॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सृष्टिखण्डअथ दशमोऽध्यायः
Śiva continues, giving Viṣṇu his charge to protect creation, destroy its enemies, and take manifold avatāras, declaring the non-difference of Viṣṇu, Rudra and himself, and the ruin awaiting whoever, devoted to one, reviles the other; a long excursus follows on the relative days and lifespans of Brahmā, Viṣṇu and Rudra, reckoned against Sadāśiva's own breath, itself beyond counting. Śiva then commits Viṣṇu to Brahmā's care, and Viṣṇu, in reply, pledges obedience and unbroken meditation, begging pardon for any excess in their quarrel; Śiva forgives him, blesses both with a touch, teaches them various dharmas, and vanishes before their eyes — after which, the chapter closes, the worship of the liṅga becomes established in the world, the liṅga itself being Śiva, its vedi the Goddess, and to serve near it or recite this very account bringing great and inexpressible merit. शिव जी आगे विष्णु को आज्ञा देते हैं कि वे सृष्टि की रक्षा करें, उसके शत्रुओं का नाश करें तथा नाना अवतार धारण करें, विष्णु, रुद्र और स्वयं अपने अभेद की घोषणा करते हैं, तथा जो किसी एक का भक्त होकर दूसरे की निन्दा करे, उसके विनाश की बात कहते हैं; फिर ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र के दिन-आयु का विस्तृत वर्णन होता है, जिसे सदाशिव के अपने ही श्वास से मापा जाता है, जो स्वयं अगणनीय है। शिव जी विष्णु को ब्रह्मा के संरक्षण में सौंपते हैं, और विष्णु उत्तर में आज्ञापालन तथा अविचल ध्यान की प्रतिज्ञा करते हुए विवाद में हुई किसी भी अधिकता के लिये क्षमा माँगते हैं; शिव जी उन्हें क्षमा कर, स्पर्श से दोनों को आशीर्वाद देकर, विविध धर्मों का उपदेश देकर उनकी आँखों के सामने ही अन्तर्धान हो जाते हैं — इसके बाद अध्याय के अन्त में लिंगपूजा का विधान स्थापित होता है, लिंग स्वयं शिव तथा उसकी वेदी देवी स्वरूपा है, और उसके समीप सेवा करने या इसी आख्यान का पाठ करने से अवर्णनीय पुण्य प्राप्त होने की बात कही जाती है।
१ अन्यच्छृणु हरे विष्णो शासनं मम सुव्रत । सदा सर्वेषु लोकेषु मान्यः पूज्यो भविष्यसि ॥
anyacchṛṇu hare viṣṇo śāsanaṃ mama suvrata | sadā sarveṣu lokeṣu mānyaḥ pūjyo bhaviṣyasi ||
"उत्तम व्रत का पालन करने वाले हे हरे! हे विष्णो! अब आप मेरी दूसरी आज्ञा सुनें। उसका पालन करने से आप सदा समस्त लोकों में माननीय और पूजनीय होंगे।
"Hear another thing, Hari, Viṣṇu, of good vows: my ordinance — you shall ever be honoured and worshipped in all worlds.
अन्यत् (anyat) — something moreशृणु (śṛṇu) — hearहरे (hare) — O Hariविष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuशासनम् (śāsanam) — the commandमम (mama) — of mineसु-व्रत (su-vrata) — O you of good vowsसदा (sadā) — alwaysसर्वेषु लोकेषु (sarveṣu lokeṣu) — in all the worldsमान्यः (mānyaḥ) — honouredपूज्यः (pūjyaḥ) — worshippedभविष्यसि (bhaviṣyasi) — you shall be
२ ब्रह्मणा निर्मिते लोके यदा दुःखं प्रजायते । तदा त्वं सर्वदुःखानां नाशाय तत्परो भव ॥
brahmaṇā nirmite loke yadā duḥkhaṃ prajāyate | tadā tvaṃ sarvaduḥkhānāṃ nāśāya tatparo bhava ||
ब्रह्मा जी के द्वारा रचे गये लोक में जब कोई संकट उत्पन्न हो, तब आप उन सम्पूर्ण दुःखों का नाश करने के लिये सदा तत्पर रहना।
In the world fashioned by Brahmā, whenever sorrow arises, then be you intent on the destruction of every sorrow.
ब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāनिर्मिते (nirmite) — in the fashionedलोके (loke) — worldयदा (yadā) — whenदुःखम् (duḥkham) — sorrowप्रजायते (prajāyate) — arisesतदा (tadā) — thenत्वम् (tvam) — youसर्व-दुःखानाम् (sarva-duḥkhānām) — of all sorrowsनाशाय (nāśāya) — for the endingतत्-परः (tat-paraḥ) — wholly devotedभव (bhava) — be
३ सहायं ते करिष्यामि सर्वकार्ये च दुःसहे । तव शत्रून्हनिष्यामि दुःसाध्यान्परमोत्कटान् ॥
sahāyaṃ te kariṣyāmi sarvakārye ca duḥsahe | tava śatrūnhaniṣyāmi duḥsādhyānparamotkaṭān ||
मैं सम्पूर्ण दुस्सह कार्यों में आपकी सहायता करूँगा। आपके दुर्जेय और अत्यन्त उत्कट शत्रुओं को मैं मार गिराऊँगा।
I shall be your help in every task, even the unbearable; I shall slay your enemies, however hard to overcome, however most fierce.
सहायम् (sahāyam) — helpते (te) — to youकरिष्यामि (kariṣyāmi) — I shall renderसर्व-कार्ये (sarva-kārye) — in every taskच (ca) — andदुःसहे (duḥsahe) — hard to bearतव (tava) — yourशत्रून् (śatrūn) — enemiesहनिष्यामि (haniṣyāmi) — I shall slayदुःसाध्यान् (duḥsādhyān) — hard to subdueपरम-उत्कटान् (parama-utkaṭān) — exceedingly fierce
४ विविधानवतारांश्च गृहीत्वा कीर्तिमुत्तमाम् । विस्तारय हरे लोके तारणाय परो भव ॥
vividhānavatārāṃśca gṛhītvā kīrtimuttamām | vistāraya hare loke tāraṇāya paro bhava ||
हे हरे! आप नाना प्रकार के अवतार धारण करके लोक में अपनी उत्तम कीर्ति का विस्तार कीजिये और संसार में प्राणियों के उद्धार के लिये तत्पर रहिये।
Taking on manifold avatāras, Hari, spread your supreme fame in the world; be foremost for the deliverance [of beings].
