Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — युद्धखण्ड Chapter 56
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — युद्धखण्ड
Chapter 56 · Bāṇāsura Attains the Rank of a Gaṇa · Verses 1–34

अथ षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Nārada asks what Bāṇa did after Kṛṣṇa and Aniruddha, with his wife, departed for Dvārakā. Sanatkumāra answers: Bāṇa, recalling his own folly, fell into grief and remorse, his body still smeared with the blood of battle. Śiva's gaṇa Nandī consoles him, urging him not to despair, for Śambhu is compassionate to his devotees and bears the name Bhaktavatsala; whatever has happened has happened by the Lord's will, so Bāṇa should accept it and remember Śiva again and again, fixing his mind on the Primal Lord and holding festival for him daily. Comforted by Nandī's words, Bāṇa, his enmity gone, goes swiftly and with courage to Śiva's abode, bows down, and weeps, overwhelmed with love, his pride vanished. Praising the Lord with many hymns and prostrations, he dances the great tāṇḍava in its manifold stances — the ālīḍha, pratyālīḍha, and others — with thousands of facial gestures, brow-movements, and head-shakings, and drenches the ground with streams of his own blood, until, forgetting himself entirely, the great devotee Bāṇāsura succeeds in propitiating the trident-bearing, moon-crested Rudra. Delighted by this dance, Hara — who loves dance and song and is ever fond of his devotees — speaks to Bāṇa, addressing him as Bali's son, and, pleased with his dancing, bids him choose any boon he desires. Sanatkumāra continues: hearing this, the lord of daityas asks for the healing of his wound, release from the disgrace of the arm-combat, imperishable rank among Śiva's gaṇas, sovereignty for Uṣā's son in the city called Śoṇita, freedom from enmity with the gods and especially with Viṣṇu, an end forever to his wicked demon-nature born of rajas and tamas, unwavering devotion to Śambhu, affection for Śiva's devotees, and compassion for all creatures. Having asked for these boons, Bali's son, his eyes full of tears of love, praises Rudra with folded hands in an extended hymn: he hails him as God of gods, refuge of the humble, ocean of compassion, the Absolute and Supreme Self who pervades everything; whose body is the universe itself — the sky his navel, fire his face, water his seed, the quarters his ears, heaven his head, earth his feet, the moon his mind, the sun his eye, the ocean his belly, Indra his arm, Brahmā his intellect, Prajāpati his generative power, dharma his heart, the herbs his body-hairs, the clouds his hair, the three guṇas his three eyes — the all-Self, the Puruṣa, whose face, arms, thighs, and feet are said to be the origin of the four social orders. He alone is worthy of worship by every being, and one who worships him surely attains supreme liberation, while one who forsakes this beloved Lord for the sake of sense-objects abandons nectar for poison; even Viṣṇu, Brahmā, the gods, and pure-hearted sages have all taken refuge in him. Having spoken thus, Bali's son falls silent and bows down, his limbs blossoming with love. Hearing his devotee's words, the blessed Bhava declares, "You shall obtain everything," and vanishes on the spot. By Śambhu's grace, Bāṇa then attains the rank of Mahākāla, becoming Rudra's own attendant, and rejoices greatly. The chapter closes by noting that this whole account, narrated under the name of Śara (Bāṇa), is in truth the play of Śaṅkara himself, the true guru of all elders, who ever sports in the midst of every world. नारदजी पूछते हैं कि श्रीकृष्ण तथा अनिरुद्ध अपनी पत्नीसहित द्वारका चले जानेके बाद बाणने क्या किया। सनत्कुमारजी उत्तर देते हैं — बाण अपनी मूर्खताका स्मरणकर, रक्तसने शरीरसहित, पश्चात्तापसे दुखी हो गया। शिवगण नन्दी उसे सांत्वना देते हुए कहते हैं कि शोक न करे, क्योंकि शम्भु भक्तवत्सल हैं और भक्तोंपर दया करते हैं; जो हुआ वह उन्हींकी इच्छासे हुआ, ऐसा मानकर बारंबार शिवका स्मरण करे तथा आदिदेवमें मन लगाकर नित्य महोत्सव मनाये। नन्दीके वचनसे धैर्य पाकर बाण वैररहित होकर शीघ्र शिवस्थानको जाता है, प्रणामकर प्रेमसे विह्वल होकर रोता है और गर्वरहित हो जाता है। विविध स्तोत्रोंसे स्तुति करते हुए वह आलीढ, प्रत्यालीढ आदि अनेक मुद्राओंमें महान् ताण्डव नृत्य करता है, सहस्रों मुखभाव, भौंहचालन तथा सिरकम्पन करता है, और अपने रक्तकी धाराओंसे पृथ्वीको सींचते हुए, सुध-बुध भूलकर त्रिशूलधारी चन्द्रशेखर रुद्रको प्रसन्न कर देता है। नृत्य-गीतप्रिय, भक्तवत्सल हर इस नृत्यसे प्रसन्न होकर बाणसे कहते हैं कि वह जो चाहे वर माँग ले। सनत्कुमारजी आगे कहते हैं — बाण अपने घावको भरनेका, बाहुयुद्धसे मुक्तिका, अक्षय गणपदका, ऊषाके पुत्रके लिये शोणितपुरके राज्यका, देवताओं तथा विशेषकर विष्णुसे वैररहिततका, रजोगुण-तमोगुणयुक्त दुष्ट दानवभावकी पुनरावृत्ति न होनेका, शम्भुके प्रति निर्विकार भक्तिका, शिवभक्तोंके प्रति स्नेहका तथा सब प्राणियोंपर दयाका वर माँगता है। इन वरोंको माँगकर, प्रेमाश्रु भरे नेत्रोंवाला बलिपुत्र हाथ जोड़कर रुद्रकी विस्तृत स्तुति करता है — उन्हें देवदेव, शरणागतवत्सल, दीनबन्धु, दयानिधि, सर्वव्यापी परमात्मा कहकर, उनके विराट् शरीरका वर्णन करता है, जिसमें आकाश नाभि, अग्नि मुख, जल वीर्य, दिशाएँ कान, द्युलोक शीर्ष, पृथ्वी चरण, चन्द्रमा मन, सूर्य नेत्र, समुद्र उदर, इन्द्र भुजा, ब्रह्मा बुद्धि, प्रजापति विसर्ग, धर्म हृदय, औषधियाँ रोम, मेघ केश तथा तीनों गुण तीन नेत्र हैं — तथा जिनके मुख, भुजा, जंघा और चरणसे चारों वर्ण उत्पन्न बताये जाते हैं। वे ही सबके उपास्य हैं, उनका भजन करनेसे परम मुक्ति मिलती है, तथा उन्हें त्यागनेवाला मानो अमृत त्यागकर विष खाता है; विष्णु, ब्रह्मा, देवगण और निर्मलचित्त मुनि भी उन्हींकी शरणमें हैं। ऐसा कहकर बलिपुत्र मौन होकर, प्रेमसे पुलकित होकर महेश्वरको प्रणाम करता है। अपने भक्तकी यह बात सुनकर भगवान् भव "तुम सब कुछ प्राप्त करोगे" कहकर वहीं अन्तर्धान हो जाते हैं। शम्भुकी कृपासे बाण महाकालत्वको प्राप्त होकर रुद्रका अनुचर बन जाता है और अत्यन्त प्रसन्न होता है। अन्तमें कहा गया है कि शरनामसे वर्णित यह सम्पूर्ण वृत्तान्त वस्तुतः सम्पूर्ण भुवनोंमें सदा क्रीड़ा करनेवाले, सबके सद्गुरु शंकरकी ही लीला है।

