॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथैकचत्वारिंशोऽध्यायः
Viṣṇu and the gods, come to Kailāsa, pour out a long hymn of praise to Śiva — questioning his māyā, extolling him as the ground of Prakṛti and Puruṣa, and reciting his hundred names — before confessing their own trespass at Dakṣa's sacrifice and pleading with him to undo its wounds. The hymn closes with Viṣṇu and Brahmā, hands joined, prostrating themselves before Śiva like rods upon the ground. देवताओंद्वारा भगवान् शिवकी स्तुति
१ देवदेव महादेव लौकिकाचारकृत्प्रभो। ब्रह्म त्वामीश्वरं शंभुं जानीमः कृपया तव॥
devadeva mahādeva laukikācārakṛtprabho | brahma tvāmīśvaraṃ śaṃbhuṃ jānīmaḥ kṛpayā tava ||
हे देवदेव! हे महादेव! हे लोकाचारका पालन करनेवाले प्रभो! आपकी कृपासे हम आप ईश्वर शम्भुको परब्रह्म जानते हैं।
"O god of gods, O Mahādeva, O Lord who upholds worldly custom! By your grace we know you, Śambhu the Lord, to be the supreme Brahman."
देवदेव (devadeva) — O god of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaलौकिकाचारकृत्प्रभो (laukikācārakṛtprabho) — O Lord who upholds worldly customब्रह्म (brahma) — Brahmanत्वाम् (tvām) — youईश्वरं शंभुं (īśvaraṃ śaṃbhuṃ) — the Lord Śambhuजानीमः (jānīmaḥ) — we knowकृपया तव (kṛpayā tava) — by your grace
२ किं मोहयसि नस्तात मायया परया तव। दुर्जेयया सदा पुंसां मोहिन्या परमेश्वर॥
kiṃ mohayasi nastāta māyayā parayā tava | durjeyayā sadā puṃsāṃ mohinyā parameśvara ||
हे तात! हे परमेश्वर! आप सदा पुरुषोंको मोहित करनेवाली अपनी उस दुर्जय तथा उत्कृष्ट मायासे हमें क्यों मोहित कर रहे हैं?
"Why, O father, supreme lord, do you delude us with your supreme māyā — ever hard to overcome, bewildering to men?"
किं (kiṃ) — whyमोहयसि (mohayasi) — do you deludeनः तात (naḥ tāta) — us, O fatherमायया परया तव (māyayā parayā tava) — with your supreme māyāदुर्जेयया (durjeyayā) — hard to overcomeसदा पुंसां मोहिन्या (sadā puṃsāṃ mohinyā) — ever bewildering to menपरमेश्वर (parameśvara) — O supreme lord
३ प्रकृतेः पुरुषस्यापि जगतो योनिबीजयोः। परब्रह्म परस्त्वं च मनोवाचामगोचरः॥
prakṛteḥ puruṣasyāpi jagato yonibījayoḥ | parabrahma parastvaṃ ca manovācāmagocaraḥ ||
आप प्रकृति और पुरुषसे भी परे, जगत्के योनि तथा बीजस्वरूप हैं। आप परब्रह्म हैं तथा मन और वाणीके विषयसे परे हैं।
"You are beyond Prakṛti and Puruṣa, the womb and seed of the universe; you are the supreme Brahman, beyond the reach of mind and speech."
प्रकृतेः (prakṛteḥ) — than Prakṛtiपुरुषस्य अपि (puruṣasya api) — even than Puruṣaजगतः योनिबीजयोः (jagataḥ yonibījayoḥ) — the womb and seed of the universeपरब्रह्म (parabrahma) — supreme Brahmanपरः त्वं (paraḥ tvaṃ) — you are beyondच मनोवाचामगोचरः (ca manovācāmagocaraḥ) — and beyond the reach of mind and speech
४ त्वमेव विश्वं सृजसि पास्यत्सि निजतन्त्रतः। स्वरूपां शिवशक्तिं हि क्रीडन्नूर्णपटो यथा॥
tvameva viśvaṃ sṛjasi pāsyatsi nijatantrataḥ | svarūpāṃ śivaśaktiṃ hi krīḍannūrṇapaṭo yathā ||
आप ही अपनी इच्छासे इस विश्वका सृजन तथा पालन करते हैं और अपनी शिवशक्तिस्वरूप स्वेच्छासे उसका संहार भी करते हैं, जैसे मकड़ी अपने जालसे क्रीड़ा करती है।
"You alone create and sustain this universe by your own will, and you alone withdraw it into your own Śiva-Śakti, as a spider plays with its web."
त्वम् एव (tvam eva) — you aloneविश्वं सृजसि (viśvaṃ sṛjasi) — create the universeपास्यसि (pāsyasi) — sustainनिजतन्त्रतः (nijatantrataḥ) — by your own willस्वरूपां शिवशक्तिं हि (svarūpāṃ śivaśaktiṃ hi) — into your own Śiva-Śaktiक्रीडन् (krīḍan) — playingऊर्णपटः यथा (ūrṇapaṭaḥ yathā) — like [a spider with] its web
५ त्वमेव क्रतुमीशान ससर्जिथ दयापरः। दक्षेण सूत्रेण विभो सदा त्रय्यभिपत्तये॥
tvameva kratumīśāna sasarjitha dayāparaḥ | dakṣeṇa sūtreṇa vibho sadā trayyabhipattaye ||
हे ईशान! हे विभो! आपने ही दयालु होकर वेदत्रयीकी रक्षाके लिये दक्षरूपी सूत्रके द्वारा सदा यज्ञकी रचना की है।
"O Īśāna, O Lord, you alone, full of compassion, created the sacrifice through the thread of Dakṣa, ever for the protection of the triple Veda."
त्वम् एव (tvam eva) — you aloneक्रतुम् (kratum) — the sacrificeईशान (īśāna) — O Īśānaससर्जिथ (sasarjitha) — createdदयापरः (dayāparaḥ) — full of compassionदक्षेण सूत्रेण (dakṣeṇa sūtreṇa) — through the thread of Dakṣaविभो (vibho) — O Lordसदा त्रय्यभिपत्तये (sadā trayyabhipattaye) — ever for the protection of the triple Veda
६ त्वयैव लोकेऽवसिताः सेतवो यान् धृतव्रताः। शुद्धान् श्रद्दधते विप्रा वेदमार्गविचक्षणाः॥
tvayaiva loke'vasitāḥ setavo yān dhṛtavratāḥ | śuddhān śraddadhate viprā vedamārgavicakṣaṇāḥ ||
आपने ही संसारमें उन मर्यादाओंकी स्थापना की है, जिन शुद्ध मर्यादाओंपर दृढ़व्रती तथा वेदमार्गमें निपुण ब्राह्मण श्रद्धा रखते हैं।
"By you alone the boundaries were set in the world, which the pure, disciplined brāhmaṇas, skilled in the path of the Veda, hold in faith."
