॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — युद्धखण्डअथ चतुर्थोऽध्यायः
Continuing directly from Śiva's counsel in the previous chapter that the dharma of the Tripura demons must first be undermined before their cities can be destroyed, the great Viṣṇu (Acyuta) creates, from his own body, a single māyā-formed being for this purpose — a shaven-headed figure (muṇḍin) in a soiled robe, carrying a woven begging-bowl and a small bundle, his hand wrapped in cloth, his face wasted, forever murmuring "dharma" in a faltering voice. This being bows to Viṣṇu and asks what task, names, and station he is to receive. Viṣṇu explains that he has been fashioned from Viṣṇu's own limb and is indeed Viṣṇu's own form; he names him Arihan — the very epithet ("slayer of foes") the being had just used of Viṣṇu himself — and charges him to compose, with effort, a heterodox scripture of sixteen thousand [verses]: one contrary to Vedic and Smārta conduct, devoid of varṇāśrama, full of corrupt speech, and centered on the doctrine of ritual action, granting him whatever power of illusion its propagation will need. Remembering Śiva's feet, Viṣṇu further instructs Arihan to initiate and indoctrinate all the demons of Tripura, since Śrauta and Smārta dharma still shines there and must be shattered by this false teaching; afterward he is to withdraw to a desert region until the Kali age dawns, when his teaching is to be spread further through disciples and their successors, all under Viṣṇu's sanction, by which obedience Arihan himself will attain Viṣṇu's own state. Viṣṇu then vanishes at Śiva's bidding, and Arihan, obeying, creates four disciples in his own likeness — shaven, silent, bowl-carrying, soft-broom-bearing renunciants who declare "dharma is gain, the highest truth" and walk with exaggerated slowness for fear of harming small creatures underfoot — to whom Viṣṇu himself gives the titles Ṛṣi, Yati, Kīrya, Upādhyāya and Pūjya, and bids them also hold Arihan's own name sacred. Bowing to Viṣṇu, Arihan and his disciples set out joyfully for Tripura and, entering the city, work their illusion from a grove outside its walls; but the power of Śiva's worship there at first frustrates the māyā, and the despairing ascetic calls on Viṣṇu, who in turn calls on Śiva and then summons Nārada, sending him — himself becoming, for the occasion, another "illusionist" — into Tripura to reinforce the deception. Nārada enters the city, receives sham initiation from Arihan for cover, and, approaching the lord of Tripura, praises the newly arrived ascetic's peerless, "eternal" teaching and reports that he himself has already been initiated into it. Astonished and deluded by this report, the demon-king seeks Arihan out, begs for initiation, and — after Arihan exacts his unconditional obedience — receives the false initiation rite in full. With the king thus won over, all the demons and other inhabitants of Tripura are likewise initiated, and in a short time the whole of Tripura comes to be pervaded by Arihan's growing following of disciples and disciples' disciples. पिछले अध्यायमें शिवजीके इस परामर्शके अनुसार कि त्रिपुरके दैत्योंके विनाशसे पूर्व उनके धर्मको ही नष्ट करना आवश्यक है, महातेजस्वी विष्णु (अच्युत) अपने ही स्वरूपसे इस प्रयोजनके लिये एक मायामय पुरुषकी रचना करते हैं — मुण्डित सिर, मलिन वस्त्रधारी, गूँथे पात्र तथा पोटलीसे युक्त, वस्त्रलिपटे हाथवाला, क्षीण मुखवाला, जो सदा लड़खड़ाती वाणीसे "धर्म-धर्म" कहता रहता है। वह पुरुष विष्णुको प्रणामकर पूछता है कि उसे क्या करना है, उसके क्या नाम होंगे तथा उसका स्थान क्या होगा। विष्णु बताते हैं कि वह उन्हींके अंगसे उत्पन्न, उन्हींका स्वरूप है; वे उसे "अरिहन्" नाम देते हैं — यह वही विशेषण है जिससे उस पुरुषने अभी-अभी स्वयं विष्णुको सम्बोधित किया था — और उसे आज्ञा देते हैं कि वह प्रयत्नपूर्वक सोलह हजार श्लोकोंवाला एक मायामय, श्रौत-स्मार्त धर्मके विरुद्ध, वर्णाश्रमरहित, अपभ्रंशयुक्त तथा कर्मवादप्रधान शास्त्र रचे, और उसके प्रचारके लिये आवश्यक समस्त मायाशक्ति प्रदान करते हैं। शिवके चरणकमलका स्मरणकर विष्णु आगे आज्ञा देते हैं कि अरिहन् त्रिपुरके समस्त दैत्योंको दीक्षित करे, क्योंकि वहाँ अभीतक श्रौत-स्मार्त धर्म प्रकाशित हो रहा है, जिसे इस मायामय विद्याके द्वारा नष्ट करना है; इसके बाद वह मरुस्थलमें कलियुगके आगमनतक निवास करे, और कलियुगमें अपने शिष्य-प्रशिष्योंके द्वारा अपने धर्मका विस्तार करे — इसी आज्ञापालनसे उसे विष्णुकी ही गति प्राप्त होगी। शिवकी आज्ञासे विष्णु अन्तर्धान हो जाते हैं, और अरिहन् अपने ही स्वरूपमें चार शिष्योंकी रचना करता है — मुण्डित, मौन, पात्रधारी, छोटी मार्जनी धारण करनेवाले, जो "धर्म ही लाभ तथा परम तत्त्व है" कहते और जीव-हिंसाके भयसे अत्यन्त धीरे चलते हैं — जिन्हें विष्णु स्वयं ऋषि, यति, कीर्य, उपाध्याय तथा पूज्य आदि नाम देकर अरिहन्के ही नामका भी स्मरण करनेको कहते हैं। विष्णुको प्रणामकर अरिहन् शिष्योंसहित हर्षपूर्वक त्रिपुरकी ओर प्रस्थान करता है और नगरके बाहर उपवनमें ठहरकर माया फैलाता है; परन्तु शिवार्चनके प्रभावसे उसकी माया त्रिपुरमें सहसा नहीं चल पाती, जिससे व्याकुल होकर वह विष्णुका स्मरण करता है। विष्णु शंकरका ध्यानकर नारदका स्मरण करते हैं और उन्हें भी — स्वयं एक मायीके रूपमें — त्रिपुर भेजते हैं। नारद नगरमें प्रवेशकर अरिहनसे छद्म दीक्षा ग्रहणकर त्रिपुराधीशके पास जाते हैं और उस नवागत यतिके अद्वितीय, "सनातन" धर्मकी प्रशंसाकर बताते हैं कि वे स्वयं भी दीक्षित हो चुके हैं। इस समाचारसे चकित और मोहित दैत्यराज स्वयं अरिहनके पास जाकर दीक्षाकी याचना करता है, और अरिहनके द्वारा पूर्ण आज्ञापालनकी शर्त रखे जानेपर विधिपूर्वक दीक्षा प्राप्त करता है। राजाके दीक्षित होते ही त्रिपुरके समस्त निवासी भी दीक्षित हो जाते हैं, और थोड़े ही समयमें सम्पूर्ण त्रिपुर अरिहनके बढ़ते हुए शिष्य-प्रशिष्योंसे व्याप्त हो जाता है।
१ असृजच्च महातेजाः पुरुषं स्वात्मसम्भवम्। एकं मायामयं तेषां धर्मविघ्नार्थमच्युतः॥ १
asṛjacca mahātejāḥ puruṣaṃ svātmasambhavam | ekaṃ māyāmayaṃ teṣāṃ dharmavighnārthamacyutaḥ 1 ||
भगवान् अच्युत [विष्णु]ने उन [त्रिपुरवासी दैत्यों]के धर्ममें विघ्न डालनेके लिये अपने ही स्वरूपसे उत्पन्न, मायामय एक पुरुषकी रचना की।
And the greatly radiant Acyuta [Viṣṇu] created a single being, born of his own self, wholly made of illusion, for the sake of obstructing their [the Tripura demons'] dharma.
असृजच्च महातेजाः (asṛjacca mahātejāḥ) — And the greatly radiant one createdपुरुषं स्वात्मसम्भवम् (puruṣaṃ svātmasambhavam) — a being, born of his own self —एकं मायामयं तेषां (ekaṃ māyāmayaṃ teṣāṃ) — one, wholly made of illusion, for theirधर्मविघ्नार्थमच्युतः (dharmavighnārthamacyutaḥ) — dharma-obstruction, did Acyuta
२ मुण्डिनं म्लानवस्त्रं च गुम्फिपात्रसमन्वितम्। दधानं पुञ्जिकां हस्ते चालयन्तं पदे पदे॥ २
muṇḍinaṃ mlānavastraṃ ca gumphipātrasamanvitam | dadhānaṃ puñjikāṃ haste cālayantaṃ pade pade 2 ||
वह मुण्डित सिर, मलिन वस्त्रधारी, गूँथे हुए पात्रसे युक्त, हाथमें एक पोटली धारण किये हुए, पग-पगपर डगमगाता हुआ था।
Shaven-headed, clad in a soiled garment, furnished with a woven begging-bowl, holding a small bundle in his hand, swaying at every step,
मुण्डिनं म्लानवस्त्रं च (muṇḍinaṃ mlānavastraṃ ca) — shaven-headed, clad in a soiled garment,गुम्फिपात्रसमन्वितम् (gumphipātrasamanvitam) — furnished with a woven [begging] bowl,दधानं पुञ्जिकां हस्ते (dadhānaṃ puñjikāṃ haste) — holding a small bundle in his hand,चालयन्तं पदे पदे (cālayantaṃ pade pade) — swaying at every step
३ वस्त्रयुक्तं तथा हस्तं क्षीयमाणं मुखे सदा। धर्मेति व्याहरन्तं हि वाचा विक्लवया मुनिम्॥ ३
vastrayuktaṃ tathā hastaṃ kṣīyamāṇaṃ mukhe sadā | dharmeti vyāharantaṃ hi vācā viklavayā munim 3 ||
उसका हाथ भी वस्त्रसे लिपटा था, मुख सदा क्षीण-सा रहता था, और वह मुनि लड़खड़ाती वाणीसे "धर्म-धर्म" कहता रहता था।
his hand likewise wrapped in cloth, his face ever wasted, that sage forever uttering "dharma, dharma" with a faltering voice.
