Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — कुमारखण्ड Chapter 13
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — कुमारखण्ड
Chapter Thirteen · The Birth of Gaṇeśa · Verses 1–39

अथ त्रयोदशोऽध्यायः

Sūta tells the sages that, having heard the wondrous account of Kārtikeya, Nārada, well pleased, asked Brahmā to relate the equally auspicious story of Gaṇeśa's birth. Brahmā begins by noting that, by a difference of kalpa, Gaṇeśa's birth is told even earlier than his own — in that account his head was severed by the glance of Śani and an elephant's head was joined on in its place — but here he will recount the version belonging to the Śveta-kalpa, in which the beheading is done by the compassionate Śiva himself, an act not to be doubted since Śiva, sarvādhipa and both saguṇa and nirguṇa, creates, sustains, and destroys the universe by his own play. Some time after Śiva's marriage and return to Kailāsa, Pārvatī's friends Jayā and Vijayā pointed out to her that, although Rudra's countless gaṇas led by Nandī and Bhṛṅgī were nominally hers too, they were wholly devoted to Śiva's command alone, and urged her to fashion an attendant who would be truly her own; Pārvatī took this to heart, an impression only strengthened when Śiva, on one occasion, brushed past a rebuked Nandī and walked in on her unannounced while she bathed, leaving her flustered. Resolving that she needed a servant who would move only at her own command, Pārvatī later fashioned from the impurities of her own body a flawless, radiant, and mighty young man; having adorned him with garments, ornaments, and blessings and declared him her very own son, she accepted his offer of service by naming him her door-guard, arming him with a staff, and stationing him — now called Gaṇeśa — at her door with strict orders to admit no one without her leave, before going in to bathe with her friends. Śiva then arrived at that very door, and Gaṇeśa, not recognizing him, refused him entry, insisting his mother was bathing and raising his staff to block him; when Śiva, amused but firm, identified himself as the very lord of the house and tried to pass, Gaṇeśa struck him with the staff, provoking Śiva to identify himself again and be struck a second time as he pressed forward, at which point the now-enraged Śiva, halted just outside his own door, called upon his gaṇas to see who this was and settle the matter — setting up the confrontation that continues into the next chapter. सूतजी मुनियोंसे कहते हैं कि कार्तिकेयका अद्भुत चरित्र सुनकर प्रसन्न हुए नारदजीने ब्रह्माजीसे गणेशजीके उतने ही मंगलमय जन्मचरित्रको सुनानेकी प्रार्थना की। ब्रह्माजी बताते हैं कि कल्पभेदसे गणेशजीका जन्म उनसे भी पूर्वका कहा गया है — उस कथाके अनुसार शनिकी दृष्टिसे उनका सिर कट गया था और उसके स्थानपर हाथीका सिर जोड़ दिया गया था — किन्तु यहाँ वे श्वेतकल्पकी वह कथा कह रहे हैं, जिसमें स्वयं कृपालु शिवजीके द्वारा ही शिरच्छेदन हुआ; इसमें सन्देह नहीं करना चाहिये, क्योंकि सर्वाधिप, सगुण होते हुए भी निर्गुण शिव ही अपनी लीलासे सम्पूर्ण विश्वकी सृष्टि, पालन तथा संहार करते हैं। शिवजीके विवाह और कैलास-गमनके कुछ समय बाद, पार्वतीकी सखियों जया-विजयाने उनसे कहा कि नन्दी-भृंगी आदि रुद्रके असंख्य गण यद्यपि नाममात्रको उनके भी हैं, तथापि वे पूर्णतः शिवजीकी आज्ञाके परायण हैं, अतः उन्हें अपना एक सच्चा सेवक बनाना चाहिये; पार्वतीने इसे हितकर माना, और यह भाव तब और दृढ़ हो गया जब एक बार शिवजी नन्दीको डाँटकर स्नान करती हुई पार्वतीके पास असमयमें ही भीतर चले आये, जिससे वे लज्जित हो उठीं। ऐसा सेवक चाहनेके निश्चयसे प्रेरित होकर पार्वतीने अपने शरीरके मलसे एक निर्दोष, तेजस्वी तथा महाबली पुरुषका निर्माण किया; उसे वस्त्र, आभूषण तथा आशीर्वाद देकर एवं अपना पुत्र घोषितकर, उसकी सेवाकी इच्छाको स्वीकार करते हुए उन्होंने उसे द्वारपाल नियुक्तकर लाठी दी और गणेश नाम देकर बिना अपनी आज्ञाके किसीको भी भीतर न आने देनेकी सख्त आज्ञा देकर स्वयं सखियोंके साथ स्नान करने चली गयीं। इसी बीच शिवजी उसी द्वारपर आ पहुँचे, और उन्हें न पहचानते हुए गणेशने उन्हें रोक दिया, यह कहते हुए कि माता स्नान कर रही हैं; कौतुकी शिवजीने अपना परिचय देकर भीतर जाना चाहा तो गणेशने लाठीसे उन्हें मारा, पुनः परिचय देनेपर भी आगे बढ़नेकी चेष्टा करनेपर दूसरी बार भी मारा — इससे अत्यन्त कुपित हुए शिवजी अपने ही द्वारके बाहर रुककर अपने गणोंको यह देखने तथा निर्णय लेनेकी आज्ञा देते हैं कि यह कौन है, जिसका विवाद अगले अध्यायमें आगे बढ़ता है।

Begin verses ↓

सूत उवाच — Sūta spoke: सूतजी बोले:

तारकारेरिति श्रुत्वा वृत्तमद्भुतमुत्तमम्। नारदः सुप्रसन्नोऽथ पप्रच्छ प्रीतितो विधिम्॥ १

tārakāreriti śrutvā vṛttamadbhutamuttamam | nāradaḥ suprasanno'tha papraccha prītito vidhim 1 ||

· हिन्दी

तारकारि (कार्तिकेय) के इस अद्भुत तथा उत्तम चरित्रको सुनकर नारदजी अत्यन्त प्रसन्न होकर प्रीतिपूर्वक ब्रह्माजीसे पूछने लगे।

Having heard this wondrous and excellent account concerning the enemy of Tāraka [Kārtikeya], Nārada, then well pleased, affectionately asked Vidhi (Brahmā) [a further question].

