॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — कुमारखण्डअथ द्वितीयोऽध्यायः
Brahmā continues his narration to Nārada: hearing the plight of the gods, Mahādeva, skilled in the knowledge of yoga, did not abandon union with Pārvatī out of desire, yet out of fear for her he went to the door of the gods, who were being oppressed by the demon Tāraka. Seeing the Lord accompanied by Viṣṇu and Brahmā, the afflicted gods became greatly joyful and, prostrating with devotion, praised Śiva, begging him to protect them and destroy Tāraka and the other demons. Śiva replied that whatever is destined must come to pass and none can prevent it, and asked who would now receive his seed; saying "let him take it," he let it fall to the ground, and Agni, becoming a dove at the urging of all the gods, devoured the whole of it with his beak. Meanwhile Girijā arrived and, learning of the delay and all that had happened, grew enraged; she cursed the gods headed by Viṣṇu as selfish causers of others' suffering, declaring that because they had contrived, for their own ends, to destroy her union with her husband, she and all the gods' wives who opposed her would become barren and sorrowful. She then turned her fury upon Agni, the devourer of Śiva's seed, cursing him to become an all-devourer forever tormented, a fool ignorant of Śiva's true nature who had failed to do what was fitting. Having cursed them, Śivā went home displeased; there Śiva pacified her with great effort, and she bore another son, Gaṇeśa — a story Brahmā promises to tell in full later — before turning to the birth of Guha. Meanwhile the gods, who had partaken of the food offered into Agni's fire as the Veda enjoins, all became pregnant with that seed and, unable to bear its heat, fell into great distress; bewildered and burning, Viṣṇu and the rest fled to the door of Pārvatī's lord and praised him with joined hands, begging him to have mercy and relieve their condition. Śambhu, hearing their pitiful plea, smiled and commanded them all to vomit forth his seed at once; obeying, they did so, and it fell to the ground as a wondrous, mountain-like mass gleaming like gold, its brilliance touching the heavens, at which all the gods rejoiced — but Agni alone remained tormented, until, at Śiva's bidding, he too, with joined hands, praised the Lord, confessing his fault and begging relief. Śiva forgave him, explaining that his suffering had come by Śiva's own decree because of the gravity of his transgression, but that he was now pleased and all sorrow would vanish if Agni cast the seed into the womb of some virtuous woman. Agni protested that this radiance was unbearable and that none but Śakti herself could hold it in the three worlds; at this, prompted by Śiva, Nārada himself approached Agni with helpful counsel, telling him of a remedy: whichever women were bathing at dawn, keeping their vow, during the month of Tapas, into their bodies he should place the mighty seed of Śiva. Just then the wives of the seven sages came there to bathe; six of them, tormented by great cold, went to warm themselves at the fire, and though Arundhatī, by Śiva's ordinance, tried to stop them, they went regardless, deluded by Śiva's māyā, and particles of the seed at once entered their bodies through every pore, freeing Agni of his burning, so that he departed happily to his own world. The six women became pregnant and, tormented by the heat, returned home along with the sorrowful Arundhatī; but their husbands, seeing their condition, grew furious and, after taking counsel together, repudiated them. The six women, overwhelmed with sorrow at this false suspicion, abandoned that embryo-form of Śiva's seed on the slope of the Himālaya, where it lost its burning heat; the Himālaya, unable to bear it, trembling, cast it into the Gaṅgā, and the Gaṅgā in turn cast that unbearable radiance with her own waves into a thicket of reeds. There the fallen seed at once became a child — beautiful, glorious, and radiant — appearing on earth as Śiva's son on the sixth day of the bright fortnight of Mārgaśīrṣa. At that moment Himācala's daughter and Śiva himself, on their own mountain, suddenly and inexplicably rejoiced; from Śivā's breasts flowed milk born of bliss, and all who went there felt supreme happiness. Auspiciousness arose throughout the three worlds, delighting the virtuous and troubling the wicked and the demons; suddenly in the sky sounded the beat of celestial drums, a shower of flowers fell upon the child, and Viṣṇu and all the gods and sages were filled with supreme bliss and festivity. ब्रह्माजी नारदजीको आगेकी कथा सुनाते हुए कहते हैं कि देवताओंकी व्यथा सुनकर योगज्ञानविशारद महादेवने कामनावश पार्वतीके साथ सम्भोगका त्याग तो नहीं किया, किन्तु दैत्य तारकसे पीड़ित देवताओंके द्वारपर उनके भयसे स्वयं चले गये। विष्णु और ब्रह्माके सहित प्रभुको देखकर पीड़ित देवगण अत्यन्त सुखी हुए और भक्तिपूर्वक प्रणाम करके शिवकी स्तुति की तथा उनसे रक्षा एवं तारक आदि दैत्योंके वधकी प्रार्थना की। शिवजीने उत्तर दिया कि जो होनहार है वही होता है, उसे कोई नहीं रोक सकता, और पूछा कि उनका स्खलित वीर्य अब कौन ग्रहण करेगा; "इसे कोई ले ले" कहकर उन्होंने उसे भूमिपर गिरा दिया, और देवताओंकी प्रेरणासे कबूतर बना अग्नि अपनी चोंचसे उसे पूरा खा गया। इसी बीच गिरिजा वहाँ आ पहुँचीं और शिवके आगमनमें विलम्ब तथा सारा वृत्तान्त जानकर अत्यन्त क्रोधित हो गयीं; उन्होंने विष्णु आदि देवताओंको स्वार्थी और दूसरोंको दुःख देनेवाला बताते हुए शाप दिया कि अपने स्वार्थके लिये उन्होंने उनके दाम्पत्य-सुखका नाश किया है, अतः वे तथा उनका विरोध करनेवाली देवपत्नियाँ वन्ध्या एवं दुःखी हो जायँ। तत्पश्चात् उन्होंने शिवके वीर्यको खानेवाले अग्निको भी शाप दिया कि वह सदा पीड़ित रहते हुए सर्वभक्षी हो जाय, क्योंकि वह शिवतत्त्वको न जाननेवाला मूर्ख था जिसने उचित कार्य नहीं किया। शाप देकर असन्तुष्ट शिवा अपने घर चली गयीं; वहाँ शिवजीने उन्हें बड़े प्रयत्नसे समझाया और उन्होंने गणेश नामक दूसरे पुत्रको जन्म दिया — जिसकी सम्पूर्ण कथा ब्रह्माजी आगे कहनेका वचन देते हैं — और अब वे गुहकी उत्पत्तिकी ओर मुड़ते हैं। इधर अग्निमें अर्पित अन्नको वेदाज्ञानुसार भोगनेवाले समस्त देवता उस वीर्यसे गर्भवती हो गये और उसकी उष्णता सहन न कर सकनेके कारण अत्यन्त पीड़ित हो उठे; मोहित एवं जलते हुए विष्णु आदि देवगण पार्वतीपतिके द्वारपर भागे गये और हाथ जोड़कर उनसे कृपाकर अपनी दशा दूर करनेकी प्रार्थना की। उनकी दीन पुकार सुनकर मुसकराते हुए शम्भुने उन्हें आज्ञा दी कि सब अपने वीर्यको तुरन्त उगल दें; आज्ञाका पालन करनेपर वह वीर्य स्वर्णके समान चमकता हुआ पर्वताकार अद्भुत रूपमें भूमिपर गिरा, जिसकी कान्ति आकाशको छू रही थी, और सभी देवता प्रसन्न हो उठे — किन्तु अग्नि अकेला दुःखी रहा, जबतक शिवकी आज्ञासे उसने भी हाथ जोड़कर अपना अपराध स्वीकार करते हुए दाहसे मुक्तिकी प्रार्थना नहीं की। शिवजीने उसे क्षमा करते हुए बताया कि पापकी अधिकताके कारण उन्हींकी आज्ञासे उसका दाह हुआ था, परन्तु अब वे प्रसन्न हो गये हैं और यदि वह उस वीर्यको किसी सती स्त्रीकी योनिमें छोड़ दे तो उसका सारा दुःख मिट जायगा। अग्निने कहा कि यह तेज असह्य है और शक्तिके अतिरिक्त तीनों लोकोंमें कोई भी इसे धारण करनेमें समर्थ नहीं है; तब शिवकी प्रेरणासे स्वयं नारदजी अग्निके पास सहायताके लिये पहुँचे और उपाय बताया कि तपोमासमें व्रतपूर्वक प्रातःकाल स्नान करनेवाली स्त्रियोंके शरीरमें वह महान् शिव-वीर्य स्थापित कर दे। उसी समय सप्तर्षियोंकी पत्नियाँ वहाँ स्नान करने आयीं; उनमेंसे छह अत्यधिक शीतसे पीड़ित होकर अग्निकी ज्वालाके पास तापनेके लिये गयीं, और यद्यपि सुशील अरुन्धतीने शिवाज्ञासे उन्हें रोकनेका प्रयत्न किया, फिर भी वे शिवमायासे मोहित होकर हठपूर्वक वहाँ चली गयीं, जिससे वीर्यके कण उनके रोम-रोमसे उनके शरीरमें प्रविष्ट हो गये और अग्नि दाहसे मुक्त होकर सुखपूर्वक अपने लोकको चला गया। वे छहों स्त्रियाँ गर्भवती होकर दाहसे पीड़ित हो अपने-अपने घर लौटीं, दुःखी अरुन्धती भी साथ गयीं; किन्तु उनके पतियोंने उनकी यह दशा देखकर क्रोधित हो आपसमें सलाह करके उन्हें त्याग दिया। इस मिथ्या आरोपसे अत्यन्त दुःखी होकर उन छहों स्त्रियोंने शिवके उस वीर्यके गर्भरूपको हिमालयकी उपत्यकामें त्याग दिया, जहाँ उसका दाह शान्त हो गया; उस असह्य वीर्यको सहन न कर सकनेके कारण काँपते हुए हिमालयने उसे गंगामें डाल दिया, और गंगाने भी उस असह्य तेजको अपनी तरंगोंसे शरवनमें प्रवाहित कर दिया। वहाँ गिरा हुआ वह वीर्य तुरन्त एक सुन्दर, तेजस्वी एवं सबकी प्रीति बढ़ानेवाले बालकके रूपमें परिणत हो गया, जो मार्गशीर्ष मासके शुक्लपक्षकी षष्ठी तिथिको पृथ्वीपर शिवपुत्रके रूपमें प्रकट हुआ। उसी अवसरपर अपने पर्वतपर हिमाचलपुत्री तथा गिरीश शिव दोनों अकस्मात् सुखी हो उठे; शिवाके स्तनोंसे आनन्दजनित दुग्ध बहने लगा और वहाँ जानेवाले सभीको अत्यधिक सुखकी अनुभूति हुई। तीनों लोकोंमें सज्जनोंको सुखदायी मंगल हुआ और दुष्टों तथा दैत्योंके लिये विघ्नकारी; आकाशमें अकस्मात् परम दुन्दुभिध्वनि होने लगी, बालकपर पुष्पवृष्टि हुई, और विष्णु आदि समस्त देवताओं तथा मुनियोंको सहसा परम आनन्द एवं परम उत्सवकी अनुभूति हुई।
१ तदाकर्ण्य महादेवो योगज्ञानविशारदः। त्यक्तकामो न तत्याज सम्भोगं पार्वतीभयात्॥ १
tadākarṇya mahādevo yogajñānaviśāradaḥ | tyaktakāmo na tatyāja sambhogaṃ pārvatībhayāt 1 ||
यह सुनकर योगज्ञानमें निपुण महादेवने कामनारहित होते हुए भी पार्वतीके भयसे सम्भोगका त्याग नहीं किया।
Having heard this, Mahādeva, skilled in the knowledge of yoga, though free from desire, did not abandon union with Pārvatī, for fear of harming her.
