॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — युद्धखण्डअथ चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Vyāsa asks: O best of sages, when Kṛṣṇa's grandson Aniruddha had been carried off by Kumbhāṇḍa's daughter, what did Kṛṣṇa do? Sanatkumāra continues: hearing the women's weeping after Aniruddha's disappearance, Kṛṣṇa was distressed, and four rainy-season months passed while he and Aniruddha's kinsmen grieved, not seeing him. When Nārada brought word of Aniruddha's captivity, all the Vṛṣṇis, devoted to Kṛṣṇa, grew greatly distressed. Kṛṣṇa, hearing the whole account, summoned Garuḍa and set out at once for Śoṇitapura, accompanied by Pradyumna, Yuyudhāna, Sāmba, Sāraṇa, Nanda, Upananda, Bhadra, and other followers of Rāma and Kṛṣṇa. With twelve akṣauhiṇīs the foremost Yādavas besieged Bāṇa's city on every side; seeing his gardens, ramparts, watchtowers and gates being demolished, Bāṇa marched out in fury with an equal force. Rudra himself, with his son and surrounded by the Pramathas, mounted his bull Nandi and came to Bāṇa's defence, and a tremendous, hair-raising battle broke out between Kṛṣṇa's side and Bāṇa's guardians. Kṛṣṇa fought Śaṅkara, Pradyumna fought Guha, and Bala fought Kūṣmāṇḍa and Kūpakarṇa together; Sāmba fought Bāṇa's son, Sātyaki fought Bāṇa, Garuḍa fought Nandi, and countless others clashed with others, while Brahmā and the other gods, sages, siddhas, cāraṇas, gandharvas and apsarases came in their vehicles to watch. A most terrible battle also raged against the Pramathas of every form, down to Revatī; Kṛṣṇa, joined by Rāma and the wise Pradyumna, fought an unmatched battle against them, while elsewhere combat broke out with Agni, Yama, Varuṇa, Vimukha, Tripāda, Jvara, and Guha. Amid many terrifying apparitions, hollow-eyed hags, and fierce, shameless women harrying at every step, Kṛṣṇa routed Śaṅkara's bhūtas, pramathas, and guhyakas with sharp arrows from his Śārṅga bow, and the war-loving heroes led by Pradyumna destroyed the enemy host. Seeing his own army being shattered, Rudra grew furious and roared terribly; his hosts, hearing it and strengthened by his power, fought on, crushing their opponents. Kṛṣṇa loosed a volley of weapons from his Śārṅga bow at the wielder of the Pināka, but the unshaken Śiva countered each in turn — Brahmāstra with Brahmāstra, Vāyavyāstra with the mountain-weapon, and Nārāyaṇa's own Āgneyāstra with Parjanya's weapon — until Kṛṣṇa's army, overpowered, fled and could not hold before the fullness of Rudra's splendour. As his own troops routed, Kṛṣṇa released his fever named Śītala, born of Varuṇa; burning the ten directions, it advanced on Rudra, who released his own fever in answer, and the Śaiva and Vaiṣṇava fevers fought each other. Overpowered, the Vaiṣṇava fever cried out and, finding refuge nowhere else, praised the bull-bannered Śiva; pleased at this praise, Hara, ever kind to those who take refuge in him, addressed Viṣṇu's Śīta-fever: he was pleased, and declared that whoever remembered this exchange between them would never fear fever. Thus addressed, Nārāyaṇa's fever bowed to Rudra and departed, and Kṛṣṇa, witnessing it, was filled with astonishment and awe. Meanwhile Skanda, harried and enraged by Pradyumna's arrows, struck Pradyumna down with his spear; wounded and bleeding though mighty, Pradyumna withdrew from the field. Struck by many weapons at the hands of Kumbhāṇḍa and Kūpakarṇa, even mighty Balabhadra could not hold his ground and fled. Garuḍa, assuming a thousand bodies and drinking up the ocean's water, destroyed the foe with torrents like cloud and sea, until Śiva's own mighty bull-mount, enraged, gored him fiercely with its horns; his body torn, Garuḍa, astonished, fled the field, abandoning Janārdana. Witnessing all this, Kṛṣṇa, the son of Devakī, utterly astonished at Śiva's splendour, ordered his charioteer Dāruka to drive him swiftly to Mahādeva's presence. There Kṛṣṇa, bowing with joined palms, devotedly addressed Śaṅkara, kind to his devotees, with a hymn of praise: he saluted him as god of gods, of boundless power, the self of all, the supreme lord — the cause of the universe's origin, continuance and dissolution, pure consciousness, the mark of Brahman, tranquil and absolute; as time, fate, action, the living soul, nature, matter, the field, the breath, the self, and their transformation together; declaring that this ceaseless stream of seed and sprout is Śiva's own māyā, in which he takes refuge; praising him as the one who, through his own manifold, playful forms, sustains the gods and by his very nature destroys those who stray; as Brahman itself, the supreme light hidden within the Veda, whom the pure-souled behold alone, like space; as the primeval, undivided Person, the fourth state, seer of the self, appearing at once as lord, as cause, as uncaused, and as subject to change; as the one who, by his own māyā, is at once joined with all things and distinct from all of them; as the sun that, veiling the forms of shadow, still shines by its own light; as the one who, veiled by quality, is untouched by the qualities within it, self-luminous. He described how minds deluded by that māyā, clinging to son, wife, and house, rise and sink in the ocean of sin, and how one who wins this human birth yet fails to honour Śiva's feet is a pitiable self-deceiver. Finally Kṛṣṇa explained his purpose: by Śiva's own command he had come to sever Bāṇa's arms, since Śiva himself, the destroyer of pride, had cursed the now-proud Bāṇa; he asked Śiva to withdraw from the battle, lest the curse go in vain, and to grant leave for the deed. Śambhu, pleased by this praise, replied: what Kṛṣṇa said was true, he had indeed cursed the daitya king and sent Kṛṣṇa by his own command, yet, ever subject to his devotees, he could not bear to witness the cutting of Bāṇa's arms with his own eyes; therefore he asked Kṛṣṇa to make him yawn with the Jṛmbhaṇa weapon, and then to do as he wished and be at peace. Astonished at this, Kṛṣṇa returned to his post rejoicing, and quickly set the Jṛmbhaṇa weapon on his bow and loosed it at the wielder of the Pināka; having thus bewildered Giriśa, made to yawn by that weapon, Śauri [Kṛṣṇa] fell upon Bāṇa's army and slew it with sword, mace, and spear. व्यासजी पूछते हैं — हे मुनिश्रेष्ठ! कुम्भाण्डकी पुत्रीके द्वारा कृष्णके पौत्र अनिरुद्धका हरण किये जानेपर कृष्णने क्या किया, वह कहिये। सनत्कुमारजी आगे कहते हैं — अनिरुद्धके चले जानेपर स्त्रियोंके रोदनका शब्द सुनकर कृष्ण व्यथित हो गये, और अनिरुद्धको न देखते हुए उनके बन्धुओं तथा कृष्णके शोक करते हुए वर्षाके चार मास बीत गये। नारदजीसे अनिरुद्धके बन्धनका समाचार सुनकर कृष्णभक्त सभी वृष्णिवंशी अत्यन्त व्यथित हो गये। कृष्णने वह सम्पूर्ण वृत्तान्त सुनकर तुरन्त गरुडको बुलाकर, प्रद्युम्न, युयुधान, साम्ब, सारण, नन्द, उपनन्द, भद्र आदि रामकृष्णके अनुयायियोंके साथ शोणितपुरकी ओर प्रस्थान किया। बारह अक्षौहिणी सेनाके साथ श्रेष्ठ यादवोंने बाणकी नगरीको सब ओरसे घेर लिया; अपने उद्यान, प्राकार, अटारी तथा गोपुरको नष्ट होता देखकर क्रोधसे व्याप्त बाण भी उतनी ही सेनाके साथ निकल पड़ा। बाणकी रक्षाके लिये भगवान् रुद्र स्वयं अपने पुत्रसहित और प्रमथगणोंसे घिरे हुए नन्दी वृषभपर सवार होकर आये, और कृष्णपक्ष तथा बाणके रक्षकोंके बीच अत्यन्त भीषण, रोमांचकारी युद्ध हुआ। कृष्ण और शङ्करका, प्रद्युम्न और गुहका युद्ध हुआ; बलरामने कूष्माण्ड और कूपकर्णके साथ युद्ध किया; साम्बका बाणपुत्रके साथ, सात्यकिका बाणके साथ, गरुडका नन्दीके साथ, तथा अन्य अनेकोंका अन्योंसे युद्ध हुआ, और ब्रह्मा आदि देवता, मुनि, सिद्ध, चारण, गन्धर्व तथा अप्सराएँ अपने विमानोंसे देखनेके लिये आये। विविध रूपवाले, रेवती-पर्यन्त प्रमथोंके साथ भी अत्यन्त भयानक युद्ध हुआ; भाई बलराम तथा बुद्धिमान् प्रद्युम्नके सहित कृष्णने उनके साथ अनुपम युद्ध किया, और अन्यत्र अग्नि, यम, वरुण, विमुख, त्रिपाद, ज्वर तथा गुहके