॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ सप्तदशोऽध्यायः
Indra, oppressed by Tāraka's tyranny, remembers Kāma, who arrives at once with Rati and Vasanta and pledges his friendship without reservation. Kāma boasts of his power to overcome any being — even Brahmā, Viṣṇu, and Śiva himself — through nothing more than the sidelong glance of a beautiful woman. Indra then reveals the true task: Tāraka can be slain only by a son born of Śiva's own seed, and Śiva, immersed in supreme austerity upon the king of mountains, remains wholly beyond the reach of desire. Yet Pārvatī, Satī reborn, already stands in unnoticed service to him at her father's bidding; Kāma must kindle Śiva's desire for her, and by this deed win undying fame. Kāma, already unwittingly caught in Śiva's māyā, agrees at once, and sets out with Rati and Vasanta for the place of Śiva's tapas. तारकके अत्याचारसे पीड़ित इन्द्र कामदेवका स्मरण करते हैं, और काम तत्काल रति तथा वसन्तको साथ लेकर उपस्थित होकर निःसंकोच अपनी मित्रताका वचन देते हैं। काम यह दर्प प्रकट करते हैं कि वे सुन्दर स्त्रीके कटाक्षमात्रसे ब्रह्मा, विष्णु और स्वयं शिव तकको भी विचलित कर सकते हैं। तब इन्द्र वास्तविक कार्य बताते हैं — तारकका वध केवल शिवके ही वीर्यसे उत्पन्न पुत्रद्वारा सम्भव है, और हिमालयपर परम तपमें लीन शिव कामके सर्वथा वशमें नहीं आते। किंतु सती ही अब पार्वतीके रूपमें, पिताकी आज्ञासे, अलक्षित रूपसे शिवकी सेवा कर रही हैं; काम को शिवके मनमें पार्वतीके प्रति रुचि जगानी है, जिससे उन्हें चिरस्थायी कीर्ति प्राप्त होगी। पहलेसे ही शिवकी मायासे अनजाने मोहित काम तुरंत सहमत होकर रति तथा वसन्तको साथ लेकर शिवके तपःस्थलकी ओर प्रस्थान करते हैं।
१ गतेषु तेषु देवेषु शक्रः सस्मार वै स्मरम्। पीडितस्तारकेनाति दैत्येन च दुरात्मना॥ १
gateṣu teṣu deveṣu śakraḥ sasmāra vai smaram | pīḍitastārakenāti daityena ca durātmanā 1 ||
जब वे देवगण चले गये, तब तारक नामक दुरात्मा दैत्यसे अत्यन्त पीड़ित इन्द्रने कामदेवका स्मरण किया।
When those gods had departed, Indra — oppressed beyond measure by the evil-souled demon Tāraka — remembered Kāma.
गतेषु तेषु देवेषु (gateṣu teṣu deveṣu) — those gods having goneशक्रः सस्मार वै स्मरम् (śakraḥ sasmāra vai smaram) — Indra indeed remembered Smara [Kāma]पीडितस्तारकेनाति (pīḍitastārakenāti) — exceedingly oppressed by Tārakaदैत्येन च दुरात्मना (daityena ca durātmanā) — by that evil-souled demon
२ आगतस्तत्क्षणात्कामः सवसन्तो रतिप्रियः। सावलेपो युतो रत्या त्रैलोक्यविजयी प्रभुः॥ २
āgatastatkṣaṇātkāmaḥ savasanto ratipriyaḥ | sāvalepo yuto ratyā trailokyavijayī prabhuḥ 2 ||
उसी क्षण रतिके प्रिय कामदेव वसन्तके साथ वहाँ आ पहुँचे — रतिके साथ, अभिमानसे युक्त, त्रिलोकविजयी प्रभु।
That very instant Kāma arrived, together with Vasanta, beloved of Rati — proud, accompanied by Rati, that lord who conquers the three worlds.
आगतस्तत्क्षणात्कामः (āgatastatkṣaṇātkāmaḥ) — that very instant Kāma arrivedसवसन्तो रतिप्रियः (savasanto ratipriyaḥ) — together with Vasanta, dear to Ratiसावलेपो युतो रत्या (sāvalepo yuto ratyā) — full of pride, accompanied by Ratiत्रैलोक्यविजयी प्रभुः (trailokyavijayī prabhuḥ) — the lord who conquers the three worlds
३ प्रणामं च ततः कृत्वा स्थित्वा तत्पुरतः स्मरः। महोन्नतमनास्तात साञ्जलिः शक्रमब्रवीत्॥ ३
praṇāmaṃ ca tataḥ kṛtvā sthitvā tatpurataḥ smaraḥ | mahonnatamanāstāta sāñjaliḥ śakramabravīt 3 ||
तब प्रणाम करके उनके सामने खड़े हुए स्मर [कामदेव] ने — हे तात! अत्यन्त उदार मनसे, हाथ जोड़कर — इन्द्रसे यह कहा।
Then, having bowed and standing before him, Smara — O dear one, high of spirit, with joined hands — spoke to Indra.
प्रणामं च ततः कृत्वा (praṇāmaṃ ca tataḥ kṛtvā) — then, having bowedस्थित्वा तत्पुरतः स्मरः (sthitvā tatpurataḥ smaraḥ) — Smara, standing before himमहोन्नतमनास्तात (mahonnatamanāstāta) — O dear one, of most exalted mindसाञ्जलिः शक्रमब्रवीत् (sāñjaliḥ śakramabravīt) — with joined hands, spoke to Indra
४ किं कार्यं ते समुत्पन्नं स्मृतोऽहं केन हेतुना। तत् त्वं कथय देवेश तत्कर्तुं समुपागतः॥ ४
kiṃ kāryaṃ te samutpannaṃ smṛto'haṃ kena hetunā | tat tvaṃ kathaya deveśa tatkartuṃ samupāgataḥ 4 ||
"आपको कौन-सा कार्य आ पड़ा है? किस कारणसे मेरा स्मरण किया गया है? हे देवेश! वह मुझे बताइये, मैं उसे करनेके लिये ही यहाँ आया हूँ।"
"What task has befallen you? For what reason have I been remembered? Tell me, O lord of gods — I have come to accomplish it."