वस्त्रयुक्तं तथा हस्तं (vastrayuktaṃ tathā hastaṃ) — his hand likewise wrapped in cloth,क्षीयमाणं मुखे सदा (kṣīyamāṇaṃ mukhe sadā) — ever wasted in the face,धर्मेति व्याहरन्तं हि (dharmeti vyāharantaṃ hi) — uttering, indeed, "dharma,"वाचा विक्लवया मुनिम् (vācā viklavayā munim) — with a faltering voice — that sage
४ स नमस्कृत्य विष्णुं तं तत्पुरः संस्थितोऽथ वै। उवाच वचनं तत्र हरिं स प्राञ्जलिस्तदा॥ ४
sa namaskṛtya viṣṇuṃ taṃ tatpuraḥ saṃsthito'tha vai | uvāca vacanaṃ tatra hariṃ sa prāñjalistadā 4 ||
उसने उस विष्णुको प्रणामकर उनके सामने खड़े होकर हाथ जोड़कर हरिसे वहाँ वचन कहा।
He, having bowed to that Viṣṇu, standing there before him, then spoke a word to Hari, with folded hands.
स नमस्कृत्य विष्णुं तं (sa namaskṛtya viṣṇuṃ taṃ) — He, having bowed to that Viṣṇu,तत्पुरः संस्थितोऽथ वै (tatpuraḥ saṃsthito'tha vai) — and standing there before him,उवाच वचनं तत्र (uvāca vacanaṃ tatra) — spoke a word thereहरिं स प्राञ्जलिस्तदा (hariṃ sa prāñjalistadā) — to Hari, with folded hands
५ अरिहन्नच्युतं पूज्यं किं करोमि तदादिश। कानि नामानि मे देव स्थानं वापि वद प्रभो॥ ५
arihannacyutaṃ pūjyaṃ kiṃ karomi tadādiśa | kāni nāmāni me deva sthānaṃ vāpi vada prabho 5 ||
[मायी बोला—] हे अरिहन्! हे अच्युत! हे पूज्य! मैं क्या करूँ, यह आदेश दीजिये। हे देव! मेरे क्या नाम होंगे तथा मेरा स्थान भी बताइये, हे प्रभो!
"O Arihan, O Acyuta, O worshipful one, command me — what am I to do? What names, O god, or what station shall be mine? Tell me, O lord."
अरिहन्नच्युतं पूज्यं (arihannacyutaṃ pūjyaṃ) — "O Arihan, O Acyuta, O worshipful one,किं करोमि तदादिश (kiṃ karomi tadādiśa) — command me — what shall I do?कानि नामानि मे देव (kāni nāmāni me deva) — What names, O god, shall be mine,स्थानं वापि वद प्रभो (sthānaṃ vāpi vada prabho) — or what station — tell me, O lord"
६ इत्येवं भगवान्विष्णुः श्रुत्वा तस्य शुभं वचः। प्रसन्नमानसो भूत्वा वचनं चेदमब्रवीत्॥ ६
ityevaṃ bhagavānviṣṇuḥ śrutvā tasya śubhaṃ vacaḥ | prasannamānaso bhūtvā vacanaṃ cedamabravīt 6 ||
इस प्रकार उसके शुभ वचन सुनकर भगवान् विष्णु प्रसन्नचित्त होकर यह वचन बोले।
Thus having heard his auspicious speech, the Lord Viṣṇu, becoming glad of mind, spoke this word.
इत्येवं भगवान्विष्णुः (ityevaṃ bhagavānviṣṇuḥ) — Thus, the Lord Viṣṇu,श्रुत्वा तस्य शुभं वचः (śrutvā tasya śubhaṃ vacaḥ) — having heard his auspicious speech,प्रसन्नमानसो भूत्वा (prasannamānaso bhūtvā) — becoming glad of mind,वचनं चेदमब्रवीत् (vacanaṃ cedamabravīt) — spoke this word
७ यदर्थं निर्मितोऽसि त्वं निबोध कथयामि ते। मदङ्गज महाप्राज्ञ मद्रूपस्त्वं न संशयः॥ ७
yadarthaṃ nirmito'si tvaṃ nibodha kathayāmi te | madaṅgaja mahāprājña madrūpastvaṃ na saṃśayaḥ 7 ||
जिस प्रयोजनसे तुम्हें रचा गया है, वह जानो, मैं तुमसे कहता हूँ। हे मेरे अंगसे उत्पन्न, हे महाप्राज्ञ! तुम निःसंदेह मेरा ही स्वरूप हो।
"Understand for what purpose you have been made — I shall tell you. O one born of my limb, O greatly wise one, you are indeed my own form, without doubt."
यदर्थं निर्मितोऽसि त्वं (yadarthaṃ nirmito'si tvaṃ) — "Understand for what purposeनिबोध कथयामि ते (nibodha kathayāmi te) — you have been made — I shall tell you,मदङ्गज महाप्राज्ञ (madaṅgaja mahāprājña) — O one born of my limb, O greatly wise one,मद्रूपस्त्वं न संशयः (madrūpastvaṃ na saṃśayaḥ) — you are indeed my own form, without doubt"
८ ममाङ्गाच्च समुत्पन्नो मत्कार्यं कर्तुमर्हसि। मदीयस्त्वं सदा पूज्यो भविष्यति न संशयः॥ ८
mamāṅgācca samutpanno matkāryaṃ kartumarhasi | madīyastvaṃ sadā pūjyo bhaviṣyati na saṃśayaḥ 8 ||
मेरे ही अंगसे उत्पन्न होकर तुम मेरा कार्य करनेके योग्य हो; मेरे होनेके कारण तुम सदा पूज्य होगे, इसमें संशय नहीं है।
"Sprung from my own limb, you are fit to perform my work; being mine, you shall ever be worshipful, without doubt."
ममाङ्गाच्च समुत्पन्नो (mamāṅgācca samutpanno) — "Sprung from my own limb,मत्कार्यं कर्तुमर्हसि (matkāryaṃ kartumarhasi) — you are fit to perform my work;मदीयस्त्वं सदा पूज्यो (madīyastvaṃ sadā pūjyo) — being mine, you shall ever be worshipful,भविष्यति न संशयः (bhaviṣyati na saṃśayaḥ) — without doubt"
९ अरिहन्नाम ते स्यात्तु ह्यन्यानि न शुभानि च। स्थानं वक्ष्यामि ते पश्चाच्छृणु प्रस्तुतमादरात्॥ ९
arihannāma te syāttu hyanyāni na śubhāni ca | sthānaṃ vakṣyāmi te paścācchṛṇu prastutamādarāt 9 ||
तुम्हारा नाम "अरिहन्" होगा, इसके अतिरिक्त अन्य कोई नाम शुभ नहीं होगा। तुम्हारा स्थान मैं बादमें बताऊँगा, अभी आदरपूर्वक प्रस्तुत बातको सुनो।
"Arihan shall be your name; no other name of yours will be auspicious. Your station I shall tell you afterward — hear now, with reverence, what is at hand."
Noteअरिहन् (Arihan, "slayer of foes") is explicitly bestowed here by Viṣṇu as a proper name on his own emanation — echoing the very epithet the being had just used of Viṣṇu himself in verse 5 ("अरिहन्नच्युतं").
अरिहन्नाम ते स्यात्तु (arihannāma te syāttu) — "Arihan shall be your name;ह्यन्यानि न शुभानि च (hyanyāni na śubhāni ca) — no other [name] of yours will be auspicious;स्थानं वक्ष्यामि ते पश्चात् (sthānaṃ vakṣyāmi te paścāt) — I shall tell your station afterward —शृणु प्रस्तुतमादरात् (śṛṇu prastutamādarāt) — hear now, with reverence, what is at hand"
१० मायिन्मायामयं शास्त्रं तत्षोडशसहस्रकम्। श्रौतस्मार्तविरुद्धं च वर्णाश्रमविवर्जितम्॥ १०
māyinmāyāmayaṃ śāstraṃ tatṣoḍaśasahasrakam | śrautasmārtaviruddhaṃ ca varṇāśramavivarjitam 10 ||
हे मायावी! सोलह हजार [श्लोकों]वाला मायामय शास्त्र [रचो], जो श्रौत-स्मार्त आचारके विरुद्ध तथा वर्णाश्रमसे रहित हो।
"O illusionist, [compose] a māyā-filled scripture of sixteen thousand [verses], opposed to Vedic and Smārta [conduct] and devoid of varṇāśrama —"
मायिन्मायामयं शास्त्रं (māyinmāyāmayaṃ śāstraṃ) — "O illusionist, a māyā-filled scripture,तत्षोडशसहस्रकम् (tatṣoḍaśasahasrakam) — of sixteen thousand [verses],श्रौतस्मार्तविरुद्धं च (śrautasmārtaviruddhaṃ ca) — opposed to Vedic and Smārta [conduct],वर्णाश्रमविवर्जितम् (varṇāśramavivarjitam) — and devoid of the varṇāśrama [order]"
११ अपभ्रंशमयं शास्त्रं कर्मवादमयं तथा। रचयेति प्रयत्नेन तद्विस्तारो भविष्यति॥ ११
apabhraṃśamayaṃ śāstraṃ karmavādamayaṃ tathā | racayeti prayatnena tadvistāro bhaviṣyati 11 ||
अपभ्रंशयुक्त तथा कर्मवादप्रधान वह शास्त्र प्रयत्नपूर्वक रचो; आगे चलकर उसका विस्तार होगा।
"— compose, with effort, a scripture full of corrupt speech, centered on the doctrine of [ritual] action; its expansion shall come to pass."
