Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड Chapter 37
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड
Chapter 37 · The Sending of the Wedding Invitation and the Coming of the Mountains · Verses 1–50

अथ सप्तत्रिंशोऽध्यायः

After the Seven Sages and Arundhatī have departed with Śiva's assent for the wedding, Nārada asks Brahmā what Himālaya did next. Brahmā narrates how the joyful mountain-king, having taken counsel with his brothers Meru and the rest, had his priest Garga draw up the wedding-invitation letter and dispatched it, together with abundant gifts, to Śiva on Kailāsa; the messengers were received with special honour and returned rejoicing. Himālaya then summoned kinsfolk from every land and had vast stores gathered for the wedding — mountains, indeed pools, of rice, jaggery, sugar, salt, milk, ghee, curds, sweets of every kind, fresh butter and spirituous drinks, cooked delicacies, relishes, priceless and fire-purified cloth, gems, gold and silver. On the appointed auspicious day he began the rites, while the wives of the mountains adorned themselves and performed Pārvatī's toilet, and the city's women carried out the customary observances amid great festivity. Brahmā then recounts, mountain by mountain, the arrival of Devālaya, Mandara, Astācala, Udayācala, Malaya, Dardura, Niṣada, Gandhamādana, Karavīra, Mahendra, Pāriyātra, Krauñca, Puruṣottama, Nīla, Trikūṭa, Citrakūṭa, Veṅkaṭa, Śrīgiri, Gokāmukha, Nārada, Vindhya, Kālañjara and, most splendid of all, Kailāsa itself, each bearing gifts and retinues, all knowing this was the wedding of Śiva and Śivā. Rivers too — Śoṇabhadrā and her kin, and then Godāvarī, Yamunā, Brahmastrī, Veṇikā, Gaṅgā and Narmadā, daughter of Rudra — arrived in divine form, adorned and delighted. As all of them thronged in from every side, Himālaya's city grew crowded and resplendent with festive banners and canopies; and Himālaya himself honoured each guest fittingly, lodging them in fine separate quarters and satisfying them fully with abundant provisions. सप्तर्षियों तथा अरुन्धतीके शिवजीकी अनुमति लेकर विवाहके लिये प्रस्थान करनेके पश्चात् नारदजी ब्रह्माजीसे पूछते हैं कि तत्पश्चात् हिमालयने क्या किया। ब्रह्माजी बताते हैं कि प्रसन्नचित्त पर्वतराज हिमालयने मेरु आदि भाइयोंसे परामर्श करके अपने पुरोहित गर्गसे लग्नपत्रिका लिखवायी और उसे प्रचुर भेंट-सामग्रीके साथ कैलासपर शिवजीके पास भिजवाया; दूतोंका विशेष सम्मान हुआ और वे प्रसन्नतापूर्वक लौट आये। हिमालयने तब सभी देशोंमें रहनेवाले बन्धुजनोंको निमन्त्रित किया और विवाहके लिये चावल, गुड़, शक्कर, नमक, दूध, घी, दही, नाना प्रकारकी मिठाइयाँ, ताजा मक्खन तथा आसव, पकवान, व्यंजन, अमूल्य एवं अग्निशुद्ध वस्त्र, मणि-रत्न, सोना-चाँदी आदिके पहाड़ों-सी राशियाँ एकत्र करवायीं। नियत मंगल दिनमें उन्होंने मंगलकार्य आरम्भ किया, पर्वतोंकी पत्नियोंने पार्वतीका शृंगार-संस्कार किया तथा नगरकी स्त्रियोंने बड़े उत्सवके साथ लोकाचार सम्पन्न किये। इसके बाद ब्रह्माजी एक-एक करके देवालय, मन्दराचल, अस्ताचल, उदयाचल, मलय, दर्दुर, निषद, गन्धमादन, करवीर, महेन्द्र, पारियात्र, क्रौंच, पुरुषोत्तम, नील, त्रिकूट, चित्रकूट, वेंकट, श्रीगिरि, गोकामुख, नारद, विन्ध्य, कालंजर तथा सबसे बढ़कर कैलासके आगमनका वर्णन करते हैं, जो सब यह जानकर कि शिव-शिवाका विवाह है, भेंट-सामग्री तथा परिवारसहित हर्षपूर्वक आये। इसी प्रकार शोणभद्र आदि नद तथा गोदावरी, यमुना, ब्रह्मस्त्री, वेणिका, गंगा एवं रुद्रकन्या नर्मदा भी दिव्य रूप धारणकर अलंकृत होकर प्रसन्नतापूर्वक वहाँ आयीं। इन सबके आनेसे हिमालयकी पुरी खचाखच भर गयी और ध्वज-पताकाओं तथा वितानोंसे सुशोभित हो उठी; हिमालयने भी सभीका यथोचित सम्मान करके उन्हें अलग-अलग उत्तम स्थानोंमें ठहराया और अनेक सामग्रियोंसे पूर्णरूपसे सन्तुष्ट किया।

Begin verses ↓

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

तात प्राज्ञ वदेदानीं सप्तर्षिषु गतेषु च। किमकार्षीद्धिमगिरिस्तन्मे कृत्वा कृपां प्रभो॥ १

tāta prājña vadedānīṃ saptarṣiṣu gateṣu ca | kimakārṣīddhimagiristanme kṛtvā kṛpāṃ prabho 1 ||

· हिन्दी

हे तात! हे प्राज्ञ! हे प्रभो! अब आप कृपा करके मुझे यह बताइये कि सप्तर्षियोंके चले जानेके बाद हिमगिरिने क्या किया।

O wise father, O lord, now tell me — after the Seven Sages had departed, what did the mountain Himālaya do? Be gracious and tell me this.

Word by word

तात प्राज्ञ वदेदानीं (tāta prājña vadedānīṃ) — O father, O wise one, speak nowसप्तर्षिषु गतेषु च (saptarṣiṣu gateṣu ca) — now that the seven sages have goneकिमकार्षीद्धिमगिरिस्तन्मे (kimakārṣīddhimagiristanme) — what did Himagiri do — tell me thatकृत्वा कृपां प्रभो (kṛtvā kṛpāṃ prabho) — being gracious, O lord

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

गतेषु तेषु मुनिषु सप्तस्वपि मुनीश्वर। सारुन्धतीषु हिमवान् यदकार्षीद् ब्रवीमि ते॥ २

gateṣu teṣu muniṣu saptasvapi munīśvara | sārundhatīṣu himavān yadakārṣīd bravīmi te 2 ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! उन सातों मुनियोंके अरुन्धतीसहित चले जानेपर हिमवान्ने जो किया, वह मैं तुमसे कहता हूँ।

O lord of sages, when those seven sages, together with Arundhatī, had departed, I shall tell you what Himavat then did.

Word by word

गतेषु तेषु मुनिषु (gateṣu teṣu muniṣu) — when those sages had departedसप्तस्वपि मुनीश्वर (saptasvapi munīśvara) — all seven of them, O lord of sagesसारुन्धतीषु हिमवान् (sārundhatīṣu himavān) — together with Arundhatī — Himavatयदकार्षीद् ब्रवीमि ते (yadakārṣīd bravīmi te) — what he did, I tell you

तत आमन्त्र्य स्वभ्रातॄन् मेर्वादीन् ससुतप्रियः। महामनाः स मुमुदे हिमवान् पर्वतेश्वरः॥ ३

tata āmantrya svabhrātṝn mervādīn sasutapriyaḥ | mahāmanāḥ sa mumude himavān parvateśvaraḥ 3 ||

· हिन्दी

तब मेरु आदि अपने भाइयोंको तथा अपने प्रिय पुत्रोंको बुलाकर महामना पर्वतेश्वर हिमवान् प्रसन्न हुए।

Then, having summoned his own brothers headed by Meru, together with his beloved sons, the great-souled Himavat, lord of mountains, rejoiced.