तदाकर्ण्य महादेवो (tadākarṇya mahādevo) — having heard this, the great god (Mahādeva)योगज्ञानविशारदः (yogajñānaviśāradaḥ) — skilled in the knowledge of yogaत्यक्तकामो न तत्याज (tyaktakāmo na tatyāja) — though free of desire, did not abandonसम्भोगं पार्वतीभयात् (sambhogaṃ pārvatībhayāt) — union [with Pārvatī], out of fear for Pārvatī
२ आजगाम गृहद्वारि सुराणां निकटं शिवः। दैत्येन पीडितानां च शङ्करो भक्तवत्सलः॥ २
ājagāma gṛhadvāri surāṇāṃ nikaṭaṃ śivaḥ | daityena pīḍitānāṃ ca śaṅkaro bhaktavatsalaḥ 2 ||
दैत्यके द्वारा पीड़ित देवताओंके निकट भक्तवत्सल शंकर उनके घरके द्वारपर आये।
Śiva went to the door of the house, near the gods who were being tormented by the demon — Śaṅkara, ever affectionate to his devotees.
आजगाम गृहद्वारि (ājagāma gṛhadvāri) — Śiva came to the door of the houseसुराणां निकटं शिवः (surāṇāṃ nikaṭaṃ śivaḥ) — near to the godsदैत्येन पीडितानां च (daityena pīḍitānāṃ ca) — who were being tormented by the demonशङ्करो भक्तवत्सलः (śaṅkaro bhaktavatsalaḥ) — Śaṅkara, affectionate to his devotees
३ देवाःसर्वे प्रभुं दृष्ट्वा हरिणा च मया शिवम्। बभूबुः सुखिनश्चाति तदा वै भक्तवत्सलम्॥ ३
devāḥsarve prabhuṃ dṛṣṭvā hariṇā ca mayā śivam | babhūbuḥ sukhinaścāti tadā vai bhaktavatsalam 3 ||
हरि तथा मेरे सहित प्रभु भक्तवत्सल शिवको देखकर सभी देवता उस समय अत्यन्त सुखी हो गये।
All the gods, on seeing the Lord Śiva — affectionate to his devotees — together with Hari and me, then became exceedingly joyful.
देवाःसर्वे प्रभुं दृष्ट्वा (devāḥsarve prabhuṃ dṛṣṭvā) — all the gods, seeing the Lordहरिणा च मया शिवम् (hariṇā ca mayā śivam) — Śiva, [along] with Hari and meबभूबुः सुखिनश्चाति (babhūbuḥ sukhinaścāti) — became exceedingly joyfulतदा वै भक्तवत्सलम् (tadā vai bhaktavatsalam) — then indeed, [that Lord] affectionate to his devotees
४ इत्याकर्ण्य वचस्तेषां सुराणां भगवान्भवः। प्रत्युवाच विषण्णात्मा दूयमानेन चेतसा॥ ४
ityākarṇya vacasteṣāṃ surāṇāṃ bhagavānbhavaḥ | pratyuvāca viṣaṇṇātmā dūyamānena cetasā 4 ||
देवताओंके ये वचन सुनकर विषण्णचित्त भगवान् भवने दुःखी हृदयसे उत्तर दिया।
Having heard these words of the gods, the Lord Bhava, his mind troubled, replied with an aching heart.
इत्याकर्ण्य वचस्तेषां (ityākarṇya vacasteṣāṃ) — having heard these wordsसुराणां भगवान्भवः (surāṇāṃ bhagavānbhavaḥ) — of the gods, the Lord Bhavaप्रत्युवाच विषण्णात्मा (pratyuvāca viṣaṇṇātmā) — replied, his mind troubledदूयमानेन चेतसा (dūyamānena cetasā) — with an aching heart
५ प्रणम्य सुमहाप्रीत्या नतस्कन्धाश्च निर्जराः। तुष्टुवुः शङ्करं सर्वे मया च हरिणा मुने॥ ५
praṇamya sumahāprītyā nataskandhāśca nirjarāḥ | tuṣṭuvuḥ śaṅkaraṃ sarve mayā ca hariṇā mune 5 ||
हे मुने! बड़े प्रेमसे प्रणाम करके कन्धे झुकाये हुए समस्त देवताओंने मेरे और हरिके सहित शंकरकी स्तुति की।
Bowing with the greatest love, the gods, their shoulders bent low, together with me and Hari, all praised Śaṅkara, O sage.
प्रणम्य सुमहाप्रीत्या (praṇamya sumahāprītyā) — having bowed, with the greatest loveनतस्कन्धाश्च निर्जराः (nataskandhāśca nirjarāḥ) — the gods, their shoulders bent lowतुष्टुवुः शङ्करं सर्वे (tuṣṭuvuḥ śaṅkaraṃ sarve) — all praised Śaṅkaraमया च हरिणा मुने (mayā ca hariṇā mune) — together with me and Hari, O sage
६ देवदेव महादेव करुणासागर प्रभो। अन्तर्यामी हि सर्वेषां सर्वं जानासि शङ्कर॥ ६
devadeva mahādeva karuṇāsāgara prabho | antaryāmī hi sarveṣāṃ sarvaṃ jānāsi śaṅkara 6 ||
हे देवदेव महादेव! हे करुणासागर प्रभो! आप सभीके अन्तर्यामी हैं, हे शंकर! आप सब कुछ जानते हैं।
"O god of gods, O great god, ocean of compassion, O Lord — you are the inner controller of all; you know everything, O Śaṅkara."
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O great godकरुणासागर प्रभो (karuṇāsāgara prabho) — O ocean of compassion, O Lordअन्तर्यामी हि सर्वेषां (antaryāmī hi sarveṣāṃ) — you are indeed the inner controller of allसर्वं जानासि शङ्कर (sarvaṃ jānāsi śaṅkara) — you know everything, O Śaṅkara
७ देवकार्यं कुरु विभो रक्ष देवान् महेश्वर। जहि दैत्यान् कृपां कृत्वा तारकादीन् महाप्रभो॥ ७
devakāryaṃ kuru vibho rakṣa devān maheśvara | jahi daityān kṛpāṃ kṛtvā tārakādīn mahāprabho 7 ||
हे विभो! देवकार्य कीजिये, हे महेश्वर! देवताओंकी रक्षा कीजिये और हे महाप्रभो! कृपा करके तारक आदि दैत्योंका वध कीजिये।
"Accomplish the task of the gods, O mighty one; protect the gods, O great lord; out of mercy, slay Tāraka and the other demons, O supreme lord."
देवकार्यं कुरु विभो (devakāryaṃ kuru vibho) — accomplish the gods' task, O mighty oneरक्ष देवान् महेश्वर (rakṣa devān maheśvara) — protect the gods, O great lordजहि दैत्यान् कृपां कृत्वा (jahi daityān kṛpāṃ kṛtvā) — showing mercy, slay the demonsतारकादीन् महाप्रभो (tārakādīn mahāprabho) — Tāraka and the rest, O supreme lord
८ हे विष्णो हे विधे देवाः सर्वेषां वो मनोगतिः। यद्भावि तद्भवत्येव कोऽपि नो तन्निवारकः॥ ८
he viṣṇo he vidhe devāḥ sarveṣāṃ vo manogatiḥ | yadbhāvi tadbhavatyeva ko'pi no tannivārakaḥ 8 ||
हे विष्णो! हे विधे! हे देवगण! मैं आप सबके मनकी बात जानता हूँ। जो होनहार है वही होता है, उसे कोई नहीं रोक सकता।
"O Viṣṇu, O Vidhi, O gods, I know the thoughts in all your minds; whatever is destined must come to pass, and no one can prevent it."
हे विष्णो हे विधे देवाः (he viṣṇo he vidhe devāḥ) — O Viṣṇu, O Vidhi (Brahmā), O godsसर्वेषां वो मनोगतिः (sarveṣāṃ vo manogatiḥ) — I know the intent of all your mindsयद्भावि तद्भवत्येव (yadbhāvi tadbhavatyeva) — whatever is to be, indeed comes to beकोऽपि नो तन्निवारकः (ko'pi no tannivārakaḥ) — no one at all can prevent that
९ यज्जातं तज्जातमेव प्रस्तुतं शृणुतामराः। शिवरेतस्खलितं वीर्यं को ग्रहीष्यति मेऽधुना॥ ९
yajjātaṃ tajjātameva prastutaṃ śṛṇutāmarāḥ | śivaretaskhalitaṃ vīryaṃ ko grahīṣyati me'dhunā 9 ||
जो हो गया सो हो गया, हे देवगण! अब यह प्रस्तुत बात सुनो — मेरा जो शिवरेत: स्खलित हुआ है, उसे अब कौन ग्रहण करेगा?
"What has happened has happened; hear now, O immortals, this present matter: who will now receive the seed of Śiva that has fallen from me?"
यज्जातं तज्जातमेव (yajjātaṃ tajjātameva) — what has happened has indeed happenedप्रस्तुतं शृणुतामराः (prastutaṃ śṛṇutāmarāḥ) — now hear, O immortals, the matter at handशिवरेतस्खलितं वीर्यं (śivaretaskhalitaṃ vīryaṃ) — the seed of Śiva that has fallenको ग्रहीष्यति मेऽधुना (ko grahīṣyati me'dhunā) — who will now receive [it] from me
१० स गृह्णीयादिति प्रोच्य पातयामास तद्भुवि। अग्निर्भूत्वा कपोतो हि प्रेरितःसर्वनिर्जरैः॥ १०
sa gṛhṇīyāditi procya pātayāmāsa tadbhuvi | agnirbhūtvā kapoto hi preritaḥsarvanirjaraiḥ 10 ||
'इसे कोई ग्रहण करे' — ऐसा कहकर उन्होंने उसे भूमिपर गिरा दिया। तब समस्त देवताओंकी प्रेरणासे अग्नि कबूतर बनकर आया।
Having said, "let him take it," he [Śiva] let it fall to the ground; and Agni, becoming a dove, urged on by all the gods, [approached it].
स गृह्णीयादिति प्रोच्य (sa gṛhṇīyāditi procya) — having said, "let him take it"पातयामास तद्भुवि (pātayāmāsa tadbhuvi) — he let it fall to the groundअग्निर्भूत्वा कपोतो हि (agnirbhūtvā kapoto hi) — Agni indeed, having become a doveप्रेरितःसर्वनिर्जरैः (preritaḥsarvanirjaraiḥ) — urged on by all the immortals
११ अभक्षच्छाम्भवं वीर्यं चञ्च्वा तु निखिलं तदा। एतस्मिन्नन्तरे तत्राजगाम गिरिजा मुने॥ ११
abhakṣacchāmbhavaṃ vīryaṃ cañcvā tu nikhilaṃ tadā | etasminnantare tatrājagāma girijā mune 11 ||
उसने अपनी चोंचसे शम्भुके समस्त वीर्यको खा लिया। हे मुने! इसी बीच वहाँ गिरिजा (पार्वती) आ पहुँचीं।
With his beak he then devoured the whole of Śambhu's seed. Meanwhile, O sage, Girijā arrived there.
अभक्षच्छाम्भवं वीर्यं (abhakṣacchāmbhavaṃ vīryaṃ) — he devoured Śambhu's seedचञ्च्वा तु निखिलं तदा (cañcvā tu nikhilaṃ tadā) — wholly, with his beak, at that timeएतस्मिन्नन्तरे तत्र (etasminnantare tatra) — meanwhile, thereआजगाम गिरिजा मुने (ājagāma girijā mune) — Girijā (Pārvatī) arrived, O sage
१२ शिवागमविलम्बे च ददर्श सुरपुङ्गवान्। ज्ञात्वा तद्वृत्तमखिलं महाक्रोधयुता शिवा॥ १२
śivāgamavilambe ca dadarśa surapuṅgavān | jñātvā tadvṛttamakhilaṃ mahākrodhayutā śivā 12 ||
शिवजीके आनेमें विलम्ब होनेपर उन्होंने वहाँ श्रेष्ठ देवताओंको देखा और सारा वृत्तान्त जानकर शिवा महाक्रोधसे भर गयीं।
Seeing the foremost of the gods there, at the delay in Śiva's return, and learning the whole affair, Śivā was filled with great anger.
