॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Continuing his narration to Nārada, Brahmā recalls how Nārada, sent by Viṣṇu, went to Śiva and, after praising him with many hymns, prevailed upon him to assume a wondrously beautiful and gracious form. Nārada, delighted beyond measure at the sight, returned with Brahmā, Viṣṇu, Indra and the whole host of gods, Gaṇas, Siddhas and sages, all in festive array, to where Menā sat; and there he showed her that radiant, moon-crowned form of Śiva, resplendent beyond description, served by Gaṅgā and Yamunā with chowries and by the eight Siddhis with dance. Menā, beholding it, stood transfixed for a moment like a figure in a painting, then joyfully declared her daughter blessed and begged Śiva's forgiveness for her past reviling of him. Meanwhile the women of Himavat's city, hearing the tumult, abandoned whatever they were doing — bathing, fanning their husbands, nursing their children, dressing, applying collyrium or lac-dye — and rushed out just as they were to see him, and were overcome with rapture at the sight. They declared their own eyes and lives fruitful for having seen him, praised Pārvatī as blessed for having won such a husband through her penance, praised Brahmā for having joined the divine pair, and likened Pārvatī's fortune to that of Lakṣmī winning Nārāyaṇa or Sarasvatī winning Brahmā. They then worshipped Śiva with sandal-paste, rice and parched grain, and stood on with Menā extolling her good fortune and that of Himavat, until Śiva himself, hearing their auspicious words, became greatly delighted along with Viṣṇu and all the assembled gods. ब्रह्माजी नारदजीको आगेकी कथा सुनाते हुए बताते हैं कि विष्णुजीसे प्रेरित होकर नारदजी शिवजीके पास गये और अनेक स्तोत्रोंसे स्तुति करके उन्हें अपना अद्भुत, कृपालु एवं दिव्य स्वरूप धारण करनेके लिये मनाया। उस रूपको देखकर अत्यन्त प्रसन्न हुए नारदजी ब्रह्मा, विष्णु, इन्द्र तथा समस्त देवगण, गण, सिद्ध एवं मुनियोंके साथ उत्सवपूर्वक उस स्थानपर लौटे जहाँ मेना बैठी थीं, और वहाँ उन्होंने मेनाको शिवजीका वह चन्द्रमौलि, अवर्णनीय कान्तिमान् रूप दिखाया, जिसकी सेवामें गंगा-यमुना चँवर डुला रही थीं और आठों सिद्धियाँ नृत्य कर रही थीं। उस रूपको देखकर मेना क्षणभर चित्रलिखित-सी स्तब्ध रह गयीं, फिर प्रसन्न होकर अपनी पुत्रीको धन्य बताया और शिवजीसे अपनी पूर्व निन्दाके लिये क्षमा माँगी। इसी बीच हिमालय-नगरकी स्त्रियाँ कोलाहल सुनकर स्नान, पतिसेवा, शिशुपालन, शृंगार, अंजन-आलक्तक आदि जो भी कार्य कर रही थीं, उन्हें वैसे ही छोड़कर दर्शनके लिये दौड़ पड़ीं और उस रूपको देखकर मुग्ध हो गयीं। उन्होंने अपने नेत्रों तथा जीवनको सफल बताया, तपके बलपर ऐसा वर पानेके लिये पार्वतीको धन्य कहा, इस युगलको मिलानेके लिये ब्रह्माजीकी सराहना की, और पार्वतीके सौभाग्यकी तुलना लक्ष्मी-नारायण तथा सरस्वती-ब्रह्माके मिलनसे की। तत्पश्चात् उन्होंने चन्दन, अक्षत तथा लाजासे शिवजीका पूजन किया और मेनाके साथ खड़ी होकर उनके तथा हिमालयके सौभाग्यकी सराहना करती रहीं, यहाँतक कि उनकी वे शुभ बातें सुनकर शिवजी स्वयं भी विष्णु आदि समस्त देवताओंके साथ अत्यन्त प्रसन्न हो गये।
१ एतस्मिन्नन्तरे त्वं हि विष्णुना प्रेरितो द्रुतम्। अनुकूलयितुं शम्भुमयास्तन्निकटे मुने॥ १
etasminnantare tvaṃ hi viṣṇunā prerito drutam | anukūlayituṃ śambhumayāstannikaṭe mune 1 ||
इसी बीच, हे मुने! विष्णुजीसे शीघ्र प्रेरित होकर तुम शम्भुको अनुकूल करनेके लिये उनके समीप गये।
Meanwhile, O sage, urged swiftly by Viṣṇu, you went to Śambhu's presence to win him over.
एतस्मिन्नन्तरे त्वं हि (etasminnantare tvaṃ hi) — meanwhile, O youविष्णुना प्रेरितो द्रुतम् (viṣṇunā prerito drutam) — urged swiftly by Viṣṇuअनुकूलयितुं शम्भुम् (anukūlayituṃ śambhum) — to win over Śambhuअयास्तन्निकटे मुने (ayāstannikaṭe mune) — you went to his presence, O sage
२ तत्र गत्वा स वै रुद्रो भवता सुप्रबोधितः। स्तोत्रैर्नानाविधैः स्तुत्वा देवकार्यचिकीर्षया॥ २
tatra gatvā sa vai rudro bhavatā suprabodhitaḥ | stotrairnānāvidhaiḥ stutvā devakāryacikīrṣayā 2 ||
वहाँ जाकर तुमने देवताओंका कार्य सिद्ध करनेकी इच्छासे अनेक प्रकारके स्तोत्रोंसे स्तुति करके उन रुद्रको भलीभाँति समझाया।
Having gone there, that Rudra was well instructed by you, extolled with hymns of many kinds, out of a desire to accomplish the gods' purpose.
तत्र गत्वा स वै रुद्रः (tatra gatvā sa vai rudraḥ) — having gone there, that Rudraभवता सुप्रबोधितः (bhavatā suprabodhitaḥ) — was well instructed by youस्तोत्रैर्नानाविधैः स्तुत्वा (stotrairnānāvidhaiḥ stutvā) — having praised him with hymns of many kindsदेवकार्यचिकीर्षया (devakāryacikīrṣayā) — out of desire to accomplish the gods' task
३ श्रुत्वा त्वद्वचनं प्रीत्या शम्भुना धृतमद्भुतम्। स्वरूपमुत्तमं दिव्यं कृपालुत्वं च दर्शितम्॥ ३
śrutvā tvadvacanaṃ prītyā śambhunā dhṛtamadbhutam | svarūpamuttamaṃ divyaṃ kṛpālutvaṃ ca darśitam 3 ||
तुम्हारा वचन प्रीतिपूर्वक सुनकर शम्भुने अद्भुत, उत्तम एवं दिव्य स्वरूप धारण किया और अपनी कृपालुता दिखायी।
Hearing your words with delight, Śambhu assumed a wondrous, most excellent and divine form, and showed his mercifulness.