Word by word

तत आमन्त्र्य स्वभ्रातॄन् (tata āmantrya svabhrātṝn) — having summoned his own brothersमेर्वादीन् ससुतप्रियः (mervādīn sasutapriyaḥ) — headed by Meru, with his sons dear to himमहामनाः स मुमुदे (mahāmanāḥ sa mumude) — the great-souled one rejoicedहिमवान् पर्वतेश्वरः (himavān parvateśvaraḥ) — Himavat, lord of mountains

तदाज्ञप्तस्ततः प्रीत्या हिमवान् लग्नपत्रिकाम्। लेखयामास सुप्रीत्या गर्गेण स्वपुरोधसा॥ ४

tadājñaptastataḥ prītyā himavān lagnapatrikām | lekhayāmāsa suprītyā gargeṇa svapurodhasā 4 ||

· हिन्दी

तब उनकी अनुमति पाकर हिमवान्ने प्रेमपूर्वक अपने पुरोहित गर्गसे बड़े प्रेमसे लग्नपत्रिका लिखवायी।

Then, thus having their consent, Himavat lovingly had his own family priest Garga write out the wedding-invitation letter, with great affection.

Word by word

तदाज्ञप्तस्ततः प्रीत्या (tadājñaptastataḥ prītyā) — thus given leave, then, with affectionहिमवान् लग्नपत्रिकाम् (himavān lagnapatrikām) — Himavat [had made] the wedding-letterलेखयामास सुप्रीत्या (lekhayāmāsa suprītyā) — had it written, with great loveगर्गेण स्वपुरोधसा (gargeṇa svapurodhasā) — by Garga, his own family priest

अथ प्रस्थापयामास तां शिवाय स पत्रिकाम्। नानाविधास्तु सामग्र्यः स्वजनैर्मुदितात्मभिः॥ ५

atha prasthāpayāmāsa tāṃ śivāya sa patrikām | nānāvidhāstu sāmagryaḥ svajanairmuditātmabhiḥ 5 ||

· हिन्दी

तदनन्तर उन्होंने वह पत्रिका तथा अनेक प्रकारकी सामग्रियाँ अपने प्रसन्नचित्त बन्धुजनोंके द्वारा शिवजीके पास भिजवायीं।

Then he sent that letter to Śiva, along with manifold kinds of materials, carried by his own kinsmen, glad at heart.

Word by word

अथ प्रस्थापयामास तां (atha prasthāpayāmāsa tāṃ) — then he sent thatशिवाय स पत्रिकाम् (śivāya sa patrikām) — letter to Śivaनानाविधास्तु सामग्र्यः (nānāvidhāstu sāmagryaḥ) — along with manifold materialsस्वजनैर्मुदितात्मभिः (svajanairmuditātmabhiḥ) — carried by his own joyful-hearted kinsmen

ते जनास्तत्र गत्वा च कैलासे शिवसन्निधिम्। ददुः शिवाय तत्पत्रं तिलकं संविधाय च॥ ६

te janāstatra gatvā ca kailāse śivasannidhim | daduḥ śivāya tatpatraṃ tilakaṃ saṃvidhāya ca 6 ||

· हिन्दी

वे लोग कैलासपर्वतपर शिवजीके समीप जाकर तथा उन्हें तिलक लगाकर वह पत्र शिवजीको प्रदान करने लगे।

Those people, having gone there to Śiva's presence on Kailāsa, applied the tilaka and duly presented that letter to Śiva.

Word by word

ते जनास्तत्र गत्वा च (te janāstatra gatvā ca) — those people, having gone thereकैलासे शिवसन्निधिम् (kailāse śivasannidhim) — to Śiva's presence on Kailāsaददुः शिवाय तत्पत्रं (daduḥ śivāya tatpatraṃ) — gave that letter to Śivaतिलकं संविधाय च (tilakaṃ saṃvidhāya ca) — having duly applied the tilaka

सम्मानिता विशेषेण प्रभुणा च यथोचितम्। सर्वे ते प्रीतिमनस आजग्मुः शैलसन्निधिम्॥ ७

sammānitā viśeṣeṇa prabhuṇā ca yathocitam | sarve te prītimanasa ājagmuḥ śailasannidhim 7 ||

· हिन्दी

प्रभुके द्वारा विशेषरूपसे यथोचित सम्मानित हुए वे सभी लोग प्रसन्नचित्त होकर हिमालयके पास लौट आये।

Honoured specially and fittingly by the Lord, all of them, glad at heart, returned to Himālaya's presence.

Word by word

सम्मानिता विशेषेण (sammānitā viśeṣeṇa) — specially honouredप्रभुणा च यथोचितम् (prabhuṇā ca yathocitam) — by the Lord, fittinglyसर्वे ते प्रीतिमनस (sarve te prītimanasa) — all of them, glad at heartआजग्मुः शैलसन्निधिम् (ājagmuḥ śailasannidhim) — returned to the mountain's presence

सम्मानितान्विशेषेण महेशेनागतान् जनान्। दृष्ट्वा सुहर्षितान् शैलो मुमोदातीव चेतसि॥ ८

sammānitānviśeṣeṇa maheśenāgatān janān | dṛṣṭvā suharṣitān śailo mumodātīva cetasi 8 ||

· हिन्दी

महेशके द्वारा विशेषरूपसे सम्मानित होकर आये हुए तथा अत्यन्त हर्षित उन लोगोंको देखकर पर्वतराज हिमालय मनमें अत्यन्त प्रसन्न हुए।

Seeing those people who had come back, specially honoured by Maheśa and greatly delighted, the mountain Himālaya rejoiced exceedingly at heart.

Word by word

सम्मानितान्विशेषेण (sammānitānviśeṣeṇa) — specially honouredमहेशेनागतान् जनान् (maheśenāgatān janān) — people, who had returned, by Maheśaदृष्ट्वा सुहर्षितान् शैलो (dṛṣṭvā suharṣitān śailo) — seeing them greatly delighted, the mountainमुमोदातीव चेतसि (mumodātīva cetasi) — rejoiced exceedingly at heart

ततो निमन्त्रणं चक्रे स्वबन्धूनां प्रमोदितः। नानादेशस्थितानां च निखिलानां सुखास्पदम्॥ ९

tato nimantraṇaṃ cakre svabandhūnāṃ pramoditaḥ | nānādeśasthitānāṃ ca nikhilānāṃ sukhāspadam 9 ||

· हिन्दी

तब प्रसन्न होकर उन्होंने विभिन्न देशोंमें रहनेवाले अपने समस्त बन्धुजनोंको सुखदायक निमन्त्रण भेजा।

Then, delighted, he sent out invitations — a source of joy — to all his kinsmen dwelling in various lands.

Word by word

ततो निमन्त्रणं चक्रे (tato nimantraṇaṃ cakre) — then he, delighted, sent invitationsस्वबन्धूनां प्रमोदितः (svabandhūnāṃ pramoditaḥ) — to his own kinsfolkनानादेशस्थितानां च (nānādeśasthitānāṃ ca) — dwelling in various landsनिखिलानां सुखास्पदम् (nikhilānāṃ sukhāspadam) — to all of them — a source of joy

१० ततः स कारयामास स्वन्नसङ्ग्रहमादरात्। नानाविधाश्च सामग्रीर्विवाहकरणोचिताः॥ १०

tataḥ sa kārayāmāsa svannasaṅgrahamādarāt | nānāvidhāśca sāmagrīrvivāhakaraṇocitāḥ 10 ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् उन्होंने आदरपूर्वक उत्तम अन्नका संग्रह करवाया तथा विवाहके लिये उपयुक्त अनेक प्रकारकी सामग्रियाँ एकत्र करवायीं।

Then he respectfully had a store of good food gathered, and manifold materials befitting the performance of the wedding.

