॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथैकोनविंशोऽध्यायः
Nārada asks Brahmā what happened after Śiva caught himself in the grip of desire. Brahmā tells how the great yogi, appalled at the loss of his own firmness, searched the directions and found Kāma standing to his left with bow still drawn — and flew into instant rage. Kāma's unfailing arrow, loosed at Śiva a second time, fails utterly against him; terrified, Kāma calls on Indra and the gods, who arrive and praise Śiva even as his fury builds. From the third eye in Śiva's forehead a great flame bursts out, whirls through the sky, and burns Kāma to ashes before the gods' plea for mercy can be finished. Pārvatī flees pale and shaken to her own dwelling; Rati, Kāma's wife, collapses as if dead and then wakes to a long, anguished lament, tearing her hair and crying out to her lost husband, until even the forest creatures grieve with her. The gods console her with a promise — Śiva's fire cannot simply be undone, but nothing said in anger is left unrepaired — and go together to Śiva to plead Kāma's case: he acted only as the gods, oppressed by Tāraka, compelled him to, with no gain of his own. Moved, Śiva grants that Kāma will remain bodiless only until Kṛṣṇa descends and, as Rukmiṇī's husband in Dvārakā, fathers him again as Pradyumna — a child who will be seized by the demon Śambara, thrown into the sea, and yet survive to slay him and reclaim both his birthright and Rati, who must wait for him in Śambara's own city. Content, Śiva promises to revive Kāma within every heart as his own attendant, and to keep the whole account secret; he then vanishes, and the reassured gods depart for their own abodes, while Rati sets out for the appointed city to wait out the time Rudra has foretold. नारदजी ब्रह्माजीसे पूछते हैं कि शिवजी कामके वशीभूत होते-होते जब स्वयं सचेत हो गये, उसके बाद क्या हुआ। ब्रह्माजी बताते हैं कि अपने धैर्यके नाशको देखकर विस्मित महायोगी शिव सब दिशाओंकी ओर देखने लगे और बायीं ओर बाण खींचे खड़े कामको देखते ही उन्हें तत्काल क्रोध आ गया। कामका अमोघ बाण शिवपर पुनः चलाया गया, किंतु व्यर्थ हो गया; भयभीत कामने इन्द्रादि देवताओंका स्मरण किया, जो आकर शिवकी स्तुति करने लगे — किंतु तबतक शिवके क्रोधका पारावार नहीं रहा। शिवके तृतीय नेत्रसे प्रकट हुई विशाल ज्वाला आकाशमें घूमकर कामको भस्म कर देती है, इससे पहले कि देवताओंकी क्षमा-याचना पूरी हो सके। पार्वती भयभीत होकर अपने भवनको चली जाती हैं; कामकी पत्नी रति मूर्च्छित होकर मृतवत् गिर पड़ती हैं और चेत होते ही बाल नोचती, हाथ-पैर पटकती हुई विलाप करने लगती हैं, यहाँतक कि वनके प्राणी भी उनके दुःखसे दुखी हो उठते हैं। देवता उन्हें सांत्वना देते हुए कहते हैं कि शिवका किया अन्यथा नहीं हो सकता, परंतु क्रोधमें कहा गया वचन भी व्यर्थ नहीं जाता; फिर सब मिलकर शिवके पास जाकर कामका पक्ष रखते हैं — कि कामने यह सब तारकासुरसे पीड़ित देवताओंके कहनेपर किया, स्वार्थवश नहीं। प्रसन्न होकर शिव वचन देते हैं कि काम तबतक अनंग रहेगा, जबतक द्वारकामें रुक्मिणीपति श्रीकृष्ण उसे प्रद्युम्नके रूपमें पुनः जन्म न दें — वह बालक शम्बरासुरद्वारा हरणकर समुद्रमें फेंका जायेगा, फिर भी जीवित रहकर उसीका वध कर अपना अधिकार और रतिको प्राप्त करेगा, जो उसके लिये शम्बरके ही नगरमें प्रतीक्षा करेगी। संतुष्ट होकर शिव कामको हर हृदयमें अपने गणके रूपमें पुनर्जीवित करनेकी और इस कथाको गुप्त रखनेकी बात कहकर अन्तर्धान हो जाते हैं; आश्वस्त देवता अपने-अपने धामको लौट जाते हैं, और रति निर्दिष्ट नगरकी ओर उस समयकी प्रतीक्षामें प्रस्थान करती हैं।
१ ब्रह्मन् विधे महाभाग किं जातं तदनन्तरम्। कथय त्वं प्रसादेन तां कथां पापनाशिनीम्॥ १
brahman vidhe mahābhāga kiṃ jātaṃ tadanantaram | kathaya tvaṃ prasādena tāṃ kathāṃ pāpanāśinīm 1 ||
हे ब्रह्मन्! हे विधे! हे महाभाग! इसके अनन्तर फिर क्या हुआ? आप कृपाकर उस पापनाशिनी कथाको मुझसे कहिये।
O Brahman, O Creator, O greatly fortunate one, what happened after that? Tell it to me, out of favour — that story which destroys sin.
ब्रह्मन् विधे महाभाग (brahman vidhe mahābhāga) — O Brahman, O Creator, O greatly fortunate oneकिं जातं तदनन्तरम् (kiṃ jātaṃ tadanantaram) — what happened after thatकथय त्वं प्रसादेन (kathaya tvaṃ prasādena) — tell it, out of favourतां कथां पापनाशिनीम् (tāṃ kathāṃ pāpanāśinīm) — that story which destroys sin
२ श्रूयतां सा कथा तात यज्जातं तदनन्तरम्। तव स्नेहात्प्रवक्ष्यामि शिवलीलां मुदावहाम्॥ २
śrūyatāṃ sā kathā tāta yajjātaṃ tadanantaram | tava snehātpravakṣyāmi śivalīlāṃ mudāvahām 2 ||
हे तात! सुनो, उसके अनन्तर जो हुआ वह कथा। तुम्हारे स्नेहवश मैं आनन्ददायक शिवलीलाका वर्णन करूँगा।
Hear, dear son, that story — what happened after that. Out of affection for you I shall tell Śiva's play, which brings delight.
श्रूयतां सा कथा तात (śrūyatāṃ sā kathā tāta) — let that story be heard, dear sonयज्जातं तदनन्तरम् (yajjātaṃ tadanantaram) — that which happened afterwardतव स्नेहात्प्रवक्ष्यामि (tava snehātpravakṣyāmi) — out of affection for you I shall tellशिवलीलां मुदावहाम् (śivalīlāṃ mudāvahām) — Śiva's play, which brings delight
३ धैर्यस्य व्यसनं दृष्ट्वा महायोगी महेश्वरः। विचिचिन्त मनस्येवं विस्मितोऽति ततः परम्॥ ३
dhairyasya vyasanaṃ dṛṣṭvā mahāyogī maheśvaraḥ | vicicinta manasyevaṃ vismito'ti tataḥ param 3 ||
अपनी धैर्यकी हानि देखकर महायोगी महेश्वर अत्यन्त विस्मित हो, तदनन्तर मनमें इस प्रकार विचार करने लगे।
Having seen the loss of his own firmness, the great yogi Maheśvara, exceedingly astonished, thereupon pondered thus in his mind.
धैर्यस्य व्यसनं दृष्ट्वा (dhairyasya vyasanaṃ dṛṣṭvā) — having seen the loss of his own firmnessमहायोगी महेश्वरः (mahāyogī maheśvaraḥ) — the great yogi, Maheśvaraविचिचिन्त मनस्येवं (vicicinta manasyevaṃ) — pondered thus in his mindविस्मितोऽति ततः परम् (vismito'ti tataḥ param) — exceedingly astonished, thereupon
४ किमु विघ्नाः समुत्पन्नाः कुर्वतस्तप उत्तमम्। केन मे विकृतं चित्तं कृतमत्र कुकर्मिणा॥ ४
kimu vighnāḥ samutpannāḥ kurvatastapa uttamam | kena me vikṛtaṃ cittaṃ kṛtamatra kukarmiṇā 4 ||
उत्तम तपस्या करते हुए मुझमें ये विघ्न कैसे उत्पन्न हो गये? किस कुकर्मीने यहाँ मेरे चित्तको विकृत कर दिया है?
