Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — युद्धखण्ड Chapter 19
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — युद्धखण्ड
Chapter Nineteen · The Dialogue of the Messenger · Verses 1–51

अथैकोनविंशोऽध्यायः

Sanatkumāra continues the story: when Nārada, having taken his leave, has gone to heaven, Jālandhara, on hearing of Pārvatī's incomparable beauty from him, becomes stricken with the fever of desire; his reason destroyed and utterly deluded, he summons his messenger Rāhu, the son of Siṃhikā, and, greeting him, addresses him. He instructs Rāhu to go to Mount Kailāsa, where dwells the ash-smeared, matted-haired, dispassionate ascetic yogī named Śambhu, and, fearlessly, to put to him this message: what use has a forest-dwelling yogī, attended only by ghosts and piśācas, for a jewel of a wife, when Jālandhara himself, lord of the whole moving and unmoving world, stands ready to receive her? Jālandhara boasts of all the treasures subject to him — Indra's elephant and horse seized by force, the Pārijāta tree, Brahmā's swan-drawn chariot standing in his courtyard, Kubera's treasure-jewels, Varuṇa's gold-raining parasol and noose, his father's ever-fresh garland Kiñjalkinī, Death's own power of Utkrāntidā wrested from Death, and ever-pure garments given by Agni — and demands that Śiva, in turn, give up his own jewel of a wife. Hearing this, Rāhu is ushered by Nandin into Śiva's awe-inspiring assembly; overwhelmed at the sight of the god of gods, radiant with ash and divine ornaments, he bows and, prompted by a signal, delivers Jālandhara's message nearly verbatim, adding that the auspicious daughter of Himavat cannot fittingly be the wife of one who haunts the cremation ground, wears bones, and goes naked, and demanding that Śiva hand her over as tribute to a mightier king. As Rāhu speaks, a terrible being — lion-faced, tongue lolling, eyes ablaze, gaunt and immense like another Nṛsiṃha — bursts forth from the space between Śiva's eyebrows and rushes at him; Rāhu flees in terror but is seized just outside the hall. Crying out to Mahādeva as a suppliant brāhmaṇa about to be devoured by this fearsome servant, Rāhu begs for protection; Śiva, ever compassionate to the helpless, orders his gaṇa to release the messenger, since one who has taken refuge must be sheltered, not punished — and, on hearing the word 'brāhmaṇa,' the being at once lets Rāhu go. Now ravenous, the being approaches Śiva in a plaintive voice, lamenting that his meal has been taken from him and begging to know what he may eat; the playful, wonder-working lord tells him, if his hunger is so severe, to devour the flesh of his own hands and feet. Obeying, the being consumes his own limbs until only his head remains; delighted and astonished at this feat, Sadāśiva names him Kīrtimukha ('Face of Glory'), declares him a great gaṇa and hero, a terror to the wicked, and his own eternal door-keeper, dear to him and to be honored in his worship — decreeing that whoever fails to first worship Kīrtimukha offers Śiva a worship that is in vain. सनत्कुमारजी आगेकी कथा सुनाते हैं — नारदजीके विदा लेकर स्वर्गलोक चले जानेपर पार्वतीजीके अनुपम रूपकी बात सुनकर जलन्धर कामज्वरसे पीड़ित हो जाता है; बुद्धिनष्ट तथा मोहग्रस्त होकर वह अपने दूत सैंहिकेय राहुको बुलाकर उसका सम्मान करते हुए उसे आदेश देता है कि वह कैलास पर्वतपर जाकर भस्मलिप्त, जटाधारी, विरक्त योगी शम्भुसे यह कहे कि वन-निवासी, भूत-प्रेत-पिशाचोंसे सेवित योगीको स्त्रीरत्नसे क्या प्रयोजन, जब समस्त चराचर जगत्का स्वामी जलन्धर स्वयं उसे ग्रहण करनेको तत्पर है। जलन्धर अपने अधीन सभी ऐश्वर्योंकी गणना कराता है — इन्द्रका ऐरावत तथा उच्चैःश्रवा, पारिजात वृक्ष, ब्रह्माका हंसयुक्त विमान, कुबेरके निधिरत्न, वरुणका स्वर्णवर्षी छत्र तथा पाश, पिताकी सदा अम्लान किंजल्किनी माला, मृत्युसे छीनी उत्क्रान्तिदा शक्ति तथा अग्निदेवके दिये पवित्र वस्त्र — और शिवसे भी अपना स्त्रीरत्न माँगता है। यह सुनकर नन्दीके द्वारा शिवकी अद्भुत सभामें प्रवेश पाया राहु देवदेव महादेवके तेजसे विस्मित होकर प्रणाम करता है और संकेत पाकर जलन्धरका वही सन्देश लगभग ज्यों-का-त्यों सुनाता है, यह भी जोड़ते हुए कि श्मशानवासी, अस्थिमालाधारी तथा दिगम्बर शिवकी पत्नी वह शुभ हिमालयपुत्री कैसे हो सकती है, अतः उसे अधिक समर्थ राजाको सौंप देना चाहिये। राहुके ऐसा कहते ही शिवके भ्रूमध्यसे सिंहमुख, लपलपाती जीभ तथा प्रज्वलित नेत्रोंवाला एक विशालकाय, नृसिंहतुल्य भयंकर पुरुष प्रकट होकर राहुपर झपटता है; भयभीत राहु भागता है, किंतु सभाके बाहर ही पकड़ लिया जाता है। स्वयंको ब्राह्मण तथा शरणागत बताते हुए राहु महादेवसे रक्षाकी प्रार्थना करता है; दीन-अनाथोंसे प्रेम करनेवाले शिव अपने गणसे कहते हैं कि शरणागतकी रक्षा करनी चाहिये, दण्ड नहीं देना चाहिये, और 'ब्राह्मण' शब्द सुनते ही वह गण राहुको छोड़ देता है। भूखसे व्याकुल वह पुरुष तब शिवके पास आकर दीन वाणीमें अपने भक्ष्यके बारेमें पूछता है; कौतुकी महादेव उसे आदेश देते हैं कि वह अपने ही हाथ-पैरोंका मांस खा ले। आज्ञाका पालन करते हुए वह पुरुष अपने अंगोंको खा जाता है, यहाँतक कि केवल सिर शेष रह जाता है; इससे प्रसन्न तथा विस्मित होकर सदाशिव उसका नाम कीर्तिमुख रखते हैं, उसे महागण, महावीर तथा सभी दुष्टोंके लिये भयंकर द्वारपाल घोषित करते हैं, और यह वर देते हैं कि शिवपूजामें उसकी भी पूजा होगी — तथा जो पहले कीर्तिमुखका पूजन नहीं करते, उनकी शिवपूजा व्यर्थ हो जाती है।

Begin verses ↓

व्यास उवाच — Vyāsa spoke: व्यासजी बोले:

सनत्कुमार सर्वज्ञ नारदे हि गते दिवि । दैत्यराट् किमकार्षीत्स तन्मे वद सुविस्तरात् ॥ १॥

sanatkumāra sarvajña nārade hi gate divi | daityarāṭ kimakārṣītsa tanme vada suvistarāt 1 ||

· हिन्दी

हे सर्वज्ञ सनत्कुमार! नारदजीके स्वर्गलोक चले जानेपर उस दैत्यराजने क्या किया? वह मुझे विस्तारसे बताइये।

O all-knowing Sanatkumāra, when Nārada had gone to heaven, what did that king of demons do? Tell me that in full detail.

Word by word

सनत्कुमार सर्वज्ञ नारदे (sanatkumāra sarvajña nārade) — "O all-knowing Sanatkumāra,हि गते दिवि (hi gate divi) — when Nārada had gone to heaven,दैत्यराट् किमकार्षीत्स तन्मे (daityarāṭ kimakārṣītsa tanme) — what did that king of demons do —वद सुविस्तरात् (vada suvistarāt) — tell me that in full detail"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

तमामन्त्र्य गते दैत्यं नारदे दिवि दैत्यराट् । तद्रूपश्रवणादासीदनङ्गज्वरपीडितः ॥ २॥

tamāmantrya gate daityaṃ nārade divi daityarāṭ | tadrūpaśravaṇādāsīdanaṅgajvarapīḍitaḥ 2 ||

· हिन्दी

नारदजीसे विदा लेकर उनके स्वर्गलोक चले जानेपर दैत्यराज उस [पार्वतीके] रूपकी बात सुनकर कामज्वरसे पीड़ित हो गया।

When Nārada, having taken leave, had gone to heaven, the demon-king, from hearing of that [Pārvatī's] beauty, became afflicted with the fever of desire.

