॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — कुमारखण्डअथ प्रथमोऽध्यायः
This chapter opens the Kumāra-khaṇḍa with an invocatory verse to Śiva. Nārada asks Brahmā to narrate how Śaṅkara, after marrying Girijā, went to his own mountain; how a son was born to Śiva the Supreme Soul, for whose sake the ever-content Lord had married Śivā; and how the demon Tāraka was slain. Sūta reports that Brahmā, his mind well pleased, recalled Śiva and began to answer. Brahmā tells Nārada that he will narrate the divine story of Guha's birth and Tāraka's righteous slaying, a tale that destroys sin and grants every blessing. He recounts how Śiva, having come to Kailāsa and married Śivā, attained the height of splendour, even as he pondered the task the gods required of him and the suffering of the people that made it necessary. Amid great festivity at his coming, Śiva took Girijā to a secluded, divinely beautiful place, prepared a couch of love, and sported with her for a thousand years by the reckoning of the gods, each swooning at the other's touch, unaware of day or night, while a great span of time passed for them as though it were a moment. Meanwhile the gods, gathered on Meru under Indra, grew anxious on learning from Nārada how long Śiva's love-play had continued, since a son had still not been born to him; and, headed by Brahmā, they went to Nārāyaṇa, who consoled them, saying that everything set in motion by time reaches fruition only in its own time, and that Śambhu himself would cease of his own accord when a thousand years were complete. He warned that whoever forcibly severs a couple's union suffers separation from wife and child birth after birth, illustrating this with the fates of Indra and Rambhā, the Moon and Bṛhaspati's wife Tārā, the Moon and Mohinī checked by Gautama, and Hariścandra, contrasted with Ajāmila whom none of the gods dared restrain; for everything, he said, is accomplished through the seed of procreation, which none can obstruct. He instructed the gods to let the thousand years run their course, so that Śiva's seed might fall upon the earth and give rise to the son named Skanda, and told Brahmā and the gods to return home meanwhile. Viṣṇu accordingly departed, and Brahmā and the gods went to their own abodes. Thereafter, from the excessive dalliance of Śakti and the Possessor of Śakti, the earth trembled under its own weight upon Śeṣa and the Tortoise, the sustaining wind was checked, and the three worlds were thrown into terror; the gods, together with Brahmā, fled for refuge to Viṣṇu and told him all, dejected and afraid. Viṣṇu led them all to Kailāsa, where, remaining calm while the other gods panicked, he questioned Śiva's attendants; they explained that Mahādeva had gone within Girijā's abode many years before and none knew what he did there. Astonished, Viṣṇu, with Brahmā and the gods, approached Śiva's door and, in an anguished, high-pitched voice, praised Hara at length and begged him to protect the gods, tormented by Tāraka, who had come to him for refuge. Thus mingled cries of praise for Śiva and of anguish over the demon's oppression rose up in an uproar of sorrow among the celestials. इस अध्यायमें शिवजीकी वन्दनासे कुमारखण्डका आरम्भ होता है। नारदजी ब्रह्माजीसे निवेदन करते हैं कि वे बतायें कि गिरिजासे विवाह करके लोककल्याणकारी शंकर अपने पर्वतपर जाकर क्या करने लगे, परमात्मा शिवके यहाँ पुत्रकी उत्पत्ति कैसे हुई—जिसके लिये आत्माराम प्रभुने शिवासे विवाह किया था—और तारकासुरका वध कैसे हुआ। सूतजी बताते हैं कि नारदजीके वचन सुनकर प्रसन्नचित्त ब्रह्माजीने शंकरका स्मरण करते हुए उत्तर देना आरम्भ किया। ब्रह्माजी नारदको बताते हैं कि वे गुहके दिव्य जन्म तथा तारकासुरके उचित वधकी पापनाशिनी कथा सुनायेंगे। वे वर्णन करते हैं कि कैलासमें आकर शिवाके साथ विवाह करके शिवजी परम शोभाको प्राप्त हुए और साथ ही देवकार्य तथा उससे सम्बद्ध प्रजाकी पीड़ाका भी विचार करते रहे। शिवजीके आगमनपर महान् उत्सव हुआ; तत्पश्चात् शिवजी गिरिजाको लेकर एक दिव्य एवं एकान्त स्थानमें गये, वहाँ रतिके अनुकूल शय्या बिछाकर देवताओंकी गणनाके अनुसार सहस्र वर्षतक गिरिजाके साथ रमण करते रहे—दोनों एक-दूसरेके स्पर्शसे मूर्च्छित होकर दिन-रातका ज्ञान खो बैठते, और उनके लिये बड़ा भारी काल भी क्षणके समान बीत जाता। इसी बीच मेरुपर्वतपर इन्द्रके नेतृत्वमें एकत्रित देवगण नारदजीके द्वारा शिवके दीर्घकालीन रतिविहारका समाचार पाकर चिन्तित हो उठे, क्योंकि अभीतक कोई पुत्र उत्पन्न नहीं हुआ था; तब ब्रह्माजीको आगे करके वे नारायणके पास गये, जिन्होंने उन्हें आश्वासन देते हुए कहा कि कालसे प्रेरित कार्य कालपर ही सिद्ध होता है, और सहस्र वर्ष पूर्ण होनेपर शम्भु स्वयं ही विरत हो जायँगे। उन्होंने चेतावनी दी कि जो कोई बलपूर्वक किसी दम्पतिके सम्बन्धको तोड़ता है, उसे जन्म-जन्ममें स्त्री-पुत्रका वियोग सहना पड़ता है, और इसके उदाहरणस्वरूप इन्द्र-रम्भा, चन्द्र-तारा (बृहस्पतिकी पत्नी), गौतमके द्वारा रोके गये मोहिनी-चन्द्र तथा हरिश्चन्द्रके प्रसंग सुनाये, तथा इसके विपरीत अजामिलका उदाहरण दिया जिसे किसी देवताने नहीं रोका, क्योंकि सब कुछ निषेकसे ही सिद्ध होता है, जिसे कोई रोक नहीं सकता। उन्होंने देवताओंको निर्देश दिया कि सहस्र वर्ष पूर्ण होने दें, जिससे शिवका वीर्य पृथ्वीपर गिरकर स्कन्द नामक पुत्रको जन्म दे, और तबतक ब्रह्मा तथा देवगण अपने घर लौट जायँ। तदनुसार विष्णु चले गये और ब्रह्माजी देवताओंके साथ अपने-अपने स्थानको चले गये। इसके पश्चात् शक्ति और शक्तिमान्के अत्यधिक विहारसे पृथ्वी शेष तथा कच्छपके भारसे काँप उठी, सबका आधार वायु स्तम्भित हो गया और तीनों लोक भयभीत हो उठे; ब्रह्माजीसहित देवगण विष्णुकी शरणमें जाकर दीनतापूर्वक सारा वृत्तान्त सुनाने लगे। विष्णु सबको कैलासपर ले गये, जहाँ अन्य देवताओंकी भाँति विचलित न होकर उन्होंने शिवगणोंसे पूछताछ की; गणोंने बताया कि महादेव बहुत वर्ष पूर्व गिरिजाके धाममें गये थे और वहाँ वे क्या करते हैं, यह किसीको ज्ञात नहीं। विस्मित विष्णु ब्रह्मा तथा देवताओंके साथ शिवके द्वारपर पहुँचे और ऊँचे तथा आर्त स्वरमें हरकी विस्तृत स्तुति करते हुए तारकासे पीड़ित तथा शरणागत देवताओंकी रक्षाके लिये प्रार्थना करने लगे। इस प्रकार शिवकी स्तुति तथा असुरपीड़ाके विलापसे मिश्रित दुःखपूर्ण कोलाहल स्वर्गवासियोंमें फैल गया।
१ वन्दे वन्दनतुष्टमानसमतिप्रेमप्रियं प्रेमदं पूर्णं पूर्णकरं प्रपूर्णनिखिलैश्वर्यैकवासं शिवम्। सत्यं सत्यमयं त्रिसत्यविभवं सत्यप्रियं सत्यदं विष्णुब्रह्मनुतं स्वकीयकृपयोपात्ताकृतिं शङ्करम्॥ १
vande vandanatuṣṭamānasamatipremapriyaṃ premadaṃ pūrṇaṃ pūrṇakaraṃ prapūrṇanikhilaiśvaryaikavāsaṃ śivam | satyaṃ satyamayaṃ trisatyavibhavaṃ satyapriyaṃ satyadaṃ viṣṇubrahmanutaṃ svakīyakṛpayopāttākṛtiṃ śaṅkaram 1 ||
जो वन्दनासे प्रसन्नचित्त हैं, जो अत्यन्त प्रेमसे प्रिय हैं और प्रेम प्रदान करनेवाले हैं, जो पूर्ण हैं और दूसरोंको पूर्ण करनेवाले हैं, जो समस्त ऐश्वर्यकी परिपूर्णताके एकमात्र निवासस्थान हैं, ऐसे शिवको मैं वन्दन करता हूँ। जो सत्यस्वरूप हैं, सत्यमय हैं, त्रिसत्यके वैभवसे युक्त हैं, सत्यप्रिय हैं तथा सत्य प्रदान करनेवाले हैं, विष्णु और ब्रह्मासे स्तुत हैं तथा जिन्होंने अपनी ही कृपासे यह रूप धारण किया है, उन शंकरको मैं नमस्कार करता हूँ।
I bow to Śiva, whose mind is gratified by adoration, who is exceedingly dear through love and who bestows love; who is full and makes others full, the sole abode of the entire fullness of lordly power; who is Truth, whose nature is truth, whose majesty is the threefold truth, who loves truth and bestows truth; who is praised by Viṣṇu and Brahmā, and who has assumed his form by his own grace — to Śaṅkara I bow.
