Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड Chapter 10
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड
Chapter Ten · The Birth of Bhauma from Śiva's Forehead · Verses 1–28

अथ दशमोऽध्यायः

Answering Nārada's request for the story in full, Brahmā tells how Śiva, grieving for Satī, wandered the worlds sky-clad before returning to the mountain and entering a long samādhi. When at last he emerges, a drop of sweat falls from his forehead and becomes a radiant child; the Earth, taking a woman's form, adopts and nurses him, and Śiva names him Bhauma, "Earth-born." Grown to youth, Bhauma serves Śiva in Kāśī and, by Viśveśvara's grace, attains planetary rank and a divine world beyond Śukra's. सतीके विरहमें शिवजीका भ्रमण और समाधि, ललाटसे भौमकी उत्पत्ति, तथा पृथ्वीद्वारा उनका पालन-पोषण

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजीने कहा:

विष्णुशिष्य महाभाग विधे शैववर प्रभो। शिवलीलामिमां व्यासात्प्रीत्या मे वक्तुमर्हसि॥

viṣṇuśiṣya mahābhāga vidhe śaivavara prabho | śivalīlāmimāṃ vyāsātprītyā me vaktumarhasi ||

· हिन्दी

हे विष्णुशिष्य! हे महाभाग! हे विधे! हे शैववर! हे प्रभो! आप शिवजीकी इस लीलाको प्रीतिपूर्वक विस्तारसे मुझे कहिये।

O disciple of Viṣṇu, O greatly fortunate one, O Vidhi, O best of Śiva's devotees, O lord — you should tell me, with love, this play of Śiva in full detail.

Word by word

विष्णुशिष्य महाभाग (viṣṇuśiṣya mahābhāga) — O disciple of Viṣṇu, O greatly fortunate oneविधे शैववर प्रभो (vidhe śaivavara prabho) — O Vidhi, O best of Śiva's devotees, O lordशिवलीलामिमां व्यासात् (śivalīlāmimāṃ vyāsāt) — this play of Śiva, in full detailप्रीत्या मे वक्तुमर्हसि (prītyā me vaktumarhasi) — you should tell me, with love

सतीविरहयुक् शम्भुः किं चक्रे चरितं तथा। तपः कर्तुं कदायातो हिमवत्प्रस्थमुत्तमम्॥

satīvirahayuk śambhuḥ kiṃ cakre caritaṃ tathā | tapaḥ kartuṃ kadāyāto himavatprasthamuttamam ||

· हिन्दी

सतीके विरहसे युक्त होकर शिवजीने कौन-सा चरित्र किया? और वे तपस्या करनेके लिये उत्तम हिमालय पर्वतपर कब आये?

Being joined with separation from Satī, what deeds did Śambhu do? And when did he come to the excellent slope of Himavat, to perform austerity?

Word by word

सतीविरहयुक् शम्भुः (satīvirahayuk śambhuḥ) — Śambhu, joined with separation from Satīकिं चक्रे चरितं तथा (kiṃ cakre caritaṃ tathā) — what deeds did he doतपः कर्तुं कदायातः (tapaḥ kartuṃ kadāyātaḥ) — when did he come to perform austerityहिमवत्प्रस्थमुत्तमम् (himavatprasthamuttamam) — to the excellent slope of Himavat

शिवाशिवविवादोऽभूत्कथं कामक्षयश्च वै। तपः कृत्वा कथं प्राप शिवं शम्भुं च पार्वती॥

śivāśivavivādo'bhūtkathaṃ kāmakṣayaśca vai | tapaḥ kṛtvā kathaṃ prāpa śivaṃ śambhuṃ ca pārvatī ||

· हिन्दी

शिवा और शिवजीका विवाद किस प्रकार हुआ और कामदेवका विनाश किस प्रकार हुआ? पार्वतीने तपस्या करके किस प्रकार कल्याणकारी शम्भुको प्राप्त किया?

How did the dispute between Śivā and Śiva arise, and how indeed did Kāma perish? And how, having performed austerity, did Pārvatī attain the auspicious Śambhu?

