Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड Chapter 35
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड
Chapter 35 · The Story of Padmā and Pippalāda · Verses 1–62

अथ पञ्चत्रिंशोऽध्यायः

Nārada asks Brahmā what Himālaya did upon hearing the story of Anaraṇya's gift of his daughter, and Brahmā narrates that Himālaya, with folded hands, again questioned Vasiṣṭha, asking what Padmā did after obtaining the aged sage Pippalāda as her husband. Vasiṣṭha tells how Pippalāda, worn out by age, lived contentedly in his forest hermitage with his young wife, whom Padmā served with perfect devotion, like Lakṣmī serving Nārāyaṇa. One day, as she went to bathe in the golden river, Dharma, disguised by his own māyā as a splendid young king, saw her and, wishing to test the sage's wife, propositioned her with flattering words, urging her to abandon her dying, aged husband for himself. Padmā spurned him fiercely, condemning any woman ruled by desire and any man enslaved by a woman as sinners shunned by gods and ancestors alike, and declared she would never forsake Pippalāda, purified by austerity, for a lustful stranger. Not knowing his true identity, and only realizing after the fact that she had, in her own manner, treated Dharma — himself the very embodiment of impartial judgment — as she would an erring son, she cursed him to decline over time. Dharma then dropped his disguise and, trembling, revealed his true form, explaining that he had come only to test her chastity and that her curse, issued in ignorance, was nonetheless a fitting chastisement, since punishment for wrongdoing is itself ordained by Śiva, whose supreme power over creation and destruction, over the elements, and over Brahmā, Viṣṇu, and Maheśa he then extolled. Astonished and moved, Padmā asked why he had toyed with her, admitted her fault, and softened her curse into an ordinance: Dharma would stand complete in the Satya age but lose one leg in each successive age — Tretā, Dvāpara, and Kali — until, at the end of Kali, utterly broken, he would be made whole again with the return of Satya. Pleased with this fair resolution, Dharma blessed the still-devoted Padmā with abundant boons — a husband forever young, virtuous, and eloquent, more long-lived than Mārkaṇḍeya, wealthier than Kubera, more prosperous than Indra, equal to Viṣṇu in devotion to Śiva, to Kapila in accomplishment, to Bṛhaspati in wisdom, and to Brahmā in equanimity; lasting youth and good fortune for herself; and ten virtuous, long-lived sons surpassing their own father. Dharma then departed praising her everywhere, and Padmā lived on in joy with her husband, in time bearing sons of great merit, their household overflowing with prosperity in this world and the next. Concluding this ancient history, Vasiṣṭha urges Himālaya, now that he has heard its lesson, to abandon his stubbornness together with Menā and give his daughter Girijā, the primal Mother of the universe, to Śiva, the Father of the universe, at the rare and supremely auspicious hour soon to come — a week hence, in the month of Mārgaśīrṣa, on a fault-free Monday under benefic influences — so that he may fulfil his life's purpose. Having said this, Vasiṣṭha falls silent, remembering Śiva, lord of manifold divine sports. नारदजी ब्रह्माजीसे पूछते हैं कि अनरण्यके कन्यादानकी कथा सुनकर हिमालयने क्या किया, और ब्रह्माजी बताते हैं कि हिमालयने हाथ जोड़कर पुनः वसिष्ठजीसे पूछा कि पिप्पलाद मुनिको पति रूपमें पाकर पद्माने आगे क्या किया। वसिष्ठजी बताते हैं कि वृद्ध पिप्पलाद अपनी युवा पत्नीके साथ वनके आश्रममें संतोषपूर्वक रहने लगे, और पद्मा उनकी सेवा वैसे ही भक्तिभावसे करने लगी, जैसे लक्ष्मी नारायणकी सेवा करती हैं। एक दिन स्वर्णनदीमें स्नान करने जाती हुई पद्माको देखकर धर्मने मायासे सुन्दर युवा राजाका रूप धारणकर उसकी परीक्षा लेनी चाही और उसे वृद्ध पतिको त्यागकर अपने साथ विहार करनेका लोभ दिखाया। पद्माने कामके वशीभूत स्त्री-पुरुषोंकी कठोर निन्दा करते हुए उसे फटकारा और तपसे पवित्र पिप्पलादको त्यागकर किसी कामी परपुरुषका वरण करनेसे स्पष्ट इनकार कर दिया। धर्मका वास्तविक परिचय न जानते हुए, स्वयं द्वारा उनके साथ अनुचित व्यवहार होनेका आभास होनेपर, उसने क्रोधवश उन्हें शाप दे दिया कि समयके साथ उनका क्षय हो जायगा। इसपर धर्मने अपना कपटरूप त्यागकर काँपते हुए अपना वास्तविक स्वरूप प्रकट किया और बताया कि वे तो केवल उसके पातिव्रत्यकी परीक्षा लेने आये थे, तथा उसका अज्ञानवश दिया गया शाप भी उचित ही था, क्योंकि दुराचारियोंके लिये दण्डकी व्यवस्था स्वयं शिवने ही बनायी है—इसी क्रममें उन्होंने सृष्टि-संहारमें समर्थ, ब्रह्मा-विष्णु-महेशके भी अधिष्ठाता शिवजीकी महिमाका वर्णन किया। चकित तथा प्रभावित पद्माने अपनी भूल स्वीकार करते हुए शापको इस रूपमें व्यवस्थित किया कि धर्म सत्ययुगमें पूर्ण रहेंगे, किंतु त्रेता, द्वापर तथा कलियुगमें क्रमशः एक-एक चरण खोते जायँगे और कलियुगके अन्तमें सर्वथा खण्डित होकर सत्ययुगके पुनरागमनपर फिरसे पूर्ण हो जायँगे। इस न्यायपूर्ण समाधानसे प्रसन्न होकर धर्मने पातिव्रत्यसे युक्त पद्माको अनेक वर दिये—सदा युवा, गुणवान् तथा वाक्पटु पति, मार्कण्डेयसे भी अधिक चिरंजीवी, कुबेरसे भी अधिक धनवान्, इन्द्रसे भी अधिक ऐश्वर्यशाली, शिवभक्तिमें विष्णुतुल्य, सिद्धिमें कपिलतुल्य, बुद्धिमें बृहस्पतितुल्य तथा समतामें ब्रह्मातुल्य; स्वयं पद्माके लिये स्थिर यौवन तथा सौभाग्य; और पिता से भी बढ़कर गुणवान् दस दीर्घजीवी पुत्र। इसके पश्चात् धर्म हर सभामें उसकी प्रशंसा करते हुए चले गये, और पद्मा अपने पतिके साथ सुखपूर्वक रहने लगी तथा समयानुसार उत्तम गुणोंवाले पुत्रोंको जन्म दिया, जिससे उनका घर इहलोक और परलोक दोनोंमें सम्पत्तिसे परिपूर्ण हो गया। इस प्राचीन इतिहासको समाप्तकर वसिष्ठजी हिमालयसे कहते हैं कि अब इसका मर्म समझकर मेनाके सहित अपना हठ त्यागकर, जगत्की माता गिरिजाको जगत्के पिता शिवके लिये—एक सप्ताह पश्चात् मार्गशीर्ष मासके शुभ, दोषरहित सोमवारको आनेवाले दुर्लभ शुभ मुहूर्तमें—अर्पणकर वे अपने जीवनको सफल करें। यह कहकर वसिष्ठजी शिवका स्मरणकर मौन हो जाते हैं।

Begin verses ↓

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

अनरण्यस्य चरितं सुतादानसमन्वितम्। श्रुत्वा गिरिवरस्तात किं चकार च तद्वद॥ १

anaraṇyasya caritaṃ sutādānasamanvitam | śrutvā girivarastāta kiṃ cakāra ca tadvada 1 ||

· हिन्दी

हे तात! अनरण्यके कन्यादानसहित चरित्रको सुनकर गिरिश्रेष्ठ हिमालयने क्या किया, वह मुझे बताइये।

Having heard the account of Anaraṇya, together with the giving away of his daughter, O father, what did the best of mountains do? Tell me that.

Word by word

अनरण्यस्य चरितं (anaraṇyasya caritaṃ) — the story of Anaraṇyaसुतादानसमन्वितम् (sutādānasamanvitam) — together with the giving of his daughterश्रुत्वा गिरिवरस्तात (śrutvā girivarastāta) — having heard, O father, the best of mountainsकिं चकार च तद्वद (kiṃ cakāra ca tadvada) — what did he do — tell that

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

अनरण्यस्य चरितं कन्यादानसमन्वितम्। श्रुत्वा पप्रच्छ शैलेशो वसिष्ठं साञ्जलिः पुनः॥ २

anaraṇyasya caritaṃ kanyādānasamanvitam | śrutvā papraccha śaileśo vasiṣṭhaṃ sāñjaliḥ punaḥ 2 ||

· हिन्दी

अनरण्यके कन्यादानसहित चरित्रको सुनकर पर्वतराज हिमालयने हाथ जोड़कर पुनः वसिष्ठजीसे पूछा।

Having heard the account of Anaraṇya, together with the giving away of his daughter, the lord of mountains, with folded hands, again questioned Vasiṣṭha.

Word by word

अनरण्यस्य चरितं (anaraṇyasya caritaṃ) — the story of Anaraṇyaकन्यादानसमन्वितम् (kanyādānasamanvitam) — together with the gift of his daughterश्रुत्वा पप्रच्छ शैलेशो (śrutvā papraccha śaileśo) — having heard, the lord of mountains askedवसिष्ठं साञ्जलिः पुनः (vasiṣṭhaṃ sāñjaliḥ punaḥ) — Vasiṣṭha, with folded hands, again

शैलेश उवाच — Śaileśa (Himālaya) spoke: शैलेश बोले:

वसिष्ठ मुनिशार्दूल ब्रह्मपुत्र कृपानिधे। अनरण्यचरित्रं ते कथितं परमाद्भुतम्॥ ३

vasiṣṭha muniśārdūla brahmaputra kṛpānidhe | anaraṇyacaritraṃ te kathitaṃ paramādbhutam 3 ||

· हिन्दी

हे वसिष्ठ! हे मुनिशार्दूल! हे ब्रह्मपुत्र! हे कृपानिधे! आपने मुझे अनरण्यका अत्यन्त अद्भुत चरित्र सुनाया।

O Vasiṣṭha, tiger among sages, son of Brahmā, ocean of compassion! You have told me the exceedingly wondrous story of Anaraṇya.

