Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — कुमारखण्ड Chapter 18
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — कुमारखण्ड
Chapter Eighteen · Gaṇeśa Attains the Rank of Gaṇa-Lord · Verses 1–79

अथ अष्टादशोऽध्यायः

Nārada asks Brahmā what happened once Pārvatī had seen her restored son alive; Brahmā continues the account. The gods had already anointed the elephant-faced Gaṇeśa as chief of the gaṇas; Pārvatī, overjoyed, embraced him, adorned him with garments and ornaments, and — touching him with her own sorrow-removing hand — blessed him: because vermilion was now seen on his face he would ever after be worshipped with vermilion, and whoever worshipped him with flowers, sandal, incense, food-offerings, betel, gifts, circumambulation and obeisance would gain complete success and see every obstacle destroyed. She worshipped him again with excellent offerings, and at once well-being returned to the gods and gaṇas by Girijā's grace. The gods, led by Indra, brought the pleased Śiva to Pārvatī's side; Śiva was seated with the child in his lap and declared before the gods, "This is my other son." Gaṇeśa rose, bowed to Śiva, Pārvatī, Brahmā, Viṣṇu and the assembled sages headed by Nārada, and asked pardon for his earlier blow, saying such is the pride natural to those newly honoured. Brahmā, Viṣṇu and Śiva together decreed that just as the three chief gods are worshipped throughout the three worlds, Gaṇeśa too — equally embodied (prākṛta) and equally worthy of worship, remover of obstacles and giver of the fruit of every desire — should be worshipped by all, and that worship offered to the other gods while he remained unworshipped would bear no fruit. Gaṇeśa was accordingly worshipped in turn by Śiva, Viṣṇu, Brahmā, Pārvatī and all the gaṇas, and was proclaimed lord over all for Pārvatī's delight; music, song and dance followed. Śiva then bestowed further boons, declaring Gaṇeśa's name foremost among destroyers of obstacles and installing him as chief of all his gaṇas, and set out at length the Gaṇeśa-caturthī vow: born on the fourth day of the dark fortnight of Bhādrapada at moonrise, in the night's first watch, from Girijā's own mind — a vow to be kept every month's fourth day, and especially the Ramā Caturthī of Mārgaśīrṣa, with a day-long fast, worship of an image made of metal, coral, arka-wood or clay with dūrvā-grass, flowers, incense, food-offerings and betel, feeding of brāhmaṇas, and, after a year of such observance, a concluding rite (udyāpana) with a consecrated jar, homa on an eight-petalled diagram, and the feeding of twelve brāhmaṇas, two women and two boys, ending in a night-vigil and blessings from a child — a vow enjoined on all castes, especially women and kings, since whoever desires anything obtains it through Gaṇeśa's worship. Śiva's decree accepted, the gaṇas duly worshipped their new lord amid divine drums, dancing Apsarases, singing Gandharvas and a rain of flowers; the whole universe found relief from sorrow, and Pārvatī and Śiva rejoiced greatly. The assembled gods and sages then departed with Śiva's leave, praising Pārvatī, Gaṇeśa and Śiva and recounting the battle; Śiva, once Pārvatī's anger had fully subsided, resumed his manifold play for the world's welfare; Viṣṇu and Brahmā took leave and returned to their own abodes, as did Nārada after hearing the tale. Brahmā closes by noting he has now told Nārada the entwined glory of Śiva, Śivā and Gaṇeśa in full, and declares that hearing this auspicious narrative — especially while travelling or on a sacred day — brings every form of mangala: sons to the sonless, wealth to the poor, spouses and offspring to those who desire them, health to the sick, fortune to the unfortunate, reunion to the separated, and freedom from grief to the sorrowing, all by Gaṇeśa's grace. नारदजी ब्रह्माजीसे पूछते हैं कि पार्वतीके अपने जीवित पुत्रको देख लेनेके बाद क्या हुआ; ब्रह्माजी आगेकी कथा कहते हैं। देवता पहले ही गजानन गणेशको गणाध्यक्षके पदपर अभिषिक्त कर चुके थे; अत्यन्त हर्षित पार्वतीने उन्हें गोदमें लेकर आलिंगन किया, वस्त्र-आभूषण पहनाये और अपने दुःखहारी हाथसे स्पर्श करते हुए आशीर्वाद दिया - चूँकि इस समय उनके मुखपर सिन्दूर दिखायी देता है, इसलिये वे सदा सिन्दूरसे पूजित होंगे, और जो कोई पुष्प, चन्दन, धूप, नैवेद्य, ताम्बूल, दान, प्रदक्षिणा तथा नमस्कारसे उनकी पूजा करेगा, उसे सम्पूर्ण सिद्धि तथा समस्त विघ्नोंका नाश प्राप्त होगा। पार्वतीने पुनः उत्तम वस्तुओंसे उनका पूजन किया, जिससे गिरिजाकी कृपासे देवताओं तथा गणोंको तत्काल शान्ति मिली। इन्द्र आदि देवता प्रसन्न शिवजीको पार्वतीके पास ले आये; शिवजीने बालकको गोदमें बैठाकर देवताओंसे कहा - यह मेरा दूसरा पुत्र है। गणेशने उठकर शिव, पार्वती, ब्रह्मा, विष्णु तथा नारद आदि समस्त ऋषियोंको प्रणामकर अपने पूर्व अपराधके लिये क्षमा माँगी, यह कहते हुए कि नवसम्मानित व्यक्तिका ऐसा अभिमान स्वाभाविक है। ब्रह्मा, विष्णु और शिवने मिलकर घोषणा की कि जिस प्रकार ये तीनों प्रमुख देवता तीनों लोकोंमें पूज्य हैं, उसी प्रकार गणेश भी - समान रूपसे प्राकृत तथा समान रूपसे पूज्य, विघ्नहर्ता तथा सर्वकामनाफलदाता - सबके द्वारा पूजनीय हों, और यदि उन्हें अपूजित रखकर अन्य देवताओंकी पूजा की गयी तो उसका फल नष्ट हो जायेगा। तदनुसार गणेशका पूजन क्रमशः शिव, विष्णु, ब्रह्मा, पार्वती तथा समस्त गणोंने किया और पार्वतीकी प्रसन्नताके लिये उन्हें सर्वाध्यक्ष घोषित किया गया; इसके बाद गीत-वाद्य-नृत्य हुए। शिवजीने पुनः वरदान देते हुए विघ्ननाशमें गणेशका नाम सर्वश्रेष्ठ घोषित किया तथा उन्हें अपने समस्त गणोंका अध्यक्ष बनाया, और विस्तारसे गणेशचतुर्थी व्रतका विधान बताया - भाद्रपद कृष्णपक्षकी चतुर्थीको चन्द्रोदयके समय, रात्रिके प्रथम प्रहरमें गिरिजाके ही मनसे उत्पन्न गणेशके लिये प्रतिमास चतुर्थीको, विशेषतः मार्गशीर्षकी रमा चतुर्थीको, दिनभर उपवास रखकर धातु, मूँगा, अर्ककाष्ठ अथवा मिट्टीकी मूर्तिका दूर्वा, पुष्प, धूप, नैवेद्य तथा ताम्बूलसे पूजन, ब्राह्मण-भोजन, और एक वर्षके व्रतके बाद कलशस्थापन, अष्टदलपर होम तथा बारह ब्राह्मणों, दो स्त्रियों एवं दो बटुकोंके भोजनसहित उद्यापन, रात्रिजागरण तथा बालकसे आशीर्वादके साथ सम्पन्न होनेवाला यह व्रत सभी वर्णोंको, विशेषतः स्त्रियों तथा राजाओंको करना चाहिये, क्योंकि गणेशकी पूजासे मनुष्य जो भी चाहता है, वह प्राप्त कर लेता है। शिवजीकी आज्ञा स्वीकारकर गणोंने दिव्य दुन्दुभियों, नृत्य करती अप्सराओं, गाते गन्धर्वों तथा पुष्पवृष्टिके बीच अपने नये अधिपतिका पूजन किया; सारा जगत् दुःखसे मुक्त हो गया और शिव-पार्वती अत्यन्त प्रसन्न हुए। एकत्र देवता तथा ऋषि शिवजीकी आज्ञा लेकर पार्वती, गणेश तथा शिवकी प्रशंसा करते हुए तथा युद्धका वर्णन करते हुए वहाँसे चले गये; पार्वतीका क्रोध पूर्णतः शान्त होनेपर शिवजीने लोकहितार्थ अपनी नाना लीलाएँ पुनः आरम्भ कीं; विष्णु तथा ब्रह्मा आज्ञा लेकर अपने-अपने धाम लौट गये, और कथा सुनकर नारदजी भी अपने भवन चले गये। अन्तमें ब्रह्माजी कहते हैं कि उन्होंने नारदजीको शिव, शिवा तथा गणेशके मिश्रित यशका पूर्ण वर्णन कर दिया है, और घोषणा करते हैं कि इस मंगलमय आख्यानको सुननेसे - विशेषतः यात्राके समय या पुण्यदिनमें - पुत्रहीनको पुत्र, निर्धनको धन, इच्छुकको पत्नी और सन्तान, रोगीको आरोग्य, अभागेको सौभाग्य, विरहितको पुनर्मिलन तथा शोकाकुलको शोकसे मुक्ति - ये सभी मंगल गणेशकी कृपासे प्राप्त होते हैं।

Begin verses ↓

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

जीविते गिरिजापुत्रे देव्या दृष्टे प्रजेश्वर । ततः किमभवत्तत्र कृपया तद्वदाधुना॥ 1

jīvite girijāputre devyā dṛṣṭe prajeśvara | tataḥ kimabhavattatra kṛpayā tadvadādhunā 1 ||

· हिन्दी

हे प्रजेश्वर! जब गिरिजाने अपने पुत्रको जीवित देख लिया, तब वहाँ क्या हुआ? कृपापूर्वक अब आप वह मुझसे कहिये।

O lord of creatures, when the goddess had seen that her son [Gaṇeśa] was alive, what then took place there? Kindly tell me that now.

Word by word

जीविते गिरिजापुत्रे (jīvite girijāputre) — when [her] son (the son of Girijā) was aliveदेव्या दृष्टे प्रजेश्वर (devyā dṛṣṭe prajeśvara) — and [this] seen by the goddess, O lord of creaturesततः किमभवत्तत्र (tataḥ kimabhavattatra) — what then took place thereकृपया तद्वदाधुना (kṛpayā tadvadādhunā) — kindly tell that now

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

जीविते गिरिजापुत्रे देव्या दृष्टे मुनीश्वर । यज्जातं तच्छृणुष्वाद्य वच्मि तं महदुत्सवम्॥ 2

jīvite girijāputre devyā dṛṣṭe munīśvara | yajjātaṃ tacchṛṇuṣvādya vacmi taṃ mahadutsavam 2 ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! जब देवीने अपने पुत्रको जीवित देख लिया, उसके बाद जो हुआ उसे अब सुनिये; मैं उस महान् उत्सवका वर्णन कर रहा हूँ।

O lord of sages, when the goddess had seen her son alive, listen now to what took place; I am telling of that great festivity.

Word by word

जीविते गिरिजापुत्रे (jīvite girijāputre) — when [her] son was aliveदेव्या दृष्टे मुनीश्वर (devyā dṛṣṭe munīśvara) — and seen by the goddess, O lord of sagesयज्जातं तच्छृणुष्वाद्य (yajjātaṃ tacchṛṇuṣvādya) — hear now what took placeवच्मि तं महदुत्सवम् (vacmi taṃ mahadutsavam) — I am telling of that great festivity

जीवितःस शिवापुत्रो निर्व्यग्रो विकृतो मुने । अभिषिक्तस्तदा देवैर्गणाध्यक्षैर्गजाननः॥ 3

jīvitaḥsa śivāputro nirvyagro vikṛto mune | abhiṣiktastadā devairgaṇādhyakṣairgajānanaḥ 3 ||

· हिन्दी

हे मुने! जब व्याकुलतासे रहित किन्तु विशेष (परिवर्तित) आकृतिवाले शिवा (पार्वती) के पुत्र गजानन जीवित हो गये, तब देवताओंने उन्हें गणाध्यक्षके पदपर अभिषिक्त कर दिया।

O sage, when that son of Śivā [Pārvatī], the elephant-faced [Gaṇeśa], free from distress though of altered form, was [again] alive, the gods then anointed him to the office of lord of the gaṇas.

Word by word

जीवितःस शिवापुत्रो (jīvitaḥsa śivāputro) — he, the son of Śivā [Pārvatī], being aliveनिर्व्यग्रो विकृतो मुने (nirvyagro vikṛto mune) — free from distress, though of altered form, O sageअभिषिक्तस्तदा देवैः (abhiṣiktastadā devaiḥ) — was then anointed by the godsगणाध्यक्षैर्गजाननः (gaṇādhyakṣairgajānanaḥ) — to the rank of lord of the gaṇas — the elephant-faced one

दृष्ट्वा स्वतनयं देवी शिवा हर्षसमन्विता । गृहीत्वा बालकं दोर्भ्यां प्रमुदा परिषस्वजे॥ 4

dṛṣṭvā svatanayaṃ devī śivā harṣasamanvitā | gṛhītvā bālakaṃ dorbhyāṃ pramudā pariṣasvaje 4 ||

· हिन्दी

अपने पुत्रको देखकर हर्षसे युक्त देवी शिवा (पार्वती) ने दोनों भुजाओंसे बालकको उठाकर अत्यन्त आनन्दके साथ उसका आलिंगन किया।

Seeing her own son, the goddess Śivā [Pārvatī], filled with joy, took the child up in her two arms and, greatly delighted, embraced him.