त्वया एव (tvayā eva) — by you aloneलोके अवसिताः (loke avasitāḥ) — set in the worldसेतवः (setavaḥ) — boundariesयान् धृतव्रताः (yān dhṛtavratāḥ) — which the disciplinedशुद्धान् (śuddhān) — pureश्रद्दधते (śraddadhate) — hold in faithविप्राः (viprāḥ) — brāhmaṇasवेदमार्गविचक्षणाः (vedamārgavicakṣaṇāḥ) — skilled in the path of the Veda
७ कर्तुस्त्वं मङ्गलानां हि स्वपरं तु सुखे विभो। अमङ्गलानां च हितं मिश्रं वाथ विपर्ययम्॥
kartustvaṃ maṅgalānāṃ hi svaparaṃ tu sukhe vibho | amaṅgalānāṃ ca hitaṃ miśraṃ vātha viparyayam ||
हे विभो! आप ही अपनों और परायोंके सुखके लिये मंगलोंके कर्ता हैं तथा अमंगलोंका भी हितकर, मिश्रित अथवा अहितकर फल देनेवाले हैं।
"O Lord, you are the doer of auspicious things, for both your own good and others' happiness; and of inauspicious things too, you give a fruit that is beneficial, or mixed, or harmful."
कर्तुः त्वं (kartuḥ tvaṃ) — you are the doerमङ्गलानां हि (maṅgalānāṃ hi) — of auspicious things indeedस्वपरं तु सुखे (svaparaṃ tu sukhe) — for both your own and others' happinessविभो (vibho) — O Lordअमङ्गलानां च (amaṅgalānāṃ ca) — and of inauspicious thingsहितं मिश्रं वा अथ विपर्ययम् (hitaṃ miśraṃ vā atha viparyayam) — beneficial, mixed, or the reverse
८ सर्वकर्मफलानां हि सदा दाता त्वमेव हि। सर्वे हि प्रोक्ताः पशवस्तत्पतिस्त्वं श्रुतिश्रुतः॥
sarvakarmaphalānāṃ hi sadā dātā tvameva hi | sarve hi proktāḥ paśavastatpatistvaṃ śrutiśrutaḥ ||
आप ही सदा सब कर्मोंके फलके दाता हैं। समस्त प्राणी पशु कहे गये हैं और श्रुतिमें कहा गया है कि आप उनके स्वामी हैं।
"You alone are ever the giver of the fruits of all deeds; all beings are proclaimed 'paśus,' and you, as heard in the Śruti, are their lord."
सर्वकर्मफलानां हि (sarvakarmaphalānāṃ hi) — of the fruits of all deeds indeedसदा दाता (sadā dātā) — ever the giverत्वम् एव हि (tvam eva hi) — you aloneसर्वे हि प्रोक्ताः पशवः (sarve hi proktāḥ paśavaḥ) — all are proclaimed paśusतत्पतिः त्वं (tatpatiḥ tvaṃ) — you are their lordश्रुतिश्रुतः (śrutiśrutaḥ) — as heard in the Śruti
९ पृथग्धियः कर्मदृशोऽरुंतुदाश्च दुराशयाः। वितुदंति परान् मूढा दुरुक्तैर्मत्सरान्विताः॥
pṛthagdhiyaḥ karmadṛśo'ruṃtudāśca durāśayāḥ | vitudaṃti parān mūḍhā duruktairmatsarānvitāḥ ||
आपसे भिन्न बुद्धिवाले, मिथ्या दृष्टिवाले, मर्मभेदी वचन बोलनेवाले, दुराशय तथा मूढ़ लोग ही ईर्ष्यासे युक्त होकर कटु वचनोंसे दूसरोंको पीड़ा पहुँचाते हैं।
"Those of contrary understanding, false in judgement, cruel in speech, evil-minded — deluded, filled with envy — wound others with harsh words."
पृथग्धियः (pṛthagdhiyaḥ) — of contrary understandingकर्मदृशः (karmadṛśaḥ) — of false judgementअरुंतुदाः (aruṃtudāḥ) — cruel in speechच दुराशयाः (ca durāśayāḥ) — and evil-mindedवितुदंति (vitudaṃti) — woundपरान् (parān) — othersमूढाः (mūḍhāḥ) — the deludedदुरुक्तैः (duruktaiḥ) — with harsh wordsमत्सरान्विताः (matsarānvitāḥ) — filled with envy
१० तेषां दैववधानां भो भूयात्त्वच्च वधो विभो। भगवन्परमेशान कृपां कुरु परप्रभो॥
teṣāṃ daivavadhānāṃ bho bhūyāttvacca vadho vibho | bhagavanparameśāna kṛpāṃ kuru paraprabho ||
हे विभो! उनका वध दैववधसे हो अथवा आपके द्वारा भी हो। हे भगवन्! हे परमेशान! हे परप्रभो! आप कृपा कीजिये।
"O Lord, may their death be by divine causes, and may their death be by you also, O Lord; O bhagavan, O supreme lord, O highest master, show mercy."
तेषां (teṣāṃ) — theirदैववधानां (daivavadhānāṃ) — of deaths by divine causesभो (bho) — Oभूयात् (bhūyāt) — may it beत्वत् च वधः (tvat ca vadhaḥ) — and death by youविभो (vibho) — O Lordभगवन् परमेशान (bhagavan parameśāna) — O bhagavan, supreme lordकृपां कुरु (kṛpāṃ kuru) — show mercyपरप्रभो (paraprabho) — O highest master
११ नमो रुद्राय शांताय ब्रह्मणे परमात्मने। कपर्दिने महेशाय ज्योत्स्नाय महते नमः॥
namo rudrāya śāṃtāya brahmaṇe paramātmane | kapardine maheśāya jyotsnāya mahate namaḥ ||
शान्तस्वरूप, ब्रह्म, परमात्मा रुद्रको नमस्कार है। जटाधारी, स्वयंप्रकाश तथा महान् महेशको नमस्कार है।
"Homage to Rudra, the peaceful, the Brahman, the supreme soul; homage to the matted-locked Maheśa, the self-luminous, the great one."
नमः (namaḥ) — homageरुद्राय शांताय (rudrāya śāṃtāya) — to Rudra, the peacefulब्रह्मणे परमात्मने (brahmaṇe paramātmane) — to the Brahman, the supreme soulकपर्दिने (kapardine) — to the matted-locked oneमहेशाय (maheśāya) — to Maheśaज्योत्स्नाय महते (jyotsnāya mahate) — to the self-luminous, the great oneनमः (namaḥ) — homage
१२ त्वं हि विश्वसृजां स्रष्टा धाता त्वं प्रपितामहः। त्रिगुणात्मा निर्गुणश्च प्रकृतेः पुरुषात्परः॥
tvaṃ hi viśvasṛjāṃ sraṣṭā dhātā tvaṃ prapitāmahaḥ | triguṇātmā nirguṇaśca prakṛteḥ puruṣātparaḥ ||
आप ही विश्वके स्रष्टाओंके भी स्रष्टा, धाता तथा प्रपितामह हैं। आप त्रिगुणस्वरूप तथा निर्गुण भी हैं और प्रकृति एवं पुरुषसे भी परे हैं।
"You are the creator of the creators of the universe, the establisher, the great-grandfather; the embodiment of the three guṇas, and yet beyond the guṇas, beyond both Prakṛti and Puruṣa."
त्वं हि (tvaṃ hi) — you indeedविश्वसृजां स्रष्टा (viśvasṛjāṃ sraṣṭā) — the creator of the creators of the universeधाता (dhātā) — the establisherत्वं प्रपितामहः (tvaṃ prapitāmahaḥ) — you, the great-grandfatherत्रिगुणात्मा (triguṇātmā) — the embodiment of the three guṇasनिर्गुणः च (nirguṇaḥ ca) — and beyond guṇasप्रकृतेः पुरुषात् परः (prakṛteḥ puruṣāt paraḥ) — beyond Prakṛti and Puruṣa
१३ नमस्ते नीलकंठाय वेधसे परमात्मने। विश्वाय विश्वबीजाय जगदानंदहेतवे॥
namaste nīlakaṃṭhāya vedhase paramātmane | viśvāya viśvabījāya jagadānaṃdahetave ||
नीलकण्ठ, विधाता, परमात्मा आपको नमस्कार है। विश्वस्वरूप, विश्वके बीज तथा जगत्के आनन्दके कारणभूत आपको नमस्कार है।
"Homage to you, blue-throated one, the ordainer, the supreme soul; homage to the universe, the seed of the universe, the cause of the world's joy."
