॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Śiva, moved by Brahmā's and Viṣṇu's entreaties, absolves the gods, explaining that his punishments were never malice but discipline for those deceived by his own māyā — and prescribes the animal-headed remedies for the mutilated sacrifice. Vīrabhadra returns to Kailāsa with Dakṣa's headless body; Śiva has a goat's head joined to it, restoring him to life. Freed at last from his hatred of Hara, Dakṣa offers a hymn of praise, followed by Viṣṇu, Brahmā, and all the assembled gods, before everyone departs for their own realms. भगवान् शिवका देवता आदिपर अनुग्रह, दक्षयज्ञ-मण्डपमें पधारकर दक्षको जीवित करना तथा दक्ष और विष्णु आदिद्वारा शिवकी स्तुति
१ श्रीब्रह्मेशप्रजेशेन सदैव मुनिना च वै। अनुनीतः शंभुरासीत्प्रसन्नः परमेश्वरः॥
śrībrahmeśaprajeśena sadaiva muninā ca vai | anunītaḥ śaṃbhurāsītprasannaḥ parameśvaraḥ ||
मुझ ब्रह्मा, लोकपालों, प्रजापतियों तथा मुनियोंसहित विष्णुके अनुनय-विनय करनेपर परमेश्वर शम्भु प्रसन्न हो गये।
Entreated by me, Brahmā, together with the guardians of the quarters, the lords of creatures, and the sages, and by Viṣṇu as well, the supreme lord Śambhu became pleased.
श्रीब्रह्मेशप्रजेशेन (śrībrahmeśaprajeśena) — by Śrī, Brahmā, Īśa (the guardians), and the lords of creaturesसदैव (sadaiva) — everमुनिना (muninā) — by the sageच वै (ca vai) — and indeedअनुनीतः (anunītaḥ) — entreatedशंभुः आसीत् प्रसन्नः (śaṃbhuḥ āsīt prasannaḥ) — Śambhu became pleasedपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme lord
२ आश्वास्य देवान्विष्ण्वादीन् विहस्य करुणानिधिः। उवाच परमेशानः कुर्वन् परमनुग्रहम्॥
āśvāsya devānviṣṇvādīn vihasya karuṇānidhiḥ | uvāca parameśānaḥ kurvan paramanugraham ||
देवताओं, विष्णु आदिको आश्वासन देकर तथा हँसकर करुणानिधान परमेश्वरने परम अनुग्रह करते हुए यह वचन कहा।
Consoling the gods, Viṣṇu, and the others, laughing, the ocean of compassion, the supreme lord, spoke, showing them the highest grace.
आश्वास्य (āśvāsya) — having consoledदेवान् विष्ण्वादीन् (devān viṣṇvādīn) — the gods, Viṣṇu and the othersविहस्य (vihasya) — laughingकरुणानिधिः (karuṇānidhiḥ) — the ocean of compassionउवाच (uvāca) — spokeपरमेशानः (parameśānaḥ) — the supreme lordकुर्वन् परमनुग्रहम् (kurvan paramanugraham) — showing the highest grace
३ शृणुतं सावधानेन मम वाक्यं सुरोत्तमौ। यथार्थं वच्मि वां तात वां क्रोधं सर्वदासहम्॥
śṛṇutaṃ sāvadhānena mama vākyaṃ surottamau | yathārthaṃ vacmi vāṃ tāta vāṃ krodhaṃ sarvadāsaham ||
हे श्रेष्ठ देवताओ! आप दोनों सावधान होकर मेरी बात सुनें, मैं सत्य कह रहा हूँ; हे तात! मैं आप दोनोंके क्रोधको सदा सहता हूँ।
"Listen carefully to my words, O best of gods, you two; I speak truly — I ever bear with your anger, O sons."
शृणुतं सावधानेन (śṛṇutaṃ sāvadhānena) — listen carefullyमम वाक्यं (mama vākyaṃ) — my wordsसुरोत्तमौ (surottamau) — O best of gods, you twoयथार्थं वच्मि वां (yathārthaṃ vacmi vāṃ) — I speak truly to you twoतात (tāta) — O sonsवां क्रोधं (vāṃ krodhaṃ) — your angerसर्वदा सहम् (sarvadā saham) — I ever bear
४ नाघं तनौ तु बालानां वर्णये नानुचिन्तये। मम मायाभिभूतानां दंडस्तत्र धृतो मया॥
nāghaṃ tanau tu bālānāṃ varṇaye nānucintaye | mama māyābhibhūtānāṃ daṃḍastatra dhṛto mayā ||
बालकों अर्थात् अज्ञानियोंके अपराधका मैं न तो वर्णन करता हूँ और न चिन्तन ही करता हूँ; फिर भी मेरी मायासे भ्रान्त प्राणियोंके शिक्षणके लिये ही मैंने वहाँ दण्ड धारण किया है।
"I do not, in myself, dwell on or brood over the sin of children — that is, the ignorant; even so, I have held the rod there for the discipline of those deluded by my māyā."
न अघं (na aghaṃ) — not the sinतनौ तु (tanau tu) — in myselfबालानां (bālānāṃ) — of childrenवर्णये (varṇaye) — I speak ofन अनुचिन्तये (na anucintaye) — nor do I dwell uponमम मायाभिभूतानां (mama māyābhibhūtānāṃ) — of those overcome by my māyāदंडः तत्र धृतः मया (daṃḍaḥ tatra dhṛtaḥ mayā) — the rod was held there by me
५ दक्षस्य यज्ञभङ्गोऽयं न कृतश्च मया क्वचित्। परं द्वेष्टि परेषां यदात्मनस्तद्भविष्यति॥
dakṣasya yajñabhaṅgo'yaṃ na kṛtaśca mayā kvacit | paraṃ dveṣṭi pareṣāṃ yadātmanastadbhaviṣyati ||
दक्षके यज्ञका यह विध्वंस मैंने कभी नहीं किया है; जो दूसरोंसे द्वेष करता है, वह स्वयं ही अपने लिये फलित होता है।
"This destruction of Dakṣa's sacrifice was never done by me at all; whoever bears hatred for another, that itself will become his own fate."
दक्षस्य यज्ञभङ्गः अयं (dakṣasya yajñabhaṅgaḥ ayaṃ) — this destruction of Dakṣa's sacrificeन कृतः च मया क्वचित् (na kṛtaḥ ca mayā kvacit) — was never done by me at allपरं द्वेष्टि (paraṃ dveṣṭi) — hates anotherपरेषां यत् आत्मनः तत् भविष्यति (pareṣāṃ yat ātmanaḥ tat bhaviṣyati) — whatever [he does] to others, that becomes his own [fate]
६ परेषां क्लेदनं कर्म न कार्यं तत् कदाचन। परं द्वेष्टि परेषां यदात्मनस्तद्भविष्यति॥
pareṣāṃ kledanaṃ karma na kāryaṃ tat kadācana | paraṃ dveṣṭi pareṣāṃ yadātmanastadbhaviṣyati ||
दूसरोंको पीड़ा पहुँचानेवाला कार्य कभी नहीं करना चाहिये; जो दूसरोंसे द्वेष करता है, वह स्वयं ही अपने लिये फलित होता है।
"One should never do an act that pains others; whoever bears hatred for another, that itself will become his own fate."
परेषां क्लेदनं कर्म (pareṣāṃ kledanaṃ karma) — an act that pains othersन कार्यं तत् कदाचन (na kāryaṃ tat kadācana) — should never be doneपरं द्वेष्टि परेषां (paraṃ dveṣṭi pareṣāṃ) — hates anotherयत् आत्मनः तत् भविष्यति (yat ātmanaḥ tat bhaviṣyati) — that becomes his own [fate]
७ दक्षस्य यज्ञशीर्ष्णो हि भवत्वजमुखं शिरः। मित्रनेत्रेण संपश्येद्यज्ञभागं भगः सुरः॥
dakṣasya yajñaśīrṣṇo hi bhavatvajamukhaṃ śiraḥ | mitranetreṇa saṃpaśyedyajñabhāgaṃ bhagaḥ suraḥ ||
दक्षका सिर, जो यज्ञमें [नष्ट हो गया] है, बकरेका मुख हो जाय; भग देवता मित्रकी आँखसे यज्ञभागको देखें।
"Let the head of Dakṣa, lost at the sacrifice, become a goat's head; let the god Bhaga see the sacrificial portion with the eye of Mitra."