साथ युद्ध छिड़ गया। अनेक भयानक बिभीषिकाओं, कोटरी नामक भूतनियों तथा निकट स्थित निर्लज्ज, प्रबल स्त्रियोंके बीच, कृष्णने शङ्करके भूत, प्रमथ तथा गुह्यक अनुचरोंको शार्ङ्ग धनुषके तीक्ष्ण बाणोंसे भगा दिया, और युद्धोत्सवी प्रद्युम्न आदि वीरोंने शत्रुसेनाका नाश किया। अपनी सेनाको नष्ट होते देखकर रुद्रने बड़ा भारी क्रोध किया और भयंकर गर्जना की; यह सुनकर शम्भुके तेजसे बलशाली उनके गण भी प्रतिद्वन्द्वियोंको कुचलते हुए युद्ध करने लगे। कृष्णने शार्ङ्ग धनुषसे पिनाकधारीपर विविध अस्त्र चलाये, किन्तु अविचलित शिवने ब्रह्मास्त्रको ब्रह्मास्त्रसे, वायव्यास्त्रको पर्वतास्त्रसे, तथा नारायणके आग्नेयास्त्रको पर्जन्यास्त्रसे शान्त कर दिया, यहाँतक कि कृष्णकी सेना पराजित होकर रुद्रके पूर्ण तेजके सामने युद्धमें टिक न सकी और भाग गयी। अपनी सेना भाग जानेपर कृष्णने वरुण-सम्बन्धी अपना शीतल नामक ज्वर छोड़ा, जो दसों दिशाओंको जलाता हुआ रुद्रके पास पहुँचा; महेश्वरने भी अपना ज्वर छोड़ा, और शिव तथा विष्णुके ज्वर आपसमें युद्ध करने लगे। शिवके ज्वरसे पीड़ित विष्णुका ज्वर क्रन्दन करने लगा और अन्यत्र शरण न पाकर वृषभध्वज शिवकी स्तुति करने लगा; इस स्तुतिसे प्रसन्न शरणागतवत्सल हरने विष्णुके शीतज्वरसे कहा कि वे प्रसन्न हैं, और जो कोई उन दोनोंके इस संवादका स्मरण करेगा उसे कभी ज्वरका भय नहीं होगा। ऐसा कहे जानेपर नारायणका ज्वर रुद्रको प्रणामकर चला गया, और यह देखकर कृष्ण भयमिश्रित विस्मयसे भर गये। इसी बीच प्रद्युम्नके बाणोंसे पीड़ित और कुपित स्कन्दने अपनी शक्तिसे प्रद्युम्नको आहत किया; बलवान् होते हुए भी घायल प्रद्युम्न रक्त बहाते हुए रणभूमिसे हट गये। कुम्भाण्ड और कूपकर्णके अनेक अस्त्रोंसे आहत होकर बलवान् बलभद्र भी युद्धमें स्थिर न रह सके और भाग गये। गरुडने हजार शरीर धारणकर महासागरका जल पीकर मेघ-सागरके समान जलके भँवरोंसे शत्रुओंका नाश किया, किन्तु शिवके बलवान् वाहन वृषभने क्रुद्ध होकर अपने सींगोंसे उन्हें बुरी तरह घायल कर दिया; विदीर्ण शरीरवाले, अत्यन्त विस्मित गरुड जनार्दनको छोड़कर रणसे भाग गये। यह सब देखकर देवकीनन्दन कृष्ण शिवके तेजसे अत्यन्त विस्मित होकर अपने सारथि दारुकसे शीघ्र रथ महादेवके समीप ले चलनेको कहा। वहाँ हाथ जोड़कर झुके हुए कृष्णने भक्तिपूर्वक भक्तवत्सल शङ्करकी स्तुति की — उन्हें देवदेव, अनन्त शक्तिवाले, सर्वात्मा, परमेश्वर, विश्वकी उत्पत्ति-स्थिति-नाशके कारण, शुद्ध चैतन्यस्वरूप, ब्रह्मलिङ्ग, परम शान्त, केवल परमेश्वर, काल-दैव-कर्म-जीव-स्वभाव-द्रव्य-क्षेत्र-प्राण-आत्मा तथा उनके विकाररूप समूह बताया; बीज-अंकुरके इस निरन्तर प्रवाहको उन्हींकी माया कहकर उसीमें बँधा हुआ उनकी शरणमें आनेका निवेदन किया; उन्हें अपने विविध लीलामय रूपोंसे देवता आदिका पालन करनेवाला और स्वभावसे ही कुमार्गगामियोंका नाश करनेवाला, शब्दमय ब्रह्ममें छिपी परम ज्योतिस्वरूप ब्रह्म — जिसे निर्मल आत्मावाले पुरुष आकाशके समान केवल रूपमें देखते हैं — आदिपुरुष, अद्वितीय, तुरीय, आत्मद्रष्टा, ईश, हेतु, अहेतु तथा विकारयुक्त प्रतीत होनेवाला, अपनी मायासे सबसे युक्त और सबसे भिन्न भी, छाया ढकते हुए भी अपनी प्रभासे प्रकाशित सूर्यके समान, गुणसे ढके होकर भी गुणोंमें अलिप्त, स्वयं-प्रकाशित बताया। उन्होंने कहा कि इस मायासे मोहित बुद्धिवाले पुत्र-स्त्री-गृहमें आसक्त होकर पापसमुद्रमें डूबते-उतराते हैं, और जो अजितेन्द्रिय मनुष्य यह मनुष्य-जन्म पाकर भी शिवके चरणोंका आदर नहीं करता, वह शोचनीय तथा आत्मवंचक है। अन्तमें कृष्णने अपना प्रयोजन बताया — वे शिवकी ही आज्ञासे बाणकी भुजाएँ काटनेके लिये आये हैं, क्योंकि गर्वहारी शिवने ही इस गर्वित बाणको शाप दिया था; उन्होंने शिवसे युद्धसे हट जानेका तथा अपनी आज्ञा देनेका अनुरोध किया, जिससे शाप व्यर्थ न हो। इस स्तुतिसे प्रसन्न शम्भुने उत्तर दिया — कृष्णने सत्य कहा है, उन्होंने ही दैत्यराजको शाप दिया और अपनी आज्ञासे कृष्णको भेजा है, किन्तु सदा भक्तोंके अधीन रहनेवाले वे अपनी आँखोंसे बाणकी भुजाओंका छेदन देखना नहीं चाहते; अतः कृष्ण जृम्भणास्त्रसे उन्हें जृम्भित करें, फिर यथेच्छ कार्य कर सुखी हों। यह सुनकर अत्यन्त विस्मित कृष्ण प्रसन्न होकर अपने युद्धस्थानमें लौटे और शीघ्र ही धनुषपर जृम्भणास्त्रका सन्धानकर उसे पिनाकधारीपर छोड़ा; इस प्रकार जृम्भणास्त्रसे जृम्भित गिरीशको मोहितकर शौरि (कृष्ण)ने तलवार, गदा तथा ऋष्टिसे बाणकी सेनाका संहार किया।
१ अनिरुद्धे हृते पौत्रे कृष्णस्य मुनिसत्तम । कुम्भाण्डसुतया कृष्णः किमकार्षीद्धि तद्वद ॥ १॥
aniruddhe hṛte pautre kṛṣṇasya munisattama | kumbhāṇḍasutayā kṛṣṇaḥ kimakārṣīddhi tadvada ||
हे मुनिश्रेष्ठ! कुम्भाण्डकी पुत्रीके द्वारा कृष्णके पौत्र अनिरुद्धका हरण किये जानेपर कृष्णने क्या किया, वह कहिये।
O best of sages, when Kṛṣṇa's grandson Aniruddha had been carried off by Kumbhāṇḍa's daughter, what did Kṛṣṇa do? Tell me that.
अनिरुद्धे हृते पौत्रे (aniruddhe hṛte pautre) — when the grandson Aniruddha was carried offकृष्णस्य मुनिसत्तम (kṛṣṇasya munisattama) — of Kṛṣṇa, O best of sagesकुम्भाण्डसुतया (kumbhāṇḍasutayā) — by Kumbhāṇḍa's daughterकृष्णः किमकार्षीद्धि तद्वद (kṛṣṇaḥ kimakārṣīddhi tadvada) — what did Kṛṣṇa do — tell that
२ ततो गतेऽनिरुद्धे तु तत्स्त्रीणां रोदनस्वनम् । श्रुत्वा च व्यथितः कृष्णो बभूव मुनिसत्तम ॥ २॥
tato gate'niruddhe tu tatstrīṇāṃ rodanasvanam | śrutvā ca vyathitaḥ kṛṣṇo babhūva munisattama ||
तब अनिरुद्धके चले जानेपर उन स्त्रियोंके रोदनका शब्द सुनकर हे मुनिश्रेष्ठ! कृष्ण व्यथित हो गये।
Then, when Aniruddha had gone, hearing the sound of those women's weeping, Kṛṣṇa, O best of sages, became distressed.
ततो गतेऽनिरुद्धे तु (tato gate'niruddhe tu) — then, when Aniruddha had goneतत्स्त्रीणां रोदनस्वनम् (tatstrīṇāṃ rodanasvanam) — the sound of those women's weepingश्रुत्वा च व्यथितः कृष्णः (śrutvā ca vyathitaḥ kṛṣṇaḥ) — hearing it, Kṛṣṇa, distressedबभूव मुनिसत्तम (babhūva munisattama) — became so, O best of sages
३ अपश्यतां चानिरुद्धं तद्बन्धूनां हरेस्तथा । चत्वारो वार्षिका मासा व्यतीयुरनुशोचताम् ॥ ३॥
apaśyatāṃ cāniruddhaṃ tadbandhūnāṃ harestathā | catvāro vārṣikā māsā vyatīyuranuśocatām ||
अनिरुद्धको न देखते हुए उनके बन्धुओं तथा हरिके शोक करते हुए वर्षाके चार मास बीत गये।
Four months of the rainy season passed for Hari and Aniruddha's kinsmen, grieving as they did not see Aniruddha.
अपश्यतां चानिरुद्धं (apaśyatāṃ cāniruddhaṃ) — not seeing Aniruddhaतद्बन्धूनां हरेस्तथा (tadbandhūnāṃ harestathā) — his kinsmen, and Hari likewiseचत्वारो वार्षिका मासाः (catvāro vārṣikā māsāḥ) — four months of the rainsव्यतीयुरनुशोचताम् (vyatīyuranuśocatām) — passed as they grieved
४ नारदात्तदुपाकर्ण्य वार्तां बद्धस्य कर्म च । आसन्सुव्यथिताः सर्वे वृष्णयः कृष्णदेवताः ॥ ४॥
nāradāttadupākarṇya vārtāṃ baddhasya karma ca | āsansuvyathitāḥ sarve vṛṣṇayaḥ kṛṣṇadevatāḥ ||
नारदजीसे वह समाचार तथा बन्धनका वृत्तान्त सुनकर कृष्णभक्त सभी वृष्णिवंशी अत्यन्त व्यथित हो गये।
Hearing from Nārada that news and account of his captivity, all the Vṛṣṇis, devoted to Kṛṣṇa, became greatly distressed.
नारदात्तदुपाकर्ण्य (nāradāttadupākarṇya) — hearing that from Nāradaवार्तां बद्धस्य कर्म च (vārtāṃ baddhasya karma ca) — the news, and the account of his bindingआसन्सुव्यथिताः सर्वे (āsansuvyathitāḥ sarve) — all became greatly distressedवृष्णयः कृष्णदेवताः (vṛṣṇayaḥ kṛṣṇadevatāḥ) — the Vṛṣṇis, devoted to Kṛṣṇa
५ कृष्णस्तद्वृत्तमखिलं श्रुत्वा युद्धाय चादरात् । जगाम शोणितपुरं तार्क्ष्यमाहूय तत्क्षणात् ॥ ५॥
kṛṣṇastadvṛttamakhilaṃ śrutvā yuddhāya cādarāt | jagāma śoṇitapuraṃ tārkṣyamāhūya tatkṣaṇāt ||
कृष्णने वह सम्पूर्ण वृत्तान्त सुनकर आदरपूर्वक तत्काल गरुडको बुलाकर युद्धके लिये शोणितपुरको प्रस्थान किया।
Kṛṣṇa, having heard that entire account, summoned Tārkṣya [Garuḍa] that very instant and, with reverent resolve, set out for war toward Śoṇitapura.
कृष्णस्तद्वृत्तमखिलं श्रुत्वा (kṛṣṇastadvṛttamakhilaṃ śrutvā) — Kṛṣṇa, hearing that whole accountयुद्धाय चादरात् (yuddhāya cādarāt) — for war, with due reverenceजगाम शोणितपुरं (jagāma śoṇitapuraṃ) — set out for Śoṇitapuraतार्क्ष्यमाहूय तत्क्षणात् (tārkṣyamāhūya tatkṣaṇāt) — summoning Garuḍa that very instant
६ प्रद्युम्नो युयुधानश्च गतःसाम्बोऽथ सारणः । नन्दोपनन्दभद्राद्या रामकृष्णानुवर्तिनः ॥ ६॥
pradyumno yuyudhānaśca gataḥsāmbo'tha sāraṇaḥ | nandopanandabhadrādyā rāmakṛṣṇānuvartinaḥ ||
प्रद्युम्न, युयुधान, साम्ब, सारण तथा नन्द, उपनन्द, भद्र आदि रामकृष्णके अनुयायी भी गये।
Pradyumna and Yuyudhāna went, and Sāmba, and Sāraṇa, and Nanda, Upananda, Bhadra, and others — the followers of Rāma and Kṛṣṇa.