नमस्ते (namaste) — homage to youनीलकंठाय (nīlakaṃṭhāya) — to the blue-throated oneवेधसे परमात्मने (vedhase paramātmane) — to the ordainer, the supreme soulविश्वाय (viśvāya) — to the universeविश्वबीजाय (viśvabījāya) — to the seed of the universeजगदानंदहेतवे (jagadānaṃdahetave) — to the cause of the world's joy
१४ ओंकारस्त्वं वषट्कारः सर्वारंभप्रवर्तकः। हंतकारः स्वधाकारो हव्यकव्यान्नभुक् सदा॥
oṃkārastvaṃ vaṣaṭkāraḥ sarvāraṃbhapravartakaḥ | haṃtakāraḥ svadhākāro havyakavyānnabhuk sadā ||
आप ही ॐकार, वषट्कार, सभी कार्योंके आदिप्रवर्तक, हन्तकार, स्वधाकार तथा सदा हव्य-कव्यके भोक्ता हैं।
"You are the syllable Oṃ, the vaṣaṭ-call, the initiator of every undertaking, the hantakāra, the svadhākāra, and ever the enjoyer of the havya and kavya offerings."
ओंकारः त्वं (oṃkāraḥ tvaṃ) — you are the syllable Oṃवषट्कारः (vaṣaṭkāraḥ) — the vaṣaṭ-callसर्वारंभप्रवर्तकः (sarvāraṃbhapravartakaḥ) — the initiator of every undertakingहंतकारः स्वधाकारः (haṃtakāraḥ svadhākāraḥ) — the hantakāra, the svadhākāraहव्यकव्यान्नभुक् सदा (havyakavyānnabhuk sadā) — ever the enjoyer of the havya-kavya food-offerings
१५ कृतः कथं यज्ञभङ्गस्त्वया धर्मपरायण। ब्रह्मण्यस्त्वं महादेव कथं यज्ञहनो विभो॥
kṛtaḥ kathaṃ yajñabhaṅgastvayā dharmaparāyaṇa | brahmaṇyastvaṃ mahādeva kathaṃ yajñahano vibho ||
हे धर्मपरायण! आपके द्वारा यह यज्ञका विध्वंस क्यों किया गया? हे महादेव! आप तो ब्राह्मणोंके हितैषी हैं, फिर हे विभो! आप यज्ञके विनाशक कैसे बन गये?
"O one devoted to dharma, why was this destruction of the sacrifice done by you? O Mahādeva, you are the friend of the brāhmaṇas — how, O Lord, have you become the destroyer of the sacrifice?"
कृतः कथं (kṛtaḥ kathaṃ) — why was it doneयज्ञभङ्गः त्वया (yajñabhaṅgaḥ tvayā) — the destruction of the sacrifice by youधर्मपरायण (dharmaparāyaṇa) — O one devoted to dharmaब्रह्मण्यः त्वं (brahmaṇyaḥ tvaṃ) — you, friend of the brāhmaṇasमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaकथं यज्ञहनः विभो (kathaṃ yajñahanaḥ vibho) — how, O Lord, [have you become] the destroyer of the sacrifice
१६ ब्राह्मणानां गवां चैव धर्मस्य प्रतिपालकः। शरण्योऽसि सदानन्त्यः सर्वेषां प्राणिनां प्रभो॥
brāhmaṇānāṃ gavāṃ caiva dharmasya pratipālakaḥ | śaraṇyo'si sadānantyaḥ sarveṣāṃ prāṇināṃ prabho ||
आप ब्राह्मणों, गौओं तथा धर्मके रक्षक हैं। आप सभी प्राणियोंके लिये सदा शरणदाता तथा अनन्त हैं, हे प्रभो!
"You are the protector of the brāhmaṇas, of cows, and of dharma; you are a refuge, eternal, O Lord of all beings."
ब्राह्मणानां गवां च एव (brāhmaṇānāṃ gavāṃ ca eva) — of brāhmaṇas and cowsधर्मस्य प्रतिपालकः (dharmasya pratipālakaḥ) — the protector of dharmaशरण्यः असि (śaraṇyaḥ asi) — you are a refugeसदानन्त्यः (sadānantyaḥ) — eternalसर्वेषां प्राणिनां प्रभो (sarveṣāṃ prāṇināṃ prabho) — O Lord of all beings
१७ नमस्ते भगवन् रुद्र भास्करामिततेजसे। नमो भवाय देवाय रसायांबुमयाय ते॥
namaste bhagavan rudra bhāskarāmitatejase | namo bhavāya devāya rasāyāṃbumayāya te ||
हे भगवन्! हे रुद्र! सूर्यके समान अमित तेजवाले आपको नमस्कार है। रसरूप तथा जलमय आप भव देवताको नमस्कार है।
"Homage to you, O Lord, O Rudra, of measureless splendour like the sun. Homage to Bhava, the god, whose form is essence and water."
नमस्ते (namaste) — homage to youभगवन् रुद्र (bhagavan rudra) — O Lord, O Rudraभास्करामिततेजसे (bhāskarāmitatejase) — of measureless splendour like the sunनमः भवाय देवाय (namaḥ bhavāya devāya) — homage to Bhava, the godरसायांबुमयाय ते (rasāyāṃbumayāya te) — whose form is essence and water
१८ शर्वाय क्षितिरूपाय सदा सुरभिणे नमः। रुद्रायाग्निस्वरूपाय महातेजस्विने नमः॥
śarvāya kṣitirūpāya sadā surabhiṇe namaḥ | rudrāyāgnisvarūpāya mahātejasvine namaḥ ||
सुगन्धस्वरूप, पृथ्वीरूप आप शर्वको नमस्कार है। अग्निस्वरूप, महातेजस्वी आप रुद्रको नमस्कार है।
"Homage to Śarva, whose form is the earth, ever fragrant. Homage to Rudra, whose form is fire, of great splendour."
शर्वाय क्षितिरूपाय (śarvāya kṣitirūpāya) — to Śarva, whose form is the earthसदा सुरभिणे नमः (sadā surabhiṇe namaḥ) — homage, ever fragrantरुद्राय अग्निस्वरूपाय (rudrāya agnisvarūpāya) — to Rudra, whose form is fireमहातेजस्विने नमः (mahātejasvine namaḥ) — homage, of great splendour
१९ ईशाय वायवे तुभ्यं संस्पर्शाय नमो नमः। पशूनां पतये तुभ्यं यजमानाय वेधसे॥
īśāya vāyave tubhyaṃ saṃsparśāya namo namaḥ | paśūnāṃ pataye tubhyaṃ yajamānāya vedhase ||
वायुरूप, स्पर्शरूप ईश्वर आपको बारम्बार नमस्कार है। पशुओंके पति, यजमान तथा विधाता आपको नमस्कार है।
"Homage, homage to you, O lord, whose form is the wind, whose form is touch. Homage to you, lord of beasts, the sacrificer, the ordainer."
