Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 5
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter Five · The Story of Sandhyā · Verses 1–68

अथ पञ्चमोऽध्यायः

Nārada asks what became of Sandhyā after everyone went home; Brahmā tells how, seeing the desire she had unwittingly provoked in her own father and brothers, and mortified by Śiva's mockery, Sandhyā resolved to atone: she would establish, through fierce austerity, a rule against such desire arising the instant a being is born, then give up her body. She went to Mount Candrabhāga; Brahmā sent Vasiṣṭha, in another form so as not to trouble her further, to instruct her in silent worship of Śiva. Vasiṣṭha taught her the mantra and discipline of mauna-tapasyā, then vanished — this same Sandhyā, Brahmā notes, would later become Arundhatī. नारद जी पूछते हैं कि सबके अपने-अपने घर चले जाने पर सन्ध्या कहाँ गयी; ब्रह्मा जी बताते हैं कि अपने ही पिता और भाइयों में अनजाने उत्पन्न हुए कामभाव को देखकर तथा शिवजी के उपहास से लज्जित होकर सन्ध्या ने प्रायश्चित्त का संकल्प लिया — वह कठोर तप के द्वारा यह मर्यादा स्थापित करेगी कि कोई भी प्राणी उत्पन्न होते ही कामभाव से युक्त न हो, और फिर अपना शरीर त्याग देगी। वह चन्द्रभाग पर्वत पर गयी; ब्रह्मा जी ने उसे और अधिक व्यथित न करने के लिये दूसरे रूप में वसिष्ठ जी को शिव की मौन उपासना सिखाने भेजा। वसिष्ठ जी ने उसे मन्त्र तथा मौनतपस्या की विधि बताकर वहीं अन्तर्धान हो गये — यही सन्ध्या आगे चलकर अरुन्धती हुई, ऐसा ब्रह्मा जी बताते हैं।

सूत उवाच — Sūta spoke: सूत जी ने कहा:

इत्याकर्ण्यं वचस्तस्य ब्रह्मणो मुनिसत्तमः। स मुदोवाच संस्मृत्य शंकरं प्रीतमानसः॥

ityākarṇyaṃ vacastasya brahmaṇo munisattamaḥ | sa mudovāca saṃsmṛtya śaṃkaraṃ prītamānasaḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी के इस वचन को सुनकर मुनिश्रेष्ठ नारद जी शंकर जी का स्मरण करके प्रसन्नचित्त होकर आनन्दपूर्वक कहने लगे।

Having heard these words of Brahmā, that foremost of sages [Nārada], recalling Śaṅkara, spoke joyfully with a delighted mind.

Word by word

इति (iti) — thusआकर्ण्यम् (ākarṇyam) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — hisब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāमुनिसत्तमः (munisattamaḥ) — the best of sagesसः (saḥ) — heमुदा (mudā) — with joyउवाच (uvāca) — spokeसंस्मृत्य (saṃsmṛtya) — having called to mindशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraप्रीतमानसः (prītamānasaḥ) — with gladdened mind

नारद उवाच — Nārada spoke: नारद जी ने कहा:

ब्रह्मन्‌ विधे महाभाग विष्णुशिष्य महामते। अद्भुता कथिता लीला त्वया च शशिमौलिनः॥

brahman vidhe mahābhāga viṣṇuśiṣya mahāmate | adbhutā kathitā līlā tvayā ca śaśimaulinaḥ ||

· हिन्दी

"हे ब्रह्मन्! हे विधे! हे महाभाग! हे विष्णुशिष्य! हे महामते! आपने चन्द्रमौलि शिवजी की अद्भुत लीला का वर्णन किया।

"O Brahman, O Vidhi, O greatly fortunate one, O disciple of Viṣṇu, O great sage! You have told the wondrous sport of the moon-crested one.

Word by word

ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāविधे (vidhe) — O Creatorमहाभाग (mahābhāga) — greatly blessedविष्णुशिष्य (viṣṇuśiṣya) — disciple of Viṣṇuमहामते (mahāmate) — greatly wiseअद्भुता (adbhutā) — wondrousकथिता (kathitā) — has been toldलीला (līlā) — the sportत्वया (tvayā) — by you (ca) — andशशिमौलिनः (śaśimaulinaḥ) — of the moon-crested

गृहीतदारे मदने हृष्टे हि स्वगृहं गते। दक्षे च स्वगृहं याते तथा हि त्वयि कर्तरि॥

gṛhītadāre madane hṛṣṭe hi svagṛhaṃ gate | dakṣe ca svagṛhaṃ yāte tathā hi tvayi kartari ||

· हिन्दी

पत्नी को प्राप्तकर हर्षित हुए कामदेव के अपने घर चले जाने पर, दक्ष के भी अपने घर चले जाने पर, तथा हे सृष्टिकर्ता! आपके भी अपने कार्य में लगने पर —

When Madana, having taken his wife, went joyfully to his own home, and Dakṣa too went to his own home, and you, the creator, [to your own task] —

Word by word

गृहीतदारे (gṛhītadāre) — having taken a wifeमदने (madane) — when Madanaहृष्टे (hṛṣṭe) — delightedहि (hi) — indeedस्वगृहम् (svagṛham) — to his own homeगते (gate) — had goneदक्षे (dakṣe) — when Dakṣa (ca) — andस्वगृहम् (svagṛham) — to his own homeयाते (yāte) — had goneतथा (tathā) — likewiseहि (hi) — indeedत्वयि (tvayi) — youकर्तरि (kartari) — the maker

मानसेषु च पुत्रेषु गतेषु स्वस्वधामसु। सन्ध्या कुत्र गता सा च ब्रह्मपुत्री पितृप्रसूः॥

mānaseṣu ca putreṣu gateṣu svasvadhāmasu | sandhyā kutra gatā sā ca brahmaputrī pitṛprasūḥ ||

· हिन्दी

और आपके मानसपुत्रों के भी अपने-अपने धाम को चले जाने पर, वह ब्रह्मपुत्री सन्ध्या, जो पितरों की जननी थी, कहाँ गयी?

— and when your mind-born sons had gone each to his own abode, where did that Sandhyā go, the daughter of Brahmā who had given birth to those forefathers?

Word by word

मानसेषु (mānaseṣu) — when the mind-born (ca) — andपुत्रेषु (putreṣu) — sonsगतेषु (gateṣu) — had goneस्वस्वधामसु (svasvadhāmasu) — each to his own abodeसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāकुत्र (kutra) — whitherगता (gatā) — wentसा (sā) — she (ca) — andब्रह्मपुत्री (brahmaputrī) — the daughter of Brahmāपितृप्रसूः (pitṛprasūḥ) — mother of the forefathers

किं चकार च केनैव पुरुषेण विवाहिता। एतत्सर्वं विशेषेण संध्यायाश्चरितं वद॥

kiṃ cakāra ca kenaiva puruṣeṇa vivāhitā | etatsarvaṃ viśeṣeṇa saṃdhyāyāścaritaṃ vada ||

· हिन्दी

उसने क्या किया और वह किस पुरुष से विवाहित हुई? यह सब मुझे विशेष रूप से बताइये — सन्ध्या का यह चरित्र।"

What did she do, and by which man was she married? Tell me all this in detail — the story of Sandhyā's life."

Word by word

किम् (kim) — whatचकार (cakāra) — did she do (ca) — andकेन (kena) — by whomएव (eva) — indeedपुरुषेण (puruṣeṇa) — by what manविवाहिता (vivāhitā) — was she weddedएतत् (etat) — thisसर्वम् (sarvam) — allविशेषेण (viśeṣeṇa) — in detailसंध्यायाः (saṃdhyāyāḥ) — of Sandhyāचरितम् (caritam) — the storyवद (vada) — tell

सूत उवाच — Sūta spoke: सूत जी ने कहा:

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य ब्रह्मपुत्रस्य धीमतः। संस्मृत्य शंकरं भक्त्या ब्रह्माप्रोवाच तत्त्ववित्‌॥

ityākarṇya vacastasya brahmaputrasya dhīmataḥ | saṃsmṛtya śaṃkaraṃ bhaktyā brahmāprovāca tattvavit ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी के उस बुद्धिमान पुत्र नारद के इस वचन को सुनकर, तत्त्ववेत्ता ब्रह्मा जी भक्तिपूर्वक शंकर जी का स्मरण करके कहने लगे।

Having heard this speech of that wise son of Brahmā [Nārada], Brahmā, the knower of truth, remembering Śaṅkara with devotion, spoke.

Word by word

इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — hisब्रह्मपुत्रस्य (brahmaputrasya) — of the son of Brahmāधीमतः (dhīmataḥ) — the wiseसंस्मृत्य (saṃsmṛtya) — having called to mindशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraभक्त्या (bhaktyā) — with devotionब्रह्मा (brahmā) — Brahmāप्रोवाच (provāca) — spokeतत्त्ववित् (tattvavit) — knower of the truth

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

शृणु त्वं च मुने सर्वं संध्यायाश्चरितं शुभम्‌। यच्छुत्वा सर्वकामिन्यः साध्व्यः स्युः सर्वदा मुने॥

śṛṇu tvaṃ ca mune sarvaṃ saṃdhyāyāścaritaṃ śubham | yacchutvā sarvakāminyaḥ sādhvyaḥ syuḥ sarvadā mune ||

· हिन्दी

"हे मुने! सन्ध्या का यह सम्पूर्ण शुभ चरित्र सुनिये, जिसे सुनकर सभी कामिनी स्त्रियाँ भी सदा के लिये साध्वी हो जाती हैं, हे मुने!

"Hear, O sage, the whole auspicious story of Sandhyā, hearing which all women, however desirous, ever become chaste and virtuous, O sage.

Word by word

शृणु (śṛṇu) — listenत्वम् (tvam) — you (ca) — andमुने (mune) — O sageसर्वम् (sarvam) — allसंध्यायाः (saṃdhyāyāḥ) — of Sandhyāचरितम् (caritam) — the storyशुभम् (śubham) — auspiciousयत् (yat) — whichश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसर्वकामिन्यः (sarvakāminyaḥ) — all womenसाध्व्यः (sādhvyaḥ) — virtuousस्युः (syuḥ) — would becomeसर्वदा (sarvadā) — everमुने (mune) — O sage

सा च संध्या सुता मे हि मनोजाता पुराभवत्‌। तपस्तप्त्वा तनुं त्यक्त्वा सैव जाता त्वरुन्धती॥

sā ca saṃdhyā sutā me hi manojātā purābhavat | tapastaptvā tanuṃ tyaktvā saiva jātā tvarundhatī ||

· हिन्दी

मेरी वह मन से उत्पन्न पुत्री सन्ध्या ही पहले हुई थी; तपस्या करके शरीर त्यागने के बाद वही अरुन्धती हुई।

That Sandhyā, who was formerly my mind-born daughter, having performed austerity and given up her body, became Arundhatī herself.