प्रद्युम्नो युयुधानश्च (pradyumno yuyudhānaśca) — Pradyumna and Yuyudhānaगतः साम्बोऽथ सारणः (gataḥ sāmbo'tha sāraṇaḥ) — went, and Sāmba, and Sāraṇaनन्दोपनन्दभद्राद्याः (nandopanandabhadrādyāḥ) — Nanda, Upananda, Bhadra, and othersरामकृष्णानुवर्तिनः (rāmakṛṣṇānuvartinaḥ) — the followers of Rāma and Kṛṣṇa
७ अक्षौहिणीभिर्द्वादशभिः समेता सर्वतो दिशम् । रुरुधुर्बाणनगरं समन्तात्सात्वतर्षभाः ॥ ७॥
akṣauhiṇībhirdvādaśabhiḥ sametā sarvato diśam | rurudhurbāṇanagaraṃ samantātsātvatarṣabhāḥ ||
बारह अक्षौहिणी सेनाके साथ उन श्रेष्ठ यादवोंने सब ओरसे बाणकी नगरीको घेर लिया।
Joined by twelve akṣauhiṇīs on every side, those bulls among the Sātvatas besieged Bāṇa's city from all quarters.
अक्षौहिणीभिर्द्वादशभिः (akṣauhiṇībhirdvādaśabhiḥ) — with twelve akṣauhiṇīsसमेता सर्वतो दिशम् (sametā sarvato diśam) — joined, from every directionरुरुधुर्बाणनगरं (rurudhurbāṇanagaraṃ) — besieged Bāṇa's cityसमन्तात्सात्वतर्षभाः (samantātsātvatarṣabhāḥ) — all around, those bulls of the Sātvatas
८ भज्यमानपुरोद्यानप्राकाराट्टालगोपुरम् । वीक्ष्यमाणो रुषाविष्टस्तुल्यसैन्योऽभिनिर्ययौ ॥ ८॥
bhajyamānapurodyānaprākārāṭṭālagopuram | vīkṣyamāṇo ruṣāviṣṭastulyasainyo'bhiniryayau ||
अपने नगरके उद्यान, प्राकार, अटारी तथा गोपुरको नष्ट होता देखकर क्रोधसे व्याप्त बाण भी उतनी ही सेनाके साथ निकल पड़ा।
Seeing his city's gardens, ramparts, watchtowers, and gates being demolished, he [Bāṇa], possessed by fury, marched out with an equal army.
भज्यमानपुरोद्यानप्राकाराट्टालगोपुरम् (bhajyamānapurodyānaprākārāṭṭālagopuram) — his city's gardens, ramparts, watchtowers and gates being demolishedवीक्ष्यमाणः (vīkṣyamāṇaḥ) — seeing thisरुषाविष्टः (ruṣāviṣṭaḥ) — possessed by furyतुल्यसैन्योऽभिनिर्ययौ (tulyasainyo'bhiniryayau) — marched forth with an equal army
९ बाणार्थे भगवान् रुद्रः ससुतः प्रमथैर्वृतः । आरुह्य नन्दिवृषभं युद्धं कर्त्तुं समाययौ ॥ ९॥
bāṇārthe bhagavān rudraḥ sasutaḥ pramathairvṛtaḥ | āruhya nandivṛṣabhaṃ yuddhaṃ karttuṃ samāyayau ||
बाणासुरकी रक्षाके लिये भगवान् रुद्र अपने पुत्रसहित तथा प्रमथगणोंसे घिरे हुए नन्दी वृषभपर सवार होकर युद्ध करनेके लिये आये।
For Bāṇa's sake, the blessed Rudra, together with his son and surrounded by the Pramathas, mounted the bull Nandi and came forth to give battle.
बाणार्थे भगवान् रुद्रः (bāṇārthe bhagavān rudraḥ) — for Bāṇa's sake, the blessed Rudraससुतः प्रमथैर्वृतः (sasutaḥ pramathairvṛtaḥ) — with his son, surrounded by the Pramathasआरुह्य नन्दिवृषभं (āruhya nandivṛṣabhaṃ) — mounting the bull Nandiयुद्धं कर्त्तुं समाययौ (yuddhaṃ karttuṃ samāyayau) — came forth to give battle
१० आसीत्सुतुमुलं युद्धमद्भुतं लोमहर्षणम् । कृष्णादिकानां तैस्तत्र रुद्राद्यैर्बाणरक्षकैः ॥ १०॥
āsītsutumulaṃ yuddhamadbhutaṃ lomaharṣaṇam | kṛṣṇādikānāṃ taistatra rudrādyairbāṇarakṣakaiḥ ||
वहाँ कृष्ण आदिका उन बाणके रक्षक रुद्र आदिके साथ अत्यन्त भीषण, अद्भुत तथा रोमांचकारी युद्ध हुआ।
There arose a tremendous battle, astonishing and hair-raising, between Kṛṣṇa and his allies and those guardians of Bāṇa headed by Rudra.
आसीत्सुतुमुलं युद्धम् (āsītsutumulaṃ yuddham) — there was a tumultuous battleअद्भुतं लोमहर्षणम् (adbhutaṃ lomaharṣaṇam) — astonishing, hair-raisingकृष्णादिकानां तैस्तत्र (kṛṣṇādikānāṃ taistatra) — of Kṛṣṇa and his allies, there, with themरुद्राद्यैर्बाणरक्षकैः (rudrādyairbāṇarakṣakaiḥ) — namely, Bāṇa's guardians headed by Rudra
११ कृष्णशङ्करयोरासीत्प्रद्युम्नगुहयोरपि । कूष्माण्डकूपकर्णाभ्यां बलेन सह संयुगः ॥ ११॥
kṛṣṇaśaṅkarayorāsītpradyumnaguhayorapi | kūṣmāṇḍakūpakarṇābhyāṃ balena saha saṃyugaḥ ||
कृष्ण और शङ्करका, तथा प्रद्युम्न और गुहका युद्ध हुआ; तथा बलरामका कूष्माण्ड और कूपकर्णके साथ युद्ध हुआ।
There was combat between Kṛṣṇa and Śaṅkara, and also between Pradyumna and Guha; and Bala fought together against Kūṣmāṇḍa and Kūpakarṇa.
NoteThe name is given here as Kūṣmāṇḍa, paired with Kūpakarṇa as opponents of Bala; later in this same battle the identical pairing with Kūpakarṇa recurs under the spelling Kumbhāṇḍa. Both forms are kept exactly as they stand, one figure named two ways rather than an invented distinction between them.
कृष्णशङ्करयोरासीत् (kṛṣṇaśaṅkarayorāsīt) — there was [combat] between Kṛṣṇa and Śaṅkaraप्रद्युम्नगुहयोरपि (pradyumnaguhayorapi) — and also between Pradyumna and Guhaकूष्माण्डकूपकर्णाभ्यां (kūṣmāṇḍakūpakarṇābhyāṃ) — with Kūṣmāṇḍa and Kūpakarṇaबलेन सह संयुगः (balena saha saṃyugaḥ) — combat together with Bala
१२ साम्बस्य बाणपुत्रेण बाणेन सह सात्यकेः । नन्दिना गरुडस्यापि परेषां च परैरपि ॥ १२॥
sāmbasya bāṇaputreṇa bāṇena saha sātyakeḥ | nandinā garuḍasyāpi pareṣāṃ ca parairapi ||
साम्बका बाणपुत्रके साथ, सात्यकिका बाणके साथ, गरुडका भी नन्दीके साथ, तथा अन्य लोगोंका अन्य लोगोंके साथ युद्ध हुआ।
Sāmba fought with Bāṇa's son, Sātyaki with Bāṇa, Garuḍa also with Nandi, and others fought with others.
साम्बस्य बाणपुत्रेण (sāmbasya bāṇaputreṇa) — Sāmba with Bāṇa's sonबाणेन सह सात्यकेः (bāṇena saha sātyakeḥ) — Sātyaki together with Bāṇaनन्दिना गरुडस्यापि (nandinā garuḍasyāpi) — and Garuḍa's with Nandiपरेषां च परैरपि (pareṣāṃ ca parairapi) — and others fought with others
१३ ब्रह्मादयः सुराधीशा मुनयः सिद्धचारणाः । गन्धर्वाऽप्सरसो यानैर्विमानैर्द्रष्टुमागमन् ॥ १३॥
brahmādayaḥ surādhīśā munayaḥ siddhacāraṇāḥ | gandharvā'psaraso yānairvimānairdraṣṭumāgaman ||
ब्रह्मा आदि देवाधीश, मुनि, सिद्ध, चारण, गन्धर्व और अप्सराएँ अपने यानों तथा विमानोंसे देखनेके लिये आये।
Brahmā and the other lords of the gods, sages, siddhas, cāraṇas, gandharvas and apsarases came in their vehicles and celestial cars to witness it.
ब्रह्मादयः सुराधीशाः (brahmādayaḥ surādhīśāḥ) — Brahmā and the other lords of godsमुनयः सिद्धचारणाः (munayaḥ siddhacāraṇāḥ) — sages, siddhas, cāraṇasगन्धर्वाऽप्सरसः (gandharvā'psarasaḥ) — gandharvas and apsarasesयानैर्विमानैर्द्रष्टुमागमन् (yānairvimānairdraṣṭumāgaman) — came, in vehicles and celestial cars, to watch
१४ प्रमथैर्विविधाकारै रेवत्यन्तैः सुदारुणम् । युद्धं बभूव विप्रेन्द्र तेषां च यदुवंशिनाम् ॥ १४॥
pramathairvividhākārai revatyantaiḥ sudāruṇam | yuddhaṃ babhūva viprendra teṣāṃ ca yaduvaṃśinām ||
हे विप्रेन्द्र! विविध रूपवाले, रेवती आदि प्रमथगणोंके साथ उन यदुवंशियोंका अत्यन्त भयानक युद्ध हुआ।
O foremost of brahmins, a most terrible battle arose between those of the Yadu lineage and the Pramathas of various forms, ending with Revatī.
प्रमथैर्विविधाकारैः (pramathairvividhākāraiḥ) — with the Pramathas of various formsरेवत्यन्तैः सुदारुणम् (revatyantaiḥ sudāruṇam) — ending with Revatī, most terribleयुद्धं बभूव विप्रेन्द्र (yuddhaṃ babhūva viprendra) — a battle arose, O foremost of brahminsतेषां च यदुवंशिनाम् (teṣāṃ ca yaduvaṃśinām) — of them, and of the Yadu lineage
१५ भ्रात्रा रामेण सहितः प्रद्युम्नेन च धीमता । कृष्णश्चकार समरमतुलं प्रमथैः सह ॥ १५॥
bhrātrā rāmeṇa sahitaḥ pradyumnena ca dhīmatā | kṛṣṇaścakāra samaramatulaṃ pramathaiḥ saha ||
भाई बलराम तथा बुद्धिमान् प्रद्युम्नके सहित कृष्णने प्रमथगणोंके साथ अनुपम युद्ध किया।
Kṛṣṇa, together with his brother Rāma and with the wise Pradyumna, waged an unmatched battle against the Pramathas.
भ्रात्रा रामेण सहितः (bhrātrā rāmeṇa sahitaḥ) — together with his brother Rāmaप्रद्युम्नेन च धीमता (pradyumnena ca dhīmatā) — and with the wise Pradyumnaकृष्णश्चकार समरमतुलं (kṛṣṇaścakāra samaramatulaṃ) — Kṛṣṇa waged an unmatched battleप्रमथैः सह (pramathaiḥ saha) — together with the Pramathas
१६ तत्राग्निनाऽभवद्युद्धं यमेन वरुणेन च । विमुखेन त्रिपादेन ज्वरेण च गुहेन च ॥ १६॥
tatrāgninā'bhavadyuddhaṃ yamena varuṇena ca | vimukhena tripādena jvareṇa ca guhena ca ||
वहाँ अग्नि, यम, वरुण, विमुख, त्रिपाद, ज्वर तथा गुहके साथ युद्ध होने लगा।
There battle broke out with Agni, and with Yama and Varuṇa, and with Vimukha, Tripāda, Jvara, and Guha.