वन्दे वन्दनतुष्टमानसमतिप्रेमप्रियं प्रेमदं (vande vandanatuṣṭamānasamatipremapriyaṃ premadaṃ) — I bow to him whose mind is gratified by worship, who is exceedingly dear through love and who bestows loveपूर्णं पूर्णकरं प्रपूर्णनिखिलैश्वर्यैकवासं शिवम् (pūrṇaṃ pūrṇakaraṃ prapūrṇanikhilaiśvaryaikavāsaṃ śivam) — who is full, who makes others full, the sole abode of the entire fullness of lordly powers — Śivaसत्यं सत्यमयं त्रिसत्यविभवं सत्यप्रियं सत्यदं (satyaṃ satyamayaṃ trisatyavibhavaṃ satyapriyaṃ satyadaṃ) — who is Truth, whose nature is truth, whose majesty is the threefold truth, who loves truth and bestows truthविष्णुब्रह्मनुतं स्वकीयकृपयोपात्ताकृतिं शङ्करम् (viṣṇubrahmanutaṃ svakīyakṛpayopāttākṛtiṃ śaṅkaram) — who is praised by Viṣṇu and Brahmā, who has assumed his form by his own grace — to Śaṅkara
२ विवाहयित्वा गिरिजां शङ्करो लोकशङ्करः। गत्वा स्वपर्वतं ब्रह्मन् किमकार्षीद्धि तद्वद॥ २
vivāhayitvā girijāṃ śaṅkaro lokaśaṅkaraḥ | gatvā svaparvataṃ brahman kimakārṣīddhi tadvada 2 ||
हे ब्रह्मन्! लोककल्याणकारी शंकरने गिरिजासे विवाह करके अपने पर्वतपर जाकर क्या किया, वह मुझे बतलाइये।
Having married Girijā, Śaṅkara, the benefactor of the world, went to his own mountain. O Brahman, tell me what he did there.
विवाहयित्वा गिरिजां (vivāhayitvā girijāṃ) — having married Girijāशङ्करो लोकशङ्करः (śaṅkaro lokaśaṅkaraḥ) — Śaṅkara, the benefactor of the worldगत्वा स्वपर्वतं ब्रह्मन् (gatvā svaparvataṃ brahman) — having gone to his own mountain, O Brahmanकिमकार्षीद्धि तद्वद (kimakārṣīddhi tadvada) — what indeed did he do — tell me that
३ कथं हि तनयो जज्ञे शिवस्य परमात्मनः। यदर्थमात्मारामोऽपि समुवाह शिवां प्रभुः॥ ३
kathaṃ hi tanayo jajñe śivasya paramātmanaḥ | yadarthamātmārāmo'pi samuvāha śivāṃ prabhuḥ 3 ||
आत्माराम होते हुए भी जिस प्रयोजनसे प्रभु शिवने शिवाके साथ विवाह किया, उन परमात्मा शिवके यहाँ पुत्रकी उत्पत्ति कैसे हुई?
How indeed was a son born to Śiva, the Supreme Soul — for whose sake the Lord, though ever content within himself, married Śivā?
कथं हि तनयो जज्ञे (kathaṃ hi tanayo jajñe) — how indeed was a son bornशिवस्य परमात्मनः (śivasya paramātmanaḥ) — to Śiva, the Supreme Soulयदर्थमात्मारामोऽपि (yadarthamātmārāmo'pi) — for whose sake, though self-contentसमुवाह शिवां प्रभुः (samuvāha śivāṃ prabhuḥ) — the Lord married Śivā
४ तारकस्य कथं ब्रह्मन् वधोऽभूद्देवशङ्कर। एतत्सर्वमशेषेण वद कृत्वा दयां मयि॥ ४
tārakasya kathaṃ brahman vadho'bhūddevaśaṅkara | etatsarvamaśeṣeṇa vada kṛtvā dayāṃ mayi 4 ||
हे ब्रह्मन्! हे देवशंकर! तारकका वध कैसे हुआ? मुझपर कृपा करके यह सब वृत्तान्त सम्पूर्ण रूपसे कहिये।
How, O Brahman, benefactor of the gods, was Tāraka slain? Tell me all of this in full, showing compassion to me.
तारकस्य कथं ब्रह्मन् (tārakasya kathaṃ brahman) — how, O Brahman, of Tārakaवधोऽभूद्देवशङ्कर (vadho'bhūddevaśaṅkara) — was the slaying, O benefactor of the godsएतत्सर्वमशेषेण (etatsarvamaśeṣeṇa) — all this, in fullवद कृत्वा दयां मयि (vada kṛtvā dayāṃ mayi) — tell, showing compassion to me
५ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य नारदस्य प्रजापतिः। सुप्रसन्नमनाः स्मृत्वा शङ्करं प्रत्युवाच ह॥ ५
ityākarṇya vacastasya nāradasya prajāpatiḥ | suprasannamanāḥ smṛtvā śaṅkaraṃ pratyuvāca ha 5 ||
नारदजीके इन वचनोंको सुनकर प्रजापति ब्रह्माजी अत्यन्त प्रसन्नचित्त होकर शंकरका स्मरण करते हुए उत्तर देने लगे।
Having heard these words of Nārada, Prajāpati [Brahmā], his mind well-pleased, remembering Śaṅkara, then replied.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — having heard these words of hisनारदस्य प्रजापतिः (nāradasya prajāpatiḥ) — of Nārada, Prajāpatiसुप्रसन्नमनाः स्मृत्वा (suprasannamanāḥ smṛtvā) — with a well-pleased mind, rememberingशङ्करं प्रत्युवाच ह (śaṅkaraṃ pratyuvāca ha) — Śaṅkara, then replied
६ चरितं शृणु वक्ष्यामि शशिमौलेस्तु नारद। गुहजन्मकथां दिव्यां तारकासुरसद्वधम्॥ ६
caritaṃ śṛṇu vakṣyāmi śaśimaulestu nārada | guhajanmakathāṃ divyāṃ tārakāsurasadvadham 6 ||
हे नारद! सुनो, मैं शशिमौलि शिवका चरित्र कहूँगा—गुहके दिव्य जन्मकी कथा तथा तारकासुरके उचित वधका वृत्तान्त।
Listen, O Nārada, I shall tell the deeds of the Moon-crested Lord — the divine story of Guha's birth and the righteous slaying of the demon Tāraka.
चरितं शृणु वक्ष्यामि (caritaṃ śṛṇu vakṣyāmi) — listen, I shall tell the deedsशशिमौलेस्तु नारद (śaśimaulestu nārada) — of the Moon-crested one, O Nāradaगुहजन्मकथां दिव्यां (guhajanmakathāṃ divyāṃ) — the divine story of Guha's birthतारकासुरसद्वधम् (tārakāsurasadvadham) — and the righteous slaying of the demon Tāraka
७ श्रूयतां कथयाम्यद्य कथां पापप्रणाशिनीम्। यां श्रुत्वा सर्वपापेभ्यो मुच्यते मानवो ध्रुवम्॥ ७
śrūyatāṃ kathayāmyadya kathāṃ pāpapraṇāśinīm | yāṃ śrutvā sarvapāpebhyo mucyate mānavo dhruvam 7 ||
सुनो, आज मैं वह पापनाशिनी कथा कहता हूँ, जिसे सुनकर मनुष्य निश्चय ही सभी पापोंसे मुक्त हो जाता है।
Listen! Today I shall tell a tale that destroys sin, hearing which a person is certainly freed from all sins.
श्रूयतां कथयाम्यद्य (śrūyatāṃ kathayāmyadya) — let it be heard; today I tellकथां पापप्रणाशिनीम् (kathāṃ pāpapraṇāśinīm) — a tale that destroys sinयां श्रुत्वा सर्वपापेभ्यो (yāṃ śrutvā sarvapāpebhyo) — hearing which, from all sinsमुच्यते मानवो ध्रुवम् (mucyate mānavo dhruvam) — a person is surely freed
८ इदमाख्यानमनघं रहस्यं परमाद्भुतम्। पापसन्तापहरणं सर्वविघ्नविनाशनम्॥ ८
idamākhyānamanaghaṃ rahasyaṃ paramādbhutam | pāpasantāpaharaṇaṃ sarvavighnavināśanam 8 ||
यह आख्यान निष्पाप, रहस्यमय, परम अद्भुत, पापके सन्तापको हरनेवाला तथा समस्त विघ्नोंका नाश करनेवाला है।
This account is sinless, a mystery, most wondrous — it removes the torment of sin and destroys every obstacle.
इदमाख्यानमनघं (idamākhyānamanaghaṃ) — this narrative, sinlessरहस्यं परमाद्भुतम् (rahasyaṃ paramādbhutam) — mysterious, most wondrousपापसन्तापहरणं (pāpasantāpaharaṇaṃ) — removing the torment of sinसर्वविघ्नविनाशनम् (sarvavighnavināśanam) — and destroying all obstacles
९ सर्वमङ्गलदं सारं सर्वश्रुतिमनोहरम्। सुखदं मोक्षबीजं च कर्ममूलनिकृन्तनम्॥ ९
sarvamaṅgaladaṃ sāraṃ sarvaśrutimanoharam | sukhadaṃ mokṣabījaṃ ca karmamūlanikṛntanam 9 ||
यह सम्पूर्ण मंगल देनेवाला, सारभूत, सब श्रोताओंके मनको हरनेवाला, सुखदायक, मोक्षका बीज तथा कर्मकी जड़को काट डालनेवाला है।
It bestows every auspiciousness, is the very essence, delightful to every ear; it gives happiness, is the seed of liberation, and cuts away the root of karma.
सर्वमङ्गलदं सारं (sarvamaṅgaladaṃ sāraṃ) — bestowing all auspiciousness, the essenceसर्वश्रुतिमनोहरम् (sarvaśrutimanoharam) — delightful to every earसुखदं मोक्षबीजं च (sukhadaṃ mokṣabījaṃ ca) — giving happiness, and the seed of liberationकर्ममूलनिकृन्तनम् (karmamūlanikṛntanam) — cutting away the very root of karma
१० कैलासमागत्य शिवां विवाह्य शोभां प्रपेदे नितरां शिवोऽपि। विचारयामास च देवकृत्यं पीडां जनस्यापि च देवकृत्ये॥ १०
kailāsamāgatya śivāṃ vivāhya śobhāṃ prapede nitarāṃ śivo'pi | vicārayāmāsa ca devakṛtyaṃ pīḍāṃ janasyāpi ca devakṛtye 10 ||
कैलासमें आकर शिवाके साथ विवाह करके शिवजी भी अत्यन्त शोभाको प्राप्त हुए, और उन्होंने देवकार्यका तथा उस देवकार्यके कारण प्रजाकी पीड़ाका विचार किया।
Having come to Kailāsa and married Śivā, Śiva too attained the height of splendour; and he pondered on the task the gods required of him, and on the suffering of the people that made that task necessary.