NoteThe source prints a single daṇḍa between this verse's two pādas as a double daṇḍa (॥) with no verse number; normalized here to the single daṇḍa (।) used consistently elsewhere between pādas, without altering the wording.
शिवागमविलम्बे च (śivāgamavilambe ca) — and, at the delay of Śiva's comingददर्श सुरपुङ्गवान् (dadarśa surapuṅgavān) — she saw the foremost of the godsज्ञात्वा तद्वृत्तमखिलं (jñātvā tadvṛttamakhilaṃ) — having learned the whole matterमहाक्रोधयुता शिवा (mahākrodhayutā śivā) — Śivā [Pārvatī], filled with great anger
१३ उवाच त्रिदशान् सर्वान् हरिप्रभृतिकाँस्तदा॥ १३
uvāca tridaśān sarvān hariprabhṛtikā~stadā 13 ||
तब उन्होंने हरि आदि समस्त देवताओंसे कहा।
Then she spoke to all the gods, headed by Hari.
NoteThis verse consists of a single sixteen-syllable pāda (half-śloka) in the source, rather than the usual paired couplet; reproduced as given, with the transliteration and padapatha adjusted to match.
उवाच (uvāca) — she spokeत्रिदशान् सर्वान् (tridaśān sarvān) — to all the thirty [gods]हरिप्रभृतिकान् (hariprabhṛtikān) — headed by Hari (Viṣṇu)तदा (tadā) — then
१४ रे रे सुरगणाःसर्वे यूयं दुष्टा विशेषतः। स्वार्थसंसाधका नित्यं तदर्थं परदुःखदाः॥ १४
re re suragaṇāḥsarve yūyaṃ duṣṭā viśeṣataḥ | svārthasaṃsādhakā nityaṃ tadarthaṃ paraduḥkhadāḥ 14 ||
अरे-अरे सारे देवगणो! तुम सब विशेष रूपसे दुष्ट हो, सदा अपना स्वार्थ साधनेवाले हो और उसके लिये दूसरोंको दुःख देनेवाले हो।
"O all you hosts of gods, you are especially wicked; ever intent on your own ends, and for that purpose the causers of others' suffering."
रे रे सुरगणाःसर्वे (re re suragaṇāḥsarve) — O all you hosts of godsयूयं दुष्टा विशेषतः (yūyaṃ duṣṭā viśeṣataḥ) — you are especially wickedस्वार्थसंसाधका नित्यं (svārthasaṃsādhakā nityaṃ) — ever accomplishing your own endsतदर्थं परदुःखदाः (tadarthaṃ paraduḥkhadāḥ) — and for that purpose, causers of others' suffering
१५ स्वार्थहेतोर्महेशानमाराध्य परमं प्रभुम्। नष्टं चक्रुर्मद्विहारं वन्ध्याऽभवमहं सुराः॥ १५
svārthahetormaheśānamārādhya paramaṃ prabhum | naṣṭaṃ cakrurmadvihāraṃ vandhyā'bhavamahaṃ surāḥ 15 ||
हे सुरो! अपने स्वार्थके लिये परम प्रभु महेशकी आराधना करके तुमने मेरे विहारका नाश कर दिया, जिससे मैं वन्ध्या हो गयी हूँ।
"For your own selfish sake you propitiated the great supreme Lord, and thereby destroyed my delight — O gods, I have become barren because of you."
स्वार्थहेतोर्महेशानम् (svārthahetormaheśānam) — for the sake of your own interest, the great lordआराध्य परमं प्रभुम् (ārādhya paramaṃ prabhum) — having propitiated the supreme lordनष्टं चक्रुर्मद्विहारं (naṣṭaṃ cakrurmadvihāraṃ) — you have destroyed my [conjugal] delightवन्ध्याऽभवमहं सुराः (vandhyā'bhavamahaṃ surāḥ) — and I, O gods, have become barren
१६ मां विरोध्य सुखं नैव केषाञ्चिदपि निर्जराः। तस्माद्दुःखं भवेद्वो हि दुष्टानां त्रिदिवौकसाम्॥ १६
māṃ virodhya sukhaṃ naiva keṣāñcidapi nirjarāḥ | tasmādduḥkhaṃ bhavedvo hi duṣṭānāṃ tridivaukasām 16 ||
हे देवगण! मुझसे विरोध करके तुममेंसे किसीको भी सुख नहीं मिलेगा। इसलिये हे दुष्ट त्रिदशवासियो! तुम्हें दुःख होगा।
"Having opposed me, O gods, none of you shall ever know happiness; therefore sorrow shall indeed befall you, wicked dwellers of heaven."
मां विरोध्य सुखं नैव (māṃ virodhya sukhaṃ naiva) — having opposed me, there is never happinessकेषाञ्चिदपि निर्जराः (keṣāñcidapi nirjarāḥ) — for any [of you] whatsoever, O godsतस्माद्दुःखं भवेद्वो हि (tasmādduḥkhaṃ bhavedvo hi) — therefore, sorrow shall indeed befall youदुष्टानां त्रिदिवौकसाम् (duṣṭānāṃ tridivaukasām) — wicked dwellers of the heavens [as you are]
१७ इत्युक्त्वा विष्णुप्रमुखान् सुरान् सर्वान् शशाप सा। प्रज्वलन्ती प्रकोपेन शैलराजसुता शिवा॥ १७
ityuktvā viṣṇupramukhān surān sarvān śaśāpa sā | prajvalantī prakopena śailarājasutā śivā 17 ||
ऐसा कहकर क्रोधसे प्रज्वलित होती हुई शैलराजसुता शिवाने विष्णु आदि समस्त देवताओंको शाप दे दिया।
Having said this, Śivā, the daughter of the king of mountains, blazing with fury, cursed all the gods headed by Viṣṇu.
इत्युक्त्वा विष्णुप्रमुखान् (ityuktvā viṣṇupramukhān) — having said this, [she cursed] those headed by Viṣṇuसुरान् सर्वान् शशाप सा (surān sarvān śaśāpa sā) — she cursed all the godsप्रज्वलन्ती प्रकोपेन (prajvalantī prakopena) — blazing with furyशैलराजसुता शिवा (śailarājasutā śivā) — Śivā, the daughter of the king of mountains
१८ अद्यप्रभृति देवानां वन्ध्या भार्या भवन्त्विति। देवाश्च दुःखिताःसन्तु निखिला मद्विरोधिनः॥ १८
adyaprabhṛti devānāṃ vandhyā bhāryā bhavantviti | devāśca duḥkhitāḥsantu nikhilā madvirodhinaḥ 18 ||
आजसे देवताओंकी पत्नियाँ वन्ध्या हो जायँ और मेरा विरोध करनेवाले वे सभी देवता दुःखी हों।
"From this day let the wives of the gods become barren, and let all the gods who have opposed me become sorrowful."
अद्यप्रभृति देवानां (adyaprabhṛti devānāṃ) — from today, of the godsवन्ध्या भार्या भवन्त्विति (vandhyā bhāryā bhavantviti) — let the wives become barrenदेवाश्च दुःखिताःसन्तु (devāśca duḥkhitāḥsantu) — and let the gods become sorrowfulनिखिला मद्विरोधिनः (nikhilā madvirodhinaḥ) — all of them who have opposed me
१९ इति शप्त्वाखिलान्देवान् विष्ण्वाद्यान्सकलेश्वरी। उवाच पावकं क्रुद्धा भक्षकं शिवरेतसः॥ १९
iti śaptvākhilāndevān viṣṇvādyānsakaleśvarī | uvāca pāvakaṃ kruddhā bhakṣakaṃ śivaretasaḥ 19 ||
इस प्रकार विष्णु आदि समस्त देवताओंको शाप देकर सकलेश्वरी शिवाने क्रुद्ध होकर शिवके वीर्यको खानेवाले अग्निसे कहा।
Having thus cursed all the gods headed by Viṣṇu, the sovereign goddess, angry, spoke to Agni, the devourer of Śiva's seed.
इति शप्त्वाखिलान्देवान् (iti śaptvākhilāndevān) — having thus cursed all the godsविष्ण्वाद्यान्सकलेश्वरी (viṣṇvādyānsakaleśvarī) — headed by Viṣṇu, the sovereign goddessउवाच पावकं क्रुद्धा (uvāca pāvakaṃ kruddhā) — angrily spoke to Agniभक्षकं शिवरेतसः (bhakṣakaṃ śivaretasaḥ) — the devourer of Śiva's seed
२० सर्वभक्षी भव शुचे पीडितात्मेति नित्यशः। शिवतत्त्वं न जानासि मूर्खोऽसि सुरकार्यकृत्॥ २०
sarvabhakṣī bhava śuce pīḍitātmeti nityaśaḥ | śivatattvaṃ na jānāsi mūrkho'si surakāryakṛt 20 ||
हे शुचे (अग्ने)! तू सदा पीड़ित रहते हुए सर्वभक्षी हो जा। तू शिवतत्त्वको नहीं जानता, मूर्ख है, केवल देवताओंका कार्य करनेवाला है।
"Become an all-devourer, O Śuci, forever tormented in yourself; you do not know the true nature of Śiva — you are a fool, a mere errand-runner for the gods."
सर्वभक्षी भव शुचे (sarvabhakṣī bhava śuce) — become an all-devourer, O Śuci (Agni)पीडितात्मेति नित्यशः (pīḍitātmeti nityaśaḥ) — ever tormented in yourselfशिवतत्त्वं न जानासि (śivatattvaṃ na jānāsi) — you do not know Śiva's true natureमूर्खोऽसि सुरकार्यकृत् (mūrkho'si surakāryakṛt) — you are a fool, a mere doer of the gods' errands
२१ रे रे शठ महादुष्ट दुष्टानां दुष्टबोधवान्। अभक्षः शिववीर्यं यन्नाकार्षीरुचितं हितम्॥ २१
re re śaṭha mahāduṣṭa duṣṭānāṃ duṣṭabodhavān | abhakṣaḥ śivavīryaṃ yannākārṣīrucitaṃ hitam 21 ||
अरे दुष्ट! महादुष्ट! दुष्टोंकी-सी दुर्बुद्धिवाले! तूने शिवके वीर्यको खाकर उचित हितकारी कार्य नहीं किया।
"O wretch, O great villain, of wicked understanding like the wicked — in devouring Śiva's seed you did not do what was fitting and beneficial."
रे रे शठ महादुष्ट (re re śaṭha mahāduṣṭa) — O wretch, O great villainदुष्टानां दुष्टबोधवान् (duṣṭānāṃ duṣṭabodhavān) — possessed of the wicked understanding of the wickedअभक्षः शिववीर्यं यत् (abhakṣaḥ śivavīryaṃ yat) — in that you devoured Śiva's seedनाकार्षीरुचितं हितम् (nākārṣīrucitaṃ hitam) — you did not do the fitting, beneficial thing
२२ इति शप्त्वा शिवा वह्निं सहेशेन नगात्मजा। जगाम स्वालयं शीघ्रमसन्तुष्टा ततो मुने॥ २२
iti śaptvā śivā vahniṃ saheśena nagātmajā | jagāma svālayaṃ śīghramasantuṣṭā tato mune 22 ||
हे मुने! इस प्रकार अग्निको शाप देकर असन्तुष्ट नगात्मजा शिवा ईश्वरके सहित शीघ्र ही अपने घर चली गयीं।
Having thus cursed Agni, Śivā, the mountain's daughter, displeased, went quickly with the Lord to her own abode, O sage.