Word by word

दृष्ट्वा स्वतनयं देवी (dṛṣṭvā svatanayaṃ devī) — seeing her own son, the goddessशिवा हर्षसमन्विता (śivā harṣasamanvitā) — Śivā [Pārvatī], filled with joy,गृहीत्वा बालकं दोर्भ्यां (gṛhītvā bālakaṃ dorbhyāṃ) — taking the child up in her two arms,प्रमुदा परिषस्वजे (pramudā pariṣasvaje) — in great delight, embraced him

वस्त्राणि विविधानीह नानालङ्करणानि च । ददौ प्रीत्या गणेशाय स्वपुत्राय मुदाम्बिका॥ 5

vastrāṇi vividhānīha nānālaṅkaraṇāni ca | dadau prītyā gaṇeśāya svaputrāya mudāmbikā 5 ||

· हिन्दी

आनन्दित जगदम्बाने प्रेमपूर्वक अपने पुत्र गणेशको नाना प्रकारके वस्त्र तथा अनेक आभूषण प्रदान किये।

The joyful Mother [of the universe] lovingly gave various garments and manifold ornaments to Gaṇeśa, her own son.

Word by word

वस्त्राणि विविधानीह (vastrāṇi vividhānīha) — various garments hereनानालङ्करणानि च (nānālaṅkaraṇāni ca) — and manifold ornamentsददौ प्रीत्या गणेशाय (dadau prītyā gaṇeśāya) — she lovingly gave to Gaṇeśa,स्वपुत्राय मुदाम्बिका (svaputrāya mudāmbikā) — her own son — the joyful Mother [of the universe]

पूजयित्वा तया देव्या सिद्धिभिश्चाप्यनेकशः । करेण स्पर्शितः सोऽथ सर्वदुःखहरेण वै॥ 6

pūjayitvā tayā devyā siddhibhiścāpyanekaśaḥ | kareṇa sparśitaḥ so'tha sarvaduḥkhahareṇa vai 6 ||

· हिन्दी

उन देवीने अनेक प्रकारकी सिद्धियोंसे उसका पूजन करके तब अपने उस हाथसे उसका स्पर्श किया, जो समस्त दुःखोंको दूर करनेवाला है।

Having worshipped him with many kinds of siddhis as well, that goddess then touched him with her hand — the hand that removes all sorrow.

Word by word

पूजयित्वा तया देव्या (pūjayitvā tayā devyā) — having worshipped [him], by that goddess,सिद्धिभिश्चाप्यनेकशः (siddhibhiścāpyanekaśaḥ) — with many kinds of siddhis (mystic powers) as well,करेण स्पर्शितः सोऽथ (kareṇa sparśitaḥ so'tha) — he was then touched with [her] handसर्वदुःखहरेण वै (sarvaduḥkhahareṇa vai) — the hand that removes all sorrow

पूजयित्वा सुतं देवी मुखमाचुम्ब्य शाङ्करी । वरान्ददौ तदा प्रीत्या जातस्त्वं दुःखितोऽधुना॥ 7

pūjayitvā sutaṃ devī mukhamācumbya śāṅkarī | varāndadau tadā prītyā jātastvaṃ duḥkhito'dhunā 7 ||

· हिन्दी

अपने पुत्रका पूजन करके देवी शांकरी (पार्वती) ने उसका मुख चूमकर प्रेमपूर्वक उसे वरदान दिये और कहा - [पुत्र!] तुमने इस समय बड़ा कष्ट सहा है।

Having worshipped her son, the goddess Śāṅkarī [Pārvatī], kissing his face, then lovingly bestowed boons, saying: '[My son,] you have just now suffered.'

Word by word

पूजयित्वा सुतं देवी (pūjayitvā sutaṃ devī) — having worshipped her son, the goddessमुखमाचुम्ब्य शाङ्करी (mukhamācumbya śāṅkarī) — Śāṅkarī [Pārvatī], having kissed his face,वरान्ददौ तदा प्रीत्या (varāndadau tadā prītyā) — then lovingly gave boons, [saying:]जातस्त्वं दुःखितोऽधुना (jātastvaṃ duḥkhito'dhunā) — '[my son,] you have just now suffered'

धन्योऽसि कृतकृत्योऽसि पूर्वपूज्यो भवाधुना । सर्वेषाममराणां वै सर्वदा दुःखवर्जितः॥ 8

dhanyo'si kṛtakṛtyo'si pūrvapūjyo bhavādhunā | sarveṣāmamarāṇāṃ vai sarvadā duḥkhavarjitaḥ 8 ||

· हिन्दी

[पार्वतीने कहा-] तुम धन्य हो, कृतकृत्य हो; अब सबसे पहले पूजे जाओगे; समस्त देवताओंमें सदा दुःखरहित रहोगे।

'You are blessed, you have accomplished your purpose; henceforth be worshipped before all others; among all the immortals, be ever free from sorrow.'

Word by word

धन्योऽसि कृतकृत्योऽसि (dhanyo'si kṛtakṛtyo'si) — 'you are blessed, you have accomplished your purpose;पूर्वपूज्यो भवाधुना (pūrvapūjyo bhavādhunā) — henceforth be worshipped before [all others];सर्वेषाममराणां वै (sarveṣāmamarāṇāṃ vai) — among all the immortals,सर्वदा दुःखवर्जितः (sarvadā duḥkhavarjitaḥ) — be ever free from sorrow'

आनने तव सिन्दूरं दृश्यते साम्प्रतं यदि । तस्मात्त्वं पूजनीयोऽसि सिन्दूरेण सदा नरैः॥ 9

ānane tava sindūraṃ dṛśyate sāmprataṃ yadi | tasmāttvaṃ pūjanīyo'si sindūreṇa sadā naraiḥ 9 ||

· हिन्दी

चूँकि इस समय तुम्हारे मुखपर सिन्दूर दिखायी देता है, इसलिये तुम सदा लोगोंके द्वारा सिन्दूरसे पूजित होओगे।

'Since vermilion (sindūra) is now seen upon your face, you shall therefore ever be worshipped by men with vermilion.'

Word by word

आनने तव सिन्दूरं (ānane tava sindūraṃ) — 'since upon your face vermilionदृश्यते साम्प्रतं यदि (dṛśyate sāmprataṃ yadi) — is now seen,तस्मात्त्वं पूजनीयोऽसि (tasmāttvaṃ pūjanīyo'si) — therefore you are to be worshippedसिन्दूरेण सदा नरैः (sindūreṇa sadā naraiḥ) — with vermilion always, by men'

१० पुष्पैर्वा चन्दनैर्वापि गन्धेनैव शुभेन च । नैवेद्येन सुरम्येण नीराजेन विधानतः॥ 10

puṣpairvā candanairvāpi gandhenaiva śubhena ca | naivedyena suramyeṇa nīrājena vidhānataḥ 10 ||

· हिन्दी

पुष्प अथवा चन्दनसे, शुभ गन्धसे, सुन्दर नैवेद्यसे तथा विधिपूर्वक नीराजनसे -

'With flowers, or with sandal-paste, or with auspicious fragrance, with a delightful food-offering, and with the waving of lamps, according to due rite —

Word by word

पुष्पैर्वा चन्दनैर्वापि (puṣpairvā candanairvāpi) — 'with flowers, or even with sandal-paste,गन्धेनैव शुभेन च (gandhenaiva śubhena ca) — and with auspicious fragrance,नैवेद्येन सुरम्येण (naivedyena suramyeṇa) — with a delightful food-offering,नीराजेन विधानतः (nīrājena vidhānataḥ) — and with the waving of lamps, according to due rite —

११ ताम्बूलैरथ दानैश्च तथा प्रक्रमणैरपि । नमस्कारविधानेन पूजां यस्ते विधास्यति॥ 11

tāmbūlairatha dānaiśca tathā prakramaṇairapi | namaskāravidhānena pūjāṃ yaste vidhāsyati 11 ||

· हिन्दी

ताम्बूल, दान, प्रदक्षिणा तथा नमस्कारविधिसे जो कोई तुम्हारी पूजा करेगा -

and with betel, with gifts, and likewise with circumambulation, and with the rite of obeisance — whoever shall so perform worship of you—

Word by word

ताम्बूलैरथ दानैश्च (tāmbūlairatha dānaiśca) — 'and with betel, and with gifts,तथा प्रक्रमणैरपि (tathā prakramaṇairapi) — and likewise with circumambulation,नमस्कारविधानेन (namaskāravidhānena) — and with the rite of obeisance,पूजां यस्ते विधास्यति (pūjāṃ yaste vidhāsyati) — whoever shall so perform worship of you —

१२ तस्य वै सकला सिद्धिर्भविष्यति न संशयः । विघ्नान्यनेकरूपाणि क्षयं यास्यन्त्यसंशयम्॥ 12

tasya vai sakalā siddhirbhaviṣyati na saṃśayaḥ | vighnānyanekarūpāṇi kṣayaṃ yāsyantyasaṃśayam 12 ||

· हिन्दी

उसे निःसन्देह सम्पूर्ण सिद्धि प्राप्त होगी; उसके अनेक प्रकारके विघ्न निःसन्देह नष्ट हो जायेंगे।

'—to him complete success shall come, without doubt; obstacles of many forms shall, without doubt, go to their destruction.'

Word by word

तस्य वै सकला (tasya vai sakalā) — 'to him, indeed, completeसिद्धिर्भविष्यति न संशयः (siddhirbhaviṣyati na saṃśayaḥ) — success shall come, without doubt;विघ्नान्यनेकरूपाणि (vighnānyanekarūpāṇi) — obstacles of many formsक्षयं यास्यन्त्यसंशयम् (kṣayaṃ yāsyantyasaṃśayam) — shall go to destruction, without doubt.'

१३ इत्युक्त्वा च तदा देवी स्वपुत्रं तं महेश्वरी । नानावस्तुभिरुत्कृष्टैः पुनरप्यर्चयत्तथा॥ 13

ityuktvā ca tadā devī svaputraṃ taṃ maheśvarī | nānāvastubhirutkṛṣṭaiḥ punarapyarcayattathā 13 ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर उन महेश्वरी देवीने अपने उस पुत्रका नाना प्रकारके उत्कृष्ट पदार्थोंसे पुनः पूजन किया।

Having said this, the great goddess then again worshipped her own son with manifold excellent objects.

Word by word

इत्युक्त्वा च तदा देवी (ityuktvā ca tadā devī) — having said this, the goddess then,स्वपुत्रं तं महेश्वरी (svaputraṃ taṃ maheśvarī) — the great goddess, her own son,नानावस्तुभिरुत्कृष्टैः (nānāvastubhirutkṛṣṭaiḥ) — with manifold excellent objects,पुनरप्यर्चयत्तथा (punarapyarcayattathā) — again worshipped him likewise

१४ ततःस्वास्थ्यं च देवानां गणानां च विशेषतः । गिरिजाकृपया विप्र जातं तत्क्षणमात्रतः॥ 14

tataḥsvāsthyaṃ ca devānāṃ gaṇānāṃ ca viśeṣataḥ | girijākṛpayā vipra jātaṃ tatkṣaṇamātrataḥ 14 ||

· हिन्दी

हे विप्र! तब गिरिजाकी कृपासे देवताओंको तथा विशेषरूपसे गणोंको क्षणमात्रमें ही स्वास्थ्य (शान्ति) प्राप्त हो गयी।

Then, O brāhmaṇa, by the grace of Girijā, well-being arose for the gods, and especially for the gaṇas, in that very instant.

Word by word

ततःस्वास्थ्यं च देवानां (tataḥsvāsthyaṃ ca devānāṃ) — then well-being for the gods,गणानां च विशेषतः (gaṇānāṃ ca viśeṣataḥ) — and especially for the gaṇas,गिरिजाकृपया विप्र (girijākṛpayā vipra) — by the grace of Girijā, O brāhmaṇa,जातं तत्क्षणमात्रतः (jātaṃ tatkṣaṇamātrataḥ) — arose in that very instant

१५ एतस्मिंश्च क्षणे देवा वासवाद्याः शिवं मुदा । स्तुत्वा प्रसाद्य तं देवं भक्ता निन्युः शिवान्तिकम्॥ 15

etasmiṃśca kṣaṇe devā vāsavādyāḥ śivaṃ mudā | stutvā prasādya taṃ devaṃ bhaktā ninyuḥ śivāntikam 15 ||

· हिन्दी

इसी समय वासव (इन्द्र) आदि देवगण प्रसन्नतापूर्वक शिवजीकी स्तुतिकर उन्हें प्रसन्न करके भक्तिपूर्वक पार्वतीके समीप ले गये।

And at this moment the gods, headed by Vāsava (Indra), joyfully praising Śiva and pleasing him, devotedly led that god to the presence of Śivā [Pārvatī].