कैलासमागत्य शिवां विवाह्य (kailāsamāgatya śivāṃ vivāhya) — having come to Kailāsa and married Śivāशोभां प्रपेदे नितरां शिवोऽपि (śobhāṃ prapede nitarāṃ śivo'pi) — Śiva too attained the utmost splendourविचारयामास च देवकृत्यं (vicārayāmāsa ca devakṛtyaṃ) — and he pondered on the task of the godsपीडां जनस्यापि च देवकृत्ये (pīḍāṃ janasyāpi ca devakṛtye) — and also on the people's suffering regarding that task of the gods
११ शिवःस भगवान् साक्षात्कैलासमगमद्यदा। सौख्यं च विविधं चक्रुर्गणाः सर्वे सुहर्षिताः॥ ११
śivaḥsa bhagavān sākṣātkailāsamagamadyadā | saukhyaṃ ca vividhaṃ cakrurgaṇāḥ sarve suharṣitāḥ 11 ||
जब साक्षात् भगवान् शिव कैलासपर पधारे, तब उनके समस्त गण अत्यन्त हर्षित होकर नाना प्रकारसे आनन्दोत्सव करने लगे।
When that Lord Śiva himself came in person to Kailāsa, all his attendant gaṇas, greatly delighted, made manifold rejoicing.
शिवःस भगवान् साक्षात् (śivaḥsa bhagavān sākṣāt) — that Śiva, the Lord, in personकैलासमगमद्यदा (kailāsamagamadyadā) — when he came to Kailāsaसौख्यं च विविधं चक्रुः (saukhyaṃ ca vividhaṃ cakruḥ) — manifold rejoicing was madeगणाः सर्वे सुहर्षिताः (gaṇāḥ sarve suharṣitāḥ) — by all the gaṇas, greatly delighted
१२ महोत्सवो महानासीच्छिवे कैलासमागते। देवाः स्वविषयं प्राप्ता हर्षनिर्भरमानसाः॥ १२
mahotsavo mahānāsīcchive kailāsamāgate | devāḥ svaviṣayaṃ prāptā harṣanirbharamānasāḥ 12 ||
शिवजीके कैलासपर पधारनेपर महान् उत्सव हुआ, और देवगण हर्षसे परिपूर्ण होकर अपने-अपने लोकको चले गये।
A great festival arose when Śiva came to Kailāsa; the gods, having returned to their own realms, were filled with joy at heart.
महोत्सवो महानासीत् (mahotsavo mahānāsīt) — a great festival there wasशिवे कैलासमागते (śive kailāsamāgate) — when Śiva had come to Kailāsaदेवाः स्वविषयं प्राप्ता (devāḥ svaviṣayaṃ prāptā) — the gods, having reached their own realmsहर्षनिर्भरमानसाः (harṣanirbharamānasāḥ) — their minds full of joy
१३ अथ शम्भुर्महादेवो गृहीत्वा गिरिजां शिवाम्। जगाम निर्जनं स्थानं महादिव्यं मनोहरम्॥ १३
atha śambhurmahādevo gṛhītvā girijāṃ śivām | jagāma nirjanaṃ sthānaṃ mahādivyaṃ manoharam 13 ||
तदनन्तर शम्भु महादेव शिवा गिरिजाको लेकर एक अत्यन्त दिव्य एवं मनोहर एकान्त स्थानको गये।
Then Śambhu Mahādeva, taking Girijā, the auspicious one, went to a solitary place, wondrously divine and enchanting.
अथ शम्भुर्महादेवो (atha śambhurmahādevo) — then Śambhu Mahādevaगृहीत्वा गिरिजां शिवाम् (gṛhītvā girijāṃ śivām) — taking Girijā, the auspicious oneजगाम निर्जनं स्थानं (jagāma nirjanaṃ sthānaṃ) — went to a solitary placeमहादिव्यं मनोहरम् (mahādivyaṃ manoharam) — greatly divine and enchanting
१४ शय्यां रतिकरीं कृत्वा पुष्पचन्दनचर्चिताम्। अद्भुतां तत्र परमां भोगवस्त्वन्वितां शुभाम्॥ १४
śayyāṃ ratikarīṃ kṛtvā puṣpacandanacarcitām | adbhutāṃ tatra paramāṃ bhogavastvanvitāṃ śubhām 14 ||
वहाँ उन्होंने पुष्प तथा चन्दनसे सुवासित, रतिके अनुकूल, अद्भुत, परम, समस्त भोग-सामग्रीसे युक्त तथा शुभ शय्या बिछायी,
There he prepared a couch conducive to love, anointed with flowers and sandal paste — a wondrous, supreme, auspicious couch furnished with every object of enjoyment,
शय्यां रतिकरीं कृत्वा (śayyāṃ ratikarīṃ kṛtvā) — having made a couch conducive to loveपुष्पचन्दनचर्चिताम् (puṣpacandanacarcitām) — anointed with flowers and sandalअद्भुतां तत्र परमां (adbhutāṃ tatra paramāṃ) — wondrous, there, supremeभोगवस्त्वन्वितां शुभाम् (bhogavastvanvitāṃ śubhām) — auspicious, furnished with objects of enjoyment
१५ स रेमे तत्र भगवान् शम्भुर्गिरिजया सह। सहस्रवर्षपर्यन्तं देवमानेन मानदः॥ १५
sa reme tatra bhagavān śambhurgirijayā saha | sahasravarṣaparyantaṃ devamānena mānadaḥ 15 ||
वहाँ मानद भगवान् शम्भु गिरिजाके साथ देवताओंकी गणनाके अनुसार सहस्र वर्षतक रमण करते रहे।
There the Lord Śambhu, ever honouring others, sported with Girijā for a full thousand years by the reckoning of the gods.
स रेमे तत्र भगवान् (sa reme tatra bhagavān) — there the Lord sportedशम्भुर्गिरिजया सह (śambhurgirijayā saha) — Śambhu, together with Girijāसहस्रवर्षपर्यन्तं (sahasravarṣaparyantaṃ) — for a full thousand yearsदेवमानेन मानदः (devamānena mānadaḥ) — by the measure of the gods, he who honours others
१६ दुर्गाङ्गस्पर्शमात्रेण लीलया मूर्च्छितः शिवः। मूर्च्छिता सा शिवस्पर्शाद्बुबुधे न दिवानिशम्॥ १६
durgāṅgasparśamātreṇa līlayā mūrcchitaḥ śivaḥ | mūrcchitā sā śivasparśādbubudhe na divāniśam 16 ||
दुर्गाके अंगस्पर्शमात्रसे शिवजी लीलापूर्वक मूर्च्छित हो जाते थे, और शिवके स्पर्शसे मूर्च्छित हुई वे दुर्गा भी दिन-रातका ज्ञान नहीं रख पातीं थीं।
By the mere touch of Durgā's body, Śiva swooned as if in play; and she, swooned in turn by Śiva's touch, was aware of neither day nor night.
दुर्गाङ्गस्पर्शमात्रेण (durgāṅgasparśamātreṇa) — by the mere touch of Durgā's limbsलीलया मूर्च्छितः शिवः (līlayā mūrcchitaḥ śivaḥ) — Śiva swooned, as if in playमूर्च्छिता सा शिवस्पर्शात् (mūrcchitā sā śivasparśāt) — she too, swooned by the touch of Śivaबुबुधे न दिवानिशम् (bubudhe na divāniśam) — was unaware of day and night
१७ हरे भोगप्रवृत्ते तु लोकधर्मप्रवर्तिनि। महान् कालो व्यतीयाय तयोः क्षण इवानघ॥ १७
hare bhogapravṛtte tu lokadharmapravartini | mahān kālo vyatīyāya tayoḥ kṣaṇa ivānagha 17 ||
हे अनघ! लोकधर्मके अनुसार भोगमें प्रवृत्त हुए हरका बहुत बड़ा काल भी उन दोनोंके लिये क्षणके समान बीत गया।
O sinless one, when Hara had thus engaged in enjoyment in the manner of worldly ways, a great span of time passed for the two of them as though it were but a moment.
हरे भोगप्रवृत्ते तु (hare bhogapravṛtte tu) — when Hara had engaged in enjoymentलोकधर्मप्रवर्तिनि (lokadharmapravartini) — following the way of the worldमहान् कालो व्यतीयाय (mahān kālo vyatīyāya) — a great span of time passedतयोः क्षण इवानघ (tayoḥ kṣaṇa ivānagha) — for the two of them, as if a moment, O sinless one
१८ अथ सर्वे सुरास्तात एकत्रीभूय चैकदा। मन्त्रयाञ्चक्रुरागत्य मेरौ शक्रपुरोगमाः॥ १८
atha sarve surāstāta ekatrībhūya caikadā | mantrayāñcakrurāgatya merau śakrapurogamāḥ 18 ||
हे तात! तदनन्तर एक बार सभी देवता एकत्र होकर इन्द्रके नेतृत्वमें मेरुपर्वतपर आकर परस्पर विचार-विमर्श करने लगे।
Then, O dear one, all the gods once gathered together, and having come to Meru, with Indra at their head, took counsel.
अथ सर्वे सुरास्तात (atha sarve surāstāta) — then, O dear one, all the godsएकत्रीभूय चैकदा (ekatrībhūya caikadā) — having once gathered togetherमन्त्रयाञ्चक्रुरागत्य (mantrayāñcakrurāgatya) — having come, took counselमेरौ शक्रपुरोगमाः (merau śakrapurogamāḥ) — on Meru, with Indra at their head
१९ विवाहं कृतवाञ्छम्भुरस्मत्कार्यार्थमीश्वरः। योगीश्वरो निर्विकारो स्वात्मारामो निरञ्जनः॥ १९
vivāhaṃ kṛtavāñchambhurasmatkāryārthamīśvaraḥ | yogīśvaro nirvikāro svātmārāmo nirañjanaḥ 19 ||
योगीश्वर, निर्विकार, स्वात्माराम तथा निरंजन ईश्वर शम्भुने हमारे कार्यके लिये विवाह किया है।
The Lord Śambhu — the lord of yogīs, changeless, self-content, unstained — has married, for the sake of our task.