दक्षस्य यज्ञशीर्ष्णः हि (dakṣasya yajñaśīrṣṇaḥ hi) — of Dakṣa, whose head [was lost] at the sacrificeभवतु अजमुखं शिरः (bhavatu ajamukhaṃ śiraḥ) — let the head become that of a goatमित्रनेत्रेण (mitranetreṇa) — with Mitra's eyeसंपश्येत् (saṃpaśyet) — let him seeयज्ञभागं (yajñabhāgaṃ) — the sacrificial portionभगः सुरः (bhagaḥ suraḥ) — the god Bhaga
८ पूषाभिधः सुरस्तात दद्भिर्जक्षतु पिष्टभुक्। याजमानैर्भग्नदन्तः सत्यमेतन्मयोदितम्॥
pūṣābhidhaḥ surastāta dadbhirjakṣatu piṣṭabhuk | yājamānairbhagnadantaḥ satyametanmayoditam ||
हे तात! पूषा नामक देवता, जिनके दाँत याजकोंके द्वारा तोड़ दिये गये हैं, पिसे हुए अन्नको दाँतोंसे चबायें; यह मैंने सत्य कहा है।
"O son, let the god named Pūṣan, his teeth broken by the sacrificers, chew his food, ground fine, with such teeth as remain; this I have spoken truly."
पूषाभिधः सुरः तात (pūṣābhidhaḥ suraḥ tāta) — the god named Pūṣan, O sonदद्भिः जक्षतु (dadbhiḥ jakṣatu) — let him chew with teethपिष्टभुक् (piṣṭabhuk) — eater of ground foodयाजमानैः भग्नदन्तः (yājamānaiḥ bhagnadantaḥ) — broken-toothed, by the sacrificersसत्यम् एतत् मया उदितम् (satyam etat mayā uditam) — this I have truly spoken
९ बस्तशमश्रुर्भवेदेव भृगुर्मम विरोधकृत्। देवाः प्रकृतिसर्वांगा ये म उच्छेषणं ददुः॥
bastaśamaśrurbhavedeva bhṛgurmama virodhakṛt | devāḥ prakṛtisarvāṃgā ye ma uccheṣaṇaṃ daduḥ ||
मेरे विरोधी भृगुकी दाढ़ीके स्थानमें बकरेकी दाढ़ी लग जाय; तथा जिन देवताओंने मुझे यज्ञका उच्छिष्ट भाग दिया था, उनके सभी अंग स्वाभाविक रूपसे ठीक हो जायँ।
"Let Bhṛgu, my opponent, wear the beard of a goat; and let the gods who gave me the leftover offering have all their limbs restored to their natural state."
बस्तशमश्रुः भवेत् एव (bastaśamaśruḥ bhavet eva) — let it become a goat's beardभृगुः मम विरोधकृत् (bhṛguḥ mama virodhakṛt) — Bhṛgu, my opponentदेवाः प्रकृतिसर्वांगाः (devāḥ prakṛtisarvāṃgāḥ) — the gods, their bodies restored to their natural stateये मे उच्छेषणं ददुः (ye me uccheṣaṇaṃ daduḥ) — who gave me the leftover offering
१० बाहुभ्यामश्विनोः पूष्णोर्हस्ताभ्यां कृतवाहकः। भवन्त्वध्वर्यवश्चान्ये भवत्प्रीत्या मयोदितम्॥
bāhubhyāmaśvinoḥ pūṣṇorhastābhyāṃ kṛtavāhakaḥ | bhavantvadhvaryavaścānye bhavatprītyā mayoditam ||
जिनकी भुजाएँ टूट गयी हैं, वे अश्विनीकुमारोंकी भुजाओंसे और पूषाके हाथोंसे अपना कार्य करें तथा अन्य लोग अध्वर्यु बन जायँ; यह मैंने आपलोगोंके प्रेमवश कहा है।
"Let those whose arms were broken be enabled to work through the two arms of the Aśvins and the two hands of Pūṣan; and let others become adhvaryu-priests — this I have spoken out of love for you."
बाहुभ्याम् अश्विनोः (bāhubhyām aśvinoḥ) — with the two arms of the Aśvinsपूष्णोः हस्ताभ्यां (pūṣṇoḥ hastābhyāṃ) — with the two hands of Pūṣanकृतवाहकः (kṛtavāhakaḥ) — made to bear their workभवन्तु अध्वर्यवः च अन्ये (bhavantu adhvaryavaḥ ca anye) — and let others be adhvaryu-priestsभवत्प्रीत्या मया उदितम् (bhavatprītyā mayā uditam) — spoken by me out of love for you
११ इत्युक्त्वा परमेशानो विरराम दयान्वितः। चराचरपतिर्देवः सम्राट् वेदानुसारकृत्॥
ityuktvā parameśāno virarāma dayānvitaḥ | carācarapatirdevaḥ samrāṭ vedānusārakṛt ||
यह कहकर दयालु परमेश्वर, चराचरके स्वामी, वेदानुसारी सम्राट् देव महादेवजी चुप हो गये।
Having said this, the supreme lord, full of compassion, fell silent — the god, lord of all moving and unmoving things, the emperor who acts according to the Veda.
इति उक्त्वा (iti uktvā) — having said thisपरमेशानः (parameśānaḥ) — the supreme lordविरराम (virarāma) — fell silentदयान्वितः (dayānvitaḥ) — full of compassionचराचरपतिः देवः (carācarapatiḥ devaḥ) — the god, lord of moving and unmoving thingsसम्राट् (samrāṭ) — the emperorवेदानुसारकृत् (vedānusārakṛt) — who acts according to the Veda
१२ तदा सर्वे सुराद्यास्ते श्रुत्वा शंकरभाषितम्। साधु साध्विति संप्रोचुः परितुष्टाः सविष्ण्वजाः॥
tadā sarve surādyāste śrutvā śaṃkarabhāṣitam | sādhu sādhviti saṃprocuḥ parituṣṭāḥ saviṣṇvajāḥ ||
तब शंकरजीके वचन सुनकर विष्णु और मुझसहित सभी देवगण अत्यन्त सन्तुष्ट हो 'साधु-साधु' कहने लगे।
Then all the gods and others, having heard Śaṅkara's words, cried out 'well said, well said,' fully satisfied, together with Viṣṇu and me.
तदा (tadā) — thenसर्वे सुराद्याः ते (sarve surādyāḥ te) — all the gods and othersश्रुत्वा शंकरभाषितम् (śrutvā śaṃkarabhāṣitam) — having heard Śaṅkara's speechसाधु साधु इति संप्रोचुः (sādhu sādhu iti saṃprocuḥ) — cried out "well said, well said"परितुष्टाः (parituṣṭāḥ) — fully satisfiedसविष्ण्वजाः (saviṣṇvajāḥ) — together with Viṣṇu and me, the lotus-born
१३ ततः शंभुं समामन्त्र्य मया विष्णुः सुरर्षिभिः। भूयस्तद्देवयजनं ययौ च परया मुदा॥
tataḥ śaṃbhuṃ samāmantrya mayā viṣṇuḥ surarṣibhiḥ | bhūyastaddevayajanaṃ yayau ca parayā mudā ||
तब शम्भुको आमन्त्रित करके मेरे तथा देवर्षियोंके साथ विष्णु अत्यन्त हर्षित हो पुनः उस यज्ञस्थलकी ओर गये।
Then, having invited Śambhu, together with me and the divine sages, Viṣṇu went again to that place of divine sacrifice, with the greatest joy.
ततः (tataḥ) — thenशंभुं समामन्त्र्य (śaṃbhuṃ samāmantrya) — having invited Śambhuमया विष्णुः सुरर्षिभिः (mayā viṣṇuḥ surarṣibhiḥ) — Viṣṇu, together with me and the divine sagesभूयः तद्देवयजनं (bhūyaḥ taddevayajanaṃ) — again to that place of divine sacrificeययौ च परया मुदा (yayau ca parayā mudā) — went, with the greatest joy
१४ एवं तेषां प्रार्थनया विष्णुप्रभृतिभिः सुरैः। ययौ कनखलं शांभुर्यज्ञवाटं प्रजापतेः॥
evaṃ teṣāṃ prārthanayā viṣṇuprabhṛtibhiḥ suraiḥ | yayau kanakhalaṃ śāṃbhuryajñavāṭaṃ prajāpateḥ ||
इस प्रकार उनकी प्रार्थनासे शम्भु विष्णु आदि देवताओंके साथ प्रजापति दक्षकी कनखलस्थित यज्ञशालामें गये।
Thus, at their entreaty, Śambhu, together with Viṣṇu and the other gods, went to Kanakhala, the sacrificial enclosure of Prajāpati.
