॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ द्वितीयोऽध्यायः
Brahmā, at Nārada's request, tells of Menā's origin: Dakṣa's daughter Svadhā bore three daughters — Menā, Dhanyā, and Kalāvatī — mind-born to the pitṛs. Visiting Viṣṇu's realm, the three, deluded by Śiva's māyā, fail to rise for the arriving sage Sanaka and his brothers, who curse them to be born as mortal women. Falling at Sanatkumāra's feet in penitence, they are granted a redeeming boon: reborn as the wives of Himācala, Janaka, and Vṛṣabhānu, their daughters will be Pārvatī, Sītā, and Rādhā — and by Viṣṇu's darśana their karma is already spent. पितरोंकी तीन मानसी कन्याओं—मेना, धन्या और कलावतीके पूर्वजन्मका वृत्तान्त तथा सनकादिद्वारा प्राप्त शाप एवं वरदानका वर्णन
१ विधे प्राज्ञ वदेदानीं मेनोत्पत्तिं समादरात्। अपि शापं समाचक्ष्व कुरु सन्देहभञ्जनम्॥
vidhe prājña vadedānīṃ menotpattiṃ samādarāt | api śāpaṃ samācakṣva kuru sandehabhañjanam ||
हे विधे! हे प्राज्ञ! अब आदरपूर्वक मेनाकी उत्पत्तिका वर्णन कीजिये। शापके विषयमें भी बताइये और मेरे सन्देहको दूर कीजिये।
"O Vidhi, O wise one, now tell, with due regard, of Menā's origin; tell also of the curse, and dispel my doubt."
विधे प्राज्ञ वद इदानीं (vidhe prājña vada idānīṃ) — O Vidhi, O wise one, tell nowमेनोत्पत्तिं समादरात् (menotpattiṃ samādarāt) — of Menā's origin, with due regardअपि शापं समाचक्ष्व (api śāpaṃ samācakṣva) — tell also of the curseकुरु सन्देहभञ्जनम् (kuru sandehabhañjanam) — dispel my doubt
२ शृणु नारद सुप्रीत्या मेनोत्पत्तिं विवेकतः। मुनिभिः सह वक्ष्येऽहं सुतवर्य महाबुध॥
śṛṇu nārada suprītyā menotpattiṃ vivekataḥ | munibhiḥ saha vakṣye'haṃ sutavarya mahābudha ||
हे नारद! हे सुतवर्य! हे महाबुध! आप इन मुनियोंके साथ मेनाकी उत्पत्तिको विवेकपूर्वक अत्यन्त प्रेमसे सुनिये, मैं कह रहा हूँ।
"Listen, O Nārada, with great affection, to Menā's origin, discerningly; I shall tell it together with the sages, O best of sages, O greatly wise one."
शृणु नारद सुप्रीत्या (śṛṇu nārada suprītyā) — listen, O Nārada, with great affectionमेनोत्पत्तिं विवेकतः (menotpattiṃ vivekataḥ) — to Menā's origin, discerninglyमुनिभिः सह वक्ष्ये अहं (munibhiḥ saha vakṣye ahaṃ) — I shall tell, together with the sagesसुतवर्य महाबुध (sutavarya mahābudha) — O best of sages, O greatly wise one
३ दक्षनामा मम सुतो यः पुरा कथितो मुने। तस्य जाताः सुताः षष्टिप्रमिताः सृष्टिकारणाः॥
dakṣanāmā mama suto yaḥ purā kathito mune | tasya jātāḥ sutāḥ ṣaṣṭipramitāḥ sṛṣṭikāraṇāḥ ||
हे मुने! मेरे दक्ष नामक जिस पुत्रकी चर्चा मैंने पहले की थी, उसके यहाँ सृष्टिकी कारणभूत साठ कन्याएँ उत्पन्न हुईं।
My son named Dakṣa, of whom I spoke before, O sage — to him were born sixty daughters, the cause of creation.
दक्षनामा मम सुतः (dakṣanāmā mama sutaḥ) — my son named Dakṣaयः पुरा कथितो मुने (yaḥ purā kathito mune) — of whom I spoke before, O sageतस्य जाताः सुताः (tasya jātāḥ sutāḥ) — to him were born daughtersषष्टिप्रमिताः सृष्टिकारणाः (ṣaṣṭipramitāḥ sṛṣṭikāraṇāḥ) — sixty in number, the cause of creation
४ तासां विवाहमकरोत्स वरैः कश्यपादिभिः। विदितं ते समस्तं तत्प्रस्तुतं शृणु नारद॥
tāsāṃ vivāhamakarotsa varaiḥ kaśyapādibhiḥ | viditaṃ te samastaṃ tatprastutaṃ śṛṇu nārada ||
उन्होंने उन कन्याओंका विवाह श्रेष्ठ कश्यप आदिके साथ किया। हे नारद! यह सारा वृत्तान्त आपको विदित ही है, अब प्रस्तुत कथाका श्रवण कीजिये।
He gave them in marriage to bridegrooms headed by Kaśyapa; all that is known to you — now hear the present matter, O Nārada.
तासां विवाहम् अकरोत् सः (tāsāṃ vivāham akarot saḥ) — he made their marriageवरैः कश्यपादिभिः (varaiḥ kaśyapādibhiḥ) — to bridegrooms headed by Kaśyapaविदितं ते समस्तं (viditaṃ te samastaṃ) — all that is known to youतत्प्रस्तुतं शृणु नारद (tatprastutaṃ śṛṇu nārada) — hear the present matter, O Nārada
५ तासां मध्ये स्वधानाम्नीं पितृभ्यो दत्तवान्सुताम्। तिस्रोऽभवन्सुतास्तस्याः सुभगा धर्ममूर्तयः॥
tāsāṃ madhye svadhānāmnīṃ pitṛbhyo dattavānsutām | tisro'bhavansutāstasyāḥ subhagā dharmamūrtayaḥ ||
उन्होंने उनमेंसे स्वधा नामकी कन्या पितरोंको दी। उस स्वधासे धर्ममूर्तिरूपा सौभाग्यवती तीन कन्याएँ उत्पन्न हुईं।
Among them, the daughter named Svadhā he gave to the pitṛs; to her were born three daughters, fortunate, embodiments of dharma.