तत्राग्निनाऽभवद्युद्धं (tatrāgninā'bhavadyuddhaṃ) — there battle occurred with Agniयमेन वरुणेन च (yamena varuṇena ca) — and with Yama and Varuṇaविमुखेन त्रिपादेन (vimukhena tripādena) — with Vimukha, with Tripādaज्वरेण च गुहेन च (jvareṇa ca guhena ca) — and with Jvara, and with Guha
१७ प्रमथैर्विविधाकारैस्तेषामत्यन्तदारुणम् । युद्धं बभूव विकटं वृष्णीनां रोमहर्षणम् ॥ १७॥
pramathairvividhākāraisteṣāmatyantadāruṇam | yuddhaṃ babhūva vikaṭaṃ vṛṣṇīnāṃ romaharṣaṇam ||
विविध रूपवाले उन प्रमथोंके साथ वृष्णिवंशियोंका अत्यन्त भीषण, विकट तथा रोमांचकारी युद्ध हुआ।
With the Pramathas of various forms, an exceedingly terrible battle arose for the Vṛṣṇis — fierce and hair-raising.
प्रमथैर्विविधाकारैः (pramathairvividhākāraiḥ) — with the Pramathas of various formsतेषामत्यन्तदारुणम् (teṣāmatyantadāruṇam) — most terrible, for themयुद्धं बभूव विकटं (yuddhaṃ babhūva vikaṭaṃ) — a fierce battle aroseवृष्णीनां रोमहर्षणम् (vṛṣṇīnāṃ romaharṣaṇam) — hair-raising, for the Vṛṣṇis
१८ बिभीषिकाभिर्बह्वीभिः कोटरीभिः पदे पदे । निर्लज्जाभिश्च नारीभिः प्रबलाभिरदूरतः ॥ १८॥
bibhīṣikābhirbahvībhiḥ koṭarībhiḥ pade pade | nirlajjābhiśca nārībhiḥ prabalābhiradūrataḥ ||
अनेक भयानक बिभीषिकाओंसे, पग-पगपर कोटरी नामक भूतनियोंसे, तथा निकट स्थित निर्लज्ज एवं प्रबल स्त्रियोंसे शत्रुओंको त्रस्त किया गया।
With many terrifying apparitions, with hollow-eyed hags at every step, and with shameless, powerful women close at hand, they harried the enemy.
बिभीषिकाभिर्बह्वीभिः (bibhīṣikābhirbahvībhiḥ) — with many terrifying apparitionsकोटरीभिः पदे पदे (koṭarībhiḥ pade pade) — with hollow-eyed hags at every stepनिर्लज्जाभिश्च नारीभिः (nirlajjābhiśca nārībhiḥ) — and with shameless womenप्रबलाभिरदूरतः (prabalābhiradūrataḥ) — powerful ones, close at hand
१९ शङ्करानुचरान् शौरिर्भूतप्रमथगुह्यकान् । द्रावयामास तीक्ष्णाग्रैः शरैः शार्ङ्गधनुश्च्युतैः ॥ १९॥
śaṅkarānucarān śaurirbhūtapramathaguhyakān | drāvayāmāsa tīkṣṇāgraiḥ śaraiḥ śārṅgadhanuścyutaiḥ ||
शौरि (कृष्ण)ने शङ्करके अनुचरों — भूत, प्रमथ तथा गुह्यकोंको — शार्ङ्ग धनुषसे छूटे हुए तीक्ष्ण अग्रभागवाले बाणोंसे भगा दिया।
Śauri [Kṛṣṇa] routed Śaṅkara's followers — the bhūtas, pramathas, and guhyakas — with sharp-pointed arrows loosed from his Śārṅga bow.
शङ्करानुचरान् (śaṅkarānucarān) — Śaṅkara's followersशौरिर्भूतप्रमथगुह्यकान् (śaurirbhūtapramathaguhyakān) — Śauri [routed] the bhūtas, pramathas, guhyakasद्रावयामास तीक्ष्णाग्रैः (drāvayāmāsa tīkṣṇāgraiḥ) — put to flight, with sharp-pointedशरैः शार्ङ्गधनुश्च्युतैः (śaraiḥ śārṅgadhanuścyutaiḥ) — arrows released from the Śārṅga bow
२० एवं प्रद्युम्नप्रमुखा वीरा युद्धमहोत्सवाः । चक्रुर्युद्धं महाघोरं शत्रुसैन्यं विनाशयन् ॥ २०॥
evaṃ pradyumnapramukhā vīrā yuddhamahotsavāḥ | cakruryuddhaṃ mahāghoraṃ śatrusainyaṃ vināśayan ||
इस प्रकार प्रद्युम्न आदि, युद्धको उत्सवके समान माननेवाले वीरोंने शत्रुसेनाका नाश करते हुए अत्यन्त भीषण युद्ध किया।
Thus the heroes headed by Pradyumna, for whom battle was a great festival, waged a most terrible war, destroying the enemy's army.
एवं प्रद्युम्नप्रमुखा वीराः (evaṃ pradyumnapramukhā vīrāḥ) — thus the heroes headed by Pradyumnaयुद्धमहोत्सवाः (yuddhamahotsavāḥ) — for whom battle was a great festivalचक्रुर्युद्धं महाघोरं (cakruryuddhaṃ mahāghoraṃ) — waged a most terrible warशत्रुसैन्यं विनाशयन् (śatrusainyaṃ vināśayan) — destroying the enemy's army
२१ विशीर्यमाणं स्वबलं दृष्ट्वा रुद्रोऽत्यमर्षणः । क्रोधं चकार सुमहन्ननाद च महोल्बणम् ॥ २१॥
viśīryamāṇaṃ svabalaṃ dṛṣṭvā rudro'tyamarṣaṇaḥ | krodhaṃ cakāra sumahannanāda ca maholbaṇam ||
अपनी सेनाको नष्ट होते देखकर अत्यन्त क्रोधी रुद्रने बड़ा भारी क्रोध किया और भयंकर गर्जना की।
Seeing his own army being shattered, Rudra, greatly enraged, grew furious and roared a tremendous, terrible roar.
विशीर्यमाणं स्वबलं (viśīryamāṇaṃ svabalaṃ) — his own army being shatteredदृष्ट्वा रुद्रोऽत्यमर्षणः (dṛṣṭvā rudro'tyamarṣaṇaḥ) — seeing it, Rudra, greatly enragedक्रोधं चकार सुमहत् (krodhaṃ cakāra sumahat) — grew furious, greatlyननाद च महोल्बणम् (nanāda ca maholbaṇam) — and roared a tremendous roar
२२ तच्छ्रुत्वा शङ्करगणा विनेदुर्युयुधुश्च ते । मर्दयन्प्रतियोद्धारं वर्द्धिताः शम्भुतेजसा ॥ २२॥
tacchrutvā śaṅkaragaṇā vineduryuyudhuśca te | mardayanpratiyoddhāraṃ varddhitāḥ śambhutejasā ||
उसे सुनकर शङ्करके गण गरज उठे और शम्भुके तेजसे बलशाली होकर अपने प्रतिद्वन्द्वियोंको कुचलते हुए युद्ध करने लगे।
Hearing that, Śaṅkara's hosts roared out and fought on, crushing their opponents, strengthened by Śambhu's own power.
तच्छ्रुत्वा शङ्करगणाः (tacchrutvā śaṅkaragaṇāḥ) — hearing that, Śaṅkara's hostsविनेदुर्युयुधुश्च ते (vineduryuyudhuśca te) — roared out and foughtमर्दयन्प्रतियोद्धारं (mardayanpratiyoddhāraṃ) — crushing their opponentsवर्द्धिताः शम्भुतेजसा (varddhitāḥ śambhutejasā) — strengthened by Śambhu's power
२३ पृथग्विधानि चायुङ्क्त शार्ङ्गास्त्राणि पिनाकिने । प्रत्यक्षैः शमयामास शूलपाणिरविस्मितः ॥ २३॥
pṛthagvidhāni cāyuṅkta śārṅgāstrāṇi pinākine | pratyakṣaiḥ śamayāmāsa śūlapāṇiravismitaḥ ||
उसने शार्ङ्ग धनुषसे पिनाकधारीपर विविध अस्त्र चलाये; किन्तु अविचलित शूलपाणिने प्रत्यक्ष अस्त्रोंसे उन्हें शान्त कर दिया।
He [Kṛṣṇa] loosed various weapons from his Śārṅga bow at the wielder of the Pināka, but the trident-bearer, unshaken, countered and stilled them each with weapons of his own.
पृथग्विधानि चायुङ्क्त (pṛthagvidhāni cāyuṅkta) — he loosed various [weapons]शार्ङ्गास्त्राणि पिनाकिने (śārṅgāstrāṇi pinākine) — arrows from the Śārṅga, at the wielder of the Pinākaप्रत्यक्षैः शमयामास (pratyakṣaiḥ śamayāmāsa) — stilled them with matching weaponsशूलपाणिरविस्मितः (śūlapāṇiravismitaḥ) — the trident-bearer, unshaken
२४ ब्रह्मास्त्रस्य च ब्रह्मास्त्रं वायव्यस्य च पार्वतम् । आग्नेयस्य च पार्जन्यं नैजं नारायणस्य च ॥ २४॥
brahmāstrasya ca brahmāstraṃ vāyavyasya ca pārvatam | āgneyasya ca pārjanyaṃ naijaṃ nārāyaṇasya ca ||
उन्होंने ब्रह्मास्त्रको ब्रह्मास्त्रसे, वायव्यास्त्रको पर्वतास्त्रसे, तथा नारायणके आग्नेयास्त्रको अपने पर्जन्यास्त्रसे शान्त किया।
[He countered] the Brahmāstra with a Brahmāstra, the Vāyavyāstra with the mountain-weapon, and Nārāyaṇa's own Āgneyāstra with the weapon of Parjanya.
ब्रह्मास्त्रस्य च ब्रह्मास्त्रं (brahmāstrasya ca brahmāstraṃ) — countering the Brahmāstra with a Brahmāstraवायव्यस्य च पार्वतम् (vāyavyasya ca pārvatam) — and the Vāyavyāstra with the mountain-weaponआग्नेयस्य च पार्जन्यं (āgneyasya ca pārjanyaṃ) — and the Āgneyāstra with Parjanya's weaponनैजं नारायणस्य च (naijaṃ nārāyaṇasya ca) — which was Nārāyaṇa's very own
२५ कृष्णसैन्यं विदुद्राव प्रतिवीरेण निर्जितम् । न तस्थौ समरे व्यास पूर्णरुद्रसुतेजसा ॥ २५॥
kṛṣṇasainyaṃ vidudrāva prativīreṇa nirjitam | na tasthau samare vyāsa pūrṇarudrasutejasā ||
कृष्णकी सेना अपने प्रतिद्वन्द्वीसे पराजित होकर भाग गयी; हे व्यासजी! रुद्रके पूर्ण तेजके सामने वह युद्धमें टिक न सकी।
Kṛṣṇa's army, overpowered by its opponent, fled in rout; O Vyāsa, it could not hold its ground in that battle, before the fullness of Rudra's splendor.