ईशाय वायवे तुभ्यं (īśāya vāyave tubhyaṃ) — to you, the lord, the windसंस्पर्शाय नमो नमः (saṃsparśāya namo namaḥ) — homage, homage, whose form is touchपशूनां पतये तुभ्यं (paśūnāṃ pataye tubhyaṃ) — to you, the lord of beastsयजमानाय वेधसे (yajamānāya vedhase) — the sacrificer, the ordainer
२० भीमाय व्योमरूपाय शब्दमात्राय ते नमः। महादेवाय सोमाय प्रवृत्ताय नमोऽस्तु ते॥
bhīmāya vyomarūpāya śabdamātrāya te namaḥ | mahādevāya somāya pravṛttāya namo'stu te ||
आकाशरूप, शब्दमात्रस्वरूप भीमको नमस्कार है। सोमरूप, कर्ममें प्रवृत्त महादेवको नमस्कार है।
"Homage to Bhīma, whose form is space, of the nature of sound alone. Homage to you, Mahādeva, whose form is Soma, ever engaged in action."
भीमाय व्योमरूपाय (bhīmāya vyomarūpāya) — to Bhīma, whose form is spaceशब्दमात्राय ते नमः (śabdamātrāya te namaḥ) — homage, of the nature of sound aloneमहादेवाय सोमाय (mahādevāya somāya) — to Mahādeva, whose form is Somaप्रवृत्ताय नमः अस्तु ते (pravṛttāya namaḥ astu te) — homage be to you, ever engaged in action
२१ उग्राय सूर्यरूपाय नमस्ते कर्मयोगिने। नमस्ते कालकालाय नमस्ते रुद्रमन्यवे॥
ugrāya sūryarūpāya namaste karmayogine | namaste kālakālāya namaste rudramanyave ||
उग्र, सूर्यरूप कर्मयोगीको नमस्कार है। हे रुद्र! कालोंके भी काल तथा क्रोधस्वरूप आपको नमस्कार है।
"Homage to you, O fierce one, whose form is the sun, the yogin of action. Homage to you, the death of Death itself; homage to you, whose wrath is Rudra's own."
उग्राय सूर्यरूपाय (ugrāya sūryarūpāya) — to the fierce one, whose form is the sunनमस्ते कर्मयोगिने (namaste karmayogine) — homage to you, the yogin of actionनमस्ते कालकालाय (namaste kālakālāya) — homage to you, death of Deathनमस्ते रुद्रमन्यवे (namaste rudramanyave) — homage to you, whose wrath is Rudra's own
२२ नमः शिवाय भीमाय शंकराय शिवाय ते। उग्रोऽसि सर्वभूतानां नियंता यच्छिवोऽसि नः॥
namaḥ śivāya bhīmāya śaṃkarāya śivāya te | ugro'si sarvabhūtānāṃ niyaṃtā yacchivo'si naḥ ||
शिव, भीम, शंकर तथा शिवको नमस्कार है। आप उग्र हैं, सभी प्राणियोंके नियन्ता हैं तथा हमारा कल्याण करनेवाले हैं।
"Homage to Śiva, to Bhīma, to Śaṅkara, to Śiva. You are fierce, the controller of all beings, since you are our welfare."
नमः शिवाय भीमाय (namaḥ śivāya bhīmāya) — homage to Śiva, to Bhīmaशंकराय शिवाय ते (śaṃkarāya śivāya te) — to Śaṅkara, to Śiva, to youउग्रः असि (ugraḥ asi) — you are fierceसर्वभूतानां नियंता (sarvabhūtānāṃ niyaṃtā) — the controller of all beingsयत् शिवः असि नः (yat śivaḥ asi naḥ) — since you are our welfare
२३ मयस्कराय विश्वाय ब्रह्मणे ह्यार्तिनाशिने। अम्बिकापतये तुभ्यमुमायाः पतये नमः॥
mayaskarāya viśvāya brahmaṇe hyārtināśine | ambikāpataye tubhyamumāyāḥ pataye namaḥ ||
मयस्कर (सुखकारी), विश्वरूप, ब्रह्म तथा दुःखनाशक आपको नमस्कार है। अम्बिकापति तथा उमापति आपको नमस्कार है।
"Homage to the bringer of happiness, the universe, the Brahman, the destroyer of pain. Homage to you, the husband of Ambikā, the husband of Umā."
मयस्कराय विश्वाय (mayaskarāya viśvāya) — to the bringer of happiness, the universeब्रह्मणे हि आर्तिनाशिने (brahmaṇe hi ārtināśine) — to the Brahman, the destroyer of painअम्बिकापतये तुभ्यम् (ambikāpataye tubhyam) — to you, husband of Ambikāउमायाः पतये नमः (umāyāḥ pataye namaḥ) — homage, husband of Umā
२४ शर्वाय सर्वरूपाय पुरुषाय परात्मने। सदसद्व्यक्तिहीनाय महतः कारणाय ते॥
śarvāya sarvarūpāya puruṣāya parātmane | sadasadvyaktihīnāya mahataḥ kāraṇāya te ||
शर्व, सर्वरूप, पुरुषरूप, परमात्मा तथा सत् और असत्की अभिव्यक्तिसे रहित, महत्तत्त्वके कारणभूत आपको नमस्कार है।
"Homage to Śarva, whose form is all, the puruṣa, the supreme soul; to you, devoid of the manifestation of both being and non-being, the cause of the Mahat."
शर्वाय सर्वरूपाय (śarvāya sarvarūpāya) — to Śarva, whose form is allपुरुषाय परात्मने (puruṣāya parātmane) — to the puruṣa, the supreme soulसदसद्व्यक्तिहीनाय (sadasadvyaktihīnāya) — devoid of the manifestation of being and non-beingमहतः कारणाय ते (mahataḥ kāraṇāya te) — to you, the cause of the Mahat
२५ जाताय बहुधा लोके प्रभूताय नमो नमः। नीलाय नीलरुद्राय कद्रुद्राय प्रचेतसे॥
jātāya bahudhā loke prabhūtāya namo namaḥ | nīlāya nīlarudrāya kadrudrāya pracetase ||
संसारमें अनेक रूपोंमें उत्पन्न, प्रभूतस्वरूप आपको बार-बार नमस्कार है। नील, नीलरुद्र, कद्रुद्र तथा प्रचेताको नमस्कार है।
"Homage, homage to you, born in the world in many forms, abundant; to Nīla, to Nīlarudra, to Kadrudra, to Pracetas."
जाताय बहुधा लोके (jātāya bahudhā loke) — born in the world in many formsप्रभूताय नमो नमः (prabhūtāya namo namaḥ) — homage, homage, the abundant oneनीलाय नीलरुद्राय (nīlāya nīlarudrāya) — to Nīla, to Nīlarudraकद्रुद्राय प्रचेतसे (kadrudrāya pracetase) — to Kadrudra, to Pracetas
२६ मीढुष्टमाय देवाय शिपिविष्टाय ते नमः। महीयसे नमस्तुभ्यं हन्त्रे देवारिणां सदा॥
mīḍhuṣṭamāya devāya śipiviṣṭāya te namaḥ | mahīyase namastubhyaṃ hantre devāriṇāṃ sadā ||
मीढुष्टम, देव, शिपिविष्टको नमस्कार है। महीयान् तथा देवताओंके शत्रुओंको सदा मारनेवाले आपको नमस्कार है।
"Homage to you, Mīḍhuṣṭama, the god, Śipiviṣṭa; homage to you, the exalted one, the ever-slayer of the gods' enemies."