तासां मध्ये स्वधानाम्नीं (tāsāṃ madhye svadhānāmnīṃ) — among them, the one named Svadhāपितृभ्यो दत्तवान् सुताम् (pitṛbhyo dattavān sutām) — he gave the daughter to the pitṛsतिस्रः अभवन् सुताः तस्याः (tisraḥ abhavan sutāḥ tasyāḥ) — three daughters were born to herसुभगा धर्ममूर्तयः (subhagā dharmamūrtayaḥ) — fortunate, embodiments of dharma
६ तासां नामानि शृणु मे पावनानि मुनीश्वर। सदा विघ्नहराण्येव महामङ्गलदानि च॥
tāsāṃ nāmāni śṛṇu me pāvanāni munīśvara | sadā vighnaharāṇyeva mahāmaṅgaladāni ca ||
हे मुनीश्वर! उन कन्याओंके पवित्र, सदा विघ्नोंका हरण करनेवाले तथा महामंगल प्रदान करनेवाले नामोंको मुझसे सुनिये।
Hear from me their names, O lord of sages — sacred names, ever removers of obstacles, and bestowers of great auspiciousness.
तासां नामानि शृणु मे (tāsāṃ nāmāni śṛṇu me) — hear their names from meपावनानि मुनीश्वर (pāvanāni munīśvara) — sacred, O lord of sagesसदा विघ्नहराणि एव (sadā vighnaharāṇi eva) — ever removers of obstaclesमहामङ्गलदानि च (mahāmaṅgaladāni ca) — and bestowers of great auspiciousness
७ मेनानाम्नी सुता ज्येष्ठा मध्या धन्या कलावती। अन्त्या एताः सुताः सर्वाः पितॄणां मानसोद्भवाः॥
menānāmnī sutā jyeṣṭhā madhyā dhanyā kalāvatī | antyā etāḥ sutāḥ sarvāḥ pitṝṇāṃ mānasodbhavāḥ ||
सबसे बड़ी कन्याका नाम मेना, मझली कन्याका नाम धन्या तथा अन्तिम कन्याका नाम कलावती था — ये सभी कन्याएँ पितरोंके मनसे प्रादुर्भूत हुई थीं।
The eldest daughter was named Menā, the middle one Dhanyā, and the last Kalāvatī; all these were the pitṛs' daughters, born of mind.
मेनानाम्नी सुता ज्येष्ठा (menānāmnī sutā jyeṣṭhā) — the eldest daughter named Menāमध्या धन्या कलावती (madhyā dhanyā kalāvatī) — the middle one Dhanyā, [and] Kalāvatīअन्त्या एताः सुताः सर्वाः (antyā etāḥ sutāḥ sarvāḥ) — the last — all these daughtersपितॄणां मानसोद्भवाः (pitṝṇāṃ mānasodbhavāḥ) — born of the pitṛs' mind
८ अयोनिजाः स्वधायाश्च लोकतस्तत्सुता मताः। आसां प्रोच्य सुनामानि सर्वान्कामान् जनो लभेत्॥
ayonijāḥ svadhāyāśca lokatastatsutā matāḥ | āsāṃ procya sunāmāni sarvānkāmān jano labhet ||
ये अयोनिजा कन्याएँ लोकाचारके अनुसार स्वधाकी पुत्रियाँ कही गयी हैं। इनके पवित्र नामोंका उच्चारण करके मनुष्य समस्त कामनाओंको प्राप्त कर लेता है।
Not born from a womb, yet held by the world to be Svadhā's daughters — uttering their good names, a person obtains every desire.
अयोनिजाः स्वधायाः च (ayonijāḥ svadhāyāḥ ca) — not born from a womb, and of Svadhāलोकतः तत्सुता मताः (lokataḥ tatsutā matāḥ) — held by the world to be her daughtersआसां प्रोच्य सुनामानि (āsāṃ procya sunāmāni) — uttering their good namesसर्वान् कामान् जनो लभेत् (sarvān kāmān jano labhet) — a person obtains every desire
९ जगद्वन्द्याः सदा लोकमातरः परमोददाः। योगिन्यः परमा ज्ञाननिधानास्तास्त्रिलोकगाः॥
jagadvandyāḥ sadā lokamātaraḥ paramodadāḥ | yoginyaḥ paramā jñānanidhānāstāstrilokagāḥ ||
वे जगत्की वन्दनीया, लोकमाता, परमानन्दको देनेवाली, योगिनीस्वरूपा, उत्कृष्ट, ज्ञानकी निधि तथा तीनों लोकोंमें विचरण करनेवाली हुईं।
Worshipped by the world, ever mothers of the worlds, bestowers of supreme delight — yoginīs, supreme, treasuries of knowledge, they range through the three worlds.
जगद्वन्द्याः सदा लोकमातरः (jagadvandyāḥ sadā lokamātaraḥ) — worshipped by the world, ever mothers of the worldsपरमोददाः (paramodadāḥ) — bestowers of supreme delightयोगिन्यः परमा ज्ञाननिधानाः (yoginyaḥ paramā jñānanidhānāḥ) — yoginīs, supreme, treasuries of knowledgeतास् त्रिलोकगाः (tās trilokagāḥ) — they, ranging through the three worlds
१० एकस्मिन्समये तिस्रो भगिन्यस्ता मुनीश्वर। श्वेतद्वीपं विष्णुलोकं जग्मुर्दर्शनहेतवे॥
ekasminsamaye tisro bhaginyastā munīśvara | śvetadvīpaṃ viṣṇulokaṃ jagmurdarśanahetave ||
हे मुनीश्वर! एक समयकी बात है — वे तीनों बहनें भगवान् विष्णुके निवासस्थान श्वेतद्वीपमें उनके दर्शनके लिये गयीं।
At one time, O lord of sages, those three sisters went to Śvetadvīpa, Viṣṇu's realm, for the sake of his darśana.