Word by word

एतस्मिंश्च क्षणे देवा (etasmiṃśca kṣaṇe devā) — and at this moment the gods,वासवाद्याः शिवं मुदा (vāsavādyāḥ śivaṃ mudā) — headed by Vāsava (Indra), joyfullyस्तुत्वा प्रसाद्य तं देवं (stutvā prasādya taṃ devaṃ) — praising and pleasing that god [Śiva],भक्ता निन्युः शिवान्तिकम् (bhaktā ninyuḥ śivāntikam) — devotedly led him near Śivā [Pārvatī]

१६ संसाद्य गिरिशं पश्चादुत्सङ्गे सन्न्यवेशयन् । बालकं तं महेशान्यास्त्रिजगत्सुखहेतवे॥ 16

saṃsādya giriśaṃ paścādutsaṅge sannyaveśayan | bālakaṃ taṃ maheśānyāstrijagatsukhahetave 16 ||

· हिन्दी

गिरीशको वहाँ लाकर तत्पश्चात् देवताओंने तीनों लोकोंके सुखके लिये महेश्वरी (पार्वती) के उस बालकको उनकी गोदमें बैठा दिया।

Having brought Giriśa there, they then, for the happiness of the three worlds, seated in his [Śiva's] lap that child of the great goddess [Pārvatī].

Word by word

संसाद्य गिरिशं पश्चात् (saṃsādya giriśaṃ paścāt) — having brought Giriśa [Śiva] there, thenउत्सङ्गे सन्न्यवेशयन् (utsaṅge sannyaveśayan) — they seated [him] in [Śiva's] lapबालकं तं महेशान्याः (bālakaṃ taṃ maheśānyāḥ) — that child of the great goddess [Pārvatī],त्रिजगत्सुखहेतवे (trijagatsukhahetave) — for the sake of the happiness of the three worlds

१७ शिवोऽपि तस्य शिरसि दत्त्वा स्वकरपङ्कजम् । उवाच वचनं देवान् पुत्रोऽयमिति मेऽपरः॥ 17

śivo'pi tasya śirasi dattvā svakarapaṅkajam | uvāca vacanaṃ devān putro'yamiti me'paraḥ 17 ||

· हिन्दी

शिवजीने भी उसके सिरपर अपना करकमल रखकर देवताओंसे यह वचन कहा - यह मेरा दूसरा पुत्र है।

Śiva too, placing his own lotus-hand upon his head, spoke this word to the gods: 'This is my other son.'

Word by word

शिवोऽपि तस्य शिरसि (śivo'pi tasya śirasi) — Śiva too, upon his head,दत्त्वा स्वकरपङ्कजम् (dattvā svakarapaṅkajam) — placing his own lotus-hand,उवाच वचनं देवान् (uvāca vacanaṃ devān) — spoke this word to the gods:पुत्रोऽयमिति मेऽपरः (putro'yamiti me'paraḥ) — 'this is my other son.'

१८ गणेशोऽपि तदोत्थाय नमस्कृत्य शिवाय वै । पार्वत्यै च नमस्कृत्य मह्यं वै विष्णवे तथा॥ 18

gaṇeśo'pi tadotthāya namaskṛtya śivāya vai | pārvatyai ca namaskṛtya mahyaṃ vai viṣṇave tathā 18 ||

· हिन्दी

तब गणेश भी उठकर शिवको प्रणामकर तथा पार्वतीको, मुझे और विष्णुको भी प्रणामकर -

Gaṇeśa too, then rising up, bowed to Śiva, and, having bowed likewise to Pārvatī, to me [Brahmā], and to Viṣṇu—

Word by word

गणेशोऽपि तदोत्थाय (gaṇeśo'pi tadotthāya) — Gaṇeśa too, then rising up,नमस्कृत्य शिवाय वै (namaskṛtya śivāya vai) — having bowed indeed to Śiva,पार्वत्यै च नमस्कृत्य (pārvatyai ca namaskṛtya) — and having bowed to Pārvatī,मह्यं वै विष्णवे तथा (mahyaṃ vai viṣṇave tathā) — to me, and likewise to Viṣṇu —

१९ नारादाद्यानृषीन्सर्वान्स त्वास्थाय पुरोऽब्रवीत् । क्षन्तव्यश्चापराधो मे मानश्चैवेदृशो नृणाम्॥ 19

nārādādyānṛṣīnsarvānsa tvāsthāya puro'bravīt | kṣantavyaścāparādho me mānaścaivedṛśo nṛṇām 19 ||

· हिन्दी

नारद आदि सभी ऋषियोंके सामने खड़े होकर उसने कहा - मेरे अपराधको क्षमा करें, मनुष्योंमें अभिमान ऐसा ही होता है।

—and to Nārada and all the other sages, standing before them, he said: 'My offence should be forgiven; such indeed is the pride of men.'

Word by word

नारादाद्यानृषीन्सर्वान् (nārādādyānṛṣīnsarvān) — to Nārada and all the other sages,स त्वास्थाय पुरोऽब्रवीत् (sa tvāsthāya puro'bravīt) — he, standing before [them], said:क्षन्तव्यश्चापराधो मे (kṣantavyaścāparādho me) — 'my offence should be forgiven;मानश्चैवेदृशो नृणाम् (mānaścaivedṛśo nṛṇām) — such indeed is the pride of men.'

२० अहं च शङ्करश्चैव विष्णुश्चैते त्रयः सुराः । प्रत्यूचुर्युगपत्प्रीत्या ददतो वरमुत्तमम्॥ 20

ahaṃ ca śaṅkaraścaiva viṣṇuścaite trayaḥ surāḥ | pratyūcuryugapatprītyā dadato varamuttamam 20 ||

· हिन्दी

मैं, शंकर तथा विष्णु - हम तीनों देवताओंने एक साथ प्रेमपूर्वक उत्तम वरदान देते हुए कहा -

I, and Śaṅkara, and Viṣṇu — we three gods — replied together with affection, bestowing an excellent boon:

Word by word

अहं च शङ्करश्चैव (ahaṃ ca śaṅkaraścaiva) — I, and Śaṅkara,विष्णुश्चैते त्रयः सुराः (viṣṇuścaite trayaḥ surāḥ) — and Viṣṇu — we, these three gods —प्रत्यूचुर्युगपत्प्रीत्या (pratyūcuryugapatprītyā) — replied together, with affection,ददतो वरमुत्तमम् (dadato varamuttamam) — bestowing an excellent boon:

२१ त्रयो वयं सुरवरा यथा पूज्या जगत्त्रये । तथायं गणनाथश्च सकलैः प्रतिपूज्यताम्॥ 21

trayo vayaṃ suravarā yathā pūjyā jagattraye | tathāyaṃ gaṇanāthaśca sakalaiḥ pratipūjyatām 21 ||

· हिन्दी

जिस प्रकार हम तीनों श्रेष्ठ देवता तीनों लोकोंमें पूज्य हैं, उसी प्रकार यह गणनाथ भी सबके द्वारा पूजित होवे।

'As we three, the best of gods, are worshipped in the three worlds, so too let this lord of the gaṇas be worshipped by all.'

Word by word

त्रयो वयं सुरवरा (trayo vayaṃ suravarā) — 'as we three, the best of gods,यथा पूज्या जगत्त्रये (yathā pūjyā jagattraye) — are worshipped in the three worlds,तथायं गणनाथश्च (tathāyaṃ gaṇanāthaśca) — so too this lord of the gaṇasसकलैः प्रतिपूज्यताम् (sakalaiḥ pratipūjyatām) — let him be worshipped by all.'

२२ वयं च प्राकृताश्चायं प्राकृतः पूज्य एव च । गणेशो विघ्नहर्त्ता हि सर्वकामफलप्रदः॥ 22

vayaṃ ca prākṛtāścāyaṃ prākṛtaḥ pūjya eva ca | gaṇeśo vighnaharttā hi sarvakāmaphalapradaḥ 22 ||

· हिन्दी

हम जैसे मौलिक (प्राकृत) देवता हैं, वैसे ही यह भी प्राकृत तथा हमारे समान ही पूज्य है; यह गणेश विघ्नोंका नाश करनेवाला तथा सभी कामनाओंका फल देनेवाला है।

'We are the primordial (Prākṛta) gods, and he too is Prākṛta, and equally worthy of worship; Gaṇeśa is indeed the remover of obstacles, the bestower of the fruit of all desires.'

Word by word

वयं च प्राकृताश्चायं (vayaṃ ca prākṛtāścāyaṃ) — 'we are Prākṛta [primordial deities], and he tooप्राकृतः पूज्य एव च (prākṛtaḥ pūjya eva ca) — is Prākṛta, and equally worthy of worship;गणेशो विघ्नहर्त्ता हि (gaṇeśo vighnaharttā hi) — Gaṇeśa is indeed the remover of obstacles,सर्वकामफलप्रदः (sarvakāmaphalapradaḥ) — the bestower of the fruit of all desires.'

२३ एतत्पूजां पुरा कृत्वा पश्चात्पूज्या वयं नरैः । वयं च पूजिताः सर्वे नायं चापूजितो यदा॥ 23

etatpūjāṃ purā kṛtvā paścātpūjyā vayaṃ naraiḥ | vayaṃ ca pūjitāḥ sarve nāyaṃ cāpūjito yadā 23 ||

· हिन्दी

पहले इसकी पूजा करके ही मनुष्योंको हम लोगोंकी पूजा करनी चाहिये; किन्तु यदि हम सबकी पूजा हो जाये और इसकी पूजा न हो -

'Having first performed worship of him, we are afterward to be worshipped by men; but when all of us are worshipped while he is not worshipped —'

Word by word

एतत्पूजां पुरा कृत्वा (etatpūjāṃ purā kṛtvā) — 'having first performed worship of him,पश्चात्पूज्या वयं नरैः (paścātpūjyā vayaṃ naraiḥ) — we are afterward to be worshipped by men;वयं च पूजिताः सर्वे (vayaṃ ca pūjitāḥ sarve) — but if all of us are worshipped,नायं चापूजितो यदा (nāyaṃ cāpūjito yadā) — while he is not worshipped —'

२४ अस्मिन्नपूजिते देवाः परपूजाकृता यदि । तदा तत्फलहानिः स्यान्नात्र कार्या विचारणा॥ 24

asminnapūjite devāḥ parapūjākṛtā yadi | tadā tatphalahāniḥ syānnātra kāryā vicāraṇā 24 ||

· हिन्दी

हे देवगण! यदि इसे अपूजित रखकर दूसरेकी पूजा की जाये, तो उसके फलकी हानि हो जायेगी, इसमें कोई सन्देह नहीं करना चाहिये।

'—then, O gods, while he remains unworshipped, if worship is performed of another, the fruit of that [worship] shall be lost; no doubt need be entertained here.'

Word by word

अस्मिन्नपूजिते देवाः (asminnapūjite devāḥ) — 'O gods, while he remains unworshipped,परपूजाकृता यदि (parapūjākṛtā yadi) — if worship of another is performed,तदा तत्फलहानिः स्यान् (tadā tatphalahāniḥ syān) — then there shall be a loss of that fruit;नात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — no doubt need be entertained here.'

२५ इत्युक्त्वा स गणेशानो नानावस्तुभिरादरात् । शिवेन पूजितः पूर्वं विष्णुनाऽनु प्रपूजितः॥ 25

ityuktvā sa gaṇeśāno nānāvastubhirādarāt | śivena pūjitaḥ pūrvaṃ viṣṇunā'nu prapūjitaḥ 25 ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर उन गणेशका पूजन आदरपूर्वक नाना प्रकारकी वस्तुओंसे पहले शिवजीने और फिर विष्णुजीने किया।

Having said this, that lord Gaṇeśa was reverently worshipped with manifold objects — first by Śiva, and afterward fully by Viṣṇu.

Word by word

इत्युक्त्वा स गणेशानो (ityuktvā sa gaṇeśāno) — having said this, that lord Gaṇeśaनानावस्तुभिरादरात् (nānāvastubhirādarāt) — was, reverently, with manifold objects,शिवेन पूजितः पूर्वं (śivena pūjitaḥ pūrvaṃ) — worshipped first by Śiva,विष्णुनाऽनु प्रपूजितः (viṣṇunā'nu prapūjitaḥ) — and afterward thoroughly worshipped by Viṣṇu

२६ ब्रह्मणा च मया तत्र पार्वत्या च प्रपूजितः । सर्वैर्देवगणैश्चैव पूजितः परया मुदा॥ 26

brahmaṇā ca mayā tatra pārvatyā ca prapūjitaḥ | sarvairdevagaṇaiścaiva pūjitaḥ parayā mudā 26 ||

· हिन्दी

वहाँ मुझ ब्रह्माने और पार्वतीने भी उनका पूजन किया तथा समस्त देवगणोंने भी अत्यन्त हर्षके साथ उनकी पूजा की।

There he was fully worshipped by me, Brahmā, and by Pārvatī, and was worshipped by all the hosts of gods with the highest joy.