Begin verses ↓

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

कृष्णे गते द्वारकायामनिरुद्धेन भार्यया । अकार्षीत्किं ततो बाणस्तत्त्वं वद महामुने ॥ १॥

kṛṣṇe gate dvārakāyāmaniruddhena bhāryayā | akārṣītkiṃ tato bāṇastattvaṃ vada mahāmune ||

· हिन्दी

जब श्रीकृष्ण तथा अनिरुद्ध अपनी पत्नीसहित द्वारकाको चले गये, तब बाणने क्या किया? हे महामुने! वह सत्य बताइये।

When Kṛṣṇa, and Aniruddha with his wife, had gone to Dvārakā, what then did Bāṇa do? Tell me the truth of it, O great sage.

Word by word

कृष्णे गते द्वारकायाम् (kṛṣṇe gate dvārakāyām) — when Kṛṣṇa had gone to Dvārakāअनिरुद्धेन भार्यया (aniruddhena bhāryayā) — with Aniruddha, and his wifeअकार्षीत्किं ततो बाणः (akārṣītkiṃ tato bāṇaḥ) — what then did Bāṇa doतत्त्वं वद महामुने (tattvaṃ vada mahāmune) — tell the truth of it, O great sage

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

कृष्णे गते द्वारकायामनिरुद्धेन भार्यया । दुःखितोऽभूत्ततो बाणः स्वाज्ञानं संस्मरन्हृदा ॥ २॥

kṛṣṇe gate dvārakāyāmaniruddhena bhāryayā | duḥkhito'bhūttato bāṇaḥ svājñānaṃ saṃsmaranhṛdā ||

· हिन्दी

श्रीकृष्ण तथा अनिरुद्ध अपनी पत्नीसहित द्वारकाको चले जानेपर, बाण तब अपने हृदयमें अपनी मूर्खताका स्मरण करते हुए दुखी हो गया।

When Kṛṣṇa, and Aniruddha with his wife, had gone to Dvārakā, Bāṇa then became grieved, recalling in his heart his own folly.

Word by word

कृष्णे गते द्वारकायाम् (kṛṣṇe gate dvārakāyām) — when Kṛṣṇa had gone to Dvārakāअनिरुद्धेन भार्यया (aniruddhena bhāryayā) — with Aniruddha and his wifeदुःखितोऽभूत्ततो बाणः (duḥkhito'bhūttato bāṇaḥ) — Bāṇa then became grievedस्वाज्ञानं संस्मरन्हृदा (svājñānaṃ saṃsmaranhṛdā) — recalling his own folly in his heart

ततो नन्दी शिवगणो बाणं प्रोवाच दुःखितम् । दैत्यं शोणितदिग्धाङ्गमनुतापसमन्वितम् ॥ ३॥

tato nandī śivagaṇo bāṇaṃ provāca duḥkhitam | daityaṃ śoṇitadigdhāṅgamanutāpasamanvitam ||

· हिन्दी

तब शिवके गण नन्दीने रक्तसे सने अंगोंवाले, पश्चात्तापयुक्त, दुखी दैत्य बाणसे कहा।

Then Nandī, Śiva's gaṇa, spoke to the grieving daitya Bāṇa, his limbs smeared with blood and filled with remorse.

Word by word

ततो नन्दी शिवगणः (tato nandī śivagaṇaḥ) — then Nandī, Śiva's gaṇaबाणं प्रोवाच दुःखितम् (bāṇaṃ provāca duḥkhitam) — spoke to the grieving Bāṇaदैत्यं शोणितदिग्धाङ्गम् (daityaṃ śoṇitadigdhāṅgam) — the daitya, his limbs smeared with bloodअनुतापसमन्वितम् (anutāpasamanvitam) — filled with remorse

नन्दीश्वर उवाच — Nandīśvara spoke: नन्दीश्वर बोले:

बाण शङ्करसद्भक्त मानुतापं कुरुष्व भोः । भक्तानुकम्पी शम्भुर्वै भक्तवत्सलनामधृक् ॥ ४॥

bāṇa śaṅkarasadbhakta mānutāpaṃ kuruṣva bhoḥ | bhaktānukampī śambhurvai bhaktavatsalanāmadhṛk ||

· हिन्दी

"हे बाण! हे शंकरके सच्चे भक्त! इतना पश्चात्ताप मत करो; शम्भु भक्तोंपर दया करनेवाले हैं और भक्तवत्सल नामसे प्रसिद्ध हैं।

"O Bāṇa, true devotee of Śaṅkara, do not grieve so! Śambhu is compassionate to his devotees and bears the very name Bhaktavatsala.

