॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — कुमारखण्डअथ चतुर्दशोऽध्यायः
Brahmā continues the story for Nārada: by Śiva's order, a party of Rudra's angry gaṇas goes and questions Girijā's son, now stationed as door-guard; an exchange of insults follows — the gaṇas demand to know who he is and order him to leave, and Gaṇeśa mocks them back in kind. Amused yet indignant, Śiva's heroic gaṇas identify themselves as his own chosen band sent by Śaṅkara's command to remove him, warning that they spare him only because they take him for a fellow gaṇa; fearless, Gaṇeśa rebukes them and will not vacate the door, so they go and report the matter to Maheśvara. Śiva, irritated that his gaṇas came complaining rather than acting, rebukes them as cowards and orders the new door-guard driven off by any means; they return and taunt Gaṇeśa — likening him to a jackal seated on a lion's throne — and threaten that he will fall once he has felt their might, at which the enraged Gaṇeśa seizes his staff and beats them, then fearlessly warns Śiva's own great gaṇas to go far away or be shown a fierce prowess that will make them a laughingstock. Uncertain what to do, the humiliated gaṇas confer among themselves and go report to Śiva, waiting a stone's throw from Kailāsa; Śiva, laughing yet fierce, trident in hand, rebukes his gaṇas as cowards posing as heroes and orders them to strike the boy and drive him off by any means. Thus rebuked, the gaṇas return and threaten Gaṇeśa with death if he does not yield, leaving Pārvatī's son distressed and unsure what to do; meanwhile the goddess, hearing the commotion at the door, sends her friend to investigate, and the friend returns and reports the whole affair to Girijā. The friend argues that Gaṇeśa did right to admit no one despite the abuse he suffered, that a dispute once begun cannot now end peacefully unless her own gaṇa is defeated in it, and that Pārvatī should not surrender her honour, since Śiva — ever submissive to her — will surely come around; moved by Śiva's own will, Pārvatī pauses a moment and, proud, reflects to herself how this forcing could have happened without her leave and whether policy or courtesy is now called for, resolves that what must happen will happen and what she has ordered cannot be undone, and sends her friend back with word that Gaṇeśa did well and should not let the gaṇas prevail. Emboldened by this message from his mother, Gaṇeśa binds his waist-cloth and turban, slaps his thighs, and fearlessly declares to the assembled gaṇas that he and they are equals, each bound to his own charge — if they are door-guards, why should he not be one too? — and that so long as they remain at their post obeying Śiva's command, he too shall remain at his obeying Śivā's, come force or courtesy. Ashamed, the gaṇas go back to Śiva, bow, and report the whole extraordinary matter with joined hands, praising him; Śiva, adopting an all-too-human demeanour, tells his gaṇas that fighting is not truly fitting, since they are his own and the boy is Gaurī's, yet that yielding would earn him the shameful reputation of being ever ruled by a woman and his gaṇas weaklings, that the guiding policy remains to answer as one is answered, that a lone boy-gaṇa can hardly achieve much, that his own gaṇas — expert in war — should not abandon battle and accept disgrace, and that a wife's stubbornness before her husband, however it turns out, will surely bring its own consequence; he concludes that a fight must in any case occur and that what is destined will happen regardless — and, having said this, the ever-playful Śiva falls silent, assuming a worldly bearing, leaving the confrontation to continue into the next chapter. ब्रह्माजी नारदजीको आगे कथा सुनाते हैं—शिवजीकी आज्ञासे क्रोधसे भरे हुए उनके गण जाकर गिरिजापुत्र द्वारपालसे पूछते हैं कि तुम कौन हो और कहाँसे आये हो; गणेशजी भी उन्हें उसी प्रकार उत्तर देकर दूर चले जानेको कहते हैं। शिवजीके वे महावीर गण अपना परिचय देते हैं कि वे शंकरकी आज्ञासे उसे हटानेके लिये आये हैं और उसे गण समझकर ही उसका वध नहीं कर रहे; निर्भय गणेशजी उन्हें फटकारकर द्वारसे नहीं हटते, तब वे गण शिवजीके पास जाकर सारा वृत्तान्त निवेदन करते हैं। अपने गणोंको कायरकी भाँति समाचार लाते देख शिवजी उन्हें डाँटकर नये द्वारपालको किसी भी उपायसे हटा देनेकी आज्ञा देते हैं; वे गण लौटकर गणेशजीको सिंहासनपर बैठे सियारके समान कहकर अपमानित करते और पराक्रमका अनुभव करते ही गिरनेकी धमकी देते हैं, जिससे क्रुद्ध गणेशजी लाठीसे उन्हें मारकर निर्भयतापूर्वक शंकरके महावीर गणोंको दूर चले जानेकी और न मानने पर अपना प्रचण्ड पराक्रम दिखाकर उपहासास्पद बना देनेकी चेतावनी देते हैं। असमंजसमें पड़े वे लज्जित गण आपसमें विचार करके पुनः शिवजीके पास कैलाससे एक कोस दूर जाकर सब कुछ निवेदन करते हैं; त्रिशूलधारी उग्रबुद्धि शिवजी हँसते हुए भी अपने गणोंको कायर कहकर फटकारते हैं और किसी भी प्रकार उस बालकको मारकर दूर करनेकी आज्ञा देते हैं। इस प्रकार डाँटे जानेपर गण लौटकर गणेशजीको न मानने पर मृत्युकी धमकी देते हैं, जिससे पार्वतीपुत्र दुःखी होकर सोचने लगते हैं कि क्या करूँ; इसी बीच द्वारपर कलह सुनकर देवी अपनी सखीको भेजती हैं, जो वृत्तान्त जानकर पार्वतीको सब कुछ यथार्थरूपसे बताती है। सखी कहती है कि गणेशजीने तिरस्कार सहकर भी किसीको भीतर न आने देकर बहुत अच्छा किया है, विवाद छिड़ जानेके बाद अब हमारे गणको हराये बिना वे सुखपूर्वक भीतर नहीं आ सकते, अतः पार्वतीको अपना मान नहीं छोड़ना चाहिये, क्योंकि सदा उनके अधीन रहनेवाले शिवजी अवश्य अनुकूल हो जायँगे; शिवकी इच्छासे प्रेरित होकर पार्वती क्षणभर रुककर मानिनी होकर अपने मनमें सोचती हैं कि उनकी आज्ञाके बिना यह हठ कैसे हुआ और अब नीति या विनयका उपाय करना उचित नहीं, जो होना है वही होगा, और अपनी सखीको यह सन्देश देकर गणेशजीके पास भेजती हैं कि उसने अच्छा किया, अब गणोंको जीतने न दे। माताका यह वचन सुनकर गणेशजीको परम आनन्द, बल और उत्साह प्राप्त होता है; वे कमर कसकर, पगड़ी बाँधकर, जाँघोंपर हाथ ठोंककर निर्भयतापूर्वक सभी गणोंसे कहते हैं कि मैं और तुमलोग समान हैं, यदि तुमलोग द्वारपाल हो तो मैं क्यों नहीं, तुमलोग जबतक यहाँ स्थित रहोगे शिवकी आज्ञाका पालन करोगे और मैं भी उतने ही निश्चयसे यहाँ शिवाकी आज्ञाका पालन कर रहा हूँ, अतः हठसे अथवा विनयसे कभी भीतर न जाओ। इस प्रकार डाँटे जानेपर लज्जित सभी गण शिवजीके पास जाकर प्रणामकर सारा अद्भुत वृत्तान्त हाथ जोड़कर निवेदन करते हैं; तब लौकिक व्यवहारका आश्रय लेकर शिवजी कहते हैं कि युद्ध करना उचित नहीं, क्योंकि वे उनके अपने गण हैं और वह बालक गौरीका गण है, फिर भी नम्रता दिखानेसे संसारमें यह निन्दनीय कीर्ति होगी कि शिवजी सदा स्त्रीके वशमें रहते हैं और उनके गण निर्बल हैं; जो जैसा करे उसके साथ वैसा ही बर्ताव करना ही श्रेष्ठ नीति है, अकेला बालक गण भला क्या पराक्रम करेगा; युद्धमें कुशल होते हुए भी युद्ध छोड़कर लघुता प्राप्त करना उचित नहीं, और पतिके आगे स्त्रीका हठ करना भी उचित नहीं—इसका फल पार्वतीको अवश्य मिलेगा; अन्ततः युद्ध तो करना ही होगा और जो होनहार है वही होगा, ऐसा कहकर अनेक लीलाओंमें कुशल शिवजी लौकिक गति दिखाते हुए चुप हो जाते हैं—और यह विवाद अगले अध्यायमें आगे बढ़ता है।
१ गणास्ते क्रोधसम्पन्नास्तत्र गत्वा शिवाज्ञया। पप्रच्छुर्गिरिजापुत्रं तं तदा द्वारपालकम्॥ १
gaṇāste krodhasampannāstatra gatvā śivājñayā | papracchurgirijāputraṃ taṃ tadā dvārapālakam 1 ||
वे गण क्रोधसे भरे हुए शिवजीकी आज्ञासे वहाँ जाकर उस समय द्वारपाल गिरिजापुत्रसे पूछने लगे।
Those gaṇas, filled with anger, having gone there by Śiva's command, then questioned Girijā's son, that door-guard.
गणास्ते क्रोधसम्पन्नाः (gaṇāste krodhasampannāḥ) — those gaṇas, filled with anger,तत्र गत्वा शिवाज्ञया (tatra gatvā śivājñayā) — having gone there by Śiva's orderपप्रच्छुर्गिरिजापुत्रं (papracchurgirijāputraṃ) — questioned the son of Girijāतं तदा द्वारपालकम् (taṃ tadā dvārapālakam) — him, then the door-guard
२ कोऽसि त्वं कुत आयातः किं वा त्वं च चिकीर्षसि। इतोऽद्य गच्छ दूरं वै यदि जीवितुमिच्छसि॥ २
ko'si tvaṃ kuta āyātaḥ kiṃ vā tvaṃ ca cikīrṣasi | ito'dya gaccha dūraṃ vai yadi jīvitumicchasi 2 ||
तुम कौन हो? कहाँसे आये हो? अथवा तुम क्या करना चाहते हो? यदि जीवित रहना चाहते हो तो आज ही यहाँसे दूर चले जाओ।
"Who are you? Whence have you come? Or what is it you intend to do? Go far away from here today, if you wish to live."