Word by word

शिवाशिवविवादोऽभूत् (śivāśivavivādo'bhūt) — the dispute between Śivā and Śiva aroseकथं कामक्षयश्च वै (kathaṃ kāmakṣayaśca vai) — how, and how did Kāma perish indeedतपः कृत्वा कथं प्राप (tapaḥ kṛtvā kathaṃ prāpa) — having performed austerity, how did she attainशिवं शम्भुं च पार्वती (śivaṃ śambhuṃ ca pārvatī) — the auspicious Śambhu — Pārvatī

तत्सर्वमपरं चापि शिवसच्चरितं परम्। वक्तुमर्हसि मे ब्रह्मन्महानन्दकरं शुभम्॥

tatsarvamaparaṃ cāpi śivasaccaritaṃ param | vaktumarhasi me brahmanmahānandakaraṃ śubham ||

· हिन्दी

हे ब्रह्मन्! इन सब बातोंको तथा महान् आनन्द देनेवाले अन्य सुन्दर तथा कल्याणकारी शिवचरित्रोंको भी मुझसे कहिये।

All that, and also other supreme, true stories of Śiva — O Brahman, you should tell me, [stories] auspicious and giving great joy.

Word by word

तत्सर्वमपरं चापि (tatsarvamaparaṃ cāpi) — all that, and also otherशिवसच्चरितं परम् (śivasaccaritaṃ param) — supreme, true stories of Śivaवक्तुमर्हसि मे ब्रह्मन् (vaktumarhasi me brahman) — you should tell me, O Brahmanमहानन्दकरं शुभम् (mahānandakaraṃ śubham) — auspicious, giving great joy

सूत उवाच — Sūta spoke: सूतजीने कहा:

इति श्रुत्वा नारदस्य प्रश्नं लोकाधिपोत्तमः। विधिः प्रोवाच सुप्रीत्या स्मृत्वा शिवपदाम्बुजम्॥

iti śrutvā nāradasya praśnaṃ lokādhipottamaḥ | vidhiḥ provāca suprītyā smṛtvā śivapadāmbujam ||

· हिन्दी

नारदजीके इस प्रकारके प्रश्नको सुनकर लोकाधिपतियोंमें श्रेष्ठ ब्रह्माजी शिवजीके चरणकमलका स्मरण करके अत्यन्त प्रसन्नतापूर्वक कहने लगे।

Hearing this question of Nārada, Vidhi, foremost among the lords of the worlds, remembering Śiva's lotus feet, spoke with great delight.

Word by word

इति श्रुत्वा नारदस्य (iti śrutvā nāradasya) — hearing this, Nārada'sप्रश्नं लोकाधिपोत्तमः (praśnaṃ lokādhipottamaḥ) — question, the foremost among the lords of the worldsविधिः प्रोवाच सुप्रीत्या (vidhiḥ provāca suprītyā) — Vidhi spoke with great delightस्मृत्वा शिवपदाम्बुजम् (smṛtvā śivapadāmbujam) — remembering Śiva's lotus feet

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

देवर्षे शैववर्याद्य तद्यशः शृणु चादरात्। पावनं मङ्गलकरं भक्तिवर्धनमुत्तमम्॥

devarṣe śaivavaryādya tadyaśaḥ śṛṇu cādarāt | pāvanaṃ maṅgalakaraṃ bhaktivardhanamuttamam ||

· हिन्दी

हे देवर्षे! हे शैववर्य! आज आप उस पावन, मंगलकारी तथा उत्तम भक्तिको बढ़ानेवाले यशको आदरपूर्वक सुनिये।

O divine sage, O best of Śiva's devotees, hear today, with reverence, that glory — purifying, auspicious-making, and the best increaser of devotion.

Word by word

देवर्षे शैववर्याद्य (devarṣe śaivavaryādya) — O divine sage, O best of Śiva's devotees, todayतद्यशः शृणु चादरात् (tadyaśaḥ śṛṇu cādarāt) — hear that glory, with reverenceपावनं मङ्गलकरं (pāvanaṃ maṅgalakaraṃ) — purifying, auspicious-makingभक्तिवर्धनमुत्तमम् (bhaktivardhanamuttamam) — the best increaser of devotion

आगत्य स्वगिरिं शम्भुः प्रियाविरहकातरः। सस्मार स्वप्रियां देवीं सतीं प्राणाधिकां हृदा॥

āgatya svagiriṃ śambhuḥ priyāvirahakātaraḥ | sasmāra svapriyāṃ devīṃ satīṃ prāṇādhikāṃ hṛdā ||

· हिन्दी

प्रियाके विरहसे व्याकुल शम्भु अपने पर्वतपर आकर प्राणोंसे भी बढ़कर अपनी प्रिया सती देवीका हृदयसे स्मरण करने लगे।

Śambhu, having come to his own mountain, distressed by separation from his beloved, remembered in his heart his own dear goddess Satī, who was dearer than life.