Word by word

बाण शङ्करसद्भक्त (bāṇa śaṅkarasadbhakta) — O Bāṇa, true devotee of Śaṅkaraमा अनुतापं कुरुष्व भोः (mā anutāpaṃ kuruṣva bhoḥ) — do not grieve so, dear oneभक्तानुकम्पी शम्भुर्वै (bhaktānukampī śambhurvai) — Śambhu is indeed compassionate to devoteesभक्तवत्सलनामधृक् (bhaktavatsalanāmadhṛk) — bearing the very name Bhaktavatsala

तदिच्छया च यज्जातं तज्जातमिति चेतसा । मन्यस्व भक्तशार्दूल शिवं स्मर पुनःपुनः ॥ ५॥

tadicchayā ca yajjātaṃ tajjātamiti cetasā | manyasva bhaktaśārdūla śivaṃ smara punaḥpunaḥ ||

· हिन्दी

जो कुछ हुआ है, वह उन्हींकी इच्छासे हुआ है — हे भक्तशिरोमणे! ऐसा मन-ही-मन मानो और बारंबार शिवका स्मरण करो।

Whatever has happened, has happened by his will — thinking thus in your heart, O tiger among devotees, remember Śiva again and again.

Word by word

तदिच्छया च यज्जातम् (tadicchayā ca yajjātam) — whatever has happened, by his willतज्जातमिति चेतसा (tajjātamiti cetasā) — thus regard it in your heartमन्यस्व भक्तशार्दूल (manyasva bhaktaśārdūla) — think so, O tiger among devoteesशिवं स्मर पुनःपुनः (śivaṃ smara punaḥpunaḥ) — and remember Śiva again and again

मन आद्ये समाधाय कुरु नित्यं महोत्सवम् । भक्तानुकम्पनश्चाऽस्य शङ्करस्य पुनःपुनः ॥ ६॥

mana ādye samādhāya kuru nityaṃ mahotsavam | bhaktānukampanaścā'sya śaṅkarasya punaḥpunaḥ ||

· हिन्दी

आदिदेवमें मन लगाकर नित्य महोत्सव करो; क्योंकि वे शंकर बारंबार भक्तोंपर दया करनेवाले हैं।"

Fixing your mind on the Primal Lord, hold festival for him daily; for that Śaṅkara shows compassion to his devotees again and again."

Word by word

मन आद्ये समाधाय (mana ādye samādhāya) — fixing the mind on the Primal Oneकुरु नित्यं महोत्सवम् (kuru nityaṃ mahotsavam) — hold a great festival dailyभक्तानुकम्पनश्चास्य (bhaktānukampanaścāsya) — and his compassion for devoteesशङ्करस्य पुनःपुनः (śaṅkarasya punaḥpunaḥ) — of Śaṅkara, again and again

नन्दिवाक्यात्ततो बाणो द्विषा शीर्षकमात्रकः । शिवस्थानं जगामाशु धृत्वा धैर्यं महामनाः ॥ ७॥

nandivākyāttato bāṇo dviṣā śīrṣakamātrakaḥ | śivasthānaṃ jagāmāśu dhṛtvā dhairyaṃ mahāmanāḥ ||

· हिन्दी

नन्दीके वचनसे तब वैरभावरहित होकर बाण, धैर्य धारणकर, उदार मनसे शीघ्र शिवजीके स्थानको गया।

At Nandī's word, Bāṇa, his enmity now gone, went swiftly to Śiva's abode, taking courage, his mind exalted.

Word by word

नन्दिवाक्यात्ततो बाणः (nandivākyāttato bāṇaḥ) — then, at Nandī's word, Bāṇaद्विषा शीर्षकमात्रकः (dviṣā śīrṣakamātrakaḥ) — his enmity now goneशिवस्थानं जगामाशु (śivasthānaṃ jagāmāśu) — went swiftly to Śiva's abodeधृत्वा धैर्यं महामनाः (dhṛtvā dhairyaṃ mahāmanāḥ) — taking courage, his mind exalted

गत्वा तत्र प्रभुं नत्वा रुरोदातीव विह्वलः । गतगर्वव्रजो बाणः प्रेमाकुलितमानसः ॥ ८॥

gatvā tatra prabhuṃ natvā rurodātīva vihvalaḥ | gatagarvavrajo bāṇaḥ premākulitamānasaḥ ||

· हिन्दी

वहाँ जाकर तथा प्रभुको प्रणामकर वह अत्यन्त विह्वल होकर रोने लगा; गर्वरहित बाणका मन प्रेमसे व्याकुल हो गया।

Having gone there and bowed to the Lord, he wept exceedingly, overwhelmed — Bāṇa, his pride now gone, his mind agitated with love.

Word by word

गत्वा तत्र प्रभुं नत्वा (gatvā tatra prabhuṃ natvā) — going there and bowing to the Lordरुरोदातीव विह्वलः (rurodātīva vihvalaḥ) — he wept, exceedingly overwhelmedगतगर्वव्रजो बाणः (gatagarvavrajo bāṇaḥ) — Bāṇa, his pride now goneप्रेमाकुलितमानसः (premākulitamānasaḥ) — his mind agitated with love

संस्तुवन्विविधैः स्तोत्रैः सन्नमन्नुतितस्तथा । यथोचितं पादघातं कुर्वन्विक्षेपयन्करान् ॥ ९॥

saṃstuvanvividhaiḥ stotraiḥ sannamannutitastathā | yathocitaṃ pādaghātaṃ kurvanvikṣepayankarān ||

· हिन्दी

विविध स्तोत्रोंसे स्तुति करते हुए, प्रणाम और स्तुतियाँ करते हुए, यथोचित पैरोंसे भूमिपर आघात करते हुए तथा हाथोंको चलाते हुए,

Praising him with various hymns, bowing and offering eulogies, striking the ground with his feet as is fitting, waving his arms —

Word by word

संस्तुवन्विविधैः स्तोत्रैः (saṃstuvanvividhaiḥ stotraiḥ) — praising him with various hymnsसन्नमन्नुतितस्तथा (sannamannutitastathā) — bowing and offering eulogiesयथोचितं पादघातम् (yathocitaṃ pādaghātam) — striking the ground with his feet as fittingकुर्वन्विक्षेपयन्करान् (kurvanvikṣepayankarān) — and waving his arms

१० ननर्त ताण्डवं मुख्यं प्रत्यालीढादिशोभितम् । स्थानकैर्विविधाकारैरालीढप्रमुखैरपि ॥ १०॥

nanarta tāṇḍavaṃ mukhyaṃ pratyālīḍhādiśobhitam | sthānakairvividhākārairālīḍhapramukhairapi ||

· हिन्दी

उसने प्रत्यालीढ आदिसे सुशोभित मुख्य ताण्डव नृत्य किया, आलीढ आदि विविध प्रकारके स्थानकोंके साथ।

— he danced the foremost tāṇḍava, adorned with the pratyālīḍha and other poses, in manifold stances beginning with the ālīḍha.