Word by word

वसिष्ठ मुनिशार्दूल (vasiṣṭha muniśārdūla) — O Vasiṣṭha, tiger among sagesब्रह्मपुत्र कृपानिधे (brahmaputra kṛpānidhe) — O son of Brahmā, ocean of compassionअनरण्यचरित्रं ते (anaraṇyacaritraṃ te) — the story of Anaraṇya, by youकथितं परमाद्भुतम् (kathitaṃ paramādbhutam) — has been told, exceedingly wondrous

अनरण्यसुता यस्मात् पिप्पलादं मुनिं पतिम्। सम्प्राप्य किमकार्षीत्सा तच्चरित्रं मुदावहम्॥ ४

anaraṇyasutā yasmāt pippalādaṃ muniṃ patim | samprāpya kimakārṣītsā taccaritraṃ mudāvaham 4 ||

· हिन्दी

अनरण्यकी पुत्रीने पिप्पलाद मुनिको पतिरूपमें प्राप्तकर क्या किया? वह आनन्ददायक चरित्र आप मुझे सुनाइये।

Since Anaraṇya's daughter obtained the sage Pippalāda as her husband, what did she then do? Tell me that joy-bringing story.

Word by word

अनरण्यसुता यस्मात् (anaraṇyasutā yasmāt) — since Anaraṇya's daughterपिप्पलादं मुनिं पतिम् (pippalādaṃ muniṃ patim) — the sage Pippalāda as husbandसम्प्राप्य किमकार्षीत्सा (samprāpya kimakārṣītsā) — having obtained, what did she doतच्चरित्रं मुदावहम् (taccaritraṃ mudāvaham) — that joy-bringing story — tell

वसिष्ठ उवाच — Vasiṣṭha spoke: वसिष्ठजी बोले:

पिप्पलादो मुनिवरो वयसा जर्जरोऽधिकः। गत्वा निजाश्रमं नार्यानरण्यसुतया तया॥ ५

pippalādo munivaro vayasā jarjaro'dhikaḥ | gatvā nijāśramaṃ nāryānaraṇyasutayā tayā 5 ||

· हिन्दी

अवस्थासे अत्यन्त जर्जर हो चुके मुनिश्रेष्ठ पिप्पलाद अनरण्यकी उस पुत्रीरूपी पत्नीके साथ अपने आश्रमको चले गये।

Pippalāda, the excellent sage, exceedingly worn out by age, went to his own hermitage together with that wife, the daughter of Anaraṇya.

Word by word

पिप्पलादो मुनिवरो (pippalādo munivaro) — Pippalāda, the excellent sageवयसा जर्जरोऽधिकः (vayasā jarjaro'dhikaḥ) — exceedingly worn out by ageगत्वा निजाश्रमं (gatvā nijāśramaṃ) — having gone to his own hermitageनार्यानरण्यसुतया तया (nāryānaraṇyasutayā tayā) — with that wife, Anaraṇya's daughter

उवास तत्र सुप्रीत्या तपस्वी नातिलम्पटः। तत्रारण्ये गिरिवरे स नित्यं निजधर्मकृत्॥ ६

uvāsa tatra suprītyā tapasvī nātilampaṭaḥ | tatrāraṇye girivare sa nityaṃ nijadharmakṛt 6 ||

· हिन्दी

वे तपस्वी मुनि, जो अधिक विषयासक्त नहीं थे, वहाँ प्रसन्नतापूर्वक रहने लगे और उस उत्तम पर्वतके वनमें नित्य अपने धर्मका पालन करते रहे।

There he dwelt in great contentment — an ascetic, not given to excess — ever performing his own duty in that forest on the best of mountains.

Word by word

उवास तत्र सुप्रीत्या (uvāsa tatra suprītyā) — he dwelt there with great contentmentतपस्वी नातिलम्पटः (tapasvī nātilampaṭaḥ) — an ascetic, not overly indulgentतत्रारण्ये गिरिवरे (tatrāraṇye girivare) — in that forest on the best of mountainsस नित्यं निजधर्मकृत् (sa nityaṃ nijadharmakṛt) — he ever performed his own duty

अथानरण्यकन्या सा सिषेवे भक्तितो मुनिम्। कर्मणा मनसा वाचा लक्ष्मीनारायणं यथा॥ ७

athānaraṇyakanyā sā siṣeve bhaktito munim | karmaṇā manasā vācā lakṣmīnārāyaṇaṃ yathā 7 ||

· हिन्दी

तदनन्तर अनरण्यकी वह पुत्री मन, वचन तथा कर्मसे भक्तिपूर्वक मुनिकी सेवा करने लगी, जैसे लक्ष्मी नारायणकी सेवा करती हैं।

Then Anaraṇya's daughter served the sage with devotion, in deed, mind, and word, just as Lakṣmī serves Nārāyaṇa.

Word by word

अथानरण्यकन्या सा (athānaraṇyakanyā sā) — then that daughter of Anaraṇyaसिषेवे भक्तितो मुनिम् (siṣeve bhaktito munim) — served the sage with devotionकर्मणा मनसा वाचा (karmaṇā manasā vācā) — in deed, mind, and wordलक्ष्मीनारायणं यथा (lakṣmīnārāyaṇaṃ yathā) — just as Lakṣmī serves Nārāyaṇa

एकदा स्वर्णदीं स्नातुं गच्छन्तीं सुस्मितां च ताम्। ददर्श पथि धर्मश्च मायया नृपरूपधृक्॥ ८

ekadā svarṇadīṃ snātuṃ gacchantīṃ susmitāṃ ca tām | dadarśa pathi dharmaśca māyayā nṛparūpadhṛk 8 ||

· हिन्दी

एक बार जब वह मृदु मुसकानवाली पद्मा सुवर्णनदीमें स्नान करने जा रही थी, तब मायासे राजाका रूप धारण किये धर्मने उसे मार्गमें देखा।

Once, as she, the sweetly smiling one, was going to bathe in the golden river, Dharma saw her on the way, having through his own māyā assumed the form of a king.

Word by word

एकदा स्वर्णदीं स्नातुं (ekadā svarṇadīṃ snātuṃ) — once, to bathe in the golden riverगच्छन्तीं सुस्मितां च ताम् (gacchantīṃ susmitāṃ ca tām) — as she, sweetly smiling, was goingददर्श पथि धर्मश्च (dadarśa pathi dharmaśca) — Dharma saw her on the wayमायया नृपरूपधृक् (māyayā nṛparūpadhṛk) — having by māyā assumed a king's form

चारुरत्नरथस्थश्च नानालङ्कारभूषितः। नवीनयौवनश्रीमान्कामदेवसमप्रभः॥ ९

cāruratnarathasthaśca nānālaṅkārabhūṣitaḥ | navīnayauvanaśrīmānkāmadevasamaprabhaḥ 9 ||

· हिन्दी

वे सुन्दर रत्नजटित रथपर बैठे थे, नाना अलंकारोंसे विभूषित, नवीन यौवनसे सम्पन्न तथा कामदेवके समान तेजस्वी थे।

He was seated in a beautiful jewelled chariot, adorned with manifold ornaments, splendid with fresh youth, and radiant as the god of love.

Word by word

चारुरत्नरथस्थश्च (cāruratnarathasthaśca) — and seated in a beautiful jewelled chariotनानालङ्कारभूषितः (nānālaṅkārabhūṣitaḥ) — adorned with manifold ornamentsनवीनयौवनश्रीमान् (navīnayauvanaśrīmān) — splendid with fresh youthकामदेवसमप्रभः (kāmadevasamaprabhaḥ) — radiant as the god of love

१० दृष्ट्वा तां सुन्दरीं पद्मामुवाच स वृषो विभुः। विज्ञातुं भावमन्तःस्थं तस्याश्च मुनियोषितः॥ १०

dṛṣṭvā tāṃ sundarīṃ padmāmuvāca sa vṛṣo vibhuḥ | vijñātuṃ bhāvamantaḥsthaṃ tasyāśca muniyoṣitaḥ 10 ||

· हिन्दी

उस सुन्दरी पद्माको देखकर उन प्रभु वृषने उस मुनिपत्नीके अन्तःकरणका भाव जाननेके लिये उससे कहा।

Seeing that lovely Padmā, the mighty Vṛṣa (Dharma) spoke to her, in order to discover the inner feeling of that sage's wife.

Word by word

दृष्ट्वा तां सुन्दरीं पद्माम् (dṛṣṭvā tāṃ sundarīṃ padmām) — seeing that lovely Padmāउवाच स वृषो विभुः (uvāca sa vṛṣo vibhuḥ) — the mighty Vṛṣa (Dharma) spokeविज्ञातुं भावमन्तःस्थं (vijñātuṃ bhāvamantaḥsthaṃ) — in order to know the inner feelingतस्याश्च मुनियोषितः (tasyāśca muniyoṣitaḥ) — of that wife of the sage

धर्म उवाच — Dharma spoke: धर्म बोले:

११ अयि सुन्दरि लक्ष्मीर्वै राजयोग्ये मनोहरे। अतीव यौवनस्थे च कामिनि स्थिरयौवने॥ ११

ayi sundari lakṣmīrvai rājayogye manohare | atīva yauvanasthe ca kāmini sthirayauvane 11 ||

· हिन्दी

हे सुन्दरी! हे राजयोग्ये! हे मनोहरे! तुम तो साक्षात् लक्ष्मी हो। हे कामिनि! तुम अत्यन्त यौवनावस्थामें स्थित और सदा स्थिर यौवनवाली हो।

O beautiful one, you are indeed Lakṣmī, fit for a king, enchanting! O passionate woman, standing in the fullness of youth, of ever-abiding youth!

Word by word

अयि सुन्दरि लक्ष्मीर्वै (ayi sundari lakṣmīrvai) — O beautiful one, you are indeed Lakṣmīराजयोग्ये मनोहरे (rājayogye manohare) — fit for a king, enchanting oneअतीव यौवनस्थे च (atīva yauvanasthe ca) — standing in the fullness of youthकामिनि स्थिरयौवने (kāmini sthirayauvane) — O passionate one, of ever-abiding youth

१२ जरातुरस्य वृद्धस्य पिप्पलादस्य वै मुनेः। सत्यं वदामि तन्वङ्गि समीपे नैव राजसे॥ १२

jarāturasya vṛddhasya pippalādasya vai muneḥ | satyaṃ vadāmi tanvaṅgi samīpe naiva rājase 12 ||

· हिन्दी

हे तन्वंगि! मैं सत्य कहता हूँ कि वृद्धावस्थासे जर्जर उन मुनि पिप्पलादके समीप तुम शोभा नहीं पाती हो।

O slender-limbed one, I tell you truly — beside that old sage Pippalāda, worn out with age, you do not shine at all.