कृष्णसैन्यं विदुद्राव (kṛṣṇasainyaṃ vidudrāva) — Kṛṣṇa's army fledप्रतिवीरेण निर्जितम् (prativīreṇa nirjitam) — overpowered by its opposing warriorन तस्थौ समरे व्यास (na tasthau samare vyāsa) — it could not hold, in battle, O Vyāsaपूर्णरुद्रसुतेजसा (pūrṇarudrasutejasā) — before the fullness of Rudra's splendor
२६ विद्राविते स्वसैन्ये तु श्रीकृष्णश्च परन्तपः । स्वं ज्वरं शीतलाख्यं हि व्यसृजद् वारुणं मुने ॥ २६॥
vidrāvite svasainye tu śrīkṛṣṇaśca parantapaḥ | svaṃ jvaraṃ śītalākhyaṃ hi vyasṛjad vāruṇaṃ mune ||
अपनी सेना भाग जानेपर परन्तप श्रीकृष्णने, हे मुने! वरुण-सम्बन्धी अपने शीतल नामक ज्वरको छोड़ा।
When his own army had been routed, Śrī Kṛṣṇa, the scorcher of foes, released, O sage, his own fever named Śītala, born of Varuṇa.
विद्राविते स्वसैन्ये तु (vidrāvite svasainye tu) — when his own army had been routedश्रीकृष्णश्च परन्तपः (śrīkṛṣṇaśca parantapaḥ) — Śrī Kṛṣṇa, scorcher of foesस्वं ज्वरं शीतलाख्यं हि (svaṃ jvaraṃ śītalākhyaṃ hi) — his own fever named Śītalaव्यसृजद् वारुणं मुने (vyasṛjad vāruṇaṃ mune) — released, the one born of Varuṇa, O sage
२७ विद्राविते कृष्णसैन्ये कृष्णस्य शीतलज्वरः । अभ्यपद्यत तं रुद्रं मुने दशदिशो दहन् ॥ २७॥
vidrāvite kṛṣṇasainye kṛṣṇasya śītalajvaraḥ | abhyapadyata taṃ rudraṃ mune daśadiśo dahan ||
कृष्णकी सेनाके भाग जानेपर कृष्णका शीतलज्वर, हे मुने! दसों दिशाओंको जलाता हुआ उस रुद्रके पास पहुँचा।
When Kṛṣṇa's army had been routed, Kṛṣṇa's Śītala-fever, O sage, burning the ten directions, advanced upon that Rudra.
विद्राविते कृष्णसैन्ये (vidrāvite kṛṣṇasainye) — when Kṛṣṇa's army had been routedकृष्णस्य शीतलज्वरः (kṛṣṇasya śītalajvaraḥ) — Kṛṣṇa's Śītala feverअभ्यपद्यत तं रुद्रं (abhyapadyata taṃ rudraṃ) — advanced upon that Rudraमुने दशदिशो दहन् (mune daśadiśo dahan) — O sage, burning the ten directions
२८ महेश्वरोऽथ तं दृष्ट्वायान्तं स्वं विसृजज्ज्वरम् । माहेश्वरो वैष्णवश्च युयुधाते ज्वरावुभौ ॥ २८॥
maheśvaro'tha taṃ dṛṣṭvāyāntaṃ svaṃ visṛjajjvaram | māheśvaro vaiṣṇavaśca yuyudhāte jvarāvubhau ||
तब महेश्वरने उसे आता देखकर अपना ज्वर छोड़ा; और शिवसम्बन्धी तथा विष्णुसम्बन्धी वे दोनों ज्वर आपसमें युद्ध करने लगे।
Then Maheśvara, seeing it approach, released his own fever; and the two fevers, the Śaiva and the Vaiṣṇava, fought each other.
महेश्वरोऽथ तं दृष्ट्वा (maheśvaro'tha taṃ dṛṣṭvā) — then Maheśvara, seeing itआयान्तं स्वं विसृजज्ज्वरम् (āyāntaṃ svaṃ visṛjajjvaram) — approaching, released his own feverमाहेश्वरो वैष्णवश्च (māheśvaro vaiṣṇavaśca) — the Śaiva one and the Vaiṣṇava oneयुयुधाते ज्वरावुभौ (yuyudhāte jvarāvubhau) — the two fevers fought each other
२९ वैष्णवोऽथ समाक्रन्दन्माहेश्वरबलार्दितः । अलब्ध्वाऽभयमन्यत्र तुष्टाव वृषभध्वजम् ॥ २९॥
vaiṣṇavo'tha samākrandanmāheśvarabalārditaḥ | alabdhvā'bhayamanyatra tuṣṭāva vṛṣabhadhvajam ||
तब महेश्वरके ज्वरकी शक्तिसे पीड़ित वैष्णव ज्वर क्रन्दन करने लगा और अन्यत्र अभय न पाकर वृषभध्वज (शिव)की स्तुति करने लगा।
Then the Vaiṣṇava fever, tormented by the Śaiva fever's power, cried out, and finding refuge nowhere else, praised the bull-bannered one.
वैष्णवोऽथ समाक्रन्दन् (vaiṣṇavo'tha samākrandan) — then the Vaiṣṇava fever, crying outमाहेश्वरबलार्दितः (māheśvarabalārditaḥ) — tormented by the Śaiva fever's powerअलब्ध्वाऽभयमन्यत्र (alabdhvā'bhayamanyatra) — finding refuge nowhere elseतुष्टाव वृषभध्वजम् (tuṣṭāva vṛṣabhadhvajam) — praised the bull-bannered one
३० अथ प्रसन्नो भगवान्विष्णुज्वरनुतो हरः । विष्णुशीतज्वरं प्राह शरणागतवत्सलः ॥ ३०॥
atha prasanno bhagavānviṣṇujvaranuto haraḥ | viṣṇuśītajvaraṃ prāha śaraṇāgatavatsalaḥ ||
तब विष्णुके ज्वरसे स्तुति किये जानेपर प्रसन्न, शरणागतवत्सल भगवान् हरने विष्णुके शीतज्वरसे कहा —
Then Hara, pleased at being praised by Viṣṇu's fever, and ever kind to those who take refuge in him, spoke to Viṣṇu's Śīta-fever.
अथ प्रसन्नो भगवान् (atha prasanno bhagavān) — then the pleased Lordविष्णुज्वरनुतो हरः (viṣṇujvaranuto haraḥ) — Hara, praised by Viṣṇu's feverविष्णुशीतज्वरं प्राह (viṣṇuśītajvaraṃ prāha) — spoke to Viṣṇu's Śīta-feverशरणागतवत्सलः (śaraṇāgatavatsalaḥ) — being kind to those who take refuge
३१ शीतज्वर प्रसन्नोऽहं व्येतु ते मज्ज्वराद्भयम् । यो नौ स्मरति संवादं तस्य न स्याज्ज्वराद्भयम् ॥ ३१॥
śītajvara prasanno'haṃ vyetu te majjvarādbhayam | yo nau smarati saṃvādaṃ tasya na syājjvarādbhayam ||
हे शीतज्वर! मैं तुमसे प्रसन्न हूँ, मेरे ज्वरसे तुम्हारा भय दूर हो जाये। जो कोई हम दोनोंके इस संवादका स्मरण करेगा, उसे ज्वरसे भय नहीं होगा।
'O Śīta-fever, I am pleased — let your fear of my fever depart. Whoever remembers this conversation of ours shall have no fear of fever.'
शीतज्वर प्रसन्नोऽहं (śītajvara prasanno'haṃ) — O Śīta-fever, I am pleasedव्येतु ते मज्ज्वराद्भयम् (vyetu te majjvarādbhayam) — let your fear of my fever departयो नौ स्मरति संवादं (yo nau smarati saṃvādaṃ) — whoever remembers this conversation of oursतस्य न स्याज्ज्वराद्भयम् (tasya na syājjvarādbhayam) — for him there shall be no fear of fever
३२ इत्युक्तो रुद्रमानम्य गतो नारायणज्वरः । तं दृष्ट्वा चरितं कृष्णो विसिस्माय भयान्वितः ॥ ३२॥
ityukto rudramānamya gato nārāyaṇajvaraḥ | taṃ dṛṣṭvā caritaṃ kṛṣṇo visismāya bhayānvitaḥ ||
ऐसा कहे जानेपर नारायणका ज्वर रुद्रको प्रणामकर चला गया; उस घटनाको देखकर कृष्ण भययुक्त होकर विस्मित हो गये।
Thus addressed, Nārāyaṇa's fever bowed to Rudra and departed; seeing that event, Kṛṣṇa was astonished, filled with awe.
इत्युक्तो रुद्रमानम्य (ityukto rudramānamya) — thus addressed, bowing to Rudraगतो नारायणज्वरः (gato nārāyaṇajvaraḥ) — Nārāyaṇa's fever departedतं दृष्ट्वा चरितं कृष्णः (taṃ dṛṣṭvā caritaṃ kṛṣṇaḥ) — seeing that event, Kṛṣṇaविसिस्माय भयान्वितः (visismāya bhayānvitaḥ) — was astonished, filled with awe
३३ स्कन्दः प्रद्युम्नबाणौघैरर्द्यमानोऽथ कोपितः । जघान शक्त्या प्रद्युम्नं दैत्यसङ्घात्यमर्षणः ॥ ३३॥
skandaḥ pradyumnabāṇaughairardyamāno'tha kopitaḥ | jaghāna śaktyā pradyumnaṃ daityasaṅghātyamarṣaṇaḥ ||
तब प्रद्युम्नके बाणसमूहसे पीड़ित होकर कुपित हुआ, दैत्योंका सहायक, असहनशील स्कन्दने शक्तिसे प्रद्युम्नको आहत किया।
Then Skanda, harried by Pradyumna's floods of arrows and enraged — the daityas' companion, unable to bear it — struck Pradyumna down with his spear.
स्कन्दः प्रद्युम्नबाणौघैः (skandaḥ pradyumnabāṇaughaiḥ) — Skanda, by Pradyumna's floods of arrowsअर्द्यमानोऽथ कोपितः (ardyamāno'tha kopitaḥ) — harried, and then enragedजघान शक्त्या प्रद्युम्नं (jaghāna śaktyā pradyumnaṃ) — struck Pradyumna with his spearदैत्यसङ्घात्यमर्षणः (daityasaṅghātyamarṣaṇaḥ) — the daityas' ally, unable to bear it
३४ स्कन्दशक्तिहतस्तत्र प्रद्युम्नः प्रबलोऽपि हि । असृग्विमुञ्चन्गात्रेभ्यो बलेनापाक्रमद्रणात् ॥ ३४॥
skandaśaktihatastatra pradyumnaḥ prabalo'pi hi | asṛgvimuñcangātrebhyo balenāpākramadraṇāt ||
स्कन्दकी शक्तिसे आहत होकर बलवान् प्रद्युम्न भी अपने अंगोंसे रक्त बहाते हुए बलपूर्वक रणभूमिसे हट गये।
Struck there by Skanda's spear, Pradyumna, though mighty, shedding blood from his limbs, withdrew forcibly from the battlefield.
स्कन्दशक्तिहतस्तत्र (skandaśaktihatastatra) — struck there by Skanda's spearप्रद्युम्नः प्रबलोऽपि हि (pradyumnaḥ prabalo'pi hi) — Pradyumna, though mightyअसृग्विमुञ्चन्गात्रेभ्यः (asṛgvimuñcangātrebhyaḥ) — shedding blood from his limbsबलेनापाक्रमद्रणात् (balenāpākramadraṇāt) — forcibly withdrew from the battle
३५ कुम्भाण्डकूपकर्णाभ्यां नानास्त्रैश्च समाहतः । दुद्राव बलभद्रोऽपि न तस्थेऽपि रणे बली ॥ ३५॥
kumbhāṇḍakūpakarṇābhyāṃ nānāstraiśca samāhataḥ | dudrāva balabhadro'pi na tasthe'pi raṇe balī ||
कुम्भाण्ड और कूपकर्णके द्वारा अनेक अस्त्रोंसे आहत होकर बलवान् बलभद्र भी भाग गये; वे भी युद्धमें स्थिर न रह सके।
Struck by many kinds of weapons at the hands of Kumbhāṇḍa and Kūpakarṇa, even mighty Balabhadra fled — he too could not stand his ground in that battle.
