Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — युद्धखण्ड Chapter 53
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — युद्धखण्ड
Chapter 53 · Aniruddha and Uṣā's Sport, within Uṣā's Story · Verses 1–54

अथ त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Sanatkumāra continues: Enraged, Bāṇāsura goes there and sees him — one of divine, captivating form, standing in the first bloom of youth. Astonished and seized by anger, Bāṇa, as if laughing, demands to know who this bold and courageous man is: this ill-fated fool whose hour has come, who has defiled his family's honor and his beloved daughter. He orders his enraged followers to kill him at once with terrible weapons, and to bind the wicked man and guard him in a dreadful prison for a long time. Yet, unable to place him, the highly intelligent Bāṇa grows uncertain. He slowly musters ten thousand troops for the hero's slaying; those soldiers, exceedingly fierce, surround the inner apartments on every side crying "cut, pierce!" Seeing the enemy host, the roaring Yādava seizes an incomparable iron bar at the gate, comes forth like Death himself with a thunderbolt in hand, slays the attackers, and returns within — destroying ten thousand troops, his eyes red with fury, strengthened by Śiva's power. When a hundred thousand warriors have fallen, Bāṇa, taking Kumbhāṇḍa with him, challenges Aniruddha — Pradyumna's son, protected by Śiva's power, his body ablaze — to single combat. Aniruddha destroys ten thousand of the finest horses and chariots with a sword won in battle, then takes up a spear like the fire of doomsday and strikes Bāṇa down; struck firmly on his chariot-seat, Bāṇa vanishes at once with his horses. Aniruddha, unconquered, stands still like a mountain, scanning every quarter — but the now-invisible, treacherous Bāṇa strikes him again and again with thousands of weapons, and by trickery binds him with serpent-nooses. Having caged him, Bāṇa orders the mighty Sūtaputra (Kumbhāṇḍa) to cut off the captive's head at once, dismember him for the rākṣasas and flesh-eating demons to devour, and cast the sinner into a grass-choked, bottomless well — he must be killed regardless. But the righteous-minded Kumbhāṇḍa, an excellent counselor, urges reconsideration: to kill this one, he says, would be to kill their own selves, for he is Viṣṇu's equal in valor, nurtured and made bold by Śiva's own favor and companionship in war — by Śiva's grace, Kriṣṇa's grandson, of such strength that he counts them as mere straws even when bitten by serpents. Kumbhāṇḍa then questions Aniruddha, asking his lineage and urging him to beg for release with folded hands and a confession of defeat, or else face continued bondage. Aniruddha answers with scorn, calling him a hireling and unworthy night-wanderer ignorant of an enemy's due conduct: cowardice and flight are worse than a hero's death, and for a kṣatriya facing the enemy in battle is always the better end, not begging on the ground like a wretch. Hearing many such heroic words, Bāṇa grows both astonished and angry — whereupon a voice from the sky speaks, in the hearing of all the warriors and Aniruddha's counselor, to calm him: Bāṇa, son of Bali and devotee of Śiva, should not give way to wrath, for Śiva alone is lord of all, witness of every deed, creator-sustainer-destroyer of the world embodying Brahmā, Viṣṇu, and Hara, the indwelling and transcendent ruler of māyā who is yet without attributes; by his will alone the weak become strong and the strong weak, and the Lord who loves his devotees and delights in many forms of play will himself soon humble Bāṇa's pride. Persuaded, Bāṇa does not slay Aniruddha, but withdraws to his own apartments, drinks deeply, and — his judgment now astray — forgets the warning and returns to his pleasures. Aniruddha, still bound by the venomous serpent-coils and pining for his beloved, calls upon Durgā for refuge and protection, addressing her as the fierce, all-protecting goddess, cause of creation, preservation, and dissolution, the sole refuge besides whom he has none. Pleased, Kālī — dark as shattered collyrium — arrives at the deep midnight of the dark fourteenth of Jyeṣṭha, shatters the cage with heavy blows of her fists, reduces the fearsome serpent-bonds to ashes, frees Aniruddha, leads him into the inner apartments, and vanishes. Thus, by the goddess's grace — that is, by Śiva's own power — Aniruddha is freed from distress and made whole. Having won this victory through Śiva's power, Pradyumna's son at last obtains his beloved, Bāṇa's daughter, and rejoices; as before, flushed with wine and glad of heart, he resumes his happy sport with her. सनत्कुमारजी आगे कहते हैं — क्रुद्ध बाणासुर वहाँ जाकर उस दिव्य एवं मनोहर रूपवाले, प्रथम यौवनमें स्थित पुरुषको देखता है। विस्मित और क्रोधसे व्याप्तचित्त बाण हँसते हुए-से पूछता है कि यह रूपवान्, साहसी तथा धैर्यवान् मनुष्य कौन है — यह दुर्भाग्यशाली, मूढ़बुद्धि, जिसने मेरे कुलके आचारको तथा मेरी प्रिय पुत्रीको दूषित किया है, इसे तुरन्त भयानक शस्त्रोंसे मार डालो, और इसे बाँधकर घोर कारागारमें दीर्घकालतक रखो। किन्तु उसे पहचान न पाकर महाबुद्धिमान् बाण सशंकित हो जाता है। वह धीरे-धीरे दस हजार सेना उस वीरके वधके लिये नियुक्त करता है; वे अत्यन्त उग्र सैनिक "काटो, भेदो" कहते हुए अन्तःपुरको सब ओरसे घेर लेते हैं। शत्रुसेनाको देखकर गर्जना करता हुआ वह यादव द्वारपर अतुलनीय परिघ लेकर वज्रधारी यमके समान भवनसे निकलता है, सेवकोंको मारकर पुनः भीतर चला जाता है — इस प्रकार क्रोधसे लाल नेत्रोंवाला, शिवतेजसे बलशाली वह दस हजार सैनिकोंको मार डालता है। एक लाख योद्धाओंके मारे जानेपर बाणासुर कुम्भाण्डको साथ लेकर शिवतेजसे रक्षित, देहसे प्रज्वलित प्राद्युम्नि अनिरुद्धको द्वन्द्वयुद्धके लिये ललकारता है। अनिरुद्ध युद्धमें प्राप्त तलवारसे दस हजार उत्तम अश्व-रथ नष्ट कर देता है, फिर कालाग्निके समान शक्तिसे बाणको मार गिराता है; रथके आसनपर दृढ़तासे आहत बाण अश्वोंसहित उसी क्षण अन्तर्धान हो जाता है। अपराजित अनिरुद्ध सभी दिशाओंको देखते हुए पर्वतके समान अचल खड़ा रहता है, किन्तु अदृश्य हुआ कपटी बाण हजारों शस्त्रोंसे उसे बार-बार आहत करता है और छलपूर्वक नागपाशोंसे बाँध लेता है। उसे पिंजरेमें रखकर बाण महाबली सूतपुत्र (कुम्भाण्ड) को आज्ञा देता है कि उसका सिर तुरन्त काट डाले, अंगोंको राक्षसों तथा मांसाहारी दानवोंको खिला दे, और उस पापीको तिनकोंसे भरे अथाह कुएँमें डालकर सर्वथा मार डाले। किन्तु धर्मबुद्धि, उत्तम मन्त्री कुम्भाण्ड इस कर्मपर पुनर्विचार करनेका निवेदन करता है — इसे मारनेसे मानो हमारा अपना आत्मा ही मारा जायेगा, क्योंकि यह विष्णुके समान पराक्रमी, शिवके प्रिय होनेके कारण उन्हींके तेजसे तथा युद्धसाहचर्यसे पुष्ट और साहसी हुआ है — शिवकी कृपासे ही कृष्णका यह पौत्र इतना बलशाली है कि सर्पदंशसे भी हमें तिनकोंके समान मानता है। तब कुम्भाण्ड अनिरुद्धसे उसका परिचय पूछता है और हाथ जोड़कर दैन्यवचन बोलनेपर मुक्तिकी शर्त रखता है, अन्यथा बन्धनकी चेतावनी देता है। अनिरुद्ध तिरस्कारपूर्वक उत्तर देता है कि यह शत्रुधर्मको न जाननेवाला निशाचर है — दीनता और पलायन वीरकी मृत्युसे भी बुरे हैं, क्षत्रियके लिये युद्धमें सम्मुख होकर मरना ही सदा श्रेष्ठ है, पृथ्वीपर दीनकी भाँति हाथ जोड़ना नहीं। ऐसे अनेक वीरोचित वचन सुनकर बाण विस्मित और क्रुद्ध दोनों हो जाता है — तभी समस्त वीरों तथा अनिरुद्धके मन्त्रीके सुनते हुए आकाशवाणी होती है, जो बलिपुत्र शिवभक्त बाणको समझाती है कि क्रोध न करे, क्योंकि शिव ही सर्वेश्वर, कर्मोंके साक्षी, सृष्टिके कर्ता-भर्ता-संहर्ता, ब्रह्मा-विष्णु-हरस्वरूप, मायाके स्वामी होते हुए भी निर्गुण परमेश्वर हैं; उन्हींकी इच्छासे निर्बल बलवान् और बलवान् निर्बल होता है, और भक्तवत्सल भगवान् स्वयं शीघ्र ही उसके गर्वको नष्ट कर देंगे। यह सुनकर बाणासुर अनिरुद्धको नहीं मारता, किन्तु अपने अन्तःपुरमें जाकर मदिरापान करता है और उस वचनको भूलकर विरुद्धबुद्धि होकर विहार करने लगता है। इधर विषैले सर्पपाशोंसे बँधा, प्रियासे विरह-व्यथित अनिरुद्ध उसी क्षण दुर्गाका स्मरण करता है और उन्हें शरणदायिनी, सृष्टि-स्थिति-संहारकारिणी महादेवी कहकर, उनके अतिरिक्त अन्य कोई रक्षक न होनेका निवेदन करते हुए रक्षाकी प्रार्थना करता है। प्रसन्न होकर श्यामवर्णा काली देवी ज्येष्ठ कृष्ण चतुर्दशीकी घोर अर्धरात्रिमें वहाँ पहुँचती हैं, मुष्टिप्रहारोंसे पिंजरा तोड़ डालती हैं, भयानक सर्परूपी बाणोंको भस्म कर देती हैं, अनिरुद्धको मुक्त कर अन्तःपुरमें पहुँचाकर वहीं अन्तर्धान हो जाती हैं। इस प्रकार देवीकी कृपासे अर्थात् शिवशक्तिसे अनिरुद्ध संकटसे मुक्त होकर सुखी और व्यथारहित हो जाता है। शिवशक्तिसे विजय प्राप्तकर प्राद्युम्नि अनिरुद्ध अन्ततः अपनी प्रिया, बाणकी पुत्री (ऊषा), को पाकर आनन्दित होता है और पूर्ववत् मदिरापान करते हुए प्रसन्नतापूर्वक उसके साथ विहार करने लगता है।