मीढुष्टमाय देवाय (mīḍhuṣṭamāya devāya) — to Mīḍhuṣṭama, the godशिपिविष्टाय ते नमः (śipiviṣṭāya te namaḥ) — homage to you, Śipiviṣṭaमहीयसे नमस्तुभ्यं (mahīyase namastubhyaṃ) — homage to you, the exalted oneहन्त्रे देवारिणां सदा (hantre devāriṇāṃ sadā) — the ever-slayer of the gods' enemies
२७ ताराय च सुताराय तरुणाय सुतेजसे। हरिकेशाय देवाय महेशाय नमो नमः॥
tārāya ca sutārāya taruṇāya sutejase | harikeśāya devāya maheśāya namo namaḥ ||
तारकमन्त्रस्वरूप, सुतार, तरुणरूप, परमतेजस्वी, हरिकेश, देव महेश्वरको बार-बार नमस्कार है।
"Homage, homage to Tāra, and to Sutāra, the youthful, of great splendour; to Harikeśa, the god, Maheśa."
ताराय च सुताराय (tārāya ca sutārāya) — to Tāra and to Sutāraतरुणाय सुतेजसे (taruṇāya sutejase) — to the youthful, of great splendourहरिकेशाय देवाय (harikeśāya devāya) — to Harikeśa, the godमहेशाय नमो नमः (maheśāya namo namaḥ) — homage, homage to Maheśa
२८ देवानां शंभवे तुभ्यं विभवे परमात्मने। परमाय नमस्तुभ्यं कालकंठाय ते नमः॥
devānāṃ śaṃbhave tubhyaṃ vibhave paramātmane | paramāya namastubhyaṃ kālakaṃṭhāya te namaḥ ||
देवताओंका कल्याण करनेवाले, ऐश्वर्यशाली, परमात्मा आपको नमस्कार है। परम तथा कालकण्ठ आपको नमस्कार है।
"Homage to you, the well-being of the gods, of great glory, the supreme soul; homage to you, the highest, the blue-throated one."
देवानां शंभवे तुभ्यं (devānāṃ śaṃbhave tubhyaṃ) — to you, the well-being of the godsविभवे परमात्मने (vibhave paramātmane) — to the glorious one, the supreme soulपरमाय नमस्तुभ्यं (paramāya namastubhyaṃ) — homage to you, the highestकालकंठाय ते नमः (kālakaṃṭhāya te namaḥ) — homage to you, the blue-throated one
२९ हिरण्याय परेशाय हिरण्यवपुषे नमः। भीमाय भीमरूपाय भीमकर्मरताय च॥
hiraṇyāya pareśāya hiraṇyavapuṣe namaḥ | bhīmāya bhīmarūpāya bhīmakarmaratāya ca ||
हिरण्यस्वरूप, परमेश, स्वर्णमय शरीरवाले, भीम, भीमरूप तथा भीमकर्ममें रत आपको नमस्कार है।
"Homage to the golden one, the highest lord, of golden form; to the fierce one, of fierce form, engaged in fierce deeds."
हिरण्याय परेशाय (hiraṇyāya pareśāya) — to the golden one, the highest lordहिरण्यवपुषे नमः (hiraṇyavapuṣe namaḥ) — homage, of golden formभीमाय भीमरूपाय (bhīmāya bhīmarūpāya) — to the fierce one, of fierce formभीमकर्मरताय च (bhīmakarmaratāya ca) — and engaged in fierce deeds
३० भस्मदिग्धशरीराय रुद्राक्षाभरणाय च। नमो ह्रस्वाय दीर्घाय वामनाय नमोऽस्तु ते॥
bhasmadigdhaśarīrāya rudrākṣābharaṇāya ca | namo hrasvāya dīrghāya vāmanāya namo'stu te ||
भस्मसे लिप्त शरीरवाले तथा रुद्राक्षसे विभूषित, ह्रस्व, दीर्घ तथा वामनस्वरूप आपको बार-बार नमस्कार है।
"To the one whose body is smeared with ash, and adorned with rudrākṣa; homage, homage, to the short, the long, the dwarf."
भस्मदिग्धशरीराय (bhasmadigdhaśarīrāya) — to the one whose body is smeared with ashरुद्राक्षाभरणाय च (rudrākṣābharaṇāya ca) — and adorned with rudrākṣaनमो ह्रस्वाय दीर्घाय (namo hrasvāya dīrghāya) — homage to the short, the longवामनाय नमः अस्तु ते (vāmanāya namaḥ astu te) — homage be to you, the dwarf
३१ दूरेवधाय ते देवाग्रेवधाय नमो नमः। धन्विने शूलिने तुभ्यं गदिने हलिने नमः॥
dūrevadhāya te devāgrevadhāya namo namaḥ | dhanvine śūline tubhyaṃ gadine haline namaḥ ||
हे देव! दूर रहनेवालोंका तथा आगे रहनेवालोंका वध करनेवाले आपको नमस्कार है। धनुष, शूल, गदा तथा हल धारण करनेवाले आपको नमस्कार है।
"Homage, homage to you, O god, slayer of those far and slayer of those near; homage to you, bearer of the bow, the trident, the club, the plough."
दूरेवधाय ते (dūrevadhāya te) — to you, slayer of those farदेवाग्रेवधाय नमो नमः (devāgrevadhāya namo namaḥ) — homage, homage, O god, slayer of those in frontधन्विने शूलिने तुभ्यं (dhanvine śūline tubhyaṃ) — to you, bearer of the bow, the tridentगदिने हलिने नमः (gadine haline namaḥ) — homage, bearer of the club, the plough
३२ नानायुधधरायैव दैत्यदानवनाशिने। सद्याय सद्यरूपाय सद्योजाताय वै नमः॥
nānāyudhadharāyaiva daityadānavanāśine | sadyāya sadyarūpāya sadyojātāya vai namaḥ ||
अनेक आयुध धारण करनेवाले, दैत्य-दानवोंके नाशक, सद्य, सद्यरूप तथा सद्योजातको नमस्कार है।
"Homage to the bearer of manifold weapons, the destroyer of daityas and dānavas; homage to the sudden one, of sudden form, sudden-born."
नानायुधधराय एव (nānāyudhadharāya eva) — to the bearer of manifold weaponsदैत्यदानवनाशिने (daityadānavanāśine) — to the destroyer of daityas and dānavasसद्याय सद्यरूपाय (sadyāya sadyarūpāya) — to the sudden one, of sudden formसद्योजाताय वै नमः (sadyojātāya vai namaḥ) — homage indeed, sudden-born
३३ वामाय वामरूपाय वामनेत्राय ते नमः। अघोराय परेशाय विकटाय नमो नमः॥
vāmāya vāmarūpāya vāmanetrāya te namaḥ | aghorāya pareśāya vikaṭāya namo namaḥ ||
वाम, वामरूप तथा वामनेत्रवाले आपको नमस्कार है। अघोर, परेश तथा विकटको बार-बार नमस्कार है।
"Homage to the left one, of left form, with the left eye; homage, homage to Aghora, the highest lord, the terrible one."