Word by word

ततः स कारयामास (tataḥ sa kārayāmāsa) — then he respectfully had madeस्वन्नसङ्ग्रहमादरात् (svannasaṅgrahamādarāt) — a store of good foodनानाविधाश्च सामग्रीः (nānāvidhāśca sāmagrīḥ) — and manifold materialsविवाहकरणोचिताः (vivāhakaraṇocitāḥ) — fitting for the performing of the wedding

११ तण्डुलानां बहून् शैलान् पृथुकानां तथैव च। गुडानां शर्कराणां च लवणानां तथैव च॥ ११

taṇḍulānāṃ bahūn śailān pṛthukānāṃ tathaiva ca | guḍānāṃ śarkarāṇāṃ ca lavaṇānāṃ tathaiva ca 11 ||

· हिन्दी

उन्होंने चावल, चिउड़ा, गुड़, शक्कर तथा नमकके बड़े-बड़े पहाड़ बनवाये।

Great mounds of rice were made, and likewise of flattened rice, of jaggery, of sugar, and likewise of salt.

Word by word

तण्डुलानां बहून् शैलान् (taṇḍulānāṃ bahūn śailān) — great mounds of riceपृथुकानां तथैव च (pṛthukānāṃ tathaiva ca) — and likewise of flattened riceगुडानां शर्कराणां च (guḍānāṃ śarkarāṇāṃ ca) — of jaggery and of sugarलवणानां तथैव च (lavaṇānāṃ tathaiva ca) — and likewise of salt

१२ क्षीराणां च घृतानां च दध्नां वापीश्चकार सः। यवादिधान्यपिष्टानां लड्डुकानां तथैव च॥ १२

kṣīrāṇāṃ ca ghṛtānāṃ ca dadhnāṃ vāpīścakāra saḥ | yavādidhānyapiṣṭānāṃ laḍḍukānāṃ tathaiva ca 12 ||

· हिन्दी

उन्होंने दूध, घी तथा दहीकी वापियाँ बनवायीं और जौ-आदि अन्नोंके आटेकी तथा लड्डुओंकी भी।

He made pools of milk, of ghee, and of curds, and likewise of the flour of barley and other grains, and of laddus.

Word by word

क्षीराणां च घृतानां च (kṣīrāṇāṃ ca ghṛtānāṃ ca) — of milk and of gheeदध्नां वापीश्चकार सः (dadhnāṃ vāpīścakāra saḥ) — and of curds, he made poolsयवादिधान्यपिष्टानां (yavādidhānyapiṣṭānāṃ) — of the flour of barley and other grainsलड्डुकानां तथैव च (laḍḍukānāṃ tathaiva ca) — and likewise of laddus

१३ शष्कुलीनां स्वस्तिकानां शर्कराणां तथैव च। अमृतेक्षुरसानां च तत्र वापीश्चकार सः॥ १३

śaṣkulīnāṃ svastikānāṃ śarkarāṇāṃ tathaiva ca | amṛtekṣurasānāṃ ca tatra vāpīścakāra saḥ 13 ||

· हिन्दी

उन्होंने वहाँ शष्कुली, स्वस्तिक तथा शक्करकी और अमृतके समान इक्षुरसकी भी वापियाँ बनवायीं।

There he likewise made pools of śaṣkulī cakes, of svastika sweets, of sugar, and of sugarcane-juice as sweet as nectar.

Word by word

शष्कुलीनां स्वस्तिकानां (śaṣkulīnāṃ svastikānāṃ) — of śaṣkulī cakes, of svastika sweetsशर्कराणां तथैव च (śarkarāṇāṃ tathaiva ca) — and likewise of sugarअमृतेक्षुरसानां च (amṛtekṣurasānāṃ ca) — and of sugarcane-juice as sweet as nectarतत्र वापीश्चकार सः (tatra vāpīścakāra saḥ) — there he made pools

१४ बह्वीहैयङ्गवानां च ह्रासवानां तथैव च। नानापक्वान्नसंघांश्च महास्वादुरसांस्तथा॥ १४

bahvīhaiyaṅgavānāṃ ca hrāsavānāṃ tathaiva ca | nānāpakvānnasaṃghāṃśca mahāsvādurasāṃstathā 14 ||

· हिन्दी

प्रचुर मात्रामें ताजा मक्खन तथा आसव (मादक पेय), नाना प्रकारके पके हुए अन्नोंके समूह और अत्यन्त स्वादिष्ट रसोंका भी उन्होंने संग्रह करवाया।

And of abundant fresh butter, and likewise of intoxicating drinks, and manifold heaps of cooked dishes, and most delicious juices.

NoteThe word 'ह्रासवानां' is legible but rare/unusual — it does not correspond to a standard dictionary form. It is kept as printed; the pairing with 'हैयङ्गवानां' (fresh butter) and the Hindi gloss ("आसव", spirituous drink) suggest it names some kind of beverage served at the feast.

Word by word

बह्वीहैयङ्गवानां च (bahvīhaiyaṅgavānāṃ ca) — of abundant fresh butterह्रासवानां तथैव च (hrāsavānāṃ tathaiva ca) — and likewise of spirituous drinksनानापक्वान्नसंघांश्च (nānāpakvānnasaṃghāṃśca) — and manifold heaps of cooked dishesमहास्वादुरसांस्तथा (mahāsvādurasāṃstathā) — and most delicious juices as well

१५ नानाव्यञ्जनवस्तूनि गणदेवहितानि च। अमूल्यनानावस्त्राणि वह्निशौचानि यानि च॥ १५

nānāvyañjanavastūni gaṇadevahitāni ca | amūlyanānāvastrāṇi vahniśaucāni yāni ca 15 ||

· हिन्दी

उन्होंने गणों तथा देवताओंके लिये हितकारक नाना प्रकारके व्यंजन-पदार्थ, अमूल्य विविध वस्त्र तथा अग्निसे शुद्ध किये गये वस्त्र भी एकत्र करवाये।

Manifold relishes and condiments wholesome for Śiva's hosts and the gods, priceless garments of every kind, and cloth that had been purified by fire.

Word by word

नानाव्यञ्जनवस्तूनि (nānāvyañjanavastūni) — manifold relishes and condimentsगणदेवहितानि च (gaṇadevahitāni ca) — wholesome for the gaṇas and godsअमूल्यनानावस्त्राणि (amūlyanānāvastrāṇi) — priceless garments of many kindsवह्निशौचानि यानि च (vahniśaucāni yāni ca) — and whatever cloth is purified by fire

१६ मणिरत्नप्रकाराणि सुवर्णरजतानि च। द्रव्याण्येतानि चान्यानि सङ्गृह्य विधिपूर्वकम्॥ १६

maṇiratnaprakārāṇi suvarṇarajatāni ca | dravyāṇyetāni cānyāni saṅgṛhya vidhipūrvakam 16 ||

· हिन्दी

इस प्रकार मणि-रत्नोंके विविध प्रकार, सोना-चाँदी तथा अन्य ये सब द्रव्य विधिपूर्वक एकत्र किये गये।

Kinds of gems and jewels, gold and silver — these and other articles were duly gathered together in order.

Word by word

मणिरत्नप्रकाराणि (maṇiratnaprakārāṇi) — kinds of gems and jewelsसुवर्णरजतानि च (suvarṇarajatāni ca) — and gold and silverद्रव्याण्येतानि चान्यानि (dravyāṇyetāni cānyāni) — these and other articlesसङ्गृह्य विधिपूर्वकम् (saṅgṛhya vidhipūrvakam) — having duly gathered together

१७ मङ्गलं कर्तुमारेभे गिरिर्मङ्गलकृद्दिने। संस्कारं कारयामासुः पार्वत्याः पर्वतस्त्रियः॥ १७

maṅgalaṃ kartumārebhe girirmaṅgalakṛddine | saṃskāraṃ kārayāmāsuḥ pārvatyāḥ parvatastriyaḥ 17 ||

Doubtful readingThe compound ending 'कृद्दिने' (kṛt + dine, 'on the [auspicious-]making day') is printed with a conjunct that is hard to resolve at scan resolution between 'द्दि' and 'द्धि'. The reading 'कृद्दिने' is adopted here as the grammatically regular sandhi of kṛt + dine, matching the printed Hindi rendering 'मंगलकारी दिनमें'.