Begin verses ↓

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

अथ बाणासुरः क्रुद्धस्तत्र गत्वा ददर्श तम् । दिव्यलीलात्तवपुषं प्रथमे वयसि स्थितम् ॥ १॥

atha bāṇāsuraḥ kruddhastatra gatvā dadarśa tam | divyalīlāttavapuṣaṃ prathame vayasi sthitam ||

· हिन्दी

तब क्रुद्ध बाणासुर वहाँ जाकर उस दिव्य एवं मनोहर रूपवाले, प्रथम यौवनमें स्थित पुरुषको देखने लगा।

Then Bāṇāsura, enraged, went there and saw him — one of divine, playful, captivating form, standing in the first bloom of youth.

Word by word

अथ बाणासुरः क्रुद्धः (atha bāṇāsuraḥ kruddhaḥ) — then Bāṇāsura, enragedतत्र गत्वा ददर्श तम् (tatra gatvā dadarśa tam) — went there and saw himदिव्यलीलात्तवपुषं (divyalīlāttavapuṣaṃ) — of divine, playful, captivating formप्रथमे वयसि स्थितम् (prathame vayasi sthitam) — standing in the first bloom of youth

तं दृष्ट्वा विस्मितं वाक्यं किं कारणमथाब्रवीत् । बाणः क्रोधपरीतात्मा युधि शौण्डो हसन्निव ॥ २॥

taṃ dṛṣṭvā vismitaṃ vākyaṃ kiṃ kāraṇamathābravīt | bāṇaḥ krodhaparītātmā yudhi śauṇḍo hasanniva ||

· हिन्दी

उसे देखकर विस्मित तथा क्रोधसे व्याप्तचित्त, युद्धमें प्रवीण बाण हँसता हुआ-सा बोला — इसका क्या कारण है?

Seeing him, astonished, Bāṇa — his mind seized by anger, that champion of battle — spoke these words as if laughing: ‘What can be the reason for this?’

Word by word

तं दृष्ट्वा विस्मितं (taṃ dṛṣṭvā vismitaṃ) — seeing him, astonishedवाक्यं किं कारणमथाब्रवीत् (vākyaṃ kiṃ kāraṇamathābravīt) — he then spoke, asking the reasonबाणः क्रोधपरीतात्मा (bāṇaḥ krodhaparītātmā) — Bāṇa, his mind overcome by wrathयुधि शौण्डो हसन्निव (yudhi śauṇḍo hasanniva) — valiant in battle, as if laughing

अहो मनुष्यो रूपाढ्यःसाहसी धैर्यवानिति । कोऽयमागतकालश्च दुष्टभाग्यो विमूढधीः ॥ ३॥

aho manuṣyo rūpāḍhyaḥsāhasī dhairyavāniti | ko'yamāgatakālaśca duṣṭabhāgyo vimūḍhadhīḥ ||

· हिन्दी

अहो! यह रूपवान्, साहसी तथा धैर्यवान् मनुष्य कौन है? यह कौन है जिसका अन्तकाल आ गया है, दुर्भाग्य और मूढ़बुद्धिवाला?

Ah, [what] a man — rich in beauty, bold, full of courage! Who is this one whose time [of death] has come, of wicked fortune, dull-witted?

Word by word

अहो मनुष्यो रूपाढ्यः (aho manuṣyo rūpāḍhyaḥ) — ah, a man rich in beautyसाहसी धैर्यवानिति (sāhasī dhairyavāniti) — bold, and full of courageकोऽयमागतकालश्च (ko'yamāgatakālaśca) — who is this whose hour has comeदुष्टभाग्यो विमूढधीः (duṣṭabhāgyo vimūḍhadhīḥ) — ill-fated, and dull of mind

येन मे कुलचारित्रं दूषितं दुहिता हिता । तं मारयध्वं कुपिताः शीघ्रं शस्त्रैः सुदारुणैः ॥ ४॥

yena me kulacāritraṃ dūṣitaṃ duhitā hitā | taṃ mārayadhvaṃ kupitāḥ śīghraṃ śastraiḥ sudāruṇaiḥ ||

· हिन्दी

जिसने मेरे कुलके आचारको दूषित किया तथा मेरी प्रिय पुत्रीको कलंकित किया, हे क्रुद्ध वीरो! उसे शीघ्र अत्यन्त भयानक शस्त्रोंसे मार डालो।

By whom my family’s honor has been sullied, and [my] beloved daughter [dishonoured] — kill him, enraged ones, quickly, with most terrible weapons!

Word by word

येन मे कुलचारित्रं दूषितं (yena me kulacāritraṃ dūṣitaṃ) — by whom my family’s conduct was sulliedदुहिता हिता (duhitā hitā) — and my dear daughter [dishonoured]तं मारयध्वं कुपिताः (taṃ mārayadhvaṃ kupitāḥ) — slay him, O enraged onesशीघ्रं शस्त्रैः सुदारुणैः (śīghraṃ śastraiḥ sudāruṇaiḥ) — swiftly, with most terrible weapons

दुराचारं च तं बद्ध्वा घोरे कारागृहे ततः । रक्षध्वं विकटे वीरा बहुकालं विशेषतः ॥ ५॥

durācāraṃ ca taṃ baddhvā ghore kārāgṛhe tataḥ | rakṣadhvaṃ vikaṭe vīrā bahukālaṃ viśeṣataḥ ||

· हिन्दी

और उस दुराचारीको बाँधकर, हे वीरो! घोर कारागारमें विशेष रूपसे दीर्घकालतक रखो।

And having bound that evil-conducted one, then, O heroes, guard him in a terrible, dreadful prison for a long time especially.

Word by word

दुराचारं च तं बद्ध्वा (durācāraṃ ca taṃ baddhvā) — and having bound that evil-doerघोरे कारागृहे ततः (ghore kārāgṛhe tataḥ) — then in a terrible prisonरक्षध्वं विकटे वीराः (rakṣadhvaṃ vikaṭe vīrāḥ) — guard him, O heroes, in that grim placeबहुकालं विशेषतः (bahukālaṃ viśeṣataḥ) — for a long time, especially

न जाने कोऽयमभयः को वा घोरपराक्रमः । विचार्येति महाबुद्धिः सन्दिग्धोऽभूच्छरासुरः ॥ ६॥

na jāne ko'yamabhayaḥ ko vā ghoraparākramaḥ | vicāryeti mahābuddhiḥ sandigdho'bhūccharāsuraḥ ||

· हिन्दी

“मैं नहीं जानता यह निर्भय कौन है, अथवा घोर पराक्रमी कौन है” — यह विचारकर महाबुद्धिमान् शरासुर (बाण) सशंकित हो गया।

‘I do not know who this fearless one is, or one of such dreadful valour’ — thinking thus, the highly intelligent Śarāsura [Bāṇa] became doubtful.

Word by word

न जाने कोऽयमभयः (na jāne ko'yamabhayaḥ) — I do not know who this fearless one isको वा घोरपराक्रमः (ko vā ghoraparākramaḥ) — or [one] of such terrible valourविचार्येति महाबुद्धिः (vicāryeti mahābuddhiḥ) — thinking thus, the highly intelligent oneसन्दिग्धोऽभूच्छरासुरः (sandigdho'bhūccharāsuraḥ) — Śarāsura [Bāṇa] became uncertain

ततो दैत्येन सैन्यं तु दशसाहस्रकं शनैः । वधाय तस्य वीरस्य व्यादिष्टं पापबुद्धिना ॥ ७॥

tato daityena sainyaṃ tu daśasāhasrakaṃ śanaiḥ | vadhāya tasya vīrasya vyādiṣṭaṃ pāpabuddhinā ||

· हिन्दी

तब उस पापबुद्धि दैत्यने उस वीरके वधके लिये धीरे-धीरे दस हजार सेना नियुक्त की।

Then the daitya, of wicked intent, slowly ordered an army of ten thousand for the slaying of that hero.