Word by word

सा (sā) — she (ca) — andसंध्या (saṃdhyā) — Sandhyāसुता (sutā) — the daughterमे (me) — myहि (hi) — indeedमनोजाता (manojātā) — born of my mindपुरा (purā) — formerlyअभवत् (abhavat) — wasतपः (tapaḥ) — austerityतप्त्वा (taptvā) — having practisedतनुम् (tanum) — the bodyत्यक्त्वा (tyaktvā) — having cast offसा (sā) — sheएव (eva) — herselfजाता (jātā) — was bornतु (tu) — indeedअरुन्धती (arundhatī) — as Arundhatī

मेधातिथेः सुता भूत्वा मुनिश्रेष्ठस्य धीमती। ब्रह्मविष्णुमहेशानवचनाच्चरितव्रता॥

medhātitheḥ sutā bhūtvā muniśreṣṭhasya dhīmatī | brahmaviṣṇumaheśānavacanāccaritavratā ||

· हिन्दी

वह बुद्धिमती मुनिश्रेष्ठ मेधातिथि की पुत्री होकर, ब्रह्मा, विष्णु तथा महेश के वचन से व्रत का आचरण करती हुई —

That wise one, having become the daughter of the sage Medhātithi, foremost among sages, and observing her vow at the word of Brahmā, Viṣṇu and Maheśa —

Word by word

मेधातिथेः (medhātitheḥ) — of Medhātithiसुता (sutā) — the daughterभूत्वा (bhūtvā) — having becomeमुनिश्रेष्ठस्य (muniśreṣṭhasya) — of the best of sagesधीमती (dhīmatī) — the wiseब्रह्मविष्णुमहेशानवचनात् (brahmaviṣṇumaheśānavacanāt) — by the word of Brahmā, Viṣṇu and Maheśaचरितव्रता (caritavratā) — who had fulfilled her vow

१० वव्रे पतिं महात्मानं वसिष्ठं शंसितव्रतम्‌। पतिव्रता च मुख्याभूद् वंद्या पूज्या त्वभीषणा॥

vavre patiṃ mahātmānaṃ vasiṣṭhaṃ śaṃsitavratam | pativratā ca mukhyābhūd vaṃdyā pūjyā tvabhīṣaṇā ||

· हिन्दी

उसने महात्मा तथा प्रशस्त व्रत वाले वसिष्ठ को अपना पति चुना; और वह पतिव्रताओं में मुख्य, वन्दनीय, पूज्य तथा तेजस्विनी हुई।

— chose as her husband the great soul Vasiṣṭha, of praiseworthy vows; and, foremost among devoted wives, she became venerable, worshipful, and awe-inspiring [in her radiance].

Note"त्वभीषणा" is printed thus, clearly legible in the source, though the sense (lit. "formidable/awe-inspiring") reads unusually for the context; rendered accordingly.

Word by word

वव्रे (vavre) — she choseपतिम् (patim) — as husbandमहात्मानम् (mahātmānam) — the great-souledवसिष्ठम् (vasiṣṭham) — Vasiṣṭhaशंसितव्रतम् (śaṃsitavratam) — of praised vowsपतिव्रता (pativratā) — devoted to her husband (ca) — andमुख्या (mukhyā) — foremostअभूत् (abhūt) — she becameवंद्या (vaṃdyā) — to be salutedपूज्या (pūjyā) — to be worshippedतु (tu) — indeedअभीषणा (abhīṣaṇā) — held in awe

नारद उवाच — Nārada spoke: नारद जी ने कहा:

११ कथं तया तपस्तप्तं किमर्थं कुत्र संध्यया। कथं शरीरं सा त्यक्त्वाभवन्मेधातिथेः सुता॥

kathaṃ tayā tapastaptaṃ kimarthaṃ kutra saṃdhyayā | kathaṃ śarīraṃ sā tyaktvābhavanmedhātitheḥ sutā ||

· हिन्दी

"उस सन्ध्या ने तप कैसे किया, किसलिये और कहाँ किया? वह अपना शरीर त्यागकर मेधातिथि की पुत्री कैसे हुई?

"How did she perform austerity, for what purpose, and where, this Sandhyā? How, having given up her body, did she become the daughter of Medhātithi?

Word by word

कथम् (katham) — howतया (tayā) — by herतपः (tapaḥ) — austerityतप्तम् (taptam) — was practisedकिमर्थम् (kimartham) — for what purposeकुत्र (kutra) — whereसंध्यया (saṃdhyayā) — by Sandhyāकथम् (katham) — howशरीरम् (śarīram) — the bodyसा (sā) — sheत्यक्त्वा (tyaktvā) — having cast offअभवत् (abhavat) — becameमेधातिथेः (medhātitheḥ) — of Medhātithiसुता (sutā) — the daughter

१२ कथं वा विहितं देवैर्ब्रह्मविष्णुशिवैः पतिम्‌। वसिष्ठं तु महात्मानं संवव्रे शंसितव्रतम्‌॥

kathaṃ vā vihitaṃ devairbrahmaviṣṇuśivaiḥ patim | vasiṣṭhaṃ tu mahātmānaṃ saṃvavre śaṃsitavratam ||

· हिन्दी

और किस प्रकार ब्रह्मा, विष्णु तथा शिव देवों द्वारा यह विधान हुआ कि उसने प्रशस्त व्रत वाले महात्मा वसिष्ठ को ही पति के रूप में वरण किया?

And how was it ordained by the gods Brahmā, Viṣṇu and Śiva that she should choose the great soul Vasiṣṭha, of praiseworthy vows, as her husband?

Word by word

कथम् (katham) — howवा (vā) — orविहितम् (vihitam) — was it ordainedदेवैः (devaiḥ) — by the godsब्रह्मविष्णुशिवैः (brahmaviṣṇuśivaiḥ) — Brahmā, Viṣṇu and Śivaपतिम् (patim) — as husbandवसिष्ठम् (vasiṣṭham) — Vasiṣṭhaतु (tu) — indeedमहात्मानम् (mahātmānam) — the great-souledसंवव्रे (saṃvavre) — she choseशंसितव्रतम् (śaṃsitavratam) — of praised vows

१३ एतन्मे श्रोष्यमाणाय विस्तरेण पितामह। कौतूहलमरुन्धत्याश्चरितं ब्रूहि तत्त्वतः॥

etanme śroṣyamāṇāya vistareṇa pitāmaha | kautūhalamarundhatyāścaritaṃ brūhi tattvataḥ ||

· हिन्दी

हे पितामह! यह सब सुनने की इच्छा रखने वाले मुझे विस्तार से बताइये; मुझे बड़ी उत्सुकता है, अरुन्धती का चरित्र यथार्थ रूप से कहिये।"

O grandfather! Tell this to me, who am eager to hear it, in detail — I have great curiosity — narrate the true story of Arundhatī."

Word by word

एतत् (etat) — thisमे (me) — to meश्रोष्यमाणाय (śroṣyamāṇāya) — who am eager to hearविस्तरेण (vistareṇa) — at lengthपितामह (pitāmaha) — O grandsireकौतूहलम् (kautūhalam) — my curiosityअरुन्धत्याः (arundhatyāḥ) — of Arundhatīचरितम् (caritam) — the storyब्रूहि (brūhi) — tellतत्त्वतः (tattvataḥ) — truly

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

१४ अहं स्वतनयां संध्यां दृष्ट्वा पूर्वमथात्मनः। कामायाशु मनोऽकार्ष त्यक्ताशिवभयाच्च सा॥

ahaṃ svatanayāṃ saṃdhyāṃ dṛṣṭvā pūrvamathātmanaḥ | kāmāyāśu mano'kārṣa tyaktāśivabhayācca sā ||

· हिन्दी

"पहले अपनी पुत्री सन्ध्या को देखकर मैंने शीघ्र ही अपने मन को काम की ओर लगा दिया, किन्तु शिवजी के भय से मैंने उसे त्याग दिया।

"Having earlier seen my own daughter Sandhyā, I quickly gave my mind to desire for her; but out of fear of Śiva she was then given up by me.

Word by word

अहम् (aham) — Iस्वतनयाम् (svatanayām) — my own daughterसंध्याम् (saṃdhyām) — Sandhyāदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenपूर्वम् (pūrvam) — formerlyअथ (atha) — thenआत्मनः (ātmanaḥ) — my ownकामाय (kāmāya) — toward desireआशु (āśu) — swiftlyमनः (manaḥ) — the mindअकार्षम् (akārṣam) — I turnedत्यक्ता (tyaktā) — she was let goअशिवभयात् (aśivabhayāt) — from fear of Śiva (ca) — andसा (sā) — she

१५ संध्यायाश्चलितं चित्तं कामबाणविलोडितम्‌। ऋषीणामपि संरुद्धमानसानां महात्मनाम्‌॥

saṃdhyāyāścalitaṃ cittaṃ kāmabāṇaviloḍitam | ṛṣīṇāmapi saṃruddhamānasānāṃ mahātmanām ||

· हिन्दी

कामबाण से मथित होकर सन्ध्या का चित्त भी चलायमान हो गया — मन को वश में रखने वाले महात्मा ऋषियों का चित्त भी विचलित हो गया।

Sandhyā's mind too, stirred by the arrows of desire, became agitated — even the restrained minds of the great-souled sages were disturbed.