· हिन्दी

पर्वतराज हिमालयने मंगलकारी दिनमें मंगलकार्य आरम्भ किया, और पर्वतोंकी पत्नियोंने पार्वतीका शृंगार-संस्कार करना आरम्भ किया।

On the auspicious day, the mountain Himālaya began the auspicious rites, and the wives of the mountains had the adorning rite performed for Pārvatī.

Word by word

मङ्गलं कर्तुमारेभे (maṅgalaṃ kartumārebhe) — began to perform the auspicious ritesगिरिर्मङ्गलकृद्दिने (girirmaṅgalakṛddine) — the mountain, on the auspicious dayसंस्कारं कारयामासुः (saṃskāraṃ kārayāmāsuḥ) — had the adorning rite performedपार्वत्याः पर्वतस्त्रियः (pārvatyāḥ parvatastriyaḥ) — for Pārvatī — the wives of the mountains

१८ ता मङ्गलं मुदा चक्रुर्भूषिता भूषणैः स्वयम्। पुरद्विजस्त्रियो हृष्टा लोकाचारं प्रचक्रिरे॥ १८

tā maṅgalaṃ mudā cakrurbhūṣitā bhūṣaṇaiḥ svayam | puradvijastriyo hṛṣṭā lokācāraṃ pracakrire 18 ||

· हिन्दी

वे स्वयं आभूषणोंसे सुसज्जित होकर हर्षपूर्वक मंगल-कार्य करने लगीं, और नगरकी ब्राह्मण-स्त्रियाँ भी प्रसन्न होकर लोकाचार करने लगीं।

They, themselves adorned with ornaments, joyfully performed the auspicious rites; and the city's brāhmaṇa women, delighted, carried out the customary observances.

Word by word

ता मङ्गलं मुदा चक्रुः (tā maṅgalaṃ mudā cakruḥ) — they joyfully performed the auspicious ritesभूषिता भूषणैः स्वयम् (bhūṣitā bhūṣaṇaiḥ svayam) — themselves adorned with ornamentsपुरद्विजस्त्रियो हृष्टा (puradvijastriyo hṛṣṭā) — the delighted brāhmaṇa women of the cityलोकाचारं प्रचक्रिरे (lokācāraṃ pracakrire) — carried out the customary observances

१९ सोत्सवं विविधं तत्र सुमङ्गलपुरस्सरम्। हिमालयोऽपि हृष्टात्मा कृत्वाचारं सुमङ्गलम्॥ १९

sotsavaṃ vividhaṃ tatra sumaṅgalapurassaram | himālayo'pi hṛṣṭātmā kṛtvācāraṃ sumaṅgalam 19 ||

· हिन्दी

वहाँ उत्सवके साथ नाना प्रकारसे मंगलाचारपूर्वक हिमालय भी प्रसन्नचित्त होकर सुन्दर मंगलाचार करने लगे।

There, amid festivity, in various ways led by auspicious rites, Himālaya too, glad at heart, performed the auspicious observance.

Word by word

सोत्सवं विविधं तत्र (sotsavaṃ vividhaṃ tatra) — there, with festivity, in various waysसुमङ्गलपुरस्सरम् (sumaṅgalapurassaram) — led by auspicious ritesहिमालयोऽपि हृष्टात्मा (himālayo'pi hṛṣṭātmā) — Himālaya too, glad at heartकृत्वाचारं सुमङ्गलम् (kṛtvācāraṃ sumaṅgalam) — having performed the auspicious observance

२० सर्वभावेन सुप्रीतो बन्धुवर्गागमोत्सुकः। एतस्मिन्नन्तरे तस्य बान्धवाश्च निमन्त्रिताः॥ २०

sarvabhāvena suprīto bandhuvargāgamotsukaḥ | etasminnantare tasya bāndhavāśca nimantritāḥ 20 ||

· हिन्दी

वे सब प्रकारसे अत्यन्त प्रसन्न होकर बन्धुवर्गके आगमनकी उत्सुकतासे प्रतीक्षा करने लगे। इसी बीच उनके निमन्त्रित बान्धव आ गये।

Wholly delighted, he waited eagerly for the coming of his kinsfolk; and meanwhile his invited relatives arrived.

Word by word

सर्वभावेन सुप्रीतो (sarvabhāvena suprīto) — wholly delightedबन्धुवर्गागमोत्सुकः (bandhuvargāgamotsukaḥ) — eager for the coming of his kinsfolkएतस्मिन्नन्तरे तस्य (etasminnantare tasya) — meanwhile, hisबान्धवाश्च निमन्त्रिताः (bāndhavāśca nimantritāḥ) — invited relatives [arrived]

२१ आजग्मुः स्त्रियो हृष्टाः ससुताः सपरिच्छदाः। तदेव शृणु देवर्षे गिर्यागमनमादृतः॥ २१

ājagmuḥ striyo hṛṣṭāḥ sasutāḥ saparicchadāḥ | tadeva śṛṇu devarṣe giryāgamanamādṛtaḥ 21 ||

· हिन्दी

वे स्त्रियाँ अपने पुत्रों तथा परिवारसहित प्रसन्नतापूर्वक आ गयीं। हे देवर्षे! अब आप आदरपूर्वक उन पर्वतोंके आगमनका वृत्तान्त सुनिये।

The delighted women came, together with their sons and their retinues. Now hear, with due attention, O divine sage, of the arrival of the mountains.

Word by word

आजग्मुः स्त्रियो हृष्टाः (ājagmuḥ striyo hṛṣṭāḥ) — the delighted women cameससुताः सपरिच्छदाः (sasutāḥ saparicchadāḥ) — with their sons and their retinuesतदेव शृणु देवर्षे (tadeva śṛṇu devarṣe) — hear that very thing, O divine sageगिर्यागमनमादृतः (giryāgamanamādṛtaḥ) — the arrival of the mountains, with due attention

२२ वर्णयामि समासेन शिवप्रीतिविवृद्धये। देवालयगिरिर्यो हि दिव्यरूपधरो महान्॥ २२

varṇayāmi samāsena śivaprītivivṛddhaye | devālayagiriryo hi divyarūpadharo mahān 22 ||

· हिन्दी

मैं शिवजीकी भक्ति बढ़ानेके लिये संक्षेपमें उसका वर्णन करता हूँ। दिव्य रूप धारण करनेवाला महान् देवालय पर्वत...

I shall describe it in brief, for the increase of devotion to Śiva. The great mountain Devālaya, who bore a divine form...

Word by word

वर्णयामि समासेन (varṇayāmi samāsena) — I shall tell it in briefशिवप्रीतिविवृद्धये (śivaprītivivṛddhaye) — for the increase of devotion to Śivaदेवालयगिरिर्यो हि (devālayagiriryo hi) — the mountain Devālaya indeedदिव्यरूपधरो महान् (divyarūpadharo mahān) — the great one, bearing a divine form

२३ नानारत्नपरिभ्राजत्समाजः सपरिच्छदः। नानामणिमहारत्नसारमादाय यत्नतः॥ २३

nānāratnaparibhrājatsamājaḥ saparicchadaḥ | nānāmaṇimahāratnasāramādāya yatnataḥ 23 ||

· हिन्दी

...अनेक प्रकारके रत्नोंसे देदीप्यमान अपने समाज तथा परिवारके साथ नाना मणियों एवं महारत्नोंके सारभागको यत्नपूर्वक लेकर...

...with his company and followers gleaming with manifold gems, having carefully taken up the finest of various jewels and great gems...

