॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — युद्धखण्डअथ चत्वारिंशोऽध्यायः
Seeing his own chief warriors slain, Śaṅkhacūḍa, roused to fury, challenged Śiva to fight him directly, and hurled divine weapons and manifold, terrifying illusions at him. Śiva loosed the great Māheśvara missile, which instantly consumed all of Śaṅkhacūḍa's illusions and rendered his weapons powerless. The mighty lord then seized his trident to slay him, but a disembodied voice from the sky stayed his hand: though Śiva could destroy the universe in an instant, he must not violate the bound set by the Veda — Śaṅkhacūḍa could not die so long as the divine armour given by Hari remained on his body and so long as his wife's chastity endured. Hara agreed, and Viṣṇu, the refuge of the virtuous, came of his own will and, in the guise of an aged brāhmaṇa, approached Śaṅkhacūḍa and asked alms of him, promising to name his true request only afterward. Śaṅkhacūḍa consented, and the disguised Viṣṇu then asked for the divine armour; true to his word and ever devoted to brāhmaṇas, Śaṅkhacūḍa gave it up at once. By this device Hari took the armour, then assumed Śaṅkhacūḍa's own form and went to Tulasī, placing his seed in her womb for the sake of the gods' task. Meanwhile Śiva, urged on by his own resolve, seized the blazing trident named Vijaya — vast beyond measure, radiant as ten million suns, the very wheel of universal destruction — and hurled it upon Śaṅkhacūḍa, who was instantly reduced to ashes. The trident, its work done, returned through the sky to Śiva as swiftly as thought. The heavens resounded with drums and song, sages and gods offered praise, apsarases danced, and flowers rained upon Śiva without end; Hari, Brahmā, and Indra together praised him. By Śiva's grace, Śaṅkhacūḍa was released from his curse and restored to his true, former form. From his bones arose the race of conches, and conch-water was thereafter praised for the use of all beings except Śiva himself, being especially dear to Hari, Lakṣmī, and their kin. Having slain Śaṅkhacūḍa, Śaṅkara returned in triumph, mounted on his bull and surrounded by Umā, Skanda, and his hosts, to Śivaloka; Hari departed for Vaikuṇṭha, Kṛṣṇa grew tranquil, and the gods returned rejoicing to their own realms, while the whole world attained peace, its sky cleared and its earth made auspicious. The narrator closes by praising this account of Śiva's deed as the bestower of merit, fame, long life, enjoyment, liberation, and the fulfilment of every desire, declaring that a brāhmaṇa who hears it gains Brahmanical splendour, a kṣatriya victory, a vaiśya wealth, and a śūdra excellence. अपने प्रमुख वीरोंको मारा गया देखकर क्रुद्ध शङ्खचूडने शिवको सम्मुख युद्धके लिये ललकारा तथा उनपर दिव्य अस्त्र एवं अनेक भयानक मायाएँ फेंकीं। शिवने माहेश्वर अस्त्र छोड़ा, जिसने शङ्खचूडकी समस्त मायाओं तथा अस्त्रोंको तत्काल निस्तेज कर दिया। तब महाबली शिवने उसके वधके लिये शूल उठाया, किन्तु आकाशवाणीने उन्हें रोका — यद्यपि वे क्षणभरमें ब्रह्माण्डको नष्ट कर सकते थे, तथापि उन्हें वेदकी मर्यादाका उल्लंघन नहीं करना चाहिये: जबतक हरिका दिया हुआ दिव्य कवच शङ्खचूडके शरीरपर है और जबतक उसकी पत्नीका सतीत्व अक्षुण्ण है, तबतक उसकी मृत्यु सम्भव नहीं। शिवने यह स्वीकार किया, और सज्जनोंके आश्रय विष्णु स्वेच्छासे वृद्धब्राह्मणका वेष धारणकर शङ्खचूडके पास गये तथा भिक्षा माँगी, यह कहकर कि अपनी वास्तविक याचना वे बादमें बतायेंगे। शङ्खचूडने स्वीकृति दी, और तब वेषधारी विष्णुने वह दिव्य कवच माँगा; सत्यवचनी तथा ब्राह्मणभक्त शङ्खचूडने तुरन्त वह कवच दे दिया। इस प्रकार हरिने कवच प्राप्तकर शङ्खचूडका ही रूप धारण किया और तुलसीके पास जाकर देवकार्यके लिये उसके गर्भमें वीर्यस्थापन किया। इसी बीच शिवने प्रज्वलित विजय नामक शूल धारण किया — अत्यन्त विशाल, करोड़ों सूर्योंके समान तेजस्वी, प्रलयकारी — और उसे शङ्खचूडपर फेंका, जो तत्काल भस्म हो गया। अपना कार्य पूर्णकर वह शूल आकाशमार्गसे मनके वेगसे शिवके पास लौट आया। स्वर्गमें दुन्दुभियाँ बजीं, देव-मुनियोंने स्तुति की, अप्सराएँ नाचीं तथा शिवपर निरन्तर पुष्पवृष्टि हुई; हरि, ब्रह्मा और इन्द्रने भी उनकी प्रशंसा की। शिवकी कृपासे शङ्खचूड शापसे मुक्त होकर अपने वास्तविक पूर्वरूपको प्राप्त हुआ। उसकी हड्डियोंसे शङ्खजातिकी उत्पत्ति हुई, और शिवको छोड़कर शेष सभीके लिये शङ्खजल प्रशस्त माना गया, विशेषतः हरि, लक्ष्मी तथा उनके सम्बन्धियोंके लिये। शङ्खचूडका वध कर शङ्कर वृषभपर आरूढ़ होकर उमा, स्कन्द तथा गणोंसहित विजयपूर्वक शिवलोक लौट गये; हरि वैकुण्ठ गये, कृष्ण स्वस्थ हुए, तथा देवता आनन्दित होकर अपने-अपने लोकको प्राप्त हुए, और सम्पूर्ण जगत् शान्ति तथा मङ्गलको प्राप्त हुआ। अन्तमें सूतजीने इस चरित्रको धन्य, यशदायी, आयुष्यवर्धक तथा भोग-मोक्षदायी बताते हुए कहा कि इसे सुननेवाला ब्राह्मण ब्रह्मतेज, क्षत्रिय विजय, वैश्य धन तथा शूद्र श्रेष्ठताको प्राप्त करता है।
१ स्वबलं निहतं दृष्ट्वा मुख्यं बहुतरं ततः । तथा वीरान् प्राणसमान् चुकोपातीव दानवः ॥ १॥
svabalaṃ nihataṃ dṛṣṭvā mukhyaṃ bahutaraṃ tataḥ | tathā vīrān prāṇasamān cukopātīva dānavaḥ ||
अपनी सेनाके अनेक प्रमुख वीरोंको तथा अपने प्राणोंके समान प्रिय अन्य वीरोंको मारा गया देखकर वह दानव अत्यन्त क्रुद्ध हो उठा।
Seeing his own army struck down—many chief warriors and countless others, dear to him as his own life—the dānava grew exceedingly enraged.