Word by word

संध्यायाः (saṃdhyāyāḥ) — of Sandhyāचलितम् (calitam) — was shakenचित्तम् (cittam) — the mindकामबाणविलोडितम् (kāmabāṇaviloḍitam) — stirred by Kāma's arrowsऋषीणाम् (ṛṣīṇām) — of the seersअपि (api) — evenसंरुद्धमानसानाम् (saṃruddhamānasānām) — whose minds were restrainedमहात्मनाम् (mahātmanām) — the great-souled

१६ भर्गस्य वचनं श्रुत्वा सोपहासं च मां प्रति। आत्मनश्चलितत्वं वै ह्यमर्यादमृषीन्प्रति॥

bhargasya vacanaṃ śrutvā sopahāsaṃ ca māṃ prati | ātmanaścalitatvaṃ vai hyamaryādamṛṣīnprati ||

· हिन्दी

शिवजी के मेरे प्रति कहे गये उपहासयुक्त वचन को सुनकर, और ऋषियों के प्रति अपने मर्यादाहीन चलायमान भाव को देखकर —

Having heard Śiva's mocking words directed at me, and seeing my own agitation, unbecoming and directed toward the sages —

Word by word

भर्गस्य (bhargasya) — of Bhargaवचनम् (vacanam) — the wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसोपहासम् (sopahāsam) — with mockery (ca) — andमाम् (mām) — meप्रति (prati) — towardआत्मनः (ātmanaḥ) — her ownचलितत्वम् (calitatvam) — shaken stateवै (vai) — indeedहि (hi) — indeedअमर्यादम् (amaryādam) — beyond boundsऋषीन् (ṛṣīn) — the seersप्रति (prati) — toward

१७ कामस्य तादृशं भावं मुनिमोहकरं मुहुः। दृष्ट्वा सन्ध्या स्वयं तत्रोपयमायातिदुःखिता॥

kāmasya tādṛśaṃ bhāvaṃ munimohakaraṃ muhuḥ | dṛṣṭvā sandhyā svayaṃ tatropayamāyātiduḥkhitā ||

· हिन्दी

तथा मुनियों को बार-बार मोहित करने वाले काम के उस भाव को देखकर, सन्ध्या स्वयं वहाँ विवाह के विषय में अत्यन्त दुःखी हो गयी।

— and seeing again and again that state of desire which so bewildered the sages, Sandhyā herself became exceedingly distressed there over the prospect of marriage.

Word by word

कामस्य (kāmasya) — of Kāmaतादृशम् (tādṛśam) — suchभावम् (bhāvam) — powerमुनिमोहकरम् (munimohakaram) — bewildering even sagesमुहुः (muhuḥ) — repeatedlyदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāस्वयम् (svayam) — herselfतत्र (tatra) — thereउपयमाय (upayamāya) — for restraintअतिदुःखिता (atiduḥkhitā) — greatly grieved

१८ ततस्तु ब्रह्मणा शप्ते मदने च मया मुने। अन्तर्भूते मयि शिवे गते चापि निजास्पदे॥

tatastu brahmaṇā śapte madane ca mayā mune | antarbhūte mayi śive gate cāpi nijāspade ||

· हिन्दी

फिर हे मुने! मुझ ब्रह्मा द्वारा कामदेव को शाप दिये जाने पर, मेरे अन्तर्धान हो जाने पर, तथा शिवजी के भी अपने स्थान को चले जाने पर —

Then, O sage, when Madana had been cursed by Brahmā, that is, by me, and I had vanished, and Śiva too had gone to his own abode —

Word by word

ततः (tataḥ) — thenतु (tu) — indeedब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāशप्ते (śapte) — when had been cursedमदने (madane) — Madana (ca) — andमया (mayā) — by meमुने (mune) — O sageअन्तर्भूते (antarbhūte) — when had vanishedमयि (mayi) — Iशिवे (śive) — when Śivaगते (gate) — had gone (ca) — andअपि (api) — alsoनिजास्पदे (nijāspade) — to his own place

१९ आमर्षवशमापन्ना सा संध्या मुनिसत्तम। मम पुत्री विचार्यैवं तदा ध्यानपराभवत्‌॥

āmarṣavaśamāpannā sā saṃdhyā munisattama | mama putrī vicāryaivaṃ tadā dhyānaparābhavat ||

· हिन्दी

हे मुनिसत्तम! क्षोभ के वशीभूत हुई वह मेरी पुत्री सन्ध्या इस प्रकार विचार करके उस समय ध्यानमग्न हो गयी।

— O foremost of sages, that Sandhyā, my daughter, overcome by indignation, having reflected thus, then became absorbed in meditation.

Word by word

आमर्षवशम् (āmarṣavaśam) — the sway of indignationआपन्ना (āpannā) — fallen intoसा (sā) — sheसंध्या (saṃdhyā) — Sandhyāमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sagesमम (mama) — myपुत्री (putrī) — daughterविचार्य (vicārya) — having reflectedएवम् (evam) — thusतदा (tadā) — thenध्यानपरा (dhyānaparā) — absorbed in thoughtअभवत् (abhavat) — she became

२० ध्यायन्ती क्षणमेवाशु पूर्वं वृत्तं मनस्विनी। इदं विममृशे सन्ध्या तस्मिन्काले यथोचितम्‌॥

dhyāyantī kṣaṇamevāśu pūrvaṃ vṛttaṃ manasvinī | idaṃ vimamṛśe sandhyā tasminkāle yathocitam ||

· हिन्दी

वह मनस्विनी सन्ध्या क्षणभर पहले हुई घटना का ध्यान करती हुई, उस समय यथोचित रूप से इस प्रकार विचार करने लगी।

That noble-minded woman, meditating for just a moment on what had gone before, then, at that time, pondered this fitting resolve.

Word by word

ध्यायन्ती (dhyāyantī) — ponderingक्षणम् (kṣaṇam) — for a momentएव (eva) — indeedआशु (āśu) — swiftlyपूर्वम् (pūrvam) — earlierवृत्तम् (vṛttam) — what had passedमनस्विनी (manasvinī) — the high-mindedइदम् (idam) — thisविममृशे (vimamṛśe) — she consideredसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāतस्मिन् (tasmin) — at thatकाले (kāle) — timeयथोचितम् (yathocitam) — as was fitting

सन्ध्योवाच — Sandhyā spoke: सन्ध्या ने कहा:

२१ उत्पन्नमात्रां मां दृष्ट्वा युवतीं मदनेरितः। अकार्षीत्सानुरागोऽयमभिलाषं पिता मम॥

utpannamātrāṃ māṃ dṛṣṭvā yuvatīṃ madaneritaḥ | akārṣītsānurāgo'yamabhilāṣaṃ pitā mama ||

· हिन्दी

"उत्पन्न होते ही युवती के रूप में मुझे देखकर, कामप्रेरित होकर, अनुरागपूर्वक मेरे इस पिता ने अभिलाषा की।

"Seeing me, a young woman, the very moment I was born, this father of mine, impelled by desire, conceived a passionate longing.

Word by word

उत्पन्नमात्राम् (utpannamātrām) — barely bornमाम् (mām) — meदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenयुवतीम् (yuvatīm) — a young womanमदनेरितः (madaneritaḥ) — urged by Madanaअकार्षीत् (akārṣīt) — formedसानुरागः (sānurāgaḥ) — filled with passionअयम् (ayam) — heअभिलाषम् (abhilāṣam) — a longingपिता (pitā) — fatherमम (mama) — my

२२ पश्यतां मानसानां च मुनीनां भावितात्मनाम्‌। दृष्ट्वैव माममर्यादं सकाममभवन्मनः॥

paśyatāṃ mānasānāṃ ca munīnāṃ bhāvitātmanām | dṛṣṭvaiva māmamaryādaṃ sakāmamabhavanmanaḥ ||

· हिन्दी

और मुझे देखते हुए भावितात्मा मानसपुत्र मुनियों का मन भी मुझे देखते ही मर्यादा को छोड़कर कामयुक्त हो गया।

And of the mind-born sages too, of purified soul, who were looking on — merely by seeing me, their minds, transgressing all bounds, became filled with desire.

Word by word

पश्यताम् (paśyatām) — as they looked onमानसानाम् (mānasānām) — the mind-born (ca) — andमुनीनाम् (munīnām) — the sagesभावितात्मनाम् (bhāvitātmanām) — of disciplined selvesदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenएव (eva) — merelyमाम् (mām) — meअमर्यादम् (amaryādam) — beyond all boundsसकामम् (sakāmam) — filled with desireअभवत् (abhavat) — becameमनः (manaḥ) — their mind

२३ ममापि मथितं चित्तं मदनेन दुरात्मना। येन दृष्ट्वा मुनीन्सर्वाश्चलितं मन्मनो भृशम्‌॥

mamāpi mathitaṃ cittaṃ madanena durātmanā | yena dṛṣṭvā munīnsarvāścalitaṃ manmano bhṛśam ||

· हिन्दी

दुरात्मा कामदेव ने मेरे भी चित्त को मथ डाला, जिससे सभी मुनियों को देखकर मेरा मन भी अत्यन्त चलायमान हो गया।

My own mind too was churned by wicked Madana, because of whom, seeing all those sages, my mind became greatly agitated.

Word by word

मम (mama) — myअपि (api) — tooमथितम् (mathitam) — churnedचित्तम् (cittam) — mindमदनेन (madanena) — by Madanaदुरात्मना (durātmanā) — the evil-souledयेन (yena) — wherebyदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenमुनीन् (munīn) — the sagesसर्वान् (sarvān) — allचलितम् (calitam) — was shakenमन्मनः (manmanaḥ) — my mindभृशम् (bhṛśam) — greatly

२४ फलमेतस्य पापस्य मदनः स्वयमाप्तवान्‌। यस्तं शशाप कुपितः शम्भोरग्रे पितामहः॥

phalametasya pāpasya madanaḥ svayamāptavān | yastaṃ śaśāpa kupitaḥ śambhoragre pitāmahaḥ ||

· हिन्दी

इस पाप का फल कामदेव ने स्वयं पाया है, क्योंकि पितामह ब्रह्मा ने कुपित होकर शंकर जी के सामने उसे शाप दे दिया।

Madana himself has obtained the fruit of this sin, since my grandfather, enraged, cursed him in the presence of Śiva.

Word by word

फलम् (phalam) — the fruitएतस्य (etasya) — of thisपापस्य (pāpasya) — sinमदनः (madanaḥ) — Madanaस्वयम् (svayam) — himselfआप्तवान् (āptavān) — has receivedयः (yaḥ) — whoतम् (tam) — himशशाप (śaśāpa) — cursedकुपितः (kupitaḥ) — enragedशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuअग्रे (agre) — beforeपितामहः (pitāmahaḥ) — the grandsire

२५ प्राप्नुयां फलमेतस्य पापस्य स्वघकारिणी। तच्छोधनफलमहमाशु चेच्छामि साधनम्‌॥

prāpnuyāṃ phalametasya pāpasya svaghakāriṇī | tacchodhanaphalamahamāśu cecchāmi sādhanam ||

· हिन्दी

मैं भी इस पाप की स्वयं करने वाली हूँ, अतः इसका फल पाऊँगी; इसलिये मैं शीघ्र ही इस पाप को शुद्ध करने वाला कोई साधन चाहती हूँ।

I too, the doer of this self-same sin, must reap its fruit; therefore I now wish to seek at once some means whose fruit will cleanse it.

Note"स्वघकारिणी" is printed thus, clearly legible; the expected fuller form would be "स्वघातकारिणी" (self-harming), but the text as printed reads as above and is reproduced verbatim.