एकस्मिन् समये तिस्रः भगिन्यः (ekasmin samaye tisraḥ bhaginyaḥ) — at one time, the three sistersता मुनीश्वर (tā munīśvara) — those, O lord of sagesश्वेतद्वीपं विष्णुलोकं (śvetadvīpaṃ viṣṇulokaṃ) — to Śvetadvīpa, Viṣṇu's realmजग्मुः दर्शनहेतवे (jagmuḥ darśanahetave) — went for the sake of darśana
११ कृत्वा प्रणामं विष्णोश्च संस्तुतिं भक्तिसंयुताः। तस्थुस्तदाज्ञया तत्र सुसमाजो महानभूत्॥
kṛtvā praṇāmaṃ viṣṇośca saṃstutiṃ bhaktisaṃyutāḥ | tasthustadājñayā tatra susamājo mahānabhūt ||
भक्तिपूर्वक विष्णुको प्रणाम तथा उनकी स्तुति करके वे उनकी आज्ञासे वहीं रुक गयीं। उस समय वहाँ बहुत बड़ा समाज एकत्रित था।
Having bowed to Viṣṇu and offered him praise, full of devotion, they stayed there by his leave; a great and goodly assembly had gathered there.
कृत्वा प्रणामं विष्णोः च (kṛtvā praṇāmaṃ viṣṇoḥ ca) — having bowed to Viṣṇuसंस्तुतिं भक्तिसंयुताः (saṃstutiṃ bhaktisaṃyutāḥ) — and praise, full of devotionतस्थुः तदाज्ञया तत्र (tasthuḥ tadājñayā tatra) — they stayed there by his leaveसुसमाजो महान् अभूत् (susamājo mahān abhūt) — a great and goodly assembly had gathered
१२ तदैव सनकाद्यास्तु सिद्धा ब्रह्मसुता मुने। गतास्तत्र हरिं नत्वा स्तुत्वा तस्थुस्तदाज्ञया॥
tadaiva sanakādyāstu siddhā brahmasutā mune | gatāstatra hariṃ natvā stutvā tasthustadājñayā ||
हे मुने! उसी अवसरपर [मुझ] ब्रह्माके पुत्र सनकादि सिद्धगण भी वहाँ गये और श्रीहरिको प्रणामकर वहीं उनकी आज्ञासे बैठ गये।
At that very time, O sage, Sanaka and the other siddhas, sons of Brahmā, came there; having bowed to Hari and praised him, they too stayed by his leave.
तदा एव सनकाद्याः तु (tadā eva sanakādyāḥ tu) — at that very time, Sanaka and the othersसिद्धा ब्रह्मसुता मुने (siddhā brahmasutā mune) — siddhas, sons of Brahmā, O sageगतास् तत्र हरिं नत्वा (gatās tatra hariṃ natvā) — went there, having bowed to Hariस्तुत्वा तस्थुः तदाज्ञया (stutvā tasthuḥ tadājñayā) — having praised him, stayed by his leave
१३ सनकाद्यान्मुनीन्दृष्ट्वोत्तस्थुस्ते सकला द्रुतम्। तत्रस्थान्संस्थितानत्वा देवाद्याँल्लोकवन्दितान्॥
sanakādyānmunīndṛṣṭvottasthuste sakalā drutam | tatrasthānsaṃsthitānatvā devādyā~llokavanditān ||
तब सभी लोग सनकादि मुनियोंको देखकर वहाँ बैठे हुए लोकवन्दित देवता आदिको प्रणाम करके शीघ्र उठ खड़े हुए।
Seeing the sage Sanaka and the others, all present there rose up at once, bowing to those gods and the rest, worshipped by the world, seated there.
सनकाद्यान् मुनीन् दृष्ट्वा (sanakādyān munīn dṛṣṭvā) — seeing the sages Sanaka and the othersउत्तस्थुः ते सकला द्रुतम् (uttasthuḥ te sakalā drutam) — all present rose up at onceतत्रस्थान् संस्थितान् नत्वा (tatrasthān saṃsthitān natvā) — bowing to those seated thereदेवाद्याँल् लोकवन्दितान् (devādyā~l lokavanditān) — the gods and others, worshipped by the world
१४ तिस्रो भगिन्यस्तास्तत्र नोत्तस्थुर्मोहिता मुने। मायया दैवविवशाः शङ्करस्य परात्मनः॥
tisro bhaginyastāstatra nottasthurmohitā mune | māyayā daivavivaśāḥ śaṅkarasya parātmanaḥ ||
किंतु हे मुने! वे तीनों बहनें परात्पर शंकरकी मायासे मोहित होनेके कारण प्रारब्धसे विवश हो नहीं उठीं।
But those three sisters did not rise there, deluded, O sage — helpless before fate, by the māyā of Śaṅkara, the supreme self.
तिस्रो भगिन्यः ताः तत्र (tisro bhaginyaḥ tāḥ tatra) — those three sisters, thereन उत्तस्थुः मोहिता मुने (na uttasthuḥ mohitā mune) — did not rise, deluded, O sageमायया दैवविवशाः (māyayā daivavivaśāḥ) — helpless before fate, by the māyāशङ्करस्य परात्मनः (śaṅkarasya parātmanaḥ) — of Śaṅkara, the supreme self
१५ मोहिनी सर्वलोकानां शिवमाया गरीयसी। तदधीनं जगत्सर्वं शिवेच्छा सा प्रकीर्त्यते॥
mohinī sarvalokānāṃ śivamāyā garīyasī | tadadhīnaṃ jagatsarvaṃ śivecchā sā prakīrtyate ||
शिवजीकी माया अत्यन्त प्रबल है, जो सब लोकोंको मोहित करनेवाली है। समस्त संसार उसीके अधीन है, वह शिवकी इच्छा कही जाती है।
Śiva's māyā, deluder of all the worlds, is exceedingly mighty; the whole world is subject to it — it is proclaimed as the will of Śiva.
मोहिनी सर्वलोकानां (mohinī sarvalokānāṃ) — deluder of all the worldsशिवमाया गरीयसी (śivamāyā garīyasī) — Śiva's māyā, exceedingly mightyतदधीनं जगत् सर्वं (tadadhīnaṃ jagat sarvaṃ) — the whole world subject to itशिवेच्छा सा प्रकीर्त्यते (śivecchā sā prakīrtyate) — it is proclaimed as Śiva's will
१६ प्रारब्धं प्रोच्यते सैव तन्नामानि ह्यनेकशः। शिवेच्छया भवत्येव नात्र कार्या विचारणा॥
prārabdhaṃ procyate saiva tannāmāni hyanekaśaḥ | śivecchayā bhavatyeva nātra kāryā vicāraṇā ||
उसीको प्रारब्ध भी कहा जाता है, उसके अनेक नाम हैं। वह शिवकी इच्छासे ही प्रवृत्त होती है, इसमें सन्देह नहीं है।
That very thing is called prārabdha; its names are indeed many; it comes about only by Śiva's will — no doubt need be entertained here.