Word by word

तमामन्त्र्य गते दैत्यं (tamāmantrya gate daityaṃ) — "When Nārada, having taken leave, had goneनारदे दिवि दैत्यराट् (nārade divi daityarāṭ) — to heaven, the demon-king,तद्रूपश्रवणात् (tadrūpaśravaṇāt) — from hearing of that [Pārvatī's] beauty,आसीदनङ्गज्वरपीडितः (āsīdanaṅgajvarapīḍitaḥ) — became afflicted with the fever of desire"

अथो जलन्धरो दैत्यः कालाधीनः प्रनष्टधीः । दूतमाह्वाययामास सैंहिकेयं विमोहितः ॥ ३॥

atho jalandharo daityaḥ kālādhīnaḥ pranaṣṭadhīḥ | dūtamāhvāyayāmāsa saiṃhikeyaṃ vimohitaḥ 3 ||

· हिन्दी

तब कालके अधीन हो चुके तथा बुद्धिनष्ट, मोहग्रस्त दैत्य जलन्धरने सैंहिकेय [राहु] नामक दूतको बुलाया।

Then the demon Jālandhara, subject to Time, his reason destroyed and deluded, summoned the messenger, the son of Siṃhikā [Rāhu].

Word by word

अथो जलन्धरो दैत्यः (atho jalandharo daityaḥ) — "Then the demon Jālandhara, subject to Time,कालाधीनः प्रनष्टधीः (kālādhīnaḥ pranaṣṭadhīḥ) — his reason destroyed and stupefied,दूतमाह्वाययामास सैंहिकेयं (dūtamāhvāyayāmāsa saiṃhikeyaṃ) — summoned the messenger, the son of Siṃhikā,विमोहितः (vimohitaḥ) — utterly deluded"

आगतं तं समालोक्य कामाक्रान्तमनाः स हि । सुसम्बोध्य समाचष्ट सिन्धुपुत्रो जलन्धरः ॥ ४॥

āgataṃ taṃ samālokya kāmākrāntamanāḥ sa hi | susambodhya samācaṣṭa sindhuputro jalandharaḥ 4 ||

· हिन्दी

उसे आया हुआ देखकर कामसे आक्रान्तचित्त वह सिन्धुपुत्र जलन्धर उसका भलीभाँति सम्मान करके उससे बोला।

Seeing him arrived, that son of the Ocean, Jālandhara, his mind overpowered by desire, duly greeted him and addressed him.

Word by word

आगतं तं समालोक्य (āgataṃ taṃ samālokya) — "Seeing him arrived,कामाक्रान्तमनाः स हि (kāmākrāntamanāḥ sa hi) — his mind overpowered by desire, he indeed,सुसम्बोध्य समाचष्ट (susambodhya samācaṣṭa) — having duly greeted him, addressed him —सिन्धुपुत्रो जलन्धरः (sindhuputro jalandharaḥ) — that son of the Ocean, Jālandhara"

जलन्धर उवाच — Jālandhara spoke: जलन्धर बोला:

भो भो दूतवरश्रेष्ठ सर्वकार्यप्रसाधक । सैंहिकेय महाप्राज्ञ कैलासं गच्छ पर्वतम् ॥ ५॥

bho bho dūtavaraśreṣṭha sarvakāryaprasādhaka | saiṃhikeya mahāprājña kailāsaṃ gaccha parvatam 5 ||

· हिन्दी

"हे दूतोंमें श्रेष्ठ, हे सभी कार्योंको सिद्ध करनेवाले, हे महाप्राज्ञ सैंहिकेय! तुम कैलास पर्वतपर जाओ।

"O best of excellent messengers, accomplisher of every task, O wise son of Siṃhikā, go to Mount Kailāsa.

Word by word

भो भो (bho bho) — "O best of excellent messengers,दूतवरश्रेष्ठ सर्वकार्यप्रसाधक (dūtavaraśreṣṭha sarvakāryaprasādhaka) — accomplisher of every task,सैंहिकेय महाप्राज्ञ कैलासं (saiṃhikeya mahāprājña kailāsaṃ) — O wise son of Siṃhikā,गच्छ पर्वतम् (gaccha parvatam) — go to Mount Kailāsa"

तत्रास्ति योगी शम्भ्वाख्यस्तपस्वी च जटाधरः । भस्मभूषितसर्वाङ्गो विरक्तो विजितेन्द्रियः ॥ ६॥

tatrāsti yogī śambhvākhyastapasvī ca jaṭādharaḥ | bhasmabhūṣitasarvāṅgo virakto vijitendriyaḥ 6 ||

· हिन्दी

वहाँ जटाधारी, सर्वांगमें भस्म लपेटे हुए, विरक्त तथा जितेन्द्रिय शम्भु नामक एक तपस्वी योगी रहते हैं।

There dwells an ascetic yogī named Śambhu, matted-haired, his whole body smeared with ashes, dispassionate, and master of his senses.

Word by word

तत्रास्ति योगी शम्भ्वाख्यस्तपस्वी (tatrāsti yogī śambhvākhyastapasvī) — "there dwells a yogī named Śambhu, an ascetic,च जटाधरः (ca jaṭādharaḥ) — and matted-haired,भस्मभूषितसर्वाङ्गो विरक्तो (bhasmabhūṣitasarvāṅgo virakto) — his whole body adorned with ashes, dispassionate,विजितेन्द्रियः (vijitendriyaḥ) — master of his senses"

तत्र गत्वेति वक्तव्यं योगिनं दूत शङ्करम् । जटाधरं विरक्तं तं निर्भयेन हृदा त्वया ॥ ७॥

tatra gatveti vaktavyaṃ yoginaṃ dūta śaṅkaram | jaṭādharaṃ viraktaṃ taṃ nirbhayena hṛdā tvayā 7 ||

· हिन्दी

हे दूत! वहाँ जाकर तुम निर्भय हृदयसे उस विरक्त, जटाधारी योगी शंकरसे इस प्रकार कहना —

Having gone there, O messenger, you must, with a fearless heart, speak thus to that dispassionate, matted-haired yogī Śaṅkara:

Word by word

तत्र गत्वेति वक्तव्यं (tatra gatveti vaktavyaṃ) — "having gone there, this must be saidयोगिनं दूत शङ्करम् (yoginaṃ dūta śaṅkaram) — to the yogī, O messenger, to Śaṅkara —जटाधरं विरक्तं तं (jaṭādharaṃ viraktaṃ taṃ) — to that matted-haired, dispassionate one,निर्भयेन हृदा त्वया (nirbhayena hṛdā tvayā) — by you, with a fearless heart"

हे योगिंस्ते दयासिन्धो जायारत्नेन किं भवेत् । भूतप्रेतपिशाचादिसेवितेन वनौकसा ॥ ८॥

he yogiṃste dayāsindho jāyāratnena kiṃ bhavet | bhūtapretapiśācādisevitena vanaukasā 8 ||

· हिन्दी

'हे योगिन्! हे दयासिन्धो! वनमें रहनेवाले तथा भूत-प्रेत-पिशाचादिसे सेवित तुम्हें स्त्रीरत्नसे क्या प्रयोजन है?

'O yogī, O ocean of compassion, dwelling in the forest and attended by ghosts, spirits, and piśācas — what use have you for a jewel of a wife?

Word by word

हे योगिंस्ते दयासिन्धो (he yogiṃste dayāsindho) — "O yogī, O ocean of compassion, what useजायारत्नेन किं भवेत् (jāyāratnena kiṃ bhavet) — is a jewel of a wife to you,भूतप्रेतपिशाचादिसेवितेन (bhūtapretapiśācādisevitena) — you who are attended by ghosts, spirits, and piśācas,वनौकसा (vanaukasā) — a dweller in the forest?"

मन्नाथे भुवने योगिन्नोचिता गतिरीदृशी । जायारत्नमतस्त्वं मे देहि रत्नभुजे निजम् ॥ ९॥

mannāthe bhuvane yoginnocitā gatirīdṛśī | jāyāratnamatastvaṃ me dehi ratnabhuje nijam 9 ||

· हिन्दी

जब मैं संसारका स्वामी विद्यमान हूँ, हे योगिन्! तब तुम्हें ऐसी दशामें रहना उचित नहीं; अतः अपना स्त्रीरत्न रत्नोंके भोक्ता मुझे दे दो।

While I am the lord of the world, O yogī, such a state does not befit you; therefore give your jewel of a wife to me, the enjoyer of jewels.

