॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — युद्धखण्डअथ सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Sanatkumāra continues: he tells Vyāsa, with great love, how Śiva slew the dānava lord Gajāsura with his trident. After Mahiṣāsura had been slain in battle by the Goddess for the gods' welfare, his son Gajāsura, remembering that death, went to a Himālayan valley and performed the most terrible austerity, resolved to become unslayable by any man or woman overcome by desire. A fire born of his head scorched the three worlds and shook the earth, until the gods, unable to bear it, fled to Brahmaloka and begged Brahmā to pacify him or the worlds would perish. Brahmā came to the young ascetic, praised his success, and granted the very boon he sought; overjoyed, Gajāsura returned home, then conquered every quarter, subdued the guardians of the worlds, and took up residence in Indra's own heavenly mansion built by Viśvakarmā, ever enjoying pleasures yet, his senses unconquered, never satisfied. In time, drunk on sovereignty and heedless of scripture, he turned to tormenting brāhmaṇas, ascetics, gods, and men, especially the righteous, out of remembered enmity, and at last marched on Śiva's own city, trampling the earth wherever he set his foot, his roar and stride described at length by the frightened gods who fled to Śiva for refuge in his own city and begged him, as its constant protector, to slay the intruder. Śiva came at once, trident in hand; a fierce and wondrous battle broke out, in which Gajāsura wounded Giriśa with sharp arrows before Rudra shredded his arrows in mid-flight and, knowing him unslayable by ordinary means, ran him through with the trident itself. Pierced and dying, Gajāsura, regarding himself as if canopied by the very weapon that killed him, declared himself Śiva's devotee, welcomed death at his hand as the highest good, and begged him to accept his hide, tempered pure by the trident's own fire, unburnt even by the flame of his own long austerity — proof, he said, of its sanctity — asking in return only that Śiva wear it forever and take the name Kṛttivāsa, 'clad in the hide,' from that day. Pleased, Śiva granted both requests: he put on the great hide, and further declared that Gajāsura's own sacred body would become his liṅga on that liberating ground, named Kṛttivāseśvara, destroyer of great sins and foremost among liṅgas, bestowing complete liberation on all who worship there. A great festival broke out among the people and pramathas of Kāśī; Hari, Brahmā, and the other gods, overjoyed, praised the great lord with folded hands; and with the dānava lord slain, the gods returned to their own abodes and the world recovered its peace. Sanatkumāra closes by praising this account of Śiva's tenderness toward his devotees as heaven-bringing, fame-giving, life-lengthening, and wealth-increasing — one who hears or recites it with love and pure observance enjoys great happiness here and attains supreme bliss at the end. सनत्कुमारजी आगे कहते हैं — वे व्यासजीको अत्यन्त प्रेमसे बताते हैं कि किस प्रकार शिवजीने त्रिशूलसे दानवराज गजासुरका वध किया। देवीके द्वारा देवताओंके हितके लिये समरमें महिषासुरके मारे जानेपर, उसका पुत्र गजासुर उस वधका स्मरण करके हिमालयकी घाटीमें जाकर अत्यन्त कठोर तपस्या करने लगा — यह विचारकर कि वह कामसे पराजित स्त्री-पुरुषोंसे अवध्य हो जाय। उसके मस्तकसे उत्पन्न अग्निने तीनों लोकोंको संतप्त कर पृथ्वीको कँपा दिया, जिससे व्याकुल देवता ब्रह्मलोक भागकर ब्रह्माजीसे उसकी शान्तिकी प्रार्थना करने लगे। ब्रह्माजी उस तरुण तपस्वीके पास आये, उसकी तपस्याकी सराहना कर उसे वही वर दे दिया; प्रसन्न होकर गजासुर अपने धाम लौटा, फिर सभी दिशाओंको जीतकर लोकपालोंको वशमें कर इन्द्रके, विश्वकर्माद्वारा निर्मित, स्वर्गीय भवनमें निवास करने लगा — भोग भोगता हुआ भी इन्द्रियोंको न जीत पानेके कारण कभी तृप्त न होता था। समयके साथ ऐश्वर्यमें उन्मत्त और शास्त्रविरुद्ध आचरण करता हुआ वह पूर्ववैरका स्मरणकर ब्राह्मणों, तपस्वियों, देवताओं तथा मनुष्योंको, विशेषतः धर्मपरायणोंको, क्लेश देने लगा, और अन्ततः शिवजीकी ही नगरी काशीमें जा पहुँचा, जहाँ-जहाँ पैर रखता वहीं पृथ्वीको कँपा देता — भयभीत देवताओंने उसके भयानक रूपका वर्णनकर शिवजीसे, काशीके रक्षक होनेके नाते, उसके वधकी प्रार्थना की। शिवजी त्रिशूल लेकर तुरन्त वहाँ पहुँचे; दोनोंमें भीषण एवं अद्भुत युद्ध छिड़ गया, जिसमें गजासुरने तीक्ष्ण बाणोंसे गिरीशको बींधा, किन्तु रुद्रने उसके बाणोंको मार्गमें ही तिल-तिल कर डाला और उसे अन्य किसी शस्त्रसे अवध्य जानकर त्रिशूलसे बींध डाला। त्रिशूलसे बिंधा गजासुर, मानो अपनेको छत्रयुक्त-सा मानते हुए, स्वयंको शिवभक्त बताते हुए उनके हाथसे मृत्युको परम कल्याणकारी बताता है, और निवेदन करता है कि उसका चर्म, जो उसकी दीर्घ तपस्याकी अग्निसे भी न जला, त्रिशूलकी अग्निसे पवित्र होकर शिवजी सदा धारण करें — तथा आजसे उनका नाम ‘कृत्तिवासा’ हो जाय। प्रसन्न होकर शिवजीने वह चर्म धारण किया और आगे यह भी कहा कि गजासुरका पवित्र शरीर ही उस मुक्तिक्षेत्रमें उनका लिंग होगा, जो ‘कृत्तिवासेश्वर’ नामसे महापातकोंका नाश करनेवाला तथा समस्त लिंगोंमें शिरोभूत, पूर्ण मुक्तिदायक होगा। उस दिन काशीमें महान् उत्सव हुआ; हरि-ब्रह्मादि देवता हर्षित होकर हाथ जोड़ शिवजीकी स्तुति करने लगे, और दानवेश गजासुरके मारे जानेपर देवता अपने स्थानोंको लौटकर जगत्ने पुनः स्वस्थता प्राप्त की। सनत्कुमारजी इस भक्तवत्सल्यसूचक चरित्रको स्वर्गदायक, यशदायक, आयुवर्धक तथा धन-धान्यवर्धक बताते हुए कहते हैं कि जो इसे प्रेमपूर्वक सुनता या सुनाता है, वह महासुखका भोगकर अन्तमें परम सुखको प्राप्त होता है।
१ शृणु व्यास महाप्रेम्णा चरितं शशिमौलिनः । यथाऽवधीत् त्रिशूलेन दानवेन्द्रं गजासुरम् ॥ १॥
śṛṇu vyāsa mahāpremṇā caritaṃ śaśimaulinaḥ | yathā'vadhīt triśūlena dānavendraṃ gajāsuram ||
हे व्यास! अत्यन्त प्रेमसे शशिमौलि (शिव) के उस चरित्रको सुनिये, जिस प्रकार उन्होंने त्रिशूलसे दानवराज गजासुरका वध किया।
Hear, O Vyāsa, with great love, the story of the moon-crested one — how he slew the lord of the dānavas, Gajāsura, with his trident.
शृणु व्यास महाप्रेम्णा (śṛṇu vyāsa mahāpremṇā) — hear, O Vyāsa, with great loveचरितं शशिमौलिनः (caritaṃ śaśimaulinaḥ) — the story of the moon-crested oneयथाऽवधीत् त्रिशूलेन (yathā'vadhīt triśūlena) — how he slew with the tridentदानवेन्द्रं गजासुरम् (dānavendraṃ gajāsuram) — the lord of dānavas, Gajāsura
२ दानवे निहते देव्या समरे महिषासुरे । देवानां च हितार्थाय पुरा देवाः सुखं ययुः ॥ २॥
dānave nihate devyā samare mahiṣāsure | devānāṃ ca hitārthāya purā devāḥ sukhaṃ yayuḥ ||
पहले जब देवीके द्वारा देवताओंके हितके लिये युद्धमें दानव महिषासुरका वध हुआ, तब देवगण सुखको प्राप्त हुए।
Formerly, when the dānava Mahiṣāsura was slain in battle by the Goddess for the welfare of the gods, the gods attained happiness.
दानवे निहते देव्या (dānave nihate devyā) — when the dānava was slain by the Goddessसमरे महिषासुरे (samare mahiṣāsure) — Mahiṣāsura, in battleदेवानां च हितार्थाय (devānāṃ ca hitārthāya) — for the welfare of the godsपुरा देवाः सुखं ययुः (purā devāḥ sukhaṃ yayuḥ) — formerly the gods attained happiness
३ तस्य पुत्रो महावीरो मुनीश्वर गजासुरः । पितुर्वधं हि संस्मृत्य कृतं देव्या सुरार्थनात् ॥ ३॥
tasya putro mahāvīro munīśvara gajāsuraḥ | piturvadhaṃ hi saṃsmṛtya kṛtaṃ devyā surārthanāt ||
हे मुनीश्वर! उसका पुत्र महावीर गजासुर, देवताओंकी प्रार्थनासे देवीके द्वारा किये गये अपने पिताके वधका बारम्बार स्मरण करने लगा।
O lord of sages, his son, the great hero Gajāsura, remembered his father's death, brought about by the Goddess at the gods' entreaty.
तस्य पुत्रो महावीरो (tasya putro mahāvīro) — his son, the great heroमुनीश्वर गजासुरः (munīśvara gajāsuraḥ) — O lord of sages, [named] Gajāsuraपितुर्वधं हि संस्मृत्य (piturvadhaṃ hi saṃsmṛtya) — remembering his father's slayingकृतं देव्या सुरार्थनात् (kṛtaṃ devyā surārthanāt) — done by the Goddess at the gods' entreaty
४ स तद्वैरमनुस्मृत्य तपोऽर्थं गतवान् वने । समुद्दिश्य विधिं प्रीत्या तताप परमं तपः ॥ ४॥
sa tadvairamanusmṛtya tapo'rthaṃ gatavān vane | samuddiśya vidhiṃ prītyā tatāpa paramaṃ tapaḥ ||
वह उस वैरका स्मरण करके तपस्याके लिये वनमें गया, और प्रेमपूर्वक विधाता (ब्रह्मा) का लक्ष्य करके परम तपस्या करने लगा।
Remembering that enmity, he went to the forest for the sake of austerity; and, fixing his mind on Brahmā with devotion, he performed the highest austerity.
स तद्वैरमनुस्मृत्य (sa tadvairamanusmṛtya) — remembering that enmityतपोऽर्थं गतवान् वने (tapo'rthaṃ gatavān vane) — he went to the forest for austerityसमुद्दिश्य विधिं प्रीत्या (samuddiśya vidhiṃ prītyā) — directing his mind to Brahmā with loveतताप परमं तपः (tatāpa paramaṃ tapaḥ) — he performed the highest austerity
५ अवध्योऽहं भविष्यामि स्त्रीपुंसैः कामनिर्जितैः । संविचार्येति मनसाऽभूत्तपोरतमानसः ॥ ५॥
avadhyo'haṃ bhaviṣyāmi strīpuṃsaiḥ kāmanirjitaiḥ | saṃvicāryeti manasā'bhūttaporatamānasaḥ ||
“मैं कामसे पराजित स्त्री-पुरुषोंके द्वारा अवध्य हो जाऊँ” — मनमें ऐसा विचारकर वह तपमें रत मनवाला हो गया।
'I shall become unslayable by any man or woman overcome by desire' — thinking thus in his mind, he became one whose mind was devoted to austerity.