अपभ्रंशमयं शास्त्रं (apabhraṃśamayaṃ śāstraṃ) — "a scripture full of corrupt speech,कर्मवादमयं तथा (karmavādamayaṃ tathā) — and likewise centered on the doctrine of action —रचयेति प्रयत्नेन (racayeti prayatnena) — compose it with effort;तद्विस्तारो भविष्यति (tadvistāro bhaviṣyati) — its expansion shall come to pass"
१२ ददामि तव निर्माणे सामर्थ्यं तद्भविष्यति। माया च विविधा शीघ्रं त्वदधीना भविष्यति॥ १२
dadāmi tava nirmāṇe sāmarthyaṃ tadbhaviṣyati | māyā ca vividhā śīghraṃ tvadadhīnā bhaviṣyati 12 ||
मैं तुम्हें उसके निर्माणका सामर्थ्य देता हूँ, वह तुम्हें प्राप्त होगा; और अनेक प्रकारकी माया भी शीघ्र तुम्हारे अधीन हो जायगी।
"I grant you the power for its composition — it shall come to be; and manifold māyā shall swiftly come under your control."
ददामि तव निर्माणे (dadāmi tava nirmāṇe) — "I grant, for your composition of it,सामर्थ्यं तद्भविष्यति (sāmarthyaṃ tadbhaviṣyati) — the power — it shall come to be;माया च विविधा शीघ्रं (māyā ca vividhā śīghraṃ) — and manifold māyā, swiftly,त्वदधीना भविष्यति (tvadadhīnā bhaviṣyati) — shall come under your control"
१३ तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य हरेश्च परमात्मनः। नमस्कृत्य प्रत्युवाच स मायी तं जनार्दनम्॥ १३
tacchrutvā vacanaṃ tasya hareśca paramātmanaḥ | namaskṛtya pratyuvāca sa māyī taṃ janārdanam 13 ||
परमात्मा हरिके उस वचनको सुनकर वह मायी प्रणामकर जनार्दनसे [आगेकी बात] बोला।
Having heard this speech of Hari, the supreme self, that illusionist bowed and replied to Janārdana.
तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य (tacchrutvā vacanaṃ tasya) — Having heard this speech of his,हरेश्च परमात्मनः (hareśca paramātmanaḥ) — of Hari, the supreme self,नमस्कृत्य प्रत्युवाच (namaskṛtya pratyuvāca) — bowing, he replied —स मायी तं जनार्दनम् (sa māyī taṃ janārdanam) — that illusionist, to Janārdana
१४ यत्कर्तव्यं मया देव द्रुतमादिश तत्प्रभो। त्वदाज्ञयाखिलं कर्म सफलं च भविष्यति॥ १४
yatkartavyaṃ mayā deva drutamādiśa tatprabho | tvadājñayākhilaṃ karma saphalaṃ ca bhaviṣyati 14 ||
हे देव! मुझे जो करना हो वह शीघ्र बताइये, हे प्रभो! आपकी आज्ञासे सारा कार्य सफल होगा।
"O god, quickly command me what is to be done, O lord; by your command every task shall be fruitful."
यत्कर्तव्यं मया देव (yatkartavyaṃ mayā deva) — "O god, what is to be done by me,द्रुतमादिश तत्प्रभो (drutamādiśa tatprabho) — quickly command that, O lord;त्वदाज्ञयाखिलं कर्म (tvadājñayākhilaṃ karma) — by your command, every taskसफलं च भविष्यति (saphalaṃ ca bhaviṣyati) — shall become fruitful"
१५ इत्युक्त्वा पाठयामास शास्त्रं मायामयं तथा। इहैव स्वर्गनरकप्रत्ययो नान्यथा पुनः॥ १५
ityuktvā pāṭhayāmāsa śāstraṃ māyāmayaṃ tathā | ihaiva svarganarakapratyayo nānyathā punaḥ 15 ||
ऐसा कहकर [विष्णुने] उसे मायामय शास्त्र पढ़ाया — इस लोकमें ही स्वर्ग-नरककी प्रतीति है, अन्यथा नहीं।
Having said this, [Viṣṇu] then taught him the māyā-scripture, [declaring]: "the very experience of heaven and hell is here [in this world] alone, not otherwise."
इत्युक्त्वा पाठयामास (ityuktvā pāṭhayāmāsa) — Having said this, [Viṣṇu] then taught [him]शास्त्रं मायामयं तथा (śāstraṃ māyāmayaṃ tathā) — the māyā-scripture, thus [declaring]:इहैव स्वर्गनरकप्रत्ययो (ihaiva svarganarakapratyayo) — "the experience of heaven and hell is here [alone],नान्यथा पुनः (nānyathā punaḥ) — not otherwise, again"
१६ तमुवाच पुनर्विष्णुः स्मृत्वा शिवपदाम्बुजम्। मोहनीया इमे दैत्याः सर्वे त्रिपुरवासिनः॥ १६
tamuvāca punarviṣṇuḥ smṛtvā śivapadāmbujam | mohanīyā ime daityāḥ sarve tripuravāsinaḥ 16 ||
तत्पश्चात् विष्णुने शिवके चरणकमलका स्मरणकर उससे पुनः कहा — त्रिपुरमें रहनेवाले ये समस्त दैत्य मोहित किये जाने योग्य हैं।
Viṣṇu, remembering Śiva's lotus feet, spoke to him again: "All these demons dwelling in Tripura are to be deluded —"
तमुवाच पुनर्विष्णुः (tamuvāca punarviṣṇuḥ) — Viṣṇu spoke to him again,स्मृत्वा शिवपदाम्बुजम् (smṛtvā śivapadāmbujam) — remembering Śiva's lotus feet:मोहनीया इमे दैत्याः (mohanīyā ime daityāḥ) — "these demons are to be deluded,सर्वे त्रिपुरवासिनः (sarve tripuravāsinaḥ) — all of them, the dwellers of Tripura"
१७ कार्यास्ते दीक्षिता नूनं पाठनीयाः प्रयत्नतः। मदाज्ञया न दोषस्ते भविष्यति महामते॥ १७
kāryāste dīkṣitā nūnaṃ pāṭhanīyāḥ prayatnataḥ | madājñayā na doṣaste bhaviṣyati mahāmate 17 ||
इन्हें अवश्य दीक्षित करना है और प्रयत्नपूर्वक [यह शास्त्र] पढ़ाना है; मेरी आज्ञासे तुम्हें कोई दोष नहीं लगेगा, हे महामते!
"— they must indeed be initiated by you and diligently taught; by my command no fault shall come to you, O greatly wise one."
कार्यास्ते दीक्षिता नूनं (kāryāste dīkṣitā nūnaṃ) — "they must indeed be made initiated by you,पाठनीयाः प्रयत्नतः (pāṭhanīyāḥ prayatnataḥ) — and diligently taught;मदाज्ञया न दोषस्ते (madājñayā na doṣaste) — by my command, no fault to youभविष्यति महामते (bhaviṣyati mahāmate) — shall come, O greatly wise one"
१८ धर्मास्तत्र प्रकाशन्ते श्रौतस्मार्त्ता न संशयः। अनया विद्यया सर्वे स्फोटनीया ध्रुवं यते॥ १८
dharmāstatra prakāśante śrautasmārttā na saṃśayaḥ | anayā vidyayā sarve sphoṭanīyā dhruvaṃ yate 18 ||
वहाँ निःसंदेह श्रौत-स्मार्त धर्म प्रकाशित हो रहे हैं; इस विद्याके द्वारा हे यते! उन सबको अवश्य नष्ट करना है।
"There, without doubt, Śrauta and Smārta dharma shines forth; by this teaching, O ascetic, it must all surely be shattered."
धर्मास्तत्र प्रकाशन्ते (dharmāstatra prakāśante) — "there the [Vedic] dharmas shine forth,श्रौतस्मार्त्ता न संशयः (śrautasmārttā na saṃśayaḥ) — Śrauta and Smārta, without doubt;अनया विद्यया सर्वे (anayā vidyayā sarve) — by this teaching, all [of them]स्फोटनीया ध्रुवं यते (sphoṭanīyā dhruvaṃ yate) — must surely be shattered, O ascetic"
१९ गन्तुमर्हसि नाशार्थं मुण्डिंस्त्रिपुरवासिनाम्। तमोधर्मं सम्प्रकाश्य नाशयस्व पुरत्रयम्॥ १९
gantumarhasi nāśārthaṃ muṇḍiṃstripuravāsinām | tamodharmaṃ samprakāśya nāśayasva puratrayam 19 ||
हे मुण्डिन्! त्रिपुरवासियोंके विनाशके लिये जाओ; तमोगुणी धर्मको प्रकाशितकर तीनों पुरोंका नाश करो।
"O shaven one, you must go for the destruction of the dwellers of Tripura; having proclaimed a dharma of darkness, destroy the three cities."
गन्तुमर्हसि नाशार्थं (gantumarhasi nāśārthaṃ) — "You must go for the destruction,मुण्डिंस्त्रिपुरवासिनाम् (muṇḍiṃstripuravāsinām) — O shaven one, of the dwellers of Tripura;तमोधर्मं सम्प्रकाश्य (tamodharmaṃ samprakāśya) — having proclaimed the dharma of darkness,नाशयस्व पुरत्रयम् (nāśayasva puratrayam) — destroy the three cities"
२० ततश्चैव पुनर्गत्वा मरुस्थल्यां त्वया विभो। स्थातव्यं च स्वधर्मेण कलिर्यावत्समाव्रजेत्॥ २०
tataścaiva punargatvā marusthalyāṃ tvayā vibho | sthātavyaṃ ca svadharmeṇa kaliryāvatsamāvrajet 20 ||
उसके बाद हे विभो! पुनः जाकर तुम्हें मरुस्थलमें अपने धर्मके साथ तबतक रहना है, जबतक कलियुग न आ जाय।
"And then, O mighty one, having gone once more, you must dwell in a desert-tract, [holding] your own dharma, until the Kali [age] arrives."