स्वबलं निहतं दृष्ट्वा (svabalaṃ nihataṃ dṛṣṭvā) — seeing his own army struck downमुख्यं बहुतरं ततः (mukhyaṃ bahutaraṃ tataḥ) — many chief and countless othersवीरान् प्राणसमान् (vīrān prāṇasamān) — warriors dear as his own lifeचुकोपातीव दानवः (cukopātīva dānavaḥ) — the dānava grew exceedingly enraged
२ उवाच वचनं शम्भुं तिष्ठाम्याजौ स्थिरो भव । किमेतैर्निहतैर्मेऽद्य सम्मुखे समरं कुरु ॥ २॥
uvāca vacanaṃ śambhuṃ tiṣṭhāmyājau sthiro bhava | kimetairnihatairme'dya sammukhe samaraṃ kuru ||
उसने शम्भुसे यह वचन कहा — “मैं युद्धमें खड़ा हूँ, स्थिर रहो! इन मारे गयोंसे मुझे अब क्या लाभ? आज सम्मुख होकर युद्ध करो।”
He spoke this word to Śambhu: “I stand ready for battle—be steadfast! What use are these slain to me now? Fight me face to face.”
उवाच वचनं शम्भुं (uvāca vacanaṃ śambhuṃ) — spoke this word to Śambhuतिष्ठाम्याजौ स्थिरो भव (tiṣṭhāmyājau sthiro bhava) — I stand in battle, be steadfastकिमेतैर्निहतैर्मेऽद्य (kimetairnihatairme'dya) — what use are these slain to me nowसम्मुखे समरं कुरु (sammukhe samaraṃ kuru) — fight face to face
३ इत्युक्त्वा दानवेन्द्रोऽसौ सन्नद्धः समरे मुने । अगच्छन्निश्चयं कृत्वाऽभिमुखं शङ्करस्य च ॥ ३॥
ityuktvā dānavendro'sau sannaddhaḥ samare mune | agacchanniścayaṃ kṛtvā'bhimukhaṃ śaṅkarasya ca ||
हे मुने! ऐसा कहकर वह दानवेन्द्र युद्धके लिये सन्नद्ध होकर, दृढ़ निश्चय करके शङ्करके सम्मुख गया।
Having said this, O sage, that lord of the dānavas, armed for battle, advanced with firm resolve to face Śaṅkara.
इत्युक्त्वा दानवेन्द्रोऽसौ (ityuktvā dānavendro'sau) — having said this, that lord of the dānavasसन्नद्धः समरे (sannaddhaḥ samare) — armed for battleअगच्छन्निश्चयं कृत्वा (agacchanniścayaṃ kṛtvā) — advanced with firm resolveअभिमुखं शङ्करस्य (abhimukhaṃ śaṅkarasya) — facing Śaṅkara
४ दिव्यान्यस्त्राणि चिक्षेप महारुद्राय दानवः । चकार शरवृष्टिं च तोयवृष्टिं यथा घनः ॥ ४॥
divyānyastrāṇi cikṣepa mahārudrāya dānavaḥ | cakāra śaravṛṣṭiṃ ca toyavṛṣṭiṃ yathā ghanaḥ ||
उस दानवने महारुद्रपर दिव्य अस्त्र फेंके तथा बादलके समान बाणोंकी वर्षा की, मानो जलकी वर्षा हो रही हो।
The dānava hurled divine weapons at the great Rudra, and rained down arrows as a cloud rains down water.
दिव्यान्यस्त्राणि चिक्षेप (divyānyastrāṇi cikṣepa) — hurled divine weaponsमहारुद्राय दानवः (mahārudrāya dānavaḥ) — the dānava at the great Rudraचकार शरवृष्टिं च (cakāra śaravṛṣṭiṃ ca) — made a rain of arrowsतोयवृष्टिं यथा घनः (toyavṛṣṭiṃ yathā ghanaḥ) — as a cloud rains water
५ मायाश्चकार विविधा अदृश्या भयदर्शिताः । अप्रतर्क्याः सुरगणैर्निखिलैरपिः सत्तमैः ॥ ५॥
māyāścakāra vividhā adṛśyā bhayadarśitāḥ | apratarkyāḥ suragaṇairnikhilairapiḥ sattamaiḥ ||
उसने अनेक प्रकारकी मायाएँ रचीं, जो अदृश्य तथा भयानक दिखायी देनेवाली थीं, और समस्त श्रेष्ठ देवगणोंके लिये भी अकल्पनीय थीं।
He wrought manifold illusions, invisible and terrifying to behold, inconceivable even to all the hosts of the finest gods.
मायाश्चकार विविधा (māyāścakāra vividhā) — worked manifold illusionsअदृश्या भयदर्शिताः (adṛśyā bhayadarśitāḥ) — invisible, terrifying to beholdअप्रतर्क्याः सुरगणैः (apratarkyāḥ suragaṇaiḥ) — inconceivable to the hosts of godsनिखिलैरपि सत्तमैः (nikhilairapi sattamaiḥ) — even by all the finest
६ तां दृष्ट्वा शङ्करस्तत्र चिक्षेपास्त्रं च लीलया । माहेश्वरं महादिव्यं सर्वमायाविनाशनम् ॥ ६॥
tāṃ dṛṣṭvā śaṅkarastatra cikṣepāstraṃ ca līlayā | māheśvaraṃ mahādivyaṃ sarvamāyāvināśanam ||
यह देखकर शङ्करने वहाँ लीलामात्रसे सर्वमायाविनाशक महादिव्य माहेश्वर अस्त्र छोड़ा।
Seeing this, Śaṅkara loosed there, as though in sport, the great and divine Māheśvara weapon, the destroyer of every illusion.
तां दृष्ट्वा शङ्करस्तत्र (tāṃ dṛṣṭvā śaṅkarastatra) — seeing this, Śaṅkara thereचिक्षेपास्त्रं च लीलया (cikṣepāstraṃ ca līlayā) — loosed the weapon as if in sportमाहेश्वरं महादिव्यं (māheśvaraṃ mahādivyaṃ) — the great divine Māheśvara weaponसर्वमायाविनाशनम् (sarvamāyāvināśanam) — destroyer of every illusion
७ तेजसा तस्य तन्माया नष्टाश्चासन् द्रुतं तदा । दिव्यान्यस्त्राणि तान्येव निस्तेजांस्यभवन्नपि ॥ ७॥
tejasā tasya tanmāyā naṣṭāścāsan drutaṃ tadā | divyānyastrāṇi tānyeva nistejāṃsyabhavannapi ||
उसके तेजसे उसकी वे मायाएँ तत्काल नष्ट हो गयीं, और उसके वे ही दिव्य अस्त्र भी निस्तेज हो गये।
By its splendour his illusions were at once destroyed, and those very divine weapons of his were likewise rendered powerless.