Word by word

ब्रह्मणा च मया तत्र (brahmaṇā ca mayā tatra) — there, by me, Brahmā,पार्वत्या च प्रपूजितः (pārvatyā ca prapūjitaḥ) — and by Pārvatī, he was fully worshipped;सर्वैर्देवगणैश्चैव (sarvairdevagaṇaiścaiva) — and by all the hosts of godsपूजितः परया मुदा (pūjitaḥ parayā mudā) — he was worshipped with the highest joy

२७ सवैर्मिलित्वा तत्रैव ब्रह्मविष्णुहरादिभिः । सगणेशश्शिवातुष्ट्यै सर्वाध्यक्षो निवेदितः॥ 27

savairmilitvā tatraiva brahmaviṣṇuharādibhiḥ | sagaṇeśaśśivātuṣṭyai sarvādhyakṣo niveditaḥ 27 ||

· हिन्दी

वहाँ ब्रह्मा, विष्णु, हर आदि सबने मिलकर पार्वतीकी प्रसन्नताके लिये गणोंसहित उन्हें सर्वाध्यक्ष घोषित किया।

There, all having come together — Brahmā, Viṣṇu, Hara, and the rest — he, together with the gaṇas, was, for the delight of Śivā [Pārvatī], proclaimed lord over all.

Word by word

सवैर्मिलित्वा तत्रैव (savairmilitvā tatraiva) — there, all having come together —ब्रह्मविष्णुहरादिभिः (brahmaviṣṇuharādibhiḥ) — Brahmā, Viṣṇu, Hara, and the rest —सगणेशश्शिवातुष्ट्यै (sagaṇeśaśśivātuṣṭyai) — he, together with the gaṇas, for the delight of Śivā [Pārvatī],सर्वाध्यक्षो निवेदितः (sarvādhyakṣo niveditaḥ) — was proclaimed lord over all

२८ पुनश्चैव शिवेनास्मै सुप्रसन्नेन चेतसा । सर्वदा सुखदा लोके वरा दत्ता ह्यनेकशः॥ 28

punaścaiva śivenāsmai suprasannena cetasā | sarvadā sukhadā loke varā dattā hyanekaśaḥ 28 ||

· हिन्दी

इसके बाद अत्यन्त प्रसन्नचित्त शिवजीने उन्हें लोकमें सदा सुख देनेवाले अनेक वरदान पुनः प्रदान किये।

And again, Śiva, with a heart fully well-pleased, bestowed upon him many boons ever bringing happiness in the world.

Word by word

पुनश्चैव शिवेनास्मै (punaścaiva śivenāsmai) — and again, by Śiva, to him,सुप्रसन्नेन चेतसा (suprasannena cetasā) — with a heart fully well-pleased,सर्वदा सुखदा लोके (sarvadā sukhadā loke) — boons ever bringing happiness in the worldवरा दत्ता ह्यनेकशः (varā dattā hyanekaśaḥ) — were indeed bestowed, many in number

शिव उवाच — Śiva spoke: शिवजी बोले:

२९ हे गिरीन्द्रसुतापुत्र सन्तुष्टोऽहं न संशयः । मयि तुष्टे जगत्तुष्टं विरुद्धः कोऽपि नो भवेत्॥ 29

he girīndrasutāputra santuṣṭo'haṃ na saṃśayaḥ | mayi tuṣṭe jagattuṣṭaṃ viruddhaḥ ko'pi no bhavet 29 ||

· हिन्दी

[शिवजी बोले-] हे गिरीन्द्रसुताके पुत्र! मैं तुमपर सन्तुष्ट हूँ, इसमें सन्देह नहीं; मेरे सन्तुष्ट रहनेपर जगत् सन्तुष्ट हो जाता है, कोई भी विरुद्ध नहीं हो सकता।

'O son of the mountain-lord's daughter [Pārvatī], I am pleased — of this there is no doubt; when I am pleased, the world is pleased, and none whatsoever can stand against [you].'

Word by word

हे गिरीन्द्रसुतापुत्र (he girīndrasutāputra) — 'O son of the daughter of the mountain-lord [Pārvatī],सन्तुष्टोऽहं न संशयः (santuṣṭo'haṃ na saṃśayaḥ) — I am pleased, there is no doubt;मयि तुष्टे जगत्तुष्टं (mayi tuṣṭe jagattuṣṭaṃ) — when I am pleased, the world is pleased,विरुद्धः कोऽपि नो भवेत् (viruddhaḥ ko'pi no bhavet) — and none whatsoever can be an adversary.'

३० बालरूपोऽपि यस्मात्त्वं महाविक्रमकारकः । शक्तिपुत्रः सुतेजस्वी तस्माद्भव सदा सुखी॥ 30

bālarūpo'pi yasmāttvaṃ mahāvikramakārakaḥ | śaktiputraḥ sutejasvī tasmādbhava sadā sukhī 30 ||

· हिन्दी

यद्यपि तुम बालरूप हो, तथापि महापराक्रमी शक्तिके पुत्र तथा परम तेजस्वी हो; इसलिये सदा सुखी रहो।

'Since, though of the form of a child, you are a doer of great valour — son of Śakti, full of splendour — therefore be ever happy.'

Word by word

बालरूपोऽपि यस्मात्त्वं (bālarūpo'pi yasmāttvaṃ) — 'since, though of a child's form, youमहाविक्रमकारकः (mahāvikramakārakaḥ) — are a doer of great valour,शक्तिपुत्रः सुतेजस्वी (śaktiputraḥ sutejasvī) — son of Śakti, full of splendour —तस्माद्भव सदा सुखी (tasmādbhava sadā sukhī) — therefore be ever happy.'

३१ त्वन्नाम विघ्नहन्तृत्वे श्रेष्ठं चैव भवत्विति । मम सर्वगणाध्यक्षः सम्पूज्यस्त्वं भवाधुना॥ 31

tvannāma vighnahantṛtve śreṣṭhaṃ caiva bhavatviti | mama sarvagaṇādhyakṣaḥ sampūjyastvaṃ bhavādhunā 31 ||

· हिन्दी

विघ्नोंका नाश करनेमें तुम्हारा नाम सर्वश्रेष्ठ होगा; आजसे तुम मेरे समस्त गणोंके अध्यक्ष तथा सबके पूजनीय होओगे।

'Let your name become foremost in the destroying of obstacles; henceforth you shall be the chief of all my gaṇas, and worthy of worship.'

Word by word

त्वन्नाम विघ्नहन्तृत्वे (tvannāma vighnahantṛtve) — 'let your name, in the destroying of obstacles,श्रेष्ठं चैव भवत्विति (śreṣṭhaṃ caiva bhavatviti) — become foremost' [thus he said];मम सर्वगणाध्यक्षः (mama sarvagaṇādhyakṣaḥ) — you shall be the chief of all my gaṇas,सम्पूज्यस्त्वं भवाधुना (sampūjyastvaṃ bhavādhunā) — and worthy of worship, henceforth.'

३२ एवमुक्त्वा शङ्करेण पूजाविधिरनेकशः । आशिषश्चाप्यनेका हि कृतास्तस्मिंस्तु तत्क्षणात्॥ 32

evamuktvā śaṅkareṇa pūjāvidhiranekaśaḥ | āśiṣaścāpyanekā hi kṛtāstasmiṃstu tatkṣaṇāt 32 ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर शंकरने उसी क्षण गणेशको पूजाकी अनेक विधियाँ बतलायीं और अनेक आशीर्वाद भी दिये।

Having thus spoken, Śaṅkara then, in that very instant, prescribed manifold rites of worship for him, and bestowed many blessings besides.

Word by word

एवमुक्त्वा शङ्करेण (evamuktvā śaṅkareṇa) — having thus spoken, by Śaṅkara,पूजाविधिरनेकशः (pūjāvidhiranekaśaḥ) — manifold rites of worshipआशिषश्चाप्यनेका हि (āśiṣaścāpyanekā hi) — and indeed many blessings as wellकृतास्तस्मिंस्तु तत्क्षणात् (kṛtāstasmiṃstu tatkṣaṇāt) — were bestowed upon him in that very instant

३३ ततो देवगणाश्चैव गीतं वाद्यं च नृत्यकम् । मुदा ते कारयामासुस्तथैवाप्सरसां गणाः॥ 33

tato devagaṇāścaiva gītaṃ vādyaṃ ca nṛtyakam | mudā te kārayāmāsustathaivāpsarasāṃ gaṇāḥ 33 ||

· हिन्दी

तदनन्तर देवगणों तथा अप्सराओंके समूहोंने प्रसन्नतापूर्वक गान, वाद्य तथा नृत्य कराये।

Then the hosts of gods, and likewise the hosts of Apsarases, joyfully caused song, instrumental music, and dance [to take place].

Word by word

ततो देवगणाश्चैव (tato devagaṇāścaiva) — then the hosts of gods,गीतं वाद्यं च नृत्यकम् (gītaṃ vādyaṃ ca nṛtyakam) — song, instrumental music, and danceमुदा ते कारयामासुः (mudā te kārayāmāsuḥ) — joyfully they brought about,तथैवाप्सरसां गणाः (tathaivāpsarasāṃ gaṇāḥ) — and likewise the hosts of Apsarases

३४ पुनश्चैव वरो दत्तः सुप्रसन्नेन शम्भुना । तस्मै च गणनाथाय शिवेनैव महात्मना॥ 34

punaścaiva varo dattaḥ suprasannena śambhunā | tasmai ca gaṇanāthāya śivenaiva mahātmanā 34 ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् उन कल्याणकारी महात्मा शिवजीने प्रसन्न होकर उन गणनाथको पुनः एक वर प्रदान किया।

And once more a boon was given, by the fully-pleased Śambhu — by Śiva himself, the great soul — to that lord of the gaṇas.

Word by word

पुनश्चैव वरो दत्तः (punaścaiva varo dattaḥ) — and once more a boon was givenसुप्रसन्नेन शम्भुना (suprasannena śambhunā) — by the fully-pleased Śambhu,तस्मै च गणनाथाय (tasmai ca gaṇanāthāya) — to that lord of the gaṇas,शिवेनैव महात्मना (śivenaiva mahātmanā) — by Śiva himself, the great soul

३५ चतुर्थ्यां त्वं समुत्पन्नो भाद्रे मासि गणेश्वर । असिते च तथा पक्षे चन्द्रस्योदयने शुभे॥ 35

caturthyāṃ tvaṃ samutpanno bhādre māsi gaṇeśvara | asite ca tathā pakṣe candrasyodayane śubhe 35 ||

· हिन्दी

हे गणेश्वर! तुम भाद्रपद मासकी कृष्णपक्षकी चतुर्थीको शुभ चन्द्रोदयके समय उत्पन्न हुए हो।

'O lord of the gaṇas, you were born on the fourth [lunar day], in the month of Bhādra, on the dark fortnight, at the auspicious rising of the moon.'

Word by word

चतुर्थ्यां त्वं समुत्पन्नो (caturthyāṃ tvaṃ samutpanno) — 'on the fourth [tithi] you were born,भाद्रे मासि गणेश्वर (bhādre māsi gaṇeśvara) — in the month of Bhādra, O lord of the gaṇas,असिते च तथा पक्षे (asite ca tathā pakṣe) — and on the dark fortnight,चन्द्रस्योदयने शुभे (candrasyodayane śubhe) — at the auspicious rising of the moon.'

३६ प्रथमे च तथा यामे गिरिजायाः सुचेतसः । आविर्बभूव ते रूपं यस्मात्ते व्रतमुत्तमम्॥ 36

prathame ca tathā yāme girijāyāḥ sucetasaḥ | āvirbabhūva te rūpaṃ yasmātte vratamuttamam 36 ||

· हिन्दी

रात्रिके प्रथम प्रहरमें गिरिजाके निर्मल चित्तसे तुम्हारा यह रूप प्रकट हुआ है; इसलिये तुम्हारा उत्तम व्रत होगा।

'And in the first watch [of the night], your form arose from the pure mind of Girijā; therefore an excellent vow shall be observed for you.'

Word by word

प्रथमे च तथा यामे (prathame ca tathā yāme) — 'and in the first watch [of the night],गिरिजायाः सुचेतसः (girijāyāḥ sucetasaḥ) — from the pure mind of Girijā,आविर्बभूव ते रूपं (āvirbabhūva te rūpaṃ) — your form came into being;यस्मात्ते व्रतमुत्तमम् (yasmātte vratamuttamam) — therefore an excellent vow [shall be observed] for you.'