Word by word

ननर्त ताण्डवं मुख्यम् (nanarta tāṇḍavaṃ mukhyam) — he danced the foremost tāṇḍavaप्रत्यालीढादिशोभितम् (pratyālīḍhādiśobhitam) — adorned with pratyālīḍha and other posesस्थानकैर्विविधाकारैः (sthānakairvividhākāraiḥ) — with stances of many formsआलीढप्रमुखैरपि (ālīḍhapramukhairapi) — beginning with the ālīḍha

११ मुखवादसहस्राणि भ्रूक्षेपसहितान्यपि । शिरःकम्पसहस्राणि प्राप्तानीकः सहस्रशः ॥ ११॥

mukhavādasahasrāṇi bhrūkṣepasahitānyapi | śiraḥkampasahasrāṇi prāptānīkaḥ sahasraśaḥ ||

· हिन्दी

भौंह चलाते हुए सहस्रों मुखभाव तथा सहस्रों सिर कँपानेको, वह अकेला ही सहस्रों बार करने लगा।

Thousands of facial gestures accompanied by raised brows, thousands of head-shakings — he performed them, alone, a thousandfold.

Word by word

मुखवादसहस्राणि (mukhavādasahasrāṇi) — thousands of facial gesturesभ्रूक्षेपसहितान्यपि (bhrūkṣepasahitānyapi) — accompanied by raised browsशिरःकम्पसहस्राणि (śiraḥkampasahasrāṇi) — thousands of head-shakingsप्राप्तानीकः सहस्रशः (prāptānīkaḥ sahasraśaḥ) — he performed alone, a thousandfold

१२ वारीश्च विविधाकारा दर्शयित्वा शनैः शनैः । तथा शोणितधाराभिः सिञ्चयित्वा महीतलम् ॥ १२॥

vārīśca vividhākārā darśayitvā śanaiḥ śanaiḥ | tathā śoṇitadhārābhiḥ siñcayitvā mahītalam ||

· हिन्दी

धीरे-धीरे विविध प्रकारकी भाव-भंगिमाएँ दिखाकर, तथा उसी प्रकार रक्तकी धाराओंसे पृथ्वीको सींचकर,

Displaying, little by little, the many forms of movement, and, likewise, drenching the earth with streams of his own blood —

Word by word

वारीश्च विविधाकाराः (vārīśca vividhākārāḥ) — and various forms of movementदर्शयित्वा शनैः शनैः (darśayitvā śanaiḥ śanaiḥ) — displaying them little by littleशोणितधाराभिः (śoṇitadhārābhiḥ) — with streams of bloodसिञ्चयित्वा महीतलम् (siñcayitvā mahītalam) — drenching the surface of the earth

१३ रुद्रं प्रसादयामास शूलिनं चन्द्रशेखरम् । बाणासुरो महाभक्तो विस्मृतात्मगतिर्नतः ॥ १३॥

rudraṃ prasādayāmāsa śūlinaṃ candraśekharam | bāṇāsuro mahābhakto vismṛtātmagatirnataḥ ||

· हिन्दी

उसने त्रिशूलधारी चन्द्रशेखर रुद्रको प्रसन्न किया; वह महाभक्त बाणासुर अपनी सुध-बुध भूलकर नत हो गया।

— that great devotee Bāṇāsura, forgetting his own state entirely, bowed down and propitiated Rudra, the trident-bearer, the moon-crested one.

Word by word

रुद्रं प्रसादयामास (rudraṃ prasādayāmāsa) — he propitiated Rudraशूलिनं चन्द्रशेखरम् (śūlinaṃ candraśekharam) — the trident-bearer, the moon-crested oneबाणासुरो महाभक्तः (bāṇāsuro mahābhaktaḥ) — Bāṇāsura, that great devoteeविस्मृतात्मगतिर्नतः (vismṛtātmagatirnataḥ) — forgetting his own state, bowed down

१४ ततो नृत्यं महत्कृत्वा भगवान्भक्तवत्सलः । उवाच बाणं संहृष्टो नृत्य गीतप्रियो हरः ॥ १४॥

tato nṛtyaṃ mahatkṛtvā bhagavānbhaktavatsalaḥ | uvāca bāṇaṃ saṃhṛṣṭo nṛtya gītapriyo haraḥ ||

· हिन्दी

तब यह महान् नृत्य होनेपर, भक्तवत्सल भगवान् हर, जो नृत्य-गीतके प्रेमी हैं, प्रसन्न होकर बाणसे बोले।

Then, after this great dance, the blessed Lord, ever fond of his devotees, delighted, spoke to Bāṇa — Hara, who loves dance and song.

Word by word

ततो नृत्यं महत्कृत्वा (tato nṛtyaṃ mahatkṛtvā) — then, this great dance having been doneभगवान्भक्तवत्सलः (bhagavānbhaktavatsalaḥ) — the blessed one, fond of his devoteesउवाच बाणं संहृष्टः (uvāca bāṇaṃ saṃhṛṣṭaḥ) — spoke to Bāṇa, delightedनृत्यगीतप्रियो हरः (nṛtyagītapriyo haraḥ) — Hara, who loves dance and song

रुद्र उवाच — Rudra spoke: रुद्रजी बोले:

१५ बाण तात बलेः पुत्र सन्तुष्टो नर्तनेन ते । वरं गृहाण दैत्येन्द्र यत्ते मनसि वर्तते ॥ १५॥

bāṇa tāta baleḥ putra santuṣṭo nartanena te | varaṃ gṛhāṇa daityendra yatte manasi vartate ||

· हिन्दी

"हे बाण! हे तात! हे बलिपुत्र! मैं तुम्हारे नृत्यसे संतुष्ट हूँ। हे दैत्येन्द्र! जो तुम्हारे मनमें हो, वह वर माँग लो।"

"O Bāṇa, dear one, son of Bali, I am pleased with your dance. Take a boon, O lord of daityas — whatever is in your mind."