Word by word

नानारत्नपरिभ्राजत् (nānāratnaparibhrājat) — with a retinue gleaming with manifold gemsसमाजः सपरिच्छदः (samājaḥ saparicchadaḥ) — together with his followersनानामणिमहारत्नसारम् (nānāmaṇimahāratnasāram) — the finest of various jewels and great gemsआदाय यत्नतः (ādāya yatnataḥ) — having carefully taken up

२४ सुवेषालङ्कृतः श्रीमान् जगाम स हिमालयम्। मन्दरः सर्वशोभाढ्यः सनारीतनयो गिरिः॥ २४

suveṣālaṅkṛtaḥ śrīmān jagāma sa himālayam | mandaraḥ sarvaśobhāḍhyaḥ sanārītanayo giriḥ 24 ||

· हिन्दी

सुन्दर वेष धारण किये हुए वे श्रीमान् देवालय पर्वत हिमालयके पास गये। सम्पूर्ण शोभासे युक्त मन्दराचल भी अपनी स्त्री तथा पुत्रके साथ...

Beautifully attired and adorned, that glorious mountain went to Himālaya. And Mandara, the mountain rich in every splendour, together with his wife and son...

Word by word

सुवेषालङ्कृतः श्रीमान् (suveṣālaṅkṛtaḥ śrīmān) — beautifully attired and adorned, that glorious oneजगाम स हिमालयम् (jagāma sa himālayam) — went to Himālayaमन्दरः सर्वशोभाढ्यः (mandaraḥ sarvaśobhāḍhyaḥ) — the mountain Mandara, rich in every splendourसनारीतनयो गिरिः (sanārītanayo giriḥ) — together with his wife and son

२५ सूपायनानि सङ्गृह्य जगाम विविधानि च। अस्ताचलोऽपि दिव्यात्मा सोपायन उदारधीः॥ २५

sūpāyanāni saṅgṛhya jagāma vividhāni ca | astācalo'pi divyātmā sopāyana udāradhīḥ 25 ||

· हिन्दी

...विविध उत्तम भेंट-सामग्रियोंको लेकर हिमालयके पास गया। दिव्यस्वरूप तथा उदारबुद्धि अस्ताचल पर्वत भी भेंट-सामग्री लेकर...

...having gathered various fine gifts, went there. Astācala too, of divine nature and generous mind, bearing gifts...

Word by word

सूपायनानि सङ्गृह्य (sūpāyanāni saṅgṛhya) — having gathered fine giftsजगाम विविधानि च (jagāma vividhāni ca) — went — various kinds [of gifts]अस्ताचलोऽपि दिव्यात्मा (astācalo'pi divyātmā) — Astācala too, of divine natureसोपायन उदारधीः (sopāyana udāradhīḥ) — generous-minded, bearing gifts

२६ बहुशोभासमायुक्त आजगाम मुदान्वितः। उदयाचल आदाय सद्रत्नानि मणीनपि॥ २६

bahuśobhāsamāyukta ājagāma mudānvitaḥ | udayācala ādāya sadratnāni maṇīnapi 26 ||

· हिन्दी

...बड़ी शोभासे युक्त हो प्रसन्नतापूर्वक आया। उदयाचल पर्वत भी उत्तम रत्न तथा मणियोंको लेकर...

...came, endowed with great splendour and filled with joy. Udayācala too, having brought fine jewels and gems...

Word by word

बहुशोभासमायुक्त (bahuśobhāsamāyukta) — endowed with great splendourआजगाम मुदान्वितः (ājagāma mudānvitaḥ) — came, filled with joyउदयाचल आदाय (udayācala ādāya) — Udayācala, having broughtसद्रत्नानि मणीनपि (sadratnāni maṇīnapi) — fine jewels and gems as well

२७ अत्युत्कृष्टपरीवार आजगाम महासुखी। मलयो गिरिराजो हि सपरीवार आदृतः॥ २७

atyutkṛṣṭaparīvāra ājagāma mahāsukhī | malayo girirājo hi saparīvāra ādṛtaḥ 27 ||

· हिन्दी

...अत्यन्त उत्कृष्ट परिवारके साथ बड़े सुखपूर्वक आया। पर्वतराज मलय भी अपने परिवारसहित आदरपूर्वक आये।

...came, with a most excellent retinue, exceedingly joyful. Malaya, the mountain-king, too, with his retinue, came respectfully.

Word by word

अत्युत्कृष्टपरीवार (atyutkṛṣṭaparīvāra) — with a most excellent retinueआजगाम महासुखी (ājagāma mahāsukhī) — came, exceedingly joyfulमलयो गिरिराजो हि (malayo girirājo hi) — Malaya, the mountain-king, indeedसपरीवार आदृतः (saparīvāra ādṛtaḥ) — with his retinue, respectfully

२८ सुदिव्यरचनायुक्त आययौ बहुसद्बलः। सद्यो दर्दुरनामा च मुदितः सकलत्रकः॥ २८

sudivyaracanāyukta āyayau bahusadbalaḥ | sadyo darduranāmā ca muditaḥ sakalatrakaḥ 28 ||

· हिन्दी

वह अत्यन्त दिव्य साज-सज्जासे युक्त तथा प्रभूत उत्तम बलसे सम्पन्न होकर आया। दर्दुर नामक पर्वत भी शीघ्र ही प्रसन्न होकर अपनी पत्नीके साथ आया।

Endowed with truly divine adornment and great goodly strength, he came. And promptly the mountain named Dardura, delighted, came together with his wife.

Word by word

सुदिव्यरचनायुक्त (sudivyaracanāyukta) — endowed with truly divine adornmentआययौ बहुसद्बलः (āyayau bahusadbalaḥ) — he came, with great goodly strengthसद्यो दर्दुरनामा च (sadyo darduranāmā ca) — and promptly, the one named Darduraमुदितः सकलत्रकः (muditaḥ sakalatrakaḥ) — delighted, together with his wife

२९ बहुशोभान्वितस्तात ययौ हिमगिरेर्गृहम्। निषदोऽपि प्रहृष्टात्मा सपरिच्छद आययौ॥ २९

bahuśobhānvitastāta yayau himagirergṛham | niṣado'pi prahṛṣṭātmā saparicchada āyayau 29 ||

· हिन्दी

हे तात! वह अत्यन्त शोभासे युक्त होकर हिमालयके घर गया। निषद पर्वत भी अत्यन्त प्रसन्नचित्त होकर अपने परिवारसहित आया।

O dear one, endowed with great splendour, he went to the house of Himagiri. Niṣada too, greatly delighted, came with his retinue.

Word by word

बहुशोभान्वितस्तात (bahuśobhānvitastāta) — endowed with great splendour, O dear oneययौ हिमगिरेर्गृहम् (yayau himagirergṛham) — he went to the house of Himagiriनिषदोऽपि प्रहृष्टात्मा (niṣado'pi prahṛṣṭātmā) — Niṣada too, greatly delightedसपरिच्छद आययौ (saparicchada āyayau) — came with his retinue

३० ससुतस्त्रीगणः प्रीत्या ययौ हिमगिरेर्गृहम्। आजगाम महाभाग्यो भूधरो गन्धमादनः॥ ३०

sasutastrīgaṇaḥ prītyā yayau himagirergṛham | ājagāma mahābhāgyo bhūdharo gandhamādanaḥ 30 ||

· हिन्दी

अपने पुत्रों तथा स्त्रियोंके समूहके साथ वह प्रेमपूर्वक हिमालयके घर गया। परम सौभाग्यशाली गन्धमादन पर्वत भी वहाँ आया।

With his sons and womenfolk, he lovingly went to the house of Himagiri. The most fortunate mountain Gandhamādana came.

Word by word

ससुतस्त्रीगणः प्रीत्या (sasutastrīgaṇaḥ prītyā) — with his sons and womenfolk, lovinglyययौ हिमगिरेर्गृहम् (yayau himagirergṛham) — went to the house of Himagiriआजगाम महाभाग्यो (ājagāma mahābhāgyo) — came, the most fortunateभूधरो गन्धमादनः (bhūdharo gandhamādanaḥ) — mountain Gandhamādana

३१ करवीरस्तथैवापि महाविभवसंयुतः। महेन्द्रः पर्वतश्रेष्ठ आजगाम हिमालयम्॥ ३१

karavīrastathaivāpi mahāvibhavasaṃyutaḥ | mahendraḥ parvataśreṣṭha ājagāma himālayam 31 ||

· हिन्दी

इसी प्रकार महाविभवसे सम्पन्न करवीर पर्वत भी आया, और पर्वतोंमें श्रेष्ठ महेन्द्र भी हिमालयके यहाँ आया।

Likewise Karavīra too, endowed with great splendour; and Mahendra, best of mountains, came to Himālaya.