इति शप्त्वा शिवा वह्निं (iti śaptvā śivā vahniṃ) — having thus cursed Agni, Śivāसहेशेन नगात्मजा (saheśena nagātmajā) — the mountain's daughter, together with the Lordजगाम स्वालयं शीघ्रम् (jagāma svālayaṃ śīghram) — went quickly to her own abodeअसन्तुष्टा ततो मुने (asantuṣṭā tato mune) — displeased, thereupon, O sage
२३ गत्वा शिवा शिवं सम्यक् बोधयामास यत्नतः। अजीजनत्परं पुत्रं गणेशाख्यं मुनीश्वर॥ २३
gatvā śivā śivaṃ samyak bodhayāmāsa yatnataḥ | ajījanatparaṃ putraṃ gaṇeśākhyaṃ munīśvara 23 ||
हे मुनीश्वर! घर जाकर शिवाने प्रयत्नपूर्वक शिवजीको भलीभाँति समझाया और गणेश नामक दूसरे पुत्रको जन्म दिया।
Having gone home, Śivā duly pacified Śiva with careful effort, O lord of sages, and brought forth another son named Gaṇeśa.
गत्वा शिवा शिवं सम्यक् (gatvā śivā śivaṃ samyak) — having gone [home], Śivā dulyबोधयामास यत्नतः (bodhayāmāsa yatnataḥ) — pacified Śiva with careful effortअजीजनत्परं पुत्रं (ajījanatparaṃ putraṃ) — and brought forth another sonगणेशाख्यं मुनीश्वर (gaṇeśākhyaṃ munīśvara) — named Gaṇeśa, O lord of sages
२४ तद्वृत्तान्तमशेषं च वर्णयिष्ये मुनेऽग्रतः। इदानीं शृणु सुप्रीत्या गुहोत्पत्तिं वदाम्यहम्॥ २४
tadvṛttāntamaśeṣaṃ ca varṇayiṣye mune'grataḥ | idānīṃ śṛṇu suprītyā guhotpattiṃ vadāmyaham 24 ||
हे मुने! उस सम्पूर्ण वृत्तान्तको मैं आगे वर्णन करूँगा। अब बड़े प्रेमसे सुनिये, मैं गुहकी उत्पत्तिका वर्णन करता हूँ।
That whole account I shall relate later, O sage; now listen with great love, as I tell of the birth of Guha [Kārtikeya].
तद्वृत्तान्तमशेषं च (tadvṛttāntamaśeṣaṃ ca) — that whole accountवर्णयिष्ये मुनेऽग्रतः (varṇayiṣye mune'grataḥ) — I shall describe hereafter, O sageइदानीं शृणु सुप्रीत्या (idānīṃ śṛṇu suprītyā) — now listen with great loveगुहोत्पत्तिं वदाम्यहम् (guhotpattiṃ vadāmyaham) — as I tell of the birth of Guha
२५ पावकार्पितमन्नादि भुञ्जते निर्जराः खलु। वेदवाण्येति सर्वे ते सगर्भा अभवन्सुराः॥ २५
pāvakārpitamannādi bhuñjate nirjarāḥ khalu | vedavāṇyeti sarve te sagarbhā abhavansurāḥ 25 ||
अग्निमें अर्पित अन्न आदिको देवगण ही भोगते हैं — यह वेदवाणी है। इस प्रकार वे सभी देवता गर्भवती हो गये।
The gods indeed partake of the food and offerings placed into Agni — such is the word of the Veda; and all the gods thereby became pregnant [with that seed].
पावकार्पितमन्नादि (pāvakārpitamannādi) — the food and the rest offered into Agniभुञ्जते निर्जराः खलु (bhuñjate nirjarāḥ khalu) — the gods indeed partake ofवेदवाण्येति सर्वे ते (vedavāṇyeti sarve te) — thus [says] the word of the Veda — all of themसगर्भा अभवन्सुराः (sagarbhā abhavansurāḥ) — the gods became pregnant
२६ ततोऽसहन्तस्तद्वीर्यं पीडिता ह्यभवन् सुराः। विष्ण्वाद्या निखिलाश्चाति शिवाज्ञानष्टबुद्धयः॥ २६
tato'sahantastadvīryaṃ pīḍitā hyabhavan surāḥ | viṣṇvādyā nikhilāścāti śivājñānaṣṭabuddhayaḥ 26 ||
तब उस वीर्यको सहन न कर सकनेके कारण विष्णु आदि समस्त देवगण अत्यन्त पीड़ित हो गये और शिवकी लीला न समझनेके कारण उनकी बुद्धि नष्ट हो गयी।
Then, unable to bear that seed, the gods became afflicted; all of them, headed by Viṣṇu, exceedingly so, their wits lost, not knowing what Śiva intended.
ततोऽसहन्तस्तद्वीर्यं (tato'sahantastadvīryaṃ) — then, unable to bear that seedपीडिता ह्यभवन् सुराः (pīḍitā hyabhavan surāḥ) — the gods indeed became afflictedविष्ण्वाद्या निखिलाश्चाति (viṣṇvādyā nikhilāścāti) — all of them, headed by Viṣṇu, exceedinglyशिवाज्ञानष्टबुद्धयः (śivājñānaṣṭabuddhayaḥ) — their wits lost through ignorance of Śiva['s intent]
२७ अथ विष्णुप्रभृतिकाःसर्वे देवा विमोहिताः। दह्यमाना ययुः शीघ्रं शरणं पार्वतीपतेः॥ २७
atha viṣṇuprabhṛtikāḥsarve devā vimohitāḥ | dahyamānā yayuḥ śīghraṃ śaraṇaṃ pārvatīpateḥ 27 ||
तब विष्णु आदि समस्त देवगण अत्यन्त मोहित होकर और जलते हुए शीघ्र ही पार्वतीपति शिवकी शरणमें गये।
Then all the gods, headed by Viṣṇu, utterly bewildered and burning, went quickly for refuge to the lord of Pārvatī.
अथ विष्णुप्रभृतिकाःसर्वे (atha viṣṇuprabhṛtikāḥsarve) — then all [the gods] headed by Viṣṇuदेवा विमोहिताः (devā vimohitāḥ) — the gods, utterly bewilderedदह्यमाना ययुः शीघ्रं (dahyamānā yayuḥ śīghraṃ) — burning, went quicklyशरणं पार्वतीपतेः (śaraṇaṃ pārvatīpateḥ) — for refuge to Pārvatī's lord
२८ शिवालयस्य ते द्वारि गत्वा सर्वे विनम्रकाः। तुष्टुवुःसशिवं शम्भुं प्रीत्या साञ्जलयःसुराः॥ २८
śivālayasya te dvāri gatvā sarve vinamrakāḥ | tuṣṭuvuḥsaśivaṃ śambhuṃ prītyā sāñjalayaḥsurāḥ 28 ||
शिवके निवासस्थानके द्वारपर जाकर सभी देवता विनम्र होकर हाथ जोड़े हुए प्रेमपूर्वक शिवासहित शम्भुकी स्तुति करने लगे।
Having gone, all humbly, to the door of Śiva's abode, the gods, with joined hands, lovingly praised Śambhu together with Śivā.
शिवालयस्य ते द्वारि (śivālayasya te dvāri) — they, at the door of Śiva's abodeगत्वा सर्वे विनम्रकाः (gatvā sarve vinamrakāḥ) — having gone, all humbly bowedतुष्टुवुःसशिवं शम्भुं (tuṣṭuvuḥsaśivaṃ śambhuṃ) — praised Śambhu together with Śivāप्रीत्या साञ्जलयःसुराः (prītyā sāñjalayaḥsurāḥ) — the gods, lovingly, with joined hands
२९ देवदेव महादेव गिरिजेश महाप्रभो। किं जातमधुना नाथ तव माया दुरत्यया॥ २९
devadeva mahādeva girijeśa mahāprabho | kiṃ jātamadhunā nātha tava māyā duratyayā 29 ||
हे देवदेव महादेव! हे गिरिजेश! हे महाप्रभो! हे नाथ! अब यह क्या हो गया? आपकी माया दुस्तर है।
"O god of gods, O great god, lord of Girijā, O supreme master, what has now come to pass, O lord? Your māyā is hard indeed to overcome."
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O great godगिरिजेश महाप्रभो (girijeśa mahāprabho) — O lord of Girijā, O supreme lordकिं जातमधुना नाथ (kiṃ jātamadhunā nātha) — what has now happened, O lordतव माया दुरत्यया (tava māyā duratyayā) — your power of illusion is hard to transcend
३० सगर्भाश्च वयं जाता दह्यमानाश्च रेतसा। तव शम्भो कुरु कृपां निवारय दशामिमाम्॥ ३०
sagarbhāśca vayaṃ jātā dahyamānāśca retasā | tava śambho kuru kṛpāṃ nivāraya daśāmimām 30 ||
हम सब गर्भवती हो गये हैं और वीर्यसे जल रहे हैं। हे शम्भो! कृपा कीजिये और इस दशासे हमें बचाइये।
"We have become pregnant and are burning from this seed; O Śambhu, show us your mercy and relieve us of this condition."
सगर्भाश्च वयं जाता (sagarbhāśca vayaṃ jātā) — we have become pregnantदह्यमानाश्च रेतसा (dahyamānāśca retasā) — and are burning from the seedतव शम्भो कुरु कृपां (tava śambho kuru kṛpāṃ) — O Śambhu, show your mercyनिवारय दशामिमाम् (nivāraya daśāmimām) — and relieve us of this condition
३१ इत्याकर्ण्याऽमरनुतिं परमेशः शिवापतिः। आजगाम द्रुतं द्वारि यत्र देवाः स्थिता मुने॥ ३१
ityākarṇyā'maranutiṃ parameśaḥ śivāpatiḥ | ājagāma drutaṃ dvāri yatra devāḥ sthitā mune 31 ||
हे मुने! देवताओंकी यह स्तुति सुनकर परमेश्वर शिवापति शीघ्र ही उस द्वारपर आये, जहाँ देवगण खड़े थे।
Having heard this praise of the immortals, the supreme lord, Śivā's husband, came quickly to the door where the gods were standing, O sage.
इत्याकर्ण्याऽमरनुतिं (ityākarṇyā'maranutiṃ) — having heard this praise of the immortalsपरमेशः शिवापतिः (parameśaḥ śivāpatiḥ) — the supreme lord, Śivā's husbandआजगाम द्रुतं द्वारि (ājagāma drutaṃ dvāri) — came quickly to the doorयत्र देवाः स्थिता मुने (yatra devāḥ sthitā mune) — where the gods stood, O sage
३२ आगतं शङ्करं द्वारि सर्वे देवाश्च साच्युताः। प्रणम्य तुष्टुवुः प्रीत्या नर्तका भक्तवत्सलम्॥ ३२
āgataṃ śaṅkaraṃ dvāri sarve devāśca sācyutāḥ | praṇamya tuṣṭuvuḥ prītyā nartakā bhaktavatsalam 32 ||
द्वारपर पधारे हुए शंकरको देखकर विष्णु आदि समस्त देवगण प्रणाम करके नाचते हुए प्रेमपूर्वक उन भक्तवत्सल शिवकी स्तुति करने लगे।
Seeing Śaṅkara arrived at the door, all the gods, together with Acyuta, bowed and, dancing for joy, lovingly praised him, the one affectionate to his devotees.
आगतं शङ्करं द्वारि (āgataṃ śaṅkaraṃ dvāri) — Śaṅkara, having come to the doorसर्वे देवाश्च साच्युताः (sarve devāśca sācyutāḥ) — all the gods, together with Acyuta (Viṣṇu)प्रणम्य तुष्टुवुः प्रीत्या (praṇamya tuṣṭuvuḥ prītyā) — bowed and lovingly praised [him]नर्तका भक्तवत्सलम् (nartakā bhaktavatsalam) — dancing, [that Lord who is] affectionate to his devotees
३३ शम्भो शिव महेशान त्वां नताः स्म विशेषतः। रक्ष नः शरणापन्नान् दह्यमानांश्च रेतसा॥ ३३
śambho śiva maheśāna tvāṃ natāḥ sma viśeṣataḥ | rakṣa naḥ śaraṇāpannān dahyamānāṃśca retasā 33 ||
हे शम्भो! हे शिव! हे महेशान! हमने विशेष रूपसे आपको प्रणाम किया है। वीर्यसे जलते हुए शरणागत हम लोगोंकी रक्षा कीजिये।
"O Śambhu, O Śiva, O great lord, we bow especially to you; protect us who have taken refuge in you and are burning from this seed."