श्रुत्वा त्वद्वचनं प्रीत्या (śrutvā tvadvacanaṃ prītyā) — hearing your words with delightशम्भुना धृतमद्भुतम् (śambhunā dhṛtamadbhutam) — a wondrous form was assumed by Śambhuस्वरूपमुत्तमं दिव्यं (svarūpamuttamaṃ divyaṃ) — a most excellent, divine formकृपालुत्वं च दर्शितम् (kṛpālutvaṃ ca darśitam) — and his mercifulness was shown
४ तद् दृष्ट्वा सुन्दरं शम्भुं स्वरूपं मन्मथाधिकम्। अत्यहृष्यो मुने त्वं हि लावण्यपरमायनम्॥ ४
tad dṛṣṭvā sundaraṃ śambhuṃ svarūpaṃ manmathādhikam | atyahṛṣyo mune tvaṃ hi lāvaṇyaparamāyanam 4 ||
उस सुन्दर, कामदेवसे भी अधिक मनोहर, लावण्यके परम धामरूप शम्भुके स्वरूपको देखकर, हे मुने! तुम अत्यन्त प्रसन्न हुए।
Seeing that beautiful form of Śambhu, surpassing even the god of love, and the very abode of supreme loveliness, you, O sage, rejoiced exceedingly.
NoteThe printed reading अत्यहृष्यो is an irregular form (the expected form would be अतिहृष्टो, "greatly delighted"); it is retained here exactly as printed.
तद् दृष्ट्वा सुन्दरं शम्भुं (tad dṛṣṭvā sundaraṃ śambhuṃ) — seeing that beautiful form of Śambhuस्वरूपं मन्मथाधिकम् (svarūpaṃ manmathādhikam) — surpassing the god of loveअत्यहृष्यो मुने त्वं हि (atyahṛṣyo mune tvaṃ hi) — you, O sage, rejoiced exceedinglyलावण्यपरमायनम् (lāvaṇyaparamāyanam) — the very abode of supreme loveliness
५ स्तोत्रैर्नानाविधैः स्तुत्वा परमानन्दसंयुतः। आगच्छस्त्वं मुने तत्र यत्र मेना स्थिताखिलैः॥ ५
stotrairnānāvidhaiḥ stutvā paramānandasaṃyutaḥ | āgacchastvaṃ mune tatra yatra menā sthitākhilaiḥ 5 ||
अनेक प्रकारके स्तोत्रोंसे पुनः स्तुति करके परम आनन्दसे युक्त होकर, हे मुने! तुम वहाँ आये जहाँ मेना अपने सब लोगोंके साथ बैठी थीं।
Having praised him again with hymns of many kinds, filled with supreme joy, you, O sage, came to that place where Menā was seated with all her company.
स्तोत्रैर्नानाविधैः स्तुत्वा (stotrairnānāvidhaiḥ stutvā) — having praised again with hymns of many kindsपरमानन्दसंयुतः (paramānandasaṃyutaḥ) — filled with supreme joyआगच्छस्त्वं मुने तत्र (āgacchastvaṃ mune tatra) — you, O sage, came to that placeयत्र मेना स्थिताखिलैः (yatra menā sthitākhilaiḥ) — where Menā was seated with all her company
६ तत्रागत्य सुप्रसन्नो मुनेऽतिप्रेमसङ्कुलः। हर्षयंस्तां शैलपत्नीं मेनां त्वं वाक्यमब्रवीः॥ ६
tatrāgatya suprasanno mune'tipremasaṅkulaḥ | harṣayaṃstāṃ śailapatnīṃ menāṃ tvaṃ vākyamabravīḥ 6 ||
वहाँ आकर अत्यन्त प्रसन्न तथा प्रेमसे परिपूर्ण होकर, हे मुने! तुमने पर्वतपत्नी मेनाको हर्षित करते हुए यह वचन कहा।
Coming there, well pleased and full of affection, O sage, you spoke this word, delighting Menā, the mountain-lord's wife.
तत्रागत्य सुप्रसन्नो (tatrāgatya suprasanno) — coming there, well pleasedमुनेऽतिप्रेमसङ्कुलः (mune'tipremasaṅkulaḥ) — O sage, full of affectionहर्षयंस्तां शैलपत्नीं मेनां (harṣayaṃstāṃ śailapatnīṃ menāṃ) — delighting that mountain-lord's wife Menāत्वं वाक्यमब्रवीः (tvaṃ vākyamabravīḥ) — you spoke this word
७ मेने पश्य विशालाक्षि शिवरूपमनुत्तमम्। कृता शिवेन तेनैव सुकृपा करुणात्मना॥ ७
mene paśya viśālākṣi śivarūpamanuttamam | kṛtā śivena tenaiva sukṛpā karuṇātmanā 7 ||
हे विशाल नेत्रोंवाली मेने! शिवके इस सर्वोत्तम रूपको देखो; उन करुणाशील शिवने ही यह महान् कृपा हम पर की है।
O Menā of wide eyes, behold this unsurpassed form of Śiva; that compassionate one, Śiva himself, has shown us his great grace.
मेने पश्य विशालाक्षि (mene paśya viśālākṣi) — O Menā of wide eyes, beholdशिवरूपमनुत्तमम् (śivarūpamanuttamam) — this unsurpassed form of Śivaकृता शिवेन तेनैव (kṛtā śivena tenaiva) — by that very Śiva has been shownसुकृपा करुणात्मना (sukṛpā karuṇātmanā) — great grace, by the compassionate one
८ श्रुत्वा सा तद्वचो मेना विस्मिता शैलकामिनी। ददर्श शिवरूपं तत्परमानन्ददायकम्॥ ८
śrutvā sā tadvaco menā vismitā śailakāminī | dadarśa śivarūpaṃ tatparamānandadāyakam 8 ||
वह वचन सुनकर पर्वतकी प्रिया मेना विस्मित हो गयीं और उन्होंने परम आनन्द देनेवाले शिवके उस रूपको देखा।
Hearing that word, Menā, the mountain's beloved, was astonished, and beheld that form of Śiva which bestows the highest bliss.
श्रुत्वा सा तद्वचो मेना (śrutvā sā tadvaco menā) — hearing that word, Menāविस्मिता शैलकामिनी (vismitā śailakāminī) — the mountain's beloved, was astonishedददर्श शिवरूपं (dadarśa śivarūpaṃ) — and beheld the form of Śivaतत्परमानन्ददायकम् (tatparamānandadāyakam) — which bestows the highest bliss
९ कोटिसूर्यप्रतीकाशं सर्वावयवसुन्दरम्। विचित्रवसनं चात्र नानाभूषणभूषितम्॥ ९
koṭisūryapratīkāśaṃ sarvāvayavasundaram | vicitravasanaṃ cātra nānābhūṣaṇabhūṣitam 9 ||
वह करोड़ों सूर्योंके समान कान्तिमान्, सब अंगोंसे सुन्दर, विचित्र वस्त्र धारण किये हुए तथा अनेक आभूषणोंसे विभूषित था।
It was radiant as a myriad suns, beautiful in every limb, clad in wondrous garments, and adorned with manifold ornaments.
