॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ चतुर्विंशोऽध्यायः
The gods, tormented by the demon Tāraka, come to Śiva through Nandikeśvara's mediation; Viṣṇu explains that only a son born of Śiva himself can slay Tāraka, and begs him to take Pārvatī's hand. Śiva agrees, but warns that all must remain free of desire, since he burned Kāma for the very purpose of guarding the gods against such longing; he sends the gods away and returns to deep meditation on his own changeless nature. Anxious that Śiva has withdrawn again, the gods ask Nandi how to please him further; Nandi advises humble, tearful prayer, and Viṣṇu adds his own earnest plea. Moved by their devotion, Śiva emerges once more and, though he first delivers a long discourse on marriage as bondage and on the perils of desire, declares that he will nonetheless marry Girijā, purely out of love for his devotees and for the sake of begetting a son, citing his own precedents of acting for their sake — the king of Kāmarūpa, Sudakṣiṇa, Gautama, the poison he once drank, and the householder Viśvānara. He sends the joyful gods home and resumes his silent meditation. तारकासुरसे पीड़ित देवता नन्दिकेश्वरकी मध्यस्थतासे शिवके पास आते हैं; विष्णु बताते हैं कि केवल शिवके अपने पुत्रसे ही तारकका वध सम्भव है और पार्वतीका पाणिग्रहण करनेकी प्रार्थना करते हैं। शिव सहमत हो जाते हैं, किंतु चेतावनी देते हैं कि सभी निष्काम रहें, क्योंकि उन्होंने देवताओंको इसी उद्देश्यसे कामदेवको भस्म किया था; वे देवताओंको विदा कर पुनः अपने निर्विकार स्वरूपके ध्यानमें लीन हो जाते हैं। शिवके पुनः ध्यानमग्न हो जानेसे व्याकुल देवता नन्दीसे उपाय पूछते हैं; नन्दी दीनतापूर्वक स्तुति करनेकी सलाह देते हैं, और विष्णु भी हृदयसे प्रार्थना करते हैं। उनकी भक्तिसे प्रसन्न होकर शिव पुनः प्रकट होते हैं और विवाहको बन्धन तथा विषयोंको हानिकारक बताते हुए एक लम्बा उपदेश देनेके बाद भी, अपने भक्तोंके प्रेमवश तथा पुत्रोत्पत्तिके लिये गिरिजासे विवाह करनेकी घोषणा करते हैं, अपने पूर्व उदाहरण गिनाते हुए—कामरूपके राजा, सुदक्षिण, गौतम, विषपान तथा गृहस्थ विश्वानरका। वे प्रसन्न देवताओंको घर भेजकर पुनः मौन समाधिमें स्थित हो जाते हैं।
१ नमो रुद्राय देवाय मदनांतकराय च। स्तुत्याय भूरिभासाय त्रिनेत्राय नमो नमः॥ १
namo rudrāya devāya madanāṃtakarāya ca | stutyāya bhūribhāsāya trinetrāya namo namaḥ 1 ||
मदनका अन्त करनेवाले देवता रुद्रको नमस्कार है। स्तुति करने योग्य, अत्यन्त तेजस्वी त्रिनेत्रको बारम्बार नमस्कार है।
Salutation to Rudra, the god who ended Madana; to the praiseworthy one of great splendour, to the three-eyed one, salutation again and again.
नमो रुद्राय देवाय (namo rudrāya devāya) — salutation to Rudra, the godमदनांतकराय च (madanāṃtakarāya ca) — who ended Madanaस्तुत्याय भूरिभासाय (stutyāya bhūribhāsāya) — to the praiseworthy one of great splendourत्रिनेत्राय नमो नमः (trinetrāya namo namaḥ) — to the three-eyed one, salutation again and again
२ शिपिविष्टाय भीमाय भीमाक्षाय नमो नमः। महादेवाय प्रभवे त्रिविष्टपतये नमः॥ २
śipiviṣṭāya bhīmāya bhīmākṣāya namo namaḥ | mahādevāya prabhave triviṣṭapataye namaḥ 2 ||
शिपिविष्ट, भयंकर तथा भयंकर नेत्रोंवालेको बारम्बार नमस्कार है। महादेव, उत्पत्तिकारक तथा त्रिलोकके स्वामीको नमस्कार है।
Salutation, again and again, to Śipiviṣṭa, the fearsome one, the fearsome-eyed one; salutation to Mahādeva, the source, the lord of heaven.
शिपिविष्टाय भीमाय (śipiviṣṭāya bhīmāya) — to Śipiviṣṭa, the fearsome oneभीमाक्षाय नमो नमः (bhīmākṣāya namo namaḥ) — to the fearsome-eyed one, salutation again and againमहादेवाय प्रभवे (mahādevāya prabhave) — to Mahādeva, the sourceत्रिविष्टपतये नमः (triviṣṭapataye namaḥ) — to the lord of heaven, salutation
३ त्वं नाथः सर्वलोकानां पिता माता त्वमीश्वरः। शंभुरीशः शंकरोऽसि दयालुस्त्वं विशेषतः॥ ३
tvaṃ nāthaḥ sarvalokānāṃ pitā mātā tvamīśvaraḥ | śaṃbhurīśaḥ śaṃkaro'si dayālustvaṃ viśeṣataḥ 3 ||
आप सम्पूर्ण लोकोंके स्वामी हैं, पिता हैं, माता हैं, आप ही ईश्वर हैं। आप शम्भु हैं, ईश हैं, शंकर हैं, और विशेषरूपसे दयालु हैं।
You are the lord of all worlds, father, mother, you are the ruler; you are Śambhu, Īśa, Śaṅkara, and you are especially compassionate.
त्वं नाथः सर्वलोकानां (tvaṃ nāthaḥ sarvalokānāṃ) — you are the lord of all worldsपिता माता त्वमीश्वरः (pitā mātā tvamīśvaraḥ) — you are father, mother, the rulerशंभुरीशः शंकरोऽसि (śaṃbhurīśaḥ śaṃkaro'si) — you are Śambhu, Īśa, Śaṅkaraदयालुस्त्वं विशेषतः (dayālustvaṃ viśeṣataḥ) — you are especially compassionate
४ त्वं धाता सर्वजगतां त्रातुमर्हसि नः प्रभो। त्वां विना कः समर्थोऽस्ति दुःखनाशे महेश्वर॥ ४
tvaṃ dhātā sarvajagatāṃ trātumarhasi naḥ prabho | tvāṃ vinā kaḥ samartho'sti duḥkhanāśe maheśvara 4 ||
आप ही सम्पूर्ण जगत्के धाता हैं, हे प्रभो! आप ही हमारी रक्षा करनेमें समर्थ हैं। हे महेश्वर! आपके बिना दुःखका नाश करनेमें और कौन समर्थ है?
You are the sustainer of all worlds; you alone, O Lord, are able to save us. Without you, who is capable of destroying sorrow, O Maheśvara?
त्वं धाता सर्वजगतां (tvaṃ dhātā sarvajagatāṃ) — you are the sustainer of all worldsत्रातुमर्हसि नः प्रभो (trātumarhasi naḥ prabho) — you alone, O Lord, are able to save usत्वां विना कः समर्थोऽस्ति (tvāṃ vinā kaḥ samartho'sti) — without you, who is capableदुःखनाशे महेश्वर (duḥkhanāśe maheśvara) — of destroying sorrow, O Maheśvara
५ इत्याकर्ण्य वचस्तेषां सुराणां नन्दिकेश्वरः। कृपया परया युक्तो विज्ञप्तुं शंभुमारभत्॥ ५
ityākarṇya vacasteṣāṃ surāṇāṃ nandikeśvaraḥ | kṛpayā parayā yukto vijñaptuṃ śaṃbhumārabhat 5 ||
देवताओंके इन वचनोंको सुनकर नन्दिकेश्वर परम कृपासे युक्त होकर शम्भुसे निवेदन करने लगे।
Hearing these words of the gods, Nandikeśvara, filled with the deepest compassion, began to petition Śambhu.
इत्याकर्ण्य वचस्तेषां (ityākarṇya vacasteṣāṃ) — hearing these wordsसुराणां नन्दिकेश्वरः (surāṇāṃ nandikeśvaraḥ) — of the gods, Nandikeśvaraकृपया परया युक्तो (kṛpayā parayā yukto) — filled with supreme compassionविज्ञप्तुं शंभुमारभत् (vijñaptuṃ śaṃbhumārabhat) — began to petition Śambhu
६ विष्णवादयः सुरगणा मुनिसिद्धसंघास्त्वां द्रष्टुमेव सुरवर्य विशेषयन्ति। कार्यार्थिनोऽसुरवरैः परिभर्त्स्यमानाः सम्यक् पराभवपदं परमं प्रपन्नाः॥ ६
viṣṇavādayaḥ suragaṇā munisiddhasaṃghāstvāṃ draṣṭumeva suravarya viśeṣayanti | kāryārthino'suravaraiḥ paribhartsyamānāḥ samyak parābhavapadaṃ paramaṃ prapannāḥ 6 ||
हे सुरश्रेष्ठ! विष्णु आदि देवगण तथा मुनि-सिद्धोंके समुदाय आपके दर्शनकी ही विशेष इच्छा रखते हैं; अपने कार्यके लिये श्रेष्ठ असुरोंसे तिरस्कृत होकर वे भलीभाँति परम पराभवकी अवस्थाको प्राप्त हो गये हैं।
Viṣṇu and the other hosts of gods, the sages and siddhas, long especially just to see you, O best of gods; seeking help, tormented by the mighty demons, they have utterly fallen into the depths of defeat.
विष्णवादयः सुरगणा मुनिसिद्धसंघास्त्वां (viṣṇavādayaḥ suragaṇā munisiddhasaṃghāstvāṃ) — Viṣṇu and the other hosts of gods, the sages and siddhasद्रष्टुमेव सुरवर्य विशेषयन्ति (draṣṭumeva suravarya viśeṣayanti) — long especially just to see you, O best of godsकार्यार्थिनोऽसुरवरैः परिभर्त्स्यमानाः (kāryārthino'suravaraiḥ paribhartsyamānāḥ) — seeking help, tormented by the mighty demonsसम्यक् पराभवपदं परमं प्रपन्नाः (samyak parābhavapadaṃ paramaṃ prapannāḥ) — they have utterly fallen into the depths of defeat
७ तस्मात्त्वया हि सर्वेश त्रातव्या मुनयः सुराः। दीनबंधुर्विशेषेण त्वमुक्तो भक्तवत्सलः॥ ७
tasmāttvayā hi sarveśa trātavyā munayaḥ surāḥ | dīnabaṃdhurviśeṣeṇa tvamukto bhaktavatsalaḥ 7 ||
इसलिये हे सर्वेश! आपको ही मुनियों तथा देवताओंकी रक्षा करनी चाहिये; आप विशेषरूपसे दीनबन्धु तथा भक्तवत्सल कहे जाते हैं।
Therefore, O lord of all, the sages and gods must be saved by you; you are called, above all, the friend of the wretched, dear to your devotees.