ततश्चैव पुनर्गत्वा (tataścaiva punargatvā) — "And then, having gone once more,मरुस्थल्यां त्वया विभो (marusthalyāṃ tvayā vibho) — O mighty one, by you, in a desert-tract,स्थातव्यं च स्वधर्मेण (sthātavyaṃ ca svadharmeṇa) — you must dwell, with your own dharma,कलिर्यावत्समाव्रजेत् (kaliryāvatsamāvrajet) — until the Kali [age] arrives"
२१ प्रवृत्ते तु युगे तस्मिन्स्वीयो धर्मः प्रकाश्यताम्। शिष्यैश्च प्रतिशिष्यैश्च वर्तनीयस्त्वया पुनः॥ २१
pravṛtte tu yuge tasminsvīyo dharmaḥ prakāśyatām | śiṣyaiśca pratiśiṣyaiśca vartanīyastvayā punaḥ 21 ||
उस युगके प्रवृत्त होनेपर अपना धर्म प्रकाशित करना और शिष्य-प्रशिष्योंके द्वारा पुनः उसका आचरण करते रहना।
"But once that age has come, let your own dharma be proclaimed; and, again, it must be carried on by you through disciples and disciples' disciples."
प्रवृत्ते तु युगे तस्मिन् (pravṛtte tu yuge tasmin) — "Once that age has come,स्वीयो धर्मः प्रकाश्यताम् (svīyo dharmaḥ prakāśyatām) — let your own dharma be proclaimed;शिष्यैश्च प्रतिशिष्यैश्च (śiṣyaiśca pratiśiṣyaiśca) — and through disciples and disciples' disciples,वर्तनीयस्त्वया पुनः (vartanīyastvayā punaḥ) — it must again be carried on by you"
२२ मदाज्ञया भवद्धर्मो विस्तारं यास्यति ध्रुवम्। मदनुज्ञापरो नित्यं गतिं प्राप्स्यसि मामकीम्॥ २२
madājñayā bhavaddharmo vistāraṃ yāsyati dhruvam | madanujñāparo nityaṃ gatiṃ prāpsyasi māmakīm 22 ||
मेरी आज्ञासे तुम्हारे इस धर्मका निश्चय ही विस्तार होगा; मेरी आज्ञामें सदा तत्पर रहते हुए तुम मेरी ही गति प्राप्त करोगे।
"By my command your dharma shall surely go to expansion; ever intent on my sanction, you shall attain my own state."
मदाज्ञया भवद्धर्मो (madājñayā bhavaddharmo) — "By my command your dharmaविस्तारं यास्यति ध्रुवम् (vistāraṃ yāsyati dhruvam) — shall surely go to expansion;मदनुज्ञापरो नित्यं (madanujñāparo nityaṃ) — ever intent on my sanction,गतिं प्राप्स्यसि मामकीम् (gatiṃ prāpsyasi māmakīm) — you shall attain my own state"
२३ एवमाज्ञा तदा दत्ता विष्णुना प्रभविष्णुना। शासनाद्देवदेवस्य हृदा त्वन्तर्दधे हरिः॥ २३
evamājñā tadā dattā viṣṇunā prabhaviṣṇunā | śāsanāddevadevasya hṛdā tvantardadhe hariḥ 23 ||
इस प्रकार महाशक्तिशाली विष्णुने तब यह आज्ञा दी; देवाधिदेव [शिव]के शासनसे हरि हृदयसे अन्तर्धान हो गये।
Thus was the command given by the mighty Viṣṇu; then, at the bidding of the god of gods [Śiva], Hari vanished from [his] heart.
एवमाज्ञा तदा दत्ता (evamājñā tadā dattā) — Thus was the command then givenविष्णुना प्रभविष्णुना (viṣṇunā prabhaviṣṇunā) — by the mighty Viṣṇu;शासनाद्देवदेवस्य (śāsanāddevadevasya) — at the bidding of the god of gods,हृदा त्वन्तर्दधे हरिः (hṛdā tvantardadhe hariḥ) — Hari vanished from [his] heart
२४ ततस्समुण्डी परिपालयन्हरेराज्ञां तथा निर्मितवांश्च शिष्यान्। यथास्वरूपं चतुरस्तदानीं मायामयं शास्त्रमपाठयत्स्वयम्॥ २४
tatassamuṇḍī paripālayanharerājñāṃ | tathā nirmitavāṃśca śiṣyān | yathāsvarūpaṃ caturastadānīṃ | māyāmayaṃ śāstramapāṭhayatsvayam 24 ||
तत्पश्चात् उस मुण्डी [अरिहन्]ने हरिकी आज्ञाका पालन करते हुए अपने ही स्वरूपमें चार शिष्य बनाये और उसी समय स्वयं उन्हें मायामय शास्त्र पढ़ाया।
Then that shaven ascetic, obeying Hari's command, thus created four disciples in his own likeness, and at that time himself taught them the māyā-scripture.
ततस्समुण्डी परिपालयन्हरेराज्ञां (tatassamuṇḍī paripālayanharerājñāṃ) — Then that shaven ascetic, obeying Hari's command,तथा निर्मितवांश्च शिष्यान् (tathā nirmitavāṃśca śiṣyān) — thus created disciples,यथास्वरूपं चतुरस्तदानीं (yathāsvarūpaṃ caturastadānīṃ) — four, in his own likeness, at that time,मायामयं शास्त्रमपाठयत्स्वयम् (māyāmayaṃ śāstramapāṭhayatsvayam) — and himself taught [them] the māyā-scripture
२५ यथा स्वयं तथा ते च चत्वारो मुण्डिनः शुभाः। नमस्कृत्य स्थितास्तत्र हरये परमात्मने॥ २५
yathā svayaṃ tathā te ca catvāro muṇḍinaḥ śubhāḥ | namaskṛtya sthitāstatra haraye paramātmane 25 ||
जैसा वह स्वयं था, वैसे ही वे चारों शुभ मुण्डी भी थे; वे परमात्मा हरिको प्रणामकर वहाँ स्थित हो गये।
As he himself was, so were those four auspicious shaven ones; having bowed there to Hari, the supreme self, they remained [before him].
यथा स्वयं तथा ते च (yathā svayaṃ tathā te ca) — As he himself was, so were they,चत्वारो मुण्डिनः शुभाः (catvāro muṇḍinaḥ śubhāḥ) — the four auspicious shaven ones;नमस्कृत्य स्थितास्तत्र (namaskṛtya sthitāstatra) — having bowed, they remained thereहरये परमात्मने (haraye paramātmane) — before Hari, the supreme self
२६ हरिश्चापि मुनेस्तत्र चतुरस्तांस्तदा स्वयम्। उवाच परमप्रीतः शिवाज्ञापरिपालकः॥ २६
hariścāpi munestatra caturastāṃstadā svayam | uvāca paramaprītaḥ śivājñāparipālakaḥ 26 ||
हे मुने! शिवकी आज्ञाका पालन करनेवाले हरिने भी वहाँ अत्यन्त प्रसन्न होकर स्वयं उन चारोंसे कहा।
And Hari too, O sage, being greatly pleased and obedient to Śiva's command, himself then spoke to those four there.
हरिश्चापि मुनेस्तत्र (hariścāpi munestatra) — And Hari too, O sage, there,चतुरस्तांस्तदा स्वयम् (caturastāṃstadā svayam) — to those four, himself, then,उवाच परमप्रीतः (uvāca paramaprītaḥ) — spoke, being greatly pleased,शिवाज्ञापरिपालकः (śivājñāparipālakaḥ) — obedient to Śiva's command
२७ यथा गुरुस्तथा यूयं भविष्यथ मदाज्ञया। धन्याः स्थ सद्गतिमिह सम्प्राप्स्यथ न संशयः॥ २७
yathā gurustathā yūyaṃ bhaviṣyatha madājñayā | dhanyāḥ stha sadgatimiha samprāpsyatha na saṃśayaḥ 27 ||
जैसे [तुम्हारे] गुरु हैं, वैसे ही मेरी आज्ञासे तुमलोग भी बनोगे; तुम धन्य हो, यहाँ सद्गति निःसंदेह प्राप्त करोगे।
"As is your teacher, so, by my command, shall you become; you are blessed, and here you shall surely attain the good state, without doubt."
यथा गुरुस्तथा यूयं (yathā gurustathā yūyaṃ) — "As is [your] teacher, so shall youभविष्यथ मदाज्ञया (bhaviṣyatha madājñayā) — become, by my command;धन्याः स्थ सद्गतिमिह (dhanyāḥ stha sadgatimiha) — you are blessed; here the good stateसम्प्राप्स्यथ न संशयः (samprāpsyatha na saṃśayaḥ) — you shall surely attain, without doubt"
२८ चत्वारो मुण्डिनस्तेऽथ धर्मं पाषण्डमाश्रिताः। हस्ते पात्रं दधानाश्च तुण्डवस्त्रस्य धारकाः॥ २८
catvāro muṇḍinaste'tha dharmaṃ pāṣaṇḍamāśritāḥ | haste pātraṃ dadhānāśca tuṇḍavastrasya dhārakāḥ 28 ||
तत्पश्चात् वे चारों मुण्डी पाषण्ड-धर्मका आश्रय लेकर हाथमें पात्र धारण किये, मुखपर वस्त्र बाँधे हुए,
Then those four shaven ones, taking refuge in a heterodox creed, holding bowls in hand, wearing a cloth [tied] over the mouth,
चत्वारो मुण्डिनस्तेऽथ (catvāro muṇḍinaste'tha) — Then those four shaven ones,धर्मं पाषण्डमाश्रिताः (dharmaṃ pāṣaṇḍamāśritāḥ) — having taken refuge in a heterodox creed,हस्ते पात्रं दधानाश्च (haste pātraṃ dadhānāśca) — holding a bowl in hand,तुण्डवस्त्रस्य धारकाः (tuṇḍavastrasya dhārakāḥ) — and wearers of a cloth over the mouth
२९ मलिनान्येव वासांसि धारयन्तो ह्यभाषिणः। धर्मो लाभः परं तत्त्वं वदन्तस्त्वतिहर्षतः॥ २९
malinānyeva vāsāṃsi dhārayanto hyabhāṣiṇaḥ | dharmo lābhaḥ paraṃ tattvaṃ vadantastvatiharṣataḥ 29 ||
केवल मलिन वस्त्र धारण करते, मौन रहते, अत्यन्त हर्षसे "धर्म ही लाभ, परम तत्त्व है" ऐसा कहते हुए,
wearing only soiled garments, keeping silent, declaring with great delight, "dharma is [true] gain, the highest reality,"
मलिनान्येव वासांसि (malinānyeva vāsāṃsi) — wearing only soiled garments,धारयन्तो ह्यभाषिणः (dhārayanto hyabhāṣiṇaḥ) — and keeping silent [otherwise],धर्मो लाभः परं तत्त्वं (dharmo lābhaḥ paraṃ tattvaṃ) — [saying] "dharma is [true] gain, the highest reality,"वदन्तस्त्वतिहर्षतः (vadantastvatiharṣataḥ) — declaring [it] with great delight
३० मार्जनीं ध्रियमाणाश्च वस्त्रखण्डविनिर्मिताम्। शनैः शनैश्चलन्तो हि जीवहिंसाभयाद्ध्रुवम्॥ ३०
mārjanīṃ dhriyamāṇāśca vastrakhaṇḍavinirmitām | śanaiḥ śanaiścalanto hi jīvahiṃsābhayāddhruvam 30 ||
वस्त्रके छोटे-छोटे टुकड़ोंसे बनी मार्जनी धारण किये, जीव-हिंसाके भयसे निःसंदेह अत्यन्त धीरे-धीरे चलते हुए,
and carrying a broom made of cloth-scraps, walking ever so slowly, surely out of fear of injuring living creatures.