कोटिसूर्यप्रतीकाशं (koṭisūryapratīkāśaṃ) — radiant as a myriad sunsसर्वावयवसुन्दरम् (sarvāvayavasundaram) — beautiful in every limbविचित्रवसनं चात्र (vicitravasanaṃ cātra) — and clad in wondrous garmentsनानाभूषणभूषितम् (nānābhūṣaṇabhūṣitam) — adorned with manifold ornaments
१० सुप्रसन्नं सुहासं च सुलावण्यं मनोहरम्। गौराभं द्युतिसंयुक्तं चन्द्ररेखाविभूषितम्॥ १०
suprasannaṃ suhāsaṃ ca sulāvaṇyaṃ manoharam | gaurābhaṃ dyutisaṃyuktaṃ candrarekhāvibhūṣitam 10 ||
वह अत्यन्त प्रसन्न, हँसमुख, सुन्दर तथा मनोहर था; गौरवर्ण, कान्तियुक्त तथा चन्द्ररेखासे सुशोभित था।
It was most gracious and smiling, of great beauty and charm, fair of hue and full of splendour, adorned with the crescent moon.
सुप्रसन्नं सुहासं च (suprasannaṃ suhāsaṃ ca) — most gracious and smilingसुलावण्यं मनोहरम् (sulāvaṇyaṃ manoharam) — of great beauty and charmगौराभं द्युतिसंयुक्तं (gaurābhaṃ dyutisaṃyuktaṃ) — fair of hue and full of splendourचन्द्ररेखाविभूषितम् (candrarekhāvibhūṣitam) — adorned with the crescent moon
११ सर्वैर्देवगणैः प्रीत्या विष्ण्वाद्यैः सेवितं तथा। सूर्येण च्छत्रितं मूर्ध्नि चन्द्रेण च विशोभितम्॥ ११
sarvairdevagaṇaiḥ prītyā viṣṇvādyaiḥ sevitaṃ tathā | sūryeṇa cchatritaṃ mūrdhni candreṇa ca viśobhitam 11 ||
विष्णु आदि समस्त देवगण प्रेमपूर्वक उसकी सेवा कर रहे थे, सिरपर सूर्य छत्रके समान शोभित था और चन्द्रमा उसे और भी सुशोभित कर रहा था।
It was served with love by all the hosts of gods beginning with Viṣṇu, shaded above by the sun as if by a parasol, and made resplendent by the moon.
सर्वैर्देवगणैः प्रीत्या (sarvairdevagaṇaiḥ prītyā) — served with love by all the hosts of godsविष्ण्वाद्यैः सेवितं तथा (viṣṇvādyaiḥ sevitaṃ tathā) — beginning with Viṣṇuसूर्येण च्छत्रितं मूर्ध्नि (sūryeṇa cchatritaṃ mūrdhni) — shaded above by the sun as a parasolचन्द्रेण च विशोभितम् (candreṇa ca viśobhitam) — and made resplendent by the moon
१२ सर्वथा रमणीयं च भूषितस्य विभूषणैः। वाहनस्य महाशोभा वर्णितुं नैव शक्यते॥ १२
sarvathā ramaṇīyaṃ ca bhūṣitasya vibhūṣaṇaiḥ | vāhanasya mahāśobhā varṇituṃ naiva śakyate 12 ||
वह सब प्रकारसे मनोहर तथा आभूषणोंसे विभूषित था; और उनके वाहनकी महती शोभाका वर्णन करना सम्भव ही नहीं है।
It was in every way charming, adorned as it was with ornaments; and the great splendour of his mount cannot at all be described.
सर्वथा रमणीयं च (sarvathā ramaṇīyaṃ ca) — in every way charmingभूषितस्य विभूषणैः (bhūṣitasya vibhūṣaṇaiḥ) — adorned with ornamentsवाहनस्य महाशोभा (vāhanasya mahāśobhā) — the great splendour of his mountवर्णितुं नैव शक्यते (varṇituṃ naiva śakyate) — cannot at all be described
१३ गङ्गा च यमुना चैव विधत्तः स्म सुचामरे। सिद्धयोऽष्टौ पुरस्तस्य कुर्वन्ति स्म सुनर्तनम्॥ १३
gaṅgā ca yamunā caiva vidhattaḥ sma sucāmare | siddhayo'ṣṭau purastasya kurvanti sma sunartanam 13 ||
गंगा और यमुना दोनों उत्तम चँवर डुला रही थीं और आठों सिद्धियाँ उनके आगे सुन्दर नृत्य कर रही थीं।
Gaṅgā and Yamunā waved fine chowries over him, while the eight Siddhis danced most beautifully before him.
गङ्गा च यमुना चैव (gaṅgā ca yamunā caiva) — Gaṅgā and Yamunāविधत्तः स्म सुचामरे (vidhattaḥ sma sucāmare) — waved fine chowries over himसिद्धयोऽष्टौ पुरस्तस्य (siddhayo'ṣṭau purastasya) — the eight Siddhis before himकुर्वन्ति स्म सुनर्तनम् (kurvanti sma sunartanam) — danced most beautifully
१४ मया चैव तदा विष्णुरिन्द्राद्या ह्यमरास्तथा। स्वं स्वं वेषं सुसम्भूष्य गिरिशेनाचरन्युताः॥ १४
mayā caiva tadā viṣṇurindrādyā hyamarāstathā | svaṃ svaṃ veṣaṃ susambhūṣya giriśenācaranyutāḥ 14 ||
उस समय मैं, विष्णु, इन्द्र आदि सभी देवता अपने-अपने वेषको भलीभाँति सजाकर गिरीशके साथ-साथ चलने लगे।
Then I myself, Viṣṇu, Indra, and the other immortals, each having well adorned our own attire, walked along together with Giriśa.
मया चैव तदा विष्णुः (mayā caiva tadā viṣṇuḥ) — then I myself, and Viṣṇuइन्द्राद्या ह्यमरास्तथा (indrādyā hyamarāstathā) — Indra and the other immortalsस्वं स्वं वेषं सुसम्भूष्य (svaṃ svaṃ veṣaṃ susambhūṣya) — each having well adorned our own attireगिरिशेनाचरन्युताः (giriśenācaranyutāḥ) — walked along together with Giriśa
१५ तथा जयेति भाषन्तो नानारूपा गणास्तदा। स्वलङ्कृतमहामोदा गिरीशपुरतोऽचरन्॥ १५
tathā jayeti bhāṣanto nānārūpā gaṇāstadā | svalaṅkṛtamahāmodā girīśapurato'caran 15 ||
उसी समय अनेक रूपोंवाले गण भी 'जय हो, जय हो' कहते हुए, भलीभाँति सजकर तथा अत्यन्त प्रसन्न होकर गिरीशके आगे-आगे चलने लगे।
And the Gaṇas of various forms, well adorned and greatly delighted, walked before Giriśa, shouting cries of "Victory! Victory!"
तथा जयेति भाषन्तो (tathā jayeti bhāṣanto) — shouting cries of "Victory! Victory!"नानारूपा गणास्तदा (nānārūpā gaṇāstadā) — the Gaṇas of various forms thenस्वलङ्कृतमहामोदा (svalaṅkṛtamahāmodā) — well adorned and greatly delightedगिरीशपुरतोऽचरन् (girīśapurato'caran) — walked before Giriśa
१६ सिद्धाश्चोपसुराः सर्वे मुनयश्च महासुखाः। ययुः शिवेन सुप्रीताः सकलाश्चापरे तथा॥ १६
siddhāścopasurāḥ sarve munayaśca mahāsukhāḥ | yayuḥ śivena suprītāḥ sakalāścāpare tathā 16 ||
सिद्धगण, समस्त उपदेवता तथा अत्यन्त सुखी मुनिजन शिवसे प्रसन्न होकर उनके साथ चलने लगे, और अन्य सभी भी उसी प्रकार साथ हो लिये।
The Siddhas, all the lesser gods, and the sages, greatly delighted, went along well pleased with Śiva, and so did all the others too.