What obstacles indeed have arisen for me while I was performing excellent austerity? By whom, by what evildoer, has my mind been perverted here?
किमु विघ्नाः समुत्पन्नाः (kimu vighnāḥ samutpannāḥ) — what obstacles indeed have arisenकुर्वतस्तप उत्तमम् (kurvatastapa uttamam) — for me who was performing excellent austerityकेन मे विकृतं चित्तं (kena me vikṛtaṃ cittaṃ) — by whom has my mind been pervertedकृतमत्र कुकर्मिणा (kṛtamatra kukarmiṇā) — this deed done here by some evildoer
५ कुवर्णनं मया प्रीत्या परस्त्र्युपरि वै कृतम्। जातो धर्मविरोधोऽत्र श्रुतिसीमा विलंघिता॥ ५
kuvarṇanaṃ mayā prītyā parastryupari vai kṛtam | jāto dharmavirodho'tra śrutisīmā vilaṃghitā 5 ||
मैंने प्रीतिवश दूसरेकी स्त्रीके विषयमें अनुचित वर्णन किया। इससे यहाँ धर्मका विरोध हो गया और शास्त्रकी मर्यादाका उल्लंघन हुआ।
Out of fondness I made an unseemly description of another's wife — a conflict with dharma has arisen here; the boundary set by scripture has been transgressed.
कुवर्णनं मया प्रीत्या (kuvarṇanaṃ mayā prītyā) — an unseemly description, by me, out of fondnessपरस्त्र्युपरि वै कृतम् (parastryupari vai kṛtam) — was indeed made of another's wifeजातो धर्मविरोधोऽत्र (jāto dharmavirodho'tra) — a conflict with dharma has arisen hereश्रुतिसीमा विलंघिता (śrutisīmā vilaṃghitā) — the boundary set by scripture has been transgressed
६ विचिंत्येत्थं महायोगी परमेशः सतां गतिः। दिशो विलोकयामास परितः शंकितस्तदा॥ ६
viciṃtyetthaṃ mahāyogī parameśaḥ satāṃ gatiḥ | diśo vilokayāmāsa paritaḥ śaṃkitastadā 6 ||
इस प्रकार विचारकर सज्जनोंके एकमात्र आश्रय महायोगी परमेश्वर तब शंकित होकर सम्पूर्ण दिशाओंकी ओर देखने लगे।
Having thus pondered, the great yogi, the supreme lord, refuge of the virtuous, then looked all around the directions on every side, apprehensive.
विचिंत्येत्थं महायोगी (viciṃtyetthaṃ mahāyogī) — having thus pondered, the great yogiपरमेशः सतां गतिः (parameśaḥ satāṃ gatiḥ) — the supreme lord, refuge of the virtuousदिशो विलोकयामास (diśo vilokayāmāsa) — looked all around the directionsपरितः शंकितस्तदा (paritaḥ śaṃkitastadā) — on every side, apprehensive, then
७ वामभागे स्थितं कामं ददर्शाकृष्टबाणकम्। स्वशरं क्षेमकामं हि गर्वितं मूढचेतसम्॥ ७
vāmabhāge sthitaṃ kāmaṃ dadarśākṛṣṭabāṇakam | svaśaraṃ kṣemakāmaṃ hi garvitaṃ mūḍhacetasam 7 ||
उन्होंने बायीं ओर बाण खींचे खड़े कामको देखा, जो अपने बाणकी ओरसे निश्चिन्त, अभिमानी तथा मूढ़चित्त था।
He saw Kāma standing on his left side, his little arrow drawn, tending fondly to his own shaft — proud, and dim of understanding.
वामभागे स्थितं कामं (vāmabhāge sthitaṃ kāmaṃ) — Kāma, standing on the left sideददर्शाकृष्टबाणकम् (dadarśākṛṣṭabāṇakam) — he saw, with his little arrow drawnस्वशरं क्षेमकामं हि (svaśaraṃ kṣemakāmaṃ hi) — wishing well of his own arrow, indeedगर्वितं मूढचेतसम् (garvitaṃ mūḍhacetasam) — proud, dim of understanding
८ तं दृष्ट्वा तादृशं कामं गिरीशस्य परात्मनः। संजातः क्रोधसंमर्दस्तत्क्षणादपि नारद॥ ८
taṃ dṛṣṭvā tādṛśaṃ kāmaṃ girīśasya parātmanaḥ | saṃjātaḥ krodhasaṃmardastatkṣaṇādapi nārada 8 ||
हे नारद! उस अवस्थामें कामको देखते ही परमात्मा गिरीशको उसी क्षण क्रोधका आवेग उत्पन्न हो गया।
Having seen Kāma in such a state, O Nārada, a tumult of wrath arose that very instant in Girīśa, the supreme soul.
तं दृष्ट्वा तादृशं कामं (taṃ dṛṣṭvā tādṛśaṃ kāmaṃ) — having seen that Kāma in such a stateगिरीशस्य परात्मनः (girīśasya parātmanaḥ) — of Girīśa, the supreme soulसंजातः क्रोधसंमर्दः (saṃjātaḥ krodhasaṃmardaḥ) — a tumult of wrath aroseतत्क्षणादपि नारद (tatkṣaṇādapi nārada) — that very instant, O Nārada
९ कामः स्थितोऽन्तरिक्षे स धृत्वा तत्सशरं धनुः। चिक्षेपास्त्रं दुर्निवारममोघं शंकरे मुने॥ ९
kāmaḥ sthito'ntarikṣe sa dhṛtvā tatsaśaraṃ dhanuḥ | cikṣepāstraṃ durnivāramamoghaṃ śaṃkare mune 9 ||
हे मुने! आकाशमें स्थित काम बाणसहित धनुष लेकर शंकरजीपर अपना दुर्निवार और अमोघ अस्त्र छोड़ बैठा।
Kāma, standing in the sky, holding his bow with its arrow, loosed at Śaṅkara, O sage, his irresistible, unfailing weapon.
कामः स्थितोऽन्तरिक्षे (kāmaḥ sthito'ntarikṣe) — Kāma, standing in the skyस धृत्वा तत्सशरं धनुः (sa dhṛtvā tatsaśaraṃ dhanuḥ) — holding his bow with its arrowचिक्षेपास्त्रं दुर्निवारम् (cikṣepāstraṃ durnivāram) — loosed his weapon, irresistibleअमोघं शंकरे मुने (amoghaṃ śaṃkare mune) — unfailing, at Śaṅkara, O sage
१० बभूवामोघमस्त्रं तु मोघं तत्परमात्मनि। समशाम्यत्ततस्तस्मिन्संक्रुद्धे परमेश्वरे॥ १०
babhūvāmoghamastraṃ tu moghaṃ tatparamātmani | samaśāmyattatastasminsaṃkruddhe parameśvare 10 ||
किंतु वह अमोघ अस्त्र उस परमात्मापर व्यर्थ हो गया और परमेश्वरके अत्यन्त कुपित होते ही वह शान्त हो गया।
But that unfailing weapon became futile upon the supreme soul, and was thereupon quenched, when the supreme lord became enraged.
बभूवामोघमस्त्रं तु (babhūvāmoghamastraṃ tu) — but that unfailing weapon becameमोघं तत्परमात्मनि (moghaṃ tatparamātmani) — futile upon that supreme soulसमशाम्यत्ततस्तस्मिन् (samaśāmyattatastasmin) — it was thereupon quenched, when heसंक्रुद्धे परमेश्वरे (saṃkruddhe parameśvare) — the supreme lord, became enraged
११ मोघीभूते शिवे स्वेऽस्त्रे भयमापाशु मन्मथः। चकम्पे च पुरः स्थित्वा दृष्ट्वा मृत्युंजयं प्रभुम्॥ ११
moghībhūte śive sve'stre bhayamāpāśu manmathaḥ | cakampe ca puraḥ sthitvā dṛṣṭvā mṛtyuṃjayaṃ prabhum 11 ||
अपने अस्त्रके शिवपर व्यर्थ हो जानेसे मन्मथको शीघ्र ही भय हो गया और मृत्युंजय प्रभुको सामने देखकर वह काँपने लगा।
His own weapon having become futile upon Śiva, Manmatha quickly fell into fear, and trembled, standing before him, seeing the lord who conquers death.