Word by word

ततो दैत्येन सैन्यं तु (tato daityena sainyaṃ tu) — then by the daitya, the armyदशसाहस्रकं शनैः (daśasāhasrakaṃ śanaiḥ) — ten thousand strong, slowlyवधाय तस्य वीरस्य (vadhāya tasya vīrasya) — for the slaying of that heroव्यादिष्टं पापबुद्धिना (vyādiṣṭaṃ pāpabuddhinā) — was commanded by the evil-minded one

तदादिष्टास्तु ते वीराः सर्वतोऽन्तःपुरं द्रुतम् । छादयामासुरत्युग्राश्छिन्धि भिन्दीति वादिनः ॥ ८॥

tadādiṣṭāstu te vīrāḥ sarvato'ntaḥpuraṃ drutam | chādayāmāsuratyugrāśchindhi bhindīti vādinaḥ ||

· हिन्दी

उसकी आज्ञासे वे अत्यन्त उग्र वीर शीघ्र ही “काटो, भेदो” कहते हुए सब ओरसे अन्तःपुरको घेरने लगे।

Those heroes, thus commanded, swiftly covered the inner apartments from every side, exceedingly fierce, shouting ‘Cut! Pierce!’

Word by word

तदादिष्टास्तु ते वीराः (tadādiṣṭāstu te vīrāḥ) — those heroes, so commandedसर्वतोऽन्तःपुरं द्रुतम् (sarvato'ntaḥpuraṃ drutam) — swiftly surrounded the inner apartments on every sideछादयामासुरत्युग्राः (chādayāmāsuratyugrāḥ) — covered it, exceedingly fierceछिन्धि भिन्दीति वादिनः (chindhi bhindīti vādinaḥ) — crying “cut! pierce!”

शत्रुसैन्यं ततो दृष्ट्वा गर्जमानः स यादवः । अन्तःपुरं द्वारगतं परिघं गृह्य चातुलम् ॥ ९॥

śatrusainyaṃ tato dṛṣṭvā garjamānaḥ sa yādavaḥ | antaḥpuraṃ dvāragataṃ parighaṃ gṛhya cātulam ||

· हिन्दी

शत्रुसेनाको देखकर वह यादव (अनिरुद्ध) गर्जना करते हुए अन्तःपुरके द्वारपर अतुलनीय परिघको ग्रहणकर,

Then, seeing the enemy army, that Yādava [Aniruddha], roaring, seized the incomparable iron bar at the gate of the inner apartments.

Word by word

शत्रुसैन्यं ततो दृष्ट्वा (śatrusainyaṃ tato dṛṣṭvā) — then seeing the enemy armyगर्जमानः स यादवः (garjamānaḥ sa yādavaḥ) — that Yādava, roaringअन्तःपुरं द्वारगतं (antaḥpuraṃ dvāragataṃ) — [standing] at the gate of the inner apartmentsपरिघं गृह्य चातुलम् (parighaṃ gṛhya cātulam) — seized the matchless iron bar

१० निष्क्रान्तो भवनात्तस्माद्वज्रहस्त इवान्तकः । तेन तान्किङ्करान् हत्वा पुनश्चान्तःपुरं ययौ ॥ १०॥

niṣkrānto bhavanāttasmādvajrahasta ivāntakaḥ | tena tānkiṅkarān hatvā punaścāntaḥpuraṃ yayau ||

· हिन्दी

उस भवनसे वज्रधारी यमके समान निकला; उससे उन सेवकोंको मारकर वह पुनः अन्तःपुरमें चला गया।

He came forth from that mansion like Death himself with the thunderbolt in hand; with it he slew those servants, and again returned to the inner apartments.

Word by word

निष्क्रान्तो भवनात्तस्मात् (niṣkrānto bhavanāttasmāt) — he came forth from that mansionवज्रहस्त इवान्तकः (vajrahasta ivāntakaḥ) — like Death with the thunderbolt in handतेन तान्किङ्करान् हत्वा (tena tānkiṅkarān hatvā) — having slain those servants with itपुनश्चान्तःपुरं ययौ (punaścāntaḥpuraṃ yayau) — he went again to the inner apartments

११ एवं दशसहस्राणि सैन्यानि मुनिसत्तम । जघान रोषरक्ताक्षो वर्द्धितः शिवतेजसा ॥ ११॥

evaṃ daśasahasrāṇi sainyāni munisattama | jaghāna roṣaraktākṣo varddhitaḥ śivatejasā ||

· हिन्दी

इस प्रकार, हे मुनिश्रेष्ठ! शिवके तेजसे बलशाली और क्रोधसे लाल नेत्रोंवाला वह दस हजार सैनिकोंको मार डालता था।

Thus, O best of sages, red-eyed with fury and strengthened by Śiva’s power, he slew ten thousand troops.

Word by word

एवं दशसहस्राणि सैन्यानि (evaṃ daśasahasrāṇi sainyāni) — thus ten thousand troopsमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sagesजघान रोषरक्ताक्षो (jaghāna roṣaraktākṣo) — he slew, his eyes red with furyवर्द्धितः शिवतेजसा (varddhitaḥ śivatejasā) — strengthened by Śiva’s power

१२ लक्षे हतेऽथ योधानां ततो बाणासुरो रुषा । कुम्भाण्डं स गृहीत्वा तु युद्धे शौण्डं समाह्वयत् ॥ १२॥

lakṣe hate'tha yodhānāṃ tato bāṇāsuro ruṣā | kumbhāṇḍaṃ sa gṛhītvā tu yuddhe śauṇḍaṃ samāhvayat ||

· हिन्दी

जब एक लाख योद्धा मारे गये, तब बाणासुरने क्रोधसे कुम्भाण्डको साथ लेकर युद्धमें उस शूरवीरको ललकारा —

Then, when a hundred thousand warriors had been slain, Bāṇāsura, in fury, taking Kumbhāṇḍa with him, challenged that champion to battle —

Word by word

लक्षे हतेऽथ योधानां (lakṣe hate'tha yodhānāṃ) — when a hundred thousand warriors were slainततो बाणासुरो रुषा (tato bāṇāsuro ruṣā) — then Bāṇāsura, in furyकुम्भाण्डं स गृहीत्वा तु (kumbhāṇḍaṃ sa gṛhītvā tu) — taking Kumbhāṇḍa with himयुद्धे शौण्डं समाह्वयत् (yuddhe śauṇḍaṃ samāhvayat) — challenged that champion to battle

१३ अनिरुद्धं महाबुद्धिं द्वन्द्वयुद्धे महाहवे । प्राद्युम्निं रक्षितं शैवतेजसा प्रज्वलत्तनुम् ॥ १३॥

aniruddhaṃ mahābuddhiṃ dvandvayuddhe mahāhave | prādyumniṃ rakṣitaṃ śaivatejasā prajvalattanum ||

· हिन्दी

महाबुद्धिमान् अनिरुद्धको, शिवके तेजसे रक्षित और देहसे प्रज्वलित प्राद्युम्निको, महासंग्राममें द्वन्द्वयुद्धके लिये।

— Aniruddha, of great intelligence, to single combat in that great battle: Pradyumna’s son, protected by Śiva’s power, his body ablaze.

Word by word

अनिरुद्धं महाबुद्धिं (aniruddhaṃ mahābuddhiṃ) — Aniruddha, of great intelligenceद्वन्द्वयुद्धे महाहवे (dvandvayuddhe mahāhave) — to single combat in that great battleप्राद्युम्निं रक्षितं शैवतेजसा (prādyumniṃ rakṣitaṃ śaivatejasā) — Pradyumna’s son, protected by Śiva’s powerप्रज्वलत्तनुम् (prajvalattanum) — his body blazing [with that splendour]

१४ ततो दशसहस्राणि तुरङ्गाणां रथोत्तमान् । युद्धप्राप्तेन खड्गेन दैत्येन्द्रस्य जघान सः ॥ १४॥

tato daśasahasrāṇi turaṅgāṇāṃ rathottamān | yuddhaprāptena khaḍgena daityendrasya jaghāna saḥ ||

· हिन्दी

फिर उसने युद्धमें प्राप्त तलवारसे दैत्येन्द्रके दस हजार उत्तम अश्व और रथोंको नष्ट कर दिया।

Then, with the sword he had won in battle, he slew ten thousand horses and the finest chariots of the lord of the daityas.

Word by word

ततो दशसहस्राणि तुरङ्गाणां (tato daśasahasrāṇi turaṅgāṇāṃ) — then ten thousand horsesरथोत्तमान् (rathottamān) — and the finest chariotsयुद्धप्राप्तेन खड्गेन (yuddhaprāptena khaḍgena) — with the sword obtained in battleदैत्येन्द्रस्य जघान सः (daityendrasya jaghāna saḥ) — he destroyed, [belonging] to the lord of the daityas

१५ तद्वधाय ततः शक्तिं कालवैश्वानरोपमाम् । अनिरुद्धो गृहीत्वा तां तया तं निजघान हि ॥ १५॥

tadvadhāya tataḥ śaktiṃ kālavaiśvānaropamām | aniruddho gṛhītvā tāṃ tayā taṃ nijaghāna hi ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् उसके वधके लिये अनिरुद्धने कालाग्निके समान शक्ति ग्रहणकर उससे उसे मार डाला।

Then, for his slaying, Aniruddha took up a spear resembling the fire of doomsday, and with it struck him down.

