॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — कुमारखण्डअथ विंशोऽध्यायः
Brahmā continues his account for Nārada: meanwhile Prajāpati Viśvarūpa, learning of Śiva and Pārvatī's resolve, was overjoyed, and his two divine daughters, Siddhi and Buddhi, were married to Gaṇeśa in a great festival, to the delight of the gathered gods, sages, and Viśvakarmā, who himself performed the rite. In time each wife bore Gaṇeśa a son — Kṣema from Siddhi and Lābha from Buddhi — and Gaṇeśa lived on in a happiness beyond telling. While he was enjoying this bliss, his brother, having circumambulated the earth as the wager required, returned home; there the sage Nārada met him and told him plainly that his parents had deceived him — sending him off on an impossible circuit of the earth as a mere pretext, so that Gaṇeśa's marriage could be arranged first — and urged him to weigh for himself whether such a trick, practiced even by one's own parents, was right, citing the maxim that a wise man seeking peace should not even look upon the face of one who has done so ruinous a deed, and leaving the decision to him. Brahmā, addressing Nārada directly (since it is Nārada himself, within the story, who fell silent after speaking these words to Kārtikeya), then relates how Skanda, blazing with anger though his parents tried to restrain him, bowed to his father and departed for Mount Krauñca, declaring he would not stay a moment longer where love had been forsaken for deceit; he remains there to this day, purifying by his mere sight all who behold him. From that day the name 'Kumāra' became fixed upon him — an auspicious name, famed through the three worlds, that destroys all sin and bestows celibacy; gods, sages, and pilgrims go for his darśana every Kārtika full moon, above all when it falls under the Kṛttikā nakṣatra, and whoever beholds him then is freed of every sin and gains his heart's desire. Grieving at her son's absence, Pārvatī asked Śiva to go to him, and Śiva himself, through a portion of himself, went to that mountain, where the bliss-bestowing Mallikārjuna Jyotirliṅga came to be established, and where he is still seen there today together with Pārvatī, granting the wishes of his devotees. But perceiving that his parents had come, Kumāra, still estranged, withdrew further still, three yojanas away, even though entreated by gods and sages to return; and so, unable to dwell together, the grieving parents go to see him on every sacred occasion instead — Śiva himself on the day of the new moon, Pārvatī on the day of the full moon. Having thus told Nārada everything he asked concerning Kārtikeya and Gaṇeśa, Brahmā closes with the phalaśruti: that hearing, reading, reciting, or causing this account to be heard frees one from all sin and grants every desire — brāhmaṇas gain sacred lustre, kṣatriyas victory, vaiśyas wealth, śūdras excellence, the sick are freed from disease, the fearful from fear, and none is afflicted by evil spirits; the account, itself sinless and glory-bestowing, grants long life, heaven, progeny, and liberation, delights both Śiva and Śivā, deepens devotion to Śiva, and is fit to be ever heard by devotees, the desireless, and seekers of liberation, bestowing at last non-duality with Śiva himself. With this the twentieth chapter — and with it the entire Kumāra-khaṇḍa — comes to a close. ब्रह्माजी नारदजीसे आगेकी कथा कहते हैं — इसी बीच प्रजापति विश्वरूप शिव-पार्वतीके इस निश्चयको जानकर अत्यन्त प्रसन्न हुए, और उनकी दो दिव्यरूपा कन्याएँ सिद्धि तथा बुद्धि गणेशजीसे महोत्सवपूर्वक विवाहित हुईं, जिसमें देवता, ऋषिगण तथा विश्वकर्मा — जिन्होंने स्वयं विवाह सम्पन्न कराया — सभी अत्यन्त प्रसन्न हुए। कुछ समय बाद दोनों पत्नियोंसे गणेशजीको दो पुत्र प्राप्त हुए — सिद्धिसे क्षेम और बुद्धिसे लाभ — और गणेशजी अकथनीय सुखका उपभोग करने लगे। इसी बीच उनके भाई, शर्तके अनुसार पृथ्वीकी परिक्रमा करके घर लौटे, जहाँ नारदजीने उन्हें स्पष्ट बता दिया कि उनके माता-पिताने उन्हें असम्भव पृथ्वी-परिक्रमाके बहानेसे भेजकर छलपूर्वक गणेशका विवाह पहले करा दिया है, और उनसे कहा कि वे स्वयं विचार करें कि अपने माता-पिताद्वारा किया गया ऐसा छल उचित है या नहीं — यह कहते हुए कि शान्तिकामी बुद्धिमान् पुरुषको ऐसा अनर्थकारी कार्य करनेवालेका मुख तक नहीं देखना चाहिये — और निर्णय उन्हींपर छोड़ दिया। ब्रह्माजी आगे नारदजीको सीधे सम्बोधित करते हुए (क्योंकि कथाके भीतर कार्तिकेयसे यह वचन कहनेवाले नारद स्वयं वही सुननेवाले नारद हैं) बताते हैं कि स्कन्द माता-पिताके रोकनेपर भी क्रोधसे प्रज्वलित होकर पिताको प्रणामकर क्रौंचपर्वतकी ओर चले गये, यह कहते हुए कि जहाँ प्रेमको त्यागकर छल किया गया हो, वहाँ वे क्षणभर भी नहीं ठहरेंगे; वे आज भी वहीं हैं, अपने दर्शनमात्रसे सबका पाप हरते हुए। उसी दिनसे उनका 'कुमार' नाम प्रतिष्ठित हो गया — तीनों लोकोंमें प्रसिद्ध, सर्वपापहारी तथा ब्रह्मचर्यप्रद शुभ नाम; देवता, ऋषि तथा तीर्थयात्री प्रत्येक कार्तिक पूर्णिमाको, विशेषतः कृत्तिकानक्षत्रके योगमें, उनके दर्शनार्थ जाते हैं, और उस दिन दर्शन करनेवालेके सभी पाप भस्म होकर उसे मनोवांछित फल प्राप्त होता है। पुत्रके विरहमें दुःखी पार्वतीके कहनेपर शिवजी स्वयं अपने अंशसे उस पर्वतपर गये, जहाँ सुखदायक मल्लिकार्जुन ज्योतिर्लिंग प्रतिष्ठित हुआ और जहाँ आज भी वे पार्वतीके सहित भक्तोंकी कामनाएँ पूर्ण करते हुए दिखायी देते हैं। किन्तु माता-पिताको आया जानकर विरक्त कुमार देवताओं तथा मुनियोंकी बहुत प्रार्थनाके बावजूद वहाँसे तीन योजन और दूर चले गये; अतः साथ न रह सकनेके कारण स्नेहसे व्याकुल शिव-पार्वती प्रत्येक पर्वपर उनके दर्शनार्थ जाते हैं — अमावस्याको शिवजी स्वयं और पूर्णिमाको पार्वतीजी। नारदजीके सभी प्रश्नोंका उत्तर देकर ब्रह्माजी फलश्रुति सुनाते हैं — इस कथाके श्रवण, पठन अथवा श्रवणकरानेसे मनुष्य समस्त पापोंसे मुक्त होकर सभी कामनाएँ प्राप्त करता है — ब्राह्मण ब्रह्मवर्चस्वी, क्षत्रिय विजयी, वैश्य धनसमृद्ध और शूद्र श्रेष्ठताको प्राप्त होता है, रोगी रोगसे तथा भयभीत भयसे मुक्त होता है और भूत-प्रेतादिकी बाधा नहीं सताती; यह आख्यान निष्पाप, यशस्वी, आयु-स्वर्ग-सन्तानप्रद तथा मोक्षदायक है, शिवा-शिवको प्रिय है, शिवभक्तिको बढ़ाता है, और भक्तों, निष्काम पुरुषों तथा मुमुक्षुओंको सदा सुनने योग्य, शिवाद्वैतप्रद है। इसी बीसवें अध्यायके साथ सम्पूर्ण कुमारखण्ड भी पूर्ण होता है।
१ एतस्मिन्नन्तरे तत्र विश्वरूपः प्रजापतिः। तदुद्योगं संविचार्य सुखमाप प्रसन्नधीः॥ १
etasminnantare tatra viśvarūpaḥ prajāpatiḥ | tadudyogaṃ saṃvicārya sukhamāpa prasannadhīḥ 1 ||
इसी बीच वहाँ प्रजापति विश्वरूप उस निश्चयका विचार करके प्रसन्नचित्त होकर सुखी हुए।
Meanwhile, Prajāpati Viśvarūpa, reflecting on that resolve of theirs, became joyful, his mind serene.