३७ तस्मात्तद्दिनमारभ्य तस्यामेव तिथौ मुदा । व्रतं कार्यं विशेषेण सर्वसिद्ध्यै सुशोभनम्॥ 37

tasmāttaddinamārabhya tasyāmeva tithau mudā | vrataṃ kāryaṃ viśeṣeṇa sarvasiddhyai suśobhanam 37 ||

· हिन्दी

इसलिये उसी दिनसे लेकर उसी तिथिको हर्षपूर्वक यह सुन्दर व्रत सम्पूर्ण सिद्धिके लिये विशेषरूपसे करना चाहिये।

'Therefore, beginning from that day, this excellent vow should joyfully be observed on that very tithi, especially for the attainment of all success.'

Word by word

तस्मात्तद्दिनमारभ्य (tasmāttaddinamārabhya) — 'therefore, beginning from that day,तस्यामेव तिथौ मुदा (tasyāmeva tithau mudā) — on that very tithi, with joy,व्रतं कार्यं विशेषेण (vrataṃ kāryaṃ viśeṣeṇa) — this vow should be observed, especiallyसर्वसिद्ध्यै सुशोभनम् (sarvasiddhyai suśobhanam) — for the attainment of all success — this excellent [rite].'

३८ यावत्पुनः समायाति वर्षान्ते च चतुर्थिका । तावद्व्रतं च कर्तव्यं तव चैव ममाज्ञया॥ 38

yāvatpunaḥ samāyāti varṣānte ca caturthikā | tāvadvrataṃ ca kartavyaṃ tava caiva mamājñayā 38 ||

· हिन्दी

वर्षके अन्तमें जब पुनः चतुर्थी तिथि आये, तबतक मेरी आज्ञासे तुम्हारा व्रत करते रहना चाहिये।

'Until the fourth [tithi] comes round again at the end of the year, until then the vow to you should, by my own command, be performed.'

Word by word

यावत्पुनः समायाति (yāvatpunaḥ samāyāti) — 'until [it] comes round again,वर्षान्ते च चतुर्थिका (varṣānte ca caturthikā) — the fourth [tithi], at the end of the year,तावद्व्रतं च कर्तव्यं (tāvadvrataṃ ca kartavyaṃ) — until then the vow is to be performedतव चैव ममाज्ञया (tava caiva mamājñayā) — for you, by my own command.'

३९ संसारे सुखमिच्छन्ति येऽतुलं चाप्यनेकशः । त्वां पूजयन्तु ते भक्त्या चतुर्थ्यां विधिपूर्वकम्॥ 39

saṃsāre sukhamicchanti ye'tulaṃ cāpyanekaśaḥ | tvāṃ pūjayantu te bhaktyā caturthyāṃ vidhipūrvakam 39 ||

· हिन्दी

जो लोग संसारमें अतुल तथा अनेक प्रकारके सुख चाहते हैं, वे चतुर्थीके दिन विधिपूर्वक भक्तिसे तुम्हारी पूजा करें।

'Let those who desire incomparable and manifold happiness in this world worship you devoutly on the fourth [tithi], according to due rite.'

Word by word

संसारे सुखमिच्छन्ति (saṃsāre sukhamicchanti) — 'those who desire happiness in this world,येऽतुलं चाप्यनेकशः (ye'tulaṃ cāpyanekaśaḥ) — incomparable and manifold,त्वां पूजयन्तु ते भक्त्या (tvāṃ pūjayantu te bhaktyā) — let them worship you devoutlyचतुर्थ्यां विधिपूर्वकम् (caturthyāṃ vidhipūrvakam) — on the fourth [tithi], according to due rite.'

४० मार्गशीर्षे तथा मासे रमा या वै चतुर्थिका । प्रातः स्नानं तदा कृत्वा व्रतं विप्रान्निवेदयेत्॥ 40

mārgaśīrṣe tathā māse ramā yā vai caturthikā | prātaḥ snānaṃ tadā kṛtvā vrataṃ viprānnivedayet 40 ||

· हिन्दी

मार्गशीर्षमासमें जो रमा नामक चतुर्थी होती है, उस दिन प्रातःकाल स्नान करके व्रतका संकल्प ब्राह्मणोंसे निवेदन करना चाहिये।

'And likewise, in the month of Mārgaśīrṣa, on the fourth [tithi] called Ramā, having bathed at dawn, one should announce [the observance of] the vow to brāhmaṇas.'

Word by word

मार्गशीर्षे तथा मासे (mārgaśīrṣe tathā māse) — 'and likewise, in the month of Mārgaśīrṣa,रमा या वै चतुर्थिका (ramā yā vai caturthikā) — on the fourth [tithi] which is called Ramā,प्रातः स्नानं तदा कृत्वा (prātaḥ snānaṃ tadā kṛtvā) — having then bathed at dawn,व्रतं विप्रान्निवेदयेत् (vrataṃ viprānnivedayet) — one should announce the vow to brāhmaṇas.'

४१ दूर्वाभिः पूजनं कार्यमुपवासस्तथाविधः । रात्रेश्च प्रहरे जाते स्नात्वा सम्पूजयेन्नरः॥ 41

dūrvābhiḥ pūjanaṃ kāryamupavāsastathāvidhaḥ | rātreśca prahare jāte snātvā sampūjayennaraḥ 41 ||

· हिन्दी

दूर्वासे पूजन करना चाहिये तथा उस विधिका उपवास रखना चाहिये; रात्रिका एक प्रहर बीत जानेपर मनुष्यको स्नान करके पूजन करना चाहिये।

'Worship should be performed with dūrvā-grass, together with such a fast; and when a watch of the night has passed, a man should bathe and worship again.'

Word by word

दूर्वाभिः पूजनं कार्यम् (dūrvābhiḥ pūjanaṃ kāryam) — 'worship should be performed with dūrvā-grass,उपवासस्तथाविधः (upavāsastathāvidhaḥ) — and a fast of that kind [observed];रात्रेश्च प्रहरे जाते (rātreśca prahare jāte) — and when a watch of the night has arrived,स्नात्वा सम्पूजयेन्नरः (snātvā sampūjayennaraḥ) — a man, having bathed, should worship.'

४२ मूर्तिं धातुमयीं कृत्वा प्रवालसम्भवां तथा । श्वेतार्कसम्भवां चापि मार्द्दिकां निर्मितां तथा॥ 42

mūrtiṃ dhātumayīṃ kṛtvā pravālasambhavāṃ tathā | śvetārkasambhavāṃ cāpi mārddikāṃ nirmitāṃ tathā 42 ||

· हिन्दी

धातुसे, मूँगेसे, श्वेत अर्ककी लकड़ीसे अथवा मिट्टीसे गणेशकी मूर्ति बनाकर -

'Having made an image of metal, or one made of coral, or one of the white arka-plant, or likewise one fashioned of clay —'

Word by word

मूर्तिं धातुमयीं कृत्वा (mūrtiṃ dhātumayīṃ kṛtvā) — 'having made an image of metal,प्रवालसम्भवां तथा (pravālasambhavāṃ tathā) — or likewise one of coral,श्वेतार्कसम्भवां चापि (śvetārkasambhavāṃ cāpi) — or one arisen from the white arka [plant],मार्द्दिकां निर्मितां तथा (mārddikāṃ nirmitāṃ tathā) — or likewise one fashioned of clay —'

४३ प्रतिष्ठाप्य तदा तत्र पूजयेत्प्रयतः पुमान् । गन्धैर्नानाविधैर्दिव्यैश्चन्दनैः पुष्पकैरिह॥ 43

pratiṣṭhāpya tadā tatra pūjayetprayataḥ pumān | gandhairnānāvidhairdivyaiścandanaiḥ puṣpakairiha 43 ||

· हिन्दी

उसे वहाँ स्थापितकर सावधान पुरुष नाना प्रकारके दिव्य गन्ध, चन्दन तथा पुष्पोंसे उसका पूजन करे।

'—having then installed it there, a self-controlled man should worship it with manifold divine fragrances, with sandal-paste and with flowers.'

Word by word

प्रतिष्ठाप्य तदा तत्र (pratiṣṭhāpya tadā tatra) — 'having then installed it there,पूजयेत्प्रयतः पुमान् (pūjayetprayataḥ pumān) — a self-controlled man should worship [it]गन्धैर्नानाविधैर्दिव्यैः (gandhairnānāvidhairdivyaiḥ) — with manifold divine fragrances,चन्दनैः पुष्पकैरिह (candanaiḥ puṣpakairiha) — with sandal-paste and with flowers here.'

४४ वितस्तिमात्रा दूर्वा च त्र्यङ्गा वै मूलवर्जिता । ईदृशानां शाद्बलानां शतेनैकोत्तरेण ह॥ 44

vitastimātrā dūrvā ca tryaṅgā vai mūlavarjitā | īdṛśānāṃ śādbalānāṃ śatenaikottareṇa ha 44 ||

· हिन्दी

जो दूर्वा एक बित्तेकी, तीन गाँठोंवाली तथा मूलरहित हो, ऐसी एक सौ एक दूर्वाओंसे -

'—with dūrvā-grass a span in length, three-jointed and without its root; with a hundred and one blades of such young grass —'

Word by word

वितस्तिमात्रा दूर्वा च (vitastimātrā dūrvā ca) — 'and dūrvā-grass measuring a span,त्र्यङ्गा वै मूलवर्जिता (tryaṅgā vai mūlavarjitā) — three-jointed indeed, free of its root;ईदृशानां शाद्बलानां (īdṛśānāṃ śādbalānāṃ) — of such blades of young grass,शतेनैकोत्तरेण ह (śatenaikottareṇa ha) — with a hundred and one —'

४५ एकविंशतिकेनैव पूजयेत्प्रतिमां स्थिताम् । धूपैर्दीपैश्च नैवेद्यैर्विविधैर्गणनायकम्॥ 45

ekaviṃśatikenaiva pūjayetpratimāṃ sthitām | dhūpairdīpaiśca naivedyairvividhairgaṇanāyakam 45 ||

· हिन्दी

अथवा इक्कीस दूर्वाओंसे स्थापित प्रतिमाका पूजन करे तथा धूप, दीप एवं नाना प्रकारके नैवेद्योंसे गणनायककी अर्चना करे।

'—or with just twenty-one, one should worship the image so installed, [worshipping] the leader of the gaṇas with incense, lamps, and manifold food-offerings.'

Word by word

एकविंशतिकेनैव (ekaviṃśatikenaiva) — 'or with just twenty-one [blades],पूजयेत्प्रतिमां स्थिताम् (pūjayetpratimāṃ sthitām) — one should worship the image so installed,धूपैर्दीपैश्च नैवेद्यैः (dhūpairdīpaiśca naivedyaiḥ) — with incense, lamps, and food-offerings,विविधैर्गणनायकम् (vividhairgaṇanāyakam) — manifold [offerings], [worshipping] the leader of the gaṇas.'

४६ ताम्बूलाद्यर्घसद्द्रव्यैः प्रणिपत्य स्तवैस्तथा । त्वां तत्र पूजयित्वेत्थं बालचन्द्रं च पूजयेत्॥ 46

tāmbūlādyarghasaddravyaiḥ praṇipatya stavaistathā | tvāṃ tatra pūjayitvetthaṃ bālacandraṃ ca pūjayet 46 ||

· हिन्दी

ताम्बूल आदि उत्तम अर्घ्यद्रव्योंसे तथा प्रणाम एवं स्तवोंसे इस प्रकार तुम्हारा पूजन करके बालचन्द्रमाकी भी पूजा करे।

'With betel and other worthy offerings, prostrating and with hymns of praise — having thus worshipped you there, one should also worship the crescent moon.'

Word by word

ताम्बूलाद्यर्घसद्द्रव्यैः (tāmbūlādyarghasaddravyaiḥ) — 'with betel and other worthy offering-materials,प्रणिपत्य स्तवैस्तथा (praṇipatya stavaistathā) — prostrating, and with hymns likewise,त्वां तत्र पूजयित्वेत्थं (tvāṃ tatra pūjayitvetthaṃ) — having thus worshipped you there,बालचन्द्रं च पूजयेत् (bālacandraṃ ca pūjayet) — one should also worship the crescent moon.'

४७ पश्चाद्विप्रांश्च सम्पूज्य भोजयेन्मधुरैर्मुदा । स्वयं चैव ततो भुञ्ज्यान्मधुरं लवणं विना॥ 47

paścādviprāṃśca sampūjya bhojayenmadhurairmudā | svayaṃ caiva tato bhuñjyānmadhuraṃ lavaṇaṃ vinā 47 ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् ब्राह्मणोंका पूजन करके प्रसन्नतापूर्वक उन्हें मधुर भोजन करावे और स्वयं भी लवणरहित मधुर भोजन करे।

'Afterward, having honoured the brāhmaṇas, one should joyfully feed them sweet food; and then one should also oneself eat sweet food, without salt.'

Word by word

पश्चाद्विप्रांश्च सम्पूज्य (paścādviprāṃśca sampūjya) — 'afterward, having honoured the brāhmaṇas,भोजयेन्मधुरैर्मुदा (bhojayenmadhurairmudā) — one should joyfully feed them sweet food,स्वयं चैव ततो भुञ्ज्यान् (svayaṃ caiva tato bhuñjyān) — and then one should oneself eatमधुरं लवणं विना (madhuraṃ lavaṇaṃ vinā) — sweet food, without salt.'