एवं (evaṃ) — thusतेषां प्रार्थनया (teṣāṃ prārthanayā) — at their entreatyविष्णुप्रभृतिभिः सुरैः (viṣṇuprabhṛtibhiḥ suraiḥ) — with Viṣṇu and the other godsययौ कनखलं (yayau kanakhalaṃ) — went to Kanakhalaशांभुः (śāṃbhuḥ) — Śambhuयज्ञवाटं प्रजापतेः (yajñavāṭaṃ prajāpateḥ) — the sacrificial enclosure of Prajāpati
१५ रुद्रस्तदा ददर्शाथ वीरभद्रेण यत्कृतम्। प्रध्वंसं तं क्रतोस्तत्र देवर्षीणां विशेषतः॥
rudrastadā dadarśātha vīrabhadreṇa yatkṛtam | pradhvaṃsaṃ taṃ kratostatra devarṣīṇāṃ viśeṣataḥ ||
तब रुद्रदेवने वहाँ वीरभद्रके द्वारा किये गये यज्ञके विध्वंसको तथा विशेषतः देवर्षियोंकी उस दशाको देखा।
Then Rudra beheld there the devastation of the sacrifice wrought by Vīrabhadra, and especially of the divine sages.
रुद्रः तदा ददर्श अथ (rudraḥ tadā dadarśa atha) — then Rudra beheldवीरभद्रेण यत्कृतम् (vīrabhadreṇa yatkṛtam) — what had been done by Vīrabhadraप्रध्वंसं तं क्रतोः (pradhvaṃsaṃ taṃ kratoḥ) — that devastation of the sacrificeतत्र देवर्षीणां विशेषतः (tatra devarṣīṇāṃ viśeṣataḥ) — there, especially of the divine sages
१६ स्वाहा स्वधा तथा पूषा तुष्टिर्धृतिः सरस्वती। तथान्ये ऋषयः सर्वे पितरश्चाग्नयस्तथा॥
svāhā svadhā tathā pūṣā tuṣṭirdhṛtiḥ sarasvatī | tathānye ṛṣayaḥ sarve pitaraścāgnayastathā ||
स्वाहा, स्वधा, पूषा, तुष्टि, धृति, सरस्वती, तथा अन्य समस्त ऋषि, पितर तथा अग्नियाँ भी —
Svāhā, Svadhā, and Pūṣan, Tuṣṭi, Dhṛti, Sarasvatī, and all the other sages, the ancestors, and the fires likewise —
स्वाहा स्वधा तथा पूषा (svāhā svadhā tathā pūṣā) — Svāhā, Svadhā, and Pūṣanतुष्टिः धृतिः सरस्वती (tuṣṭiḥ dhṛtiḥ sarasvatī) — Tuṣṭi, Dhṛti, Sarasvatīतथा अन्ये ऋषयः सर्वे (tathā anye ṛṣayaḥ sarve) — and all the other sages likewiseपितरः च अग्नयः तथा (pitaraḥ ca agnayaḥ tathā) — the ancestors and the fires too
१७ येऽन्ये च बहवस्तत्र यक्षगंधर्वराक्षसाः। त्रोटिता लुंचिताश्चैव मृताः केचिद्रणाजिरे॥
ye'nye ca bahavastatra yakṣagaṃdharvarākṣasāḥ | troṭitā luṃcitāścaiva mṛtāḥ kecidraṇājire ||
और वहाँ जो अन्य बहुतसे यक्ष, गन्धर्व तथा राक्षस थे, वे अंगभंग हुए, बाल नोचे गये तथा कोई-कोई उस समरांगणमें मृत पड़े थे।
— and whatever other yakṣas, gandharvas, and rākṣasas were there, many of them, with limbs broken, hair torn out, some lying dead on the battlefield.
ये अन्ये च बहवः तत्र (ye anye ca bahavaḥ tatra) — and whatever others were there, manyयक्षगंधर्वराक्षसाः (yakṣagaṃdharvarākṣasāḥ) — yakṣas, gandharvas, rākṣasasत्रोटिताः लुंचिताः च एव (troṭitāḥ luṃcitāḥ ca eva) — broken, torn outमृताः केचित् रणाजिरे (mṛtāḥ kecit raṇājire) — some dead on the battlefield
१८ यज्ञं तथाविधं दृष्ट्वा समाहूय गणाधिपम्। वीरभद्रं महावीर्यमुवाच प्रहसन् प्रभुः॥
yajñaṃ tathāvidhaṃ dṛṣṭvā samāhūya gaṇādhipam | vīrabhadraṃ mahāvīryamuvāca prahasan prabhuḥ ||
यज्ञकी उस दशाको देखकर प्रभुने गणाधिपको बुलाकर हँसते हुए महापराक्रमी वीरभद्रसे कहा।
Seeing the sacrifice in such a state, the Lord summoned the leader of the gaṇas, and, laughing, spoke to the mighty Vīrabhadra.
यज्ञं तथाविधं दृष्ट्वा (yajñaṃ tathāvidhaṃ dṛṣṭvā) — seeing the sacrifice in such a stateसमाहूय गणाधिपम् (samāhūya gaṇādhipam) — having summoned the lord of the gaṇasवीरभद्रं महावीर्यम् (vīrabhadraṃ mahāvīryam) — to the mighty Vīrabhadraउवाच प्रहसन् प्रभुः (uvāca prahasan prabhuḥ) — the Lord spoke, laughing
१९ वीरभद्र महाबाहो किं कृतं कर्म ते त्विदम्। महान् दंडो धृतस्तात देवर्ष्यादिषु सत्वरम्॥
vīrabhadra mahābāho kiṃ kṛtaṃ karma te tvidam | mahān daṃḍo dhṛtastāta devarṣyādiṣu satvaram ||
हे महाबाहो वीरभद्र! यह तुमने क्या काम किया? हे तात! देवर्षि आदिको तुमने शीघ्र ही बड़ा भारी दण्ड दे दिया।
"O mighty-armed Vīrabhadra, what deed is this you have done? A great punishment, my son, has swiftly been inflicted upon the divine sages and the rest."
वीरभद्र महाबाहो (vīrabhadra mahābāho) — O mighty-armed Vīrabhadraकिं कृतं कर्म ते त्विदम् (kiṃ kṛtaṃ karma te tvidam) — what deed is this you have doneमहान् दंडः धृतः तात (mahān daṃḍaḥ dhṛtaḥ tāta) — a great punishment has been given, my sonदेवर्ष्यादिषु सत्वरम् (devarṣyādiṣu satvaram) — swiftly, upon the divine sages and others
२० दक्षमानय शीघ्रं त्वं येनेदं कृतमीदृशम्। यज्ञो विलक्षणस्तात यस्येदं फलमीदृशम्॥
dakṣamānaya śīghraṃ tvaṃ yenedaṃ kṛtamīdṛśam | yajño vilakṣaṇastāta yasyedaṃ phalamīdṛśam ||
हे तात! जिसने ऐसा किया तथा जिसका ऐसा फल हुआ, उस विलक्षण यज्ञके कर्ता दक्षको तुम शीघ्र यहाँ ले आओ।
"Quickly bring here Dakṣa, by whom this was done, this strange sacrifice, my son, whose fruit turned out to be such as this."
दक्षम् आनय शीघ्रं त्वं (dakṣam ānaya śīghraṃ tvaṃ) — quickly bring Dakṣaयेन इदं कृतम् ईदृशम् (yena idaṃ kṛtam īdṛśam) — by whom this was done thusयज्ञः विलक्षणः तात (yajñaḥ vilakṣaṇaḥ tāta) — the sacrifice was strange, my sonयस्य इदं फलम् ईदृशम् (yasya idaṃ phalam īdṛśam) — whose fruit was such as this
२१ एवमुक्तः शंकरेण वीरभद्रस्त्वरान्वितः। कबंधमानयित्वाग्रे तस्य शंभोरथाक्षिपत्॥
evamuktaḥ śaṃkareṇa vīrabhadrastvarānvitaḥ | kabaṃdhamānayitvāgre tasya śaṃbhorathākṣipat ||
शंकरके ऐसा कहनेपर वीरभद्रने शीघ्रतापूर्वक दक्षका धड़ लाकर उन शम्भुके समक्ष डाल दिया।
Thus addressed by Śaṅkara, Vīrabhadra, in haste, brought forth Dakṣa's headless trunk and cast it before Śambhu.