तेजसा तस्य तन्माया (tejasā tasya tanmāyā) — by its splendour, his illusionsनष्टाश्चासन् द्रुतं तदा (naṣṭāścāsan drutaṃ tadā) — were instantly destroyedदिव्यान्यस्त्राणि तान्येव (divyānyastrāṇi tānyeva) — those very divine weaponsनिस्तेजांस्यभवन्नपि (nistejāṃsyabhavannapi) — were rendered powerless too
८ अथ युद्धे महेशानस्तद्वधाय महाबलः । शूलं जग्राह सहसा दुर्निवार्यं सुतेजसाम् ॥ ८॥
atha yuddhe maheśānastadvadhāya mahābalaḥ | śūlaṃ jagrāha sahasā durnivāryaṃ sutejasām ||
फिर उस युद्धमें महाबली महेशानने उसके वधके लिये सहसा वह शूल ग्रहण किया, जो बड़े-से-बड़े तेजस्वियोंके लिये भी दुर्निवार था।
Then in that battle the mighty Maheśāna suddenly seized his trident, irresistible even to beings of the greatest splendour, to slay him.
अथ युद्धे महेशानः (atha yuddhe maheśānaḥ) — then in battle, Maheśānaतद्वधाय महाबलः (tadvadhāya mahābalaḥ) — the mighty one, for his slayingशूलं जग्राह सहसा (śūlaṃ jagrāha sahasā) — suddenly seized the tridentदुर्निवार्यं सुतेजसाम् (durnivāryaṃ sutejasām) — irresistible even to the splendid
९ तदैव तन्निषेद्धुं च वाग्बभूवाशरीरिणी । क्षिप शूलं न चेदानीं प्रार्थनां शृणु शङ्कर ॥ ९॥
tadaiva tanniṣeddhuṃ ca vāgbabhūvāśarīriṇī | kṣipa śūlaṃ na cedānīṃ prārthanāṃ śaṛṇu śaṅkara ||
उसी समय उसे रोकनेके लिये आकाशवाणी हुई — “अभी शूल मत फेंको, हे शङ्कर! यह प्रार्थना सुनो।”
Just then, to check that act, a bodiless voice arose: “Do not hurl the trident now—hear, O Śaṅkara, this entreaty.”
तदैव तन्निषेद्धुं च (tadaiva tanniṣeddhuṃ ca) — just then, to stop thatवाग्बभूवाशरीरिणी (vāgbabhūvāśarīriṇī) — a bodiless voice aroseक्षिप शूलं न चेदानीं (kṣipa śūlaṃ na cedānīṃ) — do not hurl the trident nowप्रार्थनां शृणु शङ्कर (prārthanāṃ śaṛṇu śaṅkara) — hear this entreaty, O Śaṅkara
१० सर्वथा त्वं समर्थो हि क्षणाद् ब्रह्माण्डनाशने । किमेकदानवस्येश शङ्खचूडस्य साम्प्रतम् ॥ १०॥
sarvathā tvaṃ samartho hi kṣaṇād brahmāṇḍanāśane | kimekadānavasyeśa śaṅkhacūḍasya sāmpratam ||
“आप तो क्षणभरमें सम्पूर्ण ब्रह्माण्डको नष्ट करनेमें सर्वथा समर्थ हैं — फिर हे ईश! इस एक शङ्खचूड दानवकी अभी क्या बात है?”
“You are surely able to destroy the universe in an instant—what then, O Lord, of this one dānava, Śaṅkhacūḍa, at present?”
सर्वथा त्वं समर्थो हि (sarvathā tvaṃ samartho hi) — you are indeed altogether ableक्षणाद् ब्रह्माण्डनाशने (kṣaṇād brahmāṇḍanāśane) — to destroy the universe in an instantकिमेकदानवस्येश (kimekadānavasyeśa) — what then of one dānava, O Lordशङ्खचूडस्य साम्प्रतम् (śaṅkhacūḍasya sāmpratam) — Śaṅkhacūḍa, at present
११ तथापि वेदमर्यादा न नाश्या स्वामिना त्वया । तां शृणुष्व महादेव सफलं कुरु सत्यतः ॥ ११॥
tathāpi vedamaryādā na nāśyā svāminā tvayā | tāṃ śaṛṇuṣva mahādeva saphalaṃ kuru satyataḥ ||
“तथापि वेदकी मर्यादा आप स्वामी होकर भी नष्ट न करें; हे महादेव! उसे सुनिये और सत्यरूपसे सफल कीजिये।”
“Yet even so, the bound set by the Veda is not to be broken by you, who are its very Lord; hear it, Mahādeva, and make it truly fruitful.”
तथापि वेदमर्यादा (tathāpi vedamaryādā) — yet even so, the Veda’s boundन नाश्या स्वामिना त्वया (na nāśyā svāminā tvayā) — is not to be broken by you, its Lordतां शृणुष्व महादेव (tāṃ śaṛṇuṣva mahādeva) — hear it, O Mahādevaसफलं कुरु सत्यतः (saphalaṃ kuru satyataḥ) — make it truly fruitful
१२ यावदस्य करेऽत्युग्रं कवचं परमं हरेः । यावत्सतीत्वमस्त्येव सत्या अस्यस्य योषितः ॥ १२॥
yāvadasya kare'tyugraṃ kavacaṃ paramaṃ hareḥ | yāvatsatītvamastyeva satyā asyasya yoṣitaḥ ||
“जबतक इसके हाथमें हरिका वह परम उत्कृष्ट कवच है, और जबतक इसकी सती पत्नीका सतीत्व सत्य बना है,”
“So long as the most potent armour of Hari remains upon his hand, and so long as the chastity of his true wife endures,”
यावदस्य करेऽत्युग्रं (yāvadasya kare'tyugraṃ) — so long as, upon his hand, most potentकवचं परमं हरेः (kavacaṃ paramaṃ hareḥ) — the supreme armour of Hariयावत्सतीत्वमस्त्येव (yāvatsatītvamastyeva) — so long as the chastity remainsसत्या अस्यस्य योषितः (satyā asyasya yoṣitaḥ) — of his true wife
१३ तावदस्य जरामृत्युः शङ्खचूडस्य शङ्कर । नास्तीत्यवितथं नाथ विधेहि ब्रह्मणो वचः ॥ १३॥
tāvadasya jarāmṛtyuḥ śaṅkhacūḍasya śaṅkara | nāstītyavitathaṃ nātha vidhehi brahmaṇo vacaḥ ||
“तबतक इस शङ्खचूडको जरा-मृत्यु नहीं होगी, हे शङ्कर! यह असत्य नहीं है; हे नाथ! ब्रह्माके इस वचनको पूर्ण कीजिये।”
“so long, O Śaṅkara, there is no old age or death for this Śaṅkhacūḍa—this is no falsehood; O Lord, fulfil the word of Brahmā.”
तावदस्य जरामृत्युः (tāvadasya jarāmṛtyuḥ) — so long, old age and death for himशङ्खचूडस्य शङ्कर (śaṅkhacūḍasya śaṅkara) — of Śaṅkhacūḍa, O Śaṅkaraनास्तीत्यवितथं नाथ (nāstītyavitathaṃ nātha) — do not exist — no falsehood, O Lordविधेहि ब्रह्मणो वचः (vidhehi brahmaṇo vacaḥ) — fulfil the word of Brahmā
१४ इत्याकर्ण्य नभोवाणीं तथेत्युक्ते हरे तदा । हरेच्छयागतो विष्णुस्तं दिदेश सतां गतिः ॥ १४॥
ityākarṇya nabhovāṇīṃ tathetyukte hare tadā | harecchayāgato viṣṇustaṃ dideśa satāṃ gatiḥ ||
इस आकाशवाणीको सुनकर तथा हरके “तथास्तु” कहनेपर, सज्जनोंके आश्रय विष्णु स्वेच्छासे वहाँ आकर उसे उपदेश देने लगे।
Having heard this voice from the sky, when Hara had assented to it, Viṣṇu—the refuge of the virtuous—came at his own will and instructed him.