मार्जनीं ध्रियमाणाश्च (mārjanīṃ dhriyamāṇāśca) — and carrying a broom,वस्त्रखण्डविनिर्मिताम् (vastrakhaṇḍavinirmitām) — made of scraps of cloth,शनैः शनैश्चलन्तो हि (śanaiḥ śanaiścalanto hi) — walking, indeed, ever so slowly,जीवहिंसाभयाद्ध्रुवम् (jīvahiṃsābhayāddhruvam) — surely out of fear of injuring living beings
३१ ते सर्वे च तदा देवं भगवन्तं मुदान्विताः। नमस्कृत्य पुनस्तत्र मुने तस्थुस्तदग्रतः॥ ३१
te sarve ca tadā devaṃ bhagavantaṃ mudānvitāḥ | namaskṛtya punastatra mune tasthustadagrataḥ 31 ||
हे मुने! वे सभी तब प्रसन्नतापूर्वक भगवान् देवको पुनः प्रणामकर उनके सामने खड़े हो गये।
All of them, O sage, then, filled with joy, bowed once more to the Lord God, and stood there before him.
ते सर्वे च तदा देवं (te sarve ca tadā devaṃ) — all of them then, to the god,भगवन्तं मुदान्विताः (bhagavantaṃ mudānvitāḥ) — the Lord, filled with joy,नमस्कृत्य पुनस्तत्र (namaskṛtya punastatra) — having bowed once more there,मुने तस्थुस्तदग्रतः (mune tasthustadagrataḥ) — O sage, stood before him
३२ हरिणा च तदा हस्ते धृत्वा च गुरवेऽर्पिताः। अभ्यधायि च सुप्रीत्या तन्नामानि विशेषतः॥ ३२
hariṇā ca tadā haste dhṛtvā ca gurave'rpitāḥ | abhyadhāyi ca suprītyā tannāmāni viśeṣataḥ 32 ||
और हरिने तब उनका हाथ पकड़कर गुरुको सौंप दिया, और बड़े प्रेमसे उनके नाम विशेषरूपसे बताये।
And Hari then, taking them by the hand, delivered them to their teacher, and, with great affection, expressly declared their names.
हरिणा च तदा हस्ते (hariṇā ca tadā haste) — And by Hari then, by the hand,धृत्वा च गुरवेऽर्पिताः (dhṛtvā ca gurave'rpitāḥ) — taking [them], they were delivered to their teacher;अभ्यधायि च सुप्रीत्या (abhyadhāyi ca suprītyā) — and, with great affection, it was declared —तन्नामानि विशेषतः (tannāmāni viśeṣataḥ) — their names, expressly
३३ यथा त्वं च तथैवैते मदीया वै न संशयः। आदिरूपं च तन्नाम पूज्यत्वात्पूज्य उच्यते॥ ३३
yathā tvaṃ ca tathaivaite madīyā vai na saṃśayaḥ | ādirūpaṃ ca tannāma pūjyatvātpūjya ucyate 33 ||
जैसे तुम मेरे हो, वैसे ही ये भी निःसंदेह मेरे हैं; वह नाम आदिरूप है — पूज्य होनेके कारण "पूज्य" कहा जाता है।
"As you are mine, so too, indeed, are these mine, without doubt; that name is the original form — from its venerability it is called 'Pūjya' [the venerable]."
यथा त्वं च तथैवैते (yathā tvaṃ ca tathaivaite) — "As you [are mine], so too, indeed, are these,मदीया वै न संशयः (madīyā vai na saṃśayaḥ) — mine, without doubt;आदिरूपं च तन्नाम (ādirūpaṃ ca tannāma) — and that name is the original form —पूज्यत्वात्पूज्य उच्यते (pūjyatvātpūjya ucyate) — from its venerability, it is called 'Pūjya'"
३४ ऋषिर्यतिस्तथाकीर्य उपाध्याय इति स्वयम्। इमान्यपि तु नामानि प्रसिद्धानि भवन्तु वः॥ ३४
ṛṣiryatistathākīrya upādhyāya iti svayam | imānyapi tu nāmāni prasiddhāni bhavantu vaḥ 34 ||
ऋषि, यति, तथा कीर्य और उपाध्याय — ये नाम भी स्वयं तुमलोगोंके प्रसिद्ध हों।
"Ṛṣi, Yati, and likewise Kīrya, and Upādhyāya — let these names, too, become renowned as yours."
ऋषिर्यतिस्तथाकीर्य (ṛṣiryatistathākīrya) — "Ṛṣi, Yati, and likewise Kīrya,उपाध्याय इति स्वयम् (upādhyāya iti svayam) — and Upādhyāya, themselves —इमान्यपि तु नामानि (imānyapi tu nāmāni) — let these names, too,प्रसिद्धानि भवन्तु वः (prasiddhāni bhavantu vaḥ) — become renowned as yours"
३५ ममापि च भवद्भिश्च नाम ग्राह्यं शुभं पुनः। अरिहन्निति तन्नाम ध्येयं पापप्रणाशनम्॥ ३५
mamāpi ca bhavadbhiśca nāma grāhyaṃ śubhaṃ punaḥ | arihanniti tannāma dhyeyaṃ pāpapraṇāśanam 35 ||
और मेरा भी शुभ नाम तुमलोगोंको ग्रहण करना चाहिये — वह नाम "अरिहन्" है, जो पापका नाश करनेवाला है, ध्यान करने योग्य है।
"And my own auspicious name, too, is again to be taken up by you: that name 'Arihan' is to be meditated upon, the destroyer of sin."
ममापि च भवद्भिश्च (mamāpi ca bhavadbhiśca) — "And by you also,नाम ग्राह्यं शुभं पुनः (nāma grāhyaṃ śubhaṃ punaḥ) — my own auspicious name is again to be taken up:अरिहन्निति तन्नाम (arihanniti tannāma) — that name 'Arihan',ध्येयं पापप्रणाशनम् (dhyeyaṃ pāpapraṇāśanam) — is to be meditated upon, the destroyer of sin"
३६ भवद्भिश्चैव कर्तव्यं कार्यं लोकसुखावहम्। लोकानुकूलं चरतां भविष्यत्युत्तमा गतिः॥ ३६
bhavadbhiścaiva kartavyaṃ kāryaṃ lokasukhāvaham | lokānukūlaṃ caratāṃ bhaviṣyatyuttamā gatiḥ 36 ||
तुमलोगोंको लोक-सुखकारी कार्य ही करना चाहिये; लोकके अनुकूल आचरण करते हुए तुम्हारी उत्तम गति होगी।
"And by you a task must be performed that brings happiness to the world; behaving in accord with the world, you shall attain the highest state."
भवद्भिश्चैव कर्तव्यं (bhavadbhiścaiva kartavyaṃ) — "And by you must be performedकार्यं लोकसुखावहम् (kāryaṃ lokasukhāvaham) — a task that brings happiness to the world;लोकानुकूलं चरतां (lokānukūlaṃ caratāṃ) — behaving in accord with the world,भविष्यत्युत्तमा गतिः (bhaviṣyatyuttamā gatiḥ) — the highest state shall be yours"
३७ ततः प्रणम्य तं मायी शिष्ययुक्तःस्वयं तदा। जगाम त्रिपुरं सद्यः शिवेच्छाकारिणं मुमा॥ ३७
tataḥ praṇamya taṃ māyī śiṣyayuktaḥsvayaṃ tadā | jagāma tripuraṃ sadyaḥ śivecchākāriṇaṃ mumā 37 ||
तत्पश्चात् उसे प्रणामकर वह मायी स्वयं शिष्योंसहित शिवकी इच्छाके अनुसार कार्य करनेवाले त्रिपुरकी ओर हर्षपूर्वक तुरन्त चल पड़ा।
Then, having bowed to him, the illusionist [Arihan], together with his disciples, at once went joyfully to Tripura — that city acting out Śiva's will.
ततः प्रणम्य तं मायी (tataḥ praṇamya taṃ māyī) — Then, having bowed to him, the illusionist,शिष्ययुक्तःस्वयं तदा (śiṣyayuktaḥsvayaṃ tadā) — himself, together with his disciples, then,जगाम त्रिपुरं सद्यः (jagāma tripuraṃ sadyaḥ) — went to Tripura at once,शिवेच्छाकारिणं मुमा (śivecchākāriṇaṃ mumā) — [that] acted by Śiva's will, with joy
३८ प्रविश्य तत्पुरं तूर्णं विष्णुना नोदितो वशी। महामायाविना तेन ऋषिर्मायां तदाकरोत्॥ ३८
praviśya tatpuraṃ tūrṇaṃ viṣṇunā nodito vaśī | mahāmāyāvinā tena ṛṣirmāyāṃ tadākarot 38 ||
विष्णुद्वारा प्रेरित वह जितेन्द्रिय, महामायावी ऋषि उस नगरमें शीघ्र प्रविष्ट होकर तब माया करने लगा।
Having swiftly entered that city, the self-controlled sage, prompted by Viṣṇu, the great illusionist, then worked his illusion there.