तस्मात्त्वया हि सर्वेश (tasmāttvayā hi sarveśa) — therefore, O lord of all, by youत्रातव्या मुनयः सुराः (trātavyā munayaḥ surāḥ) — the sages and gods must be savedदीनबंधुर्विशेषेण (dīnabaṃdhurviśeṣeṇa) — as friend of the wretched, above allत्वमुक्तो भक्तवत्सलः (tvamukto bhaktavatsalaḥ) — you are called dear to your devotees
८ एवं दयावता शंभुर्विज्ञप्तो नंदिना भृशम्। शनैः शनैरुपरमद्ध्यानादुन्मील्य चाक्षिणी॥ ८
evaṃ dayāvatā śaṃbhurvijñapto naṃdinā bhṛśam | śanaiḥ śanairuparamaddhyānādunmīlya cākṣiṇī 8 ||
इस प्रकार दयालु शम्भुसे नन्दीने बार-बार निवेदन किया; तब वे धीरे-धीरे ध्यानसे उपरत होकर अपने नेत्र खोलने लगे।
Thus was compassionate Śambhu earnestly petitioned by Nandi; slowly, slowly, he withdrew from meditation and opened his eyes.
एवं दयावता शंभुः (evaṃ dayāvatā śaṃbhur) — thus was compassionate Śambhuविज्ञप्तो नंदिना भृशम् (vijñapto naṃdinā bhṛśam) — earnestly petitioned by Nandiशनैः शनैरुपरमद्ध्यानात् (śanaiḥ śanairuparamaddhyānād) — slowly, slowly he withdrew from meditationउन्मील्य चाक्षिणी (unmīlya cākṣiṇī) — and opened his eyes
९ ईशोऽथोपरतः शंभुस्तदा परमकोविदः। समाधेः परमात्मासौ सुरान्सर्वानुवाच ह॥ ९
īśo'thoparataḥ śaṃbhustadā paramakovidaḥ | samādheḥ paramātmāsau surānsarvānuvāca ha 9 ||
तब परम कोविद ईश्वर शम्भु समाधिसे उपरत हो गये और उन परमात्माने सब देवताओंसे कहा।
Then the Lord Śambhu, most wise, the supreme soul, having withdrawn from his samādhi, spoke to all the gods.
ईशोऽथोपरतः शंभुः (īśo'thoparataḥ śaṃbhus) — then the Lord Śambhu withdrew from meditationतदा परमकोविदः (tadā paramakovidaḥ) — he, most wiseसमाधेः परमात्मासौ (samādheḥ paramātmāsau) — the supreme soul, from his samādhiसुरान्सर्वानुवाच ह (surānsarvānuvāca ha) — spoke to all the gods
१० कस्माद्यूयं समायाता मत्समीपं सुरेश्वराः। हरिब्रह्मादयः सर्वे ब्रूत कारणमाशु तत्॥ १०
kasmādyūyaṃ samāyātā matsamīpaṃ sureśvarāḥ | haribrahmādayaḥ sarve brūta kāraṇamāśu tat 10 ||
हे सुरेश्वरो! तुम सब मेरे समीप क्यों आये हो? हे हरि-ब्रह्मा आदि सब लोगो! उसका कारण शीघ्र बताओ।
Why have you come, O lords of the gods, into my presence — Hari, Brahmā, and all the rest — tell me quickly the reason for it.
कस्माद्यूयं समायाता (kasmādyūyaṃ samāyātā) — why have you comeमत्समीपं सुरेश्वराः (matsamīpaṃ sureśvarāḥ) — into my presence, O lords of the godsहरिब्रह्मादयः सर्वे (haribrahmādayaḥ sarve) — Hari, Brahmā, and all the restब्रूत कारणमाशु तत् (brūta kāraṇamāśu tat) — tell me quickly the reason
११ इति श्रुत्वा वचः शम्भोः सर्वे देवा मुदान्विताः। विष्णोर्विलोकयामासुर्मुखं विज्ञप्तिहेतवे॥ ११
iti śrutvā vacaḥ śambhoḥ sarve devā mudānvitāḥ | viṣṇorvilokayāmāsurmukhaṃ vijñaptihetave 11 ||
शम्भुके ये वचन सुनकर सब देवता प्रसन्न होकर निवेदन करनेके लिये विष्णुके मुखकी ओर देखने लगे।
Hearing these words of Śambhu, all the gods, filled with joy, looked toward Viṣṇu's face, so that he might speak the petition.
इति श्रुत्वा वचः शम्भोः (iti śrutvā vacaḥ śambhoḥ) — hearing these words of Śambhuसर्वे देवा मुदान्विताः (sarve devā mudānvitāḥ) — all the gods, filled with joyविष्णोर्विलोकयामासुः (viṣṇorvilokayāmāsur) — looked toward Viṣṇu'sमुखं विज्ञप्तिहेतवे (mukhaṃ vijñaptihetave) — face, so that he might speak the petition
१२ अथ विष्णुर्महाभक्तो देवानां हितकारकः। मदीरितमुवाचेदं सुरकार्यं महत्तमम्॥ १२
atha viṣṇurmahābhakto devānāṃ hitakārakaḥ | madīritamuvācedaṃ surakāryaṃ mahattamam 12 ||
तब महान् भक्त तथा देवताओंके हितकारी विष्णुने मेरे प्रेरित करनेपर देवताओंका यह सबसे महत्त्वपूर्ण कार्य कह सुनाया।
Then Viṣṇu, greatly devoted, the benefactor of the gods, urged on by me, spoke this greatest matter concerning the gods.
अथ विष्णुर्महाभक्तो (atha viṣṇurmahābhakto) — then Viṣṇu, greatly devotedदेवानां हितकारकः (devānāṃ hitakārakaḥ) — the benefactor of the godsमदीरितमुवाचेदं (madīritamuvācedaṃ) — urged on by me, spokeसुरकार्यं महत्तमम् (surakāryaṃ mahattamam) — this greatest matter of the gods
१३ तारकेण कृतं शंभो देवानां परमाद्भुतम्। कष्टात्कष्टतरं देवा विज्ञप्तुं सर्व आगताः॥ १३
tārakeṇa kṛtaṃ śaṃbho devānāṃ paramādbhutam | kaṣṭātkaṣṭataraṃ devā vijñaptuṃ sarva āgatāḥ 13 ||
हे शम्भो! तारकने देवताओंके साथ अत्यन्त अद्भुत कार्य किया है; कष्टसे भी अधिक कष्टमें पड़कर सभी देवता निवेदन करनेके लिये आये हैं।
O Śambhu, Tāraka has wrought a most astonishing thing upon the gods; in distress upon distress, all the gods have come to petition you.
तारकेण कृतं शंभो (tārakeṇa kṛtaṃ śaṃbho) — O Śambhu, wrought by Tārakaदेवानां परमाद्भुतम् (devānāṃ paramādbhutam) — a most astonishing thing upon the godsकष्टात्कष्टतरं देवा (kaṣṭātkaṣṭataraṃ devā) — in distress upon distress, the godsविज्ञप्तुं सर्व आगताः (vijñaptuṃ sarva āgatāḥ) — have all come to petition you
१४ हे शंभो तव पुत्रेणौरसेन हि भविष्यति। निहतस्तारको दैत्यो नान्यथा मम भाषितम्॥ १४
he śaṃbho tava putreṇaurasena hi bhaviṣyati | nihatastārako daityo nānyathā mama bhāṣitam 14 ||
हे शम्भो! आपके ही औरस पुत्रसे दैत्य तारक मारा जायेगा, अन्यथा नहीं—यह मेरा कथन है।
O Śambhu, only by your own true-born son will the demon Tāraka be slain — not otherwise; this is my declaration.
हे शंभो तव पुत्रेण (he śaṃbho tava putreṇa) — O Śambhu, by your sonऔरसेन हि भविष्यति (aurasena hi bhaviṣyati) — your own true-born one, it shall beनिहतस्तारको दैत्यो (nihatastārako daityo) — that the demon Tāraka is slainनान्यथा मम भाषितम् (nānyathā mama bhāṣitam) — not otherwise — this is my declaration
१५ विचार्येत्थं महादेव कृपां कुरु नमोऽस्तु ते। देवान्समुद्धर स्वामिन् कष्टात्तारकनिर्मितात्॥ १५
vicāryetthaṃ mahādeva kṛpāṃ kuru namo'stu te | devānsamuddhara svāmin kaṣṭāttārakanirmitāt 15 ||
हे महादेव! ऐसा विचार करके कृपा कीजिये, आपको नमस्कार है। हे स्वामिन्! तारकके बनाये कष्टसे देवताओंका उद्धार कीजिये।
Considering this, O Mahādeva, show mercy — salutation to you! Save the gods, O Lord, from the distress wrought by Tāraka.
विचार्येत्थं महादेव (vicāryetthaṃ mahādeva) — considering this, O Mahādevaकृपां कुरु नमोऽस्तु ते (kṛpāṃ kuru namo'stu te) — show mercy, salutation to youदेवान्समुद्धर स्वामिन् (devānsamuddhara svāmin) — save the gods, O Lordकष्टात्तारकनिर्मितात् (kaṣṭāttārakanirmitāt) — from the distress wrought by Tāraka
१६ तस्मात्त्वया गिरिजा देव शंभो ग्रहीतव्या पाणिना दक्षिणेन। पाणिग्रहेणैव महानुभावां दत्तां गिरीन्द्रेण च तां कुरुष्व॥ १६
tasmāttvayā girijā deva śaṃbho grahītavyā pāṇinā dakṣiṇena | pāṇigraheṇaiva mahānubhāvāṃ dattāṃ girīndreṇa ca tāṃ kuruṣva 16 ||
इसलिये हे देव शम्भो! आपको गिरिजाको अपने दाहिने हाथसे ग्रहण करना चाहिये; पाणिग्रहणद्वारा ही उस महानुभावाको, जिसे गिरीन्द्रने आपको समर्पित किया है, अपनी बनाइये।
Therefore, O God Śambhu, Girijā must be taken by you with your right hand; through marriage alone make her your own — she, the great and noble one, given by the lord of mountains.
तस्मात्त्वया गिरिजा देव शंभो (tasmāttvayā girijā deva śaṃbho) — therefore, O God Śambhu, Girijāग्रहीतव्या पाणिना दक्षिणेन (grahītavyā pāṇinā dakṣiṇena) — must be taken by you with your right handपाणिग्रहेणैव महानुभावां (pāṇigraheṇaiva mahānubhāvāṃ) — through marriage alone, make your own the great and noble oneदत्तां गिरीन्द्रेण च तां कुरुष्व (dattāṃ girīndreṇa ca tāṃ kuruṣva) — given by the lord of mountains — take her
१७ विष्णोस्तद्वचनं श्रुत्वा प्रसन्नो ह्यब्रवीच्छिवः। दर्शयन् सद्गतिं तेषां सर्वेषां योगतत्परः॥ १७
viṣṇostadvacanaṃ śrutvā prasanno hyabravīcchivaḥ | darśayan sadgatiṃ teṣāṃ sarveṣāṃ yogatatparaḥ 17 ||
विष्णुके इस वचनको सुनकर प्रसन्न होकर शिवने कहा, वे योगमें तत्पर रहते हुए उन सबको सद्गति दिखलाते हुए बोले।
Hearing these words of Viṣṇu, Śiva, pleased, spoke, showing the true way for all of them — he who is intent on yoga.
NoteNo speaker heading is printed before this verse in the source; the preceding heading (विष्णुरुवाच, active since v13) cannot apply, since the content here is third-person narration of Viṣṇu's words being heard and Śiva responding. The narrator frame (ब्रह्मोवाच), used repeatedly elsewhere in this chapter, has been supplied here to reflect the verse's actual voice; the verse text itself is unaltered.