विवाहं कृतवाञ्छम्भुः (vivāhaṃ kṛtavāñchambhuḥ) — Śambhu has performed his marriageअस्मत्कार्यार्थमीश्वरः (asmatkāryārthamīśvaraḥ) — the Lord, for the sake of our taskयोगीश्वरो निर्विकारो (yogīśvaro nirvikāro) — the lord of yogīs, changelessस्वात्मारामो निरञ्जनः (svātmārāmo nirañjanaḥ) — self-content, and unstained
२० नोत्पन्नस्तनयस्तस्य न जानीमोऽत्र कारणम्। विलम्बः क्रियते तेन कथं देवेश्वरेण ह॥ २०
notpannastanayastasya na jānīmo'tra kāraṇam | vilambaḥ kriyate tena kathaṃ deveśvareṇa ha 20 ||
किन्तु अभीतक उनके पुत्र उत्पन्न नहीं हुआ, इसका कारण हमें ज्ञात नहीं है। वे देवेश्वर ऐसा विलम्ब क्यों कर रहे हैं?
But a son has not been born to him, and we do not know the reason. Why does that Lord of the gods make such delay?
नोत्पन्नस्तनयस्तस्य (notpannastanayastasya) — a son has not yet been born to himन जानीमोऽत्र कारणम् (na jānīmo'tra kāraṇam) — we do not know the reason for thisविलम्बः क्रियते तेन (vilambaḥ kriyate tena) — delay is being made by himकथं देवेश्वरेण ह (kathaṃ deveśvareṇa ha) — why indeed, by the Lord of the gods
२१ एतस्मिन्नन्तरे देवा नारदाद्देवदर्शनात्। बुबुधुस्तन्मितं भोगं तयोश्च रममाणयोः॥ २१
etasminnantare devā nāradāddevadarśanāt | bubudhustanmitaṃ bhogaṃ tayośca ramamāṇayoḥ 21 ||
इसी बीच नारदजीके द्वारा देवदर्शनके समाचारसे देवताओंको रमण करते हुए उन दोनोंके भोगका परिमाण ज्ञात हुआ।
Meanwhile the gods, through Nārada's account of having seen the Lord, learned the extent of the pleasure in which the divine couple were absorbed.
एतस्मिन्नन्तरे देवा (etasminnantare devā) — meanwhile the godsनारदाद्देवदर्शनात् (nāradāddevadarśanāt) — through Nārada's account of seeing the Lordबुबुधुस्तन्मितं भोगं (bubudhustanmitaṃ bhogaṃ) — learned the measure of that enjoymentतयोश्च रममाणयोः (tayośca ramamāṇayoḥ) — of the two who were sporting
२२ चिरं ज्ञात्वा तयोर्भोगं चिन्तामापुः सुराश्च ते। ब्रह्माणं मां पुरस्कृत्य ययुर्नारायणान्तिकम्॥ २२
ciraṃ jñātvā tayorbhogaṃ cintāmāpuḥ surāśca te | brahmāṇaṃ māṃ puraskṛtya yayurnārāyaṇāntikam 22 ||
उन दोनोंका दीर्घकालतक भोग जानकर देवगण चिन्तित हो उठे, और मुझ ब्रह्माको आगे करके नारायणके पास गये।
Knowing that their pleasure had gone on so long, the gods grew anxious; and, placing me, Brahmā, at their head, they went into the presence of Nārāyaṇa.
चिरं ज्ञात्वा तयोर्भोगं (ciraṃ jñātvā tayorbhogaṃ) — knowing their enjoyment had lasted longचिन्तामापुः सुराश्च ते (cintāmāpuḥ surāśca te) — those gods fell into anxietyब्रह्माणं मां पुरस्कृत्य (brahmāṇaṃ māṃ puraskṛtya) — placing me, Brahmā, at their headययुर्नारायणान्तिकम् (yayurnārāyaṇāntikam) — they went to the presence of Nārāyaṇa
२३ तं नत्वा कथितं सर्वं मया वृत्तान्तमीप्सितम्। सन्तस्थिरे सर्वदेवाः चित्रे पुत्तलिका यथा॥ २३
taṃ natvā kathitaṃ sarvaṃ mayā vṛttāntamīpsitam | santasthire sarvadevāḥ citre puttalikā yathā 23 ||
उन्हें प्रणाम करके मैंने अभीष्ट सम्पूर्ण वृत्तान्त कह सुनाया, और समस्त देवगण चित्रकी पुतलीके समान स्तब्ध खड़े रहे।
Having bowed to him, I told him all the matter that needed telling; and all the gods stood motionless, like figures painted in a picture.
तं नत्वा कथितं सर्वं (taṃ natvā kathitaṃ sarvaṃ) — having bowed to him, I told allमया वृत्तान्तमीप्सितम् (mayā vṛttāntamīpsitam) — the matter that was desired to be toldसन्तस्थिरे सर्वदेवाः (santasthire sarvadevāḥ) — all the gods stood stillचित्रे पुत्तलिका यथा (citre puttalikā yathā) — like figures in a painting
२४ सहस्रवर्षपर्यन्तं देवमानेन शङ्करः। रतौ रतश्च निश्चेष्टो योगी विरमते न हि॥ २४
sahasravarṣaparyantaṃ devamānena śaṅkaraḥ | ratau rataśca niśceṣṭo yogī viramate na hi 24 ||
देवताओंकी गणनाके अनुसार सहस्र वर्षतक शंकर रतिमें लीन एवं निश्चेष्ट हैं और वे योगी होते हुए भी विरत नहीं होते।
For a full thousand years by the measure of the gods, Śaṅkara, absorbed and motionless in love-play, being a yogī, does not desist.
सहस्रवर्षपर्यन्तं (sahasravarṣaparyantaṃ) — for a full thousand yearsदेवमानेन शङ्करः (devamānena śaṅkaraḥ) — by the measure of the gods, Śaṅkaraरतौ रतश्च निश्चेष्टो (ratau rataśca niśceṣṭo) — absorbed and motionless in love-playयोगी विरमते न हि (yogī viramate na hi) — the yogī does not indeed cease
२५ चिन्ता नास्ति जगद्धातः सर्वं भद्रं भविष्यति। शरणं व्रज देवेश शङ्करस्य महाप्रभोः॥ २५
cintā nāsti jagaddhātaḥ sarvaṃ bhadraṃ bhaviṣyati | śaraṇaṃ vraja deveśa śaṅkarasya mahāprabhoḥ 25 ||
हे जगद्धाता! चिन्ता मत करो, सब कुछ भला ही होगा। हे देवेश! तुम महाप्रभु शंकरकी शरणमें जाओ।
Have no anxiety, O sustainer of the world; all will be well. Go, O Lord of the gods, for refuge to Śaṅkara, the great Lord.
चिन्ता नास्ति जगद्धातः (cintā nāsti jagaddhātaḥ) — there is no need for anxiety, O sustainer of the worldसर्वं भद्रं भविष्यति (sarvaṃ bhadraṃ bhaviṣyati) — all will be wellशरणं व्रज देवेश (śaraṇaṃ vraja deveśa) — go for refuge, O Lord of the godsशङ्करस्य महाप्रभोः (śaṅkarasya mahāprabhoḥ) — to Śaṅkara, the great Lord
२६ महेशशरणापन्ना ये जना मनसा मुदा। तेषां प्रजेश भक्तानां न कुतश्चिद्भयं क्वचित्॥ २६
maheśaśaraṇāpannā ye janā manasā mudā | teṣāṃ prajeśa bhaktānāṃ na kutaścidbhayaṃ kvacit 26 ||
हे प्रजेश! जो लोग प्रसन्नतापूर्वक मनसे महेशकी शरणमें चले जाते हैं, उन भक्तोंको कहीं भी किसीसे भय नहीं होता।
O lord of creatures, those people who have joyfully taken refuge in Maheśa — for such devotees there is never any fear from any quarter.
महेशशरणापन्ना (maheśaśaraṇāpannā) — who have taken refuge in Maheśaये जना मनसा मुदा (ye janā manasā mudā) — those people, with a joyful mindतेषां प्रजेश भक्तानां (teṣāṃ prajeśa bhaktānāṃ) — for them, O lord of creatures, his devoteesन कुतश्चिद्भयं क्वचित् (na kutaścidbhayaṃ kvacit) — there is no fear from anywhere, ever
२७ शृङ्गारभङ्गः समये भविता नाधुना विधे। कालप्रयुक्तं कार्यं च सिद्धिं प्राप्नोति नान्यथा॥ २७
śṛṅgārabhaṅgaḥ samaye bhavitā nādhunā vidhe | kālaprayuktaṃ kāryaṃ ca siddhiṃ prāpnoti nānyathā 27 ||
हे विधे! उनके शृंगारका भंग समय आनेपर ही होगा, अभी नहीं। कालके द्वारा प्रवृत्त कार्य कालपर ही सिद्ध होता है, अन्यथा नहीं।
O Vidhi, the interruption of their amorous delight will come in its own time, not now; for a matter set in motion by time reaches fulfillment only so, and not otherwise.
शृङ्गारभङ्गः समये (śṛṅgārabhaṅgaḥ samaye) — interruption of the amorous delight, in due timeभविता नाधुना विधे (bhavitā nādhunā vidhe) — will occur, not now, O Vidhiकालप्रयुक्तं कार्यं च (kālaprayuktaṃ kāryaṃ ca) — and a matter set going by timeसिद्धिं प्राप्नोति नान्यथा (siddhiṃ prāpnoti nānyathā) — attains success, not otherwise
२८ शम्भोः सम्भोगमिष्टं को भद्रां कर्तुमिहेश्वरः। पूर्णे वर्षसहस्रे च स्वेच्छया हि विरंस्यति॥ २८
śambhoḥ sambhogamiṣṭaṃ ko bhadrāṃ kartumiheśvaraḥ | pūrṇe varṣasahasre ca svecchayā hi viraṃsyati 28 ||
शम्भुके इष्ट सम्भोगको कल्याणपूर्वक भंग करनेमें यहाँ कौन समर्थ है? सहस्र वर्ष पूर्ण होनेपर वे स्वयं ही अपनी इच्छासे विरत हो जायँगे।
Who here has the power to safely break off Śambhu's cherished enjoyment? When the full thousand years are complete, he will of his own accord cease.