Word by word

तारकारेरिति श्रुत्वा (tārakāreriti śrutvā) — having heard this concerning the enemy of Tāraka [Kārtikeya]वृत्तमद्भुतमुत्तमम् (vṛttamadbhutamuttamam) — a wondrous and excellent accountनारदः सुप्रसन्नोऽथ (nāradaḥ suprasanno'tha) — Nārada, then, well pleased,पप्रच्छ प्रीतितो विधिम् (papraccha prītito vidhim) — asked Vidhi (Brahmā) with affection

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

देवदेव प्रजानाथ शिवज्ञाननिधे मया। श्रुतं कार्तिकसद्वृत्तममृतादपि चोत्तमम्॥ २

devadeva prajānātha śivajñānanidhe mayā | śrutaṃ kārtikasadvṛttamamṛtādapi cottamam 2 ||

· हिन्दी

हे देवदेव! हे प्रजानाथ! हे शिवज्ञाननिधे! मैंने कार्तिकेयका अमृतसे भी उत्तम सत्चरित्र सुना।

"O god of gods, O lord of creatures, O treasury of the knowledge of Śiva, I have heard the excellent account of Kārtika [Kārtikeya], better even than nectar."

Word by word

देवदेव प्रजानाथ (devadeva prajānātha) — "O god of gods, O lord of creaturesशिवज्ञाननिधे मया (śivajñānanidhe mayā) — O treasury of the knowledge of Śiva — by meश्रुतं कार्तिकसद्वृत्तम् (śrutaṃ kārtikasadvṛttam) — has been heard the excellent account of Kārtikaअमृतादपि चोत्तमम् (amṛtādapi cottamam) — better even than nectar"

अधुना श्रोतुमिच्छामि गाणेशं वृत्तमुत्तमम्। तज्जन्मचरितं दिव्यं सर्वमङ्गलमङ्गलम्॥ ३

adhunā śrotumicchāmi gāṇeśaṃ vṛttamuttamam | tajjanmacaritaṃ divyaṃ sarvamaṅgalamaṅgalam 3 ||

· हिन्दी

अब मैं गणेशजीका उत्तम चरित्र सुनना चाहता हूँ; उनका वह दिव्य जन्मचरित्र सम्पूर्ण मंगलोंका भी मंगल करनेवाला है।

"Now I wish to hear the excellent account concerning Gaṇeśa; that divine birth-story of his is the very auspiciousness of all that is auspicious."

Word by word

अधुना श्रोतुमिच्छामि (adhunā śrotumicchāmi) — "now I wish to hearगाणेशं वृत्तमुत्तमम् (gāṇeśaṃ vṛttamuttamam) — the excellent account concerning Gaṇeśaतज्जन्मचरितं दिव्यं (tajjanmacaritaṃ divyaṃ) — that divine birth-story of hisसर्वमङ्गलमङ्गलम् (sarvamaṅgalamaṅgalam) — is the very auspiciousness of all that is auspicious"

सूत उवाच — Sūta spoke: सूतजी बोले:

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य नारदस्य महामुनेः। प्रसन्नमानसो ब्रह्मा प्रत्युवाच शिवं स्मरन्॥ ४

ityākarṇya vacastasya nāradasya mahāmuneḥ | prasannamānaso brahmā pratyuvāca śivaṃ smaran 4 ||

· हिन्दी

महामुनि नारदके इस वचनको सुनकर प्रसन्नचित्त ब्रह्माजी शिवजीका स्मरण करते हुए बोले।

Having heard this word of Nārada, the great sage, Brahmā, his mind well pleased, replied, remembering Śiva.

Word by word

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — having heard this word of hisनारदस्य महामुनेः (nāradasya mahāmuneḥ) — of Nārada, the great sageप्रसन्नमानसो ब्रह्मा (prasannamānaso brahmā) — Brahmā, his mind well pleased,प्रत्युवाच शिवं स्मरन् (pratyuvāca śivaṃ smaran) — replied, remembering Śiva

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

कल्पभेदाद्गणेशस्य जनिः प्रोक्ता विधेः परात्। शनिदृष्टं शिरश्छिन्नं सञ्चितं गाजमाननम्॥ ५

kalpabhedādgaṇeśasya janiḥ proktā vidheḥ parāt | śanidṛṣṭaṃ śiraśchinnaṃ sañcitaṃ gājamānanam 5 ||

· हिन्दी

कल्पभेदसे गणेशजीका जन्म ब्रह्माजीसे भी पहलेका कहा गया है; उस कथाके अनुसार शनिकी दृष्टि पड़नेसे उनका सिर कट गया था और उसके स्थानपर हाथीका मुख जोड़ दिया गया।

"Owing to a difference of kalpa, the birth of Gaṇeśa is declared to have occurred even before Vidhi (Brahmā) himself; [in that account] his head, having come under the gaze of Śani, was severed, and an elephant's face was fixed upon him."

Noteशनिना — Śani (the planet/deity Saturn), whose baleful glance is said in this account to have beheaded the infant Gaṇeśa; a genuine proper name, not a common noun, and distinct from the Śiva-caused beheading narrated for this chapter's own (Śveta-kalpa) telling in verse 6.

Word by word

कल्पभेदाद्गणेशस्य जनिः (kalpabhedādgaṇeśasya janiḥ) — "the birth of Gaṇeśa, owing to a difference of kalpa,प्रोक्ता विधेः परात् (proktā vidheḥ parāt) — is declared to be even prior to Vidhi (Brahmā)शनिदृष्टं शिरश्छिन्नं (śanidṛṣṭaṃ śiraśchinnaṃ) — [in that account] his head, gazed upon by Śani, was severed,सञ्चितं गाजमाननम् (sañcitaṃ gājamānanam) — and an elephant's face was joined on"

इदानीं श्वेतकल्पोक्ता गणेशोत्पत्तिरुच्यते। यत्र च्छिन्नं शिरस्तस्य शिवेन च कृपालुना॥ ६

idānīṃ śvetakalpoktā gaṇeśotpattirucyate | yatra cchinnaṃ śirastasya śivena ca kṛpālunā 6 ||

· हिन्दी

अब श्वेतकल्पमें वर्णित गणेशजीकी उत्पत्तिका वृत्तान्त कहा जाता है, जिसमें कृपालु शिवजीके द्वारा ही उनका सिर काटा गया था।

"Now the birth of Gaṇeśa as told in the Śveta-kalpa is being recounted, in which his head was severed by the compassionate Śiva himself."

Noteश्वेतकल्पः — the Śveta-kalpa, the name of the particular cosmic cycle to which this chapter's own version of the Gaṇeśa-birth story belongs, distinguished here from the "kalpabheda" account of verse 5.