मोघीभूते शिवे स्वेऽस्त्रे (moghībhūte śive sve'stre) — his own weapon having become futile upon Śivaभयमापाशु मन्मथः (bhayamāpāśu manmathaḥ) — Manmatha quickly fell into fearचकम्पे च पुरः स्थित्वा (cakampe ca puraḥ sthitvā) — and trembled, standing before himदृष्ट्वा मृत्युंजयं प्रभुम् (dṛṣṭvā mṛtyuṃjayaṃ prabhum) — seeing the lord, conqueror of death
१२ सस्मार त्रिदशान्सर्वान्शक्रादीन्भयविह्वलः। स स्मरो मुनिशार्दूल स्वप्रयासे निरर्थके॥ १२
sasmāra tridaśānsarvānśakrādīnbhayavihvalaḥ | sa smaro muniśārdūla svaprayāse nirarthake 12 ||
हे मुनिशार्दूल! अपने प्रयासके निष्फल हो जानेपर भयसे व्याकुल होकर उस स्मरने इन्द्र आदि समस्त देवताओंका स्मरण किया।
That Smara, O tiger among sages, his own effort having proved fruitless, overwhelmed with fear, remembered all the thirty gods headed by Śakra.
सस्मार त्रिदशान्सर्वान् (sasmāra tridaśānsarvān) — he remembered all the thirty godsशक्रादीन्भयविह्वलः (śakrādīnbhayavihvalaḥ) — headed by Śakra, overwhelmed with fearस स्मरो मुनिशार्दूल (sa smaro muniśārdūla) — that Smara, O tiger among sagesस्वप्रयासे निरर्थके (svaprayāse nirarthake) — his own effort having proved fruitless
१३ कामेन सुस्मृता देवाः शक्राद्यास्ते मुनीश्वर। आययुः सकलास्ते हि शंभुं नत्वा च तुष्टुवुः॥ १३
kāmena susmṛtā devāḥ śakrādyāste munīśvara | āyayuḥ sakalāste hi śaṃbhuṃ natvā ca tuṣṭuvuḥ 13 ||
हे मुनीश्वर! कामके स्मरण करनेपर इन्द्र आदि सब देवता आ गये और शम्भुको प्रणामकर उनकी स्तुति करने लगे।
O lord of sages, the gods headed by Śakra, thus remembered by Kāma, all came, and bowing to Śambhu, praised him.
कामेन सुस्मृता देवाः (kāmena susmṛtā devāḥ) — the gods, well remembered by Kāmaशक्राद्यास्ते मुनीश्वर (śakrādyāste munīśvara) — those headed by Śakra, O lord of sagesआययुः सकलास्ते हि (āyayuḥ sakalāste hi) — all of them indeed cameशंभुं नत्वा च तुष्टुवुः (śaṃbhuṃ natvā ca tuṣṭuvuḥ) — and, bowing to Śambhu, praised him
१४ स्तुतिं कुर्वत्सु देवेषु क्रुद्धस्याति हरस्य हि। तृतीयात्तस्य नेत्राद्वै निस्ससार ततो महान्॥ १४
stutiṃ kurvatsu deveṣu kruddhasyāti harasya hi | tṛtīyāttasya netrādvai nissasāra tato mahān 14 ||
देवता स्तुति कर ही रहे थे कि अत्यन्त कुपित हुए भगवान् शिवके तृतीय नेत्रसे उसी क्षण एक विशाल ज्वाला प्रकट हो गयी।
While the gods were still offering praise, from the third eye of the exceedingly enraged Hara a great fire then issued forth.
स्तुतिं कुर्वत्सु देवेषु (stutiṃ kurvatsu deveṣu) — while the gods were offering praiseक्रुद्धस्याति हरस्य हि (kruddhasyāti harasya hi) — of Hara, who was exceedingly enragedतृतीयात्तस्य नेत्राद्वै (tṛtīyāttasya netrādvai) — from his third eye indeedनिस्ससार ततो महान् (nissasāra tato mahān) — a great [fire] then issued forth
१५ ललाटमध्यगात्तस्मात्सवह्निर्द्रुतसम्भवः। जज्वालोर्ध्वशिखो दीप्तः प्रलयाग्निसमप्रभः॥ १५
lalāṭamadhyagāttasmātsavahnirdrutasambhavaḥ | jajvālordhvaśikho dīptaḥ pralayāgnisamaprabhaḥ 15 ||
उनके ललाटके मध्यभागसे तत्काल प्रकट हुई वह अग्नि ऊपरकी ओर शिखा उठाकर धू-धू करके जल उठी, जिसकी ज्योति प्रलयाग्निके समान थी।
From that eye set in the middle of his forehead, a flame swiftly born blazed up, its crest turned upward, brilliant, radiant like the fire of universal dissolution.
ललाटमध्यगात्तस्मात् (lalāṭamadhyagāttasmāt) — from that [eye] set in the middle of his foreheadसवह्निर्द्रुतसम्भवः (savahnirdrutasambhavaḥ) — a flame, swiftly bornजज्वालोर्ध्वशिखो दीप्तः (jajvālordhvaśikho dīptaḥ) — blazed, its crest turned upward, brilliantप्रलयाग्निसमप्रभः (pralayāgnisamaprabhaḥ) — radiant like the fire of dissolution
१६ उत्पत्य गगने तूर्णं निपत्य धरणीतले। भ्रामं भ्रामं स्वपरितः पपात मेदिनीं परि॥ १६
utpatya gagane tūrṇaṃ nipatya dharaṇītale | bhrāmaṃ bhrāmaṃ svaparitaḥ papāta medinīṃ pari 16 ||
वह ज्वाला तत्काल ही आकाशमें उछलकर पृथ्वीपर गिरी और फिर अपने चारों ओर चक्कर काटती हुई पृथ्वीपर जा गिरी।
Having leapt up swiftly into the sky and fallen to the ground, whirling round and round about itself, it fell upon the earth.
उत्पत्य गगने तूर्णं (utpatya gagane tūrṇaṃ) — having leapt up swiftly into the skyनिपत्य धरणीतले (nipatya dharaṇītale) — and having fallen to the surface of the earthभ्रामं भ्रामं स्वपरितः (bhrāmaṃ bhrāmaṃ svaparitaḥ) — whirling, whirling, round about itselfपपात मेदिनीं परि (papāta medinīṃ pari) — it fell upon the earth
१७ भस्मसात्कृतवान्साधो मदनं तावदेव हि। यावच्च मरुतां वाचः क्षम्यतां क्षम्यतामिति॥ १७
bhasmasātkṛtavānsādho madanaṃ tāvadeva hi | yāvacca marutāṃ vācaḥ kṣamyatāṃ kṣamyatāmiti 17 ||
हे साधो! जबतक देवता "क्षमा कीजिये, क्षमा कीजिये" यह कह ही रहे थे, तबतक उस अग्निने कामदेवको भस्म कर दिया।
It reduced Madana to ashes in that very moment, O good one, even while the gods' words "let there be forgiveness, let there be forgiveness" were still being spoken.