किं कार्यं ते समुत्पन्नं (kiṃ kāryaṃ te samutpannaṃ) — what task has arisen for youस्मृतोऽहं केन हेतुना (smṛto'haṃ kena hetunā) — for what reason have I been rememberedतत् त्वं कथय देवेश (tat tvaṃ kathaya deveśa) — tell me that, O lord of the godsतत्कर्तुं समुपागतः (tatkartuṃ samupāgataḥ) — I have come here to accomplish it
५ तच्छुत्वा वचनं तस्य कंदर्पस्य सुरेश्वरः। उवाच वचनं प्रीत्या युक्तं युक्तमिति स्तुवन्॥ ५
tacchutvā vacanaṃ tasya kaṃdarpasya sureśvaraḥ | uvāca vacanaṃ prītyā yuktaṃ yuktamiti stuvan 5 ||
कन्दर्प [काम] के इस वचनको सुनकर, देवराज इन्द्रने प्रेमपूर्वक "ठीक है, ठीक है" कहते हुए उनकी प्रशंसा करते हुए यह वचन कहा।
Hearing this speech of Kandarpa, the lord of gods, praising him with affection, saying "well said, well said," spoke these words.
तच्छुत्वा वचनं तस्य (tacchutvā vacanaṃ tasya) — having heard that speech of hisकंदर्पस्य सुरेश्वरः (kaṃdarpasya sureśvaraḥ) — of Kandarpa, the lord of the gods [Indra]उवाच वचनं प्रीत्या (uvāca vacanaṃ prītyā) — spoke these words with affectionयुक्तं युक्तमिति स्तुवन् (yuktaṃ yuktamiti stuvan) — praising him, saying, 'well said, well said'
६ तव साधु समारम्भो यन्मे कार्यमुपस्थितम्। तत्कर्तुमुद्यतोऽसि त्वं धन्योऽसि मकरध्वज॥ ६
tava sādhu samārambho yanme kāryamupasthitam | tatkartumudyato'si tvaṃ dhanyo'si makaradhvaja 6 ||
"आपका यह उद्यम उत्तम है कि मेरा यह उपस्थित कार्य करनेके लिये आप तत्पर हैं; हे मकरध्वज! आप धन्य हैं।"
"Excellent is your resolve, that you stand ready to accomplish this task of mine; you are blessed, O Makaradhvaja."
तव साधु समारम्भो (tava sādhu samārambho) — excellent is your resolveयन्मे कार्यमुपस्थितम् (yanme kāryamupasthitam) — regarding this task of mine that has come upतत्कर्तुमुद्यतोऽसि त्वं (tatkartumudyato'si tvaṃ) — you stand ready to accomplish itधन्योऽसि मकरध्वज (dhanyo'si makaradhvaja) — you are blessed, O Makaradhvaja
७ प्रस्तुतं शृणु मद्वाक्यं कथयामि तवाग्रतः। मदीयं चैव यत्कार्यं त्वदीयं तन्न चान्यथा॥ ७
prastutaṃ śṛṇu madvākyaṃ kathayāmi tavāgrataḥ | madīyaṃ caiva yatkāryaṃ tvadīyaṃ tanna cānyathā 7 ||
"मेरा यह वचन सुनिये, जो मैं आपके सामने कह रहा हूँ; मेरा जो भी कार्य है वह आपका ही है, अन्यथा नहीं।"
"Hear this word of mine, spoken before you: whatever task is mine is indeed yours, and not otherwise."
प्रस्तुतं शृणु मद्वाक्यं (prastutaṃ śṛṇu madvākyaṃ) — hear this word of mine, now spokenकथयामि तवाग्रतः (kathayāmi tavāgrataḥ) — I speak it before youमदीयं चैव यत्कार्यं (madīyaṃ caiva yatkāryaṃ) — whatever task is mineत्वदीयं तन्न चान्यथा (tvadīyaṃ tanna cānyathā) — is indeed yours, and not otherwise
८ मित्राणि मम सन्त्येव बहूनि सुमहान्ति च। परं तु स्मर सन्मित्र त्वत्तुल्यं न हि कुत्रचित्॥ ८
mitrāṇi mama santyeva bahūni sumahānti ca | paraṃ tu smara sanmitra tvattulyaṃ na hi kutracit 8 ||
"मेरे मित्र तो बहुत हैं, और अत्यन्त महान् भी हैं; किंतु हे स्मर! हे सन्मित्र! आपके समान कोई भी कहीं नहीं है।"
"I do have many friends, and great ones too; but, O Smara, O true friend, none anywhere is your equal."
मित्राणि मम सन्त्येव (mitrāṇi mama santyeva) — I do indeed have friendsबहूनि सुमहान्ति च (bahūni sumahānti ca) — many, and very great ones tooपरं तु स्मर सन्मित्र (paraṃ tu smara sanmitra) — but, O Smara, O true friendत्वत्तुल्यं न हि कुत्रचित् (tvattulyaṃ na hi kutracit) — none is equal to you anywhere
९ जयार्थं मे द्वयं तात निर्मितं वज्रमुत्तमम्। वज्रं च निष्फलं स्याद्वै त्वं तु नैव कदाचन॥ ९
jayārthaṃ me dvayaṃ tāta nirmitaṃ vajramuttamam | vajraṃ ca niṣphalaṃ syādvai tvaṃ tu naiva kadācana 9 ||
"हे तात! मेरी विजयके लिये दो साधन बनाये गये हैं — उत्तम वज्र और आप। वज्र तो कभी निष्फल भी हो सकता है, किंतु आप कभी नहीं होते।"
"O dear one, two things were made for my victory — the excellent thunderbolt, and you. The thunderbolt may indeed sometimes prove fruitless, but you never do."
जयार्थं मे द्वयं तात (jayārthaṃ me dvayaṃ tāta) — O dear one, for my victory there are twoनिर्मितं वज्रमुत्तमम् (nirmitaṃ vajramuttamam) — — the excellent thunderbolt was fashionedवज्रं च निष्फलं स्याद्वै (vajraṃ ca niṣphalaṃ syādvai) — and the thunderbolt may indeed become fruitlessत्वं तु नैव कदाचन (tvaṃ tu naiva kadācana) — but you, never at any time
१० यतो हितं प्रजायेत ततः को नु प्रियः परः। तस्मान्मित्रवरस्त्वं हि मत्कार्यं कर्तुमर्हसि॥ १०
yato hitaṃ prajāyeta tataḥ ko nu priyaḥ paraḥ | tasmānmitravarastvaṃ hi matkāryaṃ kartumarhasi 10 ||
"जिससे हित उत्पन्न हो, उससे बढ़कर प्रिय और कौन है? इसलिये हे श्रेष्ठ मित्र! आप ही मेरा कार्य करनेके योग्य हैं।"
"He from whom good comes — who indeed is dearer than that? Therefore you, best of friends, are worthy to accomplish my task."