अवध्योऽहं भविष्यामि (avadhyo'haṃ bhaviṣyāmi) — I shall become unslayableस्त्रीपुंसैः कामनिर्जितैः (strīpuṃsaiḥ kāmanirjitaiḥ) — by men and women conquered by desireसंविचार्येति मनसा (saṃvicāryeti manasā) — thinking thus in his mindअभूत्तपोरतमानसः (abhūttaporatamānasaḥ) — he became one whose mind delighted in austerity
६ स तेपे हिमवद् द्रोण्यां तपः परमदारुणम् । ऊर्ध्वबाहुर्नभोदृष्टिः पादाङ्गुष्ठाश्रितावनिः ॥ ६॥
sa tepe himavad droṇyāṃ tapaḥ paramadāruṇam | ūrdhvabāhurnabhodṛṣṭiḥ pādāṅguṣṭhāśritāvaniḥ ||
वह हिमालयकी घाटीमें अत्यन्त कठोर तपस्या करने लगा — बाहुओंको ऊपर उठाये, आकाशकी ओर दृष्टि किये, पैरके अँगूठोंसे पृथ्वीका सहारा लिये।
He performed the most terrible austerity in a valley of the Himālaya — his arms raised, his gaze fixed on the sky, the earth touched only by his big toes.
स तेपे हिमवद् द्रोण्यां (sa tepe himavad droṇyāṃ) — he performed [austerity] in a Himālayan valleyतपः परमदारुणम् (tapaḥ paramadāruṇam) — austerity most terribleऊर्ध्वबाहुर्नभोदृष्टिः (ūrdhvabāhurnabhodṛṣṭiḥ) — arms raised, gaze on the skyपादाङ्गुष्ठाश्रितावनिः (pādāṅguṣṭhāśritāvaniḥ) — the earth touched by his toes alone
७ जटाभारैः स वै रेजे प्रलयार्क इवांशुभिः । महिषासुरपुत्रोऽसौ गजासुर उदारधीः ॥ ७॥
jaṭābhāraiḥ sa vai reje pralayārka ivāṃśubhiḥ | mahiṣāsuraputro'sau gajāsura udāradhīḥ ||
वह महिषासुरका पुत्र, उदार बुद्धिवाला गजासुर, अपनी जटाओंके समूहसे प्रलयकालके सूर्यकी किरणोंके समान शोभित होने लगा।
With his mass of matted locks he shone like the sun of dissolution with its rays — that Gajāsura, Mahiṣāsura's son, of noble intellect.
जटाभारैः स वै रेजे (jaṭābhāraiḥ sa vai reje) — with his mass of matted hair he indeed shoneप्रलयार्क इवांशुभिः (pralayārka ivāṃśubhiḥ) — like the sun of dissolution with its raysमहिषासुरपुत्रोऽसौ (mahiṣāsuraputro'sau) — he, the son of Mahiṣāsuraगजासुर उदारधीः (gajāsura udāradhīḥ) — Gajāsura, of noble intellect
८ तस्य मूर्ध्नः समुद्भूतः सधूमोऽग्निस्तपोमयः । तिर्यगूर्ध्वमधोलोकांस्तापयन्विष्वगीरितः ॥ ८॥
tasya mūrdhnaḥ samudbhūtaḥ sadhūmo'gnistapomayaḥ | tiryagūrdhvamadholokāṃstāpayanviṣvagīritaḥ ||
उसके मस्तकसे तपसे उत्पन्न, धुआँयुक्त अग्नि प्रकट हुई, जो सब दिशाओंमें फैलकर ऊपर, नीचे तथा तिरछे लोकोंको संतप्त करने लगी।
From his head arose a smoking fire born of austerity, released in every direction, scorching the worlds above, below, and across.
तस्य मूर्ध्नः समुद्भूतः (tasya mūrdhnaḥ samudbhūtaḥ) — from his head aroseसधूमोऽग्निस्तपोमयः (sadhūmo'gnistapomayaḥ) — a smoking fire made of his austerityतिर्यगूर्ध्वमधोलोकान् (tiryagūrdhvamadholokān) — the worlds across, above, and belowतापयन्विष्वगीरितः (tāpayanviṣvagīritaḥ) — scorching them, released on every side
९ चुक्षुभुर्नद्युदन्वन्तश्चाग्नेर्मूर्द्धसमुद्भवात् । निपेतुः सग्रहास्तारा जज्ज्वलुश्च दिशो दश ॥ ९॥
cukṣubhurnadyudanvantaścāgnermūrddhasamudbhavāt | nipetuḥ sagrahāstārā jajjvaluśca diśo daśa ||
उस मस्तकसे उत्पन्न अग्निके कारण नदी और समुद्र क्षुब्ध हो उठे, ग्रहोंसहित तारे गिरने लगे और दसों दिशाएँ जलने लगीं।
Rivers and oceans were churned up by that fire born of his head; stars fell along with the planets, and the ten directions blazed.
चुक्षुभुर्नद्युदन्वन्तः (cukṣubhurnadyudanvantaḥ) — rivers and oceans were churnedअग्नेर्मूर्द्धसमुद्भवात् (agnermūrddhasamudbhavāt) — from that fire born of his headनिपेतुः सग्रहास्तारा (nipetuḥ sagrahāstārā) — stars fell along with the planetsजज्ज्वलुश्च दिशो दश (jajjvaluśca diśo daśa) — and the ten directions blazed
१० तेन तप्ताः सुराः सर्वे दिवं त्यक्त्वा सवासवाः । ब्रह्मलोकं ययुर्विज्ञापयामासुश्चचाल भूः ॥ १०॥
tena taptāḥ surāḥ sarve divaṃ tyaktvā savāsavāḥ | brahmalokaṃ yayurvijñāpayāmāsuścacāla bhūḥ ||
उससे संतप्त होकर इन्द्रसहित समस्त देवता स्वर्गको छोड़कर ब्रह्मलोकमें गये और अपनी विनती सुनाने लगे, क्योंकि पृथ्वी भी काँपने लगी थी।
Scorched by it, all the gods together with Indra abandoned heaven and went to Brahmaloka, and made their plea — for the earth itself was shaking.
तेन तप्ताः सुराः सर्वे (tena taptāḥ surāḥ sarve) — scorched by it, all the godsदिवं त्यक्त्वा सवासवाः (divaṃ tyaktvā savāsavāḥ) — left heaven, with Indraब्रह्मलोकं ययुः (brahmalokaṃ yayuḥ) — they went to Brahmalokaविज्ञापयामासुश्चचाल भूः (vijñāpayāmāsuścacāla bhūḥ) — and made their plea, for the earth shook
११ विधे गजासुरतपस्तप्ता वयमथाकुलाः । न शक्नुमो दिवि स्थातुमतस्ते शरणं गताः ॥ ११॥
vidhe gajāsuratapastaptā vayamathākulāḥ | na śaknumo divi sthātumataste śaraṇaṃ gatāḥ ||
हे विधाता! हम गजासुरके तपसे संतप्त होकर व्याकुल हो गये हैं; स्वर्गमें रहना भी हमारे लिये सम्भव नहीं है, इसीलिये हम आपकी शरणमें आये हैं।
O Creator, scorched by Gajāsura's austerity we are now in distress; we cannot remain in heaven, and so we have come to you for refuge.
विधे गजासुरतपस्तप्ताः (vidhe gajāsurataptaptāḥ) — O Creator, scorched by Gajāsura's austerityवयमथाकुलाः (vayamathākulāḥ) — we are now in distressन शक्नुमो दिवि स्थातुम् (na śaknumo divi sthātum) — we are unable to remain in heavenअतस्ते शरणं गताः (atas te śaraṇaṃ gatāḥ) — therefore we have come to you for refuge
१२ विधे ह्युपशमं तस्य चान्याञ्जीवयितुं कृथा । लोका नङ्क्ष्यत्यन्यथा हि सत्यं सत्यं ब्रुवामहे ॥ १२॥
vidhe hyupaśamaṃ tasya cānyāñjīvayituṃ kṛthā | lokā naṅkṣyatyanyathā hi satyaṃ satyaṃ bruvāmahe ||
हे विधाता! आप उसकी शान्ति कीजिये और दूसरोंको जीवित रहने दीजिये; अन्यथा ये सब लोक नष्ट हो जायँगे — हम सत्य ही, सत्य ही कहते हैं।
O Creator, bring about his pacification, so that others may live; otherwise the worlds will perish — we speak the truth, truly.
विधे ह्युपशमं तस्य (vidhe hyupaśamaṃ tasya) — O Creator, his pacificationचान्याञ्जीवयितुं कृथाः (cānyāñjīvayituṃ kṛthāḥ) — and cause others to liveलोका नङ्क्ष्यत्यन्यथा हि (lokā naṅkṣyatyanyathā hi) — for otherwise the worlds will perishसत्यं सत्यं ब्रुवामहे (satyaṃ satyaṃ bruvāmahe) — we speak the truth, truly
१३ इति विज्ञापितो देवैर्वासवाद्यैः स आत्मभूः । भृगुदक्षादिभिर्ब्रह्मा ययौ दैत्यवराश्रमम् ॥ १३॥
iti vijñāpito devairvāsavādyaiḥ sa ātmabhūḥ | bhṛgudakṣādibhirbrahmā yayau daityavarāśramam ||
इस प्रकार इन्द्रादि देवताओं और भृगु-दक्ष आदिके द्वारा प्रार्थित होकर स्वयम्भू ब्रह्माजी उस श्रेष्ठ दैत्यके आश्रमको गये।
Thus entreated by the gods headed by Indra, and by Bhṛgu, Dakṣa, and the rest, the self-born Brahmā went to the excellent daitya's hermitage.
इति विज्ञापितो देवैः (iti vijñāpito devaiḥ) — thus entreated by the godsवासवाद्यैः स आत्मभूः (vāsavādyaiḥ sa ātmabhūḥ) — headed by Indra, the self-born oneभृगुदक्षादिभिर्ब्रह्मा (bhṛgudakṣādibhirbrahmā) — and by Bhṛgu, Dakṣa and others, Brahmāययौ दैत्यवराश्रमम् (yayau daityavarāśramam) — went to the excellent daitya's hermitage
१४ तपन्तं तपसा लोकान् यथाऽभ्रापिहितं दिवि । विलक्ष्य विस्मितः प्राह विहसन्सृष्टिकारकः ॥ १४॥
tapantaṃ tapasā lokān yathā'bhrāpihitaṃ divi | vilakṣya vismitaḥ prāha vihasansṛṣṭikārakaḥ ||
अपने तपसे लोकोंको तपाते हुए उस दैत्यको, जो आकाशमें बादलोंसे ढके सूर्यके समान था, देखकर विस्मित हुए सृष्टिकर्ता ब्रह्माजी हँसते हुए बोले।
Seeing him scorching the worlds by his austerity, like the sun veiled by clouds in the sky, the maker of creation, astonished, spoke, smiling.