भस्मसात्कृतवान्साधो (bhasmasātkṛtavānsādho) — it reduced to ashes, O good oneमदनं तावदेव हि (madanaṃ tāvadeva hi) — Madana, in that very moment indeedयावच्च मरुतां वाचः (yāvacca marutāṃ vācaḥ) — even while the words of the godsक्षम्यतां क्षम्यतामिति (kṣamyatāṃ kṣamyatāmiti) — "let there be forgiveness, let there be forgiveness"
१८ हते तस्मिन्स्मरे वीरे देवा दुःखमुपागताः। रुरुदुर्विह्वलाश्चातिक्रोशंतः किमभूदिति॥ १८
hate tasminsmare vīre devā duḥkhamupāgatāḥ | rurudurvihvalāścātikrośaṃtaḥ kimabhūditi 18 ||
उस वीर कामदेवके मारे जानेपर देवताओंको बड़ा दुःख हुआ। वे व्याकुल होकर "यह क्या हो गया?" यह कहते हुए जोर-जोरसे रोने-बिलखने लगे।
When that hero Smara was slain, the gods fell into sorrow; exceedingly distressed, they wept, crying out, "What has happened?"
हते तस्मिन्स्मरे वीरे (hate tasminsmare vīre) — when that hero Smara was slainदेवा दुःखमुपागताः (devā duḥkhamupāgatāḥ) — the gods fell into sorrowरुरुदुर्विह्वलाश्चाति (rurudurvihvalāścāti) — and, exceedingly distressed, they weptक्रोशंतः किमभूदिति (krośaṃtaḥ kimabhūditi) — crying out, "what has happened?"
१९ श्वेताङ्का विकृतात्मा च गिरिराजसुता तदा। जगाम मंदिरं स्वं च समादाय सखीजनम्॥ १९
śvetāṅkā vikṛtātmā ca girirājasutā tadā | jagāma maṃdiraṃ svaṃ ca samādāya sakhījanam 19 ||
तब गिरिराजकुमारी पार्वतीका सारा शरीर सफेद पड़ गया और वे विचलित होकर सखियोंको साथ लेकर अपने भवनको चली गयीं।
Then the daughter of the mountain-king, her form turned pale and her spirit shaken, taking her companions with her, went to her own dwelling.
श्वेताङ्का विकृतात्मा च (śvetāṅkā vikṛtātmā ca) — her form turned pale, and her spirit shakenगिरिराजसुता तदा (girirājasutā tadā) — the daughter of the king of mountains, thenजगाम मंदिरं स्वं च (jagāma maṃdiraṃ svaṃ ca) — went to her own dwellingसमादाय सखीजनम् (samādāya sakhījanam) — taking her circle of companions with her
२० क्षणमात्रं रतिस्तत्र विसंज्ञा साभवत्तदा। भर्तृमृत्युजदुःखेन पतिता सा मृता इव॥ २०
kṣaṇamātraṃ ratistatra visaṃjñā sābhavattadā | bhartṛmṛtyujaduḥkhena patitā sā mṛtā iva 20 ||
वहाँ रति क्षणभरके लिये अचेत हो गयीं और पतिकी मृत्युजनित दुःखसे वे मरी हुईकी भाँति गिर पड़ीं।
There Rati became unconscious for a moment; by the sorrow born of her husband's death, she fell, as if dead.
क्षणमात्रं रतिस्तत्र (kṣaṇamātraṃ ratistatra) — for a mere moment, Rati thereविसंज्ञा साभवत्तदा (visaṃjñā sābhavattadā) — became unconscious thenभर्तृमृत्युजदुःखेन (bhartṛmṛtyujaduḥkhena) — by the sorrow born of her husband's deathपतिता सा मृता इव (patitā sā mṛtā iva) — she fell, as if dead
२१ जातायां चैव संज्ञायां रतिरत्यंतविह्वला। विललाप तदा तत्रोच्चरन्ती विविधं वचः॥ २१
jātāyāṃ caiva saṃjñāyāṃ ratiratyaṃtavihvalā | vilalāpa tadā tatroccarantī vividhaṃ vacaḥ 21 ||
चेतना आनेपर अत्यन्त व्याकुल हुई रति उस समय वहाँ तरह-तरहकी बातें कहती हुई विलाप करने लगीं।
And when consciousness had returned, Rati, utterly overwhelmed, then lamented there, uttering various words.
जातायां चैव संज्ञायां (jātāyāṃ caiva saṃjñāyāṃ) — and when consciousness had returnedरतिरत्यंतविह्वला (ratiratyaṃtavihvalā) — Rati, utterly overwhelmedविललाप तदा तत्रो (vilalāpa tadā tatro) — lamented there thenच्चरन्ती विविधं वचः (ccarantī vividhaṃ vacaḥ) — uttering various words
२२ किं करोमि क्व गच्छामि किं कृतं दैवतैरिह। मत्स्वामिनं समाहूय नाशयामासुरुद्धतम्॥ २२
kiṃ karomi kva gacchāmi kiṃ kṛtaṃ daivatairiha | matsvāminaṃ samāhūya nāśayāmāsuruddhatam 22 ||
मैं क्या करूँ? कहाँ जाऊँ? देवताओंने यह क्या किया? मेरे उद्धत स्वामीको बुलाकर उन्होंने उन्हें नष्ट करा दिया।
What shall I do? Where shall I go? What have the gods done here? Having summoned my own proud, mighty husband, they have destroyed him.
किं करोमि क्व गच्छामि (kiṃ karomi kva gacchāmi) — what shall I do, where shall I goकिं कृतं दैवतैरिह (kiṃ kṛtaṃ daivatairiha) — what have the gods done hereमत्स्वामिनं समाहूय (matsvāminaṃ samāhūya) — having summoned my own husbandनाशयामासुरुद्धतम् (nāśayāmāsuruddhatam) — they have destroyed him, so proud and mighty
२३ हा हा नाथ स्मर स्वामिन्प्राणप्रिय सुखप्रद। इदं तु किमभूदत्र हा हा प्रिय प्रियेति च॥ २३
hā hā nātha smara svāminprāṇapriya sukhaprada | idaṃ tu kimabhūdatra hā hā priya priyeti ca 23 ||
हाय! हाय! हे नाथ! हे स्मर! हे स्वामिन्! हे प्राणप्रिय! हे सुखप्रद! यह यहाँ क्या हो गया? हाय! हाय! हे प्रिय! हे प्रिय!
Alas, alas, my lord! Smara! My husband, dear as my own life, giver of happiness! What has happened here? Alas, alas, beloved, beloved!
हा हा नाथ स्मर स्वामिन् (hā hā nātha smara svāmin) — alas, alas, my lord! Smara! My husband!प्राणप्रिय सुखप्रद (prāṇapriya sukhaprada) — dear as my own life, giver of happinessइदं तु किमभूदत्र (idaṃ tu kimabhūdatra) — what has happened here nowहा हा प्रिय प्रियेति च (hā hā priya priyeti ca) — alas, alas, beloved, beloved!
२४ इत्थं विलपती सा तु वदन्ती बहुधा वचः। हस्तौ पादौ तदास्फाल्य केशानत्रोटयत्तदा॥ २४
itthaṃ vilapatī sā tu vadantī bahudhā vacaḥ | hastau pādau tadāsphālya keśānatroṭayattadā 24 ||
इस प्रकार विलाप करती और अनेक प्रकारकी बातें कहती हुई वे उस समय हाथ-पैर पटककर सिरके बालोंको नोंचने लगीं।
Thus lamenting, uttering many kinds of words, she then struck her hands and feet upon the ground and tore at her hair.
इत्थं विलपती सा तु (itthaṃ vilapatī sā tu) — thus lamenting, sheवदन्ती बहुधा वचः (vadantī bahudhā vacaḥ) — uttering many kinds of wordsहस्तौ पादौ तदास्फाल्य (hastau pādau tadāsphālya) — struck her hands and feet thenकेशानत्रोटयत्तदा (keśānatroṭayattadā) — and tore at her hair then
२५ तद्विलापं तदा श्रुत्वा तत्र सर्वे वनेचराः। अभवन्दुःखिताः सर्वे स्थावरा अपि नारद॥ २५
tadvilāpaṃ tadā śrutvā tatra sarve vanecarāḥ | abhavanduḥkhitāḥ sarve sthāvarā api nārada 25 ||
हे नारद! उस समय उनका विलाप सुनकर वहाँ रहनेवाले सभी वनवासी तथा समस्त स्थावर प्राणी भी दुखी हो गये।
Hearing that lament, O Nārada, all the forest-dwellers there — even the immovable beings — became grieved.