एतस्मिन्नन्तरे तत्र (etasminnantare tatra) — meanwhile, there,विश्वरूपः प्रजापतिः (viśvarūpaḥ prajāpatiḥ) — Prajāpati Viśvarūpaतदुद्योगं संविचार्य (tadudyogaṃ saṃvicārya) — having reflected on that resolveसुखमाप प्रसन्नधीः (sukhamāpa prasannadhīḥ) — attained happiness, his mind serene
२ विश्वरूपप्रजेशस्य दिव्यरूपे सुते उभे। सिद्धिबुद्धिरिति ख्याते शुभे सर्वाङ्गशोभने॥ २
viśvarūpaprajeśasya divyarūpe sute ubhe | siddhibuddhiriti khyāte śubhe sarvāṅgaśobhane 2 ||
प्रजापति विश्वरूपकी दिव्यरूपवाली दो कन्याएँ थीं, जो सिद्धि-बुद्धि नामसे प्रसिद्ध, शुभ तथा सर्वांगसुन्दर थीं।
Of Prajāpati Viśvarūpa there were two daughters of divine form, known as Siddhi and Buddhi, auspicious, lovely in every limb.
विश्वरूपप्रजेशस्य (viśvarūpaprajeśasya) — of Viśvarūpa, the lord of creatures,दिव्यरूपे सुते उभे (divyarūpe sute ubhe) — two daughters of divine formसिद्धिबुद्धिरिति ख्याते (siddhibuddhiriti khyāte) — known as Siddhi and Buddhiशुभे सर्वाङ्गशोभने (śubhe sarvāṅgaśobhane) — auspicious, beautiful in every limb
३ ताभ्यां चैव गणेशस्य गिरिजा शङ्करः प्रभू। महोत्सवं विवाहं च कारयामासतुर्मुदा॥ ३
tābhyāṃ caiva gaṇeśasya girijā śaṅkaraḥ prabhū | mahotsavaṃ vivāhaṃ ca kārayāmāsaturmudā 3 ||
गिरिजा और शंकर उन दोनोंके साथ गणेशका महोत्सवपूर्वक विवाह हर्षपूर्वक सम्पन्न कराने लगे।
With those two, the lords Girijā and Śaṅkara caused Gaṇeśa's marriage to be performed as a great festival, with joy.
ताभ्यां चैव गणेशस्य (tābhyāṃ caiva gaṇeśasya) — with those two, of Gaṇeśaगिरिजा शङ्करः प्रभू (girijā śaṅkaraḥ prabhū) — Girijā and Śaṅkara, the two lords,महोत्सवं विवाहं च (mahotsavaṃ vivāhaṃ ca) — the marriage as a great festivalकारयामासतुर्मुदा (kārayāmāsaturmudā) — caused to be performed, with joy
४ सन्तुष्टा देवताः सर्वास्तद्विवाहे समागमन्। यथा चैव शिवस्यैव गिरिजाया मनोरथः॥ ४
santuṣṭā devatāḥ sarvāstadvivāhe samāgaman | yathā caiva śivasyaiva girijāyā manorathaḥ 4 ||
सभी देवता संतुष्ट होकर उस विवाहमें एकत्र हुए, और जैसी शिव तथा गिरिजाकी मनोकामना थी वैसा ही हुआ।
All the gods, well pleased, assembled at that wedding, [performed] just as was the heart's desire of Śiva and Girijā.
सन्तुष्टा देवताः सर्वाः (santuṣṭā devatāḥ sarvāḥ) — all the gods, well pleased,तद्विवाहे समागमन् (tadvivāhe samāgaman) — assembled at that weddingयथा चैव शिवस्यैव (yathā caiva śivasyaiva) — just as, indeed, of Śivaगिरिजाया मनोरथः (girijāyā manorathaḥ) — and Girijā's, the heart's desire
५ तथा च विश्वकर्माऽसौ विवाहं कृतवांस्तथा। तथा च ऋषयो देवा लेभिरे परमां मुदम्॥ ५
tathā ca viśvakarmā'sau vivāhaṃ kṛtavāṃstathā | tathā ca ṛṣayo devā lebhire paramāṃ mudam 5 ||
उसी प्रकार विश्वकर्माने भी विवाह सम्पन्न कराया, और ऋषियों तथा देवताओंको परम आनन्दकी प्राप्ति हुई।
So did Viśvakarmā perform the marriage accordingly, and the sages and gods obtained the greatest joy.
तथा च विश्वकर्माऽसौ (tathā ca viśvakarmā'sau) — and so, that Viśvakarmā,विवाहं कृतवांस्तथा (vivāhaṃ kṛtavāṃstathā) — performed the marriage accordinglyतथा च ऋषयो देवा (tathā ca ṛṣayo devā) — and likewise the sages and godsलेभिरे परमां मुदम् (lebhire paramāṃ mudam) — obtained the greatest joy
६ गणेशोऽपि तदा ताभ्यां सुखं परमदुर्लभम्। प्राप्तवांश्च मुने तत्तु वर्णितुं नैव शक्यते॥ ६
gaṇeśo'pi tadā tābhyāṃ sukhaṃ paramadurlabham | prāptavāṃśca mune tattu varṇituṃ naiva śakyate 6 ||
गणेशजीको भी उन दोनोंसे उस समय अत्यन्त दुर्लभ सुखकी प्राप्ति हुई, हे मुने! उसका वर्णन करना संभव ही नहीं है।
Gaṇeśa too then obtained from those two a happiness most rare to attain, and, O sage, that indeed cannot be described at all.
गणेशोऽपि तदा ताभ्यां (gaṇeśo'pi tadā tābhyāṃ) — Gaṇeśa too, then, from those two,सुखं परमदुर्लभम् (sukhaṃ paramadurlabham) — a happiness most rare to obtainप्राप्तवांश्च मुने (prāptavāṃśca mune) — obtained, O sage;तत्तु वर्णितुं नैव शक्यते (tattu varṇituṃ naiva śakyate) — that indeed cannot be described at all
७ कियता चैव कालेन गणेशस्य महात्मनः। द्वयोः पत्न्योश्च द्वौ दिव्यौ तस्य पुत्रौ बभूवतुः॥ ७
kiyatā caiva kālena gaṇeśasya mahātmanaḥ | dvayoḥ patnyośca dvau divyau tasya putrau babhūvatuḥ 7 ||
कुछ समय बीतनेके बाद महात्मा गणेशके दोनों पत्नियोंसे उनके दो दिव्य पुत्र उत्पन्न हुए।
After some time had passed, to the great-souled Gaṇeśa two divine sons were born, from his two wives.