विविधान् (vividhān) — of many kindsअवतारान् (avatārān) — descentsच (ca) — andगृहीत्वा (gṛhītvā) — having assumedकीर्तिम् (kīrtim) — fameउत्तमाम् (uttamām) — the highestविस्तारय (vistāraya) — spreadहरे (hare) — O Hariलोके (loke) — in the worldतारणाय (tāraṇāya) — for their deliveranceपरः (paraḥ) — wholly givenभव (bhava) — be
५ गुणरूपो ह्यहं रुद्रो ह्यनेन वपुषा सदा । कार्यं करिष्ये लोकानां तवाशक्यं न संशयः ॥
guṇarūpo hyahaṃ rudro hyanena vapuṣā sadā | kāryaṃ kariṣye lokānāṃ tavāśakyaṃ na saṃśayaḥ ||
गुणरूप धारण कर मैं रुद्र निश्चित ही अपने इस शरीर से संसार के उन कार्यों को करूँगा, जो आपसे सम्भव नहीं हैं, इसमें सन्देह नहीं है।
I, indeed, of the nature of the guṇas, as Rudra, shall ever, with this very body, perform for the worlds that task which is beyond your power — there is no doubt.
गुण-रूपः (guṇa-rūpaḥ) — in the form of the qualitiesहि (hi) — indeedअहम् (aham) — Iरुद्रः (rudraḥ) — Rudraहि (hi) — indeedअनेन वपुषा (anena vapuṣā) — in this bodyसदा (sadā) — alwaysकार्यम् (kāryam) — the workकरिष्ये (kariṣye) — I shall doलोकानाम् (lokānām) — of the worldsतव (tava) — for youअशक्यम् (aśakyam) — what is impossibleन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
६ रुद्रध्येयो भवांश्चैव भवद्ध्येयो हरस्तथा । युवयोरन्तरं नैव तव रुद्रस्य किञ्चन ॥
rudradhyeyo bhavāṃścaiva bhavaddhyeyo harastathā | yuvayorantaraṃ naiva tava rudrasya kiñcana ||
आप रुद्र के ध्येय हैं और रुद्र आपके ध्येय हैं। आप दोनों में और आप तथा रुद्र में कुछ भी अन्तर नहीं है।
You are to be meditated upon by Rudra, and likewise Hara is to be meditated upon by you; between you two, between you and Rudra, there is no difference at all.
रुद्र-ध्येयः (rudra-dhyeyaḥ) — to be meditated on by Rudraभवान् (bhavān) — youच एव (ca eva) — andभवत्-ध्येयः (bhavat-dhyeyaḥ) — to be meditated on by youहरः (haraḥ) — Haraतथा (tathā) — likewiseयुवयोः (yuvayoḥ) — between you twoअन्तरम् (antaram) — differenceन एव (na eva) — none at allतव रुद्रस्य (tava rudrasya) — of you and Rudraकिञ्चन (kiñcana) — whatsoever
७ वस्तुतश्चापि चैकत्वं वरतोऽपि तथैव च । लीलयापि महाविष्णो सत्यं सत्यं न संशयः ॥
vastutaścāpi caikatvaṃ varato'pi tathaiva ca | līlayāpi mahāviṣṇo satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||
हे महाविष्णो! लीला से भेद होने पर भी वस्तुतः आपलोग एक ही तत्त्व हैं। यह सत्य है, सत्य है, इसमें संशय नहीं है।
In substance too, indeed, there is oneness; and likewise in the boon [granted] too; and even in play, great Viṣṇu — true, true, there is no doubt.
वस्तुतः (vastutaḥ) — in realityच (ca) — andअपि (api) — alsoच (ca) — andएकत्वम् (ekatvam) — onenessवरतः (varataḥ) — by the boonअपि (api) — alsoतथा एव च (tathā eva ca) — just soलीलया (līlayā) — in sportअपि (api) — alsoमहा-विष्णो (mahā-viṣṇo) — O great Viṣṇuसत्यम् सत्यम् (satyam satyam) — truly, trulyन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
८ रुद्रभक्तो नरो यस्तु तव निन्दां करिष्यति । तस्य पुण्यं च निखिलं द्रुतं भस्म भविष्यति ॥
rudrabhakto naro yastu tava nindāṃ kariṣyati | tasya puṇyaṃ ca nikhilaṃ drutaṃ bhasma bhaviṣyati ||
जो मनुष्य रुद्र का भक्त होकर आपकी निन्दा करेगा, उसका सारा पुण्य तत्काल भस्म हो जायगा।
Whatever man, a devotee of Rudra, shall revile you — his merit, entire, shall swiftly turn to ash.
रुद्र-भक्तः (rudra-bhaktaḥ) — a devotee of Rudraनरः (naraḥ) — a manयः (yaḥ) — whoतु (tu) — indeedतव (tava) — of youनिन्दाम् (nindām) — revilingकरिष्यति (kariṣyati) — shall makeतस्य (tasya) — hisपुण्यम् (puṇyam) — meritच (ca) — andनिखिलम् (nikhilam) — entireद्रुतम् (drutam) — swiftlyभस्म (bhasma) — ashesभविष्यति (bhaviṣyati) — shall become
९ नरके पतनं तस्य त्वद्द्वेषात्पुरुषोत्तम । मदाज्ञया भवेद्विष्णो सत्यं सत्यं न संशयः ॥
narake patanaṃ tasya tvaddveṣātpuruṣottama | madājñayā bhavedviṣṇo satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||
हे पुरुषोत्तम विष्णो! आपसे द्वेष करने के कारण मेरी आज्ञा से उसको नरक में गिरना पड़ेगा। यह सत्य है, सत्य है, इसमें संशय नहीं है।
His fall into hell, best of men, from hatred of you, shall come to pass by my own command, Viṣṇu — true, true, there is no doubt.