Word by word

प्राप्नुयाम् (prāpnuyām) — let me receiveफलम् (phalam) — the fruitएतस्य (etasya) — of thisपापस्य (pāpasya) — sinस्वघकारिणी (svaghakāriṇī) — the doer of my own sinतच्छोधनफलम् (tacchodhanaphalam) — the fruit of cleansing itअहम् (aham) — Iआशु (āśu) — quicklyचेत् (cet) — ifइच्छामि (icchāmi) — I wishसाधनम् (sādhanam) — the means

२६ यन्मां पिता भ्रातरश्च सकामामपरोक्षतः। दृष्ट्वा चक्रुः स्पृहां तस्मान्न मत्तः पापकृत्परा॥

yanmāṃ pitā bhrātaraśca sakāmāmaparokṣataḥ | dṛṣṭvā cakruḥ spṛhāṃ tasmānna mattaḥ pāpakṛtparā ||

· हिन्दी

क्योंकि मेरे पिता तथा भाइयों ने कामभाव से युक्त मुझे प्रत्यक्ष देखकर मेरे प्रति अभिलाषा की, इसलिये मुझसे बढ़कर कोई पापिनी नहीं है।

Since my father and brothers, seeing me filled with desire, right before my eyes, conceived longing for me — there is, therefore, no greater sinner than I.

Word by word

यत् (yat) — sinceमाम् (mām) — meपिता (pitā) — my fatherभ्रातरः (bhrātaraḥ) — my brothers (ca) — andसकामाम् (sakāmām) — filled with desireअपरोक्षतः (aparokṣataḥ) — openlyदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenचक्रुः (cakruḥ) — they madeस्पृहाम् (spṛhām) — longingतस्मात् (tasmāt) — therefore (na) — notमत्तः (mattaḥ) — than Iपापकृत् (pāpakṛt) — a sinnerपरा (parā) — greater

२७ ममापि कामभावोऽभूदमर्यादं समीक्ष्य तान्‌। पत्या इव स्वके ताते सर्वेषु सहजेष्वपि॥

mamāpi kāmabhāvo'bhūdamaryādaṃ samīkṣya tān | patyā iva svake tāte sarveṣu sahajeṣvapi ||

· हिन्दी

उन सबको मर्यादा छोड़ते हुए देखकर मुझमें भी कामभाव उत्पन्न हो गया — अपने पिता में पति के समान, तथा सभी भाइयों में भी।

In me too, seeing them transgress all bounds, desire arose — toward my own father as toward a husband, and toward all my brothers as well.

Word by word

मम (mama) — myअपि (api) — tooकामभावः (kāmabhāvaḥ) — a state of desireअभूत् (abhūt) — aroseअमर्यादम् (amaryādam) — beyond boundsसमीक्ष्य (samīkṣya) — on beholdingतान् (tān) — themपत्या (patyā) — as toward a husbandइव (iva) — as ifस्वके (svake) — my ownताते (tāte) — toward my fatherसर्वेषु (sarveṣu) — toward allसहजेषु (sahajeṣu) — my brothersअपि (api) — too

२८ करिष्याम्यस्य पापस्य प्रायश्चित्तमहं स्वयम्‌। आत्मानमग्नौ होष्यामि वेदमार्गानुसारतः॥

kariṣyāmyasya pāpasya prāyaścittamahaṃ svayam | ātmānamagnau hoṣyāmi vedamārgānusārataḥ ||

· हिन्दी

मैं स्वयं इस पाप का प्रायश्चित्त करूँगी; वेदमार्ग का अनुसरण करते हुए अपने आपको अग्नि में हवन कर दूँगी।

I myself shall perform penance for this sin: following the path of the Vedas, I shall offer myself into the fire.

Word by word

करिष्यामि (kariṣyāmi) — I shall makeअस्य (asya) — of thisपापस्य (pāpasya) — sinप्रायश्चित्तम् (prāyaścittam) — the expiationअहम् (aham) — Iस्वयम् (svayam) — myselfआत्मानम् (ātmānam) — my own selfअग्नौ (agnau) — into the fireहोष्यामि (hoṣyāmi) — I shall offerवेदमार्गानुसारतः (vedamārgānusārataḥ) — following the way of the Veda

२९ किं त्वेकां स्थापयिष्यामि मर्यादामिह भूतले। उत्पन्नमात्रा न यथा सकामाः स्युः शरीरिणः॥

kiṃ tvekāṃ sthāpayiṣyāmi maryādāmiha bhūtale | utpannamātrā na yathā sakāmāḥ syuḥ śarīriṇaḥ ||

· हिन्दी

परन्तु पहले मैं इस भूतल पर एक ऐसी मर्यादा स्थापित करूँगी, जिससे कि शरीरधारी प्राणी उत्पन्न होते ही कामभाव से युक्त न हों।

But first I shall establish one rule of conduct here on this earth, so that embodied beings, the very moment they are born, may not become subject to desire.

Word by word

किम् तु (kim tu) — yetएकाम् (ekām) — oneस्थापयिष्यामि (sthāpayiṣyāmi) — I shall establishमर्यादाम् (maryādām) — a boundइह (iha) — hereभूतले (bhūtale) — on the earthउत्पन्नमात्राः (utpannamātrāḥ) — barely born (na) — notयथा (yathā) — so thatसकामाः (sakāmāḥ) — filled with desireस्युः (syuḥ) — may beशरीरिणः (śarīriṇaḥ) — embodied beings

३० एतदर्थमहं कृत्वा तपः परमदारुणम्‌। मर्यादां स्थापयिष्यामि पश्चात्त्यक्ष्यामि जीवितम्‌॥

etadarthamahaṃ kṛtvā tapaḥ paramadāruṇam | maryādāṃ sthāpayiṣyāmi paścāttyakṣyāmi jīvitam ||

· हिन्दी

इसके लिये मैं परम कठोर तप करके मर्यादा स्थापित करूँगी, और उसके पश्चात् अपना जीवन त्याग दूँगी।

For this purpose I shall perform the most severe austerity, establish this rule of conduct, and afterward give up my life.

Word by word

एतदर्थम् (etadartham) — for this purposeअहम् (aham) — Iकृत्वा (kṛtvā) — having performedतपः (tapaḥ) — austerityपरमदारुणम् (paramadāruṇam) — most severeमर्यादाम् (maryādām) — the boundस्थापयिष्यामि (sthāpayiṣyāmi) — I shall establishपश्चात् (paścāt) — afterwardsत्यक्ष्यामि (tyakṣyāmi) — I shall give upजीवितम् (jīvitam) — my life

३१ यस्मिन्‌ शरीरे पित्रा मे ह्यभिलाषः स्वयं कृतः। भ्रातृभिस्तेन कायेन किंचिन्नास्ति प्रयोजनम्‌॥

yasmin śarīre pitrā me hyabhilāṣaḥ svayaṃ kṛtaḥ | bhrātṛbhistena kāyena kiṃcinnāsti prayojanam ||

· हिन्दी

जिस शरीर के प्रति मेरे पिता ने स्वयं अभिलाषा की, तथा भाइयों ने भी, उस शरीर से अब मेरा कोई प्रयोजन नहीं है।

This very body, in which my father himself conceived longing, along with my brothers — with this body there is now no purpose left for me.

Word by word

यस्मिन् (yasmin) — in whichशरीरे (śarīre) — bodyपित्रा (pitrā) — by my fatherमे (me) — myहि (hi) — indeedअभिलाषः (abhilāṣaḥ) — a longingस्वयम् (svayam) — himselfकृतः (kṛtaḥ) — was formedभ्रातृभिः (bhrātṛbhiḥ) — by my brothersतेन (tena) — with thatकायेन (kāyena) — bodyकिंचित् (kiṃcit) — anything (na) — notअस्ति (asti) — there isप्रयोजनम् (prayojanam) — use

३२ मया येन शरीरेण तातेषु सहजेषु च। उद्भावितः कामभावो न तत्सुकृतसाधनम्‌॥

mayā yena śarīreṇa tāteṣu sahajeṣu ca | udbhāvitaḥ kāmabhāvo na tatsukṛtasādhanam ||

· हिन्दी

जिस शरीर से मैंने भी पिता तथा भाइयों में कामभाव उत्पन्न कराया, वह शरीर अब पुण्यकर्म का साधन नहीं रहा।

The body by which I myself aroused desire in my father and brothers — that body is no longer an instrument fit for virtuous deeds.

Word by word

मया (mayā) — by meयेन (yena) — by whichशरीरेण (śarīreṇa) — bodyतातेषु (tāteṣu) — toward my fatherसहजेषु (sahajeṣu) — toward my brothers (ca) — andउद्भावितः (udbhāvitaḥ) — was rousedकामभावः (kāmabhāvaḥ) — a state of desire (na) — notतत् (tat) — thatसुकृतसाधनम् (sukṛtasādhanam) — an instrument of merit

३३ इति संचिन्त्य मनसा संध्या शैलवरं ततः। जगाम चन्द्रभागाख्यं चन्द्रभागापगा यतः॥

iti saṃcintya manasā saṃdhyā śailavaraṃ tataḥ | jagāma candrabhāgākhyaṃ candrabhāgāpagā yataḥ ||

· हिन्दी

मन में ऐसा विचार करके सन्ध्या तब चन्द्रभाग नामक श्रेष्ठ पर्वत पर गयी, जहाँ से चन्द्रभागा नदी निकलती है।

Having thus resolved in her mind, Sandhyā then went to the excellent mountain called Candrabhāga, from which the river Candrabhāgā flows.

Word by word

इति (iti) — thusसंचिन्त्य (saṃcintya) — having reflectedमनसा (manasā) — in mindसंध्या (saṃdhyā) — Sandhyāशैलवरम् (śailavaram) — to the best of mountainsततः (tataḥ) — thenजगाम (jagāma) — wentचन्द्रभागाख्यम् (candrabhāgākhyam) — named Candrabhāgaचन्द्रभागापगा (candrabhāgāpagā) — the river Candrabhāgāयतः (yataḥ) — from which

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३४ अथ तत्र गतां ज्ञात्वा संध्यां गिरिवरं प्रति। तपसे नियतात्मानं ब्रह्मावोचमहं सुतम्‌॥

atha tatra gatāṃ jñātvā saṃdhyāṃ girivaraṃ prati | tapase niyatātmānaṃ brahmāvocamahaṃ sutam ||

· हिन्दी

"फिर सन्ध्या को उस श्रेष्ठ पर्वत पर तपस्या के लिये संयतचित्त होकर गयी हुई जानकर, मैं ब्रह्मा अपने पुत्र से कहने लगा —

"Then, knowing that Sandhyā had gone to that excellent mountain, intent upon austerity, I, Brahmā, spoke to my son —

Word by word

अथ (atha) — thenतत्र (tatra) — thereगताम् (gatām) — goneज्ञात्वा (jñātvā) — having learntसंध्याम् (saṃdhyām) — Sandhyāगिरिवरम् (girivaram) — to the best of mountainsप्रति (prati) — towardतपसे (tapase) — for austerityनियतात्मानम् (niyatātmānam) — of controlled selfब्रह्मा (brahmā) — Brahmāअवोचम् (avocam) — I addressedअहम् (aham) — Iसुतम् (sutam) — my son

३५ वसिष्ठं संयतात्मानं सर्वज्ञं ज्ञानयोगिनम्‌। समीपे स्वे समासीनं वेदवेदाङ्गपारगम्‌॥

vasiṣṭhaṃ saṃyatātmānaṃ sarvajñaṃ jñānayoginam | samīpe sve samāsīnaṃ vedavedāṅgapāragam ||

· हिन्दी

— वेद तथा वेदांगों के पारगामी, ज्ञानयोगी, सर्वज्ञ, संयतात्मा वसिष्ठ से, जो मेरे समीप ही बैठे थे।

— to Vasiṣṭha, of controlled soul, all-knowing, a master of the yoga of knowledge, versed in the Vedas and their auxiliary sciences, who was seated near me.