Word by word

जरातुरस्य वृद्धस्य (jarāturasya vṛddhasya) — of the old man, worn out with ageपिप्पलादस्य वै मुनेः (pippalādasya vai muneḥ) — of the sage Pippalāda indeedसत्यं वदामि तन्वङ्गि (satyaṃ vadāmi tanvaṅgi) — I speak the truth, O slender-limbed oneसमीपे नैव राजसे (samīpe naiva rājase) — beside him you do not shine at all

१३ विप्रं तपस्सु निरतं निर्घृणं मरणोन्मुखम्। त्यक्त्वा मां पश्य राजेन्द्रं रतिशूरं स्मरातुरम्॥ १३

vipraṃ tapassu nirataṃ nirghṛṇaṃ maraṇonmukham | tyaktvā māṃ paśya rājendraṃ ratiśūraṃ smarāturam 13 ||

· हिन्दी

तपमें लगे, निष्ठुर तथा मृत्युके निकट पहुँचे उस ब्राह्मणको त्यागकर, कामसे व्याकुल तथा रतिमें शूरवीर मुझ राजेन्द्रकी ओर देखो।

Abandon that brāhmaṇa, absorbed in austerities, pitiless, facing death — look instead at me, a lord among kings, a hero in love, tormented by desire for you.

Word by word

विप्रं तपस्सु निरतं (vipraṃ tapassu nirataṃ) — the brāhmaṇa, absorbed in austeritiesनिर्घृणं मरणोन्मुखम् (nirghṛṇaṃ maraṇonmukham) — pitiless, facing deathत्यक्त्वा मां पश्य राजेन्द्रं (tyaktvā māṃ paśya rājendraṃ) — abandoning him, look at me, a lord of kingsरतिशूरं स्मरातुरम् (ratiśūraṃ smarāturam) — a hero in love, tormented by desire

१४ प्राप्नोति सुन्दरी पुण्यात्सौन्दर्यं पूर्वजन्मनः। सफलं तद्भवेत्सर्वं रसिकालिङ्गनेन च॥ १४

prāpnoti sundarī puṇyātsaundaryaṃ pūrvajanmanaḥ | saphalaṃ tadbhavetsarvaṃ rasikāliṅganena ca 14 ||

· हिन्दी

सुन्दरी स्त्री अपने पूर्वजन्मके पुण्यसे सौन्दर्य प्राप्त करती है, और वह सब सौन्दर्य किसी रसिकके आलिंगनसे ही सफल होता है।

A beautiful woman obtains her beauty through the merit of a former birth; and all of that becomes fruitful only through an embrace by a man of taste.

Word by word

प्राप्नोति सुन्दरी पुण्यात् (prāpnoti sundarī puṇyāt) — a beautiful woman obtains, through meritसौन्दर्यं पूर्वजन्मनः (saundaryaṃ pūrvajanmanaḥ) — beauty, from a former birthसफलं तद्भवेत्सर्वं (saphalaṃ tadbhavetsarvaṃ) — all of that becomes fruitfulरसिकालिङ्गनेन च (rasikāliṅganena ca) — through the embrace of a man of taste

१५ सहस्रसुन्दरीकान्तं कामशास्त्रविशारदम्। किंकरं कुरु मां कान्ते सम्परित्यज्य तं पतिम्॥ १५

sahasrasundarīkāntaṃ kāmaśāstraviśāradam | kiṃkaraṃ kuru māṃ kānte samparityajya taṃ patim 15 ||

· हिन्दी

हे कान्ते! हजारों सुन्दरियोंके प्रियतम तथा कामशास्त्रके विशारद मुझको अपना सेवक बना लो और उस पतिको सर्वथा त्याग दो।

O beloved, abandoning that husband of yours, make me your servant — I, the beloved of a thousand beauties, skilled in the science of love.

Word by word

सहस्रसुन्दरीकान्तं (sahasrasundarīkāntaṃ) — beloved of a thousand beautiesकामशास्त्रविशारदम् (kāmaśāstraviśāradam) — skilled in the science of loveकिंकरं कुरु मां कान्ते (kiṃkaraṃ kuru māṃ kānte) — O beloved, make me your servantसम्परित्यज्य तं पतिम् (samparityajya taṃ patim) — having wholly abandoned that husband

१६ निर्जने कानने रम्ये शैले शैले नदीतटे। विहरस्व मया सार्धं जन्मेदं सफलं कुरु॥ १६

nirjane kānane ramye śaile śaile nadītaṭe | viharasva mayā sārdhaṃ janmedaṃ saphalaṃ kuru 16 ||

· हिन्दी

एकान्त तथा रमणीय वनमें, पर्वत-पर्वतपर तथा नदीके तटपर मेरे साथ विहार करो और अपने इस जन्मको सफल बनाओ।

Sport with me in the lonely, lovely forest, on mountain after mountain, on the riverbank — and make this birth of yours fruitful.

Word by word

निर्जने कानने रम्ये (nirjane kānane ramye) — in the lonely, lovely forestशैले शैले नदीतटे (śaile śaile nadītaṭe) — on mountain after mountain, on the riverbankविहरस्व मया सार्धं (viharasva mayā sārdhaṃ) — sport together with meजन्मेदं सफलं कुरु (janmedaṃ saphalaṃ kuru) — make this birth fruitful

वसिष्ठ उवाच — Vasiṣṭha spoke: वसिष्ठजी बोले:

१७ इत्येवमुक्तवन्तं सा स्वरथादवरुह्य च। गृहीतुमुत्सुकं हस्ते तमुवाच पतिव्रता॥ १७

ityevamuktavantaṃ sā svarathādavaruhya ca | gṛhītumutsukaṃ haste tamuvāca pativratā 17 ||

· हिन्दी

इस प्रकार कहते हुए वे ज्योंही अपने रथसे उतरकर उसका हाथ पकड़नेके लिये उत्सुक हुए, त्योंही वह पतिव्रता उनसे बोली।

As he, having spoken thus, was climbing down from his own chariot, eager to seize her by the hand, that devoted wife spoke to him.

Word by word

इत्येवमुक्तवन्तं सा (ityevamuktavantaṃ sā) — to him who had thus spoken, sheस्वरथादवरुह्य च (svarathādavaruhya ca) — as he was climbing down from his chariotगृहीतुमुत्सुकं हस्ते (gṛhītumutsukaṃ haste) — eager to seize her by the handतमुवाच पतिव्रता (tamuvāca pativratā) — the devoted wife spoke to him

पद्मोवाच — Padmā spoke: पद्मा बोलीं:

१८ गच्छ दूरं गच्छ दूरं पापिष्ठस्त्वं नराधिप। मां चेत्पश्यसि कामेन सद्यो नष्टो भविष्यसि॥ १८

gaccha dūraṃ gaccha dūraṃ pāpiṣṭhastvaṃ narādhipa | māṃ cetpaśyasi kāmena sadyo naṣṭo bhaviṣyasi 18 ||

· हिन्दी

हे नराधिप! तुम बड़े पापी हो, दूर हट जाओ, दूर हट जाओ। यदि तुम मुझे कामभावसे देखोगे, तो तत्काल नष्ट हो जाओगे।

Go far away, go far away, you most wicked king! If you look upon me with desire, you will instantly perish.

Word by word

गच्छ दूरं गच्छ दूरं (gaccha dūraṃ gaccha dūraṃ) — go far away, go far awayपापिष्ठस्त्वं नराधिप (pāpiṣṭhastvaṃ narādhipa) — you most wicked kingमां चेत्पश्यसि कामेन (māṃ cetpaśyasi kāmena) — if you look upon me with desireसद्यो नष्टो भविष्यसि (sadyo naṣṭo bhaviṣyasi) — you will instantly perish

१९ पिप्पलादं मुनिश्रेष्ठं तपसा पूतविग्रहम्। त्यक्त्वा कथं भजेयं त्वां स्त्रीजितं रतिलम्पटम्॥ १९

pippalādaṃ muniśreṣṭhaṃ tapasā pūtavigraham | tyaktvā kathaṃ bhajeyaṃ tvāṃ strījitaṃ ratilampaṭam 19 ||

· हिन्दी

तपसे पवित्र शरीरवाले मुनिश्रेष्ठ पिप्पलादको छोड़कर स्त्रियोंसे जीते गये तथा रतिमें आसक्त तुम्हारा सेवन मैं कैसे करूँ?

How could I abandon Pippalāda, the best of sages, his body purified by austerity, and take to you, a man conquered by women and given over to lust?

Word by word

पिप्पलादं मुनिश्रेष्ठं (pippalādaṃ muniśreṣṭhaṃ) — Pippalāda, the best of sagesतपसा पूतविग्रहम् (tapasā pūtavigraham) — his body purified by austerityत्यक्त्वा कथं भजेयं त्वां (tyaktvā kathaṃ bhajeyaṃ tvāṃ) — how, abandoning him, could I take to youस्त्रीजितं रतिलम्पटम् (strījitaṃ ratilampaṭam) — one conquered by women, given to lust

२० स्त्रीजितस्पर्शमात्रेण सर्वं पुण्यं प्रणश्यति। स्त्रीजितः परपापी च तद्दर्शनमघावहम्॥ २०

strījitasparśamātreṇa sarvaṃ puṇyaṃ praṇaśyati | strījitaḥ parapāpī ca taddarśanamaghāvaham 20 ||

· हिन्दी

स्त्रीके वशीभूत पुरुषके स्पर्शमात्रसे सारा पुण्य नष्ट हो जाता है। स्त्रीजित पुरुष महापापी है और उसका दर्शन भी पापको लानेवाला है।

By the mere touch of a man conquered by a woman, all merit is destroyed; one conquered by a woman is a great sinner, and even the sight of him brings sin.