Word by word

आगत्य स्वगिरिं शम्भुः (āgatya svagiriṃ śambhuḥ) — Śambhu, having come to his own mountainप्रियाविरहकातरः (priyāvirahakātaraḥ) — distressed by separation from his belovedसस्मार स्वप्रियां देवीं (sasmāra svapriyāṃ devīṃ) — remembered his own dear goddessसतीं प्राणाधिकां हृदा (satīṃ prāṇādhikāṃ hṛdā) — Satī, dearer than life, in his heart

गणानाभाष्य शोचंस्तां तद्गुणान्प्रेमवर्धनान्। वर्णयामास सुप्रीत्या दर्शयँल्लौकिकीं गतिम्॥

gaṇānābhāṣya śocaṃstāṃ tadguṇānpremavardhanān | varṇayāmāsa suprītyā darśaya~llaukikīṃ gatim ||

· हिन्दी

वे अपने गणोंको बुलाकर उन सतीके लिये शोक करते हुए, लौकिक गति दिखाते हुए, उनके प्रेमवर्धक गुणोंका अत्यन्त प्रेमपूर्वक वर्णन करने लगे।

Addressing his gaṇas, grieving for her, he described, with great love, her love-increasing virtues, showing forth thereby a worldly way.

Word by word

गणानाभाष्य शोचंस्तां (gaṇānābhāṣya śocaṃstāṃ) — addressing his gaṇas, grieving for herतद्गुणान्प्रेमवर्धनान् (tadguṇānpremavardhanān) — her love-increasing virtuesवर्णयामास सुप्रीत्या (varṇayāmāsa suprītyā) — described, with great loveदर्शयँल्लौकिकीं गतिम् (darśaya~llaukikīṃ gatim) — showing forth a worldly way

दिगम्बरो बभूवाथ त्यक्त्वा गार्हस्थ्यसद्गतिम्। पुनर्बभ्राम लोकान्वै सर्वान् लीलाविशारदः॥

digambaro babhūvātha tyaktvā gārhasthyasadgatim | punarbabhrāma lokānvai sarvān līlāviśāradaḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् वे गृहस्थोचित उत्तम आचरणको छोड़कर दिगम्बर हो गये और लीलाविशारद वे शिवजी पुनः सभी लोकोंमें भ्रमण करने लगे।

Then he became sky-clad, abandoning the good way of the householder, and, skilled in play, again wandered through all the worlds.

Word by word

दिगम्बरो बभूवाथ (digambaro babhūvātha) — then he became sky-cladत्यक्त्वा गार्हस्थ्यसद्गतिम् (tyaktvā gārhasthyasadgatim) — abandoning the good way of the householderपुनर्बभ्राम लोकान्वै सर्वान् (punarbabhrāma lokānvai sarvān) — again wandered through all the worldsलीलाविशारदः (līlāviśāradaḥ) — skilled in play

१० न प्राप दर्शनं क्वापि सतीविरहदुःखितः। पुनश्च गिरिमायातः शंकरो भक्तशंकरः॥

na prāpa darśanaṃ kvāpi satīvirahaduḥkhitaḥ | punaśca girimāyātaḥ śaṃkaro bhaktaśaṃkaraḥ ||

· हिन्दी

सतीके विरहसे दुखी हुए शंकरजीको कहीं भी उनका दर्शन प्राप्त नहीं हुआ, तब भक्तोंका कल्याण करनेवाले शिवजी पुनः पर्वतपर आ गये।

Sorrowful with separation from Satī, he obtained her sight nowhere at all; and again Śaṅkara, the bringer of good to his devotees, came to the mountain.