Word by word

वसिष्ठम् (vasiṣṭham) — Vasiṣṭhaसंयतात्मानम् (saṃyatātmānam) — self-restrainedसर्वज्ञम् (sarvajñam) — all-knowingज्ञानयोगिनम् (jñānayoginam) — a yogin of knowledgeसमीपे (samīpe) — nearस्वे (sve) — my ownसमासीनम् (samāsīnam) — seatedवेदवेदाङ्गपारगम् (vedavedāṅgapāragam) — master of the Vedas and their limbs

३६ वसिष्ठ पुत्र गच्छ त्वं संध्यां जातां मनस्विनीम्‌ तपसे धृतकामां च दीक्षस्वैनां यथाविधि॥

vasiṣṭha putra gaccha tvaṃ saṃdhyāṃ jātāṃ manasvinīm | tapase dhṛtakāmāṃ ca dīkṣasvaināṃ yathāvidhi ||

· हिन्दी

"हे पुत्र वसिष्ठ! तुम जाओ और तपस्या के लिये संकल्पित हुई उस मनस्विनी सन्ध्या को विधिपूर्वक दीक्षा दो।

"O son Vasiṣṭha, go to that noble-minded Sandhyā, who has resolved upon austerity, and duly initiate her according to the proper rite.

NoteThe speaker heading "ब्रह्मोवाच" is printed again here in the source, though Brahmā has been the unbroken speaker since verse 34; reproduced as printed.

Word by word

वसिष्ठ (vasiṣṭha) — O Vasiṣṭhaपुत्र (putra) — my sonगच्छ (gaccha) — goत्वम् (tvam) — youसंध्याम् (saṃdhyām) — to Sandhyāजाताम् (jātām) — bornमनस्विनीम् (manasvinīm) — high-mindedतपसे (tapase) — for austerityधृतकामाम् (dhṛtakāmām) — who has set her desire (ca) — andदीक्षस्व (dīkṣasva) — consecrateएनाम् (enām) — herयथाविधि (yathāvidhi) — according to rule

३७ मंदाक्षमभवत्तस्याः पुरा दृष्ट्वैव कामुकान्‌। युष्मान्मां च तथात्मानं सकामां मुनिसत्तम॥

maṃdākṣamabhavattasyāḥ purā dṛṣṭvaiva kāmukān | yuṣmānmāṃ ca tathātmānaṃ sakāmāṃ munisattama ||

· हिन्दी

हे मुनिसत्तम! पहले काम से युक्त तुमलोगों को, मुझको तथा स्वयं को देखकर उसकी दृष्टि म्लान (लज्जित) हो गयी थी।

Earlier, O foremost of sages, her eyes had grown dim with shame upon seeing us all — you sages, myself, and even herself — overcome with desire.

Word by word

मंदाक्षम् (maṃdākṣam) — shameअभवत् (abhavat) — aroseतस्याः (tasyāḥ) — in herपुरा (purā) — beforeदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingएव (eva) — indeedकामुकान् (kāmukān) — filled with desireयुष्मान् (yuṣmān) — youमाम् (mām) — me (ca) — andतथा (tathā) — likewiseआत्मानम् (ātmānam) — herselfसकामाम् (sakāmām) — desirousमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sages

३८ अनुक्तमूर्त्तं तत्कर्म पूर्वमृत्युं विमृश्य सा। युष्माकमात्मनश्चापि प्राणान्संत्यक्तुमिच्छति॥

anuktamūrttaṃ tatkarma pūrvamṛtyuṃ vimṛśya sā | yuṣmākamātmanaścāpi prāṇānsaṃtyaktumicchati ||

· हिन्दी

उस अनकहे रूप के कर्म को तथा मृत्यु को ही श्रेष्ठ मानकर विचार करके, वह तुमलोगों के तथा अपने भी प्राणों को त्यागने की इच्छा करती है।

Reflecting that that deed took an unspeakable form, and deeming death preferable, she now wishes to give up her own life, and yours, and mine as well.

Word by word

अनुक्तमूर्त्तम् (anuktamūrttam) — unspoken and formlessतत् (tat) — thatकर्म (karma) — actपूर्वमृत्युम् (pūrvamṛtyum) — death before its timeविमृश्य (vimṛśya) — having ponderedसा (sā) — sheयुष्माकम् (yuṣmākam) — yoursआत्मनः (ātmanaḥ) — her own (ca) — andअपि (api) — alsoप्राणान् (prāṇān) — the breath of lifeसंत्यक्तुम् (saṃtyaktum) — to give upइच्छति (icchati) — she wishes

३९ अमर्यादेषु मर्यादां तपसा स्थापयिष्यति। तपः कर्तुं गता साध्वी चन्द्रभागाख्यभूधरे॥

amaryādeṣu maryādāṃ tapasā sthāpayiṣyati | tapaḥ kartuṃ gatā sādhvī candrabhāgākhyabhūdhare ||

· हिन्दी

वह तपस्या के द्वारा मर्यादाहीन प्राणियों में मर्यादा स्थापित करेगी; तपस्या करने के लिये वह साध्वी चन्द्रभाग नामक पर्वत पर गयी है।

Through austerity she will establish a rule of conduct among those without one; that virtuous woman has gone to the mountain called Candrabhāga to perform austerity.

Word by word

अमर्यादेषु (amaryādeṣu) — among the unrestrainedमर्यादाम् (maryādām) — a boundतपसा (tapasā) — by austerityस्थापयिष्यति (sthāpayiṣyati) — she will establishतपः (tapaḥ) — austerityकर्तुम् (kartum) — to performगता (gatā) — has goneसाध्वी (sādhvī) — the virtuous oneचन्द्रभागाख्यभूधरे (candrabhāgākhyabhūdhare) — to the mountain named Candrabhāga

४० न भावं तपसस्तात सानुजानाति कंचन। तस्माद्यथोपदेशात्सा प्राप्नोत्विष्टं तथा कुरु॥

na bhāvaṃ tapasastāta sānujānāti kaṃcana | tasmādyathopadeśātsā prāpnotviṣṭaṃ tathā kuru ||

· हिन्दी

परन्तु हे तात! वह तपस्या की किसी भी विधि को नहीं जानती; अतः जिस उपदेश से वह अपने अभीष्ट को प्राप्त करे, वैसा करो।

But, O dear one, she knows nothing whatever of the nature of austerity; therefore act in such a way, through instruction, that she may attain her desired end.

Word by word

(na) — notभावम् (bhāvam) — the natureतपसः (tapasaḥ) — of austerityतात (tāta) — dear oneसा (sā) — sheअनुजानाति (anujānāti) — understandsकंचन (kaṃcana) — at allतस्मात् (tasmāt) — thereforeयथोपदेशात् (yathopadeśāt) — through proper instructionसा (sā) — sheप्राप्नोतु (prāpnotu) — let her obtainइष्टम् (iṣṭam) — her wishतथा (tathā) — soकुरु (kuru) — do

४१ इदं रूपं परित्यज्य निजं रूपान्तरं मुने। परिगृह्यांतिके तस्याः तपश्चर्यां निदर्शय॥

idaṃ rūpaṃ parityajya nijaṃ rūpāntaraṃ mune | parigṛhyāṃtike tasyāḥ tapaścaryāṃ nidarśaya ||

· हिन्दी

हे मुने! अपने इस रूप को छोड़कर, दूसरा रूप धारणकर उसके समीप जाओ और उसे तपस्या की विधि दिखाओ।

Giving up this form of yours, O sage, and assuming another form of your own, go to her side and show her the practice of austerity.

Word by word

इदम् (idam) — thisरूपम् (rūpam) — formपरित्यज्य (parityajya) — having abandonedनिजम् (nijam) — your ownरूपान्तरम् (rūpāntaram) — another formमुने (mune) — O sageपरिगृह्य (parigṛhya) — having assumedअंतिके (aṃtike) — nearतस्याः (tasyāḥ) — herतपश्चर्याम् (tapaścaryām) — the practice of austerityनिदर्शय (nidarśaya) — show forth

४२ इदं स्वरूपं भवतो दृष्ट्वा पूर्वं यथात्र वाम्‌। नाप्नुयात्साथ किंचिद्वै ततो रूपान्तरं कुरु॥

idaṃ svarūpaṃ bhavato dṛṣṭvā pūrvaṃ yathātra vām | nāpnuyātsātha kiṃcidvai tato rūpāntaraṃ kuru ||

· हिन्दी

क्योंकि तुम्हारे इस स्वरूप को उसने यहाँ पहले जैसा देखा था, वैसे ही देखकर उसे कुछ भी लाभ नहीं होगा; इसलिये दूसरा रूप धारण करो।"

For having already seen this present form of yours, and mine, before, in the way it happened here, she would gain nothing from it now — therefore assume another form."

Word by word

इदम् (idam) — thisस्वरूपम् (svarūpam) — own formभवतः (bhavataḥ) — of your honourदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenपूर्वम् (pūrvam) — beforeयथा (yathā) — asअत्र (atra) — hereवाम् (vām) — of you two (na) — notआप्नुयात् (āpnuyāt) — would she obtainसा (sā) — sheअथ (atha) — thenकिंचित् (kiṃcit) — anythingवै (vai) — indeedततः (tataḥ) — thereforeरूपान्तरम् (rūpāntaram) — another formकुरु (kuru) — assume

४३ नारदेत्थं वसिष्ठो मे समाज्ञसो दयायुतः। तथास्त्विति च मां प्रोच्य ययौ संध्यान्तिकं मुनि: ॥

nāradetthaṃ vasiṣṭho me samājñaso dayāyutaḥ | tathāstviti ca māṃ procya yayau saṃdhyāntikaṃ muni: ||

· हिन्दी

"हे नारद! इस प्रकार मुझसे आज्ञा प्राप्त दयालु वसिष्ठ मुनि "तथास्तु" कहकर मुझसे विदा लेकर सन्ध्या के समीप गये।

"O Nārada, thus commanded by me, Vasiṣṭha, full of compassion, said to me, 'So be it,' and the sage went to Sandhyā's side.