Word by word

मन्नाथे भुवने (mannāthe bhuvane) — "while I, the lord of the world, exist,योगिन्नोचिता गतिरीदृशी (yoginnocitā gatirīdṛśī) — O yogī, such a state is not fitting for you;जायारत्नमतस्त्वं मे देहि (jāyāratnamatastvaṃ me dehi) — therefore give your jewel of a wife to me,रत्नभुजे निजम् (ratnabhuje nijam) — the enjoyer of jewels"

१० यानि यानि सुरत्नानि त्रैलोक्ये तानि सन्ति मे । मदधीनं जगत्सर्वं विद्धि त्वं सचराचरम् ॥ १०॥

yāni yāni suratnāni trailokye tāni santi me | madadhīnaṃ jagatsarvaṃ viddhi tvaṃ sacarācaram 10 ||

· हिन्दी

त्रिलोकीमें जो-जो उत्तम रत्न हैं, वे सब मेरे हैं; जान लो कि यह सम्पूर्ण चराचर जगत् मेरे अधीन है।

Whatever excellent jewels exist in the three worlds are mine; know that the whole world, moving and unmoving, is subject to me.

Word by word

यानि यानि सुरत्नानि त्रैलोक्ये (yāni yāni suratnāni trailokye) — "whatever excellent jewels there are in the three worlds,तानि सन्ति मे (tāni santi me) — they are all mine;मदधीनं जगत्सर्वं विद्धि (madadhīnaṃ jagatsarvaṃ viddhi) — know that the whole moving and unmoving worldत्वं सचराचरम् (tvaṃ sacarācaram) — is subject to me"

११ इन्द्रस्य गजरत्नं चोच्चैःश्रवोरत्नमुत्तमम् । बलाद्गृहीतं सहसा पारिजातस्तरुस्तथा ॥ ११॥

indrasya gajaratnaṃ coccaiḥśravoratnamuttamam | balādgṛhītaṃ sahasā pārijātastarustathā 11 ||

· हिन्दी

इन्द्रका गजरत्न [ऐरावत] तथा उसका उत्तम अश्वरत्न उच्चैःश्रवा, और वैसे ही पारिजात वृक्ष — इन्हें मैंने बलपूर्वक सहसा छीन लिया है।

Indra's jewel of an elephant and his supreme jewel of a horse, Uccaiḥśravas, and likewise the Pārijāta tree, I have seized by force, suddenly.

Word by word

इन्द्रस्य गजरत्नं (indrasya gajaratnaṃ) — "Indra's jewel of an elephantचोच्चैःश्रवोरत्नमुत्तमम् (coccaiḥśravoratnamuttamam) — and his supreme jewel of a horse, Uccaiḥśravas —बलाद्गृहीतं सहसा (balādgṛhītaṃ sahasā) — I seized them by force, suddenly,पारिजातस्तरुस्तथा (pārijātastarustathā) — and likewise the Pārijāta tree"

१२ विमानं हंससंयुक्तमङ्गणे मम तिष्ठति । रत्नभूतं महादिव्यमुत्तमं वेधसोद्भुतम् ॥ १२॥

vimānaṃ haṃsasaṃyuktamaṅgaṇe mama tiṣṭhati | ratnabhūtaṃ mahādivyamuttamaṃ vedhasodbhutam 12 ||

· हिन्दी

हंसोंसे युक्त वह रत्नस्वरूप, महादिव्य, उत्तम तथा विधाताके द्वारा निर्मित अद्भुत विमान मेरे आँगनमें खड़ा है।

The swan-yoked celestial chariot, jewel-like, most divine and supreme, wondrously made by the Creator, stands in my courtyard.

Word by word

विमानं हंससंयुक्तमङ्गणे (vimānaṃ haṃsasaṃyuktamaṅgaṇe) — "the swan-yoked celestial chariotमम तिष्ठति (mama tiṣṭhati) — stands in my courtyard —रत्नभूतं महादिव्यमुत्तमं (ratnabhūtaṃ mahādivyamuttamaṃ) — jewel-like, most divine, supreme,वेधसोद्भुतम् (vedhasodbhutam) — wondrously made by the Creator"

१३ महापद्मादिकं दिव्यं निधिरत्नं स्वदस्य च । छत्रं मे वारुणं गेहे काञ्चनस्रावि तिष्ठति ॥ १३॥

mahāpadmādikaṃ divyaṃ nidhiratnaṃ svadasya ca | chatraṃ me vāruṇaṃ gehe kāñcanasrāvi tiṣṭhati 13 ||

· हिन्दी

महापद्म आदि दिव्य निधिरत्न, तथा स्वर्णकी वर्षा करनेवाला वरुणका छत्र मेरे घरमें विद्यमान है।

The divine treasure-jewels beginning with Mahāpadma, and Varuṇa's own parasol raining gold, stand in my house.

Word by word

महापद्मादिकं दिव्यं निधिरत्नं (mahāpadmādikaṃ divyaṃ nidhiratnaṃ) — "the divine treasure-jewels beginning with Mahāpadmaस्वदस्य च (svadasya ca) — belong to me as well;छत्रं मे वारुणं (chatraṃ me vāruṇaṃ) — Varuṇa's own parasolगेहे काञ्चनस्रावि तिष्ठति (gehe kāñcanasrāvi tiṣṭhati) — stands in my house, raining gold"

१४ किञ्जल्किनी महामाला सर्वदाऽम्लानपङ्कजा । मत्पितुः सा ममैवास्ति पाशश्च कपतेस्तथा ॥ १४॥

kiñjalkinī mahāmālā sarvadā'mlānapaṅkajā | matpituḥ sā mamaivāsti pāśaśca kapatestathā 14 ||

· हिन्दी

सदा अम्लान कमलोंवाली किञ्जल्किनी नामक बड़ी माला, जो मेरे पिताकी है, वह मेरी ही है, और वरुणका पाश भी मेरा ही है।

The great garland called Kiñjalkinī, its lotuses ever unfading, belonging to my father, is mine alone, and so is Varuṇa's noose.

Word by word

किञ्जल्किनी महामाला (kiñjalkinī mahāmālā) — "the great garland called Kiñjalkinī,सर्वदाऽम्लानपङ्कजा (sarvadā'mlānapaṅkajā) — its lotuses ever unfading —मत्पितुः सा ममैवास्ति (matpituḥ sā mamaivāsti) — that of my father is mine alone,पाशश्च कपतेस्तथा (pāśaśca kapatestathā) — and so is the noose of Varuṇa"

१५ मृत्योरुत्क्रान्तिदा शक्तिर्मया नीता बलाद्वरा । ददौ मह्यं शुचिर्दिव्ये शुचिशौचे च वाससी ॥ १५॥

mṛtyorutkrāntidā śaktirmayā nītā balādvarā | dadau mahyaṃ śucirdivye śuciśauce ca vāsasī 15 ||

· हिन्दी

उत्क्रान्तिदा नामक मृत्युकी उत्तम शक्तिको भी मैंने मृत्युसे बलपूर्वक छीन लिया है; और पवित्र अग्निदेवने मुझे सदा पवित्र रहनेवाले दो दिव्य वस्त्र दिये हैं।

The excellent power of Death named Utkrāntidā I forcibly seized from Death himself; and the Pure One [Agni] gave me two ever-radiant, spotless garments.

Word by word

मृत्योरुत्क्रान्तिदा शक्तिर्मया (mṛtyorutkrāntidā śaktirmayā) — "Death's excellent power called Utkrāntidā,नीता बलाद्वरा (nītā balādvarā) — I forcibly seized [from Death];ददौ मह्यं शुचिर्दिव्ये (dadau mahyaṃ śucirdivye) — the Pure One [Agni] gave meशुचिशौचे च वाससी (śuciśauce ca vāsasī) — two ever-radiant, spotless garments"

१६ एवं योगीन्द्र रत्नानि सर्वाणि विलसन्ति मे । अतस्त्वमपि मे देहि स्वस्त्रीरत्नं जटाधर ॥ १६॥

evaṃ yogīndra ratnāni sarvāṇi vilasanti me | atastvamapi me dehi svastrīratnaṃ jaṭādhara 16 ||

· हिन्दी

इस प्रकार, हे योगीन्द्र! सभी रत्न मुझमें ही शोभायमान हैं; अतः हे जटाधर! तुम भी अपना स्त्रीरत्न मुझे दे दो।"

Thus, O lord of yogīs, all jewels shine resplendent in my possession; therefore you too, O matted-haired one, give me your own jewel of a wife."