कियता चैव कालेन (kiyatā caiva kālena) — after some time,गणेशस्य महात्मनः (gaṇeśasya mahātmanaḥ) — of the great-souled Gaṇeśa,द्वयोः पत्न्योश्च द्वौ दिव्यौ (dvayoḥ patnyośca dvau divyau) — from his two wives, two divine [sons],तस्य पुत्रौ बभूवतुः (tasya putrau babhūvatuḥ) — his two sons, came to be
८ सिद्धेर्गणेशपत्न्यास्तु क्षेमनामा सुतोऽभवत्। बुद्धेर्लाभाभिधः पुत्रो ह्यासीत्परमशोभनः॥ ८
siddhergaṇeśapatnyāstu kṣemanāmā suto'bhavat | buddherlābhābhidhaḥ putro hyāsītparamaśobhanaḥ 8 ||
गणेशकी पत्नी सिद्धिसे क्षेम नामक पुत्र हुआ, और बुद्धिसे लाभ नामक परम सुन्दर पुत्र उत्पन्न हुआ।
From Siddhi, Gaṇeśa's wife, a son named Kṣema was born; and from Buddhi, a son called Lābha, exceedingly beautiful, came to be.
सिद्धेर्गणेशपत्न्यास्तु (siddhergaṇeśapatnyāstu) — from Siddhi, Gaṇeśa's wife,क्षेमनामा सुतोऽभवत् (kṣemanāmā suto'bhavat) — a son named Kṣema was born;बुद्धेर्लाभाभिधः पुत्रो (buddherlābhābhidhaḥ putro) — from Buddhi, a son called Lābha,ह्यासीत्परमशोभनः (hyāsītparamaśobhanaḥ) — indeed came to be, exceedingly beautiful
९ एवं सुखमचिन्त्यं वै भुञ्जाने हि गणेश्वरे। आजगाम द्वितीयश्च क्रान्त्वा पृथ्वीं सुतस्तदा॥ ९
evaṃ sukhamacintyaṃ vai bhuñjāne hi gaṇeśvare | ājagāma dvitīyaśca krāntvā pṛthvīṃ sutastadā 9 ||
इस प्रकार गणेश्वर जब अचिन्त्य सुखका उपभोग कर रहे थे, तब दूसरा पुत्र [कार्तिकेय] पृथ्वीकी परिक्रमा करके वहाँ आ पहुँचा।
Thus, while Gaṇeśvara [Gaṇeśa] was enjoying inconceivable happiness, the second son [Kārtikeya] then arrived, having circled the earth.
एवं सुखमचिन्त्यं वै (evaṃ sukhamacintyaṃ vai) — thus, an inconceivable happiness,भुञ्जाने हि गणेश्वरे (bhuñjāne hi gaṇeśvare) — while the lord of the gaṇas [Gaṇeśa] was enjoying,आजगाम द्वितीयश्च (ājagāma dvitīyaśca) — the second [son] then arrived,क्रान्त्वा पृथ्वीं सुतस्तदा (krāntvā pṛthvīṃ sutastadā) — the son, having circled the earth
१० तावश्च नारदेनैव प्राप्तो गेहे महात्मना। यथार्थं वच्मि नोऽसत्यं न छलेन न मत्सरात्॥ १०
tāvaśca nāradenaiva prāpto gehe mahātmanā | yathārthaṃ vacmi no'satyaṃ na chalena na matsarāt 10 ||
नारदजीने कहा — "मैं तुमसे यथार्थ कह रहा हूँ, असत्य नहीं, न छलसे और न ईर्ष्यासे।"
"I speak the truth to you — not falsely, not out of deceit, nor out of envy."
Noteतावश्च नारदेनैव प्राप्तो गेहे महात्मना (the first pāda) is Brahmā's narration reporting that Kārtikeya was met at home by Nārada; the quoted speech of Nārada itself begins with यथार्थं वच्मि in the second pāda. The speaker tag is placed at this verse, where his direct speech to Kārtikeya starts, following the same convention used elsewhere in this khaṇḍa for quotations introduced without an explicit उवाच marker.
तावश्च नारदेनैव (tāvaśca nāradenaiva) — and at that time, by Nārada indeed,प्राप्तो गेहे महात्मना (prāpto gehe mahātmanā) — he was met at the house, by the great-souled one;यथार्थं वच्मि नोऽसत्यं (yathārthaṃ vacmi no'satyaṃ) — "I speak the truth to you, not falsehood,न छलेन न मत्सरात् (na chalena na matsarāt) — not from deceit, not from envy"
११ पितृभ्यां तु कृतं यच्च शिवया शङ्करेण ते। तन्न कुर्यात्परो लोके सत्यं सत्यं ब्रवीम्यहम्॥ ११
pitṛbhyāṃ tu kṛtaṃ yacca śivayā śaṅkareṇa te | tanna kuryātparo loke satyaṃ satyaṃ bravīmyaham 11 ||
"तुम्हारे माता-पिता शिवा और शंकरने तुम्हारे साथ जो किया है, वह संसारमें और कोई नहीं कर सकता; मैं यह सत्य-सत्य कह रहा हूँ।"
"What has been done to you by your parents, Śivā and Śaṅkara — no one else in the world would do that; truly, truly do I tell you."
पितृभ्यां तु कृतं यच्च (pitṛbhyāṃ tu kṛtaṃ yacca) — [your] parents have doneशिवया शङ्करेण ते (śivayā śaṅkareṇa te) — Śivā and Śaṅkara, to you —तन्न कुर्यात्परो लोके (tanna kuryātparo loke) — that no other in the world would do;सत्यं सत्यं ब्रवीम्यहम् (satyaṃ satyaṃ bravīmyaham) — truly, truly, I tell you
१२ निष्कास्य त्वां कुक्रमणं मिषमुत्पाद्य यत्नतः। गणेशस्य वरोऽकारि विवाहः परशोभनः॥ १२
niṣkāsya tvāṃ kukramaṇaṃ miṣamutpādya yatnataḥ | gaṇeśasya varo'kāri vivāhaḥ paraśobhanaḥ 12 ||
"तुम्हें उस असम्भव परिक्रमाके बहानेसे निकालकर, बड़े यत्नसे मिष रचकर, गणेशका अत्यन्त शोभन विवाह करा दिया गया है।"
"Having sent you out on that futile course, carefully contriving a pretext, Gaṇeśa's most splendid wedding has been performed."
निष्कास्य त्वां कुक्रमणं (niṣkāsya tvāṃ kukramaṇaṃ) — having sent you out on this futile course,मिषमुत्पाद्य यत्नतः (miṣamutpādya yatnataḥ) — having carefully contrived a pretext,गणेशस्य वरोऽकारि (gaṇeśasya varo'kāri) — Gaṇeśa's marriage has been performed,विवाहः परशोभनः (vivāhaḥ paraśobhanaḥ) — a most splendid wedding
१३ गणेशस्य कृतोद्वाहो लब्धवांस्त्रीद्वयं मुदा। विश्वरूपप्रजेशस्य कन्यारत्नं महोत्तमम्॥ १३
gaṇeśasya kṛtodvāho labdhavāṃstrīdvayaṃ mudā | viśvarūpaprajeśasya kanyāratnaṃ mahottamam 13 ||
गणेशका विवाह हो चुका है; उसने हर्षपूर्वक प्रजापति विश्वरूपकी परम उत्तम कन्यारत्न-रूपा दो पत्नियाँ प्राप्त की हैं।
Gaṇeśa's marriage has been performed; joyfully he has obtained two wives — the jewel-like, most excellent daughters of Prajāpati Viśvarūpa.