Word by word

करवीरस्तथैवापि (karavīrastathaivāpi) — Karavīra likewiseमहाविभवसंयुतः (mahāvibhavasaṃyutaḥ) — endowed with great splendourमहेन्द्रः पर्वतश्रेष्ठ (mahendraḥ parvataśreṣṭha) — Mahendra, best of mountainsआजगाम हिमालयम् (ājagāma himālayam) — came to Himālaya

३२ सगणः ससुतस्त्रीको बहुशोभासमन्वितः। पारियात्रो हि हृष्टात्मा मणिरत्नाकरैर्युतः॥ ३२

sagaṇaḥ sasutastrīko bahuśobhāsamanvitaḥ | pāriyātro hi hṛṣṭātmā maṇiratnākarairyutaḥ 32 ||

· हिन्दी

अपने गण, पुत्रों तथा स्त्रियोंसहित बड़ी शोभासे युक्त पारियात्र पर्वत भी प्रसन्नचित्त होकर मणि-रत्नोंकी खानोंसे युक्त होकर...

With his retinue, sons and womenfolk, endowed with great splendour, Pāriyātra, glad at heart, bearing mines of gems and jewels...

Word by word

सगणः ससुतस्त्रीको (sagaṇaḥ sasutastrīko) — with his retinue, sons and womenfolkबहुशोभासमन्वितः (bahuśobhāsamanvitaḥ) — endowed with great splendourपारियात्रो हि हृष्टात्मा (pāriyātro hi hṛṣṭātmā) — Pāriyātra indeed, glad at heartमणिरत्नाकरैर्युतः (maṇiratnākarairyutaḥ) — joined with mines of gems and jewels

३३ सगणः सपरीवार आययौ हिमभूधरम्। क्रौञ्चः पर्वतराजो हि महाबलपरिच्छदः। आजगाम गिरिश्रेष्ठः समुपायन आदृतः॥ ३३

sagaṇaḥ saparīvāra āyayau himabhūdharam | krauñcaḥ parvatarājo hi mahābalaparicchadaḥ | ājagāma giriśreṣṭhaḥ samupāyana ādṛtaḥ 33 ||

· हिन्दी

...अपने गण तथा परिवारके साथ हिमालयके यहाँ आया। महाबलशाली परिकरसे युक्त पर्वतराज क्रौंच भी, गिरिश्रेष्ठ, आदरपूर्वक भेंट-सामग्री लेकर आया।

...came to the mountain, with his retinue and family. Krauñca, the mountain-king, endowed with a mighty following, that best of mountains, came respectfully, bringing gifts.

Word by word

सगणः सपरीवार आययौ (sagaṇaḥ saparīvāra āyayau) — with retinue and family, he cameहिमभूधरम् (himabhūdharam) — to the mountain (Himālaya)क्रौञ्चः पर्वतराजो हि महाबलपरिच्छदः (krauñcaḥ parvatarājo hi mahābalaparicchadaḥ) — Krauñca, the mountain-king, with a mighty followingआजगाम गिरिश्रेष्ठः समुपायन आदृतः (ājagāma giriśreṣṭhaḥ samupāyana ādṛtaḥ) — that best of mountains came respectfully, bringing gifts

३४ पुरुषोत्तमशैलोऽपि सपरिच्छद आदृतः। महोपायनमादायाजगाम हिमभूधरम्॥ ३४

puruṣottamaśailo'pi saparicchada ādṛtaḥ | mahopāyanamādāyājagāma himabhūdharam 34 ||

· हिन्दी

पुरुषोत्तम पर्वत भी अपने परिवारके साथ आदरपूर्वक महान् भेंट-सामग्री लेकर हिमालयके यहाँ आया।

The mountain Puruṣottama too, with his retinue, respectfully, bringing a great gift, came to Himālaya.

Word by word

पुरुषोत्तमशैलोऽपि (puruṣottamaśailo'pi) — the mountain Puruṣottama tooसपरिच्छद आदृतः (saparicchada ādṛtaḥ) — with his retinue, respectfullyमहोपायनमादाय (mahopāyanamādāya) — having brought a great giftआजगाम हिमभूधरम् (ājagāma himabhūdharam) — came to the mountain (Himālaya)

३५ नीलः सलीलः ससुतः सस्त्रीको द्रव्यसंयुतः। आजगाम हिमागस्य गृहमानन्दसंयुतः॥ ३५

nīlaḥ salīlaḥ sasutaḥ sastrīko dravyasaṃyutaḥ | ājagāma himāgasya gṛhamānandasaṃyutaḥ 35 ||

· हिन्दी

नील पर्वत भी लीलापूर्वक अपने पुत्र तथा स्त्रीके साथ द्रव्यसे युक्त होकर आनन्दपूर्वक हिमालयके घर आया।

Nīla, graceful, with his son, with his wife, laden with wealth, came filled with joy to the house of Himagiri.

Word by word

नीलः सलीलः ससुतः (nīlaḥ salīlaḥ sasutaḥ) — Nīla, playful, with his sonसस्त्रीको द्रव्यसंयुतः (sastrīko dravyasaṃyutaḥ) — with his wife, laden with wealthआजगाम हिमागस्य गृहम् (ājagāma himāgasya gṛham) — came to the house of Himagiriआनन्दसंयुतः (ānandasaṃyutaḥ) — filled with joy

३६ त्रिकूटश्चित्रकूटोऽपि वेंकटः श्रीगिरिस्तथा। गोकामुखो नारदश्च हिमगेहमुपागमत्॥ ३६

trikūṭaścitrakūṭo'pi veṃkaṭaḥ śrīgiristathā | gokāmukho nāradaśca himagehamupāgamat 36 ||

· हिन्दी

त्रिकूट, चित्रकूट, वेंकट, श्रीगिरि, गोकामुख तथा नारद पर्वत भी हिमालयके घर आये।

Trikūṭa, and Citrakūṭa too, Veṅkaṭa, and likewise Śrīgiri, Gokāmukha, and Nārada — each came to Himālaya's house.

Word by word

त्रिकूटश्चित्रकूटोऽपि (trikūṭaścitrakūṭo'pi) — Trikūṭa, and Citrakūṭa tooवेंकटः श्रीगिरिस्तथा (veṃkaṭaḥ śrīgiristathā) — Veṅkaṭa, and likewise Śrīgiriगोकामुखो नारदश्च (gokāmukho nāradaśca) — Gokāmukha, and Nāradaहिमगेहमुपागमत् (himagehamupāgamat) — came to Himālaya's house

३७ विन्ध्यश्च पर्वतश्रेष्ठो नानासम्पत्समन्वितः। आजगाम प्रहृष्टात्मा सदारतनयः शुभः॥ ३७

vindhyaśca parvataśreṣṭho nānāsampatsamanvitaḥ | ājagāma prahṛṣṭātmā sadāratanayaḥ śubhaḥ 37 ||

· हिन्दी

पर्वतश्रेष्ठ विन्ध्याचल भी नाना सम्पत्तिसे युक्त तथा शुभ होकर अत्यन्त प्रसन्नचित्त हो अपनी पत्नी और पुत्रके साथ आया।

And Vindhya, best of mountains, endowed with manifold riches, auspicious, came greatly delighted, together with his wife and son.