शम्भोः सम्भोगमिष्टं (śambhoḥ sambhogamiṣṭaṃ) — Śambhu's cherished enjoymentको भद्रां कर्तुमिहेश्वरः (ko bhadrāṃ kartumiheśvaraḥ) — who here has the power to auspiciously interrupt itपूर्णे वर्षसहस्रे च (pūrṇe varṣasahasre ca) — and when the thousand years are completeस्वेच्छया हि विरंस्यति (svecchayā hi viraṃsyati) — he will indeed cease of his own accord
२९ स्त्रीपुंसो रतिविच्छेदमुपायेन करोति यः। तस्य स्त्रीपुत्रयोर्भेदो भवेज्जन्मनि जन्मनि॥ २९
strīpuṃso rativicchedamupāyena karoti yaḥ | tasya strīputrayorbhedo bhavejjanmani janmani 29 ||
जो व्यक्ति किसी उपायसे स्त्री-पुरुषके रतिविच्छेदका कारण बनता है, उसे जन्म-जन्ममें स्त्री-पुत्रका वियोग सहना पड़ता है।
Whoever, by some contrivance, brings about the interruption of a husband and wife's union — for him there will be separation from wife and son, birth after birth.
स्त्रीपुंसो रतिविच्छेदम् (strīpuṃso rativicchedam) — the severance of the union of wife and husbandउपायेन करोति यः (upāyena karoti yaḥ) — whoever brings about by some contrivanceतस्य स्त्रीपुत्रयोर्भेदो (tasya strīputrayorbhedo) — for him, separation from wife and sonभवेज्जन्मनि जन्मनि (bhavejjanmani janmani) — will occur, birth after birth
३० भ्रष्टज्ञानो नष्टकीर्त्तिरलक्ष्मीको भवेदिह। प्रयात्यन्ते कालसूत्रं वर्षलक्षं स पातकी॥ ३०
bhraṣṭajñāno naṣṭakīrttiralakṣmīko bhavediha | prayātyante kālasūtraṃ varṣalakṣaṃ sa pātakī 30 ||
वह इस लोकमें भ्रष्टज्ञान, नष्टकीर्ति तथा लक्ष्मीहीन हो जाता है, और वह पापी अन्तमें एक लाख वर्षतक कालसूत्र नरकमें जाता है।
He becomes here bereft of true knowledge, of ruined fame, devoid of fortune; and that sinner, in the end, goes to the hell of Kālasūtra for a hundred thousand years.
भ्रष्टज्ञानो नष्टकीर्त्तिः (bhraṣṭajñāno naṣṭakīrttiḥ) — bereft of knowledge, of ruined fameअलक्ष्मीको भवेदिह (alakṣmīko bhavediha) — he becomes devoid of fortune, here in this worldप्रयात्यन्ते कालसूत्रं (prayātyante kālasūtraṃ) — at the end he goes to Kālasūtra hellवर्षलक्षं स पातकी (varṣalakṣaṃ sa pātakī) — that sinner, for a hundred thousand years
३१ रम्भायुक्तं शक्रमिमं चकार विरतं रतौ। महामुनीन्द्रो दुर्वासास्तत्स्त्रीभेदो बभूव ह॥ ३१
rambhāyuktaṃ śakramimaṃ cakāra virataṃ ratau | mahāmunīndro durvāsāstatstrībhedo babhūva ha 31 ||
रम्भासे संयुक्त इस इन्द्रको महामुनि दुर्वासाने रतिसे विरत कराया, जिससे उसे उस स्त्रीका वियोग सहना पड़ा।
This Indra, united with Rambhā, was made to break off his love-play by the great sage Durvāsas; and thus separation from that woman befell him.
रम्भायुक्तं शक्रमिमं (rambhāyuktaṃ śakramimaṃ) — this Indra, joined with Rambhāचकार विरतं रतौ (cakāra virataṃ ratau) — was made to cease from love-playमहामुनीन्द्रो दुर्वासाः (mahāmunīndro durvāsāḥ) — by the great sage Durvāsasतत्स्त्रीभेदो बभूव ह (tatstrībhedo babhūva ha) — and separation from that woman indeed came about
३२ पुनरन्यां स सम्प्राप्य विषेव्य शुभपाणिकाम्। दिव्यं वर्षसहस्रं च विजहौ विरहज्वरम्॥ ३२
punaranyāṃ sa samprāpya viṣevya śubhapāṇikām | divyaṃ varṣasahasraṃ ca vijahau virahajvaram 32 ||
पुनः उस इन्द्रने शुभपाणि दूसरी स्त्री प्राप्तकर उसका सेवन करते हुए दिव्य सहस्र वर्षतक विरहज्वरको त्याग दिया।
Then, having obtained yet another woman of auspicious hand, and enjoyed her company for a thousand divine years, he cast off the fever of separation.
पुनरन्यां स सम्प्राप्य (punaranyāṃ sa samprāpya) — then, having obtained another womanविषेव्य शुभपाणिकाम् (viṣevya śubhapāṇikām) — and enjoying her of auspicious handदिव्यं वर्षसहस्रं च (divyaṃ varṣasahasraṃ ca) — for a thousand divine yearsविजहौ विरहज्वरम् (vijahau virahajvaram) — he cast off the fever of separation
३३ घृताच्या सह संश्लिष्टं कामं वारितवान् गुरुः। षण्मासाभ्यन्तरे चन्द्रस्तस्य पत्नीं जहार ह॥ ३३
ghṛtācyā saha saṃśliṣṭaṃ kāmaṃ vāritavān guruḥ | ṣaṇmāsābhyantare candrastasya patnīṃ jahāra ha 33 ||
घृताचीके साथ आसक्त चन्द्रमाकी कामवासनाको गुरु बृहस्पतिने रोक दिया था, जिससे छः महीनेके भीतर ही चन्द्रमाने उनकी पत्नी तारा का हरण कर लिया।
The Guru [Bṛhaspati] once restrained the passion of the Moon, who was locked in embrace with Ghṛtācī; and within six months the Moon, in turn, carried off his wife.
घृताच्या सह संश्लिष्टं (ghṛtācyā saha saṃśliṣṭaṃ) — locked in embrace with Ghṛtācīकामं वारितवान् गुरुः (kāmaṃ vāritavān guruḥ) — the Guru Bṛhaspati restrained his passionषण्मासाभ्यन्तरे चन्द्रः (ṣaṇmāsābhyantare candraḥ) — within six months, the Moonतस्य पत्नीं जहार ह (tasya patnīṃ jahāra ha) — carried off his wife
३४ पुनश्शिवं समाराध्य कृत्वा तारामयं रणम्। तारां सगर्भां सम्प्राप्य विजहौ विरहज्वरम्॥ ३४
punaśśivaṃ samārādhya kṛtvā tārāmayaṃ raṇam | tārāṃ sagarbhāṃ samprāpya vijahau virahajvaram 34 ||
पुनः शिवजीकी आराधना करके तथा तारामय युद्ध करके गर्भवती ताराको पुनः प्राप्त करके उन्होंने विरहज्वरको त्याग दिया।
Then, having worshipped Śiva and waged the war over Tārā, having recovered Tārā — now pregnant — he cast off the fever of separation.
पुनश्शिवं समाराध्य (punaśśivaṃ samārādhya) — then, having worshipped Śivaकृत्वा तारामयं रणम् (kṛtvā tārāmayaṃ raṇam) — and having fought the war over Tārāतारां सगर्भां सम्प्राप्य (tārāṃ sagarbhāṃ samprāpya) — having recovered Tārā, who was pregnantविजहौ विरहज्वरम् (vijahau virahajvaram) — he cast off the fever of separation
३५ मोहिनीसहितं चन्द्रं चकार विरतं रतौ। महर्षिर्गौतमस्तस्य स्त्रीविच्छेदो बभूव ह॥ ३५
mohinīsahitaṃ candraṃ cakāra virataṃ ratau | maharṣirgautamastasya strīvicchedo babhūva ha 35 ||
मोहिनीके साथ रत चन्द्रमाको महर्षि गौतमने रतिसे विरत कराया, जिससे उसे अपनी पत्नीका वियोग सहना पड़ा।
The great sage Gautama made the Moon — then with Mohinī — cease from his love-play; and thus separation from his wife befell him.
मोहिनीसहितं चन्द्रं (mohinīsahitaṃ candraṃ) — the Moon, together with Mohinīचकार विरतं रतौ (cakāra virataṃ ratau) — was made to cease from love-playमहर्षिर्गौतमस्तस्य (maharṣirgautamastasya) — by the great sage Gautama; hisस्त्रीविच्छेदो बभूव ह (strīvicchedo babhūva ha) — separation from his wife indeed came about
३६ हरिश्चन्द्रो हालिकं च वृषल्या सह संयुतम्। वारयामास निश्चेष्टं निर्जने तत्फलं शृणु॥ ३६
hariścandro hālikaṃ ca vṛṣalyā saha saṃyutam | vārayāmāsa niśceṣṭaṃ nirjane tatphalaṃ śṛṇu 36 ||
हरिश्चन्द्रने एक बार एकान्त स्थानमें एक हलवाहेको एक शूद्रा स्त्रीके साथ निश्चेष्ट अवस्थामें रोक दिया था; उसका फल सुनो।
Hariścandra once stopped a ploughman who lay motionless with a low-born woman in a lonely place; hear now the fruit of that act.
हरिश्चन्द्रो हालिकं च (hariścandro hālikaṃ ca) — Hariścandra, a ploughmanवृषल्या सह संयुतम् (vṛṣalyā saha saṃyutam) — united together with a low-born womanवारयामास निश्चेष्टं (vārayāmāsa niśceṣṭaṃ) — he stopped, the two being motionlessनिर्जने तत्फलं शृणु (nirjane tatphalaṃ śṛṇu) — in a lonely place — hear the fruit of that
३७ भ्रष्टः स्त्रीपुत्रराज्येभ्यो विश्वामित्रेण ताडितः। ततः शिवं समाराध्य मुक्तो भूतो हि कश्मलात्॥ ३७
bhraṣṭaḥ strīputrarājyebhyo viśvāmitreṇa tāḍitaḥ | tataḥ śivaṃ samārādhya mukto bhūto hi kaśmalāt 37 ||
वह स्त्री, पुत्र तथा राज्यसे भ्रष्ट होकर विश्वामित्रके द्वारा सताया गया; तब शिवजीकी आराधना करके वह उस संकटसे मुक्त हुआ।
He [Hariścandra] was deprived of wife, son, and kingdom, and tormented by Viśvāmitra; then, having worshipped Śiva, he was at last freed from that calamity.