Word by word

एवं योगीन्द्र रत्नानि (evaṃ yogīndra ratnāni) — "thus, O lord of yogīs,सर्वाणि विलसन्ति मे (sarvāṇi vilasanti me) — all jewels shine resplendent in my possession;अतस्त्वमपि मे देहि (atastvamapi me dehi) — therefore you too, give meस्वस्त्रीरत्नं जटाधर (svastrīratnaṃ jaṭādhara) — your own jewel of a wife, O matted-haired one"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

१७ इति श्रुत्वा वचस्तस्य नन्दिना स प्रवेशितः । जगामोग्रसभां राहुर्विस्मयोद्भुतलोचनः ॥ १७॥

iti śrutvā vacastasya nandinā sa praveśitaḥ | jagāmograsabhāṃ rāhurvismayodbhutalocanaḥ 17 ||

· हिन्दी

उसका यह वचन सुनकर नन्दीने राहुको भीतर प्रवेश कराया, और वह विस्मयसे फैली आँखोंवाला राहु उस भयोत्पादक सभामें गया।

Hearing these words of his, Rāhu was ushered in by Nandin and went, his eyes wide with astonishment, into that awe-inspiring assembly.

Word by word

इति श्रुत्वा वचस्तस्य (iti śrutvā vacastasya) — "hearing these words of his,नन्दिना स प्रवेशितः (nandinā sa praveśitaḥ) — he was ushered in by Nandin;जगामोग्रसभां (jagāmograsabhāṃ) — Rāhu went into that awe-inspiring assembly,राहुर्विस्मयोद्भुतलोचनः (rāhurvismayodbhutalocanaḥ) — his eyes wide with astonishment"

१८ तत्र गत्वा शिवं साक्षाद्देवदेवं महाप्रभुम् । स्वतेजोध्वस्ततमसं भस्मलेपविराजितम् ॥ १८॥

tatra gatvā śivaṃ sākṣāddevadevaṃ mahāprabhum | svatejodhvastatamasaṃ bhasmalepavirājitam 18 ||

· हिन्दी

वहाँ जाकर उसने साक्षात् शिवजीको देखा — देवोंके देव, महाप्रभु, जो अपने ही तेजसे समस्त अन्धकारको नष्ट करनेवाले तथा भस्मके लेपसे सुशोभित थे,

Having gone there, he beheld Śiva directly — the god of gods, the great lord, whose own splendor dispels all darkness, resplendent with his coat of ash,

Word by word

तत्र गत्वा शिवं (tatra gatvā śivaṃ) — "having gone there, he beheld Śiva directly,साक्षाद्देवदेवं महाप्रभुम् (sākṣāddevadevaṃ mahāprabhum) — the god of gods, the great lord,स्वतेजोध्वस्ततमसं (svatejodhvastatamasaṃ) — whose own splendor dispels all darkness,भस्मलेपविराजितम् (bhasmalepavirājitam) — resplendent with his coat of ash"

१९ महाराजोपचारेण विलसन्तं महाद्भुतम् । सर्वाङ्गसुन्दरं दिव्यभूषणैर्भूषितं हरम् ॥ १९॥

mahārājopacāreṇa vilasantaṃ mahādbhutam | sarvāṅgasundaraṃ divyabhūṣaṇairbhūṣitaṃ haram 19 ||

· हिन्दी

जो महाराजोचित वैभवसे शोभायमान, अत्यन्त अद्भुत, सर्वांगसुन्दर तथा दिव्य आभूषणोंसे भूषित थे — वे हर।

shining with royal majesty, most wondrous, beautiful in every limb — Hara, adorned with divine ornaments.

Word by word

महाराजोपचारेण विलसन्तं (mahārājopacāreṇa vilasantaṃ) — "shining with royal majesty,महाद्भुतम् (mahādbhutam) — most wondrous,सर्वाङ्गसुन्दरं दिव्यभूषणैर्भूषितं (sarvāṅgasundaraṃ divyabhūṣaṇairbhūṣitaṃ) — beautiful in every limb, adorned with divine ornaments —हरम् (haram) — Hara"

२० प्रणनाम च तं गर्वात्तत्तेजः क्रान्तविग्रहः । निकटं गतवान् शम्भोः स दूतो राहुसंज्ञकः ॥ २०॥

praṇanāma ca taṃ garvāttattejaḥ krāntavigrahaḥ | nikaṭaṃ gatavān śambhoḥ sa dūto rāhusaṃjñakaḥ 20 ||

· हिन्दी

उस तेजसे मानो अभिभूत होकर उस राहु नामक दूतने उन्हें प्रणाम किया और शम्भुके निकट गया।

That messenger named Rāhu, his pride overwhelmed by that splendor, bowed to him and drew near to Śambhu.

Word by word

प्रणनाम च तं (praṇanāma ca taṃ) — "and he bowed to him, his prideगर्वात्तत्तेजः क्रान्तविग्रहः (garvāttattejaḥ krāntavigrahaḥ) — overwhelmed by that splendor;निकटं गतवान् शम्भोः (nikaṭaṃ gatavān śambhoḥ) — that messenger named Rāhuस दूतो राहुसंज्ञकः (sa dūto rāhusaṃjñakaḥ) — drew near to Śambhu"

२१ अथो तदग्र आसीनो वक्तुकामो हि सैंहिकः । त्र्यम्बकं स तदा संज्ञाप्रेरितो वाक्यमब्रवीत् ॥ २१॥

atho tadagra āsīno vaktukāmo hi saiṃhikaḥ | tryambakaṃ sa tadā saṃjñāprerito vākyamabravīt 21 ||

· हिन्दी

फिर उनके सामने बैठकर कुछ कहनेकी इच्छासे वह सैंहिकेय, संकेत पाकर, त्रिनेत्रधारी शिवसे यह वचन बोला।

Then, seated before him and wishing to speak, that son of Siṃhikā, prompted by a signal, spoke these words to the three-eyed Lord.

Word by word

अथो तदग्र आसीनो (atho tadagra āsīno) — "then, seated before him,वक्तुकामो हि सैंहिकः (vaktukāmo hi saiṃhikaḥ) — wishing to speak, that son of Siṃhikā,त्र्यम्बकं स तदा (tryambakaṃ sa tadā) — prompted by a signal, thenसंज्ञाप्रेरितो वाक्यमब्रवीत् (saṃjñāprerito vākyamabravīt) — spoke these words to the three-eyed Lord"

राहुरुवाच — Rāhu spoke: राहु बोला:

२२ दैत्यपन्नगसेव्यस्य त्रैलोक्याधिपतेः सदा । दूतोऽहं प्रेषितस्तेन त्वत्सकाशमिहागतः ॥ २२॥

daityapannagasevyasya trailokyādhipateḥ sadā | dūto'haṃ preṣitastena tvatsakāśamihāgataḥ 22 ||

· हिन्दी

"मैं उस [जलन्धर] का दूत हूँ, जो सदा दैत्यों और सर्पोंसे सेवित तथा तीनों लोकोंका अधिपति है; उन्हींके भेजनेपर मैं यहाँ आपके समीप आया हूँ।

"I am the messenger of him who is ever served by demons and serpents, the lord of the three worlds; sent by him, I have come here to your presence.

Word by word

दैत्यपन्नगसेव्यस्य त्रैलोक्याधिपतेः (daityapannagasevyasya trailokyādhipateḥ) — "of him who is ever served by demons and serpents, the lord of the three worlds,सदा (sadā) — always —दूतोऽहं प्रेषितस्तेन (dūto'haṃ preṣitastena) — I am the messenger, sent by him;त्वत्सकाशमिहागतः (tvatsakāśamihāgataḥ) — I have come here to your presence"

२३ जलन्धरोऽब्धितनयः सर्वदैत्यजनेश्वरः । त्रैलोक्यस्येश्वरस्सोऽथाभवत्सर्वाधिनायकः ॥ २३॥

jalandharo'bdhitanayaḥ sarvadaityajaneśvaraḥ | trailokyasyeśvarasso'thābhavatsarvādhināyakaḥ 23 ||

Doubtful readingThis line carries a stray daṇḍa and floating ऽ ("सर्वदैत्यजनेश्वरः ॥ ऽ") mid-verse; corrected here to a single ।, the plain daṇḍa expected at this position.

· हिन्दी

सिन्धुपुत्र जलन्धर, जो सभी दैत्योंका स्वामी है, अब तीनों लोकोंका अधिपति और सबका अधिनायक बन गया है।

Jālandhara, the son of the Ocean, lord of all the demon folk, has now become the lord of the three worlds, the ruler over all.

