — and swiftly vanishedपश्यतस्तस्य तत्क्षणात् (paśyatastasya tatkṣaṇāt) — before his very eyes, that instant"
९ ततःस शङ्खचूडो हि तपःसिद्धोऽतिपुष्करे । गले बबन्ध कवचं जगन्मङ्गलमङ्गलम् ॥ ९॥
tataḥsa śaṅkhacūḍo hi tapaḥsiddho'tipuṣkare | gale babandha kavacaṃ jaganmaṅgalamaṅgalam 9 ||
तब वह शङ्खचूड पुष्करमें अपना तप सिद्ध कर उस जगत्के सबसे मंगलकारी कवचको अपने गलेमें बाँध लिया।
Then Śaṅkhacūḍa, his austerity fulfilled there at Puṣkara, bound about his neck the armor, the most auspicious of the world's auspicious things.
ततःस शङ्खचूडो हि (tataḥsa śaṅkhacūḍo hi) — "then that Śaṅkhacūḍa,तपःसिद्धोऽतिपुष्करे (tapaḥsiddho'tipuṣkare) — his austerity accomplished, there at Puṣkara,गले बबन्ध कवचं (gale babandha kavacaṃ) — bound about his neck the armor,जगन्मङ्गलमङ्गलम् (jaganmaṅgalamaṅgalam) — the most auspicious of the world's auspicious things"
१० आज्ञया ब्रह्मणः सोऽपि तपःसिद्धमनोरथः । समाययौ प्रहृष्टास्यस्तूर्णं बदरिकाश्रमम् ॥ १०॥
ājñayā brahmaṇaḥ so'pi tapaḥsiddhamanorathaḥ | samāyayau prahṛṣṭāsyastūrṇaṃ badarikāśramam 10 ||
ब्रह्माकी आज्ञासे तपसे सिद्धमनोरथ हुआ वह प्रसन्नमुख होकर शीघ्र ही बदरिकाश्रम आ गया।
By Brahmā's command, his desire fulfilled through austerity, he came swiftly, his face full of joy, to Badarikāśrama.
आज्ञया ब्रह्मणः सोऽपि (ājñayā brahmaṇaḥ so'pi) — "he too, by Brahmā's command,तपःसिद्धमनोरथः (tapaḥsiddhamanorathaḥ) — his desire fulfilled through austerity,समाययौ प्रहृष्टास्यः (samāyayau prahṛṣṭāsyaḥ) — came, his face full of joy,तूर्णं बदरिकाश्रमम् (tūrṇaṃ badarikāśramam) — swiftly to Badarikāśrama"
११ यदृच्छयाऽऽगतस्तत्र शङ्खचूडश्च दानवः । तपश्चरन्ती तुलसी यत्र धर्मध्वजात्मजा ॥ ११॥
yadṛcchayā''gatastatra śaṅkhacūḍaśca dānavaḥ | tapaścarantī tulasī yatra dharmadhvajātmajā 11 ||
उस दानव शङ्खचूडने वहाँ अकस्मात् पहुँचकर धर्मध्वजकी पुत्री तुलसीको तप करते हुए देखा।
The dānava Śaṅkhacūḍa, having come there by chance, found Tulasī, the daughter of Dharmadhvaja, performing austerity in that very place.
यदृच्छयाऽऽगतस्तत्र (yadṛcchayā''gatastatra) — "having come there by chance,शङ्खचूडश्च दानवः (śaṅkhacūḍaśca dānavaḥ) — the dānava Śaṅkhacūḍa foundतपश्चरन्ती तुलसी (tapaścarantī tulasī) — Tulasī performing austerity,यत्र धर्मध्वजात्मजा (yatra dharmadhvajātmajā) — the daughter of Dharmadhvaja, there"
१२ सुरूपा सुस्मिता तन्वी शुभभूषणभूषिता । सकटाक्षं ददर्शासौ तमेव पुरुषं परम् ॥ १२॥
surūpā susmitā tanvī śubhabhūṣaṇabhūṣitā | sakaṭākṣaṃ dadarśāsau tameva puruṣaṃ param 12 ||
सुन्दर रूपवाली, मधुर मुसकानवाली, कोमलांगी तथा शुभ आभूषणोंसे सुसज्जित वह उस श्रेष्ठ पुरुषको कटाक्षसे देखने लगी।
Beautiful, sweetly smiling, slender, adorned with auspicious ornaments, she looked with a sidelong glance at that supreme man.