तद्विलापं तदा श्रुत्वा (tadvilāpaṃ tadā śrutvā) — hearing that lament thenतत्र सर्वे वनेचराः (tatra sarve vanecarāḥ) — all the forest-dwellers thereअभवन्दुःखिताः सर्वे (abhavanduḥkhitāḥ sarve) — all of them became grievedस्थावरा अपि नारद (sthāvarā api nārada) — even the immovable beings, O Nārada
२६ एतस्मिन्नन्तरे तत्र देवाः शक्रादयोऽखिलाः। रतिमूचुः समाश्वास्य संस्मरन्तो महेश्वरम्॥ २६
etasminnantare tatra devāḥ śakrādayo'khilāḥ | ratimūcuḥ samāśvāsya saṃsmaranto maheśvaram 26 ||
इसी बीच इन्द्र आदि समस्त देवता महेश्वरका स्मरण करते हुए रतिको सान्त्वना देकर कहने लगे।
Meanwhile, all the gods headed by Śakra, remembering Maheśvara, consoled Rati and spoke.
एतस्मिन्नन्तरे तत्र (etasminnantare tatra) — meanwhile, at this pointदेवाः शक्रादयोऽखिलाः (devāḥ śakrādayo'khilāḥ) — all the gods, headed by Śakraरतिमूचुः समाश्वास्य (ratimūcuḥ samāśvāsya) — consoled Rati and spokeसंस्मरन्तो महेश्वरम् (saṃsmaranto maheśvaram) — while remembering Maheśvara
२७ किंचिद्भस्म गृहीत्वा तु रक्ष यत्नाद्भयं त्यज। जीवयिष्यति स स्वामी लप्स्यसे त्वं पुनः प्रियम्॥ २७
kiṃcidbhasma gṛhītvā tu rakṣa yatnādbhayaṃ tyaja | jīvayiṣyati sa svāmī lapsyase tvaṃ punaḥ priyam 27 ||
थोड़ा-सा भस्म लेकर उसे यत्नपूर्वक रखो और भय छोड़ दो। वे स्वामी महादेवजी उसे जीवित कर देंगे और तुम पुनः अपने प्रियको प्राप्त करोगी।
Take a little of this ash and guard it carefully; abandon fear. That lord will bring him to life, and you will regain your beloved again.
किंचिद्भस्म गृहीत्वा तु (kiṃcidbhasma gṛhītvā tu) — taking a little of this ashरक्ष यत्नाद्भयं त्यज (rakṣa yatnādbhayaṃ tyaja) — guard it carefully, abandon fearजीवयिष्यति स स्वामी (jīvayiṣyati sa svāmī) — that lord [Śiva] will bring him to lifeलप्स्यसे त्वं पुनः प्रियम् (lapsyase tvaṃ punaḥ priyam) — you will regain your beloved again
२८ सुखदाता न कोऽप्यस्ति दुःखदाता न कश्चन। सर्वोऽपि स्वकृतं भुंक्ते देवान् शोचसि वै वृथा॥ २८
sukhadātā na ko'pyasti duḥkhadātā na kaścana | sarvo'pi svakṛtaṃ bhuṃkte devān śocasi vai vṛthā 28 ||
कोई सुख देनेवाला नहीं है और न कोई दुःख देनेवाला ही है। सब लोग अपनी करनीका फल भोगते हैं; तुम देवताओंको दोष देकर व्यर्थ ही शोक करती हो।
There is no one at all who gives happiness, nor anyone who gives sorrow; everyone reaps only his own doing. You blame the gods and grieve in vain.
सुखदाता न कोऽप्यस्ति (sukhadātā na ko'pyasti) — there is no one at all who gives happinessदुःखदाता न कश्चन (duḥkhadātā na kaścana) — nor anyone who gives sorrowसर्वोऽपि स्वकृतं भुंक्ते (sarvo'pi svakṛtaṃ bhuṃkte) — everyone reaps his own doingदेवान् शोचसि वै वृथा (devān śocasi vai vṛthā) — you grieve the gods, in vain indeed
२९ इत्याश्वास्य रतिं देवाः सर्वे शिवमुपागताः। सुप्रसाद्य शिवं भक्त्या वचनं चेदमब्रुवन्॥ २९
ityāśvāsya ratiṃ devāḥ sarve śivamupāgatāḥ | suprasādya śivaṃ bhaktyā vacanaṃ cedamabruvan 29 ||
इस प्रकार रतिको सान्त्वना देकर सब देवता भगवान् शिवके समीप आये और भक्तिसे उन्हें प्रसन्न करके यह वचन कहने लगे।
Having thus consoled Rati, all the gods approached Śiva; having well pleased Śiva with devotion, they spoke this word.
इत्याश्वास्य रतिं देवाः (ityāśvāsya ratiṃ devāḥ) — having thus consoled Rati, the godsसर्वे शिवमुपागताः (sarve śivamupāgatāḥ) — all approached Śivaसुप्रसाद्य शिवं भक्त्या (suprasādya śivaṃ bhaktyā) — having well pleased Śiva with devotionवचनं चेदमब्रुवन् (vacanaṃ cedamabruvan) — and spoke this word
३० भगवन् श्रूयतामेतद्वचनं नः शुभं प्रभो। कृपां कृत्वा महेशान शरणागतवत्सल॥ ३०
bhagavan śrūyatāmetadvacanaṃ naḥ śubhaṃ prabho | kṛpāṃ kṛtvā maheśāna śaraṇāgatavatsala 30 ||
हे भगवन्! हे प्रभो! आप हमारे इस शुभ वचनको सुनिये। हे महेशान! हे शरणागतवत्सल! कृपा कीजिये।
O Lord, O Master, let this auspicious word of ours be heard. Show mercy, O Maheśāna, fond protector of those who take refuge in you.
भगवन् श्रूयतामेतत् (bhagavan śrūyatāmetat) — O Lord, let this be heardवचनं नः शुभं प्रभो (vacanaṃ naḥ śubhaṃ prabho) — this auspicious word of ours, O Masterकृपां कृत्वा महेशान (kṛpāṃ kṛtvā maheśāna) — showing mercy, O Maheśānaशरणागतवत्सल (śaraṇāgatavatsala) — O fond protector of those who take refuge
३१ सुविचारय सुप्रीत्या कृतिं कामस्य शंकर। कामेनैतत्कृतं यत्र न स्वार्थं तन्महेश्वर॥ ३१
suvicāraya suprītyā kṛtiṃ kāmasya śaṃkara | kāmenaitatkṛtaṃ yatra na svārthaṃ tanmaheśvara 31 ||
हे शंकर! आप कामके इस कार्यपर अत्यन्त प्रसन्नतापूर्वक विचार कीजिये। हे महेश्वर! कामने जो यह किया, इसमें उसका कोई स्वार्थ नहीं था।
Consider well, and with great affection, the deed of Kāma, O Śaṅkara: in what he did, O Maheśvara, there was no self-interest of his own.
सुविचारय सुप्रीत्या (suvicāraya suprītyā) — consider well, with great affectionकृतिं कामस्य शंकर (kṛtiṃ kāmasya śaṃkara) — the deed of Kāma, O Śaṅkaraकामेनैतत्कृतं यत्र (kāmenaitatkṛtaṃ yatra) — this that was done by Kāma, whereinन स्वार्थं तन्महेश्वर (na svārthaṃ tanmaheśvara) — there was no self-interest of his, O Maheśvara
३२ दुष्टेन पीडितैर्देवैस्तारकेणाखिलैर्विभो। कर्म तत्कारितं नाथ नान्यथा विद्धि शंकर॥ ३२
duṣṭena pīḍitairdevaistārakeṇākhilairvibho | karma tatkāritaṃ nātha nānyathā viddhi śaṃkara 32 ||
हे विभो! दुष्ट तारकासुरसे पीड़ित हुए सब देवताओंने मिलकर उससे यह कार्य कराया है। हे नाथ! हे शंकर! इसे अन्यथा न समझिये।
By all the gods, afflicted by the wicked Tāraka, O Lord, was that deed caused, O Master; do not think otherwise, O Śaṅkara.