Word by word

स्त्रीजितस्पर्शमात्रेण (strījitasparśamātreṇa) — by the mere touch of one conquered by a womanसर्वं पुण्यं प्रणश्यति (sarvaṃ puṇyaṃ praṇaśyati) — all merit is destroyedस्त्रीजितः परपापी च (strījitaḥ parapāpī ca) — one conquered by a woman is a great sinnerतद्दर्शनमघावहम् (taddarśanamaghāvaham) — the sight of him brings sin

२१ सत्क्रियो ह्यशुचिर्नित्यं स पुमान् यः स्त्रिया जितः। निन्दन्ति पितरो देवा मानवाः सकलाश्च तम्॥ २१

satkriyo hyaśucirnityaṃ sa pumān yaḥ striyā jitaḥ | nindanti pitaro devā mānavāḥ sakalāśca tam 21 ||

· हिन्दी

जो पुरुष स्त्रीके द्वारा जीता गया है, वह सत्कर्म करते हुए भी सदा अपवित्र रहता है। पितर, देवता तथा सभी मनुष्य उसकी निन्दा करते हैं।

That man who is conquered by a woman, though he perform good deeds, is ever impure; the fathers, the gods, and all humankind condemn him.

Word by word

सत्क्रियो ह्यशुचिर्नित्यं (satkriyo hyaśucirnityaṃ) — though of good deeds, ever impureस पुमान् यः स्त्रिया जितः (sa pumān yaḥ striyā jitaḥ) — that man who is conquered by a womanनिन्दन्ति पितरो देवा (nindanti pitaro devā) — the fathers and the gods condemn himमानवाः सकलाश्च तम् (mānavāḥ sakalāśca tam) — and all humankind condemn him

२२ तस्य किं ज्ञानसुतपोजपहोमप्रपूजनैः। विद्यया दानतः किं वा स्त्रीभिर्यस्य मनो हृतम्॥ २२

tasya kiṃ jñānasutapojapahomaprapūjanaiḥ | vidyayā dānataḥ kiṃ vā strībhiryasya mano hṛtam 22 ||

· हिन्दी

जिसका मन स्त्रियोंने हर लिया है, उसके ज्ञान, उत्तम तप, जप, होम, पूजनसे क्या लाभ? विद्या तथा दानसे भी उसे क्या लाभ है?

What use to him is knowledge, good austerity, japa, fire-offering, and worship? What use is learning or charity, to one whose mind has been stolen by women?

Word by word

तस्य किं ज्ञानसुतपो (tasya kiṃ jñānasutapo) — what use to him is knowledge, good austerityजपहोमप्रपूजनैः (japahomaprapūjanaiḥ) — japa, fire-offering, and worshipविद्यया दानतः किं वा (vidyayā dānataḥ kiṃ vā) — or what use is learning or charityस्त्रीभिर्यस्य मनो हृतम् (strībhiryasya mano hṛtam) — to one whose mind is stolen by women

२३ मातरं मां स्त्रियो भावं कृत्वा येन ब्रवीषि ह। भविष्यति क्षयस्तेन कालेन मम शापतः॥ २३

mātaraṃ māṃ striyo bhāvaṃ kṛtvā yena bravīṣi ha | bhaviṣyati kṣayastena kālena mama śāpataḥ 23 ||

· हिन्दी

स्त्रीके प्रति माताका भाव रखते हुए भी जिस कारणसे तुम मुझसे ऐसा कह रहे हो, उसी कारणसे मेरे शापसे समयके साथ तुम्हारा क्षय हो जायगा।

Since you, treating me — a woman — as your mother, yet speak to me thus, by that, in time, you shall decline through my curse.

Word by word

मातरं मां स्त्रियो भावं (mātaraṃ māṃ striyo bhāvaṃ) — toward me a woman, a mother's regardकृत्वा येन ब्रवीषि ह (kṛtvā yena bravīṣi ha) — even having it, since you speak thusभविष्यति क्षयस्तेन (bhaviṣyati kṣayastena) — there shall be, by that, declineकालेन मम शापतः (kālena mama śāpataḥ) — in time, through my curse

वसिष्ठ उवाच — Vasiṣṭha spoke: वसिष्ठजी बोले:

२४ श्रुत्वा धर्मः सतीशापं नृपमूर्तिं विहाय च। धृत्वा स्वमूर्तिं देवेशः कम्पमान उवाच सः॥ २४

śrutvā dharmaḥ satīśāpaṃ nṛpamūrtiṃ vihāya ca | dhṛtvā svamūrtiṃ deveśaḥ kampamāna uvāca saḥ 24 ||

· हिन्दी

सती पद्माके शापको सुनकर राजारूपको त्यागकर तथा अपना स्वरूप धारणकर देवेश धर्म काँपते हुए बोले।

Hearing the curse of that chaste woman, Dharma, abandoning his form as a king, and, that lord of gods, assuming his own true form, spoke, trembling.

Word by word

श्रुत्वा धर्मः सतीशापं (śrutvā dharmaḥ satīśāpaṃ) — hearing, Dharma, the curse of the chaste womanनृपमूर्तिं विहाय च (nṛpamūrtiṃ vihāya ca) — and abandoning his form as a kingधृत्वा स्वमूर्तिं देवेशः (dhṛtvā svamūrtiṃ deveśaḥ) — assuming his own form, the lord of godsकम्पमान उवाच सः (kampamāna uvāca saḥ) — trembling, he spoke

धर्म उवाच — Dharma spoke: धर्म बोले:

२५ मातर्जानीहि मां धर्मं ज्ञानिनां च गुरोर्गुरुम्। परस्त्रीमातृबुद्धिं च कुर्वन्तं सततं सति॥ २५

mātarjānīhi māṃ dharmaṃ jñānināṃ ca gurorgurum | parastrīmātṛbuddhiṃ ca kurvantaṃ satataṃ sati 25 ||

· हिन्दी

हे मात:! हे सति! मुझे धर्म समझिये, जो ज्ञानियोंके गुरुओंका भी गुरु हूँ और सदा परायी स्त्रीमें मातृबुद्धि रखता हूँ।

O mother, know me to be Dharma, the guru of even the gurus of the wise, one who ever regards another's wife, O virtuous one, with the thought of a mother.

Word by word

मातर्जानीहि मां धर्मं (mātarjānīhi māṃ dharmaṃ) — O mother, know me as Dharmaज्ञानिनां च गुरोर्गुरुम् (jñānināṃ ca gurorgurum) — the guru of the gurus of the wiseपरस्त्रीमातृबुद्धिं च (parastrīmātṛbuddhiṃ ca) — and a mother's regard for another's wifeकुर्वन्तं सततं सति (kurvantaṃ satataṃ sati) — ever maintaining, O virtuous one

२६ अहं तवान्तरं ज्ञातुमागतस्तव सन्निधिम्। तवाहं च मनो जाने तथापि विधिनोदितः॥ २६

ahaṃ tavāntaraṃ jñātumāgatastava sannidhim | tavāhaṃ ca mano jāne tathāpi vidhinoditaḥ 26 ||

· हिन्दी

मैं तुम्हारा अन्तःकरण जाननेके लिये तुम्हारे समीप आया था। मैं तुम्हारा मन जानता हूँ, फिर भी विधिसे प्रेरित होकर मुझे ऐसा करना पड़ा।

I came into your presence to learn your inner mind; I know your mind well, and yet I was impelled to this by ordinance.

Word by word

अहं तवान्तरं ज्ञातुम् (ahaṃ tavāntaraṃ jñātum) — I, in order to know your inner mindआगतस्तव सन्निधिम् (āgatastava sannidhim) — came into your presenceतवाहं च मनो जाने (tavāhaṃ ca mano jāne) — and I know your mindतथापि विधिनोदितः (tathāpi vidhinoditaḥ) — yet even so, impelled by ordinance

२७ कृतं मे दमनं साध्वि न विरुद्धं यथोचितम्। शास्तिः समुत्पथस्थानामीश्वरेण विनिर्मिता॥ २७

kṛtaṃ me damanaṃ sādhvi na viruddhaṃ yathocitam | śāstiḥ samutpathasthānāmīśvareṇa vinirmitā 27 ||

· हिन्दी

हे साध्वि! मेरा दमन उचित ही हुआ है, यह अनुचित नहीं है। मार्गसे भटके हुओंके लिये दण्डकी व्यवस्था स्वयं ईश्वरने बनायी है।

O virtuous one, my chastisement has been rightly done — it is not improper, but fitting; punishment for those who stray from the path is ordained by the Lord.

Word by word

कृतं मे दमनं साध्वि (kṛtaṃ me damanaṃ sādhvi) — my chastisement has been done, O virtuous oneन विरुद्धं यथोचितम् (na viruddhaṃ yathocitam) — it is not improper, but fittingशास्तिः समुत्पथस्थानाम् (śāstiḥ samutpathasthānām) — the punishment of those who stray from the pathईश्वरेण विनिर्मिता (īśvareṇa vinirmitā) — has been ordained by the Lord

२८ स्वयं प्रदाता सर्वेभ्यः सुखदुःखवरान्क्षमः। सम्पदं विपदं यो हि नमस्तस्मै शिवाय हि॥ २८

svayaṃ pradātā sarvebhyaḥ sukhaduḥkhavarānkṣamaḥ | sampadaṃ vipadaṃ yo hi namastasmai śivāya hi 28 ||

· हिन्दी

जो स्वयं सबको सुख-दुःखरूपी वर देनेमें समर्थ हैं तथा सम्पत्ति और विपत्ति देनेवाले हैं, उन शिवको नमस्कार है।

Salutation to that Śiva, who himself is the giver to all, able to grant the boons of joy and sorrow, and who indeed dispenses both prosperity and adversity.

Word by word

स्वयं प्रदाता सर्वेभ्यः (svayaṃ pradātā sarvebhyaḥ) — himself the giver to allसुखदुःखवरान्क्षमः (sukhaduḥkhavarānkṣamaḥ) — capable of granting the boons of joy and sorrowसम्पदं विपदं यो हि (sampadaṃ vipadaṃ yo hi) — who indeed gives prosperity and adversityनमस्तस्मै शिवाय हि (namastasmai śivāya hi) — salutation indeed to that Śiva

२९ शत्रुं मित्रं संविधातुं प्रीतिं च कलहं क्षमः। स्त्रष्टुं नष्टुं च यस्सृष्टिं नमस्तस्मै शिवाय हि॥ २९

śatruṃ mitraṃ saṃvidhātuṃ prītiṃ ca kalahaṃ kṣamaḥ | straṣṭuṃ naṣṭuṃ ca yassṛṣṭiṃ namastasmai śivāya hi 29 ||

· हिन्दी

जो शत्रु और मित्र, प्रीति और कलह उत्पन्न करनेमें समर्थ हैं तथा जो सृष्टिको रचने और नष्ट करनेमें भी समर्थ हैं, उन शिवको नमस्कार है।

Salutation to that Śiva, who is able to ordain foe and friend, love and quarrel, and who is able both to create and to destroy creation.