सुरूपा सुस्मिता तन्वी (surūpā susmitā tanvī) — "beautiful, sweetly smiling, slender,शुभभूषणभूषिता (śubhabhūṣaṇabhūṣitā) — adorned with auspicious ornaments,सकटाक्षं ददर्शासौ (sakaṭākṣaṃ dadarśāsau) — she looked with a sidelong glanceतमेव पुरुषं परम् (tameva puruṣaṃ param) — at that very supreme man"
१३ दृष्ट्वा तां ललितां रम्यां सुशीलां सुन्दरीं सतीम् । उवास तत्समीपे तु मधुरं तामुवाच सः ॥ १३॥
dṛṣṭvā tāṃ lalitāṃ ramyāṃ suśīlāṃ sundarīṃ satīm | uvāsa tatsamīpe tu madhuraṃ tāmuvāca saḥ 13 ||
उस ललित, रमणीय, सुशील, सुन्दर तथा सती स्त्रीको देखकर वह उसके समीप बैठ गया और मधुर वचन बोला।
Seeing her — graceful, lovely, of good conduct, beautiful, and chaste — he sat down near her and spoke to her sweetly.
दृष्ट्वा तां ललितां रम्यां (dṛṣṭvā tāṃ lalitāṃ ramyāṃ) — "seeing her graceful, lovely,सुशीलां सुन्दरीं सतीम् (suśīlāṃ sundarīṃ satīm) — of good conduct, beautiful, chaste,उवास तत्समीपे तु (uvāsa tatsamīpe tu) — he sat down near herमधुरं तामुवाच सः (madhuraṃ tāmuvāca saḥ) — and spoke to her sweetly"
१४ का त्वं कस्य सुता त्वं हि किं करोषि स्थितात्र किम् । मौनीभूता किङ्करं मां सम्भावितुमिहार्हसि ॥ १४॥
kā tvaṃ kasya sutā tvaṃ hi kiṃ karoṣi sthitātra kim | maunībhūtā kiṅkaraṃ māṃ sambhāvitumihārhasi 14 ||
'तुम कौन हो? किसकी पुत्री हो? क्या कर रही हो और यहाँ क्यों ठहरी हो? हे मौन धारण किये हुए! तुम्हें यहाँ अपने इस सेवकसे बात करनी चाहिये।'
‘Who are you? Whose daughter are you? What are you doing, staying here? O silent one, you ought here to favor me, your servant, with a reply.’
का त्वं कस्य सुता त्वं हि (kā tvaṃ kasya sutā tvaṃ hi) — "who are you, whose daughter are you,किं करोषि स्थितात्र किम् (kiṃ karoṣi sthitātra kim) — what are you doing, staying here — what?मौनीभूता किङ्करं मां (maunībhūtā kiṅkaraṃ māṃ) — O silent one, upon me, your servant,सम्भावितुमिहार्हसि (sambhāvitumihārhasi) — you ought here to bestow your favor"
१५ इत्येवं वचनं श्रुत्वा सकामं तमुवाच सा ॥ १५॥
ityevaṃ vacanaṃ śrutvā sakāmaṃ tamuvāca sā 15 ||
Doubtful readingThis verse is printed as a single half-verse line rather than the usual two-line couplet; reproduced here exactly as it stands.
इस प्रकार कामनासहित कहे गये वचनोंको सुनकर उसने उसे उत्तर दिया।
Hearing these words spoken with desire, she replied to him.
इत्येवं वचनं श्रुत्वा (ityevaṃ vacanaṃ śrutvā) — "hearing these words,सकामं (sakāmaṃ) — spoken with desire,तम् (tam) — to himउवाच सा (uvāca sā) — she replied"
१६ धर्मध्वजसुताहं च तपस्यामि तपस्विनी । तपोवने च तिष्ठामि कस्त्वं गच्छ यथासुखम् ॥ १६॥
dharmadhvajasutāhaṃ ca tapasyāmi tapasvinī | tapovane ca tiṣṭhāmi kastvaṃ gaccha yathāsukham 16 ||
मैं धर्मध्वजकी पुत्री हूँ; तपस्विनी होकर मैं यहाँ तपोवनमें तप करती हुई रहती हूँ। तुम कौन हो? जैसे तुम्हें सुख हो वैसे चले जाओ।
I am the daughter of Dharmadhvaja; an ascetic woman, I perform austerity and dwell here in this penance-grove. Who are you? Go, as you please.
धर्मध्वजसुताहं च (dharmadhvajasutāhaṃ ca) — "I am the daughter of Dharmadhvaja;तपस्यामि तपस्विनी (tapasyāmi tapasvinī) — an ascetic woman, I perform austerityतपोवने च तिष्ठामि (tapovane ca tiṣṭhāmi) — and dwell here in this penance-grove.कस्त्वं गच्छ यथासुखम् (kastvaṃ gaccha yathāsukham) — Who are you? Go, as you please"
१७ नारीजातिर्मोहिनी च ब्रह्मादीनां विषोपमा । निन्द्या दोषकरी माया शृङ्खला ह्यनुशायिनाम् ॥ १७॥
nārījātirmohinī ca brahmādīnāṃ viṣopamā | nindyā doṣakarī māyā śṛṅkhalā hyanuśāyinām 17 ||
स्त्रीजाति मोहित करनेवाली है, ब्रह्मा आदिके लिये भी विषके समान है; वह निन्दनीय, दोषकारिणी माया तथा उसमें आसक्त रहनेवालोंके लिये शृंखला ही है।
Womankind is bewildering, like poison even to Brahmā and the others — a reprehensible, fault-causing illusion, a chain indeed for those who cling to it.