सिद्धाश्चोपसुराः सर्वे (siddhāścopasurāḥ sarve) — the Siddhas and all the lesser godsमुनयश्च महासुखाः (munayaśca mahāsukhāḥ) — and the sages, greatly delightedययुः शिवेन सुप्रीताः (yayuḥ śivena suprītāḥ) — went along well pleased with Śivaसकलाश्चापरे तथा (sakalāścāpare tathā) — and so did all the others too
१७ एवं देवादयः सर्वे कुतूहलसमन्विताः। परं ब्रह्म गृणन्तस्ते स्वपत्नीभिरलङ्कृताः॥ १७
evaṃ devādayaḥ sarve kutūhalasamanvitāḥ | paraṃ brahma gṛṇantaste svapatnībhiralaṅkṛtāḥ 17 ||
इस प्रकार देवता आदि सब लोग कुतूहलसे भरकर, अपनी-अपनी पत्नियोंसे सुशोभित होते हुए, उस परब्रह्मकी स्तुति करने लगे।
Thus all the gods and the rest, filled with eager delight, praised the supreme Brahman, adorned as they were together with their own wives.
एवं देवादयः सर्वे (evaṃ devādayaḥ sarve) — thus all the gods and the restकुतूहलसमन्विताः (kutūhalasamanvitāḥ) — filled with eager delightपरं ब्रह्म गृणन्तस्ते (paraṃ brahma gṛṇantaste) — praised the supreme Brahmanस्वपत्नीभिरलङ्कृताः (svapatnībhiralaṅkṛtāḥ) — adorned together with their own wives
१८ विश्वावसुमुखास्तत्र ह्यप्सरोगणसंयुताः। गायन्तोऽप्यग्रतस्तस्य परमं शाङ्करं यशः॥ १८
viśvāvasumukhāstatra hyapsarogaṇasaṃyutāḥ | gāyanto'pyagratastasya paramaṃ śāṅkaraṃ yaśaḥ 18 ||
वहाँ विश्वावसु आदि गन्धर्व अप्सराओंके समूहके साथ शंकरजीकी परम कीर्तिका गान करते हुए उनके आगे-आगे चल रहे थे।
There Viśvāvasu and the other Gandharvas, together with the hosts of Apsarases, sang the supreme glory of Śaṅkara as they went before him.
विश्वावसुमुखास्तत्र (viśvāvasumukhāstatra) — Viśvāvasu and the other [Gandharvas] thereह्यप्सरोगणसंयुताः (hyapsarogaṇasaṃyutāḥ) — together with the hosts of Apsarasesगायन्तोऽप्यग्रतस्तस्य (gāyanto'pyagratastasya) — singing as they went before himपरमं शाङ्करं यशः (paramaṃ śāṅkaraṃ yaśaḥ) — the supreme glory of Śaṅkara
१९ इत्थं महोत्सवस्तत्र बभूव मुनिसत्तम। नानाविधो महेशे हि शैलद्वारि च गच्छति॥ १९
itthaṃ mahotsavastatra babhūva munisattama | nānāvidho maheśe hi śailadvāri ca gacchati 19 ||
हे मुनिश्रेष्ठ! इस प्रकार वहाँ महेशके पर्वतराजके द्वारकी ओर जाते समय अनेक प्रकारका महान् उत्सव हुआ।
Thus, O best of sages, a great festival of manifold kinds arose there, as Maheśa proceeded toward the gate of the mountain-lord's dwelling.
इत्थं महोत्सवस्तत्र (itthaṃ mahotsavastatra) — thus a great festival thereबभूव मुनिसत्तम (babhūva munisattama) — arose, O best of sagesनानाविधो महेशे हि (nānāvidho maheśe hi) — of manifold kinds, as Maheśaशैलद्वारि च गच्छति (śailadvāri ca gacchati) — proceeded toward the mountain-lord's gate
२० तस्मिंश्च समये तत्र सुषमा या परात्मनः। वर्णितुं तां विशेषेण कः शक्नोति मुनीश्वर॥ २०
tasmiṃśca samaye tatra suṣamā yā parātmanaḥ | varṇituṃ tāṃ viśeṣeṇa kaḥ śaknoti munīśvara 20 ||
हे मुनीश्वर! उस समय उस परमात्माकी जो अनुपम शोभा थी, उसका विशेषरूपसे वर्णन करने में भला कौन समर्थ है?
And at that time, O lord of sages, who indeed is able to describe in detail that surpassing beauty of the Supreme Self?
तस्मिंश्च समये तत्र (tasmiṃśca samaye tatra) — and at that time thereसुषमा या परात्मनः (suṣamā yā parātmanaḥ) — whatever beauty of the Supreme Selfवर्णितुं तां विशेषेण (varṇituṃ tāṃ viśeṣeṇa) — to describe it in detailकः शक्नोति मुनीश्वर (kaḥ śaknoti munīśvara) — who indeed is able, O lord of sages?
२१ तथाविधं च तं दृष्ट्वा मेना चित्रगता इव। क्षणमासीत्ततः प्रीत्या प्रोवाच वचनं मुने॥ २१
tathāvidhaṃ ca taṃ dṛṣṭvā menā citragatā iva | kṣaṇamāsīttataḥ prītyā provāca vacanaṃ mune 21 ||
उस प्रकारके रूपको देखकर मेना एक क्षणके लिये मानो चित्रमें खिंची हुई-सी स्तब्ध रह गयीं, फिर, हे मुने! उन्होंने प्रसन्नतापूर्वक यह वचन कहा।
Seeing him of such a form, Menā stood for a moment as if painted in a picture; then, O sage, she spoke this word with delight.
तथाविधं च तं दृष्ट्वा (tathāvidhaṃ ca taṃ dṛṣṭvā) — seeing him of such a formमेना चित्रगता इव (menā citragatā iva) — Menā, as if painted in a pictureक्षणमासीत्ततः प्रीत्या (kṣaṇamāsīttataḥ prītyā) — stood for a moment, then with delightप्रोवाच वचनं मुने (provāca vacanaṃ mune) — she spoke this word, O sage
२२ धन्या पुत्री मदीया च यया तप्तं महत्तपः। यत्प्रभावान्महेशान त्वं प्राप्त इह मद्गृहे॥ २२
dhanyā putrī madīyā ca yayā taptaṃ mahattapaḥ | yatprabhāvānmaheśāna tvaṃ prāpta iha madgṛhe 22 ||
मेरी वह पुत्री धन्य है, जिसने यह महान् तप किया, जिसके प्रभावसे ही, हे महेश! तुम मेरे इस घरमें पधारे हो।
Blessed indeed is my daughter, by whom this great austerity was performed — by whose power, O great lord, you have come here to my house.