NoteThe printed text reads स्त्रष्टुं (straṣṭuṃ) rather than the expected स्रष्टुं (sraṣṭuṃ, 'to create') — kept exactly as printed. The sense 'to create' (paired with नष्टुं, 'to destroy') is required by the context and is confirmed by the parallel Hindi commentary in the same edition.

Word by word

शत्रुं मित्रं संविधातुं (śatruṃ mitraṃ saṃvidhātuṃ) — to ordain foe and friendप्रीतिं च कलहं क्षमः (prītiṃ ca kalahaṃ kṣamaḥ) — and able to ordain love and quarrelस्त्रष्टुं नष्टुं च यस्सृष्टिं (straṣṭuṃ naṣṭuṃ ca yassṛṣṭiṃ) — able to create and destroy creationनमस्तस्मै शिवाय हि (namastasmai śivāya hi) — salutation indeed to that Śiva

३० येन शुक्लीकृतं क्षीरं जले शैत्यं कृतं पुरा। दाहीकृतो हुताशश्च नमस्तस्मै शिवाय हि॥ ३०

yena śuklīkṛtaṃ kṣīraṃ jale śaityaṃ kṛtaṃ purā | dāhīkṛto hutāśaśca namastasmai śivāya hi 30 ||

· हिन्दी

जिन्होंने पूर्वकालमें दूधको श्वेत बनाया, जलमें शीतलता उत्पन्न की तथा अग्निको दाहकशक्ति प्रदान की, उन शिवको नमस्कार है।

Salutation to that Śiva, by whom milk was in the beginning made white, coldness was made in water, and fire was made to burn.

Word by word

येन शुक्लीकृतं क्षीरं (yena śuklīkṛtaṃ kṣīraṃ) — by whom milk was made whiteजले शैत्यं कृतं पुरा (jale śaityaṃ kṛtaṃ purā) — coldness was made in water, of oldदाहीकृतो हुताशश्च (dāhīkṛto hutāśaśca) — and fire was made to burnनमस्तस्मै शिवाय हि (namastasmai śivāya hi) — salutation indeed to that Śiva

३१ प्रकृतिर्निर्मिता येन तत्त्वानि महदादितः। ब्रह्मविष्णुमहेशाद्या नमस्तस्मै शिवाय हि॥ ३१

prakṛtirnirmitā yena tattvāni mahadāditaḥ | brahmaviṣṇumaheśādyā namastasmai śivāya hi 31 ||

· हिन्दी

जिन्होंने प्रकृतिका निर्माण किया, महत् आदि तत्त्वोंकी रचना की तथा ब्रह्मा-विष्णु-महेश आदिको प्रकट किया, उन शिवको नमस्कार है।

Salutation to that Śiva, by whom Prakṛti was fashioned, and the principles beginning with Mahat, and Brahmā, Viṣṇu, Maheśa, and the rest.

Word by word

प्रकृतिर्निर्मिता येन (prakṛtirnirmitā yena) — by whom Prakṛti was fashionedतत्त्वानि महदादितः (tattvāni mahadāditaḥ) — the principles beginning with Mahatब्रह्मविष्णुमहेशाद्या (brahmaviṣṇumaheśādyā) — Brahmā, Viṣṇu, Maheśa, and the restनमस्तस्मै शिवाय हि (namastasmai śivāya hi) — salutation indeed to that Śiva

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

३२ इत्युक्त्वा पुरतस्तस्यास्तस्थौ धर्मो जगद्गुरुः। किञ्चिन्नोवाच चकितस्तत्पातिव्रत्यतोषितः॥ ३२

ityuktvā puratastasyāstasthau dharmo jagadguruḥ | kiñcinnovāca cakitastatpātivratyatoṣitaḥ 32 ||

· हिन्दी

यह कहकर जगद्गुरु धर्म उसके आगे स्तब्ध खड़े हो गये और उसके पातिव्रत्यसे सन्तुष्ट होकर चकित हो कुछ भी नहीं बोले।

Having said this, Dharma, the guru of the world, stood still before her, saying nothing more, astonished and gratified by her chastity.

Word by word

इत्युक्त्वा पुरतस्तस्याः (ityuktvā puratastasyāḥ) — having said this, before herतस्थौ धर्मो जगद्गुरुः (tasthau dharmo jagadguruḥ) — Dharma, guru of the world, stoodकिञ्चिन्नोवाच चकितः (kiñcinnovāca cakitaḥ) — he said nothing further, astonishedतत्पातिव्रत्यतोषितः (tatpātivratyatoṣitaḥ) — gratified by her chastity

३३ पद्मापि नृपकन्या सा पिप्पलादप्रिया तदा। साध्वी तं धर्ममाज्ञाय विस्मितोवाच पर्वत॥ ३३

padmāpi nṛpakanyā sā pippalādapriyā tadā | sādhvī taṃ dharmamājñāya vismitovāca parvata 33 ||

· हिन्दी

हे पर्वत! तब पिप्पलादकी प्रिया वह साध्वी राजकुमारी पद्मा भी उन्हें धर्म जानकर चकित होकर बोली।

Then Padmā too, that king's daughter, the beloved of Pippalāda, that virtuous woman, having recognized him as Dharma, spoke, astonished, O mountain.

Word by word

पद्मापि नृपकन्या सा (padmāpi nṛpakanyā sā) — Padmā too, that king's daughterपिप्पलादप्रिया तदा (pippalādapriyā tadā) — then, the beloved of Pippalādaसाध्वी तं धर्ममाज्ञाय (sādhvī taṃ dharmamājñāya) — that virtuous woman, recognizing him as Dharmaविस्मितोवाच पर्वत (vismitovāca parvata) — spoke, astonished, O mountain

पद्मोवाच — Padmā spoke: पद्मा बोलीं:

३४ त्वमेव धर्म सर्वेषां साक्षी निखिलकर्मणाम्। कथं मनो मे विज्ञातुं विडम्बयसि मां विभो॥ ३४

tvameva dharma sarveṣāṃ sākṣī nikhilakarmaṇām | kathaṃ mano me vijñātuṃ viḍambayasi māṃ vibho 34 ||

· हिन्दी

हे धर्म! आप ही सबके समस्त कर्मोंके साक्षी हैं। हे विभो! मेरा मन जाननेके लिये आपने मुझे क्यों छला?

You alone, O Dharma, are the witness of all deeds of all beings; why, O lord, in order to know my mind, did you make a mockery of me?

Word by word

त्वमेव धर्म सर्वेषां (tvameva dharma sarveṣāṃ) — you alone, O Dharma, of allसाक्षी निखिलकर्मणाम् (sākṣī nikhilakarmaṇām) — the witness of all deedsकथं मनो मे विज्ञातुं (kathaṃ mano me vijñātuṃ) — why, in order to know my mindविडम्बयसि मां विभो (viḍambayasi māṃ vibho) — do you make a mockery of me, O lord

३५ यत्तत्सर्वं कृतं ब्रह्मन् नापराधो बभूव मे। त्वं च शप्तो मयाज्ञानात्स्त्रीस्वभावाद् वृथा वृष॥ ३५

yattatsarvaṃ kṛtaṃ brahman nāparādho babhūva me | tvaṃ ca śapto mayājñānātstrīsvabhāvād vṛthā vṛṣa 35 ||

· हिन्दी

हे ब्रह्मन्! मैंने जो कुछ भी किया, उसमें मेरा कोई अपराध नहीं था। हे वृष! अज्ञानसे तथा स्त्रीस्वभाववश मैंने आपको व्यर्थ ही शाप दे दिया।

O Brahman, whatever I did in all this — no fault of mine occurred; and you, O Vṛṣa, have been cursed by me in vain, out of ignorance and a woman's nature.

Word by word

यत्तत्सर्वं कृतं ब्रह्मन् (yattatsarvaṃ kṛtaṃ brahman) — O Brahman, whatever I did in all thatनापराधो बभूव मे (nāparādho babhūva me) — no fault of mine occurredत्वं च शप्तो मयाज्ञानात् (tvaṃ ca śapto mayājñānāt) — and you have been cursed by me, out of ignoranceस्त्रीस्वभावाद् वृथा वृष (strīsvabhāvād vṛthā vṛṣa) — through a woman's nature, in vain, O Vṛṣa

३६ का व्यवस्था भवेत्तस्य चिन्तयामीति साम्प्रतम्। चित्ते स्फुरतु सा बुद्धिर्यया शं संल्लभामि वै॥ ३६

kā vyavasthā bhavettasya cintayāmīti sāmpratam | citte sphuratu sā buddhiryayā śaṃ saṃllabhāmi vai 36 ||

· हिन्दी

अब उस शापकी क्या व्यवस्था होनी चाहिये, यही मैं सोच रही हूँ। मेरे चित्तमें वह बुद्धि स्फुरित हो, जिससे मुझे शान्ति प्राप्त हो।

What arrangement should now be made for that curse — this I am considering; may that understanding arise in my mind by which I may indeed find peace.

Word by word

का व्यवस्था भवेत्तस्य (kā vyavasthā bhavettasya) — what arrangement should there be for thatचिन्तयामीति साम्प्रतम् (cintayāmīti sāmpratam) — this I am now consideringचित्ते स्फुरतु सा बुद्धिः (citte sphuratu sā buddhiḥ) — may that understanding arise in my mindयया शं संल्लभामि वै (yayā śaṃ saṃllabhāmi vai) — by which I may indeed obtain peace

३७ आकाशोऽसौ दिशः सर्वा यदि नश्यन्तु वायवः। तथापि साध्वीशापस्तु न नश्यति कदाचन॥ ३७

ākāśo'sau diśaḥ sarvā yadi naśyantu vāyavaḥ | tathāpi sādhvīśāpastu na naśyati kadācana 37 ||

· हिन्दी

यह आकाश, समस्त दिशाएँ तथा वायु भले ही नष्ट हो जायँ, तथापि सती स्त्रीका शाप कभी नष्ट नहीं होता।

Even if this sky, all the directions, and the winds should perish, still the curse of a virtuous woman never perishes.