यतो हितं प्रजायेत (yato hitaṃ prajāyeta) — from whom benefit is bornततः को नु प्रियः परः (tataḥ ko nu priyaḥ paraḥ) — who indeed is dearer than that oneतस्मान्मित्रवरस्त्वं हि (tasmānmitravarastvaṃ hi) — therefore you, O best of friendsमत्कार्यं कर्तुमर्हसि (matkāryaṃ kartumarhasi) — are worthy to accomplish my task
११ मम दुःखं समुत्पन्नमसाध्यं चापि कालजम्। केनापि नैव तच्छक्यं दूरीकर्तुं त्वया विना॥ ११
mama duḥkhaṃ samutpannamasādhyaṃ cāpi kālajam | kenāpi naiva tacchakyaṃ dūrīkartuṃ tvayā vinā 11 ||
"मेरा दुःख उत्पन्न हुआ है, जो असाध्य और कालसे उत्पन्न है; आपके बिना उसे दूर करना किसीके लिये भी सम्भव नहीं है।"
"My sorrow has arisen, incurable, born of time itself; by none at all can it be dispelled, save by you."
मम दुःखं समुत्पन्नम् (mama duḥkhaṃ samutpannam) — my sorrow has arisenअसाध्यं चापि कालजम् (asādhyaṃ cāpi kālajam) — incurable, and born of timeकेनापि नैव तच्छक्यं (kenāpi naiva tacchakyaṃ) — by no one at all is it possibleदूरीकर्तुं त्वया विना (dūrīkartuṃ tvayā vinā) — to remove, except by you
१२ दातुः परीक्षा दुर्भिक्षे रणे शूरस्य जायते। आपत्काले तु मित्रस्याशक्तौ स्त्रीणां कुलस्य हि॥ १२
dātuḥ parīkṣā durbhikṣe raṇe śūrasya jāyate | āpatkāle tu mitrasyāśaktau strīṇāṃ kulasya hi 12 ||
"दानीकी परीक्षा दुर्भिक्षमें, शूरवीरकी युद्धमें होती है; मित्रकी आपत्तिकालमें, तथा असमर्थ होनेपर स्त्रियोंकी और कुलकी परीक्षा होती है।"
"The test of a giver comes in famine, of the brave in battle; of a friend in calamity, and, in one's helplessness, of one's wife and family."
दातुः परीक्षा दुर्भिक्षे (dātuḥ parīkṣā durbhikṣe) — the test of a giver comes in famineरणे शूरस्य जायते (raṇe śūrasya jāyate) — of the brave, it arises in battleआपत्काले तु मित्रस्य (āpatkāle tu mitrasya) — of a friend, in a time of calamityअशक्तौ स्त्रीणां कुलस्य हि (aśaktau strīṇāṃ kulasya hi) — and, in helplessness, indeed of women and of family
१३ विनये संकटे प्राप्तेऽवितथस्य परोक्षतः। सुस्नेहस्य तथा तात नान्यथा सत्यमीरितम्॥ १३
vinaye saṃkaṭe prāpte'vitathasya parokṣataḥ | susnehasya tathā tāta nānyathā satyamīritam 13 ||
"विनयमें, संकट आनेपर सत्यवादीकी तथा हे तात! उत्तम स्नेहकी परीक्षा परोक्षमें ही होती है — यह सत्य कहा गया है, अन्यथा नहीं।"
"In humility, and when danger has come, the truthful one is known in his absence; so too true affection, O dear one — this is spoken as truth, not otherwise."
विनये संकटे प्राप्ते (vinaye saṃkaṭe prāpte) — in humility, when danger has arrivedअवितथस्य परोक्षतः (avitathasya parokṣataḥ) — of the truthful one, in his absenceसुस्नेहस्य तथा तात (susnehasya tathā tāta) — and likewise, O dear one, of deep affectionनान्यथा सत्यमीरितम् (nānyathā satyamīritam) — this is declared as truth, not otherwise
१४ प्राप्तायां वै ममापत्तावार्यायां परेण हि। परीक्षा च त्वदीयाद्य मित्रवर्य भविष्यति॥ १४
prāptāyāṃ vai mamāpattāvāryāyāṃ pareṇa hi | parīkṣā ca tvadīyādya mitravarya bhaviṣyati 14 ||
"हे मित्रवर! दूसरेके द्वारा जो दूर न की जा सके, ऐसी मेरी यह विपत्ति आ पड़ी है; अतः आज आपकी परीक्षा होगी।"
"Now that my calamity, which none other can avert, has come upon me — today, O best of friends, your test will take place."
प्राप्तायां वै ममापत्तौ (prāptāyāṃ vai mamāpattau) — now that my calamity has indeed comeअवार्यायां परेण हि (avāryāyāṃ pareṇa hi) — one that cannot be averted by anotherपरीक्षा च त्वदीयाद्य (parīkṣā ca tvadīyādya) — and your test, todayमित्रवर्य भविष्यति (mitravarya bhaviṣyati) — O best of friends, will take place
१५ न केवलं मदीयं च कार्यमस्ति सुखावहम्। किं तु सर्वसुरादीनां कार्यमेतन्न संशयः॥ १५
na kevalaṃ madīyaṃ ca kāryamasti sukhāvaham | kiṃ tu sarvasurādīnāṃ kāryametanna saṃśayaḥ 15 ||
"यह सुखदायी कार्य केवल मेरा ही नहीं है, अपितु यह समस्त देवता आदिका भी कार्य है — इसमें सन्देह नहीं है।"
"This task, bringer of joy, is not mine alone; it is the task of all the gods and others besides — of this there is no doubt."
न केवलं मदीयं च (na kevalaṃ madīyaṃ ca) — it is not mine aloneकार्यमस्ति सुखावहम् (kāryamasti sukhāvaham) — this task that brings happinessकिं तु सर्वसुरादीनां (kiṃ tu sarvasurādīnāṃ) — but rather, of all the gods and othersकार्यमेतन्न संशयः (kāryametanna saṃśayaḥ) — this is their task — there is no doubt
१६ इत्येतन्मघवद्वाक्यं श्रुत्वा तु मकरध्वजः। उवाच प्रेमगंभीरं वाक्यं सुस्मितपूर्वकम्॥ १६
ityetanmaghavadvākyaṃ śrutvā tu makaradhvajaḥ | uvāca premagaṃbhīraṃ vākyaṃ susmitapūrvakam 16 ||
इन्द्रके इस वचनको सुनकर मकरध्वज [काम] ने मुसकराते हुए प्रेमसे गम्भीर वचन कहा।
Hearing this speech of Maghavan, Makaradhvaja spoke a word deep with affection, preceded by a gentle smile.