दुष्टेन पीडितैर्देवैः (duṣṭena pīḍitairdevaiḥ) — by the gods, afflicted by the wicked oneतारकेणाखिलैर्विभो (tārakeṇākhilairvibho) — by Tāraka, all of them, O Lordकर्म तत्कारितं नाथ (karma tatkāritaṃ nātha) — that deed was caused [by them], O Masterनान्यथा विद्धि शंकर (nānyathā viddhi śaṃkara) — do not think otherwise, O Śaṅkara
३३ रतिरेकाकिनी देव विलापं दुःखिता सती। करोति गिरिश त्वं च तामाश्वासय सर्वद॥ ३३
ratirekākinī deva vilāpaṃ duḥkhitā satī | karoti giriśa tvaṃ ca tāmāśvāsaya sarvada 33 ||
हे देव! रति अकेली अति दुखी होकर विलाप कर रही है। हे गिरिश! हे सर्वद! आप उसे सान्त्वना दीजिये।
Rati laments alone, grief-stricken, O God; O Giriśa, O giver of all, do console her.
रतिरेकाकिनी देव (ratirekākinī deva) — Rati, alone, O Godविलापं दुःखिता सती (vilāpaṃ duḥkhitā satī) — grief-stricken, lamentsकरोति गिरिश त्वं च (karoti giriśa tvaṃ ca) — she does so, O Giriśa, and youतामाश्वासय सर्वद (tāmāśvāsaya sarvada) — do console her, O giver of all
३४ संहारं कर्तुकामोऽसि क्रोधेनानेन शंकर। दैवतैः सह सर्वेषां हतवांस्तं यदि स्मरम्॥ ३४
saṃhāraṃ kartukāmo'si krodhenānena śaṃkara | daivataiḥ saha sarveṣāṃ hatavāṃstaṃ yadi smaram 34 ||
हे शंकर! यदि आपने इस क्रोधके द्वारा कामदेवको मार डाला है, तो हम यही समझेंगे कि आप देवताओंसहित सबका संहार करना चाहते हैं।
By this anger, O Śaṅkara, if you have slain Smara, it will seem you wish to bring destruction upon all, the gods included.
संहारं कर्तुकामोऽसि (saṃhāraṃ kartukāmo'si) — it would seem you wish to bring about destructionक्रोधेनानेन शंकर (krodhenānena śaṃkara) — by this anger, O Śaṅkaraदैवतैः सह सर्वेषां (daivataiḥ saha sarveṣāṃ) — of all, together with the godsहतवांस्तं यदि स्मरम् (hatavāṃstaṃ yadi smaram) — if you have thus slain Smara
३५ दुःखं तस्या रतेर्दृष्ट्वा नष्टप्रायाश्च देवताः। तस्मात्त्वया च कर्तव्यं रत्याः शोकापनोदनम्॥ ३५
duḥkhaṃ tasyā raterdṛṣṭvā naṣṭaprāyāśca devatāḥ | tasmāttvayā ca kartavyaṃ ratyāḥ śokāpanodanam 35 ||
रतिके इस दुःखको देखकर देवता भी नष्टप्राय हो गये हैं। इसलिये आपको रतिका शोक दूर कर देना चाहिये।
Seeing this Rati's sorrow, the gods too have become as if undone; therefore the removal of Rati's grief should be done by you.
दुःखं तस्या रतेर्दृष्ट्वा (duḥkhaṃ tasyā raterdṛṣṭvā) — seeing this Rati's sorrowनष्टप्रायाश्च देवताः (naṣṭaprāyāśca devatāḥ) — the gods too have become as if undoneतस्मात्त्वया च कर्तव्यं (tasmāttvayā ca kartavyaṃ) — therefore it should be done by youरत्याः शोकापनोदनम् (ratyāḥ śokāpanodanam) — the removal of Rati's grief
३६ इत्याकर्ण्य वचस्तेषां प्रसन्नो भगवान् शिवः। देवानां सकलानां च वचनं चेदमब्रवीत्॥ ३६
ityākarṇya vacasteṣāṃ prasanno bhagavān śivaḥ | devānāṃ sakalānāṃ ca vacanaṃ cedamabravīt 36 ||
उन देवताओंका यह वचन सुनकर भगवान् शिव प्रसन्न हो गये और सब देवताओंसे यह वचन कहने लगे।
Hearing their words, the blessed Śiva became pleased, and spoke this word to all the gods.
इत्याकर्ण्य वचस्तेषां (ityākarṇya vacasteṣāṃ) — hearing their wordsप्रसन्नो भगवान् शिवः (prasanno bhagavān śivaḥ) — the blessed Śiva became pleasedदेवानां सकलानां च (devānāṃ sakalānāṃ ca) — and to all the godsवचनं चेदमब्रवीत् (vacanaṃ cedamabravīt) — he spoke this word
३७ देवाश्च ऋषयः सर्वे मद्वचः शृणुतादरात्। मत्कोपेन च यज्जातं तत्तथा नान्यथा भवेत्॥ ३७
devāśca ṛṣayaḥ sarve madvacaḥ śṛṇutādarāt | matkopena ca yajjātaṃ tattathā nānyathā bhavet 37 ||
हे देवताओ और ऋषियो! आप सब आदरपूर्वक मेरी बात सुनिये। मेरे क्रोधसे जो कुछ हो गया है, वह अन्यथा नहीं हो सकता।
O gods and all the sages, hear my word with respect. What has come about through my wrath shall remain so, and not otherwise.
देवाश्च ऋषयः सर्वे (devāśca ṛṣayaḥ sarve) — O gods and all the sagesमद्वचः शृणुतादरात् (madvacaḥ śṛṇutādarāt) — hear my word with respectमत्कोपेन च यज्जातं (matkopena ca yajjātaṃ) — and what has come about through my wrathतत्तथा नान्यथा भवेत् (tattathā nānyathā bhavet) — shall remain so, and not otherwise
३८ अनङ्गस्तावदेव स्यात्कामो रतिपतिः प्रभुः। यावच्चावतरेत्कृष्णो धरण्यां रुक्मिणीपतिः॥ ३८
anaṅgastāvadeva syātkāmo ratipatiḥ prabhuḥ | yāvaccāvataretkṛṣṇo dharaṇyāṃ rukmiṇīpatiḥ 38 ||
रतिपति काम तभीतक अनंग रहेगा, जबतक रुक्मिणीपति श्रीकृष्णका पृथ्वीपर अवतार नहीं हो जाता।
Kāma, lord and husband of Rati, shall remain bodiless only until Kṛṣṇa, husband of Rukmiṇī, descends upon the earth.
अनङ्गस्तावदेव स्यात् (anaṅgastāvadeva syāt) — shall remain bodiless only so longकामो रतिपतिः प्रभुः (kāmo ratipatiḥ prabhuḥ) — Kāma, lord and husband of Ratiयावच्चावतरेत्कृष्णो (yāvaccāvataretkṛṣṇo) — until Kṛṣṇa descendsधरण्यां रुक्मिणीपतिः (dharaṇyāṃ rukmiṇīpatiḥ) — upon the earth, as Rukmiṇī's husband
३९ द्वारकायां यदा स्थित्वा पुत्रानुत्पादयिष्यति। तदा कृष्णस्तु रुक्मिण्यां काममुत्पादयिष्यति॥ ३९
dvārakāyāṃ yadā sthitvā putrānutpādayiṣyati | tadā kṛṣṇastu rukmiṇyāṃ kāmamutpādayiṣyati 39 ||
जब श्रीकृष्ण द्वारकामें रहकर पुत्रोंको उत्पन्न करेंगे, तब वे रुक्मिणीके गर्भसे कामको भी जन्म देंगे।
When, dwelling in Dvārakā, he shall beget sons, then Kṛṣṇa shall beget Kāma in Rukmiṇī.