नरके (narake) — into hellपतनम् (patanam) — the fallतस्य (tasya) — hisत्वत्-द्वेषात् (tvat-dveṣāt) — from hatred of youपुरुष-उत्तम (puruṣa-uttama) — O highest of Personsमत्-आज्ञया (mat-ājñayā) — by my commandभवेत् (bhavet) — shall come aboutविष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuसत्यम् सत्यम् (satyam satyam) — truly, trulyन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
१० लोकेऽस्मिन्मुक्तिदो नृणां भुक्तिदश्च विशेषतः । ध्येयः पूज्यश्च भक्तानां निग्रहानुग्रहौ कुरु ॥
loke'sminmuktido nṛṇāṃ bhuktidaśca viśeṣataḥ | dhyeyaḥ pūjyaśca bhaktānāṃ nigrahānugrahau kuru ||
आप इस लोक में मनुष्यों के लिये विशेषतः भोग और मोक्ष प्रदान करने वाले तथा भक्तों के ध्येय और पूज्य होकर उनका निग्रह और अनुग्रह कीजिये।
Be, in this world, the giver of liberation to men, and especially the giver of enjoyment; to be meditated upon, to be worshipped, by devotees; perform their restraint and their favour.
लोके अस्मिन् (loke asmin) — in this worldमुक्ति-दः (mukti-daḥ) — the giver of liberationनृणाम् (nṛṇām) — to menभुक्ति-दः (bhukti-daḥ) — the giver of enjoymentच (ca) — andविशेषतः (viśeṣataḥ) — especiallyध्येयः (dhyeyaḥ) — to be meditated onपूज्यः (pūjyaḥ) — to be worshippedच (ca) — andभक्तानाम् (bhaktānām) — by devoteesनिग्रह-अनुग्रहौ (nigraha-anugrahau) — restraint and graceकुरु (kuru) — dispense
११ इत्युक्त्वा मां च धातारं हस्ते धृत्वा स्वयं हरिम् । कथयामास दुःखेषु सहायो भव सर्वदा ॥
ityuktvā māṃ ca dhātāraṃ haste dhṛtvā svayaṃ harim | kathayāmāsa duḥkheṣu sahāyo bhava sarvadā ||
ऐसा कहकर भगवान् शिव ने मेरा हाथ पकड़ लिया और श्रीविष्णु को सौंपकर उनसे कहा — आप संकट के समय सदा इनकी सहायता करते रहें।
Having said this, taking hold, with his own hand, both of me, the ordainer, and of Hari, he declared: "In sorrows, be his help always."
इति (iti) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenमाम् (mām) — meच (ca) — andधातारम् (dhātāram) — the ordainerहस्ते (haste) — by the handधृत्वा (dhṛtvā) — having takenस्वयम् (svayam) — himselfहरिम् (harim) — Hariकथयामास (kathayāmāsa) — he saidदुःखेषु (duḥkheṣu) — in sorrowsसहायः (sahāyaḥ) — a helperभव (bhava) — beसर्वदा (sarvadā) — always
१२ सर्वाध्यक्षश्च सर्वेषु भक्तिमुक्तिप्रदायकः । भव त्वं सर्वदा श्रेष्ठः सर्वकामप्रसाधकः ॥
sarvādhyakṣaśca sarveṣu bhaktimuktipradāyakaḥ | bhava tvaṃ sarvadā śreṣṭhaḥ sarvakāmaprasādhakaḥ ||
सबके अध्यक्ष होकर आप सभी को भक्ति और मुक्ति प्रदान करें तथा सर्वदा समस्त कामनाओं के साधक एवं सर्वश्रेष्ठ बने रहें।
"Be the overseer of all, in all things the giver of devotion and liberation; be you ever the best, the accomplisher of every desire.
सर्व-अध्यक्षः (sarva-adhyakṣaḥ) — overseer of allच (ca) — andसर्वेषु (sarveṣu) — among allभक्ति-मुक्ति-प्रदायकः (bhakti-mukti-pradāyakaḥ) — giver of devotion and liberationभव (bhava) — beत्वम् (tvam) — youसर्वदा (sarvadā) — alwaysश्रेष्ठः (śreṣṭhaḥ) — the bestसर्व-काम-प्रसाधकः (sarva-kāma-prasādhakaḥ) — fulfiller of every desire
१३ सर्वेषां प्राणरूपश्च भव त्वं च ममाज्ञया । सङ्कटे भजनीयो हि स रुद्रो मत्तनुर्हरे ॥
sarveṣāṃ prāṇarūpaśca bhava tvaṃ ca mamājñayā | saṅkaṭe bhajanīyo hi sa rudro mattanurhare ||
हे हरे! यह मेरी आज्ञा है कि आप सबके प्राणस्वरूप होइये और संकटकाल आने पर निश्चय ही मेरे शरीररूप उस रुद्र का भजन कीजिये।
And be you, by my command, of the nature of the life-breath of all; and, Hari, in adversity, that Rudra, my own body, is indeed to be worshipped.
सर्वेषाम् (sarveṣām) — of allप्राण-रूपः (prāṇa-rūpaḥ) — in the form of their very breathच (ca) — andभव (bhava) — beत्वम् (tvam) — youच (ca) — andमम आज्ञया (mama ājñayā) — by my commandसङ्कटे (saṅkaṭe) — in straitsभजनीयः (bhajanīyaḥ) — to be resorted toहि (hi) — indeedसः रुद्रः (saḥ rudraḥ) — that Rudraमत्-तनुः (mat-tanuḥ) — my own bodyहरे (hare) — O Hari
१४ त्वां यः समाश्रितो नूनं मामेव स समाश्रितः । अन्तरं यश्च जानाति निरये पतति ध्रुवम् ॥
tvāṃ yaḥ samāśrito nūnaṃ māmeva sa samāśritaḥ | antaraṃ yaśca jānāti niraye patati dhruvam ||
जो आपकी शरण में आ गया, वह निश्चय ही मेरी शरण में आ गया। जो मुझमें और आपमें अन्तर समझता है, वह अवश्य ही नरक में गिरता है।
Whoever has taken refuge in you has surely taken refuge in me alone; and whoever knows a difference [between us] falls, surely, into hell.