विष्णोस्तद्वचनं श्रुत्वा (viṣṇostadvacanaṃ śrutvā) — hearing these words of Viṣṇuप्रसन्नो ह्यब्रवीच्छिवः (prasanno hyabravīcchivaḥ) — Śiva, pleased, spokeदर्शयन् सद्गतिं तेषां (darśayan sadgatiṃ teṣāṃ) — showing the true way to themसर्वेषां योगतत्परः (sarveṣāṃ yogatatparaḥ) — to all of them — he, intent on yoga
१८ यदा मे स्वीकृता देवी गिरिजा सर्वसुंदरी। तदा सर्वे सुरेन्द्राश्च मुनयो ऋषयस्तदा॥ १८
yadā me svīkṛtā devī girijā sarvasuṃdarī | tadā sarve surendrāśca munayo ṛṣayastadā 18 ||
जब मेरे द्वारा सर्वसुन्दरी देवी गिरिजा स्वीकार कर ली जायेगी, तब समस्त देवेन्द्र, मुनि तथा ऋषिगण,
When the goddess Girijā, all-beautiful, is accepted by me, then all the lords of the gods, the sages and seers,
यदा मे स्वीकृता देवी (yadā me svīkṛtā devī) — when the goddess is accepted by meगिरिजा सर्वसुंदरी (girijā sarvasuṃdarī) — Girijā, all-beautifulतदा सर्वे सुरेन्द्राश्च (tadā sarve surendrāśca) — then all the lords of the godsमुनयो ऋषयस्तदा (munayo ṛṣayastadā) — sages and seers
१९ सकामाश्च भविष्यंति न क्षमाश्च परे पथि। जीवयिष्यति दुर्गा सा पाणिग्रहणतः स्मरम्॥ १९
sakāmāśca bhaviṣyaṃti na kṣamāśca pare pathi | jīvayiṣyati durgā sā pāṇigrahaṇataḥ smaram 19 ||
सकाम हो जायेंगे और उत्तम मार्गमें समर्थ नहीं रहेंगे; वह दुर्गा पाणिग्रहणसे कामदेवको जीवित कर देगी।
will become subject to desire and no longer fit for the higher path; and Durgā, through that marriage, will bring Smara back to life.
सकामाश्च भविष्यंति (sakāmāśca bhaviṣyaṃti) — will become subject to desireन क्षमाश्च परे पथि (na kṣamāśca pare pathi) — and no longer fit for the higher pathजीवयिष्यति दुर्गा सा (jīvayiṣyati durgā sā) — and Durgā will bring back to lifeपाणिग्रहणतः स्मरम् (pāṇigrahaṇataḥ smaram) — Smara, through that marriage
२० मदनो हि मया दग्धः सर्वेषां कार्यसिद्धये। ब्रह्मणो वचनाद्विष्णो नात्र कार्या विचारणा॥ २०
madano hi mayā dagdhaḥ sarveṣāṃ kāryasiddhaye | brahmaṇo vacanādviṣṇo nātra kāryā vicāraṇā 20 ||
मैंने सबके कार्यकी सिद्धिके लिये मदनको जलाया था, हे विष्णो! ब्रह्माके वचनसे यह हुआ था, इसमें कोई विचार नहीं करना चाहिये।
Madana was burned by me for the accomplishment of everyone's purpose, at Brahmā's word, O Viṣṇu — no doubt need be entertained about this.
मदनो हि मया दग्धः (madano hi mayā dagdhaḥ) — Madana indeed was burned by meसर्वेषां कार्यसिद्धये (sarveṣāṃ kāryasiddhaye) — for the accomplishment of everyone's purposeब्रह्मणो वचनाद्विष्णो (brahmaṇo vacanādviṣṇo) — at Brahmā's word, O Viṣṇuनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — no doubt need be entertained about this
२१ एवं विमृश्य मनसा कार्याकार्यव्यवस्थितौ। सुधीः सर्वैश्च देवेन्द्र हठं नो कर्तुमर्हसि॥ २१
evaṃ vimṛśya manasā kāryākāryavyavasthitau | sudhīḥ sarvaiśca devendra haṭhaṃ no kartumarhasi 21 ||
इस प्रकार कार्य-अकार्यकी व्यवस्थामें मनसे विचार करके, हे देवेन्द्र! सुबुद्धि होकर तुम सबको हठ नहीं करना चाहिये।
Having thus reflected in mind on this matter of what should and should not be done, you, wise as you are, together with all the others, O lord of gods, should not insist by force.
एवं विमृश्य मनसा (evaṃ vimṛśya manasā) — thus having reflected in mindकार्याकार्यव्यवस्थितौ (kāryākāryavyavasthitau) — in this matter of what should and should not be doneसुधीः सर्वैश्च देवेन्द्र (sudhīḥ sarvaiśca devendra) — being wise, you and all, O lord of godsहठं नो कर्तुमर्हसि (haṭhaṃ no kartumarhasi) — should not insist by force
२२ दग्धे कामे मया विष्णो सुरकार्यं महत्कृतम्। सर्वे तिष्ठन्तु निष्कामा मया सह सुनिश्चितम्॥ २२
dagdhe kāme mayā viṣṇo surakāryaṃ mahatkṛtam | sarve tiṣṭhantu niṣkāmā mayā saha suniścitam 22 ||
हे विष्णो! कामको जलाकर मैंने देवताओंका महान् कार्य किया है; सब लोग मेरे साथ दृढ़तापूर्वक निष्काम होकर रहें।
By burning Kāma, O Viṣṇu, I accomplished a great task for the gods; let all remain free of desire, resolved together with me.
दग्धे कामे मया विष्णो (dagdhe kāme mayā viṣṇo) — by burning Kāma, O Viṣṇu, Iसुरकार्यं महत्कृतम् (surakāryaṃ mahatkṛtam) — accomplished a great task for the godsसर्वे तिष्ठन्तु निष्कामा (sarve tiṣṭhantu niṣkāmā) — let all remain free of desireमया सह सुनिश्चितम् (mayā saha suniścitam) — resolved together with me
२३ यथाहं च सुराः सर्वे तथा यूयमयत्नतः। तपः परमसंयुक्ताः करिष्यध्वं सुदुष्करम्॥ २३
yathāhaṃ ca surāḥ sarve tathā yūyamayatnataḥ | tapaḥ paramasaṃyuktāḥ kariṣyadhvaṃ suduṣkaram 23 ||
जैसे मैं और सब देवता हैं, वैसे ही तुम भी बिना प्रयासके, परम तपमें युक्त होकर यह अत्यन्त दुष्कर कार्य करोगे।
As I am, O gods, so shall you all be, without strain; joined to the highest austerity, you shall accomplish what is most difficult.
यथाहं च सुराः सर्वे (yathāhaṃ ca surāḥ sarve) — as I am, O gods, soतथा यूयमयत्नतः (tathā yūyamayatnataḥ) — shall you all be, without strainतपः परमसंयुक्ताः (tapaḥ paramasaṃyuktāḥ) — joined to the highest austerityकरिष्यध्वं सुदुष्करम् (kariṣyadhvaṃ suduṣkaram) — you shall accomplish what is most difficult
२४ यूयं समाधिना तेन मदनेन विना सुराः। परमानंदसंयुक्ता निर्विकारा भवंतु वै॥ २४
yūyaṃ samādhinā tena madanena vinā surāḥ | paramānaṃdasaṃyuktā nirvikārā bhavaṃtu vai 24 ||
तुम सब देवता उस समाधिके द्वारा मदनके बिना ही परमानन्दसे युक्त, निर्विकार हो जाओ।
By that same samādhi, O gods, without Madana, you shall become joined to supreme bliss, free from all change.
यूयं समाधिना तेन (yūyaṃ samādhinā tena) — by that same samādhi, O godsमदनेन विना सुराः (madanena vinā surāḥ) — without Madanaपरमानंदसंयुक्ता (paramānaṃdasaṃyuktā) — joined to supreme blissनिर्विकारा भवंतु वै (nirvikārā bhavaṃtu vai) — become free of all change
२५ पुरावृत्तं स्मरकृतं विस्मृतं यद् विधे हरे। महेन्द्र मुनयो देवा यत्तत्सर्वं विमृश्यताम्॥ २५
purāvṛttaṃ smarakṛtaṃ vismṛtaṃ yad vidhe hare | mahendra munayo devā yattatsarvaṃ vimṛśyatām 25 ||
हे विधे! हे हरे! हे महेन्द्र! हे मुनियो-देवताओ! स्मरके द्वारा किया गया तथा भूला हुआ जो पूर्ववृत्तान्त है, उस सबका विचार करो।
Let all that happened before, wrought by Smara, and now forgotten, O Vidhi, O Hari, O great Indra, sages, gods — let all of that be reconsidered.
पुरावृत्तं स्मरकृतं (purāvṛttaṃ smarakṛtaṃ) — what happened before, wrought by Smaraविस्मृतं यद् विधे हरे (vismṛtaṃ yad vidhe hare) — and now forgotten, O Vidhi, O Hariमहेन्द्र मुनयो देवा (mahendra munayo devā) — O great Indra, sages, godsयत्तत्सर्वं विमृश्यताम् (yattatsarvaṃ vimṛśyatām) — let all of that be reconsidered
२६ महाधनुर्धरेणैव मदनेन हठात्सुराः। सर्वेषां ध्यानविध्वंसः कृतस्तेन पुरामराः॥ २६
mahādhanurdhareṇaiva madanena haṭhātsurāḥ | sarveṣāṃ dhyānavidhvaṃsaḥ kṛtastena purāmarāḥ 26 ||
हे देवताओ! उस महान् धनुर्धर मदनने ही बलपूर्वक सबके ध्यानको भंग किया था, हे अमरो! यह पहलेकी बात है।
By that very wielder of the great bow, Madana, the meditation of all, O gods, was once destroyed by force, O immortals.
महाधनुर्धरेणैव (mahādhanurdhareṇaiva) — by that very wielder of the great bowमदनेन हठात्सुराः (madanena haṭhātsurāḥ) — Madana, by force, O godsसर्वेषां ध्यानविध्वंसः (sarveṣāṃ dhyānavidhvaṃsaḥ) — the meditation of allकृतस्तेन पुरामराः (kṛtastena purāmarāḥ) — was once destroyed by him, O immortals
२७ कामो हि नरकायैव तस्मात् क्रोधोऽभिजायते। क्रोधाद्भवति संमोहो मोहाच्च भ्रंशते तपः॥ २७
kāmo hi narakāyaiva tasmāt krodho'bhijāyate | krodhādbhavati saṃmoho mohācca bhraṃśate tapaḥ 27 ||
काम नरकके लिये ही होता है, उससे क्रोध उत्पन्न होता है; क्रोधसे मोह होता है और मोहसे तपका नाश हो जाता है।
Desire indeed leads only to hell; from it, anger is born; from anger comes delusion, and from delusion austerity falls away.