प्रविश्य तत्पुरं तूर्णं (praviśya tatpuraṃ tūrṇaṃ) — Having swiftly entered that city,विष्णुना नोदितो वशी (viṣṇunā nodito vaśī) — the self-controlled one, prompted by Viṣṇu —महामायाविना तेन (mahāmāyāvinā tena) — that great illusionist —ऋषिर्मायां तदाकरोत् (ṛṣirmāyāṃ tadākarot) — the sage then worked his illusion
३९ नगरोपवने कृत्वा शिष्यैर्युक्तः स्थितिं तदा। मायां प्रवर्तयामास मायिनामपि मोहिनीम्॥ ३९
nagaropavane kṛtvā śiṣyairyuktaḥ sthitiṃ tadā | māyāṃ pravartayāmāsa māyināmapi mohinīm 39 ||
नगरके बाहर उपवनमें शिष्योंसहित निवासकर उसने बड़े-बड़े मायावियोंको भी मोहित करनेवाली माया फैलायी।
Having, together with his disciples, taken up his abode in a grove outside the city, he then set going an illusion capable of deluding even other illusionists.
नगरोपवने कृत्वा (nagaropavane kṛtvā) — In a grove outside the city, having madeशिष्यैर्युक्तः स्थितिं तदा (śiṣyairyuktaḥ sthitiṃ tadā) — his abode, together with his disciples,मायां प्रवर्तयामास (māyāṃ pravartayāmāsa) — he then set going an illusionमायिनामपि मोहिनीम् (māyināmapi mohinīm) — capable of deluding even [other] illusionists
४० शिवार्चनप्रभावेण तन्माया सहसा मुने। त्रिपुरे न चचालाशु निर्विण्णोऽभूत्तदा यतिः॥ ४०
śivārcanaprabhāveṇa tanmāyā sahasā mune | tripure na cacālāśu nirviṇṇo'bhūttadā yatiḥ 40 ||
हे मुने! शिव-अर्चनके प्रभावसे उसकी वह माया त्रिपुरमें सहसा नहीं चली, तब वह यति खिन्न हो उठा।
But, O sage, by the power of the worship of Śiva [there], his illusion did not suddenly take hold in Tripura; the ascetic then became downcast.
शिवार्चनप्रभावेण (śivārcanaprabhāveṇa) — By the power of the worship of Śiva,तन्माया सहसा मुने (tanmāyā sahasā mune) — O sage, his illusion suddenlyत्रिपुरे न चचालाशु (tripure na cacālāśu) — did not swiftly take hold in Tripura;निर्विण्णोऽभूत्तदा यतिः (nirviṇṇo'bhūttadā yatiḥ) — the ascetic then became downcast
४१ अथ विष्णुं स सस्मार तुष्टाव च हृदा बहु। नष्टोत्साहो विचेतस्को हृदयेन विदूयता॥ ४१
atha viṣṇuṃ sa sasmāra tuṣṭāva ca hṛdā bahu | naṣṭotsāho vicetasko hṛdayena vidūyatā 41 ||
तब उत्साहरहित, चेतनाशून्य और व्यथित हृदयवाला वह विष्णुका स्मरणकर हृदयसे उनकी बहुत स्तुति करने लगा।
Then, his enthusiasm lost, his mind bewildered, with an anguished heart, he called Viṣṇu to mind and praised him greatly in his heart.
अथ विष्णुं स सस्मार (atha viṣṇuṃ sa sasmāra) — Then he called Viṣṇu to mindतुष्टाव च हृदा बहु (tuṣṭāva ca hṛdā bahu) — and praised him greatly in his heart,नष्टोत्साहो विचेतस्को (naṣṭotsāho vicetasko) — his enthusiasm lost, his mind bewildered,हृदयेन विदूयता (hṛdayena vidūyatā) — with an anguished heart
४२ तत्स्मृतस्त्वरितं विष्णुःसस्मार शङ्करं हृदि। प्राप्याज्ञां मनसा तस्य स्मृतवान्नारदं द्रुतम्॥ ४२
tatsmṛtastvaritaṃ viṣṇuḥsasmāra śaṅkaraṃ hṛdi | prāpyājñāṃ manasā tasya smṛtavānnāradaṃ drutam 42 ||
उसके द्वारा स्मरण किये गये विष्णुने त्वरासे हृदयमें शंकरका स्मरण किया, और उनकी आज्ञा प्राप्तकर मनसे शीघ्र नारदका स्मरण किया।
Being thus called to mind, Viṣṇu swiftly called Śaṅkara to mind in his heart; and, having obtained his consent in thought, quickly called Nārada to mind.
तत्स्मृतस्त्वरितं विष्णुः (tatsmṛtastvaritaṃ viṣṇuḥ) — Being thus called to mind, Viṣṇu swiftlyसस्मार शङ्करं हृदि (sasmāra śaṅkaraṃ hṛdi) — called Śaṅkara to mind in his heart,प्राप्याज्ञां मनसा तस्य (prāpyājñāṃ manasā tasya) — and, having obtained his consent in thought,स्मृतवान्नारदं द्रुतम् (smṛtavānnāradaṃ drutam) — quickly called Nārada to mind
४३ स्मृतमात्रेण विष्णोश्च नारदः समुपस्थितः। नत्वा स्तुत्वा पुरस्तस्य स्थितोऽभूत्साञ्जलिस्तदा॥ ४३
smṛtamātreṇa viṣṇośca nāradaḥ samupasthitaḥ | natvā stutvā purastasya sthito'bhūtsāñjalistadā 43 ||
विष्णुके स्मरण करते ही नारद वहाँ उपस्थित हो गये; प्रणामकर तथा स्तुति करके वे उनके सामने हाथ जोड़े खड़े हो गये।
The moment Viṣṇu thought of him, Nārada arrived; having bowed and praised him, he then stood before him with folded hands.
स्मृतमात्रेण विष्णोश्च (smṛtamātreṇa viṣṇośca) — At the mere thought of him, by Viṣṇu,नारदः समुपस्थितः (nāradaḥ samupasthitaḥ) — Nārada arrived;नत्वा स्तुत्वा पुरस्तस्य (natvā stutvā purastasya) — having bowed and praised him, before himस्थितोऽभूत्साञ्जलिस्तदा (sthito'bhūtsāñjalistadā) — he then stood with folded hands
४४ अथ तं नारदं प्राह विष्णुर्मतिमतां वरः। लोकोपकारनिरतो देवकार्यकरः सदा॥ ४४
atha taṃ nāradaṃ prāha viṣṇurmatimatāṃ varaḥ | lokopakāranirato devakāryakaraḥ sadā 44 ||
तब बुद्धिमानोंमें श्रेष्ठ विष्णुने नारदसे कहा, जो सदा लोकोपकारमें निरत और देवकार्य करनेवाले हैं।
Then Viṣṇu, best of the wise, spoke to Nārada, who is ever devoted to the world's welfare and ever a doer of the gods' work.
अथ तं नारदं प्राह (atha taṃ nāradaṃ prāha) — Then he spoke to Nārada —विष्णुर्मतिमतां वरः (viṣṇurmatimatāṃ varaḥ) — Viṣṇu, best of the wise —लोकोपकारनिरतो (lokopakāranirato) — to him ever devoted to the world's welfareदेवकार्यकरः सदा (devakāryakaraḥ sadā) — and ever a doer of the gods' work
४५ शिवाज्ञयोच्यते तात गच्छ त्वं त्रिपुरं द्रुतम्। ऋषिस्तत्र गतः शिष्यैर्मोहार्थं तत्सुवासिनाम्॥ ४५
śivājñayocyate tāta gaccha tvaṃ tripuraṃ drutam | ṛṣistatra gataḥ śiṣyairmohārthaṃ tatsuvāsinām 45 ||
हे तात! शिवकी आज्ञासे कहा जा रहा है — तुम शीघ्र त्रिपुर जाओ; एक ऋषि वहाँ अपने शिष्योंके साथ उस [नगर]के सुन्दर निवासियोंको मोहित करनेके लिये गया है।
"O dear one, by Śiva's command it is said: go quickly to Tripura. A sage has gone there with his disciples for the deluding of the good dwellers of that city."
शिवाज्ञयोच्यते तात (śivājñayocyate tāta) — "O dear one, by Śiva's command it is said:गच्छ त्वं त्रिपुरं द्रुतम् (gaccha tvaṃ tripuraṃ drutam) — go quickly to Tripura;ऋषिस्तत्र गतः शिष्यैः (ṛṣistatra gataḥ śiṣyaiḥ) — a sage has gone there with disciplesमोहार्थं तत्सुवासिनाम् (mohārthaṃ tatsuvāsinām) — for the deluding of that city's good dwellers"
४६ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य नारदो मुनिसत्तमः। गतस्तत्र द्रुतं यत्र स ऋषिर्मायिनां वरः॥ ४६
ityākarṇya vacastasya nārado munisattamaḥ | gatastatra drutaṃ yatra sa ṛṣirmāyināṃ varaḥ 46 ||
उनका यह वचन सुनकर मुनिश्रेष्ठ नारद शीघ्र वहाँ गये, जहाँ मायावियोंमें श्रेष्ठ वह ऋषि था।
Having heard this speech of his, Nārada, best of sages, went quickly there, where that sage, best among illusionists, was.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — Having heard this speech of his,नारदो मुनिसत्तमः (nārado munisattamaḥ) — Nārada, best of sages,गतस्तत्र द्रुतं यत्र (gatastatra drutaṃ yatra) — went quickly there, whereस ऋषिर्मायिनां वरः (sa ṛṣirmāyināṃ varaḥ) — that sage, best among illusionists, [was]
४७ नारदोऽपि तथा मायी नियोगान्मायिनः प्रभोः। प्रविश्य तत्पुरं तेन मायिना सह दीक्षितः॥ ४७
nārado'pi tathā māyī niyogānmāyinaḥ prabhoḥ | praviśya tatpuraṃ tena māyinā saha dīkṣitaḥ 47 ||
नारद भी उस मायावी प्रभु [विष्णु]की आज्ञासे स्वयं मायी बनकर, उस नगरमें प्रविष्ट होकर उस मायीसे दीक्षित हुए।
Nārada too, thus becoming an illusionist by the command of the illusion-wielding lord [Viṣṇu], entering that city, was himself initiated by that illusionist.