४८ विसर्जयेत्ततः पश्चान्नियमं सर्वमात्मनः । गणेशस्मरणं कुर्यात्सम्पूर्णं स्याद् व्रतं शुभम्॥ 48

visarjayettataḥ paścānniyamaṃ sarvamātmanaḥ | gaṇeśasmaraṇaṃ kuryātsampūrṇaṃ syād vrataṃ śubham 48 ||

· हिन्दी

उसके बाद अपने सारे नियमोंको विसर्जितकर गणेशका स्मरण करे; ऐसा करनेसे यह शुभ व्रत सम्पूर्ण होता है।

'Thereafter one should release oneself from all the restraints, and should call Gaṇeśa to mind; thus the auspicious vow becomes complete.'

Word by word

विसर्जयेत्ततः पश्चात् (visarjayettataḥ paścāt) — 'thereafter one should release,नियमं सर्वमात्मनः (niyamaṃ sarvamātmanaḥ) — all the restraints of oneself,गणेशस्मरणं कुर्यात् (gaṇeśasmaraṇaṃ kuryāt) — and should call Gaṇeśa to mind;सम्पूर्णं स्याद् व्रतं शुभम् (sampūrṇaṃ syād vrataṃ śubham) — thus the auspicious vow shall be complete.'

४९ एवं व्रतेन सम्पूर्णे वर्षे जाते नरस्तदा । उद्यापनविधिं कुर्याद्व्रतसम्पूर्त्तिहेतवे॥ 49

evaṃ vratena sampūrṇe varṣe jāte narastadā | udyāpanavidhiṃ kuryādvratasampūrttihetave 49 ||

· हिन्दी

इस प्रकार व्रत करते हुए जब एक वर्ष पूरा हो जाये, तब व्रतकी पूर्णताके लिये मनुष्यको उद्यापनविधि करनी चाहिये।

'When a full year has thus passed with this vow, a man should then perform the rite of conclusion, for the sake of the vow's completion.'

Word by word

एवं व्रतेन सम्पूर्णे (evaṃ vratena sampūrṇe) — 'when, with this vow, a fullवर्षे जाते नरस्तदा (varṣe jāte narastadā) — year has passed, a man should thenउद्यापनविधिं कुर्याद् (udyāpanavidhiṃ kuryād) — perform the rite of conclusion (udyāpana),व्रतसम्पूर्त्तिहेतवे (vratasampūrttihetave) — for the completion of the vow.'

५० द्वादश ब्राह्मणास्तत्र भोजनीया मदाज्ञया । कुम्भमेकं च संस्थाप्य पूज्या मूर्तिस्त्वदीयिका॥ 50

dvādaśa brāhmaṇāstatra bhojanīyā madājñayā | kumbhamekaṃ ca saṃsthāpya pūjyā mūrtistvadīyikā 50 ||

· हिन्दी

मेरी आज्ञासे वहाँ बारह ब्राह्मणोंको भोजन कराना चाहिये तथा एक कलशकी स्थापना करके तुम्हारी मूर्तिकी पूजा करनी चाहिये।

'Twelve brāhmaṇas should there be fed, by my command; and, a single [water-]jar having been set up, your image is to be worshipped.'

Word by word

द्वादश ब्राह्मणास्तत्र (dvādaśa brāhmaṇāstatra) — 'twelve brāhmaṇas thereभोजनीया मदाज्ञया (bhojanīyā madājñayā) — should be fed, by my command;कुम्भमेकं च संस्थाप्य (kumbhamekaṃ ca saṃsthāpya) — and, having set up a single jar,पूज्या मूर्तिस्त्वदीयिका (pūjyā mūrtistvadīyikā) — your own image is to be worshipped.'

५१ स्थण्डिलेऽष्टदलं कृत्वा तदा वेदविधानतः । होमश्चैवात्र कर्तव्यो वित्तशाठ्यविवर्जितैः॥ 51

sthaṇḍile'ṣṭadalaṃ kṛtvā tadā vedavidhānataḥ | homaścaivātra kartavyo vittaśāṭhyavivarjitaiḥ 51 ||

· हिन्दी

वेदीपर अष्टदल बनाकर वेदोक्त विधिसे धनकी कृपणतासे रहित होकर वहाँ होम करना चाहिये।

'Having made an eight-petalled [figure] upon the altar, a fire-oblation is then to be performed there, according to Vedic injunction, by those free from stinginess with wealth.'

Word by word

स्थण्डिलेऽष्टदलं कृत्वा (sthaṇḍile'ṣṭadalaṃ kṛtvā) — 'having made an eight-petalled [figure] on the altar,तदा वेदविधानतः (tadā vedavidhānataḥ) — then, according to Vedic injunction,होमश्चैवात्र कर्तव्यो (homaścaivātra kartavyo) — a fire-oblation is to be performed hereवित्तशाठ्यविवर्जितैः (vittaśāṭhyavivarjitaiḥ) — by those free from stinginess with wealth.'

५२ स्त्रीद्वयं च तथा चात्र बटुकद्वयमादरात् । भोजयेत्पूजयित्वा वै मूर्त्यग्रे विधिपूर्वकम्॥ 52

strīdvayaṃ ca tathā cātra baṭukadvayamādarāt | bhojayetpūjayitvā vai mūrtyagre vidhipūrvakam 52 ||

· हिन्दी

इसी प्रकार यहाँ दो स्त्रियों तथा दो बटुकोंको आदरपूर्वक पूजनकर मूर्तिके सामने विधिवत् भोजन कराना चाहिये।

'And here, likewise, two women and two young boys should be respectfully worshipped and fed before the image, according to due rite.'

Word by word

स्त्रीद्वयं च तथा चात्र (strīdvayaṃ ca tathā cātra) — 'and likewise here, two womenबटुकद्वयमादरात् (baṭukadvayamādarāt) — and two young boys, respectfully,भोजयेत्पूजयित्वा वै (bhojayetpūjayitvā vai) — should be worshipped and fed,मूर्त्यग्रे विधिपूर्वकम् (mūrtyagre vidhipūrvakam) — before the image, according to due rite.'

५३ निशि जागरणं कार्यं पुनः प्रातः प्रपूजयेत् । विसर्जनं ततश्चैव पुनरागमनाय च॥ 53

niśi jāgaraṇaṃ kāryaṃ punaḥ prātaḥ prapūjayet | visarjanaṃ tataścaiva punarāgamanāya ca 53 ||

· हिन्दी

रात्रिमें जागरण करना चाहिये तथा पुनः प्रातःकाल पूजन करके फिरसे आगमनके लिये विसर्जन करना चाहिये।

'A vigil is to be kept at night; again at dawn one should worship; and then [the image] should be released, for its return again [the following year].'

Word by word

निशि जागरणं कार्यं (niśi jāgaraṇaṃ kāryaṃ) — 'a vigil is to be kept at night;पुनः प्रातः प्रपूजयेत् (punaḥ prātaḥ prapūjayet) — again at dawn one should worship;विसर्जनं ततश्चैव (visarjanaṃ tataścaiva) — and then the [image] is to be released,पुनरागमनाय च (punarāgamanāya ca) — for the sake of its coming again.'

५४ बालकाच्चाशिषो ग्राह्याःस्वस्तिवाचनमेव च । पुष्पाञ्जलिं प्रदद्याच्च व्रतसम्पूर्णहेतवे॥ 54

bālakāccāśiṣo grāhyāḥsvastivācanameva ca | puṣpāñjaliṃ pradadyācca vratasampūrṇahetave 54 ||

· हिन्दी

बालकसे आशीर्वाद तथा स्वस्तिवाचन ग्रहण करना चाहिये और व्रतकी पूर्णताके लिये पुष्पांजलि अर्पित करनी चाहिये।

'Blessings, together with svasti-vācana, are to be received from the boy; and one should offer a handful of flowers, for the vow's completion.'

Word by word

बालकाच्चाशिषो ग्राह्याः (bālakāccāśiṣo grāhyāḥ) — 'blessings are to be received from the boy,स्वस्तिवाचनमेव च (svastivācanameva ca) — and likewise the recitation of svasti-vācana;पुष्पाञ्जलिं प्रदद्याच्च (puṣpāñjaliṃ pradadyācca) — and one should offer a handful of flowers,व्रतसम्पूर्णहेतवे (vratasampūrṇahetave) — for the completion of the vow.'

५५ नमस्कारांस्ततः कृत्वा नानाकार्यं प्रकल्पयेत् । एवं व्रतं कृतं येन तस्येप्सितफलं भवेत्॥ 55

namaskārāṃstataḥ kṛtvā nānākāryaṃ prakalpayet | evaṃ vrataṃ kṛtaṃ yena tasyepsitaphalaṃ bhavet 55 ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् नमस्कार करके अन्य कार्य सम्पन्न करे। जो इस प्रकार व्रत करता है, उसे इच्छित फल प्राप्त होता है।

'Then, having made obeisances, one should attend to various [other] duties. Whoever performs the vow in this manner, for him the desired fruit shall come about.'

Word by word

नमस्कारांस्ततः कृत्वा (namaskārāṃstataḥ kṛtvā) — 'then, having made obeisances,नानाकार्यं प्रकल्पयेत् (nānākāryaṃ prakalpayet) — one should undertake various duties;एवं व्रतं कृतं येन (evaṃ vrataṃ kṛtaṃ yena) — by whomever the vow is thus performed,तस्येप्सितफलं भवेत् (tasyepsitaphalaṃ bhavet) — for him the desired fruit shall come to be.'

५६ यो नित्यं श्रद्धया सार्द्धं पूजां चैव स्वशक्तितः । कुर्य्यात्तव गणेशान सर्वकामफलाप्तये॥ 56

yo nityaṃ śraddhayā sārddhaṃ pūjāṃ caiva svaśaktitaḥ | kuryyāttava gaṇeśāna sarvakāmaphalāptaye 56 ||

· हिन्दी

हे गणेश्वर! जो नित्य श्रद्धाके साथ अपनी शक्तिके अनुसार तुम्हारी पूजा सम्पूर्ण कामनाओंके फलकी प्राप्तिके लिये करेगा -

'O lord Gaṇeśa, whoever daily, with faith and according to his own capacity, performs worship of you, for the attainment of the fruit of all desires—'

Word by word

यो नित्यं श्रद्धया सार्द्धं (yo nityaṃ śraddhayā sārddhaṃ) — 'whoever daily, together with faith,पूजां चैव स्वशक्तितः (pūjāṃ caiva svaśaktitaḥ) — and worship, according to his own capacity,कुर्य्यात्तव गणेशान (kuryyāttava gaṇeśāna) — shall perform, for you, O lord Gaṇeśa,सर्वकामफलाप्तये (sarvakāmaphalāptaye) — for the attainment of the fruit of all desires —'

५७ सिन्दूरैश्चन्दनैश्चैव तण्डुलैः केतकैस्तथा । उपचारैरनेकैश्च पूजयेत्त्वां गणेश्वरम्॥ 57

sindūraiścandanaiścaiva taṇḍulaiḥ ketakaistathā | upacārairanekaiśca pūjayettvāṃ gaṇeśvaram 57 ||

· हिन्दी

सिन्दूर, चन्दन, चावल तथा केतकीके फूल एवं अनेक उपचारोंसे जो हे गणेश्वर! तुम्हारी पूजा करेगा -

'—with vermilion, with sandal-paste, with rice-grains, and likewise with ketakī flowers, and with many other offerings, let him worship you, O lord of the gaṇas.'

Word by word

सिन्दूरैश्चन्दनैश्चैव (sindūraiścandanaiścaiva) — 'with vermilion, and with sandal-paste,तण्डुलैः केतकैस्तथा (taṇḍulaiḥ ketakaistathā) — with rice-grains, and likewise with ketakī flowers,उपचारैरनेकैश्च (upacārairanekaiśca) — and with many other offerings,पूजयेत्त्वां गणेश्वरम् (pūjayettvāṃ gaṇeśvaram) — let him worship you, O lord of the gaṇas.'

५८ एवं त्वां पूजयेयुर्ये भक्त्या नानोपचारतः । तेषां सिद्धिर्भवेन्नित्यं विघ्ननाशो भवेदिह॥ 58

evaṃ tvāṃ pūjayeyurye bhaktyā nānopacārataḥ | teṣāṃ siddhirbhavennityaṃ vighnanāśo bhavediha 58 ||

· हिन्दी

इस प्रकार जो भक्तिपूर्वक नाना उपचारोंसे तुम्हारी पूजा करेंगे, उन्हें सदा सिद्धि प्राप्त होगी और उनके विघ्न नष्ट हो जायेंगे।

'—those who thus worship you devoutly, with manifold offerings, for them success shall ever come about, and their obstacles shall be destroyed here.'

Word by word

एवं त्वां पूजयेयुर्ये (evaṃ tvāṃ pūjayeyurye) — 'those who thus worship youभक्त्या नानोपचारतः (bhaktyā nānopacārataḥ) — devoutly, with manifold offerings —तेषां सिद्धिर्भवेन्नित्यं (teṣāṃ siddhirbhavennityaṃ) — for them success shall ever come to be,विघ्ननाशो भवेदिह (vighnanāśo bhavediha) — and destruction of obstacles shall occur here.'