Word by word

आकाशोऽसौ दिशः सर्वा (ākāśo'sau diśaḥ sarvā) — this sky, all the directionsयदि नश्यन्तु वायवः (yadi naśyantu vāyavaḥ) — even if the winds should perishतथापि साध्वीशापस्तु (tathāpi sādhvīśāpastu) — still, the curse of a virtuous womanन नश्यति कदाचन (na naśyati kadācana) — never perishes

३८ सत्ये पूर्णश्चतुष्पादः पौर्णमास्यां यथा शशी। विराजसे देवराज सर्वकालं दिवानिशम्॥ ३८

satye pūrṇaścatuṣpādaḥ paurṇamāsyāṃ yathā śaśī | virājase devarāja sarvakālaṃ divāniśam 38 ||

· हिन्दी

हे देवराज! सत्ययुगमें आप पूर्णमासीके चन्द्रमाके समान चारों पैरोंसे पूर्ण होकर सदा दिन-रात शोभित रहते हैं।

In the Age of Truth you stand complete on all four feet, like the moon on the full-moon night, O king of gods, shining forth at all times, day and night.

Word by word

सत्ये पूर्णश्चतुष्पादः (satye pūrṇaścatuṣpādaḥ) — in the Satya age, complete on four feetपौर्णमास्यां यथा शशी (paurṇamāsyāṃ yathā śaśī) — like the moon on the full-moon nightविराजसे देवराज (virājase devarāja) — you shine forth, O king of godsसर्वकालं दिवानिशम् (sarvakālaṃ divāniśam) — at all times, day and night

३९ त्वं च नष्टो भवसि चेत्सृष्टिनाशो भवेत्तदा। इतिकर्तव्यतामूढा वृथापि च वदाम्यहम्॥ ३९

tvaṃ ca naṣṭo bhavasi cetsṛṣṭināśo bhavettadā | itikartavyatāmūḍhā vṛthāpi ca vadāmyaham 39 ||

· हिन्दी

यदि आप सर्वथा नष्ट हो जायँ, तो सृष्टिका ही नाश हो जायगा। कर्तव्यके विषयमें मूढ़ होकर मैं व्यर्थ ही यह कह रही हूँ।

But if you were to perish entirely, then creation itself would perish; confused as to what is to be done, I speak even in vain.

Word by word

त्वं च नष्टो भवसि चेत् (tvaṃ ca naṣṭo bhavasi cet) — and if you should perish entirelyसृष्टिनाशो भवेत्तदा (sṛṣṭināśo bhavettadā) — then creation's destruction would occurइतिकर्तव्यतामूढा (itikartavyatāmūḍhā) — confused as to what should be doneवृथापि च वदाम्यहम् (vṛthāpi ca vadāmyaham) — even in vain do I speak

४० पादक्षयश्च भविता त्रेतायां च सुरोत्तम। पादोऽपरे द्वापरे च तृतीयोऽपि कलौ विभो॥ ४०

pādakṣayaśca bhavitā tretāyāṃ ca surottama | pādo'pare dvāpare ca tṛtīyo'pi kalau vibho 40 ||

· हिन्दी

हे सुरोत्तम! त्रेतायुगमें एक चरणका, द्वापरमें दूसरे चरणका तथा हे विभो! कलियुगमें तीसरे चरणका भी क्षय होगा।

O best of gods, the loss of one foot shall come to be in the Tretā age; of another foot in the Dvāpara; and, O lord, a third also in the Kali age.

Word by word

पादक्षयश्च भविता (pādakṣayaśca bhavitā) — and the loss of a foot shall come to beत्रेतायां च सुरोत्तम (tretāyāṃ ca surottama) — in the Tretā age, O best of godsपादोऽपरे द्वापरे च (pādo'pare dvāpare ca) — another foot, in the Dvāparaतृतीयोऽपि कलौ विभो (tṛtīyo'pi kalau vibho) — a third also, in Kali, O lord

४१ कलिशेषेऽखिलाश्छिन्ना भविष्यन्ति तवाङ्घ्रयः। पुनः सत्ये समायाते परिपूर्णो भविष्यसि॥ ४१

kaliśeṣe'khilāśchinnā bhaviṣyanti tavāṅghrayaḥ | punaḥ satye samāyāte paripūrṇo bhaviṣyasi 41 ||

· हिन्दी

कलियुगके अन्तमें आपके सभी चरण पूर्णतः खण्डित हो जायँगे; पुनः सत्ययुगके आनेपर आप सर्वथा परिपूर्ण हो जायँगे।

At the end of Kali, all your feet shall be entirely severed; and when the Age of Truth returns again, you shall become whole once more.

Word by word

कलिशेषेऽखिलाश्छिन्ना (kaliśeṣe'khilāśchinnā) — at the end of Kali, entirely severedभविष्यन्ति तवाङ्घ्रयः (bhaviṣyanti tavāṅghrayaḥ) — shall be your feetपुनः सत्ये समायाते (punaḥ satye samāyāte) — again, when the Age of Truth arrivesपरिपूर्णो भविष्यसि (paripūrṇo bhaviṣyasi) — you shall become fully whole

४२ सत्ये सर्वव्यापकस्त्वं तदन्येषु च कुत्रचित्। युगव्यवस्थया स त्वं भविष्यसि यथा तथा॥ ४२

satye sarvavyāpakastvaṃ tadanyeṣu ca kutracit | yugavyavasthayā sa tvaṃ bhaviṣyasi yathā tathā 42 ||

· हिन्दी

सत्ययुगमें आप सर्वव्यापक रहेंगे तथा अन्य युगोंमें युगव्यवस्थाके अनुसार कहीं जैसे-तैसे रहेंगे।

In the Age of Truth you shall be all-pervading; in the other ages, here and there, you shall be so or otherwise, according to the ordinance of the ages.

Word by word

सत्ये सर्वव्यापकस्त्वं (satye sarvavyāpakastvaṃ) — in the Age of Truth you are all-pervadingतदन्येषु च कुत्रचित् (tadanyeṣu ca kutracit) — and in the others, here and thereयुगव्यवस्थया स त्वं (yugavyavasthayā sa tvaṃ) — you, according to the ordinance of the agesभविष्यसि यथा तथा (bhaviṣyasi yathā tathā) — shall be in such and such a way

४३ इत्येवं वचनं सत्यं ममास्तु सुखदं तव। याम्यहं पतिसेवायै गच्छ त्वं स्वगृहं विभो॥ ४३

ityevaṃ vacanaṃ satyaṃ mamāstu sukhadaṃ tava | yāmyahaṃ patisevāyai gaccha tvaṃ svagṛhaṃ vibho 43 ||

· हिन्दी

मेरा यह वचन सत्य हो और आपके लिये सुखदायक हो। मैं अब पतिसेवाके लिये जा रही हूँ; हे विभो! आप अपने घर जाइये।

Let this word of mine be true and bring you happiness. I go now to serve my husband; you, O lord, go to your own home.

Word by word

इत्येवं वचनं सत्यं (ityevaṃ vacanaṃ satyaṃ) — thus let this word be trueममास्तु सुखदं तव (mamāstu sukhadaṃ tava) — let mine be happiness-giving to youयाम्यहं पतिसेवायै (yāmyahaṃ patisevāyai) — I go now to the service of my husbandगच्छ त्वं स्वगृहं विभो (gaccha tvaṃ svagṛhaṃ vibho) — you go to your own home, O lord

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

४४ इत्याकर्ण्य वचस्तस्याः सन्तुष्टोऽभूद् वृषः स वै। तदेवंवादिनीं साध्वीमुवाच विधिनन्दन॥ ४४

ityākarṇya vacastasyāḥ santuṣṭo'bhūd vṛṣaḥ sa vai | tadevaṃvādinīṃ sādhvīmuvāca vidhinandana 44 ||

· हिन्दी

हे विधिनन्दन! उसके इस वचनको सुनकर वे वृष धर्म अत्यन्त सन्तुष्ट हो गये और इस प्रकार कहनेवाली उस साध्वीसे बोले।

Hearing her words, O son of Vidhi (Nārada), that Vṛṣa (Dharma) indeed became well pleased, and spoke to that virtuous woman who had spoken thus.

Word by word

इत्याकर्ण्य वचस्तस्याः (ityākarṇya vacastasyāḥ) — having heard her wordsसन्तुष्टोऽभूद् वृषः स वै (santuṣṭo'bhūd vṛṣaḥ sa vai) — that Vṛṣa indeed became well pleasedतदेवंवादिनीं साध्वीम् (tadevaṃvādinīṃ sādhvīm) — to that virtuous woman speaking thusउवाच विधिनन्दन (uvāca vidhinandana) — he spoke, O son of Vidhi

धर्म उवाच — Dharma spoke: धर्म बोले:

४५ धन्यासि पतिभक्तासि स्वस्ति तेऽस्तु पतिव्रते। वरं गृहाण त्वत्स्वामी त्वत्परित्राणकारणात्॥ ४५

dhanyāsi patibhaktāsi svasti te'stu pativrate | varaṃ gṛhāṇa tvatsvāmī tvatparitrāṇakāraṇāt 45 ||

· हिन्दी

तुम धन्य हो, पतिभक्त हो। हे पतिव्रते! तुम्हारा कल्याण हो। वर स्वीकार करो — तुम्हारी रक्षाके कारण तुम्हारा स्वामी —

Blessed are you, devoted to your husband; may well-being be yours, O faithful wife. Accept a boon: for your protection's sake, your husband —

Word by word

धन्यासि पतिभक्तासि (dhanyāsi patibhaktāsi) — blessed are you, devoted to your husbandस्वस्ति तेऽस्तु पतिव्रते (svasti te'stu pativrate) — may well-being be yours, O faithful wifeवरं गृहाण त्वत्स्वामी (varaṃ gṛhāṇa tvatsvāmī) — accept a boon: your husbandत्वत्परित्राणकारणात् (tvatparitrāṇakāraṇāt) — for the sake of protecting you

४६ युवा भवतु ते भर्ता रतिशूरश्च धार्मिकः। रूपवान् गुणवान्वाग्मी संततस्थिरयौवनः॥ ४६

yuvā bhavatu te bhartā ratiśūraśca dhārmikaḥ | rūpavān guṇavānvāgmī saṃtatasthirayauvanaḥ 46 ||

· हिन्दी

तुम्हारा पति युवा, रतिमें शूर, धार्मिक, रूपवान्, गुणवान्, वाक्पटु तथा सदा स्थिर यौवनवाला हो।

Let your husband become young, a hero in love and righteous, handsome, virtuous, eloquent, and of youth forever unchanging.