भ्रष्टः स्त्रीपुत्रराज्येभ्यो (bhraṣṭaḥ strīputrarājyebhyo) — deprived of wife, son, and kingdomविश्वामित्रेण ताडितः (viśvāmitreṇa tāḍitaḥ) — and afflicted by Viśvāmitraततः शिवं समाराध्य (tataḥ śivaṃ samārādhya) — then, having worshipped Śivaमुक्तो भूतो हि कश्मलात् (mukto bhūto hi kaśmalāt) — he indeed became freed from that calamity
३८ अजामिलं द्विजश्रेष्ठं वृषल्या सह संयुतम्। न भिया वारयामासुः सुरास्तां चापि केचन॥ ३८
ajāmilaṃ dvijaśreṣṭhaṃ vṛṣalyā saha saṃyutam | na bhiyā vārayāmāsuḥ surāstāṃ cāpi kecana 38 ||
किन्तु शूद्रा स्त्रीके साथ रत द्विजश्रेष्ठ अजामिलको किसी भी देवताने भयवश नहीं रोका और न उस स्त्रीको ही रोका।
But none of the gods, out of fear, restrained Ajāmila, best of the twice-born, though he was united with a low-born woman — nor did they restrain her.
अजामिलं द्विजश्रेष्ठं (ajāmilaṃ dvijaśreṣṭhaṃ) — Ajāmila, the best of the twice-bornवृषल्या सह संयुतम् (vṛṣalyā saha saṃyutam) — united together with a low-born womanन भिया वारयामासुः (na bhiyā vārayāmāsuḥ) — did not restrain, out of fearसुरास्तां चापि केचन (surāstāṃ cāpi kecana) — any gods, nor restrain her either
३९ सर्वं निषेकसाध्यं च निषेको बलवान् विधे। निषेकफलदो वै स निषेकः केन वार्यते॥ ३९
sarvaṃ niṣekasādhyaṃ ca niṣeko balavān vidhe | niṣekaphalado vai sa niṣekaḥ kena vāryate 39 ||
हे विधे! सब कुछ निषेकसे ही सिद्ध होता है, निषेक बलवान् है, वह निषेक ही फल देनेवाला है—उस निषेकको कौन रोक सकता है?
O Vidhi, everything is accomplished through the procreative seed; the seed is powerful; that seed surely bears its fruit — by whom, then, can the seed be obstructed?
सर्वं निषेकसाध्यं च (sarvaṃ niṣekasādhyaṃ ca) — everything is accomplished through the seedनिषेको बलवान् विधे (niṣeko balavān vidhe) — the seed is powerful, O Vidhiनिषेकफलदो वै स (niṣekaphalado vai sa) — that seed indeed gives its fruitनिषेकः केन वार्यते (niṣekaḥ kena vāryate) — by whom can the seed be obstructed
४० दिव्यं वर्षसहस्रं च शम्भोः सम्भोगकर्म तत्। पूर्णे वर्षसहस्रे च गत्वा तत्र सुरेश्वराः॥ ४०
divyaṃ varṣasahasraṃ ca śambhoḥ sambhogakarma tat | pūrṇe varṣasahasre ca gatvā tatra sureśvarāḥ 40 ||
शम्भुका वह सम्भोगकर्म दिव्य सहस्र वर्षतक चलेगा; सहस्र वर्ष पूर्ण होनेपर देवेश्वरगण वहाँ जाकर,
For a thousand divine years shall that act of Śambhu's enjoyment continue; and when the thousand years are complete, let the lords of the gods go there,
दिव्यं वर्षसहस्रं च (divyaṃ varṣasahasraṃ ca) — for a thousand divine yearsशम्भोः सम्भोगकर्म तत् (śambhoḥ sambhogakarma tat) — that act of Śambhu's enjoyment will lastपूर्णे वर्षसहस्रे च (pūrṇe varṣasahasre ca) — and when the thousand years are completeगत्वा तत्र सुरेश्वराः (gatvā tatra sureśvarāḥ) — the lords of the gods, having gone there
४१ येन वीर्यं पतेद्भूमौ तत् करिष्यथ निश्चितम्। तत्र वीर्ये च भविता स्कन्दनामा प्रभोः सुतः॥ ४१
yena vīryaṃ patedbhūmau tat kariṣyatha niścitam | tatra vīrye ca bhavitā skandanāmā prabhoḥ sutaḥ 41 ||
तुमलोग निश्चित रूपसे ऐसा उपाय करना जिससे उनका वीर्य पृथ्वीपर गिर जाय, क्योंकि उस वीर्यसे ही प्रभुके स्कन्द नामक पुत्रकी उत्पत्ति होगी।
you shall surely bring it about that his seed falls upon the earth; for in that seed the Lord's son, named Skanda, will be born.
येन वीर्यं पतेद्भूमौ (yena vīryaṃ patedbhūmau) — by which the seed would fall upon the earthतत् करिष्यथ निश्चितम् (tat kariṣyatha niścitam) — that you shall certainly doतत्र वीर्ये च भविता (tatra vīrye ca bhavitā) — and in that seed there will be bornस्कन्दनामा प्रभोः सुतः (skandanāmā prabhoḥ sutaḥ) — the Lord's son named Skanda
४२ अधुना स्वगृहं गच्छ विधे सुरगणैः सह। करोतु शम्भुः सम्भोगं पार्वत्या सह निर्जने॥ ४२
adhunā svagṛhaṃ gaccha vidhe suragaṇaiḥ saha | karotu śambhuḥ sambhogaṃ pārvatyā saha nirjane 42 ||
हे विधे! अब तुम देवगणोंके साथ अपने घर जाओ; शम्भुको एकान्तमें पार्वतीके साथ रमण करने दो।
Now go home, O Vidhi, together with the hosts of gods; let Śambhu enjoy union with Pārvatī in solitude.
अधुना स्वगृहं गच्छ (adhunā svagṛhaṃ gaccha) — now go to your own homeविधे सुरगणैः सह (vidhe suragaṇaiḥ saha) — O Vidhi, together with the hosts of godsकरोतु शम्भुः सम्भोगं (karotu śambhuḥ sambhogaṃ) — let Śambhu enjoy his unionपार्वत्या सह निर्जने (pārvatyā saha nirjane) — with Pārvatī, in solitude
४३ इत्युक्त्वा कमलाकान्तः शीघ्रं स्वान्तः पुरं ययौ। स्वालयं प्रययुर्देवा मया सह मुनीश्वर॥ ४३
ityuktvā kamalākāntaḥ śīghraṃ svāntaḥ puraṃ yayau | svālayaṃ prayayurdevā mayā saha munīśvara 43 ||
ऐसा कहकर कमलाकान्त विष्णु शीघ्र ही अपने भवनको चले गये, और हे मुनीश्वर! देवगण मेरे साथ अपने-अपने घर चले गये।
Having said this, Viṣṇu, the beloved of Kamalā, swiftly went to his own abode; and, O lord of sages, the gods, together with me, went to their own dwellings.
इत्युक्त्वा कमलाकान्तः (ityuktvā kamalākāntaḥ) — having said this, the beloved of Kamalāशीघ्रं स्वान्तः पुरं ययौ (śīghraṃ svāntaḥ puraṃ yayau) — swiftly went to his own abodeस्वालयं प्रययुर्देवा (svālayaṃ prayayurdevā) — the gods went to their own abodesमया सह मुनीश्वर (mayā saha munīśvara) — together with me, O lord of sages
४४ शक्तिशक्तिमतोश्चाथ विहारेणाति च क्षितिः। भाराक्रान्ता चकम्पे सा सशेषापि सकच्छपा॥ ४४
śaktiśaktimatoścātha vihāreṇāti ca kṣitiḥ | bhārākrāntā cakampe sā saśeṣāpi sakacchapā 44 ||
तदनन्तर शक्ति और शक्तिमान् (पार्वती और शिव)के अत्यधिक विहारसे भारसे आक्रान्त पृथ्वी शेष तथा कच्छपके सहित काँप उठी।
Then, from the excessive dalliance of Śakti and the Possessor of Śakti, the earth, oppressed by their weight, trembled — together with Śeṣa and the Tortoise that bear it.
शक्तिशक्तिमतोश्चाथ (śaktiśaktimatoścātha) — then, of Śakti and the possessor of Śaktiविहारेणाति च क्षितिः (vihāreṇāti ca kṣitiḥ) — by their excessive sporting, the earthभाराक्रान्ता चकम्पे सा (bhārākrāntā cakampe sā) — oppressed by the weight, it trembledसशेषापि सकच्छपा (saśeṣāpi sakacchapā) — together with Śeṣa and also with the Tortoise
४५ कच्छपस्य हि भारेण सर्वाधारः समीरणः। स्तम्भितोऽथ त्रिलोकाश्च बभूवुर्भयविह्वलाः॥ ४५
kacchapasya hi bhāreṇa sarvādhāraḥ samīraṇaḥ | stambhito'tha trilokāśca babhūvurbhayavihvalāḥ 45 ||
कच्छपके ऊपर पड़े भारसे सबका आधार वायु स्तम्भित हो गया, और तीनों लोक भयसे व्याकुल हो उठे।
By the weight upon the Tortoise, the wind that supports everything was checked; and then the three worlds became overwhelmed with fear.
कच्छपस्य हि भारेण (kacchapasya hi bhāreṇa) — indeed by the weight upon the Tortoiseसर्वाधारः समीरणः (sarvādhāraḥ samīraṇaḥ) — the wind, the support of allस्तम्भितोऽथ त्रिलोकाश्च (stambhito'tha trilokāśca) — was then arrested, and the three worldsबभूवुर्भयविह्वलाः (babhūvurbhayavihvalāḥ) — became overwhelmed with fear
४६ अथ सर्वे मया देवा हरेश्च शरणं ययुः। सर्वं निवेदयाञ्चक्रुस्तद्वृत्तं दीनमानसा॥ ४६
atha sarve mayā devā hareśca śaraṇaṃ yayuḥ | sarvaṃ nivedayāñcakrustadvṛttaṃ dīnamānasā 46 ||
तब मेरे साथ सभी देवता हरिकी शरणमें गये और दीनमनसे उन्हें सारा वृत्तान्त सुनाया।
Then all the gods, together with me, went for refuge to Hari, and with despondent hearts related to him the whole occurrence.