Word by word

तद्वधाय ततः शक्तिं (tadvadhāya tataḥ śaktiṃ) — then, for his slaying, a spearकालवैश्वानरोपमाम् (kālavaiśvānaropamām) — resembling the fire of universal destructionअनिरुद्धो गृहीत्वा तां (aniruddho gṛhītvā tāṃ) — Aniruddha, taking it upतया तं निजघान हि (tayā taṃ nijaghāna hi) — with it indeed struck him down

१६ रथोपस्थे ततो बाणस्तया शक्त्याहतो दृढम् । स साश्वस्तत्क्षणं वीरस्तत्रैवान्तरधीयत ॥ १६॥

rathopasthe tato bāṇastayā śaktyāhato dṛḍham | sa sāśvastatkṣaṇaṃ vīrastatraivāntaradhīyata ||

· हिन्दी

तब रथके आसनपर उस शक्तिसे दृढ़तापूर्वक आहत होकर बाण उस वीर उसी क्षण अश्वोंसहित वहीं अन्तर्धान हो गया।

Then Bāṇa, struck firmly by that spear as he sat on his chariot-seat, that hero, along with his horses, vanished right there in that very instant.

Word by word

रथोपस्थे ततो बाणः (rathopasthe tato bāṇaḥ) — Bāṇa then, upon his chariot-seatतया शक्त्याहतो दृढम् (tayā śaktyāhato dṛḍham) — struck firmly by that spearस साश्वस्तत्क्षणं वीरः (sa sāśvastatkṣaṇaṃ vīraḥ) — that hero, with his horses, at that instantतत्रैवान्तरधीयत (tatraivāntaradhīyata) — vanished right there

१७ तस्मिंस्त्वदर्शनं प्राप्ते प्राद्युम्निरपराजितम् । आलोक्य ककुभः सर्वाः तस्थौ गिरिरिवाचलः ॥ १७॥

tasmiṃstvadarśanaṃ prāpte prādyumniraparājitam | ālokya kakubhaḥ sarvāḥ tasthau giririvācalaḥ ||

· हिन्दी

उसके अदृश्य हो जानेपर, अपराजित प्राद्युम्नि (अनिरुद्ध) सभी दिशाओंको देखते हुए पर्वतके समान अचल खड़ा रहा।

When he had thus vanished from sight, Pradyumna’s unconquered son, looking about at all the quarters, stood still like an immovable mountain.

Word by word

तस्मिंस्त्वदर्शनं प्राप्ते (tasmiṃstvadarśanaṃ prāpte) — when he had thus vanished from viewप्राद्युम्निरपराजितम् (prādyumniraparājitam) — Pradyumna’s son, unconqueredआलोक्य ककुभः सर्वाः (ālokya kakubhaḥ sarvāḥ) — looking about at all directionsतस्थौ गिरिरिवाचलः (tasthau giririvācalaḥ) — stood still like an unmoving mountain

१८ अदृश्यमानस्तु तदा कूटयोधः स दानवः । नानाशस्त्रसहस्रैस्तं जघान हि पुनः पुनः ॥ १८॥

adṛśyamānastu tadā kūṭayodhaḥ sa dānavaḥ | nānāśastrasahasraistaṃ jaghāna hi punaḥ punaḥ ||

· हिन्दी

किन्तु तब अदृश्य होकर उस कपटी योद्धा दानवने हजारों प्रकारके शस्त्रोंसे उसे बार-बार आहत किया।

Then that treacherous demon, remaining unseen, struck him again and again with thousands of various weapons.

Word by word

अदृश्यमानस्तु तदा (adṛśyamānastu tadā) — but then, remaining unseenकूटयोधः स दानवः (kūṭayodhaḥ sa dānavaḥ) — that demon, a deceitful fighterनानाशस्त्रसहस्रैस्तं (nānāśastrasahasraistaṃ) — with thousands of various weaponsजघान हि पुनः पुनः (jaghāna hi punaḥ punaḥ) — he struck him again and again

१९ छद्मना नागपाशैस्तं बबन्ध स महाबलः । बलिपुत्रो महावीरः शिवभक्तः शरासुरः ॥ १९॥

chadmanā nāgapāśaistaṃ babandha sa mahābalaḥ | baliputro mahāvīraḥ śivabhaktaḥ śarāsuraḥ ||

· हिन्दी

उस महाबली बलिपुत्र, महावीर, शिवभक्त शरासुरने छलपूर्वक नागपाशोंसे उसे बाँध लिया।

By trickery, that mighty one — Bali’s son, the great hero, devotee of Śiva, Śarāsura [Bāṇa] — bound him with serpent-nooses.

Word by word

छद्मना नागपाशैस्तं (chadmanā nāgapāśaistaṃ) — by trickery, with serpent-noosesबबन्ध स महाबलः (babandha sa mahābalaḥ) — that mighty one bound himबलिपुत्रो महावीरः (baliputro mahāvīraḥ) — Bali’s son, the great heroशिवभक्तः शरासुरः (śivabhaktaḥ śarāsuraḥ) — Śarāsura [Bāṇa], devotee of Śiva

२० तं बद्ध्वा पञ्जरान्तःस्थं कृत्वा युद्धादुपारमत् । उवाच बाणः सङ्क्रुद्धः सूतपुत्रं महाबलम् ॥ २०॥

taṃ baddhvā pañjarāntaḥsthaṃ kṛtvā yuddhādupāramat | uvāca bāṇaḥ saṅkruddhaḥ sūtaputraṃ mahābalam ||

· हिन्दी

उसे बाँधकर पिंजरेमें रखकर वह युद्धसे विरत हो गया; तब क्रुद्ध बाणने महाबली सूतपुत्र (कुम्भाण्ड) से कहा —

Having bound him and placed him within a cage, he withdrew from the battle; then the enraged Bāṇa spoke to the mighty Sūtaputra.

NoteThe epithet Sūtaputra here, and again through verse 23, names Kumbhāṇḍa — the same counselor shown a few verses later replying to this very command and then questioning Aniruddha in turn; it is a title of that one minister, not a second, unnamed figure.

Word by word

तं बद्ध्वा पञ्जरान्तःस्थं (taṃ baddhvā pañjarāntaḥsthaṃ) — having bound him, [kept] within a cageकृत्वा युद्धादुपारमत् (kṛtvā yuddhādupāramat) — and having done so, ceased from battleउवाच बाणः सङ्क्रुद्धः (uvāca bāṇaḥ saṅkruddhaḥ) — enraged Bāṇa spokeसूतपुत्रं महाबलम् (sūtaputraṃ mahābalam) — to the mighty Sūtaputra

बाणासुर उवाच — Bāṇāsura spoke: बाणासुर बोला:

२१ सूतपुत्र शिरश्छिन्धि पुरुषस्यास्य वै लघु । येन मे दूषितं पूतं बलाद्दुष्टेन सत्कुलम् ॥ २१॥

sūtaputra śiraśchindhi puruṣasyāsya vai laghu | yena me dūṣitaṃ pūtaṃ balādduṣṭena satkulam ||

· हिन्दी

हे सूतपुत्र! इस पुरुषका शीघ्र सिर काट डालो, जिसने बलपूर्वक मेरे पवित्र सत्कुलको दूषित कर दिया है।

“O Sūtaputra, quickly cut off this man’s head — by whom, that wicked one, my pure and noble family has been forcibly defiled.

Word by word

सूतपुत्र शिरश्छिन्धि (sūtaputra śiraśchindhi) — O Sūtaputra, cut off the headपुरुषस्यास्य वै लघु (puruṣasyāsya vai laghu) — of this man, quickly indeedयेन मे दूषितं पूतं (yena me dūṣitaṃ pūtaṃ) — by whom my pure [family]बलाद्दुष्टेन सत्कुलम् (balādduṣṭena satkulam) — was forcibly defiled by that wicked one

२२ छित्वा तु सर्वगात्राणि राक्षसेभ्यः प्रयच्छ भोः । अथास्य रक्तमांसानि क्रव्यादा अपि भुञ्जताम् ॥ २२॥

chitvā tu sarvagātrāṇi rākṣasebhyaḥ prayaccha bhoḥ | athāsya raktamāṃsāni kravyādā api bhuñjatām ||

· हिन्दी

इसके सभी अंगोंको काटकर राक्षसोंको दे दो; और इसके रक्त-मांसको क्रव्याद (मांसाहारी दानव) भी खायें।

Cut off all his limbs and give them to the rākṣasas; and let the flesh-eating demons feast on his blood and flesh.

Word by word

छित्वा तु सर्वगात्राणि (chitvā tu sarvagātrāṇi) — having cut off all his limbsराक्षसेभ्यः प्रयच्छ भोः (rākṣasebhyaḥ prayaccha bhoḥ) — give them, O, to the rākṣasasअथास्य रक्तमांसानि (athāsya raktamāṃsāni) — and his blood and fleshक्रव्यादा अपि भुञ्जताम् (kravyādā api bhuñjatām) — let the flesh-eaters also devour

२३ अगाधे तृणसङ्कीर्णे कूपे पातकिनं जहि । किं बहूक्त्या सूतपुत्र मारणीयो हि सर्वथा ॥ २३॥

agādhe tṛṇasaṅkīrṇe kūpe pātakinaṃ jahi | kiṃ bahūktyā sūtaputra māraṇīyo hi sarvathā ||

· हिन्दी

इस पापीको तिनकोंसे भरे अथाह कुएँमें डालकर मार डालो; हे सूतपुत्र! अधिक कहनेसे क्या, इसे सर्वथा मार ही डालना है।

Slay this sinner in a bottomless well choked with grass — what use is much talk, O Sūtaputra? He must be killed in any case.”