शम्भो शिव महेशान (śambho śiva maheśāna) — O Śambhu, O Śiva, O great lordत्वां नताः स्म विशेषतः (tvāṃ natāḥ sma viśeṣataḥ) — we have bowed to you especiallyरक्ष नः शरणापन्नान् (rakṣa naḥ śaraṇāpannān) — protect us who have taken refuge [in you]दह्यमानांश्च रेतसा (dahyamānāṃśca retasā) — who are burning from the seed
३४ इदं दुःखं हर हर भवामो हि मृता ध्रुवम्। त्वां विना कः समर्थोऽद्य देवदुःखनिवारणे॥ ३४
idaṃ duḥkhaṃ hara hara bhavāmo hi mṛtā dhruvam | tvāṃ vinā kaḥ samartho'dya devaduḥkhanivāraṇe 34 ||
हे प्रभो! इस दुःखको हरिये, हरिये, हम निश्चय ही मर जायँगे। आपके बिना आज देवताओंके दुःखको दूर करनेमें और कौन समर्थ है?
"Take away, take away this sorrow — surely we shall die; who besides you today is capable of removing the gods' distress?"
इदं दुःखं हर हर (idaṃ duḥkhaṃ hara hara) — take away, take away this sorrowभवामो हि मृता ध्रुवम् (bhavāmo hi mṛtā dhruvam) — for we shall surely dieत्वां विना कः समर्थोऽद्य (tvāṃ vinā kaḥ samartho'dya) — who else today is capable, save youदेवदुःखनिवारणे (devaduḥkhanivāraṇe) — of removing the sorrow of the gods
३५ इति दीनतरं वाक्यमाकर्ण्य सुरराट् प्रभुः। प्रत्युवाच विहस्याथ स सुरान् भक्तवत्सलः॥ ३५
iti dīnataraṃ vākyamākarṇya surarāṭ prabhuḥ | pratyuvāca vihasyātha sa surān bhaktavatsalaḥ 35 ||
इस प्रकार अत्यन्त दीन वचन सुनकर देवताओंके राजा भक्तवत्सल प्रभुने मुसकराते हुए उन देवताओंसे कहा।
Having heard this most pitiful speech, the Lord, king of the gods, then smiled and replied to the gods, he who is affectionate to his devotees.
इति दीनतरं वाक्यम् (iti dīnataraṃ vākyam) — this most pitiful speechआकर्ण्य सुरराट् प्रभुः (ākarṇya surarāṭ prabhuḥ) — having heard, the Lord, king of the godsप्रत्युवाच विहस्याथ (pratyuvāca vihasyātha) — then, having smiled, repliedस सुरान् भक्तवत्सलः (sa surān bhaktavatsalaḥ) — he, affectionate to his devotees, [replied] to the gods
३६ हे हरे हे विधे देवाः सर्वे शृणुत मद्वचः। भविष्यति सुखं वोऽद्य सावधाना भवन्तु हि॥ ३६
he hare he vidhe devāḥ sarve śṛṇuta madvacaḥ | bhaviṣyati sukhaṃ vo'dya sāvadhānā bhavantu hi 36 ||
हे हरे! हे विधे! हे देवगण! तुम सब मेरी बात सुनो, आज तुम्हें सुख प्राप्त होगा, बस तुम सावधान हो जाओ।
"O Hari, O Vidhi, O all you gods, hear my word: happiness shall be yours this very day — only be attentive."
हे हरे हे विधे देवाः (he hare he vidhe devāḥ) — O Hari, O Vidhi, O godsसर्वे शृणुत मद्वचः (sarve śṛṇuta madvacaḥ) — all of you, hear my wordभविष्यति सुखं वोऽद्य (bhaviṣyati sukhaṃ vo'dya) — today happiness shall be yoursसावधाना भवन्तु हि (sāvadhānā bhavantu hi) — only be attentive [and ready]
३७ एतद्वमत मद्वीर्यं द्रुतमेवाखिलाःसुराः। सुखिनस्तद्विशेषेण शासनान्मम सुप्रभोः॥ ३७
etadvamata madvīryaṃ drutamevākhilāḥsurāḥ | sukhinastadviśeṣeṇa śāsanānmama suprabhoḥ 37 ||
हे समस्त सुरो! तुम सब मेरे इस वीर्यको तुरन्त उगल दो। मेरी इस आज्ञासे तुम्हें विशेष रूपसे सुख प्राप्त होगा।
"All you gods, vomit forth this seed of mine at once; by this command of mine, the excellent lord, you shall thereby become happy."
एतद्वमत मद्वीर्यं (etadvamata madvīryaṃ) — vomit forth this seed of mineद्रुतमेवाखिलाःसुराः (drutamevākhilāḥsurāḥ) — at once, all you godsसुखिनस्तद्विशेषेण (sukhinastadviśeṣeṇa) — you shall become happy through thatशासनान्मम सुप्रभोः (śāsanānmama suprabhoḥ) — by this command of mine, the excellent lord
३८ इत्याज्ञां शिरसाऽधाय विष्ण्वाद्याः सकलाः सुराः। अकार्षुर्वमनं शीघ्रं स्मरन्तः शिवमव्ययम्॥ ३८
ityājñāṃ śirasā'dhāya viṣṇvādyāḥ sakalāḥ surāḥ | akārṣurvamanaṃ śīghraṃ smarantaḥ śivamavyayam 38 ||
इस आज्ञाको शिरोधार्य करके विष्णु आदि समस्त देवताओंने अविनाशी शिवका स्मरण करते हुए शीघ्र ही वमन किया।
Having taken this command upon their heads, all the gods, headed by Viṣṇu, remembering the imperishable Śiva, quickly vomited forth the seed.
इत्याज्ञां शिरसाऽधाय (ityājñāṃ śirasā'dhāya) — having placed this command upon [their] headsविष्ण्वाद्याः सकलाः सुराः (viṣṇvādyāḥ sakalāḥ surāḥ) — all the gods headed by Viṣṇuअकार्षुर्वमनं शीघ्रं (akārṣurvamanaṃ śīghraṃ) — quickly performed the vomitingस्मरन्तः शिवमव्ययम् (smarantaḥ śivamavyayam) — remembering the imperishable Śiva
३९ तच्छम्भुरेतःस्वर्णाभं पर्वताकारमद्भुतम्। अभवत्पतितं भूमौ स्पृशद् द्यामेव सुप्रभम्॥ ३९
tacchambhuretaḥsvarṇābhaṃ parvatākāramadbhutam | abhavatpatitaṃ bhūmau spṛśad dyāmeva suprabham 39 ||
स्वर्णके समान चमकता हुआ, पर्वताकार वह अद्भुत शम्भुका वीर्य पृथ्वीपर गिर पड़ा, जो अत्यन्त तेजस्वी होकर आकाशको भी छू रहा था।
That wondrous seed of Śambhu, gleaming like gold and mountain-shaped, fell upon the ground — radiant, touching the very heavens.
तच्छम्भुरेतःस्वर्णाभं (tacchambhuretaḥsvarṇābhaṃ) — that seed of Śambhu, gleaming like goldपर्वताकारमद्भुतम् (parvatākāramadbhutam) — wondrous, mountain-shapedअभवत्पतितं भूमौ (abhavatpatitaṃ bhūmau) — fell upon the groundस्पृशद् द्यामेव सुप्रभम् (spṛśad dyāmeva suprabham) — radiant, touching the very sky
४० अभवन्सुखिनःसर्वे सुराः सर्वेऽच्युतादयः। अस्तुवन् परमेशानं शङ्करं भक्तवत्सलम्॥ ४०
abhavansukhinaḥsarve surāḥ sarve'cyutādayaḥ | astuvan parameśānaṃ śaṅkaraṃ bhaktavatsalam 40 ||
अच्युत आदि समस्त देवगण सुखी हो गये और भक्तवत्सल परमेश्वर शंकरकी स्तुति करने लगे।
All the gods, headed by Acyuta, became happy, and praised the supreme lord Śaṅkara, affectionate to his devotees.
अभवन्सुखिनःसर्वे सुराः (abhavansukhinaḥsarve surāḥ) — all the gods became happyसर्वेऽच्युतादयः (sarve'cyutādayaḥ) — all of them, headed by Acyutaअस्तुवन् परमेशानं (astuvan parameśānaṃ) — they praised the supreme lordशङ्करं भक्तवत्सलम् (śaṅkaraṃ bhaktavatsalam) — Śaṅkara, affectionate to his devotees
४१ पावकस्त्वभवन्नैव सुखी तत्र मुनीश्वर। तस्याज्ञां परमोऽदाद्वै शङ्करः परमेश्वरः॥ ४१
pāvakastvabhavannaiva sukhī tatra munīśvara | tasyājñāṃ paramo'dādvai śaṅkaraḥ parameśvaraḥ 41 ||
किन्तु हे मुनीश्वर! अग्नि वहाँ सुखी नहीं हुआ। तब परमेश्वर शंकरने उसे आज्ञा दी।
But Agni alone did not become happy there, O lord of sages; the supreme lord Śaṅkara then gave him a command.
पावकस्त्वभवन्नैव (pāvakastvabhavannaiva) — but Agni did not becomeसुखी तत्र मुनीश्वर (sukhī tatra munīśvara) — happy there, O lord of sagesतस्याज्ञां परमोऽदाद्वै (tasyājñāṃ paramo'dādvai) — the supreme Śaṅkara indeed gave him a commandशङ्करः परमेश्वरः (śaṅkaraḥ parameśvaraḥ) — Śaṅkara, the supreme lord
४२ ततः सवह्निर्विकलः साञ्जलिर्नतको मुने। अस्तौच्छिवं सुखी नात्मा वचनं चेदमब्रवीत्॥ ४२
tataḥ savahnirvikalaḥ sāñjalirnatako mune | astaucchivaṃ sukhī nātmā vacanaṃ cedamabravīt 42 ||
हे मुने! तब व्याकुल अग्निने हाथ जोड़कर, झुककर शिवजीकी स्तुति की, यद्यपि वह स्वयं सुखी नहीं था, और यह वचन कहा।
Then Agni, distressed, O sage, with joined hands and bowed head, praised Śiva though he himself was not happy, and spoke these words.
ततः सवह्निर्विकलः (tataḥ savahnirvikalaḥ) — then Agni, distressedसाञ्जलिर्नतको मुने (sāñjalirnatako mune) — with joined hands, bowing, O sageअस्तौच्छिवं सुखी नात्मा (astaucchivaṃ sukhī nātmā) — praised Śiva, though not himself happyवचनं चेदमब्रवीत् (vacanaṃ cedamabravīt) — and spoke this word
४३ देवदेव महेशान मूढोऽहं तव सेवकः। क्षमस्व मेऽपराधं हि मम दाहं निवारय॥ ४३
devadeva maheśāna mūḍho'haṃ tava sevakaḥ | kṣamasva me'parādhaṃ hi mama dāhaṃ nivāraya 43 ||
हे देवदेव! हे महेशान! मैं मूढ़ आपका सेवक हूँ। मेरे अपराधको क्षमा कीजिये और मेरे दाहको दूर कीजिये।
"O god of gods, O great lord, I am a fool, your servant; forgive my offense, and remove my burning."