नारदोऽपि तथा मायी (nārado'pi tathā māyī) — Nārada too, thus an illusionist,नियोगान्मायिनः प्रभोः (niyogānmāyinaḥ prabhoḥ) — by the command of the illusion-wielding lord,प्रविश्य तत्पुरं तेन (praviśya tatpuraṃ tena) — having entered that city, by thatमायिना सह दीक्षितः (māyinā saha dīkṣitaḥ) — illusionist was [himself] initiated
४८ ततश्च नारदो गत्वा त्रिपुराधीशसन्निधौ। क्षेमप्रश्नादिकं कृत्वा राज्ञे सर्वं न्यवेदयत्॥ ४८
tataśca nārado gatvā tripurādhīśasannidhau | kṣemapraśnādikaṃ kṛtvā rājñe sarvaṃ nyavedayat 48 ||
तत्पश्चात् नारदने त्रिपुराधीशके पास जाकर कुशल-क्षेम आदि पूछकर राजासे सब कुछ निवेदन किया।
And then Nārada, having gone into the presence of Tripura's lord, and having made inquiries after his welfare, reported everything to the king.
ततश्च नारदो गत्वा (tataśca nārado gatvā) — And then Nārada, having goneत्रिपुराधीशसन्निधौ (tripurādhīśasannidhau) — into the presence of Tripura's lord,क्षेमप्रश्नादिकं कृत्वा (kṣemapraśnādikaṃ kṛtvā) — having made inquiries of welfare, etc.,राज्ञे सर्वं न्यवेदयत् (rājñe sarvaṃ nyavedayat) — reported everything to the king
४९ कश्चित्समागतश्चात्र यतिर्धर्मपरायणः। सर्वविद्याप्रकृष्टो हि वेदविद्यापरान्वितः॥ ४९
kaścitsamāgataścātra yatirdharmaparāyaṇaḥ | sarvavidyāprakṛṣṭo hi vedavidyāparānvitaḥ 49 ||
यहाँ कोई धर्मपरायण यति आया है, जो सर्वविद्याओंमें प्रकृष्ट तथा वेदविद्यामें विशेष रूपसे प्रवीण है।
"A certain ascetic devoted to dharma has arrived here, eminent in all learning, versed above all in Vedic knowledge."
कश्चित्समागतश्चात्र (kaścitsamāgataścātra) — "A certain [ascetic] has arrived here,यतिर्धर्मपरायणः (yatirdharmaparāyaṇaḥ) — an ascetic devoted to dharma,सर्वविद्याप्रकृष्टो हि (sarvavidyāprakṛṣṭo hi) — indeed eminent in all learning,वेदविद्यापरान्वितः (vedavidyāparānvitaḥ) — and endowed, above all, with Vedic knowledge"
५० दृष्ट्वा च बहवो धर्मा नैतेन सदृशाः पुनः। वयं सुदीक्षिताश्चात्र दृष्ट्वा धर्मं सनातनम्॥ ५०
dṛṣṭvā ca bahavo dharmā naitena sadṛśāḥ punaḥ | vayaṃ sudīkṣitāścātra dṛṣṭvā dharmaṃ sanātanam 50 ||
हमने बहुत-से धर्म देखे हैं, परन्तु इसके समान फिर कोई नहीं; हम भी यहाँ इसके सनातन धर्मको देखकर भलीभाँति दीक्षित हो चुके हैं।
"We have seen many dharmas, but none like this one; and we ourselves, having seen [his] eternal dharma, have here been well initiated [into it]."
दृष्ट्वा च बहवो धर्मा (dṛṣṭvā ca bahavo dharmā) — "We have seen many dharmas [teachings],नैतेन सदृशाः पुनः (naitena sadṛśāḥ punaḥ) — but none again like this one;वयं सुदीक्षिताश्चात्र (vayaṃ sudīkṣitāścātra) — and we ourselves, well initiated here,दृष्ट्वा धर्मं सनातनम् (dṛṣṭvā dharmaṃ sanātanam) — having seen [his] eternal dharma"
५१ तवेच्छा यदि वर्तेत तद्धर्मे दैत्यसत्तम। तद्धर्मस्य महाराज ग्राह्या दीक्षा त्वया पुनः॥ ५१
tavecchā yadi varteta taddharme daityasattama | taddharmasya mahārāja grāhyā dīkṣā tvayā punaḥ 51 ||
हे दैत्यसत्तम! यदि आपकी इच्छा उस धर्ममें हो, तो हे महाराज! आपको भी उस धर्मकी दीक्षा ग्रहण करनी चाहिये।
"If, O best of demons, your wish should incline to that dharma, then, O great king, you too should take initiation into that dharma."
तवेच्छा यदि वर्तेत (tavecchā yadi varteta) — "If your wish should inclineतद्धर्मे दैत्यसत्तम (taddharme daityasattama) — to that dharma, O best of demons,तद्धर्मस्य महाराज (taddharmasya mahārāja) — then, O great king, of that dharmaग्राह्या दीक्षा त्वया पुनः (grāhyā dīkṣā tvayā punaḥ) — initiation should also be taken by you"
५२ तदीयं स वचः श्रुत्वा महदर्थसुगर्भितम्। विस्मितो हृदि दैत्येशो जगौ तत्र विमोहितः॥ ५२
tadīyaṃ sa vacaḥ śrutvā mahadarthasugarbhitam | vismito hṛdi daityeśo jagau tatra vimohitaḥ 52 ||
महान् अर्थसे भरे उनके उस वचनको सुनकर दैत्येश हृदयमें विस्मित और वहाँ अत्यन्त मोहित होकर बोला।
Having heard that speech of his, laden with great meaning, the lord of the demons, astonished at heart and utterly deluded, spoke there.
तदीयं स वचः श्रुत्वा (tadīyaṃ sa vacaḥ śrutvā) — Having heard that speech of his,महदर्थसुगर्भितम् (mahadarthasugarbhitam) — laden with great meaning,विस्मितो हृदि दैत्येशो (vismito hṛdi daityeśo) — the lord of the demons, astonished at heart,जगौ तत्र विमोहितः (jagau tatra vimohitaḥ) — utterly deluded, spoke there
५३ नारदो दीक्षितो यस्माद्वयं दीक्षामवाप्नुमः। इत्येवं च विदित्वा वै जगाम स्वयमेव ह॥ ५३
nārado dīkṣito yasmādvayaṃ dīkṣāmavāpnumaḥ | ityevaṃ ca viditvā vai jagāma svayameva ha 53 ||
"जब नारदने दीक्षा ले ली है, तो हम भी दीक्षा प्राप्त करें" — ऐसा जानकर वह स्वयं ही वहाँ गया।
"Since Nārada has taken initiation, let us too obtain initiation" — thinking thus, he himself went there in person.
नारदो दीक्षितो यस्मात् (nārado dīkṣito yasmāt) — "Since Nārada has been initiated,वयं दीक्षामवाप्नुमः (vayaṃ dīkṣāmavāpnumaḥ) — let us [too] obtain initiation" —इत्येवं च विदित्वा वै (ityevaṃ ca viditvā vai) — thinking thus, indeed,जगाम स्वयमेव ह (jagāma svayameva ha) — he himself went there in person
५४ तद्रूपं च तदा दृष्ट्वा मोहितो मायया तथा। उवाच वचनं तस्मै नमस्कृत्य महात्मने॥ ५४
tadrūpaṃ ca tadā dṛṣṭvā mohito māyayā tathā | uvāca vacanaṃ tasmai namaskṛtya mahātmane 54 ||
उसका रूप देखकर तथा उसकी मायासे मोहित होकर उसने उस महात्माको प्रणामकर यह वचन कहा।
And then, seeing his form, and thus deluded by his illusion, he bowed to that great soul and spoke this word to him.
तद्रूपं च तदा दृष्ट्वा (tadrūpaṃ ca tadā dṛṣṭvā) — And then, seeing his form,मोहितो मायया तथा (mohito māyayā tathā) — and thus deluded by his illusion,उवाच वचनं तस्मै (uvāca vacanaṃ tasmai) — he spoke this word to him,नमस्कृत्य महात्मने (namaskṛtya mahātmane) — having bowed to that great soul
५५ दीक्षा देया त्वया मह्यं निर्मलाशय भो ऋषे। अहं शिष्यो भविष्यामि सत्यं सत्यं न संशयः॥ ५५
dīkṣā deyā tvayā mahyaṃ nirmalāśaya bho ṛṣe | ahaṃ śiṣyo bhaviṣyāmi satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ 55 ||
हे निर्मल अन्तःकरणवाले ऋषे! आप मुझे दीक्षा दीजिये; मैं आपका शिष्य बनूँगा, यह सत्य है, सत्य है, इसमें संशय नहीं।
"Initiation must be given by you to me, O sage of pure intent; I shall become your disciple — true, true, without doubt."
दीक्षा देया त्वया मह्यं (dīkṣā deyā tvayā mahyaṃ) — "Initiation must be given by you to me,निर्मलाशय भो ऋषे (nirmalāśaya bho ṛṣe) — O sage of pure intent;अहं शिष्यो भविष्यामि (ahaṃ śiṣyo bhaviṣyāmi) — I shall become your disciple —सत्यं सत्यं न संशयः (satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ) — true, true, without doubt"
५६ इत्येवं तु वचः श्रुत्वा दैत्यराजस्य निर्मलम्। प्रत्युवाच सुयत्नेन ऋषिः स च सनातनः॥ ५६
ityevaṃ tu vacaḥ śrutvā daityarājasya nirmalam | pratyuvāca suyatnena ṛṣiḥ sa ca sanātanaḥ 56 ||
दैत्यराजके इस निर्मल वचनको सुनकर उस सनातन ऋषिने बड़े प्रयत्नसे उत्तर दिया।
Having heard this pure speech of the demon-king, that eternal sage replied with great deliberation.