Word by word

विन्ध्यश्च पर्वतश्रेष्ठो (vindhyaśca parvataśreṣṭho) — and Vindhya, best of mountainsनानासम्पत्समन्वितः (nānāsampatsamanvitaḥ) — endowed with manifold richesआजगाम प्रहृष्टात्मा (ājagāma prahṛṣṭātmā) — came, greatly delightedसदारतनयः शुभः (sadāratanayaḥ śubhaḥ) — auspicious, with his wife and son

३८ कालंजरो महाशैलो बहुहर्षसमन्वितः। बहुभिः स्वगणैः प्रीत्याजगाम हिमभूधरम्॥ ३८

kālaṃjaro mahāśailo bahuharṣasamanvitaḥ | bahubhiḥ svagaṇaiḥ prītyājagāma himabhūdharam 38 ||

· हिन्दी

महापर्वत कालंजर भी अत्यन्त हर्षसे युक्त होकर अपने अनेक गणोंके साथ प्रेमपूर्वक हिमालयके यहाँ आया।

The great mountain Kālañjara, filled with great joy, came lovingly to Himālaya with his many gaṇas.

Word by word

कालंजरो महाशैलो (kālaṃjaro mahāśailo) — the great mountain Kālañjaraबहुहर्षसमन्वितः (bahuharṣasamanvitaḥ) — filled with great joyबहुभिः स्वगणैः प्रीत्या (bahubhiḥ svagaṇaiḥ prītyā) — with his many gaṇas, lovinglyआजगाम हिमभूधरम् (ājagāma himabhūdharam) — came to the mountain (Himālaya)

३९ कैलासस्तु महाशैलो महाहर्षसमन्वितः। आजगाम कृपां कृत्वा सर्वोपरि लसत्प्रभुः॥ ३९

kailāsastu mahāśailo mahāharṣasamanvitaḥ | ājagāma kṛpāṃ kṛtvā sarvopari lasatprabhuḥ 39 ||

· हिन्दी

किंतु महापर्वत कैलास अत्यन्त हर्षसे युक्त होकर तथा कृपा करके, सबसे अधिक शोभासम्पन्न प्रभुके रूपमें वहाँ आया।

But the great mountain Kailāsa, filled with great joy, came showing his grace — that lord, resplendent above all the rest.

Word by word

कैलासस्तु महाशैलो (kailāsastu mahāśailo) — but the great mountain Kailāsaमहाहर्षसमन्वितः (mahāharṣasamanvitaḥ) — filled with great joyआजगाम कृपां कृत्वा (ājagāma kṛpāṃ kṛtvā) — came, showing his graceसर्वोपरि लसत्प्रभुः (sarvopari lasatprabhuḥ) — that lord, resplendent above all

४० अन्येऽपि भूभृतो ये हि द्वीपेष्वन्येष्वपि द्विज। इहापि येऽचलाः सर्वे आययुस्ते हिमालयम्॥ ४०

anye'pi bhūbhṛto ye hi dvīpeṣvanyeṣvapi dvija | ihāpi ye'calāḥ sarve āyayuste himālayam 40 ||

· हिन्दी

हे द्विज! अन्य द्वीपोंमें तथा यहाँ भी जो अन्य पर्वत थे, वे सभी हिमालयके यहाँ आये।

O twice-born Nārada, whatever other mountains there were, whether in other continents or here in this land, all those unmoving ones came to Himālaya.

Word by word

अन्येऽपि भूभृतो ये हि (anye'pi bhūbhṛto ye hi) — whatever other mountains there wereद्वीपेष्वन्येष्वपि द्विज (dvīpeṣvanyeṣvapi dvija) — in other continents too, O twice-bornइहापि येऽचलाः सर्वे (ihāpi ye'calāḥ sarve) — and here also — all those unmoving onesआययुस्ते हिमालयम् (āyayuste himālayam) — came to Himālaya

४१ निमन्त्रिता नगास्तत्र तेन पूर्वं मुदा मुने। आययुर्निखिलाः प्रीत्या विवाहश्शिवयोरिति॥ ४१

nimantritā nagāstatra tena pūrvaṃ mudā mune | āyayurnikhilāḥ prītyā vivāhaśśivayoriti 41 ||

· हिन्दी

हे मुने! जिन पर्वतोंको उसने पहलेसे ही निमन्त्रित किया था, वे सब यह सोचकर कि यह शिव-शिवाका विवाह है, प्रेमपूर्वक आये।

O sage, the mountains that had been invited there by him beforehand all came joyfully, thinking, 'This is the wedding of Śiva and Śivā.'

Word by word

निमन्त्रिता नगास्तत्र (nimantritā nagāstatra) — the mountains invited thereतेन पूर्वं मुदा मुने (tena pūrvaṃ mudā mune) — by him beforehand, O sage, joyfullyआययुर्निखिलाः प्रीत्या (āyayurnikhilāḥ prītyā) — all of them came lovinglyविवाहश्शिवयोरिति (vivāhaśśivayoriti) — [thinking] 'this is the wedding of Śiva and Śivā'

४२ तदा सर्वे समायाताः शोणभद्रादयः खलु। बहुशोभा महाप्रीत्या विवाहश्शिवयोरिति॥ ४२

tadā sarve samāyātāḥ śoṇabhadrādayaḥ khalu | bahuśobhā mahāprītyā vivāhaśśivayoriti 42 ||

· हिन्दी

तब शोणभद्र आदि सभी नद भी यह जानकर कि शिव-शिवाका विवाह हो रहा है, बड़ी शोभाके साथ अत्यन्त प्रसन्नतापूर्वक वहाँ आये।

Then indeed all the rivers headed by Śoṇabhadrā came together, greatly resplendent, with great delight, thinking, 'This is the wedding of Śiva and Śivā.'

Word by word

तदा सर्वे समायाताः (tadā sarve samāyātāḥ) — then all of them came togetherशोणभद्रादयः खलु (śoṇabhadrādayaḥ khalu) — those headed by Śoṇabhadrā indeedबहुशोभा महाप्रीत्या (bahuśobhā mahāprītyā) — greatly resplendent, with great delightविवाहश्शिवयोरिति (vivāhaśśivayoriti) — [thinking] 'this is the wedding of Śiva and Śivā'

४३ नद्यः सर्वाः समायाता नानालंकारसंयुताः। दिव्यरूपधराः प्रीत्या विवाहश्शिवयोरिति॥ ४३

nadyaḥ sarvāḥ samāyātā nānālaṃkārasaṃyutāḥ | divyarūpadharāḥ prītyā vivāhaśśivayoriti 43 ||

· हिन्दी

सभी नदियाँ भी नाना अलंकारोंसे युक्त तथा दिव्य रूप धारणकर यह जानकर कि शिव-शिवाका विवाह है, प्रेमपूर्वक आयीं।

All the rivers came together, adorned with manifold ornaments, bearing divine forms, joyfully, thinking, 'This is the wedding of Śiva and Śivā.'

Word by word

नद्यः सर्वाः समायाता (nadyaḥ sarvāḥ samāyātā) — all the rivers came togetherनानालंकारसंयुताः (nānālaṃkārasaṃyutāḥ) — adorned with manifold ornamentsदिव्यरूपधराः प्रीत्या (divyarūpadharāḥ prītyā) — bearing divine forms, joyfullyविवाहश्शिवयोरिति (vivāhaśśivayoriti) — [thinking] 'this is the wedding of Śiva and Śivā'

४४ गोदावरी च यमुना ब्रह्मस्त्रीर्वेणिका तथा। आययौ हिमशैलं वै विवाहश्शिवयोरिति॥ ४४

godāvarī ca yamunā brahmastrīrveṇikā tathā | āyayau himaśailaṃ vai vivāhaśśivayoriti 44 ||

· हिन्दी

गोदावरी, यमुना, ब्रह्मस्त्री तथा वेणिका भी यह जानकर कि शिव-शिवाका विवाह है, हिमालयके यहाँ आयीं।

Godāvarī, and Yamunā, and Brahmastrī, and likewise Veṇikā, came indeed to the snowy mountain, thinking, 'This is the wedding of Śiva and Śivā.'