Word by word

जलन्धरोऽब्धितनयः (jalandharo'bdhitanayaḥ) — "Jālandhara, the son of the Ocean,सर्वदैत्यजनेश्वरः (sarvadaityajaneśvaraḥ) — lord of all the demon folk,त्रैलोक्यस्येश्वरस्सोऽथाभवत् (trailokyasyeśvarasso'thābhavat) — has now become the lord of the three worlds,सर्वाधिनायकः (sarvādhināyakaḥ) — the ruler over all"

२४ स दैत्यराजो बलवान्देवानामन्तकोपमः । योगिनं त्वां समुद्दिश्य स यदाह श‍ृणुष्व तत् ॥ २४॥

sa daityarājo balavāndevānāmantakopamaḥ | yoginaṃ tvāṃ samuddiśya sa yadāha śṛṇuṣva tat 24 ||

· हिन्दी

वे बलवान् दैत्यराज देवताओंके लिये मृत्युके समान हैं — हे योगिन्! उन्होंने आपको लक्ष्य करके जो कहा है, वह सुनिये।

That mighty demon-king, like Death himself to the gods — hear what he has said, addressing it to you, the yogī.

Word by word

स दैत्यराजो (sa daityarājo) — "that mighty demon-king,बलवान्देवानामन्तकोपमः (balavāndevānāmantakopamaḥ) — like Death himself to the gods —योगिनं त्वां समुद्दिश्य स (yoginaṃ tvāṃ samuddiśya sa) — addressing it to you, the yogī,यदाह शृणुष्व तत् (yadāha śṛṇuṣva tat) — hear what he has said"

२५ महादिव्यप्रभावस्य तस्य दैत्यपतेः प्रभोः । सर्वरत्नेश्वरस्य त्वमाज्ञां श‍ृणु वृषध्वज ॥ २५॥

mahādivyaprabhāvasya tasya daityapateḥ prabhoḥ | sarvaratneśvarasya tvamājñāṃ śṛṇu vṛṣadhvaja 25 ||

· हिन्दी

हे वृषध्वज! महादिव्य प्रभाववाले तथा सभी रत्नोंके स्वामी उस दैत्यपतिकी आज्ञा सुनिये —

O bull-bannered one, hear the command of that lord of demons, of most divine power, master of all jewels:

Word by word

महादिव्यप्रभावस्य तस्य (mahādivyaprabhāvasya tasya) — "of that lord of demons, of most divine power,दैत्यपतेः प्रभोः (daityapateḥ prabhoḥ) — the master, the lord,सर्वरत्नेश्वरस्य त्वमाज्ञां (sarvaratneśvarasya tvamājñāṃ) — master of all jewels — hearशृणु वृषध्वज (śṛṇu vṛṣadhvaja) — his command, O bull-bannered one"

२६ श्मशानवासिनो नित्यमस्थिमालाधरस्य च । दिगम्बरस्य ते भार्या कथं हैमवती शुभा ॥ २६॥

śmaśānavāsino nityamasthimālādharasya ca | digambarasya te bhāryā kathaṃ haimavatī śubhā 26 ||

· हिन्दी

'श्मशानमें सदा निवास करनेवाले, अस्थियोंकी माला धारण करनेवाले तथा दिगम्बर तुम्हारी पत्नी वह शुभ हिमालयकी पुत्री कैसे हो सकती है?

'How can the auspicious daughter of Himavat be the wife of you — one who ever dwells in the cremation ground, wears a garland of bones, and goes sky-clad?

Word by word

श्मशानवासिनो नित्यमस्थिमालाधरस्य (śmaśānavāsino nityamasthimālādharasya) — "of one who ever dwells in the cremation ground, who wears a garland of bones, (ca) — andदिगम्बरस्य ते भार्या (digambarasya te bhāryā) — of you, the sky-clad — how canकथं हैमवती शुभा (kathaṃ haimavatī śubhā) — the auspicious daughter of Himavat be your wife?"

२७ अहं रत्नाधिनाथोऽस्मि सा च स्त्रीरत्नसंज्ञिता । तस्मान्ममैव सा योग्या नैव भिक्षाशिनस्तव ॥ २७॥

ahaṃ ratnādhinātho'smi sā ca strīratnasaṃjñitā | tasmānmamaiva sā yogyā naiva bhikṣāśinastava 27 ||

· हिन्दी

मैं सभी रत्नोंका स्वामी हूँ, और वह स्त्रीरत्न कहलाती है; अतः वह मेरे ही योग्य है, भिक्षापर जीवन बितानेवाले तुम्हारे योग्य नहीं।

I am the lord of all jewels, and she is known as a jewel among women; therefore she is fit for me alone, not for you, a beggar living on alms.

Word by word

अहं रत्नाधिनाथोऽस्मि सा (ahaṃ ratnādhinātho'smi sā) — "I am the lord of all jewels, and sheच स्त्रीरत्नसंज्ञिता (ca strīratnasaṃjñitā) — is known as a jewel among women;तस्मान्ममैव सा योग्या (tasmānmamaiva sā yogyā) — therefore she is fit for me alone,नैव भिक्षाशिनस्तव (naiva bhikṣāśinastava) — not for you, a beggar living on alms"

२८ मम वश्यास्त्रयो लोका भुञ्जेऽहं मखभागकान् । यानि सन्ति त्रिलोकेऽस्मिन् रत्नानि मम सद्मनि ॥ २८॥

mama vaśyāstrayo lokā bhuñje'haṃ makhabhāgakān | yāni santi triloke'smin ratnāni mama sadmani 28 ||

· हिन्दी

तीनों लोक मेरे अधीन हैं, मैं ही यज्ञभागोंको भोगता हूँ; इन तीनों लोकोंमें जो भी रत्न हैं, वे मेरे ही घरमें हैं।

The three worlds are subject to me; I enjoy the shares of sacrifices; whatever jewels exist in these three worlds are in my dwelling.

Word by word

मम वश्यास्त्रयो लोका (mama vaśyāstrayo lokā) — "the three worlds are subject to me;भुञ्जेऽहं मखभागकान् (bhuñje'haṃ makhabhāgakān) — I enjoy the shares of sacrifices;यानि सन्ति त्रिलोकेऽस्मिन् (yāni santi triloke'smin) — whatever jewels exist in these three worlds,रत्नानि मम सद्मनि (ratnāni mama sadmani) — they are in my own dwelling"

२९ वयं रत्नभुजस्त्वं तु योगी खलु दिगम्बरः । स्वस्त्रीरत्नं देहि मह्यं राज्ञः सुखकराः प्रजाः ॥ २९॥

vayaṃ ratnabhujastvaṃ tu yogī khalu digambaraḥ | svastrīratnaṃ dehi mahyaṃ rājñaḥ sukhakarāḥ prajāḥ 29 ||

· हिन्दी

रत्नोंका भोग तो हम करते हैं, तुम तो केवल दिगम्बर योगी हो; अपना स्त्रीरत्न मुझे दे दो — प्रजाएँ राजाको सुख देनेवाली होती हैं।'"

We are the enjoyers of jewels, while you are but a naked yogī; give me your jewel of a wife — subjects rightly bring happiness to their king.'"

Word by word

वयं रत्नभुजस्त्वं तु (vayaṃ ratnabhujastvaṃ tu) — "we are the enjoyers of jewels, while youयोगी खलु दिगम्बरः (yogī khalu digambaraḥ) — are but a naked yogī;स्वस्त्रीरत्नं देहि मह्यं (svastrīratnaṃ dehi mahyaṃ) — give me your own jewel of a wife —राज्ञः सुखकराः प्रजाः (rājñaḥ sukhakarāḥ prajāḥ) — subjects rightly bring happiness to their king"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

३० वदत्येवं तथा राहौ भ्रूमध्याच्छूलपाणिनः । अभवत्पुरुषो रौद्रस्तीव्राशनिसमस्वनः ॥ ३०॥

vadatyevaṃ tathā rāhau bhrūmadhyācchūlapāṇinaḥ | abhavatpuruṣo raudrastīvrāśanisamasvanaḥ 30 ||

· हिन्दी

राहु इस प्रकार कह ही रहा था कि शूलपाणि शिवके भ्रूमध्यसे एक भयंकर पुरुष प्रकट हुआ, जिसकी गर्जना कठोर वज्रके समान थी।

While Rāhu was speaking thus, from between the eyebrows of the trident-bearer there arose a terrible being, his roar as fierce as a thunderbolt.