गणेशस्य कृतोद्वाहो (gaṇeśasya kṛtodvāho) — Gaṇeśa's marriage having been performed,लब्धवांस्त्रीद्वयं मुदा (labdhavāṃstrīdvayaṃ mudā) — he has joyfully obtained two wives —विश्वरूपप्रजेशस्य (viśvarūpaprajeśasya) — of Prajāpati Viśvarūpa,कन्यारत्नं महोत्तमम् (kanyāratnaṃ mahottamam) — jewel-like daughters, most excellent
१४ पुत्रद्वयं ललाभासौ द्वयोः पत्न्योः शुभाङ्गयोः। सिद्धेः क्षेमं तथा बुद्धेर्लाभं सर्वसुखप्रदम्॥ १४
putradvayaṃ lalābhāsau dvayoḥ patnyoḥ śubhāṅgayoḥ | siddheḥ kṣemaṃ tathā buddherlābhaṃ sarvasukhapradam 14 ||
उसने अपनी दोनों सुन्दर अंगोंवाली पत्नियोंसे दो पुत्र प्राप्त किये — सिद्धिसे क्षेम तथा बुद्धिसे सर्वसुखप्रद लाभ।
He has obtained two sons from his two lovely-limbed wives — Kṣema from Siddhi, and Lābha from Buddhi, both bestowers of every happiness.
पुत्रद्वयं ललाभासौ (putradvayaṃ lalābhāsau) — he has obtained two sonsद्वयोः पत्न्योः शुभाङ्गयोः (dvayoḥ patnyoḥ śubhāṅgayoḥ) — from his two lovely-limbed wives —सिद्धेः क्षेमं तथा बुद्धेः (siddheḥ kṣemaṃ tathā buddheḥ) — Kṣema from Siddhi, and from Buddhiलाभं सर्वसुखप्रदम् (lābhaṃ sarvasukhapradam) — Lābha, both bestowers of every happiness
१५ पत्न्योर्द्वयोर्गणेशोऽसौ लब्ध्वापुत्रद्वयं शुभम्। मातापित्रोर्मतेनैव सुखं भुङ्क्ते निरन्तरम्॥ १५
patnyordvayorgaṇeśo'sau labdhvāputradvayaṃ śubham | mātāpitrormatenaiva sukhaṃ bhuṅkte nirantaram 15 ||
वह गणेश अपनी दोनों पत्नियोंसे दो शुभ पुत्र प्राप्तकर माता-पिताके मतके अनुसार निरन्तर सुखका भोग कर रहा है।
That Gaṇeśa, having thus obtained two auspicious sons from his two wives, now continually enjoys happiness, entirely by the will of his parents.
पत्न्योर्द्वयोर्गणेशोऽसौ (patnyordvayorgaṇeśo'sau) — that Gaṇeśa, from his two wives,लब्ध्वापुत्रद्वयं शुभम् (labdhvāputradvayaṃ śubham) — having obtained two auspicious sons,मातापित्रोर्मतेनैव (mātāpitrormatenaiva) — entirely by his parents' will,सुखं भुङ्क्ते निरन्तरम् (sukhaṃ bhuṅkte nirantaram) — continually enjoys happiness
१६ भवता पृथिवी क्रान्ता ससमुद्रा सकानना। तच्छलाज्ञावशात्तात तस्य जातं फलं त्विदम्॥ १६
bhavatā pṛthivī krāntā sasamudrā sakānanā | tacchalājñāvaśāttāta tasya jātaṃ phalaṃ tvidam 16 ||
"तुमने समुद्र-वनसहित सम्पूर्ण पृथ्वीकी परिक्रमा कर ली; किन्तु हे तात! उस छलपूर्ण आज्ञाका यही फल तुम्हें प्राप्त हुआ है।"
By you the earth, together with its oceans and forests, has been circled; but this, O son, is the fruit that has come from that deceitful command.
भवता पृथिवी क्रान्ता (bhavatā pṛthivī krāntā) — by you the earth has been circled,ससमुद्रा सकानना (sasamudrā sakānanā) — together with its oceans and forests;तच्छलाज्ञावशात्तात (tacchalājñāvaśāttāta) — O son, by force of that deceitful command,तस्य जातं फलं त्विदम् (tasya jātaṃ phalaṃ tvidam) — this indeed is the fruit that resulted
१७ पितृभ्यां हि कृतं यत्तु छलं तात विचार्यताम्। स्वस्वामिभ्यां विशेषेण ह्यन्यः किन्न करोति वै॥ १७
pitṛbhyāṃ hi kṛtaṃ yattu chalaṃ tāta vicāryatām | svasvāmibhyāṃ viśeṣeṇa hyanyaḥ kinna karoti vai 17 ||
हे तात! तुम्हारे माता-पिताने जो छल किया है, उसपर विचार करो — जब अपने स्वामी ही ऐसा करें, तो दूसरा क्या न करेगा।
Consider, O son, the deceit that has been practiced by your parents — when one's own masters do such a thing especially, what indeed would another not do?
पितृभ्यां हि कृतं यत्तु (pitṛbhyāṃ hi kṛtaṃ yattu) — the deceit indeed that has been doneछलं तात विचार्यताम् (chalaṃ tāta vicāryatām) — by your parents — consider it, O son;स्वस्वामिभ्यां विशेषेण (svasvāmibhyāṃ viśeṣeṇa) — when by one's own masters especially,ह्यन्यः किन्न करोति वै (hyanyaḥ kinna karoti vai) — what indeed would another not do?
१८ असम्यक्च कृतं ताभ्यां त्वत्पितृभ्यां हि कर्म ह। विचार्यतां त्वयाऽपीह मच्चित्ते न शुभं मतम्॥ १८
asamyakca kṛtaṃ tābhyāṃ tvatpitṛbhyāṃ hi karma ha | vicāryatāṃ tvayā'pīha maccitte na śubhaṃ matam 18 ||
तुम्हारे उन माता-पिताने यह अनुचित कार्य किया है; तुम भी इसपर विचार करो, मेरे विचारसे तो यह ठीक नहीं है।
This deed done by your parents was indeed improper; consider it yourself too — to my mind it does not seem right.
असम्यक्च कृतं ताभ्यां (asamyakca kṛtaṃ tābhyāṃ) — and improperly this was done, by them,त्वत्पितृभ्यां हि कर्म ह (tvatpitṛbhyāṃ hi karma ha) — your parents, this deed indeed;विचार्यतां त्वयाऽपीह (vicāryatāṃ tvayā'pīha) — let it be considered by you too, here —मच्चित्ते न शुभं मतम् (maccitte na śubhaṃ matam) — in my mind it is not deemed good
१९ दद्याद्यदि गरं माता विक्रीणीयात्पिता यदि। राजा हरति सर्वस्वं कस्मै किं च ब्रवीतु वै॥ १९
dadyādyadi garaṃ mātā vikrīṇīyātpitā yadi | rājā harati sarvasvaṃ kasmai kiṃ ca bravītu vai 19 ||
यदि माता ही विष दे दे, पिता बेच डाले और राजा सर्वस्व हर ले, तो फिर किससे और क्या कहा जा सकता है।
If a mother should give poison, if a father should sell [his child], if a king should seize all one's wealth — to whom, and what, could one say?
दद्याद्यदि गरं माता (dadyādyadi garaṃ mātā) — if a mother should give poison,विक्रीणीयात्पिता यदि (vikrīṇīyātpitā yadi) — if a father should sell [one],राजा हरति सर्वस्वं (rājā harati sarvasvaṃ) — if a king seizes all one's wealth —कस्मै किं च ब्रवीतु वै (kasmai kiṃ ca bravītu vai) — to whom, and what, could one say?