नारीजातिर्मोहिनी च (nārījātirmohinī ca) — "womankind is bewildering,ब्रह्मादीनां विषोपमा (brahmādīnāṃ viṣopamā) — like poison even to Brahmā and the rest —निन्द्या दोषकरी माया (nindyā doṣakarī māyā) — a reprehensible, fault-causing illusion,शृङ्खला ह्यनुशायिनाम् (śṛṅkhalā hyanuśāyinām) — a chain indeed for those who cling to it"
१८ इत्युक्त्वा तुलसी तं च सरसं विरराम ह । दृष्ट्वा तां सस्मितां सोऽपि प्रवक्तुमुपचक्रमे ॥ १८॥
ityuktvā tulasī taṃ ca sarasaṃ virarāma ha | dṛṣṭvā tāṃ sasmitāṃ so'pi pravaktumupacakrame 18 ||
यह कहकर तुलसी सरसतापूर्वक चुप हो गयी; उसे मुसकराते हुए देखकर वह भी बोलने लगा।
Having said this to him, Tulasī graciously fell silent; seeing her smiling, he too began to speak.
इत्युक्त्वा तुलसी तं च (ityuktvā tulasī taṃ ca) — "having said this to him, Tulasīसरसं विरराम ह (sarasaṃ virarāma ha) — graciously fell silent;दृष्ट्वा तां सस्मितां सोऽपि (dṛṣṭvā tāṃ sasmitāṃ so'pi) — seeing her smiling, he tooप्रवक्तुमुपचक्रमे (pravaktumupacakrame) — began to speak"
१९ त्वया यत्कथितं देवि न च सर्वमलीककम् । किञ्चित्सत्यमलीकं च किञ्चिन्मत्तो निशामय ॥ १९॥
tvayā yatkathitaṃ devi na ca sarvamalīkakam | kiñcitsatyamalīkaṃ ca kiñcinmatto niśāmaya 19 ||
हे देवि! तुमने जो कहा वह सब झूठ नहीं है, कुछ सत्य है और कुछ असत्य; अब मुझसे कुछ सुनो।
O goddess, what you have said is not all false — some of it is true, some false; now hear something from me.
त्वया यत्कथितं देवि (tvayā yatkathitaṃ devi) — "O goddess, what you have saidन च सर्वमलीककम् (na ca sarvamalīkakam) — is not all false;किञ्चित्सत्यमलीकं च (kiñcitsatyamalīkaṃ ca) — some is true, some is false;किञ्चिन्मत्तो निशामय (kiñcinmatto niśāmaya) — now hear something from me"
२० पतिव्रताः स्त्रियो याश्च तासां मध्ये त्वमग्रणीः । न चाहं पापदृक्कामी तथा त्वं नेति धीर्मम ॥ २०॥
pativratāḥ striyo yāśca tāsāṃ madhye tvamagraṇīḥ | na cāhaṃ pāpadṛkkāmī tathā tvaṃ neti dhīrmama 20 ||
पतिव्रता स्त्रियोंमें तुम अग्रणी हो; मैं पापदृष्टिवाला कामी नहीं हूँ और मेरी सम्मतिमें तुम भी वैसी नहीं हो।
Among devoted, chaste women you are the foremost; I am not one whose desire looks with evil intent, nor, in my judgment, are you.
पतिव्रताः स्त्रियो याश्च (pativratāḥ striyo yāśca) — "of those women who are devoted to their husbands,तासां मध्ये त्वमग्रणीः (tāsāṃ madhye tvamagraṇīḥ) — among them you are foremost;न चाहं पापदृक्कामी (na cāhaṃ pāpadṛkkāmī) — I am not one whose desire looks with evil intent,तथा त्वं नेति धीर्मम (tathā tvaṃ neti dhīrmama) — nor, in my judgment, are you"
२१ आगच्छामि त्वत्समीपमाज्ञया ब्रह्मणोऽधुना । गान्धर्वेण विवाहेन त्वां ग्रहीष्यामि शोभने ॥ २१॥
āgacchāmi tvatsamīpamājñayā brahmaṇo'dhunā | gāndharveṇa vivāhena tvāṃ grahīṣyāmi śobhane 21 ||
हे शोभने! मैं अब ब्रह्माकी आज्ञासे तुम्हारे समीप आया हूँ; मैं गान्धर्व विवाहसे तुम्हें ग्रहण करूँगा।
I have come near you now by the command of Brahmā; O beautiful one, I shall take you in marriage by the gāndharva rite.