इत्याकर्ण्य नभोवाणीं (ityākarṇya nabhovāṇīṃ) — having heard this voice from the skyतथेत्युक्ते हरे तदा (tathetyukte hare tadā) — when Hara had assented, "so be it"हरेच्छयागतो विष्णुः (harecchayāgato viṣṇuḥ) — Viṣṇu, come by his own willतं दिदेश सतां गतिः (taṃ dideśa satāṃ gatiḥ) — the refuge of the virtuous instructed him
१५ वृद्धब्राह्मणवेषेण विष्णुर्मायाविनां वरः । शङ्खचूडोपकण्ठं च गत्वोवाच स तं तदा ॥ १५॥
vṛddhabrāhmaṇaveṣeṇa viṣṇurmāyāvināṃ varaḥ | śaṅkhacūḍopakaṇṭhaṃ ca gatvovāca sa taṃ tadā ||
मायावियोंमें श्रेष्ठ विष्णुने वृद्धब्राह्मणका वेष धारण कर शङ्खचूडके समीप जाकर उससे यह कहा।
Viṣṇu, foremost among the masters of illusion, in the guise of an aged brāhmaṇa, went to Śaṅkhacūḍa’s presence and then spoke to him.
वृद्धब्राह्मणवेषेण (vṛddhabrāhmaṇaveṣeṇa) — in the guise of an aged brāhmaṇaविष्णुर्मायाविनां वरः (viṣṇurmāyāvināṃ varaḥ) — Viṣṇu, foremost of the masters of illusionशङ्खचूडोपकण्ठं च गत्वा (śaṅkhacūḍopakaṇṭhaṃ ca gatvā) — having gone to Śaṅkhacūḍa’s presenceउवाच स तं तदा (uvāca sa taṃ tadā) — he then spoke to him
१६ देहि भिक्षां दानवेन्द्र मह्यं प्राप्ताय साम्प्रतम् ॥ १६॥
dehi bhikṣāṃ dānavendra mahyaṃ prāptāya sāmpratam ||
“हे दानवेन्द्र! अभी आये हुए मुझको भिक्षा दीजिये।”
“Give alms now, O lord of the dānavas, to me, who have come before you.”
देहि भिक्षां (dehi bhikṣāṃ) — give almsदानवेन्द्र (dānavendra) — O lord of the dānavasमह्यं प्राप्ताय (mahyaṃ prāptāya) — to me, who have comeसाम्प्रतम् (sāmpratam) — now
१७ नेदानीं कथयिष्यामि प्रकटं दीनवत्सलम् । पश्चात्त्वां कथयिष्यामि पुनः सत्यं करिष्यसि ॥ १७॥
nedānīṃ kathayiṣyāmi prakaṭaṃ dīnavatsalam | paścāttvāṃ kathayiṣyāmi punaḥ satyaṃ kariṣyasi ||
“हे दीनवत्सल! अभी मैं प्रकट रूपसे नहीं बताऊँगा; पीछे बताऊँगा, तब आप पुनः अपनी बात सत्य करेंगे।”
“I shall not declare it openly just now—O friend of the humble; afterward I shall tell you, and you will once more make your word true.”
नेदानीं कथयिष्यामि प्रकटं (nedānīṃ kathayiṣyāmi prakaṭaṃ) — I shall not declare it openly nowदीनवत्सलम् (dīnavatsalam) — O friend of the humbleपश्चात्त्वां कथयिष्यामि (paścāttvāṃ kathayiṣyāmi) — afterward I shall tell youपुनः सत्यं करिष्यसि (punaḥ satyaṃ kariṣyasi) — you will again make it true
१८ ओमित्युवाच राजेन्द्रः प्रसन्नवदनेक्षणः । कवचार्थी जनश्चाहमित्युवाचेति सच्छलात् ॥ १८॥
omityuvāca rājendraḥ prasannavadanekṣaṇaḥ | kavacārthī janaścāhamityuvāceti sacchalāt ||
प्रसन्नमुख और प्रसन्ननयन राजा (शङ्खचूड)ने “ओम्” कहकर स्वीकार किया; तब उसने छलपूर्वक कहा — “मैं तो कवच चाहनेवाला व्यक्ति हूँ।”
“So be it,” said the king, his face and eyes gladdened. “I am one who desires the armour,” he then said—by this very device.
ओमित्युवाच राजेन्द्रः (omityuvāca rājendraḥ) — "so be it," said the kingप्रसन्नवदनेक्षणः (prasannavadanekṣaṇaḥ) — his face and eyes gladdenedकवचार्थी जनश्चाहम् (kavacārthī janaścāham) — "I am one who desires the armour"इत्युवाचेति सच्छलात् (ityuvāceti sacchalāt) — he said thus, by this device
१९ तच्छ्रुत्वा दानवेन्द्रोऽसौ ब्रह्मण्यः सत्यवाग्विभुः । तद् ददौ कवचं दिव्यं विप्राय प्राणसम्मतम् ॥ १९॥
tacchrutvā dānavendro'sau brahmaṇyaḥ satyavāgvibhuḥ | tad dadau kavacaṃ divyaṃ viprāya prāṇasammatam ||
यह सुनकर ब्राह्मणभक्त, सत्यवचनी वह दानवेन्द्र प्रभुने अपने प्राणोंके समान प्रिय वह दिव्य कवच ब्राह्मणको दे दिया।
Hearing this, that lord of the dānavas, devoted to brāhmaṇas and true to his word, gave the divine armour, dear to him as his own life, to the brāhmaṇa.
तच्छ्रुत्वा दानवेन्द्रोऽसौ (tacchrutvā dānavendro'sau) — hearing this, that lord of the dānavasब्रह्मण्यः सत्यवाग्विभुः (brahmaṇyaḥ satyavāgvibhuḥ) — devoted to brāhmaṇas, true to his wordतद् ददौ कवचं दिव्यं (tad dadau kavacaṃ divyaṃ) — gave that divine armourविप्राय प्राणसम्मतम् (viprāya prāṇasammatam) — to the brāhmaṇa, dear as his life
२० माययेत्थं तु कवचं तस्माज्जग्राह वै हरिः । शङ्खचूडस्य रूपेण जगाम तुलसीं प्रति ॥ २०॥
māyayetthaṃ tu kavacaṃ tasmājjagrāha vai hariḥ | śaṅkhacūḍasya rūpeṇa jagāma tulasīṃ prati ||
इस प्रकार मायासे हरिने उससे वह कवच ले लिया, और फिर शङ्खचूडका ही रूप धारण करके तुलसीके पास गये।
Thus, by illusion, Hari took the armour from him, and then, assuming the form of Śaṅkhacūḍa, went to Tulasī.