Word by word

इदानीं श्वेतकल्पोक्ता (idānīṃ śvetakalpoktā) — "now, as told in the Śveta-kalpa,गणेशोत्पत्तिरुच्यते (gaṇeśotpattirucyate) — the birth of Gaṇeśa is being recountedयत्र च्छिन्नं शिरस्तस्य (yatra cchinnaṃ śirastasya) — in which his head was severedशिवेन च कृपालुना (śivena ca kṛpālunā) — by the compassionate Śiva himself"

सन्देहो नात्र कर्तव्यः शङ्करस्सूतिकृन्मुने। स हि सर्वाधिपः शम्भुर्निर्गुणः सगुणोऽपि हि॥ ७

sandeho nātra kartavyaḥ śaṅkarassūtikṛnmune | sa hi sarvādhipaḥ śambhurnirguṇaḥ saguṇo'pi hi 7 ||

· हिन्दी

हे मुने! इसमें कोई सन्देह नहीं करना चाहिये कि शंकर ही सृष्टिकर्ता हैं; क्योंकि वे शम्भु सबके स्वामी हैं, गुणोंसे युक्त होते हुए भी निर्गुण हैं।

"No doubt should be entertained here, O sage, as to Śaṅkara being the creator; for he, Śambhu, is the lord of all, devoid of qualities even while possessed of qualities."

Word by word

सन्देहो नात्र कर्तव्यः (sandeho nātra kartavyaḥ) — "no doubt should be entertained hereशङ्करस्सूतिकृन्मुने (śaṅkarassūtikṛnmune) — that Śaṅkara is the creator, O sageस हि सर्वाधिपः शम्भुः (sa hi sarvādhipaḥ śambhuḥ) — for he, Śambhu, is the lord of allनिर्गुणः सगुणोऽपि हि (nirguṇaḥ saguṇo'pi hi) — devoid of qualities, even while possessed of them"

तल्लीलयाखिलं विश्वं सृज्यते पाल्यते तथा। विनाश्यते मुनिश्रेष्ठ प्रस्तुतं शृणु चादरात्॥ ८

tallīlayākhilaṃ viśvaṃ sṛjyate pālyate tathā | vināśyate muniśreṣṭha prastutaṃ śṛṇu cādarāt 8 ||

· हिन्दी

उन्हींकी लीलासे यह सम्पूर्ण विश्व उत्पन्न होता है, पालित होता है तथा नष्ट भी होता है, हे मुनिश्रेष्ठ! अब आदरपूर्वक प्रस्तुत कथा सुनिये।

"By his very play, the entire universe is created, likewise maintained, and destroyed, O best of sages; now hear the matter at hand with reverence."

Word by word

तल्लीलयाखिलं विश्वं (tallīlayākhilaṃ viśvaṃ) — "by his very play the entire universeसृज्यते पाल्यते तथा (sṛjyate pālyate tathā) — is created and likewise maintainedविनाश्यते मुनिश्रेष्ठ (vināśyate muniśreṣṭha) — and destroyed, O best of sagesप्रस्तुतं शृणु चादरात् (prastutaṃ śṛṇu cādarāt) — now hear the matter at hand with reverence"

उद्वाहिते शिवे चात्र कैलासं च गते सति। कियता चैव कालेन जातो गणपतेर्भवः॥ ९

udvāhite śive cātra kailāsaṃ ca gate sati | kiyatā caiva kālena jāto gaṇapaterbhavaḥ 9 ||

· हिन्दी

शिवजीका विवाह होकर कैलासपर चले जानेके पश्चात्, कुछ समय बीतनेपर गणपतिका जन्म हुआ।

When Śiva had been married and had gone to Kailāsa, after some length of time the birth of Gaṇapati took place.

Word by word

उद्वाहिते शिवे चात्र (udvāhite śive cātra) — when Śiva had been marriedकैलासं च गते सति (kailāsaṃ ca gate sati) — and had gone to Kailāsaकियता चैव कालेन (kiyatā caiva kālena) — after some length of timeजातो गणपतेर्भवः (jāto gaṇapaterbhavaḥ) — the birth of Gaṇapati took place

१० एकस्मिन्नेव काले च जया च विजया सखी। पार्वत्या च मिलित्वा वै विचारे तत्पराभवत्॥ १०

ekasminneva kāle ca jayā ca vijayā sakhī | pārvatyā ca militvā vai vicāre tatparābhavat 10 ||

· हिन्दी

एक ही समय पार्वतीकी सखियाँ जया और विजया, पार्वतीसे मिलकर एक विचारमें तत्पर हो गयीं।

At one and the same time, the two friends Jayā and Vijayā, having met together with Pārvatī, became intent on a deliberation.

Word by word

एकस्मिन्नेव काले च (ekasminneva kāle ca) — at one and the same timeजया च विजया सखी (jayā ca vijayā sakhī) — the two friends Jayā and Vijayāपार्वत्या च मिलित्वा वै (pārvatyā ca militvā vai) — having met together with Pārvatīविचारे तत्पराभवत् (vicāre tatparābhavat) — became intent on a deliberation

११ रुद्रस्य च गणाःसर्वे शिवस्याज्ञापरायणाः। ते सर्वेऽप्यस्मदीयाश्च नन्दिभृङ्गिपुरस्सराः॥ ११

rudrasya ca gaṇāḥsarve śivasyājñāparāyaṇāḥ | te sarve'pyasmadīyāśca nandibhṛṅgipurassarāḥ 11 ||

· हिन्दी

[सखियोंने कहा —] रुद्रके सभी गण शिवजीकी आज्ञाके परायण हैं; वे सब यद्यपि हमारे भी हैं, तथापि नन्दी-भृंगी आदिके नेतृत्ववाले हैं।

[The two friends said:] "All the gaṇas of Rudra, led by Nandī and Bhṛṅgī, are devoted to Śiva's command; though they are all ours too—"

Word by word

रुद्रस्य च गणाः सर्वे (rudrasya ca gaṇāḥ sarve) — "all the gaṇas of Rudraशिवस्याज्ञापरायणाः (śivasyājñāparāyaṇāḥ) — are devoted to Śiva's commandते सर्वेऽप्यस्मदीयाश्च (te sarve'pyasmadīyāśca) — though they are all ours tooनन्दिभृङ्गिपुरस्सराः (nandibhṛṅgipurassarāḥ) — they are led by Nandī and Bhṛṅgī"

१२ प्रमथास्ते ह्यसङ्ख्याता अस्मदीयो न कश्चन। द्वारि तिष्ठन्ति ते सर्वे शङ्कराज्ञापरायणाः॥ १२

pramathāste hyasaṅkhyātā asmadīyo na kaścana | dvāri tiṣṭhanti te sarve śaṅkarājñāparāyaṇāḥ 12 ||

· हिन्दी

वे असंख्य प्रमथगण द्वारपर खड़े रहते हैं, सब शंकरकी आज्ञाके परायण हैं; उनमें कोई भी वास्तवमें हमारा अपना नहीं है।

"Those Pramathas are indeed innumerable, [yet] none of them is truly our own; they all stand at the door, devoted [only] to Śaṅkara's command."