तपन्तं तपसा लोकान् (tapantaṃ tapasā lokān) — him scorching the worlds by austerityयथाऽभ्रापिहितं दिवि (yathā'bhrāpihitaṃ divi) — like [the sun] veiled by cloud in the skyविलक्ष्य विस्मितः प्राह (vilakṣya vismitaḥ prāha) — beholding him, astonished, he spokeविहसन्सृष्टिकारकः (vihasansṛṣṭikārakaḥ) — the maker of creation, smiling
१५ उत्तिष्ठोत्तिष्ठ दैत्येन्द्र तपः सिद्धोऽसि माहिषे । प्राप्तोऽहं वरदस्तात वरं वृणु यथेप्सितम् ॥ १५॥
uttiṣṭhottiṣṭha daityendra tapaḥ siddho'si māhiṣe | prāpto'haṃ varadastāta varaṃ vṛṇu yathepsitam ||
हे दैत्येन्द्र, माहिषेय! उठो, उठो, तुम तपमें सिद्ध हो गये हो। हे तात! मैं वर देनेवाला आ गया हूँ, अपनी इच्छाके अनुसार वर माँगो।
'Rise, rise, O lord of daityas, son of Mahiṣa — you have succeeded through austerity. I have come as the granter of boons, dear one; choose a boon as you wish.'
उत्तिष्ठोत्तिष्ठ दैत्येन्द्र (uttiṣṭhottiṣṭha daityendra) — rise, rise, O lord of daityasतपः सिद्धोऽसि माहिषे (tapaḥ siddho'si māhiṣe) — O son of Mahiṣa, you have succeeded in austerityप्राप्तोऽहं वरदस्तात (prāpto'haṃ varadastāta) — I, the boon-giver, have come, dear oneवरं वृणु यथेप्सितम् (varaṃ vṛṇu yathepsitam) — choose a boon as you desire
१६ उत्थायोत्थाय दैत्येन्द्र ईक्षमाणो दृशा विभुम् । गिरा गद्गदया प्रीतोऽगृणाद्देवं स माहिषिः ॥ ३५॥
utthāyotthāya daityendra īkṣamāṇo dṛśā vibhum | girā gadgadayā prīto'gṛṇāddevaṃ sa māhiṣiḥ ||
Doubtful readingThe printed numeral on this couplet breaks the surrounding run of 15 then 17; positionally it is the sixteenth verse and is numbered so here to keep the sequence continuous.
दैत्येन्द्र तुरन्त उठकर, नेत्रोंसे उन प्रभुको देखते हुए, प्रसन्न होकर, माहिषेय (गजासुर) गद्गद वाणीसे देवताको सम्बोधित करने लगा।
Rising up at once, the lord of daityas, gazing upon the mighty lord with his eyes, delighted, addressed the god with a faltering voice — Mahiṣa's son.
उत्थायोत्थाय दैत्येन्द्रः (utthāyotthāya daityendraḥ) — the lord of daityas, rising up at onceईक्षमाणो दृशा विभुम् (īkṣamāṇo dṛśā vibhum) — gazing with his eyes upon the mighty lordगिरा गद्गदया प्रीतः (girā gadgadayā prītaḥ) — delighted, with a faltering voiceअगृणाद्देवं स माहिषिः (agṛṇāddevaṃ sa māhiṣiḥ) — he, Mahiṣa's son, addressed the god
१७ नमस्ते देवदेवेश यदि दास्यसि मे वरम् । अवध्योऽहं भवेयं वै स्त्रीपुंसैः कामनिर्जितैः ॥ १७॥
namaste devadeveśa yadi dāsyasi me varam | avadhyo'haṃ bhaveyaṃ vai strīpuṃsaiḥ kāmanirjitaiḥ ||
हे देवदेवेश! आपको नमस्कार है; यदि आप मुझे वर देंगे तो [यह माँगता हूँ कि] मैं कामसे पराजित स्त्री-पुरुषोंसे अवध्य हो जाऊँ,
'Salutation to you, O lord of the gods! If you will grant me a boon: may I become unslayable by any man or woman overcome by desire —
नमस्ते देवदेवेश (namaste devadeveśa) — salutation to you, O lord of the godsयदि दास्यसि मे वरम् (yadi dāsyasi me varam) — if you will give me a boonअवध्योऽहं भवेयं वै (avadhyo'haṃ bhaveyaṃ vai) — may I indeed become unslayableस्त्रीपुंसैः कामनिर्जितैः (strīpuṃsaiḥ kāmanirjitaiḥ) — by men and women conquered by desire
१८ महाबलो महावीर्योऽजेयो देवादिभिः सदा । सर्वेषां लोकपालानां निखिलर्द्धिसुभुग्विभो ॥ १८॥
mahābalo mahāvīryo'jeyo devādibhiḥ sadā | sarveṣāṃ lokapālānāṃ nikhilarddhisubhugvibho ||
महाबली, महापराक्रमी और देवता आदिसे सदा अजेय हो जाऊँ; हे विभो! समस्त लोकपालोंकी सम्पूर्ण ऋद्धिका भोक्ता बन जाऊँ।”
— of great strength, great valour, ever unconquerable by the gods and others; O lord, enjoying all the prosperity of all the guardians of the worlds.'
महाबलो महावीर्यः (mahābalo mahāvīryaḥ) — of great strength, of great valourअजेयो देवादिभिः सदा (ajeyo devādibhiḥ sadā) — ever unconquerable by gods and othersसर्वेषां लोकपालानां (sarveṣāṃ lokapālānāṃ) — of all the guardians of the worldsनिखिलर्द्धिसुभुग्विभो (nikhilarddhisubhugvibho) — O lord, enjoying all their prosperity
१९ एवं वृतः शतधृतिर्दानवेन स तेन वै । प्रादात्तत्तपसा प्रीतो वरं तस्य सुदुर्लभम् ॥ १९॥
evaṃ vṛtaḥ śatadhṛtirdānavena sa tena vai | prādāttattapasā prīto varaṃ tasya sudurlabham ||
इस प्रकार उस दानवके द्वारा प्रार्थित होकर शतधृति (ब्रह्मा) उसके तपसे प्रसन्न होकर उसे वह अत्यन्त दुर्लभ वर देने लगे।
Thus entreated by that dānava, the hundred-sacrificed one [Brahmā], pleased by his austerity, granted him that most difficult-to-obtain boon.
एवं वृतः शतधृतिः (evaṃ vṛtaḥ śatadhṛtiḥ) — thus entreated, the hundred-sacrificed oneदानवेन स तेन वै (dānavena sa tena vai) — by that very dānavaप्रादात्तत्तपसा प्रीतः (prādāttattapasā prītaḥ) — pleased by his austerity, he grantedवरं तस्य सुदुर्लभम् (varaṃ tasya sudurlabham) — to him that most difficult-to-obtain boon
२० एवं लब्धवरो दैत्यो माहिषिश्च गजासुरः । सुप्रसन्नमनाः सोऽथ स्वधाम प्रत्यपद्यत ॥ २०॥
evaṃ labdhavaro daityo māhiṣiśca gajāsuraḥ | suprasannamanāḥ so'tha svadhāma pratyapadyata ||
इस प्रकार वर पाकर माहिषेय दैत्य गजासुर अत्यन्त प्रसन्नचित्त होकर अपने धामको लौट गया।
Thus, having obtained the boon, the daitya Gajāsura, Mahiṣa's son, with a mind well pleased, returned to his own abode.
एवं लब्धवरो दैत्यः (evaṃ labdhavaro daityaḥ) — thus, the daitya having obtained the boonमाहिषिश्च गजासुरः (māhiṣiśca gajāsuraḥ) — Gajāsura, Mahiṣa's sonसुप्रसन्नमनाः सोऽथ (suprasannamanāḥ so'tha) — he then, with mind well pleasedस्वधाम प्रत्यपद्यत (svadhāma pratyapadyata) — returned to his own abode
२१ स विजित्य दिशः सर्वा लोकांश्च त्रीन्महासुरः । देवासुरमनुष्येन्द्रान् गन्धर्वगरुडोरगान् ॥ २१॥
sa vijitya diśaḥ sarvā lokāṃśca trīnmahāsuraḥ | devāsuramanuṣyendrān gandharvagaruḍoragān ||
उस महासुरने समस्त दिशाओं तथा तीनों लोकोंको जीतकर, देव, असुर तथा मनुष्योंके राजाओं, गन्धर्वों, गरुड़ों और नागोंको भी जीत लिया।
That great asura, having conquered all the directions and the three worlds — the lords of gods, asuras, and men, the gandharvas, garuḍas, and serpents —
स विजित्य दिशः सर्वा (sa vijitya diśaḥ sarvā) — he, having conquered all the directionsलोकांश्च त्रीन्महासुरः (lokāṃśca trīnmahāsuraḥ) — and the three worlds, that great asuraदेवासुरमनुष्येन्द्रान् (devāsuramanuṣyendrān) — the lords of gods, asuras and menगन्धर्वगरुडोरगान् (gandharvagaruḍoragān) — the gandharvas, garuḍas and serpents
२२ इत्यादीन्निखिलाञ्जित्वा वशमानीय विश्वजित् । जहार लोकपालानां स्थानानि सह तेजसा ॥ २२॥
ityādīnnikhilāñjitvā vaśamānīya viśvajit | jahāra lokapālānāṃ sthānāni saha tejasā ||
इस प्रकार इन सबको जीतकर तथा वश करके, उस सर्वविजयी दानवने लोकपालोंके स्थानोंको उनके तेजसहित छीन लिया।
— having conquered all these and more, and brought them under his sway, the all-conquering one seized the abodes of the guardians of the worlds along with their splendour.
इत्यादीन्निखिलाञ्जित्वा (ityādīnnikhilāñjitvā) — having conquered all these and moreवशमानीय विश्वजित् (vaśamānīya viśvajit) — the all-conquering one, bringing them under his swayजहार लोकपालानां (jahāra lokapālānāṃ) — he seized, of the world-guardiansस्थानानि सह तेजसा (sthānāni saha tejasā) — their abodes, along with their splendour
२३ देवोद्यानश्रियाजुष्टमध्यास्ते स्म त्रिविष्टपम् । महेन्द्रभवनं साक्षान्निर्मितं विश्वकर्मणा ॥ २३॥
devodyānaśriyājuṣṭamadhyāste sma triviṣṭapam | mahendrabhavanaṃ sākṣānnirmitaṃ viśvakarmaṇā ||
वह देवोद्यानकी शोभासे सुशोभित उस स्वर्गमें, जो साक्षात् विश्वकर्माके द्वारा निर्मित महेन्द्रका भवन था, निवास करने लगा।
He dwelt in heaven itself, graced with the beauty of the divine gardens — Indra's very mansion, built by Viśvakarmā.
देवोद्यानश्रियाजुष्टम् (devodyānaśriyājuṣṭam) — graced with the beauty of the divine gardensअध्यास्ते स्म त्रिविष्टपम् (adhyāste sma triviṣṭapam) — he dwelt in that heavenमहेन्द्रभवनं साक्षात् (mahendrabhavanaṃ sākṣāt) — Indra's mansion itselfनिर्मितं विश्वकर्मणा (nirmitaṃ viśvakarmaṇā) — built by Viśvakarmā
२४ तस्मिन्महेन्द्रस्य गृहे महाबलो महामना निर्जितलोक एकराट् । रेमेऽभिवन्द्याङ्घ्रियुगः सुरादिभिः प्रतापितैरूर्जितचण्डशासनः ॥ २४॥
tasminmahendrasya gṛhe mahābalo | mahāmanā nirjitaloka ekarāṭ | reme'bhivandyāṅghriyugaḥ surādibhiḥ | pratāpitairūrjitacaṇḍaśāsanaḥ ||
उस महेन्द्रके भवनमें महाबली, महामना, समस्त लोकोंको जीत चुका वह एकच्छत्र सम्राट् क्रीड़ा करने लगा; देवता आदि, जिन्हें उसने संतप्त कर रखा था, उसके चरणोंकी वन्दना करते थे, और उसकी प्रचण्ड आज्ञा सर्वत्र बलपूर्वक मनवायी जाती थी।
In that mansion of Indra, the mighty, great-minded sole sovereign who had conquered the worlds took his pleasure, his feet worshipped by the gods and others whom he had scorched, his harsh command everywhere enforced.