एवम् उक्तः शंकरेण (evam uktaḥ śaṃkareṇa) — thus addressed by Śaṅkaraवीरभद्रः त्वरान्वितः (vīrabhadraḥ tvarānvitaḥ) — Vīrabhadra, in hasteकबंधम् आनयित्वा (kabaṃdham ānayitvā) — having brought the headless trunkअग्रे तस्य शंभोः अथ आक्षिपत् (agre tasya śaṃbhoḥ atha ākṣipat) — cast it before Śambhu
२२ विशिरस्कं च तं दृष्ट्वा शंकरो लोकशंकरः। वीरभद्रमुवाचाग्रे विहसन् मुनिसत्तम॥
viśiraskaṃ ca taṃ dṛṣṭvā śaṃkaro lokaśaṃkaraḥ | vīrabhadramuvācāgre vihasan munisattama ||
उस सिररहित धड़को देखकर लोककल्याणकारी शंकरने वीरभद्रसे हँसते हुए कहा — हे मुनिश्रेष्ठ! —
Seeing that headless body, Śaṅkara, the world's well-wisher, laughing, said to Vīrabhadra before him — O best of sages —
विशिरस्कं च तं दृष्ट्वा (viśiraskaṃ ca taṃ dṛṣṭvā) — seeing that headless oneशंकरः लोकशंकरः (śaṃkaraḥ lokaśaṃkaraḥ) — Śaṅkara, the world's well-wisherवीरभद्रम् उवाच अग्रे (vīrabhadram uvāca agre) — spoke before Vīrabhadraविहसन् मुनिसत्तम (vihasan munisattama) — laughing, O best of sages
२३ शिरः कुत्रेति तेनोक्तं वीरभद्रोऽब्रवीत्प्रभुः। मया शिरो हुतं चाग्नौ तदानीमेव शंकर॥
śiraḥ kutreti tenoktaṃ vīrabhadro'bravītprabhuḥ | mayā śiro hutaṃ cāgnau tadānīmeva śaṃkara ||
— सिर कहाँ है? यह पूछे जानेपर प्रभु वीरभद्रने कहा — हे शंकर! मैंने तो उसी समय सिरको अग्निमें हवन कर दिया था।
"— where is the head?" Thus asked, the Lord Vīrabhadra said: "O Śaṅkara, I offered the head into the fire at that very moment."
शिरः कुत्र इति (śiraḥ kutra iti) — "where is the head?"तेन उक्तं (tena uktaṃ) — asked by himवीरभद्रः अब्रवीत् प्रभुः (vīrabhadraḥ abravīt prabhuḥ) — the Lord Vīrabhadra saidमया शिरः हुतं च अग्नौ (mayā śiraḥ hutaṃ ca agnau) — the head was offered by me into the fireतदानीम् एव शंकर (tadānīm eva śaṃkara) — at that very moment, O Śaṅkara
२४ इति श्रुत्वा वचस्तस्य वीरभद्रस्य शंकरः। देवान् तथाज्ञपत्प्रीत्या यदुक्तं तत्पुरा प्रभुः॥
iti śrutvā vacastasya vīrabhadrasya śaṃkaraḥ | devān tathājñapatprītyā yaduktaṃ tatpurā prabhuḥ ||
वीरभद्रकी यह बात सुनकर भगवान् शंकरने देवताओंको प्रेमपूर्वक वही आज्ञा फिर दी, जो पहले दी थी।
Hearing these words of Vīrabhadra, Śaṅkara, the Lord, then lovingly gave the gods that same command he had given before.
इति श्रुत्वा वचः तस्य वीरभद्रस्य (iti śrutvā vacaḥ tasya vīrabhadrasya) — hearing these words of Vīrabhadraशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṅkaraदेवान् तथा आज्ञपत् प्रीत्या (devān tathā ājñapat prītyā) — lovingly commanded the gods thusयत् उक्तं तत् पुरा प्रभुः (yat uktaṃ tat purā prabhuḥ) — what the Lord had said before
२५ विधाय कात्स्न्येन च तद्यदाह भगवान् भवः। मया विष्णवादयः सर्वे भृग्वादीनथ सत्वरम्॥
vidhāya kātsnyena ca tadyadāha bhagavān bhavaḥ | mayā viṣṇavādayaḥ sarve bhṛgvādīnatha satvaram ||
भगवान् भवने जो कुछ कहा था, उसे मैंने पूर्णरूपसे सम्पन्न कराकर विष्णु आदि तथा भृगु आदि सबको शीघ्र ठीक कर दिया।
Having fully carried out all that the Lord Bhava had commanded, I swiftly restored Viṣṇu and the others, and Bhṛgu and the rest as well.
विधाय कात्स्न्येन च (vidhāya kātsnyena ca) — having fully carried outतत् यत् आह भगवान् भवः (tat yat āha bhagavān bhavaḥ) — what the Lord Bhava had saidमया विष्णवादयः सर्वे (mayā viṣṇavādayaḥ sarve) — by me, Viṣṇu and all the othersभृग्वादीन् अथ सत्वरम् (bhṛgvādīn atha satvaram) — and Bhṛgu and the rest, swiftly
२६ अथ प्रजापतेस्तस्य सवनीयपशोः शिरः। बस्तस्य संदधुः शंभोः कायेनारं सुशासनात्॥
atha prajāpatestasya savanīyapaśoḥ śiraḥ | bastasya saṃdadhuḥ śaṃbhoḥ kāyenāraṃ suśāsanāt ||
तदनन्तर शम्भुके भली-भाँति निर्देशसे उस प्रजापतिके धड़के साथ सवनीय पशु बकरेका सिर जोड़ दिया गया।
Then, by the good ordinance, the head of the sacrificial goat was joined to the body of that Prajāpati.
अथ (atha) — thenप्रजापतेः तस्य (prajāpateḥ tasya) — of that Prajāpatiसवनीयपशोः शिरः (savanīyapaśoḥ śiraḥ) — the head of the sacrificial goatबस्तस्य (bastasya) — of the goatसंदधुः (saṃdadhuḥ) — they joinedशंभोः कायेन (śaṃbhoḥ kāyena) — with the body, by Śambhu's [command]अरं सुशासनात् (araṃ suśāsanāt) — quickly, by the good ordinance
२७ संधीयमाने शिरसि शंभुसद्दृष्टिवीक्षितः। सद्यः सुप्त इवोत्तस्थौ लब्धप्राणः प्रजापतिः॥
saṃdhīyamāne śirasi śaṃbhusaddṛṣṭivīkṣitaḥ | sadyaḥ supta ivottasthau labdhaprāṇaḥ prajāpatiḥ ||
सिरके जुड़ते ही शम्भुकी कृपादृष्टि पड़नेसे प्राण प्राप्त कर प्रजापति सोकर जगे हुए पुरुषकी भाँति तत्काल उठकर खड़े हो गये।
As the head was being joined, seen by Śambhu's own gracious glance, Prajāpati, his life restored, rose up at once, as one waking from sleep.
संधीयमाने शिरसि (saṃdhīyamāne śirasi) — as the head was being joinedशंभुसद्दृष्टिवीक्षितः (śaṃbhusaddṛṣṭivīkṣitaḥ) — seen by Śambhu's gracious glanceसद्यः सुप्तः इव उत्तस्थौ (sadyaḥ suptaḥ iva uttasthau) — rose up at once, as one asleepलब्धप्राणः प्रजापतिः (labdhaprāṇaḥ prajāpatiḥ) — Prajāpati, his life restored
२८ उत्थितश्चाग्रतः शंभुं ददर्श करुणानिधिम्। दक्षः प्रीतमतिः प्रीत्या संस्थितः सुप्रसन्नधीः॥
utthitaścāgrataḥ śaṃbhuṃ dadarśa karuṇānidhim | dakṣaḥ prītamatiḥ prītyā saṃsthitaḥ suprasannadhīḥ ||
उठते ही दक्षने अपने सामने करुणानिधि शम्भुको देखा और प्रसन्नचित्त होकर प्रेमपूर्वक सुप्रसन्न बुद्धिसे वहीं स्थित रहे।
Having risen, he beheld before him Śambhu, the ocean of compassion; Dakṣa, his mind delighted, remained there with love, his understanding well pleased.