Word by word

अगाधे तृणसङ्कीर्णे कूपे (agādhe tṛṇasaṅkīrṇe kūpe) — in a bottomless well, choked with grassपातकिनं जहि (pātakinaṃ jahi) — slay this sinnerकिं बहूक्त्या सूतपुत्र (kiṃ bahūktyā sūtaputra) — what use is much talk, O Sūtaputraमारणीयो हि सर्वथा (māraṇīyo hi sarvathā) — he must in any case be killed

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

२४ तस्य तद्वचनं श्रुत्वा धर्मबुद्धिर्निशाचरः । कुम्भाण्डस्त्वब्रवीद्वाक्यं बाणं सन्मन्त्रिसत्तमम् ॥ २४॥

tasya tadvacanaṃ śrutvā dharmabuddhirniśācaraḥ | kumbhāṇḍastvabravīdvākyaṃ bāṇaṃ sanmantrisattamam ||

· हिन्दी

उसके वचन सुनकर धर्मबुद्धि निशाचर कुम्भाण्डने, वह उत्तम मन्त्री, बाणसे यह वचन कहा —

Hearing his words, the righteous-minded night-wanderer Kumbhāṇḍa, that excellent counselor, spoke this speech to Bāṇa.

Word by word

तस्य तद्वचनं श्रुत्वा (tasya tadvacanaṃ śrutvā) — hearing his wordsधर्मबुद्धिर्निशाचरः (dharmabuddhirniśācaraḥ) — the righteous-minded night-wandererकुम्भाण्डस्त्वब्रवीद्वाक्यं (kumbhāṇḍastvabravīdvākyaṃ) — Kumbhāṇḍa spoke this speechबाणं सन्मन्त्रिसत्तमम् (bāṇaṃ sanmantrisattamam) — to Bāṇa, being the best of good counselors

कुम्भाण्ड उवाच — Kumbhāṇḍa spoke: कुम्भाण्ड बोला:

२५ नैतत्कर्तुं समुचितं कर्म देव विचार्यताम् । अस्मिन् हते हतो ह्यात्मा भवेदिति मतिर्मम ॥ २५॥

naitatkartuṃ samucitaṃ karma deva vicāryatām | asmin hate hato hyātmā bhavediti matirmama ||

· हिन्दी

हे देव! यह कर्म करना उचित नहीं, इस पर विचार कीजिये; इसके मारे जानेपर मानो हमारा आत्मा ही मारा जायेगा — ऐसा मेरा मत है।

“This deed is not fit to be done, O lord — let it be considered; should he be slain, our very self would be as good as slain — this is my thought.

Word by word

नैतत्कर्तुं समुचितं कर्म (naitatkartuṃ samucitaṃ karma) — this deed is not proper to doदेव विचार्यताम् (deva vicāryatām) — O lord, let it be reconsideredअस्मिन् हते हतो ह्यात्मा (asmin hate hato hyātmā) — should he be slain, our own self indeed [is] slainभवेदिति मतिर्मम (bhavediti matirmama) — thus, in my judgment, would it be

२६ अयं तु दृश्यते देव तुल्यो विष्णोः पराक्रमैः । वर्धितश्चन्द्रचूडस्य त्वदिष्टस्य सुतेजसा ॥ २६॥

ayaṃ tu dṛśyate deva tulyo viṣṇoḥ parākramaiḥ | vardhitaścandracūḍasya tvadiṣṭasya sutejasā ||

· हिन्दी

हे देव! यह तो विष्णुके समान पराक्रमी दिखायी देता है, आपके प्रिय चन्द्रचूड (शिव) के महातेजसे यह पुष्ट हुआ है।

This one, O lord, appears equal to Viṣṇu in valor, nurtured by the great splendour of the moon-crested one, who is dear to you.

Word by word

अयं तु दृश्यते देव (ayaṃ tu dṛśyate deva) — this one, O lord, is seenतुल्यो विष्णोः पराक्रमैः (tulyo viṣṇoḥ parākramaiḥ) — equal to Viṣṇu in his valourवर्धितश्चन्द्रचूडस्य (vardhitaścandracūḍasya) — nurtured by the moon-crested one’sत्वदिष्टस्य सुतेजसा (tvadiṣṭasya sutejasā) — who is dear to you, by his great splendour

२७ अथ चन्द्रललाटस्य साहसेन समत्स्वयम् । इमामवस्थां प्राप्तोऽस्ति पौरुषे संव्यवस्थितः ॥ २७॥

atha candralalāṭasya sāhasena samatsvayam | imāmavasthāṃ prāpto'sti pauruṣe saṃvyavasthitaḥ ||

· हिन्दी

तथा चन्द्रललाट (शिव) के साथके साहसपूर्ण युद्धसाहचर्यसे ही यह अपनी वर्तमान अवस्थाको प्राप्त हुआ है, पौरुषमें सुस्थिर है।

And by the boldness [gained] from the moon-browed one’s own companionship in battle, he has attained this state, established firmly in manly valour.

Word by word

अथ चन्द्रललाटस्य (atha candralalāṭasya) — and, of the moon-browed oneसाहसेन समत्स्वयम् (sāhasena samatsvayam) — by boldness [gained] in his very own battle-fellowshipइमामवस्थां प्राप्तोऽस्ति (imāmavasthāṃ prāpto'sti) — he has attained this [present] stateपौरुषे संव्यवस्थितः (pauruṣe saṃvyavasthitaḥ) — firmly established in manly valour

२८ अयं शिवप्रसादाद्वै कृष्णपौत्रो महाबलः । अस्मांस्तृणोपमान् वेत्ति दष्टोऽपि भुजगैर्बलात् ॥ २८॥

ayaṃ śivaprasādādvai kṛṣṇapautro mahābalaḥ | asmāṃstṛṇopamān vetti daṣṭo'pi bhujagairbalāt ||

· हिन्दी

यह शिवकी कृपासे ही कृष्णका पौत्र, महाबली है; सर्पोंसे बलपूर्वक डँसे जानेपर भी यह हमें तिनकोंके समान मानता है।

This one, indeed by Śiva’s grace, is Kṛṣṇa’s grandson, of great strength; he regards us as mere straws, even when bitten forcibly by serpents.”

Word by word

अयं शिवप्रसादाद्वै (ayaṃ śivaprasādādvai) — this one, indeed by Śiva’s graceकृष्णपौत्रो महाबलः (kṛṣṇapautro mahābalaḥ) — is Kṛṣṇa’s grandson, of great strengthअस्मांस्तृणोपमान् वेत्ति (asmāṃstṛṇopamān vetti) — he regards us as comparable to strawsदष्टोऽपि भुजगैर्बलात् (daṣṭo'pi bhujagairbalāt) — even though bitten forcibly by serpents

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

२९ एतद्वाक्यं तु बाणाय कथयित्वा स दानवः । अनिरुद्धमुवाचेदं राजनीतिविदुत्तमः ॥ २९॥

etadvākyaṃ tu bāṇāya kathayitvā sa dānavaḥ | aniruddhamuvācedaṃ rājanītividuttamaḥ ||

· हिन्दी

वह दानव (कुम्भाण्ड) यह वचन बाणसे कहकर, राजनीतिका उत्तम ज्ञाता वह, अनिरुद्धसे यह बोला —

Having spoken this to Bāṇa, that demon, most excellent in the knowledge of statecraft, said this to Aniruddha.

Word by word

एतद्वाक्यं तु बाणाय (etadvākyaṃ tu bāṇāya) — this speech, to Bāṇaकथयित्वा स दानवः (kathayitvā sa dānavaḥ) — having spoken, that demonअनिरुद्धमुवाचेदं (aniruddhamuvācedaṃ) — said this to Aniruddhaराजनीतिविदुत्तमः (rājanītividuttamaḥ) — most excellent in the knowledge of statecraft

कुम्भाण्ड उवाच — Kumbhāṇḍa spoke: कुम्भाण्ड बोला:

३० कोऽसि कस्यासि रे वीर सत्यं वद ममाग्रतः । केन वा त्वमिहानीतो दुराचार नराधम ॥ ३०॥

ko'si kasyāsi re vīra satyaṃ vada mamāgrataḥ | kena vā tvamihānīto durācāra narādhama ||

· हिन्दी

हे वीर! तू कौन है, किसका पुत्र है? मेरे सामने सत्य कह; हे दुराचारी नराधम! तू यहाँ किसके द्वारा लाया गया है?

“Who are you, whose son are you, O hero? Speak the truth before me. By whom, or for what, have you been brought here, O evil-doer, vilest of men?

Word by word

कोऽसि कस्यासि रे वीर (ko'si kasyāsi re vīra) — who are you, whose [son] are you, O heroसत्यं वद ममाग्रतः (satyaṃ vada mamāgrataḥ) — speak the truth before meकेन वा त्वमिहानीतो (kena vā tvamihānīto) — by whom have you been brought hereदुराचार नराधम (durācāra narādhama) — O evil-conducted one, worst of men

३१ दैत्येन्द्रं स्तुहि वीरं त्वं नमस्कुरु कृताञ्जलिः । जितोऽस्मीति वचो दीनं कथयित्वा पुनः पुनः ॥ ३१॥

daityendraṃ stuhi vīraṃ tvaṃ namaskuru kṛtāñjaliḥ | jito'smīti vaco dīnaṃ kathayitvā punaḥ punaḥ ||

· हिन्दी

दैत्येन्द्रकी स्तुति कर, हे वीर! हाथ जोड़कर प्रणाम कर, और “मैं पराजित हूँ” यह दीन वचन बार-बार कहकर —

Praise the lord of the daityas, O hero; bow to him with joined palms; and, saying again and again the humble words ‘I am defeated’ —

Word by word

दैत्येन्द्रं स्तुहि वीरं (daityendraṃ stuhi vīraṃ) — praise the lord of the daityas, O heroत्वं नमस्कुरु कृताञ्जलिः (tvaṃ namaskuru kṛtāñjaliḥ) — bow down with joined palmsजितोऽस्मीति वचो दीनं (jito'smīti vaco dīnaṃ) — with the humble words “I am defeated”कथयित्वा पुनः पुनः (kathayitvā punaḥ punaḥ) — uttered again and again

३२ एवं कृते तु मोक्षःस्यादन्यथा बन्धनादि च । तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य प्रतिवाक्यमुवाच सः ॥ ३२॥

evaṃ kṛte tu mokṣaḥsyādanyathā bandhanādi ca | tacchrutvā vacanaṃ tasya prativākyamuvāca saḥ ||

· हिन्दी

— ऐसा करनेसे तेरी मुक्ति होगी, अन्यथा बन्धन आदि होगा। उसका यह वचन सुनकर उसने (अनिरुद्धने) प्रत्युत्तर दिया।

— thus done, release would follow; otherwise, bondage and the rest.” Hearing his words, he [Aniruddha] spoke a reply.