त्वाम् (tvām) — youयः (yaḥ) — whoसमाश्रितः (samāśritaḥ) — has taken refuge inनूनम् (nūnam) — assuredlyमाम् एव (mām eva) — me aloneसः (saḥ) — heसमाश्रितः (samāśritaḥ) — has taken refuge inअन्तरम् (antaram) — a differenceयः (yaḥ) — whoच (ca) — andजानाति (jānāti) — conceivesनिरये (niraye) — into hellपतति (patati) — fallsध्रुवम् (dhruvam) — assuredly
१५ आयुर्बलं शृणुष्वाद्य त्रिदेवानां विशेषतः । सन्देहोऽत्र न कर्तव्यो ब्रह्मविष्णुहरात्मनाम् ॥
āyurbalaṃ śṛṇuṣvādya tridevānāṃ viśeṣataḥ | sandeho'tra na kartavyo brahmaviṣṇuharātmanām ||
अब आप तीनों देवताओं के आयुबल को विशेषरूप से सुनिये। ब्रह्मा, विष्णु और शिव की एकता में किसी प्रकार का सन्देह नहीं करना चाहिये।
Hear now the measure of the life and strength of the three gods, in particular; no doubt is here to be entertained concerning the selves of Brahmā, Viṣṇu and Hara.
आयुः-बलम् (āyuḥ-balam) — the span and mightशृणुष्व (śṛṇuṣva) — hearअद्य (adya) — nowत्रि-देवानाम् (tri-devānām) — of the three godsविशेषतः (viśeṣataḥ) — in particularसन्देहः (sandehaḥ) — doubtअत्र (atra) — hereinन कर्तव्यः (na kartavyaḥ) — is not to be entertainedब्रह्म-विष्णु-हर-आत्मनाम् (brahma-viṣṇu-hara-ātmanām) — of those whose selves are Brahmā, Viṣṇu and Hara
१६ चतुर्युगसहस्राणि ब्रह्मणो दिनमुच्यते । रात्रिश्च तावती तस्य मानमेतत्क्रमेण ह ॥
caturyugasahasrāṇi brahmaṇo dinamucyate | rātriśca tāvatī tasya mānametatkrameṇa ha ||
एक हजार चतुर्युग को ब्रह्मा का एक दिन कहा जाता है और उतनी ही उनकी रात्रि होती है। इस प्रकार क्रम से यह ब्रह्मा के एक दिन और एक रात्रि का परिमाण है।
A thousand catur-yugas are called a day of Brahmā, and his night is of the same measure; this, in due order, is his measure indeed.
चतुः-युग-सहस्राणि (catuḥ-yuga-sahasrāṇi) — a thousand sets of four agesब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāदिनम् (dinam) — a dayउच्यते (ucyate) — is calledरात्रिः (rātriḥ) — the nightच (ca) — andतावती (tāvatī) — of like lengthतस्य (tasya) — hisमानम् (mānam) — the measureएतत् (etat) — thisक्रमेण (krameṇa) — in orderह (ha) — indeed
१७ तेषां त्रिंशद्दिनैर्मासो द्वादशैस्तैश्च वत्सरः । शतवर्षप्रमाणेन ब्रह्मायुः परिकीर्तितम् ॥
teṣāṃ triṃśaddinairmāso dvādaśaistaiśca vatsaraḥ | śatavarṣapramāṇena brahmāyuḥ parikīrtitam ||
इस प्रकार के तीस दिनों का एक मास और बारह मासों का एक वर्ष होता है। सौ वर्ष के परिमाण को ब्रह्मा की आयु कहा गया है।
Of these, thirty days make a month, and twelve of those a year; by the measure of a hundred [such] years, the lifespan of Brahmā is declared.
तेषाम् (teṣām) — of thoseत्रिंशत्-दिनैः (triṃśat-dinaiḥ) — by thirty daysमासः (māsaḥ) — a monthद्वादशैः (dvādaśaiḥ) — by twelveतैः (taiḥ) — of thoseच (ca) — andवत्सरः (vatsaraḥ) — a yearशत-वर्ष-प्रमाणेन (śata-varṣa-pramāṇena) — by the measure of a hundred yearsब्रह्म-आयुः (brahma-āyuḥ) — the lifespan of Brahmāपरिकीर्तितम् (parikīrtitam) — is declared
१८ ब्रह्मणो वर्षमात्रेण दिनं वैष्णवमुच्यते । सोऽपि वर्षशतं यावदात्ममानेन जीवति ॥
brahmaṇo varṣamātreṇa dinaṃ vaiṣṇavamucyate | so'pi varṣaśataṃ yāvadātmamānena jīvati ||
ब्रह्मा के एक वर्ष के बराबर विष्णु का एक दिन कहा जाता है। वे विष्णु भी अपने सौ वर्ष के प्रमाण तक जीवित रहते हैं।
By a mere year of Brahmā a day of Viṣṇu is called; he too lives up to a hundred years, by his own measure.
ब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāवर्ष-मात्रेण (varṣa-mātreṇa) — by a single yearदिनम् (dinam) — a dayवैष्णवम् (vaiṣṇavam) — of Viṣṇuउच्यते (ucyate) — is calledसः अपि (saḥ api) — he tooवर्ष-शतम् (varṣa-śatam) — a hundred yearsयावत् (yāvat) — for so longआत्म-मानेन (ātma-mānena) — by his own measureजीवति (jīvati) — lives
१९ वैष्णवेन तु वर्षेण दिनं रौद्रं भवेद् ध्रुवम् । हरो वर्षशते याते नररूपेण संस्थितः ॥
vaiṣṇavena tu varṣeṇa dinaṃ raudraṃ bhaved dhruvam | haro varṣaśate yāte nararūpeṇa saṃsthitaḥ ||
विष्णु के एक वर्ष के बराबर रुद्र का एक दिन होता है। भगवान् रुद्र भी उस मान के अनुसार नररूप में सौ वर्ष तक स्थित रहते हैं।
By a year of Viṣṇu, surely, a day of Rudra comes to be; and Hara, when a hundred years have passed, stands in a form of a man.
वैष्णवेन (vaiṣṇavena) — by a Viṣṇuतु (tu) — indeedवर्षेण (varṣeṇa) — yearदिनम् (dinam) — a dayरौद्रम् (raudram) — of Rudraभवेत् (bhavet) — comes to beध्रुवम् (dhruvam) — assuredlyहरः (haraḥ) — Haraवर्ष-शते (varṣa-śate) — when a hundred yearsयाते (yāte) — have passedनर-रूपेण (nara-rūpeṇa) — in human formसंस्थितः (saṃsthitaḥ) — abides
२० यावदुच्छ्वसितं वक्त्रे सदाशिवसमुद्भवम् । पश्चाच्छक्तिं समभ्येति यावन्निःश्वसितं भवेत् ॥
yāvaducchvasitaṃ vaktre sadāśivasamudbhavam | paścācchaktiṃ samabhyeti yāvanniḥśvasitaṃ bhavet ||
तदनन्तर शिव के मुख से एक श्वास निकलता है और जबतक वह निकलता रहता है, तबतक वह [काल बीतता है]। पुनः जब वे निःश्वास लेते हैं, तबतक वह शक्ति को प्राप्त करते हैं।
As long as the out-breath [lasts] in the mouth, born of Sadāśiva, [that is Rudra's life]; and afterward he comes to Śakti, for as long as the in-breath lasts.