प्रारब्धं प्रोच्यते सा एव (prārabdhaṃ procyate sā eva) — that very thing is called prārabdhaतन्नामानि हि अनेकशः (tannāmāni hi anekaśaḥ) — its names are indeed manyशिवेच्छया भवति एव (śivecchayā bhavati eva) — it comes about only by Śiva's willन अत्र कार्या विचारणा (na atra kāryā vicāraṇā) — no doubt need be entertained here
१७ भूत्वा तद्दशगास्ता वै न चक्रुरपि तन्नतिम्। विस्मिताः सम्प्रदृश्यैव संस्थितास्तत्र केवलम्॥
bhūtvā taddaśagāstā vai na cakrurapi tannatim | vismitāḥ sampradṛśyaiva saṃsthitāstatra kevalam ||
उसी [शिवमाया]-के अधीन होकर उन कन्याओंने सनक आदिको प्रणाम नहीं किया। वे केवल उन्हें देखकर विस्मित हो बैठी रह गयीं।
Come under that condition, they indeed did not even bow to them; astonished, simply beholding, they remained seated there.
भूत्वा तद्दशगाः ता वै (bhūtvā taddaśagāḥ tā vai) — come under that condition, they indeedन चक्रुः अपि तन्नतिम् (na cakruḥ api tannatim) — did not even bow to themविस्मिताः सम्प्रदृश्य एव (vismitāḥ sampradṛśya eva) — astonished, simply beholdingसंस्थिताः तत्र केवलम् (saṃsthitāḥ tatra kevalam) — remained seated there only
१८ तादृशीं तद्गतिं दृष्ट्वा सनकाद्या मुनीश्वराः। ज्ञानिनोऽपि परं चक्रुः क्रोधं दुर्विषहं च ते॥
tādṛśīṃ tadgatiṃ dṛṣṭvā sanakādyā munīśvarāḥ | jñānino'pi paraṃ cakruḥ krodhaṃ durviṣahaṃ ca te ||
ज्ञानी होते हुए भी सनकादि मुनीश्वरोंने उनके उस प्रकारके व्यवहारको देखकर अत्यधिक असह्य क्रोध किया।
Seeing their such behaviour, Sanaka and the other lords of sages, though possessed of knowledge, gave way to a supreme, unbearable anger.
तादृशीं तद्गतिं दृष्ट्वा (tādṛśīṃ tadgatiṃ dṛṣṭvā) — seeing their such behaviourसनकाद्या मुनीश्वराः (sanakādyā munīśvarāḥ) — Sanaka and the other lords of sagesज्ञानिनः अपि परं चक्रुः (jñāninaḥ api paraṃ cakruḥ) — though possessed of knowledge, gave way to supremeक्रोधं दुर्विषहं च ते (krodhaṃ durviṣahaṃ ca te) — anger, unbearable, they
१९ शिवेच्छामोहितस्तत्र सक्रोधस्ता उवाच ह। सनत्कुमारो योगीशः शापं दण्डकरं ददत्॥
śivecchāmohitastatra sakrodhastā uvāca ha | sanatkumāro yogīśaḥ śāpaṃ daṇḍakaraṃ dadat ||
तब शिवजीकी इच्छासे मोहित हुए योगीश्वर सनत्कुमार क्रोधित होकर दण्डित करनेवाला शाप देते हुए उनसे कहने लगे —
Sanatkumāra, lord of yogīs, deluded there by Śiva's will, angered, spoke to them, uttering a punishing curse.
शिवेच्छामोहितः तत्र (śivecchāmohitaḥ tatra) — deluded there by Śiva's willसक्रोधः ता उवाच ह (sakrodhaḥ tā uvāca ha) — angered, spoke to themसनत्कुमारो योगीशः (sanatkumāro yogīśaḥ) — Sanatkumāra, lord of yogīsशापं दण्डकरं ददत् (śāpaṃ daṇḍakaraṃ dadat) — uttering a punishing curse
२० यूयं तिस्रो भगिन्यश्च मूढाः सद्द्युनोज्झिताः। अज्ञातश्रुतितत्त्वा हि पितृकन्या अपि ध्रुवम्॥
yūyaṃ tisro bhaginyaśca mūḍhāḥ saddyunojjhitāḥ | ajñātaśrutitattvā hi pitṛkanyā api dhruvam ||
तुम तीनों बहनें पितरोंकी कन्या हो, तथापि मूर्ख, सद्ज्ञानसे रहित और वेदतत्त्वके ज्ञानसे शून्य हो।
"You three sisters are foolish, bereft of good fortune; though certainly daughters of the pitṛs, you are indeed ignorant of the truth of the scriptures."
यूयं तिस्रो भगिन्यः च (yūyaṃ tisro bhaginyaḥ ca) — you three sistersमूढाः सद्द्युनोज्झिताः (mūḍhāḥ saddyunojjhitāḥ) — foolish, bereft of good fortuneअज्ञातश्रुतितत्त्वा हि (ajñātaśrutitattvā hi) — ignorant of the truth of the scriptures indeedपितृकन्या अपि ध्रुवम् (pitṛkanyā api dhruvam) — though certainly daughters of the pitṛs
२१ अभ्युत्थानं कृतं नो यो नमस्कारोऽपि गर्विताः। मोहिता नरभावत्वात्स्वर्गाद् दूरा भवन्तु हि॥
abhyutthānaṃ kṛtaṃ no yo namaskāro'pi garvitāḥ | mohitā narabhāvatvātsvargād dūrā bhavantu hi ||
अभिमानमें भरी हुई तुमलोगोंने न तो हमारा अभ्युत्थान किया और न ही अभिवादन किया, तुमलोग नरभावसे मोहित हो गयी हो, अतः इस स्वर्गसे दूर चली जाओ।
"You did not rise for us, proud ones, nor even offer salutation — deluded, on account of a human nature, be you far removed from heaven indeed."