तस्मिन्महेन्द्रस्य गृहे (tasminmahendrasya gṛhe) — in that mansion of Indraमहाबलो महामना (mahābalo mahāmanā) — mighty, great-mindedनिर्जितलोक एकराट् (nirjitaloka ekarāṭ) — sole sovereign who had conquered the worldsरेमेऽभिवन्द्याङ्घ्रियुगः (reme'bhivandyāṅghriyugaḥ) — took his pleasure, his feet worshipped
२५ स इत्थं निर्जितककुबेकराड् विषयान्प्रियान् । यथोपजोषं भुञ्जानो नातृप्यदजितेन्द्रियः ॥ २५॥
sa itthaṃ nirjitakakubekarāḍ viṣayānpriyān | yathopajoṣaṃ bhuñjāno nātṛpyadajitendriyaḥ ||
इस प्रकार समस्त दिशाओंको जीत चुका वह एकराट्, अपनी इच्छाके अनुसार प्रिय विषयोंको भोगता हुआ भी, इन्द्रियोंको न जीत पानेके कारण तृप्त नहीं होता था।
Thus, the sole sovereign who had conquered every quarter, enjoying his beloved pleasures as he wished, was never satisfied, his senses unconquered.
स इत्थं निर्जितककुबेकराट् (sa itthaṃ nirjitakakubekarāṭ) — thus the sole sovereign of conquered quartersविषयान्प्रियान् (viṣayānpriyān) — beloved objects of pleasureयथोपजोषं भुञ्जानः (yathopajoṣaṃ bhuñjānaḥ) — enjoying as he wishedनातृप्यदजितेन्द्रियः (nātṛpyadajitendriyaḥ) — was never satisfied, his senses unconquered
२६ एवमैश्वर्यमत्तस्य दृप्तस्योच्छास्त्रवर्तिनः । काले व्यतीते महति पापबुद्धिरभूत्ततः ॥ २६॥
evamaiśvaryamattasya dṛptasyocchāstravartinaḥ | kāle vyatīte mahati pāpabuddhirabhūttataḥ ||
इस प्रकार ऐश्वर्यसे उन्मत्त, अभिमानी तथा शास्त्रविरुद्ध आचरण करनेवाले उसका बहुत समय बीत जानेपर उसकी बुद्धि पापपूर्ण हो गयी।
Thus, as a long time passed for him — intoxicated with sovereignty, arrogant, acting against the scriptures — a sinful disposition then arose in him.
एवमैश्वर्यमत्तस्य (evamaiśvaryamattasya) — of him, thus intoxicated with sovereigntyदृप्तस्योच्छास्त्रवर्तिनः (dṛptasyocchāstravartinaḥ) — arrogant, acting against scriptureकाले व्यतीते महति (kāle vyatīte mahati) — when a long time had passedपापबुद्धिरभूत्ततः (pāpabuddhirabhūttataḥ) — a sinful disposition then arose
२७ महिषासुरपुत्रोऽसौ सञ्चिक्लेश द्विजान्वरान् । तापसान्नितरां पृथ्व्यां दानवः सुरमर्दनः ॥ २७॥
mahiṣāsuraputro'sau sañcikleśa dvijānvarān | tāpasānnitarāṃ pṛthvyāṃ dānavaḥ suramardanaḥ ||
वह महिषासुरका पुत्र, देवताओंको पीड़ा देनेवाला दानव, पृथ्वीपर श्रेष्ठ ब्राह्मणों तथा तपस्वियोंको अत्यन्त क्लेश देने लगा।
He, Mahiṣāsura's son, that dānava, crusher of the gods, tormented the excellent brāhmaṇas and ascetics exceedingly upon the earth.
महिषासुरपुत्रोऽसौ (mahiṣāsuraputro'sau) — he, the son of Mahiṣāsuraसञ्चिक्लेश द्विजान्वरान् (sañcikleśa dvijānvarān) — tormented the excellent brāhmaṇasतापसान्नितरां पृथ्व्यां (tāpasānnitarāṃ pṛthvyāṃ) — and ascetics exceedingly, on the earthदानवः सुरमर्दनः (dānavaḥ suramardanaḥ) — that dānava, crusher of the gods
२८ सुरान्नरांश्च प्रमथान्सर्वाञ्चिक्लेशदुर्मतिः । धर्मान्वितान्विशेषेण पूर्ववैरमनुस्मरन् ॥ २८॥
surānnarāṃśca pramathānsarvāñcikleśadurmatiḥ | dharmānvitānviśeṣeṇa pūrvavairamanusmaran ||
पूर्वके वैरका स्मरण करता हुआ वह दुर्बुद्धि, देवताओं, मनुष्यों तथा समस्त प्रमथगणोंको, विशेषतः धर्मपरायणोंको भी, क्लेश देने लगा।
That evil-minded one, remembering the old enmity, tormented gods, men, and all the pramathas alike, especially those devoted to dharma.
सुरान्नरांश्च प्रमथान् (surānnarāṃśca pramathān) — gods, men, and the pramathasसर्वाञ्चिक्लेशदुर्मतिः (sarvāñcikleśadurmatiḥ) — that evil-minded one tormented allधर्मान्वितान्विशेषेण (dharmānvitānviśeṣeṇa) — especially those endowed with dharmaपूर्ववैरमनुस्मरन् (pūrvavairamanusmaran) — remembering the former enmity
२९ एकस्मिन्समये तात दानवोऽसौ महाबलः । अगच्छद्राजधानीं वै शङ्करस्य गजासुरः ॥ २९॥
ekasminsamaye tāta dānavo'sau mahābalaḥ | agacchadrājadhānīṃ vai śaṅkarasya gajāsuraḥ ||
हे तात! एक समय वह महाबली दानव गजासुर शंकरजीकी राजधानीमें जा पहुँचा।
On one occasion, dear one, that mighty dānava Gajāsura went to the capital city of Śaṅkara.
एकस्मिन्समये तात (ekasminsamaye tāta) — on one occasion, dear oneदानवोऽसौ महाबलः (dānavo'sau mahābalaḥ) — that mighty dānavaअगच्छद्राजधानीं वै (agacchadrājadhānīṃ vai) — went indeed to the capitalशङ्करस्य गजासुरः (śaṅkarasya gajāsuraḥ) — Gajāsura, [to the capital] of Śaṅkara
३० समागतेऽसुरेन्द्रे हि महान्कलकलो मुने । त्रात त्रातेति तत्रासीदानन्दनवासिनाम् ॥ ३०॥
samāgate'surendre hi mahānkalakalo mune | trāta trāteti tatrāsīdānandanavāsinām ||
हे मुनि! उस असुरेन्द्रके आ जानेपर आनन्दवन (काशी) के निवासियोंमें “रक्षा करो, रक्षा करो” — ऐसा महान् कोलाहल मच गया।
O sage, when that lord of asuras arrived, a great uproar arose there among the dwellers of Ānandavana [Kāśī], crying, 'Save us, save us!'
समागतेऽसुरेन्द्रे हि (samāgate'surendre hi) — when that lord of asuras had arrivedमहान्कलकलो मुने (mahānkalakalo mune) — O sage, a great uproarत्रात त्रातेति तत्रासीत् (trāta trāteti tatrāsīt) — 'save us, save us' — thus arose thereआनन्दनवासिनाम् (ānandanavāsinām) — among the dwellers of Ānandavana
३१ महिषाऽसुरपुत्रोऽसौ यदा पुर्यां समागतः । प्रमथन्प्रमथान्सर्वान्निजवीर्यमदोद्धतः ॥ ३१॥
mahiṣā'suraputro'sau yadā puryāṃ samāgataḥ | pramathanpramathānsarvānnijavīryamadoddhataḥ ||
जब वह महिषासुरका पुत्र नगरीमें आ पहुँचा, तब अपने बलके मदसे उद्धत होकर समस्त प्रमथगणोंको रौंदता हुआ,
When Mahiṣāsura's son had thus arrived in the city, crushing all the pramathas, swollen with pride in his own strength —
महिषाऽसुरपुत्रोऽसौ (mahiṣā'surapūtro'sau) — he, the son of Mahiṣāsuraयदा पुर्यां समागतः (yadā puryāṃ samāgataḥ) — when he had arrived in the cityप्रमथन्प्रमथान्सर्वान् (pramathanpramathānsarvān) — crushing all the pramathasनिजवीर्यमदोद्धतः (nijavīryamadoddhataḥ) — swollen with pride in his own strength
३२ तस्मिन्नवसरे देवाः शक्राद्यास्तत्पराजिताः । शिवस्य शरणं जग्मुर्नत्वा तुष्टुवुरादरात् ॥ ३२॥
tasminnavasare devāḥ śakrādyāstatparājitāḥ | śivasya śaraṇaṃ jagmurnatvā tuṣṭuvurādarāt ||
उस अवसरपर इन्द्रादि देवता, उससे पराजित होकर, शिवजीकी शरणमें गये, तथा उन्हें प्रणामकर आदरपूर्वक उनकी स्तुति करने लगे।
— on that occasion, the gods headed by Indra, defeated by him, went for refuge to Śiva, and having bowed, praised him with reverence.
तस्मिन्नवसरे देवाः (tasminnavasare devāḥ) — on that occasion, the godsशक्राद्यास्तत्पराजिताः (śakrādyāstatparājitāḥ) — headed by Indra, defeated by himशिवस्य शरणं जग्मुः (śivasya śaraṇaṃ jagmuḥ) — went for refuge to Śivaनत्वा तुष्टुवुरादरात् (natvā tuṣṭuvurādarāt) — and, having bowed, praised him with reverence
३३ न्यवेदयन्दानवस्य तस्य काश्यां समागमम् । क्लेशाधिक्यं तत्रत्यानां तन्नाथानां विशेषतः ॥ ३३॥
nyavedayandānavasya tasya kāśyāṃ samāgamam | kleśādhikyaṃ tatratyānāṃ tannāthānāṃ viśeṣataḥ ||
उन्होंने उस दानवके काशीमें आगमनकी तथा वहाँके निवासियोंको, विशेषतः उसके स्वामीको, होनेवाले अत्यधिक क्लेशकी सूचना दी।
They reported that dānava's arrival in Kāśī, and the excess of suffering it had brought upon its inhabitants, especially upon its Lord.