२० येनैवेदं कृतं स्याद्वै कर्मानर्थकरं परम्। शान्तिकामस्सुधीस्तात तन्मुखं न विलोकयेत्॥ २०
yenaivedaṃ kṛtaṃ syādvai karmānarthakaraṃ param | śāntikāmassudhīstāta tanmukhaṃ na vilokayet 20 ||
हे तात! जिस किसीने भी ऐसा अत्यन्त अनर्थकारी कार्य किया हो, शान्तिकी इच्छावाले बुद्धिमान् पुरुषको उसका मुख तक नहीं देखना चाहिये।
Whoever it is that has done such a supremely ruinous deed, O son, a wise man desiring peace should not even look upon that person's face.
येनैवेदं कृतं स्याद्वै (yenaivedaṃ kṛtaṃ syādvai) — by whomever indeed such a deedकर्मानर्थकरं परम् (karmānarthakaraṃ param) — supremely ruinous, has been done,शान्तिकामस्सुधीस्तात (śāntikāmassudhīstāta) — a wise man desiring peace, O son,तन्मुखं न विलोकयेत् (tanmukhaṃ na vilokayet) — should not even look upon his face
२१ इति नीतिः श्रुतौ प्रोक्ता स्मृतौ शास्त्रेषु सर्वतः। निवेदिता च सा तेऽद्य यथेच्छसि तथा कुरु॥ २१
iti nītiḥ śrutau proktā smṛtau śāstreṣu sarvataḥ | niveditā ca sā te'dya yathecchasi tathā kuru 21 ||
यह नीति श्रुतिमें कही गयी है, स्मृतिमें और सर्वत्र शास्त्रोंमें भी; वह तुमसे अब निवेदित कर दी गयी, अब जैसी तुम्हारी इच्छा हो वैसा करो।
Thus is the moral teaching declared in the Śruti, in the Smṛti, and everywhere in the Śāstras; and it has now been told to you — do as you wish.
इति नीतिः श्रुतौ प्रोक्ता (iti nītiḥ śrutau proktā) — thus this moral teaching, declared in the Śruti,स्मृतौ शास्त्रेषु सर्वतः (smṛtau śāstreṣu sarvataḥ) — in the Smṛti, in the Śāstras, everywhere —निवेदिता च सा तेऽद्य (niveditā ca sā te'dya) — and it has now been told to you;यथेच्छसि तथा कुरु (yathecchasi tathā kuru) — do as you wish
२२ इत्युक्त्वा नारद त्वं तु महेश्वरमनोगतिः। तस्मै तथा कुमाराय वाक्यं मौनमुपागतः॥ २२
ityuktvā nārada tvaṃ tu maheśvaramanogatiḥ | tasmai tathā kumārāya vākyaṃ maunamupāgataḥ 22 ||
हे नारद! ऐसा कहकर, महेश्वरके मनकी गतिको जाननेवाले तुमने उन कुमारसे और कुछ न कहकर मौन धारण कर लिया।
Having said this, O Nārada, you — who know the mind of Maheśvara — fell into silence toward that Kumāra, uttering no further word.
इत्युक्त्वा नारद त्वं तु (ityuktvā nārada tvaṃ tu) — having said this, O Nārada, youमहेश्वरमनोगतिः (maheśvaramanogatiḥ) — who know the mind of Maheśvara,तस्मै तथा कुमाराय (tasmai tathā kumārāya) — to that Kumāra, then,वाक्यं मौनमुपागतः (vākyaṃ maunamupāgataḥ) — fell into silence, [speaking] no [further] word
२३ स्कन्दोऽपि पितरं नत्वा कोपाग्निज्वलितस्तदा। जगाम पर्वतं क्रौञ्चं पितृभ्यां वारितोऽपि सन्॥ २३
skando'pi pitaraṃ natvā kopāgnijvalitastadā | jagāma parvataṃ krauñcaṃ pitṛbhyāṃ vārito'pi san 23 ||
स्कन्द भी पिताको प्रणामकर, क्रोधाग्निसे प्रज्वलित होकर, माता-पिताके रोकनेपर भी क्रौंचपर्वतकी ओर चले गये।
Skanda too, having bowed to his father, then blazing with the fire of anger, went to Mount Krauñca, even though restrained by his parents.
स्कन्दोऽपि पितरं नत्वा (skando'pi pitaraṃ natvā) — Skanda too, having bowed to his father,कोपाग्निज्वलितस्तदा (kopāgnijvalitastadā) — then blazing with the fire of anger,जगाम पर्वतं क्रौञ्चं (jagāma parvataṃ krauñcaṃ) — went to Mount Krauñca,पितृभ्यां वारितोऽपि सन् (pitṛbhyāṃ vārito'pi san) — though restrained by his parents
२४ वारणे च कृते त्वद्य गम्यते च कथं त्वया। इत्येवं च निषिद्धोऽपि प्रोच्य नेति जगाम सः॥ २४
vāraṇe ca kṛte tvadya gamyate ca kathaṃ tvayā | ityevaṃ ca niṣiddho'pi procya neti jagāma saḥ 24 ||
[माता-पिताने कहा —] "आज मना करनेपर भी तुम कैसे जा रहे हो?" — इस प्रकार रोके जानेपर भी उन्होंने "नहीं" कहकर प्रस्थान कर दिया।
"Though we have restrained you today, how is it that you go?" — thus forbidden even so, he said "No" and departed.
वारणे च कृते त्वद्य (vāraṇe ca kṛte tvadya) — though restraint has been made today,गम्यते च कथं त्वया (gamyate ca kathaṃ tvayā) — how is it that you go? —इत्येवं च निषिद्धोऽपि (ityevaṃ ca niṣiddho'pi) — thus forbidden even so,प्रोच्य नेति जगाम सः (procya neti jagāma saḥ) — having said "no," he departed
२५ न स्थातव्यं मया तातौ क्षणमप्यत्र किञ्चन। यद्येवं कपटं प्रीतिमपहाय कृतं मयि॥ २५
na sthātavyaṃ mayā tātau kṣaṇamapyatra kiñcana | yadyevaṃ kapaṭaṃ prītimapahāya kṛtaṃ mayi 25 ||
"हे तात-माता! मुझे यहाँ क्षणमात्र भी नहीं ठहरना चाहिये, क्योंकि आपने प्रेमको त्यागकर मेरे साथ ऐसा कपट किया है।"
I must not stay here even for a moment, O parents, since such deceit, forsaking love, has been practiced upon me.
न स्थातव्यं मया तातौ (na sthātavyaṃ mayā tātau) — I must not stay, O parents,क्षणमप्यत्र किञ्चन (kṣaṇamapyatra kiñcana) — here, even for a moment at all,यद्येवं कपटं प्रीतिमपहाय (yadyevaṃ kapaṭaṃ prītimapahāya) — since such deceit, having cast aside love,कृतं मयि (kṛtaṃ mayi) — has been done to me
२६ एवमुक्त्वा गतस्तत्र मुने सोऽद्यापि वर्तते। दर्शनेनैव सर्वेषां लोकानां पापहारकः॥ २६
evamuktvā gatastatra mune so'dyāpi vartate | darśanenaiva sarveṣāṃ lokānāṃ pāpahārakaḥ 26 ||
हे मुने! ऐसा कहकर वे वहाँ चले गये और आज भी वहीं हैं — अपने दर्शनमात्रसे ही समस्त लोकोंके पापोंको हरनेवाले।
Having said this, O sage, he went there and remains even to this day — by his mere sight alone removing the sins of all the worlds.