Word by word

प्रमथास्ते ह्यसङ्ख्याता (pramathāste hyasaṅkhyātā) — "those Pramathas are indeed innumerableअस्मदीयो न कश्चन (asmadīyo na kaścana) — none of them is [truly] our ownद्वारि तिष्ठन्ति ते सर्वे (dvāri tiṣṭhanti te sarve) — they all stand at the doorशङ्कराज्ञापरायणाः (śaṅkarājñāparāyaṇāḥ) — devoted [only] to Śaṅkara's command"

१३ ते सर्वेऽप्यस्मदीयांश्च तथापि न मिलेन्मनः। एकश्चैवास्मदीयो हि रचनीयस्त्वयानघे॥ १३

te sarve'pyasmadīyāṃśca tathāpi na milenmanaḥ | ekaścaivāsmadīyo hi racanīyastvayānaghe 13 ||

· हिन्दी

वे सब यद्यपि हमारे भी हैं, फिर भी हमारा मन उनसे नहीं मिलता; इसलिये हे अनघे! आपको ही एक ऐसा गण रचना चाहिये, जो सचमुच हमारा अपना हो।

"Though all of them are ours too, still our minds do not agree with theirs; therefore, O sinless one, a single [attendant] truly our own should be fashioned by you."

Word by word

ते सर्वेऽप्यस्मदीयांश्च (te sarve'pyasmadīyāṃśca) — "though all of them are ours tooतथापि न मिलेन्मनः (tathāpi na milenmanaḥ) — still our minds do not agree with theirsएकश्चैवास्मदीयो हि (ekaścaivāsmadīyo hi) — therefore a single one truly our ownरचनीयस्त्वयानघे (racanīyastvayānaghe) — should be fashioned by you, O sinless one"

१४ इत्युक्त्वा पार्वती देवी सखीभ्यां सुन्दरं वचः। हितं मेने तदा तच्च कर्तुं स्माप्यध्यवस्यति॥ १४

ityuktvā pārvatī devī sakhībhyāṃ sundaraṃ vacaḥ | hitaṃ mene tadā tacca kartuṃ smāpyadhyavasyati 14 ||

· हिन्दी

सखियोंका यह सुन्दर वचन सुनकर पार्वती देवीने उसे हितकर माना और तब उसे करनेका निश्चय किया।

Having thus been addressed by this beautiful word of her two friends, the goddess Pārvatī considered it beneficial, and then resolved to accomplish it.

Word by word

इत्युक्त्वा पार्वती देवी (ityuktvā pārvatī devī) — having thus been addressed, the goddess Pārvatīसखीभ्यां सुन्दरं वचः (sakhībhyāṃ sundaraṃ vacaḥ) — [hearing] this beautiful word from her two friendsहितं मेने तदा तच्च (hitaṃ mene tadā tacca) — considered it beneficialकर्तुं स्माप्यध्यवस्यति (kartuṃ smāpyadhyavasyati) — and then resolved to accomplish it

१५ ततः कदाचिन्मज्जत्यां पार्वत्यां वै सदाशिवः। नन्दिनं परिभर्त्स्याथ ह्याजगाम गृहान्तरम्॥ १५

tataḥ kadācinmajjatyāṃ pārvatyāṃ vai sadāśivaḥ | nandinaṃ paribhartsyātha hyājagāma gṛhāntaram 15 ||

· हिन्दी

इसके बाद किसी समय, जब पार्वती स्नान कर रही थीं, सदाशिव नन्दीको डाँटकर घरके भीतर चले आये।

Then, on one occasion, while Pārvatī was bathing, Sadāśiva, having rebuked Nandī, came into the interior of the house.

Word by word

ततः कदाचिन्मज्जत्यां (tataḥ kadācinmajjatyāṃ) — then, on one occasion, while [she was] bathingपार्वत्यां वै सदाशिवः (pārvatyāṃ vai sadāśivaḥ) — that is, while Pārvatī was so, Sadāśivaनन्दिनं परिभर्त्स्याथ (nandinaṃ paribhartsyātha) — having rebuked Nandīह्याजगाम गृहान्तरम् (hyājagāma gṛhāntaram) — came into the interior of the house

१६ आयान्तं शङ्करं दृष्ट्वाऽसमये जगदम्बिका। उत्तस्थौ मज्जती सा वै लज्जिता सुन्दरी तदा॥ १६

āyāntaṃ śaṅkaraṃ dṛṣṭvā'samaye jagadambikā | uttasthau majjatī sā vai lajjitā sundarī tadā 16 ||

· हिन्दी

शंकरजीको असमयमें आते देखकर जगदम्बिका वह सुन्दरी लज्जित होकर स्नान करती हुई उठ खड़ी हुईं।

Seeing Śaṅkara coming at an untimely moment, the mother of the universe, that beautiful one, then rose up from her bathing, feeling embarrassed.

Word by word

आयान्तं शङ्करं दृष्ट्वा (āyāntaṃ śaṅkaraṃ dṛṣṭvā) — seeing Śaṅkara comingअसमये जगदम्बिका (asamaye jagadambikā) — at an untimely moment, the mother of the universeउत्तस्थौ मज्जती सा वै (uttasthau majjatī sā vai) — rose up from her bathingलज्जिता सुन्दरी तदा (lajjitā sundarī tadā) — that beautiful one, then, feeling embarrassed

१७ तस्मिन्नवसरे देवी कौतुकेनातिसंयुता। तदीयं तद्वचश्चैव हितं मेने सुखावहम्॥ १७

tasminnavasare devī kautukenātisaṃyutā | tadīyaṃ tadvacaścaiva hitaṃ mene sukhāvaham 17 ||

· हिन्दी

उस अवसरपर देवी अत्यन्त कौतुकसे युक्त हो गयीं और सखियोंके उस वचनको हितकर तथा सुखदायक मानने लगीं।

On that occasion, the goddess, filled with great curiosity, considered that very word of theirs [the sakhis'] to be beneficial and conducive to happiness.