न्यवेदयन्दानवस्य (nyavedayandānavasya) — they reported of that dānavaतस्य काश्यां समागमम् (tasya kāśyāṃ samāgamam) — his arrival in Kāśīक्लेशाधिक्यं तत्रत्यानाम् (kleśādhikyaṃ tatratyānām) — the excess of distress of its inhabitantsतन्नाथानां विशेषतः (tannāthānāṃ viśeṣataḥ) — especially of its Lord
३४ देवदेव महादेव तव पुर्य्यां गतोऽसुरः । कष्टं दत्ते त्वज्जनानां तं जहि त्वं कृपानिधे ॥ ३४॥
devadeva mahādeva tava puryyāṃ gato'suraḥ | kaṣṭaṃ datte tvajjanānāṃ taṃ jahi tvaṃ kṛpānidhe ||
हे देवदेव महादेव! एक असुर आपकी नगरीमें जाकर आपके भक्तोंको कष्ट दे रहा है; हे कृपानिधे! उसका वध कीजिये।
'O god of gods, Mahādeva, an asura has entered your city and is causing distress to your own people — slay him, O ocean of compassion!
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, Mahādevaतव पुर्य्यां गतोऽसुरः (tava puryyāṃ gato'suraḥ) — an asura has gone into your cityकष्टं दत्ते त्वज्जनानाम् (kaṣṭaṃ datte tvajjanānām) — he causes distress to your own peopleतं जहि त्वं कृपानिधे (taṃ jahi tvaṃ kṛpānidhe) — slay him, O ocean of compassion
३५ यत्र यत्र धरायां च चरणं प्रमिणोति हि । अचलां सचलां तत्र करोति निजभारतः ॥ ३५॥
yatra yatra dharāyāṃ ca caraṇaṃ pramiṇoti hi | acalāṃ sacalāṃ tatra karoti nijabhārataḥ ||
पृथ्वीपर जहाँ-जहाँ वह अपना पैर रखता है, वहाँ अपने भारसे अचल भूमिको भी चल-विचल कर देता है।
Wherever on the earth he sets his foot, there he makes the unmoving move, by his own weight.
यत्र यत्र धरायां च (yatra yatra dharāyāṃ ca) — wherever upon the earthचरणं प्रमिणोति हि (caraṇaṃ pramiṇoti hi) — he sets his footअचलां सचलां तत्र करोति (acalāṃ sacalāṃ tatra karoti) — he makes the unmoving move thereनिजभारतः (nijabhārataḥ) — by his own weight
३६ ऊरुवेगेन तरवः पतन्ति शिखरैः सह । यस्य दोर्दण्डघातेन चूर्णाः स्युश्च शिलोच्चयाः ॥ ३६॥
ūruvegena taravaḥ patanti śikharaiḥ saha | yasya dordaṇḍaghātena cūrṇāḥ syuśca śiloccayāḥ ||
उसकी जंघाओंके वेगसे शिखरोंसहित वृक्ष गिर पड़ते हैं, और उसकी भुजदण्डके प्रहारसे पर्वत भी चूर-चूर हो जाते हैं।
By the force of his thighs trees fall down along with mountain-peaks; by the blow of whose club-like arms whole mountains are crushed to powder.
ऊरुवेगेन तरवः पतन्ति (ūruvegena taravaḥ patanti) — by the force of his thighs, trees fallशिखरैः सह (śikharaiḥ saha) — along with the peaksयस्य दोर्दण्डघातेन (yasya dordaṇḍaghātena) — by whose blow of club-like armsचूर्णाः स्युश्च शिलोच्चयाः (cūrṇāḥ syuśca śiloccayāḥ) — mountains are crushed to powder
३७ यस्य मौलिजसङ्घर्षाद् घना व्योम त्यजन्त्यपि । नीलिमानं न चाद्यापि जह्युस्तत्केशसङ्गजम् ॥ ३७॥
yasya maulijasaṅgharṣād ghanā vyoma tyajantyapi | nīlimānaṃ na cādyāpi jahyustatkeśasaṅgajam ||
उसकी शिखाके केशसमूहके घर्षणसे बादल भी आकाशको छोड़ देते हैं, किन्तु उसके केशोंके स्पर्शसे प्राप्त नीलिमाको आज तक भी नहीं छोड़ पाते।
By the friction of the mass of hair on his crown, the clouds even abandon the sky; yet even now they have not lost the blueness that came from touching his hair.
यस्य मौलिजसङ्घर्षात् (yasya maulijasaṅgharṣāt) — by the friction of the hair-mass on his crownघना व्योम त्यजन्त्यपि (ghanā vyoma tyajantyapi) — the clouds even abandon the skyनीलिमानं न चाद्यापि (nīlimānaṃ na cādyāpi) — yet the blueness, even now, notजह्युस्तत्केशसङ्गजम् (jahyustatkeśasaṅgajam) — do they lose, born of touching his hair
३८ यस्य निश्वाससम्भारैरुत्तरङ्गा महाब्धयः । नद्योऽप्यमन्दकल्लोला भवन्ति तिमिभिः सह ॥ ३८॥
yasya niśvāsasambhārairuttaraṅgā mahābdhayaḥ | nadyo'pyamandakallolā bhavanti timibhiḥ saha ||
उसकी श्वासोंके वेगसे महासागर भी लहरोंसे उत्ताल हो जाते हैं, और नदियाँ भी मछलियोंसहित प्रबल तरंगोंवाली हो जाती हैं।
By the force of whose breaths the great oceans surge with waves, and the rivers too swell with unceasing billows along with their fish.
यस्य निश्वाससम्भारैः (yasya niśvāsasambhāraiḥ) — by the force of whose breathsउत्तरङ्गा महाब्धयः (uttaraṅgā mahābdhayaḥ) — the great oceans become wave-tossedनद्योऽप्यमन्दकल्लोलाः (nadyo'pyamandakallolāḥ) — the rivers too, with unceasing billowsभवन्ति तिमिभिः सह (bhavanti timibhiḥ saha) — become so, along with their fish
३९ योजनानां सहस्राणि नव यस्य समुच्छ्रयः । तावानेव हि विस्तारः तनोर्मायाविनोऽस्य हि ॥ ३९॥
yojanānāṃ sahasrāṇi nava yasya samucchrayaḥ | tāvāneva hi vistāraḥ tanormāyāvino'sya hi ||
इस मायावी दानवकी देहकी ऊँचाई नौ हजार योजन है, और उतनी ही उसकी देहका विस्तार भी है।
Whose height is nine thousand yojanas, and just so great is the breadth of that illusion-wielder's body.
योजनानां सहस्राणि नव (yojanānāṃ sahasrāṇi nava) — nine thousand yojanasयस्य समुच्छ्रयः (yasya samucchrayaḥ) — [is] his heightतावानेव हि विस्तारः (tāvāneva hi vistāraḥ) — just so great is the breadthतनोर्मायाविनोऽस्य हि (tanormāyāvino'sya hi) — of the body of this illusion-wielder
४० यन्नेत्रयोः पिङ्गलिमा तथा तरलिमा पुनः । विद्युताः नोह्यतेऽद्यापि सोऽयं स्माऽऽयाति सत्वरम् ॥ ४०॥
yannetrayoḥ piṅgalimā tathā taralimā punaḥ | vidyutāḥ nohyate'dyāpi so'yaṃ smā''yāti satvaram ||
जिसके नेत्रोंकी पीली आभा तथा चंचलता आज भी बिजलीसे भी नहीं मिलायी जा सकती, वही यह शीघ्र चला आ रहा है।
The tawny hue of whose eyes, and their darting brilliance too, are not matched even by lightning to this day — that very one comes on swiftly.
यन्नेत्रयोः पिङ्गलिमा (yannetrayoḥ piṅgalimā) — the tawny hue of whose eyesतथा तरलिमा पुनः (tathā taralimā punaḥ) — and their darting brilliance tooविद्युताः नोह्यतेऽद्यापि (vidyutāḥ nohyate'dyāpi) — is not matched by lightning even todayसोऽयं स्माऽऽयाति सत्वरम् (so'yaṃ smā'āyāti satvaram) — that very one comes on swiftly
४१ यां यां दिशं समभ्येति सोऽयं दुःसह दानवः । अवध्योऽहं भवामीति स्त्रीपुंसैः कामनिर्जितैः ॥ ४१॥
yāṃ yāṃ diśaṃ samabhyeti so'yaṃ duḥsaha dānavaḥ | avadhyo'haṃ bhavāmīti strīpuṃsaiḥ kāmanirjitaiḥ ||
वह असह्य दानव जिस-जिस दिशामें जाता है, वहाँ यह घोषणा करता है — “मैं कामसे पराजित स्त्री-पुरुषोंसे अवध्य हूँ।”
Whatever direction that unbearable dānava approaches, [he proclaims], 'I am unslayable by any man or woman overcome by desire!'
यां यां दिशं समभ्येति (yāṃ yāṃ diśaṃ samabhyeti) — whatever direction he approachesसोऽयं दुःसह दानवः (so'yaṃ duḥsaha dānavaḥ) — that unbearable dānavaअवध्योऽहं भवामीति (avadhyo'haṃ bhavāmīti) — [proclaiming] 'I am unslayable'स्त्रीपुंसैः कामनिर्जितैः (strīpuṃsaiḥ kāmanirjitaiḥ) — by men and women conquered by desire
४२ इत्येवं चेष्टितं तस्य दानवस्य निवेदितम् । रक्षस्व भक्तान्देवेश काशीरक्षणतत्पर ॥ ४२॥
ityevaṃ ceṣṭitaṃ tasya dānavasya niveditam | rakṣasva bhaktāndeveśa kāśīrakṣaṇatatpara ||
इस प्रकार उस दानवका आचरण आपसे निवेदन कर दिया गया है; हे देवेश! काशीकी रक्षामें सदा तत्पर रहनेवाले आप अपने भक्तोंकी रक्षा कीजिये।”
Thus has the conduct of that dānava been reported to you. Protect your devotees, O lord of gods, ever intent on the protection of Kāśī!'
इत्येवं चेष्टितं तस्य (ityevaṃ ceṣṭitaṃ tasya) — thus is the conduct of that oneदानवस्य निवेदितम् (dānavasya niveditam) — the dānava, reportedरक्षस्व भक्तान्देवेश (rakṣasva bhaktāndeveśa) — protect your devotees, O lord of godsकाशीरक्षणतत्पर (kāśīrakṣaṇatatpara) — O you ever intent on protecting Kāśī
४३ इति सम्प्रार्थितो देवैर्भक्तरक्षणतत्परः । तत्राऽऽजगाम सत्वरं तद्वधकामनया हरः ॥ ४३॥
iti samprārthito devairbhaktarakṣaṇatatparaḥ | tatrā''jagāma satvaraṃ tadvadhakāmanayā haraḥ ||
Doubtful readingThe word before ‘tadvadhakāmanayā’ is worn in the received print; it is read here as sattvaram (swiftly), which matches the immediately surrounding description of Śiva's prompt arrival.
इस प्रकार देवताओंके द्वारा प्रार्थित होकर, भक्तोंकी रक्षामें तत्पर रहनेवाले शिवजी उसके वधकी इच्छासे वहाँ शीघ्र ही आ पहुँचे।
Thus entreated by the gods, Hara, ever intent on protecting his devotees, came there swiftly, with the wish to slay him.