कोऽसि त्वं कुत आयातः (ko'si tvaṃ kuta āyātaḥ) — "who are you, whence have you come,किं वा त्वं च चिकीर्षसि (kiṃ vā tvaṃ ca cikīrṣasi) — or what is it you intend to do?इतोऽद्य गच्छ दूरं वै (ito'dya gaccha dūraṃ vai) — go far away from here today,यदि जीवितुमिच्छसि (yadi jīvitumicchasi) — if you wish to live"
३ तदीयं तद्वचः श्रुत्वा गिरिजातनयः स वै। निर्भयो दण्डपाणिश्च द्वारपानब्रवीदिदम्॥ ३
tadīyaṃ tadvacaḥ śrutvā girijātanayaḥ sa vai | nirbhayo daṇḍapāṇiśca dvārapānabravīdidam 3 ||
उनका वह वचन सुनकर गिरिजापुत्र निर्भय होकर हाथमें दण्ड लिये उन द्वाररक्षकोंसे यह बोले।
Having heard that word of theirs, Girijā's son, fearless, staff in hand, said this to the door-guards.
तदीयं तद्वचः श्रुत्वा (tadīyaṃ tadvacaḥ śrutvā) — having heard that word of theirsगिरिजातनयः स वै (girijātanayaḥ sa vai) — he, the son of Girijā,निर्भयो दण्डपाणिश्च (nirbhayo daṇḍapāṇiśca) — fearless, staff in hand,द्वारपानब्रवीदिदम् (dvārapānabravīdidam) — said this to the door-guards [gaṇas]
४ यूयं के कुत आयाता भवन्तः सुन्दरा इमे। यात दूरं किमर्थं वै स्थिता अत्र विरोधिनः॥ ४
yūyaṃ ke kuta āyātā bhavantaḥ sundarā ime | yāta dūraṃ kimarthaṃ vai sthitā atra virodhinaḥ 4 ||
तुमलोग कौन हो? कहाँसे आये हो? आपलोग तो बड़े सुन्दर हैं; यहाँसे दूर चले जाओ, विरोध करनेके लिये यहाँ क्यों खड़े हो?
"Who are you? Whence have you come, you gentlemen, so fine-looking? Go far away — why is it that you stand here as adversaries?"
यूयं के कुत आयाता (yūyaṃ ke kuta āyātā) — "who are you, whence have you come,भवन्तः सुन्दरा इमे (bhavantaḥ sundarā ime) — you gentlemen, so fine-looking?यात दूरं किमर्थं वै (yāta dūraṃ kimarthaṃ vai) — go far away — why is itस्थिता अत्र विरोधिनः (sthitā atra virodhinaḥ) — you stand here as adversaries?"
५ एवं श्रुत्वा वचस्तस्य हास्यं कृत्वा परस्परम्। ऊचुःसर्वे शिवगणा महावीरा गतस्मयाः॥ ५
evaṃ śrutvā vacastasya hāsyaṃ kṛtvā parasparam | ūcuḥsarve śivagaṇā mahāvīrā gatasmayāḥ 5 ||
इस प्रकार उसका वचन सुनकर शिवजीके सभी महावीर गण आपसमें हँसकर, आश्चर्य दूर होनेपर बोले।
Thus having heard his word, and laughing with one another, all those great-hero gaṇas of Śiva, their astonishment gone, said—
एवं श्रुत्वा वचस्तस्य (evaṃ śrutvā vacastasya) — thus having heard his wordहास्यं कृत्वा परस्परम् (hāsyaṃ kṛtvā parasparam) — and laughing with one anotherऊचुःसर्वे शिवगणा (ūcuḥsarve śivagaṇā) — all the gaṇas of Śiva saidमहावीरा गतस्मयाः (mahāvīrā gatasmayāḥ) — [being] great heroes, their astonishment past
६ परस्परमिति प्रोच्य सर्वे ते शिवपार्षदाः। द्वारपालं गणेशं तं प्रत्यूचुः क्रुद्धमानसाः॥ ६
parasparamiti procya sarve te śivapārṣadāḥ | dvārapālaṃ gaṇeśaṃ taṃ pratyūcuḥ kruddhamānasāḥ 6 ||
आपसमें ऐसा कहकर शिवजीके वे सभी पार्षद कुपितमन होकर उस द्वारपाल गणेशसे बोले।
Having thus spoken to one another, all those attendants of Śiva, their minds now angered, replied to that door-guard Gaṇeśa.
परस्परमिति प्रोच्य (parasparamiti procya) — having said this to one another,सर्वे ते शिवपार्षदाः (sarve te śivapārṣadāḥ) — all those attendants of Śivaद्वारपालं गणेशं तं (dvārapālaṃ gaṇeśaṃ taṃ) — to that door-guard Gaṇeśaप्रत्यूचुः क्रुद्धमानसाः (pratyūcuḥ kruddhamānasāḥ) — replied, their minds now angered
७ श्रूयतां द्वारपाला हि वयं शिवगणा वराः। त्वां निवारयितुं प्राप्ताः शङ्करस्याज्ञया विभोः॥ ७
śrūyatāṃ dvārapālā hi vayaṃ śivagaṇā varāḥ | tvāṃ nivārayituṃ prāptāḥ śaṅkarasyājñayā vibhoḥ 7 ||
सुनो, द्वारपाल तो हम शिवजीके श्रेष्ठ गण ही हैं; हम विभु शंकरकी आज्ञासे तुम्हें यहाँसे हटानेके लिये आये हैं।
"Listen: it is we, the excellent gaṇas of Śiva, who are the [true] door-guards; we have come, by the order of mighty Śaṅkara, to remove you."
श्रूयतां द्वारपाला हि (śrūyatāṃ dvārapālā hi) — "listen: the door-guards, indeed,वयं शिवगणा वराः (vayaṃ śivagaṇā varāḥ) — are we, the excellent gaṇas of Śivaत्वां निवारयितुं प्राप्ताः (tvāṃ nivārayituṃ prāptāḥ) — we have come to remove youशङ्करस्याज्ञया विभोः (śaṅkarasyājñayā vibhoḥ) — by the order of Śaṅkara, the mighty lord"
८ त्वामपीह गणं मत्वा न हन्यामोऽन्यथा हतः। तिष्ठ दूरे स्वतः त्वं च किमर्थं मृत्युमीहसे॥ ८
tvāmapīha gaṇaṃ matvā na hanyāmo'nyathā hataḥ | tiṣṭha dūre svataḥ tvaṃ ca kimarthaṃ mṛtyumīhase 8 ||
तुमको भी यहाँ एक गण समझकर हम तुम्हारा वध नहीं करते, अन्यथा तुम मार डाले गये होते; तुम स्वयं दूर हट जाओ, क्यों मृत्युको चाहते हो?
"Taking you too to be a gaṇa here, we do not slay you — otherwise you would already be slain. Stand aside yourself, at a distance; why do you court death?"
त्वामपीह गणं मत्वा (tvāmapīha gaṇaṃ matvā) — "taking you too to be a gaṇa here,न हन्यामोऽन्यथा हतः (na hanyāmo'nyathā hataḥ) — we do not slay you — otherwise you would be slainतिष्ठ दूरे स्वतः त्वं च (tiṣṭha dūre svataḥ tvaṃ ca) — stand aside yourself, at a distance,किमर्थं मृत्युमीहसे (kimarthaṃ mṛtyumīhase) — why do you court death?"
९ इत्युक्तोऽपि गणेशश्च गिरिजातनयोऽभयः। निर्भर्त्स्य शङ्करगणान्न द्वारं मुक्तवांस्तदा॥ ९
ityukto'pi gaṇeśaśca girijātanayo'bhayaḥ | nirbhartsya śaṅkaragaṇānna dvāraṃ muktavāṃstadā 9 ||
इस प्रकार कहे जानेपर भी गिरिजापुत्र गणेश निर्भय होकर शंकरके गणोंको डाँटकर उस समय द्वार नहीं छोड़ा।
Though thus addressed, Gaṇeśa, Girijā's son, undaunted, having rebuked Śaṅkara's gaṇas, then did not give up the door.
इत्युक्तोऽपि गणेशश्च (ityukto'pi gaṇeśaśca) — though thus addressed, Gaṇeśa,गिरिजातनयोऽभयः (girijātanayo'bhayaḥ) — Girijā's son, undaunted,निर्भर्त्स्य शङ्करगणान् (nirbhartsya śaṅkaragaṇān) — having rebuked Śaṅkara's gaṇas,न द्वारं मुक्तवांस्तदा (na dvāraṃ muktavāṃstadā) — then did not release the door
१० ते सर्वेऽपि गणाः शैवाः तत्रत्या वचनं तदा। श्रुत्वा तत्र शिवं गत्वा तद्वृत्तान्तमथाब्रुवन्॥ १०
te sarve'pi gaṇāḥ śaivāḥ tatratyā vacanaṃ tadā | śrutvā tatra śivaṃ gatvā tadvṛttāntamathābruvan 10 ||
वहाँके वे सभी शिवगण उसका वह वचन सुनकर तब शिवजीके पास जाकर उस वृत्तान्तको निवेदन करने लगे।
All those gaṇas of Śiva who were there, having heard his word, then went to Śiva and told him the whole affair.
ते सर्वेऽपि गणाः शैवाः (te sarve'pi gaṇāḥ śaivāḥ) — all those gaṇas of Śiva, present there,तत्रत्या वचनं तदा (tatratyā vacanaṃ tadā) — having heard his wordश्रुत्वा तत्र शिवं गत्वा (śrutvā tatra śivaṃ gatvā) — then went there to Śivaतद्वृत्तान्तमथाब्रुवन् (tadvṛttāntamathābruvan) — and then told him that whole affair
११ ततश्च तद्वचः श्रुत्वाद्भुतलीलो महेश्वरः। विनिर्भर्त्स्य गणानूचे निजाँल्लोकगतिर्मुने॥ ११
tataśca tadvacaḥ śrutvādbhutalīlo maheśvaraḥ | vinirbhartsya gaṇānūce nijā~llokagatirmune 11 ||
हे मुने! तब उस वचनको सुनकर अद्भुत लीला करनेवाले महेश्वर अपने गणोंको डाँटकर लौकिक गतिका आश्रय लेकर कहने लगे।
And then, having heard that word, Maheśvara of wondrous play, having rebuked his own gaṇas, O sage, spoke, adopting a worldly manner.