इत्येतन्मघवद्वाक्यं (ityetanmaghavadvākyaṃ) — this speech of Maghavan [Indra]श्रुत्वा तु मकरध्वजः (śrutvā tu makaradhvajaḥ) — having heard, Makaradhvaja [Kāma]उवाच प्रेमगंभीरं वाक्यं (uvāca premagaṃbhīraṃ vākyaṃ) — spoke a word deep with loveसुस्मितपूर्वकम् (susmitapūrvakam) — preceded by a gentle smile
१७ किमर्थमित्थं वदसि नोत्तरं वच्म्यहं तव। उपकृत्कृत्रिमं लोके दृश्यते कथ्यते न च॥ १७
kimarthamitthaṃ vadasi nottaraṃ vacmyahaṃ tava | upakṛtkṛtrimaṃ loke dṛśyate kathyate na ca 17 ||
"आप ऐसा क्यों कह रहे हैं? मैं आपको कोई उत्तर नहीं दूँगा। संसारमें बनावटी उपकारी ही देखा जाता है, वास्तविक उपकारीके विषयमें कुछ कहा नहीं जाता।"
"Why do you speak like this? I shall give you no answer. In this world it is the pretended benefactor who is noticed; a true one is not spoken of."
किमर्थमित्थं वदसि (kimarthamitthaṃ vadasi) — why do you speak in this wayनोत्तरं वच्म्यहं तव (nottaraṃ vacmyahaṃ tava) — I will give you no replyउपकृत्कृत्रिमं लोके दृश्यते (upakṛtkṛtrimaṃ loke dṛśyate) — in the world, a benefactor's pretence is what is seenकथ्यते न च (kathyate na ca) — but [true help] is not spoken of
१८ सङ्कटे बहु यो ब्रूते स किं कार्यं करिष्यति। तथापि च महाराज कथयामि शृणु प्रभो॥ १८
saṅkaṭe bahu yo brūte sa kiṃ kāryaṃ kariṣyati | tathāpi ca mahārāja kathayāmi śṛṇu prabho 18 ||
"जो संकटमें बहुत बातें करता है, वह क्या कार्य करेगा? फिर भी हे महाराज! हे प्रभो! मैं कुछ कह रहा हूँ, आप सुनिये।"
"One who talks much in a crisis — what will he actually accomplish? Yet still, O great king, O lord, I shall speak; hear me."
सङ्कटे बहु यो ब्रूते (saṅkaṭe bahu yo brūte) — one who, in a crisis, speaks muchस किं कार्यं करिष्यति (sa kiṃ kāryaṃ kariṣyati) — what task will he accomplishतथापि च महाराज (tathāpi ca mahārāja) — yet still, O great kingकथयामि शृणु प्रभो (kathayāmi śṛṇu prabho) — I shall speak; listen, O lord
१९ पदं ते कर्षितुं यो वै तपस्तपति दारुणम्। पातयिष्याम्यहं तं च शत्रुं ते मित्र सर्वथा॥ १९
padaṃ te karṣituṃ yo vai tapastapati dāruṇam | pātayiṣyāmyahaṃ taṃ ca śatruṃ te mitra sarvathā 19 ||
"जो आपका पद छीननेके लिये भयंकर तपस्या कर रहा है, उस आपके शत्रुको, हे मित्र! मैं सर्वथा गिरा दूँगा।"
"He who performs dreadful austerity in order to seize your throne — that enemy of yours, O friend, I shall utterly bring down."
पदं ते कर्षितुं यो वै (padaṃ te karṣituṃ yo vai) — he who, to drag away your positionतपस्तपति दारुणम् (tapastapati dāruṇam) — performs dreadful austerityपातयिष्याम्यहं तं च (pātayiṣyāmyahaṃ taṃ ca) — him I shall cast downशत्रुं ते मित्र सर्वथा (śatruṃ te mitra sarvathā) — your enemy, O friend, utterly
२० क्षणेन भ्रंशयिष्यामि कटाक्षेण वरस्त्रियाः। देवर्षिदानवादींश्च नराणां गणना न मे॥ २०
kṣaṇena bhraṃśayiṣyāmi kaṭākṣeṇa varastriyāḥ | devarṣidānavādīṃśca narāṇāṃ gaṇanā na me 20 ||
"मैं क्षणभरमें ही उसे सुन्दर स्त्रीके कटाक्षसे भ्रष्ट कर दूँगा — चाहे वह देवता, ऋषि या दानव हो; मनुष्योंकी तो मैं गणना ही नहीं करता।"
"In an instant, by the sidelong glance of a beautiful woman, I shall bring him down — be he god, sage, or demon; as for mere men, I do not even count them."
क्षणेन भ्रंशयिष्यामि (kṣaṇena bhraṃśayiṣyāmi) — in a moment I shall cause him to fallकटाक्षेण वरस्त्रियाः (kaṭākṣeṇa varastriyāḥ) — by the sidelong glance of a beautiful womanदेवर्षिदानवादींश्च (devarṣidānavādīṃśca) — be he a god, sage, or demon, and the likeनराणां गणना न मे (narāṇāṃ gaṇanā na me) — as for men, I take no account of them
२१ वज्रं तिष्ठतु दूरे वै शस्त्राण्यन्यान्यनेकशः। किं ते कार्यं करिष्यन्ति मयि मित्र उपस्थिते॥ २१
vajraṃ tiṣṭhatu dūre vai śastrāṇyanyānyanekaśaḥ | kiṃ te kāryaṃ kariṣyanti mayi mitra upasthite 21 ||
"हे मित्र! वज्र दूर ही रहे, और अन्य अनेक शस्त्र भी दूर ही रहें; मेरे उपस्थित रहते वे आपका क्या कार्य करेंगे?"
"Let the thunderbolt stay far away — and the many other weapons besides; what good will they do you, my friend, when I am here?"
वज्रं तिष्ठतु दूरे वै (vajraṃ tiṣṭhatu dūre vai) — let the thunderbolt stay far away indeedशस्त्राण्यन्यान्यनेकशः (śastrāṇyanyānyanekaśaḥ) — and the many other weaponsकिं ते कार्यं करिष्यन्ति (kiṃ te kāryaṃ kariṣyanti) — what will they accomplish for youमयि मित्र उपस्थिते (mayi mitra upasthite) — when I, O friend, am present
२२ ब्रह्माणं वा हरिं वापि भ्रष्टं कुर्यां न संशयः। अन्येषां गणना नास्ति पातयेयं हरं त्वपि॥ २२
brahmāṇaṃ vā hariṃ vāpi bhraṣṭaṃ kuryāṃ na saṃśayaḥ | anyeṣāṃ gaṇanā nāsti pātayeyaṃ haraṃ tvapi 22 ||
"मैं ब्रह्मा अथवा विष्णुको भी भ्रष्ट कर सकता हूँ, इसमें सन्देह नहीं; औरोंकी तो गणना ही नहीं, मैं शिवको भी गिरा सकता हूँ।"
"I could bring down even Brahmā or Hari, without doubt; others hardly bear counting — I could even topple Hara."