कामो हि नरकायैव (kāmo hi narakāyaiva) — desire indeed leads only to hellतस्मात् क्रोधोऽभिजायते (tasmāt krodho'bhijāyate) — from it anger is bornक्रोधाद्भवति संमोहो (krodhādbhavati saṃmoho) — from anger comes delusionमोहाच्च भ्रंशते तपः (mohācca bhraṃśate tapaḥ) — and from delusion austerity falls away
२८ कामक्रोधौ परित्याज्यौ भवद्भिः सुरसत्तमैः। सर्वैरेव च मन्तव्यं मद्वाक्यं नान्यथा क्वचित्॥ २८
kāmakrodhau parityājyau bhavadbhiḥ surasattamaiḥ | sarvaireva ca mantavyaṃ madvākyaṃ nānyathā kvacit 28 ||
हे श्रेष्ठ देवताओ! आपलोगोंको काम-क्रोधका त्याग करना चाहिये; और सभीको मेरे इस वचनको मानना चाहिये, अन्यथा कभी नहीं।
Desire and anger must be abandoned by you, O best of gods; and by all of you my words must be heeded — never otherwise, ever.
कामक्रोधौ परित्याज्यौ (kāmakrodhau parityājyau) — desire and anger must be abandonedभवद्भिः सुरसत्तमैः (bhavadbhiḥ surasattamaiḥ) — by you, O best of godsसर्वैरेव च मन्तव्यं (sarvaireva ca mantavyaṃ) — and by all of you must be heededमद्वाक्यं नान्यथा क्वचित् (madvākyaṃ nānyathā kvacit) — my word, never otherwise
२९ एवं विश्राव्य भगवान् महादेवो वृषध्वजः। सुरान् प्रवाचयामास विधिविष्णू तथा मुनीन्॥ २९
evaṃ viśrāvya bhagavān mahādevo vṛṣadhvajaḥ | surān pravācayāmāsa vidhiviṣṇū tathā munīn 29 ||
इस प्रकार सुनाकर वृषभध्वज भगवान् महादेवने विधि, विष्णु तथा मुनियोंसहित देवताओंको विदा किया।
Having thus spoken, the blessed Mahādeva, bearer of the bull-banner, sent forth the gods, Vidhi and Viṣṇu, and the sages.
एवं विश्राव्य भगवान् (evaṃ viśrāvya bhagavān) — having thus spoken, the blessedमहादेवो वृषध्वजः (mahādevo vṛṣadhvajaḥ) — Mahādeva, bearer of the bull-bannerसुरान् प्रवाचयामास (surān pravācayāmāsa) — sent forth the godsविधिविष्णू तथा मुनीन् (vidhiviṣṇū tathā munīn) — Vidhi and Viṣṇu, and the sages
३० तूष्णींभूतोऽभवच्छंभुर्ध्यानमाश्रित्य वै पुनः। आस्ते पुरा यथा स्थाणुर्गणैश्च परिवारितः॥ ३०
tūṣṇīṃbhūto'bhavacchaṃbhurdhyānamāśritya vai punaḥ | āste purā yathā sthāṇurgaṇaiśca parivāritaḥ 30 ||
शम्भु मौन होकर पुनः ध्यानका आश्रय लेकर पहलेकी भाँति गणोंसे घिरे हुए स्थाणुके समान स्थित हो गये।
Śambhu became silent, taking refuge once more in meditation; he remained still as a pillar as before, surrounded by his gaṇas.
तूष्णींभूतोऽभवच्छंभुः (tūṣṇīṃbhūto'bhavacchaṃbhur) — Śambhu became silentध्यानमाश्रित्य वै पुनः (dhyānamāśritya vai punaḥ) — taking refuge again in meditationआस्ते पुरा यथा स्थाणुः (āste purā yathā sthāṇur) — he remained still as a pillar as beforeगणैश्च परिवारितः (gaṇaiśca parivāritaḥ) — surrounded by his gaṇas
३१ स्वात्मानमात्मना शंभुरात्मन्येव व्यचिन्तयत्। निरंजनं निराभासं निर्विकारं निरामयम्॥ ३१
svātmānamātmanā śaṃbhurātmanyeva vyacintayat | niraṃjanaṃ nirābhāsaṃ nirvikāraṃ nirāmayam 31 ||
शम्भुने अपने-आपसे अपने ही निरंजन, निराभास, निर्विकार तथा निरामय स्वरूपका आत्मामें ही चिन्तन किया,
Śambhu, by himself, contemplated his own self within himself — stainless, without semblance, changeless, free of affliction,
स्वात्मानमात्मना शंभुः (svātmānamātmanā śaṃbhur) — Śambhu, by himselfआत्मन्येव व्यचिन्तयत् (ātmanyeva vyacintayat) — contemplated his own self within himselfनिरंजनं निराभासं (niraṃjanaṃ nirābhāsaṃ) — stainless, without semblanceनिर्विकारं निरामयम् (nirvikāraṃ nirāmayam) — changeless, free of affliction
३२ परात्परतरं नित्यं निर्ममं निरवग्रहम्। शब्दातीतं निर्गुणं च ज्ञानगम्यं परात्परम्॥ ३२
parātparataraṃ nityaṃ nirmamaṃ niravagraham | śabdātītaṃ nirguṇaṃ ca jñānagamyaṃ parātparam 32 ||
जो परसे भी पर, नित्य, ममतारहित, अवग्रहरहित, शब्दातीत, निर्गुण तथा केवल ज्ञानसे ही प्राप्त होने योग्य परात्पर है।
higher than the highest, eternal, free of possessiveness, unrestrained, beyond speech, without qualities, attainable only through knowledge, supreme beyond the supreme.
परात्परतरं नित्यं (parātparataraṃ nityaṃ) — higher than the highest, eternalनिर्ममं निरवग्रहम् (nirmamaṃ niravagraham) — free of possessiveness, unrestrainedशब्दातीतं निर्गुणं च (śabdātītaṃ nirguṇaṃ ca) — beyond speech, without qualitiesज्ञानगम्यं परात्परम् (jñānagamyaṃ parātparam) — attainable through knowledge, supreme beyond the supreme
३३ एवं स्वरूपं परमं चिन्तयन् ध्यानमास्थितः। परमानंदसंमग्नो बभूव बहुसूतिकृत्॥ ३३
evaṃ svarūpaṃ paramaṃ cintayan dhyānamāsthitaḥ | paramānaṃdasaṃmagno babhūva bahusūtikṛt 33 ||
इस प्रकार अपने परम स्वरूपका चिन्तन करते हुए ध्यानमें स्थित बहुसृष्टिकर्ता शिव परमानन्दमें लीन हो गये।
Thus contemplating his own supreme nature, fixed in meditation, he — the creator of many creations — became immersed in supreme bliss.
एवं स्वरूपं परमं (evaṃ svarūpaṃ paramaṃ) — thus his own supreme natureचिन्तयन् ध्यानमास्थितः (cintayan dhyānamāsthitaḥ) — contemplating, fixed in meditationपरमानंदसंमग्नो (paramānaṃdasaṃmagno) — immersed in supreme blissबभूव बहुसूतिकृत् (babhūva bahusūtikṛt) — he became — he, the creator of many creations
३४ ध्यानस्थितं च सर्वेशं दृष्ट्वा सर्वे दिवौकसः। हरिशक्रादयः सर्वे नंदिनं प्रोचुरानताः॥ ३४
dhyānasthitaṃ ca sarveśaṃ dṛṣṭvā sarve divaukasaḥ | hariśakrādayaḥ sarve naṃdinaṃ procurānatāḥ 34 ||
ध्यानमें स्थित सर्वेश्वरको देखकर स्वर्गवासी हरि, इन्द्र आदि सभी देवता झुककर नन्दीसे कहने लगे।
Seeing the lord of all fixed in meditation, all the dwellers of heaven, Hari, Indra, and the rest, bowing, spoke to Nandi.
ध्यानस्थितं च सर्वेशं (dhyānasthitaṃ ca sarveśaṃ) — seeing the lord of all fixed in meditationदृष्ट्वा सर्वे दिवौकसः (dṛṣṭvā sarve divaukasaḥ) — all the dwellers of heavenहरिशक्रादयः सर्वे (hariśakrādayaḥ sarve) — Hari, Indra, and the restनंदिनं प्रोचुरानताः (naṃdinaṃ procurānatāḥ) — bowing, spoke to Nandi
३५ किं वयं करवामाद्य विरक्तो ध्यानमास्थितः। शंभुस्त्वं शंकरसखः सर्वज्ञः शुचिसेवकः॥ ३५
kiṃ vayaṃ karavāmādya virakto dhyānamāsthitaḥ | śaṃbhustvaṃ śaṃkarasakhaḥ sarvajñaḥ śucisevakaḥ 35 ||
अब हम क्या करें? विरक्त होकर ये ध्यानमें स्थित हैं। आप शंकरके सखा, सर्वज्ञ तथा पवित्र सेवक हैं।
What shall we do now? Śambhu, detached, is fixed in meditation. You are Śaṅkara's friend, all-knowing, his pure servant.
किं वयं करवामाद्य (kiṃ vayaṃ karavāmādya) — what shall we do nowविरक्तो ध्यानमास्थितः (virakto dhyānamāsthitaḥ) — he, detached, is fixed in meditationशंभुस्त्वं शंकरसखः (śaṃbhustvaṃ śaṃkarasakhaḥ) — you, Śambhu's friendसर्वज्ञः शुचिसेवकः (sarvajñaḥ śucisevakaḥ) — all-knowing, his pure servant
३६ केनोपायेन गिरिशः प्रसन्नः स्याद्गणाधिप। तदुपायं समाचक्ष्व वयं त्वच्छरणं गताः॥ ३६
kenopāyena giriśaḥ prasannaḥ syādgaṇādhipa | tadupāyaṃ samācakṣva vayaṃ tvaccharaṇaṃ gatāḥ 36 ||
हे गणाधिप! किस उपायसे गिरीश प्रसन्न होंगे? वह उपाय हमें बताइये, हम आपकी शरणमें आये हैं।
By what means, O lord of the gaṇas, might Giriśa become pleased? Tell us that means; we have come to you for refuge.
केनोपायेन गिरिशः (kenopāyena giriśaḥ) — by what means, O lord of the gaṇasप्रसन्नः स्याद्गणाधिप (prasannaḥ syādgaṇādhipa) — might Giriśa become pleasedतदुपायं समाचक्ष्व (tadupāyaṃ samācakṣva) — tell us that meansवयं त्वच्छरणं गताः (vayaṃ tvaccharaṇaṃ gatāḥ) — we have come to you for refuge
३७ इति विज्ञापितो देवैर्मुने हर्यादिभिस्तदा। प्रत्युवाच सुरांस्तान्स नंदी शंभुप्रियो गणः॥ ३७
iti vijñāpito devairmune haryādibhistadā | pratyuvāca surāṃstānsa naṃdī śaṃbhupriyo gaṇaḥ 37 ||
हे मुने! हरि आदि देवताओंके इस प्रकार निवेदन करनेपर शम्भुके प्रिय गण नन्दीने उन देवताओंको उत्तर दिया।
Thus petitioned by the gods, O sage, by Hari and the rest, Nandi, the gaṇa dear to Śambhu, replied to those gods.