Word by word

बाण तात बलेः पुत्र (bāṇa tāta baleḥ putra) — O Bāṇa, dear one, son of Baliसन्तुष्टो नर्तनेन ते (santuṣṭo nartanena te) — I am pleased with your danceवरं गृहाण दैत्येन्द्र (varaṃ gṛhāṇa daityendra) — take a boon, O lord of daityasयत्ते मनसि वर्तते (yatte manasi vartate) — whatever is in your mind

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

१६ इत्याकर्ण्य वचः शम्भोर्दैत्येन्द्रेण तदा मुने । बाणेन संवृणीतोऽभूद्वरस्तु व्रणरोपणे ॥ १६॥

ityākarṇya vacaḥ śambhordaityendreṇa tadā mune | bāṇena saṃvṛṇīto'bhūdvarastu vraṇaropaṇe ||

· हिन्दी

हे मुने! शम्भुके इन वचनोंको सुनकर, उस दैत्येन्द्र बाणने अपने घावको भरनेका वर चुना,

Hearing these words of Śambhu, O sage, the lord of daityas then chose, as his boon, the healing of his wound,

Word by word

इत्याकर्ण्य वचः शम्भोः (ityākarṇya vacaḥ śambhoḥ) — hearing these words of Śambhuदैत्येन्द्रेण तदा मुने (daityendreṇa tadā mune) — by the lord of daityas then, O sageबाणेन संवृणीतोऽभूत् (bāṇena saṃvṛṇīto'bhūt) — was chosen by Bāṇaवरस्तु व्रणरोपणे (varastu vraṇaropaṇe) — the boon, in the matter of healing his wound

१७ बाहुयुद्धस्य चोद्धत्तिर्गाणपत्यमथाक्षयम् । उषापुत्रस्य राज्यं तु तस्मिन् शोणितकाह्वये ॥ १७॥

bāhuyuddhasya coddhattirgāṇapatyamathākṣayam | uṣāputrasya rājyaṃ tu tasmin śoṇitakāhvaye ||

· हिन्दी

और बाहुयुद्धसे मुक्ति, अक्षय गणपद, तथा ऊषाके पुत्रके लिये उस शोणितपुर नामक नगरमें राज्य —

and release from the disgrace of the arm-combat, and imperishable rank among the gaṇas, and sovereignty, for Uṣā's son, in that city called Śoṇita —

Word by word

बाहुयुद्धस्य चोद्धत्तिः (bāhuyuddhasya coddhattiḥ) — and release regarding the arm-combatगाणपत्यमथाक्षयम् (gāṇapatyamathākṣayam) — and imperishable rank among the gaṇasउषापुत्रस्य राज्यं तु (uṣāputrasya rājyaṃ tu) — and sovereignty for the son of Uṣāतस्मिन् शोणितकाह्वये (tasmin śoṇitakāhvaye) — in that city called Śoṇita

१८ निर्वैरता च विबुधैर्विष्णुना च विशेषतः । न पुनर्दैत्यता दुष्टा रजसा तमसा युता ॥ १८॥

nirvairatā ca vibudhairviṣṇunā ca viśeṣataḥ | na punardaityatā duṣṭā rajasā tamasā yutā ||

· हिन्दी

देवताओंसे, विशेषकर विष्णुसे, वैररहितता; तथा रजोगुण-तमोगुणसे युक्त दुष्ट दानवभावकी पुनरावृत्ति न हो —

— and freedom from enmity with the gods, and especially with Viṣṇu; and never again the wicked demon-nature bound up with rajas and tamas —

Word by word

निर्वैरता च विबुधैः (nirvairatā ca vibudhaiḥ) — and freedom from enmity with the godsविष्णुना च विशेषतः (viṣṇunā ca viśeṣataḥ) — and especially with Viṣṇuन पुनर्दैत्यता दुष्टा (na punardaityatā duṣṭā) — never again the wicked demon-natureरजसा तमसा युता (rajasā tamasā yutā) — bound up with rajas and tamas

१९ शम्भुभक्तिर्विशेषेण निर्विकारा सदा मुने । शिवभक्तेषु च स्नेहो दया सर्वेषु जन्तुषु ॥ १९॥

śambhubhaktirviśeṣeṇa nirvikārā sadā mune | śivabhakteṣu ca sneho dayā sarveṣu jantuṣu ||

· हिन्दी

हे मुने! सदा शम्भुके प्रति निर्विकार भक्ति, शिवभक्तोंके प्रति स्नेह, तथा समस्त प्राणियोंके प्रति दया।

— unwavering devotion to Śambhu always, O sage, and affection for Śiva's devotees, and compassion for all creatures.

Word by word

शम्भुभक्तिर्विशेषेण (śambhubhaktirviśeṣeṇa) — especially, devotion to Śambhuनिर्विकारा सदा मुने (nirvikārā sadā mune) — unwavering, always, O sageशिवभक्तेषु च स्नेहः (śivabhakteṣu ca snehaḥ) — and affection for Śiva's devoteesदया सर्वेषु जन्तुषु (dayā sarveṣu jantuṣu) — and compassion for all creatures

२० इति कृत्वा वरान् शम्भोर्बलिपुत्रो महाऽसुरः । प्रेम्णाऽश्रुनयनो रुद्रं तुष्टाव सुकृताञ्जलिः ॥ २०॥

iti kṛtvā varān śambhorbaliputro mahā'suraḥ | premṇā'śrunayano rudraṃ tuṣṭāva sukṛtāñjaliḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार शम्भुसे वर माँगकर, वह महादैत्य बलिपुत्र, नेत्रोंमें प्रेमाश्रु भरे, सुन्दर अंजलि बाँधकर रुद्रकी स्तुति करने लगा।

Having thus asked Śambhu for these boons, the great demon, Bali's son, with tears of love in his eyes and hands well folded, praised Rudra.