आगच्छामि त्वत्समीपम् (āgacchāmi tvatsamīpam) — "I have come near you,आज्ञया ब्रह्मणोऽधुना (ājñayā brahmaṇo'dhunā) — now, by the command of Brahmā;गान्धर्वेण विवाहेन (gāndharveṇa vivāhena) — by the gāndharva rite of marriageत्वां ग्रहीष्यामि शोभने (tvāṃ grahīṣyāmi śobhane) — I shall take you, O beautiful one"
२२ शङ्खचूडोऽहमेवास्मि देवविद्रावकारकः । मां न जानासि किं भद्रे न श्रुतोऽहं कदाचन ॥ २२॥
śaṅkhacūḍo'hamevāsmi devavidrāvakārakaḥ | māṃ na jānāsi kiṃ bhadre na śruto'haṃ kadācana 22 ||
मैं वही शङ्खचूड हूँ, देवताओंको भगानेवाला; हे भद्रे! क्या तुम मुझे नहीं जानतीं? क्या तुमने कभी मेरा नाम नहीं सुना?
I am indeed Śaṅkhacūḍa, terror of the gods. Do you not know me, O gracious one? Have you never heard of me?
शङ्खचूडोऽहमेवास्मि (śaṅkhacūḍo'hamevāsmi) — "I am indeed Śaṅkhacūḍa,देवविद्रावकारकः (devavidrāvakārakaḥ) — terror of the gods;मां न जानासि किं भद्रे (māṃ na jānāsi kiṃ bhadre) — do you not know me, O gracious one?न श्रुतोऽहं कदाचन (na śruto'haṃ kadācana) — have you never heard of me?"
२३ दनुवंश्यो विशेषेण दम्भपुत्रश्च दानवः । सुदामा नाम गोपोऽहं पार्षदश्च हरेः पुरा ॥ २३॥
danuvaṃśyo viśeṣeṇa dambhaputraśca dānavaḥ | sudāmā nāma gopo'haṃ pārṣadaśca hareḥ purā 23 ||
मैं विशेषरूपसे दनुवंशी, दम्भका पुत्र दानव हूँ; पहले मैं सुदामा नामक गोप तथा हरिका पार्षद था।
I am, in particular, of Danu's lineage, the dānava son of Dambha; I was once the gopa named Sudāmā and a companion of Hari.
दनुवंश्यो विशेषेण (danuvaṃśyo viśeṣeṇa) — "of Danu's lineage in particular,दम्भपुत्रश्च दानवः (dambhaputraśca dānavaḥ) — I am the dānava son of Dambha;सुदामा नाम गोपोऽहं (sudāmā nāma gopo'haṃ) — I was once the gopa named Sudāmā,पार्षदश्च हरेः पुरा (pārṣadaśca hareḥ purā) — and a companion of Hari, in a former time"
२४ अधुना दानवेन्द्रोऽहं राधिकायाश्च शापतः । जातिस्मरोऽहं जानामि सर्वं कृष्णप्रभावतः ॥ २४॥
adhunā dānavendro'haṃ rādhikāyāśca śāpataḥ | jātismaro'haṃ jānāmi sarvaṃ kṛṣṇaprabhāvataḥ 24 ||
अब राधिकाके शापसे मैं दानवेन्द्र बन गया हूँ; मुझे अपने पूर्वजन्मका स्मरण है, यह सब मैं कृष्णके प्रभावसे जानता हूँ।
Now, through Rādhikā's curse, I have become lord of the dānavas; I remember my past births — I know all this through Kṛṣṇa's power.
अधुना दानवेन्द्रोऽहं (adhunā dānavendro'haṃ) — "now, I have become lord of the dānavas,राधिकायाश्च शापतः (rādhikāyāśca śāpataḥ) — through Rādhikā's curse;जातिस्मरोऽहं जानामि (jātismaro'haṃ jānāmi) — I remember my past births, I knowसर्वं कृष्णप्रभावतः (sarvaṃ kṛṣṇaprabhāvataḥ) — all this through Kṛṣṇa's power"
२५ एवमुक्त्वा शङ्खचूडो विरराम च तत्पुरः । दानवेन्द्रेण सेत्युक्ता वचनं सत्यमादरात् । सस्मितं तुलसी तुष्टा प्रवक्तुमुपचक्रमे ॥ २५॥
evamuktvā śaṅkhacūḍo virarāma ca tatpuraḥ | dānavendreṇa setyuktā vacanaṃ satyamādarāt | sasmitaṃ tulasī tuṣṭā pravaktumupacakrame 25 ||
Doubtful readingThis verse is printed with three lines rather than the usual two, an irregular expansion reproduced here exactly as it stands.
यह कहकर शङ्खचूड उसके सामने चुप हो गया; उस दानवेन्द्रके सत्य वचनका आदर करती हुई प्रसन्न तथा मुसकराती हुई तुलसी बोलने लगी।
Having said this, Śaṅkhacūḍa fell silent before her; addressed thus by the lord of the dānavas, and honoring his truthful speech, Tulasī, pleased and smiling, began to speak.