यावत् (yāvat) — as long asउच्छ्वसितम् (ucchvasitam) — the out-breathवक्त्रे (vaktre) — in the mouthसदाशिव-समुद्भवम् (sadāśiva-samudbhavam) — arisen from Sadāśivaपश्चात् (paścāt) — afterwardsशक्तिम् (śaktim) — the Powerसमभ्येति (samabhyeti) — it returns toयावत् (yāvat) — as long asनिःश्वसितम् (niḥśvasitam) — the in-breathभवेत् (bhavet) — lasts
२१ निःश्वासोच्छ्वसितानां च सर्वेषामेव देहिनाम् । ब्रह्मविष्णुहराणां च गन्धर्वोरगरक्षसाम् ॥
niḥśvāsocchvasitānāṃ ca sarveṣāmeva dehinām | brahmaviṣṇuharāṇāṃ ca gandharvoragarakṣasām ||
ब्रह्मा, विष्णु, शिव, गन्धर्व, नाग और राक्षस आदि सभी देहधारियों के निःश्वास और उच्छ्वास —
And of the in-breaths and out-breaths of all embodied beings whatsoever — of Brahmā, Viṣṇu and Hara, and of gandharvas, serpents and rākṣasas —
निःश्वास-उच्छ्वसितानाम् (niḥśvāsa-ucchvasitānām) — of the in-breaths and out-breathsच (ca) — andसर्वेषाम् (sarveṣām) — of allएव (eva) — indeedदेहिनाम् (dehinām) — embodied beingsब्रह्म-विष्णु-हराणाम् (brahma-viṣṇu-harāṇām) — of Brahmā, Viṣṇu and Haraच (ca) — andगन्धर्व-उरग-रक्षसाम् (gandharva-uraga-rakṣasām) — of gandharvas, serpents and rākṣasas
२२ एकविंशसहस्राणि शतैः षड्भिः शतानि च । अहोरात्राणि चोक्तानि प्रमाणं सुरसत्तमो ॥
ekaviṃśasahasrāṇi śataiḥ ṣaḍbhiḥ śatāni ca | ahorātrāṇi coktāni pramāṇaṃ surasattamo ||
हे सुरसत्तम! दिन-रात मिलाकर इक्कीस हजार का सौ गुना एवं छः सौ अर्थात् इक्कीस लाख छः सौ [बार] होना — यही उनका प्रमाण कहा गया है।
twenty-one thousand, and six hundred more — that, best of gods, is declared to be the measure, in days and nights.
एकविंश-सहस्राणि (ekaviṃśa-sahasrāṇi) — twenty-one thousandशतैः षड्भिः (śataiḥ ṣaḍbhiḥ) — with six hundredशतानि (śatāni) — hundredsच (ca) — andअहः-रात्राणि (ahaḥ-rātrāṇi) — in a day and nightच (ca) — andउक्तानि (uktāni) — are declaredप्रमाणम् (pramāṇam) — as the measureसुर-सत्तमौ (sura-sattamau) — O best of the gods
२३ षड्भिरुच्छ्वासनिःश्वासैः पलमेकं प्रवर्तितम् । घटी षष्टिपला प्रोक्ता सा षष्ट्या च दिनं निशा ॥
ṣaḍbhirucchvāsaniḥśvāsaiḥ palamekaṃ pravartitam | ghaṭī ṣaṣṭipalā proktā sā ṣaṣṭyā ca dinaṃ niśā ||
छः उच्छ्वास और छः निःश्वास से एक पल होता है। साठ पलों की एक घटी और साठ घटी-प्रमाण को एक दिन और रात्रि कहते हैं।
By six out-breaths and in-breaths, one pala is reckoned; a ghaṭī is said to be sixty palas, and by sixty of those, a day and night.
षड्भिः (ṣaḍbhiḥ) — by sixउच्छ्वास-निःश्वासैः (ucchvāsa-niḥśvāsaiḥ) — breaths out and inपलम् एकम् (palam ekam) — one palaप्रवर्तितम् (pravartitam) — is reckonedघटी (ghaṭī) — a ghaṭīषष्टि-पला (ṣaṣṭi-palā) — of sixty palasप्रोक्ता (proktā) — is declaredसा (sā) — itषष्ट्या (ṣaṣṭyā) — by sixtyच (ca) — andदिनम् निशा (dinam niśā) — makes a day and night
२४ निःश्वासोच्छ्वासितानां च परिसङ्ख्या न विद्यते । सदाशिवसमुत्थानमेतस्मात्सोऽक्षयः स्मृतः ॥
niḥśvāsocchvāsitānāṃ ca parisaṅkhyā na vidyate | sadāśivasamutthānametasmātso'kṣayaḥ smṛtaḥ ||
सदाशिव के निःश्वासों और उच्छ्वासों की गणना नहीं की जा सकती है। अतः शिव जी सदैव प्रबुद्ध और अक्षय हैं।
But of the in-breaths and out-breaths of Sadāśiva no reckoning at all exists; for this reason he is remembered as imperishable.
निःश्वास-उच्छ्वासितानाम् (niḥśvāsa-ucchvāsitānām) — of the breaths in and outच (ca) — andपरिसङ्ख्या (parisaṅkhyā) — a full reckoningन विद्यते (na vidyate) — there is noneसदाशिव-समुत्थानम् (sadāśiva-samutthānam) — their rising from Sadāśivaएतस्मात् (etasmāt) — for this reasonसः (saḥ) — heअक्षयः (akṣayaḥ) — undecayingस्मृतः (smṛtaḥ) — is held
२५ इत्थं रूपं त्वया तावद्रक्षणीयं ममाज्ञया । तावत्सृष्टेश्च कार्यं वै कर्तव्यं विविधैर्गुणैः ॥
itthaṃ rūpaṃ tvayā tāvadrakṣaṇīyaṃ mamājñayā | tāvatsṛṣṭeśca kāryaṃ vai kartavyaṃ vividhairguṇaiḥ ||
मेरी आज्ञा से तुम्हें अपने विविध गुणों के द्वारा सृष्टि के इस प्रकार के होने वाले कार्यों की रक्षा करनी चाहिये।"
Such being the form, it is to be protected by you, so long, by my command; and the work of that creation is indeed to be done, with manifold qualities."