उत्थितः च अग्रतः (utthitaḥ ca agrataḥ) — having risen, before himशंभुं ददर्श करुणानिधिम् (śaṃbhuṃ dadarśa karuṇānidhim) — beheld Śambhu, the ocean of compassionदक्षः प्रीतमतिः प्रीत्या (dakṣaḥ prītamatiḥ prītyā) — Dakṣa, his mind delighted, with loveसंस्थितः सुप्रसन्नधीः (saṃsthitaḥ suprasannadhīḥ) — remained there, his understanding well pleased
२९ पुरा हरमहाद्वेषकलिलात्माभवद्धि सः। शिवावलोकनात् सद्यः शरच्चन्द्र इवामलः॥
purā haramahādveṣakalilātmābhavaddhi saḥ | śivāvalokanāt sadyaḥ śaraccandra ivāmalaḥ ||
पहले हरके प्रति महान् द्वेषसे उनका अन्तःकरण मलिन हो गया था, किन्तु शिवजीके दर्शनसे वे तत्काल शरद्ऋतुके चन्द्रमाकी भाँति निर्मल हो गये।
Before, his soul had been clouded by great hatred for Hara; but, from the sight of Śiva, he became at once as spotless as the autumn moon.
पुरा (purā) — beforeहरमहाद्वेषकलिलात्मा अभवत् हि सः (haramahādveṣakalilātmā abhavat hi saḥ) — his soul had become clouded by great hatred for Haraशिवावलोकनात् सद्यः (śivāvalokanāt sadyaḥ) — at once, from the sight of Śivaशरच्चन्द्रः इव अमलः (śaraccandraḥ iva amalaḥ) — spotless like the autumn moon
३० भवं स्तोतुमनाः सोऽथ नाशक्नोदनुरागतः। उत्कण्ठाविकलत्वाच्च संपरेतां सुतां स्मरन्॥
bhavaṃ stotumanāḥ so'tha nāśaknodanurāgataḥ | utkaṇṭhāvikalatvācca saṃparetāṃ sutāṃ smaran ||
यद्यपि वे प्रेमवश शिवजीकी स्तुति करना चाहते थे, तथापि उत्कण्ठासे व्याकुल होनेके कारण तथा दिवंगत पुत्रीका स्मरण होनेसे स्तुति नहीं कर सके।
Wishing then to praise Bhava, he yet could not, out of love; being overcome with longing, remembering his daughter who had passed away.
भवं स्तोतुमनाः सः अथ (bhavaṃ stotumanāḥ saḥ atha) — wishing then to praise Bhavaन अशक्नोत् अनुरागतः (na aśaknot anurāgataḥ) — could not, out of loveउत्कण्ठाविकलत्वात् च (utkaṇṭhāvikalatvāt ca) — and from being overcome by longingसंपरेतां सुतां स्मरन् (saṃparetāṃ sutāṃ smaran) — remembering his daughter who had passed away
३१ अथ दक्षः प्रसन्नात्मा शिवं लज्जासमन्वितः। तुष्टाव प्रणतो भूत्वा शंकरं लोकशंकरम्॥
atha dakṣaḥ prasannātmā śivaṃ lajjāsamanvitaḥ | tuṣṭāva praṇato bhūtvā śaṃkaraṃ lokaśaṃkaram ||
तदनन्तर प्रसन्नचित्त परन्तु लज्जायुक्त दक्ष विनम्र होकर लोककल्याणकारी शंकरकी स्तुति करने लगे।
Then Dakṣa, his soul delighted, filled with shame, having bowed, praised Śaṅkara, the well-wisher of the world.
अथ दक्षः प्रसन्नात्मा (atha dakṣaḥ prasannātmā) — then Dakṣa, his soul delightedशिवं लज्जासमन्वितः (śivaṃ lajjāsamanvitaḥ) — filled with shame before Śivaतुष्टाव प्रणतः भूत्वा (tuṣṭāva praṇataḥ bhūtvā) — praised, having bowedशंकरं लोकशंकरम् (śaṃkaraṃ lokaśaṃkaram) — Śaṅkara, the well-wisher of the world
३२ नमामि देवं वरदं वरेण्यं महेश्वरं ज्ञाननिधिं सनातनम्। नमामि देवाधिपतीश्वरं हरं सदा सुखाढ्यं जगदेकबांधवम्॥
namāmi devaṃ varadaṃ vareṇyaṃ maheśvaraṃ jñānanidhiṃ sanātanam | namāmi devādhipatīśvaraṃ haraṃ sadā sukhāḍhyaṃ jagadekabāṃdhavam ||
वरदानी, श्रेष्ठ, महेश्वर, ज्ञाननिधि, सनातन देवको मैं नमस्कार करता हूँ। देवाधिदेवोंके भी ईश्वर, सुखसे परिपूर्ण तथा संसारके एकमात्र बन्धु हरको मैं नमस्कार करता हूँ।
I bow to the god, the boon-giver, the most excellent, Maheśvara, the treasury of knowledge, the eternal one; I bow to the lord of the lords of gods, Hara, ever rich in happiness, the sole kinsman of the world.
NoteVerses 32-33 are set in a longer meter (Indravajra/Upajāti).
नमामि (namāmi) — I bowदेवं वरदं वरेण्यं (devaṃ varadaṃ vareṇyaṃ) — to the god, the boon-giver, the most excellentमहेश्वरं ज्ञाननिधिं सनातनम् (maheśvaraṃ jñānanidhiṃ sanātanam) — Maheśvara, the treasury of knowledge, the eternalनमामि देवाधिपतीश्वरं हरं (namāmi devādhipatīśvaraṃ haraṃ) — I bow to Hara, lord of the lords of godsसदा सुखाढ्यं (sadā sukhāḍhyaṃ) — ever rich in happinessजगदेकबांधवम् (jagadekabāṃdhavam) — the sole kinsman of the world
३३ नमामि विश्वेश्वर विश्वरूपं पुरातनं ब्रह्मनिजात्मरूपम्। नमामि शर्व भवभावभावं परात्परं शंकरमानतोऽस्मि॥
namāmi viśveśvara viśvarūpaṃ purātanaṃ brahmanijātmarūpam | namāmi śarva bhavabhāvabhāvaṃ parātparaṃ śaṃkaramānato'smi ||
हे विश्वेश्वर! विश्वरूप, पुरातन, ब्रह्म तथा आत्मस्वरूपको मैं नमस्कार करता हूँ। भवके भावस्वरूप, परात्पर शर्वको मैं नमस्कार करता हूँ, मैं शंकरको नमस्कार करता हूँ।
I bow, O lord of the universe, to the universal form, the ancient one, of the very nature of Brahman and the Self; I bow to Śarva, the very being of Bhava's own nature, the highest of the high — to Śaṅkara I am bowed.
नमामि विश्वेश्वर (namāmi viśveśvara) — I bow, O lord of the universeविश्वरूपं पुरातनं (viśvarūpaṃ purātanaṃ) — to the universal form, the ancient oneब्रह्मनिजात्मरूपम् (brahmanijātmarūpam) — of the nature of Brahman and the Selfनमामि शर्व (namāmi śarva) — I bow to Śarvaभवभावभावं (bhavabhāvabhāvaṃ) — the very being of Bhava's own natureपरात्परं (parātparaṃ) — the highest of the highशंकरम् आनतः अस्मि (śaṃkaram ānataḥ asmi) — to Śaṅkara I am bowed
३४ देवदेव महादेव कृपां कुरु नमोऽस्तु ते। अपराधं क्षमस्वाद्य मम शंभो कृपानिधे॥
devadeva mahādeva kṛpāṃ kuru namo'stu te | aparādhaṃ kṣamasvādya mama śaṃbho kṛpānidhe ||
हे देवदेव! हे महादेव! कृपा कीजिये, आपको नमस्कार है। हे शम्भो! हे कृपानिधे! आज मेरे अपराधको क्षमा कीजिये।
"O god of gods, O Mahādeva, show mercy, homage to you; forgive my offense today, O Śambhu, treasury of compassion."