Word by word

वदत्येवं तथा (vadatyevaṃ tathā) — "while Rāhu was thus speaking,राहौ भ्रूमध्याच्छूलपाणिनः (rāhau bhrūmadhyācchūlapāṇinaḥ) — from between the eyebrows of the trident-bearerअभवत्पुरुषो (abhavatpuruṣo) — there arose a terrible being,रौद्रस्तीव्राशनिसमस्वनः (raudrastīvrāśanisamasvanaḥ) — his roar as fierce as a thunderbolt"

३१ सिंहास्यप्रचलज्जिह्वः सज्ज्वालनयनो महान् । ऊर्ध्वकेशः शुष्कतनुर्नृसिंह इव चापरः ॥ ३१॥

siṃhāsyapracalajjihvaḥ sajjvālanayano mahān | ūrdhvakeśaḥ śuṣkatanurnṛsiṃha iva cāparaḥ 31 ||

· हिन्दी

सिंहके मुखवाला, जिसकी जीभ लपलपा रही थी, नेत्र अग्निसे युक्त, विशाल, ऊपरको उठे हुए बाल तथा सूखा शरीर — वह मानो दूसरा नृसिंह जान पड़ता था।

Lion-faced, his tongue quivering, his eyes ablaze, immense, his hair standing on end, his body gaunt — he seemed like another Nṛsiṃha.

Word by word

सिंहास्यप्रचलज्जिह्वः सज्ज्वालनयनो (siṃhāsyapracalajjihvaḥ sajjvālanayano) — "lion-faced, his tongue quivering, his eyes ablaze,महान् (mahān) — immense,ऊर्ध्वकेशः शुष्कतनुर्नृसिंह (ūrdhvakeśaḥ śuṣkatanurnṛsiṃha) — his hair standing on end, his body gaunt —इव चापरः (iva cāparaḥ) — he seemed like another Nṛsiṃha"

३२ महातनुर्महाबाहुस्तालजङ्घो भयङ्करः । अभिदुद्राव वेगेन राहुं स पुरुषो द्रुतम् ॥ ३२॥

mahātanurmahābāhustālajaṅgho bhayaṅkaraḥ | abhidudrāva vegena rāhuṃ sa puruṣo drutam 32 ||

· हिन्दी

विशाल शरीर तथा भुजाओंवाला, ताड़वृक्षके समान जाँघोंवाला वह भयंकर पुरुष बड़े वेगसे राहुकी ओर झपटा।

Vast of body, mighty-armed, his shanks like palm trees, terrifying — that being swiftly rushed at Rāhu with great speed.

Word by word

महातनुर्महाबाहुस्तालजङ्घो (mahātanurmahābāhustālajaṅgho) — "vast of body, mighty-armed, his shanks like palm trees,भयङ्करः (bhayaṅkaraḥ) — terrifying —अभिदुद्राव वेगेन राहुं (abhidudrāva vegena rāhuṃ) — that being rushed swiftly at Rāhu,स पुरुषो द्रुतम् (sa puruṣo drutam) — with great speed"

३३ स तं खादितुमायान्तं दृष्ट्वा राहुर्भयातुरः । अधावदातिवेगेन बहिः स च दधार तम् ॥ ३३॥

sa taṃ khāditumāyāntaṃ dṛṣṭvā rāhurbhayāturaḥ | adhāvadātivegena bahiḥ sa ca dadhāra tam 33 ||

· हिन्दी

उसे खानेके लिये आता देख भयभीत राहु अत्यन्त वेगसे भागा, किन्तु उस पुरुषने सभाके बाहर ही उसे पकड़ लिया।

Seeing him coming to devour him, Rāhu, overcome with fear, fled with the utmost speed, but that being seized him just outside.

Word by word

स तं खादितुमायान्तं (sa taṃ khāditumāyāntaṃ) — "seeing him coming to devour him,दृष्ट्वा राहुर्भयातुरः (dṛṣṭvā rāhurbhayāturaḥ) — Rāhu, overcome with fear,अधावदातिवेगेन बहिः स (adhāvadātivegena bahiḥ sa) — fled with the utmost speed, but outsideच दधार तम् (ca dadhāra tam) — he seized him"

राहुरुवाच — Rāhu spoke: राहु बोला:

३४ देवदेव महेशान पाहि मां शरणागतम् । सुराऽसुरैस्सदा वन्द्यः परमैश्वर्यवान् प्रभुः ॥ ३४॥

devadeva maheśāna pāhi māṃ śaraṇāgatam | surā'suraissadā vandyaḥ paramaiśvaryavān prabhuḥ 34 ||

· हिन्दी

"हे देवदेव! हे महेशान! शरणागत मेरी रक्षा कीजिये। आप परम ऐश्वर्यसम्पन्न प्रभु देवों तथा असुरोंसे सदा वन्दनीय हैं।

"O god of gods, great lord, protect me, who have come for refuge! You, possessed of supreme sovereignty, are ever worshipped by gods and demons.

Word by word

देवदेव महेशान पाहि (devadeva maheśāna pāhi) — "O god of gods, great lord, protectमां शरणागतम् (māṃ śaraṇāgatam) — me, who have come for refuge;सुराऽसुरैस्सदा वन्द्यः (surā'suraissadā vandyaḥ) — you, ever worshipped by gods and demons,परमैश्वर्यवान् प्रभुः (paramaiśvaryavān prabhuḥ) — possessed of supreme sovereignty, the lord"

३५ ब्राह्मणं मां महादेव खादितुं समुपागतः । पुरुषोऽयं तवेशान सेवकोऽतिभयङ्करः ॥ ३५॥

brāhmaṇaṃ māṃ mahādeva khādituṃ samupāgataḥ | puruṣo'yaṃ taveśāna sevako'tibhayaṅkaraḥ 35 ||

· हिन्दी

हे महादेव! हे ईशान! आपका यह अत्यन्त भयंकर सेवक मुझ ब्राह्मणको खानेके लिये आया है।

O Mahādeva, this most terrifying servant of yours, O Īśāna, has come to devour me, a brāhmaṇa.

Word by word

ब्राह्मणं मां महादेव (brāhmaṇaṃ māṃ mahādeva) — "come to devour me, a brāhmaṇa,खादितुं समुपागतः (khādituṃ samupāgataḥ) — O Mahādeva,पुरुषोऽयं तवेशान (puruṣo'yaṃ taveśāna) — is this being of yours, O Īśāna,सेवकोऽतिभयङ्करः (sevako'tibhayaṅkaraḥ) — your most terrifying servant"

३६ एतस्माद्रक्ष देवेश शरणागतवत्सलः । न खादेत यथायं मां नमस्तेऽस्तु मुहुर्मुहुः ॥ ३६॥

etasmādrakṣa deveśa śaraṇāgatavatsalaḥ | na khādeta yathāyaṃ māṃ namaste'stu muhurmuhuḥ 36 ||

· हिन्दी

हे देवेश! शरणागतवत्सल! इससे मेरी रक्षा कीजिये, जिससे यह मुझे न खा सके — आपको बार-बार नमस्कार है।"

Protect me from him, O lord of gods, ever affectionate to those who seek refuge, so that he may not devour me — salutations to you again and again."

Word by word

एतस्माद्रक्ष देवेश (etasmādrakṣa deveśa) — "protect me from this one, O lord of gods,शरणागतवत्सलः (śaraṇāgatavatsalaḥ) — ever affectionate to those who seek refuge,न खादेत यथायं (na khādeta yathāyaṃ) — so that he may not devour me —मां नमस्तेऽस्तु मुहुर्मुहुः (māṃ namaste'stu muhurmuhuḥ) — salutations to you again and again"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

३७ महादेवो वचः श्रुत्वा ब्राह्मणस्य तदा मुने । अब्रवीत्स्वगणं तं वै दीनानाथप्रियः प्रभुः ॥ ३७॥

mahādevo vacaḥ śrutvā brāhmaṇasya tadā mune | abravītsvagaṇaṃ taṃ vai dīnānāthapriyaḥ prabhuḥ 37 ||

· हिन्दी

हे मुने! तब ब्राह्मणकी यह बात सुनकर दीन-अनाथोंसे प्रेम करनेवाले प्रभु महादेवने अपने उस गणसे कहा।

O sage, then Mahādeva, hearing the words of the brāhmaṇa, the lord who is dear to the wretched and the helpless, spoke to that being of his own.

Word by word

महादेवो वचः श्रुत्वा (mahādevo vacaḥ śrutvā) — "Mahādeva, hearing the wordsब्राह्मणस्य तदा मुने (brāhmaṇasya tadā mune) — of the brāhmaṇa, O sage, then —अब्रवीत्स्वगणं तं वै (abravītsvagaṇaṃ taṃ vai) — the lord who is dear to the wretched and the helpless —दीनानाथप्रियः प्रभुः (dīnānāthapriyaḥ prabhuḥ) — spoke to that being of his own"

महादेव उवाच — Mahādeva spoke: महादेवजी बोले:

३८ प्रभुं च ब्राह्मणं दूतं राह्वाख्यं शरणागतम् । शरण्या रक्षणीया हि न दण्ड्या गणसत्तम ॥ ३८॥

prabhuṃ ca brāhmaṇaṃ dūtaṃ rāhvākhyaṃ śaraṇāgatam | śaraṇyā rakṣaṇīyā hi na daṇḍyā gaṇasattama 38 ||

· हिन्दी

"शरण आये इस राहु नामक ब्राह्मण दूतको छोड़ दो; क्योंकि शरणागतकी रक्षा करनी चाहिये, दण्ड नहीं देना चाहिये, हे गणसत्तम!"