५९ सर्वैर्वर्णैः प्रकर्त्तव्या स्त्रीभिश्चैव विशेषतः । उदयाभिमुखैश्चैव राजभिश्च विशेषतः॥ 59

sarvairvarṇaiḥ prakarttavyā strībhiścaiva viśeṣataḥ | udayābhimukhaiścaiva rājabhiśca viśeṣataḥ 59 ||

· हिन्दी

इसका पूजन सभी वर्णोंको, विशेषरूपसे स्त्रियोंको तथा अपने उत्कर्षकी कामनावाले राजाओंको विशेषरूपसे करना चाहिये।

'This [worship] is to be performed by people of all castes, and especially by women; and especially, too, by kings seeking their own prosperity.'

Word by word

सर्वैर्वर्णैः प्रकर्त्तव्या (sarvairvarṇaiḥ prakarttavyā) — '[this worship] is to be performed by all castes,स्त्रीभिश्चैव विशेषतः (strībhiścaiva viśeṣataḥ) — and especially by women,उदयाभिमुखैश्चैव (udayābhimukhaiścaiva) — and by those seeking [their own] rise [in fortune],राजभिश्च विशेषतः (rājabhiśca viśeṣataḥ) — and especially by kings.'

६० यं यं कामयते यो वै तं तमाप्नोति निश्चितम् । अतः कामयमानेन तेन सेव्यः सदा भवान्॥ 60

yaṃ yaṃ kāmayate yo vai taṃ tamāpnoti niścitam | ataḥ kāmayamānena tena sevyaḥ sadā bhavān 60 ||

· हिन्दी

मनुष्य जो-जो कामना करता है, वह निश्चितरूपसे उसे प्राप्त कर लेता है; इसलिये कामनावाले पुरुषको सदा तुम्हारी सेवा करनी चाहिये।

'Whatever a man desires, that he certainly obtains [through you]; therefore, whoever has a desire should always render service to you.'

Word by word

यं यं कामयते यो वै (yaṃ yaṃ kāmayate yo vai) — 'whatever a man desires,तं तमाप्नोति निश्चितम् (taṃ tamāpnoti niścitam) — that very thing he certainly obtains;अतः कामयमानेन तेन (ataḥ kāmayamānena tena) — therefore, by him who desires [something],सेव्यः सदा भवान् (sevyaḥ sadā bhavān) — you are always to be served.'

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

६१ शिवेनैवं तदा प्रोक्तं गणेशाय महात्मने । तदानीं दैवतैश्चैव सर्वैश्च ऋषिसत्तमैः॥ 61

śivenaivaṃ tadā proktaṃ gaṇeśāya mahātmane | tadānīṃ daivataiścaiva sarvaiśca ṛṣisattamaiḥ 61 ||

· हिन्दी

शिवजीने महात्मा गणेशसे इस प्रकार कहा; उस समय सभी देवताओं और श्रेष्ठ ऋषियोंने -

Thus it was then spoken by Śiva to the great-souled Gaṇeśa; and at that time, by all the gods and by the foremost of sages —

Word by word

शिवेनैवं तदा प्रोक्तं (śivenaivaṃ tadā proktaṃ) — thus it was then spoken by Śivaगणेशाय महात्मने (gaṇeśāya mahātmane) — to the great-souled Gaṇeśa;तदानीं दैवतैश्चैव (tadānīṃ daivataiścaiva) — and at that time, by the godsसर्वैश्च ऋषिसत्तमैः (sarvaiśca ṛṣisattamaiḥ) — and by all the best of sages —

६२ तथेत्युक्त्वा तु तैःसर्वैर्गणैः शम्भुप्रियैर्मुने । पूजितो हि गणाधीशो विधिना परमेण सः॥ 62

tathetyuktvā tu taiḥsarvairgaṇaiḥ śambhupriyairmune | pūjito hi gaṇādhīśo vidhinā parameṇa saḥ 62 ||

· हिन्दी

'तथास्तु' कहकर हे मुने! उन शम्भुप्रिय समस्त गणोंने विधिपूर्वक उन गणाधीशका परम पूजन किया।

Having said 'so be it,' by all those gaṇas dear to Śambhu, O sage, that lord of the gaṇas was indeed worshipped with the highest rite.

Word by word

तथेत्युक्त्वा तु तैःसर्वैः (tathetyuktvā tu taiḥsarvaiḥ) — having said 'so be it,' by all those,गणैः शम्भुप्रियैर्मुने (gaṇaiḥ śambhupriyairmune) — the gaṇas dear to Śambhu, O sage,पूजितो हि गणाधीशो (pūjito hi gaṇādhīśo) — that lord of the gaṇas was indeed worshipped,विधिना परमेण सः (vidhinā parameṇa saḥ) — he, with the highest ritual procedure

६३ ततश्चैव गणाः सर्वे प्रणेमुस्ते गणेश्वरम् । समानर्चुर्विशेषेण नानावस्तुभिरादरात्॥ 63

tataścaiva gaṇāḥ sarve praṇemuste gaṇeśvaram | samānarcurviśeṣeṇa nānāvastubhirādarāt 63 ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् समस्त गणोंने उन गणेश्वरको प्रणामकर आदरपूर्वक नाना प्रकारकी वस्तुओंसे विशेषरूपसे उनकी अर्चना की।

And then all the gaṇas bowed to that lord of the gaṇas, and worshipped him especially, with manifold objects, reverently.

Word by word

ततश्चैव गणाः सर्वे (tataścaiva gaṇāḥ sarve) — and then all the gaṇasप्रणेमुस्ते गणेश्वरम् (praṇemuste gaṇeśvaram) — bowed to that lord of the gaṇas,समानर्चुर्विशेषेण (samānarcurviśeṣeṇa) — and honoured [him] especially,नानावस्तुभिरादरात् (nānāvastubhirādarāt) — with manifold objects, reverently

६४ गिरिजायास्समुत्पन्नो यश्च हर्षो मुनीश्वर । चतुर्भिर्वदनैर्वै तमवर्ण्यं च कथं ब्रुवे॥ 64

girijāyāssamutpanno yaśca harṣo munīśvara | caturbhirvadanairvai tamavarṇyaṃ ca kathaṃ bruve 64 ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! गिरिजाको जो हर्ष उत्पन्न हुआ, उस अवर्णनीय हर्षको मैं अपने चारों मुखोंसे भी कैसे कहूँ?

O lord of sages, that joy which arose in Girijā — how, even with my four faces, could I describe what is beyond description?

Word by word

गिरिजायास्समुत्पन्नो (girijāyāssamutpanno) — that which arose in Girijā —यश्च हर्षो मुनीश्वर (yaśca harṣo munīśvara) — that joy, O lord of sages —चतुर्भिर्वदनैर्वै तम् (caturbhirvadanairvai tam) — even with [my] four faces, that,अवर्ण्यं च कथं ब्रुवे (avarṇyaṃ ca kathaṃ bruve) — being indescribable, how could I tell?

६५ देवदुन्दुभयो नेदुर्ननृतुश्चाप्सरोगणाः । जगुर्गन्धर्वमुख्याश्च पुष्पवर्षं पपात ह॥ 65

devadundubhayo nedurnanṛtuścāpsarogaṇāḥ | jagurgandharvamukhyāśca puṣpavarṣaṃ papāta ha 65 ||

· हिन्दी

देवताओंकी दुन्दुभियाँ बज उठीं, अप्सराएँ नाचने लगीं, गन्धर्वोंके प्रमुख गान करने लगे और आकाशसे पुष्पवृष्टि होने लगी।

The kettledrums of the gods sounded, the hosts of Apsarases danced, the chiefs of the Gandharvas sang, and a rain of flowers fell.

Word by word

देवदुन्दुभयो नेदुः (devadundubhayo neduḥ) — the kettledrums of the gods sounded,ननृतुश्चाप्सरोगणाः (nanṛtuścāpsarogaṇāḥ) — and the hosts of Apsarases danced,जगुर्गन्धर्वमुख्याश्च (jagurgandharvamukhyāśca) — the chiefs of the Gandharvas sang,पुष्पवर्षं पपात ह (puṣpavarṣaṃ papāta ha) — and a rain of flowers indeed fell

६६ जगत्स्वास्थ्यं तदा प्राप गणाधीशे प्रतिष्ठिते । महोत्सवो महानासीत्सर्वं दुःखं क्षयं गतम्॥ 66

jagatsvāsthyaṃ tadā prāpa gaṇādhīśe pratiṣṭhite | mahotsavo mahānāsītsarvaṃ duḥkhaṃ kṣayaṃ gatam 66 ||

· हिन्दी

गणाधीशके प्रतिष्ठित होनेपर सारा जगत् स्वस्थ हो गया, महान् उत्सव होने लगा तथा सारा दुःख नष्ट हो गया।

Then, with the lord of the gaṇas installed, the universe attained well-being; there was a great festivity, and all sorrow was destroyed.

Word by word

जगत्स्वास्थ्यं तदा प्राप (jagatsvāsthyaṃ tadā prāpa) — the universe then attained well-being,गणाधीशे प्रतिष्ठिते (gaṇādhīśe pratiṣṭhite) — when the lord of the gaṇas was installed;महोत्सवो महानासीत् (mahotsavo mahānāsīt) — there was a great festivity,सर्वं दुःखं क्षयं गतम् (sarvaṃ duḥkhaṃ kṣayaṃ gatam) — and all sorrow went to destruction

६७ शिवाशिवौ च मोदेतां विशेषेणाति नारद । आसीत्सुमङ्गलं भूरि सर्वत्र सुखदायकम्॥ 67

śivāśivau ca modetāṃ viśeṣeṇāti nārada | āsītsumaṅgalaṃ bhūri sarvatra sukhadāyakam 67 ||

· हिन्दी

हे नारद! शिवा और शिव दोनों अत्यन्त विशेषरूपसे प्रसन्न हुए; सर्वत्र सुखदायक भारी मंगल होने लगा।

O Nārada, Śivā and Śiva [Pārvatī and Śiva] rejoiced exceedingly and especially; abundant, great auspiciousness prevailed everywhere, bringing happiness.

Word by word

शिवाशिवौ च मोदेतां (śivāśivau ca modetāṃ) — Śivā and Śiva rejoiced,विशेषेणाति नारद (viśeṣeṇāti nārada) — exceedingly and especially, O Nārada;आसीत्सुमङ्गलं भूरि (āsītsumaṅgalaṃ bhūri) — there was abundant, great auspiciousness,सर्वत्र सुखदायकम् (sarvatra sukhadāyakam) — everywhere bringing happiness

६८ ततो देवगणाः सर्वे ऋषीणां च गणास्तथा । समागताश्च ये तत्र जग्मुस्ते तु शिवाज्ञया॥ 68

tato devagaṇāḥ sarve ṛṣīṇāṃ ca gaṇāstathā | samāgatāśca ye tatra jagmuste tu śivājñayā 68 ||

· हिन्दी

तदनन्तर वहाँ एकत्र हुए सभी देवगण तथा ऋषिगण शिवजीकी आज्ञासे वहाँसे चले गये।

Then all the hosts of gods, and likewise the hosts of sages, who had assembled there, departed by the command of Śiva.

Word by word

ततो देवगणाः सर्वे (tato devagaṇāḥ sarve) — then all the hosts of gods,ऋषीणां च गणास्तथा (ṛṣīṇāṃ ca gaṇāstathā) — and likewise the hosts of sages,समागताश्च ये तत्र (samāgatāśca ye tatra) — who had assembled there,जग्मुस्ते तु शिवाज्ञया (jagmuste tu śivājñayā) — departed, by the command of Śiva

६९ प्रशंसन्तः शिवां तत्र गणेशं च पुनः पुनः । शिवं चैव तथा स्तुत्वा कीदृशं युद्धमेव च॥ 69

praśaṃsantaḥ śivāṃ tatra gaṇeśaṃ ca punaḥ punaḥ | śivaṃ caiva tathā stutvā kīdṛśaṃ yuddhameva ca 69 ||

· हिन्दी

वे वहाँ शिवा तथा गणेशकी बार-बार प्रशंसा करते हुए, शिवकी भी स्तुति करते हुए तथा वह युद्ध कैसा था, इसका वर्णन करते हुए -

—there, praising Śivā and Gaṇeśa again and again, and likewise praising Śiva, and recounting what manner of battle it had been —

Word by word

प्रशंसन्तः शिवां तत्र (praśaṃsantaḥ śivāṃ tatra) — praising Śivā there,गणेशं च पुनः पुनः (gaṇeśaṃ ca punaḥ punaḥ) — and Gaṇeśa, again and again,शिवं चैव तथा स्तुत्वा (śivaṃ caiva tathā stutvā) — and likewise having praised Śiva,कीदृशं युद्धमेव च (kīdṛśaṃ yuddhameva ca) — and [telling] what manner of battle it had been —

७० यदा सा गिरिजा देवी कोपहीना बभूव ह । शिवोऽपि गिरिजां तत्र पूर्ववत्सम्प्रपद्य ताम्॥ 70

yadā sā girijā devī kopahīnā babhūva ha | śivo'pi girijāṃ tatra pūrvavatsamprapadya tām 70 ||

· हिन्दी

जब भगवती गिरिजाका क्रोध शान्त हो गया, तब शिवजीने भी पूर्ववत् उनके समीप जाकर -

—when that goddess Girijā had become free of her anger, Śiva too then, approaching Girijā there as before—

Word by word

यदा सा गिरिजा देवी (yadā sā girijā devī) — when that goddess Girijāकोपहीना बभूव ह (kopahīnā babhūva ha) — became indeed free of anger,शिवोऽपि गिरिजां तत्र (śivo'pi girijāṃ tatra) — Śiva too, there, towards Girijā,पूर्ववत्सम्प्रपद्य ताम् (pūrvavatsamprapadya tām) — having approached her as before —

७१ चकार विविधं सौख्यं लोकानां हितकाम्यया । स्वात्मारामोऽपि परमो भक्तकार्योद्यतः सदा॥ 71

cakāra vividhaṃ saukhyaṃ lokānāṃ hitakāmyayā | svātmārāmo'pi paramo bhaktakāryodyataḥ sadā 71 ||

· हिन्दी

लोकोंके हितकी कामनासे नाना प्रकारके सुख उत्पन्न किये; यद्यपि वे परम स्वात्माराम हैं, तथापि सदा भक्तोंके कार्यमें तत्पर रहते हैं।

—brought about manifold happiness, from a wish for the welfare of the worlds; for, though supremely self-content, he is ever intent on the work of his devotees.