इति सम्प्रार्थितो देवैः (iti samprārthito devaiḥ) — thus entreated by the godsभक्तरक्षणतत्परः (bhaktarakṣaṇatatparaḥ) — he, ever intent on protecting devoteesतत्राऽऽजगाम सत्वरम् (tatrā'jagāma satvaram) — came there swiftlyतद्वधकामनया हरः (tadvadhakāmanayā haraḥ) — Hara, with the wish to slay him
४४ आगतं तं समालोक्य शङ्करं भक्तवत्सलम् । त्रिशूलहस्तं गर्जन्तं जगर्ज स गजासुरः ॥ ४४॥
āgataṃ taṃ samālokya śaṅkaraṃ bhaktavatsalam | triśūlahastaṃ garjantaṃ jagarja sa gajāsuraḥ ||
भक्तवत्सल शंकरजीको त्रिशूलहाथमें लिये, गर्जना करते हुए वहाँ आया देखकर, वह गजासुर भी गरज उठा।
Beholding Śaṅkara, lover of his devotees, arrived there, trident in hand, roaring, that Gajāsura roared back.
आगतं तं समालोक्य (āgataṃ taṃ samālokya) — beholding him arrivedशङ्करं भक्तवत्सलम् (śaṅkaraṃ bhaktavatsalam) — Śaṅkara, lover of his devoteesत्रिशूलहस्तं गर्जन्तम् (triśūlahastaṃ garjantam) — trident in hand, roaringजगर्ज स गजासुरः (jagarja sa gajāsuraḥ) — he, Gajāsura, roared back
४५ ततस्तयोर्महानासीत्समरो दारुणोऽद्भुतः । नानास्त्रशस्त्रसम्पातैर्वीरारावं प्रकुर्वतोः ॥ ४५॥
tatastayormahānāsītsamaro dāruṇo'dbhutaḥ | nānāstraśastrasampātairvīrārāvaṃ prakurvatoḥ ||
तब उन दोनोंमें विविध अस्त्र-शस्त्रोंके प्रहारके साथ वीरगर्जना करते हुए एक भीषण और अद्भुत महासंग्राम छिड़ गया।
Then a great, terrible, and wondrous battle broke out between the two, as they raised heroic war-cries amid the clash of many missiles and weapons.
ततस्तयोर्महानासीत् (tatastayormahānāsīt) — then between the two there was a greatसमरो दारुणोऽद्भुतः (samaro dāruṇo'dbhutaḥ) — terrible and wondrous battleनानास्त्रशस्त्रसम्पातैः (nānāstraśastrasampātaiḥ) — with the clash of various missiles and weaponsवीरारावं प्रकुर्वतोः (vīrārāvaṃ prakurvatoḥ) — of the two making heroic battle-cries
४६ गजासुरोऽतितेजस्वी महाबलपराक्रमः । विव्याध गिरिशं बाणैस्तीक्ष्णैर्दानवघातिनम् ॥ ४६॥
gajāsuro'titejasvī mahābalaparākramaḥ | vivyādha giriśaṃ bāṇaistīkṣṇairdānavaghātinam ||
अत्यन्त तेजस्वी, महाबलपराक्रमी गजासुरने दानवोंका नाश करनेवाले गिरीश (शिव) को तीक्ष्ण बाणोंसे बींध डाला।
Gajāsura, of surpassing splendour, of great strength and valour, pierced Giriśa, the slayer of dānavas, with sharp arrows.
गजासुरोऽतितेजस्वी (gajāsuro'titejasvī) — Gajāsura, of surpassing splendourमहाबलपराक्रमः (mahābalaparākramaḥ) — of great strength and valourविव्याध गिरिशं बाणैः (vivyādha giriśaṃ bāṇaiḥ) — pierced Giriśa with arrowsतीक्ष्णैर्दानवघातिनम् (tīkṣṇairdānavaghātinam) — sharp ones, [pierced] the slayer of dānavas
४७ अथ रुद्रो रौद्रतनुः स्वशरैरतिदारुणैः । तच्छरांश्चिच्छिदे तूर्णमप्राप्तांस्तिलशो मुने ॥ ४७॥
atha rudro raudratanuḥ svaśarairatidāruṇaiḥ | taccharāṃścicchide tūrṇamaprāptāṃstilaśo mune ||
हे मुनि! तब रौद्ररूपधारी रुद्रने अपने अत्यन्त भयानक बाणोंसे उसके [गजासुरके] बाणोंको, पहुँचनेसे पहले ही, तुरन्त तिलके बराबर टुकड़े-टुकड़े कर डाला।
Then Rudra, his form terrible, with his own most fearsome arrows, instantly cut those arrows of his into pieces the size of sesame seeds before they could reach him, O sage.
अथ रुद्रो रौद्रतनुः (atha rudro raudratanuḥ) — then Rudra, of terrible formस्वशरैरतिदारुणैः (svaśarairatidāruṇaiḥ) — with his own most fearsome arrowsतच्छरांश्चिच्छिदे तूर्णम् (tacchrāṃścicchide tūrṇam) — instantly cut those arrowsअप्राप्तांस्तिलशो मुने (aprāptāṃstilaśo mune) — before they reached, into sesame-sized bits, O sage
४८ ततो गजासुरः क्रुद्धोऽभ्यधावत्तं महेश्वरम् । खड्गहस्तः प्रगर्ज्योच्चैर्हतोऽसीत्यद्य वै मया ॥ ४८॥
tato gajāsuraḥ kruddho'bhyadhāvattaṃ maheśvaram | khaḍgahastaḥ pragarjyoccairhato'sītyadya vai mayā ||
तब क्रुद्ध होकर गजासुर हाथमें तलवार लेकर उन महेश्वरकी ओर दौड़ा और ऊँचे स्वरसे गरजकर बोला — “आज तू मेरे द्वारा मारा गया।”
Then, enraged, Gajāsura rushed at that Maheśvara, sword in hand, roaring loudly, 'Today you are indeed slain by me!'
ततो गजासुरः क्रुद्धः (tato gajāsuraḥ kruddhaḥ) — then Gajāsura, enragedअभ्यधावत्तं महेश्वरम् (abhyadhāvattaṃ maheśvaram) — rushed at that Maheśvaraखड्गहस्तः प्रगर्ज्योच्चैः (khaḍgahastaḥ pragarjyoccaiḥ) — sword in hand, roaring loudlyहतोऽसीत्यद्य वै मया (hato'sītyadya vai mayā) — 'today you are indeed slain by me'
४९ ततस्त्रिशूलहेतिस्तमायान्तं दैत्यपुङ्गवम् । विज्ञायावध्यमन्येन शूलेनाभिजघान तम् ॥ ४९॥
tatastriśūlahetistamāyāntaṃ daityapuṅgavam | vijñāyāvadhyamanyena śūlenābhijaghāna tam ||
तब त्रिशूलधारी शिवजीने, आते हुए उस दैत्यश्रेष्ठको किसी अन्य [शस्त्र] से अवध्य जानकर, त्रिशूलसे ही उसपर प्रहार किया।
Then he whose weapon is the trident, knowing that foremost of daityas as he approached to be unslayable by any other means, struck him with his trident.
ततस्त्रिशूलहेतिः (tatastriśūlahetiḥ) — then he whose weapon is the tridentतमायान्तं दैत्यपुङ्गवम् (tamāyāntaṃ daityapuṅgavam) — that foremost of daityas, as he approachedविज्ञायावध्यमन्येन (vijñāyāvadhyamanyena) — knowing him unslayable by any other meansशूलेनाभिजघान तम् (śūlenābhijaghāna tam) — struck him with the trident
५० प्रोतस्तेन त्रिशूलेन स च दैत्यो गजासुरः । छत्रीकृतमिवात्मानं मन्यमानो जगौ हरम् ॥ ५०॥
protastena triśūlena sa ca daityo gajāsuraḥ | chatrīkṛtamivātmānaṃ manyamāno jagau haram ||
उस त्रिशूलसे बिंधा हुआ वह दैत्य गजासुर, मानो अपनेको छत्रयुक्त-सा मानते हुए, शिवजीसे कहने लगा।
Pierced through by that trident, the daitya Gajāsura, regarding himself as if canopied [by it], addressed Hara.
प्रोतस्तेन त्रिशूलेन (protastena triśūlena) — pierced through by that tridentस च दैत्यो गजासुरः (sa ca daityo gajāsuraḥ) — and he, the daitya Gajāsuraछत्रीकृतमिवात्मानम् (chatrīkṛtamivātmānam) — regarding himself as if canopiedमन्यमानो जगौ हरम् (manyamāno jagau haram) — thinking so, spoke to Hara
५१ देवदेव महादेव तव भक्तोऽस्मि सर्वथा । जाने त्वां त्रिदिवेशानं त्रिशूलिन्स्मरहारिणम् ॥ ५१॥
devadeva mahādeva tava bhakto'smi sarvathā | jāne tvāṃ tridiveśānaṃ triśūlinsmarahāriṇam ||
हे देवदेव महादेव! मैं सब प्रकारसे आपका भक्त हूँ; हे त्रिशूलिन्! मैं आपको त्रिदिवके स्वामी और कामको नष्ट करनेवाला जानता हूँ।
'O god of gods, Mahādeva, I am in every way your devotee. I know you, trident-bearer, as the lord of the triple heaven, the destroyer of Kāma.
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, Mahādevaतव भक्तोऽस्मि सर्वथा (tava bhakto'smi sarvathā) — I am your devotee in every wayजाने त्वां त्रिदिवेशानम् (jāne tvāṃ tridiveśānam) — I know you as lord of the triple heavenत्रिशूलिन्स्मरहारिणम् (triśūlinsmarahāriṇam) — O trident-bearer, destroyer of Kāma
५२ तव हस्ते मम वधो महाश्रेयस्करो मतः । अन्धकारे महेशान त्रिपुरान्तक सर्वग ॥ ५२॥
tava haste mama vadho mahāśreyaskaro mataḥ | andhakāre maheśāna tripurāntaka sarvaga ||
हे महेशान! हे अन्धकासुरका नाश करनेवाले! हे त्रिपुरान्तक! हे सर्वव्यापी! आपके हाथसे मेरा वध होना मुझे महाकल्याणकारी प्रतीत होता है।
Death at your hand is considered to bring the highest good — O great lord, slayer of Andhaka, destroyer of Tripura, present everywhere!
तव हस्ते मम वधः (tava haste mama vadhaḥ) — my death at your handमहाश्रेयस्करो मतः (mahāśreyaskaro mataḥ) — is deemed to bring the highest goodअन्धकारे महेशान (andhakāre maheśāna) — O slayer of Andhaka, great lordत्रिपुरान्तक सर्वग (tripurāntaka sarvaga) — O destroyer of Tripura, present everywhere
५३ किञ्चिद्विज्ञप्तुमिच्छामि तच्छृणुष्व कृपाकर । सत्यं ब्रवीमि नासत्यं मृत्युञ्जय विचारय ॥ ५३॥
kiñcidvijñaptumicchāmi tacchṛṇuṣva kṛpākara | satyaṃ bravīmi nāsatyaṃ mṛtyuñjaya vicāraya ||
हे कृपाकर! मैं कुछ निवेदन करना चाहता हूँ, उसे सुनिये; हे मृत्युंजय! मैं सत्य कहता हूँ, असत्य नहीं — इसपर विचार कीजिये।
I wish to submit something — hear it, O compassionate one. I speak the truth, not falsehood; consider it, O conqueror of death.