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O Mahādevaकृपां कुरु नमः अस्तु ते (kṛpāṃ kuru namaḥ astu te) — show mercy, homage to youअपराधं क्षमस्व अद्य (aparādhaṃ kṣamasva adya) — forgive [my] offense todayमम शंभो कृपानिधे (mama śaṃbho kṛpānidhe) — O Śambhu, my treasury of compassion
३५ अनुग्रहः कृतस्ते हि दंडव्याजेन शंकर। खलोऽहं मूढधीर्देव ज्ञातं तत्त्वं मया न ते॥
anugrahaḥ kṛtaste hi daṃḍavyājena śaṃkara | khalo'haṃ mūḍhadhīrdeva jñātaṃ tattvaṃ mayā na te ||
हे शंकर! आपने दण्डके बहाने ही मुझपर अनुग्रह किया है। मैं खल और मूढ़बुद्धि हूँ, हे देव! मुझे आपके तत्त्वका ज्ञान नहीं था।
"You have shown me grace, indeed, under the guise of punishment, O Śaṅkara; I am wicked, of deluded mind, O god — I did not know your true nature."
अनुग्रहः कृतः ते हि (anugrahaḥ kṛtaḥ te hi) — grace has indeed been shown by youदंडव्याजेन शंकर (daṃḍavyājena śaṃkara) — under the guise of punishment, O Śaṅkaraखलः अहं मूढधीः देव (khalaḥ ahaṃ mūḍhadhīḥ deva) — I am wicked, of deluded mind, O godज्ञातं तत्त्वं मया न ते (jñātaṃ tattvaṃ mayā na te) — your true nature was not known by me
३६ अद्य ज्ञातं मया तत्त्वं सर्वोपरि भवान्मतः। विष्णुब्रह्मादिभिः सेव्यो वेदवेद्यो महेश्वरः॥
adya jñātaṃ mayā tattvaṃ sarvopari bhavānmataḥ | viṣṇubrahmādibhiḥ sevyo vedavedyo maheśvaraḥ ||
आज मैंने आपका तत्त्व जान लिया है, आप सबसे ऊपर माने गये हैं, विष्णु-ब्रह्मादिके द्वारा भी सेवित तथा वेदोंसे जाननेयोग्य महेश्वर हैं।
"Today I have understood your true nature: you are held supreme above all, served even by Viṣṇu and Brahmā, known through the Vedas, Maheśvara."
अद्य ज्ञातं मया तत्त्वं (adya jñātaṃ mayā tattvaṃ) — today your true nature has been known by meसर्वोपरि भवान् मतः (sarvopari bhavān mataḥ) — you are held supreme above allविष्णुब्रह्मादिभिः सेव्यः (viṣṇubrahmādibhiḥ sevyaḥ) — served even by Viṣṇu, Brahmā and othersवेदवेद्यः महेश्वरः (vedavedyaḥ maheśvaraḥ) — Maheśvara, known through the Vedas
३७ साधूनां कल्पवृक्षस्त्वं दुष्टानां दंडधृक् सदा। स्वतन्त्रः परमात्मा हि भक्ताभीष्टवरप्रदः॥
sādhūnāṃ kalpavṛkṣastvaṃ duṣṭānāṃ daṃḍadhṛk sadā | svatantraḥ paramātmā hi bhaktābhīṣṭavarapradaḥ ||
आप सज्जनोंके लिये कल्पवृक्ष हैं तथा दुष्टोंके लिये सदा दण्ड धारण करनेवाले हैं। आप स्वतन्त्र परमात्मा तथा भक्तोंकी अभीष्ट कामनापूर्ति करनेवाले हैं।
"You are the wish-fulfilling tree of the good, and ever the wielder of the rod against the wicked; you are the independent supreme soul, the granter of boons desired by your devotees."
साधूनां कल्पवृक्षः त्वं (sādhūnāṃ kalpavṛkṣaḥ tvaṃ) — you are the wish-fulfilling tree of the goodदुष्टानां दंडधृक् सदा (duṣṭānāṃ daṃḍadhṛk sadā) — ever the wielder of the rod against the wickedस्वतन्त्रः परमात्मा हि (svatantraḥ paramātmā hi) — the independent supreme soul indeedभक्ताभीष्टवरप्रदः (bhaktābhīṣṭavarapradaḥ) — the granter of the boons desired by devotees
३८ विद्यातपोव्रतधरानसृजः प्रथमं द्विजान्। आत्मतत्त्वं समावेत्तुं मुखतः परमेश्वरः॥
vidyātapovratadharānasṛjaḥ prathamaṃ dvijān | ātmatattvaṃ samāvettuṃ mukhataḥ parameśvaraḥ ||
आप परमेश्वरने ही अपने मुखसे विद्या, तप तथा व्रत धारण करनेवाले ब्राह्मणोंको आत्मतत्त्वके साक्षात्कारके लिये सबसे पहले उत्पन्न किया है।
"O supreme lord, it was you who first, from your own mouth, created the twice-born, bearers of knowledge, austerity, and vows, that they might come to know the truth of the Self."
विद्यातपोव्रतधरान् (vidyātapovratadharān) — bearers of knowledge, austerity, and vowsअसृजः प्रथमं द्विजान् (asṛjaḥ prathamaṃ dvijān) — you created first the twice-bornआत्मतत्त्वं समावेत्तुं (ātmatattvaṃ samāvettuṃ) — that they might come to know the truth of the Selfमुखतः परमेश्वरः (mukhataḥ parameśvaraḥ) — from your own mouth, O supreme lord
३९ सर्वापद्भ्यः पालयिता गोपतिस्तु पशूनिव। गृहीतदंडो दुष्टांस्तान् मर्यादापरिपालकः॥
sarvāpadbhyaḥ pālayitā gopatistu paśūniva | gṛhītadaṃḍo duṣṭāṃstān maryādāparipālakaḥ ||
जिस प्रकार गोपति गौओंकी रक्षा करता है, उसी प्रकार आप सभी विपत्तियोंसे रक्षा करनेवाले हैं। आप दुष्टोंके लिये दण्ड धारण करनेवाले तथा मर्यादाके परिपालक हैं।
"You are the protector from all calamities, like a cowherd protecting his cattle; wielding the rod against the wicked, the guardian of due order."
सर्वापद्भ्यः पालयिता (sarvāpadbhyaḥ pālayitā) — the protector from all calamitiesगोपतिः तु पशून् इव (gopatiḥ tu paśūn iva) — like a cowherd [protecting] his cattleगृहीतदंडः दुष्टान् तान् (gṛhītadaṃḍaḥ duṣṭān tān) — having taken up the rod against those wicked onesमर्यादापरिपालकः (maryādāparipālakaḥ) — the guardian of due order
४० मया दुरुक्तविशिखैः प्रविद्धः परमेश्वरः। अमरानतिदीनाशान् मदनुग्रहकारकः॥
mayā duruktaviśikhaiḥ praviddhaḥ parameśvaraḥ | amarānatidīnāśān madanugrahakārakaḥ ||
मैंने कटु वचनरूपी बाणोंसे परमेश्वरको बींध डाला था, फिर भी अत्यन्त क्षीण आशावाले इन देवताओंपर आपने मेरे लिये अनुग्रह ही किया।
"By me, the supreme lord was pierced with arrows of harsh speech; yet even upon the gods, whose hopes had grown so faint, you showed grace for my sake."
मया दुरुक्तविशिखैः (mayā duruktaviśikhaiḥ) — by me, with arrows of harsh speechप्रविद्धः परमेश्वरः (praviddhaḥ parameśvaraḥ) — the supreme lord was piercedअमरान् अतिदीनाशान् (amarān atidīnāśān) — the gods, whose hopes had grown so faintमदनुग्रहकारकः (madanugrahakārakaḥ) — the one who showed grace for my sake
४१ स भवान् भगवान् शंभो दीनबंधो परात्परः। स्वकृतेन महार्हेण संतुष्टो भक्तवत्सल॥
sa bhavān bhagavān śaṃbho dīnabaṃdho parātparaḥ | svakṛtena mahārheṇa saṃtuṣṭo bhaktavatsala ||
हे शम्भो! हे दीनबन्धो! आप वे ही परात्पर भगवान् हैं, हे भक्तवत्सल! मेरे द्वारा की गयी इस पूजासे आप सन्तुष्ट हो जाइये।
"You, O Śambhu, O friend of the humble, are that supreme being beyond the highest; be satisfied, O one who loves your devotees, with my own worship, however small it be."