NoteThe speaker heading "ब्रह्मोवाच" is printed again here in the source, resuming Brahmā's narration to Nārada after Brahmā's own reported speech to Vasiṣṭha; reproduced as printed.

Word by word

नारद (nārada) — O Nāradaइत्थम् (ittham) — thusवसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ) — Vasiṣṭhaमे (me) — by meसमाज्ञसः (samājñasaḥ) — being commandedदयायुतः (dayāyutaḥ) — filled with compassionतथास्तु (tathāstu) — so be itइति (iti) — thus (ca) — andमाम् (mām) — to meप्रोच्य (procya) — having saidययौ (yayau) — wentसंध्यान्तिकम् (saṃdhyāntikam) — to Sandhyā's presenceमुनिः (muniḥ) — the sage

४४ तत्र देवसरः पूर्ण गुणैर्मानससंमितम्‌। ददर्श स वसिष्ठोऽथ संध्यां तत्तीरगामपि॥

tatra devasaraḥ pūrṇa guṇairmānasasaṃmitam | dadarśa sa vasiṣṭho'tha saṃdhyāṃ tattīragāmapi ||

· हिन्दी

वहाँ वसिष्ठ ने मानसरोवर के समान गुणों से परिपूर्ण एक दिव्य सरोवर देखा, तथा उसके तट पर गयी हुई सन्ध्या को भी देखा।

There Vasiṣṭha saw a divine lake, full and equal in qualities to Lake Mānasa, and also saw Sandhyā, who had gone to its shore.

Word by word

तत्र (tatra) — thereदेवसरः (devasaraḥ) — a divine lakeपूर्णम् (pūrṇam) — fullगुणैः (guṇaiḥ) — in its excellencesमानससंमितम् (mānasasaṃmitam) — equal to Mānasaददर्श (dadarśa) — beheldसः (saḥ) — heवसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ) — Vasiṣṭhaअथ (atha) — thenसंध्याम् (saṃdhyām) — Sandhyāतत्तीरगाम् (tattīragām) — standing on its bankअपि (api) — too

४५ तीरस्थया तया रेजे तत्सरः कमलोज्ज्वलम्‌। उद्यदिन्दुसुनक्षत्रं प्रदोषे गगनं यथा॥

tīrasthayā tayā reje tatsaraḥ kamalojjvalam | udyadindusunakṣatraṃ pradoṣe gaganaṃ yathā ||

· हिन्दी

कमलों से उज्ज्वल वह सरोवर तट पर खड़ी उस सन्ध्या के कारण इस प्रकार सुशोभित हो रहा था, जैसे प्रदोषकाल में उदित चन्द्रमा तथा सुन्दर नक्षत्रों से आकाश सुशोभित होता है।

That lake, bright with lotuses, shone by her presence on its shore, just as the evening sky shines with the rising moon among fair stars.

Word by word

तीरस्थया (tīrasthayā) — by her standing on the bankतया (tayā) — with herरेजे (reje) — shoneतत् (tat) — thatसरः (saraḥ) — lakeकमलोज्ज्वलम् (kamalojjvalam) — bright with lotusesउद्यदिन्दुसुनक्षत्रम् (udyadindusunakṣatram) — with the rising moon and fair starsप्रदोषे (pradoṣe) — at nightfallगगनम् (gaganam) — the skyयथा (yathā) — as

४६ मुनिर्दृष्ट्वाथ तां तत्र सुसंभावां स कौतुकी। वीक्षाञ्चक्रे सरस्तत्र बृहल्लोहितसंज्ञकम्‌॥

munirdṛṣṭvātha tāṃ tatra susaṃbhāvāṃ sa kautukī | vīkṣāñcakre sarastatra bṛhallohitasaṃjñakam ||

· हिन्दी

उस कौतूहलयुक्त मुनि ने वहाँ उस सुन्दर भाव वाली सन्ध्या को देखकर, फिर वहाँ बृहल्लोहित नामक उस सरोवर की ओर देखा।

The sage, curious, having seen her there of such fair bearing, then looked around at that lake known there as Bṛhallohita.

Word by word

मुनिः (muniḥ) — the sageदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअथ (atha) — thenताम् (tām) — herतत्र (tatra) — thereसुसंभावाम् (susaṃbhāvām) — of noble bearingसः (saḥ) — heकौतुकी (kautukī) — curiousवीक्षाञ्चक्रे (vīkṣāñcakre) — looked uponसरः (saraḥ) — the lakeतत्र (tatra) — thereबृहल्लोहितसंज्ञकम् (bṛhallohitasaṃjñakam) — named Bṛhallohita

४७ चन्द्रभागा नदी तस्मात्प्राकाराद्दक्षिणाम्बुधिम्‌। यान्ती सा चैव ददृशे तेन सानुगिरेर्महत्‌॥

candrabhāgā nadī tasmātprākārāddakṣiṇāmbudhim | yāntī sā caiva dadṛśe tena sānugirermahat ||

· हिन्दी

और उन्होंने उस चन्द्रभागा नदी को भी देखा, जो उस बड़े परकोटे जैसे पर्वत-शिखर से, सानुओं सहित, दक्षिण समुद्र की ओर जा रही थी।

And he saw the great river Candrabhāgā, going from that rampart-like ridge, along with the mountain's slopes, toward the southern ocean.

Word by word

चन्द्रभागा (candrabhāgā) — the Candrabhāgāनदी (nadī) — riverतस्मात् (tasmāt) — from thatप्राकारात् (prākārāt) — from the rampartदक्षिणाम्बुधिम् (dakṣiṇāmbudhim) — to the southern seaयान्ती (yāntī) — flowingसा (sā) — she (ca) — andएव (eva) — indeedददृशे (dadṛśe) — was seenतेन (tena) — by himसानुगिरेः (sānugireḥ) — from the ridge of the mountainमहत् (mahat) — great

४८ निर्भिद्य पश्चिमं सा तु चन्द्रभागस्य सा नदी। यथा हिमवतो गङ्गा तथा गच्छति सागरम्‌॥

nirbhidya paścimaṃ sā tu candrabhāgasya sā nadī | yathā himavato gaṅgā tathā gacchati sāgaram ||

· हिन्दी

वह चन्द्रभागा नदी चन्द्रभाग पर्वत के पश्चिमी भाग को भेदकर, उसी प्रकार समुद्र की ओर जाती है, जैसे हिमालय से गंगा जाती है।

That river, breaking through the western part of Mount Candrabhāga, goes to the ocean just as the Gaṅgā does from the Himālaya.

Word by word

निर्भिद्य (nirbhidya) — having cleftपश्चिमम् (paścimam) — the western sideसा (sā) — sheतु (tu) — indeedचन्द्रभागस्य (candrabhāgasya) — of Candrabhāgaसा (sā) — thatनदी (nadī) — riverयथा (yathā) — asहिमवतः (himavataḥ) — from Himavatगङ्गा (gaṅgā) — the Gaṅgāतथा (tathā) — soगच्छति (gacchati) — goesसागरम् (sāgaram) — to the ocean

४९ तस्मिन्‌ गिरौ चन्द्रभागे बृहल्लोहिततीरगाम्‌। संध्यां दृष्ट्वाथ पप्रच्छ वसिष्ठः सादरं तदा॥

tasmin girau candrabhāge bṛhallohitatīragām | saṃdhyāṃ dṛṣṭvātha papraccha vasiṣṭhaḥ sādaraṃ tadā ||

· हिन्दी

फिर उस चन्द्रभाग पर्वत पर बृहल्लोहित के तट पर स्थित सन्ध्या को देखकर वसिष्ठ जी ने उस समय आदरपूर्वक पूछा।

Then, on that Candrabhāga mountain, seeing Sandhyā standing on the shore of Bṛhallohita, Vasiṣṭha respectfully questioned her.

Word by word

तस्मिन् (tasmin) — on thatगिरौ (girau) — mountainचन्द्रभागे (candrabhāge) — Candrabhāgaबृहल्लोहिततीरगाम् (bṛhallohitatīragām) — standing on the bank of Bṛhallohitaसंध्याम् (saṃdhyām) — Sandhyāदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअथ (atha) — thenपप्रच्छ (papraccha) — askedवसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ) — Vasiṣṭhaसादरम् (sādaram) — courteouslyतदा (tadā) — then

वसिष्ठ उवाच — Vasiṣṭha spoke: वसिष्ठ जी ने कहा:

५० किमर्थमागता भद्रे निर्जनं त्वं महीधरम्‌। कस्य वा तनया किं वा भवत्यापि चिकीर्षितम्‌॥

kimarthamāgatā bhadre nirjanaṃ tvaṃ mahīdharam | kasya vā tanayā kiṃ vā bhavatyāpi cikīrṣitam ||

· हिन्दी

"हे भद्रे! तुम इस निर्जन पर्वत पर किसलिये आयी हो? तुम किसकी पुत्री हो, और तुम्हें क्या करने की इच्छा है?

"O gentle one, why have you come to this uninhabited mountain? Whose daughter are you, and what is it you wish to do?

Word by word

किमर्थम् (kimartham) — for what purposeआगता (āgatā) — have you comeभद्रे (bhadre) — good ladyनिर्जनम् (nirjanam) — desertedत्वम् (tvam) — youमहीधरम् (mahīdharam) — to the mountainकस्य (kasya) — whoseवा (vā) — orतनया (tanayā) — daughterकिम् (kim) — whatवा (vā) — orभवत्याः (bhavatyāḥ) — of your ladyshipअपि (api) — indeedचिकीर्षितम् (cikīrṣitam) — is intended

५१ एतदिच्छाम्यहं श्रोतुं वद गुह्यं न चेद्भवेत्‌। वदनं पूर्णचन्द्राभं निष्चेष्टं वा कथं तव॥

etadicchāmyahaṃ śrotuṃ vada guhyaṃ na cedbhavet | vadanaṃ pūrṇacandrābhaṃ niṣceṣṭaṃ vā kathaṃ tava ||

· हिन्दी

यह सब सुनने की मेरी इच्छा है — यदि गोपनीय न हो तो बताओ; और पूर्णचन्द्र के समान तुम्हारा मुख इस प्रकार निश्चेष्ट क्यों है?