किञ्चिद्विज्ञप्तुमिच्छामि (kiñcidvijñaptumicchāmi) — I wish to submit somethingतच्छृणुष्व कृपाकर (tacchṛṇuṣva kṛpākara) — hear it, O compassionate oneसत्यं ब्रवीमि नासत्यम् (satyaṃ bravīmi nāsatyam) — I speak truth, not falsehoodमृत्युञ्जय विचारय (mṛtyuñjaya vicāraya) — consider it, O conqueror of death
५४ त्वमेको जगतां वन्द्यो विश्वस्योपरि संस्थितः । कालेन सर्वैर्मर्तव्यं श्रेयसे मृत्युरीदृशः ॥ ५४॥
tvameko jagatāṃ vandyo viśvasyopari saṃsthitaḥ | kālena sarvairmartavyaṃ śreyase mṛtyurīdṛśaḥ ||
आप अकेले ही सम्पूर्ण जगत्के वन्दनीय हैं, विश्वके ऊपर स्थित हैं; कालके द्वारा सबको मरना ही है, अतः कल्याणके लिये ऐसी ही मृत्यु हो।”
You alone are worshipped by all the worlds, established above the universe; by time, all must die — for one's welfare, let death be of this kind.'
त्वमेको जगतां वन्द्यः (tvameko jagatāṃ vandyaḥ) — you alone are worshipped by the worldsविश्वस्योपरि संस्थितः (viśvasyopari saṃsthitaḥ) — established above the universeकालेन सर्वैर्मर्तव्यम् (kālena sarvairmartavyam) — by time, all must dieश्रेयसे मृत्युरीदृशः (śreyase mṛtyurīdṛśaḥ) — for one's good, let death be such as this
५५ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य शङ्करः करुणानिधिः । प्रहस्य प्रत्युवाचेशो माहिषेयं गजासुरम् ॥ ५५॥
ityākarṇya vacastasya śaṅkaraḥ karuṇānidhiḥ | prahasya pratyuvāceśo māhiṣeyaṃ gajāsuram ||
उसके इन वचनोंको सुनकर करुणानिधि शंकर भगवान् मुसकराते हुए माहिषेय गजासुरसे कहने लगे।
Hearing these words of his, Śaṅkara, the treasury of compassion, the lord, smiled and replied to Gajāsura, Mahiṣa's son.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — hearing these words of hisशङ्करः करुणानिधिः (śaṅkaraḥ karuṇānidhiḥ) — Śaṅkara, treasury of compassionप्रहस्य प्रत्युवाचेशः (prahasya pratyuvāceśaḥ) — smiling, the lord repliedमाहिषेयं गजासुरम् (māhiṣeyaṃ gajāsuram) — to Gajāsura, Mahiṣa's son
५६ महापराक्रमनिधे दानवोत्तम सन्मते । गजासुर प्रसन्नोऽस्मि स्वानुकूलं वरं वृणु ॥ ५६॥
mahāparākramanidhe dānavottama sanmate | gajāsura prasanno'smi svānukūlaṃ varaṃ vṛṇu ||
“हे महापराक्रमनिधि, हे दानवोत्तम, हे सन्मते गजासुर! मैं प्रसन्न हूँ; अपने अनुकूल वर माँगो।”
'O treasury of great valour, best of dānavas, of good intent, O Gajāsura, I am pleased — choose a boon favourable to you.'
महापराक्रमनिधे (mahāparākramanidhe) — O treasury of great valourदानवोत्तम सन्मते (dānavottama sanmate) — O best of dānavas, of good intentगजासुर प्रसन्नोऽस्मि (gajāsura prasanno'smi) — O Gajāsura, I am pleasedस्वानुकूलं वरं वृणु (svānukūlaṃ varaṃ vṛṇu) — choose a boon favourable to yourself
५७ इत्याकर्ण्य महेशस्य वचनं वरदस्य हि । प्रत्युवाच प्रसन्नात्मा दानवेन्द्रो गजासुरः ॥ ५७॥
ityākarṇya maheśasya vacanaṃ varadasya hi | pratyuvāca prasannātmā dānavendro gajāsuraḥ ||
वरदाता महेशका यह वचन सुनकर, प्रसन्नचित्त दानवेन्द्र गजासुर उत्तर देने लगा।
Hearing this word of the great lord, the boon-giver, the lord of dānavas, Gajāsura, with a pleased mind, replied.
इत्याकर्ण्य महेशस्य (ityākarṇya maheśasya) — hearing this, of the great lordवचनं वरदस्य हि (vacanaṃ varadasya hi) — the word of the boon-giverप्रत्युवाच प्रसन्नात्मा (pratyuvāca prasannātmā) — replied, with a pleased mindदानवेन्द्रो गजासुरः (dānavendro gajāsuraḥ) — the lord of dānavas, Gajāsura
५८ यदि प्रसन्नो दिग्वासस्तदा नित्यं वसान मे । इमां कृत्तिं महेशान त्वत्त्रिशूलाग्निपाविताम् ॥ ५८॥
yadi prasanno digvāsastadā nityaṃ vasāna me | imāṃ kṛttiṃ maheśāna tvattriśūlāgnipāvitām ||
“हे दिगम्बर! यदि आप प्रसन्न हैं तो, हे महेशान! आपके त्रिशूलकी अग्निसे पवित्र हुए मेरे इस चर्मको सदा धारण कीजिये,
'If you, the sky-clad one, are pleased, then always wear this hide of mine, O great lord, purified by the fire of your trident —
यदि प्रसन्नो दिग्वासः (yadi prasanno digvāsaḥ) — if you, the sky-clad one, are pleasedतदा नित्यं वसान मे (tadā nityaṃ vasāna me) — then always wear mineइमां कृत्तिं महेशान (imāṃ kṛttiṃ maheśāna) — this hide, O great lordत्वत्त्रिशूलाग्निपाविताम् (tvattriśūlāgnipāvitām) — purified by the fire of your trident
५९ स्वप्रमाणां सुखस्पर्शां रणाङ्गणपणीकृताम् । दर्शनीयां महादिव्यां सर्वदैव सुखावहाम् ॥ ५९॥
svapramāṇāṃ sukhasparśāṃ raṇāṅgaṇapaṇīkṛtām | darśanīyāṃ mahādivyāṃ sarvadaiva sukhāvahām ||
जो मेरे ही शरीरके बराबर, सुखस्पर्श, रणभूमिमें अर्पित, दर्शनीय, महादिव्य तथा सदा सुख देनेवाला है।
— of my own measure, pleasant to the touch, offered up on the battlefield, worth beholding, most divine, ever bringing happiness.
स्वप्रमाणां सुखस्पर्शाम् (svapramāṇāṃ sukhasparśām) — of my own measure, pleasant to touchरणाङ्गणपणीकृताम् (raṇāṅgaṇapaṇīkṛtām) — offered up on the battlefieldदर्शनीयां महादिव्याम् (darśanīyāṃ mahādivyām) — worth beholding, most divineसर्वदैव सुखावहाम् (sarvadaiva sukhāvahām) — ever bringing happiness
६० इष्टगन्धिः सदैवास्तु सदैवास्त्वतिकोमला । सदैव निर्मला चास्तु सदैवास्त्वतिमण्डना ॥ ६०॥
iṣṭagandhiḥ sadaivāstu sadaivāstvatikomalā | sadaiva nirmalā cāstu sadaivāstvatimaṇḍanā ||
यह सदा इष्ट-सुगन्धवाला हो, सदा अत्यन्त कोमल हो, सदा निर्मल हो तथा सदा उत्तम अलंकाररूप हो।
May it ever bear a pleasing fragrance, may it be ever most soft, may it ever be spotless, and may it ever be a splendid ornament.
इष्टगन्धिः सदैवास्तु (iṣṭagandhiḥ sadaivāstu) — may it ever have pleasing fragranceसदैवास्त्वतिकोमला (sadaivāstvatikomalā) — may it ever be most softसदैव निर्मला चास्तु (sadaiva nirmalā cāstu) — and may it ever be spotlessसदैवास्त्वतिमण्डना (sadaivāstvatimaṇḍanā) — may it ever be a splendid ornament
६१ महातपोनलज्वालां प्राप्यापि सुचिरं विभो । न दग्धा कृत्तिरेषा मे पुण्यगन्धनिधेस्ततः ॥ ६१॥
mahātaponalajvālāṃ prāpyāpi suciraṃ vibho | na dagdhā kṛttireṣā me puṇyagandhanidhestataḥ ||
हे विभो! यह मेरा चर्म मेरी महान् तपाग्निकी ज्वालाके दीर्घकालतक सम्पर्कमें रहनेपर भी नहीं जला, क्योंकि यह पुण्यगन्धका भण्डार है।
O lord, even though this hide of mine met the flame of the great fire of austerity for a long while, it was not burnt — for it is a treasury of sacred fragrance.
महातपोनलज्वालाम् (mahātaponalajvālām) — the flame of the great fire of austerityप्राप्यापि सुचिरं विभो (prāpyāpi suciraṃ vibho) — O lord, even having met it for a long whileन दग्धा कृत्तिरेषा मे (na dagdhā kṛttireṣā me) — this hide of mine was not burntपुण्यगन्धनिधेस्ततः (puṇyagandhanidhestataḥ) — for it is a treasury of sacred fragrance
६२ यदि पुण्यवती नैषा मम कृत्तिर्दिगम्बर । तदा त्वदङ्गसङ्गोस्याः कथं जातो रणाङ्गणे ॥ ६२॥
yadi puṇyavatī naiṣā mama kṛttirdigambara | tadā tvadaṅgasaṅgosyāḥ kathaṃ jāto raṇāṅgaṇe ||
हे दिगम्बर! यदि मेरा यह चर्म पुण्यवान् न होता, तो रणभूमिमें आपके अंगका इससे संग कैसे होता?
'O sky-clad one, if this hide of mine were not meritorious, how then could its contact with your body have come about on the battlefield?
यदि पुण्यवती नैषा (yadi puṇyavatī naiṣā) — if this were not meritoriousमम कृत्तिर्दिगम्बर (mama kṛttirdigambara) — my hide, O sky-clad oneतदा त्वदङ्गसङ्गोऽस्याः (tadā tvadaṅgasaṅgo'syāḥ) — then its contact with your bodyकथं जातो रणाङ्गणे (kathaṃ jāto raṇāṅgaṇe) — how could it come about on the battlefield
६३ अन्यं च मे वरं देहि यदि तुष्टोऽसि शङ्कर । नामास्तु कृत्तिवासास्ते प्रारभ्याद्यतनं दिनम् ॥ ६३॥
anyaṃ ca me varaṃ dehi yadi tuṣṭo'si śaṅkara | nāmāstu kṛttivāsāste prārabhyādyatanaṃ dinam ||
और हे शंकर! यदि आप सन्तुष्ट हैं तो मुझे एक और वर दीजिये — आजके दिनसे आपका नाम ‘कृत्तिवासा’ हो जाय।”
And grant me one more boon, if you are pleased, O Śaṅkara: let 'Kṛttivāsas' be your name, beginning from this very day.'
अन्यं च मे वरं देहि (anyaṃ ca me varaṃ dehi) — and give me another boonयदि तुष्टोऽसि शङ्कर (yadi tuṣṭo'si śaṅkara) — if you are pleased, O Śaṅkaraनामास्तु कृत्तिवासास्ते (nāmāstu kṛttivāsāste) — let your name be Kṛttivāsasप्रारभ्याद्यतनं दिनम् (prārabhyādyatanaṃ dinam) — beginning from this present day
६४ श्रुत्वेति स वचस्तस्य शङ्करो भक्तवत्सलः । तथेत्युवाच सुप्रीतो महिषासुरजं च तम् ॥ ६४॥
śrutveti sa vacastasya śaṅkaro bhaktavatsalaḥ | tathetyuvāca suprīto mahiṣāsurajaṃ ca tam ||
उसके इन वचनोंको सुनकर भक्तवत्सल शंकर भगवान् अत्यन्त प्रसन्न होकर उस महिषासुरपुत्रसे “तथास्तु” बोले।
Hearing these words of his, Śaṅkara, lover of his devotees, well pleased, said 'So be it' to that son of Mahiṣāsura.