इति विज्ञापितो देवैः (iti vijñāpito devair) — thus petitioned by the godsमुने हर्यादिभिस्तदा (mune haryādibhistadā) — O sage, by Hari and the restप्रत्युवाच सुरांस्तान्स (pratyuvāca surāṃstānsa) — replied to those godsनंदी शंभुप्रियो गणः (naṃdī śaṃbhupriyo gaṇaḥ) — Nandi, the gaṇa dear to Śambhu
३८ हे हरे हे विधे शक्र निर्जरा मुनयस्तथा। शृणुध्वं वचनं मे हि शिवसंतोषकारकम्॥ ३८
he hare he vidhe śakra nirjarā munayastathā | śṛṇudhvaṃ vacanaṃ me hi śivasaṃtoṣakārakam 38 ||
हे हरे! हे विधे! हे शक्र! हे अजर देवताओ तथा मुनियो! मेरा वह वचन सुनो, जो शिवको सन्तुष्ट करनेवाला है।
O Hari, O Vidhi, Śakra, immortal gods, and sages too — hear my word, which will bring satisfaction to Śiva.
हे हरे हे विधे शक्र (he hare he vidhe śakra) — O Hari, O Vidhi, Śakraनिर्जरा मुनयस्तथा (nirjarā munayastathā) — immortal gods, and sages tooशृणुध्वं वचनं मे हि (śṛṇudhvaṃ vacanaṃ me hi) — hear my wordशिवसंतोषकारकम् (śivasaṃtoṣakārakam) — which will bring satisfaction to Śiva
३९ यदि वो हठ एवाद्य शिवदारपरिग्रहे। अतिदीनतया सर्वे सुनुतिं कुरुतादरात्॥ ३९
yadi vo haṭha evādya śivadāraparigrahe | atidīnatayā sarve sunutiṃ kurutādarāt 39 ||
यदि आज तुम्हारा हठ शिवको विवाहके लिये मनानेमें ही है, तो अत्यन्त दीनतापूर्वक सब मिलकर आदरसहित उनकी भलीभाँति स्तुति करो।
If today your resolve is truly fixed on Śiva's taking a wife, then all of you, with utmost humility, offer him fitting praise with reverence.
यदि वो हठ एवाद्य (yadi vo haṭha evādya) — if today your resolve is truly fixedशिवदारपरिग्रहे (śivadāraparigrahe) — on Śiva's taking a wifeअतिदीनतया सर्वे (atidīnatayā sarve) — then all of you, with utmost humilityसुनुतिं कुरुतादरात् (sunutiṃ kurutādarāt) — offer him fitting praise with reverence
४० भक्तेर्वश्यो महादेवो न साधारणतः सुराः। अकार्यमपि सद्भक्त्या करोति परमेश्वरः॥ ४०
bhaktervaśyo mahādevo na sādhāraṇataḥ surāḥ | akāryamapi sadbhaktyā karoti parameśvaraḥ 40 ||
महादेव भक्तिके अधीन हैं, साधारण उपायोंके नहीं, हे देवो! परमेश्वर सच्ची भक्तिसे अकार्यको भी कर देते हैं।
Mahādeva is subject to devotion, O gods, not to ordinary means; through true devotion, the supreme Lord will do even what is not to be done.
भक्तेर्वश्यो महादेवो (bhaktervaśyo mahādevo) — Mahādeva is subject to devotionन साधारणतः सुराः (na sādhāraṇataḥ surāḥ) — not to ordinary means, O godsअकार्यमपि सद्भक्त्या (akāryamapi sadbhaktyā) — even what is not to be done, through true devotionकरोति परमेश्वरः (karoti parameśvaraḥ) — the supreme Lord will do
४१ एवं कुरुत सर्वे हि विधिविष्णुमुखाः सुराः। यथागतेन मार्गेणान्यथा गच्छत मा चिरम्॥ ४१
evaṃ kuruta sarve hi vidhiviṣṇumukhāḥ surāḥ | yathāgatena mārgeṇānyathā gacchata mā ciram 41 ||
हे विधि-विष्णु प्रमुख देवो! तुम सब ऐसा ही करो; अन्यथा जिस मार्गसे आये हो, उसी मार्गसे बिना विलम्ब लौट जाओ।
Do thus, all of you gods headed by Vidhi and Viṣṇu; otherwise, go back by the way you came — do not delay.
एवं कुरुत सर्वे हि (evaṃ kuruta sarve hi) — do thus, all of youविधिविष्णुमुखाः सुराः (vidhiviṣṇumukhāḥ surāḥ) — gods headed by Vidhi and Viṣṇuयथागतेन मार्गेणान्यथा (yathāgatena mārgeṇānyathā) — otherwise, by the way you cameगच्छत मा चिरम् (gacchata mā ciram) — go — do not delay
४२ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य मुने विष्णवादयः सुराः। तथेति मत्वा सुप्रीत्या शंकरं तुष्टुवुर्हि ते॥ ४२
ityākarṇya vacastasya mune viṣṇavādayaḥ surāḥ | tatheti matvā suprītyā śaṃkaraṃ tuṣṭuvurhi te 42 ||
हे मुने! उनका यह वचन सुनकर विष्णु आदि देवताओंने "ऐसा ही हो" मानकर बड़े प्रेमसे शंकरकी स्तुति की।
Hearing his words, O sage, Viṣṇu and the other gods, accepting them as right, with great delight praised Śaṅkara.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — hearing his wordsमुने विष्णवादयः सुराः (mune viṣṇavādayaḥ surāḥ) — O sage, Viṣṇu and the other godsतथेति मत्वा सुप्रीत्या (tatheti matvā suprītyā) — accepting it as right, with great delightशंकरं तुष्टुवुर्हि ते (śaṃkaraṃ tuṣṭuvurhi te) — they praised Śaṅkara
४३ देवदेव महादेव करुणासागर प्रभो। समुद्धर महाक्लेशात् त्राहि नः शरणागतान्॥ ४३
devadeva mahādeva karuṇāsāgara prabho | samuddhara mahākleśāt trāhi naḥ śaraṇāgatān 43 ||
हे देवदेव महादेव! हे करुणासागर प्रभो! हमें महाक्लेशसे उबारिये, शरणागत हम लोगोंकी रक्षा कीजिये।
O god of gods, Mahādeva, ocean of compassion, O Lord, deliver us from this great affliction; save us, who have taken refuge in you.
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, Mahādevaकरुणासागर प्रभो (karuṇāsāgara prabho) — ocean of compassion, O Lordसमुद्धर महाक्लेशात् (samuddhara mahākleśāt) — deliver us from this great afflictionत्राहि नः शरणागतान् (trāhi naḥ śaraṇāgatān) — save us who have taken refuge in you
४४ इत्येवं बहुदीनोक्त्या तुष्टुवुः शंकरं सुराः। रुरुदुः सुस्वरं सर्वे प्रेमव्याकुलमानसाः॥ ४४
ityevaṃ bahudīnoktyā tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ surāḥ | ruruduḥ susvaraṃ sarve premavyākulamānasāḥ 44 ||
इस प्रकार अत्यन्त दीन वचनोंसे देवताओंने शंकरकी स्तुति की; और सब प्रेमसे व्याकुल-चित्त होकर ऊँचे स्वरसे रोने लगे।
Thus, with many humble words, the gods praised Śaṅkara; all of them wept aloud, their minds overwhelmed with love.
इत्येवं बहुदीनोक्त्या (ityevaṃ bahudīnoktyā) — thus, with many humble wordsतुष्टुवुः शंकरं सुराः (tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ surāḥ) — the gods praised Śaṅkaraरुरुदुः सुस्वरं सर्वे (ruruduḥ susvaraṃ sarve) — all of them wept aloudप्रेमव्याकुलमानसाः (premavyākulamānasāḥ) — their minds overwhelmed with love
४५ हरिर्मया सुदीनोक्त्या सुविज्ञप्तं चकार ह। संस्मरन्मनसा शंभुं भक्त्या परमयान्वितः॥ ४५
harirmayā sudīnoktyā suvijñaptaṃ cakāra ha | saṃsmaranmanasā śaṃbhuṃ bhaktyā paramayānvitaḥ 45 ||
हरिने भी मेरे साथ अत्यन्त दीन वचनोंसे भलीभाँति निवेदन किया, तथा मनमें परम भक्तिसे युक्त होकर शम्भुका स्मरण किया।
Hari, together with me, with most humble words, made earnest petition, calling Śambhu to mind with the highest devotion.
हरिर्मया सुदीनोक्त्या (harirmayā sudīnoktyā) — Hari, together with me, with most humble wordsसुविज्ञप्तं चकार ह (suvijñaptaṃ cakāra ha) — made earnest petitionसंस्मरन्मनसा शंभुं (saṃsmaranmanasā śaṃbhuṃ) — calling Śambhu to mindभक्त्या परमयान्वितः (bhaktyā paramayānvitaḥ) — with the highest devotion
४६ सुरैरेवं स्तुतः शंभुर्हरिणा च मया भृशम्। भक्तवात्सल्यतो ध्यानाद्विरतोऽभून्महेश्वरः॥ ४६
surairevaṃ stutaḥ śaṃbhurhariṇā ca mayā bhṛśam | bhaktavātsalyato dhyānādvirato'bhūnmaheśvaraḥ 46 ||
इस प्रकार देवताओं, हरि तथा मेरे द्वारा बार-बार स्तुति किये जानेपर महेश्वर भक्तवत्सलताके कारण ध्यानसे विरत हो गये।
Thus praised greatly by the gods, by Hari, and by me, Maheśvara, out of love for his devotees, ceased from his meditation.
सुरैरेवं स्तुतः शंभुः (surairevaṃ stutaḥ śaṃbhur) — thus greatly praised, Śambhuहरिणा च मया भृशम् (hariṇā ca mayā bhṛśam) — by the gods, by Hari, and by meभक्तवात्सल्यतो ध्यानात् (bhaktavātsalyato dhyānād) — out of love for his devotees, from meditationविरतोऽभून्महेश्वरः (virato'bhūnmaheśvaraḥ) — Maheśvara ceased
४७ उवाच सुप्रसन्नात्मा हर्यादीन्हर्षयन्हरः। विलोक्य करुणादृष्ट्या शंकरो भक्तवत्सलः॥ ४७
uvāca suprasannātmā haryādīnharṣayanharaḥ | vilokya karuṇādṛṣṭyā śaṃkaro bhaktavatsalaḥ 47 ||
अत्यन्त प्रसन्नचित्त, भक्तवत्सल शंकर हरि आदिको हर्षित करते हुए, करुणादृष्टिसे देखकर बोले।
Hara, his mind most gracious, delighting Hari and the rest, spoke, looking upon them with a glance of compassion — Śaṅkara, dear to his devotees.
उवाच सुप्रसन्नात्मा (uvāca suprasannātmā) — spoke, his mind most graciousहर्यादीन्हर्षयन्हरः (haryādīnharṣayanharaḥ) — Hara, delighting Hari and the restविलोक्य करुणादृष्ट्या (vilokya karuṇādṛṣṭyā) — looking with a glance of compassionशंकरो भक्तवत्सलः (śaṃkaro bhaktavatsalaḥ) — Śaṅkara, dear to his devotees
४८ हे हरे हे विधे देवाः शक्राद्या युगपत्समे। किमर्थमागता यूयं सत्यं ब्रूत ममाग्रतः॥ ४८
he hare he vidhe devāḥ śakrādyā yugapatsame | kimarthamāgatā yūyaṃ satyaṃ brūta mamāgrataḥ 48 ||
हे हरे! हे विधे! हे शक्र आदि सब देवो, जो एक साथ यहाँ आये हो! तुम किसलिये आये हो, मेरे सामने सत्य बताओ।
O Hari, O Vidhi, O gods, Śakra and the rest, all together — for what purpose have you come? Tell me the truth before me.