इत्थम् (ittham) — thusरूपम् (rūpam) — this formत्वया (tvayā) — by youतावत् (tāvat) — so longरक्षणीयम् (rakṣaṇīyam) — is to be preservedमम आज्ञया (mama ājñayā) — by my commandतावत् (tāvat) — so longसृष्टेः (sṛṣṭeḥ) — of creationच (ca) — andकार्यम् (kāryam) — the workवै (vai) — indeedकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be doneविविधैः गुणैः (vividhaiḥ guṇaiḥ) — with qualities of many kinds
२६ इत्याकर्ण्य वचः शम्भोर्मया च भगवान्हरिः । प्रणिपत्य च विश्वेशं प्राह मन्दतरं वशी ॥
ityākarṇya vacaḥ śambhormayā ca bhagavānhariḥ | praṇipatya ca viśveśaṃ prāha mandataraṃ vaśī ||
भगवान् शिव का यह वचन सुनकर सबको वशमें करनेवाले भगवान् विष्णु मेरे साथ विश्वनाथ को प्रणाम करके मन्द स्वर में उनसे कहने लगे।
Hearing this word of Śambhu, the lord Hari, together with me, bowing to the lord of the universe, spoke, self-controlled, in a lowered voice.
इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuमया (mayā) — with meच (ca) — andभगवान् (bhagavān) — the Lordहरिः (hariḥ) — Hariप्रणिपत्य (praṇipatya) — having bowedच (ca) — andविश्व-ईशम् (viśva-īśam) — to the Lord of the universeप्राह (prāha) — spokeमन्द-तरम् (manda-taram) — very softlyवशी (vaśī) — self-possessed
२७ शङ्कर श्रूयतामेतत्कृपासिन्धो जगत्पते । सर्वमेतत्करिष्यामि भवदाज्ञावशानुगः ॥
śaṅkara śrūyatāmetatkṛpāsindho jagatpate | sarvametatkariṣyāmi bhavadājñāvaśānugaḥ ||
"हे शंकर! हे करुणासिन्धो! हे जगत्पते! मेरी यह बात सुनिये। मैं आपकी आज्ञा के अधीन रहकर यह सब कुछ करूँगा।
"Śaṅkara, ocean of mercy, lord of the world, let this be heard: I shall do all this, following wholly the sway of your command.
शङ्कर (śaṅkara) — O Śaṅkaraश्रूयताम् (śrūyatām) — let this be heardएतत् (etat) — thisकृपा-सिन्धो (kṛpā-sindho) — O ocean of graceजगत्-पते (jagat-pate) — O lord of the worldसर्वम् एतत् (sarvam etat) — all thisकरिष्यामि (kariṣyāmi) — I shall doभवत्-आज्ञा-वश-अनुगः (bhavat-ājñā-vaśa-anugaḥ) — obedient to your command
२८ मम ध्येयः सदा त्वं च भविष्यसि न चान्यथा । भवतः सर्वसामर्थ्यं लब्धं चैव पुरा मया ॥
mama dhyeyaḥ sadā tvaṃ ca bhaviṣyasi na cānyathā | bhavataḥ sarvasāmarthyaṃ labdhaṃ caiva purā mayā ||
आप ही मेरे सदा ध्येय होंगे, इसमें अन्यथा नहीं है। मैंने पूर्वकाल में भी आपसे समस्त सामर्थ्य प्राप्त किया था।
You shall ever be to be meditated upon by me, not otherwise; and all your power, too, was obtained by me of old.
मम (mama) — myध्येयः (dhyeyaḥ) — object of meditationसदा (sadā) — alwaysत्वम् (tvam) — youच (ca) — andभविष्यसि (bhaviṣyasi) — shall beन च अन्यथा (na ca anyathā) — and not otherwiseभवतः (bhavataḥ) — from youसर्व-सामर्थ्यम् (sarva-sāmarthyam) — all my powerलब्धम् (labdham) — was receivedच एव (ca eva) — indeedपुरा (purā) — of oldमया (mayā) — by me
२९ क्षणमात्रमपि स्वामिंस्तव ध्यानं परं मम । चेतसो दूरतो नैव सङ्गच्छतु कदाचन ॥
kṣaṇamātramapi svāmiṃstava dhyānaṃ paraṃ mama | cetaso dūrato naiva saṅgacchatu kadācana ||
हे स्वामिन्! क्षणमात्र भी आपका श्रेष्ठ ध्यान मेरे चित्त से कभी दूर न हो।
Not even for a moment, lord, let the supreme meditation upon you ever depart far from my mind.
क्षण-मात्रम् (kṣaṇa-mātram) — even for a momentअपि (api) — evenस्वामिन् (svāmin) — O masterतव (tava) — of youध्यानम् (dhyānam) — the meditationपरम् (param) — supremeमम (mama) — myचेतसः (cetasaḥ) — from my mindदूरतः (dūrataḥ) — farन एव (na eva) — neverसङ्गच्छतु (saṅgacchatu) — let it goकदाचन (kadācana) — at any time
३० मम भक्तश्च यः स्वामिंस्तव निन्दां करिष्यति । तस्य वै निरये वासं प्रयच्छ नियतं ध्रुवम् ॥
mama bhaktaśca yaḥ svāmiṃstava nindāṃ kariṣyati | tasya vai niraye vāsaṃ prayaccha niyataṃ dhruvam ||
हे स्वामिन्! मेरा जो भक्त आपकी निन्दा करे, उसे आप निश्चय ही नरकवास प्रदान करें।
And whatever devotee of mine, lord, should revile you — grant to him surely, unfailingly, a dwelling in hell.