कुम्भाण्डकूपकर्णाभ्यां (kumbhāṇḍakūpakarṇābhyāṃ) — by Kumbhāṇḍa and Kūpakarṇaनानास्त्रैश्च समाहतः (nānāstraiśca samāhataḥ) — struck with many kinds of weaponsदुद्राव बलभद्रोऽपि (dudrāva balabhadro'pi) — even Balabhadra fledन तस्थेऽपि रणे बली (na tasthe'pi raṇe balī) — the mighty one, too, could not stand in battle
३६ कृत्वा सहस्रं कायानां पीत्वा तोयं महार्णवात् । गरुडो नाशयत्यथाऽऽवर्तैर्मेघार्णवाम्बुभिः ॥ ३६॥
kṛtvā sahasraṃ kāyānāṃ pītvā toyaṃ mahārṇavāt | garuḍo nāśayatyathā''vartairmeghārṇavāmbubhiḥ ||
गरुडने हजार शरीर धारणकर महासागरका जल पीकर, फिर मेघ-सागरके समान जलके भँवरोंसे शत्रुओंका नाश किया।
Garuḍa, taking on a thousand bodies and drinking up the water of the great ocean, then destroyed [the foe] with whirling torrents like cloud-and-ocean waters.
कृत्वा सहस्रं कायानां (kṛtvā sahasraṃ kāyānāṃ) — making a thousand bodiesपीत्वा तोयं महार्णवात् (pītvā toyaṃ mahārṇavāt) — drinking the water of the great oceanगरुडो नाशयत्यथ (garuḍo nāśayatyatha) — Garuḍa then destroyed [them]आवर्तैर्मेघार्णवाम्बुभिः (āvartairmeghārṇavāmbubhiḥ) — with whirlpools of cloud-and-ocean waters
३७ अथ क्रुद्धो महेशस्य वाहनो वृषभो बली । वेगेन महतारं वै शृङ्गाभ्यां निजघान तम् ॥ ३७॥
atha kruddho maheśasya vāhano vṛṣabho balī | vegena mahatāraṃ vai śṛṅgābhyāṃ nijaghāna tam ||
तब महेशके बलवान् वाहन वृषभने क्रुद्ध होकर वेगपूर्वक अपने दोनों सींगोंसे उस महान् गरुडको मार डाला।
Then Maheśa's mighty bull-mount, enraged, struck that great [Garuḍa] forcefully with its two horns.
अथ क्रुद्धो महेशस्य (atha kruddho maheśasya) — then, enraged, Maheśa'sवाहनो वृषभो बली (vāhano vṛṣabho balī) — mighty bull-mountवेगेन महतारं वै (vegena mahatāraṃ vai) — forcefully, that great one indeedशृङ्गाभ्यां निजघान तम् (śṛṅgābhyāṃ nijaghāna tam) — struck him with its two horns
३८ शृङ्गघातविशीर्णाङ्गो गरुडोऽतीव विस्मितः । विदुद्राव रणात्तूर्णं विहाय च जनार्दनम् ॥ ३८॥
śṛṅgaghātaviśīrṇāṅgo garuḍo'tīva vismitaḥ | vidudrāva raṇāttūrṇaṃ vihāya ca janārdanam ||
सींगोंके आघातसे शरीर विदीर्ण होनेपर अत्यन्त विस्मित गरुड जनार्दनको छोड़कर रणसे शीघ्र भाग गया।
Garuḍa, his body torn by the blow of the horns, exceedingly astonished, fled swiftly from the battle, leaving Janārdana behind.
शृङ्गघातविशीर्णाङ्गः (śṛṅgaghātaviśīrṇāṅgaḥ) — his body torn by the blow of the hornsगरुडोऽतीव विस्मितः (garuḍo'tīva vismitaḥ) — Garuḍa, exceedingly astonishedविदुद्राव रणात्तूर्णं (vidudrāva raṇāttūrṇaṃ) — fled swiftly from the battleविहाय च जनार्दनम् (vihāya ca janārdanam) — abandoning Janārdana
३९ एवं जाते चरित्रे तु भगवान्देवकीसुतः । उवाच सारथिं शीघ्रं रुद्रतेजोऽतिविस्मितः ॥ ३९॥
evaṃ jāte caritre tu bhagavāndevakīsutaḥ | uvāca sārathiṃ śīghraṃ rudratejo'tivismitaḥ ||
यह घटना होनेपर भगवान् देवकीनन्दन रुद्रके तेजसे अत्यन्त विस्मित होकर शीघ्र ही सारथिसे बोले —
When this event had occurred, the blessed son of Devakī, utterly astonished at Rudra's splendour, quickly spoke to his charioteer.
एवं जाते चरित्रे तु (evaṃ jāte caritre tu) — when this event had occurredभगवान्देवकीसुतः (bhagavāndevakīsutaḥ) — the blessed son of Devakīउवाच सारथिं शीघ्रं (uvāca sārathiṃ śīghraṃ) — quickly spoke to his charioteerरुद्रतेजोऽतिविस्मितः (rudratejo'tivismitaḥ) — utterly astonished at Rudra's splendour
४० हे सूत शृणु मद्वाक्यं रथं मे वाहय द्रुतम् । महादेवसमीपस्थो यथा स्यां गदितुं वचः ॥ ४०॥
he sūta śṛṇu madvākyaṃ rathaṃ me vāhaya drutam | mahādevasamīpastho yathā syāṃ gadituṃ vacaḥ ||
हे सूत! मेरी बात सुनो, मेरे रथको शीघ्र ले चलो, जिससे मैं महादेवके समीप जाकर कुछ कह सकूँ।
'O charioteer, hear my word — drive my chariot swiftly, that I may stand near Mahādeva and speak a word to him.'
हे सूत शृणु मद्वाक्यं (he sūta śṛṇu madvākyaṃ) — O charioteer, hear my wordरथं मे वाहय द्रुतम् (rathaṃ me vāhaya drutam) — drive my chariot swiftlyमहादेवसमीपस्थो (mahādevasamīpastho) — standing near Mahādevaयथा स्यां गदितुं वचः (yathā syāṃ gadituṃ vacaḥ) — so that I may speak a word
४१ इत्युक्तो हरिणा सूतो दारुकः स्वगुणाग्रणीः । द्रुतं तं वाहयामास रथं रुद्रसमीपतः ॥ ४१॥
ityukto hariṇā sūto dārukaḥ svaguṇāgraṇīḥ | drutaṃ taṃ vāhayāmāsa rathaṃ rudrasamīpataḥ ||
हरिके ऐसा कहनेपर अपने गुणोंमें अग्रगण्य सूत दारुकने शीघ्र ही उस रथको रुद्रके समीप ले जाया।
Thus addressed by Hari, Dāruka the charioteer, foremost in his own excellences, swiftly drove that chariot toward Rudra.
इत्युक्तो हरिणा सूतः (ityukto hariṇā sūtaḥ) — thus addressed by Hari, the charioteerदारुकः स्वगुणाग्रणीः (dārukaḥ svaguṇāgraṇīḥ) — Dāruka, foremost in his own excellencesद्रुतं तं वाहयामास (drutaṃ taṃ vāhayāmāsa) — swiftly drove itरथं रुद्रसमीपतः (rathaṃ rudrasamīpataḥ) — the chariot, toward Rudra
४२ अथ विज्ञापयामास नतो भूत्वा कृताञ्जलिः । श्रीकृष्णः शङ्करं भक्त्या प्रपन्नो भक्तवत्सलम् ॥ ४२॥
atha vijñāpayāmāsa nato bhūtvā kṛtāñjaliḥ | śrīkṛṣṇaḥ śaṅkaraṃ bhaktyā prapanno bhaktavatsalam ||
तब झुककर हाथ जोड़े हुए श्रीकृष्णने भक्तवत्सल शङ्करकी शरण लेकर भक्तिपूर्वक निवेदन किया।
Then Śrī Kṛṣṇa, bowing low with joined palms, took refuge with devotion in Śaṅkara, kind to his devotees, and addressed him.
अथ विज्ञापयामास (atha vijñāpayāmāsa) — then he made his petitionनतो भूत्वा कृताञ्जलिः (nato bhūtvā kṛtāñjaliḥ) — having bowed, with joined palmsश्रीकृष्णः शङ्करं भक्त्या (śrīkṛṣṇaḥ śaṅkaraṃ bhaktyā) — Śrī Kṛṣṇa, with devotion, to Śaṅkaraप्रपन्नो भक्तवत्सलम् (prapanno bhaktavatsalam) — taking refuge in him, kind to devotees
४३ देवदेव महादेव शरणागतवत्सल । नमामि त्वाऽनन्तशक्तिं सर्वात्मानं परेश्वरम् ॥ ४३॥
devadeva mahādeva śaraṇāgatavatsala | namāmi tvā'nantaśaktiṃ sarvātmānaṃ pareśvaram ||
हे देवदेव! हे महादेव! हे शरणागतवत्सल! मैं अनन्त शक्तिवाले, सर्वात्मा, परमेश्वर आपको नमस्कार करता हूँ।
'O god of gods, Mahādeva, kind to those who seek refuge — I bow to you, of boundless power, the self of all, the supreme lord.'
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O Mahādevaशरणागतवत्सल (śaraṇāgatavatsala) — kind to those who take refugeनमामि त्वाऽनन्तशक्तिं (namāmi tvā'nantaśaktiṃ) — I bow to you, of boundless powerसर्वात्मानं परेश्वरम् (sarvātmānaṃ pareśvaram) — the self of all, the supreme lord
४४ विश्वोत्पत्तिस्थाननाशहेतुं सज्ज्ञप्तिमात्रकम् । ब्रह्मलिङ्गं परं शान्तं केवलं परमेश्वरम् ॥ ४४॥
viśvotpattisthānanāśahetuṃ sajjñaptimātrakam | brahmaliṅgaṃ paraṃ śāntaṃ kevalaṃ parameśvaram ||
विश्वकी उत्पत्ति, स्थिति तथा नाशके कारण, शुद्ध चैतन्यस्वरूप, ब्रह्मलिङ्ग, परम शान्त, केवल परमेश्वरको नमस्कार करता हूँ।
[I bow to] the cause of the universe's origin, continuance, and dissolution, pure consciousness itself, the mark of Brahman, supreme, tranquil, absolute, the highest lord.
विश्वोत्पत्तिस्थाननाशहेतुं (viśvotpattisthānanāśahetuṃ) — cause of the world's origin, continuance and dissolutionसज्ज्ञप्तिमात्रकम् (sajjñaptimātrakam) — pure consciousness itselfब्रह्मलिङ्गं परं शान्तं (brahmaliṅgaṃ paraṃ śāntaṃ) — the mark of Brahman, supreme, tranquilकेवलं परमेश्वरम् (kevalaṃ parameśvaram) — absolute, the highest lord
४५ कालो दैवं कर्म जीवः स्वभावो द्रव्यमेव च । क्षेत्रं च प्राण आत्मा च विकारस्तत्समूहकः ॥ ४५॥
kālo daivaṃ karma jīvaḥ svabhāvo dravyameva ca | kṣetraṃ ca prāṇa ātmā ca vikārastatsamūhakaḥ ||
आप काल, दैव, कर्म, जीव, स्वभाव, द्रव्य, क्षेत्र, प्राण, आत्मा तथा उनका विकार-रूप समूह — यह सब हैं।
You are time, fate, action, the living soul, inherent nature, and matter itself; the field, the vital breath, the self, and their transformation — the totality of them all.