हे हरे हे विधे देवाः (he hare he vidhe devāḥ) — O Hari, O Vidhi, O godsशक्राद्या युगपत्समे (śakrādyā yugapatsame) — Śakra and the rest, all togetherकिमर्थमागता यूयं (kimarthamāgatā yūyaṃ) — for what purpose have you comeसत्यं ब्रूत ममाग्रतः (satyaṃ brūta mamāgrataḥ) — tell the truth before me
४९ सर्वज्ञस्त्वं महेशान त्वन्तर्याम्यखिलेश्वरः। किं न जानासि चित्तस्थं तथा वच्म्यपि शासनात्॥ ४९
sarvajñastvaṃ maheśāna tvantaryāmyakhileśvaraḥ | kiṃ na jānāsi cittasthaṃ tathā vacmyapi śāsanāt 49 ||
हे महेशान! आप सर्वज्ञ हैं, अन्तर्यामी तथा समस्तके ईश्वर हैं; जो हमारे चित्तमें है, क्या आप नहीं जानते? फिर भी आपकी आज्ञासे मैं कहता हूँ।
You are all-knowing, O great lord, you are the inner ruler, lord of all — do you not know what is in our hearts? Yet I shall speak it, as commanded.
सर्वज्ञस्त्वं महेशान (sarvajñastvaṃ maheśāna) — you are all-knowing, O great lordत्वन्तर्याम्यखिलेश्वरः (tvantaryāmyakhileśvaraḥ) — you are the inner ruler, lord of allकिं न जानासि चित्तस्थं (kiṃ na jānāsi cittasthaṃ) — do you not know what is in our heartsतथा वच्म्यपि शासनात् (tathā vacmyapi śāsanāt) — yet I shall speak it, as commanded
५० तारकासुरतो दुःखं संभूतं विविधं मृड। सर्वेषां नस्तदर्थं हि प्रसन्नोऽकारि वै सुरैः॥ ५०
tārakāsurato duḥkhaṃ saṃbhūtaṃ vividhaṃ mṛḍa | sarveṣāṃ nastadarthaṃ hi prasanno'kāri vai suraiḥ 50 ||
हे मृड! तारकासुरसे हम सबको विविध प्रकारका दुःख उत्पन्न हुआ है; इसीलिये देवताओंने आपको प्रसन्न करनेका प्रयत्न किया है।
From the demon Tāraka, manifold suffering has arisen, O Mṛḍa, for all of us; for that very reason the gods have sought to make you gracious.
तारकासुरतो दुःखं (tārakāsurato duḥkhaṃ) — from the demon Tāraka, sufferingसंभूतं विविधं मृड (saṃbhūtaṃ vividhaṃ mṛḍa) — of many kinds has arisen, O Mṛḍaसर्वेषां नस्तदर्थं हि (sarveṣāṃ nastadarthaṃ hi) — for all of us — for that very reasonप्रसन्नोऽकारि वै सुरैः (prasanno'kāri vai suraiḥ) — the gods have sought to make you gracious
५१ शिवा सा जनिता शैलाच्चदर्थं हि हिमालयात्। तस्यां त्वदुद्भवात्पुत्रात्तस्य मृत्युर्न चान्यथा॥ ५१
śivā sā janitā śailāccadarthaṃ hi himālayāt | tasyāṃ tvadudbhavātputrāttasya mṛtyurna cānyathā 51 ||
उसी प्रयोजनसे शैलराज हिमालयसे शिवा उत्पन्न हुई हैं; आपसे उत्पन्न पुत्रके द्वारा ही उसकी मृत्यु होगी, अन्यथा नहीं।
Śivā was born from the mountain, from Himālaya, for this very purpose; only from a son born of you through her will his death come, not otherwise.
शिवा सा जनिता शैलात् (śivā sā janitā śailāc) — Śivā was born from the mountainचदर्थं हि हिमालयात् (cadarthaṃ hi himālayāt) — for this very purpose, from Himālayaतस्यां त्वदुद्भवात्पुत्रात् (tasyāṃ tvadudbhavātputrāt) — only from a son born of you through herतस्य मृत्युर्न चान्यथा (tasya mṛtyurna cānyathā) — will his death come, not otherwise
५२ इति दत्तो ब्रह्मणा हि तस्मै दैत्याय यद्वरः। तदन्यस्मादमृत्युः स बाधते निखिलं जगत्॥ ५२
iti datto brahmaṇā hi tasmai daityāya yadvaraḥ | tadanyasmādamṛtyuḥ sa bādhate nikhilaṃ jagat 52 ||
यह वर ब्रह्माद्वारा उस दैत्यको दिया गया है; इसीलिये अन्यसे अमर होकर वह सम्पूर्ण जगत्को पीड़ित करता है।
This was the boon given by Brahmā to that demon; safe from death by anyone else, he now oppresses the entire world.
इति दत्तो ब्रह्मणा हि (iti datto brahmaṇā hi) — this was the boon given by Brahmāतस्मै दैत्याय यद्वरः (tasmai daityāya yadvaraḥ) — to that demonतदन्यस्मादमृत्युः स (tadanyasmādamṛtyuḥ sa) — safe from death by any other, heबाधते निखिलं जगत् (bādhate nikhilaṃ jagat) — oppresses the entire world
५३ नारदस्य निदेशात्सा करोति कठिनं तपः। तत्तेजसाखिलं व्याप्तं त्रैलोक्यं सचराचरम्॥ ५३
nāradasya nideśātsā karoti kaṭhinaṃ tapaḥ | tattejasākhilaṃ vyāptaṃ trailokyaṃ sacarācaram 53 ||
नारदके आदेशसे वह कठिन तप कर रही है; उसके तेजसे चराचरसहित सम्पूर्ण त्रैलोक्य व्याप्त हो गया है।
On Nārada's instruction she performs harsh austerity; by its splendour the whole triple world, moving and unmoving, has been pervaded.
नारदस्य निदेशात्सा (nāradasya nideśātsā) — on Nārada's instruction, sheकरोति कठिनं तपः (karoti kaṭhinaṃ tapaḥ) — performs harsh austerityतत्तेजसाखिलं व्याप्तं (tattejasākhilaṃ vyāptaṃ) — by its splendour has been entirely pervadedत्रैलोक्यं सचराचरम् (trailokyaṃ sacarācaram) — the triple world, moving and unmoving
५४ वरं दातुं शिवायै हि गच्छ त्वं परमेश्वर। देवदुःखं जहि स्वामिन्नस्माकं सुखमावह॥ ५४
varaṃ dātuṃ śivāyai hi gaccha tvaṃ parameśvara | devaduḥkhaṃ jahi svāminnasmākaṃ sukhamāvaha 54 ||
हे परमेश्वर! शिवाको वर देनेके लिये आप जाइये; हे स्वामिन्! देवताओंका दुःख दूर कीजिये तथा हमें सुख प्रदान कीजिये।
Go, O supreme Lord, to grant your favour to Śivā; destroy the sorrow of the gods, O Master, and bring us happiness.
वरं दातुं शिवायै हि (varaṃ dātuṃ śivāyai hi) — to grant your favour to Śivāगच्छ त्वं परमेश्वर (gaccha tvaṃ parameśvara) — go, O supreme Lordदेवदुःखं जहि स्वामिन् (devaduḥkhaṃ jahi svāminn) — destroy the sorrow of the gods, O Masterअस्माकं सुखमावह (asmākaṃ sukhamāvaha) — and bring us happiness
५५ देवानां मे महोत्साहो हृदये चास्ति शंकर। विवाहं तव संद्रष्टुं तत्त्वं कुरु यथोचितम्॥ ५५
devānāṃ me mahotsāho hṛdaye cāsti śaṃkara | vivāhaṃ tava saṃdraṣṭuṃ tattvaṃ kuru yathocitam 55 ||
हे शंकर! मेरे तथा देवताओंके हृदयमें आपके विवाहको देखनेका महान् उत्साह है, इसलिये आप जैसा उचित हो वैसा कीजिये।
In my heart, and in the hearts of the gods, there is great eagerness to behold your marriage; therefore do as is fitting.
देवानां मे महोत्साहो (devānāṃ me mahotsāho) — of the gods and of mine, a great eagernessहृदये चास्ति शंकर (hṛdaye cāsti śaṃkara) — is in the heart, O Śaṅkaraविवाहं तव संद्रष्टुं (vivāhaṃ tava saṃdraṣṭuṃ) — to behold your marriageतत्त्वं कुरु यथोचितम् (tattvaṃ kuru yathocitam) — therefore do as is fitting
५६ रत्यै यद्भवता दत्तो वरस्तस्य परात्पर। प्राप्तोऽवसर एवाशु सफलं स्वपणं कुरु॥ ५६
ratyai yadbhavatā datto varastasya parātpara | prāpto'vasara evāśu saphalaṃ svapaṇaṃ kuru 56 ||
हे परात्पर! रतिको आपने जो वर दिया था, उसका अवसर अब शीघ्र आ गया है; अपनी उस प्रतिज्ञाको सफल कीजिये।
O supreme one, the boon that was given by you to Rati — its occasion has now indeed arrived; make your own promise fruitful.
रत्यै यद्भवता दत्तो (ratyai yadbhavatā datto) — the boon that was given by you to Ratiवरस्तस्य परात्पर (varastasya parātpara) — O supreme oneप्राप्तोऽवसर एवाशु (prāpto'vasara evāśu) — its occasion has now indeed arrivedसफलं स्वपणं कुरु (saphalaṃ svapaṇaṃ kuru) — make your own promise fruitful
५७ इत्युक्त्वा तं प्रणम्यैव विष्णुर्देवा महर्षयः। संस्तूय विविधैः स्तोत्रैः संतस्थुस्तत्पुरोऽखिलाः॥ ५७
ityuktvā taṃ praṇamyaiva viṣṇurdevā maharṣayaḥ | saṃstūya vividhaiḥ stotraiḥ saṃtasthustatpuro'khilāḥ 57 ||
ऐसा कहकर उन्हें प्रणामकर विष्णु, देवगण तथा महर्षिगण विविध स्तोत्रोंसे स्तुति करते हुए सब उनके सामने खड़े हो गये।
Having said this and bowed to him, Viṣṇu, the gods, and the great sages, having praised him with various hymns, all stood before him.
इत्युक्त्वा तं प्रणम्यैव (ityuktvā taṃ praṇamyaiva) — having said this and bowing to himविष्णुर्देवा महर्षयः (viṣṇurdevā maharṣayaḥ) — Viṣṇu, the gods, the great sagesसंस्तूय विविधैः स्तोत्रैः (saṃstūya vividhaiḥ stotraiḥ) — having praised him with various hymnsसंतस्थुस्तत्पुरोऽखिलाः (saṃtasthustatpuro'khilāḥ) — all of them stood before him
५८ भक्ताधीनः शंकरोऽपि श्रुत्वा देववचस्तदा। विहस्य प्रत्युवाचाशु वेदमर्यादरक्षकः॥ ५८
bhaktādhīnaḥ śaṃkaro'pi śrutvā devavacastadā | vihasya pratyuvācāśu vedamaryādarakṣakaḥ 58 ||
भक्तके अधीन शंकर भी देवताओंके वचन सुनकर मुसकराते हुए शीघ्र उत्तर देने लगे—वे वेदमर्यादाके रक्षक हैं।
Śaṅkara too, subject to devotion, hearing then the gods' words, smiling, quickly replied — he, the guardian of the bounds of the Vedas.