ततश्च तद्वचः श्रुत्वा (tataśca tadvacaḥ śrutvā) — and then, having heard that word,अद्भुतलीलो महेश्वरः (adbhutalīlo maheśvaraḥ) — Maheśvara, of wondrous play,विनिर्भर्त्स्य गणानूचे (vinirbhartsya gaṇānūce) — having rebuked his gaṇas, said [this]निजाँल्लोकगतिर्मुने (nijā~llokagatirmune) — to his own [gaṇas], adopting a worldly manner, O sage
१२ कश्चायं वर्तते किं च ब्रवीत्यरिवदुच्छ्रितः। किं करिष्यत्यसद्बुद्धिः स्वमृत्युं वाञ्छति ध्रुवम्॥ १२
kaścāyaṃ vartate kiṃ ca bravītyarivaducchritaḥ | kiṃ kariṣyatyasadbuddhiḥ svamṛtyuṃ vāñchati dhruvam 12 ||
यह कौन है, जो शत्रुके समान इतना उद्धत होकर बोलता है? यह असद्बुद्धि क्या करेगा? यह निश्चय ही अपनी मृत्युको चाहता है।
"Who is this, and what is it he says, so insolent, like an enemy? What will this ill-minded one do? He surely desires his own death."
कश्चायं वर्तते किं च (kaścāyaṃ vartate kiṃ ca) — "who is this, and what does heब्रवीत्यरिवदुच्छ्रितः (bravītyarivaducchritaḥ) — say, so insolent, like an enemy?किं करिष्यत्यसद्बुद्धिः (kiṃ kariṣyatyasadbuddhiḥ) — what will this ill-minded one do?स्वमृत्युं वाञ्छति ध्रुवम् (svamṛtyuṃ vāñchati dhruvam) — he surely desires his own death"
१३ दूरतः क्रियतां ह्येष द्वारपालो नवीनकः। क्लीबा इव स्थितास्तस्य वृत्तं वदथ मे कथम्॥ १३
dūrataḥ kriyatāṃ hyeṣa dvārapālo navīnakaḥ | klībā iva sthitāstasya vṛttaṃ vadatha me katham 13 ||
इस नये द्वारपालको दूर ही क्यों नहीं कर देते? क्लीब (नपुंसक) की भाँति खड़े होकर तुमलोग मुझसे उसका समाचार क्यों कह रहे हो?
"Let this new door-guard indeed be put far away — standing there like cowards over him, why do you [merely] tell me his affair?"
दूरतः क्रियतां ह्येष (dūrataḥ kriyatāṃ hyeṣa) — "let this one indeed be put far away —द्वारपालो नवीनकः (dvārapālo navīnakaḥ) — this new door-guardक्लीबा इव स्थितास्तस्य (klībā iva sthitāstasya) — standing like impotent cowards over him,वृत्तं वदथ मे कथम् (vṛttaṃ vadatha me katham) — why do you tell me his affair?"
१४ स्वामिनोक्ता गणास्ते चाद्भुतलीलेन शम्भुना। पुनरागत्य तत्रैव तमूचुर्द्वारपालकम्॥ १४
svāminoktā gaṇāste cādbhutalīlena śambhunā | punarāgatya tatraiva tamūcurdvārapālakam 14 ||
अद्भुत लीला करनेवाले स्वामी शंभुके ऐसा कहनेपर वे गण पुनः वहीं आकर उस द्वारपालसे कहने लगे।
Those gaṇas, addressed thus by their lord Śambhu of wondrous play, having come back to that very place, spoke to that door-guard.
स्वामिनोक्ता गणास्ते (svāminoktā gaṇāste) — those gaṇas, addressed by their lord,च अद्भुतलीलेन शम्भुना (ca adbhutalīlena śambhunā) — Śambhu of wondrous play,पुनरागत्य तत्रैव (punarāgatya tatraiva) — having come back to that very place,तमूचुर्द्वारपालकम् (tamūcurdvārapālakam) — said this to that door-guard
१५ रे रे द्वारप कस्त्वं हि स्थितश्च स्थापितः कुतः। नैवास्मान्गणयस्येवं कथं जीवितुमिच्छसि॥ १५
re re dvārapa kastvaṃ hi sthitaśca sthāpitaḥ kutaḥ | naivāsmāngaṇayasyevaṃ kathaṃ jīvitumicchasi 15 ||
अरे द्वारपाल! तुम कौन हो और किसके द्वारा यहाँ नियुक्त होकर स्थित हो? तुम हमारी कोई परवाह नहीं करते, फिर कैसे जीना चाहते हो?
"Hey, hey, door-keeper! Who are you, standing here — by whom were you stationed? You pay us no regard at all — how do you wish to live?"
रे रे द्वारप कस्त्वं हि (re re dvārapa kastvaṃ hi) — "hey, hey, door-keeper, who indeed are you,स्थितश्च स्थापितः कुतः (sthitaśca sthāpitaḥ kutaḥ) — standing here — by whom were you stationed?नैवास्मान्गणयस्येवं (naivāsmāngaṇayasyevaṃ) — you thus pay us no regard at all —कथं जीवितुमिच्छसि (kathaṃ jīvitumicchasi) — how do you wish to live?"
१६ द्वारपाला वयं सर्वे स्थिताः किं परिभाषसे। सिंहासनगृहीतश्च शृगालः शिवमीहते॥ १६
dvārapālā vayaṃ sarve sthitāḥ kiṃ paribhāṣase | siṃhāsanagṛhītaśca śṛgālaḥ śivamīhate 16 ||
द्वारपाल तो हम सब लोग हैं जो यहाँ स्थित हैं, तुम स्वयंको द्वारपाल क्यों कहते हो? शेरके आसनपर बैठा हुआ सियार भला अपना कल्याण कैसे चाह सकता है?
"It is we, all of us, who are the door-guards here — why do you speak so of yourself? [It is as if] a jackal, having seized a lion's throne, thereby sought its own welfare!"
Noteसिंहासनगृहीतश्च शृगालः — "a jackal that has seized a lion's throne": mocking Gaṇeśa's presumption in claiming the door; not a proper name.
द्वारपाला वयं सर्वे (dvārapālā vayaṃ sarve) — "the door-guards are, all of us,स्थिताः किं परिभाषसे (sthitāḥ kiṃ paribhāṣase) — who stand here — why do you speak so [of yourself]?सिंहासनगृहीतश्च (siṃhāsanagṛhītaśca) — a jackal, having seized a lion's throne,शृगालः शिवमीहते (śṛgālaḥ śivamīhate) — thereby seeks its own welfare — [can it]?"
१७ तावद्गर्जसि मूर्ख त्वं यावद्गणपराक्रमः। नानुभूतस्त्वयात्रैव ह्यनुभूतः पतिष्यसि॥ १७
tāvadgarjasi mūrkha tvaṃ yāvadgaṇaparākramaḥ | nānubhūtastvayātraiva hyanubhūtaḥ patiṣyasi 17 ||
हे मूर्ख! तुम तभीतक गर्जन कर रहे हो, जबतक तुमने गणोंके पराक्रमका अनुभव नहीं किया है; अनुभव करते ही तुम गिर पड़ोगे।
"You roar so, O fool, only so long as you have not yet felt the might of the gaṇas here; once you have felt it, you will fall."
तावद्गर्जसि मूर्ख त्वं (tāvadgarjasi mūrkha tvaṃ) — "you roar so, O fool, only so longयावद्गणपराक्रमः (yāvadgaṇaparākramaḥ) — as the might of the gaṇasनानुभूतस्त्वयात्रैव (nānubhūtastvayātraiva) — has not yet been felt by you here;ह्यनुभूतः पतिष्यसि (hyanubhūtaḥ patiṣyasi) — once felt, you will fall"
१८ इत्युक्तस्तैस्सुसङ्क्रुद्धो हस्ताभ्यां यष्टिकां तदा। गृहीत्वा ताडयामास गणांस्तान्परिभाषिणः॥ १८
ityuktastaissusaṅkruddho hastābhyāṃ yaṣṭikāṃ tadā | gṛhītvā tāḍayāmāsa gaṇāṃstānparibhāṣiṇaḥ 18 ||
इस प्रकार उनके कहनेपर अत्यन्त क्रुद्ध होकर उन्होंने उसी समय दोनों हाथोंसे लाठी पकड़कर उन ताना मारनेवाले गणोंको पीटना आरम्भ कर दिया।
Thus addressed by them, greatly enraged, then, having seized his staff with both hands, he began to strike those reviling gaṇas.
इत्युक्तस्तैस्सुसङ्क्रुद्धः (ityuktastaissusaṅkruddhaḥ) — thus addressed by them, greatly enraged,हस्ताभ्यां यष्टिकां तदा (hastābhyāṃ yaṣṭikāṃ tadā) — then, with both hands, his staffगृहीत्वा ताडयामास (gṛhītvā tāḍayāmāsa) — having seized, he began to strikeगणांस्तान्परिभाषिणः (gaṇāṃstānparibhāṣiṇaḥ) — those reviling gaṇas
१९ उवाचाथ शिवापुत्रः परिभर्त्स्य गणेश्वरान्। शङ्करस्य महावीरान्निर्भयस्तान्गणेश्वरः॥ १९
uvācātha śivāputraḥ paribhartsya gaṇeśvarān | śaṅkarasya mahāvīrānnirbhayastāngaṇeśvaraḥ 19 ||
तदनन्तर शिवापुत्र निर्भय गणेश्वरने शंकरके उन महावीर गणेश्वरोंको घुड़ककर कहा।
And then Śivā's son, that fearless lord of gaṇas, having thoroughly rebuked those great heroes, the lords of Śaṅkara's gaṇas, spoke.