वामाय वामरूपाय (vāmāya vāmarūpāya) — to the left one, of left formवामनेत्राय ते नमः (vāmanetrāya te namaḥ) — homage to you, with the left eyeअघोराय परेशाय (aghorāya pareśāya) — to Aghora, the highest lordविकटाय नमो नमः (vikaṭāya namo namaḥ) — homage, homage, to the terrible one
३४ तत्पुरुषाय नाथाय पुराणपुरुषाय च। पुरुषार्थप्रदानाय व्रतिने परमेष्ठिने॥
tatpuruṣāya nāthāya purāṇapuruṣāya ca | puruṣārthapradānāya vratine parameṣṭhine ||
तत्पुरुष, नाथ, पुराणपुरुष, पुरुषार्थ प्रदान करनेवाले, व्रतधारी, परमेष्ठीको नमस्कार है।
"Homage to Tatpuruṣa, the lord, the ancient puruṣa; the giver of the goals of life, the observer of vows, the one who stands supreme."
तत्पुरुषाय नाथाय (tatpuruṣāya nāthāya) — to Tatpuruṣa, the lordपुराणपुरुषाय च (purāṇapuruṣāya ca) — and the ancient puruṣaपुरुषार्थप्रदानाय (puruṣārthapradānāya) — the giver of the goals of lifeव्रतिने परमेष्ठिने (vratine parameṣṭhine) — the observer of vows, who stands supreme
३५ ईशानाय नमस्तुभ्यमीश्वराय नमो नमः। ब्रह्मणे ब्रह्मरूपाय नमः साक्षात्परात्मने॥
īśānāya namastubhyamīśvarāya namo namaḥ | brahmaṇe brahmarūpāya namaḥ sākṣātparātmane ||
ईशान तथा ईश्वरको बार-बार नमस्कार है। ब्रह्म, ब्रह्मस्वरूप तथा साक्षात् परमात्मस्वरूपको नमस्कार है।
"Homage, homage to you, Īśāna, homage to you, Īśvara; homage to Brahman, of the form of Brahman, the very Supreme Self."
ईशानाय नमस्तुभ्यम् (īśānāya namastubhyam) — homage to you, Īśānaईश्वराय नमो नमः (īśvarāya namo namaḥ) — homage, homage, Īśvaraब्रह्मणे ब्रह्मरूपाय (brahmaṇe brahmarūpāya) — to Brahman, of the form of Brahmanनमः साक्षात्परात्मने (namaḥ sākṣātparātmane) — homage, the very Supreme Self
३६ उग्रोऽसि सर्वदुष्टानां नियंतासि शिवोऽसि नः। कालकूटाशिने तुभ्यं देवाद्यवनकारिणे॥
ugro'si sarvaduṣṭānāṃ niyaṃtāsi śivo'si naḥ | kālakūṭāśine tubhyaṃ devādyavanakāriṇe ||
आप उग्र हैं, समस्त दुष्टोंके नियन्ता हैं, हमारा कल्याण करनेवाले हैं। कालकूट विषका पान करनेवाले तथा देवता आदिकी रक्षा करनेवाले आपको नमस्कार है।
"You are fierce, the controller of all the wicked; you are our welfare; homage to you, eater of the kālakūṭa poison, protector of the gods and others."
उग्रः असि (ugraḥ asi) — you are fierceसर्वदुष्टानां नियंता असि (sarvaduṣṭānāṃ niyaṃtā asi) — you are the controller of all the wickedशिवः असि नः (śivaḥ asi naḥ) — you are our welfareकालकूटाशिने तुभ्यं (kālakūṭāśine tubhyaṃ) — to you, eater of the kālakūṭa poisonदेवाद्यवनकारिणे (devādyavanakāriṇe) — protector of the gods and others
३७ वीराय वीरभद्राय रक्षद्वीराय शूलिने। महादेवाय महते पशूनां पतये नमः॥
vīrāya vīrabhadrāya rakṣadvīrāya śūline | mahādevāya mahate paśūnāṃ pataye namaḥ ||
वीर, वीरभद्र, वीरोंकी रक्षा करनेवाले, त्रिशूलधारी, महादेव, महान् तथा पशुपतिको नमस्कार है।
"Homage to the hero, to Vīrabhadra, the protector of heroes, the trident-bearer; homage to Mahādeva, the great one, the lord of beasts."
वीराय वीरभद्राय (vīrāya vīrabhadrāya) — to the hero, to Vīrabhadraरक्षद्वीराय शूलिने (rakṣadvīrāya śūline) — the protector of heroes, the trident-bearerमहादेवाय महते (mahādevāya mahate) — to Mahādeva, the great oneपशूनां पतये नमः (paśūnāṃ pataye namaḥ) — homage, the lord of beasts
३८ वीरात्मने सुविद्याय श्रीकंठाय पिनाकिने। नमोऽनंताय सूक्ष्माय नमस्ते मृत्युमन्यवे॥
vīrātmane suvidyāya śrīkaṃṭhāya pinākine | namo'naṃtāya sūkṣmāya namaste mṛtyumanyave ||
वीरात्मा, श्रेष्ठ विद्यावाले, श्रीकण्ठ तथा पिनाकधारीको नमस्कार है। अनन्त तथा सूक्ष्मको नमस्कार है। मृत्युस्वरूप क्रोधवाले आपको नमस्कार है।
"Homage to the heroic soul, of excellent knowledge, Śrīkaṇṭha, the wielder of the Pināka; homage to the endless, the subtle; homage to you, whose wrath is death itself."
वीरात्मने सुविद्याय (vīrātmane suvidyāya) — to the heroic soul, of excellent knowledgeश्रीकंठाय पिनाकिने (śrīkaṃṭhāya pinākine) — to Śrīkaṇṭha, the wielder of the Pinākaनमः अनंताय सूक्ष्माय (namaḥ anaṃtāya sūkṣmāya) — homage to the endless, the subtleनमस्ते मृत्युमन्यवे (namaste mṛtyumanyave) — homage to you, whose wrath is death
३९ पराय परमेशाय परात्परतराय ते। परात्पराय विभवे नमस्ते विश्वमूर्तये॥
parāya parameśāya parātparatarāya te | parātparāya vibhave namaste viśvamūrtaye ||
पर, परमेश, परसे भी परे, परात्पर, ऐश्वर्यशाली तथा विश्वमूर्तिको नमस्कार है।
"Homage to the highest, the supreme lord, higher than the highest; homage to you, beyond the highest, of great glory, of universal form."
पराय परमेशाय (parāya parameśāya) — to the highest, the supreme lordपरात्परतराय ते (parātparatarāya te) — to you, higher than the highestपरात्पराय विभवे (parātparāya vibhave) — to the one beyond the highest, of great gloryनमस्ते विश्वमूर्तये (namaste viśvamūrtaye) — homage to you, of universal form
४० नमो विष्णुकलत्राय विष्णुक्षेत्राय भानवे। भैरवाय शरण्याय त्र्यंबकाय विहारिणे॥
namo viṣṇukalatrāya viṣṇukṣetrāya bhānave | bhairavāya śaraṇyāya tryaṃbakāya vihāriṇe ||
विष्णुको अपना कुटुम्बी माननेवाले, विष्णुक्षेत्ररूप, भानुस्वरूप, भैरव, शरणदाता, त्रिनेत्र तथा सर्वत्र विहार करनेवाले आपको नमस्कार है।
"Homage to him who counts Viṣṇu as kin, whose domain is Viṣṇu, the shining one; to Bhairava, the refuge-giver, the three-eyed one, ever at play."