अभ्युत्थानं कृतं नो (abhyutthānaṃ kṛtaṃ no) — rising was not done for usयो नमस्कारः अपि गर्विताः (yo namaskāraḥ api garvitāḥ) — nor salutation either, O proud onesमोहिता नरभावत्वात् (mohitā narabhāvatvāt) — deluded, on account of a human natureस्वर्गाद् दूरा भवन्तु हि (svargād dūrā bhavantu hi) — be far removed from heaven indeed
२२ नरस्त्रियः सम्भवन्तु तिस्रोऽप्यज्ञानमोहिताः। स्वकर्मणः प्रभावेण लभध्वं फलमीदृशम्॥
narastriyaḥ sambhavantu tisro'pyajñānamohitāḥ | svakarmaṇaḥ prabhāveṇa labhadhvaṃ phalamīdṛśam ||
और अज्ञानसे मोहित होनेके कारण तुम तीनों ही मनुष्योंकी स्त्रियाँ बनो। इस प्रकार तुमलोग अपने कर्मके प्रभावसे इस प्रकारका फल प्राप्त करो।
"Let all three of you, deluded by ignorance, become the wives of men; by the power of your own action, obtain this kind of fruit."
नरस्त्रियः सम्भवन्तु (narastriyaḥ sambhavantu) — become the wives of menतिस्रः अपि अज्ञानमोहिताः (tisraḥ api ajñānamohitāḥ) — all three, deluded by ignoranceस्वकर्मणः प्रभावेण (svakarmaṇaḥ prabhāveṇa) — by the power of your own actionलभध्वं फलम् ईदृशम् (labhadhvaṃ phalam īdṛśam) — obtain this kind of fruit
२३ इत्याकर्ण्य च साध्व्यस्तास्तिस्रोऽपि चकिता भृशम्। पतित्वा पादयोस्तस्य समूर्च्नतमस्तका॥
ityākarṇya ca sādhvyastāstisro'pi cakitā bhṛśam | patitvā pādayostasya samūrcnatamastakā ||
यह सुनकर वे साध्वी कन्याएँ आश्चर्यचकित हो गयीं और उनके चरणोंमें गिरकर विनम्रतासे सिर झुकाकर कहने लगीं।
Hearing this, those three virtuous women, greatly frightened, fell at his feet, their heads bowed low.
इति आकर्ण्य च साध्व्यः (iti ākarṇya ca sādhvyaḥ) — hearing this, the virtuous womenतास् तिस्रः अपि चकिता भृशम् (tās tisraḥ api cakitā bhṛśam) — those three, greatly frightenedपतित्वा पादयोः तस्य (patitvā pādayoḥ tasya) — having fallen at his feetसमूर्च्नतमस्तका (samūrcnatamastakā) — their heads bowed low
२४ मुनिवर्य दयासिन्धो प्रसन्नो भव चाधुना। त्वत्प्रणामं वयं मूढाः कुर्महे स्म न भावतः॥
munivarya dayāsindho prasanno bhava cādhunā | tvatpraṇāmaṃ vayaṃ mūḍhāḥ kurmahe sma na bhāvataḥ ||
हे मुनिवर्य! हे दयासागर! अब हमलोगोंपर प्रसन्न हो जाइये, हमलोगोंने मूढ़ होनेके कारण आपको श्रद्धासे प्रणाम नहीं किया।
"O best of sages, ocean of compassion, be gracious now; being foolish, we did not, out of true feeling, offer salutation to you."
मुनिवर्य दयासिन्धो (munivarya dayāsindho) — O best of sages, ocean of compassionप्रसन्नो भव च अधुना (prasanno bhava ca adhunā) — be gracious nowत्वत्प्रणामं वयं मूढाः (tvatpraṇāmaṃ vayaṃ mūḍhāḥ) — we, being foolish, your salutationकुर्महे स्म न भावतः (kurmahe sma na bhāvataḥ) — did not offer, out of true feeling
२५ प्राप्तं च तत्फलं विप्र न ते दोषो महामुने। अनुग्रहं कुरुष्वात्र लभेम स्वर्गतिं पुनः॥
prāptaṃ ca tatphalaṃ vipra na te doṣo mahāmune | anugrahaṃ kuruṣvātra labhema svargatiṃ punaḥ ||
हे विप्र! अतः हमलोगोंने उसका फल पाया। हे महामुने! इसमें आपका दोष नहीं है। आप हमलोगोंपर दया कीजिये, जिससे हमलोगोंको पुनः स्वर्गलोककी प्राप्ति हो।
"And we have received that fruit, O brāhmaṇa; the fault is not yours, O great sage. Show us grace in this, that we may obtain the way to heaven again."
प्राप्तं च तत्फलं विप्र (prāptaṃ ca tatphalaṃ vipra) — and that fruit received, O brāhmaṇaन ते दोषो महामुने (na te doṣo mahāmune) — the fault is not yours, O great sageअनुग्रहं कुरुष्व अत्र (anugrahaṃ kuruṣva atra) — show grace in thisलभेम स्वर्गतिं पुनः (labhema svargatiṃ punaḥ) — that we may obtain the way to heaven again
२६ श्रुत्वा तद्वचनं तात प्रोवाच स मुनिस्तदा। शापोद्धारं प्रसन्नात्मा प्रेरितः शिवमायया॥
śrutvā tadvacanaṃ tāta provāca sa munistadā | śāpoddhāraṃ prasannātmā preritaḥ śivamāyayā ||
हे तात! तब उनकी यह बात सुनकर प्रसन्नचित्त वे मुनि शिवजीकी मायासे प्रेरित हो शापसे उद्धारका उपाय कहने लगे।
Hearing that speech, O son, that sage then spoke of the release from the curse, his mind grown gracious, impelled by Śiva's māyā.