Word by word

न प्राप दर्शनं क्वापि (na prāpa darśanaṃ kvāpi) — he obtained her sight nowhere at allसतीविरहदुःखितः (satīvirahaduḥkhitaḥ) — sorrowful with separation from Satīपुनश्च गिरिमायातः (punaśca girimāyātaḥ) — and again came to the mountainशंकरो भक्तशंकरः (śaṃkaro bhaktaśaṃkaraḥ) — Śaṅkara, the bringer of good to his devotees

११ समाधाय मनो यत्नात् समाधिं दुःखनाशनम्। चकार च ददर्शासौ स्वरूपं निजमव्ययम्॥

samādhāya mano yatnāt samādhiṃ duḥkhanāśanam | cakāra ca dadarśāsau svarūpaṃ nijamavyayam ||

· हिन्दी

उन्होंने प्रयत्नपूर्वक मनको एकाग्रकर दुःख दूर करनेवाली समाधि लगायी और अपने अविनाशी स्वरूपका दर्शन किया।

Having, with effort, composed his mind, he entered a sorrow-destroying samādhi, and beheld his own imperishable true form.

Word by word

समाधाय मनो यत्नात् (samādhāya mano yatnāt) — having, with effort, composed his mindसमाधिं दुःखनाशनम् (samādhiṃ duḥkhanāśanam) — a sorrow-destroying samādhiचकार च ददर्शासौ (cakāra ca dadarśāsau) — he entered, and beheldस्वरूपं निजमव्ययम् (svarūpaṃ nijamavyayam) — his own imperishable true form

१२ इत्थं चिरतरं स्थाणुस्तस्थौ ध्वस्तगुणत्रयः। निर्विकारी परं ब्रह्म मायाधीशः स्वयं प्रभुः॥

itthaṃ cirataraṃ sthāṇustasthau dhvastaguṇatrayaḥ | nirvikārī paraṃ brahma māyādhīśaḥ svayaṃ prabhuḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार त्रिगुणातीत, विकाररहित परब्रह्म, मायाके अधीश्वर, स्वयंप्रभु सदाशिव अचल होकर बहुत दीर्घकालतक स्थित रहे।

Thus, unmoving, he remained for a very long time, the three qualities cast off — the unchanging supreme Brahman, the lord of māyā, the self-existent master.

Word by word

इत्थं चिरतरं स्थाणुः (itthaṃ cirataraṃ sthāṇuḥ) — thus, unmoving, for a very long timeतस्थौ ध्वस्तगुणत्रयः (tasthau dhvastaguṇatrayaḥ) — he remained, the three qualities cast offनिर्विकारी परं ब्रह्म (nirvikārī paraṃ brahma) — the unchanging supreme Brahmanमायाधीशः स्वयं प्रभुः (māyādhīśaḥ svayaṃ prabhuḥ) — the lord of māyā, the self-existent master

१३ ततः समाधिं तत्याज व्यतीयुर्ह्यमिताः समाः। यदा तदा बभूवाशु चरितं तद्ददामि वः॥

tataḥ samādhiṃ tatyāja vyatīyurhyamitāḥ samāḥ | yadā tadā babhūvāśu caritaṃ taddadāmi vaḥ ||

· हिन्दी

जब उनकी समाधिको बहुत अपार वर्ष बीत गये, तब उन्होंने अपनी समाधिका त्याग किया; उस समय जो चरित्र हुआ, वह मैं आपको शीघ्र कह रहा हूँ।

Then, when innumerable years had passed indeed, he gave up his samādhi; whatever happened then, that story I now quickly tell you.

Word by word

ततः समाधिं तत्याज (tataḥ samādhiṃ tatyāja) — then he gave up his samādhiव्यतीयुर्ह्यमिताः समाः (vyatīyurhyamitāḥ samāḥ) — when innumerable years had passed indeedयदा तदा बभूवाशु (yadā tadā babhūvāśu) — whatever happened then, quicklyचरितं तद्ददामि वः (caritaṃ taddadāmi vaḥ) — that story I now tell you

१४ प्रभोर्ल्ललाटदेशात्तु यत्पृषच्छ्रमसंभवम्। पपात धरणौ तत्र स बभूव शिशुर्द्रुतम्॥

prabhorllalāṭadeśāttu yatpṛṣacchramasaṃbhavam | papāta dharaṇau tatra sa babhūva śiśurdrutam ||

· हिन्दी

प्रभुके ललाटस्थलसे जो पसीनेकी बूँद उत्पन्न हुई, वह पृथ्वीपर गिरी, और उससे वहाँ शीघ्र ही एक बालक उत्पन्न हो गया।

That which arose from the lord's forehead as a drop born of exertion — it fell upon the earth, and there a child at once came into being.