द्वारकायां यदा स्थित्वा (dvārakāyāṃ yadā sthitvā) — when, dwelling in Dvārakāपुत्रानुत्पादयिष्यति (putrānutpādayiṣyati) — he shall beget sonsतदा कृष्णस्तु रुक्मिण्यां (tadā kṛṣṇastu rukmiṇyāṃ) — then Kṛṣṇa, in Rukmiṇīकाममुत्पादयिष्यति (kāmamutpādayiṣyati) — shall beget Kāma
४० प्रद्युम्नं नाम तस्यैव भविष्यति न संशयः। जातमात्रं तु तं पुत्रं शंबरः संहरिष्यति॥ ४०
pradyumnaṃ nāma tasyaiva bhaviṣyati na saṃśayaḥ | jātamātraṃ tu taṃ putraṃ śaṃbaraḥ saṃhariṣyati 40 ||
उसका नाम प्रद्युम्न होगा, इसमें संशय नहीं है। किंतु उस पुत्रके जन्म लेते ही शम्बरासुर उसे हर लेगा।
Pradyumna will indeed be his name, there is no doubt; but that son, as soon as he is born, Śambara shall carry off.
प्रद्युम्नं नाम तस्यैव (pradyumnaṃ nāma tasyaiva) — Pradyumna, indeed, will be his nameभविष्यति न संशयः (bhaviṣyati na saṃśayaḥ) — it will be so, there is no doubtजातमात्रं तु तं पुत्रं (jātamātraṃ tu taṃ putraṃ) — but that son, as soon as bornशंबरः संहरिष्यति (śaṃbaraḥ saṃhariṣyati) — Śambara shall carry off
४१ हत्वा प्रास्य समुद्रं तं शंबरो दानवोत्तमः। मृतं ज्ञात्वा वृथा मूढो नगरं स्वं गमिष्यति॥ ४१
hatvā prāsya samudraṃ taṃ śaṃbaro dānavottamaḥ | mṛtaṃ jñātvā vṛthā mūḍho nagaraṃ svaṃ gamiṣyati 41 ||
दानवश्रेष्ठ शम्बरासुर उसे मारकर समुद्रमें फेंक देगा और उसे मरा हुआ जानकर मूर्खतावश वृथा ही अपने नगरको लौट जायगा।
Śambara, foremost of demons, having struck him down and cast him into the ocean, thinking him dead, will foolishly return to his own city in vain.
हत्वा प्रास्य समुद्रं तं (hatvā prāsya samudraṃ taṃ) — having struck him down and cast him into the oceanशंबरो दानवोत्तमः (śaṃbaro dānavottamaḥ) — Śambara, foremost of demonsमृतं ज्ञात्वा वृथा मूढो (mṛtaṃ jñātvā vṛthā mūḍho) — thinking him dead, foolishly, in vainनगरं स्वं गमिष्यति (nagaraṃ svaṃ gamiṣyati) — shall return to his own city
४२ तावच्च नगरं तस्य रते स्थेयं यथासुखम्। तत्रैव स्वपतेः प्राप्तिः प्रद्युम्नस्य भविष्यति॥ ४२
tāvacca nagaraṃ tasya rate stheyaṃ yathāsukham | tatraiva svapateḥ prāptiḥ pradyumnasya bhaviṣyati 42 ||
हे रति! तबतक तुम्हें उस नगरमें सुखपूर्वक निवास करना चाहिये। वहींपर तुम्हें अपने पति प्रद्युम्नकी प्राप्ति होगी।
And until then, O Rati, you should dwell in that city in comfort; there itself will the attainment of your own husband, Pradyumna, come to pass.
तावच्च नगरं तस्य (tāvacca nagaraṃ tasya) — and until then, in his [Śambara's] cityरते स्थेयं यथासुखम् (rate stheyaṃ yathāsukham) — you, Rati, should dwell in comfortतत्रैव स्वपतेः प्राप्तिः (tatraiva svapateḥ prāptiḥ) — there itself the attainment of your own husbandप्रद्युम्नस्य भविष्यति (pradyumnasya bhaviṣyati) — namely Pradyumna, shall come to pass
४३ तत्र कामो मिलित्वा तं हत्वा शम्बरमाहवे। भविष्यति सुखी देवाः प्रद्युम्नाख्यः स्वकामिनीम्॥ ४३
tatra kāmo militvā taṃ hatvā śambaramāhave | bhaviṣyati sukhī devāḥ pradyumnākhyaḥ svakāminīm 43 ||
हे देवताओ! वहाँ युद्धमें उस शम्बरासुरका सामना कर उसका वध करके प्रद्युम्न नामधारी वह काम अपनी प्रियाको प्राप्तकर सुखी होगा।
There, O gods, Kāma — meeting Śambara and slaying him in battle — he who is called Pradyumna shall be happy, united with his own beloved.
तत्र कामो मिलित्वा तं (tatra kāmo militvā taṃ) — there Kāma, having met himहत्वा शम्बरमाहवे (hatvā śambaramāhave) — and having slain Śambara in battleभविष्यति सुखी देवाः (bhaviṣyati sukhī devāḥ) — shall be happy, O godsप्रद्युम्नाख्यः स्वकामिनीम् (pradyumnākhyaḥ svakāminīm) — [united] with his own beloved, he who is called Pradyumna
४४ तदीयं चैव यद् द्रव्यं नीत्वा स नगरं पुनः। गमिष्यति तया सार्धं देवाः सत्यं वचो मम॥ ४४
tadīyaṃ caiva yad dravyaṃ nītvā sa nagaraṃ punaḥ | gamiṣyati tayā sārdhaṃ devāḥ satyaṃ vaco mama 44 ||
और उस शम्बरासुरका जो भी धन होगा, उसे लेकर वह उसके साथ पुनः अपने नगरको जायगा। हे देवताओ! मेरा यह कथन सत्य होगा।
And taking all his wealth, he shall go again to his own city together with her, O gods; my word is true.
तदीयं चैव यद् द्रव्यं (tadīyaṃ caiva yad dravyaṃ) — and whatever wealth was his [Śambara's]नीत्वा स नगरं पुनः (nītvā sa nagaraṃ punaḥ) — taking it, he again to his own cityगमिष्यति तया सार्धं (gamiṣyati tayā sārdhaṃ) — shall go together with herदेवाः सत्यं वचो मम (devāḥ satyaṃ vaco mama) — O gods, my word is true
४५ इति श्रुत्वा वचः शंभोर्देवा ऊचुः प्रणम्य तम्। किंचिदुच्छ्वसिताश्चित्ते करौ बद्ध्वा नताङ्गकाः॥ ४५
iti śrutvā vacaḥ śaṃbhordevā ūcuḥ praṇamya tam | kiṃciducchvasitāścitte karau baddhvā natāṅgakāḥ 45 ||
शिवजीका यह वचन सुनकर देवताओंके चित्तमें कुछ उत्साह हुआ और वे सिर झुकाकर तथा हाथ जोड़कर उन्हें प्रणामकर कहने लगे।
Hearing this word of Śambhu, the gods, somewhat relieved in heart, bowed to him, and, joining their hands, their limbs bent low, spoke.
इति श्रुत्वा वचः शंभोः (iti śrutvā vacaḥ śaṃbhoḥ) — hearing this word of Śambhuदेवा ऊचुः प्रणम्य तम् (devā ūcuḥ praṇamya tam) — the gods spoke, bowing to himकिंचिदुच्छ्वसिताश्चित्ते (kiṃciducchvasitāścitte) — somewhat relieved in heartकरौ बद्ध्वा नताङ्गकाः (karau baddhvā natāṅgakāḥ) — joining their hands, their limbs bowed low
४६ देवदेव महादेव करुणासागर प्रभो। शीघ्रं जीवय कामं त्वं रक्ष प्राणान् रतेर्हर॥ ४६
devadeva mahādeva karuṇāsāgara prabho | śīghraṃ jīvaya kāmaṃ tvaṃ rakṣa prāṇān raterhara 46 ||
हे देवदेव! हे महादेव! हे करुणासागर! हे प्रभो! आप कामदेवको शीघ्र जीवित कर दीजिये तथा हे हर! रतिके प्राणोंकी रक्षा कीजिये।
O god of gods, Mahādeva, ocean of compassion, O Lord! Quickly bring Kāma to life, and protect Rati's life, O Hara.