श्रुत्वा तद्वचनं तात (śrutvā tadvacanaṃ tāta) — hearing that speech, O sonप्रोवाच स मुनिः तदा (provāca sa muniḥ tadā) — that sage then spokeशापोद्धारं प्रसन्नात्मा (śāpoddhāraṃ prasannātmā) — of release from the curse, his mind graciousप्रेरितः शिवमायया (preritaḥ śivamāyayā) — impelled by Śiva's māyā
२७ पितॄणां तनयास्तिस्रः शृणुत प्रीतमानसाः। वचनं मम शोकघ्नं सुखदं सर्वदैव वः॥
pitṝṇāṃ tanayāstisraḥ śṛṇuta prītamānasāḥ | vacanaṃ mama śokaghnaṃ sukhadaṃ sarvadaiva vaḥ ||
हे पितरोंकी तीनों कन्याओ! तुमलोग प्रसन्नचित्त होकर मेरी बात सुनो, यह तुम्हारे शोकका नाश करनेवाली और सदा ही तुम्हें सुख प्रदान करनेवाली है।
"O three daughters of the pitṛs, listen with contented minds to my word, destroyer of sorrow, ever a giver of joy to you."
पितॄणां तनयाः तिस्रः (pitṝṇāṃ tanayāḥ tisraḥ) — O three daughters of the pitṛsशृणुत प्रीतमानसाः (śṛṇuta prītamānasāḥ) — listen with contented mindsवचनं मम शोकघ्नं (vacanaṃ mama śokaghnaṃ) — my word, destroyer of sorrowसुखदं सर्वदैव वः (sukhadaṃ sarvadaiva vaḥ) — ever a giver of joy to you
२८ विष्णोरंशस्य शैलस्य हिमाधारस्य कामिनी। ज्येष्ठा भवतु तत्कन्या भविष्यत्येव पार्वती॥
viṣṇoraṃśasya śailasya himādhārasya kāminī | jyeṣṭhā bhavatu tatkanyā bhaviṣyatyeva pārvatī ||
तुममेंसे जो ज्येष्ठ है, वह विष्णुके अंशभूत हिमालय-गिरिकी पत्नी होगी और पार्वती उसकी पुत्री होंगी।
"Let the eldest become the beloved of the mountain that is Viṣṇu's portion, the support of snow; her daughter will indeed be Pārvatī."
विष्णोः अंशस्य शैलस्य (viṣṇoḥ aṃśasya śailasya) — of the mountain, Viṣṇu's portionहिमाधारस्य कामिनी (himādhārasya kāminī) — the support of snow, [his] belovedज्येष्ठा भवतु तत्कन्या (jyeṣṭhā bhavatu tatkanyā) — let the eldest become; her daughterभविष्यति एव पार्वती (bhaviṣyati eva pārvatī) — will indeed be Pārvatī
२९ धन्या प्रिया द्वितीया तु योगिनी जनकस्य च। तस्याः कन्या महालक्ष्मीर्नाम्ना सीता भविष्यति॥
dhanyā priyā dvitīyā tu yoginī janakasya ca | tasyāḥ kanyā mahālakṣmīrnāmnā sītā bhaviṣyati ||
योगिनीस्वरूपा धन्या नामक दूसरी कन्या राजा जनककी पत्नी होगी, उसकी कन्या महालक्ष्मी होंगी, जिनका नाम सीता होगा।
Dhanyā, the second, a yoginī, will become the beloved of Janaka; her daughter will be Mahālakṣmī, by the name Sītā.
धन्या प्रिया द्वितीया तु (dhanyā priyā dvitīyā tu) — Dhanyā, the second, the belovedयोगिनी जनकस्य च (yoginī janakasya ca) — a yoginī, of Janakaतस्याः कन्या महालक्ष्मीः (tasyāḥ kanyā mahālakṣmīḥ) — her daughter, Mahālakṣmīनाम्ना सीता भविष्यति (nāmnā sītā bhaviṣyati) — by the name Sītā, will be
३० वृषभानस्य वैश्यस्य कनिष्ठा च कलावती। भविष्यति प्रिया राधा तत्सुता द्वापरान्ततः॥
vṛṣabhānasya vaiśyasya kaniṣṭhā ca kalāvatī | bhaviṣyati priyā rādhā tatsutā dvāparāntataḥ ||
सबसे छोटी कन्या कलावती वैश्य वृषभानुकी पत्नी होगी, जिसकी पुत्रीके रूपमें द्वापरके अन्तमें राधाजी प्रकट होंगी।
And the youngest, Kalāvatī, will become the beloved of the vaiśya Vṛṣabhānu; her daughter, at the end of Dvāpara, will be Rādhā.
वृषभानस्य वैश्यस्य (vṛṣabhānasya vaiśyasya) — of the vaiśya Vṛṣabhānuकनिष्ठा च कलावती (kaniṣṭhā ca kalāvatī) — and the youngest, Kalāvatīभविष्यति प्रिया (bhaviṣyati priyā) — will become the belovedराधा तत्सुता द्वापरान्ततः (rādhā tatsutā dvāparāntataḥ) — Rādhā, her daughter, at Dvāpara's end
३१ मेनका योगिनी पत्या पार्वत्याश्च वरेण च। तेन देहेन कैलासं गमिष्यति परं पदम्॥
menakā yoginī patyā pārvatyāśca vareṇa ca | tena dehena kailāsaṃ gamiṣyati paraṃ padam ||
योगिनी मेनका पार्वतीके वरदानसे अपने पतिके साथ उसी शरीरसे परम पद कैलासको जायगी।
Menakā, the yoginī, through her husband and through the boon of Pārvatī, will go with that very body to Kailāsa, the supreme abode.
मेनका योगिनी पत्या (menakā yoginī patyā) — Menakā, the yoginī, through her husbandपार्वत्याः च वरेण च (pārvatyāḥ ca vareṇa ca) — and through Pārvatī's boonतेन देहेन कैलासं (tena dehena kailāsaṃ) — with that very body, to Kailāsaगमिष्यति परं पदम् (gamiṣyati paraṃ padam) — will go, the supreme abode
३२ धन्या च सीतया सीरध्वजो जनकवंशजः। जीवन्मुक्तो महायोगी वैकुण्ठं च गमिष्यति॥
dhanyā ca sītayā sīradhvajo janakavaṃśajaḥ | jīvanmukto mahāyogī vaikuṇṭhaṃ ca gamiṣyati ||
यह धन्या जनकवंशमें उत्पन्न जीवन्मुक्त तथा महायोगी सीरध्वजको पतिरूपमें प्राप्तकर सीताको जन्म देगी तथा वैकुण्ठधामको जायगी।
And Dhanyā, together with Sītā, and Sīradhvaja born of Janaka's line, liberated while living, a great yogin, will go to Vaikuṇṭha.