Word by word

एवं कृते तु मोक्षःस्यात् (evaṃ kṛte tu mokṣaḥsyāt) — thus done, release would followअन्यथा बन्धनादि च (anyathā bandhanādi ca) — otherwise, bondage and the likeतच्छ्रुत्वा वचनं तस्य (tacchrutvā vacanaṃ tasya) — hearing his wordsप्रतिवाक्यमुवाच सः (prativākyamuvāca saḥ) — he spoke a reply

अनिरुद्ध उवाच — Aniruddha spoke: अनिरुद्ध बोला:

३३ रे रे दैत्याऽधमसखे करपिण्डोपजीवक । निशाचर दुराचार शत्रुधर्मं न वेत्सि भोः ॥ ३३॥

re re daityā'dhamasakhe karapiṇḍopajīvaka | niśācara durācāra śatrudharmaṃ na vetsi bhoḥ ||

· हिन्दी

अरे अरे नीच दैत्यके मित्र, पराये अन्नपर जीविका चलानेवाले, हे निशाचर, दुराचारी! तू शत्रुधर्मको नहीं जानता।

“Hey, hey, friend of that base daitya, hireling living off another’s morsels, night-wanderer, evil-doer — you do not know the conduct due to an enemy!

Word by word

रे रे दैत्याऽधमसखे (re re daityā'dhamasakhe) — hey, hey, friend of the base daityaकरपिण्डोपजीवक (karapiṇḍopajīvaka) — you who live off morsels from another’s handनिशाचर दुराचार (niśācara durācāra) — O night-wanderer, evil-doerशत्रुधर्मं न वेत्सि भोः (śatrudharmaṃ na vetsi bhoḥ) — you do not know the proper conduct toward an enemy

३४ दैन्यं पलायनं चाथ शूरस्य मरणाधिकम् । विरुद्धं चोपशल्यं च भवेदिति मतिर्मम ॥ ३४॥

dainyaṃ palāyanaṃ cātha śūrasya maraṇādhikam | viruddhaṃ copaśalyaṃ ca bhavediti matirmama ||

· हिन्दी

दीनता और भागना वीरकी मृत्युसे भी बढ़कर है; यह विरुद्ध और लज्जास्पद है — ऐसा मेरा मत है।

Abjectness and flight are worse than a hero’s death — this, I think, would be contrary [to valour] and disgraceful.

Word by word

दैन्यं पलायनं चाथ (dainyaṃ palāyanaṃ cātha) — abjectness, and also flightशूरस्य मरणाधिकम् (śūrasya maraṇādhikam) — are worse than a hero’s deathविरुद्धं चोपशल्यं च (viruddhaṃ copaśalyaṃ ca) — contrary [to valour], and shamefulभवेदिति मतिर्मम (bhavediti matirmama) — such, I think, would it be

३५ क्षत्रियस्य रणे श्रेयो मरणं सम्मुखे सदा । न वीरमानिनो भूमौ दीनस्येव कृताञ्जलिः ॥ ३५॥

kṣatriyasya raṇe śreyo maraṇaṃ sammukhe sadā | na vīramānino bhūmau dīnasyeva kṛtāñjaliḥ ||

· हिन्दी

क्षत्रियके लिये युद्धमें सम्मुख होकर मरना ही सदा श्रेष्ठ है, न कि पृथ्वीपर दीनकी तरह हाथ जोड़कर, अपनेको वीर माननेवालेके लिये।

For a kṣatriya, death facing [the enemy] in battle is ever better; not, for one who deems himself a hero, joined palms upon the ground like a wretch.”

Word by word

क्षत्रियस्य रणे श्रेयो (kṣatriyasya raṇe śreyo) — for a kṣatriya, better in battleमरणं सम्मुखे सदा (maraṇaṃ sammukhe sadā) — is death faced [forward], alwaysन वीरमानिनो भूमौ (na vīramānino bhūmau) — not, for one who thinks himself a hero, on the groundदीनस्येव कृताञ्जलिः (dīnasyeva kṛtāñjaliḥ) — joined palms, as a wretch’s would be

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

३६ इत्यादि वीरवाक्यानि बहूनि स जगाद तम् । तदाकर्ण्य स बाणोऽसौ विस्मितोऽभूच्चुकोप च ॥ ३६॥

ityādi vīravākyāni bahūni sa jagāda tam | tadākarṇya sa bāṇo'sau vismito'bhūccukopa ca ||

· हिन्दी

इत्यादि अनेक वीरोचित वचन उसने उससे कहे; उन्हें सुनकर वह बाण विस्मित हो गया और क्रुद्ध भी हुआ।

Thus, and much more, many heroic words did he speak to him; hearing that, Bāṇa became astonished, and also grew angry.

Word by word

इत्यादि वीरवाक्यानि (ityādi vīravākyāni) — such and other heroic wordsबहूनि स जगाद तम् (bahūni sa jagāda tam) — many he spoke to himतदाकर्ण्य स बाणोऽसौ (tadākarṇya sa bāṇo'sau) — hearing that, Bāṇa himselfविस्मितोऽभूच्चुकोप च (vismito'bhūccukopa ca) — became astonished, and grew angry

३७ तदोवाच नभोवाणी बाणस्याश्वासनाय हि । श‍ृण्वतां सर्ववीराणामनिरुद्धस्य मन्त्रिणः ॥ ३७॥

tadovāca nabhovāṇī bāṇasyāśvāsanāya hi | śa‍ṛṇvatāṃ sarvavīrāṇāmaniruddhasya mantriṇaḥ ||

· हिन्दी

तब बाणको आश्वस्त करनेके लिये, समस्त वीरों तथा अनिरुद्धके मन्त्रीके सुनते हुए, आकाशवाणी हुई —

Then, to reassure Bāṇa, a voice from the sky spoke, in the hearing of all the heroes and of Aniruddha’s counselor.

Word by word

तदोवाच नभोवाणी (tadovāca nabhovāṇī) — then a voice from the sky spokeबाणस्याश्वासनाय हि (bāṇasyāśvāsanāya hi) — indeed for Bāṇa’s reassuranceश‍ृण्वतां सर्ववीराणाम् (śa‍ṛṇvatāṃ sarvavīrāṇām) — in the hearing of all the heroesअनिरुद्धस्य मन्त्रिणः (aniruddhasya mantriṇaḥ) — and of Aniruddha’s counselor

व्योमवाण्युवाच — The voice from the sky spoke: आकाशवाणी बोली:

३८ भो भो बाण महावीर न क्रोधं कर्तुमर्हसि । बलिपुत्रोऽसि सुमते शिवभक्त विचार्यताम् ॥ ३८॥

bho bho bāṇa mahāvīra na krodhaṃ kartumarhasi | baliputro'si sumate śivabhakta vicāryatām ||

· हिन्दी

हे बाण महावीर! तुम्हें क्रोध नहीं करना चाहिये। हे सुमते! तुम बलिपुत्र और शिवभक्त हो, यह विचार करो।

“O Bāṇa, great hero, you ought not to give way to anger. You are Bali’s son, of good mind, a devotee of Śiva — consider this well.

Word by word

भो भो बाण महावीर (bho bho bāṇa mahāvīra) — O Bāṇa, great heroन क्रोधं कर्तुमर्हसि (na krodhaṃ kartumarhasi) — you should not give way to angerबलिपुत्रोऽसि सुमते (baliputro'si sumate) — you are Bali’s son, O wise-minded oneशिवभक्त विचार्यताम् (śivabhakta vicāryatām) — O devotee of Śiva, let this be considered

३९ शिवः सर्वेश्वरः साक्षी कर्मणां परमेश्वरः । तदधीनमिदं सर्वं जगद्वै सचराचरम् ॥ ३९॥

śivaḥ sarveśvaraḥ sākṣī karmaṇāṃ parameśvaraḥ | tadadhīnamidaṃ sarvaṃ jagadvai sacarācaram ||

· हिन्दी

शिव ही सर्वेश्वर हैं, कर्मोंके साक्षी और परमेश्वर हैं; यह सम्पूर्ण चराचर जगत् उन्हींके अधीन है।

Śiva is the lord of all, the witness of [all] deeds, the supreme lord; entirely dependent on him is this whole world, moving and unmoving.