इत्येवं तु वचः श्रुत्वा (ityevaṃ tu vacaḥ śrutvā) — Having heard this speech,दैत्यराजस्य निर्मलम् (daityarājasya nirmalam) — the pure [speech] of the demon-king,प्रत्युवाच सुयत्नेन (pratyuvāca suyatnena) — he replied with great deliberation —ऋषिः स च सनातनः (ṛṣiḥ sa ca sanātanaḥ) — that eternal sage
५७ मदीया करणीया स्याद्यद्याज्ञा दैत्यसत्तम। तदा देया मया दीक्षा नान्यथा कोटियत्नतः॥ ५७
madīyā karaṇīyā syādyadyājñā daityasattama | tadā deyā mayā dīkṣā nānyathā koṭiyatnataḥ 57 ||
हे दैत्यसत्तम! यदि मेरी आज्ञाका पूर्णतः पालन किया जाय, तभी मैं दीक्षा दूँगा — अन्यथा करोड़ों प्रयत्नोंसे भी नहीं।
"O best of demons, only if my command is to be fully obeyed by you will initiation then be given by me — not otherwise, even for a myriad efforts."
मदीया करणीया स्यात् (madīyā karaṇīyā syāt) — "[Only] if my [command] is to be carried outयद्याज्ञा दैत्यसत्तम (yadyājñā daityasattama) — faithfully — O best of demons —तदा देया मया दीक्षा (tadā deyā mayā dīkṣā) — then shall initiation be given by me;नान्यथा कोटियत्नतः (nānyathā koṭiyatnataḥ) — not otherwise, for a myriad efforts"
५८ इत्येवं तु वचः श्रुत्वा राजा मायामयोऽभवत्। उवाच वचनं शीघ्रं यतिं तं हि कृताञ्जलिः॥ ५८
ityevaṃ tu vacaḥ śrutvā rājā māyāmayo'bhavat | uvāca vacanaṃ śīghraṃ yatiṃ taṃ hi kṛtāñjaliḥ 58 ||
यह वचन सुनकर राजा सर्वथा मायाके अधीन हो गया और हाथ जोड़कर शीघ्र उस यतिसे यह वचन बोला।
Having heard this speech, the king became [wholly] given over to illusion, and, with folded hands, quickly spoke this word to that ascetic.
इत्येवं तु वचः श्रुत्वा (ityevaṃ tu vacaḥ śrutvā) — Having heard this speech,राजा मायामयोऽभवत् (rājā māyāmayo'bhavat) — the king became wholly given over to illusion;उवाच वचनं शीघ्रं (uvāca vacanaṃ śīghraṃ) — quickly he spoke this wordयतिं तं हि कृताञ्जलिः (yatiṃ taṃ hi kṛtāñjaliḥ) — to that ascetic, with folded hands
५९ यथाज्ञां दास्यसि त्वं च तत्तथैव न चान्यथा। त्वदाज्ञां नोल्लङ्घयिष्ये सत्यं सत्यं न संशयः॥ ५९
yathājñāṃ dāsyasi tvaṃ ca tattathaiva na cānyathā | tvadājñāṃ nollaṅghayiṣye satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ 59 ||
आप जैसी आज्ञा देंगे, मैं वैसा ही करूँगा, अन्यथा नहीं; आपकी आज्ञाका उल्लंघन नहीं करूँगा, यह सत्य है, सत्य है, इसमें संशय नहीं।
"Whatever command you shall give, exactly so, and not otherwise, [shall I do]; I shall not transgress your command — true, true, without doubt."
यथाज्ञां दास्यसि त्वं च (yathājñāṃ dāsyasi tvaṃ ca) — "Whatever command you shall give,तत्तथैव न चान्यथा (tattathaiva na cānyathā) — exactly so, and not otherwise;त्वदाज्ञां नोल्लङ्घयिष्ये (tvadājñāṃ nollaṅghayiṣye) — I shall not transgress your command —सत्यं सत्यं न संशयः (satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ) — true, true, without doubt"
६० इत्याकर्ण्य वचस्तस्य त्रिपुराधीशितुस्तदा। दूरीकृत्य मुखाद्वस्त्रमुवाच ऋषिसत्तमः॥ ६०
ityākarṇya vacastasya tripurādhīśitustadā | dūrīkṛtya mukhādvastramuvāca ṛṣisattamaḥ 60 ||
त्रिपुराधीशका यह वचन सुनकर उस ऋषिश्रेष्ठने अपने मुखसे वस्त्र हटाकर कहा।
Having heard this speech of Tripura's lord, the best of sages then removed the cloth from his mouth and spoke.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — Having heard this speech of his,त्रिपुराधीशितुस्तदा (tripurādhīśitustadā) — of Tripura's lord, then,दूरीकृत्य मुखाद्वस्त्रम् (dūrīkṛtya mukhādvastram) — having removed the cloth from his mouth,उवाच ऋषिसत्तमः (uvāca ṛṣisattamaḥ) — the best of sages spoke
६१ दीक्षां गृह्णीष्व दैत्येन्द्र सर्वधर्मोत्तमोत्तमाम्। येन दीक्षाविधानेन प्राप्स्यसि त्वं कृतार्थताम्॥ ६१
dīkṣāṃ gṛhṇīṣva daityendra sarvadharmottamottamām | yena dīkṣāvidhānena prāpsyasi tvaṃ kṛtārthatām 61 ||
हे दैत्येन्द्र! सब धर्मोंमें सर्वश्रेष्ठ यह दीक्षा ग्रहण करो, जिस दीक्षाविधानसे तुम कृतार्थताको प्राप्त करोगे।
"Take, O lord of demons, this initiation, the very best of all dharmas, by which rite of initiation you shall attain your [heart's] fulfillment."
दीक्षां गृह्णीष्व दैत्येन्द्र (dīkṣāṃ gṛhṇīṣva daityendra) — "Take, O lord of demons, this initiation,सर्वधर्मोत्तमोत्तमाम् (sarvadharmottamottamām) — the very best of all dharmas —येन दीक्षाविधानेन (yena dīkṣāvidhānena) — by which rite of initiationप्राप्स्यसि त्वं कृतार्थताम् (prāpsyasi tvaṃ kṛtārthatām) — you shall attain fulfillment"
६२ इत्युक्त्वा स तु मायावी दैत्यराजाय सत्वरम्। ददौ दीक्षां स्वधर्मोक्तां तस्मै विधिविधानतः॥ ६२
ityuktvā sa tu māyāvī daityarājāya satvaram | dadau dīkṣāṃ svadharmoktāṃ tasmai vidhividhānataḥ 62 ||
ऐसा कहकर उस मायावीने दैत्यराजको शीघ्र ही विधि-विधानपूर्वक अपने धर्ममें कही गयी दीक्षा प्रदान की।
Having said this, that illusionist swiftly gave to the demon-king the initiation prescribed by his own dharma, according to due rite and rule.
इत्युक्त्वा स तु मायावी (ityuktvā sa tu māyāvī) — Having said this, that illusionist,दैत्यराजाय सत्वरम् (daityarājāya satvaram) — swiftly, to the demon-king,ददौ दीक्षां स्वधर्मोक्तां (dadau dīkṣāṃ svadharmoktāṃ) — gave the initiation prescribed by his own dharma,तस्मै विधिविधानतः (tasmai vidhividhānataḥ) — to him, according to due rite and rule
६३ दैत्यराजे दीक्षिते च तस्मिन्ससहजे मुने। सर्वे च दीक्षिता जातास्तत्र त्रिपुरवासिनः॥ ६३
daityarāje dīkṣite ca tasminsasahaje mune | sarve ca dīkṣitā jātāstatra tripuravāsinaḥ 63 ||
हे मुने! उस दैत्यराजके अपने भाई-बन्धुओंसहित दीक्षित हो जानेपर वहाँ त्रिपुरके सभी निवासी भी दीक्षित हो गये।
And, O sage, when that demon-king, together with his kinsmen, had been initiated, all the dwellers of Tripura there also came to be initiated.
दैत्यराजे दीक्षिते च (daityarāje dīkṣite ca) — And when the demon-king had been initiated,तस्मिन्ससहजे मुने (tasminsasahaje mune) — O sage, together with his kinsmen,सर्वे च दीक्षिता जाताः (sarve ca dīkṣitā jātāḥ) — all likewise came to be initiatedतत्र त्रिपुरवासिनः (tatra tripuravāsinaḥ) — there, the dwellers of Tripura
६४ मुनेः शिष्यैः प्रशिष्यैश्च व्याप्तमासीद् द्रुतं तदा। महामायाविनस्तत्तु त्रिपुरं सकलं मुने॥ ६४
muneḥ śiṣyaiḥ praśiṣyaiśca vyāptamāsīd drutaṃ tadā | mahāmāyāvinastattu tripuraṃ sakalaṃ mune 64 ||
हे मुने! उस समय उस महामायावीके शिष्यों तथा प्रशिष्योंसे सम्पूर्ण त्रिपुर शीघ्र ही व्याप्त हो गया।
By the sage's disciples and disciples' disciples, O sage, the whole of Tripura then quickly came to be pervaded by that great illusionist.
मुनेः शिष्यैः प्रशिष्यैश्च (muneḥ śiṣyaiḥ praśiṣyaiśca) — By the sage's disciples and disciples' disciples,व्याप्तमासीद् द्रुतं तदा (vyāptamāsīd drutaṃ tadā) — it quickly came to be pervaded, then —महामायाविनस्तत्तु (mahāmāyāvinastattu) — by that great illusionist,त्रिपुरं सकलं मुने (tripuraṃ sakalaṃ mune) — the whole of Tripura, O sage
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे सनत्कुमारपाराशर्यसंवादे त्रिपुरदीक्षाविधानं नाम चतुर्थोऽध्यायः॥ ४॥
Thus ends the fourth chapter, called "The Rite of Initiating Tripura into Delusion," in the Sanatkumāra–Parāśarya (Vyāsa) Dialogue, in the Yuddha-khaṇḍa, the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें सनत्कुमार-पाराशर्य (व्यास) संवादमें त्रिपुरदीक्षाविधान नामक चौथा अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४॥