ब्रह्माणं वा हरिं वापि (brahmāṇaṃ vā hariṃ vāpi) — Brahmā, or even Hariभ्रष्टं कुर्यां न संशयः (bhraṣṭaṃ kuryāṃ na saṃśayaḥ) — I could make fall — there is no doubtअन्येषां गणना नास्ति (anyeṣāṃ gaṇanā nāsti) — of others there is no reckoning at allपातयेयं हरं त्वपि (pātayeyaṃ haraṃ tvapi) — I could bring down even Hara
२३ पञ्चैव मृदवो बाणास्ते च पुष्पमया मम। चापस्त्रिधा पुष्पमयशिशञ्जिनी भ्रमरार्जिता॥ २३
pañcaiva mṛdavo bāṇāste ca puṣpamayā mama | cāpastridhā puṣpamayaśiśañjinī bhramarārjitā 23 ||
"मेरे बाण केवल पाँच हैं, कोमल और पुष्पनिर्मित; मेरा त्रिविध धनुष भी पुष्पमय है, उसकी डोरी भ्रमरोंसे बनी है।"
"My arrows are but five, and soft, and made of flowers; my threefold bow too is flower-formed, its string fashioned of bees."
NoteShown as एक ही जोड़ा शब्द 'पुष्पमयशिशञ्जिनी', with an apparent duplicated syllable (शि repeated before शञ्जिनी); reproduced here exactly, and construed in the padapatha and translation as पुष्पमयः शिञ्जिनी ('flower-formed; its string...').
पञ्चैव मृदवो बाणाः (pañcaiva mṛdavo bāṇāḥ) — my arrows are but five, and softते च पुष्पमया मम (te ca puṣpamayā mama) — and they, mine, are made of flowersचापस्त्रिधा पुष्पमयः (cāpastridhā puṣpamayaḥ) — the bow, threefold, is made of flowersशिञ्जिनी भ्रमरार्जिता (śiñjinī bhramarārjitā) — its string is won/formed of bees
२४ बलं सुदयिता मे हि वसंतः सचिवः स्मृतः। अहं पञ्चबलो देव मित्रं मम सुधानिधिः॥ २४
balaṃ sudayitā me hi vasaṃtaḥ sacivaḥ smṛtaḥ | ahaṃ pañcabalo deva mitraṃ mama sudhānidhiḥ 24 ||
"यही मेरा बल है; रति मेरी अत्यन्त प्रिया हैं, और वसन्त मेरे सचिव कहलाते हैं। हे देव! मैं पंचबल हूँ; चन्द्रमा [सुधानिधि] मेरा मित्र है।"
"Such is my strength; she who is my most beloved [Rati], and Vasanta, remembered as my minister. I, O lord, hold five powers; my friend is Sudhānidhi, the moon."
बलं सुदयिता मे हि (balaṃ sudayitā me hi) — such is my strength; she who is my most belovedवसंतः सचिवः स्मृतः (vasaṃtaḥ sacivaḥ smṛtaḥ) — Vasanta is remembered as my ministerअहं पञ्चबलो देव (ahaṃ pañcabalo deva) — I, O lord, am possessed of five powersमित्रं मम सुधानिधिः (mitraṃ mama sudhānidhiḥ) — my friend is Sudhānidhi [the moon]
२५ सेनाधिपश्च शृङ्गारो हावभावाश्च सैनिकाः। सर्वे मे मृदवः शक्र अहं चापि तथाविधः॥ २५
senādhipaśca śṛṅgāro hāvabhāvāśca sainikāḥ | sarve me mṛdavaḥ śakra ahaṃ cāpi tathāvidhaḥ 25 ||
"शृंगार मेरा सेनापति है, और हाव-भाव मेरे सैनिक हैं; हे इन्द्र! मेरे सब कुछ कोमल हैं, और मैं भी उसी प्रकारका हूँ।"
"Śṛṅgāra is my commander, and the gestures of love my soldiers; all that is mine is gentle, O Indra, and I too am of that same nature."
सेनाधिपश्च शृङ्गारो (senādhipaśca śṛṅgāro) — and Śṛṅgāra [erotic sentiment] is my commanderहावभावाश्च सैनिकाः (hāvabhāvāśca sainikāḥ) — and the amorous gestures are my soldiersसर्वे मे मृदवः शक्र (sarve me mṛdavaḥ śakra) — all of mine, O Indra, are gentleअहं चापि तथाविधः (ahaṃ cāpi tathāvidhaḥ) — and I too am of that same nature
२६ यद्येन पूर्यते कार्यं धीमांस्तत्तेन योजयेत्। मम योग्यं तु यत्कार्यं सर्वं तन्मे नियोजय॥ २६
yadyena pūryate kāryaṃ dhīmāṃstattena yojayet | mama yogyaṃ tu yatkāryaṃ sarvaṃ tanme niyojaya 26 ||
"जिससे जो कार्य पूर्ण हो, बुद्धिमान्को उसीमें उसे नियुक्त करना चाहिये; मेरे योग्य जो भी कार्य हो, वह सब मुझे सौंप दीजिये।"
"Whatever task is accomplished by whatever means, a wise man should apply that very means to it; whatever task suits me, assign it all to me."
यद्येन पूर्यते कार्यं (yadyena pūryate kāryaṃ) — whatever task is accomplished by whatever meansधीमांस्तत्तेन योजयेत् (dhīmāṃstattena yojayet) — a wise man should employ that by that meansमम योग्यं तु यत्कार्यं (mama yogyaṃ tu yatkāryaṃ) — whatever task is indeed fitting for meसर्वं तन्मे नियोजय (sarvaṃ tanme niyojaya) — assign all of that to me
२७ इत्येवं तु वचस्तस्य श्रुत्वा शक्रः सुहर्षितः। उवाच प्रणमन्वाचा कामं कांतासुखावहम्॥ २७
ityevaṃ tu vacastasya śrutvā śakraḥ suharṣitaḥ | uvāca praṇamanvācā kāmaṃ kāṃtāsukhāvaham 27 ||
उसके इन वचनोंको सुनकर इन्द्र अत्यन्त प्रसन्न हुए, और प्रणाम करते हुए स्त्रियोंको सुख देनेवाले कामदेवसे यह कहने लगे।
Hearing these words of his, Indra, greatly delighted, bowed and spoke to Kāma, who brings joy to beloved women.