Word by word

इति कृत्वा वरान् शम्भोः (iti kṛtvā varān śambhoḥ) — having thus asked these boons of Śambhuबलिपुत्रो महाऽसुरः (baliputro mahā'suraḥ) — Bali's son, the great demonप्रेम्णाऽश्रुनयनो रुद्रम् (premṇā'śrunayano rudram) — with tears of love in his eyes, [praised] Rudraतुष्टाव सुकृताञ्जलिः (tuṣṭāva sukṛtāñjaliḥ) — praised him with well-folded hands

बाण उवाच — Bāṇa spoke: बाण बोला:

२१ देवदेव महादेव शरणागतवत्सल । त्वां नमामि महेशान दीनबन्धो दयानिधे ॥ २१॥

devadeva mahādeva śaraṇāgatavatsala | tvāṃ namāmi maheśāna dīnabandho dayānidhe ||

· हिन्दी

"हे देवदेव! हे महादेव! हे शरणागतवत्सल! हे महेश्वर! हे दीनबन्धु! हे दयानिधे! मैं आपको प्रणाम करता हूँ।

"O God of gods, great God, fond of those who take refuge in you! I bow to you, great Lord, friend of the humble, ocean of compassion.

Word by word

देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O God of gods, great Godशरणागतवत्सल (śaraṇāgatavatsala) — fond of those who seek refugeत्वां नमामि महेशान (tvāṃ namāmi maheśāna) — I bow to you, great Lordदीनबन्धो दयानिधे (dīnabandho dayānidhe) — friend of the humble, ocean of compassion

२२ कृता मयि कृपातीव कृपासागर शङ्कर । गर्वोपहारितः सर्वः प्रसन्नेन मम प्रभो ॥ २२॥

kṛtā mayi kṛpātīva kṛpāsāgara śaṅkara | garvopahāritaḥ sarvaḥ prasannena mama prabho ||

· हिन्दी

हे कृपासागर शंकर! आपने मुझपर अत्यधिक कृपा की है; हे प्रभो! प्रसन्न होकर आपने मेरा सारा गर्व दूर कर दिया।

Exceeding compassion have you shown me, O ocean of mercy, Śaṅkara! All my pride, my Lord, was carried away by you, well pleased.

Word by word

कृता मयि कृपातीव (kṛtā mayi kṛpātīva) — exceeding compassion has been shown to meकृपासागर शङ्कर (kṛpāsāgara śaṅkara) — O ocean of mercy, Śaṅkaraगर्वोपहारितः सर्वः (garvopahāritaḥ sarvaḥ) — all my pride has been carried awayप्रसन्नेन मम प्रभो (prasannena mama prabho) — by you, well pleased, my Lord

२३ त्वं ब्रह्म परमात्मा हि सर्वव्याप्यखिलेश्वरः । ब्रह्माण्डतनुरुग्रेशो विराट् सर्वान्वितः परः ॥ २३॥

tvaṃ brahma paramātmā hi sarvavyāpyakhileśvaraḥ | brahmāṇḍatanurugreśo virāṭ sarvānvitaḥ paraḥ ||

· हिन्दी

आप ही ब्रह्म, परमात्मा, सर्वव्यापी, सबके ईश्वर हैं; ब्रह्माण्डरूपी शरीरवाले, उग्र स्वामी, विराट्, सबसे युक्त तथा सबसे परे हैं।

You are the Absolute, the Supreme Self, all-pervading, lord of all; your body the universe itself, the fierce lord, the cosmic form, containing all, yet beyond all.

Word by word

त्वं ब्रह्म परमात्मा हि (tvaṃ brahma paramātmā hi) — you are the Absolute, the Supreme Selfसर्वव्याप्यखिलेश्वरः (sarvavyāpyakhileśvaraḥ) — all-pervading, lord of allब्रह्माण्डतनुरुग्रेशः (brahmāṇḍatanurugreśaḥ) — your body the universe-egg, fierce lordविराट् सर्वान्वितः परः (virāṭ sarvānvitaḥ paraḥ) — the cosmic form, containing all, beyond all

२४ नाभिर्नभोऽग्निर्वदनमम्बु रेतो दिशः श्रुतिः । द्यौः शीर्षमङ्घ्रिरुर्वी ते मनश्चन्द्रस्तव प्रभो ॥ २४॥

nābhirnabho'gnirvadanamambu reto diśaḥ śrutiḥ | dyauḥ śīrṣamaṅghrirurvī te manaścandrastava prabho ||

· हिन्दी

आकाश आपकी नाभि है, अग्नि मुख, जल वीर्य, दिशाएँ कान हैं; द्युलोक शीर्ष, पृथ्वी चरण तथा हे प्रभो! चन्द्रमा आपका मन है।

The sky is your navel, fire your face, water your seed, the quarters your ears; heaven your head, the earth your feet, and the moon, O Lord, your mind.

Word by word

नाभिर्नभोऽग्निर्वदनम् (nābhirnabho'gnirvadanam) — the sky your navel, fire your faceअम्बु रेतो दिशः श्रुतिः (ambu reto diśaḥ śrutiḥ) — water your seed, the quarters your earsद्यौः शीर्षमङ्घ्रिरुर्वी (dyauḥ śīrṣamaṅghrirurvī) — heaven your head, the earth your feetते मनश्चन्द्रस्तव प्रभो (te manaścandrastava prabho) — the moon, O Lord, your mind

२५ दृगर्को जठरं वार्द्धिर्भुजेन्द्रो धिषणा विधिः । प्रजापतिर्विसर्गश्च धर्मो हि हृदयं तव ॥ २५॥

dṛgarko jaṭharaṃ vārddhirbhujendro dhiṣaṇā vidhiḥ | prajāpatirvisargaśca dharmo hi hṛdayaṃ tava ||

· हिन्दी

सूर्य नेत्र, समुद्र उदर, इन्द्र भुजा, ब्रह्मा बुद्धि हैं; प्रजापति विसर्ग हैं और धर्म ही आपका हृदय है।

The sun your eye, the ocean your belly, Indra your arm, Brahmā your intellect; Prajāpati your emission, and dharma indeed your heart.