एवमुक्त्वा शङ्खचूडो विरराम च तत्पुरः (evamuktvā śaṅkhacūḍo virarāma ca tatpuraḥ) — "having said this, Śaṅkhacūḍa fell silent before her;दानवेन्द्रेण सेत्युक्ता (dānavendreṇa setyuktā) — addressed thus by the lord of the dānavas,वचनं सत्यमादरात् (vacanaṃ satyamādarāt) — honoring his truthful speech,सस्मितं तुलसी तुष्टा प्रवक्तुमुपचक्रमे (sasmitaṃ tulasī tuṣṭā pravaktumupacakrame) — Tulasī, pleased and smiling, began to speak"
२६ त्वयाहमधुना सत्त्वविचारेण पराजिता । स धन्यः पुरुषो लोके न स्त्रिया यः पराजितः ॥ २६॥
tvayāhamadhunā sattvavicāreṇa parājitā | sa dhanyaḥ puruṣo loke na striyā yaḥ parājitaḥ 26 ||
अब तुमने इस सत्त्व-परीक्षामें मुझे जीत लिया है; संसारमें वही पुरुष धन्य है जो स्त्रीसे पराजित नहीं होता।
By you, now, in this trial of character, I have been won over; blessed is that man in the world who is not overcome by a woman.
त्वयाहमधुना (tvayāhamadhunā) — "by you, now,सत्त्वविचारेण पराजिता (sattvavicāreṇa parājitā) — in this trial of character, I have been won over;स धन्यः पुरुषो लोके (sa dhanyaḥ puruṣo loke) — blessed is that man in the worldन स्त्रिया यः पराजितः (na striyā yaḥ parājitaḥ) — who is not overcome by a woman"
२७ सत्क्रियोऽप्यशुचिर्नित्यं स पुमान्यः स्त्रिया जितः । निन्दन्ति पितरो देवा मानवाःसकलाश्च तम् ॥ २७॥
satkriyo'pyaśucirnityaṃ sa pumānyaḥ striyā jitaḥ | nindanti pitaro devā mānavāḥsakalāśca tam 27 ||
जो पुरुष स्त्रीसे पराजित हो जाता है, वह अच्छे कर्म करनेपर भी सदा अशुद्ध ही रहता है; पितर, देवता तथा समस्त मनुष्य भी उसकी निन्दा करते हैं।
That man who is overcome by a woman, though his deeds be good, is ever impure; the ancestors, the gods, and all humankind condemn him.
सत्क्रियोऽप्यशुचिर्नित्यं (satkriyo'pyaśucirnityaṃ) — "even one of good deeds, ever impure,स पुमान्यः स्त्रिया जितः (sa pumānyaḥ striyā jitaḥ) — is that man who is overcome by a woman;निन्दन्ति पितरो देवा (nindanti pitaro devā) — the ancestors and gods condemn him,मानवाःसकलाश्च तम् (mānavāḥsakalāśca tam) — and all mankind as well"
२८ शुध्येद्विप्रो दशाहेन जातके मृतसूतके । क्षत्रियो द्वादशाहेन वैश्यः पञ्चदशाहतः ॥ २८॥
śudhyedvipro daśāhena jātake mṛtasūtake | kṣatriyo dvādaśāhena vaiśyaḥ pañcadaśāhataḥ 28 ||
जातक अथवा मृतकके सूतकमें ब्राह्मण दस दिनमें, क्षत्रिय बारह दिनमें तथा वैश्य पन्द्रह दिनमें शुद्ध होता है।
At a birth or death in the family, a brāhmaṇa becomes pure in ten days, a kṣatriya in twelve, and a vaiśya in fifteen.
शुध्येद्विप्रो दशाहेन (śudhyedvipro daśāhena) — "a brāhmaṇa becomes pure in ten days,जातके मृतसूतके (jātake mṛtasūtake) — at a birth or death in the family;क्षत्रियो द्वादशाहेन (kṣatriyo dvādaśāhena) — a kṣatriya in twelve days,वैश्यः पञ्चदशाहतः (vaiśyaḥ pañcadaśāhataḥ) — a vaiśya having become pure in fifteen"
२९ शूद्रो मासेन शुध्येत्तु हीति वेदानुशासनम् । न शुचिः स्त्रीजितः क्वापि चितादाहं विना पुमान् ॥ २९॥
śūdro māsena śudhyettu hīti vedānuśāsanam | na śuciḥ strījitaḥ kvāpi citādāhaṃ vinā pumān 29 ||
शूद्र एक मासमें शुद्ध होता है — यह वेदका अनुशासन है; परन्तु स्त्रीसे जीता हुआ पुरुष चितामें जले बिना कहीं भी शुद्ध नहीं होता।
A śūdra becomes pure in a month — such indeed is the Veda's ordinance; but a man conquered by a woman is never pure, except through the burning of the funeral pyre.