नमो विष्णुकलत्राय (namo viṣṇukalatrāya) — homage to him who counts Viṣṇu as kinविष्णुक्षेत्राय भानवे (viṣṇukṣetrāya bhānave) — whose domain is Viṣṇu, the shining oneभैरवाय शरण्याय (bhairavāya śaraṇyāya) — to Bhairava, the refuge-giverत्र्यंबकाय विहारिणे (tryaṃbakāya vihāriṇe) — the three-eyed one, ever at play
४१ मृत्युञ्जयाय शोकाय त्रिगुणाय गुणात्मने। चन्द्रसूर्याग्निनेत्राय सर्वकारणसेतवे॥
mṛtyuñjayāya śokāya triguṇāya guṇātmane | candrasūryāgninetrāya sarvakāraṇasetave ||
मृत्युंजय, शोकस्वरूप, त्रिगुण, गुणात्मा, चन्द्र-सूर्य-अग्निरूप नेत्रवाले तथा समस्त कारणोंके सेतुस्वरूप आपको नमस्कार है।
"Homage to the conqueror of death, the sorrow, the three guṇas, the soul of the guṇas; whose eyes are moon, sun, and fire, the bridge of every cause."
मृत्युंजयाय शोकाय (mṛtyuṃjayāya śokāya) — to the conqueror of death, the sorrowत्रिगुणाय गुणात्मने (triguṇāya guṇātmane) — to the three guṇas, the soul of the guṇasचन्द्रसूर्याग्निनेत्राय (candrasūryāgninetrāya) — whose eyes are moon, sun, and fireसर्वकारणसेतवे (sarvakāraṇasetave) — the bridge of every cause
४२ भवता हि जगत्सर्वं व्याप्तं स्वेनैव तेजसा। परब्रह्म निर्विकारी चिदानंदः प्रकाशवान्॥
bhavatā hi jagatsarvaṃ vyāptaṃ svenaiva tejasā | parabrahma nirvikārī cidānaṃdaḥ prakāśavān ||
आपने ही अपने तेजसे सम्पूर्ण जगत्को व्याप्त कर रखा है। आप परब्रह्म, विकाररहित, चिदानन्दस्वरूप तथा प्रकाशवान् हैं।
"By you alone the whole universe is pervaded, by your own splendour; you are the supreme Brahman, unchanging, consciousness and bliss, radiant."
भवता हि (bhavatā hi) — by you indeedजगत्सर्वं व्याप्तं (jagatsarvaṃ vyāptaṃ) — the whole universe is pervadedस्वेन एव तेजसा (svena eva tejasā) — by your own splendourपरब्रह्म निर्विकारी (parabrahma nirvikārī) — the supreme Brahman, unchangingचिदानंदः प्रकाशवान् (cidānaṃdaḥ prakāśavān) — consciousness and bliss, radiant
४३ ब्रह्मविष्ण्विन्द्रचन्द्रादिप्रमुखाः सकलाः सुराः। मुनयश्चापरे त्वत्तः संप्रसूता महेश्वर॥
brahmaviṣṇvindracandrādipramukhāḥ sakalāḥ surāḥ | munayaścāpare tvattaḥ saṃprasūtā maheśvara ||
हे महेश्वर! ब्रह्मा, विष्णु, इन्द्र, चन्द्र आदि समस्त प्रमुख देवता तथा अन्य मुनिगण भी आपसे ही उत्पन्न हुए हैं।
"O Maheśvara, Brahmā, Viṣṇu, Indra, Candra, and other chief gods, and other sages besides, have all been born from you."
ब्रह्मविष्ण्विन्द्रचन्द्रादिप्रमुखाः (brahmaviṣṇvindracandrādipramukhāḥ) — Brahmā, Viṣṇu, Indra, Candra and the other chief onesसकलाः सुराः (sakalāḥ surāḥ) — all the godsमुनयः च अपरे (munayaḥ ca apare) — and other sages tooत्वत्तः संप्रसूता (tvattaḥ saṃprasūtā) — born from youमहेश्वर (maheśvara) — O Maheśvara
४४ यतो बिभर्षि सकलं विभज्य तनुमष्टधा। अष्टमूर्तिरितीशश्च त्वमाद्यः करुणामयः॥
yato bibharṣi sakalaṃ vibhajya tanumaṣṭadhā | aṣṭamūrtiritīśaśca tvamādyaḥ karuṇāmayaḥ ||
चूँकि आप अपने शरीरको आठ भागोंमें विभक्तकर सबको धारण करते हैं, इसलिये आप अष्टमूर्ति ईश कहलाते हैं। आप ही आदिकारण तथा करुणामय हैं।
"Since you bear all things, dividing your body eightfold, you are thus called the Aṣṭamūrti, the Lord; you are the primal one, full of compassion."
यतः बिभर्षि सकलं (yataḥ bibharṣi sakalaṃ) — since you bear all thingsविभज्य तनुम् अष्टधा (vibhajya tanum aṣṭadhā) — dividing your body eightfoldअष्टमूर्तिः इति ईशः च (aṣṭamūrtiḥ iti īśaḥ ca) — thus called the Aṣṭamūrti, the Lordत्वम् आद्यः करुणामयः (tvam ādyaḥ karuṇāmayaḥ) — you are the primal one, full of compassion
४५ त्वद्भयाद्वाति वातोऽयं दहत्यग्निर्भयात्तव। सूर्यस्तपति ते भीत्या मृत्युर्धावति सर्वतः॥
tvadbhayādvāti vāto'yaṃ dahatyagnirbhayāttava | sūryastapati te bhītyā mṛtyurdhāvati sarvataḥ ||
आपके भयसे यह वायु बहता है, आपके भयसे अग्नि जलती है, आपके भयसे सूर्य तपता है तथा आपके भयसे मृत्यु सर्वत्र दौड़ती है।
"For fear of you this wind blows; for fear of you the fire burns; the sun scorches from fear of you; death runs everywhere from fear of you."
त्वद्भयात् (tvadbhayāt) — from fear of youवाति वातः अयं (vāti vātaḥ ayaṃ) — this wind blowsदहति अग्निः भयात्तव (dahati agniḥ bhayāttava) — fire burns from fear of youसूर्यः तपति ते भीत्या (sūryaḥ tapati te bhītyā) — the sun scorches from fear of youमृत्युः धावति सर्वतः (mṛtyuḥ dhāvati sarvataḥ) — death runs everywhere
४६ दयासिन्धो महेशान प्रसीद परमेश्वर। रक्ष रक्ष सदैवास्मान् यस्मान्नष्टान् विचेतसः॥
dayāsindho maheśāna prasīda parameśvara | rakṣa rakṣa sadaivāsmān yasmānnaṣṭān vicetasaḥ ||
हे दयासिन्धो! हे महेशान! हे परमेश्वर! प्रसन्न होइये। नष्ट और चेतनाशून्य हुए हमलोगोंकी सदैव रक्षा कीजिये, रक्षा कीजिये।
"O ocean of compassion, O Maheśāna, be gracious, O supreme lord; protect, protect us always, senseless and ruined as we are."
दयासिन्धो महेशान (dayāsindho maheśāna) — O ocean of compassion, O Maheśānaप्रसीद परमेश्वर (prasīda parameśvara) — be gracious, O supreme lordरक्ष रक्ष सदा एव अस्मान् (rakṣa rakṣa sadā eva asmān) — protect, protect us alwaysयस्मात् नष्टान् विचेतसः (yasmāt naṣṭān vicetasaḥ) — since we are ruined, senseless
४७ रक्षिताः सततं नाथ त्वयैव करुणानिधे। नानापद्भ्यो वयं शंभो तथैवाद्य प्रपाहि नः॥
rakṣitāḥ satataṃ nātha tvayaiva karuṇānidhe | nānāpadbhyo vayaṃ śaṃbho tathaivādya prapāhi naḥ ||
हे नाथ! हे करुणानिधे! आपने ही सदा हमलोगोंको अनेक विपत्तियोंसे बचाया है। हे शम्भो! उसी प्रकार आज भी हमारी रक्षा कीजिये।
"O Lord, O ocean of compassion, we have ever been protected by you alone from manifold calamities; O Śambhu, so likewise today, protect us."