धन्या पुत्री मदीया च (dhanyā putrī madīyā ca) — blessed indeed is my daughterयया तप्तं महत्तपः (yayā taptaṃ mahattapaḥ) — by whom this great austerity was performedयत्प्रभावान्महेशान (yatprabhāvānmaheśāna) — by whose power, O great lordत्वं प्राप्त इह मद्गृहे (tvaṃ prāpta iha madgṛhe) — you have come here to my house
२३ मया कृता पुरा या वै शिवनिन्दा दुरत्यया। तां क्षमस्व शिवास्वामिन्सुप्रसन्नो भवाधुना॥ २३
mayā kṛtā purā yā vai śivanindā duratyayā | tāṃ kṣamasva śivāsvāminsuprasanno bhavādhunā 23 ||
मैंने पहले शिवजीकी जो दुस्तर निन्दा की थी, हे शिवाके स्वामिन्! उसे क्षमा करो और अब मुझपर अत्यन्त प्रसन्न हो जाओ।
Whatever grievous reviling of Śiva I once committed, forgive that, O lord of Śivā, and be well pleased with me now.
मया कृता पुरा या वै (mayā kṛtā purā yā vai) — whatever, formerly committed by meशिवनिन्दा दुरत्यया (śivanindā duratyayā) — grievous reviling of Śivaतां क्षमस्व शिवास्वामिन् (tāṃ kṣamasva śivāsvāmin) — forgive that, O lord of Śivāसुप्रसन्नो भवाधुना (suprasanno bhavādhunā) — and be well pleased with me now
२४ इत्थं सम्भाष्य सा मेना संस्तूयेन्दुललाटकम्। साञ्जलिः प्रणता शैलप्रिया लज्जापराभवत्॥ २४
itthaṃ sambhāṣya sā menā saṃstūyendulalāṭakam | sāñjaliḥ praṇatā śailapriyā lajjāparābhavat 24 ||
इस प्रकार कहकर तथा उस चन्द्रचूड़ की पुनः स्तुति करके पर्वतप्रिया मेना हाथ जोड़कर प्रणाम करती हुई लज्जासे भर गयीं।
Having spoken thus and again praised the moon-crested lord, Menā, the mountain's beloved, bowed with joined palms and became overcome with shyness.
इत्थं सम्भाष्य सा मेना (itthaṃ sambhāṣya sā menā) — having spoken thus, that Menāसंस्तूयेन्दुललाटकम् (saṃstūyendulalāṭakam) — having again praised the moon-crested lordसाञ्जलिः प्रणता शैलप्रिया (sāñjaliḥ praṇatā śailapriyā) — the mountain's beloved, bowing with joined palmsलज्जापराभवत् (lajjāparābhavat) — became overcome with shyness
२५ तावत्स्त्रियः समाजग्मुर्हित्वा कामाननेकशः। वह्व्यस्ताः पुरवासिन्यः शिवदर्शनलालसाः॥ २५
tāvatstriyaḥ samājagmurhitvā kāmānanekaśaḥ | vahvyastāḥ puravāsinyaḥ śivadarśanalālasāḥ 25 ||
उसी समय नगरकी बहुत-सी स्त्रियाँ अपने-अपने अनेक कार्योंको छोड़कर शिवजीके दर्शनकी लालसासे वहाँ इकट्ठी हो गयीं।
Meanwhile many women of the city, giving up their various tasks, came together there, eager for a sight of Śiva.
तावत्स्त्रियः समाजग्मुः (tāvatstriyaḥ samājagmuḥ) — meanwhile many women came together thereहित्वा कामाननेकशः (hitvā kāmānanekaśaḥ) — giving up their various tasksवह्व्यस्ताः पुरवासिन्यः (vahvyastāḥ puravāsinyaḥ) — many women of the cityशिवदर्शनलालसाः (śivadarśanalālasāḥ) — eager for a sight of Śiva
२६ मज्जनं कुर्वती काचित्तच्चूर्णसहिता ययौ। द्रष्टुं कुतूहलाढ्या च शङ्करं गिरिजावरम्॥ २६
majjanaṃ kurvatī kācittaccūrṇasahitā yayau | draṣṭuṃ kutūhalāḍhyā ca śaṅkaraṃ girijāvaram 26 ||
कोई स्त्री स्नान करती हुई ही उबटनसहित उठकर, कुतूहलसे भरकर, गिरिजाके वरण शंकरको देखनेके लिये चल पड़ी।
One woman, in the midst of her bath, went out just as she was, with the bathing powder still upon her, filled with eagerness to see Śaṅkara, Girijā's bridegroom.
मज्जनं कुर्वती काचित् (majjanaṃ kurvatī kācit) — one woman, in the midst of her bathतच्चूर्णसहिता ययौ (taccūrṇasahitā yayau) — went out with the bathing powder still upon herद्रष्टुं कुतूहलाढ्या च (draṣṭuṃ kutūhalāḍhyā ca) — filled with eagerness to seeशङ्करं गिरिजावरम् (śaṅkaraṃ girijāvaram) — Śaṅkara, Girijā's bridegroom
२७ काचित्तु स्वामिनःसेवां सखीयुक्ता विहाय च। सुचामरकरा प्रीत्यागाच्छम्भोर्दर्शनाय वै॥ २७
kācittu svāminaḥsevāṃ sakhīyuktā vihāya ca | sucāmarakarā prītyāgācchambhordarśanāya vai 27 ||
कोई सखीके साथ अपने स्वामीकी सेवा छोड़कर, हाथमें चँवर लिये हुए ही, प्रसन्नतापूर्वक शम्भुके दर्शनके लिये चली गयी।
Another, together with her companion, left off the service of fanning her husband, and, chowrie still in hand, went with delight to behold Śambhu.
काचित्तु स्वामिनःसेवां (kācittu svāminaḥsevāṃ) — another, the service of her husbandसखीयुक्ता विहाय च (sakhīyuktā vihāya ca) — together with her companion, left offसुचामरकरा प्रीत्या (sucāmarakarā prītyā) — chowrie still in hand, with delightअगाच्छम्भोर्दर्शनाय वै (agācchambhordarśanāya vai) — went to behold Śambhu
२८ काचित्तु बालकं हित्वा पिबन्तं स्तन्यमादरात्। अतृप्तं शङ्करं द्रष्टुं ययौ दर्शनलालसा॥ २८
kācittu bālakaṃ hitvā pibantaṃ stanyamādarāt | atṛptaṃ śaṅkaraṃ draṣṭuṃ yayau darśanalālasā 28 ||
कोई अपने बालकको, जो प्रेमसे स्तनपान कर रहा था, अतृप्त छोड़कर ही, दर्शनकी लालसासे शंकरको देखने चली गयी।
Another, eager for the sight, left her child still unsatisfied, though he was fondly drinking her milk, and went out to see Śaṅkara.
काचित्तु बालकं हित्वा (kācittu bālakaṃ hitvā) — another, leaving her childपिबन्तं स्तन्यमादरात् (pibantaṃ stanyamādarāt) — still fondly drinking her milkअतृप्तं शङ्करं द्रष्टुं (atṛptaṃ śaṅkaraṃ draṣṭuṃ) — unsatisfied, to see Śaṅkaraययौ दर्शनलालसा (yayau darśanalālasā) — went out, eager for the sight
२९ रशनां बध्नती काचित्तयैव सहिता ययौ। वसनं विपरीतं वै धृत्वा काचिद्ययौ ततः॥ २९
raśanāṃ badhnatī kācittayaiva sahitā yayau | vasanaṃ viparītaṃ vai dhṛtvā kācidyayau tataḥ 29 ||
कोई करधनी बाँधती हुई ही उसे लिये चली गयी, और कोई अपना वस्त्र उलटा ही पहनकर वहाँसे चल दी।
One woman, while still tying her waist-girdle, went off with it just as it was; another went out wearing her garment turned the wrong way about.