Word by word

युवा भवतु ते भर्ता (yuvā bhavatu te bhartā) — may your husband become youngरतिशूरश्च धार्मिकः (ratiśūraśca dhārmikaḥ) — a hero in love and righteousरूपवान् गुणवान्वाग्मी (rūpavān guṇavānvāgmī) — handsome, virtuous, eloquentसंततस्थिरयौवनः (saṃtatasthirayauvanaḥ) — of ever-unchanging youth

४७ चिरञ्जीवी स भवतु मार्कण्डेयात्परश्शुभे। कुबेराद्धनवांश्चैव शक्रादैश्वर्यवानपि॥ ४७

cirañjīvī sa bhavatu mārkaṇḍeyātparaśśubhe | kuberāddhanavāṃścaiva śakrādaiśvaryavānapi 47 ||

· हिन्दी

हे शुभे! वे मार्कण्डेयसे भी अधिक चिरंजीवी हों, कुबेरसे भी अधिक धनवान् तथा इन्द्रसे भी अधिक ऐश्वर्यशाली हों।

O auspicious one, let him be long-lived, beyond even Mārkaṇḍeya; wealthier than Kubera, and more prosperous even than Śakra.

Word by word

चिरञ्जीवी स भवतु (cirañjīvī sa bhavatu) — let him become long-livedमार्कण्डेयात्परश्शुभे (mārkaṇḍeyātparaśśubhe) — beyond Mārkaṇḍeya, O auspicious oneकुबेराद्धनवांश्चैव (kuberāddhanavāṃścaiva) — and wealthier than Kuberaशक्रादैश्वर्यवानपि (śakrādaiśvaryavānapi) — more prosperous even than Śakra

४८ शिवभक्तो हरिसमस्सिद्धस्तु कपिलात्परः। बुद्ध्या बृहस्पतिसमः समत्वेन विधेः समः॥ ४८

śivabhakto harisamassiddhastu kapilātparaḥ | buddhyā bṛhaspatisamaḥ samatvena vidheḥ samaḥ 48 ||

· हिन्दी

वे शिवभक्त, हरिके समान, कपिलसे भी बढ़कर सिद्ध, बुद्धिमें बृहस्पतिके समान तथा समताके भावमें ब्रह्माके समान हों।

A devotee of Śiva, equal to Hari; accomplished, indeed surpassing Kapila; in wisdom equal to Bṛhaspati; in equanimity equal to Vidhi (Brahmā).

Word by word

शिवभक्तो हरिसमः (śivabhakto harisamaḥ) — a devotee of Śiva, equal to Hariसिद्धस्तु कपिलात्परः (siddhastu kapilātparaḥ) — accomplished, surpassing Kapilaबुद्ध्या बृहस्पतिसमः (buddhyā bṛhaspatisamaḥ) — in wisdom equal to Bṛhaspatiसमत्वेन विधेः समः (samatvena vidheḥ samaḥ) — in equanimity equal to Vidhi

४९ स्वामिसौभाग्यसंयुक्ता भव त्वं जीवनावधि। तथा च सुभगे देवि त्वं भव स्थिरयौवना॥ ४९

svāmisaubhāgyasaṃyuktā bhava tvaṃ jīvanāvadhi | tathā ca subhage devi tvaṃ bhava sthirayauvanā 49 ||

· हिन्दी

तुम जीवनपर्यन्त स्वामीके सौभाग्यसे युक्त रहो और हे सुभगे! हे देवि! तुम भी स्थिर यौवनवाली बनो।

May you remain endowed with your husband's good fortune till the end of your life; and, O fortunate goddess, may you too be of ever-abiding youth.

Word by word

स्वामिसौभाग्यसंयुक्ता (svāmisaubhāgyasaṃyuktā) — endowed with your husband's good fortuneभव त्वं जीवनावधि (bhava tvaṃ jīvanāvadhi) — remain so till the end of lifeतथा च सुभगे देवि (tathā ca subhage devi) — and, O fortunate goddessत्वं भव स्थिरयौवना (tvaṃ bhava sthirayauvanā) — may you be of ever-abiding youth

५० माता त्वं दशपुत्राणां गुणिनां चिरजीविनाम्। स्वभर्तुरधिकानां च भविष्यसि न संशयः॥ ५०

mātā tvaṃ daśaputrāṇāṃ guṇināṃ cirajīvinām | svabharturadhikānāṃ ca bhaviṣyasi na saṃśayaḥ 50 ||

· हिन्दी

तुम गुणवान्, चिरंजीवी तथा अपने पतिसे भी अधिक श्रेष्ठ दस पुत्रोंकी माता बनोगी, इसमें कोई सन्देह नहीं।

You shall become the mother of ten virtuous, long-lived sons, surpassing even your own husband — of this there is no doubt.

Word by word

माता त्वं दशपुत्राणां (mātā tvaṃ daśaputrāṇāṃ) — you shall be the mother of ten sonsगुणिनां चिरजीविनाम् (guṇināṃ cirajīvinām) — virtuous and long-livedस्वभर्तुरधिकानां च (svabharturadhikānāṃ ca) — and surpassing their own fatherभविष्यसि न संशयः (bhaviṣyasi na saṃśayaḥ) — you shall become — no doubt

५१ गृहा भवन्तु ते साध्वि सर्वसम्पत्समन्विताः। प्रकाशवन्तः सततं कुबेरभवनाधिकाः॥ ५१

gṛhā bhavantu te sādhvi sarvasampatsamanvitāḥ | prakāśavantaḥ satataṃ kuberabhavanādhikāḥ 51 ||

· हिन्दी

हे साध्वि! तुम्हारा घर सब प्रकारकी सम्पत्तिसे युक्त, सदा प्रकाशवान् तथा कुबेरके भवनसे भी बढ़कर हो।

O virtuous one, may your house be endowed with every kind of wealth, ever radiant, surpassing even the mansion of Kubera.

Word by word

गृहा भवन्तु ते साध्वि (gṛhā bhavantu te sādhvi) — may your house become, O virtuous oneसर्वसम्पत्समन्विताः (sarvasampatsamanvitāḥ) — endowed with every kind of wealthप्रकाशवन्तः सततं (prakāśavantaḥ satataṃ) — ever radiantकुबेरभवनाधिकाः (kuberabhavanādhikāḥ) — surpassing the mansion of Kubera

वसिष्ठ उवाच — Vasiṣṭha spoke: वसिष्ठजी बोले:

५२ इत्येवमुक्त्वा सन्तस्थौ धर्मः स गिरिसत्तम। सा तं प्रदक्षिणीकृत्य प्रणम्य स्वगृहं ययौ॥ ५२

ityevamuktvā santasthau dharmaḥ sa girisattama | sā taṃ pradakṣiṇīkṛtya praṇamya svagṛhaṃ yayau 52 ||

· हिन्दी

हे गिरिश्रेष्ठ! ऐसा कहकर धर्म वहीं खड़े हो गये और पद्माने उनकी प्रदक्षिणा करके तथा प्रणाम करके अपने घरको प्रस्थान किया।

O best of mountains, having spoken thus, Dharma stood still; and she, having circumambulated him and bowed, went to her own home.

Word by word

इत्येवमुक्त्वा सन्तस्थौ (ityevamuktvā santasthau) — having spoken thus, he stood stillधर्मः स गिरिसत्तम (dharmaḥ sa girisattama) — that Dharma, O best of mountainsसा तं प्रदक्षिणीकृत्य (sā taṃ pradakṣiṇīkṛtya) — she, having circumambulated himप्रणम्य स्वगृहं ययौ (praṇamya svagṛhaṃ yayau) — having bowed, went to her own home

५३ धर्मस्तथाशिषो दत्त्वा जगाम निजमन्दिरम्। प्रशशंस च तां प्रीत्या पद्मां संसदि संसदि॥ ५३

dharmastathāśiṣo dattvā jagāma nijamandiram | praśaśaṃsa ca tāṃ prītyā padmāṃ saṃsadi saṃsadi 53 ||

· हिन्दी

धर्मने भी आशीर्वाद देकर अपने भवनको प्रस्थान किया और प्रत्येक सभामें प्रेमपूर्वक पद्माकी प्रशंसा करने लगे।

Dharma too, having given his blessings, went to his own abode, and lovingly praised Padmā in every assembly.

Word by word

धर्मस्तथाशिषो दत्त्वा (dharmastathāśiṣo dattvā) — Dharma too, having given his blessingsजगाम निजमन्दिरम् (jagāma nijamandiram) — went to his own abodeप्रशशंस च तां प्रीत्या (praśaśaṃsa ca tāṃ prītyā) — and lovingly praised herपद्मां संसदि संसदि (padmāṃ saṃsadi saṃsadi) — praised Padmā in every assembly

५४ सा रेमे स्वामिना सार्धं यूना रहसि सन्ततम्। पश्चाद् बभूवुः सत्पुत्रास्तद्भर्तुरधिका गुणैः॥ ५४

sā reme svāminā sārdhaṃ yūnā rahasi santatam | paścād babhūvuḥ satputrāstadbharturadhikā guṇaiḥ 54 ||

· हिन्दी

वह अपने युवा स्वामीके साथ एकान्तमें निरन्तर रमण करती रही; बादमें उसके उत्तम पुत्र उत्पन्न हुए, जो गुणोंमें अपने पितासे भी बढ़कर थे।

She dwelt in constant joy in private with her youthful husband; afterward were born to her virtuous sons, surpassing their father in merit.