भक्ताधीनः शंकरोऽपि (bhaktādhīnaḥ śaṃkaro'pi) — Śaṅkara too, subject to devotionश्रुत्वा देववचस्तदा (śrutvā devavacastadā) — then hearing the words of the godsविहस्य प्रत्युवाचाशु (vihasya pratyuvācāśu) — smiling, quickly repliedवेदमर्यादरक्षकः (vedamaryādarakṣakaḥ) — he, the guardian of the Vedic bounds
५९ हे हरे हे विधे देवाः शृणुतादरतोऽखिला। यथोचितमहं वच्मि सविशेषं विवेकतः॥ ५९
he hare he vidhe devāḥ śṛṇutādarato'khilā | yathocitamahaṃ vacmi saviśeṣaṃ vivekataḥ 59 ||
हे हरे! हे विधे! हे देवो! तुम सब आदरपूर्वक सुनो, मैं विशेषरूपसे विवेकपूर्वक जो उचित हो वह कहता हूँ।
O Hari, O Vidhi, O gods, hear me, all of you, attentively; I shall speak what is fitting, with particular discernment.
हे हरे हे विधे देवाः (he hare he vidhe devāḥ) — O Hari, O Vidhi, O godsशृणुतादरतोऽखिला (śṛṇutādarato'khilā) — hear me all attentivelyयथोचितमहं वच्मि (yathocitamahaṃ vacmi) — I shall speak what is fittingसविशेषं विवेकतः (saviśeṣaṃ vivekataḥ) — with particular discernment
६० नोचितं हि विधानं वै विवाहकरणं नृणाम्। महानिगडसंज्ञो हि विवाहो दृढबन्धनः॥ ६०
nocitaṃ hi vidhānaṃ vai vivāhakaraṇaṃ nṛṇām | mahānigaḍasaṃjño hi vivāho dṛḍhabandhanaḥ 60 ||
मनुष्योंके लिये विवाह करना उचित विधान नहीं है; विवाह तो महान् बेड़ी नामक दृढ़ बन्धन है।
Marriage is truly not a fitting arrangement for men; marriage is indeed known as a great shackle, a firm bondage.
नोचितं हि विधानं वै (nocitaṃ hi vidhānaṃ vai) — truly not a fitting arrangementविवाहकरणं नृणाम् (vivāhakaraṇaṃ nṛṇām) — is the making of marriage for menमहानिगडसंज्ञो हि (mahānigaḍasaṃjño hi) — marriage is indeed known as a great shackleविवाहो दृढबन्धनः (vivāho dṛḍhabandhanaḥ) — a firm bondage
६१ कुसंज्ञा बहवो लोके स्त्रीसंज्ञस्तत्र चाधिकः। उद्धरेत्सकलैर्बन्धैर्न स्त्रीसंज्ञात्प्रमुच्यते॥ ६१
kusaṃjñā bahavo loke strīsaṃjñastatra cādhikaḥ | uddharetsakalairbandhairna strīsaṃjñātpramucyate 61 ||
संसारमें बुरे बन्धन अनेक हैं, उनमें स्त्रीका बन्धन सबसे अधिक है; अन्य सब बन्धनोंसे छूटा जा सकता है, किन्तु स्त्रीके बन्धनसे कोई नहीं छूटता।
There are many bad bonds in this world, but the bond named 'woman' is foremost among them; one may free oneself from every other bondage, but from the bondage named 'woman' one is never released.
कुसंज्ञा बहवो लोके (kusaṃjñā bahavo loke) — many bad bonds are in this worldस्त्रीसंज्ञस्तत्र चाधिकः (strīsaṃjñastatra cādhikaḥ) — the bond named 'woman' is foremost among themउद्धरेत्सकलैर्बन्धैः (uddharetsakalairbandhaiḥ) — one may free oneself from every other bondageन स्त्रीसंज्ञात्प्रमुच्यते (na strīsaṃjñātpramucyate) — but from the bondage named 'woman' one is not released
६२ लोहदारुमयैः पाशैर्दृढं बद्धोऽपि मुच्यते। स्त्र्यादिपाशसुसंबद्धो मुच्यते न कदाचन॥ ६२
lohadārumayaiḥ pāśairdṛḍhaṃ baddho'pi mucyate | stryādipāśasusaṃbaddho mucyate na kadācana 62 ||
लोहे तथा लकड़ीकी रस्सियोंसे दृढ़तापूर्वक बँधा हुआ भी छूट जाता है, किन्तु स्त्री आदिके पाशसे भलीभाँति बँधा हुआ कभी नहीं छूटता।
Even one firmly bound by fetters of iron or wood may be released; but one well bound by the fetters beginning with woman is never released.
लोहदारुमयैः पाशैः (lohadārumayaiḥ pāśair) — by fetters made of iron or woodदृढं बद्धोऽपि मुच्यते (dṛḍhaṃ baddho'pi mucyate) — even one firmly bound is releasedस्त्र्यादिपाशसुसंबद्धो (stryādipāśasusaṃbaddho) — one well bound by the fetters beginning with womanमुच्यते न कदाचन (mucyate na kadācana) — is never released
६३ वर्धन्ते विषयाः शश्वन्महाबंधनकारिणः। विषयाक्रांतमनसः स्वप्ने मोक्षोऽपि दुर्लभः॥ ६३
vardhante viṣayāḥ śaśvanmahābaṃdhanakāriṇaḥ | viṣayākrāṃtamanasaḥ svapne mokṣo'pi durlabhaḥ 63 ||
महान् बन्धन करनेवाले विषय निरन्तर बढ़ते ही जाते हैं; विषयोंसे आक्रान्त मनवाले पुरुषको स्वप्नमें भी मोक्ष दुर्लभ है।
The sense-objects, ever the makers of great bondage, keep on increasing; for one whose mind is overrun by sense-objects, liberation is hard to attain even in a dream.
वर्धन्ते विषयाः शश्वत् (vardhante viṣayāḥ śaśvan) — the sense-objects keep increasing constantlyमहाबंधनकारिणः (mahābaṃdhanakāriṇaḥ) — the makers of great bondageविषयाक्रांतमनसः (viṣayākrāṃtamanasaḥ) — for one whose mind is overrun by sense-objectsस्वप्ने मोक्षोऽपि दुर्लभः (svapne mokṣo'pi durlabhaḥ) — liberation is hard to attain even in a dream
६४ सुखमिच्छति चेत्प्राज्ञो विधिवद्विषयांस्त्यजेत्। विषवद्विषयानाहुर्विषयैर्यैर्निहन्यते॥ ६४
sukhamicchati cetprājño vidhivadviṣayāṃstyajet | viṣavadviṣayānāhurviṣayairyairnihanyate 64 ||
यदि बुद्धिमान् पुरुष सुख चाहे, तो उसे विधिपूर्वक विषयोंका त्याग कर देना चाहिये; विषयोंको विषके समान कहा गया है, क्योंकि उन्हींसे मनुष्यका नाश होता है।
If a wise person desires happiness, he should properly abandon the sense-objects; the sense-objects are declared to be like poison, for by them one is destroyed.
सुखमिच्छति चेत्प्राज्ञो (sukhamicchati cetprājño) — if a wise person desires happinessविधिवद्विषयांस्त्यजेत् (vidhivadviṣayāṃstyajet) — he should properly abandon the sense-objectsविषवद्विषयानाहुः (viṣavadviṣayānāhur) — the sense-objects are declared to be like poisonविषयैर्यैर्निहन्यते (viṣayairyairnihanyate) — for by them one is destroyed
६५ जनो विषयिणा साकं वार्तातः पतति क्षणात्। विषयं प्राहुराचार्याः सितालिप्तेन्द्ववारुणीम्॥ ६५
jano viṣayiṇā sākaṃ vārtātaḥ patati kṣaṇāt | viṣayaṃ prāhurācāryāḥ sitāliptendvavāruṇīm 65 ||
विषयी पुरुषके साथ बातचीत करनेमात्रसे ही मनुष्य क्षणभरमें पतित हो जाता है; आचार्योंने विषयको शक्करसे लिपटी हुई विषमिश्रित मदिराके समान कहा है।
A person, merely by association with one attached to sense-objects, falls in an instant; the teachers have declared the sense-object to be like poisoned liquor smeared over with sugar.
जनो विषयिणा साकं (jano viṣayiṇā sākaṃ) — a person, merely by association with one attached to sense-objectsवार्तातः पतति क्षणात् (vārtātaḥ patati kṣaṇāt) — falls in an instantविषयं प्राहुराचार्याः (viṣayaṃ prāhurācāryāḥ) — the sense-object, the teachers have declaredसितालिप्तेन्द्ववारुणीम् (sitāliptendvavāruṇīm) — to be like poisoned liquor smeared over with sugar
६६ यद्यप्येवं हि जानामि सर्वं ज्ञानं विशेषतः। तथाप्यहं करिष्यामि प्रार्थनां सफलां च वः॥ ६६
yadyapyevaṃ hi jānāmi sarvaṃ jñānaṃ viśeṣataḥ | tathāpyahaṃ kariṣyāmi prārthanāṃ saphalāṃ ca vaḥ 66 ||
यद्यपि मैं यह सब विशेषरूपसे जानता हूँ, तथापि मैं तुम्हारी प्रार्थनाको सफल करूँगा।
Although I know all this fully well, in every particular, nevertheless I shall make your petition fruitful.
यद्यप्येवं हि जानामि (yadyapyevaṃ hi jānāmi) — although I know all this fully wellसर्वं ज्ञानं विशेषतः (sarvaṃ jñānaṃ viśeṣataḥ) — in every particularतथाप्यहं करिष्यामि (tathāpyahaṃ kariṣyāmi) — nevertheless I shall makeप्रार्थनां सफलां च वः (prārthanāṃ saphalāṃ ca vaḥ) — your petition fruitful
६७ भक्ताधीनोऽहमेवास्मि तद्वशात्सर्वकार्यकृत्। अयथोचितकर्ता हि प्रसिद्धो भुवनत्रये॥ ६७
bhaktādhīno'hamevāsmi tadvaśātsarvakāryakṛt | ayathocitakartā hi prasiddho bhuvanatraye 67 ||
मैं भक्तके अधीन ही हूँ, उनके वशमें रहकर ही सब कार्य करता हूँ; मैं त्रिभुवनमें अनुचित कार्य करनेवालेके रूपमें भी प्रसिद्ध हूँ।
I am indeed subject to my devotees; under their sway I do every deed — I am renowned in the three worlds as the doer of what is otherwise unfitting.
भक्ताधीनोऽहमेवास्मि (bhaktādhīno'hamevāsmi) — I am indeed subject to my devoteesतद्वशात्सर्वकार्यकृत् (tadvaśātsarvakāryakṛt) — under their sway I do every deedअयथोचितकर्ता हि (ayathocitakartā hi) — as the doer of what is otherwise unfittingप्रसिद्धो भुवनत्रये (prasiddho bhuvanatraye) — I am renowned in the three worlds
६८ कामरूपाधिपस्यैव पणश्च सफलः कृतः। सुदक्षिणस्य भूपस्य भवबंधगतस्य हि॥ ६८
kāmarūpādhipasyaiva paṇaśca saphalaḥ kṛtaḥ | sudakṣiṇasya bhūpasya bhavabaṃdhagatasya hi 68 ||
कामरूपके राजाके लिये किया गया प्रण मैंने सफल किया, तथा संसार-बन्धनमें पड़े राजा सुदक्षिणके लिये भी।
The vow made to the lord of Kāmarūpa was fulfilled by me, as was that for King Sudakṣiṇa, caught in the bondage of worldly existence.