धन्या च सीतया (dhanyā ca sītayā) — Dhanyā, together with Sītāसीरध्वजो जनकवंशजः (sīradhvajo janakavaṃśajaḥ) — and Sīradhvaja, born of Janaka's lineजीवन्मुक्तो महायोगी (jīvanmukto mahāyogī) — liberated while living, a great yoginवैकुण्ठं च गमिष्यति (vaikuṇṭhaṃ ca gamiṣyati) — will go to Vaikuṇṭha
३३ कलावती वृषभानस्य कौतुकात्कन्यया सह। जीवन्मुक्ता च गोलोकं गमिष्यति न संशयः॥
kalāvatī vṛṣabhānasya kautukātkanyayā saha | jīvanmuktā ca golokaṃ gamiṣyati na saṃśayaḥ ||
वृषभानुके साथ विवाह होनेके कारण जीवन्मुक्त कलावती भी अपनी कन्याके साथ गोलोक जायगी, इसमें संशय नहीं है।
Kalāvatī, on account of her marriage with Vṛṣabhānu, liberated while living, will go together with her daughter to Goloka — there is no doubt.
कलावती वृषभानस्य (kalāvatī vṛṣabhānasya) — Kalāvatī, of Vṛṣabhānuकौतुकात् कन्यया सह (kautukāt kanyayā saha) — on account of the marriage, together with her daughterजीवन्मुक्ता च गोलोकं (jīvanmuktā ca golokaṃ) — liberated while living, to Golokaगमिष्यति न संशयः (gamiṣyati na saṃśayaḥ) — will go — there is no doubt
३४ विना विपत्तिं महिमा केषां कुत्र भविष्यति। सुकर्मिणां गते दुःखे प्रभवेद् दुर्लभं सुखम्॥
vinā vipattiṃ mahimā keṣāṃ kutra bhaviṣyati | sukarmiṇāṃ gate duḥkhe prabhaved durlabhaṃ sukham ||
[इस संसारमें] बिना विपत्तिके किसको कहाँ महत्त्व प्राप्त होगा। उत्तम कर्म करनेवालोंके दुःख दूर हो जानेपर उन्हें दुर्लभ सुख प्राप्त होता है।
Without adversity, whose greatness, and where, could ever come about? For those of good deeds, once sorrow has passed, a rare happiness arises.
विना विपत्तिं महिमा (vinā vipattiṃ mahimā) — without adversity, greatnessकेषां कुत्र भविष्यति (keṣāṃ kutra bhaviṣyati) — for whom, where, will come aboutसुकर्मिणां गते दुःखे (sukarmiṇāṃ gate duḥkhe) — for those of good deeds, sorrow having passedप्रभवेद् दुर्लभं सुखम् (prabhaved durlabhaṃ sukham) — a rare happiness arises
३५ पितॄणां तनयाः यूयं सर्वाः स्वर्गविलासिकाः। कर्मक्षयश्च युष्माकमभवद्विष्णुदर्शनात्॥
pitṝṇāṃ tanayāḥ yūyaṃ sarvāḥ svargavilāsikāḥ | karmakṣayaśca yuṣmākamabhavadviṣṇudarśanāt ||
तुमलोग पितरोंकी कन्याएँ हो और स्वर्गमें विलास करनेवाली हो। अब विष्णुका दर्शन हो जानेसे तुमलोगोंके कर्मका क्षय हो गया है।
You, the daughters of the pitṛs, all of you, are those who delight in heaven; and by the sight of Viṣṇu, the exhaustion of your karma has come about.
पितॄणां तनयाः यूयं (pitṝṇāṃ tanayāḥ yūyaṃ) — you, the daughters of the pitṛsसर्वाः स्वर्गविलासिकाः (sarvāḥ svargavilāsikāḥ) — all, delighters in heavenकर्मक्षयश्च युष्माकम् (karmakṣayaśca yuṣmākam) — and the exhaustion of your karmaअभवद् विष्णुदर्शनात् (abhavad viṣṇudarśanāt) — has come about, by the sight of Viṣṇu
३६ इत्युक्त्वा पुनरप्याह गतक्रोधो मुनीश्वरः। शिवं संस्मृत्य मनसा ज्ञानदं भुक्तिमुक्तिदम्॥
ityuktvā punarapyāha gatakrodho munīśvaraḥ | śivaṃ saṃsmṛtya manasā jñānadaṃ bhuktimuktidam ||
यह कहकर क्रोधरहित हुए मुनीश्वरने ज्ञान, भोग तथा मोक्ष प्रदान करनेवाले शिवजीका स्मरण करके पुनः कहा।
Having said this, that lord of sages, his anger now gone, spoke again, having called to mind Śiva, the giver of knowledge, of enjoyment, and of liberation.
इति उक्त्वा पुनः अपि आह (iti uktvā punaḥ api āha) — having said this, spoke againगतक्रोधो मुनीश्वरः (gatakrodho munīśvaraḥ) — that lord of sages, his anger goneशिवं संस्मृत्य मनसा (śivaṃ saṃsmṛtya manasā) — having called Śiva to mindज्ञानदं भुक्तिमुक्तिदम् (jñānadaṃ bhuktimuktidam) — the giver of knowledge, of enjoyment and liberation
३७ अपरं शृणुत प्रीत्या मद्वचः सुखदं सदा। धन्या यूयं शिवप्रीता मान्या पूज्या ह्यभीक्ष्णशः॥
aparaṃ śṛṇuta prītyā madvacaḥ sukhadaṃ sadā | dhanyā yūyaṃ śivaprītā mānyā pūjyā hyabhīkṣṇaśaḥ ||
हे पितृकन्याओ! तुमलोग प्रीतिपूर्वक मेरी दूसरी बात भी सुनो, जो अत्यन्त सुखदायक है। शिवजीमें भक्ति रखनेवाली तुमलोग सदा धन्य, मान्य और बार-बार पूजनीय हो।
"Hear further, with affection, my word, ever a giver of happiness — blessed are you, beloved of Śiva, worthy of honour, to be worshipped again and again."