श्रुत्वेति स वचस्तस्य (śrutveti sa vacastasya) — hearing these words of hisशङ्करो भक्तवत्सलः (śaṅkaro bhaktavatsalaḥ) — Śaṅkara, lover of his devoteesतथेत्युवाच सुप्रीतः (tathetyuvāca suprītaḥ) — said 'so be it', well pleasedमहिषासुरजं च तम् (mahiṣāsurajaṃ ca tam) — to that son of Mahiṣāsura
६५ पुनः प्रोवाच प्रीतात्मा दानवं तं गजासुरम् । भक्तप्रियो महेशानो भक्तिनिर्मलमानसम् ॥ ६५॥
punaḥ provāca prītātmā dānavaṃ taṃ gajāsuram | bhaktapriyo maheśāno bhaktinirmalamānasam ||
पुनः भक्तप्रिय महेशान अत्यन्त प्रसन्नचित्त होकर, भक्तिसे निर्मल मनवाले उस दानव गजासुरसे कहने लगे।
Then the great lord, dear to his devotees, with a pleased mind, spoke again to that dānava Gajāsura, whose mind was purified by devotion.
पुनः प्रोवाच प्रीतात्मा (punaḥ provāca prītātmā) — again spoke, with a pleased mindदानवं तं गजासुरम् (dānavaṃ taṃ gajāsuram) — to that dānava Gajāsuraभक्तप्रियो महेशानः (bhaktapriyo maheśānaḥ) — the great lord, dear to devoteesभक्तिनिर्मलमानसम् (bhaktinirmalamānasam) — [to him] whose mind devotion had purified
६६ इदं पुण्यं शरीरं ते क्षेत्रेऽस्मिन्मुक्तिसाधने । मम लिङ्गं भवत्वत्र सर्वेषां मुक्तिदायकम् ॥ ६६॥
idaṃ puṇyaṃ śarīraṃ te kṣetre'sminmuktisādhane | mama liṅgaṃ bhavatvatra sarveṣāṃ muktidāyakam ||
“इस मुक्तिसाधक क्षेत्रमें तुम्हारा यह पवित्र शरीर यहाँ मेरा लिंग हो जाय, जो सबको मुक्ति देनेवाला हो।
'This sacred body of yours, in this field that is the means of liberation, let it become my liṅga here, the bestower of liberation upon all.
इदं पुण्यं शरीरं ते (idaṃ puṇyaṃ śarīraṃ te) — this sacred body of yoursक्षेत्रेऽस्मिन्मुक्तिसाधने (kṣetre'sminmuktisādhane) — in this field, the means of liberationमम लिङ्गं भवत्वत्र (mama liṅgaṃ bhavatvatra) — let it become my liṅga hereसर्वेषां मुक्तिदायकम् (sarveṣāṃ muktidāyakam) — the bestower of liberation on all
६७ कृत्तिवासेश्वरं नाम महापातकनाशनम् । सर्वेषामेव लिङ्गानां शिरोभूतं विमुक्तिदम् ॥ ६७॥
kṛttivāseśvaraṃ nāma mahāpātakanāśanam | sarveṣāmeva liṅgānāṃ śirobhūtaṃ vimuktidam ||
इसका नाम ‘कृत्तिवासेश्वर’ होगा, जो महान् पापोंका नाश करनेवाला तथा समस्त लिंगोंमें शिरोभूत और पूर्ण मुक्ति देनेवाला होगा।”
Named Kṛttivāseśvara, destroying great sins, it shall be foremost among all liṅgas, the giver of complete liberation.'
कृत्तिवासेश्वरं नाम (kṛttivāseśvaraṃ nāma) — named Kṛttivāseśvaraमहापातकनाशनम् (mahāpātakanāśanam) — destroying great sinsसर्वेषामेव लिङ्गानाम् (sarveṣāmeva liṅgānām) — of all the liṅgas indeedशिरोभूतं विमुक्तिदम् (śirobhūtaṃ vimuktidam) — foremost, the giver of complete liberation
६८ कथयित्वेति देवेशस्तत्कृतिं परिगृह्य च । गजासुरस्य महतीं प्रावृणोद्धि दिगम्बरः ॥ ६८॥
kathayitveti deveśastatkṛtiṃ parigṛhya ca | gajāsurasya mahatīṃ prāvṛṇoddhi digambaraḥ ||
ऐसा कहकर देवेश दिगम्बरने गजासुरके उस विशाल चर्मको ग्रहणकर धारण कर लिया।
Having spoken thus, the lord of the gods, the sky-clad one, took hold of that great hide of Gajāsura and put it on.
कथयित्वेति देवेशः (kathayitveti deveśaḥ) — having said this, the lord of the godsतत्कृतिं परिगृह्य च (tatkṛtiṃ parigṛhya ca) — and taking hold of that hideगजासुरस्य महतीम् (gajāsurasya mahatīm) — that great one of Gajāsuraप्रावृणोद्धि दिगम्बरः (prāvṛṇoddhi digambaraḥ) — the sky-clad one indeed put it on
६९ महामहोत्सवो जातस्तस्मिन्नह्नि मुनीश्वर । हर्षमापुर्जनाः सर्वे काशीस्थाः प्रमथास्तथा ॥ ६९॥
mahāmahotsavo jātastasminnahni munīśvara | harṣamāpurjanāḥ sarve kāśīsthāḥ pramathāstathā ||
हे मुनीश्वर! उस दिन एक महान् उत्सव हुआ; काशीमें रहनेवाले समस्त लोग तथा प्रमथगण भी हर्षित हो उठे।
O lord of sages, a great festival arose on that day; all the people dwelling in Kāśī, and the pramathas too, were filled with joy.
महामहोत्सवो जातः (mahāmahotsavo jātaḥ) — a great festival aroseतस्मिन्नह्नि मुनीश्वर (tasminnahni munīśvara) — on that day, O lord of sagesहर्षमापुर्जनाः सर्वे (harṣamāpurjanāḥ sarve) — all the people attained joyकाशीस्थाः प्रमथास्तथा (kāśīsthāḥ pramathāstathā) — those dwelling in Kāśī, and the pramathas too
७० हरिब्रह्मादयो देवा हर्षनिर्भरमानसाः । तुष्टुवुस्तं महेशानं नत्वा साञ्जलयस्ततः ॥ ७०॥
haribrahmādayo devā harṣanirbharamānasāḥ | tuṣṭuvustaṃ maheśānaṃ natvā sāñjalayastataḥ ||
हरि, ब्रह्मा आदि देवगण हर्षसे भरे मनवाले होकर, हाथ जोड़कर प्रणामकर उन महेशानकी स्तुति करने लगे।
Hari, Brahmā, and the other gods, their minds overflowing with joy, then bowed with folded hands and praised that great lord.
हरिब्रह्मादयो देवाः (haribrahmādayo devāḥ) — Hari, Brahmā and the other godsहर्षनिर्भरमानसाः (harṣanirbharamānasāḥ) — their minds overflowing with joyतुष्टुवुस्तं महेशानम् (tuṣṭuvustaṃ maheśānam) — praised that great lordनत्वा साञ्जलयस्ततः (natvā sāñjalayastataḥ) — then, bowing, with folded hands
७१ हते तस्मिन्दानवेशे माहिषे हि गजासुरे । स्वस्थानं भेजिरे देवा जगत्स्वास्थ्यमवाप च ॥ ७१॥
hate tasmindānaveśe māhiṣe hi gajāsure | svasthānaṃ bhejire devā jagatsvāsthyamavāpa ca ||
उस दानवेश माहिषेय गजासुरके मारे जानेपर देवता अपने-अपने स्थानोंको लौट गये और जगत्ने भी स्वस्थताको प्राप्त किया।
When that lord of dānavas, Gajāsura, Mahiṣa's son, had thus been slain, the gods returned to their own abodes, and the world regained its well-being.
हते तस्मिन्दानवेशे (hate tasmindānaveśe) — when that lord of dānavas was slainमाहिषे हि गजासुरे (māhiṣe hi gajāsure) — Gajāsura indeed, Mahiṣa's sonस्वस्थानं भेजिरे देवाः (svasthānaṃ bhejire devāḥ) — the gods resorted to their own abodesजगत्स्वास्थ्यमवाप च (jagatsvāsthyamavāpa ca) — and the world attained well-being
७२ इत्युक्तं चरितं शम्भोर्भक्तवात्सल्यसूचकम् । स्वर्ग्यं यशस्यमायुष्यं धनधान्यप्रवर्द्धनम् ॥ ७२॥
ityuktaṃ caritaṃ śambhorbhaktavātsalyasūcakam | svargyaṃ yaśasyamāyuṣyaṃ dhanadhānyapravarddhanam ||
इस प्रकार शम्भुका यह भक्तवत्सल्यसूचक चरित्र कहा गया, जो स्वर्गदायक, यशदायक, आयुवर्धक तथा धन-धान्यकी वृद्धि करनेवाला है।
Thus has been told this deed of Śambhu, declaring his tender love for his devotees — heavenly, glory-bringing, life-giving, increasing wealth and grain.
इत्युक्तं चरितं शम्भोः (ityuktaṃ caritaṃ śambhoḥ) — thus has been told this deed of Śambhuभक्तवात्सल्यसूचकम् (bhaktavātsalyasūcakam) — declaring his tender love for devoteesस्वर्ग्यं यशस्यमायुष्यम् (svargyaṃ yaśasyamāyuṣyam) — heavenly, glory-bringing, life-givingधनधान्यप्रवर्द्धनम् (dhanadhānyapravarddhanam) — increasing wealth and grain
७३ य इदं शृणुयात्प्रीत्या श्रावयेद्वा शुचिव्रतः । स भुक्त्वा च महासौख्यं लभेतान्ते परं सुखम् ॥ ७३॥
ya idaṃ śṛṇuyātprītyā śrāvayedvā śucivrataḥ | sa bhuktvā ca mahāsaukhyaṃ labhetānte paraṃ sukham ||
जो पवित्र व्रतका पालन करता हुआ इसे प्रेमपूर्वक सुनता या सुनाता है, वह महान् सुखका भोगकर अन्तमें परम सुखको प्राप्त होता है।
Whoever, observing pure vows, hears this with love, or causes it to be heard, having enjoyed great happiness, shall attain supreme bliss in the end.
य इदं शृणुयात्प्रीत्या (ya idaṃ śṛṇuyātprītyā) — whoever hears this with loveश्रावयेद्वा शुचिव्रतः (śrāvayedvā śucivrataḥ) — or, keeping pure vows, causes it to be heardस भुक्त्वा च महासौख्यम् (sa bhuktvā ca mahāsaukhyam) — having enjoyed great happinessलभेतान्ते परं सुखम् (labhetānte paraṃ sukham) — shall attain supreme happiness in the end
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे गजासुरवधो नाम सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः॥ ५७॥
Thus ends the fifty-seventh chapter, called "The Slaying of Gaj\u0101sura," in the Yuddha-kha\u1e47\u1e0da — the fifth section of the second Rudra-sa\u1e43hit\u0101, in the glorious \u015aiva Mah\u0101pur\u0101\u1e47a.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें गजासुरवधवर्णन नामक सत्तावनवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ५७॥