माययेत्थं तु कवचं (māyayetthaṃ tu kavacaṃ) — thus by illusion, the armourतस्माज्जग्राह वै हरिः (tasmājjagrāha vai hariḥ) — Hari took from himशङ्खचूडस्य रूपेण (śaṅkhacūḍasya rūpeṇa) — in the form of Śaṅkhacūḍaजगाम तुलसीं प्रति (jagāma tulasīṃ prati) — went toward Tulasī
२१ गत्वा तत्र हरिस्तस्या योनौ मायाविशारदः । वीर्याधानं चकाराशु देवकार्यार्थमीश्वरः ॥ २१॥
gatvā tatra haristasyā yonau māyāviśāradaḥ | vīryādhānaṃ cakārāśu devakāryārthamīśvaraḥ ||
मायाविशारद हरिने वहाँ जाकर देवकार्यके लिये शीघ्र ही उसकी योनिमें वीर्यस्थापन किया।
Having gone there, Hari, skilled in illusion, the Lord, swiftly placed his seed in her womb for the sake of the gods’ task.
गत्वा तत्र हरिस्तस्या (gatvā tatra haristasyā) — Hari having gone there, to herयोनौ मायाविशारदः (yonau māyāviśāradaḥ) — skilled in illusion, into her wombवीर्याधानं चकाराशु (vīryādhānaṃ cakārāśu) — swiftly placed his seedदेवकार्यार्थमीश्वरः (devakāryārthamīśvaraḥ) — the Lord, for the gods’ task
२२ एतस्मिन्नन्तरे शम्भुमीरयन् स्ववचः प्रभुः । शङ्खचूडवधार्थाय शूलं जग्राह प्रज्वलत् ॥ २२॥
etasminnantare śambhumīrayan svavacaḥ prabhuḥ | śaṅkhacūḍavadhārthāya śūlaṃ jagrāha prajvalat ||
इसी बीच प्रभुने अपने वचनसे शम्भुको प्रेरित करते हुए शङ्खचूडके वधके लिये वह प्रज्वलित शूल ग्रहण किया।
Meanwhile, the Lord, prompting Śambhu with his own word, seized the blazing trident for the slaying of Śaṅkhacūḍa.
एतस्मिन्नन्तरे शम्भुं (etasminnantare śambhuṃ) — meanwhile, Śambhuईरयन् स्ववचः प्रभुः (īrayan svavacaḥ prabhuḥ) — the Lord, moving him with his own wordशङ्खचूडवधार्थाय (śaṅkhacūḍavadhārthāya) — for the slaying of Śaṅkhacūḍaशूलं जग्राह प्रज्वलत् (śūlaṃ jagrāha prajvalat) — seized the blazing trident
२३ तच्छूलं विजयं नाम शङ्करस्य परात्मनः । सञ्चकाशे दिशः सर्वा रोदसीं सम्प्रकाशयन् ॥ २३॥
tacchūlaṃ vijayaṃ nāma śaṅkarasya parātmanaḥ | sañcakāśe diśaḥ sarvā rodasīṃ samprakāśayan ||
परमात्मा शङ्करका वह विजय नामक शूल समस्त दिशाओं तथा आकाश-पृथ्वीको प्रकाशित करता हुआ देदीप्यमान हो उठा।
That trident, named Vijaya, belonging to Śaṅkara the supreme self, shone forth, illumining every quarter and the whole expanse of heaven and earth.
तच्छूलं विजयं नाम (tacchūlaṃ vijayaṃ nāma) — that trident, named Vijayaशङ्करस्य परात्मनः (śaṅkarasya parātmanaḥ) — of Śaṅkara, the supreme selfसञ्चकाशे दिशः सर्वाः (sañcakāśe diśaḥ sarvāḥ) — shone forth in every quarterरोदसीं सम्प्रकाशयन् (rodasīṃ samprakāśayan) — illumining heaven and earth
२४ कोटिमध्याह्नमार्तण्डप्रलयाग्निशिखोपमम् । दुर्निवार्यं च दुर्द्धर्षमव्यर्थं वैरिघातकम् ॥ २४॥
koṭimadhyāhnamārtaṇḍapralayāgniśikhopamam | durnivāryaṃ ca durddharṣamavyarthaṃ vairighātakam ||
वह करोड़ों मध्याह्नकालीन सूर्यों तथा प्रलयाग्निकी शिखाके समान, दुर्निवार्य, दुर्द्धर्ष, अमोघ तथा शत्रुओंका नाशक था,
Resembling ten million midday suns and the flame of the fire of dissolution, irresistible, unassailable, unfailing, the destroyer of foes,
कोटिमध्याह्नमार्तण्ड (koṭimadhyāhnamārtaṇḍa) — like ten million midday sunsप्रलयाग्निशिखोपमम् (pralayāgniśikhopamam) — like the flame of the fire of dissolutionदुर्निवार्यं च दुर्द्धर्षम् (durnivāryaṃ ca durddharṣam) — irresistible and unassailableअव्यर्थं वैरिघातकम् (avyarthaṃ vairighātakam) — unfailing, destroyer of foes
२५ तेजसां चक्रमत्युग्रं सर्वशस्त्रास्त्रनायकम् । सुरासुराणां सर्वेषां दुःसहं च भयङ्करम् ॥ २५॥
tejasāṃ cakramatyugraṃ sarvaśastrāstranāyakam | surāsurāṇāṃ sarveṣāṃ duḥsahaṃ ca bhayaṅkaram ||
तेजोंका अत्यन्त उग्र चक्र, समस्त शस्त्रास्त्रोंका नायक, सभी देवों और असुरोंके लिये दुःसह तथा भयंकर था,
a most terrible wheel of splendours, chief of all weapons and missiles, unbearable and fearsome to all gods and asuras alike,
तेजसां चक्रमत्युग्रं (tejasāṃ cakramatyugraṃ) — a most terrible wheel of splendoursसर्वशस्त्रास्त्रनायकम् (sarvaśastrāstranāyakam) — chief of all weapons and missilesसुरासुराणां सर्वेषां (surāsurāṇāṃ sarveṣāṃ) — to all gods and asurasदुःसहं च भयङ्करम् (duḥsahaṃ ca bhayaṅkaram) — unbearable and fearsome
२६ संहर्तुं सर्वब्रह्माडमवलम्ब्य च लीलया । संस्थितं परमं तत्र एकत्रीभूय विज्वलत् ॥ २६॥
saṃhartuṃ sarvabrahmāḍamavalambya ca līlayā | saṃsthitaṃ paramaṃ tatra ekatrībhūya vijvalat ||
जो लीलामात्रसे सम्पूर्ण ब्रह्माण्डका संहार करनेमें समर्थ था — वह वहाँ एकत्र होकर परम रूपसे जाज्वल्यमान खड़ा था।
capable of destroying the entire universe as if in sport—it stood there supreme, blazing, gathered into a single mass.