अपरं शृणुत प्रीत्या (aparaṃ śṛṇuta prītyā) — hear further, with affectionमद्वचः सुखदं सदा (madvacaḥ sukhadaṃ sadā) — my word, ever a giver of happinessधन्या यूयं शिवप्रीता (dhanyā yūyaṃ śivaprītā) — blessed are you, beloved of Śivaमान्या पूज्या हि अभीक्ष्णशः (mānyā pūjyā hi abhīkṣṇaśaḥ) — worthy of honour, to be worshipped again and again
३८ मेनायास्तनया देवी पार्वती जगदम्बिका। भविष्यति प्रिया शम्भोस्तपः कृत्वा सुदुस्सहम्॥
menāyāstanayā devī pārvatī jagadambikā | bhaviṣyati priyā śambhostapaḥ kṛtvā sudussaham ||
मेनाकी कन्या जगदम्बिका पार्वती देवी परम कठोर तपकर शिवजीकी पत्नी होंगी।
The daughter of Menā will be the goddess Pārvatī, Jagadambikā; having performed a most unbearable austerity, she will become the beloved of Śambhu.
मेनायाः तनया देवी (menāyāḥ tanayā devī) — the daughter of Menā, the goddessपार्वती जगदम्बिका (pārvatī jagadambikā) — Pārvatī, Jagadambikāभविष्यति प्रिया शम्भोः (bhaviṣyati priyā śambhoḥ) — will become the beloved of Śambhuतपः कृत्वा सुदुस्सहम् (tapaḥ kṛtvā sudussaham) — having performed a most unbearable austerity
३९ धन्यासुता स्मृता सीता रामपत्नी भविष्यति। लौकिकाचारमाश्रित्य रामेण विहरिष्यति॥
dhanyāsutā smṛtā sītā rāmapatnī bhaviṣyati | laukikācāramāśritya rāmeṇa vihariṣyati ||
धन्याकी पुत्री कही गयी सीता [भगवान्] रामकी पत्नी होंगी, जो लौकिक आचारका आश्रय लेकर उनके साथ विहार करेंगी।
The daughter of Dhanyā, known as Sītā, will become Rāma's wife; resorting to worldly custom, she will dwell in delight with Rāma.
धन्यासुता स्मृता सीता (dhanyāsutā smṛtā sītā) — the daughter of Dhanyā, known as Sītāरामपत्नी भविष्यति (rāmapatnī bhaviṣyati) — will become Rāma's wifeलौकिकाचारम् आश्रित्य (laukikācāram āśritya) — resorting to worldly customरामेण विहरिष्यति (rāmeṇa vihariṣyati) — will dwell in delight with Rāma
४० कलावतीसुता राधा साक्षाद्गोलोकवासिनी। गुप्तस्नेहनिबद्धा सा कृष्णपत्नी भविष्यति॥
kalāvatīsutā rādhā sākṣādgolokavāsinī | guptasnehanibaddhā sā kṛṣṇapatnī bhaviṣyati ||
कलावतीपुत्री साक्षात् गोलोकवासिनी राधा अपने गुप्त स्नेहसे बँधी हुई श्रीकृष्णकी पत्नी होंगी।
The daughter of Kalāvatī, Rādhā, herself a dweller of Goloka, bound by a hidden affection, will become the wife of Kṛṣṇa.
कलावतीसुता राधा (kalāvatīsutā rādhā) — the daughter of Kalāvatī, Rādhāसाक्षाद्गोलोकवासिनी (sākṣādgolokavāsinī) — herself a dweller of Golokaगुप्तस्नेहनिबद्धा सा (guptasnehanibaddhā sā) — bound by a hidden affection, sheकृष्णपत्नी भविष्यति (kṛṣṇapatnī bhaviṣyati) — will become the wife of Kṛṣṇa
४१ इत्थमाभाष्य स मुनिर्भ्रातृभिः सह संस्तुतः। सनत्कुमारो भगवाँस्तत्रैवान्तर्हितोऽभवत्॥
itthamābhāṣya sa munirbhrātṛbhiḥ saha saṃstutaḥ | sanatkumāro bhagavā~statraivāntarhito'bhavat ||
इस प्रकार कहकर सबके द्वारा स्तुत वे भगवान् सनत्कुमार मुनि अपने भाइयोंसहित वहीं अन्तर्हित हो गये।
Having thus spoken, that sage, praised together with his brothers, the blessed Sanatkumāra, disappeared then and there.
इत्थम् आभाष्य स मुनिः (ittham ābhāṣya sa muniḥ) — having thus spoken, that sageभ्रातृभिः सह संस्तुतः (bhrātṛbhiḥ saha saṃstutaḥ) — praised together with his brothersसनत्कुमारो भगवान् (sanatkumāro bhagavān) — the blessed Sanatkumāraतत्र एव अन्तर्हितोऽभवत् (tatra eva antarhito'bhavat) — disappeared then and there
४२ तिस्रो भगिन्यस्तास्तात पितॄणां मानसीः सुताः। गतपापाः सुखं प्राप्य स्वधाम प्रययुर्द्रुतम्॥
tisro bhaginyastāstāta pitṝṇāṃ mānasīḥ sutāḥ | gatapāpāḥ sukhaṃ prāpya svadhāma prayayurdrutam ||
हे तात! पितरोंकी मानसी कन्याएँ वे तीनों बहनें पापरहित हो सुख पाकर तुरंत अपने धामको चली गयीं।
Those three sisters, O son, the mind-born daughters of the pitṛs, their sin now gone, having attained happiness, went swiftly to their own abode.
तिस्रो भगिन्यः ताः तात (tisro bhaginyaḥ tāḥ tāta) — those three sisters, O sonपितॄणां मानसीः सुताः (pitṝṇāṃ mānasīḥ sutāḥ) — the mind-born daughters of the pitṛsगतपापाः सुखं प्राप्य (gatapāpāḥ sukhaṃ prāpya) — their sin gone, having attained happinessस्वधाम प्रययुः द्रुतम् (svadhāma prayayuḥ drutam) — went to their own abode swiftly
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे पूर्वगतिवर्णनं नाम द्वितीयोऽध्यायः॥ २॥
Thus ends the second chapter, called "The Account of Their Former Birth," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें पूर्वगतिवर्णन नामक दूसरा अध्याय पूर्ण हुआ॥ २॥