देवदेव महेशान (devadeva maheśāna) — O god of gods, O great lordमूढोऽहं तव सेवकः (mūḍho'haṃ tava sevakaḥ) — I am a fool, your servantक्षमस्व मेऽपराधं हि (kṣamasva me'parādhaṃ hi) — indeed forgive my offenseमम दाहं निवारय (mama dāhaṃ nivāraya) — and remove my burning
४४ त्वं दीनवत्सलः स्वामिन् शङ्करः परमेश्वरः। प्रत्युवाच प्रसन्नात्मा पावको दीनवत्सलम्॥ ४४
tvaṃ dīnavatsalaḥ svāmin śaṅkaraḥ parameśvaraḥ | pratyuvāca prasannātmā pāvako dīnavatsalam 44 ||
हे स्वामिन्! आप दीनवत्सल शंकर परमेश्वर हैं — ऐसा कहते हुए प्रसन्नचित्त अग्निने उन दीनवत्सल शिवसे निवेदन किया।
"You, O master, Śaṅkara the supreme lord, are affectionate to the humble" — thus, with a pleased heart, Agni replied to him who is affectionate to the humble.
NoteThis verse blends the tail of Agni's own address with a narrative half-line describing his reply; reproduced as given in the source, without alteration.
त्वं दीनवत्सलः स्वामिन् (tvaṃ dīnavatsalaḥ svāmin) — you are affectionate to the humble, O masterशङ्करः परमेश्वरः (śaṅkaraḥ parameśvaraḥ) — Śaṅkara, the supreme lordप्रत्युवाच प्रसन्नात्मा (pratyuvāca prasannātmā) — [thus] with a pleased heart repliedपावको दीनवत्सलम् (pāvako dīnavatsalam) — Agni, to [Śiva] the one affectionate to the humble
४५ इत्याकर्ण्य शुचेर्वाणीं स शम्भुः परमेश्वरः। प्रत्युवाच प्रसन्नात्मा पावकं दीनवत्सलः॥ ४५
ityākarṇya śucervāṇīṃ sa śambhuḥ parameśvaraḥ | pratyuvāca prasannātmā pāvakaṃ dīnavatsalaḥ 45 ||
अग्निके ये वचन सुनकर परमेश्वर शम्भुने प्रसन्नचित्त होकर दीनवत्सल भावसे अग्निको उत्तर दिया।
Having heard Agni's words, Śambhu the supreme lord, his heart pleased, being affectionate to the humble, replied to Agni.
इत्याकर्ण्य शुचेर्वाणीं (ityākarṇya śucervāṇīṃ) — having heard the words of Śuci (Agni)स शम्भुः परमेश्वरः (sa śambhuḥ parameśvaraḥ) — that Śambhu, the supreme lordप्रत्युवाच प्रसन्नात्मा (pratyuvāca prasannātmā) — replied, his heart pleasedपावकं दीनवत्सलः (pāvakaṃ dīnavatsalaḥ) — to Agni, being affectionate to the humble
४६ कृतं त्वनुचितं कर्म मद्रेतो भक्षितं हि यत्। अतो निवृत्तस्ते दाहः पापाधिक्यान्मदाज्ञया॥ ४६
kṛtaṃ tvanucitaṃ karma madreto bhakṣitaṃ hi yat | ato nivṛttaste dāhaḥ pāpādhikyānmadājñayā 46 ||
तूने मेरा वीर्य खाकर अनुचित कार्य किया है, इसीलिये उस पापकी अधिकतासे मेरी ही आज्ञासे तेरा यह दाह उत्पन्न हुआ था।
"You did indeed do an unfitting deed in devouring my seed; because of the gravity of that fault, your burning came upon you by my own decree."
कृतं त्वनुचितं कर्म (kṛtaṃ tvanucitaṃ karma) — an unfitting deed indeed was doneमद्रेतो भक्षितं हि यत् (madreto bhakṣitaṃ hi yat) — in that you devoured my seedअतो निवृत्तस्ते दाहः (ato nivṛttaste dāhaḥ) — hence your burning had comeपापाधिक्यान्मदाज्ञया (pāpādhikyānmadājñayā) — by my command, because of the excess of that sin
४७ इदानीं त्वं सुखी नाम शुचे मच्छरणागतः। अतः प्रसन्नो जातोऽहं सर्वं दुःखं विनश्यति॥ ४७
idānīṃ tvaṃ sukhī nāma śuce maccharaṇāgataḥ | ataḥ prasanno jāto'haṃ sarvaṃ duḥkhaṃ vinaśyati 47 ||
हे शुचे! अब मेरी शरणमें आये हुए तुम सचमुच सुखी होगे। मैं प्रसन्न हो गया हूँ, अतः तुम्हारा सारा दुःख नष्ट हो जायगा।
"Now, O Śuci, having taken refuge in me, you shall indeed be happy; I have become pleased, and so all your sorrow shall be destroyed."
इदानीं त्वं सुखी नाम (idānīṃ tvaṃ sukhī nāma) — now you shall indeed be happyशुचे मच्छरणागतः (śuce maccharaṇāgataḥ) — O Śuci, having come to my refugeअतः प्रसन्नो जातोऽहं (ataḥ prasanno jāto'haṃ) — therefore I have become pleasedसर्वं दुःखं विनश्यति (sarvaṃ duḥkhaṃ vinaśyati) — all your sorrow shall be destroyed
४८ कस्याश्चित्सुस्त्रियां योनौ मद्रेतस्त्यज यत्नतः। भविष्यति सुखी त्वं हि निर्दाहात्मा विशेषतः॥ ४८
kasyāścitsustriyāṃ yonau madretastyaja yatnataḥ | bhaviṣyati sukhī tvaṃ hi nirdāhātmā viśeṣataḥ 48 ||
किसी सती स्त्रीकी योनिमें प्रयत्नपूर्वक मेरे इस वीर्यको छोड़ दो, तब तुम अवश्य सुखी हो जाओगे और विशेष रूपसे दाहरहित हो जाओगे।
"Carefully deposit my seed into the womb of some virtuous woman; you shall then indeed become happy, especially freed from your burning."
कस्याश्चित्सुस्त्रियां योनौ (kasyāścitsustriyāṃ yonau) — into the womb of some good womanमद्रेतस्त्यज यत्नतः (madretastyaja yatnataḥ) — carefully release my seedभविष्यति सुखी त्वं हि (bhaviṣyati sukhī tvaṃ hi) — you shall indeed become happyनिर्दाहात्मा विशेषतः (nirdāhātmā viśeṣataḥ) — especially free from burning
४९ शम्भुवाक्यं निशम्येति प्रत्युवाच शनैः शुचिः। साञ्जलिर्नतकः प्रीत्या शङ्करं भक्तशङ्करम्॥ ४९
śambhuvākyaṃ niśamyeti pratyuvāca śanaiḥ śuciḥ | sāñjalirnatakaḥ prītyā śaṅkaraṃ bhaktaśaṅkaram 49 ||
शम्भुके इन वचनोंको सुनकर पवित्र अग्निने हाथ जोड़कर, झुककर, प्रेमपूर्वक भक्तकल्याणकारी शंकरसे धीरे-धीरे कहा।
Having heard these words of Śambhu, Agni, with joined hands and bowed head, lovingly replied slowly to Śaṅkara, the giver of good to his devotees.
शम्भुवाक्यं निशम्येति (śambhuvākyaṃ niśamyeti) — having heard these words of Śambhuप्रत्युवाच शनैः शुचिः (pratyuvāca śanaiḥ śuciḥ) — Śuci (Agni) slowly repliedसाञ्जलिर्नतकः प्रीत्या (sāñjalirnatakaḥ prītyā) — with joined hands, bowing, lovinglyशङ्करं भक्तशङ्करम् (śaṅkaraṃ bhaktaśaṅkaram) — to Śaṅkara, the bringer of good to his devotees
५० दुरासदमिदं तेजस्तव नाथ महेश्वर। काचिन्नास्ति विना शक्त्या धर्तुं योनौ जगत्त्रये॥ ५०
durāsadamidaṃ tejastava nātha maheśvara | kācinnāsti vinā śaktyā dhartuṃ yonau jagattraye 50 ||
हे नाथ! हे महेश्वर! आपका यह तेज दुःसह है। तीनों लोकोंमें शक्तिके अतिरिक्त कोई भी इसे अपनी योनिमें धारण करनेमें समर्थ नहीं है।
"O lord, O great god, this radiance of yours is unapproachable; there is none in the three worlds, save Śakti herself, able to bear it in her womb."
दुरासदमिदं तेजः (durāsadamidaṃ tejaḥ) — this radiance is unapproachableतव नाथ महेश्वर (tava nātha maheśvara) — yours, O lord, O great godकाचिन्नास्ति विना शक्त्या (kācinnāsti vinā śaktyā) — there is no one, save Śaktiधर्तुं योनौ जगत्त्रये (dhartuṃ yonau jagattraye) — able to bear it in her womb in the three worlds
५१ इत्थं यदाऽब्रवीद्वह्निस्तदा त्वं मुनिसत्तम। शङ्करप्रेरितः प्रात्थ हृदाग्निमुपकारकः॥ ५१
itthaṃ yadā'bravīdvahnistadā tvaṃ munisattama | śaṅkarapreritaḥ prāttha hṛdāgnimupakārakaḥ 51 ||
हे मुनिसत्तम! जब अग्निने इस प्रकार कहा, तब शंकरकी प्रेरणासे उपकारकी भावनासे आप हृदयसे अग्निके पास गये।
When Agni had thus spoken, then you, O best of sages, urged on by Śaṅkara, approached Agni with a helpful heart.
इत्थं यदाऽब्रवीद्वह्निः (itthaṃ yadā'bravīdvahniḥ) — when Agni had thus spokenतदा त्वं मुनिसत्तम (tadā tvaṃ munisattama) — then you, O best of sagesशङ्करप्रेरितः प्रात्थ (śaṅkarapreritaḥ prāttha) — urged by Śaṅkara, approachedहृदाग्निमुपकारकः (hṛdāgnimupakārakaḥ) — Agni, wishing to help him, with your heart [set on it]
५२ शृणु मद्वचनं वह्ने तव दाहहरं शुभम्। परमानन्ददं रम्यं सर्वकष्टनिवारकम्॥ ५२
śṛṇu madvacanaṃ vahne tava dāhaharaṃ śubham | paramānandadaṃ ramyaṃ sarvakaṣṭanivārakam 52 ||
हे अग्ने! मेरा वचन सुनो, यह तुम्हारे दाहको दूर करनेवाला, कल्याणकारी, परमानन्ददायक, रमणीय तथा सब कष्टोंको दूर करनेवाला है।
"Hear my word, O Agni — auspicious, removing your burning, bestowing supreme bliss, delightful, and removing all distress."
शृणु मद्वचनं वह्ने (śṛṇu madvacanaṃ vahne) — hear my word, O Agniतव दाहहरं शुभम् (tava dāhaharaṃ śubham) — auspicious, removing your burningपरमानन्ददं रम्यं (paramānandadaṃ ramyaṃ) — bestowing supreme bliss, delightfulसर्वकष्टनिवारकम् (sarvakaṣṭanivārakam) — and removing all distress
५३ कृत्वोपायमिमं वह्ने सुखी भव विदाहकः। शिवेच्छया मया सम्यगुक्तं तातेदमादरात्॥ ५३
kṛtvopāyamimaṃ vahne sukhī bhava vidāhakaḥ | śivecchayā mayā samyaguktaṃ tātedamādarāt 53 ||
हे अग्ने! इस उपायको करके तुम अपने दाहसे मुक्त होकर सुखी हो जाओ। हे तात! यह मैंने शिवकी इच्छासे आदरपूर्वक भलीभाँति कहा है।
"Apply this remedy, O Agni, and become happy, free of your burning; this I have rightly told you, dear one, by Śiva's will and with due regard."