Word by word

शिवः सर्वेश्वरः साक्षी (śivaḥ sarveśvaraḥ sākṣī) — Śiva is the lord of all, the witnessकर्मणां परमेश्वरः (karmaṇāṃ parameśvaraḥ) — of [all] deeds, the supreme lordतदधीनमिदं सर्वं (tadadhīnamidaṃ sarvaṃ) — dependent on him is this wholeजगद्वै सचराचरम् (jagadvai sacarācaram) — world indeed, moving and unmoving

४० स एव कर्ता भर्ता च संहर्ता जगतां सदा । रजः सत्त्वतमोधारी विधिविष्णुहरात्मकः ॥ ४०॥

sa eva kartā bhartā ca saṃhartā jagatāṃ sadā | rajaḥ sattvatamodhārī vidhiviṣṇuharātmakaḥ ||

· हिन्दी

वे ही सदा जगत्के कर्ता, भर्ता और संहर्ता हैं; रज-सत्त्व-तमके धारक तथा ब्रह्मा-विष्णु-हरस्वरूप हैं।

He alone is ever the creator, sustainer, and destroyer of the worlds; bearer of rajas, sattva, and tamas, he embodies Brahmā, Viṣṇu, and Hara.

Word by word

स एव कर्ता भर्ता च (sa eva kartā bhartā ca) — he alone is the creator and sustainerसंहर्ता जगतां सदा (saṃhartā jagatāṃ sadā) — and ever the destroyer of the worldsरजः सत्त्वतमोधारी (rajaḥ sattvatamodhārī) — bearer of rajas, sattva, and tamasविधिविष्णुहरात्मकः (vidhiviṣṇuharātmakaḥ) — of the very nature of Brahmā, Viṣṇu, and Hara

४१ सर्वस्यान्तर्गतः स्वामी प्रेरकः सर्वतः परः । निर्विकार्यव्ययो नित्यो मायाधीशोऽपि निर्गुणः ॥ ४१॥

sarvasyāntargataḥ svāmī prerakaḥ sarvataḥ paraḥ | nirvikāryavyayo nityo māyādhīśo'pi nirguṇaḥ ||

· हिन्दी

वे सबके भीतर स्थित स्वामी, सबके प्रेरक, सबसे परे, निर्विकार, अव्यय, नित्य, मायाके स्वामी होते हुए भी निर्गुण हैं।

The indwelling lord of all, the impeller [of all], beyond everything, unchanging, imperishable, eternal — though ruler of māyā, he is without qualities.

Word by word

सर्वस्यान्तर्गतः स्वामी (sarvasyāntargataḥ svāmī) — the indwelling lord of allप्रेरकः सर्वतः परः (prerakaḥ sarvataḥ paraḥ) — the impeller, beyond everythingनिर्विकार्यव्ययो नित्यो (nirvikāryavyayo nityo) — unchanging, imperishable, eternalमायाधीशोऽपि निर्गुणः (māyādhīśo'pi nirguṇaḥ) — though lord of māyā, without attributes

४२ तस्येच्छयाऽबलो ज्ञेयो बली बलिवरात्मज । इति विज्ञाय मनसि स्वस्थो भव महामते ॥ ४२॥

tasyecchayā'balo jñeyo balī balivarātmaja | iti vijñāya manasi svastho bhava mahāmate ||

· हिन्दी

हे बलिश्रेष्ठके पुत्र! उन्हींकी इच्छासे निर्बल बलवान् और बलवान् निर्बल ज्ञेय होता है — यह जानकर मनमें स्वस्थ हो जाओ, हे महामते!

By his will alone, know, O excellent son of Bali, the weak become strong and the strong weak; understanding this in your mind, be at peace, O great-minded one.

Word by word

तस्येच्छयाऽबलो ज्ञेयो (tasyecchayā'balo jñeyo) — by his will alone, know, the weak [may become strong]बली बलिवरात्मज (balī balivarātmaja) — or the strong [weak], O excellent son of Baliइति विज्ञाय मनसि (iti vijñāya manasi) — knowing this in your mindस्वस्थो भव महामते (svastho bhava mahāmate) — be at peace, O great-minded one

४३ गर्वापहारी भगवान्नानालीलाविशारदः । नाशयिष्यति ते गर्वमिदानीं भक्तवत्सलः ॥ ४३॥

garvāpahārī bhagavānnānālīlāviśāradaḥ | nāśayiṣyati te garvamidānīṃ bhaktavatsalaḥ ||

· हिन्दी

गर्वका नाश करनेवाले, अनेक लीलाओंमें कुशल, भक्तवत्सल भगवान् अभी तुम्हारे गर्वको नष्ट कर देंगे।

The Lord, remover of pride, skilled in many kinds of sport, one who loves his devotees, shall now destroy your pride.”

Word by word

गर्वापहारी भगवान् (garvāpahārī bhagavān) — the Lord, remover of prideनानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — skilled in manifold sportsनाशयिष्यति ते गर्वम् (nāśayiṣyati te garvam) — shall destroy your prideइदानीं भक्तवत्सलः (idānīṃ bhaktavatsalaḥ) — even now, he who loves his devotees

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

४४ इत्याभाष्य नभोवाणी विरराम महामुने । बाणासुरस्तद्वचनादनिरुद्धं न जघ्निवान् ॥ ४४॥

ityābhāṣya nabhovāṇī virarāma mahāmune | bāṇāsurastadvacanādaniruddhaṃ na jaghnivān ||

· हिन्दी

यह कहकर आकाशवाणी शान्त हो गयी, हे महामुने! उसके इस वचनसे बाणासुरने अनिरुद्धको नहीं मारा।

Having spoken thus, the voice from the sky fell silent, O great sage; because of those words, Bāṇāsura did not slay Aniruddha.

Word by word

इत्याभाष्य नभोवाणी (ityābhāṣya nabhovāṇī) — having spoken thus, the sky-voiceविरराम महामुने (virarāma mahāmune) — fell silent, O great sageबाणासुरस्तद्वचनात् (bāṇāsurastadvacanāt) — Bāṇāsura, because of those wordsअनिरुद्धं न जघ्निवान् (aniruddhaṃ na jaghnivān) — did not slay Aniruddha

४५ किं तु स्वान्तःपुरं गत्वा पपौ पानमनुत्तमम् । तद्वाक्यं च विसस्मार विजहार विरुद्धधीः ॥ ४५॥

kiṃ tu svāntaḥpuraṃ gatvā papau pānamanuttamam | tadvākyaṃ ca visasmāra vijahāra viruddhadhīḥ ||

· हिन्दी

किन्तु अपने अन्तःपुरमें जाकर उसने उत्तम मदिरा पी, और उस वचनको भूलकर विरुद्धबुद्धि होकर विहार करने लगा।

But going to his own inner apartments, he drank the finest liquor, forgot that speech, and, his mind gone astray, indulged in sport.

Word by word

किं तु स्वान्तःपुरं गत्वा (kiṃ tu svāntaḥpuraṃ gatvā) — but going to his own inner apartmentsपपौ पानमनुत्तमम् (papau pānamanuttamam) — he drank the finest liquorतद्वाक्यं च विसस्मार (tadvākyaṃ ca visasmāra) — and forgot that speechविजहार विरुद्धधीः (vijahāra viruddhadhīḥ) — indulged in sport, his mind astray

४६ ततोऽनिरुद्धो बद्धस्तु नागभोगैर्विषोल्बणैः । प्रिययाऽतृप्तचेतास्तु दुर्गां सस्मार तत्क्षणात् ॥ ४६॥

tato'niruddho baddhastu nāgabhogairviṣolbaṇaiḥ | priyayā'tṛptacetāstu durgāṃ sasmāra tatkṣaṇāt ||

· हिन्दी

तब विषैले, प्रबल सर्पपाशोंसे बँधे हुए अनिरुद्धने, प्रियासे अतृप्त हृदयवाले उसने, उसी क्षण दुर्गाका स्मरण किया।

Then Aniruddha, bound by serpent coils fierce with venom, his heart unsatisfied [in separation] from his beloved, remembered Durgā at that very moment.

Word by word

ततोऽनिरुद्धो बद्धस्तु (tato'niruddho baddhastu) — then Aniruddha, being boundनागभोगैर्विषोल्बणैः (nāgabhogairviṣolbaṇaiḥ) — by serpent-coils fierce with poisonप्रिययाऽतृप्तचेतास्तु (priyayā'tṛptacetāstu) — his heart unsatisfied [away] from his belovedदुर्गां सस्मार तत्क्षणात् (durgāṃ sasmāra tatkṣaṇāt) — remembered Durgā at that very instant

अनिरुद्ध उवाच — Aniruddha spoke: अनिरुद्ध बोला:

४७ शरण्ये देवि बद्धोऽस्मि दह्यमानस्तु पन्नगैः । आगच्छ मे कुरु त्राणं यशोदे चण्डरोषिणि ॥ ४७॥

śaraṇye devi baddho'smi dahyamānastu pannagaiḥ | āgaccha me kuru trāṇaṃ yaśode caṇḍaroṣiṇi ||

· हिन्दी

हे शरणदायिनी देवि! मैं बँधा हूँ और सर्पोंसे जल रहा हूँ; हे यशोदे! हे चण्डरोषिणि! आइये और मेरी रक्षा कीजिये।

“O refuge-giving goddess, I am bound, and being burnt by serpents. Come, grant me protection, O Yaśodā, O fiercely wrathful one!

NoteThe vocative Yaśode here addresses the goddess herself under an epithet tying her to the infant exchanged for Kṛṣṇa at his birth, rather than naming Kṛṣṇa’s own foster-mother as a separate figure.