Word by word

तस्मिन्नवसरे देवी (tasminnavasare devī) — on that occasion, the goddessकौतुकेनातिसंयुता (kautukenātisaṃyutā) — filled with great curiosityतदीयं तद्वचश्चैव (tadīyaṃ tadvacaścaiva) — that very word of theirs [the sakhis']हितं मेने सुखावहम् (hitaṃ mene sukhāvaham) — she considered beneficial and conducive to happiness

१८ एवं जाते तदा काले कदाचित्पार्वती शिवा। विचिन्त्य मनसा चेति परमाया परेश्वरी॥ १८

evaṃ jāte tadā kāle kadācitpārvatī śivā | vicintya manasā ceti paramāyā pareśvarī 18 ||

· हिन्दी

इस प्रकार समय बीतनेपर एक बार परमेश्वरी परमामाया पार्वती शिवाने अपने मनमें ऐसा विचार किया —

Thus, when that time had come, on one occasion Pārvatī, [also called] Śivā, the supreme māyā, the supreme goddess, reflected in her mind thus:

Word by word

एवं जाते तदा काले (evaṃ jāte tadā kāle) — thus, when that time had comeकदाचित्पार्वती शिवा (kadācitpārvatī śivā) — on one occasion Pārvatī, [called] Śivāविचिन्त्य मनसा चेति (vicintya manasā ceti) — reflected in her mind thusपरमाया परेश्वरी (paramāyā pareśvarī) — she, the supreme māyā, the supreme goddess

१९ मदीयः सेवकः कश्चिद्भवेच्छुभतरः कृती। मदाज्ञया परं नान्यद्रेखामात्रं चलेदिह॥ १९

madīyaḥ sevakaḥ kaścidbhavecchubhataraḥ kṛtī | madājñayā paraṃ nānyadrekhāmātraṃ calediha 19 ||

· हिन्दी

मेरा कोई अत्यन्त कल्याणकारी तथा योग्य सेवक हो, जो मेरी आज्ञाके बिना यहाँ रेखामात्र भी इधर-उधर न हो।

"Let there be some servant of mine, most auspicious and accomplished, [such that] only by my command, and by nothing else, should he move here even a hair's breadth."

Word by word

मदीयः सेवकः कश्चित् (madīyaḥ sevakaḥ kaścit) — "let there be some servant of mine,भवेच्छुभतरः कृती (bhavecchubhataraḥ kṛtī) — most auspicious and accomplished,मदाज्ञया परं नान्यत् (madājñayā paraṃ nānyat) — only by my command, and by nothing else,रेखामात्रं चलेदिह (rekhāmātraṃ calediha) — should he move here even a hair's breadth"

२० विचार्येति च सा देवी वपुषो मलसम्भवम्। पुरुषं निर्ममौ सा तु सर्वलक्षणसंयुतम्॥ २०

vicāryeti ca sā devī vapuṣo malasambhavam | puruṣaṃ nirmamau sā tu sarvalakṣaṇasaṃyutam 20 ||

· हिन्दी

ऐसा विचारकर उस देवीने अपने शरीरके मलसे सर्वलक्षणसम्पन्न एक पुरुषका निर्माण किया।

Having thus deliberated, that goddess fashioned, from the impurity of her own body, a person endowed with every [auspicious] mark.

Word by word

विचार्येति च सा देवी (vicāryeti ca sā devī) — having thus deliberated, that goddessवपुषो मलसम्भवम् (vapuṣo malasambhavam) — born from the impurity of her own bodyपुरुषं निर्ममौ सा तु (puruṣaṃ nirmamau sā tu) — fashioned a personसर्वलक्षणसंयुतम् (sarvalakṣaṇasaṃyutam) — endowed with every [auspicious] mark

२१ सर्वावयवनिर्दोषं सर्वावयव सुन्दरम्। विशालं सर्वशोभाढ्यं महाबलपराक्रमम्॥ २१

sarvāvayavanirdoṣaṃ sarvāvayava sundaram | viśālaṃ sarvaśobhāḍhyaṃ mahābalaparākramam 21 ||

· हिन्दी

वह पुरुष सभी अंगोंसे निर्दोष, सभी अंगोंसे सुन्दर, विशालकाय, सम्पूर्ण शोभासे युक्त तथा महान् बल-पराक्रमवाला था।

Faultless in every limb, beautiful in every limb, of vast form, endowed with every splendour, of great strength and valour.

Word by word

सर्वावयवनिर्दोषं (sarvāvayavanirdoṣaṃ) — faultless in every limbसर्वावयव सुन्दरम् (sarvāvayava sundaram) — beautiful in every limbविशालं सर्वशोभाढ्यं (viśālaṃ sarvaśobhāḍhyaṃ) — of vast form, endowed with every splendourमहाबलपराक्रमम् (mahābalaparākramam) — of great strength and valour

२२ वस्त्राणि च तदा तस्मै दत्त्वा सा विविधानि हि। नानालङ्करणं चैव बह्वाशिषमनुत्तमाम्॥ २२

vastrāṇi ca tadā tasmai dattvā sā vividhāni hi | nānālaṅkaraṇaṃ caiva bahvāśiṣamanuttamām 22 ||

· हिन्दी

तब उसे नाना प्रकारके वस्त्र तथा अनेक प्रकारके आभूषण एवं अनेक उत्तम आशीर्वाद देकर —

And then, having given to him various garments and manifold ornaments, together with abundant, most excellent blessings—

Word by word

वस्त्राणि च तदा तस्मै (vastrāṇi ca tadā tasmai) — and then, having given to himदत्त्वा सा विविधानि हि (dattvā sā vividhāni hi) — various garmentsनानालङ्करणं चैव (nānālaṅkaraṇaṃ caiva) — and manifold ornaments as wellबह्वाशिषमनुत्तमाम् (bahvāśiṣamanuttamām) — together with abundant, most excellent blessings

२३ मत्पुत्रस्त्वं मदीयोऽसि नान्यः कश्चिदिहास्ति मे। एवमुक्तः स पुरुषो नमस्कृत्य शिवां जगौ॥ २३

matputrastvaṃ madīyo'si nānyaḥ kaścidihāsti me | evamuktaḥ sa puruṣo namaskṛtya śivāṃ jagau 23 ||

· हिन्दी

[उन्होंने कहा —] तुम मेरे पुत्र हो, तुम्हीं मेरे हो; यहाँ मेरा और कोई नहीं है। ऐसा कहे जानेपर वह पुरुष शिवाको प्रणामकर बोला।

[She said,] "You are my son, you are mine; there is no one else here who is mine." Thus addressed, that person, having bowed to Śivā [Pārvatī], spoke.

Word by word

मत्पुत्रस्त्वं मदीयोऽसि (matputrastvaṃ madīyo'si) — "you are my son, you are mine;नान्यः कश्चिदिहास्ति मे (nānyaḥ kaścidihāsti me) — there is no one else here who is mine"एवमुक्तः स पुरुषो (evamuktaḥ sa puruṣo) — thus addressed, that personनमस्कृत्य शिवां जगौ (namaskṛtya śivāṃ jagau) — having bowed to Śivā, spoke

गणेश उवाच — Gaṇeśa spoke: गणेशजी बोले:

२४ किं कार्यं विद्यते तेऽद्य करवाणि तवोदितम्। इत्युक्ता सा तदा तेन प्रत्युवाच सुतं शिवा॥ २४

kiṃ kāryaṃ vidyate te'dya karavāṇi tavoditam | ityuktā sā tadā tena pratyuvāca sutaṃ śivā 24 ||

· हिन्दी

आपका क्या कार्य है? आपके द्वारा कहे गयेको मैं पूरा करूँगा। इस प्रकार उसके कहनेपर शिवाने तब पुत्रसे कहा।

"What task is there for you today? I shall carry out what is commanded by you." Thus addressed by him, Śivā [Pārvatī] then replied to her son.