एवमुक्त्वा गतस्तत्र (evamuktvā gatastatra) — having said this, he went there,मुने सोऽद्यापि वर्तते (mune so'dyāpi vartate) — O sage, and remains there even today,दर्शनेनैव सर्वेषां (darśanenaiva sarveṣāṃ) — by mere sight alone, of allलोकानां पापहारकः (lokānāṃ pāpahārakaḥ) — the worlds, the remover of sin
२७ तद्दिनं हि समारभ्य कार्तिकेयस्य तस्य वै। शिवपुत्रस्य देवर्षे कुमारत्वं प्रतिष्ठितम्॥ २७
taddinaṃ hi samārabhya kārtikeyasya tasya vai | śivaputrasya devarṣe kumāratvaṃ pratiṣṭhitam 27 ||
हे देवर्षे! उसी दिनसे लेकर शिवपुत्र कार्तिकेयका "कुमार" यह नाम प्रतिष्ठित हो गया।
From that very day, O divine sage, the state of Kumāra became fixed upon Kārtikeya, that son of Śiva.
तद्दिनं हि समारभ्य (taddinaṃ hi samārabhya) — from that very day, indeed,कार्तिकेयस्य तस्य वै (kārtikeyasya tasya vai) — of that Kārtikeya,शिवपुत्रस्य देवर्षे (śivaputrasya devarṣe) — O divine sage, of that son of Śiva,कुमारत्वं प्रतिष्ठितम् (kumāratvaṃ pratiṣṭhitam) — the state of Kumāra became established
२८ तन्नाम शुभदं लोके प्रसिद्धं भुवनत्रये। सर्वपापहरं पुण्यं ब्रह्मचर्यप्रदं परम्॥ २८
tannāma śubhadaṃ loke prasiddhaṃ bhuvanatraye | sarvapāpaharaṃ puṇyaṃ brahmacaryapradaṃ param 28 ||
वह नाम शुभदायक और तीनों लोकोंमें प्रसिद्ध है, सर्वपापहारी, पुण्यकारक तथा परम ब्रह्मचर्य प्रदान करनेवाला है।
That name is auspicious, renowned in the world, throughout the three worlds; it removes all sin, is meritorious, and grants supreme celibacy.
तन्नाम शुभदं लोके (tannāma śubhadaṃ loke) — that name, bestowing good, in the world,प्रसिद्धं भुवनत्रये (prasiddhaṃ bhuvanatraye) — renowned throughout the three worlds,सर्वपापहरं पुण्यं (sarvapāpaharaṃ puṇyaṃ) — removing all sin, meritorious,ब्रह्मचर्यप्रदं परम् (brahmacaryapradaṃ param) — bestowing the highest celibacy
२९ कार्तिक्यां च सदा देवा ऋषयश्च सतीर्थकाः। दर्शनार्थं कुमारस्य गच्छन्ति च मुनीश्वराः॥ २९
kārtikyāṃ ca sadā devā ṛṣayaśca satīrthakāḥ | darśanārthaṃ kumārasya gacchanti ca munīśvarāḥ 29 ||
कार्तिक पूर्णिमाके अवसरपर देवता, ऋषिगण तथा तीर्थस्थ मुनीश्वर सदा कुमारके दर्शनके लिये जाते हैं।
And on the Kārtika full moon the gods and sages, together with the pilgrimage-sites, and the great sages, always go for the sight of Kumāra.
कार्तिक्यां च सदा देवा (kārtikyāṃ ca sadā devā) — on [the full moon of] Kārtika, always the gods,ऋषयश्च सतीर्थकाः (ṛṣayaśca satīrthakāḥ) — the sages, and those with the tīrthas,दर्शनार्थं कुमारस्य (darśanārthaṃ kumārasya) — for the sake of Kumāra's darśana,गच्छन्ति च मुनीश्वराः (gacchanti ca munīśvarāḥ) — go there, along with the great sages
३० कार्तिक्यां कृत्तिकासङ्गे कुर्याद्यः स्वामिदर्शनम्। तस्य पापं दहेत्सर्वं चित्तेप्सितफलं लभेत्॥ ३०
kārtikyāṃ kṛttikāsaṅge kuryādyaḥ svāmidarśanam | tasya pāpaṃ dahetsarvaṃ cittepsitaphalaṃ labhet 30 ||
जो कृत्तिकानक्षत्रयुक्त कार्तिक पूर्णिमाके दिन स्वामीका दर्शन करता है, उसका समस्त पाप भस्म हो जाता है और उसे मनोवांछित फल प्राप्त होता है।
Whoever performs darśana of the Lord on the Kārtika [full moon] joined with Kṛttikā, all his sin is burnt away, and he obtains the fruit desired in his heart.
कार्तिक्यां कृत्तिकासङ्गे (kārtikyāṃ kṛttikāsaṅge) — on [the full moon of] Kārtika, joined with Kṛttikā,कुर्याद्यः स्वामिदर्शनम् (kuryādyaḥ svāmidarśanam) — whoever performs darśana of the Lord,तस्य पापं दहेत्सर्वं (tasya pāpaṃ dahetsarvaṃ) — all his sin is burnt away,चित्तेप्सितफलं लभेत् (cittepsitaphalaṃ labhet) — and he obtains the fruit desired in his heart
३१ उमाऽपि दुःखमापन्ना स्कन्दस्य विरहे सति। उवाच स्वामिनं दीना तत्र गच्छ मया प्रभो॥ ३१
umā'pi duḥkhamāpannā skandasya virahe sati | uvāca svāminaṃ dīnā tatra gaccha mayā prabho 31 ||
स्कन्दके विरहमें उमा भी दुःखी हो गयीं और दीन होकर अपने स्वामीसे बोलीं — "हे प्रभो! आप मेरे साथ वहाँ चलिये।"
Umā too fell into sorrow at Skanda's absence; grieving, she said to her lord: "Go there with me, O lord."
उमाऽपि दुःखमापन्ना (umā'pi duḥkhamāpannā) — Umā too, having fallen into sorrow,स्कन्दस्य विरहे सति (skandasya virahe sati) — there being separation from Skanda,उवाच स्वामिनं दीना (uvāca svāminaṃ dīnā) — grieving, she said to her lord:तत्र गच्छ मया प्रभो (tatra gaccha mayā prabho) — "go there with me, O lord"
३२ तत्सुखार्थं स्वयं शम्भुर्गतः स्वांशेन पर्वते। मल्लिकार्जुननामासीज्ज्योतिर्लिङ्गं सुखावहम्॥ ३२
tatsukhārthaṃ svayaṃ śambhurgataḥ svāṃśena parvate | mallikārjunanāmāsījjyotirliṅgaṃ sukhāvaham 32 ||
उन्हें सुखी करनेके लिये शंकरजी स्वयं अपने अंशसे उस पर्वतपर गये, वहाँ सुखदायक मल्लिकार्जुन नामक ज्योतिर्लिंग प्रतिष्ठित हुआ।
For her happiness, Śambhu himself went, by a portion of himself, to the mountain, where the bliss-bestowing Jyotirliṅga named Mallikārjuna came to be.
तत्सुखार्थं स्वयं शम्भुः (tatsukhārthaṃ svayaṃ śambhuḥ) — for her happiness, Śambhu himself,गतः स्वांशेन पर्वते (gataḥ svāṃśena parvate) — went by a portion of himself, to the mountain,मल्लिकार्जुननामासीज् (mallikārjunanāmāsīj) — [where] the one named Mallikārjuna came to be,ज्योतिर्लिङ्गं सुखावहम् (jyotirliṅgaṃ sukhāvaham) — the bliss-bestowing Jyotirliṅga
३३ अद्यापि दृश्यते तत्र शिवया सहितश्शिवः। सर्वेषां निजभक्तानां कामपूरः सतां गतिः॥ ३३
adyāpi dṛśyate tatra śivayā sahitaśśivaḥ | sarveṣāṃ nijabhaktānāṃ kāmapūraḥ satāṃ gatiḥ 33 ||
आज भी शिवजी वहाँ शिवाके सहित दिखायी देते हैं — अपने समस्त भक्तोंकी कामनाएँ पूर्ण करनेवाले, सज्जनोंकी शरण।
Even today Śiva is seen there together with Śivā [Pārvatī] — the fulfiller of desires of all his own devotees, the refuge of the virtuous.