I wish to hear this — tell me, if it is not something secret. And why has your face, which resembles the full moon, become so lifeless?

Word by word

एतत् (etat) — thisइच्छामि (icchāmi) — I wishअहम् (aham) — Iश्रोतुम् (śrotum) — to hearवद (vada) — tellगुह्यम् (guhyam) — a secret (na) — notचेत् (cet) — ifभवेत् (bhavet) — it beवदनम् (vadanam) — the faceपूर्णचन्द्राभम् (pūrṇacandrābham) — like the full moonनिष्चेष्टम् (niṣceṣṭam) — motionlessवा (vā) — orकथम् (katham) — howतव (tava) — yours

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५२ तच्छुत्वा वचनं तस्य वसिष्ठस्य महात्मनः। दृष्ट्वा च तं महात्मानं ज्वलन्तमिव पावकम्‌॥

tacchutvā vacanaṃ tasya vasiṣṭhasya mahātmanaḥ | dṛṣṭvā ca taṃ mahātmānaṃ jvalantamiva pāvakam ||

· हिन्दी

"महात्मा वसिष्ठ के उस वचन को सुनकर, तथा प्रज्वलित अग्नि के समान उस महात्मा को देखकर —

"Having heard that speech of the great soul Vasiṣṭha, and beholding that great being, blazing like fire —

Word by word

तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचनम् (vacanam) — speechतस्य (tasya) — hisवसिष्ठस्य (vasiṣṭhasya) — of Vasiṣṭhaमहात्मनः (mahātmanaḥ) — the great-souledदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seen (ca) — andतम् (tam) — himमहात्मानम् (mahātmānam) — the great-souledज्वलन्तम् (jvalantam) — blazingइव (iva) — likeपावकम् (pāvakam) — fire

५३ शरीरधृतब्रह्मचर्यं विलसन्तं जटाधरम्‌। सादरं प्रणिपत्याथ संध्योवाच तपोधनम्‌॥

śarīradhṛtabrahmacaryaṃ vilasantaṃ jaṭādharam | sādaraṃ praṇipatyātha saṃdhyovāca tapodhanam ||

· हिन्दी

— शरीर से ही ब्रह्मचर्य धारण किये हुए, जटाधारी, तेजस्वी उन तपोधन वसिष्ठ को आदरपूर्वक प्रणाम करके सन्ध्या कहने लगी।

— bearing celibacy in his very body, shining, with matted locks — Sandhyā, bowing respectfully, spoke to that ascetic rich in austerity.

Word by word

शरीरधृतब्रह्मचर्यम् (śarīradhṛtabrahmacaryam) — chastity embodied in a formविलसन्तम् (vilasantam) — shiningजटाधरम् (jaṭādharam) — wearing matted hairसादरम् (sādaram) — reverentlyप्रणिपत्य (praṇipatya) — having bowedअथ (atha) — thenसंध्या (saṃdhyā) — Sandhyāउवाच (uvāca) — saidतपोधनम् (tapodhanam) — to the rich in austerity

संध्योवाच — Sandhyā spoke: सन्ध्या ने कहा:

५४ यदर्थमागता शैलं सिद्धं तन्मे निबोध ह। तव दर्शनमात्रेण यन्मे सेत्स्यति वै विभो॥

yadarthamāgatā śailaṃ siddhaṃ tanme nibodha ha | tava darśanamātreṇa yanme setsyati vai vibho ||

· हिन्दी

"हे विभो! जिस उद्देश्य से मैं इस पर्वत पर आयी हूँ, वह तो आपके दर्शनमात्र से ही सिद्ध हुआ जानिये।

"O lord, know that the purpose for which I came to this mountain is already accomplished, for it will surely be fulfilled by the mere sight of you.

Word by word

यदर्थम् (yadartham) — for which purposeआगता (āgatā) — I have comeशैलम् (śailam) — to the mountainसिद्धम् (siddham) — accomplishedतत् (tat) — thatमे (me) — myनिबोध ह (nibodha ha) — knowतव (tava) — yourदर्शनमात्रेण (darśanamātreṇa) — by the mere sightयत् (yat) — whichमे (me) — for meसेत्स्यति (setsyati) — shall be fulfilledवै (vai) — indeedविभो (vibho) — O Lord

५५ तपश्चर्तुमहं ब्रह्मन्निर्जनं शैलमागता। ब्रह्मणोऽहं सुता जाता नाम्ना संध्येति विश्रुता॥

tapaścartumahaṃ brahmannirjanaṃ śailamāgatā | brahmaṇo'haṃ sutā jātā nāmnā saṃdhyeti viśrutā ||

· हिन्दी

हे ब्रह्मन्! मैं तप करने के लिये इस निर्जन पर्वत पर आयी हूँ; मैं ब्रह्मा से उत्पन्न पुत्री हूँ, और सन्ध्या नाम से विख्यात हूँ।

O Brahman, I have come to this uninhabited mountain to perform austerity; I am the daughter born of Brahmā, known by the name Sandhyā.

Word by word

तपः (tapaḥ) — austerityचर्तुम् (cartum) — to practiseअहम् (aham) — Iब्रह्मन् (brahman) — O brāhmaṇaनिर्जनम् (nirjanam) — desertedशैलम् (śailam) — to the mountainआगता (āgatā) — have comeब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāअहम् (aham) — Iसुता (sutā) — the daughterजाता (jātā) — bornनाम्ना (nāmnā) — by nameसंध्या (saṃdhyā) — Sandhyāइति (iti) — thusविश्रुता (viśrutā) — renowned

५६ यदि ते युज्यते सह्यं मां त्वं समुपदेशय। एतच्चिकीर्षितं गुह्यं नान्यं किंचन विद्यते ॥

yadi te yujyate sahyaṃ māṃ tvaṃ samupadeśaya | etaccikīrṣitaṃ guhyaṃ nānyaṃ kiṃcana vidyate ||

· हिन्दी

यदि आपको उचित और सहनीय जान पड़े, तो मुझे भलीभाँति उपदेश दीजिये; यही मेरा गोपनीय अभीष्ट है, इसके अतिरिक्त और कुछ नहीं है।

If it seems fitting and bearable to you, instruct me well; this alone is my secret intention — there is nothing else at all.

Word by word

यदि (yadi) — ifते (te) — to youयुज्यते (yujyate) — it seems fitसह्यम् (sahyam) — and bearableमाम् (mām) — meत्वम् (tvam) — youसमुपदेशय (samupadeśaya) — instructएतत् (etat) — thisचिकीर्षितम् (cikīrṣitam) — is my intentगुह्यम् (guhyam) — secret (na) — notअन्यम् (anyam) — otherकिंचन (kiṃcana) — anythingविद्यते (vidyate) — there is

५७ अज्ञात्वा तपसो भावं तपोवनमुपाश्रिता। चिंतया परिशुष्येऽहं वेपते हि मनो मम॥

ajñātvā tapaso bhāvaṃ tapovanamupāśritā | ciṃtayā pariśuṣye'haṃ vepate hi mano mama ||

· हिन्दी

तपस्या के भाव को न जानते हुए ही मैं इस तपोवन में आ गयी हूँ; इसी चिन्ता से मैं सूखी जा रही हूँ, और मेरा मन काँप रहा है।

Not knowing the true nature of austerity, I have taken refuge in this penance-grove; I am withering away with anxiety, and my mind trembles indeed.

Word by word

अज्ञात्वा (ajñātvā) — not knowingतपसः (tapasaḥ) — of austerityभावम् (bhāvam) — the natureतपोवनम् (tapovanam) — the penance groveउपाश्रिता (upāśritā) — I have resorted toचिंतया (ciṃtayā) — with anxietyपरिशुष्ये (pariśuṣye) — I waste awayअहम् (aham) — Iवेपते (vepate) — tremblesहि (hi) — indeedमनः (manaḥ) — the mindमम (mama) — my

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५८ आकर्ण्य तस्या वचनं वसिष्ठो ब्रह्मवित्तमः। स्वयं च सर्वकृत्यज्ञो नान्यत्किंचन पृष्टवान्‌॥

ākarṇya tasyā vacanaṃ vasiṣṭho brahmavittamaḥ | svayaṃ ca sarvakṛtyajño nānyatkiṃcana pṛṣṭavān ||

· हिन्दी

"उसके वचन को सुनकर ब्रह्मवेत्ताओं में श्रेष्ठ वसिष्ठ ने, जो स्वयं सब कर्तव्यों को जानते थे, फिर और कुछ नहीं पूछा।

"Having heard her words, Vasiṣṭha, foremost among the knowers of Brahman, who himself knew all that was to be done, asked nothing further.

Word by word

आकर्ण्य (ākarṇya) — having heardतस्याः (tasyāḥ) — herवचनम् (vacanam) — wordsवसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ) — Vasiṣṭhaब्रह्मवित्तमः (brahmavittamaḥ) — best of the knowers of Brahmanस्वयम् (svayam) — himself (ca) — andसर्वकृत्यज्ञः (sarvakṛtyajñaḥ) — knowing all that was to be done (na) — notअन्यत् (anyat) — anything elseकिंचन (kiṃcana) — at allपृष्टवान् (pṛṣṭavān) — did he ask

५९ अथ तां नियतात्मानं तपसेति धृतोद्यमाम्‌। प्रोवाच मनसा स्मृत्वा शंकरं भक्तवत्सलम्‌॥

atha tāṃ niyatātmānaṃ tapaseti dhṛtodyamām | provāca manasā smṛtvā śaṃkaraṃ bhaktavatsalam ||

· हिन्दी

फिर मन में भक्तवत्सल शंकर जी का स्मरण करके, संयतचित्त तथा तपस्या के लिये उद्यत उस सन्ध्या से वे कहने लगे।

Then, remembering in his mind Śaṅkara, who is affectionate to his devotees, he spoke to her, who was self-controlled and resolved upon austerity.

Word by word

अथ (atha) — thenताम् (tām) — herनियतात्मानम् (niyatātmānam) — of controlled selfतपसा (tapasā) — by austerityइति (iti) — soधृतोद्यमाम् (dhṛtodyamām) — who had set her effortप्रोवाच (provāca) — he addressedमनसा (manasā) — in mindस्मृत्वा (smṛtvā) — having recalledशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraभक्तवत्सलम् (bhaktavatsalam) — fond of his devotees

वसिष्ठ उवाच — Vasiṣṭha spoke: वसिष्ठ जी ने कहा:

६० परमं यो महत्तेजः परमं यो महत्तपः। परमः परमाराध्यः शम्भुर्मनसि धार्यताम्‌॥

paramaṃ yo mahattejaḥ paramaṃ yo mahattapaḥ | paramaḥ paramārādhyaḥ śambhurmanasi dhāryatām ||

· हिन्दी

"जो परम महान् तेजःस्वरूप हैं, जो परम महान् तपःस्वरूप हैं, जो परम तथा परम आराध्य हैं, उन शम्भु को मन में धारण करो।

"He who is the supreme, great splendour, who is the supreme, great austerity, who is supreme and supremely adorable — let Śambhu be held fast in the mind.