इत्येवं तु वचस्तस्य (ityevaṃ tu vacastasya) — having heard these very words of hisश्रुत्वा शक्रः सुहर्षितः (śrutvā śakraḥ suharṣitaḥ) — Indra, greatly delightedउवाच प्रणमन्वाचा (uvāca praṇamanvācā) — spoke, bowing, with his voiceकामं कांतासुखावहम् (kāmaṃ kāṃtāsukhāvaham) — to Kāma, bringer of joy to beloved women
२८ यत्कार्यं मनसोद्दिष्टं मया तात मनोभव। कर्तुं तत्त्वं समर्थोऽसि नान्यस्मात्तस्य सम्भवः॥ २८
yatkāryaṃ manasoddiṣṭaṃ mayā tāta manobhava | kartuṃ tattvaṃ samartho'si nānyasmāttasya sambhavaḥ 28 ||
"हे तात! हे मनोभव! जो कार्य मैंने मनमें ठाना है, उसे करनेमें आप ही समर्थ हैं; किसी अन्यसे वह सम्भव नहीं है।"
"The task I have set my mind upon, O dear one, O Manobhava — you alone are capable of accomplishing it; from no other could it come to be."
यत्कार्यं मनसोद्दिष्टं (yatkāryaṃ manasoddiṣṭaṃ) — the task that has been pointed out in [my] mindमया तात मनोभव (mayā tāta manobhava) — by me, O dear one, O Manobhavaकर्तुं तत्त्वं समर्थोऽसि (kartuṃ tattvaṃ samartho'si) — you alone are capable of accomplishing itनान्यस्मात्तस्य सम्भवः (nānyasmāttasya sambhavaḥ) — from another it cannot come about
२९ शृणु काम प्रवक्ष्यामि यथार्थं मित्रसत्तम। यदर्थे च स्पृहा जाता तव चाद्य मनोभव॥ २९
śṛṇu kāma pravakṣyāmi yathārthaṃ mitrasattama | yadarthe ca spṛhā jātā tava cādya manobhava 29 ||
"हे काम! हे श्रेष्ठ मित्र! सुनिये, मैं यथार्थ रूपसे कहता हूँ; हे मनोभव! जिस कारणसे आज आपकी आवश्यकता उत्पन्न हुई है।"
"Listen, Kāma, I shall tell you truly, best of friends, why it is that my need for you, Manobhava, has arisen today."
शृणु काम प्रवक्ष्यामि (śṛṇu kāma pravakṣyāmi) — listen, O Kāma, I shall tellयथार्थं मित्रसत्तम (yathārthaṃ mitrasattama) — truly, O best of friendsयदर्थे च स्पृहा जाता (yadarthe ca spṛhā jātā) — and that for whose sake the longing has arisenतव चाद्य मनोभव (tava cādya manobhava) — for you, today, O Manobhava
३० तारकाख्यो महादैत्यो ब्रह्मणो वरमद्भुतम्। अभूतजेयः संप्राप्य सर्वेषामपि दुःखदः॥ ३०
tārakākhyo mahādaityo brahmaṇo varamadbhutam | abhūtajeyaḥ saṃprāpya sarveṣāmapi duḥkhadaḥ 30 ||
"तारक नामक महादैत्य, ब्रह्मासे अद्भुत वरदान पाकर, अजेय हो गया है, और सभीको दुःख देनेवाला बन गया है।"
"The great demon named Tāraka, having obtained a wondrous boon from Brahmā, has become unconquerable, and a source of sorrow to all."
तारकाख्यो महादैत्यो (tārakākhyo mahādaityo) — the great demon named Tārakaब्रह्मणो वरमद्भुतम् (brahmaṇo varamadbhutam) — a wondrous boon from Brahmāअभूतजेयः संप्राप्य (abhūtajeyaḥ saṃprāpya) — having obtained [it], has become unconqueredसर्वेषामपि दुःखदः (sarveṣāmapi duḥkhadaḥ) — a bringer of sorrow to all as well
३१ तेन संपीड्यते लोको नष्टा धर्मा ह्यनेकशः। दुःखिता निर्जराः सर्वे ऋषयश्च तथाखिलाः॥ ३१
tena saṃpīḍyate loko naṣṭā dharmā hyanekaśaḥ | duḥkhitā nirjarāḥ sarve ṛṣayaśca tathākhilāḥ 31 ||
"उससे संसार पीड़ित है; अनेक प्रकारके धर्म नष्ट हो गये हैं; सभी देवता दुःखित हैं, और वैसे ही समस्त ऋषिगण भी।"
"By him the world is oppressed; righteousness in its many forms has indeed been destroyed; all the immortals are sorrowful, and likewise all the sages."
तेन संपीड्यते लोको (tena saṃpīḍyate loko) — by him the world is oppressedनष्टा धर्मा ह्यनेकशः (naṣṭā dharmā hyanekaśaḥ) — many kinds of righteousness have indeed been destroyedदुःखिता निर्जराः सर्वे (duḥkhitā nirjarāḥ sarve) — all the immortals are sorrowfulऋषयश्च तथाखिलाः (ṛṣayaśca tathākhilāḥ) — and likewise all the sages
३२ देवैश्च सकलैस्तेन कृतं युद्धं यथाबलम्। सर्वेषां चायुधान्यत्र विफलान्यभवन्पुरा॥ ३२
devaiśca sakalaistena kṛtaṃ yuddhaṃ yathābalam | sarveṣāṃ cāyudhānyatra viphalānyabhavanpurā 32 ||
"समस्त देवताओंने अपने-अपने बलके अनुसार उससे युद्ध किया; किंतु उस युद्धमें सभीके शस्त्र व्यर्थ हो गये।"
"All the gods together waged battle against him, each to the extent of his strength; but there, all their weapons proved useless."
देवैश्च सकलैस्तेन (devaiśca sakalaistena) — and by all the gods, against himकृतं युद्धं यथाबलम् (kṛtaṃ yuddhaṃ yathābalam) — battle was waged, according to their strengthसर्वेषां चायुधान्यत्र (sarveṣāṃ cāyudhānyatra) — and there, the weapons of allविफलान्यभवन्पुरा (viphalānyabhavanpurā) — became fruitless previously
३३ भग्नः पाशो जलेशस्य हरिचक्रं सुदर्शनम्। तत्कुण्ठितमभूत्तस्य कण्ठे क्षिप्तं च विष्णुना॥ ३३
bhagnaḥ pāśo jaleśasya haricakraṃ sudarśanam | tatkuṇṭhitamabhūttasya kaṇṭhe kṣiptaṃ ca viṣṇunā 33 ||
"वरुणका पाश टूट गया; और विष्णुका सुदर्शन चक्र भी, उसके कण्ठपर फेंके जानेपर, कुण्ठित हो गया।"
"Varuṇa's noose was broken; and Hari's discus Sudarśana, when Viṣṇu hurled it at his neck, was itself blunted."