मम (mama) — myभक्तः (bhaktaḥ) — devoteeच (ca) — andयः (yaḥ) — whoस्वामिन् (svāmin) — O masterतव (tava) — of youनिन्दाम् (nindām) — revilingकरिष्यति (kariṣyati) — shall makeतस्य (tasya) — to himवै (vai) — indeedनिरये (niraye) — in hellवासम् (vāsam) — a dwellingप्रयच्छ (prayaccha) — grantनियतम् (niyatam) — surelyध्रुवम् (dhruvam) — assuredly
३१ त्वद्भक्तो यो भवेत् स्वामिन्मम प्रियतरो हि सः । एवं वै यो विजानाति तस्य मुक्तिर्न दुर्लभा ॥
tvadbhakto yo bhavet svāminmama priyataro hi saḥ | evaṃ vai yo vijānāti tasya muktirna durlabhā ||
हे नाथ! जो आपका भक्त है, वह मुझे अत्यन्त प्रिय है। जो ऐसा जानता है, उसके लिये मोक्ष दुर्लभ नहीं है।
Whoever is a devotee of yours, lord, he is dearer to me indeed; and whoever knows this truly, for him liberation is not hard to attain.
त्वत्-भक्तः (tvat-bhaktaḥ) — a devotee of yoursयः (yaḥ) — whoभवेत् (bhavet) — there may beस्वामिन् (svāmin) — O masterमम (mama) — to meप्रिय-तरः (priya-taraḥ) — dearerहि (hi) — indeedसः (saḥ) — heएवम् (evam) — thusवै (vai) — indeedयः (yaḥ) — whoविजानाति (vijānāti) — understandsतस्य (tasya) — for himमुक्तिः (muktiḥ) — liberationन दुर्लभा (na durlabhā) — is not hard to win
३२ महिमा च मदीयोऽद्य वर्धितो भवता ध्रुवम् । कदाचिदगुणश्चैव जायते क्षम्यतामिति ॥
mahimā ca madīyo'dya vardhito bhavatā dhruvam | kadācidaguṇaścaiva jāyate kṣamyatāmiti ||
आज आपने निश्चय ही मेरी महिमा बढ़ा दी है; यदि कभी कोई अवगुण [मुझमें] आ जाय, तो उसे क्षमा करें।"
And today my own glory has surely been increased by you; if ever a fault of mine should arise, let it be forgiven."
महिमा (mahimā) — the greatnessच (ca) — andमदीयः (madīyaḥ) — mineअद्य (adya) — todayवर्धितः (vardhitaḥ) — has been increasedभवता (bhavatā) — by youध्रुवम् (dhruvam) — assuredlyकदाचित् (kadācit) — at timesअगुणः (aguṇaḥ) — a faultच एव (ca eva) — indeedजायते (jāyate) — arisesक्षम्यताम् (kṣamyatām) — let it be forgivenइति (iti) — thus
३३ तदा शम्भुस्तदीयं हि श्रुत्वा वचनमुत्तमम् । उवाच विष्णुं सुप्रीत्या क्षम्या तेऽगुणता मया ॥
tadā śambhustadīyaṃ hi śrutvā vacanamuttamam | uvāca viṣṇuṃ suprītyā kṣamyā te'guṇatā mayā ||
तदनन्तर विष्णु के द्वारा कहे गये श्रेष्ठ वचन को सुनकर शिव जी ने अत्यन्त प्रीतिपूर्वक विष्णु से कहा कि मैंने आपके अवगुणों को क्षमा कर दिया है।
Then Śambhu, hearing that excellent word of his, spoke to Viṣṇu with great love: "Any fault of yours is to be forgiven by me."
तदा (tadā) — thenशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuतदीयम् (tadīyam) — hisहि (hi) — indeedश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचनम् (vacanam) — wordsउत्तमम् (uttamam) — excellentउवाच (uvāca) — saidविष्णुम् (viṣṇum) — to Viṣṇuसु-प्रीत्या (su-prītyā) — with great affectionक्षम्या (kṣamyā) — forgivenते (te) — yourअगुणता (aguṇatā) — faultमया (mayā) — by me
३४ एवमुक्त्वा हरिं नौ स कराभ्यां परमेश्वरः । पस्पर्श सकलाङ्गेषु कृपया तु कृपानिधिः ॥
evamuktvā hariṃ nau sa karābhyāṃ parameśvaraḥ | pasparśa sakalāṅgeṣu kṛpayā tu kṛpānidhiḥ ||
विष्णु से ऐसा कहकर उन कृपानिधि परमेश्वर ने कृपापूर्वक अपने हाथों से हम दोनों के सम्पूर्ण अंगों का स्पर्श किया।
Having said this, that supreme lord, the treasury of compassion, out of mercy, touched Hari and us both, with his hands, on every limb.
एवम् (evam) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenहरिम् (harim) — Hariनौ (nau) — us twoसः (saḥ) — heकराभ्याम् (karābhyām) — with both handsपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordपस्पर्श (pasparśa) — touchedसकल-अङ्गेषु (sakala-aṅgeṣu) — on every limbकृपया (kṛpayā) — out of graceतु (tu) — indeedकृपा-निधिः (kṛpā-nidhiḥ) — a treasury of grace
३५ आदिश्य विविधान्धर्मान्सर्वदुःखहरो हरः । ददौ वराननेकांश्चावयोर्हितचिकीर्षया ॥
ādiśya vividhāndharmānsarvaduḥkhaharo haraḥ | dadau varānanekāṃścāvayorhitacikīrṣayā ||
सर्वदुःखहारी सदाशिव ने नाना प्रकार के धर्मों का उपदेश करके हम दोनों के हित की इच्छा से अनेक प्रकार के वर दिये।
Hara, the remover of every sorrow, having instructed us in manifold dharmas, gave many boons, out of a wish for our good.
आदिश्य (ādiśya) — having enjoinedविविधान् (vividhān) — of many kindsधर्मान् (dharmān) — dutiesसर्व-दुःख-हरः (sarva-duḥkha-haraḥ) — the remover of every sorrowहरः (haraḥ) — Haraददौ (dadau) — gaveवरान् (varān) — boonsअनेकान् (anekān) — manyच (ca) — andआवयोः (āvayoḥ) — to us twoहित-चिकीर्षया (hita-cikīrṣayā) — wishing our good
३६ ततः स भगवान्शम्भुः कृपया भक्तवत्सलः । दृष्ट्या सम्पश्यतोः शीघ्रं तत्रैवान्तरधीयत ॥
tataḥ sa bhagavānśambhuḥ kṛpayā bhaktavatsalaḥ | dṛṣṭyā sampaśyatoḥ śīghraṃ tatraivāntaradhīyata ||
इसके बाद भक्तवत्सल भगवान् शम्भु कृपापूर्वक हमारी ओर देखते हुए हम दोनों के देखते-देखते शीघ्र ही वहीं अन्तर्धान हो गये।
Then that lord Śambhu, fond of his devotees, out of mercy, even as we two watched with our own eyes, swiftly vanished there itself.