कृत्वोपायमिमं वह्ने (kṛtvopāyamimaṃ vahne) — O Agni, having applied this remedyसुखी भव विदाहकः (sukhī bhava vidāhakaḥ) — become happy, free of your burningशिवेच्छया मया सम्यक् (śivecchayā mayā samyak) — by Śiva's will, rightly by meउक्तं तातेदमादरात् (uktaṃ tātedamādarāt) — this has been said, dear one, with due regard
५४ तपोमासस्नानकर्त्र्यः स्त्रियो याःस्युः प्रगे शुचे। तद्देहेषु स्थापय त्वं शिवरेतस्त्विदं महत्॥ ५४
tapomāsasnānakartryaḥ striyo yāḥsyuḥ prage śuce | taddeheṣu sthāpaya tvaṃ śivaretastvidaṃ mahat 54 ||
हे शुचे! तपोमास (माघ)में जो स्त्रियाँ प्रातःकाल स्नान-व्रत करती हों, उनके शरीरोंमें तुम इस महान् शिव-वीर्यको स्थापित कर दो।
"Whichever women, O pure one, are performing their early-morning bathing rite during the month of Tapas [Māgha] — into their bodies place this mighty seed of Śiva."
तपोमासस्नानकर्त्र्यः (tapomāsasnānakartryaḥ) — whatever women perform the bathing-vowस्त्रियो याःस्युः प्रगे शुचे (striyo yāḥsyuḥ prage śuce) — early in the morning during the month of Tapas, O pure oneतद्देहेषु स्थापय त्वं (taddeheṣu sthāpaya tvaṃ) — in their bodies do you placeशिवरेतस्त्विदं महत् (śivaretastvidaṃ mahat) — this mighty seed of Śiva
५५ तस्मिन्नवसरे तत्रागताः सप्तमुनिस्त्रियः। तपोमासि स्नानकामाः प्रातः सन्नियमा मुने॥ ५५
tasminnavasare tatrāgatāḥ saptamunistriyaḥ | tapomāsi snānakāmāḥ prātaḥ sanniyamā mune 55 ||
हे मुने! उसी अवसरपर तपोमासमें व्रतका पालन करती हुई सप्तर्षियोंकी पत्नियाँ प्रातःकाल स्नान करनेकी इच्छासे वहाँ आयीं।
At that time, O sage, the wives of the seven sages came there, wishing to bathe early in the morning during the month of Tapas, observing their vows.
तस्मिन्नवसरे तत्रागताः (tasminnavasare tatrāgatāḥ) — at that time, there cameसप्तमुनिस्त्रियः (saptamunistriyaḥ) — the wives of the seven sagesतपोमासि स्नानकामाः (tapomāsi snānakāmāḥ) — wishing to bathe in the month of Tapasप्रातः सन्नियमा मुने (prātaḥ sanniyamā mune) — early in the morning, keeping their vows, O sage
५६ स्नानं कृत्वा स्त्रियस्ता हि महाशीतार्द्दिताश्च षट्। गन्तुकामा मुने याता वह्निज्वालासमीपतः॥ ५६
snānaṃ kṛtvā striyastā hi mahāśītārdditāśca ṣaṭ | gantukāmā mune yātā vahnijvālāsamīpataḥ 56 ||
हे मुने! स्नान करके अत्यन्त शीतसे पीड़ित उन स्त्रियोंमेंसे छह स्त्रियाँ अग्निकी ज्वालाके समीप जानेकी इच्छासे वहाँ गयीं।
Having bathed, these women — six of them, afflicted by the great cold — wishing for warmth, O sage, went near the flame of the fire.
स्नानं कृत्वा स्त्रियस्ता हि (snānaṃ kṛtvā striyastā hi) — having bathed, these women indeedमहाशीतार्द्दिताश्च षट् (mahāśītārdditāśca ṣaṭ) — six of them, afflicted by the great coldगन्तुकामा मुने याता (gantukāmā mune yātā) — wishing to go, O sage, they wentवह्निज्वालासमीपतः (vahnijvālāsamīpataḥ) — near to the flame of the fire
५७ विमोहिताश्च ता दृष्ट्वारुन्धती गिरिशाज्ञया। निषिषेध विशेषेण सुचरित्रा सुबोधिनी॥ ५७
vimohitāśca tā dṛṣṭvārundhatī giriśājñayā | niṣiṣedha viśeṣeṇa sucaritrā subodhinī 57 ||
उन्हें मोहित देखकर सुशील एवं सुबुद्धि अरुन्धतीने शिवकी आज्ञासे विशेष रूपसे उन्हें रोकनेका प्रयत्न किया।
Seeing them thus deluded, Arundhatī — virtuous in conduct and wise — by Śiva's own ordinance, tried especially to forbid them.
विमोहिताश्च ता दृष्ट्वा (vimohitāśca tā dṛṣṭvā) — seeing them thus deludedअरुन्धती गिरिशाज्ञया (arundhatī giriśājñayā) — Arundhatī, by Śiva's own ordinanceनिषिषेध विशेषेण (niṣiṣedha viśeṣeṇa) — tried especially to forbid [them]सुचरित्रा सुबोधिनी (sucaritrā subodhinī) — she of virtuous conduct and wise understanding
५८ ताः षड् मुनिस्त्रियो मोहाद्धठात्तत्र गता मुने। स्वशीतविनिवृत्त्यर्थं मोहिताः शिवमायया॥ ५८
tāḥ ṣaḍ munistriyo mohāddhaṭhāttatra gatā mune | svaśītavinivṛttyarthaṃ mohitāḥ śivamāyayā 58 ||
हे मुने! वे छहों मुनिपत्नियाँ अपनी शीतको दूर करनेके लिये शिवकी मायासे मोहित होकर हठपूर्वक वहाँ चली गयीं।
Those six sages' wives, deluded, O sage, went there regardless, to rid themselves of the cold, bewildered by Śiva's own māyā.
ताः षड् मुनिस्त्रियो मोहात् (tāḥ ṣaḍ munistriyo mohāt) — those six sages' wives, out of delusionहठात्तत्र गता मुने (haṭhāttatra gatā mune) — went there forcibly, O sageस्वशीतविनिवृत्त्यर्थं (svaśītavinivṛttyarthaṃ) — for the sake of ending their own coldमोहिताः शिवमायया (mohitāḥ śivamāyayā) — deluded by Śiva's own māyā
५९ तद्रेतःकणिकाः सद्यस्तद्देहान् विविशुर्मुने। रोमद्वाराऽखिला वह्निरभूद्दाहविवर्जितः॥ ५९
tadretaḥkaṇikāḥ sadyastaddehān viviśurmune | romadvārā'khilā vahnirabhūddāhavivarjitaḥ 59 ||
हे मुने! उस वीर्यके कण तत्काल उनके रोम-रोमके द्वारा उनके शरीरमें प्रवेश कर गये और अग्नि उस दाहसे मुक्त हो गया।
The particles of that seed, O sage, at once entered their bodies wholly through the pores of their skin, and Agni became free of his burning.
तद्रेतःकणिकाः सद्यः (tadretaḥkaṇikāḥ sadyaḥ) — the particles of that seed at onceतद्देहान् विविशुर्मुने (taddehān viviśurmune) — entered their bodies, O sageरोमद्वाराऽखिला (romadvārā'khilā) — wholly, through the pores of their skinवह्निरभूद्दाहविवर्जितः (vahnirabhūddāhavivarjitaḥ) — and Agni became free of his burning
६० अन्तर्धाय द्रुतं वह्निर्ज्वालारूपो जगाम ह। सुखी स्वलोकं मनसा स्मरंस्त्वां शङ्करं च तम्॥ ६०
antardhāya drutaṃ vahnirjvālārūpo jagāma ha | sukhī svalokaṃ manasā smaraṃstvāṃ śaṅkaraṃ ca tam 60 ||
अग्नि शीघ्र ही अन्तर्धान होकर ज्वालाके रूपमें चला गया और मनमें आपका तथा उन शंकरका स्मरण करता हुआ सुखपूर्वक अपने लोकको गया।
Agni, quickly vanishing in the form of flame, went happily to his own world, remembering you, O Nārada, and that Śaṅkara in his mind.
अन्तर्धाय द्रुतं वह्निः (antardhāya drutaṃ vahniḥ) — Agni, having quickly vanishedज्वालारूपो जगाम ह (jvālārūpo jagāma ha) — in the form of flame, indeed departedसुखी स्वलोकं मनसा (sukhī svalokaṃ manasā) — happy, in mind, to his own worldस्मरंस्त्वां शङ्करं च तम् (smaraṃstvāṃ śaṅkaraṃ ca tam) — remembering you [Nārada] and that Śaṅkara
६१ सगर्भास्ताः स्त्रियः साधोऽभवन् दाहप्रपीडिताः। जग्मुःस्वभवनं तातारुन्धती दुःखिताग्निना॥ ६१
sagarbhāstāḥ striyaḥ sādho'bhavan dāhaprapīḍitāḥ | jagmuḥsvabhavanaṃ tātārundhatī duḥkhitāgninā 61 ||
हे साधो! गर्भवती हो चुकीं वे स्त्रियाँ दाहसे पीड़ित हो गयीं और हे तात! वे तथा अग्निके कारण दुःखी अरुन्धती भी अपने-अपने घर चली गयीं।
O good one, those women, having become pregnant, were tormented by the burning heat; dear one, they went to their own homes, and Arundhatī too, distressed because of Agni's deed.
सगर्भास्ताः स्त्रियः साधो (sagarbhāstāḥ striyaḥ sādho) — O good one, those women, become pregnantअभवन् दाहप्रपीडिताः (abhavan dāhaprapīḍitāḥ) — became tormented by the burning heatजग्मुःस्वभवनं तात (jagmuḥsvabhavanaṃ tāta) — dear one, they went to their own homesअरुन्धती दुःखिताग्निना (arundhatī duḥkhitāgninā) — and Arundhatī too, distressed on account of Agni
६२ दृष्ट्वा स्वस्त्रीगतिं तात नाथाः क्रोधाकुला द्रुतम्। तत्यजुस्ताः स्त्रियस्तात सुसम्मन्त्र्य परस्परम्॥ ६२
dṛṣṭvā svastrīgatiṃ tāta nāthāḥ krodhākulā drutam | tatyajustāḥ striyastāta susammantrya parasparam 62 ||
हे तात! अपनी पत्नियोंकी यह दशा देखकर पतिगण तुरन्त क्रोधसे व्याकुल हो गये और आपसमें भली-भाँति सलाह करके उन स्त्रियोंको त्याग दिया।
Dear one, seeing the state of their wives, their husbands, at once overcome with anger, having taken counsel among themselves, abandoned those women.
दृष्ट्वा स्वस्त्रीगतिं तात (dṛṣṭvā svastrīgatiṃ tāta) — dear one, seeing the state of their wivesनाथाः क्रोधाकुला द्रुतम् (nāthāḥ krodhākulā drutam) — their husbands, overcome with anger at onceतत्यजुस्ताः स्त्रियस्तात (tatyajustāḥ striyastāta) — dear one, abandoned those womenसुसम्मन्त्र्य परस्परम् (susammantrya parasparam) — having well consulted one another
६३ अथ ताः षट् स्त्रियःसर्वा दृष्ट्वा स्वव्यभिचारकम्। महादुःखान्वितास्ताताभवन्नाकुलमानसाः॥ ६३
atha tāḥ ṣaṭ striyaḥsarvā dṛṣṭvā svavyabhicārakam | mahāduḥkhānvitāstātābhavannākulamānasāḥ 63 ||
हे तात! तब वे छहों स्त्रियाँ अपने ऊपर व्यभिचारका आरोप देखकर अत्यन्त दुःखी होकर व्याकुलचित्त हो गयीं।
Then, dear one, all those six women, seeing themselves accused of unfaithfulness, were overwhelmed with great sorrow and became distressed in mind.