Word by word

दृगर्को जठरं वार्द्धिः (dṛgarko jaṭharaṃ vārddhiḥ) — the sun your eye, the ocean your bellyभुजेन्द्रो धिषणा विधिः (bhujendro dhiṣaṇā vidhiḥ) — Indra your arm, Brahmā your intellectप्रजापतिर्विसर्गश्च (prajāpatirvisargaśca) — Prajāpati your generative powerधर्मो हि हृदयं तव (dharmo hi hṛdayaṃ tava) — and dharma indeed your heart

२६ रोमाण्यौषधयो नाथ केशा जलमुचस्तव । गुणास्त्रयस्त्रिनेत्राणि सर्वात्मा पुरुषो भवान् ॥ २६॥

romāṇyauṣadhayo nātha keśā jalamucastava | guṇāstrayastrinetrāṇi sarvātmā puruṣo bhavān ||

· हिन्दी

हे नाथ! औषधियाँ आपके रोम हैं, मेघ आपके केश हैं; तीनों गुण आपके तीन नेत्र हैं; आप ही सर्वात्मा पुरुष हैं।

Herbs, O Lord, are your body-hairs; the clouds your hair; the three guṇas your three eyes; you are the all-Self, the Puruṣa.

Word by word

रोमाण्यौषधयो नाथ (romāṇyauṣadhayo nātha) — herbs, O Lord, are your body-hairsकेशा जलमुचस्तव (keśā jalamucastava) — the clouds your hairगुणास्त्रयस्त्रिनेत्राणि (guṇāstrayastrinetrāṇi) — the three guṇas your three eyesसर्वात्मा पुरुषो भवान् (sarvātmā puruṣo bhavān) — you are the all-Self, the Puruṣa

२७ ब्राह्मणं ते मुखं प्राहुर्बाहुं क्षत्रियमेव च । ऊरुजं वैश्यमाहुस्ते पादजं शूद्रमेव च ॥ २७॥

brāhmaṇaṃ te mukhaṃ prāhurbāhuṃ kṣatriyameva ca | ūrujaṃ vaiśyamāhuste pādajaṃ śūdrameva ca ||

· हिन्दी

आपका मुख ब्राह्मण, भुजा क्षत्रिय कही जाती है; जंघासे उत्पन्न वैश्य और चरणसे उत्पन्न शूद्र कहा गया है।

They say your face is the Brāhmaṇa, your arm the Kṣatriya; your thigh they call the Vaiśya, and your foot indeed the Śūdra.

Word by word

ब्राह्मणं ते मुखं प्राहुः (brāhmaṇaṃ te mukhaṃ prāhuḥ) — they call your face the Brāhmaṇaबाहुं क्षत्रियमेव च (bāhuṃ kṣatriyameva ca) — and your arm the Kṣatriyaऊरुजं वैश्यमाहुस्ते (ūrujaṃ vaiśyamāhuste) — your thigh they call the Vaiśyaपादजं शूद्रमेव च (pādajaṃ śūdrameva ca) — and your foot indeed the Śūdra

२८ त्वमेव सर्वदोपास्यःसर्वैर्जीवैर्महेश्वर । त्वां भजन्परमां मुक्तिं लभते पुरुषो ध्रुवम् ॥ २८॥

tvameva sarvadopāsyaḥsarvairjīvairmaheśvara | tvāṃ bhajanparamāṃ muktiṃ labhate puruṣo dhruvam ||

· हिन्दी

हे महेश्वर! आप ही सदा सभी जीवोंके द्वारा उपासनीय हैं; आपका भजन करके मनुष्य निश्चय ही परम मुक्तिको प्राप्त करता है।

You alone, O great Lord, are ever worthy of worship by all living beings; worshipping you, a man surely attains the supreme liberation.

Word by word

त्वमेव सर्वदोपास्यः (tvameva sarvadopāsyaḥ) — you alone are ever worthy of worshipसर्वैर्जीवैर्महेश्वर (sarvairjīvairmaheśvara) — by all living beings, O great Lordत्वां भजन्परमां मुक्तिम् (tvāṃ bhajanparamāṃ muktim) — worshipping you, the supreme liberationलभते पुरुषो ध्रुवम् (labhate puruṣo dhruvam) — a man surely attains

२९ यस्त्वां विसृजते मर्त्य आत्मानं प्रियमीश्वरम् । विपर्ययेन्द्रियार्थार्थं विषमत्त्यमृतं त्यजन् ॥ २९॥

yastvāṃ visṛjate martya ātmānaṃ priyamīśvaram | viparyayendriyārthārthaṃ viṣamattyamṛtaṃ tyajan ||

· हिन्दी

जो मरणधर्मा मनुष्य अपने प्रिय ईश्वर आपको त्यागकर इन्द्रियोंके विषयोंकी ओर उलटा चल पड़ता है, वह अमृतका त्याग कर मानो विष ही खाता है।

The mortal who forsakes you, his own dear Lord, and turns instead to the objects of the senses — abandoning nectar, he eats poison.

Word by word

यस्त्वां विसृजते मर्त्यः (yastvāṃ visṛjate martyaḥ) — the mortal who forsakes youआत्मानं प्रियमीश्वरम् (ātmānaṃ priyamīśvaram) — his own dear Lordविपर्ययेन्द्रियार्थार्थम् (viparyayendriyārthārtham) — pursuing instead the objects of the sensesविषमत्त्यमृतं त्यजन् (viṣamattyamṛtaṃ tyajan) — abandoning nectar, eats poison

३० विष्णुर्ब्रह्माऽथ विबुधा मुनयश्चामलाशयाः । सर्वात्मना प्रपन्नास्त्वां शङ्करं प्रियमीश्वरम् ॥ ३०॥

viṣṇurbrahmā'tha vibudhā munayaścāmalāśayāḥ | sarvātmanā prapannāstvāṃ śaṅkaraṃ priyamīśvaram ||

· हिन्दी

विष्णु, ब्रह्मा, देवगण तथा निर्मल हृदयवाले मुनिजन — सभीने सर्वात्मभावसे आप प्रिय ईश्वर शंकरकी शरण ली है।"

Viṣṇu, Brahmā, and the gods, and the sages of pure heart, have all, with their whole being, taken refuge in you, Śaṅkara, their beloved Lord."