Word by word

प्रभोर्ल्ललाटदेशात्तु (prabhorllalāṭadeśāttu) — from the lord's foreheadयत्पृषच्छ्रमसंभवम् (yatpṛṣacchramasaṃbhavam) — that which arose as a drop born of exertionपपात धरणौ तत्र (papāta dharaṇau tatra) — fell upon the earth, and thereस बभूव शिशुर्द्रुतम् (sa babhūva śiśurdrutam) — a child at once came into being

१५ चतुर्भुजोऽरुणाकारो रमणीयाकृतिर्मुने। अलौकिकद्युतिः श्रीमांस्तेजस्वी परदुस्सहः॥

caturbhujo'ruṇākāro ramaṇīyākṛtirmune | alaukikadyutiḥ śrīmāṃstejasvī paradussahaḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! वह बालक चार भुजाओंवाला, अरुणवर्णका, अत्यन्त मनोहर आकृतिवाला, अलौकिक द्युतिसे युक्त, श्रीमान्, तेजस्वी तथा शत्रुओंके लिये दुःसह था।

O sage, four-armed, of ruddy form, of a lovely shape, of unearthly splendour, glorious, radiant, unbearable to enemies.

Word by word

चतुर्भुजोऽरुणाकारो (caturbhujo'ruṇākāro) — four-armed, of ruddy formरमणीयाकृतिर्मुने (ramaṇīyākṛtirmune) — of a lovely shape, O sageअलौकिकद्युतिः श्रीमान् (alaukikadyutiḥ śrīmān) — of unearthly splendour, gloriousतेजस्वी परदुस्सहः (tejasvī paradussahaḥ) — radiant, unbearable to enemies

१६ रुरोद स शिशुस्तस्य पुरो हि परमेशितुः। प्राकृतात्मजवत्तत्र भवाचाररतस्य हि॥

ruroda sa śiśustasya puro hi parameśituḥ | prākṛtātmajavattatra bhavācāraratasya hi ||

· हिन्दी

वह बालक लोकाचारमें निरत उन परमेश्वर शिवके सामने साधारण पुत्रकी भाँति ही रोने लगा।

That child wept before that supreme lord, who was there devoted to worldly custom, indeed just as an ordinary child would.

Word by word

रुरोद स शिशुस्तस्य (ruroda sa śiśustasya) — that child wept, before thatपुरो हि परमेशितुः (puro hi parameśituḥ) — supreme lord indeedप्राकृतात्मजवत्तत्र (prākṛtātmajavattatra) — there, just as an ordinary child wouldभवाचाररतस्य हि (bhavācāraratasya hi) — who was devoted to worldly custom, indeed

१७ तदा विचार्य सुधिया धृत्वा सुस्त्रीतनुं क्षितिः। आविर्बभूव तत्रैव भयमानीय शंकरात्॥

tadā vicārya sudhiyā dhṛtvā sustrītanuṃ kṣitiḥ | āvirbabhūva tatraiva bhayamānīya śaṃkarāt ||

· हिन्दी

उसी समय भगवान् शंकरसे भयभीत हुई पृथ्वी अपनी सुबुद्धिसे विचारकर अत्यन्त सुन्दर स्त्रीका शरीर धारण करके वहीं प्रकट हो गयी।

Then, considering with good sense, the earth, having taken on a lovely woman's body, appeared right there, having brought fear on account of Śaṅkara.

Word by word

तदा विचार्य सुधिया (tadā vicārya sudhiyā) — then, considering with good senseधृत्वा सुस्त्रीतनुं क्षितिः (dhṛtvā sustrītanuṃ kṣitiḥ) — the earth, having taken a lovely woman's bodyआविर्बभूव तत्रैव (āvirbabhūva tatraiva) — appeared right thereभयमानीय शंकरात् (bhayamānīya śaṃkarāt) — having brought fear on account of Śaṅkara

१८ तं बालं द्रुतमुत्थाप्य क्रोडायां निदधे वरम्। स्तन्यं सापाययत्प्रीत्या दुग्धं चोपरिसम्भवम्॥

taṃ bālaṃ drutamutthāpya kroḍāyāṃ nidadhe varam | stanyaṃ sāpāyayatprītyā dugdhaṃ coparisambhavam ||

· हिन्दी

उन्होंने उस उत्तम बालकको शीघ्रतासे उठाकर अपनी गोदमें रख लिया और प्रेमपूर्वक अपने वक्षःस्थलपर उत्पन्न दूध उसे पिलाने लगीं।

Quickly lifting up that excellent child, she placed him upon her lap, and lovingly gave him to drink the milk that had arisen at her breast.