उवाचाथ शिवापुत्रः (uvācātha śivāputraḥ) — and then Śivā's son [Gaṇeśa] said,परिभर्त्स्य गणेश्वरान् (paribhartsya gaṇeśvarān) — having thoroughly rebuked the lords of the gaṇas,शङ्करस्य महावीरान् (śaṅkarasya mahāvīrān) — those great heroes of Śaṅkara,निर्भयस्तान्गणेश्वरः (nirbhayastāngaṇeśvaraḥ) — fearless, he, the lord of the gaṇas
२० यात यात इतो दूरे नो चेद्वो दर्शयामि ह। स्वपराक्रममत्युग्रं यास्यथात्युपहास्यताम्॥ २०
yāta yāta ito dūre no cedvo darśayāmi ha | svaparākramamatyugraṃ yāsyathātyupahāsyatām 20 ||
जाओ, जाओ, यहाँसे दूर चले जाओ, अन्यथा मैं तुमलोगोंको अपना अत्यन्त उग्र पराक्रम दिखाऊँगा, जिससे तुमलोग अत्यन्त उपहासके पात्र हो जाओगे।
"Go, go, far away from here, or else I shall show you my own most fierce prowess, and you will become utterly ridiculous."
यात यात इतो दूरे (yāta yāta ito dūre) — "go, go, far away from here,नो चेद्वो दर्शयामि ह (no cedvo darśayāmi ha) — or else I shall show youस्वपराक्रममत्युग्रं (svaparākramamatyugraṃ) — my own most fierce prowess,यास्यथात्युपहास्यताम् (yāsyathātyupahāsyatām) — and you will become utterly ridiculous"
२१ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य गिरिजातनयस्य हि। परस्परमथोचुस्ते शङ्करस्य गणास्तदा॥ २१
ityākarṇya vacastasya girijātanayasya hi | parasparamathocuste śaṅkarasya gaṇāstadā 21 ||
गिरिजापुत्रकी इस बातको सुनकर शंकरके वे गण तब आपसमें कहने लगे।
Having heard this word of Girijā's son, those gaṇas of Śaṅkara then said to one another.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — having heard this word of his,गिरिजातनयस्य हि (girijātanayasya hi) — of Girijā's son indeed,परस्परमथोचुस्ते (parasparamathocuste) — they then said to one another,शङ्करस्य गणास्तदा (śaṅkarasya gaṇāstadā) — those gaṇas of Śaṅkara, then
२२ किं कर्तव्यं क्व गन्तव्यं क्रियते स न किं पुनः। मर्यादा रक्ष्यतेऽस्माभिरन्यथा किं ब्रवीति च॥ २२
kiṃ kartavyaṃ kva gantavyaṃ kriyate sa na kiṃ punaḥ | maryādā rakṣyate'smābhiranyathā kiṃ bravīti ca 22 ||
अब हमें क्या करना चाहिये, कहाँ जाना चाहिये? यह हमारी बात क्यों नहीं मान रहा है? हम तो मर्यादाकी रक्षा कर रहे हैं, फिर यह ऐसी बात क्यों कहता है?
"What is to be done? Where are we to go? Why does he not simply comply? It is propriety that we are upholding — why then does he speak otherwise?"
किं कर्तव्यं क्व गन्तव्यं (kiṃ kartavyaṃ kva gantavyaṃ) — "what is to be done, where are we to go —क्रियते स न किं पुनः (kriyate sa na kiṃ punaḥ) — why then does he not act accordingly?मर्यादा रक्ष्यतेऽस्माभिः (maryādā rakṣyate'smābhiḥ) — propriety is what we uphold —अन्यथा किं ब्रवीति च (anyathā kiṃ bravīti ca) — why then does he speak otherwise?"
२३ ततः शम्भुगणाःसर्वे शिवं दूरे व्यवस्थितम्। क्रोशमात्रं तु कैलासाद्गत्वा ते च तथाऽब्रुवन्॥ २३
tataḥ śambhugaṇāḥsarve śivaṃ dūre vyavasthitam | krośamātraṃ tu kailāsādgatvā te ca tathā'bruvan 23 ||
तब शंभुके वे सभी गण कैलाससे एक कोस दूर स्थित शिवजीके पास जाकर उनसे वह सब वृत्तान्त कहने लगे।
Then all of Śambhu's gaṇas, having gone a mere krośa from Kailāsa to Śiva, who was stationed at a distance, spoke to him accordingly.
ततः शम्भुगणाःसर्वे (tataḥ śambhugaṇāḥsarve) — then all of Śambhu's gaṇas,शिवं दूरे व्यवस्थितम् (śivaṃ dūre vyavasthitam) — to Śiva, stationed at a distance,क्रोशमात्रं तु कैलासाद्गत्वा (krośamātraṃ tu kailāsādgatvā) — having gone a mere krośa [about two miles] from Kailāsa,ते च तथाऽब्रुवन् (te ca tathā'bruvan) — they spoke accordingly
२४ शिवो विहस्य तान्सर्वांस्त्रिशूलकर उग्रधीः। उवाच परमेशो हि स्वगणान् वीरसम्मतान्॥ २४
śivo vihasya tānsarvāṃstriśūlakara ugradhīḥ | uvāca parameśo hi svagaṇān vīrasammatān 24 ||
हाथमें त्रिशूल लिये हुए उग्रबुद्धि परमेश्वर शिवजी उन सब पर हँसकर अपने उन वीरमानी गणोंसे बोले।
Śiva, having laughed at them all, trident in hand, fierce of intent, the Supreme Lord spoke to his own gaṇas, esteemed as heroes.
शिवो विहस्य तान्सर्वान् (śivo vihasya tānsarvān) — Śiva, having laughed at them all,त्रिशूलकर उग्रधीः (triśūlakara ugradhīḥ) — trident in hand, fierce of intent,उवाच परमेशो हि (uvāca parameśo hi) — the Supreme Lord indeed spokeस्वगणान् वीरसम्मतान् (svagaṇān vīrasammatān) — to his own gaṇas, esteemed as heroes
२५ रे रे गणाः क्लीबमता न वीरा वीरमानिनः। मदग्रे नोदितुं योग्या भर्त्सितः किं पुनर्वदेत्॥ २५
re re gaṇāḥ klībamatā na vīrā vīramāninaḥ | madagre nodituṃ yogyā bhartsitaḥ kiṃ punarvadet 25 ||
अरे गणो! तुमलोग कायर हो, वीर नहीं हो, फिर भी अपनेको वीर मानते हो; क्या तुमलोग मेरे सामने बोलनेके योग्य हो? डाँटे जानेपर भी फिर क्या कह सकते हो?
"Hey, hey, you cowardly-minded gaṇas, not heroes though thinking yourselves heroes! Are you fit to speak before me? What indeed can one who has been rebuked say back?"
रे रे गणाः क्लीबमता (re re gaṇāḥ klībamatā) — "hey, hey, gaṇas, cowardly-minded,न वीरा वीरमानिनः (na vīrā vīramāninaḥ) — not heroes, though thinking yourselves heroes —मदग्रे नोदितुं योग्या (madagre nodituṃ yogyā) — fit to speak before me?भर्त्सितः किं पुनर्वदेत् (bhartsitaḥ kiṃ punarvadet) — what indeed can one already rebuked say back?"
२६ गम्यतां ताड्यतां चैष यः कश्चित्प्रभवेदिह। बहुनोक्तेन किं चात्र दूरीकर्तव्य एव सः॥ २६
gamyatāṃ tāḍyatāṃ caiṣa yaḥ kaścitprabhavediha | bahunoktena kiṃ cātra dūrīkartavya eva saḥ 26 ||
तुमलोग जाओ और उसपर प्रहार करो, चाहे वह कोई भी क्यों न हो; इस विषयमें अधिक कहनेसे क्या लाभ? उसे तो किसी भी प्रकार दूर करना ही है।
"Go, and let this one be struck, whoever he may prove to be; what use is much talk about this? He is simply to be driven off."
गम्यतां ताड्यतां चैष (gamyatāṃ tāḍyatāṃ caiṣa) — "go, and let this one be struck,यः कश्चित्प्रभवेदिह (yaḥ kaścitprabhavediha) — whoever he may prove to be here;बहुनोक्तेन किं चात्र (bahunoktena kiṃ cātra) — what use is much talk about this?दूरीकर्तव्य एव सः (dūrīkartavya eva saḥ) — he is simply to be driven off"
२७ इति सर्वे महेशेन जग्मुस्तत्र मुनीश्वर। भर्त्सितास्तेन देवेन प्रोचुश्च गणसत्तमाः॥ २७
iti sarve maheśena jagmustatra munīśvara | bhartsitāstena devena procuśca gaṇasattamāḥ 27 ||
हे मुनीश्वर! इस प्रकार महेश्वर उन देवके द्वारा फटकारे गये वे सभी श्रेष्ठ गण पुनः वहाँ गये और बोले।
Thus rebuked by that god Maheśa, O lord of sages, all of them, the best of the gaṇas, went there [back to the door] and spoke.
इति सर्वे महेशेन (iti sarve maheśena) — thus, by Maheśa,जग्मुस्तत्र मुनीश्वर (jagmustatra munīśvara) — [all] went there, O lord of sages,भर्त्सितास्तेन देवेन (bhartsitāstena devena) — rebuked by that god,प्रोचुश्च गणसत्तमाः (procuśca gaṇasattamāḥ) — and the best of the gaṇas spoke
२८ रेरे त्वं शृणु वै बाल बलात्किं परिभाषसे। इतस्त्वं दूरतो याहि नो चेन्मृत्युर्भविष्यति॥ २८
rere tvaṃ śṛṇu vai bāla balātkiṃ paribhāṣase | itastvaṃ dūrato yāhi no cenmṛtyurbhaviṣyati 28 ||
अरे बालक! सुनो, तुम हठपूर्वक क्यों बोल रहे हो? तुम यहाँसे दूर चले जाओ, अन्यथा तुम्हारी मृत्यु हो जायगी।
"Hey, hey, listen, O boy! Why do you talk back so forcibly? Go far away from here, or death will be your lot."