अथ सर्वे मया देवा (atha sarve mayā devā) — then all the gods, together with meहरेश्च शरणं ययुः (hareśca śaraṇaṃ yayuḥ) — went for refuge to Hariसर्वं निवेदयाञ्चक्रुः (sarvaṃ nivedayāñcakruḥ) — they related everythingतद्वृत्तं दीनमानसा (tadvṛttaṃ dīnamānasā) — that occurrence, with dejected minds
४७ देवदेव रमानाथ सर्वावनकर प्रभो। रक्ष नः शरणापन्नान् भयव्याकुलमानसान्॥ ४७
devadeva ramānātha sarvāvanakara prabho | rakṣa naḥ śaraṇāpannān bhayavyākulamānasān 47 ||
हे देवदेव! हे रमानाथ! हे सबकी रक्षा करनेवाले प्रभो! भयसे व्याकुलचित्त होकर शरणागत हुए हमलोगोंकी रक्षा कीजिये।
O God of gods, Lord of Ramā, protector of all, O Lord, save us, who have taken refuge in you, our minds distraught with fear.
देवदेव रमानाथ (devadeva ramānātha) — O God of gods, Lord of Ramāसर्वावनकर प्रभो (sarvāvanakara prabho) — O Lord who is the protector of allरक्ष नः शरणापन्नान् (rakṣa naḥ śaraṇāpannān) — protect us, who have come for refugeभयव्याकुलमानसान् (bhayavyākulamānasān) — our minds distraught with fear
४८ स्तम्भितस्त्रिजगत्प्राणो न जाने केन हेतुना। व्याकुलं मुनिभिर्लेखैस्त्रैलोक्यं सचराचरम्॥ ४८
stambhitastrijagatprāṇo na jāne kena hetunā | vyākulaṃ munibhirlekhaistrailokyaṃ sacarācaram 48 ||
तीनों लोकोंका प्राण (वायु) स्तम्भित हो गया है, किस कारणसे यह मुझे ज्ञात नहीं; चराचरसहित सम्पूर्ण त्रैलोक्य मुनियोंके लेखों (भविष्यवाणियों)के अनुसार व्याकुल हो गया है।
The very breath of the three worlds has been arrested — for what reason, I know not; the three worlds, with all that moves and moves not, have fallen into turmoil, even as the sages have foretold in their writings.
NoteThe phrase मुनिभिर्लेखैः (lit. "by the sages' writings/lines") is unusual; rendered here as "as the sages have foretold," though the precise sense is uncertain.
स्तम्भितस्त्रिजगत्प्राणो (stambhitastrijagatprāṇo) — the life-breath of the three worlds has been arrestedन जाने केन हेतुना (na jāne kena hetunā) — I know not for what reasonव्याकुलं मुनिभिर्लेखैः (vyākulaṃ munibhirlekhaiḥ) — agitated, as the sages have writtenत्रैलोक्यं सचराचरम् (trailokyaṃ sacarācaram) — the three worlds, with all that moves and moves not
४९ इत्युक्त्वा सकला देवा मया सह मुनीश्वर। दीनास्तस्थुः पुरो विष्णोर्मौनीभूताः सुदुःखिताः॥ ४९
ityuktvā sakalā devā mayā saha munīśvara | dīnāstasthuḥ puro viṣṇormaunībhūtāḥ suduḥkhitāḥ 49 ||
हे मुनीश्वर! ऐसा कहकर सभी देवता मेरे साथ विष्णुके सामने दीन, मौन तथा अत्यन्त दुःखी होकर खड़े हो गये।
Having said this, O lord of sages, all the gods, together with me, stood dejected before Viṣṇu, fallen silent and deeply sorrowful.
इत्युक्त्वा सकला देवा (ityuktvā sakalā devā) — having said this, all the godsमया सह मुनीश्वर (mayā saha munīśvara) — together with me, O lord of sagesदीनास्तस्थुः पुरो विष्णोः (dīnāstasthuḥ puro viṣṇoḥ) — stood dejected before Viṣṇuमौनीभूताः सुदुःखिताः (maunībhūtāḥ suduḥkhitāḥ) — having fallen silent, deeply sorrowful
५० तदाकर्ण्य समादाय सुरान्नः सकलान् हरिः। जगाम पर्वतं शीघ्रं कैलासं शिववल्लभम्॥ ५०
tadākarṇya samādāya surānnaḥ sakalān hariḥ | jagāma parvataṃ śīghraṃ kailāsaṃ śivavallabham 50 ||
यह सुनकर हरि हम सब देवताओंको साथ लेकर शीघ्र ही शिवके प्रिय कैलासपर्वतपर गये।
Having heard this, Hari, taking all of us gods with him, went swiftly to the mountain Kailāsa, beloved of Śiva.
तदाकर्ण्य समादाय (tadākarṇya samādāya) — having heard that, taking with himसुरान्नः सकलान् हरिः (surānnaḥ sakalān hariḥ) — us, all the gods, Hariजगाम पर्वतं शीघ्रं (jagāma parvataṃ śīghraṃ) — went swiftly to the mountainकैलासं शिववल्लभम् (kailāsaṃ śivavallabham) — Kailāsa, dear to Śiva
५१ तत्र गत्वा हरिर्देवैर्मया च सुरवल्लभः। ययौ शिववरस्थानं शङ्करं द्रष्टुकाम्यया॥ ५१
tatra gatvā harirdevairmayā ca suravallabhaḥ | yayau śivavarasthānaṃ śaṅkaraṃ draṣṭukāmyayā 51 ||
वहाँ पहुँचकर देवताओंके प्रिय हरि देवताओंके तथा मेरे साथ शंकरको देखनेकी इच्छासे उनके श्रेष्ठ धामकी ओर चले।
Having gone there, Hari, the beloved of the gods, together with the gods and with me, proceeded to Śiva's excellent abode, wishing to see Śaṅkara.
तत्र गत्वा हरिर्देवैः (tatra gatvā harirdevaiḥ) — having gone there, Hari, together with the godsमया च सुरवल्लभः (mayā ca suravallabhaḥ) — and with me, that beloved of the godsययौ शिववरस्थानं (yayau śivavarasthānaṃ) — proceeded to the excellent abode of Śivaशङ्करं द्रष्टुकाम्यया (śaṅkaraṃ draṣṭukāmyayā) — out of desire to see Śaṅkara
५२ तत्र दृष्ट्वा शिवं विष्णुर्न सुरैर्विस्मितोऽभवत्। तत्र स्थितान् शिवगणान् पप्रच्छ विनयान्वितः॥ ५२
tatra dṛṣṭvā śivaṃ viṣṇurna surairvismito'bhavat | tatra sthitān śivagaṇān papraccha vinayānvitaḥ 52 ||
वहाँ शिवको खोजते हुए विष्णु अन्य देवताओंकी भाँति व्याकुल नहीं हुए, अपितु उन्होंने विनयपूर्वक वहाँ खड़े शिवगणोंसे पूछा।
There, looking for Śiva, Viṣṇu, unlike the other gods, was not overcome with bewilderment; humbly, he questioned the attendants of Śiva who stood there.
तत्र दृष्ट्वा शिवं विष्णुः (tatra dṛṣṭvā śivaṃ viṣṇuḥ) — there, looking for Śiva, Viṣṇuन सुरैर्विस्मितोऽभवत् (na surairvismito'bhavat) — was not, unlike the other gods, overcome with bewildermentतत्र स्थितान् शिवगणान् (tatra sthitān śivagaṇān) — the attendants of Śiva stationed thereपप्रच्छ विनयान्वितः (papraccha vinayānvitaḥ) — he questioned, endowed with humility
५३ हे शङ्कराः शिवः कुत्र गतः सर्वप्रभुर्गणाः। निवेदयत नः प्रीत्या दुःखितान्वै कृपालवः॥ ५३
he śaṅkarāḥ śivaḥ kutra gataḥ sarvaprabhurgaṇāḥ | nivedayata naḥ prītyā duḥkhitānvai kṛpālavaḥ 53 ||
हे शंकरगणो! सर्वप्रभु शिव कहाँ गये हैं? हे गणो! हे कृपालुओ! दुःखी हम लोगोंको प्रेमपूर्वक बतलाइये।
O attendants of Śaṅkara, where has Śiva, Lord of all, gone? O gaṇas, kindly tell us — sorrowful as we are — O you who are compassionate.
हे शङ्कराः शिवः कुत्र (he śaṅkarāḥ śivaḥ kutra) — O attendants of Śaṅkara, where has Śivaगतः सर्वप्रभुर्गणाः (gataḥ sarvaprabhurgaṇāḥ) — the Lord of all gone, O gaṇasनिवेदयत नः प्रीत्या (nivedayata naḥ prītyā) — tell us, kindlyदुःखितान्वै कृपालवः (duḥkhitānvai kṛpālavaḥ) — we who are sorrowful, O compassionate ones
५४ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य सामरस्य हरेर्गणाः। प्रोचुः प्रीत्या गणास्ते हि शङ्करस्य रमापतिम्॥ ५४
ityākarṇya vacastasya sāmarasya harergaṇāḥ | procuḥ prītyā gaṇāste hi śaṅkarasya ramāpatim 54 ||
देवताओंसहित हरिके इन वचनोंको सुनकर शंकरके वे गण प्रेमपूर्वक रमापति विष्णुसे बोले।
Having heard this speech of Hari, who came with the gods, Śaṅkara's attendants replied lovingly to the Lord of Ramā.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — having heard this speech of hisसामरस्य हरेर्गणाः (sāmarasya harergaṇāḥ) — of Hari, who was accompanied by the gods, the gaṇasप्रोचुः प्रीत्या गणास्ते (procuḥ prītyā gaṇāste) — those gaṇas spoke lovinglyहि शङ्करस्य रमापतिम् (hi śaṅkarasya ramāpatim) — indeed, replying to the Lord of Ramā, of Śaṅkara
५५ हरे शृणु शिवप्रीत्या यथार्थं ब्रूमहे वयम्। ब्रह्मणा निर्जरैः सार्द्धं वृत्तान्तमखिलं च यत्॥ ५५
hare śṛṇu śivaprītyā yathārthaṃ brūmahe vayam | brahmaṇā nirjaraiḥ sārddhaṃ vṛttāntamakhilaṃ ca yat 55 ||
हे हरे! सुनिये, शिवके प्रति प्रेमवश हम आपको तथा ब्रह्मा एवं देवताओंको यथार्थ सम्पूर्ण वृत्तान्त बताते हैं।
O Hari, listen; out of love for Śiva we shall tell you truly, together with Brahmā and the gods, the entire matter.