Word by word

तं बालं द्रुतमुत्थाप्य (taṃ bālaṃ drutamutthāpya) — quickly lifting up that childक्रोडायां निदधे वरम् (kroḍāyāṃ nidadhe varam) — she placed the excellent one on her lapस्तन्यं सापाययत्प्रीत्या (stanyaṃ sāpāyayatprītyā) — lovingly gave him to drink milkदुग्धं चोपरिसम्भवम् (dugdhaṃ coparisambhavam) — milk that had arisen at her breast

१९ चुचुम्ब तन्मुखं स्नेहात्स्मित्वा क्रीडयदात्मजम्। सत्यभावात्स्वयं माता परमेशहितावहा॥

cucumba tanmukhaṃ snehātsmitvā krīḍayadātmajam | satyabhāvātsvayaṃ mātā parameśahitāvahā ||

· हिन्दी

इस प्रकार परमेश्वरका हित-साधन करनेवाली वह पृथ्वी सत्यभावसे स्वयं माता बनकर स्नेहपूर्वक हँसते हुए उस बालकके मुखको चूमने लगी और उससे खेलने लगी।

She kissed his face out of affection, and, smiling, played with the child, herself truly becoming a mother, bringing good to the supreme lord.

Word by word

चुचुम्ब तन्मुखं स्नेहात् (cucumba tanmukhaṃ snehāt) — she kissed his face out of affectionस्मित्वा क्रीडयदात्मजम् (smitvā krīḍayadātmajam) — and, smiling, played with the childसत्यभावात्स्वयं माता (satyabhāvātsvayaṃ mātā) — truly becoming a mother herselfपरमेशहितावहा (parameśahitāvahā) — bringing good to the supreme lord

२० तद् दृष्ट्वा चरितं शम्भुः कौतुकी सूतिकृत्कृती। अन्तर्यामी विहस्याथोवाच ज्ञात्वा रसां हरः॥

tad dṛṣṭvā caritaṃ śambhuḥ kautukī sūtikṛtkṛtī | antaryāmī vihasyāthovāca jñātvā rasāṃ haraḥ ||

· हिन्दी

उस चरित्रको देखकर कौतुकी, सृष्टिकर्ता तथा अन्तर्यामी शम्भु उसे पृथ्वी जानकर हँसते हुए उससे बोले।

Seeing this deed, Śambhu, curious, the accomplished maker of creation, the inner controller, Hara, laughing, and recognising her as the Earth, then spoke.

Word by word

तद् दृष्ट्वा चरितं शम्भुः (tad dṛṣṭvā caritaṃ śambhuḥ) — seeing this deed, Śambhuकौतुकी सूतिकृत्कृती (kautukī sūtikṛtkṛtī) — curious, the accomplished maker of creationअन्तर्यामी विहस्याथ (antaryāmī vihasyātha) — the inner controller, laughing, thenउवाच ज्ञात्वा रसां हरः (uvāca jñātvā rasāṃ haraḥ) — Hara spoke, having recognised the Earth

२१ धन्या त्वं धरणि प्रीत्या पालयैतं सुतं मम। त्वय्युद्भूतं श्रमजलान्महातेजस्विनो वरम्॥

dhanyā tvaṃ dharaṇi prītyā pālayaitaṃ sutaṃ mama | tvayyudbhūtaṃ śramajalānmahātejasvino varam ||

· हिन्दी

हे धरणि! तुम धन्य हो, मेरे इस पुत्रका प्रेमपूर्वक पालन करो। यह मेरे महातेजस्वी श्रमजलसे तुझमें उत्पन्न हुआ श्रेष्ठ बालक है।

Blessed are you, O Earth; with love, rear this son of mine, an excellent one of great splendour, who has arisen in you from a drop of exertion.