कालो दैवं कर्म जीवः (kālo daivaṃ karma jīvaḥ) — time, fate, action, the living soulस्वभावो द्रव्यमेव च (svabhāvo dravyameva ca) — inherent nature, and matter tooक्षेत्रं च प्राण आत्मा च (kṣetraṃ ca prāṇa ātmā ca) — the field, vital breath, and the selfविकारस्तत्समूहकः (vikārastatsamūhakaḥ) — their transformation, the sum of them all
४६ बीजरोहप्रवाहस्तु त्वन्मायैषा जगत्प्रभो । तन्निबन्धं प्रपद्येह त्वामहं परमेश्वरम् ॥ ४६॥
bījarohapravāhastu tvanmāyaiṣā jagatprabho | tannibandhaṃ prapadyeha tvāmahaṃ parameśvaram ||
हे जगत्प्रभो! बीज और अंकुरका यह प्रवाह आपकी ही माया है; उसीसे बँधा हुआ मैं आप परमेश्वरकी शरणमें आया हूँ।
O lord of the world, this stream of seed and sprout is your māyā; bound by it, I take refuge here in you, the supreme lord.
बीजरोहप्रवाहस्तु (bījarohapravāhastu) — this stream of seed and sproutत्वन्मायैषा जगत्प्रभो (tvanmāyaiṣā jagatprabho) — is your māyā, O lord of the worldतन्निबन्धं प्रपद्येह (tannibandhaṃ prapadyeha) — bound by it, I take refuge hereत्वामहं परमेश्वरम् (tvāmahaṃ parameśvaram) — in you, the supreme lord
४७ नानाभावैर्लीलयैव स्वकृतैर्निर्जरादिकान् । नूनं बिभर्षि लोकेशो हंस्युन्मार्गान्स्वभावतः ॥ ४७॥
nānābhāvairlīlayaiva svakṛtairnirjarādikān | nūnaṃ bibharṣi lokeśo haṃsyunmārgānsvabhāvataḥ ||
आप अपने विविध रूपोंसे लीलापूर्वक देवता आदिका पालन करते हैं, हे लोकेश! और स्वभावसे ही कुमार्गगामियोंका नाश करते हैं।
Through your own various forms, in sheer play, you surely sustain the gods and the rest, O lord of the worlds, and by your own nature you destroy those who stray from the right path.
नानाभावैर्लीलयैव (nānābhāvairlīlayaiva) — through various forms, in sheer playस्वकृतैर्निर्जरादिकान् (svakṛtairnirjarādikān) — of your own making — the gods and the restनूनं बिभर्षि लोकेशः (nūnaṃ bibharṣi lokeśaḥ) — you surely sustain, O lord of the worldsहंस्युन्मार्गान्स्वभावतः (haṃsyunmārgānsvabhāvataḥ) — you destroy those astray, by nature
४८ त्वं हि ब्रह्म परं ज्योतिर्गूढं ब्रह्मणि वाङ्मये । यं पश्यन्त्यमलात्मानमाकाशमिव केवलम् ॥ ४८॥
tvaṃ hi brahma paraṃ jyotirgūḍhaṃ brahmaṇi vāṅmaye | yaṃ paśyantyamalātmānamākāśamiva kevalam ||
आप ही ब्रह्म, शब्दमय ब्रह्ममें छिपी परम ज्योति हैं, जिन्हें निर्मल आत्मावाले पुरुष आकाशके समान केवल रूपमें देखते हैं।
You indeed are Brahman, the supreme light hidden within the word-formed Brahman [the Veda], whom the pure-souled behold, alone, like space itself.
त्वं हि ब्रह्म परं ज्योतिः (tvaṃ hi brahma paraṃ jyotiḥ) — you indeed are Brahman, the supreme lightगूढं ब्रह्मणि वाङ्मये (gūḍhaṃ brahmaṇi vāṅmaye) — hidden within word-formed Brahmanयं पश्यन्त्यमलात्मानम् (yaṃ paśyantyamalātmānam) — whom the pure-souled beholdआकाशमिव केवलम् (ākāśamiva kevalam) — alone, like space itself
४९ त्वमेव चाद्यः पुरुषोऽद्वितीयस्तुर्य आत्मदृक् । ईशो हेतुरहेतुश्च सविकारः प्रतीयसे ॥ ४९॥
tvameva cādyaḥ puruṣo'dvitīyasturya ātmadṛk | īśo heturahetuśca savikāraḥ pratīyase ||
आप ही आदिपुरुष, अद्वितीय, तुरीय, आत्मद्रष्टा हैं; आप ईश, हेतु, अहेतु तथा विकारयुक्त प्रतीत होते हैं।
You alone are the primeval Person, without a second, the fourth state, seer of the self; you appear as the lord, as cause, as uncaused, and as subject to change.
त्वमेव चाद्यः पुरुषः (tvameva cādyaḥ puruṣaḥ) — you alone are the primeval Personअद्वितीयस्तुर्य आत्मदृक् (advitīyasturya ātmadṛk) — without a second, the fourth state, seer of the selfईशो हेतुरहेतुश्च (īśo heturahetuśca) — lord, cause, and uncausedसविकारः प्रतीयसे (savikāraḥ pratīyase) — you appear also as subject to change
५० स्वमायया सर्वगुणप्रसिद्ध्यै भगवन्प्रभो । सर्वान्वितः प्रभिन्नश्च सर्वतस्त्वं महेश्वर ॥ ५०॥
svamāyayā sarvaguṇaprasiddhyai bhagavanprabho | sarvānvitaḥ prabhinnaśca sarvatastvaṃ maheśvara ||
हे भगवन् प्रभो! अपनी मायासे समस्त गुणोंकी अभिव्यक्तिके लिये आप, हे महेश्वर! सर्वत्र सबसे युक्त तथा सबसे भिन्न भी हैं।
O blessed lord, by your own māyā, for the manifestation of all qualities, you, O Maheśvara, are joined with all and yet distinct from all, everywhere.
स्वमायया सर्वगुणप्रसिद्ध्यै (svamāyayā sarvaguṇaprasiddhyai) — by your own māyā, for the manifestation of all qualitiesभगवन्प्रभो (bhagavanprabho) — O blessed lordसर्वान्वितः प्रभिन्नश्च (sarvānvitaḥ prabhinnaśca) — joined with all, and yet distinctसर्वतस्त्वं महेश्वर (sarvatastvaṃ maheśvara) — everywhere, O Maheśvara
५१ यथैव सूर्योऽपिहितश्छायारूपाणि च प्रभो । स्वच्छायया सञ्चकास्ति ह्ययं परमदृग्भवान् ॥ ५१॥
yathaiva sūryo'pihitaśchāyārūpāṇi ca prabho | svacchāyayā sañcakāsti hyayaṃ paramadṛgbhavān ||
हे प्रभो! जैसे सूर्य छायारूपोंको ढके रहते हुए भी अपनी ही प्रभासे प्रकाशित होता है, वैसे ही परम दृष्टिवाले आप प्रकाशित होते हैं।
O lord, just as the sun, though veiling the forms of shadow, still shines by its own light — so, indeed, do you, of supreme vision, shine forth.
यथैव सूर्योऽपिहितः (yathaiva sūryo'pihitaḥ) — just as the sun, though it veilsछायारूपाणि च प्रभो (chāyārūpāṇi ca prabho) — the forms of shadow, O lordस्वच्छायया सञ्चकास्ति (svacchāyayā sañcakāsti) — shines forth by its own lightह्ययं परमदृग्भवान् (hyayaṃ paramadṛgbhavān) — so indeed do you, of supreme vision
५२ गुणेनापिहितोऽपि त्वं गुणे नैव गुणान् विभो । स्वप्रदीपश्चकासि त्वं भूमन् गिरिश शङ्कर ॥ ५२॥
guṇenāpihito'pi tvaṃ guṇe naiva guṇān vibho | svapradīpaścakāsi tvaṃ bhūman giriśa śaṅkara ||
हे विभो! गुणसे ढके हुए भी आप गुणोंमें लिप्त नहीं होते; हे भूमन्! हे गिरिश! हे शङ्कर! आप स्वयं-प्रकाशित होकर प्रकाशित होते हैं।
Though veiled by [your own] quality, O lord, you are not [confined] to the qualities within that quality; self-luminous, you shine forth, O vast one, mountain-dweller, Śaṅkara.
गुणेनापिहितोऽपि त्वं (guṇenāpihito'pi tvaṃ) — though veiled by your quality, youगुणे नैव गुणान् विभो (guṇe naiva guṇān vibho) — are not, O lord, confined to the qualities withinस्वप्रदीपश्चकासि त्वं (svapradīpaścakāsi tvaṃ) — self-luminous, you shine forthभूमन् गिरिश शङ्कर (bhūman giriśa śaṅkara) — O vast one, mountain-dweller, Śaṅkara
५३ त्वन्मायामोहितधियः पुत्रदारगृहादिषु । उन्मज्जन्ति निमज्जन्ति प्रसक्ता वृजिनार्णवे ॥ ५३॥
tvanmāyāmohitadhiyaḥ putradāragṛhādiṣu | unmajjanti nimajjanti prasaktā vṛjinārṇave ||
आपकी मायासे मोहित बुद्धिवाले लोग पुत्र, स्त्री, गृह आदिमें आसक्त होकर पापके समुद्रमें डूबते-उतराते रहते हैं।
Those whose minds are deluded by your māyā, clinging to son, wife, house, and the rest, rise and sink again and again in the ocean of sin.
त्वन्मायामोहितधियः (tvanmāyāmohitadhiyaḥ) — those whose minds are deluded by your māyāपुत्रदारगृहादिषु (putradāragṛhādiṣu) — in son, wife, house and the restउन्मज्जन्ति निमज्जन्ति (unmajjanti nimajjanti) — rise and sinkप्रसक्ता वृजिनार्णवे (prasaktā vṛjinārṇave) — clinging, in the ocean of sin
५४ दैवदत्तमिमं लब्ध्वा नृलोकमजितेन्द्रियः । यो नाद्रियेत त्वत्पादौ स शोच्यो ह्यात्मवञ्चकः ॥ ५४॥
daivadattamimaṃ labdhvā nṛlokamajitendriyaḥ | yo nādriyeta tvatpādau sa śocyo hyātmavañcakaḥ ||
जो अजितेन्द्रिय मनुष्य इस दैवदत्त मनुष्य-जन्मको पाकर भी आपके चरणोंका आदर नहीं करता, वह शोचनीय तथा आत्मवंचक है।
Whoever, having obtained this human birth given by fate, yet with senses unconquered, does not honor your two feet — he is pitiable indeed, a deceiver of his own self.