Word by word

परमम् (paramam) — supremeयः (yaḥ) — who isमहत् (mahat) — greatतेजः (tejaḥ) — splendourपरमम् (paramam) — supremeयः (yaḥ) — who isमहत् (mahat) — greatतपः (tapaḥ) — austerityपरमः (paramaḥ) — supremeपरमाराध्यः (paramārādhyaḥ) — most worthy of worshipशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuमनसि (manasi) — in the mindधार्यताम् (dhāryatām) — let him be held

६१ धर्मार्थकाममोक्षाणां य एकस्त्वादिकारणम्‌। तमेकं जगतामाद्यं भजस्व पुरुषोत्तमम्‌॥

dharmārthakāmamokṣāṇāṃ ya ekastvādikāraṇam | tamekaṃ jagatāmādyaṃ bhajasva puruṣottamam ||

· हिन्दी

जो धर्म, अर्थ, काम तथा मोक्ष के अकेले ही आदि कारण हैं, उन एक, जगत् के आदि, पुरुषोत्तम का भजन करो।

He who alone is the primal cause of dharma, artha, kāma and mokṣa — worship that one, the first of the worlds, the supreme Person.

Word by word

धर्मार्थकाममोक्षाणाम् (dharmārthakāmamokṣāṇām) — of dharma, wealth, desire and releaseयः (yaḥ) — whoएकः (ekaḥ) — aloneतु (tu) — indeedआदिकारणम् (ādikāraṇam) — the first causeतम् (tam) — himएकम् (ekam) — the oneजगताम् (jagatām) — of the worldsआद्यम् (ādyam) — the firstभजस्व (bhajasva) — worshipपुरुषोत्तमम् (puruṣottamam) — the supreme Person

६२ मंत्रेणानेन देवेशं शम्भुं भज शुभानने। तेन ते सकलावाप्तिर्भविष्यति न संशयः॥

maṃtreṇānena deveśaṃ śambhuṃ bhaja śubhānane | tena te sakalāvāptirbhaviṣyati na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे शुभानने! इस मन्त्र से देवेश्वर शम्भु का भजन करो; उससे तुम्हें सब कुछ की प्राप्ति होगी, इसमें सन्देह नहीं है।

O fair-faced one, worship the lord of gods, Śambhu, with this mantra; by that, you will attain everything — there is no doubt of it.

Word by word

मंत्रेण (maṃtreṇa) — with the mantraअनेन (anena) — thisदेवेशम् (deveśam) — the Lord of godsशम्भुम् (śambhum) — Śambhuभज (bhaja) — worshipशुभानने (śubhānane) — O fair-faced oneतेन (tena) — therebyते (te) — yourसकलावाप्तिः (sakalāvāptiḥ) — fulfilment of allभविष्यति (bhaviṣyati) — will come about (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

६३ ॐ नमः शंकरायेति ओमित्यन्तेन सन्ततम्‌। मौनं तपः समारम्भं तन्मे निगदतः शृणु॥

oṃ namaḥ śaṃkarāyeti omityantena santatam | maunaṃ tapaḥ samārambhaṃ tanme nigadataḥ śṛṇu ||

· हिन्दी

"ॐ नमः शंकराय" — इस मन्त्र को ओंकार से आरम्भ और अन्त करते हुए, निरन्तर मौन रहकर तपस्या का आरम्भ करो; इसे मुझसे बताते हुए सुनो।

'Oṃ, homage to Śaṅkara' — with Oṃ at the beginning and end, continuously, in silence — begin this austerity; hear it now as I explain it to you.

Word by word

(oṃ) — Oṃनमः (namaḥ) — homageशंकराय (śaṃkarāya) — to Śaṅkaraइति (iti) — thus (oṃ) — Oṃइति (iti) — soअन्तेन (antena) — with at the endसन्ततम् (santatam) — unceasinglyमौनम् (maunam) — silenceतपः (tapaḥ) — the austerityसमारम्भम् (samārambham) — its beginningतत् (tat) — thatमे (me) — from meनिगदतः (nigadataḥ) — as I declare itशृणु (śṛṇu) — hear

६४ स्नानं मौनेन कर्तव्यं मौनेन हरपूजनम्‌। द्वयोः पूर्णजलाहारं प्रथमं षष्ठकालयोः॥

snānaṃ maunena kartavyaṃ maunena harapūjanam | dvayoḥ pūrṇajalāhāraṃ prathamaṃ ṣaṣṭhakālayoḥ ||

· हिन्दी

स्नान मौन रहकर करना चाहिये, और हर की पूजा भी मौन रहकर। प्रथम दो षष्ठकालों में केवल जल का आहार करो।

Bathing must be done in silence, and the worship of Hara too in silence. For the first two of the six-hour periods, take only water as food.

Word by word

स्नानम् (snānam) — bathingमौनेन (maunena) — in silenceकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be doneमौनेन (maunena) — in silenceहरपूजनम् (harapūjanam) — the worship of Haraद्वयोः (dvayoḥ) — at twoपूर्णजलाहारम् (pūrṇajalāhāram) — with water alone for foodप्रथमम् (prathamam) — the firstषष्ठकालयोः (ṣaṣṭhakālayoḥ) — of the sixth watches

६५ तृतीये षष्ठकाले तु ह्युपवासपरो भवेत्‌। एवं तपःसमाप्तौ वा षष्ठे काले क्रिया भवेत्‌॥

tṛtīye ṣaṣṭhakāle tu hyupavāsaparo bhavet | evaṃ tapaḥsamāptau vā ṣaṣṭhe kāle kriyā bhavet ||

· हिन्दी

परन्तु तीसरे षष्ठकाल में उपवास करना चाहिये। इस प्रकार यह क्रिया तपस्या की समाप्ति तक प्रत्येक षष्ठकाल में होनी चाहिये।

But in the third six-hour period, one should observe fasting. In this way this practice should continue for each six-hour period until the austerity is complete.

Word by word

तृतीये (tṛtīye) — at the thirdषष्ठकाले (ṣaṣṭhakāle) — sixth watchतु (tu) — indeedहि (hi) — indeedउपवासपरः (upavāsaparaḥ) — given to fastingभवेत् (bhavet) — one should beएवम् (evam) — thusतपःसमाप्तौ (tapaḥsamāptau) — at the completion of the austerityवा (vā) — orषष्ठे (ṣaṣṭhe) — at the sixthकाले (kāle) — watchक्रिया (kriyā) — the riteभवेत् (bhavet) — should take place

६६ एवं मोनतपस्याख्या ब्रह्मचर्यफलप्रदा। सर्वाभीष्टप्रदा देवि सत्यं सत्यं न संशयः॥

evaṃ monatapasyākhyā brahmacaryaphalapradā | sarvābhīṣṭapradā devi satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे देवि! इस प्रकार यह मौन तपस्या कहलाती है, जो ब्रह्मचर्य का फल देने वाली तथा सभी अभीष्ट फलों को देने वाली है — यह सत्य है, सत्य है, इसमें सन्देह नहीं।

Thus, O goddess, this is called the silent austerity; it bestows the fruit of celibacy and grants every desired wish — this is true, true, without doubt.

Word by word

एवम् (evam) — thusमोनतपस्याख्या (monatapasyākhyā) — called the austerity of silenceब्रह्मचर्यफलप्रदा (brahmacaryaphalapradā) — yielding the fruit of chastityसर्वाभीष्टप्रदा (sarvābhīṣṭapradā) — granting every wishदेवि (devi) — O ladyसत्यम् (satyam) — trulyसत्यम् (satyam) — truly (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt

६७ एवं चित्ते समुद्दिश्य कामं चिंतय शंकरम्‌। स ते प्रसन्न इष्टार्थमचिरादेव दास्यति॥

evaṃ citte samuddiśya kāmaṃ ciṃtaya śaṃkaram | sa te prasanna iṣṭārthamacirādeva dāsyati ||

· हिन्दी

इस प्रकार चित्त में अपने अभीष्ट को लक्ष्यकर शंकर जी का चिन्तन करो; वे प्रसन्न होकर तुम्हें शीघ्र ही अभीष्ट फल प्रदान करेंगे।

Fixing your mind thus upon your desired goal, meditate upon Śaṅkara; he, being pleased, will grant you your desired object without delay.

Word by word

एवम् (evam) — thusचित्ते (citte) — in the mindसमुद्दिश्य (samuddiśya) — having set before youकामम् (kāmam) — your desireचिंतय (ciṃtaya) — meditate onशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraसः (saḥ) — heते (te) — to youप्रसन्नः (prasannaḥ) — being graciousइष्टार्थम् (iṣṭārtham) — the desired endअचिरात् (acirāt) — before longएव (eva) — indeedदास्यति (dāsyati) — will grant

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

६८ उपविश्य वसिष्ठोऽथ संध्यायै तपसः क्रियाम्‌। तामाभाष्य यथान्यायं तत्रैवान्तर्दधे मुनिः॥

upaviśya vasiṣṭho'tha saṃdhyāyai tapasaḥ kriyām | tāmābhāṣya yathānyāyaṃ tatraivāntardadhe muniḥ ||

· हिन्दी

"इसके बाद वसिष्ठ मुनि वहीं बैठकर सन्ध्या को तपस्या की विधि यथोचित रूप से बताकर, उससे इस प्रकार कहकर, वहीं अन्तर्धान हो गये।

"Then Vasiṣṭha, having sat down and duly instructed Sandhyā in this manner in the practice of austerity, addressing her rightly, the sage vanished then and there.

Word by word

उपविश्य (upaviśya) — having sat downवसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ) — Vasiṣṭhaअथ (atha) — thenसंध्यायै (saṃdhyāyai) — to Sandhyāतपसः (tapasaḥ) — of austerityक्रियाम् (kriyām) — the practiceताम् (tām) — thatआभाष्य (ābhāṣya) — having expoundedयथान्यायम् (yathānyāyam) — dulyतत्र (tatra) — thereएव (eva) — itselfअन्तर्दधे (antardadhe) — vanishedमुनिः (muniḥ) — the sage

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे संध्याचरित्रवर्णनं नाम पञ्चमोऽध्यायः ॥५॥

Here ends the fifth chapter — "The Story of Sandhyā" — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में "संध्याचरित्रवर्णन" नामक पाँचवाँ अध्याय समाप्त हुआ।