Word by word

धन्या त्वं धरणि प्रीत्या (dhanyā tvaṃ dharaṇi prītyā) — blessed are you, O Earth; with loveपालयैतं सुतं मम (pālayaitaṃ sutaṃ mama) — rear this son of mineत्वय्युद्भूतं श्रमजलान् (tvayyudbhūtaṃ śramajalān) — who has arisen in you from a drop of exertionमहातेजस्विनो वरम् (mahātejasvino varam) — an excellent one of great splendour

२२ मम श्रमकभूर्बालो यद्यपि प्रियकृत्क्षिते। त्वन्नाम्ना स्याद्भवेत्ख्यातस्त्रितापरहितः सदा॥

mama śramakabhūrbālo yadyapi priyakṛtkṣite | tvannāmnā syādbhavetkhyātastritāparahitaḥ sadā ||

· हिन्दी

हे क्षिति! यद्यपि मेरे परिश्रमसे उत्पन्न यह बालक मुझे प्रिय है, फिर भी यह तुम्हारे ही नामसे विख्यात होगा और सदा तीनों तापोंसे रहित रहेगा।

O Earth, though this child, born of my exertion, is dear to me, he shall become renowned by your name, and shall ever be free from the three afflictions.

Word by word

मम श्रमकभूर्बालो (mama śramakabhūrbālo) — this child, born of my exertionयद्यपि प्रियकृत्क्षिते (yadyapi priyakṛtkṣite) — though he is dear, O Earthत्वन्नाम्ना स्याद्भवेत्ख्यातः (tvannāmnā syādbhavetkhyātaḥ) — shall become renowned by your nameत्रितापरहितः सदा (tritāparahitaḥ sadā) — and shall ever be free from the three afflictions

२३ असौ बालः कुदाता हि भविष्यति गुणी तव। ममापि सुखदाता हि गृहाणैनं यथारुचि॥

asau bālaḥ kudātā hi bhaviṣyati guṇī tava | mamāpi sukhadātā hi gṛhāṇainaṃ yathāruci ||

· हिन्दी

यह बालक भूमिदान करनेवाला और गुणोंसे सम्पन्न तुम्हारा ही होगा तथा मुझे भी सुख देनेवाला होगा; अतः इसे अपनी रुचिके अनुसार ग्रहण करो।

This child, indeed a giver of land, virtuous, shall belong to you; a giver of happiness to me too — take him according to your liking.

Word by word

असौ बालः कुदाता हि (asau bālaḥ kudātā hi) — this child, indeed a giver of landभविष्यति गुणी तव (bhaviṣyati guṇī tava) — virtuous, shall belong to youममापि सुखदाता हि (mamāpi sukhadātā hi) — a giver of happiness to me too, indeedगृहाणैनं यथारुचि (gṛhāṇainaṃ yathāruci) — take him according to your liking

२४ इत्युक्त्वा विररामाथ किंचिद्विरहमुक्तधीः। लोकाचारकरो रुद्रो निर्विकारी सतां प्रियः॥

ityuktvā virarāmātha kiṃcidvirahamuktadhīḥ | lokācārakaro rudro nirvikārī satāṃ priyaḥ ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर विरहवेदनासे कुछ मुक्त हुए भगवान् शिव चुप हो गये; वस्तुतः निर्विकारी तथा सज्जनोंके प्रिय वे प्रभु लोकाचारका ही अनुसरण करते हैं।

Having said this, he then fell silent, his mind a little freed of separation's grief — Rudra, doer of worldly custom, unchanging, beloved of the virtuous.

Word by word

इत्युक्त्वा विररामाथ (ityuktvā virarāmātha) — having said this, he then fell silentकिंचिद्विरहमुक्तधीः (kiṃcidvirahamuktadhīḥ) — his mind a little freed of separation's griefलोकाचारकरो रुद्रो (lokācārakaro rudro) — Rudra, doer of worldly customनिर्विकारी सतां प्रियः (nirvikārī satāṃ priyaḥ) — unchanging, beloved of the virtuous

२५ अपि क्षितिर्जगामाशु शिवाज्ञामधिगम्य सा। स्वस्थानं ससुता प्राप सुखमात्यंतिकं च वै॥

api kṣitirjagāmāśu śivājñāmadhigamya sā | svasthānaṃ sasutā prāpa sukhamātyaṃtikaṃ ca vai ||

· हिन्दी

तब शिवजीसे आज्ञा लेकर पृथ्वी अपने पुत्रसहित शीघ्र अपने स्थानपर चली गयी और उसे अत्यन्त सुख प्राप्त हुआ।

And the Earth, having received Śiva's leave, quickly went, together with her son, to her own place, and attained, indeed, the utmost happiness.