संहर्तुं सर्वब्रह्माण्डम् (saṃhartuṃ sarvabrahmāṇḍam) — able to destroy the whole universeअवलम्ब्य च लीलया (avalambya ca līlayā) — resorting to mere sportसंस्थितं परमं तत्र (saṃsthitaṃ paramaṃ tatra) — it stood there, supremeएकत्रीभूय विज्वलत् (ekatrībhūya vijvalat) — gathered into one, blazing
२७ धनुः सहस्रं दीर्घेण प्रस्थेन शतहस्तकम् । जीवब्रह्मस्वरूपं च नित्यरूपमनिर्मितम् ॥ २७॥
dhanuḥ sahasraṃ dīrgheṇa prasthena śatahastakam | jīvabrahmasvarūpaṃ ca nityarūpamanirmitam ||
वह लम्बाईमें एक हजार धनुष तथा चौड़ाईमें सौ हाथका था, जीव और ब्रह्मस्वरूप, नित्यरूप तथा अनिर्मित था।
A thousand bow-lengths long and a hundred hands broad, of the nature of the living self and of Brahman, eternal in form and unmade,
धनुः सहस्रं दीर्घेण (dhanuḥ sahasraṃ dīrgheṇa) — a thousand bow-lengths longप्रस्थेन शतहस्तकम् (prasthena śatahastakam) — a hundred hands in breadthजीवब्रह्मस्वरूपं च (jīvabrahmasvarūpaṃ ca) — of the nature of the self and Brahmanनित्यरूपमनिर्मितम् (nityarūpamanirmitam) — eternal in form, unmade
२८ विभ्रमद् व्योम्नि तच्छूलं शङ्खचूडोपरि क्षणात् । चकार भस्म तच्छीघ्रं निपत्य शिवशासनात् ॥ २८॥
vibhramad vyomni tacchūlaṃ śaṅkhacūḍopari kṣaṇāt | cakāra bhasma tacchīghraṃ nipatya śivaśāsanāt ||
वह शूल आकाशमें घूमता हुआ क्षणभरमें शङ्खचूडपर गिरा और शिवकी आज्ञासे उसे शीघ्र ही भस्म कर दिया।
that trident, whirling through the sky, fell upon Śaṅkhacūḍa in an instant, and swiftly reduced him to ashes at Śiva’s command.
विभ्रमद् व्योम्नि तच्छूलं (vibhramad vyomni tacchūlaṃ) — that trident whirling in the skyशङ्खचूडोपरि क्षणात् (śaṅkhacūḍopari kṣaṇāt) — upon Śaṅkhacūḍa in an instantचकार भस्म तच्छीघ्रं (cakāra bhasma tacchīghraṃ) — swiftly reduced him to ashesनिपत्य शिवशासनात् (nipatya śivaśāsanāt) — falling, at Śiva’s command
२९ अथ शूलं महेशस्य द्रुतमावृत्य शङ्करम् । ययौ विहायसा विप्र मनोयायि स्वकार्यकृत् ॥ २९॥
atha śūlaṃ maheśasya drutamāvṛtya śaṅkaram | yayau vihāyasā vipra manoyāyi svakāryakṛt ||
हे विप्र! फिर महेशका वह शूल अपना कार्य पूर्ण करके शीघ्र ही मनके समान वेगसे आकाशमार्गसे शङ्करके पास लौट गया।
Then, O brāhmaṇa, the trident of Maheśa, its task accomplished, swiftly circled back to Śaṅkara, moving through the sky as swift as thought.
अथ शूलं महेशस्य (atha śūlaṃ maheśasya) — then the trident of Maheśaद्रुतमावृत्य शङ्करम् (drutamāvṛtya śaṅkaram) — swiftly turning back to Śaṅkaraययौ विहायसा विप्र (yayau vihāyasā vipra) — went through the sky, O brāhmaṇaमनोयायि स्वकार्यकृत् (manoyāyi svakāryakṛt) — swift as thought, its task done
३० नेदुर्दुन्दुभयः स्वर्गे जगुर्गन्धर्वकिन्नराः । तुष्टुवुर्मुनयो देवा ननृतुश्चाप्सरोगणाः ॥ ३०॥
nedurdundubhayaḥ svarge jagurgandharvakinnarāḥ | tuṣṭuvurmunayo devā nanṛtuścāpsarogaṇāḥ ||
स्वर्गमें दुन्दुभियाँ बज उठीं, गन्धर्व-किन्नर गाने लगे, मुनि-देवता स्तुति करने लगे तथा अप्सराएँ नाचने लगीं।
Kettledrums resounded in heaven, gandharvas and kinnaras sang, sages and gods offered praise, and the hosts of apsarases danced.
नेदुर्दुन्दुभयः स्वर्गे (nedurdundubhayaḥ svarge) — kettledrums resounded in heavenजगुर्गन्धर्वकिन्नराः (jagurgandharvakinnarāḥ) — gandharvas and kinnaras sangतुष्टुवुर्मुनयो देवाः (tuṣṭuvurmunayo devāḥ) — sages and gods offered praiseननृतुश्चाप्सरोगणाः (nanṛtuścāpsarogaṇāḥ) — the hosts of apsarases danced
३१ बभूव पुष्पवृष्टिश्च शिवस्योपरि सन्ततम् । प्रशशंस हरिर्ब्रह्मा शक्राद्या मुनयस्तथा ॥ ३१॥
babhūva puṣpavṛṣṭiśca śivasyopari santatam | praśaśaṃsa harirbrahmā śakrādyā munayastathā ||
शिवके ऊपर निरन्तर पुष्पवृष्टि होने लगी, और हरि, ब्रह्मा तथा इन्द्र आदि मुनियोंने उनकी प्रशंसा की।
A ceaseless shower of flowers fell upon Śiva, and Hari, Brahmā, Indra, and the other sages praised him.
बभूव पुष्पवृष्टिश्च (babhūva puṣpavṛṣṭiśca) — a shower of flowers fellशिवस्योपरि सन्ततम् (śivasyopari santatam) — continuously, upon Śivaप्रशशंस हरिर्ब्रह्मा (praśaśaṃsa harirbrahmā) — Hari and Brahmā praised himशक्राद्या मुनयस्तथा (śakrādyā munayastathā) — as did Indra and the other sages
३२ शङ्खचूडो दानवेन्द्रः शिवस्य कृपया तदा । शापमुक्तो बभूवाथ पूर्वरूपमवाप ह ॥ ३२॥
śaṅkhacūḍo dānavendraḥ śivasya kṛpayā tadā | śāpamukto babhūvātha pūrvarūpamavāpa ha ||
तब दानवेन्द्र शङ्खचूड शिवकी कृपासे शापसे मुक्त होकर अपने पूर्वरूपको प्राप्त हो गया।
Then Śaṅkhacūḍa, lord of the dānavas, was freed from the curse by Śiva’s grace and regained his former form.