रक्षिताः सततं नाथ (rakṣitāḥ satataṃ nātha) — protected always, O Lordत्वया एव करुणानिधे (tvayā eva karuṇānidhe) — by you alone, O ocean of compassionनानापद्भ्यः वयं शंभो (nānāpadbhyaḥ vayaṃ śaṃbho) — from manifold calamities, O Śambhuतथा एव अद्य प्रपाहि नः (tathā eva adya prapāhi naḥ) — so likewise today, protect us
४८ सञ्ञस्योद्धरणं नाथ कुरु शीघ्र प्रसादकृत्। असमाप्तस्य दुर्गेश दक्षस्य च प्रजापतेः॥
saññasyoddharaṇaṃ nātha kuru śīghra prasādakṛt | asamāptasya durgeśa dakṣasya ca prajāpateḥ ||
हे नाथ! हे दुर्गेश! हे कृपा करनेवाले! प्रजापति दक्षके अपूर्ण यज्ञका शीघ्र उद्धार कीजिये।
"O Lord, O bestower of grace, quickly restore the sacrifice, unfinished, O lord of the fortress, of Dakṣa, the lord of creatures."
यज्ञस्य उद्धरणं नाथ (yajñasya uddharaṇaṃ nātha) — the restoration of the sacrifice, O Lordकुरु शीघ्रं प्रसादकृत् (kuru śīghraṃ prasādakṛt) — do it quickly, O bestower of graceअसमाप्तस्य दुर्गेश (asamāptasya durgeśa) — unfinished, O lord of the fortressदक्षस्य च प्रजापतेः (dakṣasya ca prajāpateḥ) — of Dakṣa, the lord of creatures
४९ भगोऽक्षिणी प्रपद्येत यजमानश्च जीवतु। पूष्णो दन्ताश्च रोहन्तु भृगोः श्मश्रूणि पूर्ववत्॥
bhago'kṣiṇī prapadyeta yajamānaśca jīvatu | pūṣṇo dantāśca rohantu bhṛgoḥ śmaśrūṇi pūrvavat ||
भग देवता अपने दोनों नेत्र प्राप्त करें, यजमान जीवित हों, पूषाके दाँत पुनः उग आयें तथा भृगुकी दाढ़ी पूर्ववत् हो जाय।
"May Bhaga attain his two eyes, and may the sacrificer live; may Pūṣan's teeth grow back, and may Bhṛgu's beard be as before."
भगः अक्षिणी प्रपद्येत (bhagaḥ akṣiṇī prapadyeta) — may Bhaga attain his two eyesयजमानः च जीवतु (yajamānaḥ ca jīvatu) — and may the sacrificer liveपूष्णः दन्ताः च रोहन्तु (pūṣṇaḥ dantāḥ ca rohantu) — and may Pūṣan's teeth growभृगोः श्मश्रूणि पूर्ववत् (bhṛgoḥ śmaśrūṇi pūrvavat) — Bhṛgu's beard as before
५० भवतानुगृहीतानां देवादीनां च सर्वशः। आरोग्यं भग्नगात्राणां शंकर त्वायुधाश्मभिः॥
bhavatānugṛhītānāṃ devādīnāṃ ca sarvaśaḥ | ārogyaṃ bhagnagātrāṇāṃ śaṃkara tvāyudhāśmabhiḥ ||
हे शंकर! आपके द्वारा अनुगृहीत देवता आदि, जिनके अंग शस्त्रों और पत्थरोंसे छिन्न-भिन्न हो गये हैं, वे सब स्वस्थ हो जायँ।
"O Śaṅkara, may all the gods and others favoured by you, whose limbs were shattered by weapons and stones, attain health once more."
भवता अनुगृहीतानां (bhavatā anugṛhītānāṃ) — favoured by youदेवादीनां च सर्वशः (devādīnāṃ ca sarvaśaḥ) — of the gods and others, in every wayआरोग्यं भग्नगात्राणां (ārogyaṃ bhagnagātrāṇāṃ) — health for those whose limbs are shatteredशंकर त्वायुधाश्मभिः (śaṃkara tvāyudhāśmabhiḥ) — O Śaṅkara, by weapons and stones
५१ पूर्णभागोऽस्तु ते नाथावशिष्टेऽध्वरकर्मणि। रुद्रभागेन यज्ञस्ते कल्पितो नान्यथा क्वचित्॥
pūrṇabhāgo'stu te nāthāvaśiṣṭe'dhvarakarmaṇi | rudrabhāgena yajñaste kalpito nānyathā kvacit ||
हे नाथ! इस शेष यज्ञकर्ममें आपका ही पूर्ण भाग हो। आपके उसी रुद्रभागसे ही यह यज्ञ सम्पन्न होगा, अन्यथा कदापि नहीं।
"O Lord, may your full share be in this remaining sacrificial rite; by your own Rudra-portion the sacrifice has been ordained — in no other way, ever."
पूर्णभागः अस्तु ते नाथ (pūrṇabhāgaḥ astu te nātha) — may your full share be, O Lordअवशिष्टे अध्वरकर्मणि (avaśiṣṭe adhvarakarmaṇi) — in this remaining sacrificial riteरुद्रभागेन यज्ञः ते कल्पितः (rudrabhāgena yajñaḥ te kalpitaḥ) — by your Rudra-portion the sacrifice is ordainedन अन्यथा क्वचित् (na anyathā kvacit) — never otherwise
५२ इत्युक्त्वा सप्रजेशश्च रमेशश्च कृताञ्जलिः। दंडवत्पतितो भूमौ क्षमापयितुमुद्यतः॥
ityuktvā saprajeśaśca rameśaśca kṛtāñjaliḥ | daṃḍavatpatito bhūmau kṣamāpayitumudyataḥ ||
यह कहकर प्रजापतिसहित रमेश विष्णु हाथ जोड़कर क्षमा माँगनेके लिये उद्यत हो दण्डकी भाँति पृथिवीपर लेट गये।
Having spoken thus, Rameśa [Viṣṇu], together with the lord of creatures [Brahmā], hands joined in reverence, fell prostrate like a rod upon the ground, eager to be forgiven.
इति उक्त्वा (iti uktvā) — having spoken thusसप्रजेशः च रमेशः च (saprajeśaḥ ca rameśaḥ ca) — together with the lord of creatures, and Rameśaकृताञ्जलिः (kṛtāñjaliḥ) — hands joined in reverenceदंडवत्पतितः भूमौ (daṃḍavatpatitaḥ bhūmau) — fell prostrate like a rod upon the groundक्षमापयितुम् उद्यतः (kṣamāpayitum udyataḥ) — eager to be forgiven
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे देवस्तुतिवर्णनं नामैकचत्वारिंशोऽध्यायः॥ ४१॥
Thus ends the forty-first chapter, called "The Praise of the Gods," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें देवताओंद्वारा स्तुतिका वर्णन नामक इकतालीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४१॥