अद्यापि दृश्यते तत्र (adyāpi dṛśyate tatra) — even today he is seen there,शिवया सहितश्शिवः (śivayā sahitaśśivaḥ) — Śiva, together with Śivā,सर्वेषां निजभक्तानां (sarveṣāṃ nijabhaktānāṃ) — of all his own devotees,कामपूरः सतां गतिः (kāmapūraḥ satāṃ gatiḥ) — the fulfiller of desires, the refuge of the virtuous
३४ तमागतं स विज्ञाय कुमारः सशिवां शिवम्। स विरज्य ततोऽन्यत्र गन्तुमासीत्समुत्सुकः॥ ३४
tamāgataṃ sa vijñāya kumāraḥ saśivāṃ śivam | sa virajya tato'nyatra gantumāsītsamutsukaḥ 34 ||
शिवाके सहित शिवको आया हुआ जानकर कुमार विरक्त हो गये और वहाँसे अन्यत्र जानेके लिये उत्सुक हो उठे।
Kumāra, perceiving that he [Śiva], together with Śivā, had come there, grew detached and became eager to go elsewhere from there.
तमागतं स विज्ञाय (tamāgataṃ sa vijñāya) — having recognized that he had come,कुमारः सशिवां शिवम् (kumāraḥ saśivāṃ śivam) — Kumāra, [recognizing] Śiva together with Śivā,स विरज्य ततोऽन्यत्र (sa virajya tato'nyatra) — he, growing detached, from there to elsewhere,गन्तुमासीत्समुत्सुकः (gantumāsītsamutsukaḥ) — became eager to go
३५ देवैश्च मुनिभिश्चैव प्रार्थितः सोऽपि दूरतः। योजनत्रयमुत्सृज्य स्थितः स्थाने च कार्तिकः॥ ३५
devaiśca munibhiścaiva prārthitaḥ so'pi dūrataḥ | yojanatrayamutsṛjya sthitaḥ sthāne ca kārtikaḥ 35 ||
देवताओं तथा मुनियोंके बहुत प्रार्थना करनेपर भी वे कार्तिकेय वहाँसे तीन योजन दूर हटकर उस स्थानमें ठहर गये।
Though entreated by the gods and by the sages, he too, withdrawing to a distance of three yojanas, remained there, [that] Kārtika, in [another] place.
देवैश्च मुनिभिश्चैव (devaiśca munibhiścaiva) — by the gods and by the sages,प्रार्थितः सोऽपि दूरतः (prārthitaḥ so'pi dūrataḥ) — though entreated, he too, from a distance,योजनत्रयमुत्सृज्य (yojanatrayamutsṛjya) — having withdrawn three yojanas,स्थितः स्थाने च कार्तिकः (sthitaḥ sthāne ca kārtikaḥ) — Kārtika [Kārtikeya] remained in [that other] place
३६ पुत्रस्नेहातुरौ तौ वै शिवौ पर्वणि पर्वणि। दर्शनार्थं कुमारस्य तस्य नारद गच्छतः॥ ३६
putrasnehāturau tau vai śivau parvaṇi parvaṇi | darśanārthaṃ kumārasya tasya nārada gacchataḥ 36 ||
हे नारद! पुत्रके स्नेहसे व्याकुल वे दोनों शिव-पार्वती हर पर्वपर उन कुमारके दर्शनके लिये वहाँ जाते हैं।
O Nārada, that couple [Śiva and Pārvatī], distressed by love for their son, go on every sacred occasion for the sake of seeing that Kumāra.
पुत्रस्नेहातुरौ तौ वै (putrasnehāturau tau vai) — that couple, distressed by love for their son,शिवौ पर्वणि पर्वणि (śivau parvaṇi parvaṇi) — Śiva and Śivā, on every sacred occasion,दर्शनार्थं कुमारस्य (darśanārthaṃ kumārasya) — for the sake of the sight of Kumāra,तस्य नारद गच्छतः (tasya nārada gacchataḥ) — O Nārada, the two of them go
३७ अमावास्यादिने शम्भुः स्वयं गच्छति तत्र ह। पूर्णमासीदिने तत्र पार्वती गच्छति ध्रुवम्॥ ३७
amāvāsyādine śambhuḥ svayaṃ gacchati tatra ha | pūrṇamāsīdine tatra pārvatī gacchati dhruvam 37 ||
अमावस्याके दिन शंकरजी स्वयं वहाँ जाते हैं, और पूर्णिमाके दिन पार्वतीजी निश्चित रूपसे वहाँ जाती हैं।
On the day of the new moon, Śambhu himself goes there; on the day of the full moon, Pārvatī surely goes there.
अमावास्यादिने शम्भुः (amāvāsyādine śambhuḥ) — on the day of the new moon, Śambhuस्वयं गच्छति तत्र ह (svayaṃ gacchati tatra ha) — himself goes there indeed;पूर्णमासीदिने तत्र (pūrṇamāsīdine tatra) — on the day of the full moon, thereपार्वती गच्छति ध्रुवम् (pārvatī gacchati dhruvam) — Pārvatī surely goes
३८ यद्यत्तस्य च वृत्तान्तं भवत्पृष्टं मुनीश्वर। कार्तिकस्य गणेशस्य परमं कथितं मया॥ ३८
yadyattasya ca vṛttāntaṃ bhavatpṛṣṭaṃ munīśvara | kārtikasya gaṇeśasya paramaṃ kathitaṃ mayā 38 ||
हे मुनीश्वर! आपने जो-जो पूछा था, कार्तिकेय तथा गणेशका वह वृत्तान्त मैंने पूर्णतः कह दिया है।
Whatever, O lord of sages, has been asked by you concerning his account — of Kārtika [Kārtikeya] and of Gaṇeśa — has fully been told by me.
यद्यत्तस्य च वृत्तान्तं (yadyattasya ca vṛttāntaṃ) — whatever account of it,भवत्पृष्टं मुनीश्वर (bhavatpṛṣṭaṃ munīśvara) — O lord of sages, was asked by you,कार्तिकस्य गणेशस्य (kārtikasya gaṇeśasya) — of Kārtika [Kārtikeya] and of Gaṇeśa,परमं कथितं मया (paramaṃ kathitaṃ mayā) — has fully been told by me
३९ एतच्छ्रुत्वा नरो धीमान् सर्वपापैः प्रमुच्यते। शोभनां लभते कामानीप्सितान्सकलान्सदा॥ ३९
etacchrutvā naro dhīmān sarvapāpaiḥ pramucyate | śobhanāṃ labhate kāmānīpsitānsakalānsadā 39 ||
इसे सुनकर बुद्धिमान् मनुष्य समस्त पापोंसे मुक्त हो जाता है, और सदा अपनी सभी इच्छित शुभ कामनाओंको प्राप्त करता है।
Having heard this, a wise man is freed from all sins; he always obtains splendid, desired objects, all of them.