अथ ताः षट् स्त्रियःसर्वा (atha tāḥ ṣaṭ striyaḥsarvā) — then all those six womenदृष्ट्वा स्वव्यभिचारकम् (dṛṣṭvā svavyabhicārakam) — seeing [themselves accused of] their own infidelityमहादुःखान्विताः तात (mahāduḥkhānvitāḥ tāta) — dear one, overwhelmed with great sorrowअभवन्नाकुलमानसाः (abhavannākulamānasāḥ) — became distressed in mind
६४ तत्यजुश्शिवरेतस्तद्गर्भरूपं मुनिस्त्रियः। ता हिमाचलपृष्ठेऽथाभवन् दाहविवर्जिताः॥ ६४
tatyajuśśivaretastadgarbharūpaṃ munistriyaḥ | tā himācalapṛṣṭhe'thābhavan dāhavivarjitāḥ 64 ||
उन मुनिपत्नियोंने शिवके वीर्यके उस गर्भरूपको हिमाचलकी उपत्यकामें त्याग दिया और वे उस दाहसे मुक्त हो गयीं।
The sages' wives abandoned that embryo-form of Śiva's seed there, upon the slope of the Himālaya, and thereby became free of the burning.
तत्यजुश्शिवरेतस्तद् (tatyajuśśivaretastad) — abandoned that [embryo] of Śiva's seedगर्भरूपं मुनिस्त्रियः (garbharūpaṃ munistriyaḥ) — in embryo-form, the sages' wivesता हिमाचलपृष्ठेऽथ (tā himācalapṛṣṭhe'tha) — they, then, upon the slope of the Himālayaअभवन् दाहविवर्जिताः (abhavan dāhavivarjitāḥ) — became free from that burning
६५ असहन् शिवरेतस्तद्धिमाद्रिः कम्पमुद्वहन्। गङ्गायां प्राक्षिपत्तूर्णमसह्यं दाहपीडितः॥ ६५
asahan śivaretastaddhimādriḥ kampamudvahan | gaṅgāyāṃ prākṣipattūrṇamasahyaṃ dāhapīḍitaḥ 65 ||
शिवके उस असह्य वीर्यको सहन न कर सकनेके कारण दाहसे पीड़ित हिमालय काँपते हुए उसे तुरन्त गंगामें फेंक दिया।
Unable to bear that unbearable seed of Śiva, and tormented by its burning, the Himālaya mountain, trembling, swiftly cast it into the Gaṅgā.
असहन् शिवरेतस्तत् (asahan śivaretastat) — unable to bear that seed of Śivaहिमाद्रिः कम्पमुद्वहन् (himādriḥ kampamudvahan) — the Himālaya, tremblingगङ्गायां प्राक्षिपत्तूर्णम् (gaṅgāyāṃ prākṣipattūrṇam) — swiftly cast it into the Gaṅgāअसह्यं दाहपीडितः (asahyaṃ dāhapīḍitaḥ) — unbearable, tormented by the burning
६६ गङ्गयाऽपि च तद्वीर्यं दुस्सहं परमात्मनः। निःक्षिप्तं हि शरस्तम्बे तरङ्गैः स्वैर्मुनीश्वर॥ ६६
gaṅgayā'pi ca tadvīryaṃ dussahaṃ paramātmanaḥ | niḥkṣiptaṃ hi śarastambe taraṅgaiḥ svairmunīśvara 66 ||
हे मुनीश्वर! गंगाने भी परमात्माके उस दुःसह वीर्यको अपनी तरंगोंसे शरके झुरमुटमें डाल दिया।
And the Gaṅgā too, O lord of sages, cast that unbearable seed of the Supreme Self with her own waves into a thicket of reeds.
गङ्गयाऽपि च तद्वीर्यं (gaṅgayā'pi ca tadvīryaṃ) — and the Gaṅgā too, that seedदुस्सहं परमात्मनः (dussahaṃ paramātmanaḥ) — unbearable, of the supreme selfनिःक्षिप्तं हि शरस्तम्बे (niḥkṣiptaṃ hi śarastambe) — indeed cast into a thicket of reedsतरङ्गैः स्वैर्मुनीश्वर (taraṅgaiḥ svairmunīśvara) — with her own waves, O lord of sages
६७ पतितं तत्र तद्रेतो द्रुतं बालो बभूव ह। सुन्दरः सुभगः श्रीमांस्तेजस्वी प्रीतिवर्द्धनः॥ ६७
patitaṃ tatra tadreto drutaṃ bālo babhūva ha | sundaraḥ subhagaḥ śrīmāṃstejasvī prītivarddhanaḥ 67 ||
वहाँ गिरा हुआ वह वीर्य तुरन्त एक बालकके रूपमें परिणत हो गया, जो सुन्दर, सुभग, श्रीमान्, तेजस्वी तथा सबकी प्रीति बढ़ानेवाला था।
That seed, having fallen there, at once became a child — beautiful, handsome, glorious, radiant, and delighting all who beheld him.
पतितं तत्र तद्रेतो (patitaṃ tatra tadreto) — that seed, having fallen thereद्रुतं बालो बभूव ह (drutaṃ bālo babhūva ha) — quickly became a child indeedसुन्दरः सुभगः श्रीमान् (sundaraḥ subhagaḥ śrīmān) — beautiful, handsome, gloriousतेजस्वी प्रीतिवर्द्धनः (tejasvī prītivarddhanaḥ) — radiant, increasing joy [in all who beheld him]
६८ मार्गमासे सिते पक्षे तिथौ षष्ठ्यां मुनीश्वर। प्रादुर्भावोऽभवत्तस्य शिवपुत्रस्य भूतले॥ ६८
mārgamāse site pakṣe tithau ṣaṣṭhyāṃ munīśvara | prādurbhāvo'bhavattasya śivaputrasya bhūtale 68 ||
हे मुनीश्वर! मार्गशीर्ष मासके शुक्लपक्षकी षष्ठी तिथिको पृथ्वीपर शिवके उस पुत्रका प्रादुर्भाव हुआ।
In the month of Mārgaśīrṣa, in the bright fortnight, on the sixth lunar day, O lord of sages, that son of Śiva appeared on earth.
मार्गमासे सिते पक्षे (mārgamāse site pakṣe) — in the month of Mārga(śīrṣa), in the bright fortnightतिथौ षष्ठ्यां मुनीश्वर (tithau ṣaṣṭhyāṃ munīśvara) — on the sixth lunar day, O lord of sagesप्रादुर्भावोऽभवत्तस्य (prādurbhāvo'bhavattasya) — the appearance of thatशिवपुत्रस्य भूतले (śivaputrasya bhūtale) — son of Śiva took place on earth
६९ तस्मिन्नवसरे ब्रह्मन्नकस्माद्धिमशैलजा। अभूतां सुखिनौ तत्र स्वगिरौ गिरिशोऽपि च॥ ६९
tasminnavasare brahmannakasmāddhimaśailajā | abhūtāṃ sukhinau tatra svagirau giriśo'pi ca 69 ||
हे ब्रह्मन्! उसी अवसरपर अपने पर्वतपर हिमाचलपुत्री पार्वती तथा गिरीश शिव दोनों ही अकस्मात् सुखी हो उठे।
At that moment, O Brahmin, the daughter of the Himālaya and Giriśa too, on their own mountain, suddenly and inexplicably became happy.
तस्मिन्नवसरे ब्रह्मन् (tasminnavasare brahman) — at that moment, O Brahmin [Nārada]अकस्माद्धिमशैलजा (akasmāddhimaśailajā) — suddenly, the daughter of the Himālayaअभूतां सुखिनौ तत्र (abhūtāṃ sukhinau tatra) — both became happy thereस्वगिरौ गिरिशोऽपि च (svagirau giriśo'pi ca) — on their own mountain, and Giriśa [Śiva] too
७० शिवाकुचाभ्यां सुस्राव पय आनन्दसम्भवम्। तत्र गत्वा च सर्वेषां सुखमासीन्मुनेऽधिकम्॥ ७०
śivākucābhyāṃ susrāva paya ānandasambhavam | tatra gatvā ca sarveṣāṃ sukhamāsīnmune'dhikam 70 ||
शिवाके दोनों स्तनोंसे आनन्दजनित दुग्ध बहने लगा। हे मुने! वहाँ जाकर सबको अत्यधिक सुखकी अनुभूति हुई।
From Śivā's breasts there flowed milk born of bliss; and, O sage, on going there, all beings felt exceeding happiness.
शिवाकुचाभ्यां सुस्राव (śivākucābhyāṃ susrāva) — from Śivā's two breasts there flowedपय आनन्दसम्भवम् (paya ānandasambhavam) — milk born of blissतत्र गत्वा च सर्वेषां (tatra gatvā ca sarveṣāṃ) — and, having gone there, for all beingsसुखमासीन्मुनेऽधिकम् (sukhamāsīnmune'dhikam) — there was great happiness, O sage
७१ मङ्गलं चाऽभवत्तात त्रिलोक्यां सुखदं सताम्। खलानामभवद्विघ्नो दैत्यानां च विशेषतः॥ ७१
maṅgalaṃ cā'bhavattāta trilokyāṃ sukhadaṃ satām | khalānāmabhavadvighno daityānāṃ ca viśeṣataḥ 71 ||
हे तात! तीनों लोकोंमें मंगल हुआ, जो सज्जनोंको सुखदायी था, और दुष्टों तथा विशेषतः दैत्योंके लिये विघ्नकारी हुआ।
And, dear one, auspiciousness arose throughout the three worlds, bringing joy to the virtuous, while trouble arose for the wicked, and especially for the demons.
मङ्गलं चाऽभवत्तात (maṅgalaṃ cā'bhavattāta) — and, dear one, auspiciousness aroseत्रिलोक्यां सुखदं सताम् (trilokyāṃ sukhadaṃ satām) — in the three worlds, bringing joy to the virtuousखलानामभवद्विघ्नो (khalānāmabhavadvighno) — and trouble arose for the wickedदैत्यानां च विशेषतः (daityānāṃ ca viśeṣataḥ) — and especially for the demons
७२ अकस्मादभवद् व्योम्नि परमो दुन्दुभिध्वनिः। पुष्पवृष्टिः पपाताऽशु बालकोपरि नारद॥ ७२
akasmādabhavad vyomni paramo dundubhidhvaniḥ | puṣpavṛṣṭiḥ papātā'śu bālakopari nārada 72 ||
हे नारद! आकाशमें अकस्मात् परम दुन्दुभिध्वनि होने लगी और उस बालकके ऊपर तुरन्त पुष्पोंकी वर्षा होने लगी।
Suddenly, in the sky, there arose the supreme sound of celestial kettle-drums, and a shower of flowers fell at once upon the child, O Nārada.
अकस्मादभवद् व्योम्नि (akasmādabhavad vyomni) — suddenly, in the sky, there aroseपरमो दुन्दुभिध्वनिः (paramo dundubhidhvaniḥ) — the supreme sound of kettle-drumsपुष्पवृष्टिः पपाताऽशु (puṣpavṛṣṭiḥ papātā'śu) — a shower of flowers fell at onceबालकोपरि नारद (bālakopari nārada) — upon the child, O Nārada
७३ विष्ण्वादीनां समस्तानां देवानां मुनिसत्तम। अभूदकस्मात्परम आनन्दः परमोत्सवः॥ ७३
viṣṇvādīnāṃ samastānāṃ devānāṃ munisattama | abhūdakasmātparama ānandaḥ paramotsavaḥ 73 ||
हे मुनिसत्तम! विष्णु आदि समस्त देवताओंके लिये सहसा परम आनन्द और परम उत्सव उत्पन्न हो गया।
O best of sages, for all the gods headed by Viṣṇu there suddenly arose supreme bliss and the greatest festivity.
विष्ण्वादीनां समस्तानां (viṣṇvādīnāṃ samastānāṃ) — of all [the gods] headed by Viṣṇuदेवानां मुनिसत्तम (devānāṃ munisattama) — of the gods, O best of sagesअभूदकस्मात्परम आनन्दः (abhūdakasmātparama ānandaḥ) — there suddenly arose supreme blissपरमोत्सवः (paramotsavaḥ) — and the greatest festivity
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे शिवपुत्रजननवर्णनं नाम द्वितीयोऽध्यायः॥ २॥
Thus ends the second chapter, called "The Description of the Birth of Śiva's Son," in the Kumāra-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके कुमारखण्डमें शिवपुत्रजनन-वर्णन नामक दूसरा अध्याय पूर्ण हुआ॥ २॥