Word by word

किं कार्यं विद्यते तेऽद्य (kiṃ kāryaṃ vidyate te'dya) — "what task is there for you today?करवाणि तवोदितम् (karavāṇi tavoditam) — I shall carry out what is commanded by you"इत्युक्ता सा तदा तेन (ityuktā sā tadā tena) — thus addressed by himप्रत्युवाच सुतं शिवा (pratyuvāca sutaṃ śivā) — Śivā then replied to her son

शिवोवाच — Pārvatī spoke: शिवा (पार्वती) बोलीं:

२५ हे तात शृणु मद्वाक्यं द्वारपालो भवाद्य मे। मत्पुत्रस्त्वं मदीयोऽसि नान्यथा कश्चिदस्ति मे॥ २५

he tāta śṛṇu madvākyaṃ dvārapālo bhavādya me | matputrastvaṃ madīyo'si nānyathā kaścidasti me 25 ||

· हिन्दी

हे तात! मेरा वचन सुनो; आज मेरे द्वारपाल बन जाओ। तुम मेरे पुत्र हो, तुम्हीं मेरे हो; इसके अतिरिक्त यहाँ मेरा कोई नहीं है।

[Śivā/Pārvatī said:] "O son, listen to my word: become my door-guard today. You are my son, you are mine; there is no other who is otherwise mine."

Noteशिवोवाच here is the sandhi of "शिवा उवाच" ("Śivā spoke," Śivā being an epithet of Pārvatī) — not "Śivaḥ उवाच" ("Śiva spoke").

Word by word

हे तात शृणु मद्वाक्यं (he tāta śṛṇu madvākyaṃ) — "O son, listen to my word:द्वारपालो भवाद्य मे (dvārapālo bhavādya me) — become my door-guard todayमत्पुत्रस्त्वं मदीयोऽसि (matputrastvaṃ madīyo'si) — you are my son, you are mine;नान्यथा कश्चिदस्ति मे (nānyathā kaścidasti me) — there is no other who is otherwise mine"

२६ विना मदाज्ञां सत्पुत्र नैवायान्मद्गृहान्तरम्। कोऽपि क्वापि हठात्तात सत्यमेतन्मयोदितम्॥ २६

vinā madājñāṃ satputra naivāyānmadgṛhāntaram | ko'pi kvāpi haṭhāttāta satyametanmayoditam 26 ||

· हिन्दी

हे सत्पुत्र! मेरी आज्ञाके बिना कोई भी हठपूर्वक कहीं भी मेरे घरके भीतर न आने पाये; हे तात! यह मैंने तुमसे सत्य कहा है।

"Without my command, O good son, let no one whosoever, anywhere, forcibly enter the interior of my house; O son, this I speak to you truly."

Word by word

विना मदाज्ञां सत्पुत्र (vinā madājñāṃ satputra) — "without my command, O good son,नैवायान्मद्गृहान्तरम् (naivāyānmadgṛhāntaram) — let no one enter the interior of my houseकोऽपि क्वापि हठात्तात (ko'pi kvāpi haṭhāttāta) — anyone, anywhere, forcibly, O son —सत्यमेतन्मयोदितम् (satyametanmayoditam) — this I speak to you truly"

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

२७ इत्युक्त्वा च ददौ तस्मै यष्टिं चातिदृढां मुने। तदीयं रूपमालोक्य सुन्दरं हर्षमागता॥ २७

ityuktvā ca dadau tasmai yaṣṭiṃ cātidṛḍhāṃ mune | tadīyaṃ rūpamālokya sundaraṃ harṣamāgatā 27 ||

· हिन्दी

हे मुने! ऐसा कहकर उन्होंने उसे एक अत्यन्त दृढ़ लाठी दी, और उसके सुन्दर रूपको देखकर वे हर्षित हो उठीं।

Having said this, O sage, she gave him an exceedingly strong staff; and beholding his beautiful form, she was filled with joy.

Word by word

इत्युक्त्वा च ददौ तस्मै (ityuktvā ca dadau tasmai) — having said this, she gave to himयष्टिं चातिदृढां मुने (yaṣṭiṃ cātidṛḍhāṃ mune) — an exceedingly strong staff, O sageतदीयं रूपमालोक्य (tadīyaṃ rūpamālokya) — and beholding his formसुन्दरं हर्षमागता (sundaraṃ harṣamāgatā) — beautiful as it was, she was filled with joy

२८ मुखमाचुम्ब्य सुप्रीत्यालिङ्ग्य तं कृपया सुतम्। स्वद्वारि स्थापयामास यष्टिपाणिं गणाधिपम्॥ २८

mukhamācumbya suprītyāliṅgya taṃ kṛpayā sutam | svadvāri sthāpayāmāsa yaṣṭipāṇiṃ gaṇādhipam 28 ||

· हिन्दी

उन्होंने प्रेमपूर्वक उस पुत्रका मुख चूमकर तथा कृपापूर्वक उसे आलिंगन करके, लाठी हाथमें लिये हुए उस गणाधिपको अपने द्वारपर नियुक्त कर दिया।

Having kissed his face and, with great affection, embraced that son out of compassion, she stationed him, staff in hand, that lord of the gaṇas, at her own door.

Word by word

मुखमाचुम्ब्य सुप्रीत्या (mukhamācumbya suprītyā) — having kissed his face, with great affectionआलिङ्ग्य तं कृपया सुतम् (āliṅgya taṃ kṛpayā sutam) — and embraced that son out of compassionस्वद्वारि स्थापयामास (svadvāri sthāpayāmāsa) — she stationed him at her own doorयष्टिपाणिं गणाधिपम् (yaṣṭipāṇiṃ gaṇādhipam) — staff in hand, that lord of the gaṇas

२९ अथ देवीसुतस्तात गृहद्वारि स्थितो गणः। यष्टिपाणिर्महावीरः पार्वतीहितकाम्यया॥ २९

atha devīsutastāta gṛhadvāri sthito gaṇaḥ | yaṣṭipāṇirmahāvīraḥ pārvatīhitakāmyayā 29 ||

· हिन्दी

तदनन्तर, हे तात! देवीका वह पुत्र गण घरके द्वारपर, हाथमें लाठी लिये हुए, पार्वतीके हितकी कामनासे, महावीरके रूपमें स्थित हो गया।

Then, O son [Nārada], the goddess's son, that gaṇa, staff in hand, a great hero, stood stationed at the door of the house, out of desire for Pārvatī's welfare.