शङ्खचूडो दानवेन्द्रः (śaṅkhacūḍo dānavendraḥ) — Śaṅkhacūḍa, lord of the dānavasशिवस्य कृपया तदा (śivasya kṛpayā tadā) — then, by Śiva’s graceशापमुक्तो बभूवाथ (śāpamukto babhūvātha) — was freed from the curseपूर्वरूपमवाप ह (pūrvarūpamavāpa ha) — regained his former form
३३ अस्थिभिः शङ्खचूडस्य शङ्खजातिर्बभूव ह । प्रशस्तं शङ्खतोयं च सर्वेषां शङ्करं विना ॥ ३३॥
asthibhiḥ śaṅkhacūḍasya śaṅkhajātirbabhūva ha | praśastaṃ śaṅkhatoyaṃ ca sarveṣāṃ śaṅkaraṃ vinā ||
शङ्खचूडकी हड्डियोंसे शङ्खजातिकी उत्पत्ति हुई; और शङ्करको छोड़कर सबके लिये शङ्खका जल प्रशस्त माना गया है।
From the bones of Śaṅkhacūḍa arose the species of conches; and water offered with a conch is praised for all beings, except for Śaṅkara.
अस्थिभिः शङ्खचूडस्य (asthibhiḥ śaṅkhacūḍasya) — from the bones of Śaṅkhacūḍaशङ्खजातिर्बभूव ह (śaṅkhajātirbabhūva ha) — the species of conches aroseप्रशस्तं शङ्खतोयं च (praśastaṃ śaṅkhatoyaṃ ca) — and conch-water is praisedसर्वेषां शङ्करं विना (sarveṣāṃ śaṅkaraṃ vinā) — for all, except for Śaṅkara
३४ विशेषेण हरेर्लक्ष्म्याः शङ्खतोयं महाप्रियम् । सम्बन्धिनां च तस्यापि न हरस्य महामुने ॥ ३४॥
viśeṣeṇa harerlakṣmyāḥ śaṅkhatoyaṃ mahāpriyam | sambandhināṃ ca tasyāpi na harasya mahāmune ||
विशेषरूपसे हरि और लक्ष्मीके लिये तथा उनके सम्बन्धियोंके लिये भी शङ्खजल अत्यन्त प्रिय है, किन्तु हे महामुने! हरके लिये नहीं।
Conch-water is especially dear to Hari and Lakṣmī, and to those connected with them as well—but not to Hara, O great sage.
विशेषेण हरेर्लक्ष्म्याः (viśeṣeṇa harerlakṣmyāḥ) — especially for Hari and Lakṣmīशङ्खतोयं महाप्रियम् (śaṅkhatoyaṃ mahāpriyam) — conch-water is most dearसम्बन्धिनां च तस्यापि (sambandhināṃ ca tasyāpi) — and for those connected to him tooन हरस्य महामुने (na harasya mahāmune) — but not for Hara, O great sage
३५ तमित्थं शङ्करो हत्वा शिवलोकं जगाम सः । सुप्रहृष्टो वृषारूढः सोमस्कन्दगणैर्वृतः ॥ ३५॥
tamitthaṃ śaṅkaro hatvā śivalokaṃ jagāma saḥ | suprahṛṣṭo vṛṣārūḍhaḥ somaskandagaṇairvṛtaḥ ||
इस प्रकार उसका वध करके शङ्कर अत्यन्त प्रसन्न होकर वृषभपर आरूढ़ हो, उमा-स्कन्द तथा गणोंसे घिरे हुए शिवलोकको चले गये।
Having thus slain him, Śaṅkara went to Śivaloka, greatly rejoicing, mounted upon his bull, surrounded by Umā, Skanda, and his hosts.
तमित्थं शङ्करो हत्वा (tamitthaṃ śaṅkaro hatvā) — having thus slain him, Śaṅkaraशिवलोकं जगाम सः (śivalokaṃ jagāma saḥ) — went to Śivalokaसुप्रहृष्टो वृषारूढः (suprahṛṣṭo vṛṣārūḍhaḥ) — greatly rejoicing, mounted on his bullसोमस्कन्दगणैर्वृतः (somaskandagaṇairvṛtaḥ) — surrounded by Umā, Skanda, and his hosts
३६ हरिर्जगाम वैकुण्ठं कृष्णः स्वस्थो बभूव ह । सुराः स्वविषयं प्रापुः परमानन्दसंयुताः ॥ ३६॥
harirjagāma vaikuṇṭhaṃ kṛṣṇaḥ svastho babhūva ha | surāḥ svaviṣayaṃ prāpuḥ paramānandasaṃyutāḥ ||
हरि वैकुण्ठको गये, कृष्ण स्वस्थ हो गये, तथा देवता परमानन्दसे युक्त होकर अपने-अपने लोकको प्राप्त हुए।
Hari went to Vaikuṇṭha, Kṛṣṇa grew tranquil, and the gods returned to their own realms, filled with supreme bliss.
हरिर्जगाम वैकुण्ठं (harirjagāma vaikuṇṭhaṃ) — Hari went to Vaikuṇṭhaकृष्णः स्वस्थो बभूव ह (kṛṣṇaḥ svastho babhūva ha) — Kṛṣṇa grew tranquilसुराः स्वविषयं प्रापुः (surāḥ svaviṣayaṃ prāpuḥ) — the gods reached their own realmsपरमानन्दसंयुताः (paramānandasaṃyutāḥ) — filled with supreme bliss
३७ जगत्स्वास्थ्यमतीवाप सर्वं निर्विघ्नमाप कम् । निर्मलं चाभवद्व्योम क्षितिः सर्वा सुमङ्गला ॥ ३७॥
jagatsvāsthyamatīvāpa sarvaṃ nirvighnamāpa kam | nirmalaṃ cābhavadvyoma kṣitiḥ sarvā sumaṅgalā ||
Doubtful readingThe final compound uses an archaic monosyllable for "happiness" rather than the ordinary word for it; the received reading is kept as printed.
जगत्ने अत्यन्त स्वास्थ्य प्राप्त किया, सब कुछ निर्विघ्न और सुखी हो गया, आकाश निर्मल हो गया तथा सम्पूर्ण पृथ्वी सुमङ्गल हो गयी।
The world attained the fullest well-being; everything became untroubled and at peace; the sky grew clear, and the whole earth turned most auspicious.
जगत्स्वास्थ्यमतीवाप (jagatsvāsthyamatīvāpa) — the world attained utter well-beingसर्वं निर्विघ्नमाप कम् (sarvaṃ nirvighnamāpa kam) — everything attained untroubled peaceनिर्मलं चाभवद्व्योम (nirmalaṃ cābhavadvyoma) — the sky became clearक्षितिः सर्वा सुमङ्गला (kṣitiḥ sarvā sumaṅgalā) — the whole earth grew most auspicious
३८ इति प्रोक्तं महेशस्य चरितं प्रमुदावहम् । सर्वदुःखहरं श्रीदं सर्वकामप्रपूरकम् ॥ ३८॥
iti proktaṃ maheśasya caritaṃ pramudāvaham | sarvaduḥkhaharaṃ śrīdaṃ sarvakāmaprapūrakam ||
इस प्रकार महेशका यह आनन्ददायक, सम्पूर्ण दुःखोंको हरनेवाला, श्रीदायक तथा समस्त कामनाओंको पूर्ण करनेवाला चरित्र कहा गया।
Thus has been told this joy-bringing deed of Maheśa, remover of every sorrow, bestower of glory, fulfiller of every desire.