शूद्रो मासेन शुध्येत्तु (śūdro māsena śudhyettu) — "a śūdra becomes pure in a month —हीति वेदानुशासनम् (hīti vedānuśāsanam) — such indeed is the Veda's ordinance;न शुचिः स्त्रीजितः क्वापि (na śuciḥ strījitaḥ kvāpi) — but a man conquered by a woman is never pure,चितादाहं विना पुमान् (citādāhaṃ vinā pumān) — except through the burning of the funeral pyre"
३० न गृह्णन्तीच्छया तस्मात्पितरः पिण्डतर्पणम् । न गृह्णन्ति सुरास्तेन दत्तं पुष्पफलादिकम् ॥ ३०॥
na gṛhṇantīcchayā tasmātpitaraḥ piṇḍatarpaṇam | na gṛhṇanti surāstena dattaṃ puṣpaphalādikam 30 ||
इसलिये पितर उसके पिण्डतर्पणको इच्छासे ग्रहण नहीं करते, और देवता भी उसके द्वारा दिये गये फल-फूल आदि नहीं ग्रहण करते।
Therefore the ancestors do not willingly accept his rice-ball offerings, nor do the gods accept the flowers, fruits, and other things he offers.
न गृह्णन्तीच्छया तस्मात् (na gṛhṇantīcchayā tasmāt) — "therefore the ancestors do not willingly acceptपितरः पिण्डतर्पणम् (pitaraḥ piṇḍatarpaṇam) — the rice-ball offerings from him;न गृह्णन्ति सुरास्तेन (na gṛhṇanti surāstena) — nor do the gods accept from himदत्तं पुष्पफलादिकम् (dattaṃ puṣpaphalādikam) — the flowers, fruits, and other things he offers"
३१ तस्य किं ज्ञानसुतपोजपहोमप्रपूजनैः । विद्यया दानतः किं वा स्त्रीभिर्यस्य मनो हृतम् ॥ ३१॥
tasya kiṃ jñānasutapojapahomaprapūjanaiḥ | vidyayā dānataḥ kiṃ vā strībhiryasya mano hṛtam 31 ||
जिसका मन स्त्रियोंने हर लिया है, उसके लिये ज्ञान, उत्तम तप, जप, होम, पूजन, विद्या अथवा दानसे क्या लाभ?
Of what use to him are knowledge, good austerity, japa, homa, and worship, or learning, or charitable gifts — he whose mind has been stolen by women?
तस्य किं ज्ञानसुतपोजपहोम (tasya kiṃ jñānasutapojapahoma) — "of what use to him are knowledge, good austerity, japa, homa,प्रपूजनैः (prapūjanaiḥ) — and worship,विद्यया दानतः किं वा (vidyayā dānataḥ kiṃ vā) — or learning, or charitable gifts —स्त्रीभिर्यस्य मनो हृतम् (strībhiryasya mano hṛtam) — he whose mind has been stolen by women?"
३२ विद्याप्रभावज्ञानार्थं मया त्वं च परीक्षितः । कृत्वा कान्तपरीक्षां वै वृणुयात्कामिनी वरम् ॥ ३२॥
vidyāprabhāvajñānārthaṃ mayā tvaṃ ca parīkṣitaḥ | kṛtvā kāntaparīkṣāṃ vai vṛṇuyātkāminī varam 32 ||
तुम्हारी विद्या तथा प्रभावको जाननेके लिये मैंने तुम्हारी परीक्षा ली; कामिनीको चाहिये कि वह अपने प्रियकी परीक्षा करके ही वर चुने।
To know your true power and understanding, I put you to the test; for a woman in love should choose her husband only after testing her suitor.
विद्याप्रभावज्ञानार्थं (vidyāprabhāvajñānārthaṃ) — "to know your true power and understanding,मया त्वं च परीक्षितः (mayā tvaṃ ca parīkṣitaḥ) — I put you to the test;कृत्वा कान्तपरीक्षां वै (kṛtvā kāntaparīkṣāṃ vai) — having tested her suitor,वृणुयात्कामिनी वरम् (vṛṇuyātkāminī varam) — a woman in love should then choose her husband"
३३ इत्येवं प्रवदन्त्यां तु तुलस्यां तत्क्षणे विधिः । तत्राजगाम संस्रष्टा प्रोवाच वचनं ततः ॥ ३३॥
ityevaṃ pravadantyāṃ tu tulasyāṃ tatkṣaṇe vidhiḥ | tatrājagāma saṃsraṣṭā provāca vacanaṃ tataḥ 33 ||
तुलसीके इस प्रकार कहते ही उसी क्षण सृष्टिकर्ता विधाता वहाँ आ पहुँचे और तब यह वचन बोले।
While Tulasī was thus speaking, at that very moment Vidhi, the Creator, arrived there and then spoke these words.