हरे शृणु शिवप्रीत्या (hare śṛṇu śivaprītyā) — O Hari, listen, out of love for Śivaयथार्थं ब्रूमहे वयम् (yathārthaṃ brūmahe vayam) — we shall speak the truthब्रह्मणा निर्जरैः सार्द्धं (brahmaṇā nirjaraiḥ sārddhaṃ) — together with Brahmā and the immortalsवृत्तान्तमखिलं च यत् (vṛttāntamakhilaṃ ca yat) — and the entire matter that has occurred
५६ सर्वेश्वरो महादेवो जगाम गिरिजालयम्। संस्थाप्य नोऽत्र सुप्रीत्या नानालीलाविशारदः॥ ५६
sarveśvaro mahādevo jagāma girijālayam | saṃsthāpya no'tra suprītyā nānālīlāviśāradaḥ 56 ||
नाना लीलाओंमें कुशल सर्वेश्वर महादेव हम सबको यहाँ प्रेमपूर्वक ठहराकर गिरिजाके धाममें चले गये।
Mahādeva, the Lord of all, skilled in manifold sports, lovingly stationed us here and went to Girijā's abode.
सर्वेश्वरो महादेवो (sarveśvaro mahādevo) — the Lord of all, Mahādevaजगाम गिरिजालयम् (jagāma girijālayam) — went to Girijā's abodeसंस्थाप्य नोऽत्र सुप्रीत्या (saṃsthāpya no'tra suprītyā) — having lovingly stationed us hereनानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — he who is skilled in manifold sports
५७ तद्गुहाभ्यन्तरे शम्भुः किं करोति महेश्वरः। न जानीमो रमानाथ व्यतीयुर्बहवः समाः॥ ५७
tadguhābhyantare śambhuḥ kiṃ karoti maheśvaraḥ | na jānīmo ramānātha vyatīyurbahavaḥ samāḥ 57 ||
हे रमानाथ! उस गुफाके भीतर महेश्वर शम्भु क्या कर रहे हैं, हम नहीं जानते; बहुत वर्ष बीत चुके हैं।
What Śambhu, the great Lord, is doing within that cave we do not know, O Lord of Ramā; many years have already gone by.
तद्गुहाभ्यन्तरे शम्भुः (tadguhābhyantare śambhuḥ) — within that cave, Śambhuकिं करोति महेश्वरः (kiṃ karoti maheśvaraḥ) — what the great Lord is doingन जानीमो रमानाथ (na jānīmo ramānātha) — we do not know, O Lord of Ramāव्यतीयुर्बहवः समाः (vyatīyurbahavaḥ samāḥ) — many years have already passed
५८ श्रुत्वेति वचनं तेषां स विष्णुः सामरो मया। विस्मितोऽति मुनिश्रेष्ठ शिवद्वारं जगाम ह॥ ५८
śrutveti vacanaṃ teṣāṃ sa viṣṇuḥ sāmaro mayā | vismito'ti muniśreṣṭha śivadvāraṃ jagāma ha 58 ||
हे मुनिश्रेष्ठ! उनके इस वचनको सुनकर वे विष्णु देवताओं तथा मेरे साथ अत्यन्त विस्मित होकर शिवके द्वारपर गये।
Having heard this speech of theirs, that Viṣṇu, O best of sages, together with the gods and with me, greatly astonished, went to the doorway of Śiva.
श्रुत्वेति वचनं तेषां (śrutveti vacanaṃ teṣāṃ) — having heard this speech of theirsस विष्णुः सामरो मया (sa viṣṇuḥ sāmaro mayā) — that Viṣṇu, together with the gods and meविस्मितोऽति मुनिश्रेष्ठ (vismito'ti muniśreṣṭha) — greatly astonished, O best of sagesशिवद्वारं जगाम ह (śivadvāraṃ jagāma ha) — went indeed to the door of Śiva
५९ तत्र गत्वा मया देवैः स हरिर्देववल्लभः। आर्तवाण्या मुने प्रोचे तारस्वरतया तदा॥ ५९
tatra gatvā mayā devaiḥ sa harirdevavallabhaḥ | ārtavāṇyā mune proce tārasvaratayā tadā 59 ||
हे मुने! वहाँ मेरे और देवताओंके साथ जाकर देवताओंके प्रिय हरिने उस समय ऊँचे तथा आर्त स्वरमें कहा।
Having gone there with the gods and with me, O sage, Hari, beloved of the gods, then spoke in an anguished, high-pitched voice.
तत्र गत्वा मया देवैः (tatra gatvā mayā devaiḥ) — having gone there, with me and the godsस हरिर्देववल्लभः (sa harirdevavallabhaḥ) — that Hari, beloved of the godsआर्तवाण्या मुने प्रोचे (ārtavāṇyā mune proce) — spoke, O sage, with an anguished voiceतारस्वरतया तदा (tārasvaratayā tadā) — then, in a high-pitched tone
६० शम्भुमस्तौन्महाप्रीत्या सामरो हि मया हरिः। तत्र स्थितो मुनिश्रेष्ठ सर्वलोकप्रभुं हरम्॥ ६०
śambhumastaunmahāprītyā sāmaro hi mayā hariḥ | tatra sthito muniśreṣṭha sarvalokaprabhuṃ haram 60 ||
हे मुनिश्रेष्ठ! वहाँ खड़े होकर देवताओं तथा मेरे सहित हरिने सर्वलोकप्रभु हरकी बड़े प्रेमसे स्तुति की।
There, O best of sages, Hari, standing together with the gods and with me, praised with great love Hara, the Lord of all the worlds.
शम्भुमस्तौन्महाप्रीत्या (śambhumastaunmahāprītyā) — he praised Śambhu with great loveसामरो हि मया हरिः (sāmaro hi mayā hariḥ) — Hari, indeed together with the gods and meतत्र स्थितो मुनिश्रेष्ठ (tatra sthito muniśreṣṭha) — standing there, O best of sagesसर्वलोकप्रभुं हरम् (sarvalokaprabhuṃ haram) — praised Hara, the Lord of all worlds
६१ किं करोषि महादेवाभ्यन्तरे परमेश्वर। तारकार्तान्सुरान्सर्वान् पाहि नः शरणागतान्॥ ६१
kiṃ karoṣi mahādevābhyantare parameśvara | tārakārtānsurānsarvān pāhi naḥ śaraṇāgatān 61 ||
हे महादेव! हे परमेश्वर! आप भीतर क्या कर रहे हैं? तारकसे पीड़ित तथा शरणागत हम सब देवताओंकी रक्षा कीजिये।
What are you doing within there, O Mahādeva, supreme Lord? Protect us, all the gods afflicted by Tāraka, who have come to you for refuge.
किं करोषि महादेव (kiṃ karoṣi mahādeva) — what are you doing, O Mahādevaअभ्यन्तरे परमेश्वर (abhyantare parameśvara) — within, O supreme Lordतारकार्तान्सुरान्सर्वान् (tārakārtānsurānsarvān) — all the gods afflicted by Tārakaपाहि नः शरणागतान् (pāhi naḥ śaraṇāgatān) — protect us, who have come for refuge
६२ इत्यादि संस्तुवन् शम्भुं बहुधा सोऽमरैर्मया। रुरोदाति हरिस्तत्र तारकार्तैर्मुनीश्वर॥ ६२
ityādi saṃstuvan śambhuṃ bahudhā so'marairmayā | rurodāti haristatra tārakārtairmunīśvara 62 ||
हे मुनीश्वर! इस प्रकार अनेक प्रकारसे शम्भुकी स्तुति करते हुए देवताओं तथा मेरे साथ हरि वहाँ तारकसे पीड़ित देवताओंके साथ अत्यन्त रुदन करने लगे।
Thus, and more, praising Śambhu in many ways, Hari, together with the gods and with me, O lord of sages, wept aloud there, along with the gods afflicted by Tāraka.
इत्यादि संस्तुवन् शम्भुं (ityādi saṃstuvan śambhuṃ) — thus, and more, praising Śambhuबहुधा सोऽमरैर्मया (bahudhā so'marairmayā) — in many ways, he, together with the gods and meरुरोदाति हरिस्तत्र (rurodāti haristatra) — Hari wept there exceedinglyतारकार्तैर्मुनीश्वर (tārakārtairmunīśvara) — along with those afflicted by Tāraka, O lord of sages
६३ दुःखकोलाहलस्तत्र बभूव त्रिदिवौकसाम्। मिश्रितश्शिव संस्तुत्यासुरार्त्तानां मुनीश्वर॥ ६३
duḥkhakolāhalastatra babhūva tridivaukasām | miśritaśśiva saṃstutyāsurārttānāṃ munīśvara 63 ||
हे मुनीश्वर! वहाँ स्वर्गवासी देवताओंका दुःखपूर्ण कोलाहल हुआ, जो शिवकी स्तुति तथा असुरपीड़ित देवताओंके विलापसे मिश्रित था।
O lord of sages, there arose an uproar of grief among the dwellers of heaven, mingled with the praise of Śiva and the cries of those tormented by the demon.
दुःखकोलाहलस्तत्र (duḥkhakolāhalastatra) — an uproar of sorrow, thereबभूव त्रिदिवौकसाम् (babhūva tridivaukasām) — arose among the dwellers of heavenमिश्रितश्शिव संस्तुत्या (miśritaśśiva saṃstutyā) — mingled with the praise of Śivaअसुरार्त्तानां मुनीश्वर (asurārttānāṃ munīśvara) — and with the cries of those afflicted by the Asura, O lord of sages
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे शिवविहारवर्णनं नाम प्रथमोऽध्यायः॥ १॥
Thus ends the first chapter, called "The Description of Śiva's Dalliance," in the Kumāra-khaṇḍa — the fourth khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā — in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके चतुर्थ कुमारखण्डमें शिवविहार-वर्णन नामक प्रथम अध्याय पूर्ण हुआ॥ १॥