रशनां बध्नती काचित् (raśanāṃ badhnatī kācit) — one woman, while tying her waist-girdleतयैव सहिता ययौ (tayaiva sahitā yayau) — went off with it just as it wasवसनं विपरीतं वै (vasanaṃ viparītaṃ vai) — wearing her garment turned the wrong wayधृत्वा काचिद्ययौ ततः (dhṛtvā kācidyayau tataḥ) — another went out from there thus attired
३० भोजनार्थं स्थितं कान्तं हित्वा काचिद्ययौ प्रिया। द्रष्टुं शिवावरं प्रीत्या सतृष्णा सकुतूहला॥ ३०
bhojanārthaṃ sthitaṃ kāntaṃ hitvā kācidyayau priyā | draṣṭuṃ śivāvaraṃ prītyā satṛṣṇā sakutūhalā 30 ||
कोई प्रिया भोजनके लिये बैठे हुए अपने पतिको छोड़कर ही, उत्कण्ठा और कुतूहलसे भरकर, प्रेमपूर्वक शिवाके वरको देखनेके लिये चल पड़ी।
A loving wife, leaving her husband seated for his meal, went out, thirsting with delight and curiosity, to see Śivā's bridegroom.
भोजनार्थं स्थितं कान्तं (bhojanārthaṃ sthitaṃ kāntaṃ) — her husband, seated for his mealहित्वा काचिद्ययौ प्रिया (hitvā kācidyayau priyā) — a loving wife, leaving him, went outद्रष्टुं शिवावरं प्रीत्या (draṣṭuṃ śivāvaraṃ prītyā) — with delight, to see Śivā's bridegroomसतृष्णा सकुतूहला (satṛṣṇā sakutūhalā) — thirsting with eagerness and curiosity
३१ काचिद्धस्ते शलाकां च धृत्वाञ्जनकरा प्रिया। अञ्जित्वैकाक्षि सन्द्रष्टुं ययौ शैलसुतावरम्॥ ३१
kāciddhaste śalākāṃ ca dhṛtvāñjanakarā priyā | añjitvaikākṣi sandraṣṭuṃ yayau śailasutāvaram 31 ||
कोई प्रिया हाथमें सलाई लिये हुए, एक ही आँखमें अंजन लगाकर, पर्वतपुत्रीके वरको देखनेके लिये चल पड़ी।
One dear woman, the collyrium stick still held in hand, having anointed only one eye, went to behold the mountain-daughter's bridegroom.
काचिद्धस्ते शलाकां च (kāciddhaste śalākāṃ ca) — one dear woman, the collyrium stickधृत्वाञ्जनकरा प्रिया (dhṛtvāñjanakarā priyā) — still held in her handअञ्जित्वैकाक्षि सन्द्रष्टुं (añjitvaikākṣi sandraṣṭuṃ) — having anointed only one eye, to behold himययौ शैलसुतावरम् (yayau śailasutāvaram) — went to see the mountain-daughter's bridegroom
३२ काचित्तु कामिनी पादौ रञ्जयन्ती ह्यलक्तकैः। श्रुत्वा घोषं च तद्धित्वा दर्शनार्थमुपागता॥ ३२
kācittu kāminī pādau rañjayantī hyalaktakaiḥ | śrutvā ghoṣaṃ ca taddhitvā darśanārthamupāgatā 32 ||
कोई कामिनी अपने चरणोंको महावरसे रँगते हुए ही, वह कोलाहल सुनकर, उसे छोड़कर दर्शनके लिये आ पहुँची।
A certain woman, while colouring her feet with red lac-dye, on hearing the tumult, left it undone and came near for the sight.
काचित्तु कामिनी पादौ (kācittu kāminī pādau) — a certain woman, her feetरञ्जयन्ती ह्यलक्तकैः (rañjayantī hyalaktakaiḥ) — colouring them with red lac-dyeश्रुत्वा घोषं च तद्धित्वा (śrutvā ghoṣaṃ ca taddhitvā) — on hearing the tumult, left it undoneदर्शनार्थमुपागता (darśanārthamupāgatā) — and came near for the sight
३३ इत्यादि विविधं कार्यं हित्वा वासं स्त्रियो ययुः। दृष्ट्वा तु शाङ्करं रूपं मोहं प्राप्तास्तदाभवन्॥ ३३
ityādi vividhaṃ kāryaṃ hitvā vāsaṃ striyo yayuḥ | dṛṣṭvā tu śāṅkaraṃ rūpaṃ mohaṃ prāptāstadābhavan 33 ||
इस प्रकार अनेक तरहके कार्योंको छोड़कर स्त्रियाँ अपने घरोंसे निकल पड़ीं और शंकरके उस रूपको देखकर वे मोहित हो गयीं।
Thus, leaving off many such various tasks, the women went out of their homes; and on beholding Śaṅkara's form, they became overcome with rapture.
इत्यादि विविधं कार्यं (ityādi vividhaṃ kāryaṃ) — thus, leaving off many such various tasksहित्वा वासं स्त्रियो ययुः (hitvā vāsaṃ striyo yayuḥ) — the women went out of their homesदृष्ट्वा तु शाङ्करं रूपं (dṛṣṭvā tu śāṅkaraṃ rūpaṃ) — and on beholding Śaṅkara's formमोहं प्राप्तास्तदाभवन् (mohaṃ prāptāstadābhavan) — they became overcome with rapture
३४ ततस्ताः प्रेमसंविग्नाः शिवदर्शनहर्षिताः। निधाय हृदि तन्मूर्तिं वचनं चेदमब्रुवन्॥ ३४
tatastāḥ premasaṃvignāḥ śivadarśanaharṣitāḥ | nidhāya hṛdi tanmūrtiṃ vacanaṃ cedamabruvan 34 ||
तब वे प्रेमसे विह्वल तथा शिवदर्शनसे हर्षित स्त्रियाँ उस मूर्तिको हृदयमें धारण करके यह वचन कहने लगीं।
Then they, overwhelmed with love and delighted at the sight of Śiva, enshrined that form within their hearts and spoke these words.
ततस्ताः प्रेमसंविग्नाः (tatastāḥ premasaṃvignāḥ) — then they, overwhelmed with loveशिवदर्शनहर्षिताः (śivadarśanaharṣitāḥ) — delighted at the sight of Śivaनिधाय हृदि तन्मूर्तिं (nidhāya hṛdi tanmūrtiṃ) — enshrining that form within their heartsवचनं चेदमब्रुवन् (vacanaṃ cedamabruvan) — spoke these words
३५ नेत्राणि सफलान्यासन् हिमवत्पुरवासिनाम्। यो योऽपश्यददो रूपं तस्य वै सार्थकं जनुः॥ ३५
netrāṇi saphalānyāsan himavatpuravāsinām | yo yo'paśyadado rūpaṃ tasya vai sārthakaṃ januḥ 35 ||
हिमालयके नगरमें रहनेवाले हमलोगोंके नेत्र सचमुच सफल हो गये! जिस-जिसने इस रूपको देख लिया, उसीका जन्म सार्थक हो गया।
Truly fruitful are the eyes of us who dwell in Himavat's city! Whoever has beheld this form, that one's very birth has become worthwhile.