रेरे त्वं शृणु वै बाल (rere tvaṃ śṛṇu vai bāla) — "hey, hey, listen, O boy —बलात्किं परिभाषसे (balātkiṃ paribhāṣase) — why do you talk back so forcibly?इतस्त्वं दूरतो याहि (itastvaṃ dūrato yāhi) — go far away from here,नो चेन्मृत्युर्भविष्यति (no cenmṛtyurbhaviṣyati) — or else death will be your lot"
२९ इति श्रुत्वा वचस्तेषां शिवाज्ञाकारिणां ध्रुवम्। शिवासुतस्तदाभूत्स किं करोमीति दुःखितः॥ २९
iti śrutvā vacasteṣāṃ śivājñākāriṇāṃ dhruvam | śivāsutastadābhūtsa kiṃ karomīti duḥkhitaḥ 29 ||
शिवजीकी आज्ञाका निश्चयपूर्वक पालन करनेवाले उनके इस वचनको सुनकर शिवापुत्र गणेश तब यह सोचकर दुःखी हो गये कि मैं क्या करूँ।
Having heard this word of theirs, who surely carry out Śiva's command, Śivā's son then became distressed, [thinking] "what shall I do?"
इति श्रुत्वा वचस्तेषां (iti śrutvā vacasteṣāṃ) — having heard this word of theirs,शिवाज्ञाकारिणां ध्रुवम् (śivājñākāriṇāṃ dhruvam) — [theirs] who surely do Śiva's bidding,शिवासुतस्तदाभूत्स (śivāsutastadābhūtsa) — Śivā's son then became,किं करोमीति दुःखितः (kiṃ karomīti duḥkhitaḥ) — "what shall I do?" — distressed
३० एतस्मिन्नन्तरे देवी तेषां तस्य च वै पुनः। श्रुत्वा तु कलहं द्वारि सखीं पश्येति साब्रवीत्॥ ३०
etasminnantare devī teṣāṃ tasya ca vai punaḥ | śrutvā tu kalahaṃ dvāri sakhīṃ paśyeti sābravīt 30 ||
इसी बीच देवी पार्वती द्वारपर उन गणों और गणेशका कलह पुनः सुनकर अपनी सखीसे बोलीं—जाकर देखो।
Meanwhile, the goddess, having heard once again the quarrel between them and him at the door, said to her friend, "Go and see."
एतस्मिन्नन्तरे देवी (etasminnantare devī) — meanwhile, the goddess,तेषां तस्य च वै पुनः (teṣāṃ tasya ca vai punaḥ) — of theirs and of him, once againश्रुत्वा तु कलहं द्वारि (śrutvā tu kalahaṃ dvāri) — having heard the quarrel at the door,सखीं पश्येति साब्रवीत् (sakhīṃ paśyeti sābravīt) — said to her friend, "go see"
३१ समागत्य सखी तत्र वृत्तान्तं समबुध्यत। क्षणमात्रं तदा दृष्ट्वा गता हृष्टा शिवान्तिकम्॥ ३१
samāgatya sakhī tatra vṛttāntaṃ samabudhyata | kṣaṇamātraṃ tadā dṛṣṭvā gatā hṛṣṭā śivāntikam 31 ||
सखी वहाँ आकर सारा वृत्तान्त समझ गयी; क्षणमात्र देखकर वह प्रसन्न होकर पार्वतीके पास चली गयी।
Having come there, the friend fully understood the whole affair; having watched it for just a moment, she went, pleased, to Śivā's [Pārvatī's] side.
समागत्य सखी तत्र (samāgatya sakhī tatra) — having come there, the friendवृत्तान्तं समबुध्यत (vṛttāntaṃ samabudhyata) — fully understood the whole affairक्षणमात्रं तदा दृष्ट्वा (kṣaṇamātraṃ tadā dṛṣṭvā) — having watched it there for just a moment,गता हृष्टा शिवान्तिकम् (gatā hṛṣṭā śivāntikam) — she went, pleased, to Śivā's side
३२ तत्र गत्वा तु तत्सर्वं वृत्तं तद्यदभून्मुने। अशेषेण तया सख्या कथितं गिरिजाग्रतः॥ ३२
tatra gatvā tu tatsarvaṃ vṛttaṃ tadyadabhūnmune | aśeṣeṇa tayā sakhyā kathitaṃ girijāgrataḥ 32 ||
हे मुने! वहाँ जाकर उस सखीने जो कुछ भी घटित हुआ था, वह सब वृत्तान्त पूर्णरूपसे गिरिजाके सामने कह सुनाया।
Having gone there, O sage, that friend told the whole affair, whatever had occurred, in full, before Girijā.
तत्र गत्वा तु तत्सर्वं (tatra gatvā tu tatsarvaṃ) — having gone there, all of thatवृत्तं तद्यदभून्मुने (vṛttaṃ tadyadabhūnmune) — affair, whatever had occurred, O sage,अशेषेण तया सख्या (aśeṣeṇa tayā sakhyā) — in full, by that friend,कथितं गिरिजाग्रतः (kathitaṃ girijāgrataḥ) — was told before Girijā
३३ अस्मदीयो गणो यो हि स्थितो द्वारि महेश्वरि। निर्भर्त्सयन्ति तं वीराः शङ्करस्य गणा ध्रुवम्॥ ३३
asmadīyo gaṇo yo hi sthito dvāri maheśvari | nirbhartsayanti taṃ vīrāḥ śaṅkarasya gaṇā dhruvam 33 ||
हे महेश्वरि! जो हमारा गण द्वारपर स्थित है, उसे शंकरजीके वीर गण निश्चित रूपसे धमका रहे हैं।
"Our own gaṇa, O great goddess, who stands at the door — him the heroic gaṇas of Śaṅkara are certainly rebuking."
अस्मदीयो गणो यो हि (asmadīyo gaṇo yo hi) — "our own gaṇa, who indeedस्थितो द्वारि महेश्वरि (sthito dvāri maheśvari) — stands at the door, O great goddess,निर्भर्त्सयन्ति तं वीराः (nirbhartsayanti taṃ vīrāḥ) — him the heroicशङ्करस्य गणा ध्रुवम् (śaṅkarasya gaṇā dhruvam) — gaṇas of Śaṅkara are certainly rebuking"
३४ शिवश्चैव गणाः सर्वे विना तेऽवसरं कथम्। प्रविशन्ति हठाद्गेहे नैतच्छुभतरं तव॥ ३४
śivaścaiva gaṇāḥ sarve vinā te'vasaraṃ katham | praviśanti haṭhādgehe naitacchubhataraṃ tava 34 ||
शिव तथा उनके वे सभी गण आपकी अनुमतिके बिना घरमें हठपूर्वक कैसे प्रवेश कर सकते हैं? यह आपके लिये शुभतर नहीं है।
"How can Śiva and all his gaṇas force their way into the house without your leave? This is not to your advantage."
शिवश्चैव गणाः सर्वे (śivaścaiva gaṇāḥ sarve) — "Śiva and all his gaṇas —विना तेऽवसरं कथम् (vinā te'vasaraṃ katham) — how, without your leave,प्रविशन्ति हठाद्गेहे (praviśanti haṭhādgehe) — can they force their way into the house?नैतच्छुभतरं तव (naitacchubhataraṃ tava) — this is not more auspicious for you"
३५ सम्यक् कृतं ह्यनेनैव न हि कोऽपि प्रवेशितः। दुःखं चैवानुभूयात्र तिरस्कारादिकं तथा॥ ३५
samyak kṛtaṃ hyanenaiva na hi ko'pi praveśitaḥ | duḥkhaṃ caivānubhūyātra tiraskārādikaṃ tathā 35 ||
इसने बहुत अच्छा किया कि इसने किसीको भी भीतर आने नहीं दिया, यद्यपि इसमें इसने दुःख तथा तिरस्कार आदिका भी अनुभव किया है।
"Well indeed has this one done, in that no one at all has been let in — though he has suffered distress in this, and insult as well."
सम्यक् कृतं ह्यनेनैव (samyak kṛtaṃ hyanenaiva) — "well indeed has this one [the door-guard] done,न हि कोऽपि प्रवेशितः (na hi ko'pi praveśitaḥ) — in that no one at all has been let in,दुःखं चैवानुभूयात्र (duḥkhaṃ caivānubhūyātra) — though he has suffered distress in this,तिरस्कारादिकं तथा (tiraskārādikaṃ tathā) — and insult and the like as well"
३६ अतः परन्तु वाग्वादः क्रियते च परस्परम्। वाग्वादे च कृते नैव तर्ह्यायान्तु सुखेन वै॥ ३६
ataḥ parantu vāgvādaḥ kriyate ca parasparam | vāgvāde ca kṛte naiva tarhyāyāntu sukhena vai 36 ||
अब इसके बाद परस्पर वाद-विवाद हो रहा है; और वाद-विवाद हो जानेपर वे सुखपूर्वक भीतर प्रवेश नहीं कर सकेंगे।
"But hereafter a dispute of words is being carried on between them; and once a dispute of words has arisen, they can no longer enter peaceably."
अतः परन्तु वाग्वादः (ataḥ parantu vāgvādaḥ) — "but hereafter, a dispute of wordsक्रियते च परस्परम् (kriyate ca parasparam) — is being carried on between them;वाग्वादे च कृते नैव (vāgvāde ca kṛte naiva) — and once a dispute of words has arisen,तर्ह्यायान्तु सुखेन वै (tarhyāyāntu sukhena vai) — they can no longer enter peaceably"
३७ कृतश्चैवात्र वाग्वादस्तं जित्वा विजयेन च। प्रविशन्तु तथा सर्वे नान्यथा कर्हिचित्प्रिये॥ ३७
kṛtaścaivātra vāgvādastaṃ jitvā vijayena ca | praviśantu tathā sarve nānyathā karhicitpriye 37 ||
यहाँ वाद-विवाद हो ही चुका है, इसलिये उसे जीतकर, विजय प्राप्तकर ही वे सब भीतर प्रवेश करें, अन्यथा कभी नहीं, हे प्रिये!
"Since a dispute of words has indeed arisen here, only after defeating him and winning may all of them enter — never otherwise, O dear one."