Word by word

गोदावरी च यमुना (godāvarī ca yamunā) — Godāvarī, and Yamunāब्रह्मस्त्रीर्वेणिका तथा (brahmastrīrveṇikā tathā) — and Brahmastrī, and likewise Veṇikāआययौ हिमशैलं वै (āyayau himaśailaṃ vai) — came indeed to the mountain of snowविवाहश्शिवयोरिति (vivāhaśśivayoriti) — [thinking] 'this is the wedding of Śiva and Śivā'

४५ गङ्गा तु सुमहाप्रीत्या नानालंकारसंयुता। दिव्यरूपाययौ प्रीत्या विवाहश्शिवयोरिति॥ ४५

gaṅgā tu sumahāprītyā nānālaṃkārasaṃyutā | divyarūpāyayau prītyā vivāhaśśivayoriti 45 ||

· हिन्दी

गंगा भी अत्यन्त प्रसन्नतापूर्वक नाना अलंकारोंसे युक्त होकर तथा दिव्य रूप धारणकर यह जानकर कि शिव-शिवाका विवाह है, प्रेमपूर्वक वहाँ आयीं।

Gaṅgā, with very great delight, adorned with manifold ornaments, bearing a divine form, came joyfully, thinking, 'This is the wedding of Śiva and Śivā.'

Word by word

गङ्गा तु सुमहाप्रीत्या (gaṅgā tu sumahāprītyā) — Gaṅgā, with very great delightनानालंकारसंयुता (nānālaṃkārasaṃyutā) — adorned with manifold ornamentsदिव्यरूपाययौ प्रीत्या (divyarūpāyayau prītyā) — bearing a divine form, came joyfullyविवाहश्शिवयोरिति (vivāhaśśivayoriti) — [thinking] 'this is the wedding of Śiva and Śivā'

४६ नर्मदा तु महामोदा रुद्रकन्या सरिद्वरा। महाप्रीत्याजगामाशु विवाहश्शिवयोरिति॥ ४६

narmadā tu mahāmodā rudrakanyā saridvarā | mahāprītyājagāmāśu vivāhaśśivayoriti 46 ||

· हिन्दी

किंतु रुद्रकी कन्या तथा सरिताओंमें श्रेष्ठ नर्मदा, यह जानकर कि शिव-शिवाका विवाह है, अत्यन्त आनन्दित होकर तुरन्त बड़े प्रेमसे वहाँ आयी।

But Narmadā, greatly joyful, the daughter of Rudra, foremost of rivers, came swiftly with great delight, thinking, 'This is the wedding of Śiva and Śivā.'

Word by word

नर्मदा तु महामोदा (narmadā tu mahāmodā) — but Narmadā, greatly joyfulरुद्रकन्या सरिद्वरा (rudrakanyā saridvarā) — the daughter of Rudra, foremost of riversमहाप्रीत्याजगामाशु (mahāprītyājagāmāśu) — came swiftly with great delightविवाहश्शिवयोरिति (vivāhaśśivayoriti) — [thinking] 'this is the wedding of Śiva and Śivā'

४७ आगतैस्तैस्ततः सर्वैः सर्वतो हिमभूधरम्। संकुलासीत्पुरी दिव्या सर्वशोभासमन्विता॥ ४७

āgataistaistataḥ sarvaiḥ sarvato himabhūdharam | saṃkulāsītpurī divyā sarvaśobhāsamanvitā 47 ||

· हिन्दी

इस प्रकार चारों ओरसे आये हुए उन सभीसे हिमालयकी वह दिव्य तथा सभी प्रकारकी शोभासे युक्त पुरी भर गयी।

With all those who had thus arrived from every side, Himālaya's divine city became thronged, endowed with every splendour.

Word by word

आगतैस्तैस्ततः सर्वैः (āgataistaistataḥ sarvaiḥ) — with all those who had thus arrivedसर्वतो हिमभूधरम् (sarvato himabhūdharam) — from every side, at the mountainसंकुलासीत्पुरी दिव्या (saṃkulāsītpurī divyā) — the divine city became throngedसर्वशोभासमन्विता (sarvaśobhāsamanvitā) — endowed with every splendour

४८ महोत्सवा लसत्केतुध्वजातोरणकाधिका। वितानविनिवृत्तार्का तथा नानालसत्प्रभा॥ ४८

mahotsavā lasatketudhvajātoraṇakādhikā | vitānavinivṛttārkā tathā nānālasatprabhā 48 ||

· हिन्दी

वह महोत्सवसे युक्त, चमकते हुए केतु, ध्वज तथा तोरणोंसे भरी हुई, चंदोवोंसे सूर्यके प्रकाशको रोकनेवाली तथा नाना प्रकारकी शोभासे दीप्तिमान् हो गयी।

Filled with great festivity, abounding in gleaming banners, flags and festoons, its canopies keeping off the sun, and shining with manifold splendour.

Word by word

महोत्सवा लसत्केतु (mahotsavā lasatketu) — full of great festivity, with gleaming bannersध्वजातोरणकाधिका (dhvajātoraṇakādhikā) — abounding in flags and festoonsवितानविनिवृत्तार्का (vitānavinivṛttārkā) — its canopies keeping off the sunतथा नानालसत्प्रभा (tathā nānālasatprabhā) — and shining with manifold splendour

४९ हिमालयोऽपि सुप्रीत्यादरेण विविधेन च। तेषां चकार सम्मानं तासां चैव यथायथम्॥ ४९

himālayo'pi suprītyādareṇa vividhena ca | teṣāṃ cakāra sammānaṃ tāsāṃ caiva yathāyatham 49 ||

· हिन्दी

हिमालयने भी बड़े प्रेम तथा नाना प्रकारके आदरके साथ उन सब पुरुषों तथा स्त्रियोंका यथोचित सम्मान किया।

Himālaya too, with great affection and manifold honour, duly showed respect to all of them, the men as well as the women, each according to their due.

Word by word

हिमालयोऽपि सुप्रीत्या (himālayo'pi suprītyā) — Himālaya too, with great affectionआदरेण विविधेन च (ādareṇa vividhena ca) — and with manifold honourतेषां चकार सम्मानं (teṣāṃ cakāra sammānaṃ) — showed respect to the menतासां चैव यथायथम् (tāsāṃ caiva yathāyatham) — and likewise to the women, each in due measure

५० सर्वान्निवासयामास सुस्थानेषु पृथक् पृथक्। सामग्रीभिरनेकाभिस्तोषयामास कृत्स्नशः॥ ५०

sarvānnivāsayāmāsa susthāneṣu pṛthak pṛthak | sāmagrībhiranekābhistoṣayāmāsa kṛtsnaśaḥ 50 ||

· हिन्दी

उन्होंने सभीको अलग-अलग उत्तम स्थानोंमें ठहराया और अनेक प्रकारकी सामग्रियोंसे उन सबको पूर्णरूपसे सन्तुष्ट किया।

He lodged them all, each separately, in fine dwellings, and satisfied them completely with manifold provisions.

Word by word

सर्वान्निवासयामास (sarvānnivāsayāmāsa) — he lodged all of themसुस्थानेषु पृथक् पृथक् (susthāneṣu pṛthak pṛthak) — in fine dwellings, each separatelyसामग्रीभिरनेकाभिः (sāmagrībhiranekābhiḥ) — with manifold provisionsतोषयामास कृत्स्नशः (toṣayāmāsa kṛtsnaśaḥ) — he satisfied them completely

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे लग्नपत्रसम्प्रेषणसामग्रीसङ्ग्रहशैलागमनवर्णनं नाम सप्तत्रिंशोऽध्यायः॥ ३७॥

Thus ends the thirty-seventh chapter, called "The Description of the Sending of the Wedding-Invitation Letter, the Gathering of Materials, and the Arrival of the Mountains," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें लग्नपत्रसम्प्रेषणसामग्रीसंग्रहशैलागमनवर्णन नामक सैंतीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३७॥