ततः (tataḥ) — thenसः (saḥ) — heभगवान् (bhagavān) — the Lordशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuकृपया (kṛpayā) — out of graceभक्त-वत्सलः (bhakta-vatsalaḥ) — tender to his devoteesदृष्ट्या (dṛṣṭyā) — with our eyesसम्पश्यतोः (sampaśyatoḥ) — as we two looked onशीघ्रम् (śīghram) — swiftlyतत्र एव (tatra eva) — on that very spotअन्तरधीयत (antaradhīyata) — vanished
३७ तदाप्रभृति लोकेऽस्मिँल्लिङ्गपूजाविधिः स्मृतः । लिङ्गे प्रतिष्ठितः शम्भुर्भुक्तिमुक्तिप्रदायकः ॥
tadāprabhṛti loke'smi~lliṅgapūjāvidhiḥ smṛtaḥ | liṅge pratiṣṭhitaḥ śambhurbhuktimuktipradāyakaḥ ||
तभी से इस लोक में लिंगपूजा का विधान प्रचलित हुआ। लिंग में प्रतिष्ठित भगवान् शिव भोग और मोक्ष देने वाले हैं।
From that time forth, in this world, the rite of liṅga-worship is remembered; Śambhu, established in the liṅga, is the giver of enjoyment and liberation.
तदा-प्रभृति (tadā-prabhṛti) — from that time onलोके अस्मिन् (loke asmin) — in this worldलिङ्ग-पूजा-विधिः (liṅga-pūjā-vidhiḥ) — the rite of liṅga worshipस्मृतः (smṛtaḥ) — is prescribedलिङ्गे (liṅge) — in the liṅgaप्रतिष्ठितः (pratiṣṭhitaḥ) — establishedशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuभुक्ति-मुक्ति-प्रदायकः (bhukti-mukti-pradāyakaḥ) — giver of enjoyment and liberation
३८ लिङ्गवेदिर्महादेवी लिङ्गं साक्षान्महेश्वरः । लयनाल्लिङ्गमित्युक्तं तत्रैव निखिलं जगत् ॥
liṅgavedirmahādevī liṅgaṃ sākṣānmaheśvaraḥ | layanālliṅgamityuktaṃ tatraiva nikhilaṃ jagat ||
शिवलिंग की वेदी महादेवी का स्वरूप है और लिंग साक्षात् महेश्वर है। लयकारक होने के कारण ही इसे लिंग कहा गया है, इसी में सम्पूर्ण जगत् स्थित रहता है।
The pedestal of the liṅga is the great Goddess; the liṅga is Maheśvara himself; because of dissolution it is called "liṅga"; the entire world abides in that very [pair].
लिङ्ग-वेदिः (liṅga-vediḥ) — the pedestal of the liṅgaमहा-देवी (mahā-devī) — is the great Goddessलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaसाक्षात् (sākṣāt) — in personमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — is Maheśvaraलयनात् (layanāt) — from its being the place of dissolutionलिङ्गम् (liṅgam) — liṅgaइति (iti) — thusउक्तम् (uktam) — it is calledतत्र एव (tatra eva) — there itselfनिखिलम् जगत् (nikhilam jagat) — the whole world
३९ यस्तु लैङ्गं पठेन्नित्यमाख्यानं लिङ्गसन्निधौ । षण्मासाच्छिवरूपो वै नात्र कार्या विचारणा ॥
yastu laiṅgaṃ paṭhennityamākhyānaṃ liṅgasannidhau | ṣaṇmāsācchivarūpo vai nātra kāryā vicāraṇā ||
जो शिवलिंग के समीप स्थिर होकर नित्य इस लिंग के आख्यान को पढ़ता है, वह छः मास में ही शिवरूप हो जाता है, इसमें सन्देह नहीं करना चाहिये।
Whoever recites daily this account of the liṅga, in the presence of the liṅga, becomes, in six months, of the very form of Śiva — of this no doubt is to be entertained.
यः (yaḥ) — whoतु (tu) — indeedलैङ्गम् (laiṅgam) — concerning the liṅgaपठेत् (paṭhet) — recitesनित्यम् (nityam) — dailyआख्यानम् (ākhyānam) — this narrativeलिङ्ग-सन्निधौ (liṅga-sannidhau) — in the presence of a liṅgaषट्-मासात् (ṣaṭ-māsāt) — within six monthsशिव-रूपः (śiva-rūpaḥ) — of the form of Śivaवै (vai) — indeedन अत्र (na atra) — herein notकार्या (kāryā) — to be madeविचारणा (vicāraṇā) — doubt
४० यस्तु लिङ्गसमीपे तु कार्यं किञ्चित्करोति च । तस्य पुण्यफलं वक्तुं न शक्नोमि महामुने ॥
yastu liṅgasamīpe tu kāryaṃ kiñcitkaroti ca | tasya puṇyaphalaṃ vaktuṃ na śaknomi mahāmune ||
हे महामुने! जो शिवलिंग के समीप कोई भी कार्य करता है, उसके पुण्यफल का वर्णन करने में मैं समर्थ नहीं हूँ।
And whoever performs any service at all near the liṅga — of the merit-fruit of that I am not able to speak, great sage.
यः (yaḥ) — whoतु (tu) — indeedलिङ्ग-समीपे (liṅga-samīpe) — near a liṅgaतु (tu) — indeedकार्यम् (kāryam) — an actकिञ्चित् (kiñcit) — of any kindकरोति (karoti) — performsच (ca) — andतस्य (tasya) — hisपुण्य-फलम् (puṇya-phalam) — fruit of meritवक्तुम् (vaktum) — to tellन शक्नोमि (na śaknomi) — I am not ableमहा-मुने (mahā-mune) — O great sage
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां प्रथमखण्डे सृष्ट्युपाख्याने परमशिवतत्त्ववर्णनं नाम दशमोऽध्यायः ॥ १० ॥
Here ends the tenth chapter — “The Account of the Supreme Truth of Śiva” — in the tale of creation, in the first section, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की द्वितीय रुद्र संहिता के प्रथम खण्ड, सृष्ट्युपाख्यान में “परमशिव-तत्त्व-वर्णन” नामक दसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।