नेत्राणि सफलान्यासन् (netrāṇi saphalānyāsan) — truly fruitful have become the eyesहिमवत्पुरवासिनाम् (himavatpuravāsinām) — of us who dwell in Himavat's cityयो योऽपश्यददो रूपं (yo yo'paśyadado rūpaṃ) — whoever has beheld this formतस्य वै सार्थकं जनुः (tasya vai sārthakaṃ januḥ) — that one's very birth has become worthwhile
३६ तस्यैव सफलं जन्म तस्यैव सफलाः क्रियाः। येन दृष्टः शिवः साक्षात्सर्वपापप्रणाशकः॥ ३६
tasyaiva saphalaṃ janma tasyaiva saphalāḥ kriyāḥ | yena dṛṣṭaḥ śivaḥ sākṣātsarvapāpapraṇāśakaḥ 36 ||
जिसने सर्वपापनाशक साक्षात् शिवको देख लिया, उसीका जन्म सफल है और उसीके कार्य भी सफल हैं।
His birth alone is fruitful, and his deeds alone are fruitful, by whom Śiva, the very destroyer of all sins, has been seen face to face.
तस्यैव सफलं जन्म (tasyaiva saphalaṃ janma) — his birth alone is fruitfulतस्यैव सफलाः क्रियाः (tasyaiva saphalāḥ kriyāḥ) — and his deeds alone are fruitfulयेन दृष्टः शिवः साक्षात् (yena dṛṣṭaḥ śivaḥ sākṣāt) — by whom Śiva has been seen face to faceसर्वपापप्रणाशकः (sarvapāpapraṇāśakaḥ) — the very destroyer of all sins
३७ पार्वत्या साधितं सर्वं शिवार्थे यत्तपः कृतम्। धन्येयं कृतकृत्येयं शिवा प्राप्य शिवं पतिम्॥ ३७
pārvatyā sādhitaṃ sarvaṃ śivārthe yattapaḥ kṛtam | dhanyeyaṃ kṛtakṛtyeyaṃ śivā prāpya śivaṃ patim 37 ||
पार्वतीने सब कुछ सिद्ध कर लिया, क्योंकि उसने शिवके लिये तप किया; यह शिवा शिवको पतिरूपमें पाकर धन्य तथा कृतकृत्य हो गयी है।
Pārvatī has accomplished everything, in that she performed austerity for Śiva's sake; this Śivā is blessed, her purpose fulfilled, having obtained Śiva as her husband.
पार्वत्या साधितं सर्वं (pārvatyā sādhitaṃ sarvaṃ) — Pārvatī has accomplished everythingशिवार्थे यत्तपः कृतम् (śivārthe yattapaḥ kṛtam) — in that she performed austerity for Śiva's sakeधन्येयं कृतकृत्येयं (dhanyeyaṃ kṛtakṛtyeyaṃ) — this Śivā is blessed, her purpose fulfilledशिवा प्राप्य शिवं पतिम् (śivā prāpya śivaṃ patim) — having obtained Śiva as her husband
३८ यदीदं युगलं ब्रह्मा न युञ्ज्याच्छिवयोर्मुदा। तदा च सकलोऽप्यस्य श्रमो निष्फलतामियात्॥ ३८
yadīdaṃ yugalaṃ brahmā na yuñjyācchivayormudā | tadā ca sakalo'pyasya śramo niṣphalatāmiyāt 38 ||
यदि ब्रह्माजी इस शिव-शिवा युगलको प्रसन्नतापूर्वक न मिलाते, तो इसका सारा परिश्रम व्यर्थ हो जाता।
If Brahmā had not joyfully united this pair, Śiva and Śivā, then all of her striving would have gone entirely to waste.
यदीदं युगलं ब्रह्मा (yadīdaṃ yugalaṃ brahmā) — if this pair, Brahmāन युञ्ज्याच्छिवयोर्मुदा (na yuñjyācchivayormudā) — had not joyfully united, Śiva and Śivāतदा च सकलोऽप्यस्य (tadā ca sakalo'pyasya) — then all of herश्रमो निष्फलतामियात् (śramo niṣphalatāmiyāt) — striving would have gone entirely to waste
३९ सम्यक् कृतं तथा चात्र योजितं युग्ममुत्तमम्। सर्वेषां सार्थता जाता सर्वकार्यसमुद्भवा॥ ३९
samyak kṛtaṃ tathā cātra yojitaṃ yugmamuttamam | sarveṣāṃ sārthatā jātā sarvakāryasamudbhavā 39 ||
अच्छा ही किया गया कि यहाँ यह उत्तम युगल संयुक्त किया गया; इससे सबकी सार्थकता हो गयी और समस्त कार्य सफल हो गये।
Well indeed has this been done, that this most excellent pair has been united here; the fruitfulness of everyone has thereby arisen, and every undertaking has borne fruit.
सम्यक् कृतं तथा चात्र (samyak kṛtaṃ tathā cātra) — well indeed has this been doneयोजितं युग्ममुत्तमम् (yojitaṃ yugmamuttamam) — that this most excellent pair has been unitedसर्वेषां सार्थता जाता (sarveṣāṃ sārthatā jātā) — the fruitfulness of everyone has arisenसर्वकार्यसमुद्भवा (sarvakāryasamudbhavā) — and every undertaking has borne fruit
४० विना तु तपसा शम्भोर्दर्शनं दुर्लभं नृणाम्। दर्शनाच्छङ्करस्यैव सर्वे याताः कृतार्थताम्॥ ४०
vinā tu tapasā śambhordarśanaṃ durlabhaṃ nṛṇām | darśanācchaṅkarasyaiva sarve yātāḥ kṛtārthatām 40 ||
तपके बिना मनुष्योंको शम्भुका दर्शन दुर्लभ है; परंतु शंकरके दर्शनमात्रसे ही हम सब कृतार्थ हो गये हैं।
Without austerity, the sight of Śambhu is hard for men to obtain; but by the mere sight of Śaṅkara alone, we have all attained fulfilment.
विना तु तपसा शम्भोः (vinā tu tapasā śambhoḥ) — without austerity, the sight of Śambhuदर्शनं दुर्लभं नृणाम् (darśanaṃ durlabhaṃ nṛṇām) — is hard for men to obtainदर्शनाच्छङ्करस्यैव (darśanācchaṅkarasyaiva) — but by the mere sight of Śaṅkara aloneसर्वे याताः कृतार्थताम् (sarve yātāḥ kṛtārthatām) — we have all attained fulfilment
४१ लक्ष्मीर्नारायणं लेभे यथा वै स्वामिनं पुरा। तथासौ पार्वती देवी हरं प्राप्य सुभूषिता॥ ४१
lakṣmīrnārāyaṇaṃ lebhe yathā vai svāminaṃ purā | tathāsau pārvatī devī haraṃ prāpya subhūṣitā 41 ||
जिस प्रकार पहले लक्ष्मीने नारायणको अपना स्वामी पाया था, उसी प्रकार यह पार्वती देवी हरको प्राप्तकर सुशोभित हो गयी हैं।
Just as Lakṣmī once obtained Nārāyaṇa as her lord, so has this goddess Pārvatī become truly adorned, having obtained Hara.