कृतश्चैवात्र वाग्वादः (kṛtaścaivātra vāgvādaḥ) — "since a dispute of words has indeed arisen here,तं जित्वा विजयेन च (taṃ jitvā vijayena ca) — only having defeated him and won victoryप्रविशन्तु तथा सर्वे (praviśantu tathā sarve) — may all of them thus enter,नान्यथा कर्हिचित्प्रिये (nānyathā karhicitpriye) — never otherwise, O dear one"
३८ अस्मिन्नेवास्मदीये वै सर्वे सम्भर्त्सिता वयम्। तस्माद्देवि त्वया भद्रे न त्याज्यो मान उत्तमः॥ ३८
asminnevāsmadīye vai sarve sambhartsitā vayam | tasmāddevi tvayā bhadre na tyājyo māna uttamaḥ 38 ||
इस हमारे गणको धमकी देनेसे हम सबको ही धमकी दी गयी है; इसलिये हे देवि! हे भद्रे! आपको अपना श्रेष्ठ मान नहीं छोड़ना चाहिये।
"In [the rebuke of] this very gaṇa of ours, all of us have been rebuked; therefore, O goddess, O gracious one, your own high honour should not be abandoned by you."
अस्मिन्नेवास्मदीये वै (asminnevāsmadīye vai) — "in this very [gaṇa] of ours indeed,सर्वे सम्भर्त्सिता वयम् (sarve sambhartsitā vayam) — all of us have been rebuked;तस्माद्देवि त्वया भद्रे (tasmāddevi tvayā bhadre) — therefore, O goddess, O gracious one, by youन त्याज्यो मान उत्तमः (na tyājyo māna uttamaḥ) — your own high honour should not be abandoned"
३९ शिवो मर्कटवत्तेऽद्य वर्तते सर्वदा सति। किं करिष्यत्यहङ्कारमानुकूल्यं भविष्यति॥ ३९
śivo markaṭavatte'dya vartate sarvadā sati | kiṃ kariṣyatyahaṅkāramānukūlyaṃ bhaviṣyati 39 ||
हे सति! शिवजी तो सदा बन्दरके समान आपके अधीन रहते हैं; वे भला क्या अहंकार करेंगे? वे अवश्य ही आपके अनुकूल हो जायँगे।
"Śiva today, O virtuous one, ever remains subject to you like a tame monkey — what pride will he assert? He will surely come around to your side."
Noteमर्कटवत् — "like a [tame] monkey," a simile for Śiva's pliancy toward Pārvatī here.
शिवो मर्कटवत्तेऽद्य (śivo markaṭavatte'dya) — "Śiva today, like a tame monkey,वर्तते सर्वदा सति (vartate sarvadā sati) — ever remains subject to you, O virtuous one;किं करिष्यत्यहङ्कारम् (kiṃ kariṣyatyahaṅkāram) — what pride will he assert?आनुकूल्यं भविष्यति (ānukūlyaṃ bhaviṣyati) — [he] will surely become favourable [to you]"
४० अहो क्षणं स्थिता तत्र शिवेच्छा वशतःसती॥ ४०
aho kṣaṇaṃ sthitā tatra śivecchā vaśataḥsatī 40 ||
अहो! शिवजीकी इच्छासे वह सती (पार्वती) वहाँ क्षणभर रुक गयीं।
Ah — moved by the will of Śiva, that virtuous one [Pārvatī] paused there a moment.
NoteThis verse consists of a single sixteen-syllable pāda (half-śloka) in the source, rather than the usual paired couplet. It is followed immediately by another such half-verse (v. 41), forming one continuous thought across the two.
अहो क्षणं (aho kṣaṇaṃ) — ah, for a moment,स्थिता तत्र (sthitā tatra) — she paused there,शिवेच्छा वशतः (śivecchā vaśataḥ) — under the sway of Śiva's will,सती (satī) — the virtuous one [Pārvatī]
४१ मनस्युवाच सा भूत्वा मानिनी पार्वती तदा॥ ४१
manasyuvāca sā bhūtvā māninī pārvatī tadā 41 ||
तब मानिनी होकर पार्वती अपने मनमें इस प्रकार कहने लगीं—
Then, having become proud, Pārvatī spoke thus in her own mind:
NoteA single sixteen-syllable pāda (half-śloka), continuing directly from v.
मनस्युवाच सा (manasyuvāca sā) — she spoke in her own mind,भूत्वा मानिनी (bhūtvā māninī) — having become proud,पार्वती (pārvatī) — Pārvatī,तदा (tadā) — then
४२ अहो क्षणं स्थितो नैव हठात्कारः कथं कृतः। कथं चैवात्र कर्त्तव्यं विनयेनाथ वा पुनः॥ ४२
aho kṣaṇaṃ sthito naiva haṭhātkāraḥ kathaṃ kṛtaḥ | kathaṃ caivātra karttavyaṃ vinayenātha vā punaḥ 42 ||
अहो! उन्होंने क्षणभर भी रुकना उचित नहीं समझा; यह हठ कैसे किया गया? अब इस विषयमें विनयसे अथवा अन्य किसी उपायसे क्या करना चाहिये?
"Ah, he [Śiva] did not pause even a moment — how has this forcing been done? And how should this now be handled — with courtesy, or otherwise?"
Noteशिवोवाच here is the sandhi of "शिवा उवाच" ("Śivā spoke," Śivā being an epithet of Pārvatī) — not "Śivaḥ उवाच" ("Śiva spoke"): it is Pārvatī, reflecting in her own mind per v. 41, who continues speaking here, before dispatching her friend in v. 43.
अहो क्षणं स्थितो नैव (aho kṣaṇaṃ sthito naiva) — "ah, he did not pause even a moment —हठात्कारः कथं कृतः (haṭhātkāraḥ kathaṃ kṛtaḥ) — how has this forcing been done?कथं चैवात्र कर्त्तव्यं (kathaṃ caivātra karttavyaṃ) — and how should this now be handled —विनयेनाथ वा पुनः (vinayenātha vā punaḥ) — with courtesy, or otherwise?"
४३ भविष्यति भवत्येव कृतं नैवान्यथा पुनः। इत्युक्त्वा तु सखी तत्र प्रेषिता प्रियया तदा॥ ४३
bhaviṣyati bhavatyeva kṛtaṃ naivānyathā punaḥ | ityuktvā tu sakhī tatra preṣitā priyayā tadā 43 ||
जो होना होगा वही होगा, जो किया जा चुका है वह अन्यथा नहीं हो सकता; ऐसा कहकर प्रिया पार्वतीने तब अपनी सखीको वहाँ भेजा।
"Whatever will be will indeed be; what has been done cannot again be undone." Having said this, the beloved [Pārvatī] then sent her friend there.
भविष्यति भवत्येव (bhaviṣyati bhavatyeva) — "whatever will be will indeed be —कृतं नैवान्यथा पुनः (kṛtaṃ naivānyathā punaḥ) — what has been done cannot again be otherwise"इत्युक्त्वा तु सखी तत्र (ityuktvā tu sakhī tatra) — having said this, the friend thereप्रेषिता प्रियया तदा (preṣitā priyayā tadā) — was then sent by the beloved [Pārvatī]
४४ समागत्याऽब्रवीत्सा च प्रियया कथितं हि यत्। समाचष्ट गणेशं तं गिरिजातनयं तदा॥ ४४
samāgatyā'bravītsā ca priyayā kathitaṃ hi yat | samācaṣṭa gaṇeśaṃ taṃ girijātanayaṃ tadā 44 ||
सखी वहाँ आकर प्रिया पार्वतीके द्वारा कही गयी बातको उस गिरिजापुत्र गणेशसे कहने लगी।
Having come, she then related to that Gaṇeśa, Girijā's son, whatever had indeed been told by his beloved mother.
समागत्याऽब्रवीत्सा च (samāgatyā'bravītsā ca) — having come, she then toldप्रियया कथितं हि यत् (priyayā kathitaṃ hi yat) — whatever had indeed been told by the beloved [Pārvatī],समाचष्ट गणेशं तं (samācaṣṭa gaṇeśaṃ taṃ) — she related it to that Gaṇeśa,गिरिजातनयं तदा (girijātanayaṃ tadā) — Girijā's son, at that time
४५ सम्यक्कृतं त्वया भद्र बलात्ते प्रविशन्तु न। भवदग्रे गणा ह्येते किं जयन्तु भवादृशम्॥ ४५
samyakkṛtaṃ tvayā bhadra balātte praviśantu na | bhavadagre gaṇā hyete kiṃ jayantu bhavādṛśam 45 ||
हे भद्र! तुमने बहुत अच्छा किया, ये लोग हठपूर्वक भीतर प्रवेश न करें; तुम्हारे सामने ये गण क्या हैं, जो तुम्हारे-जैसेको जीत सकें?
"Well done, O good one; let them not enter by force. Before you, what indeed are these gaṇas — could they conquer one such as you?"
सम्यक्कृतं त्वया भद्र (samyakkṛtaṃ tvayā bhadra) — "well done by you, O good one —बलात्ते प्रविशन्तु न (balātte praviśantu na) — let them not enter by force;भवदग्रे गणा ह्येते (bhavadagre gaṇā hyete) — before you, indeed, what are these gaṇas —किं जयन्तु भवादृशम् (kiṃ jayantu bhavādṛśam) — could they conquer one such as you?"
४६ कृतं चेद्वाकृतं चैव कर्त्तव्यं क्रियतां त्वया। जितो यस्तु पुनर्वापि न वैरमथ वा ध्रुवम्॥ ४६
kṛtaṃ cedvākṛtaṃ caiva karttavyaṃ kriyatāṃ tvayā | jito yastu punarvāpi na vairamatha vā dhruvam 46 ||
करने योग्य अथवा न करने योग्य जो भी कर्तव्य हो, तुम उसे अवश्य करना; क्योंकि जो एक बार जीत लिया जाता है, वह फिर निश्चय ही वैर नहीं करता।
"Be it done or undone, let what must be done be done by you; for whoever is once defeated will surely bear no further enmity."