Word by word

विष्णुर्ब्रह्माऽथ विबुधाः (viṣṇurbrahmā'tha vibudhāḥ) — Viṣṇu, Brahmā, and the godsमुनयश्चामलाशयाः (munayaścāmalāśayāḥ) — and the sages of pure heartसर्वात्मना प्रपन्नास्त्वाम् (sarvātmanā prapannāstvām) — have, with their whole being, taken refuge in youशङ्करं प्रियमीश्वरम् (śaṅkaraṃ priyamīśvaram) — Śaṅkara, their beloved Lord

सनत्कुमार उवाच — Sanatkumāra spoke: सनत्कुमारजी बोले:

३१ इत्युक्त्वा बलिपुत्रस्तु विरराम शरासुरः । प्रेमप्रफुल्लिताङ्गश्च प्रणम्य स महेश्वरम् ॥ ३१॥

ityuktvā baliputrastu virarāma śarāsuraḥ | premapraphullitāṅgaśca praṇamya sa maheśvaram ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर बलिपुत्र शरासुर चुप हो गया; प्रेमसे पुलकित अंगोंवाला होकर उसने महेश्वरको प्रणाम किया।

Having said this, Bali's son, Śarāsura, fell silent; his limbs blossoming with love, he bowed down to the great Lord.

Word by word

इत्युक्त्वा बलिपुत्रस्तु (ityuktvā baliputrastu) — having said this, Bali's sonविरराम शरासुरः (virarāma śarāsuraḥ) — Śarāsura fell silentप्रेमप्रफुल्लिताङ्गश्च (premapraphullitāṅgaśca) — his limbs blossoming with loveप्रणम्य स महेश्वरम् (praṇamya sa maheśvaram) — he bowed down to the great Lord

३२ इति श्रुत्वा स्वभक्तस्य बाणस्य भगवान्भवः । सर्वं लभिष्यसीत्युक्त्वा तत्रैवान्तरधीयत ॥ ३२॥

iti śrutvā svabhaktasya bāṇasya bhagavānbhavaḥ | sarvaṃ labhiṣyasītyuktvā tatraivāntaradhīyata ||

· हिन्दी

अपने भक्त बाणकी यह बात सुनकर भगवान् भव "तुम सब कुछ प्राप्त करोगे" ऐसा कहकर वहीं अन्तर्धान हो गये।

Hearing this from his own devotee Bāṇa, the blessed Bhava said, "You shall obtain everything," and vanished right there.

Word by word

इति श्रुत्वा स्वभक्तस्य (iti śrutvā svabhaktasya) — hearing this from his own devoteeबाणस्य भगवान्भवः (bāṇasya bhagavānbhavaḥ) — Bāṇa's — the blessed Bhavaसर्वं लभिष्यसीत्युक्त्वा (sarvaṃ labhiṣyasītyuktvā) — saying, "you shall obtain everything"तत्रैवान्तरधीयत (tatraivāntaradhīyata) — vanished right there

३३ ततः शम्भोः प्रसादेन महाकालत्वमागतः । रुद्रस्यानुचरो बाणो महाप्रमुदितोऽभवत् ॥ ३३॥

tataḥ śambhoḥ prasādena mahākālatvamāgataḥ | rudrasyānucaro bāṇo mahāpramudito'bhavat ||

· हिन्दी

तब शम्भुकी कृपासे वह महाकालत्वको प्राप्त हुआ; रुद्रका अनुचर बाणासुर अत्यन्त प्रसन्न हुआ।

Then, by Śambhu's grace, he attained the rank of Mahākāla; Bāṇa, now Rudra's attendant, became greatly rejoiced.

NoteMahākālatva names a rank held among Śiva's attendants, not a second individual — the title this chapter's heading and closing colophon describe as gaṇa-hood, granted here to Bāṇa himself.

Word by word

ततः शम्भोः प्रसादेन (tataḥ śambhoḥ prasādena) — then, by Śambhu's graceमहाकालत्वमागतः (mahākālatvamāgataḥ) — he attained the rank of Mahākālaरुद्रस्यानुचरो बाणः (rudrasyānucaro bāṇaḥ) — Bāṇa, Rudra's attendantमहाप्रमुदितोऽभवत् (mahāpramudito'bhavat) — became greatly rejoiced

३४ इति किल शरनाम्ना शङ्करस्यापि वृत्तं सकलगुरुजनानां सद्गुरोः शूलपाणेः । कथितमिह वरिष्ठं श्रोत्ररम्यैर्वचोभिः सकलभुवनमध्ये क्रीडमानस्य नित्यम् ॥ ३४॥

iti kila śaranāmnā śaṅkarasyāpi vṛttaṃ | sakalagurujanānāṃ sadguroḥ śūlapāṇeḥ | kathitamiha variṣṭhaṃ śrotraramyairvacobhiḥ | sakalabhuvanamadhye krīḍamānasya nityam ||

· हिन्दी

इस प्रकार शरनामसे प्रसिद्ध शंकरका भी यह वृत्तान्त — जो समस्त गुरुजनोंके सद्गुरु, त्रिशूलधारी हैं तथा सम्पूर्ण भुवनोंमें सदा क्रीड़ा करते हैं — कर्णप्रिय वचनोंमें यहाँ श्रेष्ठ रूपसे कहा गया।

Thus, indeed, has this account of Śaṅkara too, under the name of Śara — the true guru of all elders, the trident-bearer, who ever sports in the midst of every world — been told here, most excellently, in words pleasing to the ear.

Word by word

इति किल शरनाम्ना (iti kila śaranāmnā) — thus, indeed, under the name Śaraशङ्करस्यापि वृत्तम् (śaṅkarasyāpi vṛttam) — this account of Śaṅkara tooसकलगुरुजनानां सद्गुरोः (sakalagurujanānāṃ sadguroḥ) — of the true guru of all eldersसकलभुवनमध्ये क्रीडमानस्य (sakalabhuvanamadhye krīḍamānasya) — who ever sports in the midst of all worlds

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे बाणासुरगणपत्वपदप्राप्तिवर्णनं नाम षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः॥ ५६॥

Thus ends the fifty-sixth chapter, called "The Description of Bāṇāsura's Attainment of the Rank of a Gaṇa," in the Yuddha-khaṇḍa — the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें बाणासुरगणपत्वपदप्राप्तिवर्णन नामक छप्पनवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ५६॥