इति प्रोक्तं महेशस्य (iti proktaṃ maheśasya) — thus has been told, of Maheśaचरितं प्रमुदावहम् (caritaṃ pramudāvaham) — this joy-bringing deedसर्वदुःखहरं श्रीदं (sarvaduḥkhaharaṃ śrīdaṃ) — remover of every sorrow, bestower of gloryसर्वकामप्रपूरकम् (sarvakāmaprapūrakam) — fulfiller of every desire
३९ धन्यं यशस्यमायुष्यं सर्वविघ्ननिवारणम् । भुक्तिदं मुक्तिदं चैव सर्वकामफलप्रदम् ॥ ३९॥
dhanyaṃ yaśasyamāyuṣyaṃ sarvavighnanivāraṇam | bhuktidaṃ muktidaṃ caiva sarvakāmaphalapradam ||
यह धन्य, यशदायी, आयुष्यवर्धक तथा समस्त विघ्नोंका निवारक है; यह भोग और मोक्ष दोनों देनेवाला तथा समस्त कामनाओंके फलको प्रदान करनेवाला है।
It confers merit, fame, and long life, and wards off every obstacle; it bestows both enjoyment and liberation, and grants the fruit of every wish.
धन्यं यशस्यमायुष्यं (dhanyaṃ yaśasyamāyuṣyaṃ) — conferring merit, fame, and long lifeसर्वविघ्ननिवारणम् (sarvavighnanivāraṇam) — warding off every obstacleभुक्तिदं मुक्तिदं चैव (bhuktidaṃ muktidaṃ caiva) — bestowing both enjoyment and liberationसर्वकामफलप्रदम् (sarvakāmaphalapradam) — granting the fruit of every desire
४० य इदं शृणुयान्नित्यं चरितं शशिमौलिनः । श्रावयेद्वा पठेद्वापि पाठयेद्वा सुधीर्नरः ॥ ४०॥
ya idaṃ śaṛṇuyānnityaṃ caritaṃ śaśimaulinaḥ | śrāvayedvā paṭhedvāpi pāṭhayedvā sudhīrnaraḥ ||
जो सुधी मनुष्य चन्द्रमौलि शिवके इस चरित्रको नित्य सुनता है, अथवा सुनाता है, अथवा पढ़ता है, अथवा पढ़ाता है,
Whatever wise person constantly hears this deed of the moon-crested Lord, or has it heard by others, or recites it, or has it recited,
य इदं शृणुयान्नित्यं (ya idaṃ śaṛṇuyānnityaṃ) — whoever constantly hears thisचरितं शशिमौलिनः (caritaṃ śaśimaulinaḥ) — deed of the moon-crested Lordश्रावयेद्वा पठेद्वापि (śrāvayedvā paṭhedvāpi) — or has it heard, or reads itपाठयेद्वा सुधीर्नरः (pāṭhayedvā sudhīrnaraḥ) — or has it read, that wise person
४१ धनं धान्यं सुतं सौख्यं लभेतात्र न संशयः । सर्वान्कामानवाप्नोति शिवभक्तिं विशेषतः ॥ ४१॥
dhanaṃ dhānyaṃ sutaṃ saukhyaṃ labhetātra na saṃśayaḥ | sarvānkāmānavāpnoti śivabhaktiṃ viśeṣataḥ ||
वह धन, धान्य, पुत्र तथा सुख प्राप्त करता है — इसमें सन्देह नहीं है; वह समस्त कामनाओंको तथा विशेषरूपसे शिवभक्तिको प्राप्त करता है।
obtains wealth, grain, offspring, and happiness—of this there is no doubt; he attains every desire, and devotion to Śiva above all.
धनं धान्यं सुतं सौख्यं (dhanaṃ dhānyaṃ sutaṃ saukhyaṃ) — wealth, grain, offspring, and happinessलभेतात्र न संशयः (labhetātra na saṃśayaḥ) — he obtains, without doubtसर्वान्कामानवाप्नोति (sarvānkāmānavāpnoti) — he attains every desireशिवभक्तिं विशेषतः (śivabhaktiṃ viśeṣataḥ) — devotion to Śiva above all
४२ इदमाख्यानमतुलं सर्वोपद्रवनाशनम् । परमज्ञानजननं शिवभक्तिविवर्द्धनम् ॥ ४२॥
idamākhyānamatulaṃ sarvopadravanāśanam | paramajñānajananaṃ śivabhaktivivarddhanam ||
यह आख्यान अनुपम है, समस्त उपद्रवोंका नाशक है, परम ज्ञानको उत्पन्न करनेवाला तथा शिवभक्तिको बढ़ानेवाला है।
This narrative is unequalled, the destroyer of every calamity, the begetter of supreme knowledge, and the increaser of devotion to Śiva.
इदमाख्यानमतुलं (idamākhyānamatulaṃ) — this narrative, unequalledसर्वोपद्रवनाशनम् (sarvopadravanāśanam) — destroyer of every calamityपरमज्ञानजननं (paramajñānajananaṃ) — begetter of supreme knowledgeशिवभक्तिविवर्द्धनम् (śivabhaktivivarddhanam) — increaser of devotion to Śiva
४३ ब्राह्मणो ब्रह्मवर्चस्वी क्षत्रियो विजयी भवेत् । धनाढ्यो वैश्यजः शूद्रः शृण्वन् सत्तमतामियात् ॥ ४३॥
brāhmaṇo brahmavarcasvī kṣatriyo vijayī bhavet | dhanāḍhyo vaiśyajaḥ śūdraḥ śaṛṇvan sattamatāmiyāt ||
इसे सुननेवाला ब्राह्मण ब्रह्मतेजयुक्त होता है, क्षत्रिय विजयी होता है, वैश्यकुलमें उत्पन्न व्यक्ति धनाढ्य होता है, तथा शूद्र श्रेष्ठताको प्राप्त होता है।
A brāhmaṇa who hears it becomes radiant with Brahmanical splendour, a kṣatriya becomes victorious, one born a vaiśya grows wealthy, and a śūdra, by hearing it, attains excellence.
ब्राह्मणो ब्रह्मवर्चस्वी (brāhmaṇo brahmavarcasvī) — the brāhmaṇa becomes radiant with Brahmanical splendourक्षत्रियो विजयी भवेत् (kṣatriyo vijayī bhavet) — the kṣatriya becomes victoriousधनाढ्यो वैश्यजः शूद्रः (dhanāḍhyo vaiśyajaḥ śūdraḥ) — one born a vaiśya becomes wealthy; the śūdraशृण्वन् सत्तमतामियात् (śaṛṇvan sattamatāmiyāt) — by hearing, attains excellence
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे शङ्खचूडवधोपाख्यानं नाम चत्वारिंशोऽध्यायः॥ ४०॥
Thus ends the fortieth chapter, called "The Narrative of Śaṅkhacūḍa's Slaying," in the Yuddha-khaṇḍa — the fifth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके पञ्चम युद्धखण्डमें शङ्खचूडवधोपाख्यान नामक चालीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४०॥