दैवदत्तमिमं लब्ध्वा (daivadattamimaṃ labdhvā) — having obtained this fate-givenनृलोकमजितेन्द्रियः (nṛlokamajitendriyaḥ) — human birth, yet with senses unconqueredयो नाद्रियेत त्वत्पादौ (yo nādriyeta tvatpādau) — whoever does not honor your two feetस शोच्यो ह्यात्मवञ्चकः (sa śocyo hyātmavañcakaḥ) — he is pitiable, a deceiver of his own self
५५ त्वदाज्ञयाहं भगवान्बाणदोश्छेत्तुमागतः । त्वयैव शप्तो बाणोऽयं गर्वितो गर्वहारिणा ॥ ५५॥
tvadājñayāhaṃ bhagavānbāṇadośchettumāgataḥ | tvayaiva śapto bāṇo'yaṃ garvito garvahāriṇā ||
हे भगवन्! मैं आपकी ही आज्ञासे बाणकी भुजाओंको काटनेके लिये आया हूँ; इस गर्वित बाणको गर्वहारी आप ही ने शाप दिया है।
By your command, O lord, I have come to sever Bāṇa's arms; this proud Bāṇa has himself been cursed by you, the destroyer of pride.
त्वदाज्ञयाहं भगवान् (tvadājñayāhaṃ bhagavān) — by your command, O lord, Iबाणदोश्छेत्तुमागतः (bāṇadośchettumāgataḥ) — have come to sever Bāṇa's armsत्वयैव शप्तो बाणोऽयं (tvayaiva śapto bāṇo'yaṃ) — this Bāṇa has been cursed by you aloneगर्वितो गर्वहारिणा (garvito garvahāriṇā) — the proud one, by the destroyer of pride
५६ निवर्त्तस्व रणाद्देव त्वच्छापो न वृथा भवेत् । आज्ञां देहि प्रभो मे त्वं बाणस्य भुजकृन्तने ॥ ५६॥
nivarttasva raṇāddeva tvacchāpo na vṛthā bhavet | ājñāṃ dehi prabho me tvaṃ bāṇasya bhujakṛntane ||
हे देव! आप युद्धसे हट जाइये, जिससे आपका शाप व्यर्थ न हो; हे प्रभो! आप मुझे बाणकी भुजाएँ काटनेकी आज्ञा दीजिये।
Withdraw from the battle, O god, so that your curse may not go in vain; grant me, O lord, your leave to cut off Bāṇa's arms.
निवर्त्तस्व रणाद्देव (nivarttasva raṇāddeva) — withdraw from the battle, O godत्वच्छापो न वृथा भवेत् (tvacchāpo na vṛthā bhavet) — lest your curse go in vainआज्ञां देहि प्रभो मे त्वं (ājñāṃ dehi prabho me tvaṃ) — grant me, O lord, your leaveबाणस्य भुजकृन्तने (bāṇasya bhujakṛntane) — for the cutting of Bāṇa's arms
५७ इत्याकर्ण्य वचः शम्भुः श्रीकृष्णस्य मुनीश्वर । प्रत्युवाच प्रसन्नात्मा कृष्णस्तुत्या महेश्वरः ॥ ५७॥
ityākarṇya vacaḥ śambhuḥ śrīkṛṣṇasya munīśvara | pratyuvāca prasannātmā kṛṣṇastutyā maheśvaraḥ ||
हे मुनीश्वर! श्रीकृष्णके इस वचनको सुनकर श्रीकृष्णकी स्तुतिसे प्रसन्नचित्त हुए शम्भु महेश्वरने उत्तर दिया।
O lord of sages, hearing Śrī Kṛṣṇa's words, Śambhu — Maheśvara, his heart pleased by Kṛṣṇa's praise — replied.
इत्याकर्ण्य वचः शम्भुः (ityākarṇya vacaḥ śambhuḥ) — hearing these words, Śambhuश्रीकृष्णस्य मुनीश्वर (śrīkṛṣṇasya munīśvara) — of Śrī Kṛṣṇa, O lord of sagesप्रत्युवाच प्रसन्नात्मा (pratyuvāca prasannātmā) — replied, his heart pleasedकृष्णस्तुत्या महेश्वरः (kṛṣṇastutyā maheśvaraḥ) — by Kṛṣṇa's praise, Maheśvara
५८ सत्यमुक्तं त्वया तात मया शप्तो हि दैत्यराट् । मदाज्ञया भवान्प्राप्तो बाणदोर्दण्डकृन्तने ॥ ५८॥
satyamuktaṃ tvayā tāta mayā śapto hi daityarāṭ | madājñayā bhavānprāpto bāṇadordaṇḍakṛntane ||
हे तात! आपने सत्य कहा है, मैंने ही दैत्यराजको शाप दिया है; मेरी ही आज्ञासे आप बाणकी भुजाओंको काटनेके लिये आये हैं।
'True is what you have said, dear one — I have indeed cursed the king of daityas; by my own command you have come to sever Bāṇa's mighty arms.'
सत्यमुक्तं त्वया तात (satyamuktaṃ tvayā tāta) — true is what you have said, dear oneमया शप्तो हि दैत्यराट् (mayā śapto hi daityarāṭ) — by me indeed the king of daityas was cursedमदाज्ञया भवान्प्राप्तः (madājñayā bhavānprāptaḥ) — by my command you have comeबाणदोर्दण्डकृन्तने (bāṇadordaṇḍakṛntane) — for the cutting off of Bāṇa's mighty arms
५९ किं करोमि रमानाथ भक्ताधीनः सदा हरे । पश्यतो मे कथं वीर स्याद् बाणभुजकृन्तनम् ॥ ५९॥
kiṃ karomi ramānātha bhaktādhīnaḥ sadā hare | paśyato me kathaṃ vīra syād bāṇabhujakṛntanam ||
हे रमानाथ! हे हरे! मैं क्या करूँ, मैं सदा भक्तोंके अधीन हूँ; किन्तु हे वीर! मेरे देखते हुए बाणकी भुजाओंका छेदन कैसे हो सकता है।
'What shall I do, O lord of Ramā, Hari — I am ever subject to my devotees. Yet, O hero, how can Bāṇa's arms be severed while I look on?'
किं करोमि रमानाथ (kiṃ karomi ramānātha) — what shall I do, O lord of Ramāभक्ताधीनः सदा हरे (bhaktādhīnaḥ sadā hare) — ever subject to my devotees, O Hariपश्यतो मे कथं वीर (paśyato me kathaṃ vīra) — how, O hero, while I look onस्याद् बाणभुजकृन्तनम् (syād bāṇabhujakṛntanam) — could Bāṇa's arms be severed
६० अतस्त्वं जृम्भणास्त्रेण मां जृम्भय मदाज्ञया । ततस्त्वं कुरु कार्यं स्वं यथेष्टं च सुखी भव ॥ ६०॥
atastvaṃ jṛmbhaṇāstreṇa māṃ jṛmbhaya madājñayā | tatastvaṃ kuru kāryaṃ svaṃ yatheṣṭaṃ ca sukhī bhava ||
अतः आप मेरी आज्ञासे जृम्भणास्त्रसे मुझे जृम्भित (जम्भाईयुक्त) कर दीजिये; फिर अपना कार्य यथेच्छ करके सुखी हो जाइये।
'Therefore, by my leave, make me yawn with the Jṛmbhaṇa weapon; then do your own work as you wish, and be at peace.'
अतस्त्वं जृम्भणास्त्रेण (atastvaṃ jṛmbhaṇāstreṇa) — therefore, with the Jṛmbhaṇa weaponमां जृम्भय मदाज्ञया (māṃ jṛmbhaya madājñayā) — make me yawn, by my own leaveततस्त्वं कुरु कार्यं स्वं (tatastvaṃ kuru kāryaṃ svaṃ) — then you do your own workयथेष्टं च सुखी भव (yatheṣṭaṃ ca sukhī bhava) — as you wish, and be at peace
६१ इत्युक्तः शङ्करेणाथ शार्ङ्गपाणिः सुविस्मितः । स्वरणस्थानमागत्य मुमोद स मुनीश्वर ॥ ६१॥
ityuktaḥ śaṅkareṇātha śārṅgapāṇiḥ suvismitaḥ | svaraṇasthānamāgatya mumoda sa munīśvara ||
हे मुनीश्वर! शङ्करके ऐसा कहनेपर अत्यन्त विस्मित शार्ङ्गपाणि (कृष्ण) अपने युद्धस्थानमें आकर प्रसन्न हुए।
O lord of sages, thus addressed by Śaṅkara, the wielder of the Śārṅga bow, greatly astonished, returned to his own battle-station and rejoiced.
इत्युक्तः शङ्करेणाथ (ityuktaḥ śaṅkareṇātha) — thus addressed by Śaṅkaraशार्ङ्गपाणिः सुविस्मितः (śārṅgapāṇiḥ suvismitaḥ) — the wielder of the Śārṅga bow, greatly astonishedस्वरणस्थानमागत्य (svaraṇasthānamāgatya) — returning to his own battle-stationमुमोद स मुनीश्वर (mumoda sa munīśvara) — rejoiced, O lord of sages
६२ जृम्भणास्त्रं मुमोचाथ सन्धाय धनुषि द्रुतम् । पिनाकपाणये व्यास नानास्त्रकुशलो हरिः ॥ ६२॥
jṛmbhaṇāstraṃ mumocātha sandhāya dhanuṣi drutam | pinākapāṇaye vyāsa nānāstrakuśalo hariḥ ||
हे व्यासजी! फिर अनेक अस्त्रोंमें कुशल हरिने शीघ्र ही धनुषपर जृम्भणास्त्रका सन्धानकर उसे पिनाकधारीपर छोड़ा।
O Vyāsa, then Hari, skilled in many weapons, quickly set the Jṛmbhaṇa weapon upon his bow and loosed it at the wielder of the Pināka.
जृम्भणास्त्रं मुमोचाथ (jṛmbhaṇāstraṃ mumocātha) — then he loosed the Jṛmbhaṇa weaponसन्धाय धनुषि द्रुतम् (sandhāya dhanuṣi drutam) — having quickly fitted it to the bowपिनाकपाणये व्यास (pinākapāṇaye vyāsa) — at the wielder of the Pināka, O Vyāsaनानास्त्रकुशलो हरिः (nānāstrakuśalo hariḥ) — Hari, skilled in many weapons
६३ मोहयित्वा तु गिरिशं जृम्भणास्त्रेण जृम्भितम् । बाणस्य पृतनां शौरिर्जघानासिगदर्ष्टिभिः ॥ ६३॥
mohayitvā tu giriśaṃ jṛmbhaṇāstreṇa jṛmbhitam | bāṇasya pṛtanāṃ śaurirjaghānāsigadarṣṭibhiḥ ||
जृम्भणास्त्रसे जृम्भित गिरीशको मोहितकर शौरि (कृष्ण)ने तलवार, गदा तथा ऋष्टिसे बाणकी सेनाका संहार किया।
Having thus bewildered Giriśa, made to yawn by the Jṛmbhaṇa weapon, Śauri then slew Bāṇa's army with sword, mace, and spear.
मोहयित्वा तु गिरिशं (mohayitvā tu giriśaṃ) — having bewildered Giriśaजृम्भणास्त्रेण जृम्भितम् (jṛmbhaṇāstreṇa jṛmbhitam) — made to yawn by the Jṛmbhaṇa weaponबाणस्य पृतनां शौरिः (bāṇasya pṛtanāṃ śauriḥ) — Bāṇa's army, Śauriजघानासिगदर्ष्टिभिः (jaghānāsigadarṣṭibhiḥ) — slew with sword, mace, and spear
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे बाणासुररुद्रकृष्णादियुद्धवर्णनं नाम चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः॥ ५४॥
Thus ends the fifty-fourth chapter, called "The Description of the Battle among Bāṇāsura, Rudra, and Kṛṣṇa and Others," in the Yuddha-khaṇḍa — the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें बाणासुररुद्रकृष्णादियुद्धवर्णन नामक चौवनवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ५४॥