Word by word

शरण्ये देवि बद्धोऽस्मि (śaraṇye devi baddho'smi) — O refuge-giving goddess, I am boundदह्यमानस्तु पन्नगैः (dahyamānastu pannagaiḥ) — and being burnt by serpentsआगच्छ मे कुरु त्राणं (āgaccha me kuru trāṇaṃ) — come, grant me protectionयशोदे चण्डरोषिणि (yaśode caṇḍaroṣiṇi) — O Yaśodā, O fiercely wrathful one

४८ शिवभक्ते महादेवि सृष्टिस्थित्यन्तकारिणी । त्वां विना रक्षको नान्यस्तस्माद्रक्ष शिवे हि माम् ॥ ४८॥

śivabhakte mahādevi sṛṣṭisthityantakāriṇī | tvāṃ vinā rakṣako nānyastasmādrakṣa śive hi mām ||

· हिन्दी

हे शिवभक्ते महादेवि! हे सृष्टि-स्थिति-संहारकारिणी! आपके बिना अन्य कोई रक्षक नहीं है, अतः हे शिवे! मेरी रक्षा कीजिये।

O devotee of Śiva, great goddess, cause of creation, preservation, and dissolution — there is no protector but you; therefore, O auspicious one, protect me!”

Word by word

शिवभक्ते महादेवि (śivabhakte mahādevi) — O devotee of Śiva, great goddessसृष्टिस्थित्यन्तकारिणी (sṛṣṭisthityantakāriṇī) — cause of creation, preservation, and dissolutionत्वां विना रक्षको नान्यः (tvāṃ vinā rakṣako nānyaḥ) — there is no protector other than youतस्माद्रक्ष शिवे हि माम् (tasmādrakṣa śive hi mām) — therefore, O Śivā, protect me indeed

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

४९ तेनेत्थं तोषिता तत्र काली भिन्नाञ्जनप्रभा । ज्येष्ठकृष्णचतुर्दश्यां सम्प्राप्तासीन्महानिशि ॥ ४९॥

tenetthaṃ toṣitā tatra kālī bhinnāñjanaprabhā | jyeṣṭhakṛṣṇacaturdaśyāṃ samprāptāsīnmahāniśi ||

· हिन्दी

इस प्रकार उससे प्रसन्न होकर, टूटे हुए काजलके समान श्यामवर्णवाली काली देवी, ज्येष्ठ मासकी कृष्ण चतुर्दशीकी घोर अर्धरात्रिमें वहाँ पहुँचीं।

Pleased thus by him, Kālī, dark as freshly-broken collyrium, arrived there in the deep midnight of the dark fourteenth of Jyeṣṭha.

Word by word

तेनेत्थं तोषिता तत्र (tenetthaṃ toṣitā tatra) — pleased thus by him, thereकाली भिन्नाञ्जनप्रभा (kālī bhinnāñjanaprabhā) — Kālī, of the hue of shattered collyriumज्येष्ठकृष्णचतुर्दश्यां (jyeṣṭhakṛṣṇacaturdaśyāṃ) — on the dark fourteenth of Jyeṣṭhaसम्प्राप्तासीन्महानिशि (samprāptāsīnmahāniśi) — arrived, in the deep midnight

५० गुरुभिर्मुष्टिनिर्घातैर्दारयामास पञ्जरम् । शरांस्तान्भस्मसात्कृत्वा सर्परूपान् भयानकान् ॥ ५०॥

gurubhirmuṣṭinirghātairdārayāmāsa pañjaram | śarāṃstānbhasmasātkṛtvā sarparūpān bhayānakān ||

· हिन्दी

भारी मुष्टिप्रहारोंसे उन्होंने पिंजरेको तोड़ डाला, तथा उन भयानक सर्परूपी बाणोंको भस्म कर दिया।

With heavy blows of her fists she tore open the cage, reducing to ashes those fearsome, serpent-formed arrows.

Word by word

गुरुभिर्मुष्टिनिर्घातैः (gurubhirmuṣṭinirghātaiḥ) — with heavy blows of the fistsदारयामास पञ्जरम् (dārayāmāsa pañjaram) — she tore apart the cageशरांस्तान्भस्मसात्कृत्वा (śarāṃstānbhasmasātkṛtvā) — having reduced those arrows to ashesसर्परूपान् भयानकान् (sarparūpān bhayānakān) — fearsome ones, in serpent form

५१ मोचयित्वानिरुद्धं तु ततश्चान्तःपुरं ततः । प्रवेशयित्वा दुर्गा तु तत्रैवादर्शनं गता ॥ ५१॥

mocayitvāniruddhaṃ tu tataścāntaḥpuraṃ tataḥ | praveśayitvā durgā tu tatraivādarśanaṃ gatā ||

· हिन्दी

अनिरुद्धको मुक्त कराकर, फिर उसे अन्तःपुरमें प्रवेश कराकर, दुर्गा वहीं अन्तर्धान हो गयीं।

Having freed Aniruddha, and then having led him into the inner apartments, Durgā thereupon vanished from sight right there.

Word by word

मोचयित्वानिरुद्धं तु (mocayitvāniruddhaṃ tu) — having freed Aniruddhaततश्चान्तःपुरं ततः (tataścāntaḥpuraṃ tataḥ) — and then to the inner apartmentsप्रवेशयित्वा दुर्गा तु (praveśayitvā durgā tu) — having led him in, Durgāतत्रैवादर्शनं गता (tatraivādarśanaṃ gatā) — vanished from sight right there

५२ इत्थं देव्याः प्रसादात्तु शिवशक्तेर्मुनीश्वर । कृच्छ्रमुक्तोऽनिरुद्धोऽभूत्सुखी चैव गतव्यथः ॥ ५२॥

itthaṃ devyāḥ prasādāttu śivaśaktermunīśvara | kṛcchramukto'niruddho'bhūtsukhī caiva gatavyathaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार, हे मुनीश्वर! देवीकी कृपासे अर्थात् शिवशक्तिसे अनिरुद्ध संकटसे मुक्त होकर सुखी और व्यथारहित हो गया।

Thus, O lord of sages, by the grace of the goddess — that is, of Śiva’s own power — Aniruddha was freed from distress and became happy, his suffering gone.

Word by word

इत्थं देव्याः प्रसादात्तु (itthaṃ devyāḥ prasādāttu) — thus, by the grace of the goddessशिवशक्तेर्मुनीश्वर (śivaśaktermunīśvara) — of Śiva’s own power, O lord of sagesकृच्छ्रमुक्तोऽनिरुद्धोऽभूत् (kṛcchramukto'niruddho'bhūt) — Aniruddha became freed from distressसुखी चैव गतव्यथः (sukhī caiva gatavyathaḥ) — happy indeed, his suffering gone

५३ अथ लब्धजयो भूत्वानिरुद्धः शिवशक्तितः । प्राद्युम्निर्बाणतनयां प्रियां प्राप्य मुमोद च ॥ ५३॥

atha labdhajayo bhūtvāniruddhaḥ śivaśaktitaḥ | prādyumnirbāṇatanayāṃ priyāṃ prāpya mumoda ca ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् शिवशक्तिसे विजय प्राप्तकर प्राद्युम्नि अनिरुद्धने अपनी प्रिया, बाणकी पुत्री, को पाकर आनन्द मनाया।

Then, having gained victory through Śiva’s power, Aniruddha, Pradyumna’s son, having won his beloved, Bāṇa’s daughter, rejoiced.

Word by word

अथ लब्धजयो भूत्वा (atha labdhajayo bhūtvā) — then, having won victoryअनिरुद्धः शिवशक्तितः (aniruddhaḥ śivaśaktitaḥ) — Aniruddha, through Śiva’s powerप्राद्युम्निर्बाणतनयां प्रियां (prādyumnirbāṇatanayāṃ priyāṃ) — Pradyumna’s son, [gaining] his beloved, Bāṇa’s daughterप्राप्य मुमोद च (prāpya mumoda ca) — having obtained her, rejoiced

५४ पूर्ववद्विजहारासौ तया स्वप्रियया सुखी । पीतपानः सुरक्ताक्षः स बाणसुतया ततः ॥ ५४॥

pūrvavadvijahārāsau tayā svapriyayā sukhī | pītapānaḥ suraktākṣaḥ sa bāṇasutayā tataḥ ||

· हिन्दी

वह पूर्वकी भाँति अपनी प्रियाके साथ सुखपूर्वक विहार करने लगा, मदिरापानकर लाल नेत्रोंवाला वह बाणकी पुत्रीके साथ रहने लगा।

As before, he sported happily with his own beloved; having drunk wine, his eyes reddened [with joy], he [dallied] with Bāṇa’s daughter.

Word by word

पूर्ववद्विजहारासौ (pūrvavadvijahārāsau) — as before, he sportedतया स्वप्रियया सुखी (tayā svapriyayā sukhī) — happily with his own belovedपीतपानः सुरक्ताक्षः (pītapānaḥ suraktākṣaḥ) — having drunk wine, his eyes reddenedस बाणसुतया ततः (sa bāṇasutayā tataḥ) — he then, with Bāṇa’s daughter

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे ऊषाचरित्रे अनिरुद्धोषाविहारवर्णनं नाम त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः॥ ५३॥

Thus ends the fifty-third chapter, called "The Description of Aniruddha and Uṣā's Sport," within Uṣā's Story, in the Yuddha-khaṇḍa — the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें ऊषाचरित्रके अन्तर्गत अनिरुद्धोषाविहारवर्णन नामक त्रेपनवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ५३॥