Word by word

अथ देवीसुतस्तात (atha devīsutastāta) — then, O son [Nārada], the goddess's sonगृहद्वारि स्थितो गणः (gṛhadvāri sthito gaṇaḥ) — that gaṇa, stationed at the door of the house,यष्टिपाणिर्महावीरः (yaṣṭipāṇirmahāvīraḥ) — staff in hand, a great hero,पार्वतीहितकाम्यया (pārvatīhitakāmyayā) — out of desire for Pārvatī's welfare

३० स्वद्वारि स्थापयित्वा तं गणेशं स्वसुतं शिवा। स्वयं च मज्जती सा वै संस्थितासीत्सखीयुता॥ ३०

svadvāri sthāpayitvā taṃ gaṇeśaṃ svasutaṃ śivā | svayaṃ ca majjatī sā vai saṃsthitāsītsakhīyutā 30 ||

· हिन्दी

अपने पुत्र गणेशको अपने द्वारपर नियुक्तकर शिवा स्वयं सखियोंके साथ स्नान करने बैठ गयीं।

Having stationed that Gaṇeśa, her own son, at her own door, Śivā herself then remained bathing, accompanied by her friends.

Word by word

स्वद्वारि स्थापयित्वा (svadvāri sthāpayitvā) — having stationed at her own doorतं गणेशं स्वसुतं शिवा (taṃ gaṇeśaṃ svasutaṃ śivā) — that Gaṇeśa, her own son, Śivāस्वयं च मज्जती सा वै (svayaṃ ca majjatī sā vai) — herself, then, remained bathingसंस्थितासीत्सखीयुता (saṃsthitāsītsakhīyutā) — accompanied by her friends

३१ एतस्मिन्नेव काले तु शिवो द्वारि समागतः। कौतुकी मुनिशार्दूल नानालीलाविशारदः॥ ३१

etasminneva kāle tu śivo dvāri samāgataḥ | kautukī muniśārdūla nānālīlāviśāradaḥ 31 ||

· हिन्दी

इसी समय कौतुकी तथा नाना प्रकारकी लीलाओंमें प्रवीण शिवजी भी, हे मुनिशार्दूल! द्वारपर आ पहुँचे।

At this very time, O tiger among sages [Nārada], Śiva, the curious one, skilled in manifold sportive plays, arrived at the door.

Word by word

एतस्मिन्नेव काले तु (etasminneva kāle tu) — at this very timeशिवो द्वारि समागतः (śivo dvāri samāgataḥ) — Śiva arrived at the doorकौतुकी मुनिशार्दूल (kautukī muniśārdūla) — the curious one, O tiger among sages [Nārada],नानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — skilled in manifold sportive plays

३२ उवाच च शिवेशं तमविज्ञाय गणाधिपः। मातुराज्ञां विना देव गम्यतां न त्वयाधुना॥ ३२

uvāca ca śiveśaṃ tamavijñāya gaṇādhipaḥ | māturājñāṃ vinā deva gamyatāṃ na tvayādhunā 32 ||

· हिन्दी

उन्हें न पहचानते हुए गणाधिपने उन शिवेशसे कहा - हे देव! माताकी आज्ञाके बिना अभी आप भीतर नहीं जा सकते।

And the lord of the gaṇas [Gaṇeśa], not recognizing him, said to that lord Śiva: "Without mother's permission, O god, you may not go [in] now."

Word by word

उवाच च शिवेशं तम् (uvāca ca śiveśaṃ tam) — and [Gaṇeśa] said to that lord Śiva,अविज्ञाय गणाधिपः (avijñāya gaṇādhipaḥ) — the lord of the gaṇas, not recognizing him:मातुराज्ञां विना देव (māturājñāṃ vinā deva) — "without mother's permission, O god,गम्यतां न त्वयाधुना (gamyatāṃ na tvayādhunā) — you may not go [in] now"

३३ मज्जनार्थं स्थिता माता क्व यासीतो व्रजाधुना। इत्युक्त्वा यष्टिकां तस्य रोधनाय तदाग्रहीत्॥ ३३

majjanārthaṃ sthitā mātā kva yāsīto vrajādhunā | ityuktvā yaṣṭikāṃ tasya rodhanāya tadāgrahīt 33 ||

· हिन्दी

माताजी स्नानके लिये गयी हुई हैं; आप कहाँ जा रहे हैं? अभी लौट जाइये। ऐसा कहकर उसने उन्हें रोकनेके लिये अपनी लाठी उठा ली।

"Mother has gone for her bath; where are you going? Depart now." Having said this, he then took hold of his staff in order to bar him.

Word by word

मज्जनार्थं स्थिता माता (majjanārthaṃ sthitā mātā) — "mother has gone for her bath;क्व यासीतो व्रजाधुना (kva yāsīto vrajādhunā) — where are you going? depart now"इत्युक्त्वा यष्टिकां तस्य (ityuktvā yaṣṭikāṃ tasya) — having said this, his own staffरोधनाय तदाग्रहीत् (rodhanāya tadāgrahīt) — he then took hold of, in order to bar him

३४ तं दृष्ट्वा तु शिवः प्राह कं निषेधसि मूढधीः। मां न जानास्यसद्बुद्धे शिवोऽहमिति नान्यथा॥ ३४

taṃ dṛṣṭvā tu śivaḥ prāha kaṃ niṣedhasi mūḍhadhīḥ | māṃ na jānāsyasadbuddhe śivo'hamiti nānyathā 34 ||

· हिन्दी

उसे देखकर शिवजी बोले - अरे मूढ़बुद्धे! तू किसे रोक रहा है? हे दुर्बुद्धे! तू मुझे नहीं पहचानता, मैं शिव ही हूँ, कोई दूसरा नहीं।

Seeing him, Śiva said: "Whom do you forbid, O dull-witted one? You do not know me, O foolish one — I am indeed Śiva, none other."