Word by word

अपि क्षितिर्जगामाशु (api kṣitirjagāmāśu) — and the Earth quickly wentशिवाज्ञामधिगम्य सा (śivājñāmadhigamya sā) — having received Śiva's leaveस्वस्थानं ससुता प्राप (svasthānaṃ sasutā prāpa) — to her own place, together with her sonसुखमात्यंतिकं च वै (sukhamātyaṃtikaṃ ca vai) — and attained the utmost happiness, indeed

२६ स बालो भौम इत्याख्यां प्राप्य भूत्वा युवा द्रुतम्। तस्यां काश्यां चिरं कालं सिषेवे शंकरं प्रभुम्॥

sa bālo bhauma ityākhyāṃ prāpya bhūtvā yuvā drutam | tasyāṃ kāśyāṃ ciraṃ kālaṃ siṣeve śaṃkaraṃ prabhum ||

· हिन्दी

वह बालक भौम नाम प्राप्त करके शीघ्र ही युवा हो गया और उस काशीमें बहुत कालतक प्रभु शंकरकी सेवा करता रहा।

That child, having obtained the name Bhauma, and quickly becoming a young man, served the lord Śaṅkara in that city of Kāśī for a long time.

Word by word

स बालो भौम इत्याख्यां (sa bālo bhauma ityākhyāṃ) — that child, the name Bhaumaप्राप्य भूत्वा युवा द्रुतम् (prāpya bhūtvā yuvā drutam) — having obtained, quickly becoming a young manतस्यां काश्यां चिरं कालं (tasyāṃ kāśyāṃ ciraṃ kālaṃ) — in that city of Kāśī, for a long timeसिषेवे शंकरं प्रभुम् (siṣeve śaṃkaraṃ prabhum) — served the lord Śaṅkara

२७ विश्वेश्वरप्रसादेन ग्रहत्वं प्राप्य भूमिजः। दिव्यं लोकं जगामाशु शुक्रलोकात्परं वरम्॥

viśveśvaraprasādena grahatvaṃ prāpya bhūmijaḥ | divyaṃ lokaṃ jagāmāśu śukralokātparaṃ varam ||

· हिन्दी

विश्वेश्वरकी कृपासे ग्रहपद प्राप्तकर वह भूमिपुत्र शुक्रलोकसे भी श्रेष्ठ ऐसे उत्तम दिव्य लोकमें शीघ्र चला गया।

By the grace of Viśveśvara, the Earth-born one, having attained planetary status, quickly went to a divine world, higher and better than Śukra's world.

Word by word

विश्वेश्वरप्रसादेन (viśveśvaraprasādena) — by the grace of Viśveśvaraग्रहत्वं प्राप्य भूमिजः (grahatvaṃ prāpya bhūmijaḥ) — the Earth-born one, having attained planetary statusदिव्यं लोकं जगामाशु (divyaṃ lokaṃ jagāmāśu) — quickly went to a divine worldशुक्रलोकात्परं वरम् (śukralokātparaṃ varam) — higher and better than Śukra's world

२८ इत्युक्तं शम्भुचरितं सतीविरहसंयुतम्। तपस्याचरणं शम्भोः शृणु चादरतो मुने॥

ityuktaṃ śambhucaritaṃ satīvirahasaṃyutam | tapasyācaraṇaṃ śambhoḥ śṛṇu cādarato mune ||

· हिन्दी

हे मुने! इस प्रकार मैंने सतीके विरहसे युक्त शिवजीका चरित्र आपसे कहा; अब आप शिवजीके तपस्याचरणको आदरके साथ सुनिये।

Thus has been told Śambhu's story, joined with separation from Satī; now, O sage, hear with reverence of Śambhu's practice of austerity.

Word by word

इत्युक्तं शम्भुचरितं (ityuktaṃ śambhucaritaṃ) — thus has been told Śambhu's storyसतीविरहसंयुतम् (satīvirahasaṃyutam) — joined with separation from Satīतपस्याचरणं शम्भोः (tapasyācaraṇaṃ śambhoḥ) — Śambhu's practice of austerityशृणु चादरतो मुने (śṛṇu cādarato mune) — hear, with reverence, O sage

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे भौमोत्पत्तिशिवलीलावर्णनं नाम दशमोऽध्यायः॥ १०॥

Thus ends the tenth chapter, called "The Birth of Bhauma and the Play of Śiva," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें भौमकी उत्पत्ति तथा शिवलीलाका वर्णन नामक दसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १०॥