Word by word

चकार विविधं सौख्यं (cakāra vividhaṃ saukhyaṃ) — brought about manifold happiness,लोकानां हितकाम्यया (lokānāṃ hitakāmyayā) — out of desire for the welfare of the worlds;स्वात्मारामोऽपि परमो (svātmārāmo'pi paramo) — though the supreme one, self-content,भक्तकार्योद्यतः सदा (bhaktakāryodyataḥ sadā) — he is ever intent on the work of devotees

७२ विष्णुश्च शिवमापृच्छ्य ब्रह्माहं तं तथैव हि । आगच्छाव स्वधामं च शिवौ संसेव्य भक्तितः॥ 72

viṣṇuśca śivamāpṛcchya brahmāhaṃ taṃ tathaiva hi | āgacchāva svadhāmaṃ ca śivau saṃsevya bhaktitaḥ 72 ||

· हिन्दी

विष्णु शिवसे तथा मैं (ब्रह्मा) भी वैसे ही उनसे आज्ञा लेकर, शिव-पार्वतीकी भक्तिपूर्वक सेवा करके अपने-अपने धाम आ गये।

And Viṣṇu, having taken leave of Śiva, and I, Brahmā, likewise — having devotedly served Śiva and Śivā, both of us came to our own abodes.

Word by word

विष्णुश्च शिवमापृच्छ्य (viṣṇuśca śivamāpṛcchya) — and Viṣṇu, having taken leave of Śiva,ब्रह्माहं तं तथैव हि (brahmāhaṃ taṃ tathaiva hi) — and I, Brahmā, likewise,आगच्छाव स्वधामं च (āgacchāva svadhāmaṃ ca) — we both came to our own abode,शिवौ संसेव्य भक्तितः (śivau saṃsevya bhaktitaḥ) — having devotedly served Śiva and Śivā

७३ नारद त्वं च भगवन्सङ्गीय शिवयोर्यशः । आगमो भवनं स्वं च शिवौ पृष्ट्वा मुनीश्वर॥ 73

nārada tvaṃ ca bhagavansaṅgīya śivayoryaśaḥ | āgamo bhavanaṃ svaṃ ca śivau pṛṣṭvā munīśvara 73 ||

· हिन्दी

हे भगवन् नारद! हे मुनीश्वर! आप भी शिव-पार्वतीके यशका गान करके तथा उनसे आज्ञा लेकर अपने भवनको आ गये।

And you too, O Nārada, O blessed one, O lord of sages, having sung the glory of Śiva and Śivā, and having taken leave of them, came to your own abode.

Word by word

नारद त्वं च भगवन् (nārada tvaṃ ca bhagavan) — and you too, O Nārada, O blessed one,सङ्गीय शिवयोर्यशः (saṅgīya śivayoryaśaḥ) — having sung the glory of Śiva and Śivā,आगमो भवनं स्वं च (āgamo bhavanaṃ svaṃ ca) — came to your own abode,शिवौ पृष्ट्वा मुनीश्वर (śivau pṛṣṭvā munīśvara) — O lord of sages, having taken leave of Śiva and Śivā

७४ एतत्ते सर्वमाख्यातं मया वै शिवयोर्यशः । भवत्पृष्टेन विघ्नेशयशः सम्मिश्रमादरात्॥ 74

etatte sarvamākhyātaṃ mayā vai śivayoryaśaḥ | bhavatpṛṣṭena vighneśayaśaḥ sammiśramādarāt 74 ||

· हिन्दी

आपके पूछनेपर मैंने आपसे विघ्नेश्वर गणेशके यशसे मिश्रित यह शिव-पार्वतीका सम्पूर्ण यश आदरपूर्वक कह दिया।

All this has been related to you by me, at your own asking — the glory of Śiva and Śivā, reverently told, mingled with the glory of Vighneśa [Gaṇeśa].

Word by word

एतत्ते सर्वमाख्यातं (etatte sarvamākhyātaṃ) — all this has been related to youमया वै शिवयोर्यशः (mayā vai śivayoryaśaḥ) — by me — the glory of Śiva and Śivā,भवत्पृष्टेन विघ्नेशयशः (bhavatpṛṣṭena vighneśayaśaḥ) — at your own asking, mingled with the glory of Vighneśa [Gaṇeśa],सम्मिश्रमादरात् (sammiśramādarāt) — reverently [narrated]

७५ इदं सुमङ्गलाख्यानं यः शृणोति सुसंयतः । सर्वमङ्गलसंयुक्तः स भवेन्मङ्गलालयः॥ 75

idaṃ sumaṅgalākhyānaṃ yaḥ śṛṇoti susaṃyataḥ | sarvamaṅgalasaṃyuktaḥ sa bhavenmaṅgalālayaḥ 75 ||

· हिन्दी

जो संयतचित्त होकर इस मंगलमय आख्यानको सुनता है, वह सभी मंगलोंसे युक्त होकर मंगलोंका आलय हो जाता है।

Whoever, self-controlled, listens to this most auspicious narrative, becomes endowed with every auspiciousness and himself becomes an abode of auspiciousness.

Word by word

इदं सुमङ्गलाख्यानं (idaṃ sumaṅgalākhyānaṃ) — this most auspicious narrative —यः शृणोति सुसंयतः (yaḥ śṛṇoti susaṃyataḥ) — whoever hears it, self-controlled,सर्वमङ्गलसंयुक्तः (sarvamaṅgalasaṃyuktaḥ) — endowed with every auspiciousness,स भवेन्मङ्गलालयः (sa bhavenmaṅgalālayaḥ) — he becomes an abode of auspiciousness

७६ अपुत्रो लभते पुत्रं निर्धनो लभते धनम् । भार्यार्थी लभते भार्यां प्रजार्थी लभते प्रजाम्॥ 76

aputro labhate putraṃ nirdhano labhate dhanam | bhāryārthī labhate bhāryāṃ prajārthī labhate prajām 76 ||

· हिन्दी

पुत्रहीनको पुत्र, निर्धनको धन, स्त्रीकी इच्छावालेको स्त्री तथा सन्तानकी इच्छावालेको सन्तानकी प्राप्ति होती है।

The sonless obtains a son, the poor obtains wealth; one desiring a wife obtains a wife, one desiring offspring obtains offspring.

Word by word

अपुत्रो लभते पुत्रं (aputro labhate putraṃ) — the sonless obtains a son,निर्धनो लभते धनम् (nirdhano labhate dhanam) — the poor obtains wealth;भार्यार्थी लभते भार्यां (bhāryārthī labhate bhāryāṃ) — one desiring a wife obtains a wife,प्रजार्थी लभते प्रजाम् (prajārthī labhate prajām) — one desiring offspring obtains offspring

७७ आरोग्यं लभते रोगी सौभाग्यं दुर्भगो लभेत् । नष्टपुत्रं नष्टधनं प्रोषिता च पतिं लभेत् । शोकाविष्टः शोकहीनः स भवेन्नात्र संशयः॥ 77

ārogyaṃ labhate rogī saubhāgyaṃ durbhago labhet | naṣṭaputraṃ naṣṭadhanaṃ proṣitā ca patiṃ labhet | śokāviṣṭaḥ śokahīnaḥ sa bhavennātra saṃśayaḥ 77 ||

· हिन्दी

रोगी आरोग्य पाता है, अभागा सौभाग्य पाता है; नष्ट हुए पुत्र या धनवाला उसे पुनः पाता है, तथा जिस स्त्रीका पति विदेशमें हो वह अपने पतिको पा लेती है; शोकसे युक्त पुरुष शोकरहित हो जाता है, इसमें सन्देह नहीं है।

The sick obtains health, the unfortunate obtains good fortune; one whose son or wealth was lost [regains it], and a woman whose husband is abroad regains her husband; one afflicted with grief becomes free of grief — of this there is no doubt.

Word by word

आरोग्यं लभते रोगी सौभाग्यं दुर्भगो लभेत् (ārogyaṃ labhate rogī saubhāgyaṃ durbhago labhet) — the sick obtains health, the unfortunate obtains good fortune;नष्टपुत्रं नष्टधनं (naṣṭaputraṃ naṣṭadhanaṃ) — [one whose] son or wealth is lost [obtains it again];प्रोषिता च पतिं लभेत् (proṣitā ca patiṃ labhet) — and a woman whose husband is abroad regains her husband;शोकाविष्टः शोकहीनः स भवेन्नात्र संशयः (śokāviṣṭaḥ śokahīnaḥ sa bhavennātra saṃśayaḥ) — one afflicted with grief becomes free from grief — of this there is no doubt

७८ इदं गाणेशमाख्यानं यस्य गेहे च तिष्ठति सदा मङ्गलसंयुक्तः स भवेन्नात्र संशयः॥ 78

idaṃ gāṇeśamākhyānaṃ yasya gehe ca tiṣṭhati | sadā maṅgalasaṃyuktaḥ sa bhavennātra saṃśayaḥ 78 ||

· हिन्दी

जिसके घरमें यह गणेशसम्बन्धी आख्यान नित्य रहता है, वह सदा मंगलसे युक्त होता है, इसमें सन्देह नहीं है।

In whose house this Gāṇeśa-narrative abides, he ever becomes endowed with auspiciousness — of this there is no doubt.

Word by word

इदं गाणेशमाख्यानं (idaṃ gāṇeśamākhyānaṃ) — this Gāṇeśa-narrative,यस्य गेहे च तिष्ठति (yasya gehe ca tiṣṭhati) — in whose house it abides,सदा मङ्गलसंयुक्तः (sadā maṅgalasaṃyuktaḥ) — he ever, endowed with auspiciousness,स भवेन्नात्र संशयः (sa bhavennātra saṃśayaḥ) — becomes so — of this there is no doubt

७९ यात्राकाले च पुण्याहे यः शृणोति समाहितः । सर्वाभीष्टं स लभते श्रीगणेशप्रसादतः॥ 79

yātrākāle ca puṇyāhe yaḥ śṛṇoti samāhitaḥ | sarvābhīṣṭaṃ sa labhate śrīgaṇeśaprasādataḥ 79 ||

· हिन्दी

यात्राके समय अथवा पुण्यदिनमें जो सावधान होकर इसे सुनता है, वह श्रीगणेशकी कृपासे अपने सम्पूर्ण मनोरथोंको प्राप्त कर लेता है।

And whoever, composed in mind, hears this at the time of a journey or on an auspicious day, obtains everything desired by the grace of the glorious Gaṇeśa.

Word by word

यात्राकाले च पुण्याहे (yātrākāle ca puṇyāhe) — at the time of a journey, and on an auspicious day,यः शृणोति समाहितः (yaḥ śṛṇoti samāhitaḥ) — whoever, composed [in mind], hears [this],सर्वाभीष्टं स लभते (sarvābhīṣṭaṃ sa labhate) — he obtains all that is desired,श्रीगणेशप्रसादतः (śrīgaṇeśaprasādataḥ) — by the grace of the glorious Gaṇeśa

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे गणेशगणाधिपपदवीप्राप्तिवर्णनं नामाष्टादशोऽध्यायः॥ १८॥

Thus ends the eighteenth chapter, called "The Description of Gaṇeśa's Attainment of the Rank of Gaṇa-Lord," in the Kumāra-khaṇḍa of the fourth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके चतुर्थ कुमारखण्डमें गणेशको गणाधिपकी पदवी प्राप्त होनेका वर्णन नामक अठारहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १८॥