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O Mahādevaकरुणासागर प्रभो (karuṇāsāgara prabho) — O ocean of compassion, O Lordशीघ्रं जीवय कामं त्वं (śīghraṃ jīvaya kāmaṃ tvaṃ) — quickly bring Kāma to lifeरक्ष प्राणान् रतेर्हर (rakṣa prāṇān raterhara) — protect Rati's life, O Hara
४७ इत्याकर्ण्यामरवचः प्रसन्नः परमेश्वरः। पुनर्बभाषे करुणासागरः सकलेश्वरः॥ ४७
ityākarṇyāmaravacaḥ prasannaḥ parameśvaraḥ | punarbabhāṣe karuṇāsāgaraḥ sakaleśvaraḥ 47 ||
देवताओंकी यह बात सुनकर सबके स्वामी करुणासागर परमेश्वर शिव प्रसन्न होकर पुनः कहने लगे।
Hearing the immortals' words thus, the supreme lord, pleased — the ocean of compassion, the lord of all — spoke again.
इत्याकर्ण्यामरवचः (ityākarṇyāmaravacaḥ) — hearing the immortals' words thusप्रसन्नः परमेश्वरः (prasannaḥ parameśvaraḥ) — the supreme lord, pleasedपुनर्बभाषे करुणासागरः (punarbabhāṣe karuṇāsāgaraḥ) — the ocean of compassion spoke againसकलेश्वरः (sakaleśvaraḥ) — the lord of all
४८ हे देवाः सुप्रसन्नोऽस्मि जीवयिष्यामि चान्तरे। कामः स मद्गणो भूत्वा विहरिष्यति नित्यशः॥ ४८
he devāḥ suprasanno'smi jīvayiṣyāmi cāntare | kāmaḥ sa madgaṇo bhūtvā vihariṣyati nityaśaḥ 48 ||
हे देवताओ! मैं बहुत प्रसन्न हूँ, मैं कामको सबके हृदयमें जीवित कर दूँगा और वह सदा मेरा गण होकर विहार करेगा।
O gods, I am well pleased; I shall bring him to life within every heart. That Kāma, having become my own attendant, shall wander freely forever.
हे देवाः सुप्रसन्नोऽस्मि (he devāḥ suprasanno'smi) — O gods, I am well pleasedजीवयिष्यामि चान्तरे (jīvayiṣyāmi cāntare) — and I shall bring him to life within [every heart]कामः स मद्गणो भूत्वा (kāmaḥ sa madgaṇo bhūtvā) — that Kāma, having become my attendantविहरिष्यति नित्यशः (vihariṣyati nityaśaḥ) — shall wander forever
४९ नाख्येयमिदमाख्यानं कस्यचित्पुरतः सुराः। गच्छत स्वस्थलं दुःखं नाशयिष्यामि सर्वतः॥ ४९
nākhyeyamidamākhyānaṃ kasyacitpurataḥ surāḥ | gacchata svasthalaṃ duḥkhaṃ nāśayiṣyāmi sarvataḥ 49 ||
हे देवताओ! आप इस आख्यानको किसीके सामने मत कहियेगा। आप अपने-अपने स्थानको जाइये, मैं सब प्रकारसे दुःखका नाश करूँगा।
This account, O gods, should not be told before anyone. Go to your own places; I shall destroy sorrow on every side.
नाख्येयमिदमाख्यानं (nākhyeyamidamākhyānaṃ) — this account should not be toldकस्यचित्पुरतः सुराः (kasyacitpurataḥ surāḥ) — before anyone, O godsगच्छत स्वस्थलं दुःखं (gacchata svasthalaṃ duḥkhaṃ) — go to your own places; sorrowनाशयिष्यामि सर्वतः (nāśayiṣyāmi sarvataḥ) — I shall destroy on every side
५० इत्युक्त्वान्तर्दधे रुद्रो देवानां स्तुवतां तदा। सर्वे देवाः सुप्रसन्ना बभूवुर्गतविस्मयाः॥ ५०
ityuktvāntardadhe rudro devānāṃ stuvatāṃ tadā | sarve devāḥ suprasannā babhūvurgatavismayāḥ 50 ||
इस प्रकार कहकर रुद्रदेव देवताओंके स्तुति करते-करते ही अन्तर्धान हो गये। तब सभी देवता अत्यन्त प्रसन्न तथा सन्देहरहित हो गये।
Having said this, Rudra vanished then, while the gods were still praising him; all the gods became well pleased, freed from all doubt.
इत्युक्त्वान्तर्दधे रुद्रो (ityuktvāntardadhe rudro) — having said this, Rudra vanishedदेवानां स्तुवतां तदा (devānāṃ stuvatāṃ tadā) — while the gods were still praising him, thenसर्वे देवाः सुप्रसन्ना (sarve devāḥ suprasannā) — all the gods, well pleasedबभूवुर्गतविस्मयाः (babhūvurgatavismayāḥ) — became free of all doubt
५१ ततस्तां च समाश्वास्य रुद्रस्य वचने स्थिताः। उक्त्वा वचस्तदीयं च स्वं स्वं धाम ययुर्मुने॥ ५१
tatastāṃ ca samāśvāsya rudrasya vacane sthitāḥ | uktvā vacastadīyaṃ ca svaṃ svaṃ dhāma yayurmune 51 ||
हे मुने! तदनन्तर रुद्रकी बातपर भरोसा करके वे देवता रतिको आश्वासन देकर तथा उससे उनका वचन कहकर अपने-अपने धामको चले गये।
Then, having consoled her and remaining true to Rudra's word, and having told her his word, they went, O sage, each to his own abode.
ततस्तां च समाश्वास्य (tatastāṃ ca samāśvāsya) — then, having consoled her [Rati]रुद्रस्य वचने स्थिताः (rudrasya vacane sthitāḥ) — remaining true to the word of Rudraउक्त्वा वचस्तदीयं च (uktvā vacastadīyaṃ ca) — and having told her his wordस्वं स्वं धाम ययुर्मुने (svaṃ svaṃ dhāma yayurmune) — they went each to his own abode, O sage
५२ कामपत्नी समादिष्टं नगरं सा गता तदा। प्रतीक्षमाणा तं कालं रुद्रादिष्टं मुनीश्वर॥ ५२
kāmapatnī samādiṣṭaṃ nagaraṃ sā gatā tadā | pratīkṣamāṇā taṃ kālaṃ rudrādiṣṭaṃ munīśvara 52 ||
हे मुनीश्वर! तब वह कामपत्नी रति शिवके बताये हुए नगरको चली गयीं तथा रुद्रके बताये गये समयकी प्रतीक्षा करने लगीं।
Kāma's wife then went to the appointed city, awaiting, O lord of sages, that time appointed by Rudra.
कामपत्नी समादिष्टं (kāmapatnī samādiṣṭaṃ) — Kāma's wife, to the appointedनगरं सा गता तदा (nagaraṃ sā gatā tadā) — city, she then wentप्रतीक्षमाणा तं कालं (pratīkṣamāṇā taṃ kālaṃ) — awaiting that timeरुद्रादिष्टं मुनीश्वर (rudrādiṣṭaṃ munīśvara) — appointed by Rudra, O lord of sages
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे कामनाशवर्णनं नामैकोनविंशोऽध्यायः॥ १९॥
Thus ends the nineteenth chapter, called "The Destruction of Kāma," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें कामनाशवर्णन नामक उन्नीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १९॥