एतच्छ्रुत्वा नरो धीमान् (etacchrutvā naro dhīmān) — having heard this, a wise manसर्वपापैः प्रमुच्यते (sarvapāpaiḥ pramucyate) — is freed from all sins;शोभनां लभते कामान् (śobhanāṃ labhate kāmān) — he obtains splendid desires,ईप्सितान्सकलान्सदा (īpsitānsakalānsadā) — all that are longed for, always
४० यः पठेत्पाठयेद्वापि शृणुयाच्छ्रावयेत्तथा। सर्वान्कामानवाप्नोति नात्र कार्या विचारणा॥ ४०
yaḥ paṭhetpāṭhayedvāpi śṛṇuyācchrāvayettathā | sarvānkāmānavāpnoti nātra kāryā vicāraṇā 40 ||
जो इसे पढ़ता या पढ़ाता है, अथवा सुनता या सुनाता है, वह सभी कामनाओंको प्राप्त कर लेता है, इसमें कोई सन्देह नहीं करना चाहिये।
Whoever reads it, or causes it to be read, or hears it, or causes it to be heard, likewise, obtains all desires — no doubt should be made about this.
यः पठेत्पाठयेद्वापि (yaḥ paṭhetpāṭhayedvāpi) — whoever reads, or causes to be read,शृणुयाच्छ्रावयेत्तथा (śṛṇuyācchrāvayettathā) — or hears, or causes to be heard, likewise,सर्वान्कामानवाप्नोति (sarvānkāmānavāpnoti) — obtains all desires;नात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — no doubt should be made about this
४१ ब्राह्मणो ब्रह्मवर्चस्वी क्षत्रियो विजयी भवेत्। वैश्यो धनसमृद्धस्स्याच्छूद्रस्सत्तमतामियात्॥ ४१
brāhmaṇo brahmavarcasvī kṣatriyo vijayī bhavet | vaiśyo dhanasamṛddhassyācchūdrassattamatāmiyāt 41 ||
ब्राह्मण ब्रह्मवर्चस्वी हो जाता है, क्षत्रिय विजयी होता है, वैश्य धनसे समृद्ध हो जाता है और शूद्र श्रेष्ठताको प्राप्त करता है।
A brāhmaṇa gains Brahmanical splendor, a kṣatriya becomes victorious, a vaiśya becomes prosperous with wealth, and a śūdra attains excellence.
ब्राह्मणो ब्रह्मवर्चस्वी (brāhmaṇo brahmavarcasvī) — a brāhmaṇa [becomes] radiant with Brahmanical splendor,क्षत्रियो विजयी भवेत् (kṣatriyo vijayī bhavet) — a kṣatriya becomes victorious,वैश्यो धनसमृद्धस्स्याद् (vaiśyo dhanasamṛddhassyād) — a vaiśya becomes prosperous with wealth,शूद्रस्सत्तमतामियात् (śūdrassattamatāmiyāt) — a śūdra attains the state of excellence
४२ रोगी रोगात्प्रमुच्येत भयान्मुच्येत भीतियुक्। भूतप्रेतादिबाधाभ्यः पीडितो न भवेन्नरः॥ ४२
rogī rogātpramucyeta bhayānmucyeta bhītiyuk | bhūtapretādibādhābhyaḥ pīḍito na bhavennaraḥ 42 ||
रोगी रोगसे मुक्त हो जाता है, भयभीत भयसे मुक्त हो जाता है; मनुष्य भूत-प्रेत आदिकी बाधाओंसे पीड़ित नहीं होता।
The sick man is freed from disease, the fearful is freed from fear; a man does not become afflicted by the torments of ghosts, spirits, and the like.
रोगी रोगात्प्रमुच्येत (rogī rogātpramucyeta) — the sick is freed from disease,भयान्मुच्येत भीतियुक् (bhayānmucyeta bhītiyuk) — the fearful is freed from fear,भूतप्रेतादिबाधाभ्यः (bhūtapretādibādhābhyaḥ) — by the torments of ghosts, spirits, and the like,पीडितो न भवेन्नरः (pīḍito na bhavennaraḥ) — a man does not become afflicted
४३ एतदाख्यानमनघं यशस्यं सुखवर्द्धनम्। आयुष्यं स्वर्ग्यमतुलं पुत्रपौत्रादिकारकम्॥ ४३
etadākhyānamanaghaṃ yaśasyaṃ sukhavarddhanam | āyuṣyaṃ svargyamatulaṃ putrapautrādikārakam 43 ||
यह आख्यान निष्पाप, यशस्वी तथा सुखवर्धक है; यह आयु और स्वर्ग देनेवाला, अतुलनीय तथा पुत्र-पौत्रादिका कारक है।
This account is sinless, glory-giving, increasing happiness; it grants long life, heaven — unequalled — and bestows sons and grandsons and the like.
एतदाख्यानमनघं (etadākhyānamanaghaṃ) — this account, sinless,यशस्यं सुखवर्द्धनम् (yaśasyaṃ sukhavarddhanam) — glory-giving, increasing happiness,आयुष्यं स्वर्ग्यमतुलं (āyuṣyaṃ svargyamatulaṃ) — granting long life, heaven, unequalled,पुत्रपौत्रादिकारकम् (putrapautrādikārakam) — bestowing sons, grandsons, and the like
४४ अपवर्गप्रदं चापि शिवज्ञानप्रदं परम्। शिवाशिवप्रीतिकरं शिवभक्तिविवर्द्धनम्॥ ४४
apavargapradaṃ cāpi śivajñānapradaṃ param | śivāśivaprītikaraṃ śivabhaktivivarddhanam 44 ||
यह मोक्ष भी प्रदान करता है और परम शिवज्ञान देता है; यह शिवा-शिवको प्रीति देनेवाला तथा शिवभक्तिको बढ़ानेवाला है।
It also grants liberation, and bestows the highest knowledge of Śiva; it delights Śivā and Śiva, and increases devotion to Śiva.
अपवर्गप्रदं चापि (apavargapradaṃ cāpi) — it also grants liberation,शिवज्ञानप्रदं परम् (śivajñānapradaṃ param) — and bestows the highest knowledge of Śiva,शिवाशिवप्रीतिकरं (śivāśivaprītikaraṃ) — it delights Śivā and Śiva,शिवभक्तिविवर्द्धनम् (śivabhaktivivarddhanam) — and increases devotion to Śiva
४५ श्रवणीयं सदा भक्तैर्निष्कामैश्च मुमुक्षुभिः। शिवाद्वैतप्रदं चैतत्सदाशिवमयं शिवम्॥ ४५
śravaṇīyaṃ sadā bhaktairniṣkāmaiśca mumukṣubhiḥ | śivādvaitapradaṃ caitatsadāśivamayaṃ śivam 45 ||
भक्तों, निष्काम पुरुषों तथा मुमुक्षुओंको इसका सदा श्रवण करना चाहिये; यह शिवाद्वैत प्रदान करनेवाला और सदाशिवमय, कल्याणकारी है।
It should always be heard by devotees, by those free of desire, and by seekers of liberation; this account bestows non-duality with Śiva, and is filled with Sadāśiva, auspicious.
श्रवणीयं सदा भक्तैः (śravaṇīyaṃ sadā bhaktaiḥ) — it should always be heard by devotees,निष्कामैश्च मुमुक्षुभिः (niṣkāmaiśca mumukṣubhiḥ) — by the desireless, and by seekers of liberation;शिवाद्वैतप्रदं चैतत् (śivādvaitapradaṃ caitat) — this bestows non-duality with Śiva,सदाशिवमयं शिवम् (sadāśivamayaṃ śivam) — is filled with Sadāśiva, and auspicious
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे गणेशविवाहवर्णनं नाम विंशोऽध्यायः॥ २०॥
Thus ends the twentieth chapter, called "The Description of Gaṇeśa's Wedding," in the Kumāra-khaṇḍa of the fourth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके चतुर्थ कुमारखण्डमें गणेशविवाहवर्णन नामक बीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ २०॥