भग्नः पाशो जलेशस्य (bhagnaḥ pāśo jaleśasya) — the noose of the lord of the waters [Varuṇa] was brokenहरिचक्रं सुदर्शनम् (haricakraṃ sudarśanam) — and Hari's discus, Sudarśanaतत्कुण्ठितमभूत्तस्य (tatkuṇṭhitamabhūttasya) — that became blunted, upon hisकण्ठे क्षिप्तं च विष्णुना (kaṇṭhe kṣiptaṃ ca viṣṇunā) — neck, when hurled by Viṣṇu
३४ एतस्य मरणं प्रोक्तं प्रजेशेन दुरात्मनः। शम्भोर्वीर्योद्भवाद्बालान्महायोगीश्वरस्य हि॥ ३४
etasya maraṇaṃ proktaṃ prajeśena durātmanaḥ | śambhorvīryodbhavādbālānmahāyogīśvarasya hi 34 ||
"इस दुरात्माकी मृत्यु प्रजापतिने महायोगीश्वर शम्भुके वीर्यसे उत्पन्न होनेवाले बालकके द्वारा ही निर्धारित की है।"
"The death of this evil-souled one has been decreed by the lord of creatures to come from a boy born of the very seed of Śambhu, that great lord of yogis."
एतस्य मरणं प्रोक्तं (etasya maraṇaṃ proktaṃ) — the death of this one has been declaredप्रजेशेन दुरात्मनः (prajeśena durātmanaḥ) — by the lord of creatures, of [this] evil-souled oneशम्भोर्वीर्योद्भवाद्बालान् (śambhorvīryodbhavādbālān) — [to come] from a boy born of Śambhu's seedमहायोगीश्वरस्य हि (mahāyogīśvarasya hi) — of the great lord of yogis, indeed
३५ एतत्कार्यं त्वया साधु कर्तव्यं सुप्रयत्नतः। ततः स्यान्मित्रवर्याति देवानां नः परं सुखम्॥ ३५
etatkāryaṃ tvayā sādhu kartavyaṃ suprayatnataḥ | tataḥ syānmitravaryāti devānāṃ naḥ paraṃ sukham 35 ||
"यह कार्य आपके द्वारा भलीभाँति, पूर्ण प्रयत्नसे सम्पन्न किया जाना चाहिये; तब, हे श्रेष्ठ मित्र! हम देवताओंको परम सुख प्राप्त होगा।"
"This task must be well accomplished by you, with the utmost effort; then, O best of friends, there shall indeed be supreme happiness for us gods."
NoteShown as 'मित्रवर्याति', an unusual sandhi of मित्रवर्य (vocative) and अति; reproduced verbatim and construed accordingly.
एतत्कार्यं त्वया साधु (etatkāryaṃ tvayā sādhu) — this task, well, by youकर्तव्यं सुप्रयत्नतः (kartavyaṃ suprayatnataḥ) — must be accomplished, with the utmost effortततः स्यान्मित्रवर्याति (tataḥ syānmitravaryāti) — then, O best of friends, indeed there shall beदेवानां नः परं सुखम् (devānāṃ naḥ paraṃ sukham) — for us gods, the highest happiness
३६ ममापि विहितं तस्मात्सर्वलोकसुखावहम्। मित्रधर्मं हृदि स्मृत्वा कर्तुमर्हसि सांप्रतम्॥ ३६
mamāpi vihitaṃ tasmātsarvalokasukhāvaham | mitradharmaṃ hṛdi smṛtvā kartumarhasi sāṃpratam 36 ||
"अतः यह कार्य मेरे लिये भी विहित है, जो समस्त लोकोंको सुख देनेवाला है; हृदयमें मित्रधर्मका स्मरण करके आपको अभी इसे सम्पन्न करना चाहिये।"
"For me too, therefore, this task is ordained, bringing happiness to all the worlds; remembering the duty of friendship in your heart, you ought to accomplish it now."
ममापि विहितं तस्मात् (mamāpi vihitaṃ tasmāt) — for me too, therefore, this is ordainedसर्वलोकसुखावहम् (sarvalokasukhāvaham) — bringing happiness to all the worldsमित्रधर्मं हृदि स्मृत्वा (mitradharmaṃ hṛdi smṛtvā) — remembering the duty of friendship in your heartकर्तुमर्हसि सांप्रतम् (kartumarhasi sāṃpratam) — you ought to accomplish it now
३७ शंभुः स गिरिराजे हि तपः परममास्थितः। स प्रभुर्नापि कामेन स्वतंत्रः परमेश्वरः॥ ३७
śaṃbhuḥ sa girirāje hi tapaḥ paramamāsthitaḥ | sa prabhurnāpi kāmena svataṃtraḥ parameśvaraḥ 37 ||
"वे शम्भु हिमालयपर परम तपमें स्थित हैं; वे प्रभु, परमेश्वर, कामसे भी वशमें नहीं होते — वे स्वतन्त्र हैं।"
"That Śambhu is engaged in the highest austerity upon the king of mountains; that lord, the supreme god, is not subject even to desire — he is wholly independent."
शंभुः स गिरिराजे हि (śaṃbhuḥ sa girirāje hi) — that Śambhu, indeed, on the king of mountainsतपः परममास्थितः (tapaḥ paramamāsthitaḥ) — is engaged in the highest austerityस प्रभुर्नापि कामेन (sa prabhurnāpi kāmena) — that lord is not [swayed] even by desireस्वतंत्रः परमेश्वरः (svataṃtraḥ parameśvaraḥ) — he is independent, the supreme lord
३८ तत्समीपे च देवार्थं पार्वती स्वसखीयुता। सेवमाना तिष्ठतीति पित्राज्ञप्ता मया श्रुतम्॥ ३८
tatsamīpe ca devārthaṃ pārvatī svasakhīyutā | sevamānā tiṣṭhatīti pitrājñaptā mayā śrutam 38 ||
"मैंने ऐसा सुना है कि उनके समीप ही पार्वती, अपने पिताकी आज्ञासे, सखियोंके साथ, देवताओंके प्रयोजनके लिये सेवा करती हुई खड़ी रहती हैं।"
"And near him, for the gods' sake, Pārvatī, together with her friends, stands rendering service — commanded to it by her father, so I have heard."