लक्ष्मीर्नारायणं लेभे (lakṣmīrnārāyaṇaṃ lebhe) — just as Lakṣmī obtained Nārāyaṇaयथा वै स्वामिनं पुरा (yathā vai svāminaṃ purā) — as her lord, onceतथासौ पार्वती देवी (tathāsau pārvatī devī) — so has this goddess Pārvatīहरं प्राप्य सुभूषिता (haraṃ prāpya subhūṣitā) — become truly adorned, having obtained Hara
४२ ब्रह्माणं च यथा लेभे स्वामिनं वै सरस्वती। तथासौ पार्वती देवी हरं प्राप्य सुभूषिता॥ ४२
brahmāṇaṃ ca yathā lebhe svāminaṃ vai sarasvatī | tathāsau pārvatī devī haraṃ prāpya subhūṣitā 42 ||
और जिस प्रकार सरस्वतीने ब्रह्माजीको अपना स्वामी पाया था, उसी प्रकार यह पार्वती देवी हरको प्राप्तकर सुशोभित हो गयी हैं।
And just as Sarasvatī obtained Brahmā as her lord, so has this goddess Pārvatī become truly adorned, having obtained Hara.
ब्रह्माणं च यथा लेभे (brahmāṇaṃ ca yathā lebhe) — and just as Sarasvatī obtained Brahmāस्वामिनं वै सरस्वती (svāminaṃ vai sarasvatī) — as her lordतथासौ पार्वती देवी (tathāsau pārvatī devī) — so has this goddess Pārvatīहरं प्राप्य सुभूषिता (haraṃ prāpya subhūṣitā) — become truly adorned, having obtained Hara
४३ वयं धन्याः स्त्रियः सर्वाः पुरुषाः सकला वराः। ये ये पश्यन्ति सर्वेशं शङ्करं गिरिजापतिम्॥ ४३
vayaṃ dhanyāḥ striyaḥ sarvāḥ puruṣāḥ sakalā varāḥ | ye ye paśyanti sarveśaṃ śaṅkaraṃ girijāpatim 43 ||
हम सब स्त्रियाँ धन्य हैं और ये सभी श्रेष्ठ पुरुष भी धन्य हैं, जो-जो सबके स्वामी गिरिजापति शंकरका दर्शन कर रहे हैं।
Blessed are we, all we women, and blessed are all these excellent men, whoever among us beholds Śaṅkara, the lord of all and husband of Girijā.
वयं धन्याः स्त्रियः सर्वाः (vayaṃ dhanyāḥ striyaḥ sarvāḥ) — blessed are we, all we womenपुरुषाः सकला वराः (puruṣāḥ sakalā varāḥ) — and blessed are all these excellent menये ये पश्यन्ति सर्वेशं (ye ye paśyanti sarveśaṃ) — whoever beholds the lord of allशङ्करं गिरिजापतिम् (śaṅkaraṃ girijāpatim) — Śaṅkara, the husband of Girijā
४४ इत्थमुक्त्वा तु वचनं चन्दनैश्चाक्षतैरपि। शिवं समर्चयामासुर्लाजान्ववृषुरादरात्॥ ४४
itthamuktvā tu vacanaṃ candanaiścākṣatairapi | śivaṃ samarcayāmāsurlājānvavṛṣurādarāt 44 ||
इस प्रकार कहकर उन्होंने चन्दन तथा अक्षतोंसे शिवका पूजन किया और आदरपूर्वक उनपर लाजा (खीलें) बरसायीं।
Having spoken this word, they worshipped Śiva with sandal-paste and unbroken rice-grains, and reverently showered him with parched grain.
इत्थमुक्त्वा तु वचनं (itthamuktvā tu vacanaṃ) — having spoken this wordचन्दनैश्चाक्षतैरपि (candanaiścākṣatairapi) — with sandal-paste and unbroken rice-grainsशिवं समर्चयामासुः (śivaṃ samarcayāmāsuḥ) — they worshipped Śivaलाजान्ववृषुरादरात् (lājānvavṛṣurādarāt) — and reverently showered him with parched grain
४५ तस्थुस्तत्र स्त्रियः सर्वा मेनया सह सोत्सुकाः। वर्णयन्त्योऽधिकं भाग्यं मेनायाश्च गिरेरपि॥ ४५
tasthustatra striyaḥ sarvā menayā saha sotsukāḥ | varṇayantyo'dhikaṃ bhāgyaṃ menāyāśca girerapi 45 ||
सभी स्त्रियाँ उत्सुक होकर मेनाके साथ वहीं खड़ी रहीं और बार-बार मेना तथा पर्वतराजके महान् सौभाग्यकी सराहना करने लगीं।
All the women stood there eagerly together with Menā, extolling again and again the great good fortune of Menā and of the mountain-lord too.
तस्थुस्तत्र स्त्रियः सर्वा (tasthustatra striyaḥ sarvā) — all the women stood thereमेनया सह सोत्सुकाः (menayā saha sotsukāḥ) — eagerly together with Menāवर्णयन्त्योऽधिकं भाग्यं (varṇayantyo'dhikaṃ bhāgyaṃ) — extolling again and again the great fortuneमेनायाश्च गिरेरपि (menāyāśca girerapi) — of Menā and of the mountain-lord too
४६ कथास्तथाविधाः शृण्वंस्तद्धामावर्णिताः शुभाः। प्रहृष्टोऽभूत्प्रभुः सर्वैर्मुने विश्ववादिभिस्तदा॥ ४६
kathāstathāvidhāḥ śṛṇvaṃstaddhāmāvarṇitāḥ śubhāḥ | prahṛṣṭo'bhūtprabhuḥ sarvairmune viśvavādibhistadā 46 ||
हे मुने! उस स्थानपर वर्णित उन शुभ कथाओंको सुनकर प्रभु शिव विष्णु आदि सबके साथ अत्यन्त प्रसन्न हो गये।
Hearing such auspicious tales, sung there in that abode, the lord, O sage, became greatly delighted together with all — with Viṣṇu and the rest.
कथास्तथाविधाः शृण्वन् (kathāstathāvidhāḥ śṛṇvan) — hearing such auspicious talesतद्धामावर्णिताः शुभाः (taddhāmāvarṇitāḥ śubhāḥ) — sung there in that abodeप्रहृष्टोऽभूत्प्रभुः सर्वैः (prahṛṣṭo'bhūtprabhuḥ sarvaiḥ) — the lord became greatly delighted with allमुने विश्ववादिभिस्तदा (mune viśvavādibhistadā) — O sage, with Viṣṇu and the rest
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे शिवसुन्दरस्वरूपपुरवास्युत्सववर्णनं नाम पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः॥ ४५॥
Thus ends the forty-fifth chapter, called "The Description of Śiva's Beautiful Form and the Rejoicing of the City-Women," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें शिवसुन्दरस्वरूपपुरवास्युत्सववर्णन नामक पैंतालीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४५॥