सः भवान् भगवान् शंभो (saḥ bhavān bhagavān śaṃbho) — you, O Śambhu, are that Lordदीनबंधो परात्परः (dīnabaṃdho parātparaḥ) — O friend of the humble, beyond the highestस्वकृतेन महार्हेण (svakṛtena mahārheṇa) — by my own worship, however grandसंतुष्टः भक्तवत्सल (saṃtuṣṭaḥ bhaktavatsala) — be satisfied, O lover of your devotees
४२ इति स्तुत्वा महेशानं शंकरं लोकशंकरम्। प्रजापतिर्विनीतात्मा विरराम महाप्रभुम्॥
iti stutvā maheśānaṃ śaṃkaraṃ lokaśaṃkaram | prajāpatirvinītātmā virarāma mahāprabhum ||
इस प्रकार लोककल्याणकारी महेश्वर शंकरकी स्तुति करके विनम्रचित्त प्रजापति उस महाप्रभुके समक्ष मौन हो गये।
Having thus praised Maheśāna, Śaṅkara, the well-wisher of the world, Prajāpati, his soul humbled, fell silent before the great lord.
इति स्तुत्वा महेशानं (iti stutvā maheśānaṃ) — having thus praised Maheśānaशंकरं लोकशंकरम् (śaṃkaraṃ lokaśaṃkaram) — Śaṅkara, the well-wisher of the worldप्रजापतिः विनीतात्मा (prajāpatiḥ vinītātmā) — Prajāpati, his soul humbledविरराम महाप्रभुम् (virarāma mahāprabhum) — fell silent before the great lord
४३ अथ विष्णुः प्रसन्नात्मा तुष्टाव वृषभध्वजम्। बाष्पगद्गदया वाण्या सुप्रणम्य कृताञ्जलिः॥
atha viṣṇuḥ prasannātmā tuṣṭāva vṛṣabhadhvajam | bāṣpagadgadayā vāṇyā supraṇamya kṛtāñjaliḥ ||
तदनन्तर प्रसन्नचित्त विष्णुने वृषभध्वज शिवकी स्तुति की; उन्होंने भलीभाँति प्रणाम करके हाथ जोड़कर अश्रुगद्गद वाणीसे स्तुति की।
Then Viṣṇu, his soul delighted, praised the bull-bannered one; having duly bowed, hands joined, in a voice choked with tears.
अथ विष्णुः प्रसन्नात्मा (atha viṣṇuḥ prasannātmā) — then Viṣṇu, his soul delightedतुष्टाव वृषभध्वजम् (tuṣṭāva vṛṣabhadhvajam) — praised the bull-bannered oneबाष्पगद्गदया वाण्या (bāṣpagadgadayā vāṇyā) — in a voice choked with tearsसुप्रणम्य कृताञ्जलिः (supraṇamya kṛtāñjaliḥ) — having duly bowed, hands joined
४४ महादेव महेशान लोकानुग्रहकारक। परब्रह्म परात्मा त्वं दीनबंधो दयानिधे॥
mahādeva maheśāna lokānugrahakāraka | parabrahma parātmā tvaṃ dīnabaṃdho dayānidhe ||
हे महादेव! हे महेशान! हे लोकपर अनुग्रह करनेवाले! आप परब्रह्म परमात्मा हैं, हे दीनबन्धो! हे दयानिधे!
"O Mahādeva, O Maheśāna, bestower of grace upon the world, you are the supreme Brahman, the highest self, O friend of the humble, O treasury of compassion."
महादेव महेशान (mahādeva maheśāna) — O Mahādeva, O Maheśānaलोकानुग्रहकारक (lokānugrahakāraka) — O bestower of grace upon the worldपरब्रह्म परात्मा त्वं (parabrahma parātmā tvaṃ) — you are the supreme Brahman, the highest selfदीनबंधो दयानिधे (dīnabaṃdho dayānidhe) — O friend of the humble, O treasury of compassion
४५ सर्वव्यापी स्वैरवर्ती वेदवेद्ययशाः प्रभो। अनुग्रहः कृतस्तेन कृताश्चासुकृता वयम्॥
sarvavyāpī svairavartī vedavedyayaśāḥ prabho | anugrahaḥ kṛtastena kṛtāścāsukṛtā vayam ||
हे प्रभो! आप सर्वव्यापी, स्वेच्छाचारी तथा वेदोंसे जाना जानेवाला यशवाले हैं। आपके इस अनुग्रहसे हम कृतकृत्य हो गये हैं।
"O Lord, all-pervading, moving by your own free will, your glory known through the Vedas — by this grace you have shown, we have become truly blessed."
सर्वव्यापी स्वैरवर्ती (sarvavyāpī svairavartī) — all-pervading, moving by your own free willवेदवेद्ययशाः प्रभो (vedavedyayaśāḥ prabho) — O Lord, whose glory is known through the Vedasअनुग्रहः कृतः तेन (anugrahaḥ kṛtaḥ tena) — grace has been shown by thatकृताः च असुकृता वयम् (kṛtāḥ ca asukṛtā vayam) — and we have become truly blessed
४६ दक्षोऽयं मम भक्तस्त्वां यन्निनिंद खलः पुरा। तत् क्षन्तव्यं महेशाद्य निर्विकारो यतो भवान्॥
dakṣo'yaṃ mama bhaktastvāṃ yanniniṃda khalaḥ purā | tat kṣantavyaṃ maheśādya nirvikāro yato bhavān ||
यह दक्ष मेरा भक्त है, इसने पूर्वमें दुष्टतावश आपकी जो निन्दा की थी, हे महेश! उसे आज क्षमा कर दें, क्योंकि आप निर्विकार हैं।
"This Dakṣa, my devotee, who wickedly reviled you before — that should be forgiven, O Maheśa, today, since you are without change."
दक्षः अयं मम भक्तः (dakṣaḥ ayaṃ mama bhaktaḥ) — this Dakṣa is my devoteeत्वां यत् निनिंद खलः पुरा (tvāṃ yat niniṃda khalaḥ purā) — who wickedly reviled you beforeतत् क्षन्तव्यं महेश अद्य (tat kṣantavyaṃ maheśa adya) — that should be forgiven, O Maheśa, todayनिर्विकारः यतः भवान् (nirvikāraḥ yataḥ bhavān) — since you are without change
४७ कृतो मयापराधोऽपि तव शंकर मौढ्यतः। त्वद्गणेन कृतं युद्धं वीरभद्रेण पक्षतः॥
kṛto mayāparādho'pi tava śaṃkara mauḍhyataḥ | tvadgaṇena kṛtaṃ yuddhaṃ vīrabhadreṇa pakṣataḥ ||
हे शंकर! मैंने भी मोहवश आपका अपराध किया है, क्योंकि आपके गण वीरभद्रके साथ मैंने दक्षके पक्षसे युद्ध किया।
"An offense too was committed by me against you, O Śaṅkara, out of folly, when I fought a battle against your gaṇa Vīrabhadra, taking sides."
कृतः मया अपराधः अपि (kṛtaḥ mayā aparādhaḥ api) — an offense too was committed by meतव शंकर मौढ्यतः (tava śaṃkara mauḍhyataḥ) — against you, O Śaṅkara, out of follyत्वद्गणेन कृतं युद्धं (tvadgaṇena kṛtaṃ yuddhaṃ) — a battle fought with your gaṇaवीरभद्रेण पक्षतः (vīrabhadreṇa pakṣataḥ) — with Vīrabhadra, taking sides
४८ त्वं मे स्वामी परब्रह्म दासोऽहं ते सदाशिव। पोष्यश्चापि सदा ते हि सर्वेषां त्वं पिता यतः॥
tvaṃ me svāmī parabrahma dāso'haṃ te sadāśiva | poṣyaścāpi sadā te hi sarveṣāṃ tvaṃ pitā yataḥ ||
हे सदाशिव! आप मेरे स्वामी तथा परब्रह्म हैं, मैं आपका दास हूँ; मैं भी सदा आपके द्वारा पोष्य हूँ, क्योंकि आप सबके पिता हैं।
"You are my master, the supreme Brahman; I am your servant, O Sadāśiva; and I too am to be nourished by you always, since you are the father of all."