कृतं चेद्वाकृतं चैव (kṛtaṃ cedvākṛtaṃ caiva) — "be it done or undone,कर्त्तव्यं क्रियतां त्वया (karttavyaṃ kriyatāṃ tvayā) — let what must be done be done by you;जितो यस्तु पुनर्वापि (jito yastu punarvāpi) — for whoever is once defeated,न वैरमथ वा ध्रुवम् (na vairamatha vā dhruvam) — will surely bear no [further] enmity"
४७ इति श्रुत्वा वचस्तस्या मातुश्चैव गणेश्वरः। आनन्दं परमं प्राप बलं भूरि महोन्नतिम्॥ ४७
iti śrutvā vacastasyā mātuścaiva gaṇeśvaraḥ | ānandaṃ paramaṃ prāpa balaṃ bhūri mahonnatim 47 ||
अपनी माताके इस वचनको सुनकर गणेश्वरको परम आनन्द, अत्यधिक बल तथा महान् उत्साह प्राप्त हुआ।
Having heard this word of his mother's, Gaṇeśvara attained supreme joy, abundant strength, and great exaltation.
इति श्रुत्वा वचस्तस्या (iti śrutvā vacastasyā) — having heard this word of hers,मातुश्चैव गणेश्वरः (mātuścaiva gaṇeśvaraḥ) — his mother's, Gaṇeśvara [Gaṇeśa]आनन्दं परमं प्राप (ānandaṃ paramaṃ prāpa) — attained supreme joy,बलं भूरि महोन्नतिम् (balaṃ bhūri mahonnatim) — abundant strength, and great exaltation
४८ बद्धकक्षस्तथोष्णीषं बद्ध्वा जङ्घोरु संस्पृशन्। उवाच तान् गणान् सर्वान् निर्भयं वचनं मुदा॥ ४८
baddhakakṣastathoṣṇīṣaṃ baddhvā jaṅghoru saṃspṛśan | uvāca tān gaṇān sarvān nirbhayaṃ vacanaṃ mudā 48 ||
कमर तथा पगड़ी अच्छी तरहसे बाँधकर जाँघों और पिंडलियोंपर हाथ ठोंकते हुए उन्होंने प्रसन्नतापूर्वक उन सभी गणोंसे निर्भय वचन कहा।
His waist-cloth bound and his turban likewise tied, slapping his shins and thighs, he spoke a fearless word, with joy, to all those gaṇas.
बद्धकक्षस्तथोष्णीषं (baddhakakṣastathoṣṇīṣaṃ) — his waist-cloth bound, and likewise his turbanबद्ध्वा जङ्घोरु संस्पृशन् (baddhvā jaṅghoru saṃspṛśan) — having tied, slapping his shins and thighs,उवाच तान् गणान् सर्वान् (uvāca tān gaṇān sarvān) — he spoke to all those gaṇasनिर्भयं वचनं मुदा (nirbhayaṃ vacanaṃ mudā) — a fearless word, with joy
४९ अहं च गिरिजासूनुर्यूयं शिवगणास्तथा। उभये समतां प्राप्ताः कर्तव्यं क्रियतां पुनः॥ ४९
ahaṃ ca girijāsūnuryūyaṃ śivagaṇāstathā | ubhaye samatāṃ prāptāḥ kartavyaṃ kriyatāṃ punaḥ 49 ||
मैं गिरिजाका पुत्र हूँ और तुमलोग शिवजीके गण हो; हम दोनों ही समान हैं, अतः अपना-अपना कर्तव्य फिर किया जाय।
"I am Girijā's son, and you likewise are Śiva's gaṇas; both of us stand on equal footing — let each, then, do his own duty."
अहं च गिरिजासूनुः (ahaṃ ca girijāsūnuḥ) — "I am Girijā's son,यूयं शिवगणास्तथा (yūyaṃ śivagaṇāstathā) — and you likewise are Śiva's gaṇas;उभये समतां प्राप्ताः (ubhaye samatāṃ prāptāḥ) — both of us stand on equal footing —कर्तव्यं क्रियतां पुनः (kartavyaṃ kriyatāṃ punaḥ) — let each, then, do his own duty"
५० भवन्तो द्वारपालाश्च द्वारपोऽहं कथं न हि। भवन्तश्च स्थितास्तत्राऽहं स्थितोऽत्रेति निश्चितम्॥ ५०
bhavanto dvārapālāśca dvārapo'haṃ kathaṃ na hi | bhavantaśca sthitāstatrā'haṃ sthito'treti niścitam 50 ||
आपलोग तो द्वारपाल हैं ही, फिर मैं द्वारपाल क्यों नहीं? आपलोग वहाँ स्थित हैं, तो मैं भी यहाँ निश्चित रूपसे स्थित हूँ।
"You gentlemen are door-guards — why then am I not a door-guard too? You stand there, I stand here — this is certain."
भवन्तो द्वारपालाश्च (bhavanto dvārapālāśca) — "you gentlemen are door-guards —द्वारपोऽहं कथं न हि (dvārapo'haṃ kathaṃ na hi) — why then am I not a door-guard too?भवन्तश्च स्थितास्तत्रा (bhavantaśca sthitāstatrā) — you stand there,अहं स्थितोऽत्रेति निश्चितम् (ahaṃ sthito'treti niścitam) — I stand here — this is certain"
५१ भवद्भिश्च स्थितं ह्यत्र यदा भवति निश्चितम्। तदा भवद्भिः कर्त्तव्यं शिवाज्ञापरिपालनम्॥ ५१
bhavadbhiśca sthitaṃ hyatra yadā bhavati niścitam | tadā bhavadbhiḥ karttavyaṃ śivājñāparipālanam 51 ||
और जब आपलोगोंका यहाँ स्थित रहना निश्चित है, तब आपलोगोंको शिवजीकी आज्ञाका पालन करना ही चाहिये।
"And when your remaining here is a settled thing, then it is your duty to faithfully carry out Śiva's command."
भवद्भिश्च स्थितं ह्यत्र (bhavadbhiśca sthitaṃ hyatra) — "and when your remaining hereयदा भवति निश्चितम् (yadā bhavati niścitam) — is a settled thing,तदा भवद्भिः कर्त्तव्यं (tadā bhavadbhiḥ karttavyaṃ) — then it is your duty toशिवाज्ञापरिपालनम् (śivājñāparipālanam) — faithfully carry out Śiva's command"
५२ इदानीं तु मया चात्र शिवाज्ञापरिपालनम्। सत्यं च क्रियते वीरा निर्णीतं मे यथोचितम्॥ ५२
idānīṃ tu mayā cātra śivājñāparipālanam | satyaṃ ca kriyate vīrā nirṇītaṃ me yathocitam 52 ||
हे वीरो! इस समय मैं यहाँ शिवाकी आज्ञाका सत्यरूपसे पालन कर रहा हूँ; यह मेरा उचित एवं निश्चित निर्णय है।
"Even now, here, it is Śivā's command that I am truly carrying out, O heroes — this is my own proper, considered resolve."
इदानीं तु मया चात्र (idānīṃ tu mayā cātra) — "even now, indeed, here by me,शिवाज्ञापरिपालनम् (śivājñāparipālanam) — the command of Śivāसत्यं च क्रियते वीराः (satyaṃ ca kriyate vīrāḥ) — is truly being carried out, O heroes —निर्णीतं मे यथोचितम् (nirṇītaṃ me yathocitam) — this is my own proper, considered resolve"
५३ तस्माच्छिवगणाःसर्वे वचनं शृणुतादरात्। हठाद्वा विनयाद्वा न गन्तव्यं मन्दिरे पुनः॥ ५३
tasmācchivagaṇāḥsarve vacanaṃ śṛṇutādarāt | haṭhādvā vinayādvā na gantavyaṃ mandire punaḥ 53 ||
इसलिये हे शिवगणो! तुमलोग आदरपूर्वक मेरा वचन सुनो—हठसे अथवा विनयसे तुमलोगोंको फिर घरके भीतर नहीं जाना चाहिये।
"Therefore, O all you gaṇas of Śiva, hear my word with respect: whether by force or by courtesy, you shall not enter the house again."
तस्माच्छिवगणाःसर्वे (tasmācchivagaṇāḥsarve) — "therefore, O all you gaṇas of Śiva,वचनं शृणुतादरात् (vacanaṃ śṛṇutādarāt) — hear my word with respect:हठाद्वा विनयाद्वा (haṭhādvā vinayādvā) — whether by force or by courtesy,न गन्तव्यं मन्दिरे पुनः (na gantavyaṃ mandire punaḥ) — you shall not go into the house again"
५४ इत्युक्तास्ते गणेनैव सर्वे ते लज्जिता गणाः। ययुः शिवान्तिकं तं वै नमस्कृत्य पुरः स्थिताः॥ ५४
ityuktāste gaṇenaiva sarve te lajjitā gaṇāḥ | yayuḥ śivāntikaṃ taṃ vai namaskṛtya puraḥ sthitāḥ 54 ||
उस गणके ऐसा कहनेपर वे सभी लज्जित गण शिवजीके पास गये और उन्हें प्रणामकर उनके आगे खड़े हो गये।
Thus addressed by that gaṇa, all those gaṇas, ashamed, went to Śiva's presence and, having bowed, stood before him.
इत्युक्तास्ते गणेनैव (ityuktāste gaṇenaiva) — thus addressed by that very gaṇa,सर्वे ते लज्जिता गणाः (sarve te lajjitā gaṇāḥ) — all those gaṇas, ashamed,ययुः शिवान्तिकं तं वै (yayuḥ śivāntikaṃ taṃ vai) — went to that Śiva's presence,नमस्कृत्य पुरः स्थिताः (namaskṛtya puraḥ sthitāḥ) — and, having bowed, stood before him
५५ स्थित्वा न्यवेदयन्सर्वे वृत्तान्तं च तदद्भुतम्। करौ बद्ध्वा नतस्कन्धाः शिवं स्तुत्वा पुरः स्थिताः॥ ५५
sthitvā nyavedayansarve vṛttāntaṃ ca tadadbhutam | karau baddhvā nataskandhāḥ śivaṃ stutvā puraḥ sthitāḥ 55 ||
वहाँ खड़े होकर उन सबने वह सारा अद्भुत वृत्तान्त निवेदन किया; हाथ जोड़कर, सिर झुकाये हुए वे शिवजीकी स्तुतिकर उनके आगे खड़े हो गये।
Standing there, all of them reported that whole wondrous affair; and, hands joined, shoulders bowed, they praised Śiva and stood before him.