तत्समीपे च देवार्थं (tatsamīpe ca devārthaṃ) — and near him, for the gods' sakeपार्वती स्वसखीयुता (pārvatī svasakhīyutā) — Pārvatī, accompanied by her own friendsसेवमाना तिष्ठतीति (sevamānā tiṣṭhatīti) — stands there, rendering service — so it is saidपित्राज्ञप्ता मया श्रुतम् (pitrājñaptā mayā śrutam) — commanded by her father — thus have I heard
३९ यथा तस्यां रुचिस्तस्य शिवस्य नियतात्मनः। जायेत नितरां मार तथा कार्यं त्वया ध्रुवम्॥ ३९
yathā tasyāṃ rucistasya śivasya niyatātmanaḥ | jāyeta nitarāṃ māra tathā kāryaṃ tvayā dhruvam 39 ||
"जिस प्रकार संयतचित्त शिवकी उनके प्रति अत्यधिक अभिरुचि उत्पन्न हो जाय, हे मार! वह कार्य आपको निश्चय ही उसी प्रकार करना है।"
"In such a way that Śiva, whose mind is fully mastered, should conceive an overwhelming liking for her — so, O Māra, must this task surely be done by you."
यथा तस्यां रुचिस्तस्य (yathā tasyāṃ rucistasya) — in such a way that his liking for herशिवस्य नियतात्मनः (śivasya niyatātmanaḥ) — of Śiva, whose self is restrainedजायेत नितरां मार (jāyeta nitarāṃ māra) — should arise exceedingly, O Māraतथा कार्यं त्वया ध्रुवम् (tathā kāryaṃ tvayā dhruvam) — thus the task must certainly be done by you
४० इति कृत्वा कृती स्यास्त्वं सर्वं दुःखं विनङ्क्ष्यति। लोके स्थायी प्रतापस्ते भविष्यति न चान्यथा॥ ४०
iti kṛtvā kṛtī syāstvaṃ sarvaṃ duḥkhaṃ vinaṅkṣyati | loke sthāyī pratāpaste bhaviṣyati na cānyathā 40 ||
"ऐसा करके आप कृतकृत्य हो जायेंगे; सारा दुःख नष्ट हो जायगा; आपकी कीर्ति संसारमें स्थायी हो जायगी, अन्यथा नहीं।"
"Having accomplished this, you shall have fulfilled your purpose; all sorrow shall vanish; your fame in the world shall become enduring, and not otherwise."
इति कृत्वा कृती स्यास्त्वं (iti kṛtvā kṛtī syāstvaṃ) — having done this, you shall become one who has achieved his purposeसर्वं दुःखं विनङ्क्ष्यति (sarvaṃ duḥkhaṃ vinaṅkṣyati) — all sorrow shall be destroyedलोके स्थायी प्रतापस्ते (loke sthāyī pratāpaste) — your fame in the world, enduringभविष्यति न चान्यथा (bhaviṣyati na cānyathā) — shall come to be, and not otherwise
४१ इत्युक्तः स तु कामो हि प्रफुल्लमुखपंकजः। प्रेम्णोवाचेति देवेशं करिष्यामि न संशयः॥ ४१
ityuktaḥ sa tu kāmo hi praphullamukhapaṃkajaḥ | premṇovāceti deveśaṃ kariṣyāmi na saṃśayaḥ 41 ||
इस प्रकार कहे जानेपर कामदेवका मुखकमल खिल उठा, और उन्होंने प्रेमपूर्वक देवराजसे कहा — "मैं इसे अवश्य ही पूर्ण करूँगा, इसमें सन्देह नहीं है।"
Thus addressed, Kāma — his lotus face breaking into bloom — spoke with love to the lord of gods: "I shall do it, without doubt."
इत्युक्तः स तु कामो हि (ityuktaḥ sa tu kāmo hi) — thus addressed, that Kāma indeedप्रफुल्लमुखपंकजः (praphullamukhapaṃkajaḥ) — his lotus-face now in full bloomप्रेम्णोवाचेति देवेशं (premṇovāceti deveśaṃ) — spoke with love to the lord of gods, thusकरिष्यामि न संशयः (kariṣyāmi na saṃśayaḥ) — 'I shall do it — there is no doubt'
४२ इत्युक्त्वा वचनं तस्मै तथेत्योमिति तद्वचः। अग्रहीत्तरसा कामः शिवमायाविमोहितः॥ ४२
ityuktvā vacanaṃ tasmai tathetyomiti tadvacaḥ | agrahīttarasā kāmaḥ śivamāyāvimohitaḥ 42 ||
यह कहकर, "तथास्तु", "ॐ" कहते हुए, शिवजीकी मायासे मोहित कामने वह वचन शीघ्रतापूर्वक स्वीकार कर लिया।
Having spoken this word to him — "so be it," "om" — Kāma, already deluded by Śiva's māyā, accepted that word at once.
इत्युक्त्वा वचनं तस्मै (ityuktvā vacanaṃ tasmai) — having spoken this word to himतथेत्योमिति तद्वचः (tathetyomiti tadvacaḥ) — 'so be it,' 'om' — that wordअग्रहीत्तरसा कामः (agrahīttarasā kāmaḥ) — Kāma accepted swiftlyशिवमायाविमोहितः (śivamāyāvimohitaḥ) — deluded by Śiva's māyā
४३ यत्र योगीश्वरः साक्षात्तप्यते परमं तपः। जगाम तत्र सुप्रीतः सदारः सवसन्तकः॥ ४३
yatra yogīśvaraḥ sākṣāttapyate paramaṃ tapaḥ | jagāma tatra suprītaḥ sadāraḥ savasantakaḥ 43 ||
जहाँ साक्षात् योगीश्वर परम तप कर रहे थे, वहाँ प्रसन्नचित्त होकर काम अपनी पत्नी तथा वसन्तको साथ लेकर गये।
To that place where the lord of yogis himself was practicing the highest austerity, Kāma went, well pleased, together with his wife and with Vasanta.
यत्र योगीश्वरः साक्षात् (yatra yogīśvaraḥ sākṣāt) — where the lord of yogis himselfतप्यते परमं तपः (tapyate paramaṃ tapaḥ) — was performing the highest austerityजगाम तत्र सुप्रीतः (jagāma tatra suprītaḥ) — there he went, well pleasedसदारः सवसन्तकः (sadāraḥ savasantakaḥ) — together with his wife and with Vasanta
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे शक्रकामसंवादवर्णनं नाम सप्तदशोऽध्यायः॥ १७॥
Thus ends the seventeenth chapter, called "The Dialogue of Indra and Kāma," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें शक्रकामसंवादवर्णन नामक सत्रहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १७॥