Word by word

सा रेमे स्वामिना सार्धं (sā reme svāminā sārdhaṃ) — she took delight together with her husbandयूना रहसि सन्ततम् (yūnā rahasi santatam) — the youthful one, in private, constantlyपश्चाद् बभूवुः सत्पुत्राः (paścād babhūvuḥ satputrāḥ) — afterward there were born virtuous sonsतद्भर्तुरधिका गुणैः (tadbharturadhikā guṇaiḥ) — surpassing their father in merit

५५ बभूव सकला सम्पद्दम्पत्योः सुखवर्धिनी। सर्वानन्दवृद्धिकरी परत्रेह च शर्मणे॥ ५५

babhūva sakalā sampaddampatyoḥ sukhavardhinī | sarvānandavṛddhikarī paratreha ca śarmaṇe 55 ||

· हिन्दी

उन दोनों दम्पतिको सुख बढ़ानेवाली, सम्पूर्ण आनन्दकी वृद्धि करनेवाली तथा इस लोक और परलोकमें कल्याण देनेवाली सारी सम्पत्ति प्राप्त हुई।

All manner of wealth came to that couple, ever increasing their happiness, promoting every joy, and bringing well-being both here and in the world beyond.

Word by word

बभूव सकला सम्पद् (babhūva sakalā sampad) — all manner of wealth came aboutदम्पत्योः सुखवर्धिनी (dampatyoḥ sukhavardhinī) — increasing the happiness of that coupleसर्वानन्दवृद्धिकरी (sarvānandavṛddhikarī) — promoting the growth of every joyपरत्रेह च शर्मणे (paratreha ca śarmaṇe) — for well-being, both here and hereafter

५६ शैलेन्द्र कथितं सर्वमितिहासं पुरातनम्। दम्पत्योश्च तयोः प्रीत्या श्रुतं ते परमादरात्॥ ५६

śailendra kathitaṃ sarvamitihāsaṃ purātanam | dampatyośca tayoḥ prītyā śrutaṃ te paramādarāt 56 ||

· हिन्दी

हे शैलेन्द्र! उन दोनों दम्पतिका यह सम्पूर्ण पुरातन इतिहास मैंने आपसे कहा और आपने भी इसे अत्यन्त आदरपूर्वक प्रेमसे सुना।

O lord of mountains, I have told you this whole ancient history of that couple, and you have heard it lovingly, with the greatest regard.

Word by word

शैलेन्द्र कथितं सर्वम् (śailendra kathitaṃ sarvam) — O lord of mountains, all has been toldइतिहासं पुरातनम् (itihāsaṃ purātanam) — this ancient historyदम्पत्योश्च तयोः प्रीत्या (dampatyośca tayoḥ prītyā) — and of that couple, lovinglyश्रुतं ते परमादरात् (śrutaṃ te paramādarāt) — heard by you, with the greatest regard

५७ बुद्ध्वा तत्त्वं सुतां देहि पार्वतीमीश्वराय च। कुरुषं त्यज शैलेन्द्र मेनया स्वस्त्रिया सह॥ ५७

buddhvā tattvaṃ sutāṃ dehi pārvatīmīśvarāya ca | kuruṣaṃ tyaja śailendra menayā svastriyā saha 57 ||

· हिन्दी

इस तत्त्वको समझकर अपनी पुत्री पार्वतीको ईश्वरके लिये दे दीजिये। हे शैलेन्द्र! अपनी पत्नी मेनाके सहित अपना हठ त्याग दीजिये।

Understanding this truth, give your daughter Pārvatī to the Lord; O lord of mountains, abandon your stubbornness, together with your own wife Menā.

Word by word

बुद्ध्वा तत्त्वं सुतां देहि (buddhvā tattvaṃ sutāṃ dehi) — understanding this truth, give your daughterपार्वतीमीश्वराय च (pārvatīmīśvarāya ca) — Pārvatī, to the Lordकुरुषं त्यज शैलेन्द्र (kuruṣaṃ tyaja śailendra) — abandon your stubbornness, O lord of mountainsमेनया स्वस्त्रिया सह (menayā svastriyā saha) — together with Menā, your own wife

५८ सप्ताहे समतीते तु दुर्लभेऽतिशुभे क्षणे। लग्नाधिपे च लग्नस्थे चन्द्रे स्वतनयान्विते॥ ५८

saptāhe samatīte tu durlabhe'tiśubhe kṣaṇe | lagnādhipe ca lagnasthe candre svatanayānvite 58 ||

Doubtful readingThe printed conjunct at the start of this verse is faint and compressed in this scan, reading closer to ससाहे or समाहे than सप्ताहे. सप्ताहे ("when a week has passed") is adopted here as the almost certainly intended reading, since it alone yields sense in context and is confirmed by the accompanying Hindi commentary in the same edition ("एक सप्ताह बीतनेपर").

· हिन्दी

एक सप्ताह बीतनेपर, दुर्लभ अत्यन्त शुभ क्षणमें, जब लग्नका स्वामी लग्नमें ही स्थित होगा और चन्द्रमा अपने पुत्र बुधके साथ रहेंगे —

When a week has passed, at a rare and most auspicious moment, when the lord of the lagna stands within the lagna, and the moon is joined with its own son (Budha, Mercury) —

Word by word

सप्ताहे समतीते तु (saptāhe samatīte tu) — but when a week has passedदुर्लभेऽतिशुभे क्षणे (durlabhe'tiśubhe kṣaṇe) — at a rare, most auspicious momentलग्नाधिपे च लग्नस्थे (lagnādhipe ca lagnasthe) — when the lord of the lagna is in the lagnaचन्द्रे स्वतनयान्विते (candre svatanayānvite) — and the moon is joined with its own son

५९ मुदिते रोहिणीयुक्ते विशुद्धे चन्द्रतारके। मार्गमासे चन्द्रवारे सर्वदोषविवर्जिते॥ ५९

mudite rohiṇīyukte viśuddhe candratārake | mārgamāse candravāre sarvadoṣavivarjite 59 ||

· हिन्दी

जब चन्द्रमा और तारे प्रसन्न, रोहिणीसे युक्त तथा विशुद्ध हों — मार्गशीर्ष मासमें, सोमवारके दिन, समस्त दोषोंसे रहित —

when it is joyous, joined with Rohiṇī, pure — the moon and the stars — in the month of Mārgaśīrṣa, on a Monday free from every fault —

Word by word

मुदिते रोहिणीयुक्ते (mudite rohiṇīyukte) — when joyous, joined with Rohiṇīविशुद्धे चन्द्रतारके (viśuddhe candratārake) — pure, the moon and the starमार्गमासे चन्द्रवारे (mārgamāse candravāre) — in the month of Mārga, on a Mondayसर्वदोषविवर्जिते (sarvadoṣavivarjite) — free from every fault

६० सर्वसद्ग्रहसंसृष्टेऽसद्ग्रहदृष्टिवर्जिते। सदपत्यप्रदे जीवे पतिसौभाग्यदायिनि॥ ६०

sarvasadgrahasaṃsṛṣṭe'sadgrahadṛṣṭivarjite | sadapatyaprade jīve patisaubhāgyadāyini 60 ||

· हिन्दी

जब समस्त शुभ ग्रहोंसे युक्त तथा अशुभ ग्रहोंकी दृष्टिसे रहित लग्न हो, और बृहस्पति उत्तम सन्तान देनेवाले तथा पतिको सौभाग्य प्रदान करनेवाले हों —

joined with all benefic planets, free from the gaze of malefic planets, when Jupiter grants good offspring and confers good fortune upon the husband —

Word by word

सर्वसद्ग्रहसंसृष्टे (sarvasadgrahasaṃsṛṣṭe) — joined with all benefic planetsअसद्ग्रहदृष्टिवर्जिते (asadgrahadṛṣṭivarjite) — free from the gaze of malefic planetsसदपत्यप्रदे जीवे (sadapatyaprade jīve) — when Jupiter grants good offspringपतिसौभाग्यदायिनि (patisaubhāgyadāyini) — and confers good fortune upon the husband

६१ जगदम्बां जगत्पित्रे मूलप्रकृतिमीश्वरीम्। कन्यां प्रदाय गिरिजां कृती त्वं भव पर्वत॥ ६१

jagadambāṃ jagatpitre mūlaprakṛtimīśvarīm | kanyāṃ pradāya girijāṃ kṛtī tvaṃ bhava parvata 61 ||

· हिन्दी

हे पर्वत! जगत्की माता, मूल प्रकृतिस्वरूपा तथा ईश्वरी अपनी पुत्री गिरिजाको जगत्के पिताके लिये अर्पणकर आप कृतार्थ हो जाइये।

Giving your daughter Girijā, the Mother of the world, the primal Prakṛti, the sovereign goddess, to the Father of the world, become accomplished, O mountain.

Word by word

जगदम्बां जगत्पित्रे (jagadambāṃ jagatpitre) — the mother of the world, to the father of the worldमूलप्रकृतिमीश्वरीम् (mūlaprakṛtimīśvarīm) — the primal Prakṛti, the sovereign goddessकन्यां प्रदाय गिरिजां (kanyāṃ pradāya girijāṃ) — giving your daughter Girijāकृती त्वं भव पर्वत (kṛtī tvaṃ bhava parvata) — become accomplished, O mountain

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

६२ इत्युक्त्वा मुनिशार्दूलो वसिष्ठो ज्ञानिसत्तमः। विरराम शिवं स्मृत्वा नानालीलाकरं प्रभुम्॥ ६२

ityuktvā muniśārdūlo vasiṣṭho jñānisattamaḥ | virarāma śivaṃ smṛtvā nānālīlākaraṃ prabhum 62 ||

· हिन्दी

यह कहकर ज्ञानियोंमें श्रेष्ठ मुनिशार्दूल वसिष्ठजी नाना लीलाएँ करनेवाले प्रभु शिवका स्मरणकर चुप हो गये।

Having said this, Vasiṣṭha, tiger among sages, best of the wise, fell silent, remembering Śiva, the lord who performs manifold divine sports.

Word by word

इत्युक्त्वा मुनिशार्दूलो (ityuktvā muniśārdūlo) — having said this, tiger among sagesवसिष्ठो ज्ञानिसत्तमः (vasiṣṭho jñānisattamaḥ) — Vasiṣṭha, best of the wiseविरराम शिवं स्मृत्वा (virarāma śivaṃ smṛtvā) — fell silent, remembering Śivaनानालीलाकरं प्रभुम् (nānālīlākaraṃ prabhum) — the lord of manifold sports

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे पद्मापिप्पलादचरितवर्णनं नाम पञ्चत्रिंशोऽध्यायः॥ ३५॥

Thus ends the thirty-fifth chapter, called "The Account of the Deeds of Padmā and Pippalāda," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें पद्मापिप्पलादचरितवर्णन नामक पैंतीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३५॥