Word by word

तं दृष्ट्वा तु शिवः प्राह (taṃ dṛṣṭvā tu śivaḥ prāha) — seeing him, Śiva said:कं निषेधसि मूढधीः (kaṃ niṣedhasi mūḍhadhīḥ) — "whom do you forbid, O dull-witted one?मां न जानास्यसद्बुद्धे (māṃ na jānāsyasadbuddhe) — you do not know me, O foolish one —शिवोऽहमिति नान्यथा (śivo'hamiti nānyathā) — I am indeed Śiva, none other"

३५ ताडितस्तेन यष्ट्या हि गणेशेन महेश्वरः। प्रत्युवाच स तं पुत्रं बहुलीलश्च कोपितः॥ ३५

tāḍitastena yaṣṭyā hi gaṇeśena maheśvaraḥ | pratyuvāca sa taṃ putraṃ bahulīlaśca kopitaḥ 35 ||

· हिन्दी

उनके द्वारा लाठीसे ताड़ित होकर, अनेक लीलाएँ करनेवाले महेश्वर कुपित होकर उस पुत्रसे बोले।

Struck by Gaṇeśa with the staff, Maheśvara, he of many sportive plays, now angered, replied to that son.

Word by word

ताडितस्तेन यष्ट्या हि (tāḍitastena yaṣṭyā hi) — struck by him, indeed, with the staffगणेशेन महेश्वरः (gaṇeśena maheśvaraḥ) — by Gaṇeśa, Maheśvaraप्रत्युवाच स तं पुत्रं (pratyuvāca sa taṃ putraṃ) — replied to that sonबहुलीलश्च कोपितः (bahulīlaśca kopitaḥ) — he of many sportive plays, now angered

शिव उवाच — Śiva spoke: शिवजी बोले:

३६ मुर्खोऽसि त्वं न जानासि शिवोऽहं गिरिजापतिः। स्वगृहं यामि रे बाल निषेधसि कथं हि माम्॥ ३६

murkho'si tvaṃ na jānāsi śivo'haṃ girijāpatiḥ | svagṛhaṃ yāmi re bāla niṣedhasi kathaṃ hi mām 36 ||

· हिन्दी

तू मूर्ख है, तू नहीं जानता कि मैं गिरिजापति शिव हूँ; हे बालक! मैं अपने ही घर जा रहा हूँ, फिर तू मुझे क्यों रोक रहा है?

"You are a fool; you do not know that I am Śiva, the lord of Girijā [Pārvatī]. I am going to my own house, O child; why then do you forbid me?"

Word by word

मुर्खोऽसि त्वं न जानासि (murkho'si tvaṃ na jānāsi) — "you are a fool; you do not knowशिवोऽहं गिरिजापतिः (śivo'haṃ girijāpatiḥ) — that I am Śiva, the lord of Girijā [Pārvatī]स्वगृहं यामि रे बाल (svagṛhaṃ yāmi re bāla) — I am going to my own house, O child —निषेधसि कथं हि माम् (niṣedhasi kathaṃ hi mām) — why then do you forbid me?"

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

३७ इत्युक्त्वा प्रविशन्तं तं महेशं गणनायकः। क्रोधं कृत्वा ततो विप्र दण्डेनाताडयत्पुनः॥ ३७

ityuktvā praviśantaṃ taṃ maheśaṃ gaṇanāyakaḥ | krodhaṃ kṛtvā tato vipra daṇḍenātāḍayatpunaḥ 37 ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर भीतर प्रवेश करते हुए उन महेशपर गणनायकने पुनः क्रोधपूर्वक डण्डेसे प्रहार किया।

Having said this, as Maheśa was [attempting to] enter, the leader of the gaṇas [Gaṇeśa], O brāhmaṇa, becoming angry, struck him again with his rod.

Word by word

इत्युक्त्वा प्रविशन्तं तं (ityuktvā praviśantaṃ taṃ) — having said this, as he [Śiva] was enteringमहेशं गणनायकः (maheśaṃ gaṇanāyakaḥ) — that Maheśa, the leader of the gaṇas [Gaṇeśa]क्रोधं कृत्वा ततो विप्र (krodhaṃ kṛtvā tato vipra) — becoming angry then, O brāhmaṇa,दण्डेनाताडयत्पुनः (daṇḍenātāḍayatpunaḥ) — struck him again with his rod

३८ ततश्शिवश्च सङ्क्रुद्धो गणानाज्ञापयन्निजान्। को वाऽयं वर्तते किं च क्रियते पश्यतां गणाः॥ ३८

tataśśivaśca saṅkruddho gaṇānājñāpayannijān | ko vā'yaṃ vartate kiṃ ca kriyate paśyatāṃ gaṇāḥ 38 ||

· हिन्दी

तब अत्यन्त कुपित शिवजीने अपने गणोंको आज्ञा दी - हे गणो! देखो तो, यह कौन है और क्या कर रहा है?

Then Śiva, greatly enraged, commanded his own gaṇas: "See, O gaṇas, who indeed this is, and what is being done!"

Word by word

ततश्शिवश्च सङ्क्रुद्धो (tataśśivaśca saṅkruddho) — then Śiva, greatly enraged,गणानाज्ञापयन्निजान् (gaṇānājñāpayannijān) — commanded his own gaṇas:को वाऽयं वर्तते (ko vā'yaṃ vartate) — "who indeed is this,किं च क्रियते पश्यतां गणाः (kiṃ ca kriyate paśyatāṃ gaṇāḥ) — and what is being done — see, O gaṇas!"

३९ इत्युक्त्वा तु शिवस्तत्र स्थितः क्रुद्धो गृहाद्बहिः। भवाचाररतःस्वामी बह्वद्भुतसुलीलकः॥ ३९

ityuktvā tu śivastatra sthitaḥ kruddho gṛhādbahiḥ | bhavācārarataḥsvāmī bahvadbhutasulīlakaḥ 39 ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर लोकाचारमें रत, अनेक अद्भुत लीलाएँ करनेवाले वे स्वामी शिवजी क्रुद्ध होकर वहीं घरके बाहर खड़े रह गये।

Having said this, Śiva, that lord devoted to worldly custom, of many wondrous and delightful sports, remained there, angered, outside the house.

Word by word

इत्युक्त्वा तु शिवस्तत्र (ityuktvā tu śivastatra) — having said this, Śiva thereस्थितः क्रुद्धो गृहाद्बहिः (sthitaḥ kruddho gṛhādbahiḥ) — remained, angered, outside the houseभवाचाररतःस्वामी (bhavācārarataḥsvāmī) — that lord, devoted to worldly custom,बह्वद्भुतसुलीलकः (bahvadbhutasulīlakaḥ) — of many wondrous and delightful sports

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे गणेशोत्पत्तिवर्णनं नाम त्रयोदशोऽध्यायः॥ १३॥

Thus ends the thirteenth chapter, called "The Description of the Birth of Gaṇeśa," in the Kumāra-khaṇḍa of the fourth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके चतुर्थ कुमारखण्डमें गणेशकी उत्पत्तिका वर्णन नामक तेरहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १३॥