स्थित्वा न्यवेदयन्सर्वे (sthitvā nyavedayansarve) — standing there, all of them reportedवृत्तान्तं च तदद्भुतम् (vṛttāntaṃ ca tadadbhutam) — that whole wondrous affair;करौ बद्ध्वा नतस्कन्धाः (karau baddhvā nataskandhāḥ) — hands joined, shoulders bowed,शिवं स्तुत्वा पुरः स्थिताः (śivaṃ stutvā puraḥ sthitāḥ) — they praised Śiva and stood before him
५६ तत्सर्वं तु तदा श्रुत्वा वृत्तं तत्स्वगणोदितम्। लौकिकीं वृत्तिमाश्रित्य शङ्करो वाक्यमब्रवीत्॥ ५६
tatsarvaṃ tu tadā śrutvā vṛttaṃ tatsvagaṇoditam | laukikīṃ vṛttimāśritya śaṅkaro vākyamabravīt 56 ||
तब अपने गणोंके द्वारा कही गयी उस सारी बातको सुनकर शंकरजी लौकिक व्यवहारका आश्रय लेकर यह वचन कहने लगे।
Having then heard that whole affair, told by his own gaṇas, Śaṅkara, adopting a worldly manner, spoke this word.
तत्सर्वं तु तदा श्रुत्वा (tatsarvaṃ tu tadā śrutvā) — having then heard all of thatवृत्तं तत्स्वगणोदितम् (vṛttaṃ tatsvagaṇoditam) — affair, told by his own gaṇas,लौकिकीं वृत्तिमाश्रित्य (laukikīṃ vṛttimāśritya) — adopting a worldly manner,शङ्करो वाक्यमब्रवीत् (śaṅkaro vākyamabravīt) — Śaṅkara spoke this word
५७ श्रूयतां च गणाःसर्वे युद्धं योग्यं भवेन्न हि। यूयं चात्रास्मदीया वै स च गौरीगणस्तथा॥ ५७
śrūyatāṃ ca gaṇāḥsarve yuddhaṃ yogyaṃ bhavenna hi | yūyaṃ cātrāsmadīyā vai sa ca gaurīgaṇastathā 57 ||
हे समस्त गणो! सुनो, युद्ध करना उचित नहीं है, क्योंकि तुमलोग यहाँ मेरे ही गण हो और वह गौरीका गण है।
"Listen, all you gaṇas: battle would indeed not be fitting, for you here are my own, and he likewise is Gaurī's gaṇa."
श्रूयतां च गणाःसर्वे (śrūyatāṃ ca gaṇāḥsarve) — "listen, all you gaṇas —युद्धं योग्यं भवेन्न हि (yuddhaṃ yogyaṃ bhavenna hi) — battle would indeed not be fitting,यूयं चात्रास्मदीया वै (yūyaṃ cātrāsmadīyā vai) — for you here are indeed my own,स च गौरीगणस्तथा (sa ca gaurīgaṇastathā) — and he likewise is Gaurī's gaṇa"
५८ विनयः क्रियते चेद्वै वश्यः शम्भुः स्त्रिया सदा। इति ख्यातिर्भवेल्लोके गर्हिता मे गणा ध्रुवम्॥ ५८
vinayaḥ kriyate cedvai vaśyaḥ śambhuḥ striyā sadā | iti khyātirbhavelloke garhitā me gaṇā dhruvam 58 ||
यदि नम्रता दिखायी जाय, तो संसारमें ऐसी प्रसिद्धि होगी कि शंभु सदा स्त्रीके वशमें रहते हैं; हे गणो! यह मेरे लिये निश्चय ही निन्दनीय होगा।
"If indeed deference is shown, the report in the world would surely be that Śambhu is ever ruled by a woman — a disgraceful one for me, O gaṇas."
विनयः क्रियते चेद्वै (vinayaḥ kriyate cedvai) — "if indeed deference is shown,वश्यः शम्भुः स्त्रिया सदा (vaśyaḥ śambhuḥ striyā sadā) — that Śambhu is ever ruled by a woman —इति ख्यातिर्भवेल्लोके (iti khyātirbhavelloke) — such would be the report in the world,गर्हिता मे गणा ध्रुवम् (garhitā me gaṇā dhruvam) — O gaṇas, surely a disgraceful one for me"
५९ कृते चैवात्र कर्तव्यमिति नीतिर्गरीयसी। एकाकी स गणो बालः किं करिष्यति विक्रमम्॥ ५९
kṛte caivātra kartavyamiti nītirgarīyasī | ekākī sa gaṇo bālaḥ kiṃ kariṣyati vikramam 59 ||
जो जैसा करे, उसके साथ वैसा ही करना चाहिये—यही सबसे बड़ी नीति है; वह अकेला बालक गण भला क्या पराक्रम कर सकता है?
"To act as one is acted upon — this is the weightiest policy. What feat of valour can that solitary boy-gaṇa achieve?"
कृते चैवात्र कर्तव्यम् (kṛte caivātra kartavyam) — "as one is treated, so must one be treated —इति नीतिर्गरीयसी (iti nītirgarīyasī) — this is the weightiest policy;एकाकी स गणो बालः (ekākī sa gaṇo bālaḥ) — that solitary boy-gaṇa —किं करिष्यति विक्रमम् (kiṃ kariṣyati vikramam) — what feat of valour will he achieve?"
६० भवन्तश्च गणा लोके युद्धे चाति विशारदाः। मदीयाश्च कथं युद्धं हित्वा यास्यथ लाघवम्॥ ६०
bhavantaśca gaṇā loke yuddhe cāti viśāradāḥ | madīyāśca kathaṃ yuddhaṃ hitvā yāsyatha lāghavam 60 ||
और तुमलोग तो संसारमें युद्धमें अत्यन्त कुशल गण हो; फिर मेरे होते हुए तुमलोग युद्ध छोड़कर लघुताको कैसे प्राप्त होगे?
"And you, my gaṇas, are most expert in battle in this world — how, then, abandoning battle, will you fall into disgrace?"
भवन्तश्च गणा लोके (bhavantaśca gaṇā loke) — "and you gaṇas in the worldयुद्धे चाति विशारदाः (yuddhe cāti viśāradāḥ) — are most expert in battle;मदीयाश्च कथं युद्धं (madīyāśca kathaṃ yuddhaṃ) — being mine, how, having abandoned battle,हित्वा यास्यथ लाघवम् (hitvā yāsyatha lāghavam) — will you fall into disgrace?"
६१ स्त्रियाऽऽग्रहः कथं कार्यो पत्युरग्रे विशेषतः। कृत्वा सा गिरिजा तस्य नूनं फलमवाप्स्यति॥ ६१
striyā'grahaḥ kathaṃ kāryo patyuragre viśeṣataḥ | kṛtvā sā girijā tasya nūnaṃ phalamavāpsyati 61 ||
विशेषरूपसे पतिके सामने स्त्रीको हठ कैसे करना चाहिये? ऐसा हठ करके वह गिरिजा उसका फल अवश्य प्राप्त करेगी।
"How should a woman's stubbornness be shown, especially before her own husband? Having shown it, Girijā will surely obtain its fruit."
स्त्रियाऽऽग्रहः कथं कार्यो (striyā'grahaḥ kathaṃ kāryo) — "how should a woman's stubbornness be shown,पत्युरग्रे विशेषतः (patyuragre viśeṣataḥ) — especially before her husband?कृत्वा सा गिरिजा तस्य (kṛtvā sā girijā tasya) — having shown it, that Girijā, of it,नूनं फलमवाप्स्यति (nūnaṃ phalamavāpsyati) — will surely obtain the fruit"
६२ तस्मात्सर्वे च मद्वीराः शृणुतादरतो वचः। कर्त्तव्यं सर्वथा युद्धं भावि यत्तद्भवत्विति॥ ६२
tasmātsarve ca madvīrāḥ śṛṇutādarato vacaḥ | karttavyaṃ sarvathā yuddhaṃ bhāvi yattadbhavatviti 62 ||
इसलिये हे मेरे समस्त वीरो! तुमलोग आदरपूर्वक मेरा वचन सुनो—युद्ध तो सब प्रकारसे करना ही है; जो होनहार है वह होकर ही रहे।
"Therefore, all you my heroes, hear my word with respect: battle must in any case be waged — let whatever is destined come to pass."
तस्मात्सर्वे च मद्वीराः (tasmātsarve ca madvīrāḥ) — "therefore, all you my heroes,शृणुतादरतो वचः (śṛṇutādarato vacaḥ) — hear my word with respect:कर्त्तव्यं सर्वथा युद्धं (karttavyaṃ sarvathā yuddhaṃ) — battle must be waged in any case;भावि यत्तद्भवत्विति (bhāvi yattadbhavatviti) — let whatever is destined come to pass"
६३ इत्युक्त्वा शङ्करो ब्रह्मन् नानालीलाविशारदः। विरराम मुनिश्रेष्ठ दर्शयँल्लौकिकीं गतिम्॥ ६३
ityuktvā śaṅkaro brahman nānālīlāviśāradaḥ | virarāma muniśreṣṭha darśaya~llaukikīṃ gatim 63 ||
हे ब्रह्मन्! हे मुनिश्रेष्ठ! ऐसा कहकर अनेक प्रकारकी लीलाओंमें कुशल शंकरजी लौकिक गतिका प्रदर्शन करते हुए चुप हो गये।
Having said this, O Brahman, O best of sages, Śaṅkara, expert in manifold play, fell silent, displaying worldly conduct.
इत्युक्त्वा शङ्करो ब्रह्मन् (ityuktvā śaṅkaro brahman) — having said this, O Brahman [Nārada],नानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — Śaṅkara, expert in manifold play,विरराम मुनिश्रेष्ठ (virarāma muniśreṣṭha) — fell silent, O best of sages,दर्शयँल्लौकिकीं गतिम् (darśaya~llaukikīṃ gatim) — displaying worldly conduct
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे गणविवादवर्णनं नाम चतुर्दशोऽध्यायः॥ १४॥
Thus ends the fourteenth chapter, called "The Description of the Dispute of the Gaṇas," in the Kumāra-khaṇḍa of the fourth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके चतुर्थ कुमारखण्डमें गणविवादका वर्णन नामक चौदहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १४॥