"This brāhmaṇa messenger named Rāhu, who has come as a suppliant, deserves protection and refuge, not punishment — O best of the gaṇas, those who take refuge must be sheltered, not chastised."

Word by word

प्रभुं च ब्राह्मणं (prabhuṃ ca brāhmaṇaṃ) — "the brāhmaṇa messenger named Rāhu, my lord,दूतं राह्वाख्यं शरणागतम् (dūtaṃ rāhvākhyaṃ śaraṇāgatam) — who has come as a suppliant,शरण्या रक्षणीया हि (śaraṇyā rakṣaṇīyā hi) — deserves protection and refuge —न दण्ड्या गणसत्तम (na daṇḍyā gaṇasattama) — not punishment, O best of the gaṇas"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

३९ इत्युक्तौ गिरिजेशेन सगणः करुणात्मना । राहुं तत्याज सहसा ब्राह्मणेति श्रुताक्षरः ॥ ३९॥

ityuktau girijeśena sagaṇaḥ karuṇātmanā | rāhuṃ tatyāja sahasā brāhmaṇeti śrutākṣaraḥ 39 ||

· हिन्दी

करुणामय गिरिजापतिके ऐसा कहनेपर वह गण 'ब्राह्मण' शब्द सुनते ही राहुको सहसा छोड़कर चला गया।

When the compassionate lord of Girijā had thus spoken, that being, upon hearing the word 'brāhmaṇa,' at once released Rāhu.

Word by word

इत्युक्तौ गिरिजेशेन (ityuktau girijeśena) — "when the lord of Girijā had thus spoken,सगणः करुणात्मना (sagaṇaḥ karuṇātmanā) — that being, compassionate,राहुं तत्याज सहसा (rāhuṃ tatyāja sahasā) — at once released Rāhu,ब्राह्मणेति श्रुताक्षरः (brāhmaṇeti śrutākṣaraḥ) — upon hearing the word 'brāhmaṇa'"

४० राहुं त्यक्त्वाम्बरे सोऽथ पुरुषो दीनया गिरा । शिवोपकण्ठमागत्य महादेवं व्यजिज्ञपत् ॥ ४०॥

rāhuṃ tyaktvāmbare so'tha puruṣo dīnayā girā | śivopakaṇṭhamāgatya mahādevaṃ vyajijñapat 40 ||

· हिन्दी

राहुको आकाशमें छोड़कर वह पुरुष शिवके निकट आकर दीन वाणीमें महादेवसे कहने लगा —

Having released Rāhu into the sky, that being then came near to Śiva and, in a plaintive voice, addressed Mahādeva:

Word by word

राहुं त्यक्त्वाम्बरे सोऽथ (rāhuṃ tyaktvāmbare so'tha) — "having released Rāhu into the sky,पुरुषो दीनया गिरा (puruṣo dīnayā girā) — that being then, in a plaintive voice,शिवोपकण्ठमागत्य महादेवं (śivopakaṇṭhamāgatya mahādevaṃ) — came near to Śivaव्यजिज्ञपत् (vyajijñapat) — and addressed Mahādeva"

पुरुष उवाच — The being spoke: वह पुरुष बोला:

४१ देवदेव महादेव करुणाकर शङ्कर । त्याजितं मम भक्ष्यं ते शरणागतवत्सल ॥ ४१॥

devadeva mahādeva karuṇākara śaṅkara | tyājitaṃ mama bhakṣyaṃ te śaraṇāgatavatsala 41 ||

· हिन्दी

"हे देवदेव महादेव! हे करुणाकर शंकर! हे शरणागतवत्सल! आपने मेरे भक्ष्यको छुड़ा दिया।

"O god of gods, Mahādeva, fount of compassion, Śaṅkara — you, so affectionate to those who seek refuge, have made me let go of my food.

Word by word

देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — "O god of gods, Mahādeva,करुणाकर शङ्कर (karuṇākara śaṅkara) — fount of compassion, Śaṅkara —त्याजितं मम भक्ष्यं (tyājitaṃ mama bhakṣyaṃ) — you have made me let go of my food,ते शरणागतवत्सल (te śaraṇāgatavatsala) — O you so affectionate to those who seek refuge"

४२ क्षुधा मां बाधते स्वामिन्क्षुत्क्षामश्चास्मि सर्वथा । किं भक्ष्यं मम देवेश तदाज्ञापय मां प्रभो ॥ ४२॥

kṣudhā māṃ bādhate svāminkṣutkṣāmaścāsmi sarvathā | kiṃ bhakṣyaṃ mama deveśa tadājñāpaya māṃ prabho 42 ||

· हिन्दी

हे स्वामिन्! मुझे भूख सता रही है और मैं अत्यन्त क्षुधाग्रस्त हूँ; हे देवेश, हे प्रभो! बताइये कि मेरा भक्ष्य क्या है।"

Hunger torments me, O lord, and I am utterly wasted with it; O lord of gods, O master, tell me what my food shall be."

Word by word

क्षुधा मां बाधते (kṣudhā māṃ bādhate) — "hunger torments me, O lord,स्वामिन्क्षुत्क्षामश्चास्मि सर्वथा (svāminkṣutkṣāmaścāsmi sarvathā) — and I am utterly wasted with hunger;किं भक्ष्यं मम देवेश (kiṃ bhakṣyaṃ mama deveśa) — tell me what my food shall be,तदाज्ञापय मां प्रभो (tadājñāpaya māṃ prabho) — O lord of gods, O master"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

४३ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य पुरुषस्य महाप्रभुः । प्रत्युवाचाद्भुतोतिः स कौतुकी स्वहितङ्करः ॥ ४३॥

ityākarṇya vacastasya puruṣasya mahāprabhuḥ | pratyuvācādbhutotiḥ sa kautukī svahitaṅkaraḥ 43 ||

· हिन्दी

उस पुरुषका यह वचन सुनकर अद्भुत लीला करनेवाले, कौतुकी तथा अपने भक्तोंका हित करनेवाले महाप्रभुने उत्तर दिया।

Hearing these words of that being, the great lord, of wondrous deeds, playful, ever working the good of his own, replied.

Word by word

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — "hearing these words of that being,पुरुषस्य महाप्रभुः (puruṣasya mahāprabhuḥ) — the great lord, of wondrous deeds,प्रत्युवाचाद्भुतोतिः स (pratyuvācādbhutotiḥ sa) — playful, ever working the good of his own,कौतुकी स्वहितङ्करः (kautukī svahitaṅkaraḥ) — replied"

महेश्वर उवाच — Maheśvara spoke: महेश्वर बोले:

४४ बुभुक्षा यदि तेऽतीव क्षुधा त्वां बाधते यदि । सम्भक्षयात्मनश्शीघ्रं मांसं त्वं हस्तपादयोः ॥ ४४॥

bubhukṣā yadi te'tīva kṣudhā tvāṃ bādhate yadi | sambhakṣayātmanaśśīghraṃ māṃsaṃ tvaṃ hastapādayoḥ 44 ||

· हिन्दी

"यदि तुम्हें इतनी तीव्र भूख लगी है और भूख तुम्हें इतना सता रही है, तो अपने हाथों और पैरोंका मांस शीघ्र ही खा लो।"

"If your hunger is so intense, if hunger so torments you, then quickly devour the flesh of your own hands and feet."

Word by word

बुभुक्षा यदि तेऽतीव क्षुधा (bubhukṣā yadi te'tīva kṣudhā) — "if your hunger is so intense,त्वां बाधते यदि (tvāṃ bādhate yadi) — if hunger so torments you,सम्भक्षयात्मनश्शीघ्रं मांसं (sambhakṣayātmanaśśīghraṃ māṃsaṃ) — then quickly devour the fleshत्वं हस्तपादयोः (tvaṃ hastapādayoḥ) — of your own hands and feet"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

४५ स शिवेनैवमाज्ञप्तश्चखाद पुरुषः स्वकम् । हस्तपादोद्भवं मांसं शिरः शेषोऽभवद्यथा ॥ ४५॥

sa śivenaivamājñaptaścakhāda puruṣaḥ svakam | hastapādodbhavaṃ māṃsaṃ śiraḥ śeṣo'bhavadyathā 45 ||

· हिन्दी

शिवजीके ऐसा आज्ञा देनेपर उस पुरुषने अपने हाथों और पैरोंका मांस खा लिया, यहाँतक कि केवल सिर ही शेष रह गया।

Thus commanded by Śiva, that being devoured the flesh born of his own hands and feet, until only his head remained.