त्वं मे स्वामी परब्रह्म (tvaṃ me svāmī parabrahma) — you are my master, the supreme Brahmanदासः अहं ते सदाशिव (dāsaḥ ahaṃ te sadāśiva) — I am your servant, O Sadāśivaपोष्यः च अपि सदा ते (poṣyaḥ ca api sadā te) — and I too am to be nourished by you alwaysहि सर्वेषां त्वं पिता यतः (hi sarveṣāṃ tvaṃ pitā yataḥ) — since you are the father of all
४९ देवदेव महादेव करुणासागर प्रभो। स्वतन्त्रः परमात्मा त्वं परमेशोऽद्वयोऽव्ययः॥
devadeva mahādeva karuṇāsāgara prabho | svatantraḥ paramātmā tvaṃ parameśo'dvayo'vyayaḥ ||
हे देवदेव! हे महादेव! हे करुणासागर! हे प्रभो! आप स्वतन्त्र परमात्मा, परमेश्वर, अद्वितीय तथा अविनाशी हैं।
"O god of gods, O Mahādeva, ocean of compassion, O Lord! You are the independent supreme soul, the supreme lord, without a second, imperishable."
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O Mahādevaकरुणासागर प्रभो (karuṇāsāgara prabho) — O ocean of compassion, O Lordस्वतन्त्रः परमात्मा त्वं (svatantraḥ paramātmā tvaṃ) — you are the independent supreme soulपरमेशः अद्वयः अव्ययः (parameśaḥ advayaḥ avyayaḥ) — the supreme lord, without a second, imperishable
५० मम पुत्रोपरि कृतो देवानुग्रह ईश्वर। स्वापमानमगणयन् दक्षयज्ञं समुद्धर॥
mama putropari kṛto devānugraha īśvara | svāpamānamagaṇayan dakṣayajñaṃ samuddhara ||
हे ईश्वर! हे देव! आपने मेरे इस पुत्रपर अनुग्रह किया है; अब अपना अपमान भूलकर दक्षके यज्ञका उद्धार कीजिये।
"O Lord, O god, grace has been shown by you upon my son; now, setting aside your own dishonour, restore Dakṣa's sacrifice."
मम पुत्रोपरि (mama putropari) — upon my sonकृतः देवानुग्रह ईश्वर (kṛtaḥ devānugraha īśvara) — grace has been shown by [you,] the god, O Lordस्वापमानम् अगणयन् (svāpamānam agaṇayan) — not regarding your own dishonourदक्षयज्ञं समुद्धर (dakṣayajñaṃ samuddhara) — restore Dakṣa's sacrifice
५१ प्रसन्नो भव देवेश सर्वशापान्निराकुरु। सुबोधः प्रेरकस्त्वं मे त्वमेव विनिवारकः॥
prasanno bhava deveśa sarvaśāpānnirākuru | subodhaḥ prerakastvaṃ me tvameva vinivārakaḥ ||
हे देवेश! प्रसन्न होइये, सभी शापोंको दूर कीजिये; आप ही ज्ञानवान् मुझे प्रेरणा देनेवाले हैं और आप ही निवारण करनेवाले हैं।
"Be gracious, O lord of the gods, remove every curse; you are the wise one who inspires me, and you alone are the one who wards it off."
प्रसन्नः भव देवेश (prasannaḥ bhava deveśa) — be gracious, O lord of the godsसर्वशापान् निराकुरु (sarvaśāpān nirākuru) — remove every curseसुबोधः प्रेरकः त्वं मे (subodhaḥ prerakaḥ tvaṃ me) — you are the wise one, my inspirerत्वम् एव विनिवारकः (tvam eva vinivārakaḥ) — you alone are the one who wards it off
५२ इति स्तुत्वा महेशानं परमं च महामुने। कृताञ्जलिपुटो भूत्वा विनम्रीकृतमस्तकः॥
iti stutvā maheśānaṃ paramaṃ ca mahāmune | kṛtāñjalipuṭo bhūtvā vinamrīkṛtamastakaḥ ||
हे महामुने! इस प्रकार परम महेश्वरकी स्तुति करके दोनों हाथ जोड़कर तथा अपना मस्तक झुकाकर —
O great sage, having thus praised the supreme Maheśāna, with hands joined in reverence, my head bowed low —
इति स्तुत्वा महेशानं (iti stutvā maheśānaṃ) — having thus praised Maheśānaपरमं च महामुने (paramaṃ ca mahāmune) — the supreme one, O great sageकृताञ्जलिपुटः भूत्वा (kṛtāñjalipuṭaḥ bhūtvā) — having joined hands in reverenceविनम्रीकृतमस्तकः (vinamrīkṛtamastakaḥ) — my head bowed low
५३ अथ शक्रादयो देवा लोकपालाः सुचेतसः। तुष्टुवुः शंकरं देवं प्रसन्नमुखपंकजम्॥
atha śakrādayo devā lokapālāḥ sucetasaḥ | tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ devaṃ prasannamukhapaṃkajam ||
तब इन्द्र आदि देवगण तथा लोकपाल सुचेता होकर प्रसन्न मुखकमलवाले देव शंकरकी स्तुति करने लगे।
— then Indra and the other gods, the guardians of the world, their minds well-disposed, praised the god Śaṅkara, his lotus face full of grace.
अथ शक्रादयः देवाः (atha śakrādayaḥ devāḥ) — then Indra and the other godsलोकपालाः सुचेतसः (lokapālāḥ sucetasaḥ) — the guardians of the world, well-disposedतुष्टुवुः शंकरं देवं (tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ devaṃ) — praised the god Śaṅkaraप्रसन्नमुखपंकजम् (prasannamukhapaṃkajam) — his lotus face full of grace
५४ ततः प्रसन्नमनसः सर्वे देवास्तथा परे। सिद्धर्षयः प्रजेशाश्च तुष्टुवुः शंकरं मुदा॥
tataḥ prasannamanasaḥ sarve devāstathā pare | siddharṣayaḥ prajeśāśca tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ mudā ||
तत्पश्चात् प्रसन्नचित्त अन्य सभी देवता, सिद्धगण, ऋषि तथा प्रजापतिगण भी हर्षपूर्वक शंकरकी स्तुति करने लगे।
Then all the other gods too, their minds delighted, the accomplished sages, and the lords of creatures, praised Śaṅkara with joy.
ततः प्रसन्नमनसः (tataḥ prasannamanasaḥ) — then, their minds delightedसर्वे देवाः तथा परे (sarve devāḥ tathā pare) — all the [other] gods tooसिद्धर्षयः प्रजेशाः च (siddharṣayaḥ prajeśāḥ ca) — the accomplished sages and the lords of creaturesतुष्टुवुः शंकरं मुदा (tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ mudā) — praised Śaṅkara with joy
५५ तथोपदेवनागाश्च सदस्या ब्राह्मणास्तथा। प्रणम्य परया भक्त्या तुष्टुवुश्च पृथक् पृथक्॥
tathopadevanāgāśca sadasyā brāhmaṇāstathā | praṇamya parayā bhaktyā tuṣṭuvuśca pṛthak pṛthak ||
तथा उपदेवता, नाग, सदस्यगण तथा ब्राह्मणलोग भी परम भक्तिसे प्रणाम करके अलग-अलग स्तुति करने लगे।
And likewise the upa-devas, the nāgas, the sadasyas, and the brāhmaṇas, having bowed with supreme devotion, each praised him separately.
तथा उपदेवनागाः च (tathā upadevanāgāḥ ca) — and likewise the upa-devas and nāgasसदस्याः ब्राह्मणाः तथा (sadasyāḥ brāhmaṇāḥ tathā) — the sadasyas, and the brāhmaṇasप्रणम्य परया भक्त्या (praṇamya parayā bhaktyā) — having bowed with supreme devotionतुष्टुवुः च पृथक् पृथक् (tuṣṭuvuḥ ca pṛthak pṛthak) — each praised him separately
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे दक्षदुःखनिराकरणवर्णनं नाम द्विचत्वारिंशोऽध्यायः॥ ४२॥
Thus ends the forty-second chapter, called "The Removal of Dakṣa's Sorrow," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें दक्षके दुःखनिराकरणका वर्णन नामक बयालीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४२॥