इत्येवं प्रवदन्त्यां तु (ityevaṃ pravadantyāṃ tu) — "while Tulasī was thus speaking,तुलस्यां तत्क्षणे विधिः (tulasyāṃ tatkṣaṇe vidhiḥ) — at that very moment, Vidhi,तत्राजगाम संस्रष्टा (tatrājagāma saṃsraṣṭā) — the Creator, arrived thereप्रोवाच वचनं ततः (provāca vacanaṃ tataḥ) — and then spoke these words"
३४ किं करोषि शङ्खचूड संवादमनया सह । गान्धर्वेण विवाहेन त्वमस्या ग्रहणं कुरु ॥ ३४॥
kiṃ karoṣi śaṅkhacūḍa saṃvādamanayā saha | gāndharveṇa vivāhena tvamasyā grahaṇaṃ kuru 34 ||
हे शङ्खचूड! तुम इसके साथ बातचीत ही क्या कर रहे हो? तुम इसे गान्धर्व विवाहसे ग्रहण करो।
What are you doing, Śaṅkhacūḍa, merely talking with her? Take her in marriage by the gāndharva rite.
किं करोषि शङ्खचूड (kiṃ karoṣi śaṅkhacūḍa) — "what are you doing, O Śaṅkhacūḍa,संवादमनया सह (saṃvādamanayā saha) — merely conversing with her?गान्धर्वेण विवाहेन (gāndharveṇa vivāhena) — by the gāndharva rite of marriageत्वमस्या ग्रहणं कुरु (tvamasyā grahaṇaṃ kuru) — take her in marriage"
३५ त्वं वै पुरुषरत्नं च स्त्रीरत्नं च त्वियं सती । विदग्धाया विदग्धेन सङ्गमो गुणवान् भवेत् ॥ ३५॥
tvaṃ vai puruṣaratnaṃ ca strīratnaṃ ca tviyaṃ satī | vidagdhāyā vidagdhena saṅgamo guṇavān bhavet 35 ||
तुम निश्चय ही पुरुषरत्न हो और यह सती स्त्रीरत्न है; विदुषी स्त्रीका विदग्ध पुरुषके साथ संगम गुणकारी होता है।
You indeed are a jewel among men, and this chaste woman a jewel among women; the union of an accomplished woman with an accomplished man is a virtuous one.
त्वं वै पुरुषरत्नं च (tvaṃ vai puruṣaratnaṃ ca) — "you indeed are a jewel among men,स्त्रीरत्नं च त्वियं सती (strīratnaṃ ca tviyaṃ satī) — and this chaste woman a jewel among women;विदग्धाया विदग्धेन (vidagdhāyā vidagdhena) — of an accomplished woman with an accomplished man,सङ्गमो गुणवान् भवेत् (saṅgamo guṇavān bhavet) — the union proves virtuous"
३६ निर्विरोधं सुखं राजन् को वा त्यजति दुर्लभम् । योऽविरोधसुखत्यागी स पशुर्नात्र संशयः ॥ ३६॥
nirvirodhaṃ sukhaṃ rājan ko vā tyajati durlabham | yo'virodhasukhatyāgī sa paśurnātra saṃśayaḥ 36 ||
हे राजन्! निर्विरोध सुखको, जो दुर्लभ है, कौन त्यागता है? जो निर्विरोध सुखका त्याग करता है, वह निःसन्देह पशु है।
Who, O king, forsakes rare, unopposed happiness? He who forsakes such happiness is a beast — of this there is no doubt.
निर्विरोधं सुखं राजन् (nirvirodhaṃ sukhaṃ rājan) — "unopposed happiness, O king,को वा त्यजति दुर्लभम् (ko vā tyajati durlabham) — who indeed forsakes, though it is rare?योऽविरोधसुखत्यागी (yo'virodhasukhatyāgī) — he who forsakes unopposed happinessस पशुर्नात्र संशयः (sa paśurnātra saṃśayaḥ) — is a beast — of this there is no doubt"
३७ किं त्वं परीक्षसे कान्तमीदृशं गुणिनं सति । देवानामसुराणां च दानवानां विमर्दकम् ॥ ३७॥
kiṃ tvaṃ parīkṣase kāntamīdṛśaṃ guṇinaṃ sati | devānāmasurāṇāṃ ca dānavānāṃ vimardakam 37 ||
हे सति! देवताओं, असुरों तथा दानवोंको भी परास्त करनेवाले इतने गुणवान् वरकी तुम अब और क्या परीक्षा करती हो?
Why, O chaste woman, do you still test as a suitor one so virtuous — a subduer of gods, asuras, and dānavas?
किं त्वं परीक्षसे कान्तम् (kiṃ tvaṃ parīkṣase kāntam) — "why do you still test as a suitorईदृशं गुणिनं सति (īdṛśaṃ guṇinaṃ sati) — one so virtuous, O chaste woman,देवानामसुराणां च (devānāmasurāṇāṃ ca) — the subduer of gods and asurasदानवानां विमर्दकम् (dānavānāṃ vimardakam) — and dānavas as well?"