Word by word

स शिवेनैवमाज्ञप्तश्चखाद (sa śivenaivamājñaptaścakhāda) — "thus commanded by Śiva,पुरुषः स्वकम् (puruṣaḥ svakam) — that being devouredहस्तपादोद्भवं मांसं (hastapādodbhavaṃ māṃsaṃ) — the flesh born of his own hands and feet,शिरः शेषोऽभवद्यथा (śiraḥ śeṣo'bhavadyathā) — until only his head remained"

४६ दृष्ट्वा शिरोऽवशेषं तु सुप्रसन्नःसदाशिवः । पुरुषं भीमकर्माणं तमुवाच सविस्मयः ॥ ४६॥

dṛṣṭvā śiro'vaśeṣaṃ tu suprasannaḥsadāśivaḥ | puruṣaṃ bhīmakarmāṇaṃ tamuvāca savismayaḥ 46 ||

· हिन्दी

केवल सिर शेष देखकर अत्यन्त प्रसन्न सदाशिवने आश्चर्यचकित होकर उस भयंकर कर्म करनेवाले पुरुषसे कहा।

Seeing only the head remaining, Sadāśiva, greatly pleased, spoke, astonished, to that being of terrible deeds.

Word by word

दृष्ट्वा शिरोऽवशेषं (dṛṣṭvā śiro'vaśeṣaṃ) — "seeing only the head remaining,तु सुप्रसन्नःसदाशिवः (tu suprasannaḥsadāśivaḥ) — greatly pleased, Sadāśivaपुरुषं भीमकर्माणं (puruṣaṃ bhīmakarmāṇaṃ) — spoke, astonished,तमुवाच सविस्मयः (tamuvāca savismayaḥ) — to that being of terrible deeds"

शिव उवाच — Śiva spoke: शिवजी बोले:

४७ हे महागण धन्यस्त्वं मदाज्ञाप्रतिपालकः । सन्तुष्टश्चास्मि तेऽतीव कर्मणानेन सत्तम ॥ ४७॥

he mahāgaṇa dhanyastvaṃ madājñāpratipālakaḥ | santuṣṭaścāsmi te'tīva karmaṇānena sattama 47 ||

· हिन्दी

"हे महागण! तुम धन्य हो, जो मेरी आज्ञाका पालन करते हो; हे सत्तम! मैं इस कर्मसे तुमपर अत्यन्त प्रसन्न हूँ।

"O great gaṇa, blessed are you, the keeper of my command; O best one, I am exceedingly pleased with you for this deed.

Word by word

हे महागण (he mahāgaṇa) — "O great gaṇa, blessed are you,धन्यस्त्वं मदाज्ञाप्रतिपालकः (dhanyastvaṃ madājñāpratipālakaḥ) — the keeper of my command;सन्तुष्टश्चास्मि तेऽतीव (santuṣṭaścāsmi te'tīva) — I am exceedingly pleased with youकर्मणानेन सत्तम (karmaṇānena sattama) — for this deed, O best one"

४८ त्वं कीर्तिमुखसंज्ञो हि भव मद्द्वारकः सदा । महागणो महावीरः सर्वदुष्टभयङ्करः ॥ ४८॥

tvaṃ kīrtimukhasaṃjño hi bhava maddvārakaḥ sadā | mahāgaṇo mahāvīraḥ sarvaduṣṭabhayaṅkaraḥ 48 ||

· हिन्दी

अब तुम कीर्तिमुख नामसे जाने जाओगे और सदा मेरे द्वारपाल बनोगे — एक महागण, महावीर तथा सभी दुष्टोंके लिये भयंकर।

Be known henceforth by the name Kīrtimukha, and be forever my door-keeper — a great gaṇa, a great hero, a terror to all the wicked.

Word by word

त्वं कीर्तिमुखसंज्ञो हि (tvaṃ kīrtimukhasaṃjño hi) — "be known henceforth by the name Kīrtimukha,भव मद्द्वारकः सदा (bhava maddvārakaḥ sadā) — and be forever my door-keeper —महागणो महावीरः (mahāgaṇo mahāvīraḥ) — a great gaṇa, a great hero,सर्वदुष्टभयङ्करः (sarvaduṣṭabhayaṅkaraḥ) — a terror to all the wicked"

४९ मत्प्रियस्त्वं मदर्चायां सदा पूज्यो हि मज्जनैः । त्वदर्चां ये न कुर्वन्ति नैव ते मत्प्रियङ्कराः ॥ ४९॥

matpriyastvaṃ madarcāyāṃ sadā pūjyo hi majjanaiḥ | tvadarcāṃ ye na kurvanti naiva te matpriyaṅkarāḥ 49 ||

· हिन्दी

तुम मुझे प्रिय हो; मेरी पूजामें मेरे भक्तजन सदा तुम्हारा भी पूजन करेंगे; जो तुम्हारा पूजन नहीं करते, वे मुझे प्रिय नहीं होते।"

You are dear to me; in my worship you shall ever be honored by my devotees; those who do not worship you do not please me."

Word by word

मत्प्रियस्त्वं मदर्चायां सदा (matpriyastvaṃ madarcāyāṃ sadā) — "you are dear to me; in my worshipपूज्यो हि मज्जनैः (pūjyo hi majjanaiḥ) — you shall ever be honored by my devotees;त्वदर्चां ये न कुर्वन्ति (tvadarcāṃ ye na kurvanti) — those who do not worship you,नैव ते मत्प्रियङ्कराः (naiva te matpriyaṅkarāḥ) — they do not please me"

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

५० इति शम्भोर्वरं प्राप्य पुरुषः प्रजहर्ष सः । तदाप्रभृति देवेशद्वारे कीर्तिमुखः स्थितः ॥ ५०॥

iti śambhorvaraṃ prāpya puruṣaḥ prajaharṣa saḥ | tadāprabhṛti deveśadvāre kīrtimukhaḥ sthitaḥ 50 ||

· हिन्दी

शम्भुसे यह वरदान पाकर वह पुरुष अत्यन्त हर्षित हुआ; उसी समयसे कीर्तिमुख देवेशके द्वारपर स्थित रहने लगा।

Having received this boon from Śambhu, that being rejoiced greatly; from that time on, Kīrtimukha has remained at the door of the lord of gods.

Word by word

इति शम्भोर्वरं प्राप्य (iti śambhorvaraṃ prāpya) — "having received this boon from Śambhu,पुरुषः प्रजहर्ष सः (puruṣaḥ prajaharṣa saḥ) — that being rejoiced greatly;तदाप्रभृति देवेशद्वारे (tadāprabhṛti deveśadvāre) — from that time on, at the door of the lord of gods,कीर्तिमुखः स्थितः (kīrtimukhaḥ sthitaḥ) — Kīrtimukha has remained"

५१ पूजनीयो विशेषेण स गणश्शिवपूजने । नार्चयन्तीह ये पूर्वं तेषामर्चा वृथा भवेत् ॥ ५१॥

pūjanīyo viśeṣeṇa sa gaṇaśśivapūjane | nārcayantīha ye pūrvaṃ teṣāmarcā vṛthā bhavet 51 ||

· हिन्दी

शिवपूजामें उस गणकी विशेषरूपसे पूजा करनी चाहिये; जो पहले उसका पूजन नहीं करते, उनका पूजन व्यर्थ हो जाता है।

That gaṇa is to be especially worshipped in the worship of Śiva; those who do not first worship him, their worship becomes fruitless.

Word by word

पूजनीयो विशेषेण (pūjanīyo viśeṣeṇa) — "that gaṇa is to be especially worshippedस गणश्शिवपूजने (sa gaṇaśśivapūjane) — in the worship of Śiva;नार्चयन्तीह ये पूर्वं (nārcayantīha ye pūrvaṃ) — those who do not first worship him here,तेषामर्चा वृथा भवेत् (teṣāmarcā vṛthā bhavet) — their worship becomes fruitless"

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे जलन्धरवधोपाख्याने दूतसंवादो नामैकोनविंशोऽध्यायः॥ १९॥

Thus ends the nineteenth chapter, called "The Dialogue of the Messenger," within the Jālandhara-vadha sub-narrative, in the Yuddha-khaṇḍa — the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें जलन्धरवधोपाख्यानके अन्तर्गत दूतसंवादवर्णन नामक उन्नीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १९॥