कामरूपाधिपस्यैव (kāmarūpādhipasyaiva) — for the lord of Kāmarūpaपणश्च सफलः कृतः (paṇaśca saphalaḥ kṛtaḥ) — the vow was fulfilled by meसुदक्षिणस्य भूपस्य (sudakṣiṇasya bhūpasya) — and for King Sudakṣiṇaभवबंधगतस्य हि (bhavabaṃdhagatasya hi) — caught in the bondage of worldly existence
६९ गौतमक्लेशकर्ताहं त्र्यंबकात्मा सुखावहः। तत्कष्टप्रददुष्टानां शापदायी विशेषतः॥ ६९
gautamakleśakartāhaṃ tryaṃbakātmā sukhāvahaḥ | tatkaṣṭapradaduṣṭānāṃ śāpadāyī viśeṣataḥ 69 ||
मैं त्र्यम्बकरूपमें गौतमके क्लेशको दूर करनेवाला तथा सुख देनेवाला हूँ; और उन्हें कष्ट देनेवाले दुष्टोंको विशेषरूपसे शाप देनेवाला भी हूँ।
I, in the form of Tryambaka, was the bringer of relief in Gautama's distress, and the giver of curses especially upon the wicked who caused him that suffering.
गौतमक्लेशकर्ताहं (gautamakleśakartāhaṃ) — I, in the form of Tryambakaत्र्यंबकात्मा सुखावहः (tryaṃbakātmā sukhāvahaḥ) — was the bringer of relief in Gautama's distressतत्कष्टप्रददुष्टानां (tatkaṣṭapradaduṣṭānāṃ) — and to the wicked who caused him that sufferingशापदायी विशेषतः (śāpadāyī viśeṣataḥ) — I was the giver of curses, especially
७० विषं पीतं सुरार्थं हि भक्तवत्सलभावधृक्। देवकष्टं हतं यत्नात्सर्वदैव मया सुराः॥ ७०
viṣaṃ pītaṃ surārthaṃ hi bhaktavatsalabhāvadhṛk | devakaṣṭaṃ hataṃ yatnātsarvadaiva mayā surāḥ 70 ||
भक्तवत्सलताके भावको धारण करते हुए मैंने देवताओंके लिये विष पिया; हे देवो! सदा ही प्रयत्नपूर्वक मैंने देवताओंका कष्ट दूर किया है।
For the sake of the gods, holding fast to my nature as one who loves his devotees, I drank the poison; always, O gods, the distress of the gods has been removed by me through effort.
विषं पीतं सुरार्थं हि (viṣaṃ pītaṃ surārthaṃ hi) — the poison was drunk for the sake of the godsभक्तवत्सलभावधृक् (bhaktavatsalabhāvadhṛk) — holding fast to my nature as one who loves his devoteesदेवकष्टं हतं यत्नात् (devakaṣṭaṃ hataṃ yatnāt) — the distress of the gods has been removed through effortसर्वदैव मया सुराः (sarvadaiva mayā surāḥ) — always, O gods, by me
७१ भक्तार्थमसहं कष्टं बहुशो बहुयत्नतः। विश्वानरमुनेर्दुःखं हतं गृहपतिर्भवन्॥ ७१
bhaktārthamasahaṃ kaṣṭaṃ bahuśo bahuyatnataḥ | viśvānaramunerduḥkhaṃ hataṃ gṛhapatirbhavan 71 ||
भक्तके लिये मैंने बार-बार बड़े प्रयत्नसे असह्य कष्ट सहन किया है; गृहस्थ बनकर मैंने विश्वानर मुनिका दुःख दूर किया।
For the sake of devotees I have borne unbearable hardship many times, through great effort; becoming a householder, I removed the suffering of the sage Viśvānara.
भक्तार्थमसहं कष्टं (bhaktārthamasahaṃ kaṣṭaṃ) — unbearable hardship, for the sake of devoteesबहुशो बहुयत्नतः (bahuśo bahuyatnataḥ) — many times, through great effortविश्वानरमुनेर्दुःखं (viśvānaramunerduḥkhaṃ) — the suffering of the sage Viśvānaraहतं गृहपतिर्भवन् (hataṃ gṛhapatirbhavan) — was removed, becoming a householder
७२ किं बहूक्तेन च हरे विधे सत्यं ब्रवीम्यहम्। मत्पणोऽस्तीति यूयं वै सर्वे जानीथ तत्त्वतः॥ ७२
kiṃ bahūktena ca hare vidhe satyaṃ bravīmyaham | matpaṇo'stīti yūyaṃ vai sarve jānītha tattvataḥ 72 ||
हे हरे! हे विधे! अधिक कहनेसे क्या लाभ, मैं सत्य कहता हूँ—तुम सब निश्चयपूर्वक जान लो कि यह मेरा प्रण है।
What need is there of saying much more, O Hari, O Vidhi? I speak the truth: know for certain, all of you, that this is my vow.
किं बहूक्तेन च हरे विधे (kiṃ bahūktena ca hare vidhe) — what need of saying much more, O Hari, O Vidhiसत्यं ब्रवीम्यहम् (satyaṃ bravīmyaham) — I speak the truthमत्पणोऽस्तीति यूयं वै (matpaṇo'stīti yūyaṃ vai) — know for certain that this is my vowसर्वे जानीथ तत्त्वतः (sarve jānītha tattvataḥ) — all of you, in truth
७३ यदा यदा विपत्तिर्हि भक्तानां भवति क्वचित्। तदा तदा हराम्याशु तत्क्षणात्सर्वशः सदा॥ ७३
yadā yadā vipattirhi bhaktānāṃ bhavati kvacit | tadā tadā harāmyāśu tatkṣaṇātsarvaśaḥ sadā 73 ||
जब-जब भक्तोंपर कभी कोई विपत्ति आती है, तब-तब मैं सदा उसी क्षण उसे सब प्रकारसे शीघ्र दूर कर देता हूँ।
Whenever any calamity befalls my devotees, at that very moment I always remove it swiftly, in every way.
यदा यदा विपत्तिर्हि (yadā yadā vipattirhi) — whenever any calamityभक्तानां भवति क्वचित् (bhaktānāṃ bhavati kvacit) — befalls my devoteesतदा तदा हराम्याशु (tadā tadā harāmyāśu) — at that very moment I swiftly remove itतत्क्षणात्सर्वशः सदा (tatkṣaṇātsarvaśaḥ sadā) — always, in every way
७४ जानेऽहं तारकाद्दुःखं सर्वेषां वः समुत्थितम्। असुरात्तद्धरिष्यामि सत्यं सत्यं वदाम्यहम्॥ ७४
jāne'haṃ tārakādduḥkhaṃ sarveṣāṃ vaḥ samutthitam | asurāttaddhariṣyāmi satyaṃ satyaṃ vadāmyaham 74 ||
मैं जानता हूँ कि तारकसे तुम सबको जो दुःख उत्पन्न हुआ है, उसे मैं उस असुरसे दूर करूँगा—मैं सत्य-सत्य कहता हूँ।
I know the suffering that has arisen for all of you from Tāraka; I shall remove it, from that demon — I speak the truth, the truth.
जानेऽहं तारकाद्दुःखं (jāne'haṃ tārakādduḥkhaṃ) — I know the suffering from Tārakaसर्वेषां वः समुत्थितम् (sarveṣāṃ vaḥ samutthitam) — that has arisen for all of youअसुरात्तद्धरिष्यामि (asurāttaddhariṣyāmi) — I shall remove it from that demonसत्यं सत्यं वदाम्यहम् (satyaṃ satyaṃ vadāmyaham) — I speak the truth, the truth
७५ नास्ति यद्यपि मे काचिद्विवाहकरणे रुचिः। विवाहयिष्ये गिरिजां पुत्रोत्पादनहेतवे॥ ७५
nāsti yadyapi me kācidvivāhakaraṇe ruciḥ | vivāhayiṣye girijāṃ putrotpādanahetave 75 ||
यद्यपि मुझे विवाह करनेकी कोई रुचि नहीं है, तथापि पुत्रोत्पत्तिके लिये मैं गिरिजासे विवाह करूँगा।
Although I have no inclination whatsoever toward marriage, I shall marry Girijā for the sake of begetting a son.
नास्ति यद्यपि मे काचित् (nāsti yadyapi me kācid) — although I have no inclination whatsoeverविवाहकरणे रुचिः (vivāhakaraṇe ruciḥ) — toward marriageविवाहयिष्ये गिरिजां (vivāhayiṣye girijāṃ) — I shall marry Girijāपुत्रोत्पादनहेतवे (putrotpādanahetave) — for the sake of begetting a son
७६ गच्छत स्वगृहाण्येव निर्भयाः सकलाः सुराः। कार्यं वः साधयिष्यामि नात्र कार्या विचारणा॥ ७६
gacchata svagṛhāṇyeva nirbhayāḥ sakalāḥ surāḥ | kāryaṃ vaḥ sādhayiṣyāmi nātra kāryā vicāraṇā 76 ||
हे सब देवो! तुम निर्भय होकर अपने-अपने घर जाओ; मैं तुम्हारा कार्य सिद्ध करूँगा, इसमें कोई सन्देह नहीं करना चाहिये।
Go now, all you gods, fearlessly to your own homes; I shall accomplish your purpose — there is no cause for doubt in this.
गच्छत स्वगृहाण्येव (gacchata svagṛhāṇyeva) — go now to your own homesनिर्भयाः सकलाः सुराः (nirbhayāḥ sakalāḥ surāḥ) — fearlessly, all you godsकार्यं वः साधयिष्यामि (kāryaṃ vaḥ sādhayiṣyāmi) — I shall accomplish your purposeनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — there is no need for doubt in this
७७ इत्युक्त्वा मौनमास्थाय समाधिस्थोऽभवद्धरः। सर्वे विष्णवादयो देवाः स्वधामानि ययुर्मुने॥ ७७
ityuktvā maunamāsthāya samādhistho'bhavaddharaḥ | sarve viṣṇavādayo devāḥ svadhāmāni yayurmune 77 ||
ऐसा कहकर हर मौन होकर समाधिमें स्थित हो गये; हे मुने! विष्णु आदि सभी देवता अपने-अपने धाम चले गये।
Having said this, Hara took to silence and became fixed in samādhi; and, O sage, Viṣṇu and all the gods went to their own abodes.
इत्युक्त्वा मौनमास्थाय (ityuktvā maunamāsthāya) — having said this, taking to silenceसमाधिस्थोऽभवद्धरः (samādhistho'bhavaddharaḥ) — Hara became fixed in samādhiसर्वे विष्णवादयो देवाः (sarve viṣṇavādayo devāḥ) — and, O sage, Viṣṇu and all the godsस्वधामानि ययुर्मुने (svadhāmāni yayurmune) — went to their own abodes
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे पार्वतीविवाहस्वीकारो नाम चतुर्विंशोऽध्यायः॥ २४॥
Thus ends the twenty-fourth chapter, called "Śiva's Acceptance of the Marriage," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें पार्वतीविवाहस्वीकार नामक चौबीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ २४॥