३८ अनेन सार्धं सुचिरं विहारं कुरु सर्वदा । स्थाने स्थाने यथेच्छं च सर्वलोकेषु सुन्दरि ॥ ३८॥
anena sārdhaṃ suciraṃ vihāraṃ kuru sarvadā | sthāne sthāne yathecchaṃ ca sarvalokeṣu sundari 38 ||
हे सुन्दरि! इसके साथ सदा चिरकालतक विहार करो, समस्त लोकोंमें जहाँ-जहाँ इच्छा हो वहाँ-वहाँ विचरण करो।
Sport with him always, for a long time, O beautiful one, wandering as you wish from place to place throughout all the worlds.
अनेन सार्धं सुचिरं (anena sārdhaṃ suciraṃ) — "with him, for a long time,विहारं कुरु सर्वदा (vihāraṃ kuru sarvadā) — sport always;स्थाने स्थाने यथेच्छं च (sthāne sthāne yathecchaṃ ca) — in place after place, as you wish,सर्वलोकेषु सुन्दरि (sarvalokeṣu sundari) — throughout all the worlds, O beautiful one"
३९ अन्ते प्राप्स्यति गोलोके श्रीकृष्णं पुनरेव सः । चतुर्भुजं च वैकुण्ठे मृते तस्मिंस्त्वमाप्स्यसि ॥ ३९॥
ante prāpsyati goloke śrīkṛṣṇaṃ punareva saḥ | caturbhujaṃ ca vaikuṇṭhe mṛte tasmiṃstvamāpsyasi 39 ||
अन्तमें वह गोलोकमें पुनः श्रीकृष्णको तथा वैकुण्ठमें चतुर्भुज रूपको प्राप्त करेगा; उसकी मृत्युके पश्चात् तुम भी वहीं उसे प्राप्त करोगी।
In the end, he will attain Śrī Kṛṣṇa again in Goloka, and the four-armed form in Vaikuṇṭha; when he dies, you too shall attain him there.
अन्ते प्राप्स्यति गोलोके (ante prāpsyati goloke) — "at the end, he will attain, in Goloka,श्रीकृष्णं पुनरेव सः (śrīkṛṣṇaṃ punareva saḥ) — Śrī Kṛṣṇa once again;चतुर्भुजं च वैकुण्ठे (caturbhujaṃ ca vaikuṇṭhe) — and the four-armed form in Vaikuṇṭha —मृते तस्मिंस्त्वमाप्स्यसि (mṛte tasmiṃstvamāpsyasi) — when he dies, you too shall attain him there"
४० इत्येवमाशिषं दत्त्वा स्वालयं तु ययौ विधिः । गान्धर्वेण विवाहेन जगृहे तां च दानवः ॥ ४०॥
ityevamāśiṣaṃ dattvā svālayaṃ tu yayau vidhiḥ | gāndharveṇa vivāhena jagṛhe tāṃ ca dānavaḥ 40 ||
यह आशीर्वाद देकर विधाता अपने धामको चले गये; और उस दानवने गान्धर्व विवाहसे उसे ग्रहण कर लिया।
Having given this blessing, Vidhi returned to his own abode; and the dānava took her in marriage by the gāndharva rite.
इत्येवमाशिषं दत्त्वा (ityevamāśiṣaṃ dattvā) — "having given this blessing,स्वालयं तु ययौ विधिः (svālayaṃ tu yayau vidhiḥ) — Vidhi returned to his own abode;गान्धर्वेण विवाहेन (gāndharveṇa vivāhena) — by the gāndharva rite of marriageजगृहे तां च दानवः (jagṛhe tāṃ ca dānavaḥ) — the dānava took her as wife"
४१ एवं विवाह्य तुलसीं पितुः स्थानं जगाम ह । स रेमे रमया सार्धं वासगेहे मनोरमे ॥ ४१॥
evaṃ vivāhya tulasīṃ pituḥ sthānaṃ jagāma ha | sa reme ramayā sārdhaṃ vāsagehe manorame 41 ||
इस प्रकार तुलसीसे विवाह करके वह अपने पिताके स्थानको गया; वहाँ वह अपनी प्रियाके साथ मनोरम शयनगृहमें रमण करने लगा।
Having thus married Tulasī, he went to his father's abode; there he sported with his beloved in a delightful chamber.
एवं विवाह्य तुलसीं (evaṃ vivāhya tulasīṃ) — "having thus married Tulasī,पितुः स्थानं जगाम ह (pituḥ sthānaṃ jagāma ha) — he went to his father's abode;स रेमे रमया सार्धं (sa reme ramayā sārdhaṃ) — there he sported with his belovedवासगेहे मनोरमे (vāsagehe manorame) — in a delightful chamber"
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे शङ्खचूडतपःकरणविवाहवर्णनं नामाष्टाविंशोऽध्यायः॥ २८॥
Thus ends the twenty-eighth chapter, called "The Description of Śaṅkhacūḍa's Austerity and Marriage," in the Yuddha-khaṇḍa — the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें शङ्खचूडतपःकरणविवाहवर्णन नामक अट्ठाईसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ २८॥